misoft
korela
Ja si spomínam tiež na začiatok 80. r., dovážalo sa hrozno asi najkrajšie, bežne veľké bobule a hlavne dozreté, sladké, muškátové, neviem, kde sme to doma zobrali, nazývali sme ho juhoslovanské, ale pokojne mohlo byť od hocikadiaľ z juhu. Dnes sa bežne predáva zelený šťovík a nie stolové hrozno.
Keď Jar spomenul kvalitu, pozrela som staré nálepky z banánov, najlepšie boli Fyffes, Dole, Chiquita. Ostatné nestáli za nič, bez chuti. Ako aj dnes. Keď vidím Dole, nezaváham na sekundu. Tie dve ďalšie zn. z tejto trojice som nevidela ani nepamätám.
Mám taký pocit, že keď sa vtedy niečo doviezlo, tak to stálo aj zato.
http://www.chiquita.cz/cz/ http://www.dole.com/en/products/bananas http://www.fyffes.com/ Len poznámočka k uvedenému - Chiquita. Cca pred dvoma dňami som pozeral dokument o pestovateľoch banánov v strednej Amerike - tam bola spomínaná práve Chiquita. Tí pestovatelia si radšej založili vlastný podnik, pretože pod Chiquitou pracovali pod minimálnou mzdou, bez nárokov na sociálne a zdravotné poistenie, bez nárokov na preplácanie dovoleniek, bez nárokov na príspevky na stravu - a Chiquita (síce španielske !? meno) bola a je americká spoločnosť.
Teraz - v dokumente to spomínali - majú aj poistenia, aj vyššie platy, dokonca i príspevky na vzdelanie a výstavbu domov.
Čiže pracujú ako zamestnanci pre seba a nie ako otroci pre Američanov. Nepripomína ti to niečo? Môžem s tebou iba súhlasiť.
Ja som uviedla tie tri zn. iba preto, že tie banány boli a sú zárukou kvality a chuti. Môžem doplniť zbytok, čo sa sem dovážali a dovážajú.
Čo sa týka zdierania Juž. Ameriky a Afriky, hlavne jej severu, je to všade rovnaké. Dokumenty som videla v tv aj ja, Afričania pracujúci na severe hlavne pre Talianov z miezd (paradajkové plantáže), z ktorých sa nedá prežiť, sa do kamier vyhrážali pred pár rokmi, ak to pôjde takto ďalej, že vybehnú na Európu. Keď vidím pretlaky na regáloch, vždy si na to spomeniem a hlavne na negatívnu energiu v nich zakódovanú.
Detto Brazília a iné, so sójou ako spomínaš Chiquitu.
Buchač tu spomína, že spomínam iba staré udalosti, nuž spomínam, pretože sa ich nedočítate dnes a ani v čase aktuálnosti (jediná správa vyšla z mnohých možných).
Tak pri tejto príležitosti spomeniem znovu, že netuším dôvod varovania japonskej jednodennej misie v Prahe a BA na Min. hosp. pred vstupom zahraničného kapitálu (asi 92, bol záujem o automobilku, vybralo HU) ako príklad uviedli seba, že sa roky po vojne síce natrápili až po nástup jedného neviem v poradí koľkého predsedu vlády, kedy sa situácia zlepšila, ale nevpustili do krajiny nikoho, vydržali. Odporúčanie - vyrábať z vlastných surovín čokoľvek, hoci aj varechy, ale pracovať pre seba a na seba. Ako prosperujú, je známe.
My sme v tom čase dokola počúvali, aké je dôležité pre nás know-how, akoby sme žili predtým na banánovníkoch. Nám chýbali peniaze, žiadne know-how. A naši rodičia to na sebe už zažili pred socíkom, vedeli.