Koniec februára a začiatok marca, doba tesne pred prvým klíčením, je už tradične považovaná za najvhodnejší čas na prerezávanie a omladzovanie drevín. Ak by sme zabudli na túto veľmi dôležitú sadovnícku zásadu, mohlo by sa nám stať, že sa v ďalšom vegetačnom období budeme musieť zmieriť na ovocných stromoch a kroch s malou úrodou.Odrezávame predovšetkým vetvy choré a suché, potom tie, ktoré rastú husto vedľa seba alebo sa križujú a rastú nahor do koruny. Nemali by sme však odstrániť viac ako 10 – 15 % hlavných vetiev. Radikálnosť prerezania záleží na veku stromu, jeho zanedbanosti a tiež na jeho druhu. Veľmi opatrne musíme zachádzať s čerešňami. Väčšinu kôstkovíc – t.j. okrem čerešní ešte marhule a broskyne, radšej prerezávame v júni, aby sme zabránili glejotoku. V predjarí je najvhodnejšia doba na prerezanie a omladzovanie predovšetkým jabloní a hrušiek.

Len zopár zásad.
Na rozdiel od ostatných kvôskovýn, pri ktorých naozaj nie je nutné za normálnych okolností radikálne zmladzovanie, pri Broskyniach je dobre strihať každým rokom výraznejšie. Paradoxne tým predĺžime životnosť stromu.
Oponoval by som tomu, že raz na jar je na úrodu. Skôr naopak. Dnešné úšľachtilé odrody rodia veľa a veľké plody, to vyžaduje veľa energie od stromu. Jarný rez je skôr o tom, aby nám tak noc zas naraz nezarodili. Pretože v ďalšom roku by to bolo potom oveľa horšie - striedavá rodivosť je nežiadúca - plody len obrok a ešte k tomu síce veľa ale malé.
Strihaním vyvážime pomer medzi rastom a rodivosťou, aby nám narástli aj nové letorasty, na ktorých bude úroda v ďalších rokoch a nie len veľa teraz a potom nič.
To je tiež najdôležitejším dôvodom na strihanie stromov a odpoveď prečo sa ovocné stromy majú strihať a nenechať ich rásť "prirodzene" bez rezu. Potrebujú to na rozdiel od svojich divokých predkov, ktorých malé ovocie nevyčerpábvalo strom do tej miery a tak mali pomer medzi rastom a úrodou taký, že aj bez strihania boli vyvážené pre život produkciu semien a dlhovekosť. Dnešné úšľachtilé odrody často s výrazným príklonom k rodivosti na úkor rastu a životnosti preto rez potrebujú aby sme mali každý rok kvalitné ovocie a aby s nami žili v našej záhradke v harmónii dlhé roky.
Často sa však stretávam s opačným extrémom.
Záhradkári majú veľa krát tendenciou rezať až moc a každý konár skrátiť na 3 alebo 5 pôčikov - "na ježka", Z dvôvodu aby nerástol bujne do výšky. Dosiahnu pravý opak. Strom bude prehustený a veľa energie vynaloží každoročne do dreva ktoré mu aj tak na jar znova odstrihnú. Pestujú tak viac prútie než ovocie. Je dobre nechať niektoré konáre bez odstrihnutia a radšej ich ohnúť do roviny, či dokonca až smerom nadol. Takto budú podstatne viac rodiť a menej rásť, zároveň tým odoberú energiu na rast prútia a tak budeme nať viac ovocia a menej dreva na kúrenie!
Takže ako sa vraví všetkého moc škodí aj nestrihať, či striohať málo, aj strihať naopak veľa. Ako to zistíme, či striháme veľa? Ak máme veľa bujných letorastov, rastúcich často takmer kolmo nahor dlhých často meter či aj dva, tak je to jasné, striháme moc a pestujeme prútie. Ak naopak jdnoročné prírastky počítame väčšinou na centomedre než decimetre, tak naopak nestriháme, alebo striháme príliš málo a treba zmladiť viac.
Teraz k termínu. Záhredkári sa často snažia využiť prvý možný termín a predháňajú sa kto skôr ostrihá. To nie je dobré. Nebojte sa toho, že už susedia majú ostrihané. Úplne postačuje strihať až vtedy, keď aj lajk vidí kde sú sformované asi kvetné púčiky. Má to výhodu, že si viete vybrať ktoré konáriky odstrihnete. V krajnom prípade je dokonca možné strihať aj počas kvetu.
Ak je násada kvetov slabšia budete strihať najmä tie ktoré kvety namajú a tie s viacerími kvetmi budete šetriť.
Naopak, ak je násada kvetov veľká, tak je dobre obmedziť množstvo kvetov, pretože inak by ste mali malé ovocie, strom sa vyčerpá zbytočne a hrozilo by, že v ďlašom roku bude úroda naopak veľmi slabá.
Poučenie- Jarný rez nezazezpečí úrodu v tomto roku ale až v budúcom. Ak nám to čas umožní neponáhľajme sa zo strihaním, nie je dôvod naopak. Dôvodom môže byť napríklad ak chceme stromy striekať a chceme ušetriť na postreku. Ak sú už ostrihané, tak postačí striekať len to čo sme ponechali a tak sa postreku minie menej.
Pri reze sa riaďte tým ako strom rastie aké mal prírastky v minulom roku ako reagoval na to ako bol predtým ostrihaný ako rodil, aká sa ukazuje násada kvetov v topmto roku, ako chceme aby rástol - tvar koruny. Každý strom a odroda je individuálny a preto si všímajme tieto veci viac než príručky ako sa má strihať. Je to živý tvor. To je nevýhoda, pretože ťažšie k nemu môžeme pristúpiť ako pri pásovej výrobe, kde sa všetko opracuje rovnako. Stromy sú ako ľudia a často na rovnaký podnet reagujú rôzne a to treba brať do úvahy. To že sú živé je ale aj výhoda. Pretože na rozdiel od predmetu, napríklad dosky, ktorú keď odrežeme nesprávne, tak sa s tým už veľa urobiť nedá, zatiaľ čo strom rastie a je schopný sa meniť a tak ak sa ukázalo, že sme niekde pri strihaní urobili chybu, je možné to v budúcnosti opraviť a urobiť tak aby to bolo optimálnejšie.
Rozmýšľajme pri strihaní ako bude strom reagovať a poučme sa s vlastných chýb, pretože to je najúčinnejšie.
Je jedno čo hovorí alebo si myslí sused o tom ako sme ostrihali stromy a kedy. Počúvajme radšej čo nám hovoria stromy a učme sa rozumieť ich správaniu.

Ako sa robí ohnutie konárikov do roviny?

Zavesenim zavazia,je lepsie viac mensich

urobíte si ich tak, že do kelímkov napr. od jogurtu nalejete sadru aelbo beton a strčíte tam ušká alebo háčiky z drôtu

Alebo trochu strku do igelit. sacku,priviazat obycajnou snurkou

Ak budete uväzovať, používajte radšej gumičky, aby sa drôt či špagát nezarezal do hrubnúcich konárov.
Letorasty je možné ohýbať aj priväzovaním končeka o spodnejšie konáre, či moje obľúbené - spletať konáre dvoch susedných stromov a vytvárať tak "plodonosné oblúky", ktoré sú "samonosné".

Nasledujuci weekend som bola nachystaná s nožnicami,ale teraz váham,hlásia mráz v noci,strihať,alebo ešte čakať?

Pokiaľ ide o stromy a nie o tvoj čas, že budeš môcť aj neskôr tak by som určite počkal.
Ak nebudeš striekať, tak počkaj až do nalievania púčikov. Tie ktoré budeš striekať, tak pred postrekom.
To že veľkvýrobcovia už dávno strihajú, je dané tým aby stihli všetko postrihať, nie tým, že by to pre stromy bola výhoda, skôr naopak.
Ale chápem to. Pekné počasie priam láka na strihanie...

u nás ešte sneží...

Voľakedy sa strihalo v januári také fukoty, že až..... Mimochodom, včera mi hovoril môj krstný otec,
záhradu má cca 5km odo mňa, len v takej mrazovej kotline, že mu dosť silne poomrzal vinič....ja som tiež mal ponamrzané konce viac, ako býva zvykom.....oblasť: okolie Nového Mesta nad Váhom, smerom na Starú Turú...pre vinič, marhule a broskyne okrajová oblasť....hrozno na víno rozhodne pestovať nemôžem

Zas to netreba vidieť tak čierne.
1. sú aj odolnejšie odrody
2. Nie každá zima je taká ako táto.
3. Treba najsť mikroklímu, pokiaľ toho hrozna nepotrebujete veľa, tak záveterná južná strana za domom najlepšie nezatepleným spraví veľa.
Aj vo vinohradníckych oblastiach občas nejaký ten vinič namrzne ale nevymrzne celkom.
4. Neskorým letným rezom sa dá pomôcť aby letorasty dobre vyzreli.
5. Koncom leta a na jeseň už nehnojiť dusíkom - N, ale radšej P a K tiež Ca.
6. V Poľsku som videl ako vinič na jeseň zakopávajú, či zaorávajú a na jar zas vyberajú. Možno by stačilo začiatkom jesene už ostrihať, aby vyzrelo a nebolo prútia veľa a potom ho pred zimou obaliť...
Ak človek všetko dodrží a raz za 5 rokov namrzne a nezarodí, tak to sa stáva aj u iného. Marhuľa tiež nerodí každý rok všade a zato ju nevyrúbem ešte.
Určite ovocie z vlastného sadu či záhrady stojí za to...

dobrý ja by som prosila o radu jarný rezrech, čerešňa, gaštan....pri čom stromy sú vo výške 2-5m, obvod kmeňa 8-45cm....na kolko pučikov mam rezať konariky? dik

tato tema tu uz je, dokonca viackrat. napriklad tu http://www.porada.sk/t71582-kedy-strihat-stromy.html

Naozaj som to písal už na niekoľkých miestach stačí len pohľadať.
Ale predsa len stručne: Orechy by som nestrihal vôbec, iba ak chcem upraviť korunu, niečo zavadzia a podobne...
Orech má zaujímavú schopnosť odhodiť konáre, ktoré sú nadbytočné - jednoduchu vyschnú - tie sa potom môžu odpíliť aby nezavadzali, nešpatili, či sa nezrútili samé po pár rokoch.
U gaštana je to podobne, tiež nie je rez veľmi potrebný, iba ak chceme nejak špecialne formovať, inak by som nestrihal.
Čerešňa sa môže strihať s cieľom, aby napríklad nerástla moc veľká, či do výšky, či naopak do strán a podobne, nie je však vhodné strihať vetko na určitý počet púčikov. Skôr je dobre strihať v lete po zbere úrody...
Ostatné platí čo pri iných druhoch a to som už uvádzal.

Také dobré slivky boli na tomto strome, najlepšie v mojej záhrade. Ale v jeseni bol raz veľký vietor, slivka slabá, stará, odlomilo 3-4 veľké konáre a asi je po nej. Poraďte, čo s ňou?

No...
1.Pokúsiť sa slivku zachrániť, tj, rany zrezať nahladko zatrieť a dúfať , že strom prežije, on bol tuším akosi rozčesnutý už predtým..ale niekedy je obdivuhodné, čo dokáže prežiť...
2. paralelne z neho zobrať vrúble a dať ich na nejaký iný strom alebo podnož....

Vidím že deerslaer svoju radu pre veľký úspech zopakoval!
Je to ale tak. Slivka bola už stará to by nemuselo vadiť, ale týmto rozčesnutím hodne stratila. Môže však ešte prežívať nejakú dobu a mžno dlhšie, než by sme čakali...
S tým vysadením nového mladého stromu je to tiež pravda...

.. ak ti na tej slivke tak záleží tak urob toto:
tú obnaženú časť slivky potrebuješ dokonale zrovnať, ja by som na tvojom mieste to zarovnal motorovou pílou, potom je to potrebné vyhladiť tak, aby okraje /kôra/ prečnievala málinko cez drevo. Potom to natri octovou vodou v pomere 1:1 pre zamedzenie glejotoku a teraz to najhlavnejšie...
ak bývaš na dedine tak to nie je problém, zájdi na nejakú farmu a zober v kravíne z lajno, najlepšie by bolo z pod kravy ktorá sa práve otelila, to lajno zmiešaj s normálnou hlinou zo záhrady a tú ranu na slivke zamažeš tou zmesou, normálne špachľou a celé toto obviaž jutovaným vrecom nastrihaným na pásy...
- aby to bolo stále vlhké, tak to cca 2x do týždňa pokrop vodou, je pravda, že sa tá rana nezatiahne hneď, ale za nejaký ten rok uvidíš, že to bude OK..., je to starý recept naších otcov a mám to vyskúšané..., nech sa ti darí

Nič v zlom, tak túto ranu už asi nič nezacelí. Je príliš veľká a je to kôstkovina a strom je fakt už starý, ale i tak môže ešte pár rokov fungovať.