Slovenská aliancia ochrancov zvierat /SAOZ/ zdieľa album používateľa OZ Trenčianske Labky.
Toť slovenská realita
Pred pár dňami sme od jednej slečny prijali správu s prosbou o pomoc. Vraj niekde na lazoch pri hraniciach našla pri dome uviazaného zúboženého psa, ktorý je vyhladovaný na kosť. Takých hlásení býva veľa, ale rovnako veľa krát je opis situácie 100 krát horší ako skutočnosť. V tomto prípade nám stačila aj fotka, aby sme vedeli, že je ozaj zle... Cez starostu obce sme zistili, že s rodinou majú aj oni veľa problémov, veľa toho riešia, bohužiaľ v poslednom čase je tam aj polícia ako doma. Po fenku sme mali ísť už predvčerom za ich asistencie, keďže majiteľom je psychicky chorý človek, ktorý sa nelieči, avšak to všetko by bolo na dlhé lakte a po dohode sme sa teda rozhodli ísť po psíka sami... Bolo nám z viacerých strán povedané, že majitelia nikomu neotvárajú, ani polícii, ani zástupcom obce. My sme však to "šťastie" mali. Najskôr vyšla staršia pani, ktorá sa tvárila, že fenka len náhle ochorela a že je na tom predsa dobre. Na druhú stranu sa vôbec nebránila, aby sme si ju radšej vzali preč. Rýchlo jej pred nami išla dať aspoň vodu a chcela doniesť nejaký kuchynský odpad na jedenie. Po chvíľke sa z dverí vyrútil jej syn s krikom, že nás zabije a žiadneho psa nikomu nedá. Potom sme pochopili, čo to je mať dočinenia s neliečeným psychicky chorým človekom. Návaly zlosti, nadávok- veru nebolo nám všetko jedno. Fenka vraj vychudla po tom, ako jej sused dával kokaín, z čoho aj zostala agresívna. Celý svet mu ubližuje, prenasleduje ho mafia i skorumpovaná polícia a my sme tiež súčasťou nejakej bandy. Trvalo to, no nakoniec bol ochotný vzdať sa psa, ale v tom prišiel ďalší zvrat nálady, zo smiechu prešiel do vážnosti a do feny z ničoho nič riadne kopol. To "agresívne" chúďa ešte aj vtedy krútilo chvostíkom, i keď sa krčilo k zemi. Toto je 10-ročná Asta vyhladovaná takmer na kosť. Nemecká ovčiačka, ktorá váži 21 kíl!!! V útulku sa snažila zjesť aj odpadky zo smetného koša a obaly. Na prvé jedlo sa vrhla tak, že by sa aj zadusila, žiaľ teraz viac dostať nemôže. Musí to ísť postupne. Na tele cítiť len kosti a sem tam nejaký brok. Má nádory na mliečnej žlaze a je na nej vidno, že si odrodila svoje. Bojí sa aj svojho tieňa, na náš dotyk či hladkanie reagovala neustálym strachom. Chodí nie ako pes, ale ako kosti obalené kožou a trochou srsti- zhrbená, slabá... čo to chúďa spravilo, aby si jej majiteľ v jeho chorej hlave začal vybíjať hnev i na nej, nevieme, ale jedno sa dá zaručiť- to bol posledný kopanec v jej živote a posledný deň o hlade. Touto cestou naše obrovské poďakovanie patrí útulku Nádej v Novom Meste nad Váhom a pani Áčovej, ktorá nielen Astičku prijala, i keď má plný útulok, ale išla po ňu s nami. Je ešte len február a my sme stihli riešiť toľko škaredých prípadov, že sa rozum zastavuje.Taký začiatok roku sme ešte nemali. Samé kostričky, choroby, bolesť, hlad, utrpenie, týranie. Niektoré z týchto prípadov skončili v spomínanom útulku, kde dostali druhú šancu na život. Kto by im vedel prispieť akoukoľvek sumou, teraz najmä na Astičku- lepšie krmivo, vitamíny, operáciu nádorov, budeme vám moc vďační. Tam sa peniaze nikdy nestratia. Pani Áčová vie niekedy hádam aj čarovať a vždy keď sme zúfalí, nájde miesto, pomôže, poradí... IBAN: SK86 0900 0000 0002 7218 0164 SWIFT: GIBASKBX