PORADA.sk
PORADA.sk

Zobraziť plne funkčnú verziu príspevku : Permakultúra



arizona
06.03.09, 20:42
Čo je permakultúra

Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo (http://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo) schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Udr%C5%BEate%C4%BEn%C3%BD_rozvoj&action=edit&redlink=1) a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.
Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.
Permakultúra má tri hlavné piliere:
Zdieľaná etika (http://sk.wikipedia.org/wiki/Etika) vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov
Filozofia permakultúry

je filozofiou

spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a
umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.
História

V roku 1974 (http://sk.wikipedia.org/wiki/1974) dvaja Austrálčania (http://sk.wikipedia.org/wiki/Austr%C3%A1lia_(%C5%A1t%C3%A1t)) – Bill Mollison (http://sk.wikipedia.org/wiki/Bill_Mollison) (výskumník prírodných ekosystémov (http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekosyst%C3%A9m) a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tasm%C3%A1nska_Univerzita&action=edit&redlink=1)) a jeho študent David Holmgren (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=David_Holmgren&action=edit&redlink=1) (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.
Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 (http://sk.wikipedia.org/wiki/1978) Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 (http://sk.wikipedia.org/wiki/1981) bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cena_za_spr%C3%A1vne_%C5%BEivobyti e&action=edit&redlink=1) (en:Right Livelihood Award (http://en.wikipedia.org/wiki/Right_Livelihood_Award)) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.
V roku 1979 (http://sk.wikipedia.org/wiki/1979) bol založený Inštitút Permakultúry (http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=In%C5%A1tit%C3%BAt_Permakult%C3%BA ry&action=edit&redlink=1) (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.
zdroj : wikipedia

arizona
06.03.09, 20:55
úžasné čítanie na tému permakultúry :
http://www.sme.sk/c/3438537/permakultura-riesenie-aj-pre-lenivych-intelektualov.html
http://www.sosna.sk/clanok.php?artID=84
http://profit.etrend.sk/ludia-a-firmy/cesta-k-maximalnej-sebestacnosti/116745.html
http://www.alter-nativa.sk/index.php?akcia=zobraz&id=56&subm=6

arizona
12.03.09, 19:09
Koho zaujíma táto téma, odporúčam túto stránku : http://www.ekozahrady.com/ekozahrada.htm

oriana
16.03.09, 17:59
:) tu su fotky z Alp (aj informacie, ale v nemcine)

krameterhof.at/index.php?id=holzersche_permakultur

cathyc
17.03.09, 07:48
Toto je veľmi dobrá téma, je len škoda, že sú teraz dane. Keď sa tento blázinec skončí veľmi rada sa zapojím do nejakej diskusie...ak sa teda nejaká vyvinie. Mám totiž skúsenosti, že ľudí dobré veci akosi prestali zaujímať.

oriana
17.03.09, 08:41
Na webe ekozahrady su asi najlepsie informacie, ktore som nasla volne pristupne na internete na slovensku a v cechach a ktore hovoria ako na to. Potom som nasla jedny z najkrajsich, inspirativnych fotiek uz konkretneho permakulturneho statku vo francuzsku: flickr.com/photos/hardworkinghippy/
Su tam od vzniku, doteraz, cely vyvoj.

alternativ
16.04.10, 01:39
Pozvánka na

Úvodný kurz Permakultúry
s dvojdňovou praktickou ukážkou permakultúrnych riešení
Brdárka, 6-10.máj 2010

Pár slov o permakultúre

Permakultúra je tvorivý prístup k plnohodnotnému životnému štýlu zdravej hojnosti. Je cestou pre každého, kto si praje žiť na Zemi udržateľne a vo väčšej harmónii. Je založená na etickom využívaní krajiny, spolupráci s prírodou a starostlivosti o Zem a jej ľudí. Je ekologicky zdravou metódou zabezpečenia našich životných potrieb, vrátane našej stravy, bývania, sociálnych a ekonomických štruktúr. Skúma tiež metódy, pomocou ktorých je možné ľuďom spolupracovať a obnoviť skutočné komunity. Permakultúra je tiež označovaná ako komplexný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných ľudských systémov usadlostí, obydlí, záhrad, fariem, balkónov, celých obcí, miest, regiónov atď.

Pár slov o kurze

Úvodný 3-dňový kurz permakultúry prináša prebratie všetkých základných princípov udržateľného života tak, aby ich absolvent po skončení kurzu mohol aplikovať vo svojom každodennom živote. Tieto princípy sú tak univerzálne, že ich je možné uplatňovať nielen pri navrhovaní záhrady alebo domu, ale aj vo výrobnej, finančnej, obchodnej, projekčnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti.

Pár slov o lektoroch

Lektorkami kurzu sú Ing. Helena Vlašínová a Ing. Patricia Černáková.

Ing. Helena Vlašínová je absolventkou Mendelovej univerzity v Brne, kde pracuje vo výskume v Ústave biológie rastlín. Dlhodobo sa zaoberá pestovaním rastlín v súlade s prírodou. V uvedenej téme publikovala množstvo článkov v časopisoch v Českej republike. V SEV Lipka v Brne sa podieľa na prednáškovej a poradenskej činnosti v oblasti biozáhrad a využití divých rastlín. V spolupráci s Ekologickým institutem v Brne poriada pravidelné stretnutia priateľov prírodnej záhrady. Je členkou spoločnosti Gengel, kde sa podieľa na záchrane a šírení krajových a starých odrôd plodín. Svoje praktické skúsenosti zhrnula v úspešnej praktickej publikácii "Zdravá zahrada".

Ing. Patricia Černáková sa venuje permakultúre od roku 1994. Od roku 2001 pracuje aktívne v občianskom združení Permakultura CS, ktoré vzniklo z iniciatívy Karola Končka - otca Patricie Černákovej. Od roku 2002 je držiteľkou diplomu permakultúrneho dizajnéra, spolu s diplomom v záhradnej a krajinnej architektúre. Okrem publikačnej činnosti v odbore sa podieľa na šírení myšlienok prírodných záhrad i vo forme praktického lektorovania prednášok a kurzov ako i návrhov a realizácií záhrad a verejných priestorov.

Mimoriadna stránka kurzu

Mimoriadnou stránkou kurzu bude okrem praktického stretnutia s lektormi aj časť výuky venovaná miestnym, krajovým a starým odrodám úžitkových rastlín a potrebe ich zachovania. Súčasťou kurzu je aj dvojdňová praktická realizácia permakultúrnych riešení, ktoré si účastníci kurzu osvoja v teoretickej časti kurzu.

Viac informácií o kurze získate na webe alter-nativa.sk a na adrese:
Alter Nativa o.z., 049 34 Brdárka 11;
alternativa&alter-nativa.sk, telefonicky na číslach 058 7931 056, 0910 170 790.

ubka
16.04.10, 22:43
Veľmi zaujímavá a podnetná téma:), dakujem za odporučenie stránok.

Samir
12.05.10, 19:39
Neviete prosím či je u nás nejaké fórum o ekozáhradách a permakultúre? Viem, že v Česku sú, ale chýba mi čisto slovenské, kde sa dá aktívne diskutovať s "našincami".

BXLmiami
16.05.10, 07:22
Nevadí mi diskutovat s Cechmi,ale nenašla som diskusiu na tuto temu.Ekozahrady som naštudovala,ale chýbaju mi praktické poznatky ľudí,ktorí maju biozahrady.Rada by som sa od nich niečo naučila.

Samir
16.05.10, 07:39
Ani mne samozrejme nevadí diskutovať s Čechmi, mám medzi nimi veľa priateľov, v tom to nie je. Aj permakultúru majú vďaka mnohým aktivistom lepšie spracovanú, než je tomu u nás (napr. p.Svoboda). Len vytváranie sociálnych kontaktov sa mi zdá v rámci jedného štátu jednoduchšie, aj keď samozrejme z BA je do Brna bližšie, než do Košíc :)

Franta
25.06.12, 12:39
Venuje sa tu niekto z pritomnych vobec Permakulture?. . .ci vsetci su iba ak tak teoretici? :)

cathyc
25.06.12, 13:01
Venuje sa tu niekto z pritomnych vobec Permakulture?. . .ci vsetci su iba ak tak teoretici? :)

Ja sa venujem permakultúre na svojej záhradke. Je to beh na dlhé trate, ale veľmi príjemný beh. Najpríjemnejšie je vidieť pozitívne výsledky postupov, ktorým málokto v mojom okolí verí.

oriana
25.06.12, 14:47
hej venuje :P :)

arizona
25.06.12, 15:15
Prihodte prosim nejake fotky :)

BXLmiami
25.06.12, 17:09
Venuje sa tu niekto z pritomnych vobec Permakulture?. . .ci vsetci su iba ak tak teoretici? :)
Tak neviem či je to zrovna permakultura,ale bude to niečo medzi.Rozhodne obdivujem prírodu ako rieši kopu vecí za mňa.

osky
25.06.12, 17:53
tak porad,podel sa so skusenostami-mna to zaujima,ako na to?

oriana
25.06.12, 18:43
zopar z "polykulturnych hriadok" :). su to starsie fotky z roku 09, su najma o uceni a skusani. https://lh6.googleusercontent.com/-iiv9f1eKq-w/SjtB-4tjjpI/AAAAAAAAJBY/-YyjP1NXGiI/s640/IMG_3707.JPGhttps://lh3.googleusercontent.com/-CfxFSvv7T-w/SjtB4Fjn7dI/AAAAAAAAJBI/2qkIe4HM5GA/s640/IMG_3704.JPGhttps://lh4.googleusercontent.com/-fnWY-hLkB7E/SkoM1y8K7iI/AAAAAAAAJjc/6NFtEsOuFjM/s640/IMG_3822.JPGhttps://lh6.googleusercontent.com/-xpnhfl9QCts/SoPRnNO2kGI/AAAAAAAAK_w/yPB8kFq3RE0/s640/IMG_4633.JPG

Samir
25.06.12, 19:53
Oriana - nádherné fotky. Hneď je vidno, že to je "živá" záhrada a nie len chemicko udržiavaný trávnik orámovaný tujami. Tiež sa venujem permakultúre, aj keď tento rok svoju záhradu kvôli práci riadne zanedbávam. Ale jej očividne prospieva, keď tam nevkročí noha človeka :). No v práci sme si spravili permakultúrne políčko na mieste, kde sa roky neobrábala pôda (tradične - kartón, slama a zmes zeleniny, byliniek, kvetín a tak, všetko po kope), tak sa aspoň tam vytešujeme, keď si odtrhneme našu bio reďkovku, či šalát.

arizona
25.06.12, 20:27
Samir, pridaj aj ty nejake fotky. Mozno nas to nakopne viacerych...

oriana
25.06.12, 20:35
Dakujem :), tiez som tento rok presunula aktivity, zahrada je ladom, riesim hlavne balkon

Franta
25.06.12, 21:56
Ja sa venujem permakultúre na svojej záhradke. Je to beh na dlhé trate, ale veľmi príjemný beh. Najpríjemnejšie je vidieť pozitívne výsledky postupov, ktorým málokto v mojom okolí verí.
Super :)
Tu na fore vidim, ze kazdy len bojuje s burinou, pouziva chemiu ako by zdarma bola a vobec neskodila ... Ja s permakulturov zacinam, zatial som stihol iba skusobne mensi vyvyseny zahon spravit. . . a ono to ozaj funguje skvelo .. . Len presvedcit okolie, ze ide to aj inak, lepsie, zaujimavejsie je velmi tazke :) Dokonca aj vlastna rodina ide proti mne :-D

Franta
25.06.12, 22:03
zopar z "polykulturnych hriadok" :). su to starsie fotky z roku 09, su najma o uceni a skusani. https://lh6.googleusercontent.com/-iiv9f1eKq-w/SjtB-4tjjpI/AAAAAAAAJBY/-YyjP1NXGiI/s640/IMG_3707.JPGhttps://lh3.googleusercontent.com/-CfxFSvv7T-w/SjtB4Fjn7dI/AAAAAAAAJBI/2qkIe4HM5GA/s640/IMG_3704.JPGhttps://lh4.googleusercontent.com/-fnWY-hLkB7E/SkoM1y8K7iI/AAAAAAAAJjc/6NFtEsOuFjM/s640/IMG_3822.JPGhttps://lh6.googleusercontent.com/-xpnhfl9QCts/SoPRnNO2kGI/AAAAAAAAK_w/yPB8kFq3RE0/s640/IMG_4633.JPG
Ozaj krasa :))
U mna na zahrade zatial prevladaju buriny. . .ale uz sa pretlacaju vysadene plodiny. Spociatku ako by sa hanbili, ale teraz uz rastu, ako z vody :) Skusam rozne konbinacie a na jesen planujem vyvysene zahony a klucove dierky porobit a vysadit zopar stromov, vytvorit tak slnecnu pascu :)))

arizona
25.06.12, 22:07
Dakujem vsetkym za znovuozivenie tejto temy.
Velmi sa tesim, ze sa najdu ludia, ktori dokazu zit v sulade s prirodou a vidia krasu v tom, cim nas obdarila priroda.

Zial, v dnesnych casoch je tu ovela viac tem,kde ludia hladaju rady aky postrek na tu,ktoru zelinku pouzit.:mee:

Prosim vsetkych,ak si najdete trochu casu,napiste nejake skusenosti a rady. Ako ste zacinali s biozahradou,ako sa vam dari, co sa vam osvedcilo...
A samozrejme fotocky tiez potesia.

Franta
25.06.12, 22:22
Moj pokusny maly vyvyseny zahon:

http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z02.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z03.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z04.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z06.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z10.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z11.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z12.jpg?ver=2
http://img1.rajce.idnes.cz/d0103/6/6622/6622960_9e40aeea1bd8a6b34308ed6badf457aa/images/z13.jpg?ver=2

jednotlive vrstvy:
1.- Starsie drevo, mozu byt aj konare
2.- Sucha kukurica, buriny, sucha trava ...
3.- Zemina
4.- Sucha trava, travnate drny hore korenmi
5.- Kompost
6.- Zemina

Vysadne Patizony, Melony 3 druhy, Uhorky rajcina a paprika.. . . je to na testovanie ako bude vsetko rast.

A samozrejme mulc - seno

;)

2009
26.06.12, 15:39
Toto ma zaujalo mať tak záhradku vyskúšam :)

oriana
26.06.12, 16:21
ja som zacinala niekedy v roku 2005, prestahovanim sa na dedinu. pri zakladani klasickych hriadok, travnika a zahrady sa mi stale nieco nezdalo. bolo to skor take pocitove, nez racionalne. ked som plela zihlavu, pupavu a pyr, sa mi zdalo, ze by to tak nemuselo byt, mala som pocit, ze beriem "domov" hmyriacemu sa hmyzu a larvam, ze mi nieco nesedi ...
a zacala som hladat. v hlave mi chodili myslienky, ze v divokej prirode to ide samo, ziadne pletie, ziadne hnojenie a nejak som narazila po dlhom case na pojem permakultura. v tych rokoch bolo velmi malo informacii, jedine pre mna zrozumitelne informacie som nasla na Svobodovych strankach, bolo ich malo, ale boli dolezite. kedze neviem ziaden jazyk, tak som sa inspirovala fotkami permakulturnych zahrad zo zahranicia a zacala som najskor s pokusmi.
nasla som tam pojem bylinkova spirala, ale mala som pri dome na to malo miesta. Niekedy v roku 2007 som osadila bylinami na klasickom mieste, kde predtym boli nasadene rozne kvety.
Ale chytalo to dost skodcov, tak som patrala a pochopila som v tom case, ze pojem monokulturny moze znamenat aj jednodruhove rastliny. Co su v podstate takmer vsetky zname (dostupne) bylinky, a su hluchavkovite. Mata, medovka, levandula, rozmarin. Tak som tam skusmo prisadila dalsie rastiny, ako pazitku, ligurcek, nechtik, neskor jahody. Ked pisem o nich, to bolo pre mna dalsie ponaucenie, ze co sa niekam nehodi, to tam nerastie. Priroda to tak zariadi. Preto som ani nejak neskusala potom sadit podla klasickych rad, co sa s cim znesie.
Pre mna pojem permakultury znamena paradoxne zivotnu filozofiu a pritom "hrave" ucenie sa. Aspon v tych zaciatkoch. Neskor som uz mala obavy, hlavne pri vysadzani stromov. Tam uz sa tazsie napravaju chyby. Vlastne tych stromov som zasadila len par, tak tam moje skusenosti koncia.

toto je fotka z roku 2007
https://lh6.googleusercontent.com/-tXpcY4wLszQ/SSw2w9uWbrI/AAAAAAAABjY/wgOEBoJRHV4/s640/4%2520-%25202007.jpg

to iste miesto z roku 2008 (mam poznamku, ze tam mam okolo 25 druhov rastlin - okrem bylin, fazulu, rajciny, tekvice, hrozno ... )

https://lh5.googleusercontent.com/-GcTUGgbEzmE/SSxLmw-1JKI/AAAAAAAABrE/QU7O9a-JxP8/s576/33%2520-%25202008.jpg

a to iste miesto z roku 2008. tu som nechala skusmo rastliny rast aj v skarach chodnika, miesto travy, alebo pyru
https://lh6.googleusercontent.com/-CVowLuI1884/SkoMWz7MSTI/AAAAAAAAJjA/9SsuAVXHmFk/s640/IMG_3812.JPG

a ucila som sa mulcovat, mulcovala som hlavne pokosenou travou, pod to som davala veci vhodne na kompostovanie, na kraji, to moc nevidno, som dala drevo, miesto okrasneho plotika, ono udrzuje vlhkost a pritahuje pôdny zivot, dolezity pre chod. Kartony som mala obavy vtedy este pouzit na mulcovanie, aj nejaky dalsi material, nebola som si celkom ista, ako sa to bude spravat. A pozorovala som to, vsetko, skodce, hmyz, co robi ten mulc, co burina, ako treba casto polievat.

oriana
27.06.12, 10:37
tak pokracujem:
skodce sa eliminovali, napodiv, ze tam bol mulc, za cele tri roky som tam mala asi tri bezulitiaky, okopavat to vobec nebolo treba, bolo tam tolko zivota, ze sa to "preryvalo" samo, ale neslapala som do toho, burina, len kde tu, kde to nebolo dobre zamulcovane, mulc sa "spotrebuval" rychle, prihnojovat viac nebolo treba, polievat bolo treba, ale menej nez pri klasike. roboty bolo okolo toho celkovo menej, asi 1/3 z toho, co som predtym venovala klasickej zahradke. zacalo tam byt vela hmyzu, jasteric a ziab, tie eliminovali hlavne vela musiek z toho cerstveho mulcu. rastliny bujneli, tym ze ich bolo vela, bojovali o svetlo, priestor, tak napr. oregano som mala krik vysoky takmer meter.

zato vzrastol cas na studium, planovanie a nejak si muselo oko zvykat na to, ze je to uplne ine.
v tom case som sa dostala ku knihe billa mollisona, ale to bolo tak tazke citanie pre mna, ze som musela sediet stale pri internete a vyhladavat si pojmy, alebo rastliny ako vyzeraju a zadovazila som si kusok zahrady.
este som nemala nastudovane toho vela, bol nejaky maj, a narychle som tam chcela spravit "jedly" travnik, ale tazko sa zhanali semena, mala som v zasobe malo, a spravila som chybu, nasiala som tam klasicke travnikove semeno. to mi vytlacilo vsetky bylinky. vtedy som bola silne prirodne ovplyvnena a skusmo som zasadila nejake rajciny, melony, papriky rovno do tej travy, len trosku mulcu som dala okolo.

rajciny v trave, foto z roku 2008:
https://lh5.googleusercontent.com/-bHVlKeG2HgI/SSxid9fxyhI/AAAAAAAABxI/jc7Jsh-Nixk/s640/62%2520-%25202008.jpg

a pochopila som, ze zahony musia byt, i ked plody z takej travy boli chutnejsie, lebo ta trava silne prerastala a bolo s tym vela prace. ze je dobre, ked je vela rastlin pri sebe, lebo ked som vyplela burinu, alebo travu okolo jednej sadenice a okolo dalsich som nestihla, prisiel vietor, alebo krup a upravenej rastline to velmi uskodilo, kym takej, kde ich bolo vela, sa nic nestalo. ked som vyplela niektoru burinu, zmizol zo zahrady nejaky uzitocny hmyz a oslabilo to napodiv rastlinu, ktoru som nechala. zacala stagnovat, alebo hynut. cize existuje nejaka symbioza a spolupraca "zelanych a nezelanych" rastlin.
Dalej, ze uprednostnujem samovysev rastlin (u ktorych sa to da, z titulu odolnosti a sily) a take rastliny nepresadzam, lebo sa tym oslabuju (castejsie mi ich napadli nejake skodce potom). ze napriek uisteniu zahradkarov, ze ak su vosky vsade na okoli, budu aj u mna, ziadne premnozenie som nemala, to znamena, ze i mala zahrada moze byt nenormalne silna. Taktiez som nemala ziadne premnozenie dalsich skodcov, ako krtkov a podobne. Ale opať, pritiahlo to veľa iného hmyzu, včiel, zlatoočiek, lienok, motýľov, dokonca napriklad vcelu drevarku, opat ziab a jasteric, zacali tam viac vtaky chodit. Tak v takej podobe zahrady, som polievala minimalne, hnojit, sem tam som to poliala vyluhom zo zihlavy. A naucila som sa kosit rucnou kosou, nerobilo mi dobre, kosit to kosackou, ani strunovou, zabijalo to vela hmyzu.
V tom case som este neriesila vynosovost, ale da sa povedat, ze celu sezonu som mala dostatok z toho nasadeneho. (okrem tych melonov, ale tie doteraz neviem pestovat :)

Chokma
27.06.12, 12:10
Pekne zabery. Neviem, ci sa triafam do cierneho s permakulturou, ale tento rok sme si doma urobili bylinkovu spiralu a okolo bacoriny, kde nam steka dazdova voda z celeho domu a voda, co umyvame zeleninu, som vysadila rozne bylinky, co mi ostali, priniesla dom bambus zo strkarne a este nejaku inu zelinku, co ma rada zavodnene plochu a paci sa mi to. Skor si vsak viem taketo veci predstavit v domacich zahradach. Trosku som skepticka voci tomu, ze by sme takto vedeli zabezpecit vyzivu celeho obyvatelstva... K tomu hmyzu - prenasa dost virusove ochorenia, nemusi byt zravy a z toho pohladu nebezpecny... Tento rok som videla vosky aj na roznych lesnych porastoch - baze, dokonca na lipkavci... K tym melonom, neviem, ci pomozem, maju rady nohy v teple, my ich davame pod foliovu plachtu. Cervene vodove napriek tomu, ze su vodove, nerobit im kupele, stredovy kolovity koren vedia pustit az do 9 m hlbky (neviem ako mate hlboko vodu), odkial cerpaju vlahu, ak sa polievaju casto, ten im odide do hajan a ostanu spongiovite. Vlasocnice maju navrchu, cez ne cerpaju ziviny a sladke su zo slniecka. Burina sa netrha, aby sa neporusili tie vlasocnice navrchu, len sa jej zosekava "hlava", aby mohlo slniecko dosvietit na ne a boli sladke. Vela zavisi od pocasia... a urcite potom aj od vyberu odrody.

oriana
27.06.12, 14:36
Chokma, dakujem :) aj za ocenenie a radu pri melonoch. Je pravda, ze som nikdy nenasla info, ako na ne, tak ma velmi potesili. informacia o koreni a hlbke je pre mna uplne nova a ze woow... zahradu mam na juhu.
Ono permakultura znamena trvale udrzatelny, je vhodny ako pre kvetinace, tak pre farmy. Povod to ma v odsledovani tej "divociny", jej procesoch a divoke rastliny su nahradene jedlymi, alebo inak uzitocnymi. Zahrna aj dalsie procesy, nez len osadenie rastlinami. Isto sa da vyuzivat aj pri pestovani na predaj, ale to viem len z teorie. Trosku inak sa osadza, aby bol prakticky zber (napr. oblubenym je tuto sused v zahranici, rakusan Sepp Holzer a to riesi v alpskych kopcoch).

arizona
27.06.12, 15:57
ako to riesi Sepp?

Antea
27.06.12, 17:46
Pridám niečo
http://www.youtube.com/watch?v=RhDoP4BOTAE&feature=related

oriana
28.06.12, 11:07
K tomu Seppovi,

(napisem aj par zaujimavosti)
tie kopce terasuje. (robi to po vrstevniciach - co je aj velmi dobre kvoli kolobehu vody).
tam vytvara dobre schodne cesty (co je tiez zaujimava kapitola sama o sebe).
takto to vyzera. (http://www.rodovystatek.cz/sepp_holzer_terasy.htm) robi to bagrami, to je vo velkom. do vnutra dava napr. drevo z povodnych lesov, znicene, co vo vichrici popadalo (take vyvysene zahony vo velkom, ako tu Franta ukazal)... potom zelene hnojenie (po tych monokulturych smrekovych lesoch je to velmi kysle a neurodne) a neskor to osadza uz polykulturou (zelenina, byliny...), alebo ovocnymi stromami atd..
ked potrebuje nieco zryt, tak to robi ciste permakulturne, ma na to specialne odolne prasiatka (http://www.rodovystatek.cz/sepp_holzer_stavby.htm). robi sa to tak, ze sa na isty cas vypustia na uzemie, co treba preryt.
a pestuje tam asi vsetko: ovocie, zeleninu, obilie, huby, venuje sa aj aquakulture (http://www.rodovystatek.cz/sepp_holzer_voda.htm) - vodne rastliny, plus chov ryb a rakov, aj teplomilnych zivocichov a rastlin. dokonca aj citrusy tam vie pestovat. (to robi pomocou velkych kamenov, specialne umiestnenych tak, aby akumulovali teplo a potom ho odovzdavali do okolia - toto riesi aj pri rybach) - cize ma rad diverzifikaciu? mozem to tak napisat? casto v jeho prednaskach pocujem, ze nechce byt zavisly len na predaji jedneho druhu, keby sa nieco stalo (ze je nezaujem o konkretny tovar)
zber celkovo neviem ako riesi, ale napr. napr. pri vylove to riesi nejakymi specialnymi vypustmi a tu som nasla, ze takto riesi obilie (http://www.krameterhof.at/gallery/main.php?g2_itemId=654)- ciste tradicne.
pokym sa nemylim, riesi to na cca 50 hektaroch a zivi sa tym.
ma velmi rad aj vyvysene zahony, casto to pouziva pri projektoch, na niektorych uzemiach dokonca riesil zahradu formou vykopu do hlbky, kvoli mikroklime na tom uzemi.
(pozn.: prelinkovanie je na svobodov web a web seppa holzera, nestihla som vsetko najst na holzerovych strankach)

Samir
05.07.12, 10:08
V slame to rastie samo :)

cathyc
05.07.12, 21:27
Niekto tu pridal vybornu vecicku podivuhodnu zahradu Igora Ljadova. Ja k tomu pridam sposob ako to pestuje. On tam zmienuje organiku a v tejto prilohe je to podrobnejsie rozobrane. Na prilozenej stranke najdete aj vybornu pomôcku pre permakulturistov ploskorez. Permakulturista pôdu neobracia, lebo sa snazi zachovat zivot, ktory sa v pôde obnovuje a ploskorez je na tento spôsob pestovania skvely. http://www.kluboz.cz/fotky15794/V._V._Fokin_-_Zem-vda.pdf
http://www.kluboz.cz/kluboz/eshop/1-1-UZITECNE-PLOSKOREZY

cathyc
05.07.12, 21:47
Ja som taky nefotiaci permakulturista, ale oceňujem to, ze si da niekto tu namahu a cele postupy zdokumentuje. Budem sa musiet k niecomu podobnemu dokopat aj ja. Zatial len zopar mojich postrehov. Prvy rok keď som zacala nastielat pôdu mala som znacny problem so slizniakmi. Tieto problemy tu boli aj pred tym, ale prave nastielky ho zvacsili. Na dalsi rok som zalozila asi 8m2 jazierka. Taky zabacinec. Na spodok som pouzila stare koberce a foliu som dala taku obycajnu na foliovniky. Bola jednoducho podstatne lacnejsia. Najhlbsiu vrstvu jazierka tvori stara plechova vana. Osadila som zopar rastlin a cakala co sa bude diat. Asi o 4-5 dni ked sa voda odstala sa do nej nastahovali dva pary ropuch a jeden par rosniciek. o par dni sa to tam rojilo tisickami zubrienok. Po nejakom mesiaci sa tam zjavili aj skokany. Ked sa zo zubrienok stali malilinke zabky zarojili mi záhony. Snazim sa velmi opatrne naslapovat, aby som ich nepodupala. Odvtedy neviem ako vyzera slizniak. Na konci v odlahlom kute zahrady som nechala kopu razdia a dalsiu kopu rôzneho odpadu skridle, tehly kamene. Usidlili sa tam jasterice a mnozstvo ulitnikovych slimakov, ktorym sa nesmierne tesim, lebo sa zivia hlavne vajickami slizniakov. Nepostrehla som nicenie urody. Nastielky pomahaju hlavne v ozivovani pôdy. Mam aj foliovnik a nastielky pomohli v tom, ze ho polievam max. 2x za tri tyzdne. Ti co pestuju pod foliou vedia, ze je to za normalnych okolnosti nerealne. Na kazdej rastlinke najdem aj 3-4 lienky sedembodkovane. Kazda lienka denne spapka asi 50 vosiek. Nepostrekujem nehnojim a pri tom sa tesim zo skvelej urody. Ospravedlnujem sa vsetkym, ze nepouzivam diakritiku, ale mam novu klavesnicu, ktora je skvela tym ze je v nej zabudovana kalkulacka, ale nema oznacenie pismen s diakritikou, takze pisanie s nou je utrpenie.

mirrca
09.07.12, 12:44
Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?

hubatá
09.07.12, 13:14
Prekrásne, ako u babičky: organizovaný bordel ktorý majú radi všetci od včiel až po ľudí.

hubatá
09.07.12, 13:24
Jááj ľudia, to je krása! Ako u mojej babky, ktorá síce nevedela čo je permakultúra ale vedela čo je zdravý sedliacky rozum a nadávala mi keď som záhradu "vyholila" od buriny, trávnik pokosila kosačkou, lebo také seno nezožrali ani zajace, a aj koza si na ňom hubu popichala.
Kto ti teraz opelí uhorky, rajčiny, tekvicu, stromy? Predsa rastliny opeľujú nielen včely ale aj lienky, muchy.
Škoda že už nemám záhradu....... ale mala som podobnú, namiesto plota z tvárnic bol plot z černíc a neprešli nielen čiernookí, ale ani sliepky od susedov.

hubatá
09.07.12, 13:37
To nič že nepíšeš s diakritikou, rozumieme. Ja som si pre začiatok napísala najviac frekventované písmená na samolepky a prilepila na klávesnicu.....

TomasHC
09.07.12, 19:31
Krása, tiež mám v pláne niečo podobné, držím všetkým palce!

wabi
09.07.12, 20:33
Jááj ľudia, to je krása! Ako u mojej babky, ktorá síce nevedela čo je permakultúra ale vedela čo je zdravý sedliacky rozum a nadávala mi keď som záhradu "vyholila" od buriny, trávnik pokosila kosačkou, lebo také seno nezožrali ani zajace, a aj koza si na ňom hubu popichala.
Kto ti teraz opelí uhorky, rajčiny, tekvicu, stromy? Predsa rastliny opeľujú nielen včely ale aj lienky, muchy.
Škoda že už nemám záhradu....... ale mala som podobnú, namiesto plota z tvárnic bol plot z černíc a neprešli nielen čiernookí, ale ani sliepky od susedov.

Nechcem brať ilúzie a nadšenie len že lienky sú mäsožravce a neopelujú...

wabi
09.07.12, 20:35
Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?

Písal som to tu už aj v iných rubrikách. Treba posadiť broskyňu od kvôstky a nikdy nepresádzať. Mám na záhrade 100 ročnú vynohradnícku broskyňu nestriekanú. Žije a pravidelne rodí...

hubatá
09.07.12, 22:45
Ale lozením prenášajú na nožičkách peľ z rastliny na rastlinu .... tak som to myslela.

cathyc
10.07.12, 06:57
Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?

Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3

mirrca
12.07.12, 07:35
Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3

ja som našla, že mäta by mala tiež pomôcť, ale moc to nefunguje. Chren som neskúšala...

BXLmiami
13.07.12, 04:43
A kompoty su z nej lepšie ako z normalnych broskyn.

mirrca
13.07.12, 14:46
aké vysoké dorastajú pravokorenné stromy? mám záhradku pod elektrickými drôtmi...

cathyc
14.07.12, 16:18
aké vysoké dorastajú pravokorenné stromy? mám záhradku pod elektrickými drôtmi...

Nie su to uz take male zakrpky. Maju riadnu velkost ako poriadny strom. Hadam nemas celu zahradku pod drôtmi?

mirrca
14.07.12, 17:46
Nie su to uz take male zakrpky. Maju riadnu velkost ako poriadny strom. Hadam nemas celu zahradku pod drôtmi?

celú nie, ale idú naprieč v dvoch pásoch. dosť zaberajú

cathyc
16.07.12, 00:50
celú nie, ale idú naprieč v dvoch pásoch. dosť zaberajú

tak im musis najst taku medzeru kam by sa zmestil strom normalneho vzrastu. Inak sa budes musiet uchylit k stepenemu stromu na podpniku s nizkym vzrastom. Take stromy uz nedosahuju zivotnost zpravokoreneneho a su samozrejme ovela haklivejsie na rôzne ochorenia.

Franta
18.07.12, 08:25
Mam taky dojem, ze pod drotmi musi byt zachovany pas bez vysadby stromov. . . z bezpescnostnych dovodov.

cathyc
18.07.12, 09:36
Mam taky dojem, ze pod drotmi musi byt zachovany pas bez vysadby stromov. . . z bezpescnostnych dovodov.

Pod drôtmi urcite, ale mas tam snad aj trochu volneho neba...

wabi
24.07.12, 08:35
Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3
Takže ak má niekto pocit, že pomáha chren a mäta proti kučeravosti broskýň, je to fajn viera. Pomáha asi ako modlenie proti hubovým chorobám. Stačí si len vymodliť na jar v kritických týždňoch dobré počasie a je to "v suchu" a teda bez výraznej kučeravosti.
Písal som o tom, že treba sadiť z kvôstky a nepresádzať, stromček má potom väčšiu vitalitu a choroby síce dostane, ale lepšie sa s nimi vysporiada bez chémie. Strihanie je však u broskýň dôležité, najmä ak nestriekate. Inak vám vyholuje - stred koruny iba staré nerodiace drevo, konáre dlhé a trápia sa iba na končekoch...
Spravokorenenie u broskýň je úplná somarina a propagovať to môže len ten kto to nikdy neskúsil. Jednak vám nespravokorení ani po 10 rokoch a jednak keby aj vyhnala niekoľko úbohých korienkov a vy by ste ju vykopali a odstrihli podnož, proste by skapala ak vôbec by prežila do tej doby. (Je vrcholne smiešne "spravokorenenie" s opätovným vykopaním a odstrihnutím podpníkového koreňa, ako sa to odporúča v "múdrych" knihách od ľudí, ktorí prišli z mesta a začali pestovať na 10a záhradke ovocné stromčeky a po 3 rokoch svoje názory a postrehy zhrnuli do knihy, ktorá popiera stáročné skúsenosti ovocinárov. Sú to šarlatánske praktiky na ktoré doplácajú ľudia, ktorí často nechápu ani základné pojmy ako čo je to: "semenáč", "podpník", spravokorenenie, štepenie, vegetatývne, generatívne množenie a pod... )
Ak niečo také môže fungovať u jabloní napríklad, neznamená to že sa to podarí pri broskyni. Môžete síce učiť štekať na povel a aportovať mačku, ak vám niekto nakuká že je to dobrý nápad, ale úspech sa nedostavý. Ak niekto tvrdí že sa mu to podarilo uverím mu síce skôr než tomu čo tvrdí že existujú ľudia ktorí niekoľko rokov nejedli a napriek tomu nezomreli od hladu. Napriek tomu sú ľudia ktorí tomu veria. Takých poznám, žiaľ takého čoby to osobne dokázal - silou vôle niekoľko rokov nejesť a nezomrieť - nepoznám. Asi by som ho zavrel na rok do špajze ale do prázdnej...:D
Rovnako nepoznám niekoho, kto by spravokorenil naštepenú broskyňu a ona prežila aj odstrihávanie podpníkového koreňa a potom rástla veselo ďalej nestriekaná a nestrihaná.

cathyc
24.07.12, 08:49
Takže ak má niekto pocit, že pomáha chren a mäta proti kučeravosti broskýň, je to fajn viera. Pomáha asi ako modlenie proti hubovým chorobám. Stačí si len vymodliť na jar v kritických týždňoch dobré počasie a je to "v suchu" a teda bez výraznej kučeravosti.
Písal som o tom, že treba sadiť z kvôstky a nepresádzať, stromček má potom väčšiu vitalitu a choroby síce dostane, ale lepšie sa s nimi vysporiada bez chémie. Strihanie je však u broskýň dôležité, najmä ak nestriekate. Inak vám vyholuje - stred koruny iba staré nerodiace drevo, konáre dlhé a trápia sa iba na končekoch...
Spravokorenenie u broskýň je úplná somarina a propagovať to môže len ten kto to nikdy neskúsil. Jednak vám nespravokorení ani po 10 rokoch a jednak keby aj vyhnala niekoľko úbohých korienkov a vy by ste ju vykopali a odstrihli podnož, proste by skapala ak vôbec by prežila do tej doby. (Je vrcholne smiešne "spravokorenenie" s opätovným vykopaním a odstrihnutím podpníkového koreňa, ako sa to odporúča v "múdrych" knihách od ľudí, ktorí prišli z mesta a začali pestovať na 10a záhradke ovocné stromčeky a po 3 rokoch svoje názory a postrehy zhrnuli do knihy, ktorá popiera stáročné skúsenosti ovocinárov. Sú to šarlatánske praktiky na ktoré doplácajú ľudia, ktorí často nechápu ani základné pojmy ako čo je to: "semenáč", "podpník", spravokorenenie, štepenie, vegetatývne, generatívne množenie a pod... )
Ak niečo také môže fungovať u jabloní napríklad, neznamená to že sa to podarí pri broskyni. Môžete síce učiť štekať na povel a aportovať mačku, ak vám niekto nakuká že je to dobrý nápad, ale úspech sa nedostavý. Ak niekto tvrdí že sa mu to podarilo uverím mu síce skôr než tomu čo tvrdí že existujú ľudia ktorí niekoľko rokov nejedli a napriek tomu nezomreli od hladu. Napriek tomu sú ľudia ktorí tomu veria. Takých poznám, žiaľ takého čoby to osobne dokázal - silou vôle niekoľko rokov nejesť a nezomrieť - nepoznám. Asi by som ho zavrel na rok do špajze ale do prázdnej...:D
Rovnako nepoznám niekoho, kto by spravokorenil naštepenú broskyňu a ona prežila aj odstrihávanie podpníkového koreňa a potom rástla veselo ďalej nestriekaná a nestrihaná.
Tvoje osocovanie poznam z inych tem a len som ocakavala kedy sa budes snazit znevazit a vyvrsit sa na ludoch aj v tejto pre teba tak nepochopitelnej a sarlatanskej teme. Dockala som sa a musim povedat vôbec si ma neprekvapil, snad ma len zarazilo az do akych extremov si schopny zajst ked ma niekto iny nazor ako ty. Dovol mi pripomenut ti, ze niesi aj ked si to myslis najmudrejsi clovek na tomto svete. Vo svojom odbore sa vyznas, to ti nikto neberie, ale do permnakultury sa prosim radsej nestaraj, lebo tu len vyvolavas nenavist. Ja sama som pisala, ze u marhul a pod. je spravokorenovanie problematicke. Nie vsak nemozne. Ak ma niekto cas a chut tvoj negativny postoj mu v tom nezabrani. Permakultura je hlavne o navrate k prirode a nie o boji s nou. Moderne polnohospodarstvo uz ukazalo co dokaze svojimi neprirodnymi zasahmi a bojom s prirodou. Mudrym tejto zeme uz docvaklo, ze tento boj s prirodou sa neda vyhrat. Zopar takych ako ty si bude omielat svoje vizie mordovania prirody postrekmi, vecnym strihanim stromov a pod. Skusim Ti pripomenut, ze ludstvo je tu na tejto zemi uz viac ako len poslednych sto rokov a dokazalo zit a prezit aj bez toho co tu ty propagujes. Takze ta este raz pekne prosim zapajaj sa do tem v krtorych mas co povedat a take temy tu samozrejme sú. Permakultúra medzi ne zial nepatri.

osky
15.11.12, 22:15
tato stranka je perfektna,preluskala som ju uz celu

osky
15.11.12, 23:07
zostavila som si nakres slimakoviteho zahonu na pestovanie zeleniny ,zalozenej na principoch spravnych kombinacii jednotlivych rastlin a malo by to byt pestovane systemom permakultury.
vybrala som vela druhov,nakolko chcem vyskusat vsetko a hlavne ako to zafunguje.nebudem sadit vo velkom,mozno z kazdeho nejaky 5-6 kusov na skusku:

fazula svabka,hrach,uhorky nakladacky,kvaka,kapusta biela i cervena,zeler,mrkva,redkovky,brokolica,cukiny,karf iol,cvikla,cibula,petrzlen,por,cesnak,rajciny,tekv ica velka,patizon,kel,spenat,salat,paprika,krickova struckova fazulka,salotka,kaleraby,jahody,baklaza,pastrnat,m angold,kukurica,baranie rohy,chilli papricky,feferonky,no a byliny pomedzi to-rozne plus aksamietnica.

otazka znie:
da sa toto zvladnut aj za okolnosti,ze som cely tyzden vo Viedni a doma len cez vikend?
alebo plati,ze som blazon a snilko?

zatial tych par druhov co som mala na zahradke to vzdy prezilo/napr.petrzlen,mrkva,rajciny...
teraz vsak chcem trosku viac.
ak mi poradite daku fintu,budem stastna.

mirrca
16.11.12, 15:13
urcite treba vyskusat. mne sa moc nedari pestovať paprika bez polievania, ale ostatne celkom v pohode. samozrejme musi byt nejaka dazdova vlaha. len by som si dala pozor na velkost dospelych rastlin, aby ti napr. tekvica nepreliezla celým záhonom a jemnejsie rastliny si ani nepípnu.

Silvernola
16.11.12, 15:30
Osky, nepíšeš, aký veľký záhon máš k dispozícii. Niektoré by bolo lepšie pestovať pri opore(fazuľa, uhorky) - na to môžeš využiť kukuricu, ale je lepšie dať jej náskok 2-3 týždne. Všetky tekvice sú vysoko náročné na priestor a kapustoviny taktiež nejaký priestor zaberú. Bazalku by som zamiešala na celú plochu - odpudzuje vošky. Hlavný problém môže byť vlaha (tak ako skoro vždy), ale pomôcť by mohlo nastieľanie.
Držím palce!

hubatá
16.11.12, 15:34
Roky sme mali chalupu vzdialenú od miesta bydliska 60 km, takže sa nedalo polievať každý deň paradajky, papriku, uhorky, patizóny.....
Len čo rastlinky troška podrástli, vyhĺbila som okolo akúsi misku, poliala a obložila pokosenou trávou alebo vytrhanou zelinou. Takto vydržala vlhkosť aj 2 týždne, dokonca v horúcom lete si v nej chodila chladiť prdelku aj ropucha s deťmi. Keď zelina zoschla natoľko že bolo vidno zem, zasa som prihodila do "misky" čerstvo vytrhanej zeliny a polievala cez ňu. Nespotrebovala som veľa vody, zelina stále udržiavala "misku vlhkú". Moje deti využili zaujímavo lopúch a pichliač: dolné listy lopúcha obstrihali a vrchné samozrejme boli také veľké, že si pod ním spravili pieskovisko a lopúch im robil tieň nad hlavami. Pichliač odspodu tiež obstrihali a tak vyzeral ako kaktus z južnej Ameriky.

Veľmi sa mi tiež osvedčilo nevytrhať všetku zelinu okolo rastlinky, odburiniť ju len v tej miske. Záhrada vyzerá na oko síce zanedbaná, ale burina drží vlahu, robí tieň vlastne celý deň pretože slnko sa cez deň točí.

osky
16.11.12, 16:59
no ved presne takto si to nejak predstavujem.len doma ma maju za namesacnu.....

osky
16.11.12, 17:02
naplanovala som to tak aby zahon isiel od najvyssich plodin po najmensie-takze nehrozi aby velke udusili mensie.na sposob slnecneho obluka...

osky
16.11.12, 17:04
zahrada je obrovska ale zahon bude iba taky velky aby sa mi to tam vsetko voslo.okolo uz bude iba prirodzeny travnik,stromky a kricky.samozrejme ze popinave budu na opore.

osky
16.11.12, 17:06
jedna vec sa mi moc neaci a nesedi mi-preco v permakulture sa pouziva vyvyseny zahon???
v prirode to tak neni,a ja to tiez nebudem robit,lebo to by som musela urobit normalne dalsiu stavbu uprostred zahrady a to nechcem.necham to nadivoko....
obcas to upravim ked to bude vychadzat spod kontroly :-)

220870
26.01.13, 07:47
SUPER!!!

Fanny62
18.03.13, 15:57
Zatiaľ som len kompostovala bioodpad, o mulčovaní a permakulture zatiaľ len čítam,som z toho nadšená. Tak chcem začať aspoň na jednej hriadke mulčovať a vytvoriť kľúčovú dierku. Poraďte mi, kde mám získať slamu.

osky
18.03.13, 16:05
nemas na blizku nejaku farmu alebo byvale statne majetky?

Chokma
18.03.13, 17:25
jedna vec sa mi moc neaci a nesedi mi-preco v permakulture sa pouziva vyvyseny zahon???
v prirode to tak neni,a ja to tiez nebudem robit,lebo to by som musela urobit normalne dalsiu stavbu uprostred zahrady a to nechcem.necham to nadivoko....
obcas to upravim ked to bude vychadzat spod kontroly :-)

Nebude to suvisiet s nerovnostou povrchu pody? S tou sa stretavame v prirode dost casto. A s tym suvisia aj nejake tie naroky roznych zelenin - por, stopkovy zeler sa prihrnaju, mrkve sa robi tiez taka vyvysena hriadka... a to aj mimo permakultury.

cathyc
18.03.13, 18:12
vyvýšený záhon má veľa výhod, ale z vlastnej skúsenosti oceňujem hlavne tento. Mala som na vyvýšenom záhone kapustoviny a asi 30 cm na normálnom záhone tiež. Tie rastliny na vyvýšenom záhone nemali ani jednu skočku či vošku, naproti tým, ktoré boli na obyčajnom záhone. Tie mi škodce proste spásli. Znova pripomínam vzdialenosť záhonov cca 30 cm. Všetky rastliny som si predpestovala sama, takže neobstojí ani argument rôzneho zdroja. Starostlivosť o rastliny tá istá.

cathyc
18.03.13, 18:15
Fanny62, ja si zaobstarávam trávu od ľudí, ktorí pestujú kanadské trávniky. Trávu vysuším a mám celoročnú nástielku. Je dokonca lepšia ako slama, lebo je ohybnejšia a ľahšie sa s ňou pracuje. Rýchlejšie ju aj pôda absorbuje... teda živočíšstvo v pôde.

cathyc
18.03.13, 18:18
ja nastielam okolo celej rastliny a dokonca aj chodníčky, udržiava sa vlhkosť, netreba okopávať a neprerastá burina.

osky
18.03.13, 20:52
no tak teda dobre-to som rada ze si to spomenula,Cathyc.aky vysoky v pomere od zeme ma byt ten vyvyseny zahon?

cathyc
19.03.13, 06:09
Ja som mala ten záhon len asi 20 cm od zeme, ale viem, že sú výborné skúsenosti aj s viac ako 1m výškou. Medzi takýmito záhonmi je úplne iná klíma. Výborne to popisuje Sepp Holzer. Možno ho poznáš on dokáže vypestovať citróny a iné teplomilné rastliny aj v 1500mnm v Alpách.

Chokma
19.03.13, 06:48
vyvýšený záhon má veľa výhod, ale z vlastnej skúsenosti oceňujem hlavne tento. Mala som na vyvýšenom záhone kapustoviny a asi 30 cm na normálnom záhone tiež. Tie rastliny na vyvýšenom záhone nemali ani jednu skočku či vošku, naproti tým, ktoré boli na obyčajnom záhone. Tie mi škodce proste spásli. Znova pripomínam vzdialenosť záhonov cca 30 cm. Všetky rastliny som si predpestovala sama, takže neobstojí ani argument rôzneho zdroja. Starostlivosť o rastliny tá istá.

Ak si o tom presvedcena, ze za to mohol vyvyseny zahon, tak proti gustu ziadny disputat ako sa hovori.

Mne vsak zozrali skocky kapucinku, ci bola dolu, alebo na vyvysenom. Na druhej strane - mala som na rovnej ploche kalerab, kapustu, ruzickovy kel, rukolu. Pokial mali k dispozicii, drzali sa na kalerabe, kapuste, rukola bola cista. Ked sme to vytrhali, supli sa na rukolu.

cathyc
19.03.13, 08:08
neviem čo to spôsobilo, boli to moje permakultúrne začiatky, ale čím ďalej tým viac sa záhrada ozdravuje a ja nemám problém so škodcami.

Fanny62
19.03.13, 09:16
Dnes som si bola kúpiť novú kosu a od teraz už budem sušiť svoje seno. Ale na začiatok musím zájsť niekde na družstvo pre slamu.

cathyc
19.03.13, 11:13
Dnes som si bola kúpiť novú kosu a od teraz už budem sušiť svoje seno. Ale na začiatok musím zájsť niekde na družstvo pre slamu.
skvelý počin...Držím palečky, aby sa Tebe a Tvojej záhradke stále lepšie darilo.

alabut
19.03.13, 11:15
Domnievam sa, ze vyvyseny zahon prijme viac slnecnej energie, je suchsi a teplejsi. Takisto ma vyssiu vrstvu zivnej pody. Zeliny su zdravsie, maju tvrdsie bunky, preto sa haved sustreduje na slabsie. Dalsi faktor moze byt zasoba vapna v pode. Kulturne rastliny oblubuju zasady, zive tvory kyselinky. :-)

osky
19.03.13, 19:41
Domnievam sa, ze vyvyseny zahon prijme viac slnecnej energie, je suchsi a teplejsi. Takisto ma vyssiu vrstvu zivnej pody. Zeliny su zdravsie, maju tvrdsie bunky, preto sa haved sustreduje na slabsie. Dalsi faktor moze byt zasoba vapna v pode. Kulturne rastliny oblubuju zasady, zive tvory kyselinky. :-)


no ale toto by mi prave nevyhovovalo-potrebujem taky co mi vlahu udrzi a nie ze bude suchsi....

cathyc
20.03.13, 07:54
no ale toto by mi prave nevyhovovalo-potrebujem taky co mi vlahu udrzi a nie ze bude suchsi....
suchší je len v tom slova zmysle, že ak Ti záhradu zaleje voda, tak tento záhon je mimo. Vlhkosť v záhone dobre udržiavajú napríklad drevené, alebo kamenné stienky záhona a samozrejme dobrý materiál z ktorého je záhon vyskladaný. Práve v takomto záhone sa dobre udržiavajú živiny a nie sú zbytočne odplavované.

Fanny62
20.03.13, 12:05
Chystám sa založiť nové kompostovisko. Spravím ohradu pod veľkou marhuľou, mám staré dvere, čiže 2x2m. Neviem z ktorej svetovej strany ho mám postaviť a či mám naspodok na trávu nastlať kartony. Rozmýšlam, že by som tam aj zasadila nejaku tekvicu. Čo myslíte? Poradí mi niekto?

cathyc
20.03.13, 14:11
Chystám sa založiť nové kompostovisko. Spravím ohradu pod veľkou marhuľou, mám staré dvere, čiže 2x2m. Neviem z ktorej svetovej strany ho mám postaviť a či mám naspodok na trávu nastlať kartony. Rozmýšlam, že by som tam aj zasadila nejaku tekvicu. Čo myslíte? Poradí mi niekto?
na spodok kompostoviska daj hlavne rôzne konáriky. To zaručí, že kompost bude mať dostatok vzduchu. Inak by tam všetko len hnilo. Kompost by nemal presychať, takže to kam ho umiestniť, musíš určiť podľa podmienok na Tvojej záhradke. Lepšie ako pod marhuľou sa mu bude dariť pod orechom, alebo ešte lepšie pod bazou čiernou. Staré babské recepty, ale fakt fungujúce. Každú vrstvu zasypávam mŕtvou zemou, ktorú mám z búrania nabíjaniny. Po roku sa z toho všetkého stáva krásna, tmavohnedá, kyprá a voňajúca hmota...proste živá zem. Aby som nezabudla, keď je sucho, treba kompost občas zavlažiť. Ja nedávam, žiadne prípravky čo radia, že bez toho nebude dobrý kompost a zatiaľ bol dobrý vždy.

Fanny62
20.03.13, 15:47
Ani orech ani bazu čiernu nemám, len marhuľu. Len neviem čo bude lepšie- kedže si môžem vybrať- či južná, alebo severná strana- kôli tieňu. A na tu travu pod marnuľou mám dať ten karton a na to konáriky, alebo bez toho kartonu?

alabut
20.03.13, 16:29
Polievat cez flasky, ale to ti musim niekedy odfotit. :-)

troll
21.03.13, 06:32
Načo tam je dobrý ten kartón? Mám pocit, že lepšie je to nechať voľne. Aj tak sa ten kartón veľmi rýchlo rozpadne. Ja by som tam nedal nič.

Pokiaľ ide o tieň - tak v tieni je to určite lepšie.

Pokiaľ ide o tekvicu - ja by som ju tam nedával. Zatiaľ boli tekvice vždy lepšie mimo kompostu ako tie, čo vyrástli v ňom. O tie "kompostové" má totiž človek tendenciu sa menej starať (veď majú všetko :)) a keď ideš do kompostu niečo prikladať alebo z neho brať, tak tam večne zavadzajú.

Zdá sa mi, že sa z kompostovania robí trochu priveľká veda. Jasné, je to skvelá vec, že to, čo je svojim spôsobom "odpad" sa premení na niečo užitočné, ale podľa mňa príroda "má na to páky" a keď veci do kompostu nahádžeme na kopu, tak si s tým poradí sama. Za jeden rok sa dobrý humus spraví snáď aj bez takéhoto "pestovania". Teda aspoň na mojej záhradke to tak je.

arizona
08.04.14, 20:47
Zeleninové záhony podľa princípov permakultúry

Návod na vytvorenie biopareniska v tvare slnečnej pasce
https://utopia.sk/liferay/clanok/-/journal_content/56_INSTANCE_7Oj3/17126/47136


http://www.dobrarada.sk/clanok/experimentujeme-s-permakulturnym-pestovanim.html

arizona
08.04.14, 20:50
Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada (http://www.porada.sk/zahrada#__AUTOKW)

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/1299900/Prirodna-uz-nie-je-len-volne-usporiadana-zahrada

BXLmiami
10.04.14, 08:22
Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada (http://www.porada.sk/zahrada#__AUTOKW)

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/1299900/Prirodna-uz-nie-je-len-volne-usporiadana-zahrada
Krásna,ako moja.Teším sa na púpavový med.

arizona
11.04.14, 08:03
Postreky proti škodcom? Namiešajte prírodné!

Prinášame vám recepty na prírodné postreky. Rastliny si v boji proti škodcom totiž dokážu pomôcť navzájom.


Cesnak (Allium sativum)

Cesnak aj cibuľa sú skvelí bojovníci proti voškám, roztočom, vŕtavke mrkvovej, perenospóre či bakterióze fazule.

Dávkovanie: 75g pomletých strúčikov na 10l vody

Použitie: Neriedený nálev sa strieka priamo na rastliny alebo na pôdu.

Palina (Artemisia absinthium)

Palina obsahuje taníny, éterické oleje a živice, ktoré odpudzujú vošky a motýle.

Dávkovanie: 0,3kg čerstvej paliny, prípadne 30g sušenej treba vylúhovať či vyvariť v 10l vody

Použitie: Neriedený výluh sa strieka priamo na rastliny a účinkuje proti mravcom a voškám. Odvar zasa pôsobí proti mlynárikovi v období liahnutia.

Praslička (Equisetum arvense)

Praslička obsahuje suli kyseliny sírovej a kyselinu kremičitú. Práve vďaka tomu postrek z prasličky pomáha proti hubovými ochoreniam a posilňuje listovú kutikulu.

Dávkovanie: treba 1kg čerstvej prasličky alebo 150g sušenej prasličky na 10l vody

Použitie: Odvar treba 5-krát zriediť a postrekuje sa ním zem aj rastlina proti kryptogamným chorobám. Výluh je potrebné taktiež 5-krát zriediť a postrekujú sa ním priamo rastliny.

Pŕhľava (Urtica dioica)

Prípravky z pŕhľavy sa používajú na stimuláciu rastu. Odpudzujú vošky či roztočca chmeľového.

Dávkovanie: 1kg čerstvej pŕhľavy použite do 10l vody

Použitie: Na začiatku napadnutia rastliny voškami použite 1 - 2 dňový výluh, striekajte priamo na rastlinu.

Tip: Pridaním 0,5kg cukru na 10l roztoku zvýšite účinnosť žihľavového postreku.

Rajčiak (Lycopersicon esculentum)

Rajčiakový postrek je vhodný pri boji proti voškám a mlynárikovi kapustnému.

Dávkovanie: 3kg využite na 10l vody

Použitie: Nezriedený extrakt nastriekajte priamo na rastliny v období vyliahnutia sa mlynárika kapustného či pri výskyte vošiek.

Vratič (Tanacetum vulgaris)

Vratičový postrek pôsobí proti voškám a motýľom, zaženie aj niektoré druhy roztočcov.

Dávkovanie: 0,3kg čerstvej rastliny použite na 10l vody

Použitie: Neriedený nálev nastriekajte priamo na rastliny proti voškám, mravcom či háďatkám. Neriedený odvar sa zasa využíva proti mlynárikovi kapustnému.
http://www.pluska.sk/izahradkar/uzitkova-zahrada/hnojenie-poda/postreky-proti-skodcom-namiesajte-prirodne.html

bettylou
12.04.14, 07:24
Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada (http://www.porada.sk/zahrada#__AUTOKW)

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/1299900/Prirodna-uz-nie-je-len-volne-usporiadana-zahrada

v ktorom čase je vhodné spraviť takýto záhon? skoro na jar, na jeseň alebo je to jedno

arizona
12.04.14, 13:52
Prírodná už nie je len voľne usporiadaná zahrada (http://www.porada.sk/zahrada#__AUTOKW)

http://mojdom.zoznam.sk/cl/10098/1299900/Prirodna-uz-nie-je-len-volne-usporiadana-zahrada

v ktorom čase je vhodné spraviť takýto záhon? skoro na jar, na jeseň alebo je to jedno
Jar je navhodnejsia na zakladanie zahonov. Ale aj v jeseni sa da.
Zalezi,ake kvety chces sadit, tie ktore kvitnu na jar je vhodne zasadit na jesen,aby cez zimu zakorenili a na jar zakvitli.

bettylou
14.04.14, 11:56
a ten ploskorez dostať niekde v ke v kamennnom obchode? rýľ mi to síce nenahradí, pretože si s tým neviem predstaviť narýľovať a naložiť plný fúrik zeminy, či piesku, ale môže sa zísť ako tá plečka..

arizona
14.04.14, 18:54
Ako kombinovat zeleninu pri sadeni,aby sa jej darilo?

Najdete pri jednotlivych druhoch pod odkazom "Ako vplýva na inú zeleninu"
http://www.akosadit.sk/ako_sadit_ako_siat-petrzlen

arizona
14.04.14, 18:55
Čo s čím sadiť alebo BIO bez veľkej námahy...
http://www.hobbyportal.sk/zahrada-a-priroda/zahradkarcenie/co-s-cim-sadit-alebo-bio-bez-velkej-namahy

buchač
14.04.14, 19:27
a ten ploskorez dostať niekde v ke v kamennnom obchode? rýľ mi to síce nenahradí, pretože si s tým neviem predstaviť narýľovať a naložiť plný fúrik zeminy, či piesku, ale môže sa zísť ako tá plečka..

Dá sa urobiť aj doma ...

Zožen si niekde starší - KOVOVÝ hák - držiak na okapy .
Podotýkam , že kovový ...nakoľko tie nové matroše sú dosť tenké , jedna hriadka a môžeš zahodiť ...:D
Na porovnanie - poctivé železo a tenký plech ....;)
https://encrypted-tbn2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcRY6kn1y6-k1Ez5nrN01jLt6BdmucNbXv1wGntZsaFBWKl198ow http://e.coleman.sk/fotocache/mid/P-005729-00.jpg