Definícia závislej práce je v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého „za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“.
Z tohoto pohľadu je jedno, či dodávateľom je živnostník alebo s.r.o.o, dôležité je, aby bolo zrejmé, že náklady súvisiace so službou znáša dodávateľ (sedieť u zákazníka môžete výnimočne, ale by mali ste mať domáce pracovisko) a že služba sa nemeria na hodiny, ale na vopred dohodnuté dodávky.