pred pol rokom sme ho dali na predaj, trh s nehnutelnostami stojí, nehýbe sa to. aspoň u nás.
chceli sme predať, aby sme mu pomohli postaviť sa nohy a začať žiť slušný život, poplatiť dlžoby, aby sa mu volnejšie dýchalo, ale v podstate robím stále všetko len pre neho, pre seba nič, ani decka nevyžadujú tolko mojej pozornosti ako on.
som sa zamotala do pasce a neviem sa vymotať, ide to strašne pomaly a trvá to dlho. ale je to moja chyba, nemala som mu tolko dovoliť, ako som dovolila...
ten nájom bude nevyhnutný, lebo ak predáme byt, budeme musieť kúpiť nový, a tam už musíme aj niečo doplatit. a nakolko treba splatit pôžičku, ktorú on akosi preflákal, tak si musím teda na nový byt počkať.
no ale veď hovorím, že ja sním do budúcna moc nerátam, ešte neviem, ako deti zareagujú, ked im to oznámim, ale nebude to jednoduché.
ja mámpovahu otvorenú, čo na srdci, to na jazyku, nič nezahlmlievať, čestne jednať, a strašne ma ponižuje toto jeho správanie, ako sa zmenil, tá faleš, zákernosť, podlosť, a to všetko len pre alkohol. aj keď možno ktovie, možno sa s tým aj narodil, len ja som v zaslepenosti nevidela, neviem...