Partnerský vzťah s kýmkoľvek je rizikový.

Pri jednej diskusii o mimoriadne nadanych detoch padla veta, ze priroda to nadelila spravodlivo: tam, kde na jednej strane prida (napr. na nadani) na druhej strane uberie (napr. na sposobe vyjadrovat emocie a pod.). Moze byt a velakrat je tazsie najst si cestu k takymto ludom, velakrat nie je nikot, kto by im rozumel, aj vlastn irodicia to maju tazke.
Ci sa da s takym clovekom zit, je nezodpovedatelna otazka: moze to byt jednoduche a moze to byt neuveritelne zlozite.
Rovnako ako s kazdym z nas.

Partnersky vztah je vzdy o vzajomnych kompromisoch. Ak by ma niekto tlacil vo vztahu k tomu, ze ustupujem stale iba ja a ze jeho jedina pravda je neomylna, tak z takeho vztahu utekam, kym sa da.
Nemyslim si ale, ze toto je pravidlo nejako suvisiace s nadanym dietatom - to dokazu robit ci nerobit aj nenadani jedinci.

treba veriť, že nájde takú poloičku, ktorá ho bude chápať, ktorá ho doplní. A ktorú on doplní. Vždy je to o kompromisoch. Ako každý vzťah. Tak trochu hovorím z vlastnej skúsenosti. N adruhú stranu, čo je norma? každý sa niečím líšime. Iste, spolužitie s mimoriadnym človekom je náročné. Lenže to nie je prvý takýto človek na svete. Mne osobne by s asi zdalo rozikovejšie spolužitie s alkoholikom, patologickým hráčom. Alebo chronickým zvodcom žien

Je. Ináč by si nemala potrebu opýtať sa. Že má niekto talent na techniku, umenie , čokoľvek, neznamená, že sa musí orientovať v bežnom živote a je v ňom "použiteľný". Nie nadarmo sa hovorí o roztržitých profesoroch alebo o hviezdnych manieroch. Jasné, že sú výnimky a jasné, že tak 100% nepoužiteľní géniovia nie sú. Ale ak sú výnimoční, ak ich profesia alebo životná záľuba vyžaduje plné sústredenie, tak sa jej budú venovať na úkor všetkého ostatného.

Je všeobecne známe, že čím vyššie IQ, tým je výraznejší nedostatok empatie, takže je možné, že partnerské spolužitie môže byť komplikované....

Zalezi na intenzite tej / tych zvlastnosti, takze na dialku sa neda spravne odpovedat.
Ale nerozumiem - osoba je placha a sucasne presadzuje svoje = rozkazuje?
Je ochotna ist k psychologovi, psychiatrovi? Odporucam.

Ja sa domnievam, že ešte väščí problém bude mať tento dospelý nadaný jedinec so svojím okolím, ako okolie s ním.
Bol zaujímavý rozhovor s Dr. Kateřinou Cajthamlovou.kde sa vyjadrila presne k tomuto jej osobnému problému. Má IQ 156.
Ide o starší článok, a zrejme bol medzičasom krátený, lebo práve časť, kde opisovala ako sa zariadila sama so sebou v kontakte s inými ľuďmi tam chýba. Niečo však zostalo.

"Trpěla jste, protože vám nikdo nerozuměl?
Je nepříjemné, když rozumíte, co vám člověk říká, odpovíte mu svou složitou konstrukcí a on se najednou lekne, jak to můžete vědět, a začne se vás bát. Vy ho začnete uklidňovat, a čím víc ho uklidňujete, tím víc se vás bojí. Tak jsem s lidmi začala mluvit jednoduše. Jenomže se mi to příčilo.

Proč?
Jak bych vám to přiblížila: představte si třeba, že máte kaviár, srnčí kýtu, brusinky. Lidé k vám chodí a chtějí hamburger. Vy jim nabízíte svá tři jídla, ale oni se vás začnou bát a označovat vás za člověka, který jim nechce dát najíst. Jenomže já nechtěla rozdávat hamburgery.

Jak jste se s tím vyrovnala?
Když zůstanu u příkladu s jídlem, tak jsem se naučila jim nabídnout hamburger, ve kterém byla srnčí kýta s brusinkama. A oni řekli: "Sakra, tam uvnitř je něco moc dobrého" a sundali housku. Měla jsem kolem sebe tlustou bariéru a musela jsem se naučit za ni občas někoho pustit.

Jak ta bariéra vznikala?
Od dětství se mě všichni báli a já nevěděla, co s tím. Uzavírala jsem se do sebe čím dál hlouběji. Pacientům dnes vysvětluji, že čeho se bojíme a čemu nerozumíme, to házíme odmala do velkého černého pytle. Společně ho teď otevíráme a na jeho obsah koukáme dospělýma očima.

Zdroj: http://ona.idnes.cz/mou-drogou-neni-...spolecnost_jup

.
Mala som priateľku z útleho detstva. Celý proces likvidácie svojej izolácie
týchto ľudí v dospelosti som zažila na nej. Videla som, že pochopila, ak chce existovať, tvrdo sa musí ostatným prispôsobiť, znížiť svoje nároky na rodinu, kolegov, a žiť prakticky vedome na dvoch rovinách zároveň.
Bola dlho jediným človekom, s ktorým som sa mohla porozprávať o všetkom. Bez akejkoľvek nudy.

tu je o nadaných deťoch písané dosť podrobne
http://www.nadanie.sk/index.php?ID=7
myslím si, že také dieťa je určitým rizikom pre partnerstvo, ale veľa záleží na tom druhom partnerovi, ako sa mu bude vedieť prispôsobiť, niekomu to môže vyhovovať niekomu nie, ten druhý bude musieť byť ten, ktorý bude musieť ustupovať viac a možno sa ho naučiť chápať, ale to býva problémom aj v partnerstvách, kde bola na začiatku veľká láska

Vidím to tak, že nadaný mladý človek oveľa skôr dosiahne hranice primeraného správania a keď mu rodičia nenastavia alebo nevedia účinne nastaviť mantinely, tak aj poriadne z nich vybočí.
Pokazí si charakter.
Potom život s takýmto človekom môže byť poriadne peklo. Do života, spolupráce, manželstva je hlavný charakter.
Polož si otázku či pre tvojho partnera bude najväčším životným potešením robiť ťa šťastnou. Ak nie, utekaj

Nerozumiem téme,preberáme teda dieťa či dospelého?

Ak som to správne pochopila ty povazuješ človeka za divného preto,že neprejavuje svoje city ku druhej osobe pred inými,no nie som dáka puritánka,ale mne pripadá skôr divné keď sa ľudia "lepia"po sebe na ulici ....Podľa mňa sú určité intímne chvíle,dotyky pohľady ktoré by dvojica mala absolvovať sama./teraz rozmýšľam,či nie som divná/:-)....Takže moja odpoveď je ...mne nepripadá ani ako problémový ani ako divný dospelý človek o ktorom píšeš...Ale ak títo dvaja ľudia si nevydiskutujú čo očakávajú jeden od druhého čím skôr,tak vzťah bude rizikový.....Hádam nepovažuješ za prejav náklonnosti keď ťa partner bude bozkávať pred priateľmi....