Trochu viac doverujte svojmu vodárovi, natlakujte systém na 2 bary, odvzdušnite pri vypnutom kotli a potom poriadne zatopte. Tlak by mal mierne stúpnuť a po vychladnutí klesnúť. Možete to aj párkrát zopakovať, takže nestresujte a hlavne nič nebúrajte!

Prvý problém by som videl v tom, že ste nechali robiť kúrenie vodára. Slepé črevo by ste si nenechali vyoperovať v nemocnoci od vrátnika alebo vodiča sanitky. Najlepší spôsob ako zistiť nedeštruktívne kde je únik média z vedenia, je termografická skúška. Termovízia stojí cca od 100 €. Lepšie ako rozbíjať podlahu.

Pokiaľ je v systéme vzduchová bublina tak tlak pri zvýšení teploty stúpa.:cool:

Vo výkurovacom okruhu tlak sústavne kolíše. Pri každom zapnutí kotla tlak začne stúpať a naopak. Je to veľmi dynamická sústava.
Ak je v systéme veľa vzduchu, tak interval kolísania vzduchu je značný a preto je dobré ho zo systému vytlačiť. Pri väčších systémoch sa to dá zrealizovať zvýšením tlaku a zväčšením prietoku (obehovým čerpadlom na maximum). Udržiavanie požadovaného tlaku zabezpečuje vyrovnavacie doplňovacie zariadenie.
Pri tých menších spôsob popisuje v podstate lapejko v prvom príspevku.

1. vzduch je na rozdiel od vody stlačiteľný, preto ak je v sústave bublina tak kolísanie tlaku bude MENŠIE. Vo vykurovacom systéme je vzduchový vak oddelený membránou a zatvorený v oceľovom puzdre - expanzná tlaková nádoba. Stláčanie vzduchu je kompenzácia expanzie kvapaliny

2. Systém má mať navrhnuté poistné prvky (expanznú nádobu) tak, aby sa tlak s teplotou nemenil. Ak kolíše, je niečo zle.

1. vzduch je na rozdiel od vody stlačiteľný, preto ak je v sústave bublina tak kolísanie tlaku bude MENŠIE. Vo vykurovacom systéme je vzduchový vak oddelený membránou a zatvorený v oceľovom puzdre - expanzná tlaková nádoba. Stláčanie vzduchu je kompenzácia expanzie kvapaliny

2. Systém má mať navrhnuté poistné prvky (expanznú nádobu) tak, aby sa tlak s teplotou nemenil. Ak kolíše, je niečo zle.

Toto je v podstate správne napísané,ale keď sa jedná o vzduchové bubliny vo vode, tak tlak môže kolísať,ak kolíše teplota vykurovacej vody,a tým pádom aj vzduchových bubliniek. Vzduch sa rozpína teplotou dosť výrazne.Pretože vzduch v tlakovej expanznej nádrži nepreberá teplotu vody v takej istej miere ako bublinky, potom vzduch v nádobe naozaj zabraňuje veľkému kolísaniu tlaku.

Klesanie tlaku môže vyvolať aj únik vzduchu z vyrovnávacej nádrže, najskôr cez ventil vzduchu. Že pokles nie je lineárny,to je logické, pretože ak niečo zo sústavy uniká (voda či vzduch), tak sa tlak v sústave znižuje a pri nižšom tlaku je aj únik pomalší, pokles tlaku je preto exponenciálny (so záporným exponentom)

Charakter klesania tlaku v tomto systéme nie je od nedostatočne naplnenej expanznej nádrže, lebo ak by z expanzky unikla časť vzduchu alebo dusíka, pri ohrievaní média by tlak vody prudko stúpal. Toto vyzerá na netesný spoj v podlahe alebo v stene. Treba ho nájsť termokamerou.

Charakter klesania tlaku v tomto systéme nie je od nedostatočne naplnenej expanznej nádrže, lebo ak by z expanzky unikla časť vzduchu alebo dusíka, pri ohrievaní média by tlak vody prudko stúpal. Toto vyzerá na netesný spoj v podlahe alebo v stene. Treba ho nájsť termokamerou.

Nepoznáme dosť detailov na to, aby sme s určitosťou mohli povedať, či uniká voda alebo vzduch, napr. nevieme koľko cyklov natlakovania a straty tlaku bolo doteraz. Pri úniku vody ani po viacerých cykloch by nedošlo k prudkému stúpaniu tlaku pri ohreve. Ak uniká vzduch, tak by výkyvy tlaku pri ohreve boli stále väčšie.
Podstatné však je, že tlak klesá a preto by bolo rozumné vadu dokázatelne, napr. písomne reklamovať.
Ak boli teploty dosť nízke a systém zamrzol, je podozrenie na poškodenie vodného okruhu. Bolo neodborné a nezodpovedné napustiť systém a nestarať sa o ochranu pred zamrznutím

Zdravím.
Po úplnej rekonštrukcii vykurovacieho okruhu sa stretávame s nepríjemným fenoménom, a to s klesaním tlaku v okruhu.
Kotol je Viessmann Vitodens 100, rúry Alpex, tvarovky Ivar.
Okuh bol napustený vodou, ale nebol spustený, lebo prebiehali ešte nejaké montážné práce až do -x C stupňov (vonkajších) a -3-5 C stupňov (vnútorných). Vodár spustili systém s miernými ťažkosťami aj pomocou zohrievania rúr.
Kotol má limit tlaku nastavený na 3 bar. Systém je napustený s tlakom 1.6 bar. Za dva dni je v systéme tlak 1.4, za ďalší týždeň 1.2 a za ďalšie 2-3 týždne 1 bar.
Vodár tvrdí, že všetko je OK, keďže je to novonapustený systém a môže sa vyskytnúť pohybujúca sa vzduhová bublina v systéme (čo spôsobí zmenu tlaku). Radiátory sú niekoľkokrát odvzdušnené. Vizuálne sa nedá detekovať chyba.
Nám sa to nezdá a tipujeme:
- prasklina na rúre, lenže pokles tlaku nie je lineárny
- zle nalisovaná koncovka (niektoré už v betóne), ktorá postupne tečie, kvapká, vlhne podľa momentálneho tlaku v systéme, a preto pokles nie je lineárny.
Teraz sa rozhodujeme, či rozbiť betón a preveriť všetky tvarovky, alebo sa spoliehať na to, že vodár má pravdu.
Stretol sa niekto s takýmto problémom? Je medzi poradákmi vodár, ktorý by sa vedel vyjadriť k problematike? Aký má byť vlastne štandardný tlak vo vykurovacom okruhu?
Ďakujem.


Ako laik sa chcem spýtať na možnosti (citlivosť) termovízie. Mne sa zdá,že pokles tlaku je pomalý, teda únik vody veľmi slabý (ak predpokladáme že uniká voda), a preto nemôže dôjsť k výraznému otepleniu okolia netesnosti. Ohrev od trubiek musí byť rádovo vyšší.
Ešte ma napadlo, že aj kotol môže byť netesný (hoci aj z poškodenia zamrznutím). Také malé množstvo vody sa môže odpariť.Nedal by som sa odbiť tým vodárom, ak tvrdí že je to v poriadku, nech neradí čo treba robiť, nech to urobí on sám. Patrí to k serióznemu prístupu k svojej práci.

termovízia s kvalitným zariadením odhalí aj malý únik, nemajte obavu. Pretože únikom navlhne tepelná izolácia potrubia v podlahe a prestane izolovať, budete to zreteľne vidieť.
Z ktorého ste mesta? Vedel by som Vám odporučiť niekoho v Košiciach.
Ak by sa voda odparovala v kotli, to miesto by bolo znečistené inkrustami a teda ľahko dohľadateľné.

termovízia s kvalitným zariadením odhalí aj malý únik, nemajte obavu. Pretože únikom navlhne tepelná izolácia potrubia v podlahe a prestane izolovať, budete to zreteľne vidieť.
Z ktorého ste mesta? Vedel by som Vám odporučiť niekoho v Košiciach.
Ak by sa voda odparovala v kotli, to miesto by bolo znečistené inkrustami a teda ľahko dohľadateľné.

S tou termovíziou by som počkal také dva mesiace od spustenia



Vo výkurovacom okruhu tlak sústavne kolíše. Pri každom zapnutí kotla tlak začne stúpať a naopak. Je to veľmi dynamická sústava.
Ak je v systéme veľa vzduchu, tak interval kolísania vzduchu je značný a preto je dobré ho zo systému vytlačiť. Pri väčších systémoch sa to dá zrealizovať zvýšením tlaku a zväčšením prietoku (obehovým čerpadlom na maximum). Udržiavanie požadovaného tlaku zabezpečuje vyrovnavacie doplňovacie zariadenie.
Pri tých menších spôsob popisuje v podstate lapejko v prvom príspevku.

Z novej vykurovacej vody sa plyny musia vyvariť a cez odvzdušňováky vypustiť (tým,ale zas pridáme trochu novej vody = mne to v systéme veľkosti 2 RD trvalo skoro mesiac.
Dôležitý je správny tlak v expanzke.
Rád sa nechám poučiť ako zväčšením prietoku vytlačíš plyn z vody :D .
PS "" interval kolísania vzduchu je značný "" asi si myslel tlaku a nie vzduchu.

termovízia s kvalitným zariadením odhalí aj malý únik, nemajte obavu. Pretože únikom navlhne tepelná izolácia potrubia v podlahe a prestane izolovať, budete to zreteľne vidieť.
Z ktorého ste mesta? Vedel by som Vám odporučiť niekoho v Košiciach.
Ak by sa voda odparovala v kotli, to miesto by bolo znečistené inkrustami a teda ľahko dohľadateľné.

No ja ale nepotrebujem termovíziu. To z.j má tento problém.

Z novej vykurovacej vody sa plyny musia vyvariť a cez odvzdušňováky vypustiť (tým,ale zas pridáme trochu novej vody = mne to v systéme veľkosti 2 RD trvalo skoro mesiac.
Dôležitý je správny tlak v expanzke.
Rád sa nechám poučiť ako zväčšením prietoku vytlačíš plyn z vody :D .
PS "" interval kolísania vzduchu je značný "" asi si myslel tlaku a nie vzduchu.

Ďakujem za upozornenie.
S tým intervalom máš pravdu- nevyjadril som sa správne. Z pohodlnosti som sa chcel krátko a výstižne vyjadriť, ale nepodarilo sa.

K tomu poučeniu iba toľko. Asi si to nemyslíš vážne o čom svedčí ten :D , ale napriek tomu uvediem zopár skutočnosti.

Pri odstavenom obehovom čerpadle je na výtlačnom potrubí tlak 240 kPa, na vratnom potrubí je tlak tiež 240 kPa. Teda ∆ t = 0 kPa.
Pri zapnutom čerpadle vznikne rozdiel tlakov ∆ t = 10 kPa.
Pri zapnutom čerpadle na maximum vznikne rozdiel tlakov ∆ t max = 40 kPa. Na výstupnom potrubí bude tlak 280 kPa.

Ak zdvihnem doplňovacím zariadením tlak v systéme o 40 kPa, tak po zapnutí čerpadla bude ∆ t= 10 kPa a tlak na výstupnom potrubí 290 kPa. Keďže poistné ventily sú nastavené na 300 kPa pri ohriati o niekoľko stupňov dôjde v lepšom prípade k vypusteniu vody späť do zásobníka a k zníženiu tlaku. V horšom prípade ak stúpne tlak na kotle nad 300 kPa tak cez poistný ventil odstrekne vodu do priestoru.

Ďalšie detaily a závery nebudem uvádzať, pretože tí čo okolo toho robia, vedia si ich doplniť, pre ostatných sú nepodstatné a pre zadávateľa témy sú nepoužiteľné.

Ďakujem za upozornenie.
S tým intervalom máš pravdu- nevyjadril som sa správne. Z pohodlnosti som sa chcel krátko a výstižne vyjadriť, ale nepodarilo sa.

K tomu poučeniu iba toľko. Asi si to nemyslíš vážne o čom svedčí ten :D , ale napriek tomu uvediem zopár skutočnosti.

Pri odstavenom obehovom čerpadle je na výtlačnom potrubí tlak 240 kPa, na vratnom potrubí je tlak tiež 240 kPa. Teda ∆ t = 0 kPa.
Pri zapnutom čerpadle vznikne rozdiel tlakov ∆ t = 10 kPa.
Pri zapnutom čerpadle na maximum vznikne rozdiel tlakov ∆ t max = 40 kPa. Na výstupnom potrubí bude tlak 280 kPa.

Ak zdvihnem doplňovacím zariadením tlak v systéme o 40 kPa, tak po zapnutí čerpadla bude ∆ t= 10 kPa a tlak na výstupnom potrubí 290 kPa. Keďže poistné ventily sú nastavené na 300 kPa pri ohriati o niekoľko stupňov dôjde v lepšom prípade k vypusteniu vody späť do zásobníka a k zníženiu tlaku. V horšom prípade ak stúpne tlak na kotle nad 300 kPa tak cez poistný ventil odstrekne vodu do priestoru.

Ďalšie detaily a závery nebudem uvádzať, pretože tí čo okolo toho robia, vedia si ich doplniť, pre ostatných sú nepodstatné a pre zadávateľa témy sú nepoužiteľné.

Julian.
Odkiaľ si prišiel na to,že parciálny tlak bude maximálne 40 kPa. Dovolím si tipnúť,že závisí od charakteristiky a výkonu čerpadla / množstva obehovej vody a hydraulického odporu sústavy.
PS
Poistný ventil a odvzdušňovák sú trochu rozdielne:) (cez poišťák neodstrániš plyny zo systému / a tlak sa pravidelne (pri väčších sústavách) znižuje aj pri odkaľovaní .
Aspoň ja mám takú prax,keď som chodil okolo kotolne.

Tá dynamická zložka tlaku 40 kPa je reálna, bežné kotle do 28 kW majú zabudované čerpadlo s dopravnou výškou 5 m.v.s. čo zodpovedá dispozičnému tlaku 50 kPa, tento sa znižuje o tlakovú stratu výmenníka kotla, filtra a sústavy. Celková tlaková strata tejto sústavy je pod 10 kPa, čo je v poriadku. A určite nezávisí od množstva vody v systéme.

dobry den. V tejto rubrike ste na mňa dosť odborní, ale nevadí. Mne sa stala rovnaká vec v RD. celú sezónu som trpol, kde sme urobili chybu, či sme pri poteroch nepoškodili niekde podlahovku, alebo či vo vedení rúry v poteroch nepovolili. Radil som sa s odborníkmi a vo väčšine mi povedali, že rozdiel tlaku je práve vďaka podlahovke, kde je veľa metrov natočených a samotná podlahovka nemá ovzdušňovače. Tak som trpol do času kým sme opätovne túto sezonu nezapínali kotol. dnes je to v pohode. Ale tiež som bol naladený, že idem sekať, lebo sa mi to nezdalo. Natlakovali sme kotol na pol atmosfery a pri prevadzke to vybehlo na 1,5-1,7. ked sa kotol vypol (18,5C) tak tlak klesol až na 0. tak sme ovzdušňovali, dotlačili sme kotol na 0,5 A a zapínal opäť. Niekedy to vydržalo 2-3 dni, niekedy len jedno zapnutie kotla. Už som si začal vyčítať, že sme niečo nevedomky po.... Našťastie toho času je všetko zatiaľ o.k. nič neklesá, je to konštatné,:) tak ako sme začali sezónu.


Názor_skúsenosť

Tá dynamická zložka tlaku 40 kPa je reálna, bežné kotle do 28 kW majú zabudované čerpadlo s dopravnou výškou 5 m.v.s. čo zodpovedá dispozičnému tlaku 50 kPa, tento sa znižuje o tlakovú stratu výmenníka kotla, filtra a sústavy. Celková tlaková strata tejto sústavy je pod 10 kPa, čo je v poriadku. A určite nezávisí od množstva vody v systéme.

Rozdeľme to na dve časti :
V dome ako písal ono to raz zbaví plynov a má vystaráno .
Vo veľkých systémoch je to inak .
Je rozdiel, či napíšeš,že 40 kPa dynymického tlaku je bežná hodnota,alebo napísal,že maximálna.
Však si už videl kotol 55 kW - lebo podľa sústavy (a teda aj množstva vody) taký naprojektoval odborník.Môže mať síce 5 m.v.s.,ale aj iné:).

dobry den. V tejto rubrike ste na mňa dosť odborní, ale nevadí. Mne sa stala rovnaká vec v RD. celú sezónu som trpol, kde sme urobili chybu, či sme pri poteroch nepoškodili niekde podlahovku, alebo či vo vedení rúry v poteroch nepovolili. Radil som sa s odborníkmi a vo väčšine mi povedali, že rozdiel tlaku je práve vďaka podlahovke, kde je veľa metrov natočených a samotná podlahovka nemá ovzdušňovače. Tak som trpol do času kým sme opätovne túto sezonu nezapínali kotol. dnes je to v pohode. Ale tiež som bol naladený, že idem sekať, lebo sa mi to nezdalo. Natlakovali sme kotol na pol atmosfery a pri prevadzke to vybehlo na 1,5-1,7. ked sa kotol vypol (18,5C) tak tlak klesol až na 0. tak sme ovzdušňovali, dotlačili sme kotol na 0,5 A a zapínal opäť. Niekedy to vydržalo 2-3 dni, niekedy len jedno zapnutie kotla. Už som si začal vyčítať, že sme niečo nevedomky po.... Našťastie toho času je všetko zatiaľ o.k. nič neklesá, je to konštatné,:) tak ako sme začali sezónu.


Názor_skúsenosť

Pri štartovaní systému-odplynovaní je dôležité udržiavať predpísaný tlak v expanzke.

Rozdeľme to na dve časti :
V dome ako písal ono to raz zbaví plynov a má vystaráno .
Vo veľkých systémoch je to inak .
Je rozdiel, či napíšeš,že 40 kPa dynymického tlaku je bežná hodnota,alebo napísal,že maximálna.
Však si už videl kotol 55 kW - lebo podľa sústavy (a teda aj množstva vody) taký naprojektoval odborník.Môže mať síce 5 m.v.s.,ale aj iné:).

Ja som sa vyjadroval k dispozičnému tlaku v rodinnom dome. Súvis objemu v systéme a výkonu kotolne síce nejaký je, ale nie až taký, aby sa z toho dal vypočítať výkon. Sústava s tepelným príkonom napr. 300 kW môže mať rovnaký objem ako sústava s 1 MW. Teda výkon zdroja sa nenavrhuje podľa objemu vody ale podľa príkonu vykurovacieho systému pri zvolenom tepelnom spáde.

Julian.
Odkiaľ si prišiel na to,že parciálny tlak bude maximálne 40 kPa. Dovolím si tipnúť,že závisí od charakteristiky a výkonu čerpadla / množstva obehovej vody a hydraulického odporu sústavy.
PS
Poistný ventil a odvzdušňovák sú trochu rozdielne:) (cez poišťák neodstrániš plyny zo systému / a tlak sa pravidelne (pri väčších sústavách) znižuje aj pri odkaľovaní .
Aspoň ja mám takú prax,keď som chodil okolo kotolne.

Údaje ktoré som uviedol sú odčítane z meradiel tlaku v kotolni. Predtým než som to napísal, navodil som reálne tieto stavy . Pre upresnenie uvediem, že sa jedná o domovú kotolňu s výkonom 260 kW.

Cirkuláciu zabezpečuje obehové čerpadlo, ktoré je možné nastaviť buď na proporciálnu reguláciu, alebo na konštantný tlak. Moderné čerpadlo si vie načítať a zapamätať optimálne parametre pre danú sústavu a podľa toho si nastaví výkonovú krivku. Ak sa objaví problém s kúrenim na vrchných poschodiach, tak najúčinnejšie je na krátky čas prestaviť čerpadlo na maximálnu pracovnú krivku (prietok stúpne o 20-30%, tlak na max. ∆ t= 40 kPa). Cez odvzdušňovacie ventily (automatické) sa sústava intenzívnejšie odvzdušní a je pokoj. Či však vzduch (plyn?) bol niekde "zašitý" alebo sa uvoľňuje z vody to neviem posúdiť.

Je to trošku mimo témy, ale ja som pôvodne iba naznačil , že nie je jednoduché zbaviť sa vzduchu (plynov) zo sústavy a to ako sa dá urýchliť. Spochybnil to drajver, no a ja som mu odpovedal a tým to sklzlo trochu mimo.

P.S.
Odstrek cez poist. ventil je následkom prekročenia max. dovol. tlaku, ale deje sa to (samozrejme nerieši odvzušnenie).

KováčJi

Tak ti to vysvetlím, ty žena z domácnosti čo to celkom nevie :)

V minulosti sa vykurovacie systémy predimenzovávali, bežne bolo v telesách inštalovaných 2x viac kW ako bola tepelná strata. Ak sú v budove napr. liatinové radiátory, ktoré vydržia večne, a po zateplení stavby klesne tepelná strata o polovicu, umožní to výrazné zníženie tepelného spádu. Teda radiátory, ktoré boli prevádzkované pred 40 rokmi pri spáde 90/70, môžu dnes pracovať pri spáde 40/30. Ich výkon je v porovnaní s pôvodným spádom možno 35 %. Teda nie len zmenou delta T ale aj posunom teplôt nadol sa ovplyvní výkon telies (korekčné súčinitele nájdeš aj na webe). Konvekčný účinok radiátora klesá a stúpa sálavá zložka. Pobyt v miestnosti je príjemnejší. Pri nízkych teplotách dokážu zdroje v kotolni bežať v kondenzačnom režime aj pri vonkajšej teplote - 15. Tento faktor má tiež pozitívny vplyv na spotrebu plynu.
A ak by ti to nevyplynulo z textu - vodný objem sa nezmenil (okrem zanedbateľnej zmeny objemu výmenníkov kotlov).

Vidíš. Nechtiac si povedal pravdu : zvýšiš prietok (ten tlak je iba ako dôsledok) a tým
- rýchlejšie dopravíš plyny k odvzdušňováku
- zvýšiš teplotu vody v systéme plyny sa lepšie uvolňujú aj pred a pri odvzdušňováku.

Takže odplyníš hlavne zvýšením teploty na hornú pracovnú hranicu.

Aj aj.
(Potom ešte extra sa kyslík "dovychytáva" a prevencia fosforečňanom )

Chtiac som povedal pravdu. Prečítaj si ešte raz príspevok 5 a 13.

Nechci aby som všetko detailne popísoval, lebo dlhé príspevky mňa a možno aj viacerých odrádzajú.
Zopakujem ešte raz:
Zvýšim primerane statické tlaky (pracovný interval) tlakovacím zariadenim a zvýšim prietok o 20-30% nasledkom čoho stúpne dynamický tlak o 30 kPa.

Buď sa pokúšaš o flame a vyberáš z kontextu to čo píšem, alebo tomu ozaj nerozumieš.

Tak už ozaj naposledy. V tom príklade o zateplení budovy a znížení tepelného spádu samozrejme musí dôjsť k výmene zdroja, predmetom príspevku bol vodný objem vo vzťahu k tepelnému príkonu, veď sme napokon hovorili o návrhu zdroja tepla, takže čo to melieš o tom že by ostal pôvodný zdroj ?
Ty si akurát písal, že návrh sa udeje podľa objemu sústavy.
Ako sa podľa teba zmení objem sústavy ak klesne výpočtový tepelný spád (tvoj bod 2) - scvrknú sa radiátory ? Čo sa týka objemu vody, sústava tento nezmení.
Ešte iný príklad:
Dom s kotlom a radiátormi - príkon 20 kW, objem 150 litrov.
Dom s tepelným čerpadlom - príkon 7 kW, objem sústavy s akumulačnou nádržou spolu 400 litrov.
Ešte stále si myslíš že viac kW - viac litrov?

Rozdeľme to na dve časti :
V dome ako písal ono to raz zbaví plynov a má vystaráno .
Vo veľkých systémoch je to inak .






6, Buď sa pokúšaš o flame a vyberáš z kontextu to čo píšem, alebo tomu ozaj nerozumieš.

Tak už ozaj naposledy. 7, V tom príklade o zateplení budovy a znížení tepelného spádu samozrejme musí dôjsť k výmene zdroja, predmetom príspevku bol vodný objem vo vzťahu k tepelnému príkonu, veď sme napokon hovorili o návrhu zdroja tepla, takže čo to melieš o tom že by ostal pôvodný zdroj ?
8, Ty si akurát písal, že návrh sa udeje podľa objemu sústavy.
Ako sa podľa teba zmení objem sústavy ak klesne výpočtový tepelný spád (tvoj bod 2) - scvrknú sa radiátory ? Čo sa týka objemu vody, sústava tento nezmení.
Ešte iný príklad:
5,a, Dom s kotlom a radiátormi - príkon 20 kW, objem 150 litrov.
5,b, Dom s tepelným čerpadlom - príkon 7 kW, objem sústavy s akumulačnou nádržou spolu 400 litrov.
9, Ešte stále si myslíš že viac kW - viac litrov?



Thermical.

1, to že máš nicka o "teple" je - nič
2, to že máš vedomosti - nevadí
3, to že vedomosti správne aplikuješ a rozdávaš - je dobre
4, to že vedomosti (niekedy) nesprávne interpretuješ - vadí - a k tomu píšem

Zhrniem :
5, zopakoval som ti teraz - nie je úplne systém ako systém
5a,b, sú tom istom "koši systémov" - možno sú pri hraniciach teploty / tepelného spádu
6, mám nejakú prax / vedomosti / logiku - tak skúšam 4, = nenútim-tak ani ty nenúť mňa
7, Nezadal si kompletne - podľa toho som ti oponoval = prečo sa teraz sťažuješ ??????
8, Ešte raz :
- budova spotrebič má (za nejakých podmienok "dané tepelné straty"
- radiátory MUSIA mať vyšší výkon ako "d.t.s." = r+dts
- teplonosné médium musí mať objem a iné parametre také, aby MALO vyššiu prenosovú kapacitu ako r+dts = p+r+dts
- zdroj MUSÍ mať vyšší výkon ako p+r+dts = z+p+r+dts = Vz.
Ak súhlasíš, že takto sa to má naprojektovať , tak nerozumiem prečo máš problém s objemom vody - veď jej musí byť toľko aby pri iných parametroch TENTO objem vody bol schopný preniesť a odovzdať viac ako dts.
Ale zas nie "príliš " veľa lebo ten objem sa musí vmestiť do radiátorov / potrubí / "nádob".
9, Vieš




Rozdeľme to na dve časti :
V dome ako písal ono to raz zbaví plynov a má vystaráno .
Vo veľkých systémoch je to inak .



toto sú u mňa odlišné systémy :
a, ako tvoje cca do 50 kW
b, takých 500-800 kW
c, inštalovaný kotol 7000 kW (+ taký istý -studená záloha ) - využívaný výkon cca do 5 MW.
Takýto som mal v praxi a len dĺžka potrubí iba po budovu bola aj 400 metrov.

A ver mi niektoré veci sú trošku iné , ako pri rodinnom dome - preto sa to musí oddeliť.

5,a, / 5,b, - porovnávaš INÉ sústavy (jedna má akumulačku) - myslíš, že tomu rozumieš ? :D :D :D

Komplikovanou štruktúrou príspevku chceš vzbudiť dojem, že disponuješ prehľadom v problematike?
Moja reakcia bola len o tom, že nie je exaktný vzťah medzi objemom vody a príkonom sústavy/výkonom zdroja tepla. Toto si nevyvrátil, len zahmlievaš.

Dolož svoje tvrdenie konkrétnym príkladom, tak ako ja som doložil to svoje.
Alebo zbytočne nezas....j vlákno.