PORADA.sk
PORADA.sk

Zobraziť plne funkčnú verziu príspevku : Exekučné zrážky z mzdy resp. výkon rozhodnutia



fanky
21.10.10, 09:04
Požiadam o radu v súvislosti s exekučnými zrážkami resp. výkonom rozhodnutia.
Pozrel som existujúce príspevky na porade, jedna vec mi nie je jasná.
Ako sa myslí § 280 ods. 1 Občianského súd.poriadku, resp. § 72 Exekučného poriadku (obidva pojednávajú o tom istom) ktorý hovorí :
"Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky."

Má sa to chápať tak že ak boli zamestnávateľovi pracovníka doručené napr. 2 nesuvisejúce súdne rozhodnutia, tak potom platí tento paragraf ? To znamená napr. žiadná prednosť na výživné.

Andyke
22.10.10, 22:01
Zle si to vysvetluješ.
Výživné má vždy prednosť pred ostatnými prednostnými pohľadávkami !!

fanky
24.10.10, 08:10
Aj by som súhlasil, minimálne z logického pohľadu. Z akého dôvodu resp. na akú situáciu sa potom vzťahuje spomínaná klauzula o vykonávaní zrážok ?

VieraPopluharova
24.10.10, 08:45
Exekučný príkaz a mzda zamestnanca

Mzda zamestnanca je v rámci pracovnoprávnej legislatívy chránená. Zrážky zo mzdy upravuje Zákonník práce (č. 311/2001 Z. z.). Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že Zákonník práce v § 131 a 132 dáva zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Ustanovenie sa rovnako vzťahuje aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ musí zabezpečiť v prvom rade zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Až po ich zabezpečení môže realizovať zrážky na základe rozhodnutí súdu a orgánu štátnej správy, exekučných príkazov, dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených podľa Občianskeho zákonníka a dohôd o zrážkach zo mzdy uzatvorených medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Poradie zrážok
Prednostné zrážky podľa § 131 ods. 1 ZP:
– poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení,
– preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
– príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení,
– zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ podľa § 131 ods. 2 ZP zraziť zo mzdy a to iba v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom:
– preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
– sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
– peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
– neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
– nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
– náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
– náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
– neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v § 131 ods.1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Zrážky zo mzdy na základe exekučného príkazu

Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Postup pri výkone zrážok, ktoré nie sú podľa Zákonníka práce prednostnými, upravujú tieto právne normy:
– Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
– Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
– Zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
– Zákon NR SR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
– Nariadenie vlády SR č. 89/1997 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia
Informácia o povinnosti realizovať exekučné zrážky
Informáciu o povinnosti zrážky realizovať získava zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať každému zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a v zmysle § 75 ods. 2 ZP okrem iného v ňom uviesť:
– či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky,
– v čí prospech,
– v akej výške,
– v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať.
Pri prijímaní zamestnanca do zamestnania:
– si môže zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 5 Zákonníka práce vyžiadať od novoprijatého zamestnanca potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, vystavený jeho posledným zamestnávateľom, ktorý obsahuje informáciu o vykonávaných zrážkach zo mzdy
– zamestnávateľ je povinný podľa § 84 exekučného poriadku preveriť, či v potvrdení nie sú uvedené informácie o tom, či boli vykonávané zrážky a či bol vydaný exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.

§ 84 exekučného poriadku znie:

(1) Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.

(2) Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.

(3) Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a § 68 exekučného poriadku, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie, prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

Exekučný príkaz

Rozsah zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia ustanovuje nariadenie vlády. V prípade, že zamestnávateľ prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky na základe exekučného príkazu v prospech občana, na návrh ktorého sa exekúcia vykonáva, musí začať plniť povinnosti ustanovené v exekučnom poriadku.
Platiteľ mzdy je podľa exekučného poriadku povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu:
1. Nevyplatiť povinnému tú časť mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok, pričom musí rešpektovať nariadenie vlády, ktoré určuje nepostihnuteľnú časť mzdy.
2. Vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) sumy zrazené zo mzdy povinného. V prípade, že sa vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu.
3. Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky, je to povinný oznámiť exekútorovi.
4. Ak platiteľ mzdy nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinnému vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nedosahuje príjem zo závislej činnosti a platiteľ mzdy mu nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ale Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské, je platiteľ mzdy povinný exekučný príkaz povinného postúpiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
5. Viesť evidenciu o sumách zrazených zo mzdy povinného a výške súm zaslaných na účet oprávneného, ako i sledovať výšku zaostalých pohľadávok, doposiaľ neuhradených platieb.
6. Ak sa povinnému skončí pracovný pomer, musí do 1 týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz, že povinný u neho ukončil pracovný pomer. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávnenému.
7. Ak zamestnávateľ prijíma do pracovného pomeru zamestnanca a zistí (zo zápočtového listu), že je potrebné realizovať výkon exekučného rozhodnutia, oznámi to exekútorovi, na základe ktorého exekútor doručí novému zamestnávateľovi príkaz na pokračovanie exekúcie a oboznámi ho s priebehom doterajšej exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok.
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosti súvisiace s výkonom exekučných zrážok, môže sa oprávnený v zmysle § 86 exekučného poriadku domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

VieraPopluharova
24.10.10, 08:51
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPÔSOBY VYKONÁVANIA EXEKÚCIE

§ 62

Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

§ 63

(1) Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku.

(2) Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob
vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno
ju vykonať

a) vyprataním,
b) odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,
c) rozdelením spoločnej veci,
d) uskutočnením prác a výkonov.

§ 64

Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172).

§ 65

Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj
niekoľkými spôsobmi.

PRVÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA PEŇAŽNÉ PLNENIE

Prvý diel
Exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov

Exekúcia zrážkami zo mzdy

§ 66

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz
na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

(2) Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi
mzdy do vlastných rúk.

(3) Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz
na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá
zodpovedá určenej výške zrážok.

§ 67

(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie
námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

(2) Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému
a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do
vlastných rúk.

(3) Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného
príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Rozsah zrážok

§ 68

Zrážky zo mzdy 8) a z iných príjmov možno vykonávať len do
výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.
------------------------------------------------------------------
8) Napr. zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť
a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

§ 69

(1) Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa
vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň
z príjmov fyzickych osôb a odvody zdravotného poistenia,
nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky.

(2) Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za
vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií.
Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a príplatok
k prídavkom na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov
spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

§ 70

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma;
spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej
republiky.

§ 71

(1) Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými
pohľadávkami z prvej tretiny.

(2) Prednostnými pohľadávkami sú

a) pohľadávky výživného,
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na
zdraví,
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými
činmi,
d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči
osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, 9) pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, 10) pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu, 10a) a pohľadávky náhrady preplatkov na
podpore v nezamestnanosti.

(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad
ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej
vety bez obmedzenia.
------------------------------------------------------------------
9) § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994
Z.z. o Sociálnej poisťovni.
10) Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.
10a) § 57 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996
Z.z. o zamestnanosti.

Vykonávanie zrážok

§ 72

(1) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých
pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny
zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o
prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

(2) Ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia(odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného,
uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom
nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak
by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné
výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená
z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu
na výšku nedoplatkov.

(3) Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi
mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho
istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok,
majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne
pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

§ 73

Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia
tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade,
ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 tým nie je dotknuté.
§ 74

(1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, že nemôže
vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch
mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej vyške, aby sa z nej mohli
vykonávať zrážky.

(2) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je
pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 66) alebo po tom, keď mu
exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.


Tu su citovane najzakladnejsie §§§ ohladne postupu zrazok

Katija
24.10.10, 09:02
Požiadam o radu v súvislosti s exekučnými zrážkami resp. výkonom rozhodnutia.
Pozrel som existujúce príspevky na porade, jedna vec mi nie je jasná.
Ako sa myslí § 280 ods. 1 Občianského súd.poriadku, resp. § 72 Exekučného poriadku (obidva pojednávajú o tom istom) ktorý hovorí :
"Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny a zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky."

Má sa to chápať tak že ak boli zamestnávateľovi pracovníka doručené napr. 2 nesuvisejúce súdne rozhodnutia, tak potom platí tento paragraf ? To znamená napr. žiadná prednosť na výživné.
Áno, prvá tretina a zvyšok čistej mzdy sa použije na jednotlivé zrážky podľa ich poradia. Na uspokojenie prednostných pohľadávok sa použije druhá tretina. Tu sa na poradie neprihliada.
Absolutnú prenosť má zrážka bežného výživného, potom dĺžneho výživného a až potom sa uspokojujú ostatné prednostné pohľadávky.

fanky
25.10.10, 08:36
Cením si všetky príspevky k problematike.

Skúsim ale inak popísať situáciu a preformulovať dotaz :

Evidujeme 1 pohľadávku pre jedného pracovníka. Jej súčasťou je jedna prednostná zrážka a jedná neprednostná. Postup výpočtu a zrážania je v takom prípade zrejmý, zrážame z oboch tretín.

Ďalší mesiac zaevidujeme ďalšiu pohľadávku pre toho istého pracovníka pracovníka. Táto pohľadávka nech obsahuje napríklad len neprednostnú zrážku.
Otázka : je toto prípad na ktorý sa vzťahuje
§ 280 ods. 1 OSP, resp. § 72 EP ?
("Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.")
T.j. od tohto mesiaca budeme obidva pohľadávky (z nich vyplývajúce 3 zrážky)
zrážať len z prvej tretiny ?

Poprosím konkrétne k danej situácií.

Jana Motyčková
25.10.10, 10:23
Z druhej tretinu uspokojíte iba prednostnú.
Z prvej tretine uspokojíte tú, čo prišla prvá , t.j. neprednostnú aj zvyšok prednostnej (ak 2.tretina nestačila na jej uspokojenie). Ak náhodou niečo v prvej tretine ostane, použijete to na druhú zrážku, ktorá prišla.

Jana Motyčková
25.10.10, 10:25
Zle si to vysvetluješ.
Výživné má vždy prednosť pred ostatnými prednostnými pohľadávkami !!

S týmto nesúhlasím. Pri zrážke z prevej tretiny nie je výživné uprednostnené, posudzuje sa rovnako ako iné zrážky, t.j. podľa poradia, v akom prišli.

fanky
25.10.10, 11:00
Áno, to dáva význam. Ďakujem

silver
28.10.10, 11:15
Prosím poradili by ste mi?
Mám zamestnanca - má k dnešnému dňu 8 doručených exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami z jednej tretiny mzdy - všetko neprednostné pohľadávky, všetky vo veľkých sumách. Zamestnanec má nízku mzdu, takže jedna tretina zo zvyšku čistej mzdy je len cca 50 až 60 EUR.
Robím to správne, ak tie exekúcie uhrádzam z tejto jednej tretiny postupne? Zatiaľ uhrádzam jednu exekúciu, keď ju vyrovnám, začnem druhú v poradí podľa doručenia.
Nenašla som jednoznačnú odpoveď či je to takto správne. Nemôžu exekútori voči tomu niečo namietať?
Nemala by som tú jednu tretinu deliť podľa počtu doručených exekučných príkazov a na každú posielať alikvótnu časť?

armor1
28.10.10, 11:23
Predpokladám, že je to od viacerých exekútorov? Podľa mňa postupuješ správne. Treba ale ostatným oznámiť že sú v poradí. Ak by ich nebolo až toľko a boli by od jedného exekútora, tak ho môžeš požiadať o vyjadrenie ako zrážať jednotlivé zrážky, ale ak ich je viac tak neviem kto by to mal rozhodnúť. Asi ty:confused:

Jana Motyčková
28.10.10, 14:23
Keďže ide všetko o neprednostné exekúcie, musíš ich zrážať postupne ako prišli z tej jenej tretiny. T.j. až keď prvú dozrážaš, potom začneš druhú v poradí atď. Ostatným napíšeš, že sú v poradí. Iba ak by prišli dve exekúcie v jeden deň- a sú na rade - vtedy zrážaš obe súčasne ale spolu len jednu tretinu, tú rozdelíš v pomere podľa výšky pohľdávky.

fanky
08.11.10, 09:32
Ešte poprosím o názor pani Motyčkovú pri posudzovaní čistej mzdy:
Ak ideme riešiť Exekučnú zrážku podľa EP 233/1995, §69, ods.1 "Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy.." ktorá sa počíta ako hrubá mzdy mínus predd.na daň, zákonne poistné, dôchodk.sporenie. Tu je to jasné.

Ak však ideme riešiť Výkon rozhodnutia podľa OP 99/1963, § 277, ods. 1 ""Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy.." ktorá sa počíta ako hrubá mzdy mínus predd.na daň. Pri výkone rozhodnutia teda neodpočítame zák.odvody.
Je to tak správne ? Ak áno, potom je problém zabezpečiť aby pracovníkovi ostala nepostihnuteľná 1/3 a zároveň sa odviedlo zák.poistné ktoré má podľa Zák.práce § 131 prednosť.

Bobbix
17.01.12, 05:49
Ahojte,
chcem poziadat o vysvetlenie

N A R I A D E N I E V L Á D Y
Slovenskej republiky
z 19. apríla 2006
o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia
Vláda Slovenskej republiky podľa § 278 ods. 1 a § 279
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 70
ods. 1 a § 71 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
nariaďuje:
§ 1
(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému
z jeho mesačnej mzdy,1) je 60 % zo životného minima
na plnoletú fyzickú osobu 2) platného v mesiaci, za
ktorý sa vykonávajú zrážky.
...

§ 2
Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma,
ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je
70 % základnej sumy určenej podľa § 1.
§ 3
(1) Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného
zrazí bez obmedzenia,2) je 150%zo sumy životného minima
na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za
ktorý sa vykonávajú zrážky.

Otázka teda znie: Aka suma nesmie byt zrazena povinnemu zo mzdy?

Vopred vdaka za informacie.
B

batorek
11.03.12, 17:11
Dobrý deň.
Prosím o info ohľadne zrážok zo mzdy. Dostala som rozhodnutie o vykonanie zrážok zo mzdy tretinov. formou.
Teraz neviem že koľko tretín by som mala zraziť. Čistá mzda je 450 €. Je to pohľadávka čo musel vrátiť na úrad práce
teda dotácia že nepodnikal dva roky . Patrí to medzi prednostné pohľadávky ?? Zamestnanec nemá žiadné iné ex.zrážky a preto by som mu mala zrážať 2 tretiny??? Zostáva mu 60% a 25 %. Vlastne tu sa mi jedná že koľko tretín budem posielať exekútorovi. ďakejem vopred.

evelin22
09.08.12, 15:16
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu:
Zamestnanec má neprednostnú exekúciu (1. v poradí) a prednostné exekúcie – bežné výživné na 1 maloleté dieťa a 2 plnoleté deti a zameškané výživné na plnoleté dieťa. Prvú tretinu som použila na neprednostnú exekúciu, 2. tretinu som delila pomerovo podľa výšky bežného výživného, nakoľko výška 2.tretiny nepostačovala ani na úhradu bežného výživného pre všetky 3 deti. Z 1.tretiny ostala časť pre maloleté dieťa (keďže táto tretina bola vyššia pre výživné na maloleté dieťa ako pre bežné pohľadávky), avšak ostalo z nej ešte pár eur nepoužitých aj po uspokojení pohľadávky bežného výživného pre maloleté dieťa.. . Môžem túto sumu použiť na doplatok výživného pre plnoleté deti, alebo ju mám vrátiť zamestnancovi, keďže pre maloleté dieťa je výška 1.tretiny vyššia ako pre bežné pohľadávky?
Neviem, či som vôbec postupovala správne.... :o)
Ďakujem za odpoveď

Jana Motyčková
10.08.12, 07:06
Postup je správny. Zvyšok prvej tretiny pre maloletého nemôžete použiť pre plnoletého. Druhá tretina bola rovnaká pre maloletého aj plnoletého?

evelin22
10.08.12, 15:44
áno, tá vyšla rovnako

AdaMtiM
27.09.12, 09:27
Dobrý deň. Poprosím o radu. Zamestnávateľovi prišli dva exekučné príkazy na dlh zamestnanca - zrážkami zo mzdy - je to jeho dlh na poistnom /SP a ZP/. Moja otázka znie, na akú výšku čistej mzdy nemôže zamestnávateľ siahnuť? Zamestnanec má len dohodu o pracovnej činnosti a jeho mesačná mzda je maximálne 45 eur. Z ustanovení exekučného zákona mi vychádza, že z tak malej čistej mzdy mu nemôžem sťahovať nič - lebo musí minimum mu ostať. Zaslala som list exekútorom, kde som uviedla priemernú výšku čistej mzdy zamestnanca s tým, že mu nemôžem teda nič zrážať, ale exekútor mi zaslal opäť exekučný príkaz. Tak musí zamestnávateľ platiť tie exekúcie /zrážkami zo mzdy zamestnanca/ z tak malej odmeny alebo nie? Vopred ďakujem za reakciu.

btt12
27.09.12, 09:47
Nie, nemoze. Tak ako si urobila, treba len danu skutocnost oznamit exekutorovi.
Ak ti poslal dalsi exekucny prikaz, a ide o iny ako predchadzajuce dva, je to v poriadku. Ak si jediny zamestnavatel, nema komu inemu poslat, a nikdy nevies, ci niekedy nebude mzda vyssia.

Andyke
27.09.12, 09:48
Ty si mala oznámiť exekútorom, že zatiaľ nebudete zrážky vykonávať, lebo jeho čistá mzda je nižšia ako nespostihnuteľná(é) suma(y).
Až by v budúcnosti dosiahol vyššiu mzdu, tak vtedy začneš zrážať. Takže exek.príkaz eviduješ v poradí č.1 a 2.

AdaMtiM
27.09.12, 11:22
Veľmi pekne ďakujem za reakcie. Ale práve že poslal opäť ten istý príkaz na tú istú exe.... preto som zneistela.

Andyke
27.09.12, 11:23
Ty si mu vrátila exek. príkaz?

AdaMtiM
27.09.12, 14:27
Nie nevrátila...... ale zarazilo ma , že poslal ten istý znova... ja som mu len napísala, že mu z nízkej odmeny zamestnanca nie je možné vykonať zrážky na exe. Preto sa čudujem, prečo poslal znova ten istý príkaz..... hádam keby poslal list, že teda berie na vedomie alebo niečo také...

Jana Motyčková
27.09.12, 20:08
To prvé, čo prišlo bol asi príkaz na začatie exekúciu, teraz prišil exekučný príkaz na to isté, to je v poriadku. Už nič neriešiš. Iba si skontroluj, či ti tam exekútor neurčil, že nemáš požiť nepostihnuteľnú časť na povinného - to môže, a to by menilo situáciu.

AdaMtiM
28.09.12, 07:11
Citujem: " V súlade s ustanovením § 64,89 až 92 Exekučného poriadku nariaďujem exekúciu zrážkami vo výške dvoch tretín z dohody o p.č. na ktorý má povinný nárok voči zamestnávateľovi. Platiteľovi dohody na ktoré má povinný nárok, sa prikazuje po doručení tohto exe. príkazu na vymoženie prednostnej pohľadávky a jej príslušenstva. Sumy zrazené vo výške dvoch tretín z príjmu povinného poukázať nasledovne : tri štvrtiny /75%/ zrazených peňažných prostriedkov na účet poisťovne a jednu štvrtinu /25%/ zrazených p.p. na účet exekútora. " Opakujem, že jeho priemerný č. príjem z dohody je 45 eur!

Jana Motyčková
28.09.12, 18:47
Nie je čo zraziť, takže nič neposielate.

AdaMtiM
01.10.12, 07:14
Ešte raz Ďakujem !

Peterika
20.07.13, 14:56
Poprosím len kontrolu či stále i v roku 2013 platí toto určovanie poradia a kontrolu výpočtu zrážky


Určovanie poradia pri doručení viacerých exekučných príkazov
Bežná pohľadávka bola doručená ako 1, prednostná pohľadávka bola doručená ako 2:


prednostná pohľadávka sa uspokojí len z druhej tretiny,
bežná pohľadávka sa uspokojí z prvej tretiny.


Obe pohľadávky boli doručené v rovnaký deň – majú rovnaké poradie:


prednostná pohľadávka sa uspokojí z druhej tretiny,
bežná pohľadávka sa uspokojí z prvej tretiny a ak na uspokojenie prednostnej pohľadávky nepostačuje druhá tretina, uspokojí sa pomerne s bežnou pohľadávkou z prvej tretiny.


Prednostná pohľadávka bola doručená ako 1, bežná pohľadávka bola doručená ako 2:


prednostná pohľadávka sa uspokojí z prvej aj druhej tretiny,
bežná pohľadávka zostane v poradí a začne sa uspokojovať až po splatení prednostnej pohľadávky.


Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

výpočet zrážky zo mzdy: Jedná sa o Bežná pohľadávka bola doručená ako 1, prednostná pohľadávka bola doručená ako 2:


prednostná pohľadávka sa uspokojí len z druhej tretiny,
bežná pohľadávka sa uspokojí z prvej tretiny.

zrážka zo mzdy za 06/2013
čistá mzda 628,40 €
na povinného 116,74 €
na manželku: 48,64 €
= 463,02 €

zrazí sa v plnej výške na 1 nepred.ex 171,15 €
+ 1/3 97,29 €
celkom na 1 ex neprednostnú 268,44 €

na 2 prednostnú / ktorá prišla o mesiac neskôr neskôr/ 97,29 €

zamestnancovi sa v mzde vyplatí : 262,67 €
je to správne?

Jana Motyčková
22.07.13, 07:16
Správne, výpočty som neprepočítavala.

hanickaa
27.05.14, 14:14
a ako sa vysporiadaš so zvyškom čistej mzdy? zvyšok je predsa iný pri neprednostnej pohľadávke a iný pri prednostnej... pri výživnom má zamestnanec ponížené nepostihnuteľné sumy na seba a vyživované osoby...