Možností je veľa. Ťažko povedať že len jedna jediná cesta je správna...
To mi pripadá ako keď sa vás žena opýta, čí je lepšie mat sex večer alebo ráno... ktorá odpoveď je správna?
Ja si myslím, že je správne strihať ovocne stromy ak je to možné, vždy v dvoch termínoch. Ale niekto iný môže mat celkom iný názor a možno nie celkom zvrátený...
Stromy majú počas sezóny minimálne 2 fázy rastu. Po každej fáze rastu je dobre strom usmerniť. Odstrihnúť, čo je prebytočné a iba zahusťuje korunu a ak by sme to ponechali rástlo a konárilo by sa to ďalej a o to viac by sme museli strihať neskôr.
Naopak vyprovokujeme strom aby v nasledujúcej fáze rastu rástol presne tak ako si predstavujeme, o to menej môžeme strihať v najbližšom termíne a strom si tak energiu ktorú by inak investoval do dreva ktoré mu i tak odstrihneme ušetrí na úrodu a to predsa ide.
Od polovice augusta až do jari strom už najčastejšie nerastie, hoci môžu byt výnimky pri mladých bujne rastúcich stromoch, pri letnom veľkom suchu bez polievania príde vlhký koniec leta, či začiatok jesene, alebo keď strom v kvetináči prenesieme na zimu do bytu a podobne...
Znamená to, že strihanie v tomto období je pred začiatkom jarného rastu a je teda jedno čí striháme koncom leta, na jeseň, v zime, čí na jar. Strom proste po tomto reze začne rast až na jar, hoci by sme ho ostrihali už koncom leta.
Toto nie je problém stihnúť, pretože je to možné robiť niekedy počas veľmi dlhého obdobia od augusta do mája teda toto obdobie môže byt dokonca až 9 mesiacov. To sa skutočne asi trafíme.
Ja doporučujem druhy menej odolne voči mrazom ako napríklad vinič, broskyne, marhule, hurmi kaki, figy, strihať už koncom augusta, ale treba to vystihnúť tak, aby sme nevyprovokovali hneď ďalší rast ale iba zacelenie rán pred zimou. Teda ak predpokladáme vlhkejšie obdobie, alebo ak ma strom bujnejší rast, alebo budeme zavlažovať, alebo bude dlhá a tepla jeseň, tak by som s tým počkal ešte do septembra, v prípade hlbšieho zmladenia až do jari. Okrem toho, koncoletným, čí jesenným rezom zabezpečíme lepšie vyzretie púčikov a tým im zvýšime mrazuodolnosť. (čo je dôležité najme pri vyšších nadmorských výškach čí horších klimatických podmienkach) V prípade že predpokladáme postrek stromov si tým tiež ušetríme striekanie konárov, ktoré odstrihneme, čo môže byt niekedy kľudne aj polovica čí dokonca i viac a teda výraznú úsporu spotreby postreku.
Naopak hlavne pri jadrovinách ale aj pri všetkých druhoch sa nemusí hlavne menej skúsený záhradkár ponáhľať so strihaním. Mal by strihať až keď už bezpečné pozná kde je kvetný puk a kde nie. Pretože pri veľkej násade kvetov, by mal robiť výraznejší rez, aby viacero kvetov odstrihol a zároveň primel strom nie len rodiť, ale aj rast, naopak pri slabej násade kvetov, by si mal zas dať pozor a strihať menej a kvetne puky ponechávať. Tak sa snažíme zabrániť nepravidelnej rodivosti, čo je najme pri nestrihaných a starších stromov pravidlom, že rodia len každý druhy rok, pričom v úrodnom roku majú veľa a preto drobného ovocia a naopak v neúrodnom často vôbec žiadne čí len niekoľko na ukážku. Ide o to aby boli plody každý rok v dostatočnom množstve a boli tak pekne vyvinuté a veľké.
Pri strihaní odstránime konáre ktoré rastu do stredu koruny, poškodené konáre. Z dvoch konkurenčných konárov rastúcich blízko seba nechávame len jeden. Na jar môžeme robiť aj výraznejšie zmladenie. Pri stromoch ktoré neboli v minulom roku čí nikdy strihane. Zmladíme na prevod na konár bližší kmeňu.
Vždy treba dodržovať zásadu buď konár odstrihneme cely, alebo vôbec. Najhoršie je strihanie na čapíky na ježka všetko rovnako.
Pri bujne rastúcich stromoch striháme menej aby sme strihaním nevyprovokovali ďalší bujný rast konárov, ktoré zas musíme len odstrihnúť a nám predsa nejde o produkciu dreva. Pravidlo čím viac strihám tým viac rastie. Ak teda rastie veľa bujných mladých konárov, ktoré na jar musím zas strihať, znamená to, že strihám moc a provokujem ďalší rast. Žiaden konár na jar nestrihajte na čapík. Buď odstrihnúť úplne cely alebo ho kludne celý ponechajte. AK nechcete aby vám rástol do nejakého smeru, tak ho ohnite do smeru kam chcete aby rástol, hoci aj o 90 stupňov čí viac. Ponechávajte najme konáre ktoré rastu horizontálne v rovine alebo trocha šikmo, ideálne nadol. Konáre ktoré rastu kolmo treba ohnúť aby smerovali nadol, alebo úplné cele odstrihnúť. V ideálnom prípade takmer všetky konáre ohnete a strihať nemusíte skoro vôbec, ak strom bujne rastie. Naopak ak ma malé prírastky mladých konárov, čí dokonca žiadne, tak ho poriadne ostrihajte, treba ho zmladiť aby bol pomer medzi rastom a úrodou optimálny. Preto mlade stromy viac ohýbame a staré zasa viac stíhame.

Druhé strihanie súvisí s tým, že sa ukončuje prvá perióda rastu a druha začne už o niekoľko týždňov. V závislosti od druhu, odrody, vlhkosti, bujnosti rastu a klimatických podmienok, môže druha fáza rastu začať aj hneď po prvej, čí dokonca niektoré bujne výhony sú schopne za dobrých podmienok rast súvisle počas oboch týchto fáz. Preto je dôležité vystihnúť tento termín, pretože sa musíme trafiť do obdobia 1 týždeň až maximálne 1 mesiac, je to však veľmi individuálne a lepšie to urobiť hneď na začiatku a neodkladať.
Prvá fáza rastu konci začiatkom leta, to poznáme podľa toho, že strom ma mlade výhony s 8 a viac listami a na niektorých výhonoch už pomaly prestávajú na končekoch pribúdať mlade listy na niektorých ešte pribúdajú ale už pomalšie a nie tak rýchlo a bujne. Vtedy je už takmer ukončená prvá fáza rastu a treba strihať. Opatrne najme pokiaľ strom ešte ma plody. Príliš tvrdým rezom by sme mu mohli uškodiť a nemusel by sa z toho už nikdy spamätať. Striháme najme s ohľadom na množstvo plodov, ak je ich veľa, vyjednotíme napríklad pri jadrovinách, kde by sme pri väčšej úrode mali nechať iba jeden plod na strapci. Musí zostať dostatok listovej plochy aby strom zvládol úrodu a zároveň necháme slniečko aby preniklo do koruny k plodom. Odstránime len konkurenčné výhony, zahusťujúce výhony, tie ktoré idú do stredu koruny. Tiež letorasty ktoré sú dlhé skrátime tak, aby bola koruna kompaktnejšia a v budúcnosti nevyhovovala, teda podľa dĺžky internodií (vzdialenosti medzi púčikmi) približne na 6-12 listov, pričom ak je na začiatku letorastu hustejšia ružica listov, tak tieto sa nepočítajú. Dôležité je, že ak konárik chceme odstrániť, odstraňujeme ho cely, aby nezostával žiadny čapík. To neplatí pri jadrovinách, kde môžeme práve v prípade že na začiatku konárika je hustejšia ružica listov, teda aj púčikov samozrejme skrátiť práve tak aby sme odstránili všetky normálne vyvinuté listy/púčiky a zostala len tato ružica nedovyvinutých púčikov husto na úplnom spodku letorastu. Tým spôsobíme, že konárik vytvorí viacero slabých výhonov na ktorých najčastejšie v nasledujúcej jari zakvitne.

... wabi, uz som sa ta chcel davnejsie opytat, aky je vplyv hub na zdravotny stav ovocnych stromov? V Cechoch je specialista na pestovanie hub pre korenovy system stromov. Huba je nieco ako ferment u cloveka, pomaha korenom rozkladat ziviny do stravitelnejsej podoby.

Nuz nie je to tak jednoduche. Hlavny problem je v pode. Darmo tam budete mat stromcek s naockovanou hubou na korenoch, ked vasa poda je uplne ina a tak aj huby tam su ine. Ten chlapik keca a keca na tom videu. Poznam najlepsich specialistov mikologov a ziaden si nedovoli trepat to co ten clovek... Iste miesa fakty a vymysly a svoje domnienky, ktore sa nezakladaju na realnom zaklade...
Zjednodusim to. Nerieste huby, ked budem mat viac casu napisem viac.

Ďakujem wabi, pokúsim sa niečo vykúzliť podľa Vašich rád. Idem urobiť foto stromčekov :-). Potom pridám aj ostrihané. Len asi ešte týždeň aspoň počkám s tou marhuľou,aj s ostatnými mal by byť ešte v noci mráz.

Rez marhule by som odlozil az do doby kvitnutia.

Wabi ty strihas vinic koncom augusta ? Nejako mi to hlava neberie, ved ked su niektore odrody nachylnejsie na mraz (ja take nepestujem), tak nie je ich lepsie strihat az v prejari, kedy uz viem rozoznat ktore tazne su vymrznute ?

Inak len poznamka, tato zima bola na Slovensku pokial ide o mrazy dost slaba, a prezilo aj to, co by pominule zimy pomrzlo.

Nuz prave v horsich podmienkach ako su u nas v NR, kde hrozi vymrzanie na jednej strane a je kratsie leto na strane druhej, hrozi, ze vinicove pruty nestihnu dobre vyzret a tym ze sa ostrihaju uz koncom leta ci na jesen, rany sa stihnu este dobre zacelit a pusiky a drevo dobre vyzreje a o to ide. Na jar sa iba skontroluje ci predsa len nieco nevymrzlo a uz sa len pristrihne a upravi a vyviaze...
Je to odskusane prave vo vyssich nadmorskych vyskach.
V teplejsich oblastiach to zas nie je az taky problem, ale nezaskodi ani tam, najme ked su menej odolne "sklennikove" ci bezsemenne sorty.

Aha, tak som som nevedel ze sa to takto niekde robi. Inak novsie ruske a americke slachtenie, vyrazne bura bariery v oblasti pestovania vinica, a tak my amateri, pretvarame oblasti kde by sa na pestovanie hrozna nemalo ani pomysliet, vo vinohradicke oblasti. No bude to dlha cesta, ale verim v uspech.
Poznamka niektore americke odrody, su schopne prezit az do -35°C (marquette, osceola muscat,somerset seedless), no ani taky nemecky Solaris este nevymrzol v mojej dost drsnej polohe, a sladky je uz v polke augusta.

Teraz, keď sú už puky na stromkoch a na niektorých dosť veľké, netreba ich chrániť pred tým prichádzajúcim mrazom????
Naše stromky sú malinké, už ostrihané...dalo by sa na ne navliecť nejaké vrece

Ďakujem ttroman aj tebe pablito 74,tá moja marhuľa vyzerá asi takto. Na tej druhej fotke najlepšie vidno, aké má velmi dlhé tie rovné konáre dohora.

Ludia nezabudajte na ohybanie konarov. Ak bujnerastuci konar skratite, bude dalej bujne rast, ale ak ho ohnete, nepojde energia iba do vrchnych niekolkych ociek ako pri takmer kolmo rastucom konary. Cim viac ohnete, tym viac pucikov vytvori plodonosny obrast a male konariky a tym menej bude bujnych do hora rastucich konarov.
Pri vinici sa tiez tazne privezuju do vodorovnej polohy z rovnakeho dvovodu aby zo vsetkych pucikov vyhnali vyhony slabe a rodiace. Toto pravidlo apikalnej dominancie plati pre vsetky rastliny, teda ja stromy.
Ak ohnete bujne vyhony sila sa rozdeli do mnohych pukov a efekt je zaruceny. Nebojte za ohybat konare, hoci aj do roviny alebo dokonca smerom nadol...
Najjednoduchsie je to zavazim, alebo kolikom zatlcenym do zeme a on povraz. Ak sa bojite, aby sa povrazok nezarezal, ci neposkodil koru, je tato obava opravnena. Preto miesto kde budete pripevnovat uvezok na konari predtym obalte handrickou, alebo privezujte koncek konarika, kde ked sa zareze, nevznikne ziadna skoda, v lete, ked uz konarik zostane v pozadovanom tvare aj bez fixacie sa koncek polahky odstrihne ked treba.
Nebojte sa konare ohnut ako luk, pricom koncek moze mierit kludne aj kolmo nadol...
Velmi rychlo takto vytvorite siroku kotlovitu korunu, bez zbytocneho strihania, ran do stromu a ovela rychlejsie nez iba strihanim, ktore dalej bude podporovat iba dalsi rast...
Najlepsi sposob je ohybanie a zapletanie susediacich stromov v rade pricom takto casto konare susednych stromov dokonca zrastu a vznikaju velke plodonosne obluky. Samozrejme nezrastie jablon s ceresnou napriklad...

Pre ttromana:
Tiez co sa tyka tych ociek smerujucich von pri bujnych letorastoch to nie je prave najlepsi napad.
Nastuduj si 2fazovy sektorovy rez napriklad podla Olega Paulena, tytuly pred a zamenom som vynechal. (najlepsieho odbornika na strihanie na Slovensku podla mna).
Zjednodusim to, ale uz som to tu v niektorych prispevkoch pisal.
Ide o to, ze prave vrchne ocko jedno ci dve ak su konare bujne, by mali smerovat do stredu koruny, pretoze sa aj tak odstrihnu najlepsie este v casnom letnom reze najneskvor do roka a tak zostanu konariky smerujuce von, teda presne tam kam chceme a nebudu tak bujne, co tiez presne chceme.
Proste ten jeden ci dva bune konare do stredu koruny odcerpaju prebytocnu energiu a padnu za obet, aby sme ziskali spravne umiestneny slabsi konarik...
Rozumies tomu?

Dvojfazovy sektorovy rez uspesne vyuzivam, a naozaj to takto funguje ako popisuje Wabi, zo vsetkym co si napisal suhlasim. Len to ohybanie letorastov pomocou kolikov ma uz nebavi, svade na zahrade plno kolikov ... Preto planujem vyskusat zavazia vyrobene z PET flias naplnenych vodou, do vahy akej potrebujem.

Ďakujem všetkým za rady a názory, s marhuľou a jablonkami sa už dáko popasujem ale čo s tou mojou hruškou?
Už som ale otravná, prosím bude mať niekto so mnou ešte trpezlivosť?

Ja by som to urobila asi tak , že na poslednej fotke to najlepšie vidieť- najtenší konár pokračovateľ stredníka, ten čo je uviazaný o kôl by som nechala a ostatné bočné 2- konkurenčné konáre- predpokladám, že to sú na pravo a ľavo by som úplne odstrihla, potom by som nechala asi 5 konárov- kostrových? rozložených nejak nepravidelne- na každú stranu. Mohlo by o tak byť?

A ešte dôležitá otázka, pri tých mladých stromčekoch, pri ktorých sme nedali koly,môžme dodatočne zabiť aj železné tyče- roxory? Samozrejme , že viem, že sa môžu poškodiť korene :-(, no čo už, sadili sme to tak narýchlo....

Vyberte 4 bocne kostrove konare, ktore su rozmiestnene rovnomerne po obvode do vsetkych stran, idealne aby nevyrastali z jednoho miesta, aby v buducnosti nevznikal preslien (snad sa tak pise ), a zakrate ich do jednej roviny (to preto aby niektory nerastol silnejsie na ukor ostatnych). Terminal zastrihnite asi na dlzku noznic (10-15cm) nad ostatnymi. Vsetko ostatne musi bez milosti prec.
Kôl samozrejme dodatocne dat môzete, nemajte obavy.
Inak nespominate na akom je ta hruska podpniku, to je dost podstatna vec pre nasledujuci rast.

PS: Do buducna je dobre stromcek sledovat pocas vegetacie, a pripadne konkurencne vyhony odstranit/zakratit uz za vegetacie.
PS2: Znazornil by som vam to aj na obrazku, no fotka nie je dostatocne kvalitna, a tak si netrufam.

Ďakujem veľmi pekne, ten podpník pozriem- mám odložený štítok, jablonky viem že som naschvál kupovala na M 9, ale hruška je staršia. Skúsim urobiť aj lepšiu fotku, predpokladám , aby bolo vidieť všetky konáre, pokiaľ sa dá. Bola by som vďačná za znázornenie :-).
A tie koly môžu byť bez problémov aj roxory? Rátam tak aspoň 15mm hrúbku.

Dobrý večer , tak fotky sa mi dajaké snáď lepšie podarilo urobiť, len som zabudla pozrieť ten podpník. To zajtra pozriem a napíšem. Aby bolo dobre vidieť všetky konár, tak tam nie sú celé :-(.

Podľa odporúčania mohlo by to vyzerať asi takto? Dve možnosti - nesmejte sa, inak som to nevedela znázorniť... Samozrejme kostrové konáre ešte skrátené, to som nenakreslila...

L-M chybu si urobila v predchádzajúcom roku. Síce si rezala, ale úplne zle. Iba si poskracovala, čo narástlo. Pablito Ti radí dobre. Dobre si to prečítaj a podľa toho postupuj. Netreba sa toho báť. V prvom rade odstráň vlky rastúce kolmo hore. Iba by som ho doplnil, keď budeš skracovať bočné kostrové konáre, tak na vonkajší púčik. Tzn. Rez viesť nad púčikom smerujúcim von z koruny. Týmto spôsobom sa zabezpečí kotlovitosť koruny. Daj sem potom fotky ako si to zvládla
Tie naznačené rezy na obrázkoch sú zle, lebo to bude to isté, čo si robila vlani.

Takto to treba ostrihať

Ferdosondo poradil dobre. Ak som to s toho nakresu na malej fotke pochopil doporucuje ponechat len 3 kostrove konare, co by bolo postacujuce, ak by rastli rovnomerne do roznych stran, ak by nerastli rovnomerne a naopak dali by sa najst 4 do roznych stran, tak potom ponechaj 4. Pisala si, ze chces ponechat 5, co je uz dost. Zrejme sa ale myslela tym piatym strednik...
Tak ako si to ciernym "postrihala je to OK, nechala si 4 kostrove konare, ktore zvieraju typy uhol s kmenom na spodu. Ten strednik ak chces mat stromcek navysoko by sa sice dal ponechat, ale musis pocitat, ze vecsinu sili bude davat tym padom stromcek do strednika, pretoze bude ovela vyssi ako spodne male kostrace. Tie budu v porovnani so strednikom zakrpatievat. Neskvor si strednik urobi vysoko nove rozkonarenie korunu. Napokon nemozes ocakavat ze pojde sam az do neba... Tym padom zatieni zakrpatele "kostrace naspodku a ty budes nutena, bud odpilit uplne strednik a budes po 2 rokoch takmer tam kde si teraz, alebo zrusit zakrpatele kostrace, a prijat to, ze stromcek bude mat svoju skutocnu korunu ovela vyssie.
Obe riesenia su zle, preto mas okrem spravne vybranych 4 kostracov len dve dobre riesenia. Bud to, strednik skratis aby bol naozaj vyrazne nizsi nez do roviny rovnako vysoko ostrihane 4 kostrace, a nechas samozrejme na nom v lete rast len jeden vyhon, alebo strednik odstranis uplne a budes mat kotlovitu korunu bez strednika...
V kazdom pripade pocas jari a leta akekolvek dalsie vyhony zo strednika musis okamzite ako sa pokusia vyrast v zarodku odlomit a dohliadnut, aby kostrace rastli rovnomerne...
Ak chces strihat kostrace na kratko a neohybat, nedoporucujem nechavat koncovy pucik smerujuci von s koruny ako navrhuju moji konvencnym metodam nauceny a navyknuty kolegovia, ale naopak aplikovat modernu metodu progresivneho dvojfazoveho sektoroveho rezu, ako som o nom uz pisal pred par dnami. Je to stale aktualne a take to aj zostane. Ludia rozmislajte ked nieco robite a radite...
Ja som tiez pred rokmi strihal presne tak ako radite vy, ale zmenil som uz davnejsie nazor, pretoze som si to mohol prakticky odskusat a uznal som, ze tento sposob je lepsi a ma svoju logiku a pravdu...
Citujem co som napisal na strane 6 tejto temy:

Tiez co sa tyka tych ociek smerujucich von pri bujnych letorastoch to nie je prave najlepsi napad.
Nastuduj si 2fazovy sektorovy rez napriklad podla Olega Paulena, tytuly pred a zamenom som vynechal. (najlepsieho odbornika na strihanie na Slovensku podla mna).
Zjednodusim to, ale uz som to tu v niektorych prispevkoch pisal.
Ide o to, ze prave vrchne ocko jedno ci dve ak su konare bujne, by mali smerovat do stredu koruny, pretoze sa aj tak odstrihnu najlepsie este v casnom letnom reze najneskvor do roka a tak zostanu konariky smerujuce von, teda presne tam kam chceme a nebudu tak bujne, co tiez presne chceme.
Proste ten jeden ci dva bune konare do stredu koruny odcerpaju prebytocnu energiu a padnu za obet, aby sme ziskali spravne umiestneny slabsi konarik...
Rozumies tomu?

Kedze ostrihame vecsinu konarov a doporucujem tiez odstranit alebo vyrazne skratit strednik, bude rast nepochybne velmi bujny a tak je tato rada velmi aktualna. Tym ze nechame vyrast konar smerujuci do stredu koruny na kazdom kostraci a potom ich vsetky 4 odstrihneme odoberieme "paru" bujnemu rastu a zaroven dosiahneme rast konarov do stran, ktore samozrejme ponechame ktore budu menej bujne a nepojdu tak prudko dohora ale budu vyrastat v tupsich uhloch a o to predsa ide.
Uvazujte nad tym, co som prave napisal. Je to spravne riesenie. Doporucujem vam to otestovat aj na vlastnych stromoch vo svojich sadoch. Pokrok nezastavis ani v strihani...

Kašli na podpník - - po 4-5 rokoch vidíš na raste ako reaguje kombinácia stanovište pôda podpník stromšek - - riaď sa touto realitou

Inak
1, stromček sa tvaruje tak do 4. roku - - potom nastupuje samoregulácia
2, ak máš zo 56 ročný stromček a nebol dobre strihaný , na pretvarovanie potrebuješ 2-3 roky
3, NESTRIHAJ stromčeky ako hrozno
dnes sa aj u broskýň (vraj ) upúšťa od hlbokého rezu

To máš ako so spotrebou auta, ak zbytočne brzdíš

aj stromček , ak necháš narásť drevo a potom ho vystrihneš - - zahadzuješ časť energie minulých rokov, ktoré mohla byť lepšie využitá - - napríklad na plody