Lajoško bol môj spolužiak na základnej. Nikto ho nejak extra nemusel, lebo bol tak trochu (dosť) spomalený, smrdel, raz dostala od neho celá trieda vši.
Aj učiteľky ho dosť dissovali, hlavne si pamätám matikárku a jej "Lakatoš, z teba nikdy nič dobré nebude."
Z rozprávania viem, že raz došla Lajoškova mamina na rodičovské združenie a triedna jej na rovinu povedala, že jej syn prepadáva snáď z každého predmetu a tiež že sa v živote nestretla s pomalším a sprostejším žiakom. Jeho mama sa rozplakala, zvesila plecia a nič nepovedala.
Na druhý deň už Lajoško do školy neprišiel a ževraj sa presťahovali niekam do Čiech.
Prednedávnom triedna zistila, že má dosť závažnú poruchu srdcovej chlopňe a každú chvíľu môže zomrieť. Jediná šanca je dosť zložitá operácia, ktorú robí len jeden špecialista v Prahe, ale je 50:50 šanca, že sa nepodarí.
Nemala na výber, rozhodla sa nechať sa operovať v Čechách.
A našťastie - operácia sa podarila na výbornú.
Keď otvorila oči v nemocničnej izbe, zbadala nad sebou povedomú tvár mladého, snedého lekára, ktorý sa na ňu láskavo usmieval.
Chcela niečo povedať, ale bola intubovaná a nedalo sa. Nevedela sa nadýchnuť, pomaly modrala. Ešte zdvihla ruku, aby niečo povedala, ale nič z nej nevyšlo a zomrela.
Lekár sa šokovane pozeral a neveriacky rozmýšľal, čo sa mohlo stať. Vtom sa otočil a...
.
.
.
Za ním stál chrbtom otočený upratovač - j*bnutý Lajoško, ktorý vypojil dýchací prístroj, aby mohol zapojiť vysávač...