PORADA.sk
PORADA.sk

Zobraziť plne funkčnú verziu príspevku : panicka porucha



Pages : 1 2 3 [4] 5

arizona
27.04.09, 13:56
http://www.porada.sk/t15978-panicka-porucha.html

Klara123
28.04.09, 05:01
Viem ze sa tu opakuje viac tem, aj tu moju som nasla ale nenasla som tam na nu odpoved :(

Klara123
28.04.09, 06:29
Ahojte, v jednej teme som spominala moj problem a chcela by som sa poradit aj tu, no hlavne tu :)
Niekolko rokov uzivam Serlift ale mojou velkou nezodpovednostou som zacala brat lieky velmi nepravidelne, niekedy aj dve tabletky za tyzden :(
Az teraz som si toho vedoma, co som vlastne urobila a preto sa zacinam opat citit horsie. Som zase nejaka nepokojna, v noci zle spavam a stale ma napadne ta myslienka, ze ak sa mi to vrati, co budem potom robit (ved predsa stale beriem tie lieky ). Neviete mi poradit, ci tie stavy mam z toho, ze tie lieky neberiem pravidelne? Ma s tym niekto skusenosti?
Dakujem za rady

Bionda
28.04.09, 09:14
Je zbytočné otvárať novú tému, treba zadať svoju otázku už v existujúcej :)

dusinka
28.04.09, 15:10
Nasla som na nete mensiu diskusiu o tomto zdravotnom probleme, kt. mas resp. si mala. Sice je to z r. 2005, ale chc. by som sa s tebou e-mailom spojit, pretoze mna trapi nieco velmi podobne a coraz viac mi to negativne zasahuje do zivota.

Klara123
28.04.09, 19:07
ano samozrejme, budem len rada ked si o tom popiseme v maily
kedze som tu nova a nemozem ti odpovedat v sukromnej poste tak mi mozes poslat svoj mail v sukr. poste a ja ti hned odpisem

syrik
30.04.09, 09:41
Ľudkovia, psychoterapia je vždy platená? Lebo pri bežnom psychologickom vyšetrení sú psychológovia, u ktorých sa neplatí...je to tak aj u psychoterapeutov?

branislavh
01.05.09, 08:31
Moje meno je Branislav, bývam v Perinku. Úzkostnými poruchami trpím od roku 2000. Liečim sa na to. Prvýkrát 1 liečby sa mi podarilo z tohto nepríjemného stavu dostať. Bral som iba jeden liek a to Serlift. Potom som sa prepracoval v práci, pričom nám umrel svokor, ktorého som s manželkou oživoval, čo sa nám defakto nepodarilo, lebo srdce naskočilo, ale mozog odumrel. Pohreb a všetko prebehlo ako tak v poriadku, týždeň nato som sa zložil a panická porucha sa mi objavila v celej jej „nádhere“. Ten prvýkrát som ju prekonal silou vôle a pomocou mojej manželky, za čo jej ďakujem ( bral som rôzne lieky ). Teraz ma to drží od 1.12.08 až doteraz a minulé spôsoby mojej liečby nie tak celkom zaberajú. Z tohto dôvodu som vymenil lekára za lekárku v Modre s ohromnou praxou. Mám problém jazdiť autom , hromadnými prostriedkami ani nehovoriac. Rozbilo mi to život až natoľko, že nevydržím chodiť normálne do práce a zotrvať tam dlhšie ako 3 týždne. Z tohto dôvodu pracujem doma cez internet a telefón a 2* za týžden na rokovania. Problém je že od toho 2. razu nie som schopný ani toho. Som na PN. Snažím sa prekonávať silou vôle a liekmi, ale nedarí sa mi to a ak aj urobím dáky pokrok, ma to hodí späť. Som zúfalý, lebo sa mi k tomu pridali problémy so syndrómom hrubého čreva / hnačky kŕče). Takto vyzerajú moje problémy. Podľa vyjadrení mojej lekárky každý 4 človek na Slovensku trpí týmto stavom poruchy depresiou a navštevuje odborného lekára

Eulalia
02.05.09, 07:07
Braňo, ak Ti nezaberajú tie isté lieky ako minule, porozprávaj sa s lekárkou, či by nebolo dobré nasadiť niečo iné. Neviem, či silná vôľa stačí na to, aby sa človek s takouto chorobou dokázal vysporiadať. Ak áno, tak ja mám slabú vôľu:mad:. Ale ak beriem pravidelne lieky, dá sa s tým v pohode existovať. Dokonca som už tak ďaleko, že keď cítim, že by mohol nastúpiť záchvat paniky, dokážem si rozumove zdôvodniť, že o nič nejde, že je to len moja "stará kamoška" a záchvat sa nekoná. Všímaj si, ako Ti taký atak prichádza, ako sa vtedy cítiš, čo robíš a ako na to reaguješ. Ak si dokážeš uvedomiť, že práve ide na Teba skočiť Tvoja nočná mora, často tomu dokážeš zabrániť malými trikmi. Veľmi pomáhajú zabrániť nástupu paniky dychové cvičenia. Ak sa to podarí raz, vytvorí sa Ti v podvedomí tzv. referenčný bod, ktorý sa dá kedykoľvek potom znovu vyvolať. Stačí si spomenúť, aha, vtedy sa mi to podarilo, prečo nie aj teraz? Skús si prečítať celú tému, nájdeš tu aj veľa iných návodov.

delonka
02.05.09, 07:37
Eulalia,plne s tebou súhlasím, dychové cvičenia aj mne pomáhajú,viem si však predstaviť a určite aj ty,čo prežíva branislav,ked nič nezaberá a má pocit,že sa to prehlbuje., ja som bola zrejme len v "rannom" štádiu" PP,pomohla som si bez liekov,naštartovala som sa,veľmi mi pomohli dve dobré priateľky a návšteva kineziologičky., tri roky som bola ok, teraz bojujem s chorobou iného druhu a niektoré pocity PP sa vracajú., viem,že najviac mi pomáha pohyb a práca, napriek tomu sa nevyhnem pocitom beznádeje a veľkého strachu z budúcnosti., myslím,že je veľmi dobré,že existuje táto možnosť - internetovej výmeny skúsenosti ,vždy sa dozviem niečo nové a načerpám silu tak ako aj teraz z tvoje vety Eulalia - ved minule sa mi to podarilo, prečo nie aj teraz?"
Branislav, myslím, že konštatovanie lekárky,že každý 4 človek na SK trpí niečím podobným nie je najšťastnejšia pomoc., hľadaj, kop v sebe hlboko, verím,že máš silu a aj zdravý podklad, už si sa raz z toho dostal, dostaneš sa aj druhý krát., máš veľké šťastie, chápajúcu manželku, malý krok úspechu v terajšom stave, je veľký krok pre teba v ďalšom živote., nevzdávaj sa.,
držím nám všetkým palce.,

Eulalia
02.05.09, 07:46
Mať v takýchto prípadoch pri sebe človeka, ktorý dokáže pochopiť a aspoň trochu sa vcítiť do problémov chorého na PP, je viac, ako výhra jackpotu v Lotte.
Delonka, aj mne kineziológia pomohla podstatne viac ako lieky. Som si však vedomá, že lieky treba vysadzovať podľa pokynu lekára.

Lolitta
05.05.09, 13:03
Mam podobné pocity ako Ty.Ešte som sa nespojila so žiadnym doktorom.Nieže by som s tym mala problem ,len sa mi jednoducho nechce.Nie je nejaká stranka na nete ,čo by mi trošku pomohla.

Eulalia
06.05.09, 07:27
Mam podobné pocity ako Ty.Ešte som sa nespojila so žiadnym doktorom.Nieže by som s tym mala problem ,len sa mi jednoducho nechce.Nie je nejaká stranka na nete ,čo by mi trošku pomohla.
Keď Ťa bolí zub, tiež sa Ti nechce ísť zubárovi? Alebo keď máš zlomenú nohu, tiež sa Ti nechce ísť na chirurgiu? Nečakaj zázračné vyliečenie len z toho, čo si prečítaš na nete. Je fajn, že si tu môžeme vymieňať svoje skúsenosti, ale každý z nás Ti povie, že Tvoja prvá cesta musí viesť lekárovi. Cez mail alebo net Ťa nikto nedokáže vyšetriť a nedokáže Ti stanoviť správnu diagnózu.
Všimni si, že všetci, čo si tu pomáhame, hovoríme jedno a to isté - prvoradé je riadne liečenie u lekára. Až potom môžu nastúpiť pomocné barličky, v podobe našich skúseností s tým, ako bojujeme s touto chorobou.
Tak sa pekne naštartuj a utekaj lekárovi.

koordinatoreva
06.05.09, 16:30
Ahojte, tak stále ju mám aj keď sú od vtedy 4 roky ako som to sem písala a jednoducho som od vtedy nešla žiadnym MHD, chodím len autom, vlakom a vec je vyriešená, pekný deň a Ďakujem za tak veľa príspevkov

Lékořice
02.06.09, 12:41
Do tretice všetko najlepšie´. Od novembra 2008 som PP pozitív. Rok po narodení druhého dieťaťa mi prišlo v spánku zle, celá som sa triasla, búšilo mi srdce, bolo mi strašne horúco a mala som pocit, že odpadnem. Vyšetrenia ukázali zrýchlený tep, cysty na ŠŽ a prolaktinóm na hypofýze. Minimálne dávky liekov urobili svoje a ja som sa cítila fajn. Nastúpila som do práce. Po roku odišiel kolega a ja som robila prácu za dvoch. Časový stres spôsobil zvláštne pocity napätia, akoby neustále niekto plieskal nado mnou bičom. Navštívila som psychologičku. Nasadila mi PERSEN, SANASON, cvičila som relaxačné techniky. Za pár týždňov som opäť bola fit.

Lékořice
02.06.09, 12:51
Pred rokom mi vážne ochorel otec - rakovina. Lietala som medzi nemocnicou, zamestnaním a prácou, prebdela som aj 3 noci a keď som sa konečne vyspala, vstala som nekonečne unavená, až som si ulietala PP. Problém v dopravných prostriedkoch, v uzavretých priestoroch, kde bolo veľa ľudí alebo keď som bola sama. Keď som musela odstaviť na krajnicu auto, lebo som dostala panický atak po tom, čo som predbehla iné auto a musel po mňa prísť manžel, lebo som nebola schopná došoférovať domov, objednala som sa u psychiatra. Nastavil ma na SERLIFT a TRITICO. Mám sa relatívne fajn. Nemám nezvládnuteľné panické ataky, cestujem dopravnými prostriedkami, v kostole môžem sedieť aj v prvej lavici a po dohode s lekárom som začala minulý mesiac šoférovať aj sama.
Za volant sadám s rešpektom avšak bez strachu. Predtým som dokázala fungovať iba po LEXIKu al. FRONTINe.

Lékořice
02.06.09, 13:04
Chcem poďakovať všetkým panikárom, ktorí prispeli do tejto témy, stala sa pre mňa akousi drogou. Predtým som nechápala, ako môžu ľudia zabiť na nete toľký čas, keď som objavila túto tému, visela som na príspevkoch aj 4 hodiny. A div sa svete. Bolo mi potom pár dní lepšie. Keď sa to zhoršilo, opäť som išla na stránku a zase sa mi polepšilo. Neviem to vysvetliť, možno je to preto, že som si uvedomila, že nie som sama, a že musím bojovať, tak ako ostatní. Preto ďakujem Vám všetkým, ktorí ste prispeli do tejto témy. A keďže v poslednej dobe nachádzam príspevky poslabšie, rozhodla som sa napísať svoj príbeh. Pomohli ste mi uvedomiť si, že je to problém, ktorý sa nevyrieši mávnutím čarovného prútika, treba hľadať príčinu a riešiť ju. U mňa tak ako u mnohých ďalších je to stres. Zatiaľ som stále na liekoch a letnom období by som chcela niečo urobiť pre seba. Skontaktoval sa niekto s prispievateľom pod menom Psycholog ? Pomohol mu ? Alebo takéto info sú proti predpisom PORADY ? Budem rada, keď sa mi niekto ozve .

Mirka1111
13.06.09, 17:11
Ahojte, aj ja mám panickú poruchu, už asi 15 rokov a môžem povedať že som vyskúšala všetko možné a zatial nič moc, boli obdobia keď bolo lepšie, ale aj keď sa snažím ono sa to stále vracia, neberiem už žiadne anitidepresíva, po ich vysadení sa to vždy vrátilo,tak mám stále xanax pri sebe. Práve mám zas to zlé obdobie, asi tie teplá a zmeny počasia. A teraz hĺadám aj prácu, to tiež nie je sranda, tie pohovory sú nočná mora, hlavne ak tam sedí viac ľudí, a nie je kam utiecť....asi to poznáte. A tak občas sa otočím a utekám domov, do bezpečia, a potom si nadávam, že som tam mala ísť, a nejako to zvládnuť.Nemáte nejaký recept ako to zvládnuť?

AIMA
13.06.09, 19:22
Ahojte, aj ja mám panickú poruchu, už asi 15 rokov a môžem povedať že som vyskúšala všetko možné a zatial nič moc, boli obdobia keď bolo lepšie, ale aj keď sa snažím ono sa to stále vracia, neberiem už žiadne anitidepresíva, po ich vysadení sa to vždy vrátilo,tak mám stále xanax pri sebe. Práve mám zas to zlé obdobie, asi tie teplá a zmeny počasia. A teraz hĺadám aj prácu, to tiež nie je sranda, tie pohovory sú nočná mora, hlavne ak tam sedí viac ľudí, a nie je kam utiecť....asi to poznáte. A tak občas sa otočím a utekám domov, do bezpečia, a potom si nadávam, že som tam mala ísť, a nejako to zvládnuť.Nemáte nejaký recept ako to zvládnuť?



Ahoj Mirka, to že zvládaš bez antidepresív ťažké obdobie ak si nezamestnaná, príp. ak to v zamestananí neklape, je úspech, ktorý by ťa mal povzbudiť. Možno pomôže, ak si predstavíš čo najhoršie sa môže stať na pohovore, to že ťa neprijmu do zamestania, to nie je žiadna tragédia, ak by si sa mala byť veľmi roztrasená, ja by som možno použila ten xanax, budeš pôsobiť uvoľnenejšie, zapôsobíš a pracovné miesto je tvoje! Ak nie, ber to tak, že pre teba nebolo dosť dobré....Hlavu hore! Držím palce.;)

Eulalia
14.06.09, 07:46
Ja sa práve pokúšam zbaviť sa Xanaxu. Podľa môjho lekára sa na Xanax, Lexaurin, Frontin a pod. vytvára závislosť. Bohužiaľ, vyskúšala som to aj na sebe. Vysadzovať treba veľmi pomaly. Oproti tomu lieky ako Cipralex, Tritico a iné antidepresíva, alebo priamo lieky na PP by nemali vytvárať závislosť. Tie prvé by som už teraz brala ozaj len ako jednorázovú výpomoc, ale nie trvalo.

To Mirka: takéto momentálne záchvaty strachu pred dôležitým pohovorom sa dajú zvládnuť predýchaním. Pozri si staršie príspevky. Skutočne to funguje.

Lékořice
19.06.09, 08:11
Teraz mám v práci hektické obdobie, párkrát som zabudla vziať SERLIFT, resp. som si dala len polovicu, alebo som ani nevedela, či som si dnes svoju dávku dala alebo nie, nestihla som si urobiť polhodinovú prestávku na obed, išla som neskoro spať a ráno som nevládala vstať, a už sa to prejavilo. Povedala som si stop a vytlačila som si zo str. 55 10 tehličiek od Caesara2222 a začala som sa nimi riadiť. Zabralo to. Týmto mu ďakujem. Držme sa.

branislavh
22.06.09, 18:16
Čaute. Po PN sa vraciam do práce. Asi po 7 mesiacoch v domácom liečení. Ešte stále mám PP ale snažím sa predýchavaním a liekmi dajako to zvládať. Mám aj starosť či ma neprepustia. No uvidíme?. Mňa PP držia už 9 rokov s jednou 1 ročnou prestávkou potom som sa prepracoval atď. už som o tom písal predtým. Uvidím či to zvládnem. Ja si verím / musím /, mám dieťa a rodinu. V poslednej dobe som začal vyslovene žrať čokoládu 200g za 1 deň. Preto som začal cvičiť kulturistiku inak by som mal asi 140kg a moje autíčko by žralo o 2 l viac. Dúfam že sa z toho dá niekedy vyliečiť. Aby to malo dáký zmysel.
Brano

branislavh
25.06.09, 17:55
A nič?

copartner
02.08.09, 14:52
Ludia kedy už konečne pochopíte že xanax je odpad a nie liek, to si možte uvariť aj čaj, seroxat teda jeho generikum paretin je jedinečná vec, ktorá vás dokáže dostať z biedy

MataBMB
12.08.09, 20:21
Dufam, ze sa co skoro vyliecis, ziadna psychycka porucha alebo choroba je neznesitelna.. ja trpim na dve

branislavh
22.09.09, 13:11
Ďakujem. Aké máš problémy?
Brano.

AIMA
26.09.09, 09:50
Ludia kedy už konečne pochopíte že xanax je odpad a nie liek, to si možte uvariť aj čaj, seroxat teda jeho generikum paretin je jedinečná vec, ktorá vás dokáže dostať z biedy


Že xanax je bordel, je známa vec. V prípadoch núdze, hlavne keď príde náhla stresová situácia, je pre mňa idálny, žiaden čaj nemá na mňa ani len podobné účinky... Sama ho neužívam častejšie ako 1-2x za mesiac, podľa potreby. Niekedy ani to nie. Ak sa niekto cíti zle non stop je samozrejme seroxat super liek, určite by nebolo ale vhodné užívať ho non stop celý život. Držím place všetkým, či s liekmi, či bez nich!
Copartner, čo takto namiesto hundrania doporučiť náhradu za xanax (samozrejme okrem seroxatu, ten je na dlhodobé užívanie)?

PhantomLord
29.11.09, 12:48
Ahojte všetci!Tak konečne som tomu, čím som si prešiel našiel názov...Dakujem!Ked sa mi to stalo prvý krát bolo to hrozné naštastie som mal doma nejaké lieky na spanie tak som to nejak zabil tým,že som zaspal.No musím povedať,že ten nasledujúci den bol hrozný kopec otázok "čo sa mi to včera stalo..?čo to bolo?Bojoval som s tým asi týžden a napokon to prešlo....,ALE stalo sa to znovu..:mee:a nerád to priznávam,ale takisto trpím PP!Bol som v takej beznádeji a tie záchvaty pp sa u mna prejavovali neustále počas celého dna...uf myslel som si ,že sa z toho zbláznim..Momentálne ma drží nad hladinou neurol,ale na ten sa spoliehať do nekonečna nemôžem musím vyhľadať pomoc..:)Nikde som sa ale nedočítal,či ta so toho dá zbaviť nadobro..?

delonka
04.12.09, 08:02
Myslím si, že nie., môžeš sa však naučiť s tým žiť a dosť plnohodnotne.,potláčať príznaky už v začiatkoch,
ja mám pocit, že PP "napáda" ľudí, ktorí sú veľmi zodpovední a empatickí, posudzujem to z príspevkov, čo som si prečítala.,
ja osobne, som nešla cestou liekov,práve myšlienka,že by som brala antidepresíva ma posunula a zobudila., pomohla mi kineziologička a nejaká sila vo mne, najmä hovor o svojich problémoch, neuzatváraj sa do seba a choď tou cestou, o ktorej si myslíš, že ti pomôže.,

ja som mala PP pre 3 rokmi, nenašla som u mojich blízkych podporu v tom riešení, o ktorom som ja bola presvedčená, že mi pomôže, urobila som to, čo odo mňa čakali oni: žiadna PP, vydržalo to 3 roky a vrátilo sa mi to na to najslabšie miesto v mojom tele., moja rada-nepodceňovať, poľaviť v povinnostiach a žiť pre svoje sny a radosti!!!

PhantomLord
23.12.09, 20:02
Ahoj Eva!Myslím,že máš pravdu ja to robím podobne ked to na mna ide ihned začnem myslieť na niečo iné snažím sa jej postaviť,ako súperovi .....proste nejak si vsugerujem,že žiaden záchvat nebude a hotovo..!!skrátka ho nedovolím snažím sa nemať strach z ataku a ono to nejak odomna odíde..

kattyb
24.12.09, 09:01
skusali ste niekto na PP homeopatiu?
taku od lekara-homeopata?

plavčík
24.12.09, 10:05
...áno ja som bola u MUDr. ktorá je aj homeopatka...dala mi cielený liek...no žiaľ nepomohol. Tak zase som išla k "cvokárovi" a až tretí mi "sadol" beriem antidepresíva už 2 roky...teraz vysadzujem- ale žiaľ z iných dvôvodov.
No mne cvokár pomohol. Nepomhla mi ani psychologička a niekoľko sedení u nej ani homeopatička ani liečiťel, ani silná vôľa ani podpora rodiny...proste nič. A keď to nejde - tak to nejde. Musela som si ísť pre lieky a tie zabrali. Trvalo to síce dlho ...takmer 6 mesiacov kým som prestala mávať PP záchvaty, ale zabralo.
Teraz mám opačný strach, pretože beriem onko-liečbu a neznáša sa mi s antidepresívami, tak ich vysadzujem. No uvidím ako bude.
Všetkým ktorí ešte váhajú len toľko: ODHOĎTE PREDSUDKY!!! Chodťe k psychiatrovi a už v čakárni zistíte, že je tam možno viac" normálnych" ľudí ako dakde inde. Jednosucho máte problém - máte málo serotonínu - a ten sa nachádza v antidepresívach - no a tie predpisuje psychiater. Ak ten psychiater bude fakt dobrý, nielenže si Vás vypočuje, ale aj sa zamyslí či Tie Vaše problémi sú skutočne psychické a či sa za nimi neskrýva niečo iné - možno Vás pošle na CT , možno na ultrazvuk či inde ...a Vy aspoň zistíte, že ste v podstate zdraví a že jednoducho ako niekomu chýba železo, tak Vám serotonín.
To je všetko - netrápte sa ako ja 10 rokov...riešte to!http://www.freeweb.hu/kivamaujtarhaza/AVATAROS/24.gif

Veľa zdravia Vám prajem.

1andu1
25.12.09, 15:05
Ja bojujem s rovnakym problebom uz asi 2 roky. Mala som stastie a natrafila na skvelu psychiatricku. Z vlastnej skusenoti viem, ze lieky zacnu zaberat az neskor. A taktiez liekov je vela a treba najst spravnu kombinaciu. Mne pomaha serlift a frontin. Vzdy som si myslela, ze moj mozog je jedina vec co ma nesklame. A teraz som rada ze ma neliecia el. sokmi, studenou vodou, ... ale vdaka tym liekom normalne fungujem. Akurat kto to neprezil, ten to nikdy nepochopi.

kiticka
01.01.10, 21:36
Pekný večer prajem, rada by som sa podelila o svoje skúsenosti a trápenia aj ja. Môj problém začal niekedy v marci tohto roku, keď som celá zbledla a skoro odpadla. Myslela som si, že nevoľnosť to prejde. Aj prešlo. No začalo sa to vracať a s takou intenzitou, že som už nevedela ani aký je to život bez točenia hlavy. Mala som neskutočné závrate, hnusný pocit že odpadnem, pocity nestability, strašne mi vadili svetlá, z obchodov a domov som doslova utekala, po ruke stále flaška vody a nemohla som byť sama. V práci som nevedela vydržať, bola som rada že som sa doslovne doplazila na zástavku a domov. Musela som stále sedeť a všade. To točenie hlavy nonstop (či už vo vačšom pomere alebo menšom bolo neskutočné). Začalo to z ničoho nič, nejaké problémy som nikdy nemala a neviem prečo to je. Mám 23 rokov. Tak sa začal kolotoč vyšetrení, pobyt v nemocnici. Ekg, Echo, magneticka rezonancia hlavy, ultrazvuk vsetkeho mozneho, endokrinologicke. Vsetky vysledky ako z ucebnice az na nález v hlave na hypofýze nezhubný malý nádor (adenóm hzpofýzy), ktorý ale s mojimí problémami nesúvisí. Vyskusala som akupunkturu za ktoru som dala nemalo penazi, nepomohlo. Az mi moja neurologicka predpísala coaxil a frontin (ak sa to nebude dat vydrzat). s tým, že mi ani nepovedala čo mi je ale popravde už mi to bolo vtedy jedno len nech mi niekto pomoze. Ak to mozem povedat s frontinom som vtedy po 4 mesiacoch pocitila ze konecne som to aspon z casti ja. Mala som ho naozaj výnimočne, nechcela som sa s ním dopovať stále, az som si ho davala kazdy den. Zacala som ako tak zit, no povedala som si, že s frontinom to zivot nie je, tak som ho prestala brat a uz ho ani nechcem. Beriem uz 6 mesiac coaxil, ako tak mi pomohol, viem normalne fungovat, viem vydrzat v robote, no zavrate a divne pocity v malej miere stale ostali a neviem sa ich zbavit. Odkedy beriem AD mam pocit, že až teraz mam psychický problém a nie vtedy. V priebehu tých pár mesiacov sa so mnou ako naschvál vliekli aj malé zdravotné problémy. Jeden sa vyparil a ďaľší nastal. či už to bola zubná pohotovosť a odtiaľ na zubnú chirurgiu, gynekologické problémy, cievne. Ako keby sa to na mňa strašne kopilo a to som skoro nikdy nebolo u lekára, lebo mi nič nebolo. Mám pocit že sa mi tak podlomila psychika od kedy to začalo, že si vyvolávam aj iné veci. Mám strašný strach, z toho čo mi je, čo bude ako to zvládnuť. Pozerám na ludí okolo seba a závidím im s akou ľahkosťou kráčajú a ja som rada, že sa držím na nohách. Samozrejme je to teraz oveľa lepšie s liekmi ako predtým, no nechcem brať lieky. Ovládam teóriu, viem že to treba ignorovať, pozitívne myslieť no neovládam prax. Mám skvelého priateľa ktorý je stále so mnou, všetko chápe a snaží sa mi vždy vyhovieť, keď proste utekáme domov, ale to nechcem. Chcem žiť ako človek, no budem sa to musieť naučiť, dúfam, že sa mi to podarí. Podotýkam, že predtým som bola človek, ktorý mal okolo seba priateľov, skvelú rodinu, a stále sa smial a neviem čo sa stalo.

Držím všetkýýým palce, lebo viem že to nie je jednoduché.

delonka
02.01.10, 15:42
kiticka, ak chceš žiť bez liekov AD, musíš prísť na to, čo spustilo u teba ataky PP., niečo sa udialo v tvojom živote a to budeš musieť vyriešiť., tie menšie zdravotné problémy-súvisia s PP,tvôj organizmus , tvoje telo sa ti snaží niečo povedať., máš veľké šťastie, že priateľ stojí pri tebe, ja ti držím palce, aby si zvíťazila.,

ludex
02.01.10, 15:53
Pekný večer prajem, rada by som sa podelila o svoje skúsenosti a trápenia aj ja. Môj problém začal niekedy v marci tohto roku, keď som celá zbledla a skoro odpadla. Myslela som si, že nevoľnosť to prejde. Aj prešlo. No začalo sa to vracať a s takou intenzitou, že som už nevedela ani aký je to život bez točenia hlavy. Mala som neskutočné závrate, hnusný pocit že odpadnem, pocity nestability, strašne mi vadili svetlá, z obchodov a domov som doslova utekala, po ruke stále flaška vody a nemohla som byť sama. V práci som nevedela vydržať, bola som rada že som sa doslovne doplazila na zástavku a domov. Musela som stále sedeť a všade. To točenie hlavy nonstop (či už vo vačšom pomere alebo menšom bolo neskutočné). Začalo to z ničoho nič, nejaké problémy som nikdy nemala a neviem prečo to je. Mám 23 rokov. Tak sa začal kolotoč vyšetrení, pobyt v nemocnici. Ekg, Echo, magneticka rezonancia hlavy, ultrazvuk vsetkeho mozneho, endokrinologicke. Vsetky vysledky ako z ucebnice az na nález v hlave na hypofýze nezhubný malý nádor (adenóm hzpofýzy), ktorý ale s mojimí problémami nesúvisí. Vyskusala som akupunkturu za ktoru som dala nemalo penazi, nepomohlo. Az mi moja neurologicka predpísala coaxil a frontin (ak sa to nebude dat vydrzat). s tým, že mi ani nepovedala čo mi je ale popravde už mi to bolo vtedy jedno len nech mi niekto pomoze. Ak to mozem povedat s frontinom som vtedy po 4 mesiacoch pocitila ze konecne som to aspon z casti ja. Mala som ho naozaj výnimočne, nechcela som sa s ním dopovať stále, az som si ho davala kazdy den. Zacala som ako tak zit, no povedala som si, že s frontinom to zivot nie je, tak som ho prestala brat a uz ho ani nechcem. Beriem uz 6 mesiac coaxil, ako tak mi pomohol, viem normalne fungovat, viem vydrzat v robote, no zavrate a divne pocity v malej miere stale ostali a neviem sa ich zbavit. Odkedy beriem AD mam pocit, že až teraz mam psychický problém a nie vtedy. V priebehu tých pár mesiacov sa so mnou ako naschvál vliekli aj malé zdravotné problémy. Jeden sa vyparil a ďaľší nastal. či už to bola zubná pohotovosť a odtiaľ na zubnú chirurgiu, gynekologické problémy, cievne. Ako keby sa to na mňa strašne kopilo a to som skoro nikdy nebolo u lekára, lebo mi nič nebolo. Mám pocit že sa mi tak podlomila psychika od kedy to začalo, že si vyvolávam aj iné veci. Mám strašný strach, z toho čo mi je, čo bude ako to zvládnuť. Pozerám na ludí okolo seba a závidím im s akou ľahkosťou kráčajú a ja som rada, že sa držím na nohách. Samozrejme je to teraz oveľa lepšie s liekmi ako predtým, no nechcem brať lieky. Ovládam teóriu, viem že to treba ignorovať, pozitívne myslieť no neovládam prax. Mám skvelého priateľa ktorý je stále so mnou, všetko chápe a snaží sa mi vždy vyhovieť, keď proste utekáme domov, ale to nechcem. Chcem žiť ako človek, no budem sa to musieť naučiť, dúfam, že sa mi to podarí. Podotýkam, že predtým som bola človek, ktorý mal okolo seba priateľov, skvelú rodinu, a stále sa smial a neviem čo sa stalo.

Držím všetkýýým palce, lebo viem že to nie je jednoduché.

Presne toto a takto to povedz svojej psychiatričke. Mal som podobný problém a po úprave liečby zmenou AD sa to upravilo a teraz je to super.COAXIL je na teba dosť slabý. ;)

Alenka35
03.01.10, 16:16
o tom som este nepocula

kiticka
08.01.10, 15:38
u psychiatra som nebola, ale asi by som ho mohla navštíviť, dneska mám zas pocit že sa kolíšem zo strany na stranu :) také opitie zadarmo :) mne v podstate neurologička, ktorá mi predpísala lieky ani nepovedala, čo mi vlastne je. Niekedy sa do dá zvládať, niekedy je to horšie, treba asi obrniť psychiku a myslieť trošku pozitívnejšie.

ludex
08.01.10, 15:51
u psychiatra som nebola, ale asi by som ho mohla navštíviť, dneska mám zas pocit že sa kolíšem zo strany na stranu :) také opitie zadarmo :) mne v podstate neurologička, ktorá mi predpísala lieky ani nepovedala, čo mi vlastne je. Niekedy sa do dá zvládať, niekedy je to horšie, treba asi obrniť psychiku a myslieť trošku pozitívnejšie.

Za návštevu psychiatra nedáš nič,aj ja som sa tomu bránil a už chodím k nemu rok a lutujem,že som k nemu nešiel skôr.Ušetril by som si rok problémov a neistoty. Vela fyzických problémov je psychického pôvodu! ;)

branislavh
10.01.10, 06:51
Liečim sa na PP pomerne dlho/2000 – 2007,recidíva 2009 dodnes / no dnes sa mi pri rozhovore s klientom stalo, že som na niekoľko minút spadol do priepasti a po aplikácii liekov sa mi stav stabilizoval. Dostal som strašný strach až paniku, pričom som dostal strach aj z toho, že sa mi vrátilo. Strašné, radšej by som si dolámal rebrá. Začínam hľadať aj inú formu ako formu liečby u psychiatričky, a to kineziologickú poradňu. Mám len takú malú obavu, že natrafím na nejakého šarlatána/ku/. No moc ma ani nenadchýňa cenník, niektorí si pýtajú aj 50 € za 1 hodinu, sila. Bol som na jednom sedení s psychologičkou a nič moc. Chcel by som sa z toho dostať. Čím skôr, tým lepšie. Poraďte mi niečo. Už mám toho plné zuby.
Poznám jedného člena, ktorý sa liečil na mániodepresiu, po liečbe na psychiatrii / cca. 3mesiace/ vysadil lieky na svoju zodpovednosť. Dnes funguje ako hodinky, odvtedy prešlo cca 6 mesiacov.

Suchacik
13.01.10, 22:55
Ahojte, Delonka, reagujem na radu pre Kiticku, ze by bolo dobre keby zistila "prelomovy okamih" kedy cela PP zacala. Ja ju uplne chapem, lebo som zhruba na tom tak isto. PP mam uz asi cca rok a pol a je to ako na hojdake, Raz uplne super a niekdy uplne na figu.
K tej pricine. Ja pravdepodobne viem ako to u mna zacalo, aale aj tak si s tym neviem rady. Je to ako keby to "islo uplne mimo mna". Mne to zacalo pravdepodobne prihodou v nemocnici, ked som tam bol s otcom a ten tam skolaboval, predomnou. Lekarom to bolo uplne jedno co s nim je a bude.Chvalabohu teraz je OK. Suhlasim s tym, ze treba vyriesit ten problem, ale co sa da na tejto prihode riesit? Jednoducho sa to stalo. Pravdepodobne sa nieco vtedy vo mne zlomilo, pohlo a neviem to dostat do normalu. Beriem teraz Seroxat, z casti pomaha, ale ked su extremne situacie, tak je to ako-kedy.

Ahojte, ddrzim palce vsetkym

delonka
15.01.10, 07:59
Ahojte, Delonka, reagujem na radu pre Kiticku, ze by bolo dobre keby zistila "prelomovy okamih" kedy cela PP zacala. Ja ju uplne chapem, lebo som zhruba na tom tak isto. PP mam uz asi cca rok a pol a je to ako na hojdake, Raz uplne super a niekdy uplne na figu.
K tej pricine. Ja pravdepodobne viem ako to u mna zacalo, aale aj tak si s tym neviem rady. Je to ako keby to "islo uplne mimo mna". Mne to zacalo pravdepodobne prihodou v nemocnici, ked som tam bol s otcom a ten tam skolaboval, predomnou. Lekarom to bolo uplne jedno co s nim je a bude.Chvalabohu teraz je OK. Suhlasim s tym, ze treba vyriesit ten problem, ale co sa da na tejto prihode riesit? Jednoducho sa to stalo. Pravdepodobne sa nieco vtedy vo mne zlomilo, pohlo a neviem to dostat do normalu. Beriem teraz Seroxat, z casti pomaha, ale ked su extremne situacie, tak je to ako-kedy.

Ahojte, ddrzim palce vsetkym
Suchacik, choď hlbšie, budeš si určite vedieť odpovedať, prečo ťa to tak poznačilo, môj názor-rodičia sú pre nás tie korene, základ, dôvod,radosť,úsmev, prečo žijeme.,minulý týždeň som čítala rozhovor s pánom Radačovským, riaditeľ baletu, rozprával o inštinktoch, že ich podceňujeme, súhlasím s ním, vždy keď som na ne nedala a dala som sa ovplyvniť trebárs aj úplne mne najbližšími ľuďmi, nebolo to pre mňa dobré., brala som ohľady, resp. možno z veľmi širokej perspektívy som sa na problém, resp,. riešenie pozerala a inštinkt som potlačila., môžem poďakovať len osudu, že som neurobila viac škôd vo svojom živote a v živote mojich blízkych / na ktorých mi záleží/ tým rozhodnutím., moje telo mi to však spočítalo., paradox je, že som komunikativny typ, ale mám problém vyjadriť svoje pocity tým najbližším v mojom živote., vedela by som veľa hovoriť o "obetách",čoho som sa vzdala v mene lásky, teraz to však vnímam úplne ináč., suchacik, myslím, že vieš o čom hovorím...

kiticka
16.01.10, 20:37
Suchacik, nieco na tom asi bude. Mne pred tym nez to zacalo skolabovala dvakrat za sebou mamina, ostala cela bleda, modre pery, nehybna. Dodnes to mam pred ocami, no stalo sa a teraz je vdaka bohu v poriadku. Neviem co s tym mam dalej riesit ak je to z toho. Najnovsie mi zacali strasne busenia srdca ked mi horny tlak vyskoci aj na 150 . Neviem si uz s tym rady a asi si to aj sama cele prehlbujem. Delonka dakujem za radu a ked je toto pricina neviem ako sa s nou vysporiadat..

delonka
19.01.10, 06:46
Suchacik, nieco na tom asi bude. Mne pred tym nez to zacalo skolabovala dvakrat za sebou mamina, ostala cela bleda, modre pery, nehybna. Dodnes to mam pred ocami, no stalo sa a teraz je vdaka bohu v poriadku. Neviem co s tym mam dalej riesit ak je to z toho. Najnovsie mi zacali strasne busenia srdca ked mi horny tlak vyskoci aj na 150 . Neviem si uz s tym rady a asi si to aj sama cele prehlbujem. Delonka dakujem za radu a ked je toto pricina neviem ako sa s nou vysporiadat..
kiticka, myslím, že si už urobila prvý krok, keď si si to povedala,. môj názor-mamina je to naj ... pre nás všetkých v živote, sú to korene, istota,láska,ktorú všetci potrebujeme a hľadáme., keď ju máme, berieme to ako samozejmosť, keď môžeme o ňu prísť, začíname mať strach., kiticka, neviem, koľko rokov máš ty, neviem koľko rokov má tvoja mamina, prírodu nezastavíš, ale ty môžeš urobiť teraz veľmi veľa pre maminu a aj pre seba, poznáš rozprávku o troch grošoch?

kiticka
20.01.10, 09:13
Delonka mám 23, mamina 54. Popravde som na ňu veľmi citovo naviazaná, bojím sa o ňu. Možno ten môj večný strach mi zapríčínil toto všetko. Možno priateľ s ktorým už niesom dva roky. Ale 3 roky, čo som s ním prežila neboli veľmi ružové. Bol agresivný a psychicky som bola pri ňom na tom veľmi zle. Ale neviem, či sa to prejavilo až teraz keď mám priateľa, ktorý je úplny opak jeho. Čo je pravda, že sa to začalo presne v ten týždeň, keď som si našla nového priateľa.
Rozprávku o troch grošoch si bohužiaľ moc nepamätám.

Ty máš tiež problémy s PP ?

delonka
21.01.10, 09:25
Delonka mám 23, mamina 54. Popravde som na ňu veľmi citovo naviazaná, bojím sa o ňu. Možno ten môj večný strach mi zapríčínil toto všetko. Možno priateľ s ktorým už niesom dva roky. Ale 3 roky, čo som s ním prežila neboli veľmi ružové. Bol agresivný a psychicky som bola pri ňom na tom veľmi zle. Ale neviem, či sa to prejavilo až teraz keď mám priateľa, ktorý je úplny opak jeho. Čo je pravda, že sa to začalo presne v ten týždeň, keď som si našla nového priateľa.
Rozprávku o troch grošoch si bohužiaľ moc nepamätám.

Ty máš tiež problémy s PP ?
áno, je tomu cca päť rokov, ked to u mňa začalo., myslela som si, že je to depresia - nevyšla mi zmena, od ktorej som si veľa sľubovala, nabúralo to moju vieru v seba a potom to už išlo ako domino-kocky padali jedna za druhou.,bola som v takom stave, že som nedokázala ísť von medzi ľudí, bála som sa v obchode vypýtať si tovar, stále som mala pocit, že všetci to na mne vidia, všetko robím zle... a to v tom bol ten "pes zakopaný"., bola som aj u psychológa, ale keď mi navrhla liečbu liekmi, nechcela som, pomohla mi kineziologička.,
kiticka, to nie je krátkodobý proces, mať PP, môj názor je, že sa do toho stavu dostávame postupne, bolo by to na dlhé písanie, a rozprávka o Troch grošoch? jeden groš vraciam rodičom, za to čo dali oni nám, druhý požičiavam deťom, aby sa mi vrátil, keď budem stará a z tretieho žiješ, to je tak v skratke, mamina ťa potrebuje a ty máš obavy, či jej dokážeš dať to, čo ona teraz potrebuje, nehľadaj v živote dokonalosť, dávaj to, čo si schopná dať, to je najdôležitejšie, držím palce.

kiticka
22.01.10, 08:36
Lieky som nechcela brať ani ja, no bohužiaľ ja som už nemohla chodiť ani do roboty, len som čakala kedy skolabujem, všetci sa o mňa báli, bola som nonstop bledšia ako stena. V obchode som v čakaní v rade vracala tovar na miesto a utekala domov. Strašne mi vadili tie hnusné svetlá. Teraz lieky beriem, no mala by som pomaly vysádzať a je tuten strach, že sa vráti všetko do starých kolají. Ani teraz to neni dobré, ale je to určite lepšie. Viem vydržať v práci, ale potom rýchlo domov a takto to ide už rok. Som z toho zúfala, chcem svôj život naspäť a neviem ako sa k nemu dostať. Dokonca aj v deň silvestra som ušla domov z chaty od priateľov. Niektorý si myslia, že na nich kašlem keď nechcem ísť ani von na kofolu, ale to nevysvetlím, že to už neviem, respektíve sa toto strašne bojím.
Vždy som v živote potrebovala mať dokonale všetko spravené, či už prácu, ktorú som dostala, či už ako tak yariadený svôj život. Veľmi rada pomáham ľudom, no teraz potrebujem pomoc ja a to že si kúpim Notabene ako dobrý skutok mi zdravie naspäť nevráti :) A to som si vždy myslela, že každá choroba hneď prejde, len to treba preliečiť. Zistila som, že sa treba s tým aj naučiť žiť.
Delonka držím aj tebe palce a ďakujem.

delonka
22.01.10, 15:09
kitička, akokeby som čítala môj príbeh., obdivujem ťa,že si to vydržala rok.,už som niekde hovorila o tom,že mám dojem,že PP chytá ľudí s veľkým zmyslom pre zodpovednosť, maximalistov a tak vlastne, keď nám niečo nevyjde, naša psychika takto reaguje., mám dcéru v tvojich rokoch, viem čo prežíva ona a ako sa o mňa bojí, keď sa necítim dobre, a ja mám presne toľko rokorv ako tvoja mamina., pre mňa je najväčšia poklona, ak to tak môžem nazvať, keď mi moja dcéra povie, že ja som jej najlepšia kamarátka.
kitička, svojej mamine pomôžeš najlepšie, keď sa ty "zharmonizuješ", prvý krok by však mal byť, presvedčiť samu seba, že ty nerobíš a ani si neurobila nič zle., neviem, zdá sa mi však, že ten ukončený predchádzajúci vzťah nemáš ešte sama v sebe ukončený., snaž sa nájsť si každý deň niečo, na čo sa dopredu tešíš, obyčajnú, malú radosť, aby si tie čierne pocity pomaly vysúvala a nahrádzala práve týmito malými radosťami., nepôjde to samo, musíš sa o to pričiniť ty! aj na silu., ja sama,keď som si mala nájsť tú malú radosť, som bola v takej "černote", že som si nespomenula na nič iné, len na chuť raňajšej kávy a tak som sa tešila na ňu a potom to pomaly išlo., ja som mala veľké šťastie na dve kolegyne v práci, tie ma dosť držali nad vodou, vyhľadávaj len ľudí, ktorí ti dodajú optimizmus, smiech, radosť... kitička, skúšaj, hľadaj, čo ti pomáha a v tom pokračuj., všetko dobré ti želám

Eulalia
22.01.10, 17:31
To delonka:
Veľmi sa mi páčia Tvoje názory, vidno, že si si už niečo preskákala. Zatiaľ som nerozmýšľala nad tým, či som až tak veľmi zodpovedná, ale niečo na tom asi bude.

To kiticka:
Neviem, či si už mala čas, prečítať si celú túto tému. Za tie roky sa tu už toho nahromadilo dosť. Ak máš problémy, napr. čakať niekde v rade, cestovať v autobuse a pod., skús zakaždým odvrátiť svoju pozornosť od seba a zamerať ju na hocičo iné, aj na nejakú blbosť. Niekde na začiatku témy nájdeš, ako som ja počítala cez okno autobusu kandelábre.:) V obchode si napríklad začni v duchu spočítavať čo Ťa bude celý nákup stáť, pekne kus za kusom si pozri koľko stál a v hlave si to spočítavaj. Alebo si na každom kuse prečítaj tie najdrobnejšie písmenká - zloženie výrobku, výrobcu, atď. Môžeš aj spočítať koľko kusov je z jedného tovaru vyloženého na regále, pri ktorom stojíš.:) Odvedieš tým svoju pozornosť od vlastných pocitov a prekonáš strach. Skúšaj pekne pomaličky, to nevadí, že sa Ti to nepodarí na prvý raz, podarí sa na druhý, tretí a čoskoro budeš v tom majstrom. A hlavne dýchaj zhlboka.
Skús si nájsť medzi staršími témami tému Depresia, aj tam nájdeš dosť nápadov.

Muzikant
23.01.10, 00:00
Uz velmi dlho mi chodi update tejto diskusie na maily... od kedy som sem prvy krat napisal, pred viac ako 2-3 rokmi.
Citam, ake problemy mate a sem som sa opat rozhodol opat napisat, ked som si precital kitickinu spravu. Strach z cakania v rade, kofoly, silvester...
Tym vsetkym som kedysi presiel aj ja.

Zo svojich dozvukov po stuzkovej som usiel potom ako som mal zachvat - potom som sa 30 min prechadzal po snehu v platenych papuciach, kym po mna neprisli rodicia.
A preplnene obchody, nemoznost ujst... viem, aku paniku som citil.
Jazda autom, autobusom, oficialne podujatia, koncerty, prednasky, kino, ked som nahodou sedel v strede radu...
Chcem tym vsetkym povedat, ze som si isty, ze som trpel panickou poruchou, so vsetkym, co k tomu patri, vsetkym, co tu vsetci uz velmi dlho pisete.
A chcem povedat jedno: Dnes som zdravy.
Mozno sa mi to znovu vrati, mozno nie, no viem, ze zijem bez PP uz 2-3 roky, nebral som na pomoc ziadne lieky. Iba uvedomenie. A chcem vam v kratkosti povedat svoj pribeh, snad to niekomu z vas pomoze.

Od detstva som bol perfekcionista, vysoko inteligentny, clovek "spolocensky", so vsetkym, co k tomu patri, tuzba po obdive ludi, snaha uputat pozornost, vzdy mat "obdivovatelov" - tym myslim ludi, ktori ma mali radi, ktori chceli byt so mnou, obdivovali ma pre to, aky som. A zaroven tam bola ista neistota v rodine, vztahy boli trochu bez citu a fyzickeho kontaktu (napr objatia), od detstva, ktore myslim, ze som si tymto sposobom kompenzoval.
Myslim, ze to je prvy dovod - tusim, ze neistota plynuca z nedostatku pozornosti alebo faktu, ze nie"som pre niekoho zaujimavy", skombinovana s neistotou lasky zo strany rodiny, boli pre mna faktormi, ktore moju PP udrziavali.

Dalsi bod bol spustaci mechanizmus - stravil som rok v Amerike, kde sa to vystupnovalo a stalo stabilnou sucastou mojho zivota. Myslim, ze to plynulo z dialky od domova a zivotnej neistoty - mal som strach, ci ma maju ludia (priatelia, okolie) skutocne radi atd... tusim, ze som nemal stabilne zazemie v tej dalekej krajine.

Vsimol som si, ze vzdy sa moja PP spajala s 1 clovekom, ktory mi bol blizky a ktoremu som sa "vyplakaval na ramene", teda ktory bol moja butlava vrba ohladom vsetkych mojich pocitov a strachov, clovek, ktory so mnou stal von na zime, ked som sa potreboval ukludnit z hyperventilacie, clovek, ktoremu som zavolal, ked mi bolo zle a bal som sa... Vsimol som si, ze tato rola sa vystriedala na minimalne 4 ludoch, no to obdobie, kedy to vzdy bolo najhorsie, bolo vzdy charakteristicke tym, ze som takehoto cloveka na blizku mal.
Mam podozrenie, ze to suvisi opat s tym nedostatkom lasky a neistotou - ako nahle som teda objavil cloveka, ktory bol ochotny ma pocuvat a prijimat a pomahat, mal som tendenciu "choriet", lebo som podvedome tuzil, aby sa ten clovek o mna staral a neopustil ma, aj ked to so mnou bude tazke. Aj ked to je len teoria, dava mi to zmysel. Pocul som, ze choroba je cestou k vyhodam, clovek ochorie (alebo somatizuje), prejavuje sa tym podvedoma tuzba, aby sa o neho starali, aby k nemu boli ludia lepsi... prejavuje to nedostatok lasky alebo vycerpanost zivotom, tuzbu po objati a pochopeni, pokoji.

Jednym zo zaujimavych aspektov mojej panickej poruchy bola potreba ujst. Pricom si myslim, ze nebolo pred cim utekat, ani kam utekat, nebolo to potrebne. Bol to iracionalny pocit, potreba ujst od niecoho. Pricom to bol pocit cisto psychicky, ktory nasledne vytvaral pocity fyzicke. Ale napriek tomu to po fyzickej stranke nemalo nic s miestom, kde sa tieto pocity objavili.

A teraz riesenie - zacal som chodit ku psychiatricke a pomocou psychoterapie, relaxacie a predstavovani si veci za vedenia psychiatricky som sa z PP dostal von, uz na prvom alebo druhom sedeni, uplne nahle a prekvapivo.
O co islo - predstavoval som si potok, tecuci lesnou cestickou dole, isiel som ku pramenu a potom som mal skusit prekrocit na druhu stranu potoka, uz pri prameni. Na druhej strane totiz bolo dievca, ktore sa mi v tej dobe pacilo a chcel som za nou ist. No zrazu predomnou vyvstala sklenena priesvitna stena a ja som nemohol.
Psychiatricka sa spytala, ci sa mi neda nejak cez nu prejst. Ja som povedal nie, no potom som sa rozhodol, ze skusim a zrazu som strasne vysoko vyskocil a preskocil som tu stenu. Pochopil som totiz, ze je to moja predstava a dokazem to, ked chcem. A dostal sa ku tomu dievcatu.
To bol koniec relaxacie a pani psychiatricka mi po tom povedala, ze som spravil velky krok a uz by ma pocity PP nemali dalej trapit.

A ja som tomu nechcel verit... no do tohto momentu je to tak.
Nie som si isty, co sposobilo to, ze to zrazu zmizlo, no myslim, ze preskocenim tej steny som sa oslobodil od niecoho, co mi vytvaralo tie pocity neistoty, strachu... vela som uz nad tym rozmyslal, ako sa to vlastne stalo, co to odblokovalo... neviem. Nie som si isty. No citim, ze v tom momente som sa stal ako keby slobodnejsim a zrazu som prisiel na to, ze mozem robit cokolvek bez toho, aby som sa bal, co sa stane. A tak je tomu doteraz.

A uvedomil som si a stale si uvedomujem, ze my perfekcionisti mame tendenciu si vytvarat ocakavania, ktore su zial casto nesplnitelne. A ked sa deju veci proti nasim ocakavaniam alebo predstavam, sposobuje to nevydrzatelne pocity a uzkost, teda vlastne nieco podobne ako PP. Preto sa ucim (a odvazim sa povedat, ze mi to uz aj celkom ide) neocakavat a prijimat veci take, ake su. Teraz dokazem kdekolvek sediet aj do skoncenia sveta, bez pohnutia. Ved nech, tak je to tak, poviem si. A zrazu mi nerobia problemy ani preplnene priestory ani nic take... aj to ma urcite suvis.

Tak. Dost uprimne som tu vyrozpraval svoj pribeh, otvaranie sa cudzim ludom je vzdy tazke, no verim, ze som spravil spravnu vec - verim, ze vam to pomoze. Aspon niekomu z vas. Verim, ze sa vsetci dokazeme oslobodit od nasich strachov, jednoducho preskocit tu stenu...

A ja vam k tomu prajem vsetkym vela sil. Nech Boh da, co ma dat.

Eulalia
23.01.10, 07:27
Muzikant, za tento príspevok máš odo mňa 100 bodov, je to super.
Vďaka.

delonka
23.01.10, 15:24
Muzikant,
pripájam sa k Eulálii, veľmi ti ďakujem za tvoj príspevok, tie pocity,čo opisuješ, všetko sedí, nenašla som tie správne slová ako ty,ked som písala kitičke, tvoje preskočenie steny, bolo u mňa pochopenie, že som nikomu nechcela ublížiť, svojim chybným krokom., chýbajúce objatie - trefa na 100% u mňa, moja mama mal 40 rokov, ked som sa jej narodila ako šiesta v poradí, čiže už na mňa nemala ani síl ani city, k tomu otec alkoholik a fyzické násilie., no a perfekcionizmus? poriadok je u mňa na úrovni XXL.,veľmi ti ďakujem za tvoje slová, mne takto pomohla kinezilogička, viac sedení okrem prvého som neabsolvovala, prekonala som svoju stenu., mám návraty, podstatne menšie, vždy sa však snažím hľadať každý deň si tú malú, úplne malilinkú radosť, ktorá mi potvrdí, že život je krásny, raz som niekde čítala, že život nemá predpremiéru, len premiéru - kitička, zbieraj sily a mysli na to., všetko dobré nám želám.

kevinko
25.01.10, 21:58
Tak toto snad ani nieje pravda co tu citam.Dnes som bol na sedeni u psychologicky a tam sme na to prisli,co mi moze byt.Hned vecer som sadol k netu,ze co to vlastne za "chorobu" je a ked to tu citam...vobec som neveril,ze tolko ludi tym trpi a trapi sa rovnako ako ja.Prvy krat sa mi to stalo v roku 2001....mame 2010-devät rokov trapenia a jedno sedenie to zmeni a konecne viem co mi je...pomaly si precitam vsetky odkazy,ale nedalo mi to hned reagovat a mozno aj dalej pomôct niekomu ako som ja,ukludnit dusu,ze niesom sam.Po precitani vsetkych sa este vratim,zatial Vsetkym VELA zdravia;)

delonka
26.01.10, 06:58
Tak toto snad ani nieje pravda co tu citam.Dnes som bol na sedeni u psychologicky a tam sme na to prisli,co mi moze byt.Hned vecer som sadol k netu,ze co to vlastne za "chorobu" je a ked to tu citam...vobec som neveril,ze tolko ludi tym trpi a trapi sa rovnako ako ja.Prvy krat sa mi to stalo v roku 2001....mame 2010-devät rokov trapenia a jedno sedenie to zmeni a konecne viem co mi je...pomaly si precitam vsetky odkazy,ale nedalo mi to hned reagovat a mozno aj dalej pomôct niekomu ako som ja,ukludnit dusu,ze niesom sam.Po precitani vsetkych sa este vratim,zatial Vsetkym VELA zdravia;)
kevinko vitaj medzi nami, teším sa s tebou, že si našiel čo si hľadal, čiže odpoveď na svoju často kladenú otázku: čo mi to je?
myslím, že to je tá najlepšia správa pre teba, za posledných deväť rokov., držím ti palce a takisto veľa, veľa zdravia.

kiticka
28.01.10, 08:21
Kevinko taktiež ťa vítam :) Tiež som neverila, že toľko ľudí má takéto problémy.
Taktiež sa pripájam s obdivom k príspevku od muzikanta.

Delonka ďakujem za rady. Je naozaj vidno, že si si toho už preskákala. Držím ti taktiž palce. Čo sa týka maličkostí a budiť sa s nimi. Bohužiaľ budím sa s pocitom a čo bude dnes. Mám 23 rokov a asi by som sa mala postaviť nohy. Utekaním a nikam nechodením asi toho moc nezvládnem. Moje "stavy" začali strašnými pocitmi na odpadnutie, nech som bola kdekoľvek. Mám pocit, že až potom sa pridružil ten strach chodiť niekam. Autobusy zvladám v pohode. Mám v nich pocit, že už budem konečne skoro doma :) Až potom som si uvedomila, že mi nerobia dobre obchody a tie svetlá. A ďaľší podnet na to aby som vedela, kde sa už nebudem zdržiavať. Momentálne skúšam brať bylinné antidepresíva od jedného uznávaného homeopata, uvidíme.
Neurologičke som povedala, že lieky brať nechcem tak začínam vysádzať, no presviedčala, že ak to neni teraz najlepšie, všetko sa zas vráti a tá predstava ma desí, že to má byť ešte horšie.
Myslím, že potrebujem v sebe niečo zlomiť a mať chuť bojovať. Chcem ísť na dovolenku, chcem ešte veľa vecí tak sa dúfam podarí.

Držím všetkým palce :)

mirec zbirec
28.01.10, 22:23
muzikant klobuk dolu. tvoj prispevok pomoze vela ludom (aj mne samozrejme). stihol som precitat prvych 7 stran a posledne 2 strany.

ano sakra, zistil som ze PP mam aj ja, ale zatial ju viem alebo sa aspon snazim ju ovladat. odhalil som to nastastie skoro. milujem preto internet krory mi hned ukazal cestu.

aj ked po par dnoch rozmyslania som dosiel na to, ze mozno zaciatky PP zacali ovela ovela davnejsie. totiz nikdy som sa nebal vysiek (lietanie vo vrtulniku, lietadle, statie vo vysokych vyskach). nikdy som sa nebal rychlo jazdit v aute..a pod.

az pred par rokmi (2 mozno 3) som zistil ze sa zacinam bat prave veci uvedenych vyssie...

pricina:
1) podnikam 7.rok (10 az 12 hodin denne)
2) prestal som aktivne sportovat
3) samozrejme chlapske pivarcenie

dosledok:
1) prepracovanost
2) psychicka unava
3) finish = PP

riesenie:
1)muzikant dal celkom slusny priklad
2) odburavanie stresu - brat niektore veci lahsie
3) sportovat
4) stretavat(pisat si na forach) sa s ludmi s podobnym problemom a podporovat sa navzajom

preto sa pytam vsetkych:
1) vieme spravit nejake stretavky?
2) vieme spravit nejaky klub PP a podporovat sa?
3) mozno facebook (toto mozno nie je super napad kvoli sukromiu)

Podla mna keby sa ludia navzajom poznali a stretavali sa, tak v pripade problemov sa vedia vzdy na niekoho obratit. vedeli by si vymienat nazory, poznatky, sposob liecby... niekedy, ako tu uz niekto pisal, je lepsie sa obratit na seberovneho..

toto nahodne forum je super. velmi mi pomohlo. len si myslim ze sa da viac spravit proti tomu nezmaru menom PP

prajem vsetkym ludom tohto fora len to najlepsie, aby mysleli na potok muzikanta a myslim ze pokial bude internet fungovat tak mame o 1000% vacsiu sancu vyhravat. ZITE DLHO A SLASTNE O:)

mozno sa uz na tomto fore pisalo o stretavkach len som ho nemal cas precitat cele?

Eulalia
30.01.10, 06:32
Áno, o stretávkach sa tu už písalo pár krát a viacerí by asi o to mali záujem. Bolo by to zrejme niečo podobné, ako skupinové terapie u psychiatra alebo psychológa. :) Len neformálne. Jeden veľký problém tu je - sme z rôznych kútov Slovenska a stretnúť sa vo väčšom počte by mohlo byť problematické.

delonka
01.02.10, 07:39
Kevinko taktiež ťa vítam :) Tiež som neverila, že toľko ľudí má takéto problémy.
Taktiež sa pripájam s obdivom k príspevku od muzikanta.

Delonka ďakujem za rady. Je naozaj vidno, že si si toho už preskákala. Držím ti taktiž palce. Čo sa týka maličkostí a budiť sa s nimi. Bohužiaľ budím sa s pocitom a čo bude dnes. Mám 23 rokov a asi by som sa mala postaviť nohy. Utekaním a nikam nechodením asi toho moc nezvládnem. Moje "stavy" začali strašnými pocitmi na odpadnutie, nech som bola kdekoľvek. Mám pocit, že až potom sa pridružil ten strach chodiť niekam. Autobusy zvladám v pohode. Mám v nich pocit, že už budem konečne skoro doma :) Až potom som si uvedomila, že mi nerobia dobre obchody a tie svetlá. A ďaľší podnet na to aby som vedela, kde sa už nebudem zdržiavať. Momentálne skúšam brať bylinné antidepresíva od jedného uznávaného homeopata, uvidíme.
Neurologičke som povedala, že lieky brať nechcem tak začínam vysádzať, no presviedčala, že ak to neni teraz najlepšie, všetko sa zas vráti a tá predstava ma desí, že to má byť ešte horšie.
Myslím, že potrebujem v sebe niečo zlomiť a mať chuť bojovať. Chcem ísť na dovolenku, chcem ešte veľa vecí tak sa dúfam podarí.

Držím všetkým palce :)
kiticka, presne to pocitujem aj ja, obchody nie sú pre mňa to ružové, idem, mám rada ľudí,chýbajú mi, alesom tiež rada, ked už som odtiaľ preč., ja si však myslím, že je to o.k., najmä, musíš vnímať, čo je pre teba správne a nezabúdať na tie drobné radosti., ja napr. v tom OD si veľmi rada dám ľadovú kávu, maličké potešenie., z malých vecí sa rodia veľké!
kitička, tie pocity na odpadnutie, plnosť žalúdka,môže byť aj zo stuhnutej chrbtice, ak si dobre pamätám, tvoja práca je sedavá?!

delonka
01.02.10, 07:44
Kevinko taktiež ťa vítam :) Tiež som neverila, že toľko ľudí má takéto problémy.
Taktiež sa pripájam s obdivom k príspevku od muzikanta.

Delonka ďakujem za rady. Je naozaj vidno, že si si toho už preskákala. Držím ti taktiž palce. Čo sa týka maličkostí a budiť sa s nimi. Bohužiaľ budím sa s pocitom a čo bude dnes. Mám 23 rokov a asi by som sa mala postaviť nohy. Utekaním a nikam nechodením asi toho moc nezvládnem. Moje "stavy" začali strašnými pocitmi na odpadnutie, nech som bola kdekoľvek. Mám pocit, že až potom sa pridružil ten strach chodiť niekam. Autobusy zvladám v pohode. Mám v nich pocit, že už budem konečne skoro doma :) Až potom som si uvedomila, že mi nerobia dobre obchody a tie svetlá. A ďaľší podnet na to aby som vedela, kde sa už nebudem zdržiavať. Momentálne skúšam brať bylinné antidepresíva od jedného uznávaného homeopata, uvidíme.
Neurologičke som povedala, že lieky brať nechcem tak začínam vysádzať, no presviedčala, že ak to neni teraz najlepšie, všetko sa zas vráti a tá predstava ma desí, že to má byť ešte horšie.
Myslím, že potrebujem v sebe niečo zlomiť a mať chuť bojovať. Chcem ísť na dovolenku, chcem ešte veľa vecí tak sa dúfam podarí.

Držím všetkým palce :)
kitička, sorry, skús to aj s liekmi, ja beriem lexaurin, 1,5 mg, keď už nespím 4 noci z 5, tak si ho vezmem, nie je to liek na spanie, ale ma upokojí, u mňa to už išlo do neurózy - časté močenie atď., a na to mi lexaurin pomohol., niekomu stačí ľubovník, možno som ho"nezaliala" dobre, ale mne osobne nepomohol., kitička, drž sa a ešte jedna otázka, čo hudba? máš obľúbenú skupinu, speváka? počúvaj ho, teš sa zo slov, zatancuj si, ja momentálne uvažujem o írskych tancoch, veľmi by vyhovovali môjmu temperamentu., krásny deň želám.

kiticka
03.02.10, 19:26
Delonka ďakujem :) Áno mám sedavú prácu a dosť "blbu" stolicku, často ma bolieva chrbát no tie závraty pravdepodobne z toho nebudú odkedy beriem lieky točáky ako tak ustali a problém so žalúdkom mi vyriešil homeopat ku ktorému chodím, ževraj som mala v podžalúdkovej sliznici kopu baktérii, odkedy som brala byliny nemám s trávením najmenší problém. Včera som bola u neurologičky, mám totiž aj nádorček v hlave na hypofýze, našťastie "neaktívny" a s tým spojené dosť časté kontroly, dala mi aj tentoraz papier pre moju obvodnú kde mi zahrnula diagnózy a tie moje stavy nazvala axiózna porucha, trošku som googlila a vyšla mi z toho nejaká porucha osobnosti, čo určite nemám, šak ani neurológ mi nemôže určiť takúto diagnózu na základe točení hlavy a nezvladnutia nákupných centier. No tak neviem :) čo sa týka liekov mám aj frotin, keď je moc zle, moc sa s ním ale nechcem napchávať. Hudbu milujem, skôr taký dance, proste kde sa dá tancovať taká hudba mi vždy vedela dať chuť trošku žiť :)

A taký príbeh nakoniec. Išla som dnes v električke z roboty a pri dverách na úplne poslednom schodíku sa držal jeden pán ako kliešť. Iba som počula ako vraví pravdepodobne známemu, čo tam s ním bol, že keď nastúpi do električky v momente má pocit, že odpadne, že vždy si stúpne na najbližší schodík k dverám aby mohol hneď výstupiť (tak po prvej zástavke aj urobil) a strašne silno sa drží aby mal pocit istoty. Trošku som sa tak uškrnula keď som to počula :)

delonka
04.02.10, 07:04
Delonka ďakujem :) Áno mám sedavú prácu a dosť "blbu" stolicku, často ma bolieva chrbát no tie závraty pravdepodobne z toho nebudú odkedy beriem lieky točáky ako tak ustali a problém so žalúdkom mi vyriešil homeopat ku ktorému chodím, ževraj som mala v podžalúdkovej sliznici kopu baktérii, odkedy som brala byliny nemám s trávením najmenší problém. Včera som bola u neurologičky, mám totiž aj nádorček v hlave na hypofýze, našťastie "neaktívny" a s tým spojené dosť časté kontroly, dala mi aj tentoraz papier pre moju obvodnú kde mi zahrnula diagnózy a tie moje stavy nazvala axiózna porucha, trošku som googlila a vyšla mi z toho nejaká porucha osobnosti, čo určite nemám, šak ani neurológ mi nemôže určiť takúto diagnózu na základe točení hlavy a nezvladnutia nákupných centier. No tak neviem :) čo sa týka liekov mám aj frotin, keď je moc zle, moc sa s ním ale nechcem napchávať. Hudbu milujem, skôr taký dance, proste kde sa dá tancovať taká hudba mi vždy vedela dať chuť trošku žiť :)

A taký príbeh nakoniec. Išla som dnes v električke z roboty a pri dverách na úplne poslednom schodíku sa držal jeden pán ako kliešť. Iba som počula ako vraví pravdepodobne známemu, čo tam s ním bol, že keď nastúpi do električky v momente má pocit, že odpadne, že vždy si stúpne na najbližší schodík k dverám aby mohol hneď výstupiť (tak po prvej zástavke aj urobil) a strašne silno sa drží aby mal pocit istoty. Trošku som sa tak uškrnula keď som to počula :)
kitička, veľmi sa mi páči, že si si povedala, že to nemôže byť porucha osobnosti, oni potrebujú určiť diagnózu a ich netrápi, že čo to môže trápiť nás! ver mi, točáky sú z chrbtice - skúsila si masáže? chrbát a krk, cca 1x týždenne, ja som mala veľké šťastie na maséra, bol nevidomý, ale vzdelaný, mal väčšie vedomosti o IT než ja, ja som sa od neho učila a tie masáže pri ňom splnili účel., dôležitá bola pravidelnosť a to, že som sa k nemu tešila.,
a k tomu tvojmu príbehu, pochopila si, že nie si sama a nie je to nič zlé, to čo pociťujeme, nikomu neubližujeme, ked už, tak len sami sebe, aspoň u mňa to tak je., milujem ľudí.,
kitička, ten žalúdok takisto súvisí s chrbticou, aspoň u mňa, ked ma bolí chrbát, je mi na zvracanie, nemôžem nič jesť, len čakať, kedy to prejde.,
vieš, ked ty prídeš za niekým, že máš tieto a tieto problémy, všetci reagujú tak, že ty, chceš od nich, aby ti niečo našli v tele, čo to spôsobuje., to sú tí ...... kitička, čo nám moc nepomôžu, ber ich s rezervou.,
veľmi ma teší, že tiež sa ti páči tanec - ja osobne som prešťastná, keď tancujem.,venuj sa tomuto,akémukoľvek pohybu nájdi si kamošku, ktorá pôjde s tebou na kurz tanca, ktorý ťa zaujíma, obohacuj svoj deň o pekné zážitky., musíš sa dopracovať k tomu, aby pekného cez deň bolo viac, ako toho zlého., želám ti všetko krásne, pekné dni.

delonka
04.02.10, 07:08
muzikant klobuk dolu. tvoj prispevok pomoze vela ludom (aj mne samozrejme). stihol som precitat prvych 7 stran a posledne 2 strany.

ano sakra, zistil som ze PP mam aj ja, ale zatial ju viem alebo sa aspon snazim ju ovladat. odhalil som to nastastie skoro. milujem preto internet krory mi hned ukazal cestu.

aj ked po par dnoch rozmyslania som dosiel na to, ze mozno zaciatky PP zacali ovela ovela davnejsie. totiz nikdy som sa nebal vysiek (lietanie vo vrtulniku, lietadle, statie vo vysokych vyskach). nikdy som sa nebal rychlo jazdit v aute..a pod.

az pred par rokmi (2 mozno 3) som zistil ze sa zacinam bat prave veci uvedenych vyssie...

pricina:
1) podnikam 7.rok (10 az 12 hodin denne)
2) prestal som aktivne sportovat
3) samozrejme chlapske pivarcenie

dosledok:
1) prepracovanost
2) psychicka unava
3) finish = PP

riesenie:
1)muzikant dal celkom slusny priklad
2) odburavanie stresu - brat niektore veci lahsie
3) sportovat
4) stretavat(pisat si na forach) sa s ludmi s podobnym problemom a podporovat sa navzajom

preto sa pytam vsetkych:
1) vieme spravit nejake stretavky?
2) vieme spravit nejaky klub PP a podporovat sa?
3) mozno facebook (toto mozno nie je super napad kvoli sukromiu)

Podla mna keby sa ludia navzajom poznali a stretavali sa, tak v pripade problemov sa vedia vzdy na niekoho obratit. vedeli by si vymienat nazory, poznatky, sposob liecby... niekedy, ako tu uz niekto pisal, je lepsie sa obratit na seberovneho..

toto nahodne forum je super. velmi mi pomohlo. len si myslim ze sa da viac spravit proti tomu nezmaru menom PP

prajem vsetkym ludom tohto fora len to najlepsie, aby mysleli na potok muzikanta a myslim ze pokial bude internet fungovat tak mame o 1000% vacsiu sancu vyhravat. ZITE DLHO A SLASTNE O:)

mozno sa uz na tomto fore pisalo o stretavkach len som ho nemal cas precitat cele?
mirec, veľmi sa mi páči tvoja "analýza" a aj návrh na stretávky., eulalia mala však dôležitú poznámku, sme prakticky z celého SK., nevadí, dôležité je, že si pomáhame aspoň takto virtuálne.,
podľa mňa si na tom podstatne lepšie než my-skalní, ty si sa spamätal ešte predtým, než si spadol., držím palce a pokračuj na ceste obrody.,, štúrovec, drž sa.

vita
07.02.10, 23:37
kitička ako sa ti to začalo...mám ten istý problém,,,,točenie v hlave.závrate, potom horúce návaly od nôh, pocit ako nedokrvenie mozgu, náhle mi príde zle a z toho sa celá potom zľaknem a roztrasiem sa.....to sa mi stáva aj niekoľko krát za deň...trvá to síce krátko,,,pár sekúnd, ale ma to veľmi obmedzuje.....napíš prosím dakujem ....vita

555555
08.02.10, 07:16
Viem o tejto poruche dosť, nemám ju ,ale veľa čítam. Treba vyhľadať psychiatra, je už v dnešnej dobe mnoho liekov, ktoré určite zaberú.Nerozmýšľaj a konaj. Bude z teba iný človek.Prajem veľa odvahy a dobrú liečbu.

kiticka
09.02.10, 08:13
kitička ako sa ti to začalo...mám ten istý problém,,,,točenie v hlave.závrate, potom horúce návaly od nôh, pocit ako nedokrvenie mozgu, náhle mi príde zle a z toho sa celá potom zľaknem a roztrasiem sa.....to sa mi stáva aj niekoľko krát za deň...trvá to síce krátko,,,pár sekúnd, ale ma to veľmi obmedzuje.....napíš prosím dakujem ....vita

Ahoj Vita, vítam ťa. Mne to začalo z ničoho nič proste som raz na ulici skoro odpadla. Ono to prešlo a začalo sa to každým dňom stupňovať. Mne bolo v podstate na odpadnutie neskôr skoro nonstop. Ale samozrejme mala som aj takzvané "záchvaty", keď to prišlo tak, že som sa celá triasla, bolo mi teplo a myslela som, že v momente odpadnem, bolo mi strašne zle, musela som sedeť a stále piť. A to že som sa zľakla v tom momente mi na mojich stavoch nepridalo. Neviem prečo to je alebo prečo to bolo. Myslím, že som bola v tom období pod väčším psychickým vypätím a nejako sa to vyvolalo. Ani neviem ako to nazvať ale neskôr som si k tomu priviedla určite panickú poruch, lebo teraz sa veľmi bojím a niektoré miesta mi strašne vadia kde mi dôjde zle. To, že to mám psychické mi povedala až moja neurologička. Dostala som antidepresíva a poviem ti je mi lepšie, neni to skvelé ale žijem. Samozrejme mala by si ísť k lekárke, nech ti urobí aj potrebné vyšetrenie, je fajn vedieť že inak si v poriadku. Ja ich mám nespočetne a ktomu aj pobyt v nemocnici. Kľudne napíš čo Ťa zaujíma, myslím že s točením hlavy a pocitmi na odpadnutie som si už svoje odskákala :) Držím ti palce.

vita
09.02.10, 11:15
kiticka ahoj..vieš,že ja mám to isté ako ty-určite...napíšem ti, ako to začalo u mňa..pred 2.rokmi mi prišlo zle..náhla točka, z ničoho nič a to som sedela na stoličke v práci,,,zrazu som sa postavila a chytila som sa stola...strašne som sa zľakla a pomaly som išla k lekárovi...ten mi povedal, že to je zo vzduchu-bolo leto,horúco-pichol mi nejakú injekciu a povedal mi,že mám dodržiavať pitný režim----potom sa mi to znova opakovalo, tak som si čo to prečítala v časopisoch aj tuna a sama som sa objednala k psychiatrovi....to bolo pred 2rokmi...dal mi citalec 10 a neurol,čo je podobné ako máš ty ten xanax...lieky som brala pravidelne a aj ten neurol,každý deň 0,25 ....vždy som doktorovi vravela,že sa cítim tak ospato,som malátna, ale on mi povedal, že časom to prejde-rešpektovala som to, no objavili sa mi zášklby nôh,ospalosť na nevydržanie,točky pretrvávali dalej, predtým som mala ukážkový zrak,teraz sa mi pri čítaní rozmazujú písmena a mám aj tras tela....išla som na neurologické vyšetrenie a tam dg. vestibulárny syndrom,lieky betaserc 24...napíš mi prosím ťa kruticka, ake lieky berieš -všetky-vdaka,,,,

vita
09.02.10, 11:27
ešte kruticka moja ak máš tu so mnou trpezlivosť,zabudla som dodať,tiež mi prišlo párkrát zle v nákupnom centre a tiež hoci kde,napr. aj na chodníku,,ako také nedokrvenie v mozgu a potom sa zľaknem,príde náhla horúčava od nôh a pocit na odpadnutie...som z toho zúfala...nemyslím na choroby vôbec ani sa nekontrolujem-no ak sa také prihodí-je to nepríjemný pocit.

kiticka
09.02.10, 14:25
Ja beriem coaxil, ak je moc zle tak frontin. S neurolom ani xanaxom skúsenosti nemám.. Píšeš, že máš vestibulárny syndróm, podľa môjho názoru to točenie respektíve tie záchvaty môžeš mať so spomínanej diagnózy? Tento syndróm spôsobuje závrate, skús sa poradiť so svojou neurologičkou. Mne dochádzalo taktiež zle všelikde, či som bola na chodníku alebo neviem kde. Len v tých obchodných centrách to bolo vždy.
Ospalosť a iné veci po antidepresívach sú podľa mňa normálne, no ak ti nezabrali a točáky pretrvávali, možno bude problém niekde inde. Mohla si mať
aj zle lieky, nie vždy každému všetko sadne. Ako dlho si ich brala?
Mala by si skúsiť iného psychiatria, porozprávať sa a nech ten posúdi, či problémy sú psychického rázu. Myslím, že aj psychoterapeut by veľmi vedel pomôcť. Chystám sa ho tiež navštíviť, ale ešte som sa neodhodlala.

vita
09.02.10, 15:50
antidepresíva citalec a neurol som brala 2 roky pravidelne ,pribrala som 11 kg,hoci mi ani nechutilo jesť...jedla som len nasilu...predtým som bola štíhla a to som mohla jesť koľko som chcela a nepribrala som.....no to teraz neriešim,hoci nebudem mať postavu ako lusk, hlavne nech môžem fungovať a chodiť bez točiek....a nemala si prosím ťa pri tých tzv.záchvatoch aj problém s očami-myslím také akoby žmurkanie,vlastne to ani žmurkanie nieje...najprv ako zotmenie a potom točky a tras ....ja to vždy mávam....hrôza...a ešte berieš aj betaserc,či si si ho už vysadila ...napíš

kiticka
09.02.10, 16:15
Betaserc ja neberiem, to som nepísala.. Ja beriem ten coaxil, ten budem vysádzať teraz. Čo sa týka očí,, počas tých stavov som myslím, že nemala nijaký problém ale celkovo sa mi viac hmlí pred očami, niekedy zle vidím, ale neviem čo to je, a moc sa o to nestarám, hlavne nech fungujem :)

eva165
09.02.10, 16:24
Ahojte dievčatá. Mám som podobný problém, ibaže mne moja lekárka povedala, že je to stredne ťažká depresia. Odporučila ma na individuálne psychoterapie a predpísala mi xanax a xeroxat. S neurolom by som sa radšej nezahrávala, je strašne navýkový a silný (aspoň takto som bola inf.ja).

kiticka
09.02.10, 20:49
Ahoj Eva, mávaš závrate, pocity na opadnutie? Respektíve ty sama máš pocit, že skutočne depresie máš? Pýtam sa len aby som si tovedela ujasniť aj ja vo svojej hlave :)

eva165
10.02.10, 07:29
Ahoj Eva, mávaš závrate, pocity na opadnutie? Respektíve ty sama máš pocit, že skutočne depresie máš? Pýtam sa len aby som si tovedela ujasniť aj ja vo svojej hlave :)


ahoj kiticka,
nemala som vôbec ani šajn že som v depresii. Strašne som zoslabla, nevládala som ráno z postele, mala som triašku skoro celého tela a zvýšené teploty. Cítila som sa slabá, na odpadnutie, potenie a pod.(to boli prvé príznaky).
Nasledovalo kompletné vyšetrenie interné, aj tak som sa cítila zle. Či veríš alebo nie ja sama som zaklopala na dvere psychiatr. a presne popísala stavy ktoré mám. Odporučila ma na individuálne terapiepsycholog.) a predpísala lieky.
Nechcem ťa popliecť, ja len opisujem svoj osud. Niekedy nevieme čo máme a hľadáme príčinu v niečom inom, ale pravda môže byť iná.

delonka
10.02.10, 07:48
ahoj kiticka,
nemala som vôbec ani šajn že som v depresii. Strašne som zoslabla, nevládala som ráno z postele, mala som triašku skoro celého tela a zvýšené teploty. Cítila som sa slabá, na odpadnutie, potenie a pod.(to boli prvé príznaky).
Nasledovalo kompletné vyšetrenie interné, aj tak som sa cítila zle. Či veríš alebo nie ja sama som zaklopala na dvere psychiatr. a presne popísala stavy ktoré mám. Odporučila ma na individuálne terapiepsycholog.) a predpísala lieky.
Nechcem ťa popliecť, ja len opisujem svoj osud. Niekedy nevieme čo máme a hľadáme príčinu v niečom inom, ale pravda môže byť iná.
eva, určite si ty vieš sama sebe povedať, čo spustilo tento stav.,momentálne si v štádiu, že nemáš na to odvahu., tvoje pocity, boli aj moje, presne tak som to chápala a vnímala aj ja.,od 15 rokov sa starám sama o seba a cítila som sa silná a nakoniec prišla PP.,hľadaj pomoc tam, kde ty veríš, že ti pomôžu, ver svojim inštinktom., začať musíš tým, čo to spustilo!!! nájsť odpoveď alebo riešenie., držím palce.

bombulka9
11.02.10, 08:12
ahoj, alternativa, ahojte vsetci

som tu nova, takze ma nebudete poznat. mam uz dlho problemy, aj ked neviem, ci sa jedna o pp, vyskusala som viacerych psychologov, aj lieky, ale bohuzial, bez vysledku. preto hladam stale nove informacie a snazim sa najst riesenie a tak som narazila aj na tuto stranku. zaujala ma zmienka o kineziologii, chcela by som ju vyskusat, ale neviem vobec, za kym by som mala ist. chcela by som preto poprosit teba, alternativa, ty si spominala, ze vies poradit dobreho kineziologa aj v ke, prosim ta, mohla by si mi dat nanho kontakt? dufam, ze ano, dakujem.

ubka
11.02.10, 14:46
to ste sa teda našli :-), je dobre, keď sa človek vzájomne vyrozpráva, ale to by bolo lepšie naozaj u psychoterapeuta, ale ani jedna ste nemysleli na to, že treba zájsť na vyšetrenie s krčnou chrbticou? Ten podstatný problém, točenie, zahmlievanie a zastreté oči má pôvod celkom iste tam.Viem, o čom hovorím, niekedy to prejde aj do uší, buď vysoký tón, alebo zaľahnutie, ale to je ďalšia fáza.

delonka
12.02.10, 08:00
to ste sa teda našli :-), je dobre, keď sa človek vzájomne vyrozpráva, ale to by bolo lepšie naozaj u psychoterapeuta, ale ani jedna ste nemysleli na to, že treba zájsť na vyšetrenie s krčnou chrbticou? Ten podstatný problém, točenie, zahmlievanie a zastreté oči má pôvod celkom iste tam.Viem, o čom hovorím, niekedy to prejde aj do uší, buď vysoký tón, alebo zaľahnutie, ale to je ďalšia fáza.
ubka, áno, tie ppríznaky sú veľmi totožné, viem, o čom hovoríš, poznám to už roky, ale pri PP sú to už psychosomatické prejavy, PP je o niečom inom., zažila som to, práca s ľudmi bola a je môj život., ked som mala PP, ľudí som sa bála, nemala som odvahu zdvihnúť ani telefón,ísť do električky bolo pre mňa ako vystúpiť ma Mount Everest, bola to pre mňa nočná mora, v hlave mi len behalo, bože, nech nikto nevolá!!!!, PP je podľa mňa, úplná strata sebavedomia, strata viery v seba, že niečo vieš a dokážeš, aspoň tak to bolo u mňa., samozrejme, že mali na tom podiel aj iní, ja som ich názor prijala a dostala som do toho stavu.,
a práve kineziológia mi pomohla, nie psychiater-to som vedela, že tam nedokážem povedať to čo ma trápi, neviem povedať prečo, išla som cestou, ktorá mi vyhovovala a pomohla mi.

bombulka9
12.02.10, 10:11
hm, tak to potom vyzera, ze pp je aj moj problem, pretoze taketo problemy ako popisovala delonka mam aj ja :( viem, ze je to z prostredia, v ktorom som bola vychovavana a z pristupu mojich rodicov, ktory k nam mali odmalicka, ale absolutne si s tym neviem rady a stale sa to zhorsuje. uz som zufala :mee:. chcela by som skusit kineziologiu, ale uz som pisala, ze neviem, za kym ist. nevedeli by ste mi niekoho poradit v ke?

pupavka11
12.02.10, 16:19
ahoj kiticka,
nemala som vôbec ani šajn že som v depresii. Strašne som zoslabla, nevládala som ráno z postele, mala som triašku skoro celého tela a zvýšené teploty. Cítila som sa slabá, na odpadnutie, potenie a pod.(to boli prvé príznaky).
Nasledovalo kompletné vyšetrenie interné, aj tak som sa cítila zle. Či veríš alebo nie ja sama som zaklopala na dvere psychiatr. a presne popísala stavy ktoré mám. Odporučila ma na individuálne terapiepsycholog.) a predpísala lieky.
Nechcem ťa popliecť, ja len opisujem svoj osud. Niekedy nevieme čo máme a hľadáme príčinu v niečom inom, ale pravda môže byť iná.

eva165, a to si popri tych stavoch a antidepresivach bola schopna ist na 8h. do prace?

eva165
12.02.10, 16:47
eva165, a to si popri tych stavoch a antidepresivach bola schopna ist na 8h. do prace?


No, práve kôli tomu nemôžem chodiť do práce - pretože som "pn".

Eulalia
13.02.10, 06:42
hm, tak to potom vyzera, ze pp je aj moj problem, pretoze taketo problemy ako popisovala delonka mam aj ja :( viem, ze je to z prostredia, v ktorom som bola vychovavana a z pristupu mojich rodicov, ktory k nam mali odmalicka, ale absolutne si s tym neviem rady a stale sa to zhorsuje. uz som zufala :mee:. chcela by som skusit kineziologiu, ale uz som pisala, ze neviem, za kym ist. nevedeli by ste mi niekoho poradit v ke?

Prečítaj si celú tému, už sme sem hodili toľko skúseností, že by to vydalo na knihu.:) A nájdeš tu aj návod, ako si nájsť kineziológa a čo to vlastne tá kineziológia je. Inak, cez google nájdeš celý svet:).

keksa
12.03.10, 22:57
ahoj, alternativa, ahojte vsetci

som tu nova, takze ma nebudete poznat. mam uz dlho problemy, aj ked neviem, ci sa jedna o pp, vyskusala som viacerych psychologov, aj lieky, ale bohuzial, bez vysledku. preto hladam stale nove informacie a snazim sa najst riesenie a tak som narazila aj na tuto stranku. zaujala ma zmienka o kineziologii, chcela by som ju vyskusat, ale neviem vobec, za kym by som mala ist. chcela by som preto poprosit teba, alternativa, ty si spominala, ze vies poradit dobreho kineziologa aj v ke, prosim ta, mohla by si mi dat nanho kontakt? dufam, ze ano, dakujem.

Ahojte :)

aj ja som tu nova, hoci panicku poruchu mam uz dlho :rolleyes:týmto hladam nejaku Kosicanku aj s dietatom ci bez na pokec o tejto chorobe, ako kamosku, s ktorou by som mohla chodit na jogu ci Zumbu...odkial si? kolko mas rokov? beries lieky?:)

mirec zbirec
29.03.10, 20:33
mirec, veľmi sa mi páči tvoja "analýza" a aj návrh na stretávky., eulalia mala však dôležitú poznámku, sme prakticky z celého SK., nevadí, dôležité je, že si pomáhame aspoň takto virtuálne.,
podľa mňa si na tom podstatne lepšie než my-skalní, ty si sa spamätal ešte predtým, než si spadol., držím palce a pokračuj na ceste obrody.,, štúrovec, drž sa.

Dakujem za povzbudenie. Inak tato zima asi dala viacerym ludom "zahulit". Jarne pocasie zacina konecne pomahat naturalne...:)

Inak po case poskytujem moju analyzu, resp.co mi pomaha:
1) nepit kavu - minule som si dal kavu a skoro ma odstrelilo...aj som sa docital ze kava nie je moc dobra na PP
2) nepit casto alhohol a hlavne vo velkych mnozstvach - minule som sa paradne opil nakolko narodky sa musia oslavit. No dalsie dva dni som silno bojoval.
3) muzikantov prispevok - ten si stale dokazem precitat...uz som ho niekolkokrat cital a je to parada. DIK SEFE VELMI
4) co je uplna bomba a velmi mi pomaha - RELAXACIA - vygooglite si ludia sposoby relaxacie a je to super. Minule som dokonca nasiel clanok o relaxacii (mentalne treningy) na webe slovenskych horolezcov a doteraz pouzivam obdobne techniky z tohto clanku. Aj tito ludia pouzivaju mentalne techniky na uvolnenie stresu...:) - do googlu si dajte hladat jamesak relaxacia a kliknite na prvy odkaz (totiz nemozem zatial uvadzat www odkazy lebo mam malo prispevkov)
5) priatelia, sport, konicky, domace zvierata (slon, lev, zajac, hroch...hehe). Troska som chcel zjemnit debatu

Opat sa lucim a prajem = Zite dlho a slastne.

Mirec

surdo1
29.03.10, 21:20
ahojte, mna pp chytilo (pokazilo zivot) v r.2002. dva roky som z tym zil a trpel, navstevoval roznych doktorov.tolko diagnoz som dostal, ze sa tomu dnes aj smejem.jeden mi aj predpisal lieky na epilepsiu,z EEG ma vyhodili ze nespolupracujem,na ekg som odkvecol , atd... stalo sa mi to z jedneho dna na druhy v restauracii na kave, a odtvtedy dva roky denne utrpenia a velka zivotna zmena.a az kamaratka mi poradila psychiatra.po navsteve u neho mi predpisal cipralex, a obcasne neurol.a po mesiaci som konecne ucitil v hlave klud.rok ho vzdy uzivam a dalsi rok pokoj.teraz v januari znova som ho zacal brat ale nejako nezaberal tak skusil Alventa.pri silnych stavoch si dam neurol 0,25,(ten pomaha vzdy, ale je navykovy,tak neprehanat) a pomaha pomale hlboke dychanie , odreagovat sa pohybom, a nejakou aktivitou,a hlavne spanok,ale urcite to nebude take dobre ako pred 8 rokmi, ale su aj horsie .............ale neprajem nikomu co som si ja zleho z pp prezil!!!!!!!!

ppg
31.03.10, 09:30
Zdravím spolubojovnikov....Tiež sa s Vami chcem podeliť o môj smutný príbeh a začiatok PP.Všetko to začalo tohto roku koncom januára,ked otec dostal náhlu cievnu mozgovú príhodu.Bojoval 15 dni a ja s ním.Nakoniec podľahol na pooperačné komplikácie.:mee: Mal len 53 rokov.Stále je to čerstvé,ale žiť sa musí dalej.Lenže ja akosi len preživam s PP i ked je to už lepšie pri liekoch.Začalo to všetko asi 3 deň po otcovej príhode,ked som sedel za PC a znažil sa zistiť nejaké informacie ohľadom otcového stavu a v tom som dostal strašný tlak do temena hlavy a triašku.nemohol som ani sedieť,len sa prechadzať po byte.Odmeral som si tlak 185/110 a hovorím manželke že takýto stav a bolesť som ešte nemal a začal som si namýšľať,že mi asi tiež praskla cieva a dostal som mozgovú mrtvicu.Zavolal sme RZP,kde mi spravili EKG v poriadku atd.Dali mi tabletku na zniženie tlaku a diazepam na ukľudnenie,že je to zo stresu a obavy o otca.Trocha mi to vrtalo v hlave,ale dalšie dni som bol psychicky vyčerpani aj ked bez atakov.To najhoršie prišlo ked otec dobojoval,vtedy som mal každy deň ataky a tie stavy ved to poznáte hned sa mi zvýšil tlak,tep,sucho v ústach, trpnutie jazyka,slabosť, zavrate a hlavne tie hrozne tlaky a pichanie v hlave.Potom som bol ešte dva krat na pohotovosti,všetko zase v poriadku,tak mi predpisali ansilan na ukludenie,ked že ma ešte čakala ešte dalšia skúška a to pohreb:mee:.Potom sa začal ten kolotoč vyšetrení,praktický,neurolog,očný,ortoped.... Jediný nález bol zablokované 2 stavce krčnej chrbtice a eeg nedopadlo úplne dobre ,ale že je to vraj pre psychyku.Takže ma pre kľudné svedomie posiela na CT,ale to bude až 16.4:confused:Kedže môj stav trval,začal som zisťovať na internete,možne príčiny až som natrafil na PP a porovnal príznaky.Hned na druhý deň som navštívil psychiatra a diagnoza zmiešana úzkostno depresívna porucha s panickými atakmi.Takže som dostal Serlift a Xanax.Začiatky bolí hádam ešte horšie ako bez tabletiek,ale teraz sa to zlepšilo.Serlift beriem 50mg denne,už asi mesiac,ale ešte to stále neni celkom dobre i ked som mal už len jeden atak aj to slabši.Ale skroro každý deň mám mierne točáky hlavy a take tupé bolesti hlavy.Viem že to môžu byť vedľajšie účinky,ale myslím si že mesiac už je dosť dlhá doba nemyslíte??Inač stale mi vrta v hlave či nemám nádor,ked ma začne bolieť hlava tak že dotanem tiež mrtvicu,alebo ma boli na hrudi tak zase infakt:mad:Viac sa pozorujem a každy deň meriam tlak aj trikrát.Ale kedže som doteraz nič nedostal,tak sa tým ukľudnim a nejako to prejde.Nech už mam to CT úspešne za sebou a pokoj v duši,lebo ta každodenna hoci len mierna tupa bolesť hlavy a točáky mi privodzujú ataky....Všetkým držím palce nech za zbavíme tej mrchy a veľa síl.Peter

PS:Máte aj vy také ihličkovanie a tlaky v hlave + celodenné točáky aj po mesiaci brania antidepresíva?Inač krčnú chrbticu mám už odblokovanú,ale stuhnutý krk mam nadalej.

delonka
01.04.10, 06:59
Peter,je mi veľmi ľúto, toho čo ťa postretlo, musí to byť pre teba veľmi ťažké, stratiť otca v takom veku., na tvoje P.S. ti neviem odpovedať, neberiem lieky, odmietla som ich, samozrejme, že som neprešla takou krízou ako ty., tvoju ranu v srdci zahojí len čas, to, že je veľmi veľká, o tom svedčia tvoje zdravotné problémy., prosím, choď cestou spomínania na otca v dobrom, premietaj si všetky zážitky, ktoré ste mali spolu, nevyhýbaj sa spomienkam, je to skutočne veľmi bolestné, že tvoj otec odišiel tak nečakane, ty máš však rodinu, pre nich si ty to, čím bol pre teba tvoj otec, venuj sa im, nevyhýbaj sa životu, menej si všímaj svoje telo, samozrejme, urob všetko, aby si mal istotu, že po fyzickej stránke si o.k, nezabúdaj však, že nikto z nás nie je nesmrteľný, čo má prísť, príde, ale to určite ešte neplatí v tvojom prípade., poznáš film Gladiátor? s Russelom Crowom? jeho spolubojovník mu hovoril: " ešte nie, ešte nie je tvoj čas"., nepribližuj si ho ani ty, máš okolo seba ľudí, čo ťa potrebujú.,

verím, že to zvládneš.,

trisestri
02.04.10, 10:47
môže pp okrem niekolkominútových nečekaných zachvatov desu a hrôzy,spôsobovat aj časté pocity napínania ,bez toho aby človek zvracal?/kolísavý tlak,vysoký tep aj 100 v uplnom klude,krče/

ppg
02.04.10, 19:56
môže pp okrem niekolkominútových nečekaných zachvatov desu a hrôzy,spôsobovat aj časté pocity napínania ,bez toho aby človek zvracal?/kolísavý tlak,vysoký tep aj 100 v uplnom klude,krče/
Môže sám som toho príkladom...,ale krče su typické hlavne pre tetaniu a môžeš to mať aj zmiešane.EMG test ti to potvrdí,alebo vyvráti,ale pp ma fakt veľa príznakov.

kiticka
03.04.10, 19:11
PPG o točákoch by som ti vedela hovoriť, beriem antidepresíva už cez pol roka a stále to nieje dobré, točím sa skoro stále. V stoji nevydržím dlho lebo mám pocit, že sa mi podlomia kolená, netočí sa mi svet okolo ale mám pocit, že sa točím ja. Ževraj vie pomôcť kineziológ, tiež sa ho chystám navštíviť.

Choroby duše sa tažko liečia, prajem všetkým veľa zdaru. Delonka aj tebe, tvoje vety dávajú pozitíva.

delonka
06.04.10, 08:13
PPG o točákoch by som ti vedela hovoriť, beriem antidepresíva už cez pol roka a stále to nieje dobré, točím sa skoro stále. V stoji nevydržím dlho lebo mám pocit, že sa mi podlomia kolená, netočí sa mi svet okolo ale mám pocit, že sa točím ja. Ževraj vie pomôcť kineziológ, tiež sa ho chystám navštíviť.

Choroby duše sa tažko liečia, prajem všetkým veľa zdaru. Delonka aj tebe, tvoje vety dávajú pozitíva.
kiticka, ďakujem za tvoje slová, vždy som myslela pozitívne a o to viac ma prekvapilo,ked ma postihli "moje problémy", som však presvedčená, že ma to "dobehli" len nevyriešené veci a to, že som nebola dôsledná, ak myslím mojou nedôslednosťou to, že som viac dbala na problémy a starosti mojich najbližších, nikdy som to však tak nebrala ako chybu ,verím tomu, že aj teraz všetko zvládnem...

Choroby duše sa ťažko liečia, ale ja verím, že všetci zvíťazíme...

555555
06.04.10, 08:18
Viem na 100% že sa to dá úspešne liečiť.Sama nemám panickú poruchu,ale veľ som o tom čítala.Rýchlo hľadaj dobrého psychiatra a určite ti pomôže.Ak niečo tom nájdem na web nalepím sem.Hlavne nečakaj a rieš.Medicína je už dnes ďaleko.Pracujem s ľuďmi a veľa som už toho počula aj od iných.Prajem ti veľa odvahy a trpezlivosti.:)

Patrikomfg
24.04.10, 08:17
Caute vsetci. Volam sa Patrik a mam 20 rokov. Prvy atak som mal asi pred 5timi rokmi. Zacala sa mi hrozne motat hlava, nevedel som sa nadychnut, mal som mravcanie v rukach a nohach, zdalo sa mi ze nezijem v realite, mal som sucho v ustach, cely som sa triasol, bolo mi na odpadnutie a mal som strasne pocity strachu a takych zlaknuti. To som bol vtedy v meste a tak som isiel domov. Vyspal som sa a rano bolo to iste, este v zhorsenej podobe ale. Cely som sa triasol, nevedel som chodit, necitil som si tvar. Mama ma zobrala na neurologiu na Bratislavske Kramare. Tam ma hospitalizovali a dali mi infuzku, z ktorej mi doslo este horsie a bol som si isty, ze je po mne. Vecer mi to trochu ustupilo ale este stale to nebolo zdaleka ono. Na Kramaroch som bol cely tyzden a spravili mi uplne vsetky vysetrenia, ktore na svete existuju. Vtedy som bol uz ok akurat unaveny. Povedali mi, ze som bol prilis vycerpany a prekofeinovany a poslali ma domov. Odvtedy som bol akoby vymeneny. Zacal som viacej spavat a lepsie sa stravovat, nepit kofolu a taketo prkotinky. Odvtedy sa mi ale zacali objavovat cierne flaky pred ocami, mravcali mi ruky nohy, trpli mi, trpla mi pera a priserne ma pychalo pri srdci. Obcas sa mi zdalo vsetko bud spomalene alebo zrychlene. Nevenoval som tomu vobec ziadnu pozornost, takto to trvalo 5 rokov. V decembri som sa ale zacal citit opat zle, tak som si doprial viacej spanku a nic ale nepomahalo. Dusil som to v sebe. Az jeden tyzden v skole, bolo to v marci, som tam nevedel vydrzat a furt som mussel odchadzat. Skoncilo to tym, ze som nechcel ist ani von, nikam z bytu proste. Tento stav trval asi tyzden a potom som isiel ku psychiatricke. Ta mi povedala, ze mam panicku uzkost. Predpisala mi lexaurin a terapiu. Lexaurin 1,5mg som bral rano a vecer. Po dvoch tyzdnoch som ho vysadil lebo mi to trosku ustupilo a myslel som, ze to zvladnem aj bez toho, ked viem o co sa jedna. To som sa ale mylil, prislo opat zhorsenie a to extremne. Navstivil som ju opat zhruba pred mesiacom. Predpisala mi Citalec 20mg a opat Lexaurin 1,5mg rano a vecer. Prve dni boli hrozne, zvracal som a nevedel som co zo sebou. Po zhruba 10tich dnoch sa mi to zlepsilo a zacal som opat chodit medzi ludi, no nikdy nie sam, bud s frajerkou, mamou alebo tatkom. No posledny tyzden citim opat extremne zhorsenie, neviem si pomoct. Flaky uz skoro vobec nemam, netrpnu mi nohy ani ruky, nepicha ma pri srdci, nebusi mi, netrpne mi pera. Ziadne fyzicke priznaky. Mam len problem z hlavou a to obrovsky. Stale mam pocit ze ju nemam, ked si ju chytim alebo ma frajerka pohladka, tak to skoro vobec necitim. Nemozem poriadne jest ani pit, lebo mam jak keby strpnute usta, neviem prehltat ani zut poriadne. Rozpravam sa s niekym a mam pocit ze tam niesom, neviem pochopit tomu, ze ma vidi, ked ja sa absolutne necitim, jak keby som o sebe nevedel. Vsetko sa mi zda realne ale ja sa zdam nerealny, nedotknutelny. Normalne soferujem aj sa snazim chodit von s priatelkou za kamaratmi ako kedysi, ale je to uplne ine. Neviem sa snimi poriadne porozpravat lebo neviem kde mi konci hlava, neviem ci sa na nich pozeram alebo nie, totalna dezorientacia. Stale mam taku predstavu, ze nemam hlavu trojrozmernu, ale iba nejaku dosku a vedla nej usi. To je hrozne. Nechce sa mi o nu starat, lebo mam pocit ze neni moja, ze nepatri mne. Oholim sa aj si umyjem zuby ale v zrkadle mam pocit, ze tam stoji cudzi clovek, cudzia hlava skratka. Zase nemozem spavat, spim 4 hodiny potom sa zobudim a bud idem do prace alebo kukam telku alebo som za PC ale na nic sa neviem sustredit. Mam pocit, ze proste chodim bez hlavy. Citim sa jak divak a jak keby vsetko islo mimo mna. Aj ked som fyzicky niekde ale necitim sa tak. Bol som aj na CT mozgu a zistili mi ze vsetko v pohode, akurat ze mam zvacsanu sliznicu asi z alergie a exetreme zvacsene O komory z nejasnych pricin. Hladal som si to a zistil som, ze zvacsene komory mavaju vacsinou schizofrenici ale ze to je aj dedicne. Ja sa preto teraz velmi bojim, neviem uz co so sebou. Mam 20 rokov, mal som priatelku, skoncil som strednu skolu velmi uspesne s maturitou, chodim na VS 1. rocnik, mal som pracu robim s tatkom ale o vsetko jak keby som prisiel. Prisiel som o seba a o vieru v seba. Uz si neverim ze to dokazem, lebo tieto stavy su hrozne. Psychiatricka aj psychologicka mi vravia, ze to k tomu patri, ze to je take denne snenie, ale ide o to ze ja to mam stale. Mam pocit, jak keby to bola jedna velka halucinacia co sa nikdy neskonci. Proste miesto tvare jak keby som mal iba jedno velke prazdno. Ked jem a pijem mam pocit ze to davam do prazdna ale co je horsie ze uz nemozem poriadne jest ani pit ako som pisal vyssie. Skratka cudzia hlava bez citlivosti, bez toho aby som cielene spravil nejaku grimasu. Absolutne si nepametam jak to bolo predtym, jak som sa predtym vnimal, ako som si citil hlavu a ako som snou vedel narabat. Citim sa jak cudzi clovek, uplne inak. Poradte mi prosim co mam robit, som totalne zufaly a sam o sebe som presvedceny, ze som zrely na psychiatriu do Pezinku, lebo tie stavy sa stale zhorsuju zo dna na den. Mali ste aj vy nieco podobne taketo? A taketo podobne alebo totozne problemy s tou hlavou? Neviem si rady, rodina je zo mna nervy, aj priatelka aj psychiatricka aj psychologicka, ktore su presvedcene ze to je PP a ze mi to prejde. Ja sa ale pytam kedy? Lebo ja mam pocit, ze som sa uz davno zblaznil. Predtym som aspon o sebe vedel a uvedomoval som si, ze mam hlavu, ale teraz som totalne mimo. Odpiste prosiiiim potrebujem vasu pomoc. Jak keby mi to zatienilo mozog a vobec neviem rozmyslat poriadne nic :’(

ubka
25.04.10, 16:57
Patrik, v prvom rade sa upokoj, ten kto si uvedomuje, že je blázon, je zvyčajne mimo pravdy.Z Tvojho opisu jednoznačne cítiť nedôveru ku všetkému. Píšeš, že si absolvoval rôzne vyšetrenie, liečbu a stále máš pocit, že sa nestotožňuješ s tým, ako sa cítiš.
Potom by bolo na mieste riešiť vplyv prostredia, v ktorom sa pohybuješ, žiješ. Jednoduchá vec Ti môže pomôcť, zmeň napríklad miesto postele, miesto kde sediš za PC, proste tie miesta, kde sa zdržiavaš dlhšie.
Pracuješ? študuješ? máš nejaký životný cieľ, nemáš príliš veľa času na pozorovanie sa? Vôbec nemám záujem obvińovať ťa, chcem ti pomôcť!
Možno by Ti pomohla zmena aktivít..tie ťažkosti, ktoré popisuješ sa mohli prejaviť ako odozva na niečo, čo si v minulosti prežil, zažil.
Myslím si, že aj keď je Tvoj popis ťažkostí na prvý pohľad obšírny, určite to nepostačuje na to, aby si niekto z nás, keby sme ti akokoľvek veľmi chceli pomôcť, dovolil stanoviť ti správnu diagnózu. Mal by si viac dôverovať lekárom, poprípade zmeň lekára, ak k nemu nemáš dôveru. Určite nepodceňuj svoj stav, ak je taký ako píšeš a nespoliehaj sa na dobré rady poraďakov, každý človek je jedinečný a odpoveď na otázku, či niekto mal podobné problémy môže byť zavádzajúca. Tvoj stav si vyžaduje odbornú lekársku pomoc, ak bude potrebné aj ústavná liečba.

zdenka131
25.04.10, 20:04
Caute vsetci. Volam sa Patrik a mam 20 rokov. Prvy atak som mal asi pred 5timi rokmi. Zacala sa mi hrozne motat hlava, nevedel som sa nadychnut, mal som mravcanie v rukach a nohach, zdalo sa mi ze nezijem v realite, mal som sucho v ustach, cely som sa triasol, bolo mi na odpadnutie a mal som strasne pocity strachu a takych zlaknuti. To som bol vtedy v meste a tak som isiel domov. Vyspal som sa a rano bolo to iste, este v zhorsenej podobe ale. Cely som sa triasol, nevedel som chodit, necitil som si tvar. Mama ma zobrala na neurologiu na Bratislavske Kramare. Tam ma hospitalizovali a dali mi infuzku, z ktorej mi doslo este horsie a bol som si isty, ze je po mne. Vecer mi to trochu ustupilo ale este stale to nebolo zdaleka ono. Na Kramaroch som bol cely tyzden a spravili mi uplne vsetky vysetrenia, ktore na svete existuju. Vtedy som bol uz ok akurat unaveny. Povedali mi, ze som bol prilis vycerpany a prekofeinovany a poslali ma domov. Odvtedy som bol akoby vymeneny. Zacal som viacej spavat a lepsie sa stravovat, nepit kofolu a taketo prkotinky. Odvtedy sa mi ale zacali objavovat cierne flaky pred ocami, mravcali mi ruky nohy, trpli mi, trpla mi pera a priserne ma pychalo pri srdci. Obcas sa mi zdalo vsetko bud spomalene alebo zrychlene. Nevenoval som tomu vobec ziadnu pozornost, takto to trvalo 5 rokov. V decembri som sa ale zacal citit opat zle, tak som si doprial viacej spanku a nic ale nepomahalo. Dusil som to v sebe. Az jeden tyzden v skole, bolo to v marci, som tam nevedel vydrzat a furt som mussel odchadzat. Skoncilo to tym, ze som nechcel ist ani von, nikam z bytu proste. Tento stav trval asi tyzden a potom som isiel ku psychiatricke. Ta mi povedala, ze mam panicku uzkost. Predpisala mi lexaurin a terapiu. Lexaurin 1,5mg som bral rano a vecer. Po dvoch tyzdnoch som ho vysadil lebo mi to trosku ustupilo a myslel som, ze to zvladnem aj bez toho, ked viem o co sa jedna. To som sa ale mylil, prislo opat zhorsenie a to extremne. Navstivil som ju opat zhruba pred mesiacom. Predpisala mi Citalec 20mg a opat Lexaurin 1,5mg rano a vecer. Prve dni boli hrozne, zvracal som a nevedel som co zo sebou. Po zhruba 10tich dnoch sa mi to zlepsilo a zacal som opat chodit medzi ludi, no nikdy nie sam, bud s frajerkou, mamou alebo tatkom. No posledny tyzden citim opat extremne zhorsenie, neviem si pomoct. Flaky uz skoro vobec nemam, netrpnu mi nohy ani ruky, nepicha ma pri srdci, nebusi mi, netrpne mi pera. Ziadne fyzicke priznaky. Mam len problem z hlavou a to obrovsky. Stale mam pocit ze ju nemam, ked si ju chytim alebo ma frajerka pohladka, tak to skoro vobec necitim. Nemozem poriadne jest ani pit, lebo mam jak keby strpnute usta, neviem prehltat ani zut poriadne. Rozpravam sa s niekym a mam pocit ze tam niesom, neviem pochopit tomu, ze ma vidi, ked ja sa absolutne necitim, jak keby som o sebe nevedel. Vsetko sa mi zda realne ale ja sa zdam nerealny, nedotknutelny. Normalne soferujem aj sa snazim chodit von s priatelkou za kamaratmi ako kedysi, ale je to uplne ine. Neviem sa snimi poriadne porozpravat lebo neviem kde mi konci hlava, neviem ci sa na nich pozeram alebo nie, totalna dezorientacia. Stale mam taku predstavu, ze nemam hlavu trojrozmernu, ale iba nejaku dosku a vedla nej usi. To je hrozne. Nechce sa mi o nu starat, lebo mam pocit ze neni moja, ze nepatri mne. Oholim sa aj si umyjem zuby ale v zrkadle mam pocit, ze tam stoji cudzi clovek, cudzia hlava skratka. Zase nemozem spavat, spim 4 hodiny potom sa zobudim a bud idem do prace alebo kukam telku alebo som za PC ale na nic sa neviem sustredit. Mam pocit, ze proste chodim bez hlavy. Citim sa jak divak a jak keby vsetko islo mimo mna. Aj ked som fyzicky niekde ale necitim sa tak. Bol som aj na CT mozgu a zistili mi ze vsetko v pohode, akurat ze mam zvacsanu sliznicu asi z alergie a exetreme zvacsene O komory z nejasnych pricin. Hladal som si to a zistil som, ze zvacsene komory mavaju vacsinou schizofrenici ale ze to je aj dedicne. Ja sa preto teraz velmi bojim, neviem uz co so sebou. Mam 20 rokov, mal som priatelku, skoncil som strednu skolu velmi uspesne s maturitou, chodim na VS 1. rocnik, mal som pracu robim s tatkom ale o vsetko jak keby som prisiel. Prisiel som o seba a o vieru v seba. Uz si neverim ze to dokazem, lebo tieto stavy su hrozne. Psychiatricka aj psychologicka mi vravia, ze to k tomu patri, ze to je take denne snenie, ale ide o to ze ja to mam stale. Mam pocit, jak keby to bola jedna velka halucinacia co sa nikdy neskonci. Proste miesto tvare jak keby som mal iba jedno velke prazdno. Ked jem a pijem mam pocit ze to davam do prazdna ale co je horsie ze uz nemozem poriadne jest ani pit ako som pisal vyssie. Skratka cudzia hlava bez citlivosti, bez toho aby som cielene spravil nejaku grimasu. Absolutne si nepametam jak to bolo predtym, jak som sa predtym vnimal, ako som si citil hlavu a ako som snou vedel narabat. Citim sa jak cudzi clovek, uplne inak. Poradte mi prosim co mam robit, som totalne zufaly a sam o sebe som presvedceny, ze som zrely na psychiatriu do Pezinku, lebo tie stavy sa stale zhorsuju zo dna na den. Mali ste aj vy nieco podobne taketo? A taketo podobne alebo totozne problemy s tou hlavou? Neviem si rady, rodina je zo mna nervy, aj priatelka aj psychiatricka aj psychologicka, ktore su presvedcene ze to je PP a ze mi to prejde. Ja sa ale pytam kedy? Lebo ja mam pocit, ze som sa uz davno zblaznil. Predtym som aspon o sebe vedel a uvedomoval som si, ze mam hlavu, ale teraz som totalne mimo. Odpiste prosiiiim potrebujem vasu pomoc. Jak keby mi to zatienilo mozog a vobec neviem rozmyslat poriadne nic :’(


Ahoj,

panická porucha je beh na dlhé trate. Nedá sa jej zbaviť zo dňa na deň. Dôveruj lekárom a drž sa ich rád.

Pri záchvate panickej úzkosti je dôležité nestresovať sa a uvedomiť si , že záchvat prejde.
Riadeným spomaľovaním dýchania – krátky pomalý nádych a dlhší pomalý výdych sa dajú príznaky panickej úzkosti potlačiť. Príznaky panickej úzkosti môžeš potlačiť aj dýchaním do vrecúška. Systematické pomalé nadychovanie a vydychovanie do vrecúška pomôže , aby si sa vplyvom zrýchleného dýchania neprekysličil, čo vedie k zhoršeniu príznakov a tiež Ti umožní sústrediť sa na niečo, čo odvádza pozornosť od nepríjemných symptómov.
Vyhýbaj sa stresu , zmeniť svoj životný štýl. Dobrým spôsobom ako sa od toho odreagovať je kreatívna činnosť. Určite nie monotónna práca. Fyzická aktivita a pozitívne myslenie sú veľkým prínosom.



Niacín - vitamín B3 pomáha odbúravať stres. Dôležitým zdrojom niacínu sú mliečne výrobky, hydina, ryby, chudé mäso, orechy a vajcia. Nedostatok niacínu môže viesť okrem iného aj k duševným poruchám.

Karla26
26.04.10, 19:53
Vie mi niekto prosim poradit psychiatra, psychoterapeuta alebo psychologa v blizkosti Nitry? na internete som nenasla nikoho kto by ma oslovil, a radsej by som isla k niekomu na zaklade odporucani, dajte prosim vediet, liecim sa na panicku poruchu uz 7 rokov a teraz sa mi to vracia velmi intenzivne, uz nemam sil ani normalne zit, dakujem

mahro
28.04.10, 21:24
mal som to tiez. obehal som sto doktorov. nakoniec mi pomohol cipralex antidepresaivum. a som bez tazkosti

Patrikomfg
30.04.10, 07:46
Mal si presne toto iste alebo nieco podobne? Lebo ja som si uz nasiel ako sa to vola, vola sa to depersonalizacia ... ako by som stracal sam seba, svoju identitu... ale nie je to celkom pravda, lebo ja mam pocit, iba ze som stratil svoje hlavu, ze jak keby bola cudzia :> ja viem ze je moja ale necitim si ju tak ... citim sa uplne inak ako predtym... uplne zle .. vlastne si nepametam ani jak som sa predtym citil a ako som sa predtym vnimal :>
ubka: dakujem za pomoc... snazim sa robit cokolvek len nesediet doma sam lebo vtedy to je najhorsie, chodim bud s mamou alebo s tatkom do roboty a tam im pomaham alebo s frajerkou dakam.. sam to nevydrzim, mam 20 rokov a som totalne zavisli na rodicoch, uplne na prd. 5. maja mi psychiatricka chce robit testy ze ci nemam schizofreniu, ale povedala mi, ze da na to svoj krk, ze ju nemam a ze sa mozme stavit o co chcem, ze tato depersonalizacia skratka patri k panickej poruche a ze mi to prejde... pytala sa mi ze ci chcem ist do nemocnice ale ze nech nejdem lebo tam nepatrim, ze nemam ziadnu chorobu myslenia a ani nic podobne, ze taketo stavy su pri PP... tak mi drzte palce ja vam potom napisem a mahro prosim odpiiis mi diky

Barbara
30.04.10, 08:10
Prosím ťa nečakaj na zázraky, lebo bez odbornej pomoci sa z toho nedostaneš. Potrebuješ nasadiť lieky. Aj ja som mala tie isté pocity pred rokmi, že sa mi zdalo, že to nie som ja, cítila som sa hrozne, tak som išla psychimu, nasadili sme lieky a postupne sa to zlepšovalo.
Zapamätaj si, že zlepšenie pri týchto stavoch dostaví až po pár týždňoch a nie zo dňa na deň, hlavne si vsugeruj, že zajtra bude lepšie a pozajtra ešte lepšeše a ako som to tu už spomínala najdôležitejšie je aby si bol na vzduchu, prechádzky..... a to dýchanie tiež pomáha to nápätie stíšiť, nadychni sa pomaly a rátaj pritom 12345, chvíľku drž nádych tiež počítaj 12345 a pri výdychu pomaly a tiež rátať 12345, a potom znovu a znovu, kým nebudeš cítiť úľavu. mne to dosť pomáha;)
drž sa :)

p.s. ale najlepšie to cvičenie s tým dýchaním robiť v posteli, uvoľniť sa, myslieť na niečo príjemné a sledovať to dýchanie.

vyskúšaj to, zato nič nedáš, ale potrebuješ aj tie lieky nasadiť !

Patrikomfg
30.04.10, 11:48
Vsak ja sa liecim u psychiatra ako som spominal vyssie. Beriem citalec 20mg 1x rano a sulprid belupo 1x rano a 1x vecer a povedala mi psychiatricka ze mi to prejde do 10tich dni urcite. Okrem toho chodim aj na psychoterapiu a zevraj sa s toho urcite ale urcite dostanem tak som zvedavi, ja sa snazim a robim vsetko pre to aby to tak bolo. Drzte mi palce teda :-)

Karla26
30.04.10, 21:48
drzime palce Patrik, ziadne strachy, ver si!

xima
02.05.10, 12:41
Pre Patrikomfg. Pisat tento prispevok je pre mna tazke. Ale snad ti k niecomu pomozem - prispejem. Roky dozadu som mala problemy podobne s hlavou. Nebudem opisovat moj stav a ostatne. To sa strucne ani neda. Napisem co by bolo asi "naj" pre teba. Liecili ma lekari prevazne neurologovia (k psychologovi som nesla ale ani ma tam neposlali ) Nevedeli pricinu, ani mi pomoct. Hlava sa mi niekedy zatocila ( nasledne som zvracala), motala, rozne pocity, strnulost, trpnutie, ... . .niektore pocity teda ako ty pises, ale "snenie" a halucinacie nie. Ja som bola ale v situacii ze som sa musela starat ( a bola som na seba velmi narocna a prisna) o dieta skolskeho veku a tomu som podriadovala vsetko, aj seba. Takze som "musela fungovat" nikto mi nepomohol. Nebol cas, priestor aby som nieco rozoberala a zamyslala sa nad sebou. Hlava sa nezlepsovala. Okrem toho som mala vela vaznych problemov. Teraz uz viem ze to bola aj totalna vycerpanost. Bola som tak daleko ze som uz nebola schopna vidiet v com skutocne som. Na to ta chcem upozornit. Kazdy ma ine hranice. Pocas zivota do seba "ukladas" a raz pride k tomu ze ak "sa s tym ty sam nezaoberas (z roznych pricin: ani o tom nevies, nechces riesit, odsuvas, len ides dopredu s tym ze musis vsetko zvladnut a aj zvladas ako ja) zacne sa s tym zaoberat tvoje "vnutro bez teba". Dufam ze ma pochopis. Napr. hlava. Mne sa zacalo polepsovat az ked som nakoniec "takpovediac rezignovala." Odisla som z prace, odrezala sa od mojho okolia - ludi. Nie premyslene, proste som uz nevladala a pomahalo mi to. "Len" som sa dalej starala o dieta. Vysadila som postupne lieky. Chcem ti nejak priblizit ze az "tato rezignacia - zmierenie- co bude -to bude - uz to neriesim - ma skludnila. Ziadne techniky a postupy mi predtym nezaberali. Az potom som sa sem-tam mohla uvolnit viac a viac , prisiel spanok ... zlepsenie. Ja som sa zacala postupne venovala tomu co sa do mna "ukladalo" - teda "mojej vlastnej psychologii." Aby si rozumel nie tomu ako som sa citila ked mi hlava robila to alebo zas to, ale skor pochopit co bolo predtym (moze byt az do detskych rokov) kym zacala hlava streckovat. Pokus sa o to aj ty. Ja som toho POSTUPNE objavila a pochopila velmi vela. Zmenila zivot. Keby mi to niekto vtedy povedal, nebrala by som to, ani nechapala. Psycholog by aj pomohol, ale musel by byt velmi dobry. Keby si sa chcel konkretnejsie spytat, pochopit, odpoviem ti. V kazdom pripade ti drzim palce. ahoj.

delonka
03.05.10, 07:50
Xima, viem o čom píšeš a čo chceš povedať a sformulovala si to veľmi dobre., tieto pocity som mala aj ja, cítila som, že musím "odísť", zmeniť miesto, a vlastne za tým všetkým bolo "oddýchnuť si", už som bola veľmi unavená zo zodpovednosti, práca, výchova dieťaťa, rodina, a k tomu ešte partner, ktorý rád mentoruje a poúča, čiže aj to, čo som urobila, tak vedel znegovať nevhodnou poznámkou, čo ja, empatická duša, som ťažko ,pri svojej max, max zodpovednosti, zle znášala., on ma nepochopil,nepomohol, tak to moje telo riešilo po svojom -ochorela som a už nenávratne a až vtedy som sa ja spamätala a povedala som si, teraz som ja priorita jedna., pretože, ked budem ja ok, tak budú aj tí moji najbližší.,

bola by som veľmi rada, keby tí, čo to potrebujú, pochopili tvoje slová a urobili to, čo je správne.,

Xima, želám ti všetko dobré a pekné dni.

Norbiii
15.06.10, 20:08
Ahojte :)

moj pribeh sa zacal pisat pred cca 5 rokmi, ked som mal 20rokov. Mal som zrazu problem ist von zabavit sa, odreagovat sa, lebo nieco vo mne vyvolavalo napatie, strach, uzkost a z toho som mal nutkanie ist na velku potrebu dost casto. Alkohol mi pomahal uvolnit sa, tak som to nejak tak stale ukociroval. Bojoval som s tym, niekedy to vyslo na 1, inokedy som behal na WC aj viac krat (co je dost neprijemne). Lenze 31.5.2010 mi rano v praci prislo blbo, bol som extremne napaty, tocila sa mi hlava, prisiel aj zachvat, a bolo to dost tazke, nechapal som co to je. Som sofer, rozvazam tovar, takze robi to trosku problem. Vyhladal som pomoc, spravili sa nejake testy (krv,moc,EKG,tlak), vsetko je ok, psychiatricka mi dala Spitomin 2x1tbl, ale necitil som ziadne zlepsenie po par dnoch. Jeden cely tyzden som bol nonstop v napati a mal som ataky (slabsie) denne, az v nedelu vecer v kostole som sa ukludnil, naplnilo ma to radostou a fungoval som dalsi den celkom v pohode. Zistil som ze cigarety nepomahaju, tak som ich dost obmedzil, ale ataky sa vratili, dva dni za sebou atak, a dva dni klud a potom zase. Nasiel som si vybornu psychologicku (p.Friedmannova - Kosice), ktora mi uz pri prvom sedeni (vcera) dost pomohla, a velmi sa mi paci jej pristup.
Ja sa k tomu staviam tak ze idem s tym bojovat, aj ked viem ze atak sa bude chciet objavit, citim ked chce prist, bud to predycham, alebo skusim nieco ine, ale kazdopadne viem ze sa mi nemoze nic stat a to si budem hovorit. Dokonca som pri poslednom ataku sa rozpraval zo sebou, ze ked chce nech ma polozi teraz hned, ale ja spravim vsetko co viem aby som sa nedal a vydrzal som to. (v kostole som viac ako hodinu stal a bojoval).
p.Friedmannova mi poradila Mg+B6, Guajacuran, a prirodny vitamin C na zaciatok a potom sa uvidi + ostal Spitomin.
Viem ze sa s tym da bojovat, ale viem ze po ataku to dost tazko rozdychavam(2-3h) a padam do depresie ale viem sa z toho dostat. Problem bol ze vsetko som to dusil v sebe tych 5 rokov, a vlastne svoje problemy som velmi s nikym neriesil, ale prisiel som na to ze treba sa rozpravat, a viem ze sam to nezvladnem, rodina ma chape, a priatelia by to aj chceli chapat, ale je to urcite tazsie, ked to clovek neprezil.
Som veriaci, a to mi tiez dost pomaha. Chcem sa naucit zvladat sameho seba, nepozerat sa na to co si o mne ludia myslia. Od detstva som bol taky tichsi, utiahnuty a hanblivejsi aj to to mohlo vyvolat, ale urcite je tam viac faktorov.
Zajtra idem za jednym knazom ktory studoval aj psychologiu, som zvedavy na jeho vyjadrenie, potom na USG a stvrtok na kontrolu ku psychiatricke, s ktorou sa chcem dohodnut ze by sme na to sli bez liekov, lebo sa to da, spravim pre to co mozem.

Som inac z KE, a som otvoreny ku stretnutiu ked ma niekto zaujem.

Hor sa do Boja!

P.S. - precital som si celu temu (80%), a verim ze sa z toho vsetci dostaneme, lebo sa to da! A drzim palce kazdemu! ;)

armagedon74
17.06.10, 08:12
Je tu strašne veľa príspevkov a nechce sa mi ich všetky čítať. Možno tu už niečo podobné je, a možno nie. Zaoberám sa bylinkami, a liečba panickej poruchy. poruchy srdca, migréna a štítna žľaza sa dajú celkom dobre vyliečiť z imelom bielim. Len ak sa dakto pokúsi nasadiť si túto imelovú kúru, tak treba si dávať veľký pozor, a začínať ho piť v malých dávkach a postupne zvyšovať. Ideálne užívanie je, urobiť si macetrát (namočiť imelo na 12 hodín do studenej vody, potom ho ohriať vo vodnom kúpeli a scediť. Prvý týždeň užívať len jedno dcl denne, po týždni dva dcl denne a na tretí týždeň 2x2,5dcl denne po dobu dvoch týždňov, stav by sa mal zlepšiť a naberiete aj silu do organizmu. Po tejto kúre môžte preventívne užívať dva dcl denne po dobu neurčitú. Ak beriete nejaké lieky na podporu srdca, tak užívanie imela je dôležité prekonzultovať z lekárom.

Norbiii
18.06.10, 23:14
Pocul z Vas niekto o Lindenovej metode ? nasiel som nejake veci na nete, a vraj to celkom dobre funguje.
Charles Linden trpel touto chorobou a nevedel sa z toho dostat ani liekmy a terapie tiez nepomahali tak prisiel na svoju metodu s ktorou sa z tejto choroby dostal a 12 rokov zije uplne normalny zivot.

mirec zbirec
17.07.10, 18:17
Pomoze. Super motivacny web
www,pozitivnemyslenie,estranky,cz

zamente si bodky za ciarky

DRAK7
01.09.10, 11:45
prajem dobry den :) ma 34 som tu prvy krat, narazil som na to nahodou , panicku poruchu mam od minuleho leta , najprv par atakov, od zaciatku roka 09 do leta asi 5 krat na pohotovosti ,potom ma zacal liecit obvodak na chrbticu ,masaze ,cvicenie atd. dal my lieky midocalm na uvolnenie svalstva,potom tramal na ochromenie nervoveho systemu a od bolesti :) (uz u neho nie som,mam zaujem zit :) ) , priznaky boli potenie, strach bez priciny , uzkosti, na leto som to chytil v plnej vybave motanie hlavy ,hnacky, vracanie,pocity sialenstva a odosobnovanie ako keby som to nebol ani ja vsetko sa my zdalo ine , potom som sa nechal odporucit na neurologiu ,dail my na vyber 3 , zistil som si najlepsiu a hned po 10min. rozhovoru pani neurologicka vedela o co ide a chytala sa za hlavu ked som jej povedal na com slapem od obvodaka :) dostal som cipralex a u mna bolo zlepsenie uz po 4-5 dnoch, motanie ustupilo uplne , bral som ho od leta 09 do maj 2010 a na leto som vysadil , mavam pocity vseliake zvlastne aj uzkosti :) ale prezil som to bez praskov co ma tiez posilnilo , teraz na zimu uvidim ako bude ,neurologicka my povedala ze na zimu budu treba nasadit tak uvidime , samozrejme sa snazim zmenit vela veci v zivote upravil som aj stravu a pokial sa da kupujem bio produkty ,snazim sa stravovat dobre ,ale ved to poznate ze zase treba aj zhresit :) tak raz za cas dam aj MC donald aj kus slaniny , snazim sa robit si radost akokolvek , v lete som si vymaloval byt , citam knihy ( teraz- Piata dohoda od Don Miguel Ruiz) velmi zaujmava kniha , fakt doporucujem a samozrejme pokial sa da pohyb ,relax a pohodicka , nesnazim sa nic riesit na silu , ubral som tempo , zatial sa citim kolisavo ale fajn obcas uz mavam aj navaly radosti a energie ,uvedomil som si vela veci a este uvedomujem a v mojom pripade som si vedomi ze za tento virus som si mohol sam :( a dufam a verim ze sa my ho podari aj znicit :) tak to len v rychlosti moj pripad , este som forum neprebehol poriadne , omluval sa za pripadne chybi hrubky atd. skola mi moc nesla :) A DRZIM PALCE VSETKYM A PRAJEM VELA SILY A ENERGIE

šéfik
22.12.10, 17:18
Zdravím vospolok!

Na začiatok...po nájdení tohto fóra som strávil 3 poobedia čítaním príspevkov..bez pár, som ich čítal všetky....nedalo sa inak :D
Mám samozrejme tiež problém s PP...oiskedný mesiac...a mámá čo robiť, to asi nemusím vravieť...
trocha ma mrzí, že som podobným problémom už trple pred 7mi rokmi. Vtedy mi to tak ale psychiater nepomenoval, len mi nasadil lieky..Lexaurin, Prothiaden a skončil som na Rivotrille....Lieky som vysadil mimoriadne skoro..snáď ani nie po dvoch mesiacoch, vnútorne aj telesne som ich odmietal...Nasledovalo nespočetné množstvo liečiteľov, aj šarlatánov, reiki a pod..čikung tiež...ten jediny bol v ničom skutočno dobrý...
Jedno pekné ráno, nepamätám už kedy...bola PP preč...deň šiel za dňom a nevrátila sa..a ja som na ňu zabudol...až....
pred mesiacom znova..na služobke v BA..i keď spätne uvažujem, že signály boli už skôr...opäť párkrát pohotovosť, behám po vyšetreniach, lieky bŕať nechcem, no sem tam si dám ińternistom predpísaný Neurol...viem, je to bordel, preto to brať intenzívne nechcem....sú sviatky, teda na psychiatriu idem až po novom roku...no podarilo sa mi dohodnúť si stretnutie budúci týždeň s kyneziologičkou...tak uvidím...
pri konci diskusie som si všimol, že ľudia už odtiaľ pomizli....no ak sa sem ešte niekto pozrie, budem rád, ak sa ozve..ako sa vám darí...či ste už bez liekov a tak..
Chcel som ale povedať i to, že som presvedčený, že sa s PP dá bojovať a aj vyhrať...ja už som raz vyhral....len som si nevšimol, že som si znova nabalil na seba veeeeľa čoho som nemal...a...neva, musím to riešiť, musím ísť ďalej..pocit pohodového, šťastného a aj psychicky zdravého života je na nezaplatenie..je to boj, krok po kroku...ale dá sa..dnes som si napríklad uvedomil, ako milujem vôňu jablka...lebo v ňom voňajú všetky ročné obdobia, všetko slnko vietor a život sám....pozerajte na svet krajšie...
ak ste niekto z KE a viete tiež nejakú dobrú radu, budem rád ak sa mi ozvete...prajem pekné sviatky

šéfik
22.12.10, 17:40
Uz velmi dlho mi chodi update tejto diskusie na maily... od kedy som sem prvy krat napisal, pred viac ako 2-3 rokmi.
Citam, ake problemy mate a sem som sa opat rozhodol opat napisat, ked som si precital kitickinu spravu. Strach z cakania v rade, kofoly, silvester...
Tym vsetkym som kedysi presiel aj ja.

Zo svojich dozvukov po stuzkovej som usiel potom ako som mal zachvat - potom som sa 30 min prechadzal po snehu v platenych papuciach, kym po mna neprisli rodicia.
A preplnene obchody, nemoznost ujst... viem, aku paniku som citil.
Jazda autom, autobusom, oficialne podujatia, koncerty, prednasky, kino, ked som nahodou sedel v strede radu...
Chcem tym vsetkym povedat, ze som si isty, ze som trpel panickou poruchou, so vsetkym, co k tomu patri, vsetkym, co tu vsetci uz velmi dlho pisete.
A chcem povedat jedno: Dnes som zdravy.
Mozno sa mi to znovu vrati, mozno nie, no viem, ze zijem bez PP uz 2-3 roky, nebral som na pomoc ziadne lieky. Iba uvedomenie. A chcem vam v kratkosti povedat svoj pribeh, snad to niekomu z vas pomoze.

Od detstva som bol perfekcionista, vysoko inteligentny, clovek "spolocensky", so vsetkym, co k tomu patri, tuzba po obdive ludi, snaha uputat pozornost, vzdy mat "obdivovatelov" - tym myslim ludi, ktori ma mali radi, ktori chceli byt so mnou, obdivovali ma pre to, aky som. A zaroven tam bola ista neistota v rodine, vztahy boli trochu bez citu a fyzickeho kontaktu (napr objatia), od detstva, ktore myslim, ze som si tymto sposobom kompenzoval.
Myslim, ze to je prvy dovod - tusim, ze neistota plynuca z nedostatku pozornosti alebo faktu, ze nie"som pre niekoho zaujimavy", skombinovana s neistotou lasky zo strany rodiny, boli pre mna faktormi, ktore moju PP udrziavali.

Dalsi bod bol spustaci mechanizmus - stravil som rok v Amerike, kde sa to vystupnovalo a stalo stabilnou sucastou mojho zivota. Myslim, ze to plynulo z dialky od domova a zivotnej neistoty - mal som strach, ci ma maju ludia (priatelia, okolie) skutocne radi atd... tusim, ze som nemal stabilne zazemie v tej dalekej krajine.

Vsimol som si, ze vzdy sa moja PP spajala s 1 clovekom, ktory mi bol blizky a ktoremu som sa "vyplakaval na ramene", teda ktory bol moja butlava vrba ohladom vsetkych mojich pocitov a strachov, clovek, ktory so mnou stal von na zime, ked som sa potreboval ukludnit z hyperventilacie, clovek, ktoremu som zavolal, ked mi bolo zle a bal som sa... Vsimol som si, ze tato rola sa vystriedala na minimalne 4 ludoch, no to obdobie, kedy to vzdy bolo najhorsie, bolo vzdy charakteristicke tym, ze som takehoto cloveka na blizku mal.
Mam podozrenie, ze to suvisi opat s tym nedostatkom lasky a neistotou - ako nahle som teda objavil cloveka, ktory bol ochotny ma pocuvat a prijimat a pomahat, mal som tendenciu "choriet", lebo som podvedome tuzil, aby sa ten clovek o mna staral a neopustil ma, aj ked to so mnou bude tazke. Aj ked to je len teoria, dava mi to zmysel. Pocul som, ze choroba je cestou k vyhodam, clovek ochorie (alebo somatizuje), prejavuje sa tym podvedoma tuzba, aby sa o neho starali, aby k nemu boli ludia lepsi... prejavuje to nedostatok lasky alebo vycerpanost zivotom, tuzbu po objati a pochopeni, pokoji.

Jednym zo zaujimavych aspektov mojej panickej poruchy bola potreba ujst. Pricom si myslim, ze nebolo pred cim utekat, ani kam utekat, nebolo to potrebne. Bol to iracionalny pocit, potreba ujst od niecoho. Pricom to bol pocit cisto psychicky, ktory nasledne vytvaral pocity fyzicke. Ale napriek tomu to po fyzickej stranke nemalo nic s miestom, kde sa tieto pocity objavili.

A teraz riesenie - zacal som chodit ku psychiatricke a pomocou psychoterapie, relaxacie a predstavovani si veci za vedenia psychiatricky som sa z PP dostal von, uz na prvom alebo druhom sedeni, uplne nahle a prekvapivo.
O co islo - predstavoval som si potok, tecuci lesnou cestickou dole, isiel som ku pramenu a potom som mal skusit prekrocit na druhu stranu potoka, uz pri prameni. Na druhej strane totiz bolo dievca, ktore sa mi v tej dobe pacilo a chcel som za nou ist. No zrazu predomnou vyvstala sklenena priesvitna stena a ja som nemohol.
Psychiatricka sa spytala, ci sa mi neda nejak cez nu prejst. Ja som povedal nie, no potom som sa rozhodol, ze skusim a zrazu som strasne vysoko vyskocil a preskocil som tu stenu. Pochopil som totiz, ze je to moja predstava a dokazem to, ked chcem. A dostal sa ku tomu dievcatu.
To bol koniec relaxacie a pani psychiatricka mi po tom povedala, ze som spravil velky krok a uz by ma pocity PP nemali dalej trapit.

A ja som tomu nechcel verit... no do tohto momentu je to tak.
Nie som si isty, co sposobilo to, ze to zrazu zmizlo, no myslim, ze preskocenim tej steny som sa oslobodil od niecoho, co mi vytvaralo tie pocity neistoty, strachu... vela som uz nad tym rozmyslal, ako sa to vlastne stalo, co to odblokovalo... neviem. Nie som si isty. No citim, ze v tom momente som sa stal ako keby slobodnejsim a zrazu som prisiel na to, ze mozem robit cokolvek bez toho, aby som sa bal, co sa stane. A tak je tomu doteraz.

A uvedomil som si a stale si uvedomujem, ze my perfekcionisti mame tendenciu si vytvarat ocakavania, ktore su zial casto nesplnitelne. A ked sa deju veci proti nasim ocakavaniam alebo predstavam, sposobuje to nevydrzatelne pocity a uzkost, teda vlastne nieco podobne ako PP. Preto sa ucim (a odvazim sa povedat, ze mi to uz aj celkom ide) neocakavat a prijimat veci take, ake su. Teraz dokazem kdekolvek sediet aj do skoncenia sveta, bez pohnutia. Ved nech, tak je to tak, poviem si. A zrazu mi nerobia problemy ani preplnene priestory ani nic take... aj to ma urcite suvis.

Tak. Dost uprimne som tu vyrozpraval svoj pribeh, otvaranie sa cudzim ludom je vzdy tazke, no verim, ze som spravil spravnu vec - verim, ze vam to pomoze. Aspon niekomu z vas. Verim, ze sa vsetci dokazeme oslobodit od nasich strachov, jednoducho preskocit tu stenu...

A ja vam k tomu prajem vsetkym vela sil. Nech Boh da, co ma dat.
smekám klobúk, absolútne fantastický prístup a výborný výsledok, gratulujem ti!!!!!

šéfik
23.12.10, 06:42
zdravím ťa...som tiež z KE a celkom by ma zaujímalo, ako si na tom momentálne...inak pekné sviatky prajem

kiticka
05.01.11, 19:06
Šéfik ahoj :) V prvom rade by som popriala Šťastný nový rok pre všetkých, hlavne plný zdravia, lebo to je pre nás na nezaplatenie..
Pred tým než to začalo som nemala ani tušenia, že niečo takéto existuje teda "psychika", ktorá ovplyvňuje úplne ľudské bytie a môže až tak ovplyvňovať fyzickú stránku človeka. Ja som stále už skoro rok bez liekov, no posledné týždne sa to veľmi zhoršilo, prepadá ma strašná úzkosť a ten pocit že odpadnem, no neni to nič moc, do toho myšlienky, či je to skutočne psychika alebo mi nie je niečo vážne.. Šéfik, čo je to za metódu, ktorá ti vtedy pomohla? Ja mám za sebou akupunktúru, homeopata, kineziológiu, liečiteľku za ktorou som cestovala pol Slovenskom, možno mi ničo z toho predtým aj pomohlo ale nikdy to nebolo dobré, respektivé také ako pre rokom a pol keď to všetko začalo.. Chystám sa vyhľadať nejakého terapeuta, keďže doteraz som ešte s nikým takým nekomunikovala, neviem ani na čo čakám možno to pomôže, ako sa ti darí v novom roku?

šéfik
05.01.11, 21:09
Zdravím ťa kytička :D

Na začiatok aj tebe všetko len to naj v tomto roku...Myslel som, že sem už ani nikto nechodí...v rámci tejto témy..
Vravíš, že si už rok bez liekov..neviem, ako dlho si ich užívala. Každopádne to ber ako neskutočný úspech. A že máš teraz pocity úzkosti? Začni to riešiť ihneď!!! Niečo sa evidentne deje, niečo ťa hnevá alebo trápi. Keďže je to krátka doba, nebude problém zaloviť v panäti, o čo ide. Ver mi!
Vieš čo je problémom väčšiny z nás, ktorý týmto trpia? Nechávame sa tým ovládať! Ihneď utekáme niekam po pomoc, k lekárovi, dáme si tabletku, navštívíme liečiteľa....ja viem, príde ti to najvhodnejšie. Ale! Tam dostaneme len radu, nejaký návod, nejakú tabletku. A nič z toho náš problém úplne nevyrieši, to my sami musíme, len MY!!!! Ako? Ťažké a ľahké zároveň....
Pýtaš sa, aká metóda mne pomohla...nemám ani poňatia. Navštívíl som asi 5 liečiteľov, 1 psychiatra a nespočetné množstvo odborných lekárov. Mal som najlepšiu akupinktúru na Slovensku, skúsil som cvičenie či-kung...
Ťažko povedať, isto niečo z toho pomohlo..ale nie stopercentne..alebo niečo z toho konkrétne, ale s mojou pomocou, iniciatívou, vložením sa do toho, uveril som tomu...bolo to už dávno, skutočne neviem.
A teraz, po rokoch, je tu zas...POzerám už na to ale inak. I keď je mi ťažko, doooosť ťažko. Ale ako vravím, už som sa toho zbavil, teda verím, že to ide!!! Mojou nevšímavosťou som sa do toho dostal znova..práca, skvelá práca, manažérsky post, vynikajúce výsledky, tlaky na podriadených, perfekcionizmus...osobný život? aký? žijem sám, zakuklil som sa, ľudia nemajú šancu sa mi dostať pod kožu...zatvrdol som...najskôr...teda len práca a domov...posledný polrok vyčerpaný hneď do postele a ďalší deň znova...pomaly každý víkend nejaký žúr s množstvom alkoholu...výsledok? ten poznáš... :DDD
Čo robiť? Tak uvažujem, ubrať tempo v práci, ubrať s nárokov na druhých i na seba....tie, ktoré sú nezmyselné. Musím sa naučiť mať sa rád, nebáť sa, nebáť sa prejaviť emócie, byť lepším človekom voči iným, no hlavne voči sebe. Vybočiť zo stereotypu, kopec vecí zmeniť...chce to čas a chuť, veľkú...Od dnes začínam brať lieky, napriek tomu, že som dosť proti nim, ale asi to teraz inak nejde. No nechcem do toho ísť s pocitom, že to bude fungovať len na nich...po istej dobe ich chcem a musím vysadiť. No k tomu je potrebná zmena životného štylu....teda ešte raz, nič z toho nestačí samo o sebe, veľký kus práce musíme urobiť sami...
Isto si si predtým robila kopec vyšetrení...i ja...a vieš, že si ok, musíš si to opakovať vždy, vždy!!!
Bol som na jednom sedení u kinezilogičky...neviem, zmiešané pocity, ale asi tam ešte zájdem, skúsim...nie jej schopnosti..ale jej návod, musím si z toho niečo vziať ja..
Veľmi, ale veľmi ti držím palce a vedz, že to bude dobré...veď už ti bolo...tak len nespanikár...ale nedovoľ tomu znova ťa ovládnuť. No s kľudom v duši a srdci...nech ti v tom Boh pomáha....pekný večer a veľa šťastia :DDD

kiticka
07.01.11, 08:48
Pekný pracovný deň prajem :)

mám pocit, že je to skôr choroba ľudí, ktorý musia dotiahnuť veci dokonca a ich práca musí byť na 100 %, vždy som táka bola a vlastne aj som, vždy som sa veľmi vžívala do problémov druhých a hnevalo ma keď som nevedela pomôcť.. Nestačí mi niečo urobiť len tak aby to bolo hotové, potrebujem aby to bolo skvelé :) no moja chyba, pokladám sa skôr za citlivejšieho človeka.. Mojim spúšťačom bol pravdepodobne môj bývalí, ktorému som trpela 4 roky agresiu, klamstvá, ponižovania voči mne a to som bola taká slepá, že som si nevedela vážiť samú seba a že som z toho vzťahu nevycúvala hneď, nakoniec som si začala myslieť, že je naozaj všetko moja chyba, aj keď fetoval a mal iné baby, ako si povedal, človek by si mal začať vážiť sám seba ako jedinečnú osobnosť a to mi tiež niekedy nejde. Rozišli sme sa a pre mňa začal život skvelý, skvelá robota, taká volnosť, zišli sme sa skvelá partia, cez víkendy nonstop na chatách taktiež s množstvom alkoholu, bavili sme sa a pili aj v robote, večer sme išli na kofolu a na druhý deň sme sa zobudili ani neviem kde, žila som so všetkým čo k tomu patrí, takto to išlo rok, kým moja mama pred mojimi očami doma neskolabovala, ten pocit zúfalstva, keď som ju videla ležať doma na zemi s modrými perami bol strašný, pár dni na to som si našla priateľa, ktorý bol opakom toho predtým, tento si ma vážil, dával mi cítiť, že som potrebná a tak to všetko začalo, neviem či to spustil podvedomý strach z chlapov alebo mamine odpadnutie ale viem, že tam je niekde koreň, nikdy som to presne ani nerišila aj keď som asi mohla.. Tabletky som brala pol roka, keď som ich vysadila bolo super,, Dovolenka v zahraničí, všetko som zvládala až kým neprišla v septembri smrť v rodine, náhle zomrel 30 ročný človek a od toho dňa som sa postupne vracala do všetkého, pár týždňov je zase zle aj mojej mame a preto som vtom opäť, strašne by som chcela pomôcť a neviem ako.
Tiež som sa rozhodla pre úplnu zmenu životného štýlu, proste takto to už ďaľej nejde, potrebujem si povedať dosť, od kedy "to" mám som pribrala 10 kíl, lebo som sa prestala úplne vyhýbať aktivitám, ktoré boli pred tým pre mňa samozrejmosťou. Chcem začať športovať, začať sa hýbať, pred tým som hrávala 6 rokov aktívne určitú športovú disciplínu. Nechala som chorobu žiť môj život za mňa a to už v tomto roku fakt dovoliť nechcem, mám 24 a myslím, že som ešte mladá na to aby mi niečo takéto pokazilo život, ak to dovolím tak sa to aj stane.
Šééfik inak máš môj obdiv, mne tento optimuzmus pomaly po tých dvoch rokov odchádza, aj keď viem, že je tam veľa toho čo človek môže zmeniť sám.

Držííííím ti veľmi veľmi palce, vlastne držím palce všetkým aby to zvládli :)

lalalka
19.01.11, 17:06
Ahojte. Myslím, že mám takú istú chorobu, akú tu má väčšina z vás. Chcela by som sa začať liečiť, lebo takto sa život nedá plnohodnotne žiť. Chcem sa opýtať, či to je jedno, či pôjdem k psychiatrovi, alebo neurológovi. Ďakujem vopred.

kiticka
21.01.11, 20:28
Ahojte. Myslím, že mám takú istú chorobu, akú tu má väčšina z vás. Chcela by som sa začať liečiť, lebo takto sa život nedá plnohodnotne žiť. Chcem sa opýtať, či to je jedno, či pôjdem k psychiatrovi, alebo neurológovi. Ďakujem vopred.


Určite k psychiatrovi, mne moju diagnózu povedala neurologička s tým že mi dala len lieky, tie som pred rokom vysadila a posledné týždne sa zas všetko zhoršilo, nemožem poriadne ani z domu vyjsť,.. Psychológ alebo psychiater Ťa naučí ako sa správať ako všetko zvládať, kebyže na začiatku tiež vyhľadám takúto odbornú pomoc verím, že teraz by to nebolo takto zlé..

delonka
24.01.11, 07:16
Ahojte. Myslím, že mám takú istú chorobu, akú tu má väčšina z vás. Chcela by som sa začať liečiť, lebo takto sa život nedá plnohodnotne žiť. Chcem sa opýtať, či to je jedno, či pôjdem k psychiatrovi, alebo neurológovi. Ďakujem vopred.
...a hlavne sa riaď aj vlastným inštiktom, ktorá liečba ti vyhovuje, keď nie si spokojná, hľadaj iné možnosti., pomôže ti to, čomu veríš ty!!!! držím palce a želám všetko dobré.,

sybila3
24.01.11, 11:31
neviete mi poradiť nejakého kineziologa v trnavskom kraji? dokázal by odblokovať dieťa aj cez matku? dík

Psycholog
24.01.11, 12:46
Kineziologie jako taková, je vědní obor, který se zabývá studiem pohybu.
V paranormální sféře vznikla však pod názvem „aplikovaná kineziologie“ metoda, která se zabývá diagnostikou a léčením fyzických i duševních poruch a odstraňováním problémů při výuce dětí.
Na základě mé praxe mám tyto námitky:
Základní představa, že tělesné choroby, duševní poruchy nebo výukové problémy vedou k oslabení svalstva, je výmyslem, který nemá žádné teoretické opodstatnění a nebyl nikdy objektivně potvrzen. Stejně zásadní námitkou je to, že hodnocení svalové síly je zcela subjektivní a navíc je snadno manipulovatelné. Další námitka: svalové napětí nemusí být projevem slabosti svalu, protože závisí především na momentálním naladění a také na sugestivním vztahu mezi léčícím a pacientem. Výsledky hodnocení stavu svalů nejsou také reprodukovatelné. Mylné je i tvrzení, že existuje vazba mezi vnitřními orgány a určitými svaly na končetinách. Vnitřní orgány souvisejí se svalovými a kožními okrsky stejného segmentu. Svaly horní končetiny jsou však zásobovány z krční části míchy, vnitřní orgány z hrudní a bederní. Nelze se odvolávat na proudění energie, což je převzaté z čínské filozofie, protože žádná taková energie nebyla zjištěna a ani akupunkturní body, kde kineziologové provádějí masáž, neexistují.
Kineziologii také diskvalifikuje spojení s chiropraxí a čínskou medicínou, právě tak jako používání řady dalších metod alternativní medicíny, jako je Reiki, meditace, Bachova květinová léčba, aromaterapie, homeopatie aj.
Nejde jen o zcestnou teorii. Bylo provedeno už mnoho klinických studií, které vyloučily možnost určit svalovým testem jakoukoli tělesnou nebo duševní chorobu. Kineziologie představuje značné riziko chybné diagnózy, falešně negativní nebo i falešně pozitivní, kdy je klient ohrožen i užíváním zbytečných a nevhodných medikamentů. Právě tak nebyla žádnou studií doložena terapeutická účinnost kineziologie. Některé zahraniční organizace, např. Svaz německých psychologů, varují před používání EDU-Kinestetiky. Některé svazové země v Německu zakázaly používat kineziologii ve školství.
Velká část mých klientů prošla "rukama" kineziologů. Takže ........ Petr

Kaledonia
06.02.11, 18:59
Ahoj, ja trpím panickou poruchou z dôvodu srdcovej arytmie, brala som cipralex a akurát som pribrala a vkuse spala. Tak som to vysadila, pocit strachu sa vytratil, ale následne aj vrátil so záchvatmy arytmie, ktoré mi panika ešte viac komplikuje a je to des prežívať. V nemocnici mi dali zmieňovany liek seroxat, ale je som ho nebrala, kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Ale tu čítam, že nepôsobí únavu a letargiu. Som rada, že som našlal toto fórum, dam si ten liek predpísať.

A ešte k vyjadreniam ľudí ohľadne panickej poruchy: Ten kto to neokúsil tak nech si svoje múdra nechá pre seba. Keď zažije strach taky, že máte pocit, že sa posere a srdce vám buši okolo 200 pulzov za minútu a vy si evidentne uvedomujete, že upadáte do šoku a este sa na to dívate a čakáte, že akurát teraz umierate, tak až potom vynášajte múdra. Lebo nie je nič horšie než strach, ktorý neviete ovládať a verte mi, že ho ani neovládnete.
čiže ak sa niekto bojí o svoj dom, rodinu alebo štúdium svojích detí, toto forum potom nie je pre Vás.

delonka
07.02.11, 07:52
Ahoj, ja trpím panickou poruchou z dôvodu srdcovej arytmie, brala som cipralex a akurát som pribrala a vkuse spala. Tak som to vysadila, pocit strachu sa vytratil, ale následne aj vrátil so záchvatmy arytmie, ktoré mi panika ešte viac komplikuje a je to des prežívať. V nemocnici mi dali zmieňovany liek seroxat, ale je som ho nebrala, kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Ale tu čítam, že nepôsobí únavu a letargiu. Som rada, že som našlal toto fórum, dam si ten liek predpísať.

A ešte k vyjadreniam ľudí ohľadne panickej poruchy: Ten kto to neokúsil tak nech si svoje múdra nechá pre seba. Keď zažije strach taky, že máte pocit, že sa posere a srdce vám buši okolo 200 pulzov za minútu a vy si evidentne uvedomujete, že upadáte do šoku a este sa na to dívate a čakáte, že akurát teraz umierate, tak až potom vynášajte múdra. Lebo nie je nič horšie než strach, ktorý neviete ovládať a verte mi, že ho ani neovládnete.
čiže ak sa niekto bojí o svoj dom, rodinu alebo štúdium svojích detí, toto forum potom nie je pre Vás.
Kaledonia, nikdy nezabudnem na pocit strachu z ľudí, ktorý sa ma zmocnil, ked som musela ísť von., vtedy som si uvedomila vážnosť stavu v ktorom som sa ocitla pretože práca s ľuďmi bola môj celý život., mám rada ľudí, svoju prácu som milovala a zistenie, že sa ľudí bojím, bolo hrozné., pomohla mi analýza, v tých málo chvíľach, keď so mohla uvažovať, som sa pýtala sama seba, čo sa stalo? čo som urobila zle? a asi môj anjel strážny mi ešte šepkal otázku, čo si želáš? po čom túžiš? ked som si na ňu odpovedala, pochopila som, že som unavená zo života, tak veľmi, že som si želala zomrieť,! bála som sa to priznať a ked mi psychologička navrhla lieky, vtedy som si povedala, nie!!! musím nájsť v sebe silu, našla som ju, za pomoci človeka, ktorý mi vysvetlil, že cítiť únavu zo života,nie je chyba ani zločin, na to má každý človek právo a ten človek ma naučil ako každý deň nájsť niečo pekné, čo ma poteší., Kaledonia, hľadaj, hľadaj maličkosti, čo ťa potešia, vyvolajú ti na tvári úsmev, minúta radosti ti dá silu na veľa, veľa hodín žitia., život je dar, bol ti daný preto, aby si aj ty v živote bola pre niekoho tým naj....

veľa, veľa šťastia ti želám.

Kaledonia
07.02.11, 16:44
Ja som v mojom príspevku hore uviedla presne moje rozpoloženie. Áno som nahnevaná na svet, dokonca som pracovala ako hlavný manager a mala pod sebou pár ľudí a teraz... sa bojím výsť pred dom - ísť do hypermarketu. A verte, nikdy som si to nepriala.

Ono je to milná predstava, reči podobného typu, pozitívne mysli, pozitívne to a ono a obklopuj sa ľuďmi a podobné reči. Pani, Vaše odporúčania mi niesu cudzie, ale pavda je niekde inde. A to, že sa bojíte ľudí, je o niečom inom, to je skôr vekom, alebo trebárs obezitou, alebo komplexami. Ja radím Vám, lepšie sa dívajte veci pod povrch a ak chcete vedieť čo je panická - museli by ste to zažiť, čo sa Vám na VAŠE šťastie ešte nikdy nestalo, tak sa modlite k Bohu, že sa ani nestane - úprimne Vám závidím. Také závery by som aj ja rada vynášala - ako je: milujem svetový mier. A pozitývne myslieť viem aj ja a snažím sa, aj keď to teraz tak nevyzerá. Vlastne, iste, fyzično s psychikou úzko súvisí - to mi je jasné tiež.
Dik, ale Váš názor je milý ale bohužiaľ nanič.

delonka
08.02.11, 07:38
....pomôž susedovi, ose... ti plot.,

v tojom príspevku je veľmi veľa žlče, hnevu, neanalyzuješ, len sa hneváš., vrchol tvojej bolesti a PP ešte len príde.,

Kaledonia
09.02.11, 19:29
delonka, ja o žiadnu pomoc nestojim /zaujímal ma len spomínaný liek a reagovala som na mylné predstavy o PP/ a ešte..; nie som tvoj sused a myslim si, že pokiaľ si sa vyjadrila takýmto spôsobom k mojmu komentu - považujem to za tvoj stav radosti, že si mohla znova reagovať, ale teraz prezmenu takto.
Ano analyzovala som, a asi správne - teba - delonka. Neznášam, keď sa ľudia("v dobrom") starajú do druhých a chcú im radiť, na to mám svoju blízku rodinu. A svoju žlč, ako vravíš si strávim sama, bez tvojho ozdobného komentovania.
A tvoja reakcia na môj prvý komentár bol - mimotemy.

buchač
09.02.11, 21:33
Ahoj, ja trpím panickou poruchou z dôvodu srdcovej arytmie, brala som cipralex a akurát som pribrala a vkuse spala. Tak som to vysadila, pocit strachu sa vytratil, ale následne aj vrátil so záchvatmy arytmie, ktoré mi panika ešte viac komplikuje a je to des prežívať. V nemocnici mi dali zmieňovany liek seroxat, ale je som ho nebrala, kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Ale tu čítam, že nepôsobí únavu a letargiu. Som rada, že som našlal toto fórum, dam si ten liek predpísať.

A ešte k vyjadreniam ľudí ohľadne panickej poruchy: Ten kto to neokúsil tak nech si svoje múdra nechá pre seba. Keď zažije strach taky, že máte pocit, že sa posere a srdce vám buši okolo 200 pulzov za minútu a vy si evidentne uvedomujete, že upadáte do šoku a este sa na to dívate a čakáte, že akurát teraz umierate, tak až potom vynášajte múdra. Lebo nie je nič horšie než strach, ktorý neviete ovládať a verte mi, že ho ani neovládnete.
čiže ak sa niekto bojí o svoj dom, rodinu alebo štúdium svojích detí, toto forum potom nie je pre Vás.
...hm...doteraz som len čítal občas príspevky , ale toto ma trochu zarazilo ...

Pulzy ...200 ...mal som aj viac ...na JISke som skončil ...arytmia jak sviňa , už ma išli tým " nabíjacím prístrojom " pod narkózou nastaviť ...
...ale panickú poruchu som nemal a ani nemám......ale to je na každom jednotlivcovi zvlášť , každý inak reaguje ...

Ale predsa srdcová arytmia sa dá predsa liečiť ...
Napríklad VASOCARDIN ...

Ozaj a delonka aj pravdu má ...vystihla princíp...pointu...

...že som unavená zo života, tak veľmi, že som si želala zomrieť,!
...musím nájsť v sebe silu, našla som ju, za pomoci človeka, ktorý mi vysvetlil, že cítiť únavu zo života,nie je chyba ani zločin, na to má každý človek právo a ten človek ma naučil ako každý deň nájsť niečo pekné, čo ma poteší....
Kaledonia, hľadaj, hľadaj maličkosti, čo ťa potešia, vyvolajú ti na tvári úsmev, minúta radosti ti dá silu na veľa, veľa hodín žitia., život je dar, bol ti daný preto, aby si aj ty v živote bola pre niekoho tým naj....

...a ja len dodám ...." pekné spomienky Ťa zachránia "....
Mne sa to už stalo ...

Podotýkam , že by si asi nechcela prejsť tým , čím som ja musel ...niektorí ani dodnes neveria ...

Kaledonia
10.02.11, 00:14
Vasocardín, ano, beta - loc, izolácia plúcnych vén - ablácia, všeličo som si prežila. Arytmia ma naučila báť sa tak, že to je mimo chápanie. Ano, dá sa s ňou žiť, ale nikdy človek nezabudne na ten záchvat a čokoľvek - trebárs len tá predstava, že ostanete vysieť vo výťahu, alebo zmena pulzácie vyvoláva také palpitácie a stav paniky, že keď mi niekto povie : "... hľadaj maličkosti, čo ťa potešia, vyvolajú ti na tvári úsmev, minúta radosti ti dá silu na veľa..." Tak ma to vytáča do biela. Totiž asi - zajdem do krajností: ešte sa asi delonke nestalo to, že zatlačí na stolicu na wc a miesto toho... sa jej strhne taká pulzácia, že má strach, že nastala jej posledná hodina - nie - iste nie, ... ok nebudem pokračovať, lebo toto aj keď je to naozaj strašné, môže a znie to smiešne.
čiže: milujem svetový mier, delonka, dik za povzbudenie a dik za radu s vasocardínom(kurva, ale trvá dokým zaberie)
A áno, nechcela by som prejsť tým čim si prešiel ty, ale asi delonka áno, keď toľko povzbudzuje.
Ja som sa vecne vyjadrila a dostala som podporu, akoby som stretla Svedkov Jehovovych.
A to som si myslela, že na toto forum chodia ľudia čo majú problém s PP a nie s vyjadreniami druhých.

ivantt
10.02.11, 08:50
Odbornik vie dat odbornu radu, skuseny clovek skusenost a clovek, co nevie dat radu chce aspon podporit, tak sa na nich nehnevaj ak ti niekto napise nieco zo srdca.. nie je to o svedkoch jehovovych, je to o tvojom pohlade a aj tam je pricina tvojich potiazi...

buchač
10.02.11, 11:43
Vasocardín,
...
a dik za radu s vasocardínom(kurva, ale trvá dokým zaberie)
A áno, nechcela by som prejsť tým čim si prešiel ty, ale asi delonka áno, keď toľko povzbudzuje.
...

Hm ....ale ten sa predsa pravidelne berie ...

Ráno...večer ...a roky k tomu ...

Kaledonia
10.02.11, 18:21
Vasocardín má rýchlejšie uvoľňovanie a pri záchvate mám predpísané rozkúsať pod jazyk polku tabletky. Vasocardin sa nevyrába ako Beta -loc s pomalým uvoľňovaním. Ano berie sa roky, tak ako aj ja beriem Cordaronne a Beta -loc; už roky + vasocardín v prípade záchvatu polku tbl rozkúsať pod jazyk.
Pri záchvate arytmie, užívam aj lexaurín, kombinácia liekov mi pomôže, to mám odtestované do 20 - 25 minút, dovtedy je to k nevydržaniu.
Paniku prežívam skôr mimo záchvatu, tým chcem povedať, že arytmiu a paniku už v tom čomsi strašnom nerozlišujem, ale panika mi pôsobí problém mimo záchvatov a to, že mám strach ostať sama, lebo by som mohla dostať záchvat a podobne a to sa týka uzavretých priestorov a aj preľudnených miest, proste kde je predimenzovaná kumuluje energia - trebárs aj hlučná doprava v priamej blízkosti.

Kaledonia
10.02.11, 18:23
ivantt . ano, nevylučujem to ako príčinu mojích potiaži. Nevylučujem. Som prchká a viem byť zlá, ale to iný tiež.

delonka
11.02.11, 06:46
Kaledonia, že aj iní vedia byť zlí, nehnevaj sa na mňa, ale to tebe nepomôže., chceš pomôcť sebe? tak choď do seba, do svojho vnútra.

a propo, som za svetový mier, mám dcéru, dieťa, a bola by som veľmi šťastná, keby sa dožila 130 rokov.

všetkým nám želám len to najlepšie a najkrajšie, pekný deň nám.

delonka
11.02.11, 06:48
buchač, len ten najkrajší deň ti želám., vieš čo je bolesť a poznáš, kto to myslí úprimne.,

pekný deň bez bolesti.

buchač
11.02.11, 11:09
delonka, ja o žiadnu pomoc nestojim
...
Ano analyzovala som, a asi správne - teba - delonka.
...Neznášam, keď sa ľudia("v dobrom") starajú do druhých a chcú im radiť , na to mám svoju blízku rodinu.
...
A svoju žlč, ako vravíš si strávim sama, bez tvojho ozdobného komentovania.

...ja len dúfam , že moje komentovanie nebudeš brať ako " komentár "...

O pomoc nestojíš ...prosím ...no potom mi povedz , že dokedy si schopná podľa Tvojho názoru takto fungovať ...
Lebo podľa mňa ...toto Ti dlho nevydrží ...

Blízka rodina ????....tak Ti poviem ...tá moja nevie o mne toľko , čo vedia len dvaja ľudia ....DVAJA ...
Ale rodina je inak v pohode , môžem sa na ňu spoľahnúť ...aj v tých najhorších chvíľach stála pri mne ...no nedala mi to , čo mi tie spomínané dve osoby ...

Hm , keď už vravíš o tej žlči ....nestráviš ...len zle , horšie Ti bude ...a festovne ...


Vasocardín má rýchlejšie uvoľňovanie a pri záchvate mám predpísané rozkúsať pod jazyk polku tabletky. Vasocardin sa nevyrába ako Beta -loc s pomalým uvoľňovaním. Ano berie sa roky, tak ako aj ja beriem Cordaronne a Beta -loc; už roky + vasocardín v prípade záchvatu polku tbl rozkúsať pod jazyk.
Pri záchvate arytmie, užívam aj lexaurín, kombinácia liekov mi pomôže, to mám odtestované do 20 - 25 minút, dovtedy je to k nevydržaniu.
Paniku prežívam skôr mimo záchvatu, tým chcem povedať, že arytmiu a paniku už v tom čomsi strašnom nerozlišujem, ale panika mi pôsobí problém mimo záchvatov a to, že mám strach ostať sama, lebo by som mohla dostať záchvat a podobne a to sa týka uzavretých priestorov a aj preľudnených miest, proste kde je predimenzovaná kumuluje energia - trebárs aj hlučná doprava v priamej blízkosti.

..lieky neriešim ...no doporučujem aj niečo iné , odbornejšiu pomoc vyhľadať , ak si doteraz ešte nie ...

P.S.:
Ozaj ...PP som nemal , nemám a dúfam , že ani nebudem mať ...
Ale inak ??? ...viem , o čo ide ...

amoo
12.02.11, 19:25
Naozaj niektore tzv. poznamky k uvedenej teme su bolestne nemiestne,
bolo by na mieste ospravedlnit sa trpiacim s tymto zavaznym ochorenim.
Pri tychto panickych zachvatoch ktore su sirokorozsiahle je dobre nebyt sam! V nasom okoli trpia 3 zeny (a su medzi nimy kludne osoby) dalej uvedenou formou panickeho ochorenia, aj napriek liecbe mavaju zachvaty, pri problemoch pridu k nam. Nie som vsak odbornik, snazim sa podat prvu pomoc. Ich priznaky su: busenie srdca, priznaky aritmie-tachykardie, rychly pulz, vysoky tlak, pocit na vracanie, tlak v hrudi, pocit omdletia, priznaky infarktu, kolapsovy stav, strach uzkost u dotycneho ci tento raz ide o panicky zachvat al. infarkt? Stav je tak hrozny ze je na hrane zivota a smrti, kolko toho este zvladne srdce... volat rychlu pomoc? alebo počkať, to su otazky v hlave choreho.
!Nasledne aplikovanie prvej pomoci vztahujem na liečbu mojej osoby! Zistim medikamentoznu liečbu, Zmeram pulz a tlak, orientaciu choreho ap. podla zisteneho podam postupne rozdrveny tabl. diazepan al. lexaurin, coronal, nitroglicerin, anopirin pod jazyk, alebo aspon v ustach rozplynut najlepsie volat 155 (co ale pacienti odmietaju ze to prejde a naozaj v 90% to prejde) pripadne injekcne podam apaurin (diazepan) pripadne este magnezium (magnezium sa podava pomalinky) otvorit okno, predychat, pomaly zhlboka nosom
pripravim sa na pripadnu masaz srdca ktore z mozgom musia byt sustavne zabezpecovane krvov, kyslikom. Ak by pulz bol velmi velmy rychly moze dojst k fibrilacii srdca to už nastupuje masaz srdca, umele dychanie...a odborná pomoc ktora zatial dorazila.


http://primar.sme.sk/c/4116810/srdcova-arytmia.html
Čo robiť Ak zaznamenáte zmenu bežného srdcového rytmu (pulzu) alebo bolesť v hrudníku, je vám na zamdletie alebo máte iné príznaky, ihneď zavolajte rýchlu zdravotnícku pomoc (č. 155). Veľmi rýchly pulz sa dá spomaliť premasírovaním kože nad krčnou tepnou, ktorú si nahmatáte vpredu na krku.

Ďalšou možnosťou je tzv. Valsalvov manéver: stisnite si nos, zatvorte ústa a silou proti tomuto uzáveru akoby vydychujte vzduch, aby ste tak zvýšili tlak v pľúcach. Nezľaknite sa, ak vám zaľahne v ušiach.

http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/opisy-ochoreni/arytmia-srdca/

Kaledonia
12.02.11, 19:38
Ja už len pri čítaní tohoto mám paniku, uf, áno s arytmiou je to tak a plus panika, modlite sa Otče náš...
áno, je to strašné, je to trest.
Idem si dať lexaurín, celý deň mi je na ...
amoo, dik

mirec zbirec
13.02.11, 16:25
Novinka odo mna vam vsetkym.
Po 13 mesiacoch som uspesne dostal pan.atak. Opat som sa den daval do kopy. Najviac pomohla oblubena hudba v aute na plne pecky aby som nemohol rozmyslat nad kravinami. Vzasade som zistil co bol spustac - mal som tyzden chripku a nasledne som bol vysileny. Bol som na jednej akcii co sa konala vonku a po niekolkohodinovom pobudnuti v zime som pp nahle chytil.
Nevadi. Aspon som si vyskusal ako z nej von. Trvalo to niekolko minut a nasledne este celkove niekolkohodinove upokojenie. V zasade ale najvacsi moj problem je v zacykleni negativnych myslienok. Toto je moj velky objav ze ked neodstranim zacyklenie tak nezvitazim. Preto teraz hladam rozne meditacne techniky a techniky na zastavenie myslienkovyh pochodov. V tom to urcite bude. Pripadne niekto poradte prosim?

mirec zbirec
13.02.11, 16:36
Este jedno nove info. Skusam uz 2 mesiace pouzivat tieto dva pripravky/suplementy.
1/ L-tryptophan (alebo tryptofan) - zaujimava aminokyselina. Dostatelna v obhodoch s fitnes vyzivou alebo na online shopoch s roznymi doplnkami na zlepsenie fyzickych alebo psych.zalezitosti. Toto je aminokyselina ktora je priamo spojena so serotoninom. Viac si najdite na googly....najdete to hned
2/ ashwagandha = withania somnifera - zaujimava rastlina. Jej vytazok najdete ako tabletky alebo caj. Opat najdete toho plny web a wikipediu....

Tieto dva doplnky povazujem za nahradu ktora stoji za vyskusanie. Netreba predpis. Zatial som nenasiel ziadne vedlajsie efekty...
Skuste a urobte si sami nazor. Mozno pomoze a mozno nie.
Mne to pomohlo a pomaha.

Zite dlho a stastne

mirec zbirec
13.02.11, 17:41
A finish odo mna. Toto som nasiel dnes na weboch. Ze vraj 90% ludi to vyliecilo. Ze vraj tento clovek Linden to sam mal/ma a preto tomu najviac chapal - vvv.thelindenmethod.co.uk

Zamente v za w :)

Neexistuje ziadny preklad do sk a cz. Cize google translate skuste...
Idem to studovat

buchač
13.02.11, 17:49
A finish odo mna. Toto som nasiel dnes na weboch. Ze vraj 90% ludi to vyliecilo. Ze vraj tento clovek Linden to sam mal/ma a preto tomu najviac chapal - vvv.thelindenmethod.co.uk

Zamente v za w :)

Neexistuje ziadny preklad do sk a cz. Cize google translate skuste...
Idem to studovat

Len toto som preložené videl...a stačilo mi ihneď ....;):rolleyes::confused:


Linden Metóda ® zaručuje využitie - alebo vaše peniaze späť!

Ak máte veľkú úzkosť, môžete a bude úzkosť zadarmo. Garantujeme programu, pretože to nemôže nebude fungovať ...

... ak to robíte.
Používa presne rovnakým spôsobom KAŽDÝ späť poškodený využil!

I do not want to comment ..... better start, I am used the F... word ...;)

alaya1
13.02.11, 21:26
A finish odo mna. Toto som nasiel dnes na weboch. Ze vraj 90% ludi to vyliecilo. Ze vraj tento clovek Linden to sam mal/ma a preto tomu najviac chapal - vvv.thelindenmethod.co.uk

Zamente v za w :)

Neexistuje ziadny preklad do sk a cz. Cize google translate skuste...
Idem to studovat


neverit takym blbostiam a sarlatanom:mad::mad::mad: nabaluju sa na chorych ludoch.

alaya1
13.02.11, 21:32
[QUOTE=amoo;1653604]Naozaj niektore tzv. poznamky k uvedenej teme su bolestne nemiestne,
bolo by na mieste ospravedlnit sa trpiacim s tymto zavaznym ochorenim.
Pri tychto panickych zachvatoch ktore su sirokorozsiahle je dobre nebyt sam! V nasom okoli trpia 3 zeny (a su medzi nimy kludne osoby) dalej uvedenou formou panickeho ochorenia, aj napriek liecbe mavaju zachvaty, pri problemoch pridu k nam. Nie som vsak odbornik, snažim sa podat prvu pomoc.

-------------------------------------------------------------------------"

Nie si odbornik a podavas taketo lieky a injekcie?????????"

Kaledonia
13.02.11, 23:54
mirec zbirec, ja som začala písať. napísala som 70 tisíc slov a chcem vydať knihu - svoj strach a energiu premieňam na fantáziu, pomáha to.
alaya1, to by zaujímalo aj mna. :O

Kaledonia
13.02.11, 23:57
možno to nepomáha...

amoo
15.02.11, 10:43
[QUOTE=amoo;1653604]Naozaj niektore tzv. poznamky k uvedenej teme su bolestne nemiestne,
bolo by na mieste ospravedlnit sa trpiacim s tymto zavaznym ochorenim.
Pri tychto panickych zachvatoch ktore su sirokorozsiahle je dobre nebyt sam! V nasom okoli trpia 3 zeny (a su medzi nimy kludne osoby) dalej uvedenou formou panickeho ochorenia, aj napriek liecbe mavaju zachvaty, pri problemoch pridu k nam. Nie som vsak odbornik, snažim sa podat prvu pomoc.

-------------------------------------------------------------------------"

Nie si odbornik a podavas taketo lieky a injekcie?????????"
Ano podavam SAM SEBE "ako som to uviedol" a to uspesne mnoho rokov, ja si nastastie viem poradit sam, nemam s tym problem, kto vsak neprekonal nieco take nepochopy, vidiet a zazit epizodu je absolutne ale absolutne neporovnatelne preto som ziadal neublizovat zbytocnymi poznamkami niektorym nasim pacientov v tomto fore, aj ked sa vam javia neprijemny, ono sa im to potom prejavi v zhorseni stavu, radsie vypocujme ved preto tu aj pisu aby si ulavili, nereagujme ako slovaci. Oni tak strasne trpia, tychto poruch je siroka skala, opisal som svoje skusenosti aj z mojho okolia ako to je mat smrt na jazyku... (ako tech. zdr. zariadeni kalibrujem defik, ekgecko, holt, su tu nevyhnutne vedomosti spravania sa zariadeni na ludske organy a organizmus...) Diagnozy je dobre prekonzultovat z vicerymi lekarmi, neurolog, internista, kardiolog, psychiater a byt v obraze, zaujimat sa o svoju chorobu, pochopit ju, ako ktore medikamenty posobia napr. anopirin riedi krv, koronal byv. conkor znizi pulz tlak, apaurin upokoji ako psychiku tak svalovy tonus aj srdca, nitroglycerin-NTG rozsiruje vencovite tepny a zlepsuje prudenie krvi a tym ulavuje od bolesti v nasom pripade bolestami za hrudnou kostou, psychickym zatazenim alebo zmenou pocasia...atd. to su inac lieky ktore ludia uz uzivaju co treba respektovat. No nie su v stave paniky ich spravne aplikovat napriklad nitrogliceryn ak rozpustite v ustach do 3 minut cestou ustnej sliznice sa vstrebe do organizmu, ak by ho pacient prehltol nastup ucinnosti by sa vyrazne predlzil. Nevynechavt liecbu vecsinou sa intervaly epizod predlzuju, no jar a jesen su kriticke, v zime zase nedostatok vitaminu D zo slnecneho ziarenia, pacienti uzivaju lieky z obsahom seropraninu, jeho nedostatok v mozgu sposobuje smutok, nechut, stagnaciu a z antidepresivami je to dovolezita cast liecby.

A co hlavne potrebuju mat psychycku podporu, ako som uviedol v drvivej vecsine sa stav tak zlepsi ze ani netreba volat prvu pomoc, (tu nepisen o nahlom zlihani srdca a.p. bavime sa o druhu panickej poruchy pripominajucej infarkt zo vsetkym co ten obnasa tak to pacient vidi a vnima) resp. uz privolana pomoc konstatuje stabilizovany stav, na dalsi den pacient navstivi svojho obvodaka a ten doporuci doterajsiu liecbu, bezne ich EKG je v norme no tie momentalne epizidy podla zavaznosti treba adekvatne riesit aby nedoslo k zlyhaniu a zanedbaniu podania prvej pomoci a neprivolania zdravotnej pomoci co je uz trestnym cinom. Nastudujme si kedy aplikovat 1, masaz srdca, 2, kedy umele dychanie a 3, kedy oboje naraz, v akom pomere, kolko krat osobitne pre kazdy pripad, kolko ml vzduchu, na ktorom mieste hrude ako silno atd. dakujem za porozumenie

trisestri
19.02.11, 11:31
len lekari nie vždy sú ochotný akceptovat pacienta a jeho poznámky k svojej diagnostike,panicka porucha je ešte dost podcenovaná a dava sa skor do diagnostiky ako druhorada,prim hra depresia,úskostná porucha,pričom tie možu byt iba nasledkom panickej poruchy o ktorej som sa tu dozvedel ovela viac ako u prislušných odborníkov v zdravotnice.Može sa toto ochorenie vyvinút aj v rannom detstve okolo 3 rokov veku? Najhoršie sú záchvaty desu,neustalé zvýšený tep,časté napínanie,telesná slabost v kombinacii z absenciou spravnej diagnostiky a primeranej liečby.

mirec zbirec
23.02.11, 21:29
takze po precitani prvych 25 stran Lindenovej metody davam klobuk dole. fakt to zabera. jeho audio relaxacne cvicenia detto parada. kompletne ma vykopli z panickeho ataku. viete to stiahnut cez torrenty na otestovanie . podla mna to je naj vec aku som skusal...lepsiu vec som uz nenasiel ako je Lindenova metoda . majte sa vsetci. je to v anglictine cize sa rovno naucite anglictinu

macinka9
13.03.11, 18:04
Uz som tu toho precitala dost, ale zatial som nenasla to, co trapi mna, aj ked v podstate som sa tu nasla. Od oktobra 2010 chodim k psychiatricke, nediagnostikovala mi PP, ale dala mi frontin, potom nieco ine, z coho sa mi strasne tocila hlava, bola som ako nadrogovana a skoncila pri grandaxine s tym, ze v pripade vystupnovania problemu mozem uzit frontin. PP som si po precitani vasich pribehov diagnostikovala sama. Nikdy by mi nenapadlo, ze nieco taketo sa mi moze stat. Aj ked tak spatne nazriem do minulosti, uz som nieco take prezila ale potom to nahle zmizlo. Mala som problemy vo velkych obchodoch, v kostole, v autobuse, nemohla som dychat, buchalo mi strasne srdce, chytila ma triaska, pocit na odpadnutie. Ale ako to prislo, tak odislo a desat rokov som mala pokoj. Az jeden julovy den 2010, vlastne vecer som prvykrat vo svojom zivote, co si pamatam vracala. Od malicka som mala fobiu z vracania, ta cinnost a zvuky, no pre mna hrôza, pre ineho normalna vec. A od toho pamatneho vecera nastali moje problemy. Uz to bude rok, co som sa normalne nenajedla, mam problemy s prijmom potravy, ked nieco zjem, je mi z toho zle, nadúva ma, grga sa mi, mam pocit zemiaku v hrdle. No proste zivot hrozny. K tomu sa mi pridali vsetky priznaky PP - busenie srdca, triaska, trasie sa mi zaludok. Nechodim nikam, len do prace a domov, bojim sa, ze sa povraciam, nemozem ist na kavu s kamoskami, sadnut si na pizzu alebo len tak si nieco objednat. Presla som vsetkymi moznymi vysetreniami, ale vsetko je v poriadku. Viem, ze je to psychika, viem, co mi to sposobilo, aspon si myslim, ze je to ten hrozny zazitok z vracania. Uz takto nedokazem dlhsie zit, mam 34 rokov, som sama, nemam deti, neviem si predstavit, ako budem takto dalej pokracovat. Chcela by som vztah aj deti, ale teraz je to vsetko pre mna nemozne.

motylik7
13.03.11, 18:49
Uz som tu toho precitala dost, ale zatial som nenasla to, co trapi mna, aj ked v podstate som sa tu nasla. Od oktobra 2010 chodim k psychiatricke, nediagnostikovala mi PP, ale dala mi frontin, potom nieco ine, z coho sa mi strasne tocila hlava, bola som ako nadrogovana a skoncila pri grandaxine s tym, ze v pripade vystupnovania problemu mozem uzit frontin. PP som si po precitani vasich pribehov diagnostikovala sama. Nikdy by mi nenapadlo, ze nieco taketo sa mi moze stat. Aj ked tak spatne nazriem do minulosti, uz som nieco take prezila ale potom to nahle zmizlo. Mala som problemy vo velkych obchodoch, v kostole, v autobuse, nemohla som dychat, buchalo mi strasne srdce, chytila ma triaska, pocit na odpadnutie. Ale ako to prislo, tak odislo a desat rokov som mala pokoj. Az jeden julovy den 2010, vlastne vecer som prvykrat vo svojom zivote, co si pamatam vracala. Od malicka som mala fobiu z vracania, ta cinnost a zvuky, no pre mna hrôza, pre ineho normalna vec. A od toho pamatneho vecera nastali moje problemy. Uz to bude rok, co som sa normalne nenajedla, mam problemy s prijmom potravy, ked nieco zjem, je mi z toho zle, nadúva ma, grga sa mi, mam pocit zemiaku v hrdle. No proste zivot hrozny. K tomu sa mi pridali vsetky priznaky PP - busenie srdca, triaska, trasie sa mi zaludok. Nechodim nikam, len do prace a domov, bojim sa, ze sa povraciam, nemozem ist na kavu s kamoskami, sadnut si na pizzu alebo len tak si nieco objednat. Presla som vsetkymi moznymi vysetreniami, ale vsetko je v poriadku. Viem, ze je to psychika, viem, co mi to sposobilo, aspon si myslim, ze je to ten hrozny zazitok z vracania. Uz takto nedokazem dlhsie zit, mam 34 rokov, som sama, nemam deti, neviem si predstavit, ako budem takto dalej pokracovat. Chcela by som vztah aj deti, ale teraz je to vsetko pre mna nemozne.
Macinka ťažko sa to číta, verím, že sa to ťažko musí žiť. Možno to tu už bolo niekde napísané, ale takéto mentálne bloky sa dajú ľahko odstrániť pomocou metódy SRT, rodinných konštelácií alebo kineziologie - metóda one brain. Držím palce, nech je lepšie ;)

delonka
15.03.11, 07:48
Macinka, skús žiť zo dňa na deň., nerob si plány, miluj samu seba, maj sa rada, neboj sa budúcnosti, ver mi, týmto som si prešla aj ja a každý, kto prežil atak PP., krôčik po krôčiku, hľadaj to, čo ťa poteší každý deň, obyčajnú maličkosť., a na druhý deň pridaj ďalšiu,úplne malillinkú ale čo ťa poteší, aby tá černota z tvôjho života pomaly odchádzala., trpezlivosť a uvidíš, bude lepšie., teraz to skokmi nepôjde, len malými krôčikmi.,

macinka9
15.03.11, 16:01
teraz som po chorobe, 5 dni som mala vysoke horucky, vobec mi teplota neklesala, tak som sa zacala bat a sla som k lekarovi. ten mi dal nejake ATB, len tri tam boli, tak som si povedala, ze chudak môj žalúdok, ale risknem to. Po prvej mi bolo hrozne, mala som prehanky, na druhy den to bolo prišerné, tak som volala doc, že či to mám z tých tabletiek. Uz som nesmela uzit tú poslednu a lutujem, že som jedla aj tu druhu. Za tri dni som schudla 3 kg, nemohla som dat ust nic, bola som strasne hladna a zaroven som sa bala, ze budem vracat. A k tomuto vsetkemu som mala zachvaty PP. Nikomu by som nic take nepriala, doma nado mnou plakali, ze ako vyzeram. Teraz som sa dala trosku dokopy, skoro po dvoch tyzdnoch som uz bola v robote. Je mi tam lepsie, clovek aspon tak nerozobera tie svoje divne pocity. Ale mam plan začať chodiť na jogu alebo pilates, doporučila mi to aj psychiatricka. Zajednala som si termin u psychologicky, aj ked mam smolu v tom, ze nejde cez poistovnu a musim si sedenia hradit v plnej sume sama. Ale som si povedala, ze na čo su mi peniaze, ked si ich nebudem moct nijako uzit. Co sa týka tej kineziologie alebo SRT, vedel by mi niekto z vas poradit niekoho v Ziline alebo okolí. Skusam alternativnu medicinu, bola som uz u viacerych, ale vysledok zatial ziadny. Tak skusam, co ine mi zostava s touto hnusnou pliagou.
A hlavne dakujem delonke a motyliku7 za povzbudive slova, ono to prestava byt anonymne, ked niekto na teba reaguje. Takze díky......:o))))

delonka
16.03.11, 08:03
Macinka, presne som to zažila aj ja, položila ma obyčajná teplota, bolenie hrdla a ja som nevládala, nemala som sily to zdolať tak ako predtým., šla som k obvodnej, dala mi širokospektrálne ant, vysypala som sa ako malé dieťa., samozrejme, že som ich vysadila., k tomu prišiel atak PP, strach ísť medzi ľudí... ale vyšlo aj slniečko a to ma nakoplo a dobrý priateľ.,
joga a pilates je veľmi dobrá cesta, nebuď sama a nezabudni,! malé krôčiky a radosť každý deň,. pre mňa to bola obyčajná káva z automatu, mala neopakovateľnú chuť, ja som si nedokázala takú urobiť, tešila som sa na ňu každý deň ., a potom som pridávala ďalšiu radosť, každodenný obed s dobrým človekom, priateľom ., aby sa to čierne koleso menilo na biele.,

veľmi držím palce., určite to zdoláš a vyhráš.,

macinka9
18.03.11, 18:21
Dnes som bola u psychiatricky, zobrala ma ako akutny stav. Priamo som jej povedala, ze som pozerala net a podla toho, co som si tam nasla som jej povedala, ze mam vsetky priznaky PP a plus k tomu este zaludocne problemy. Tak mi dala seroxat, vraj na PP je to najlepsi liek a k tomu mi zostal frontin na pomoc pri zachvatoch. Uz dlhsi cas rozmyslam nad hypnozou, ze by mi to nejako pomohlo, ze by ma to zbavilo tej prisernej predstavy vracania. Ked ma to chyti, vidim to vsade, mam pocit, ze sa mi to moze stat pri kazdej prilezitosti, hocico by som zjedla..... Je to vsetko zacarovany kruh, najhorsie je, ze dva dni sa citim s liekmi fajn, mam pocit, ze ziadna PP u mna nie je a potom pride jeden den, ktory je fakt hrozny a vsetko sa to vrati stonasobne. Stale hladam kontakt na kineziologicku niekde v Ziline, resp. niekde v okoli. Dufam, ze sa raz toho zbavim, ale ze to bude skor ako budem mat 40 a zostanem sama stara bezdetna.... To su pozitivne myslienky, vsak?
Držim všetkym palce, aby sme sa toho zbavili v normalnom case pre nas, to znamena, ze to nebudeme musiet ratat na roky.....

vlado
18.03.11, 22:50
Pokús sa sledovať dych od konca nosa až do pľúc a veľa športuj - mne to pomáha. Naposledy ma chytila panika, keď som išiel na operáciu hernie a pripútali ma ku kreslu. Bolo to hrozné. Hovoril som lekárom, že nemôžem dýchať, no neverili mi. Našťastie v poslednej chvíli pred mojim skolabovaním primára napadlo dať mi prívod ozónu do nosa. Inak by som sa z toho nedostal. Keď niekomu poviem, že z priestorov bez úniku - lietadlo, jaskyňa, baňa a tunel mám paniku, každý sa čuduje, že som ako malé decko, hoci som vysokoškolsky vzdelaný a mám po päťdesiatke.

ivantt
19.03.11, 11:05
Pokús sa sledovať dych od konca nosa až do pľúc a veľa športuj - mne to pomáha. Naposledy ma chytila panika, keď som išiel na operáciu hernie a pripútali ma ku kreslu. Bolo to hrozné. Hovoril som lekárom, že nemôžem dýchať, no neverili mi. Našťastie v poslednej chvíli pred mojim skolabovaním primára napadlo dať mi prívod ozónu do nosa. Inak by som sa z toho nedostal. Keď niekomu poviem, že z priestorov bez úniku - lietadlo, jaskyňa, baňa a tunel mám paniku, každý sa čuduje, že som ako malé decko, hoci som vysokoškolsky vzdelaný a mám po päťdesiatke.

Teraz sa čudujem zase ja... čo s tým má vek a vzdelanosť ? To ako keby sa čudovali ako je to možne, že sa Titanic potopil, ved to bola na tu dobu jedinečná loď... hmmm...

Marcela91
02.04.11, 18:07
..odporucam liecitela pana Vladimira Michalca, mne pomohol velmi, kontakt si vygooglite...

aknirad251
03.04.11, 07:55
aj ja na to uzivam seroxat a solian tiez mi to pomohlo a hlavne myslienka ze pri tych neprijemnych stavoch co je pekne slovo neumriem....

macinka9
05.04.11, 16:13
mne dala psychiatrička tiež seroxat, ale mala som vedľajšie účinky, prehánky, tak som to musela vysadiť. Ale ani som to nehovorila psychiatričke, lebo to boli asi 4 tabletky, čo mi skúšala dať. Tak teraz mi zostal Frontin, beriem espumisan, aby ma nenafukovalo z jedla a hlavne probiotiká. Trošku sa to ustálilo, psychologička so mnou robila relaxáciu, tak sa v prípade, že to na mňa ide snažím zhlboka dýchať a upokojiť sa. Stáva sa mi to hlavne doma, tak vtedy vypínam telku, rádio, všetko, len aby som bola v tichu. A teraz som si kúpila dve knihy od Hayovej, počula som na ňu len samú chválu, treba si to prečítať, možno to niekomu pomôže. Držim všetkým palce...:o)))

macinka9
05.04.11, 16:21
motylik7, ešte sa tu tak dobre nevyznám a neviem Ti poslať správu len pre teba, mám záujem o tom, čo si mi písala, takže budem rada, ak mi dáš nejaké kontakty. Veľká vďaka

danushka
26.04.11, 21:56
Zdravím všetkých, mala som problém s krčou chrbticou, bolo to tak hrozné, že som prepadala do takej paniky a strachu, myslela som , že mi utrhne hlavu, vraj CT prechod - zničená platnička, liečiť sa to nedá, je tomu viac rokov, nemohla som si ľahnúť .... koniec sveta, stretla som staršieho lekára všetkých lekárov, povedal cvičiť, cvičiť a cvičiť, dnes cvičím pilates, jógu, a hlavne odkysľujem organizmus , pozri článok na pravej strane na webe leansro.sk čo je to prekyslenie - funguje to a super.

Milá Mária, obávam sa, že si v zlej téme na propagáciu niečoho, čo má s panickou poruchou spoločné veľké NIČ.
Ak by Ťa práve teraz pochytila panika s úzkosťou, že takto sa reklama nerobí a nevedela by si sa z toho dostať, tak si ešte raz prečítaj poriadne túto tému a neprzni tému svojou prítomnosťou ľuďom, ktorí skutočne bojujú s vážnym zdravotným problémom a neboja sa o ňom verejne hovoriť a kašlú na nejakého vlezlého spamera.

Eulalia
27.04.11, 04:34
ahojte, preluskala som celu temu a rozhodla sa prispiet svojou troskou bolesti :(. Panicku poruchu mi diagnostikovali v januari tohto roka. Zatial som bez liekov na vlastnu ziadost, len pod dohladom psychologa a psychiatra. Snazim sa zvladnut svoje problemy, ale mam pocit, ze sa to naopak zhorsuje. Ataky sa u mna delia na dva typy -
1. by som povedala uplne bezny strach z neznama, z toho ze mi zrazu zostane zle, ako bude reagovat moje okolie, ci budem moct vyjst z miestnosti/budovy...tento typ ataku viem predychat dychovym cvicenim a odvedenim pozornosti, zatial.
2. typ ataku je ovela silnejsi - samotny atak trva par minut a prejavi sa mi silnou uzkostou, triaskou, hnackou, placom a nasledne depresiou trvajucou niekolko hodin.
Spolocne s atakom prichadzaju silne vycitky svedomia za chybu z minulosti. Nikdy som tu chybu az tak neriesila, az kym sa u mna neprejavil prvy atak, ktory sprevadzala velmi silna uzkost prave z tejto chyby. Neviem co mam urobit. Vracat do minulosti sa nechcem, uz tym nic nezmenim. Ta chyba mi otvorila oci a naviedla ma na spravnu cestu, uz pred vyse pol rokom a teraz sa mi zrazu zacala objavovat takouto formou. Priznat tu chybu nechcem tiez, nakolko by som tym ublizila viacerym blizkym ludom. Som teda v bludnom kruhu, z ktoreho neviem vyjst - priznat chybu nechcem, lebo ju neviem vratit spat, je to minulost, a ublizila by som v pritomnosti viacerym blizkym. Ale zaroven neviem "zatvorit dvere" za minulostou, a tuto chybu si odpustit, a prave naopak jej podakovat, ze mi otvorila oci a naviedla ma na spravnu cestu....:mee::mee:
Zdá sa, že si zistila, čo je spúšťačom Tvojich atakov. Píšeš, že si pod dohľadom psychológa a psychiatra. Skús sa práve s nimi porozprávať o tej svojej chybe z minulosti. Ak to nejako nevyriešiš, asi sa nepohneš ďalej. Pri rozhovoroch s nimi nájdete možno riešenie, ako tú chybu odčiniť.

danushka
27.04.11, 11:23
Snazim sa ju odcinit kazdy jeden den. Ukazala mi co je dolezite, ale akosi si ju stale nedokazem odpustit. Bola som neverna manzelovi, dlhsie obdobie. Nestacilo mi co som mala doma, potrebovala som si svoju cenu dokazat inde :mee: Po nejakej dobe som z tohto "sna" precitla a uvedomila si, ze manzel je pre mna ten jediny dolezity a vsetko som ukoncila. Zmenilo to cely moj postoj k zivotu, mozno by som povedala, ze ta chyba ma napravila. Zial, neviem si ju odpustit :mee: Ak by som sa priznala manzelovi, OK mozno by sa mi ulavilo, ale za aku cenu? Velmi by som ublizila nielen jemu ale aj celej rodine :mee:
Ja viem, mala som si to uvedomit predtym, ale zial...viem, ze minulost uz nevratim a nenapravim, mala by som si odpustit, uzavriet to a poucit sa z chyby. Niekedy su dni dobre, kedy tuto chybu vnimam naopak ako dar, ktory mi pomohol si uvedomit dolezitost mnohych veci, ktore som doteraz povazovala za bezne a vlastne ma urobil lepsim clovekom. A potom pride zly den kedy ma chyti strasny uzkostny atak s myslienkou na tuto hroznu chybu, neviem co zo sebou, trasiem sa, mam hnacku, placem, mam silny pocit priznat sa manzelovi, ale vzdy si poviem, ze nie, ze je to len moja chyba, a nebolo by spravne aby trpel za moju chybu on. Nejako to prejde, 2-3 dni ma drzi slabsia depresia, a potom znovu vijde slnko a chybu beriem ako nieco, co sa stat muselo, aby ma to napravilo. Niekedy mam pocit, ze toto nie je dovod uzkostnej poruchy, ze sa len na tomto ta uzkost prizivuje...

Toto tajomstvo uchovaj až do hrobu a uvedom si, že každý z nás je hriešny a má svoju 13 komnatu, do ktorej nikoho nevpustí.
Neveru môžeš zobrať ako niečo, čo Ťa posunulo dopredu a uvedomila si si, že máš človeka, ktorého ľúbiš tak, že nemôžeš byť bez neho a Tvoja láska je až tak veľká, že táto chyba Ťa bolí možno viac, ako fakt, že by sa o tom sám manžel dozvedel.
Nemá zmysel sa však k tomu vracať. Máš život pred sebou a jeden hriech môžeš odčiniť tisíckou láskavých, každodenných činov, úplne bežných prejavov lásky a dôvery...
Časom sa oslobodíš z tohto jarma. Nezabila si predsa nikoho, neodolala si pokušeniu a možno aj okolnosti zapríčinili, že si konala tak, ako by si za iných nekonala.
Treba vedieť odpúšťať blízkym a treba vedieť odpustiť aj sebe. Možno bez tejto chyby by si nepoznala pravú hodnotu Vášho vzťahu a svojich citov k milovanému človeku.

evuš
27.04.11, 12:07
Súhlasím s Danushkou ! Určite sa o nevere nemôže dozvedieť manžel ! Bol by nešťastný a Ty - hoc by sa Ti možno trošku uľavilo na duši, bola by si nešťastná i Ty. Ber to ako zakopnutie, ktoré bolo, Ty si sa však postavila ... Ži a miluj svojho manžela, odpusti si sama sebe. Verím že sa Ti to podarí a porazíš tým i PP. Držím päste !

Eulalia
27.04.11, 16:20
A možno by ti pomohlo aj kineziologické odblokovanie. Je veľmi účinné práve pri takýchto prípadoch starej viny, ktorú už nemôžeme napraviť.

evuš
28.04.11, 07:36
Dakujem ze ma neodsudzujete. Snazim sa odpustit si, ale v case ked ma chyti uzkost, vidim ako jedinu moznost priznat sa. Za normalnych okolnosti viem, ze to cesta nie je. Aka strasne silna vie byt ta hnusna uzkost, clovek by urobil cokolvek aby presla :( kineziologia ma napadla tiez, ale nepodarilo sa mi vyhladat ziadny kontakt na kineziologa v blizkosti Ba. buduci tyzden idem svojej psychologicke, tak sa skusim popytat jej. dalsou cestou pre mna je aj viera, tak verim ze nieco pomoze ;) a dakujem vam dievcata za podporu, verte ze pomaha ;)

Prečo by sme Ťa mali odsudzovať ???? Kto je už len prosím Ťa na tomto svete bez viny ???? Hoci i ja sa snažím byť lepším človekom, veľmi dobre viem, že mám ešte stále čo opravovať ! Povedz si : "Kto je bez viny, nech hodí do mňa kameňom"...... uvidíš, nenájdeš ani jedného, kto by tým kameňom hodil. Takže prestaň myslieť na zlyhanie, ale prežívaj krásny život so svojim manželom a uvidíš, že slniečko znovu svieti, kvietky voňajú, vtáčiky štebocú... Pomysli si, že minimálne zopár poraďákov na Teba myslí a chcú, aby si bola i Ty šťastná a usmiata :):---

ivanya
16.05.11, 14:10
ahojte, pozeram, ze vsetky moje prispevky su fuc, hmm...nevadi, kedze ste citovali. Ak by ste niekto potrebovali meditacnu hudbu/slova na ukludnenie pred spanim, poslite spravu poslem vam. Mam ju od svojej psychologicky, a na mna ma teda 100 % ucinok, chrapem do 5 minut :D

motylik7
16.05.11, 16:13
ahojte, pozeram, ze vsetky moje prispevky su fuc, hmm...nevadi, kedze ste citovali. Ak by ste niekto potrebovali meditacnu hudbu/slova na ukludnenie pred spanim, poslite spravu poslem vam. Mam ju od svojej psychologicky, a na mna ma teda 100 % ucinok, chrapem do 5 minut :D

Ivanya, ideš na to dobre, tak ti držím palce ;)
P.S. Kineziolog je OK, dobré sú aj rodinné konštelácie, alebo aj tachyion-terapie, kde sa tiež rozpúšťajú mentálne bloky - potom odídu aj problémy :)

mirec zbirec
26.05.11, 23:47
Opat po case sa chcem poradit s mojimi postrehmi a mozno niekomu helfnut. Zobral som nasu poruchu z ineho konca nakolko uz asi kazdy zistil odkial fuka a aky bordel moze mat v hlave. Zacal som studovat nasu poruchu z vedeckeho / chemickeho hladiska. Po roznych studiach som dospel k tomu ze podla vsetkeho nasa porucha je ciastocne vrodena + ciastocne naucena + a urcite prostredie (stress a pod).

Zo vsetkych vedeckych studii mi vychadza fakt ze mame pokazene/nedobre funkcne neurotransmitery (napriklad Gaba). Resp.raz zacas mame ich hladiny asi totalne rozhadzane a vtedy nam poriadne sibe.

Preto som hladal riesenie:
1/ samozrejme vsetkym znama chemicka liecba (vychytavace serotoninu SSRI) > som odporcom tiejto liecby ak je stale sanca na prirodnu liecbu. Je mi jasne ze niekedy je potrebne pomoct aj takto ked sa clovek uz vazne citi na hovno
2/ Ale venoval som sa hlavne naturalnejsej forme - vytazky z rastlin a pod. (skusal som a nadalej aj riesim Lubovnik bodkovany=deprim a Valeriana=persen). Vsetko su to lacne veci a treba potestovat...
3/ Dalej co ma zacalo zaujimat posledne tyzdne je ovplivnovanie hladiny serotoninu cez 5-htp, tryptofun a pod...realne pomaha
4/ finalna vec na ktoru chcem upozornit je clanok kde som nasiel nasledovne info - jeden psychiater zacal davat pacientke aminokyseliny (normalne ako pre kulturistov - hlavne aby tam boli vsetky esencialne aminokyseliny). Teraz jem uz piaty den aj ja aminokyseliny a mam pocit ze sa vraciam akosi rychlejsie do normalu. Toto je hlavny dovod preco pisem sem. Chcel by som aby niekto skusil tuto kuru s aminokyselinami ci sa mi to nezda. Z biologickehom hladiska by to aj sedelo nakolko neurotransmitery sa tvoria z aminokyselin. Kazdopadne ktomu jem Bekomplex
Citat - "By using supplements of the amino acids that make up specific neurotransmitters, you can actually change the nature and intensity of the brain messages they carry and thus the emotions they affect."

5/ dalsia vec a to je posledna je neurotransmiter GABA - dost som sa docital o nom a vyzera byt celkom klucom k nasej poruche. Ak nepomozu aminokyseliny tak skusim kuru GABA+magnezium. O tomto som nasiel tiez kopec veci zeby mohlo pomoct.
Citat - Roberta had suffered from "random, free-floating anxiety with intermittent panic" since puberty. Biochemically, anxiety is a state in which the brain is over-firing - sending too many messages at once, Bronson explains. The levels of nerve-signal-blocking chemicals in the brain, such as GABA, are not sufficient to offset the onslaught of information that gets randomly triggered. Inak povedane Gaba neurotranmiter pomaha riesit mozgu s myslienkovym bordelom - o tomto som vela pocital...

Neberte to prosim ako rady od lekara ale len ako maly sukromny vyskum. Mozno niekomu pomoze.

Kazdopadne PP je velka zabava, nakolko clovek je niekedy uplne v zacyklenych myslienkach(srackach) a niekedy uplne ok. Verim ze raz niekto presne dojde ktory neurotranmiter to sposobuje a vylieci nas to. :) zite krasne a vychutnajte si kazdy krasny okamih svojho zivota.

mirec zbirec
11.06.11, 09:29
vvv.naturalhealthweb.com/articles/Nelson4.html

Presne ako som pisal. Inak moj vyskum pokracuje a aminokyseliny realne funguju. Vysadil som uplne lubovnik bodkovany a uz jem len aminokyseliny + magnezium + bekomplex + omega 3. Moja porucha sa neustale zlepsuje. Skuste to niekto este. Vsetko je to naturalne oproti syntetickemu bordelu...
PS: samozrejme sportujem 3x do tyzdna
PS: ten link si upravte z vvv na www :)

mishell999
23.06.11, 18:50
Ahojte aj mna trápi PP..Začalo to pred 2 rokmi..Prišlo mi zle začala sa mi točiť hlava a bolelo ma za hrudnou kosťou.Nevedela som čo mi je tak mi doma odmerali tlak a mala som 150/100 a pulz 130.Triasla som sa a ťažko sa mi dýchalo.Myslela som si že som dostala infart.Zavolali mi záchranku tí mi pichli magnezium a srdce bilo pomalšie ale pocit strachu mi zostal az do teraz. Zistili mi arytmiu až po pol roku vysetrení. Bola som vsade možne na neurologi, na gastroent., na alergologi a uplne zbytočne.Stále mi bolo zle zvieralo mi v krku, a citila som tažobu na plucach myslela som si ze sa zadusím bolo to na nevydržanie.Nemohla som spávat, bála som sa chodit do školy.Proste nemohla som nomrálne existovat.Mama sa už na mna nemohla pozerat tak ma zobrala k psychologičke..Chodila som na niake sedenia ale to mi moc nepomáhalo tak som musela zájst k psychyatričke.Tá mi predpísala FEVARIN A ATARAX. fevarin som brlaa cca rok a potom mi bolo lepšie tak som ho vysadila..ale PP sa mi po 3 mesiacoch vrátila a verte mi je mi fakt zle.Bojím sa chodit von stále mam zle myslienky kontrolujem sa..Tak zasa som začala brat FEVARIN a berem ho zatial len tyžden takže nevidím zlepšenie..a na noc si dávam XANAX bez neho by som nezaspala...je to strane nikomu neprajem PP.

katalóg
23.06.11, 19:11
Ahojte aj mna trápi PP..Začalo to pred 2 rokmi..Prišlo mi zle začala sa mi točiť hlava a bolelo ma za hrudnou kosťou.Nevedela som čo mi je tak mi doma odmerali tlak a mala som 150/100 a pulz 130.Triasla som sa a ťažko sa mi dýchalo.Myslela som si že som dostala infart.Zavolali mi záchranku tí mi pichli magnezium a srdce bilo pomalšie ale pocit strachu mi zostal az do teraz. Zistili mi arytmiu až po pol roku vysetrení. Bola som vsade možne na neurologi, na gastroent., na alergologi a uplne zbytočne.Stále mi bolo zle zvieralo mi v krku, a citila som tažobu na plucach myslela som si ze sa zadusím bolo to na nevydržanie.Nemohla som spávat, bála som sa chodit do školy.Proste nemohla som nomrálne existovat.Mama sa už na mna nemohla pozerat tak ma zobrala k psychologičke..Chodila som na niake sedenia ale to mi moc nepomáhalo tak som musela zájst k psychyatričke.Tá mi predpísala FEVARIN A ATARAX. fevarin som brlaa cca rok a potom mi bolo lepšie tak som ho vysadila..ale PP sa mi po 3 mesiacoch vrátila a verte mi je mi fakt zle.Bojím sa chodit von stále mam zle myslienky kontrolujem sa..Tak zasa som začala brat FEVARIN a berem ho zatial len tyžden takže nevidím zlepšenie..a na noc si dávam XANAX bez neho by som nezaspala...je to strane nikomu neprajem PP.
Aké vyšetrenia ti urobili na gastre? Konkrétne.

Ajk&
02.07.11, 05:57
no neviem ... na tabletky tabletky a na to zasa tabletky. Zobrať plecniak, ísť 20 km pešo, nazbierať si byliniek a keď prídeš domov tak si ani neumyješ nohy a zaspíš. Ráno si uvaríš čaj, budú ťa bolieť nohy, ale myseľ bude čistá aj bez tabletiek, bez stvrdnutej pečene a ešte aj ušetríš. Keď si toto 10 x zopakuješ - tak mi napíš či to pomohlo.

buchač
02.07.11, 06:49
Predam hocijake tabletky aj na predpis. tabletkyy zavinac gmail.com

....človeče , Ty si asi iný pacient ...:rolleyes:

Teraz tak dumem ....buď Ťa práve prepustili z psychiatrie ( čo bola chyba ...) alebo si odtiaľ zdrhol ( ale oni si Ťa nájdu ...do klietky pôjdeš ...pako ) ...:rolleyes:

...a aj ten , čo by od Teba kúpil , by bol zrelý robiť Ti spoločnosť v tej klietke ....čistý dilino by bol ...:---:D

Filipko D
28.07.11, 20:27
Koho postihol strach?

buchač
30.07.11, 14:14
Koho postihol strach?

...snáď každého ...alebo sa hádam mýlim ???

A je úplne jedno , v akej forme alebo pri akej príležitosti sa to stalo ...


Jedného síce poznajú hádam všetci ...Nebojsa ho zovú ...;):rolleyes:

bmwx
19.08.11, 18:00
Dobry večer,

mám 26 rokov, posledný pol rok pociťujem rôzne stavy, ako búšenie srdca, točenie hlavy, menšie závraty, ťažko nadväzujem nové kontakty s cudzími ľuďmi, proste mám strach, úzkosť, bojím sa o blízkych atď. Mimochodom môj otec má to isté, asi sa to dedí. Myslel som si, že mi niečo je zdravotne fyzicky, tak som začal vyšetreniami na internom, neurologa, ortopeda ( chrbtica ), odbery krvi, moču. Všetko dopadlo dobre. Len poslednu stranku som si nedal skontrolovat. Dusevnu. Lebo sa toho stranim, ani neviem prečo, hanbím sa ísť za psychologom, čo ak mi povie, že mám duševný problém, pošle ma za psychiatrom a povie, že mam problem v hlave a predpíše mi antidepresíva a som skončil, lebo pri podnikaní musím byť fit, čulý, aktívny, nebojácny a nie ospalý, apatický a mimo realitu. A v takomto stave ja nemôžem viesť firmu, lebo to nezvládnem. Takže, chcel by som podstúpiť najprv niečo iné ako psychiatra a psychologa. Napríklad čo také REIKI?? Vo Zvolene u nás to robí jeden pán. Ale do konca roka 2011 neobjednáva už a to ja nevydržím, lebo mi fakt šibne. Poznáte niekoho dobrého čo sa vyzná v REIKI na Slovensku?? Niekto kto mi prúdenie energie v tele dá dokopy, aby som nemal také stavy aké mávam?? Ďakujem vopred za odpovede.

danushka
19.08.11, 19:07
Dobry večer,

mám 26 rokov, posledný pol rok pociťujem rôzne stavy, ako búšenie srdca, točenie hlavy, menšie závraty, ťažko nadväzujem nové kontakty s cudzími ľuďmi, proste mám strach, úzkosť, bojím sa o blízkych atď. Mimochodom môj otec má to isté, asi sa to dedí. Myslel som si, že mi niečo je zdravotne fyzicky, tak som začal vyšetreniami na internom, neurologa, ortopeda ( chrbtica ), odbery krvi, moču. Všetko dopadlo dobre. Len poslednu stranku som si nedal skontrolovat. Dusevnu. Lebo sa toho stranim, ani neviem prečo, hanbím sa ísť za psychologom, čo ak mi povie, že mám duševný problém, pošle ma za psychiatrom a povie, že mam problem v hlave a predpíše mi antidepresíva a som skončil, lebo pri podnikaní musím byť fit, čulý, aktívny, nebojácny a nie ospalý, apatický a mimo realitu. A v takomto stave ja nemôžem viesť firmu, lebo to nezvládnem. Takže, chcel by som podstúpiť najprv niečo iné ako psychiatra a psychologa. Napríklad čo také REIKI?? Vo Zvolene u nás to robí jeden pán. Ale do konca roka 2011 neobjednáva už a to ja nevydržím, lebo mi fakt šibne. Poznáte niekoho dobrého čo sa vyzná v REIKI na Slovensku?? Niekto kto mi prúdenie energie v tele dá dokopy, aby som nemal také stavy aké mávam?? Ďakujem vopred za odpovede.

Prosím Ťa, nebuď smiešny !
Ty nie si psychotik. Tých liečia utlmovákmi, ktoré obmedzujú pacienta v motorike a tlmia im duševno.
Neurotické diagnózy ako panická porucha, bipolárna porucha osobnosti, depresia a podobne sa lieči úplne inými liekmi, ktoré nemajú tlmiace účinky, naopak, majú povzbudiť a zabrániť určitým pocitom. Zväčša sa jedná o lieky na báze sérotonínu, čo je hormón ,,šťastia" a z toho určite nezaspíš.

Jednoznačne treba navštíviť v prvom rade psychiatra, aby správne diagnostikoval Tvoj problém a s pomocou psychiatra a psychológa sa dáš dokopy.
Veď prelúkaj tému a jej podobné na Porade a uvidíš, že je to choroba častá a ľudia o nej otvorene rozprávajú.
Pokiaľ si neurobíš poriadok v tom, že je obmedzené pozerať sa na psychiatriu ako na strašiaka, nepohneš sa z miesta ďalej.

bmwx
20.08.11, 08:04
Najprv sa pozdrav slušne a potom niečo píš, dobre?! Ale dík za odpoveď.


Prosím Ťa, nebuď smiešny !

Ty nie si psychotik. Tých liečia utlmovákmi, ktoré obmedzujú pacienta v motorike a tlmia im duševno.
Neurotické diagnózy ako panická porucha, bipolárna porucha osobnosti, depresia a podobne sa lieči úplne inými liekmi, ktoré nemajú tlmiace účinky, naopak, majú povzbudiť a zabrániť určitým pocitom. Zväčša sa jedná o lieky na báze sérotonínu, čo je hormón ,,šťastia" a z toho určite nezaspíš.

Jednoznačne treba navštíviť v prvom rade psychiatra, aby správne diagnostikoval Tvoj problém a s pomocou psychiatra a psychológa sa dáš dokopy.
Veď prelúkaj tému a jej podobné na Porade a uvidíš, že je to choroba častá a ľudia o nej otvorene rozprávajú.
Pokiaľ si neurobíš poriadok v tom, že je obmedzené pozerať sa na psychiatriu ako na strašiaka, nepohneš sa z miesta ďalej.

alaya1
20.08.11, 08:27
Ak nepotrebujes dobre rady v tejto teme, mal si si zadat temu- Hladam Reiki.
Tvoja odpoved na dobre rady Danushky ma poriadne prekvapila.

danushka
20.08.11, 11:00
Najprv sa pozdrav slušne a potom niečo píš, dobre?! Ale dík za odpoveď.

S pozdravom, či bez neho, človek potrebuje v zdravotný problémoch špecifikovať problém odborníkom. Rada odo mňa mala byť povzbudivá, mala byť nakopnutím.
Keď ma bolí zub, idem k zubárovi. Keď ma bolí koleno, idem k ortopédovi, keď cítim duševný nesúlad, navštívim psychiatra a riešim to s ním.

Čakať pol roka na to, že sa dostanem k terapeutovi REIKI je smiešne. Za ten čas ak existuje napríklad panická porucha, sa môže natoľko zhoršiť stav pacienta, že ho vyčlení z pracovného procesu.
Podpora terapeuta je dobrá vtedy, ak jej predchádza aj odborný dohľad s liečivami.
A o čo ide, môže potvrdiť len lekár. Tu Ťa nik nediagnostikuje.

buchač
20.08.11, 12:18
Dobry večer,

mám 26 rokov, posledný pol rok pociťujem rôzne stavy, ako búšenie srdca, točenie hlavy, menšie závraty, ťažko nadväzujem nové kontakty s cudzími ľuďmi, proste mám strach, úzkosť, bojím sa o blízkych atď. Mimochodom môj otec má to isté, asi sa to dedí.
...nemyslím si ...
Myslel som si, že mi niečo je zdravotne fyzicky, tak som začal vyšetreniami na internom, neurologa, ortopeda ( chrbtica ), odbery krvi, moču. Všetko dopadlo dobre.
...šak jasné , aj pacienti na psychiatrii sú telesne v poriadku ...
Len poslednu stranku som si nedal skontrolovat. Dusevnu. Lebo sa toho stranim, ani neviem prečo, hanbím sa ísť za psychologom, čo ak mi povie, že mám duševný problém, pošle ma za psychiatrom a povie, že mam problem v hlave
...no a ????????...nebudeš prvý a ani posledný ...
a predpíše mi antidepresíva a som skončil,
...no a ??????.......detto...
lebo pri podnikaní musím byť fit, čulý, aktívny, nebojácny a nie ospalý, apatický a mimo realitu.
...veĺa podnikateľov je úplne mimo a ani diliboďo neberú ...
A v takomto stave ja nemôžem viesť firmu, lebo to nezvládnem. Takže, chcel by som podstúpiť najprv niečo iné ako psychiatra a psychologa. Napríklad čo také REIKI?? Vo Zvolene u nás to robí jeden pán. Ale do konca roka 2011 neobjednáva už a to ja nevydržím, lebo mi fakt šibne. Poznáte niekoho dobrého čo sa vyzná v REIKI na Slovensku?? Niekto kto mi prúdenie energie v tele dá dokopy, aby som nemal také stavy aké mávam??
...prečo si myslíš ,že práve REIKY pomôže ???
Možno aj jóga ...
Ďakujem vopred za odpovede.
Dobrý deň !!!!......;):rolleyes::cool:

...v texte ...

Zoltan Miklos
20.08.11, 12:56
pred par rokmi som zazil syndrom vyhorenia. a to nie len v kariere, ale aj v kazdom aspekte zivota. nasledovalo velmi dlhe obdobie tzv. "tmava noc duse" popretkavana obdobiami depresie a bytostnych strachov. vdaka tejto skusenosti som sa velmi vela naucil o sebe - o svojej psychologii a duchovne. Viem, ze kazdy z nas je iny, a ze to, co pomaha mne nemusi 'sadnut' niekomu inemu, ale mozno sa tu najde niekto, kto tuto informaciu oceni. Takze by som chcel len napisat, ze mne velmi-velmi pomolho aj pomaha tzv. "The Journey". je to metoda na transformaciu emocnych blokov a negativnych presvedceni. vyvinula to pani Brandon Bays. Jej knizka sa da dostat aj na Slovensku (aj ked v cestine) pod nazvom Cesta. a maju aj webstranku: www.cesta-cs.info. podla mna stoji za precitanie, a uvidite, ci vas to oslovi, ved tolko ciest, kolko ludi :-)

korela
20.08.11, 13:04
Dobry večer,

mám 26 rokov, posledný pol rok pociťujem rôzne stavy, ako búšenie srdca, točenie hlavy, menšie závraty, ťažko nadväzujem nové kontakty s cudzími ľuďmi, proste mám strach, úzkosť, bojím sa o blízkych atď. Mimochodom môj otec má to isté, asi sa to dedí. Myslel som si, že mi niečo je zdravotne fyzicky, tak som začal vyšetreniami na internom, neurologa, ortopeda ( chrbtica ), odbery krvi, moču. Všetko dopadlo dobre. Len poslednu stranku som si nedal skontrolovat. Dusevnu. Lebo sa toho stranim, ani neviem prečo, hanbím sa ísť za psychologom, čo ak mi povie, že mám duševný problém, pošle ma za psychiatrom a povie, že mam problem v hlave a predpíše mi antidepresíva a som skončil, lebo pri podnikaní musím byť fit, čulý, aktívny, nebojácny a nie ospalý, apatický a mimo realitu. A v takomto stave ja nemôžem viesť firmu, lebo to nezvládnem. Takže, chcel by som podstúpiť najprv niečo iné ako psychiatra a psychologa. Napríklad čo také REIKI?? Vo Zvolene u nás to robí jeden pán. Ale do konca roka 2011 neobjednáva už a to ja nevydržím, lebo mi fakt šibne. Poznáte niekoho dobrého čo sa vyzná v REIKI na Slovensku?? Niekto kto mi prúdenie energie v tele dá dokopy, aby som nemal také stavy aké mávam?? Ďakujem vopred za odpovede.
Si nás tu postavil do pozoru...:-).
Nie je zvykom sa na tomto fóre zdraviť v príspevkoch. Ale prajem ti pekný deň.
Ja by som sa ťa chcela spýtať, ako si na tom s energiou? Kedy jej máš počas dňa najmenej?
Ako často a hlavne kedy a za akých okolností sa ti spúšťajú uvedené príznaky? Máš pravidelnú a kvalitnú stravu? Aké mávaš najväčšie prestávky medzi jedlami?

Už ma tu zaujal jeden prispievateľ, ktorý tiež hľadá odpoveď na zvládnutie svojich stavov inú cestu ako cez lieky - možno tú správnu.
Maj sa dobre.

danushka
20.08.11, 14:04
To je dobrý postreh korela s tou otázkou, kedy sú počas dňa pocity úzkosti a strachu najntenzívnejšie a celkové prehodnotenie svojho stavu, či sa nejedná o druh vyhorenia.
Ak tieto pocity trvajú hneď od rána a spánok je zlý, plytký, prerušovaný - treba hľadať lekára.

Sú ľudia, čo v minulosti trpeli rôznymi druhmi neurotických porúch a aj sa liečili a naučili sa rozoznávať svoje pocity natoľko, že sami vedia prehodnotiť stav, či pomože terapia, autosugestívne cvičenie, alebo treba opäť nasadiť liečivá. Takúto skúsenosť však nik nenadobudne čítaním fór, treba si to odžiť.

Myslím, že bmwx je na dobrej ceste, lebo si to uvedomuje a začal o tom rozprávať. Je veľa aspektov, ktoré môžu problém zhoršiť alebo zlepšiť. Je to v prvom rade rodina a blízky kruh ľudí, naša práca a spokojnosť s ňou, vzťahy, fyzická kondícia.
Čo pomáha jednému, druhého môže ničiť a práve preto je odborník dobrý na to, aby vyhodnotil nezaujato situáciu.

bmwx
20.08.11, 16:16
To je dobrý postreh korela s tou otázkou, kedy sú počas dňa pocity úzkosti a strachu najntenzívnejšie a celkové prehodnotenie svojho stavu, či sa nejedná o druh vyhorenia.
Ak tieto pocity trvajú hneď od rána a spánok je zlý, plytký, prerušovaný - treba hľadať lekára.

Sú ľudia, čo v minulosti trpeli rôznymi druhmi neurotických porúch a aj sa liečili a naučili sa rozoznávať svoje pocity natoľko, že sami vedia prehodnotiť stav, či pomože terapia, autosugestívne cvičenie, alebo treba opäť nasadiť liečivá. Takúto skúsenosť však nik nenadobudne čítaním fór, treba si to odžiť.

Myslím, že bmwx je na dobrej ceste, lebo si to uvedomuje a začal o tom rozprávať. Je veľa aspektov, ktoré môžu problém zhoršiť alebo zlepšiť. Je to v prvom rade rodina a blízky kruh ľudí, naša práca a spokojnosť s ňou, vzťahy, fyzická kondícia.
Čo pomáha jednému, druhého môže ničiť a práve preto je odborník dobrý na to, aby vyhodnotil nezaujato situáciu.

Ešte poviem takto. V roku 2009 som skončil výšku, nastúpil som do sprostého otrasného zamestnania, ktoré mi celé dva roky nedávalo zmysel, proste som tam nechcel skysnúť ako úbožiak, v kancelárii pre štátnu spoločnosť. Samozrejme nič by na tom nebolo, kebyže mi ten flek nevybavili rodičia už pol roka dopredu od ukončenia školy a ja debil poslušný synáčik som nastúpil, lebo začali sa vyhrážky z ich strany, že ma vydedia a vezmú mi čo mi dali,... aj ked som vedel, že ma to nezaujme, nastupil som asi zo strachu pred nimi. S rodičmi nevychádzam dobre, komunikácia nula bodov, otec je tvrdý a myslím, že tiež má panicku poruchu ( strach z hocičoho ) ale on na to kašle, neprizná si to, lebo má majetky a niekto ako on určite nemá duševnu poruchu, tak s tým žije, ale je čudný, výbušný atď......, ja taký nechcem byť, preto som tu aj napísal. ....Po dvoch rokoch v tej práci som s tým sekol, lebo celé tie dva roky som sa vnútorne zožieral, nadával, neznášal som komunistické prebytky v štátnom sektore, tích ľudí nemoderných, s priblblými názormi atď. Naši nechápali, že som odišiel odtial... Vrátil som sa k podnikaniu, ktoré som začal už na vysokej škole, ale pre nedostatok času som to neskôr prerušil... a samozrejme naši ma podceňujú doteraz, ako vždy, neveria mi v ničom, radšej by boli keby som tam hnil v štátnom sektore, že tam je istota, ale také názory ja s...rem. Teraz konečne robím to čo som chcel, ale prečo práve teraz začínam mať problémy v hlave, to ako naschval...a verím, že nevyhorím tak skoro, lebo ma drbne, radšej zájdem za psychiatrom a nech mi pomôže....

bmwx
20.08.11, 16:21
Si nás tu postavil do pozoru...:-).
Nie je zvykom sa na tomto fóre zdraviť v príspevkoch. Ale prajem ti pekný deň.
Ja by som sa ťa chcela spýtať, ako si na tom s energiou? Kedy jej máš počas dňa najmenej?
Ako často a hlavne kedy a za akých okolností sa ti spúšťajú uvedené príznaky? Máš pravidelnú a kvalitnú stravu? Aké mávaš najväčšie prestávky medzi jedlami?

Už ma tu zaujal jeden prispievateľ, ktorý tiež hľadá odpoveď na zvládnutie svojich stavov inú cestu ako cez lieky - možno tú správnu.
Maj sa dobre.

Ano mám kvalitnu stravu, pravidelnú, pravidelný pitný režim, všetko pravidelne, beriem vitamíny, hlivu, všetko je z tohto hladiska OK. Uvedené príznaky sa mi začínajú, tak že sa zamyslím nad tým, že mi rodičia neveria, a prestnem si v ten moment veriť aj ja, a začínam spochybňovať čo robím pracovne a už začne búšiť srdce a závrat..., prejde to asi po 20 min... niekto mi to určite napíše, že kašli na rodičov, rob si svoje, ale ja ich mám rád, tak ako?? Bolo by mi ukradnuté, keby mi neverili cudzí ludia, ale rodičia?? trochu na hlavu...

alabut
20.08.11, 16:55
Aj moja panicka ma obcas poruchu. Zvycajne sadnem k demizonu a relaxujem. :-)

buchač
20.08.11, 18:53
Ešte poviem takto. V roku 2009 som skončil výšku, nastúpil som do sprostého otrasného zamestnania, ktoré mi celé dva roky nedávalo zmysel, proste som tam nechcel skysnúť ako úbožiak, v kancelárii pre štátnu spoločnosť. Samozrejme nič by na tom nebolo, kebyže mi ten flek nevybavili rodičia už pol roka dopredu od ukončenia školy a ja debil poslušný synáčik som nastúpil, lebo začali sa vyhrážky z ich strany, že ma vydedia a vezmú mi čo mi dali,... aj ked som vedel, že ma to nezaujme, nastupil som asi zo strachu pred nimi. S rodičmi nevychádzam dobre, komunikácia nula bodov, otec je tvrdý a myslím, že tiež má panicku poruchu ( strach z hocičoho ) ale on na to kašle, neprizná si to, lebo má majetky a niekto ako on určite nemá duševnu poruchu, tak s tým žije, ale je čudný, výbušný atď......, ja taký nechcem byť, preto som tu aj napísal. ....Po dvoch rokoch v tej práci som s tým sekol, lebo celé tie dva roky som sa vnútorne zožieral, nadával, neznášal som komunistické prebytky v štátnom sektore, tích ľudí nemoderných, s priblblými názormi atď. Naši nechápali, že som odišiel odtial... Vrátil som sa k podnikaniu, ktoré som začal už na vysokej škole, ale pre nedostatok času som to neskôr prerušil... a samozrejme naši ma podceňujú doteraz, ako vždy, neveria mi v ničom, radšej by boli keby som tam hnil v štátnom sektore, že tam je istota, ale také názory ja s...rem. Teraz konečne robím to čo som chcel, ale prečo práve teraz začínam mať problémy v hlave, to ako naschval...a verím, že nevyhorím tak skoro, lebo ma drbne, radšej zájdem za psychiatrom a nech mi pomôže....


Ano mám kvalitnu stravu, pravidelnú, pravidelný pitný režim, všetko pravidelne, beriem vitamíny, hlivu, všetko je z tohto hladiska OK. Uvedené príznaky sa mi začínajú, tak že sa zamyslím nad tým, že mi rodičia neveria, a prestnem si v ten moment veriť aj ja, a začínam spochybňovať čo robím pracovne a už začne búšiť srdce a závrat..., prejde to asi po 20 min... niekto mi to určite napíše, že kašli na rodičov, rob si svoje, ale ja ich mám rád, tak ako?? Bolo by mi ukradnuté, keby mi neverili cudzí ludia, ale rodičia?? trochu na hlavu...

...hm , teraz je to trošku jasnejšie ...jedno s druhým dáva väčší obraz - zmysel ...
No aj ta si stojím za názorom , že len poniektoré psychické choroby sú dedičné ...no tie radšej ani nespomínam , na tie by sa asi dávnejšie prišlo , majú svoje špecifiká prejavovania sa ...to by bol už iný level ...

Mám za to , že možno práve ( možno určite ) ten vzťah medzi Tebou a rodičmi je ( bol , keď sa jedná len o tak krátku dobu ) práve ten spúšťací mechanizmus ...ono sa to neprejaví hneď okamžite totiž , nejaké menšie príznaky , ktoré si si ani neuvedomoval , tam už pravdepodobne aj boli ....

Záverom asi len toľko , že sa skôr jedná o nejakú formu depresie ...máš na výber dve - tri možnosti :
- psychológa...
- dobrého priateľa ....nie kamaráta , ale priateľa ...
- alebo to prehĺtneš sám ...no to je veľmi dlhá cesta ...
- alebo ......????

katalóg
20.08.11, 19:06
K "alebo". Ak by boli rodičia ústretoví, boli by vhodné rodinné konštelácie. Nakoniec ich môže absolvovať sám aj bez nich, a vzťahy by sa mali i tak upraviť. Nemusia sa zúčastniť na nich spolu. Aj individuálne. Rodina je rodina. Pre mňa najväčšia hodnota, ako pre väčšinu ľudí. Ak má dieťa problém, a zvládam ho riešiť, riešim ho.

Zoltan Miklos
20.08.11, 20:56
z mojho uhla pohladu psychologicke problemy ako napr. panicka porucha, ci depresie mozu byt "dedicne" avsak nie geneticky, skor prostredim, ci uz rodinnym, alebo sirsim prostredim ludskej spolocnosti.

podvedome presvedcenia a mechanizmy chovania su vstepovane do cloveka v utlom detstve svojim okolim. ked sa dieta narodi v dysfunkcnej rodine vstrebe zo svojho okolia nespravne presvedcenia a vytvori si tym nespravny sebaobraz, ktory sa moze prejavit rovnakou psychologickou poruchou, aku mali/maju rodicia (napr. depresivne dieta ak jeden z rodicov ma depresiu).

Je vsak zbytocne obvinovat rodicov za to, ze cloveku dali nespravnu vychovu resp. nespravny sebaobraz (napr ja mam velmi silny pocit menejcennosti nie len vdaka svojim rodicom). Kedze va:csinou samotni rodicia boli vychovavani v problematickom (dysfunkcnom) rodinnom prostredi sa mi nevedeli, ake mentalne modely predavaju dalej svojim detom.

Mi vsetcia sme hlboko ovplyvneni prvou aj druhou svetovou vojnou prave vdaka vychovy od svojich rodicov a spolocnosti.
Tak isto nas silno ovplyvnilo obdobie socializmu, aj ked sme sa uz v socializme nenarodili. Mentalne modely, presvedcenia, ktore sme ziskali od nasich rodicov nas podvedome ovplyvnuju kazdodenne. Mnohi z nas maju napr. podvedome presvedcenie, ze 'peniaze su spinave', len preto, lebo za sociku do nas hustili, aka je burzoazia skazena.

Kazdy sa spravame podla mentalnych modelov ziskanych zvonku a niektore nam sposobuju radost, niektore zase trapenie. Tieto mentalne modely (t.j. myslienkove pochody) a presvedcenia sa daju zmenit. Nie vsak tabletkami...

Ja som nikdy svoje psychologicke problemy neriasil tabletkami. Tabletky su dobre ana kratkodobe potlacenie neziaducich priznakov, neriesia vsak pricinu problemov, ktora tkvie v negativnych presvedceniac a myslienkovych pochodoch (ktore si casto navzajom protirecia).

Ked sa chces naozaj zbavit svojich problemov, musis objavit tieto nespravne presvedcenia a pretransformovat ich (napr. ako som uz predtym spominal Brandon Bays - Cesta, alebo ine, napr Byron Katie - The Work).

Bob Proctor (motivacny recnik) hovori: "Nemozeme za to, ake mentalne modely zdedime od svojich rodicov. Je vsak na nas, ako si ich pretvorime."

bmwx
22.08.11, 09:32
zdravim, diky za nazory, ja ten model pretvaram podla seba, len to je trochu drina. A inak, tie stavy mam zrejme z chrbtice, zistili mi, ze tlacia stavce na nervy a rovno do hlavy a z toho som mimo, takze dlhodobo rehabilitacia a spevnovanie chrbta, ale samozrejme to co som tu popisal, moze mat tiez vplyv, tak ked budem fit, dam vam vediet, diky este raz.

BIZAL
23.08.11, 11:22
Pre tých, čo majú to ŠŤASTIE, že nevedia čo je to Panická porucha....stručné vysvetlenie....panická porucha môže spôsobovať najrozličnejšie problémi ...podotýkam, chorý si tie problémy ani navymýšľa ani nepredstiera, je to ako z migrénou, a môže panický záchvat dostať aj v spánku aj keď si v úplnom kľude a bez stresu... príznaky sú najčastejšie búšenie srdca, točenie hlavy, / ja dokonca padám ale nie do bezvedomia/,pocit na odpadnutie, hrozný strach, dýchavičnosť, trasenie tela, potenie, návaly tepla či zimnica, bolesti hlavy či brucha, pocit dusenia, závraty a poruchy hybnosti.... Je to skutočne pestrý obraz, tieto problémi chorý dostane z ničoho - nič trvajú 2-15 minút niekedy aj 2 hodiny a po dosiahnutí vrcholu takéhoto záchvatu máš posit strachu z jeho opakovanie...k tomu sa často pridá vyhýbavé správanie ako napríklad sa vyhýbaš miestam, kde niet úniku ....napríklad lietadlám...alebo výťahom alebo dáka iná fóbia sa k tomu pridruží. Časom keď človeku sa to stáva znovu a znovu sa pridá aj bezmocnosť či depresia.
Lekári síce tvrdia, že je to liečiteľné a dokonca vyliečiteľné, ja akosi nemám to šťastie. A to som skúsila toho fakt veľa.
Buď rád že to nepoznáš nie je o čo stáť!

Aj ja vsetkym prajem aby to nezazili, no dnes uz tymi panic attackmi trpi kazdy druhy clovek. niekedy ten clovek ani nevie co sa mu deje, no je to to.
Este stale sa ti to vracia? Ja mam skusenost, ze mi panic attack nepride ked sa velmi ponahlam (som velmi zaneprazdnena) alebo zlostna. Skratka si myslim, ze mozog nema cas nad tym uvazovat. Taktiez som sa docitala, ze sa to stava ludom s vyssou ako priemernou inteligenciou (cloveku, ktory sa nezamysla nad inymi vecami ako nad prezitim sa to neprihodi, nepozna ani takuto poruchu). Taktiez to moze suvisiet so znizenym sebavedomim, casto po nejakom trapase.

BIZAL
23.08.11, 11:31
...hm , teraz je to trošku jasnejšie ...jedno s druhým dáva väčší obraz - zmysel ...
No aj ta si stojím za názorom , že len poniektoré psychické choroby sú dedičné ...no tie radšej ani nespomínam , na tie by sa asi dávnejšie prišlo , majú svoje špecifiká prejavovania sa ...to by bol už iný level ...

Mám za to , že možno práve ( možno určite ) ten vzťah medzi Tebou a rodičmi je ( bol , keď sa jedná len o tak krátku dobu ) práve ten spúšťací mechanizmus ...ono sa to neprejaví hneď okamžite totiž , nejaké menšie príznaky , ktoré si si ani neuvedomoval , tam už pravdepodobne aj boli ....

Záverom asi len toľko , že sa skôr jedná o nejakú formu depresie ...máš na výber dve - tri možnosti :
- psychológa...
- dobrého priateľa ....nie kamaráta , ale priateľa ...
- alebo to prehĺtneš sám ...no to je veľmi dlhá cesta ...
- alebo ......????

Co mu moze pomoct je, ze o tom prestane rozpravat, rozmyslat a pripustat si. cim viac o tom bude rozpravat, tym to bude horsie + komu to povie bude mat v nom istotu, ze dotycny o tom vie a "ochrani ho" ked to pride...ale dotycny tam nebude stale. Nerozpravat o tom! To je zaklad vyliecenia sa. Inac mu to moze prerast az do agorafobie a to je uz aj neschopnost sam si nakupit.

bmwx
23.08.11, 11:43
Aj ja vsetkym prajem aby to nezazili, no dnes uz tymi panic attackmi trpi kazdy druhy clovek. niekedy ten clovek ani nevie co sa mu deje, no je to to.
Este stale sa ti to vracia? Ja mam skusenost, ze mi panic attack nepride ked sa velmi ponahlam (som velmi zaneprazdnena) alebo zlostna. Skratka si myslim, ze mozog nema cas nad tym uvazovat. Taktiez som sa docitala, ze sa to stava ludom s vyssou ako priemernou inteligenciou (cloveku, ktory sa nezamysla nad inymi vecami ako nad prezitim sa to neprihodi, nepozna ani takuto poruchu). Taktiez to moze suvisiet so znizenym sebavedomim, casto po nejakom trapase.

môže byť, ale najprv si dajte overiť, či nie ste alergik ( dýchavičnosť, motanie hlavy ) na čokolvek, alebo či nemáte problém s chrbticou, ja som sice mladý, ale ked mi povedali, že mam tak slabý chrbat, a udiera to do hlavy, tak to su take iste pocity ako tu vy popisujete, výlučte toto a budete vedieť na čom ste. Magnetická rezonancia napovie viac, ja chodím cvičiť chrbticu a masáže a dotyčné stavy sú preč, ale treba to pravidelne cvičiť, nie v posilovni, ale u špecialistu...

BIZAL
23.08.11, 11:55
môže byť, ale najprv si dajte overiť, či nie ste alergik ( dýchavičnosť, motanie hlavy ) na čokolvek, alebo či nemáte problém s chrbticou, ja som sice mladý, ale ked mi povedali, že mam tak slabý chrbat, a udiera to do hlavy, tak to su take iste pocity ako tu vy popisujete, výlučte toto a budete vedieť na čom ste. Magnetická rezonancia napovie viac, ja chodím cvičiť chrbticu a masáže a dotyčné stavy sú preč, ale treba to pravidelne cvičiť, nie v posilovni, ale u špecialistu...

Diky za radu, ale priznaky su trosku ine, suvisia s psychikou. Aj ty mas pocit, ze sa na teba vsetci pozeraju a chcu ti zle? Nie je to len o triaske, suchu v ustach, cervenej a vlhkej pokozke, dychavicnosti, buseni srdca...tam clovek neustale rozmysla kde a ako ujde a co sa stane ked odpadne a nikto nevie preco, chce radsej polozit nakupny kosik na zem a utekat von z budovy. Strasne.

korela
23.08.11, 12:54
Aj ja vsetkym prajem aby to nezazili, no dnes uz tymi panic attackmi trpi kazdy druhy clovek. niekedy ten clovek ani nevie co sa mu deje, no je to to.
Este stale sa ti to vracia? Ja mam skusenost, ze mi panic attack nepride ked sa velmi ponahlam (som velmi zaneprazdnena) alebo zlostna. Skratka si myslim, ze mozog nema cas nad tym uvazovat. Taktiez som sa docitala, ze sa to stava ludom s vyssou ako priemernou inteligenciou (cloveku, ktory sa nezamysla nad inymi vecami ako nad prezitim sa to neprihodi, nepozna ani takuto poruchu). Taktiez to moze suvisiet so znizenym sebavedomim, casto po nejakom trapase.
Čítam, čo si si prečítala všetko o tejto nepríjemnej dg. Prakticky sú to iba dohady.
Vie mi sem niekto poslať link, alebo údaj o hodnovernom zdroji, kde medicína definuje čo je to PP? Alebo ona vychádza z dohadov?

BIZAL
23.08.11, 12:57
Čítam, čo si si prečítala všetko o tejto nepríjemnej dg. Prakticky sú to iba dohady.
Vie mi sem niekto poslať link, alebo údaj o hodnovernom zdroji, kde medicína definuje čo je to PP? Alebo ona vychádza z dohadov?

Dlhorocne skusenosti.
Hodnoverny zdroj najdes u lekara.

korela
23.08.11, 13:03
Dlhorocne skusenosti.
Hodnoverny zdroj najdes u lekara.
Koho dlhoročné skúsenosti? Pacientov. Ale čo medicína doteraz oficiálne vyskúmala?
"Hodnoverný zdroj nájdeš u lekára." Prepáč, nechápem celkom tvoju odpoveď.
Ja sa pýtam všetkých tu prispievajúcich, či niekedy počuli z úst lekára - túto poruchu vám zapríčiňuje to a to. To je všetko.

BIZAL
23.08.11, 13:08
Koho dlhoročné skúsenosti? Pacientov. Ale čo medicína doteraz oficiálne vyskúmala?
"Hodnoverný zdroj nájdeš u lekára." Prepáč, nechápem celkom tvoju odpoveď.
Ja sa pýtam všetkých tu prispievajúcich, či niekedy počuli z úst lekára - túto poruchu vám zapríčiňuje to a to. To je všetko.

Moja skusenost a skusenosti ludi, ktori touto poruchou trpia a rozpravali sa so mnou o tom.
Ja som od lekara pocula, ze to moze zapricinovat zla zivotosprava, vysoky level stresu, ine ako branicove dychanie...tiez len dohady. Prava pricina sa podla mna viac neskuma, je to ako nadcha vsade okolo nas a nie je to zabijak. Clovek sa s tym musi vysporiadat, popripade uspokojit nejakym Cipralexom...Som rada, ze som z toho von.

Barbara
23.08.11, 13:15
príčina je, že hladina serotoninu v mozgu je nízka. Z prvej ruky od psychiatra.
preto treba užívať lieky, ktoré tú hladinu vyrovnajú. napr. anidepresíva, ktoré vychytajú serotonin v tele.
kto trpí panickou poruchou, nie je cvok. to je iné kaffé;)

Zita5
23.08.11, 13:18
Moja skusenost a skusenosti ludi, ktori touto poruchou trpia a rozpravali sa so mnou o tom.
Ja som od lekara pocula, ze to moze zapricinovat zla zivotosprava, vysoky level stresu, ine ako branicove dychanie...tiez len dohady. Prava pricina sa podla mna viac neskuma, je to ako nadcha vsade okolo nas a nie je to zabijak. Clovek sa s tym musi vysporiadat, popripade uspokojit nejakym Cipralexom...Som rada, ze som z toho von.

Ešte stále to nemusí byť tak, to je možno len dočasná radosť .Panická sa zvykne vrátiť ....2-5-8-10 rokov ...

BIZAL
23.08.11, 13:18
príčina je, že hladina serotoninu v mozgu je nízka. Z prvej ruky od psychiatra.
preto treba užívať lieky, ktoré tú hladinu vyrovnajú. napr. anidepresíva, ktoré vychytajú serotonin v tele.
kto trpí panickou poruchou, nie je cvok. to je iné kaffé;)

ale to je prave to....preco je ta hladina serotoninu nizka? Preco sa nahle znizi? Myslim, ze je to bezny jav u cloveka v napatej situacii, ktory bol pre 50 rokmi poznany ako napriklad unavenost.

BIZAL
23.08.11, 13:21
Ešte stále to nemusí byť tak, to je možno len dočasná radosť .Panická sa zvykne vrátiť ....2-5-8-10 rokov ...


Jasne. Ale viem to kontrolovat, takze nech kludne pride. Prve roky som nevedela co s tym, radsej som nesla na nejake miesta a teraz je to naopak, naschval tam pojdem a ked nieco citim prichadzat dokonca ma to tesi ako to opat "poslem prec". Velmi mi pomohla jedna hruba elektronicka kniha, ktora uz neviem ako sa vola. Poslal mi ju znamy z Irska, ktory mal ten isty problem.

mirec zbirec
25.08.11, 18:32
Zdravim vsetkych po case

Moj vyskum pokracuje dalej a chcel by som sa podelit s mojim najnovsim poznatkom/objavom web stranky. Najprv som si myslel ze to je opat dalsia marketingova kravina ako ziskat z ludi penge ale opak je pravdou. Zaroven sa mi potvrdzuje fakt ze nasa porucha je z vacsiny behavioralna naucena zalezitost.

Viac nebudem nikomu prezradzat a ovplyvnovat ho zbytocne. Kazdy si spravte nazor - vvv.anxietynomore.co.uk/

Vvv nahradte opat www (kua mam malo prispevkov)

PS-najprv som si precital zopar uryvkov na stranke (len tak preventivne ci to nie su nejake blaboly opat a potom mi to nedalo a kupil som si PDF knizku za nejakych par dolarov). Ten chlap (Paul David) je fakt macher. Cital som aj Lindena ale tento pan je ovela lepsi. Jednoducho a polopatisticky napisane ako sa mame spravat a ako zmenit svoje myslenie a reakcie na anxietu...

Zite dlho a slobodne. Live your life O:)

BIZAL
25.08.11, 18:52
Zdravim vsetkych po case

Moj vyskum pokracuje dalej a chcel by som sa podelit s mojim najnovsim poznatkom/objavom web stranky. Najprv som si myslel ze to je opat dalsia marketingova kravina ako ziskat z ludi penge ale opak je pravdou. Zaroven sa mi potvrdzuje fakt ze nasa porucha je z vacsiny behavioralna naucena zalezitost.

Viac nebudem nikomu prezradzat a ovplyvnovat ho zbytocne. Kazdy si spravte nazor - vvv.anxietynomore.co.uk/

Vvv nahradte opat www (kua mam malo prispevkov)

PS-najprv som si precital zopar uryvkov na stranke (len tak preventivne ci to nie su nejake blaboly opat a potom mi to nedalo a kupil som si PDF knizku za nejakych par dolarov). Ten chlap (Paul David) je fakt macher. Cital som aj Lindena ale tento pan je ovela lepsi. Jednoducho a polopatisticky napisane ako sa mame spravat a ako zmenit svoje myslenie a reakcie na anxietu...

Zite dlho a slobodne. Live your life O:)
áno, niečo podobne som mala a nakoniec tam bolo uvedene, že knihu vyhodiť a viac ju necitat a nehovoriť o Tom. Je to pravda, funguje to.

Zoltan Miklos
25.08.11, 21:23
Zdravim vsetkych po case

Moj vyskum pokracuje dalej a chcel by som sa podelit s mojim najnovsim poznatkom/objavom web stranky. Najprv som si myslel ze to je opat dalsia marketingova kravina ako ziskat z ludi penge ale opak je pravdou. Zaroven sa mi potvrdzuje fakt ze nasa porucha je z vacsiny behavioralna naucena zalezitost.

Viac nebudem nikomu prezradzat a ovplyvnovat ho zbytocne. Kazdy si spravte nazor - vvv.anxietynomore.co.uk/

Vvv nahradte opat www (kua mam malo prispevkov)

PS-najprv som si precital zopar uryvkov na stranke (len tak preventivne ci to nie su nejake blaboly opat a potom mi to nedalo a kupil som si PDF knizku za nejakych par dolarov). Ten chlap (Paul David) je fakt macher. Cital som aj Lindena ale tento pan je ovela lepsi. Jednoducho a polopatisticky napisane ako sa mame spravat a ako zmenit svoje myslenie a reakcie na anxietu...

Zite dlho a slobodne. Live your life O:)

suhlasim, vsetko je to o psychike a naucenych presvedceniach. konecne niekto, kto v tom nevidi iba akusi biochemicku dysfunkciu. psychiater ti predpise tabletky, aby si sa ti vyrovnali hladiny hormonov, ale neodstrani pricinu kolilsanie hladiny napr. serotoninu alebo adrenalinu.
hormony ti lietoaju, pretoze mas potlacane emocie a presvedcenia, ktore si navzajom koliduju. treba ich odhalit a transformovat a vyrovnaju sa ti hladiny hormonov a nepotrebuje zrat tu chemiu...
treba si vyjasnit vsetky tie presvedcenia o menejcennosti a odpustit si sebe aj inym. tak, ako sme si postupom casu v zivote vytvorili nejaky sebaobraz, tak isto si ho mozeme pretvorit na lepsi a zdravsi a zbavime sa panickej poruchy aj mnohych inych chorob.

korela
25.08.11, 22:29
ale to je prave to....preco je ta hladina serotoninu nizka? Preco sa nahle znizi? Myslim, ze je to bezny jav u cloveka v napatej situacii, ktory bol pre 50 rokmi poznany ako napriklad unavenost.
Dobrá otázka, prečo sa hladina serotonínu náhle zníži? Ak by sa malo vychádzať z napätia, musí vzniknúť napätie iba zo psychiky, preťaženia? Nemôže tam byť iný súvis?

BIZAL
26.08.11, 07:45
Dobrá otázka, prečo sa hladina serotonínu náhle zníži? Ak by sa malo vychádzať z napätia, musí vzniknúť napätie iba zo psychiky, preťaženia? Nemôže tam byť iný súvis?

Rozmýšľam a mne to stale vychádza tak, že je to z vystresovania sameho seba, ako už bolo hore popísané "naučené". Príklad: nie som klaustrofobik, no ked som sa zabuchla v toalete v prazdnej kaviarni a začala som premýšľať o stavoch aké zvyknú mat klaustrofobici, začali mi okamzite príznaky na panický záchvat. Čiže som si to nahovorila. Kazdy to má v sebe, len je na nom ako s tým náloží. Asi máme prilis bujnu fantaziu, mali by sme pisat knihy:)

A.Helenka
26.08.11, 08:56
Jasne. Ale viem to kontrolovat, takze nech kludne pride. Prve roky som nevedela co s tym, radsej som nesla na nejake miesta a teraz je to naopak, naschval tam pojdem a ked nieco citim prichadzat dokonca ma to tesi ako to opat "poslem prec". Velmi mi pomohla jedna hruba elektronicka kniha, ktora uz neviem ako sa vola. Poslal mi ju znamy z Irska, ktory mal ten isty problem.

Ja som si s touto pliagou užila svoje pred niekoľkými rokmi. Úzkostná porucha s panickými atakmi. Hrozné stavy, dotkla som sa dna, z ktorého som mala pocit že sa nikdy neodrazím. Tieto pocity zrejme k tomu patria. Bolo mi o to ťažšie, že som si bola vedomá že manžel a deti ma potrebujú. Zaujímavé je, akými fázami som prešla: Ešte dlho som sa zdráhala čo i len slovo utrúsiť na túto tému, zaoberať sa tým, lebo už len hovoriť o tom akoby mi privolávalo panický záchvat a už z tejto predzvesti som mala paniku. Začarovaný kruh. No a dnes o svojom probléme už dokážem hovoriť, viem, že môže nastať situácia, že sa vráti, ale ako tu bolo povedané, už mu viem čeliť trochu inak a najmä viac, než vtedy... Držím palce všetkým, ktorých toto postretne, aby natrafili na niekoho, kto ich podrží, kto ich dokáže pochopiť a nebude ich na základe nejakých hlúpych predsudkov odsudzovať alebo ignorovať.

BIZAL
26.08.11, 11:10
Ja som si s touto pliagou užila svoje pred niekoľkými rokmi. Úzkostná porucha s panickými atakmi. Hrozné stavy, dotkla som sa dna, z ktorého som mala pocit že sa nikdy neodrazím. Tieto pocity zrejme k tomu patria. Bolo mi o to ťažšie, že som si bola vedomá že manžel a deti ma potrebujú. Zaujímavé je, akými fázami som prešla: Ešte dlho som sa zdráhala čo i len slovo utrúsiť na túto tému, zaoberať sa tým, lebo už len hovoriť o tom akoby mi privolávalo panický záchvat a už z tejto predzvesti som mala paniku. Začarovaný kruh. No a dnes o svojom probléme už dokážem hovoriť, viem, že môže nastať situácia, že sa vráti, ale ako tu bolo povedané, už mu viem čeliť trochu inak a najmä viac, než vtedy... Držím palce všetkým, ktorých toto postretne, aby natrafili na niekoho, kto ich podrží, kto ich dokáže pochopiť a nebude ich na základe nejakých hlúpych predsudkov odsudzovať alebo ignorovať.

Ja som mala velky problem s radmi. Ked som musela vystat dlhy rad na poste, v supermarkete...a vsetci ti ludia za mnou (myslela som si, ze vsetci pozeraju na mna a vidia to na mne, ze mi nie je dobre). A ked som sa uz blizila na rad chcela som ujst. V skutocnost ti ludia to nevidia, mozno ti, ktori maju ten isty problem ale oni sa zrejme venuju radsej svojmu dychaniu:). Velakrat som vtedy pouzila mobil a niekomu zavolala len tak aby ma rozptylil, pomohlo to. Neskor som si uvedomila, ze takto nemozem fungovat (napr. skonci pausal:) ) Chodila som na branicove dychanie. Neviem, ci mi to pomohlo, no aspon som sa dozvedela (co pomohlo), ze ak to prichadza treba vydychovat velmi pomaly, coz som stale robila opak, dychala som rychlo, pretoze som myslela, ze to pomoze. Treba vydychovat pomaly, pomaha to.
Mna za to nikto neodsudzoval, skor si nevedeli predstavit ake su to stavy. Vraj to na mne nevidno. Ale vie to zneprijemnit zivot. Uz len ked si vezmeme pracovny pohovor - je problem sa tam vobec dostavit, nie to vystupovat sebavedomo ked clovek rozmysla nad svojim telom. A samozrejme pred tym pohovorom tyzden nespat, pretoze clovek rozmysla ako tam vobec dojde ked nema po ceste aspon 5 zastavok kde moze ist na WC...Horor.

BIZAL
26.08.11, 11:17
Aj moja panicka ma obcas poruchu. Zvycajne sadnem k demizonu a relaxujem. :-)

Ak som si to mohla dovolit, aj ja som to obcas takto riesila, vtedy som nemala problem nikde ist. Horsie bolo na dalsi den ked to bolo 3x horsie a zachvaty silnejsie. Plus este...alkohol oslobodzuje od navstev (co je pre ludi, ktori maju "fobiu" z ludi vykupenie), ale stav sa nezlepsi, len problem oddiali. A to je to, co nechceme :).

A moze sa tak clovek dostat az k alkoholizmu pokial je nezodpovedny a "ma na to" ( v zmysle, ze je nezodpovedy a boj so zivotom ho netankuje).

A.Helenka
26.08.11, 11:35
Hroznou vecou u mňa bolo, že pri takýchto nepríjemných stavoch sa mi pripomínali všetky možné veci, ktoré som kedy urobila nesprávne, komu som možno ublížila a mala som pocit, že ma vlastné svedomie zožerie zaživa. Vyčítala som si všetko možné aj nemožné.
Určite je podstatné nájsť spôsob ako iným, ale aj sám sebe odpúšťať a dokázať uzavrieť kapitolu života, zvlášť takú, ktorá je bolestivá. Naučila som sa to na vlastnej koži.

BIZAL
26.08.11, 11:37
Hroznou vecou u mňa bolo, že pri takýchto nepríjemných stavoch sa mi pripomínali všetky možné veci, ktoré som kedy urobila nesprávne, komu som možno ublížila a mala som pocit, že ma vlastné svedomie zožerie zaživa. Vyčítala som si všetko možné aj nemožné.
Určite je podstatné nájsť spôsob ako iným, ale aj sám sebe odpúšťať a dokázať uzavrieť kapitolu života, zvlášť takú, ktorá je bolestivá. Naučila som sa to na vlastnej koži.

Aj ja to iste! Mozno zabavne, ale som si dlhu dobu spominala na slimaka, ktoreho som presla bicyklom....to uz hranicilo z poruchou emocii, az taketo veci mi napadali.

bmwx
02.09.11, 13:32
asi je to ozaj stres a panicka porucha u mňa, som tak unavený, že pri bežno umytí riadu sa unavím, o práci ani nehovorím, radšej nerobím, užívam z lekárne persen forte, bez toho neviem fungovať, to ma utlmuje, ked si to nedám, búši mi srdce, čudný pocit na hrudi a mám čudné stavy, tak teraz mi poradte, koho vyhladať: psycholog? kineziolog?? reikista?? myslel som, že to mam z chrbta, ale nič ma v chrbte nebolí, nerv zacviknutý to nie je, idem si dať vybrať mandle, vraj možno je to streptokok, kedže mám ASLO 550, už neviem kam z konopí.....

bmwx
02.09.11, 13:40
alkohol? ja som sa snažil odviazať, zabaviť, vypil som pár vodiek, ale nič, stále som cítil napätie pri grilovačke, vodku som vobec necitil, že by som pil, mne alkohol nepomáha...preto ho nepijem, ale pred rokom som si dal na odviazanie požehnane, teraz sa ho stránim...

bmwx
02.09.11, 14:08
najnovšie sa pridružili bolesti v podbrušku, močenie plytké, prostata však OK aj mechur, takže asi mám skutočne problem, ktorý popisujete, a riešiť ho musím okamžite, už nejdem nič odkladať....



asi je to ozaj stres a panicka porucha u mňa, som tak unavený, že pri bežno umytí riadu sa unavím, o práci ani nehovorím, radšej nerobím, užívam z lekárne persen forte, bez toho neviem fungovať, to ma utlmuje, ked si to nedám, búši mi srdce, čudný pocit na hrudi a mám čudné stavy, tak teraz mi poradte, koho vyhladať: psycholog? kineziolog?? reikista?? myslel som, že to mam z chrbta, ale nič ma v chrbte nebolí, nerv zacviknutý to nie je, idem si dať vybrať mandle, vraj možno je to streptokok, kedže mám ASLO 550, už neviem kam z konopí.....

BIZAL
02.09.11, 14:44
najnovšie sa pridružili bolesti v podbrušku, močenie plytké, prostata však OK aj mechur, takže asi mám skutočne problem, ktorý popisujete, a riešiť ho musím okamžite, už nejdem nič odkladať....

Môže to byť aj totálna vyčerpanosť...išla by som v prvom rade k psychiatrovi.

bmwx
02.09.11, 17:23
Vyčerpanosť?? a z čoho? ked tak rozmýšlam, vela som sa nenamakal za posledný mesiac, vyčerpaný môžem byť akurát tak z premýšlania a uvažovania, vyčerpaný vnútorne myslíte?? nechápem prečo mi sily odišli, nemám sa premôcť a ísť do fitka zacvičiť?


Môže to byť aj totálna vyčerpanosť...išla by som v prvom rade k psychiatrovi.

BIZAL
02.09.11, 17:31
Vyčerpanosť?? a z čoho? ked tak rozmýšlam, vela som sa nenamakal za posledný mesiac, vyčerpaný môžem byť akurát tak z premýšlania a uvažovania, vyčerpaný vnútorne myslíte?? nechápem prečo mi sily odišli, nemám sa premôcť a ísť do fitka zacvičiť?

Prečo je človek, ktorý je dlhodobo chorý, nič nerobí len spí, vyčerpaný? Práve o Tom to je. Aj to, ze sa nad tým trapis tá vyčerpáva.

Marcela91
29.09.11, 07:55
AHoj Aima,
chcem sa spytat ako sa ti dari a ci by si mi nepopisala, ako prebiehalo liecenie /citala som tvoj prispevok , odkaz na stranku slnieckova.sk/
a ci to malo efekt aj neskor.dakujem pekne, nech sa ti dari nadalej:D marcela

Snajper2
01.10.11, 00:34
pred približne pol rokom som začal mávať mierne točenie hlavy, ktoré sa postupom času pomaly stupňovalo. keď som doma tak to nepociťujem, ale keď idem von, tak moja myseľ akoby chcela aby som na to myslel. podľa psychiatričky ide o posttraumatickú stresovú poruchu, ale aj o sociálnu fóbiu. stáva sa mi to aj v sprche. keď som vonku, tak sa ku tomu točeniu pridáva aj potenie rúk a ich trasenie, a aj úzkosť. kvôli tomu všetkému mám strach aj chodiť von. psychiatrička mi pred 2mesiacmi predpísala Sulpirid 50mg, ale zatiaľ nijaký účinok nepociťujem. skôr je to čoraz horšie, a horšie

BIZAL
01.10.11, 09:35
pred približne pol rokom som začal mávať mierne točenie hlavy, ktoré sa postupom času pomaly stupňovalo. keď som doma tak to nepociťujem, ale keď idem von, tak moja myseľ akoby chcela aby som na to myslel. podľa psychiatričky ide o posttraumatickú stresovú poruchu, ale aj o sociálnu fóbiu. stáva sa mi to aj v sprche. keď som vonku, tak sa ku tomu točeniu pridáva aj potenie rúk a ich trasenie, a aj úzkosť. kvôli tomu všetkému mám strach aj chodiť von. psychiatrička mi pred 2mesiacmi predpísala Sulpirid 50mg, ale zatiaľ nijaký účinok nepociťujem. skôr je to čoraz horšie, a horšie

neboj sa, prejdes si najhorsou fazou a ak sa s tym zmieris, zacnes na sebe pracovat aby to vsetko odislo....

LenkaPet
15.10.11, 11:26
Ahojte,
mávala som panické záchvaty pred 5rokmi, trvalo to asi rok.
DOSTALA SOM SA Z TOHO! :D

príčiny: -ťažký vztah a rozchod s priatelom a s tym suvisiace rodinne konflikty, nasledny odchod do skoly na internat do KE na druhy koniec republiky. zle stravovanie(musi byt teple ranajky, teply obed-hlavne polievka, tepla večera)
T.J. strata istoty.

pomohlo: prestala som fajčiť,
prestala som piť alkohol (len uplne vynimočne poharik vina)
vyhodila som black sabath a nasla som si harmonickejsiu hudbu
davala som si magnesium B6-len šumive-to mi šlapalo najrychlejšie a najlepsie pri zachvate
+ Sedatif PC(homeopatikum)
zašla som k p. Valovičovi (zBA,myslim ze fy Valosun) zistil ze mam problem so stitnou zlazou a ze nie som sisi a prejavuje sa to prave panickou poruchou. dal mi kvapky na prirodnej baze z jeho vyroby a odvtedy sa to dramaticky zlepšilo a nakoniec zmizlo:)) ,inak pyta si len za lieky, za pracu nič.

dala som sa dokopy s novym muzom a ten mi povedal najkrajšiu vetu aku som kedy počula: SER NA TO , A ĽÚBIM ŤA! a odvtedy vždy, keď som sa cítila zle (čo bolo spočiatku stale) som si tuto vetu opakovala dokolečka dokola snad milion krat. Vratila som sa domov do BA a začali sme byvať spolu a byvame doteraz ,uz 4roky.

je to len rokmi vystupnovany strach a tuzba po bezpeci a proti to sa da bojovat hlavne laskou a humorom. drzim palce vsetkym co sa trapia.prajem vam plnohodnotny zivot, ktory je fakt tazko zit v takomto stave.

JANCl
15.11.11, 10:34
Panicka porucha

:moje syndromy:

zavrate, busenie srdca, striedanie nizkeho a vysokeho tlaku, trpnutie tvare, pier, nosa, celej hlavy hore na stranach v zadu aj na spankoch, tlaky pri srdci, pocit umierania, strata koordinacie pohybov, stahovanie sije, trpnutie malicka na lavej ruke...

:priciny:

kazdy mame svoje...je to len psychickeho charakteru

:co mne pomaha:

-civicenia 5 tibetanov
-spanok
-zonglovanie (lopticky, kludne aj jedna,diabolo atd.)
-zmenil som komplet jedalnicek!!

(odporucam pozriet jedalnicek podla krvej skupiny...zo zvlastnych pricin som zistil ze sa stravujem presne opacne)

-obmedzenie cigariet
-obmedzenie pocitaca a inych digitalnych aparatov

(kvoli digitlalnemu smogu-je dobre sa potom umyt studenou vodou)

-chodza na boso(podla okolnosti)
-priroda, beh, meditacia, cerpanie vesmirnej energie

(ak uvidite niekoho v meste obymat strom tak to som zrejme ja: )

+++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++
Je tu zivot na to, aby si umieral? Alebo je tu smrt na to, aby si zil?
+++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++ +++

AIMA
16.11.11, 16:04
AHoj Aima,
chcem sa spytat ako sa ti dari a ci by si mi nepopisala, ako prebiehalo liecenie /citala som tvoj prispevok , odkaz na stranku slnieckova.sk/
a ci to malo efekt aj neskor.dakujem pekne, nech sa ti dari nadalej:D marcela

Cauko, odpisala so Ti ss.
Drzim palce vsetkym:)Podobne ako LEnka som sa z toho dostala aj ja, skutocne to funguje!! Doporucujem vsetkym.

knoflik123
05.12.11, 18:24
Cauko, odpisala so Ti ss.
Drzim palce vsetkym:)Podobne ako LEnka som sa z toho dostala aj ja, skutocne to funguje!! Doporucujem vsetkym.
Podobne, prosim nejak konkretnejsie. Napr, co je to: zašla som k p. Valovičovi (zBA,myslim ze fy Valosun).fy Valosun - je firma Valosun? Dakujem za odpoved.

mirec zbirec
22.04.12, 20:21
Caute vsetci

Po dlhom case mam novu vec pre Vas vsetkych na test. :)
Nakolko mojim cielom je hladat podstatu nasej poruchy a nemam rad chemicke pripravky/oblbovaky tak stale hladam nove veci postavene na prirodnej baze.
Pri poslednom surfovani som nadabil na pripravok/vytazok zo zeleneho caju a to aminokyselinu L-theanine po slovensky L-teanin.
Zacal som hladat kto predava tento pripravok. Na slovensku je to klasicky brainway.
V USA toho mate na kyble. Objednal som si z portalu iherb znacku NOW, nakolko tuto znacku mam rad. No a vysledok - L-theanine mi normalne zabral a citim sa super.

Ak niekto rad experimentuje:
1/ skuste si objednat tento produkt (je mi jedno od kadial)
2/ postudujte si o tejto latke od Japoncov ktori piju zeleny caj furt. Pozor v zelenom caji
je l-teanin len v stopovych mnozstvach.
3/ precital som dost studii a vyzera to dobre.

Z ineho sudku - cela nasa podstata vypliva zo strachovania. Cize treba sa drzat toho aby sme nestresovali. Totiz ako nahle zacneme stresovat, vyplavia sa nam stresove hormony (napr.kortizol), ktory nasledne dava palivo pre uzkost. Cize musime sa naucit relaxovat (behanie,joga,plavanie,meditacia,konicky)...
Majte sa pekne

PS: cital so vyskum kde L-theanine prirovnavaju ku xanaxu. Ale
nie je navykovy a pod.

Snajper2
22.04.12, 22:51
mirec zbirec: "u diagnostikovaných nervových poruch nemůže nahradit léčiva" - informácia z lekárenskej stránky

gymka
23.04.12, 20:02
mirec mirec ty si blbec

slavka731
23.04.12, 20:37
ja tiež trpím panickou poruchou a presne viem o čom píšeš. u mňa sa to prejavuje závratmi ak je niekde viac ľudí a musím čakať v rade liečim sa , ale lieky nezaberajú, tak som dostala odporúčanie na psychologa som zvedavá ako mi pomôže ak neviem sama sebe pomôcť. nemôžem cestovať autobusom , nemôžem ísť do banky, či nakupovať v hypermarketoch, to už nehovorím o lekárňach kde treba čakať. začnem sa potiť triasť a stále sa mi zdá že každú chvíľu odpadnem je to veľmi nepríjemné ak vystrelím odniekaľ ako guľa pretože mám pocit že sa nemôžem nadýchnúť ked to odoznie trasiem sa ako osika asi 3minúty beriem Alventu150 a Xanax a liečim sa už 2roky a stále nijaké zlepšenie

mirec zbirec
23.04.12, 21:52
Musim reagovat lebo som sa rovno nahneval:
1/ Snajper2 - to si kde vytiahol tento blud. To uz si sa rovno stotoznil s tym ze budes zrat bobule? Vsak jedna z metod je kognitivno behavioralna metoda (vid Dr.Prasko) a tam neriesis lieciva ale ucis sa ako spravne reagovat na stresove situacie. Nemam rad tie to striktne slova ze "NEMOZE nahradit leciva". Chapem ze mame problem a casom sa mozno najde jasny liek/metoda ktory nam opravi hlavy. Ale pokym sa to bude volat porucha a nie choroba, tak s tym budem bojovat prirodnou cestou.
2/ gymka - preco som blbec? Nauc sa reagovat faktami a nie urazkami. Trapné a bez hodnoty odpoved...

buchač
23.04.12, 22:36
Musim reagovat lebo som sa rovno nahneval:
1/ Snajper2 - to si kde vytiahol tento blud. To uz si sa rovno stotoznil s tym ze budes zrat bobule? Vsak jedna z metod je kognitivno behavioralna metoda (vid Dr.Prasko) a tam neriesis lieciva ale ucis sa ako spravne reagovat na stresove situacie. Nemam rad tie to striktne slova ze "NEMOZE nahradit leciva". Chapem ze mame problem a casom sa mozno najde jasny liek/metoda ktory nam opravi hlavy. Ale pokym sa to bude volat porucha a nie choroba, tak s tym budem bojovat prirodnou cestou.
2/ gymka - preco som blbec? Nauc sa reagovat faktami a nie urazkami. Trapné a bez hodnoty odpoved...

...Mirečku ....občas sa pozriem tu alebo aj tam ....niekedy zareagujem , niekedy aj nie ...tentoraz došlo k prvej variante .

Že prečo ???....Ty si sa nahneval , no mňa ten Tvoj príspevok skôr do pomykova dostáva ...

Ide totiž o to , že pokiaľ si jeden prečíta Tvoje príspevky k danej téme ( vid http://www.porada.sk/search.php?searchid=812498 ) , tak tieto začínaš slovami v duchu nejakého vedeckého pracovníka z labáku :
- Nakolko mojim cielom je hladat vedecku podstatu nasej poruchy ...
- Moj vyskum pokracuje dalej a chcel by som sa podelit s mojim najnovsim poznatkom...
- Presne ako som pisal. Inak moj vyskum pokracuje a aminokyseliny realne funguju....
- Novinka odo mna vam vsetkym...

Zaujímavé je ale aj iné ....za cca jeden rok si sa prepracoval od laika do vyššieho levelu , už ideš proste prednášať ???
Psychológiu ???
Psychiatriu ???
Farmáciu ???

...a čo sa týka KBT ???...
...tak to je už fakt pre iných , nie pre nás ...alebo sa mýlim ???

mirec zbirec
23.04.12, 22:36
príčina je, že hladina serotoninu v mozgu je nízka. Z prvej ruky od psychiatra.
preto treba užívať lieky, ktoré tú hladinu vyrovnajú. napr. anidepresíva, ktoré vychytajú serotonin v tele.
kto trpí panickou poruchou, nie je cvok. to je iné kaffé;)

Nie je uz dnes pravda ze priama pricina PP je nizka hladina serotoninu. A toto mam tiez z pravej ruky od modernej psychiatricky (nova generacia psychiatrov). Povedala peknu vec - pred par rokmi sa PP ani nepoznala ako panicka porucha ale ako depresia. A preto sa liecila pomocou antidepresiv. Dnes uz je vyskum inde. Preto antidepresiva uz nie su plne ucinne. Je jasne ze ked si v srackach nejaku dobu a stale sa stresujes tak automaticky si znizujes hladinu serotoninu a potom antidepresiva ti pomozu. Ale neriesis pravu pricinu... Za par rokov mozno vsetci budeme mudri ked zisti moderna medicina kde je hacik.
Zaklad je ZLE naucena reakcia na stresove podnety. Ako je mozne ze ked sa zahlbis do nejakej oblubenej veci - precitas si perfektny motivacny clanok, knihu, alebo budes lustit krizovky, zasportujes si, tak PP je odrazu prec?? Ide o to ze zamestnas mozog peknou vecou ktora ta zaujima a zrekaxujes ho.

Precitajte si knihu od Tomana - debordelizace hlavy. Ten clovek nema panicku poruchu a predsa pise o tych istych veciach, o chaose v hlave a ze kde robi vacsina ludi chybu. Perfektna kniha ktora ti ukaze cestu.

Pacil sa mi jeden figel cloveka co tu pisal na fore, ze na relaxaciu pouziva zonglovanie. Vsak to je super finta pre mozog, ktory sa musi sustredit len na jednu vec a to lopticku a neriesi ine veci...toto je recept >> sustredit sa na prijemne veci a neriesit otazky co ked, mozno a ine otazky ktore ta vedu len k dalsim otazkam a polemikam...

Drzte sa

mirec zbirec
23.04.12, 22:57
Suhlasim ze nie som doktor ani profik. Ale to nie je predsa vela ludi ktori si presli peklom a urobili webove portaly a teraz pomahaju ludom. Ja som tiez stal pred problemom pred troma rokmi ktory som v zivote nepoznal a vola sa panicka porucha.
Najprv som hladal na webe a ucil sa. Isiel som k psychiatricke ktora prave riesi tieto veci a povedal som jej co som nastudoval a konzultoval som to s nou.

Bol som pred polemikou:
1/ budem jest bobule ala xanax a ine
2/ alebo sa budem snazit hladat prirodnejsiu verziu ktora nie je navykova resp.hladat vhodnu terapiu.

Vybral som si dvojku. Uznavam ze aj moj vyvoj ma postupnost ale dosiel som na vela veci.
V poriadku teda, sorry ze to vyznelo ako prednasanie. OPRAVA - su to moje nazory. Toto predsa nie je forum odbornikov...Chcem len pomahat. Tak ako som zacal na tomto fore a pomohlo mi, tak aj ja teraz sa snazim pomahat.

Snazil som sa uviest aspon poznatky na ktore som dosiel. A na KBT predsa nie je nic narocne. Vsak preto asi Prasko vydava svoje knizky pre nas aby sme si ich citali a pomohli nam.

Alebo mame druhu moznost a to ze tu budem vyplakavat ako mi je zle a to asi nikomu nepomoze?? Vsak nech si ludia vyskusaju rozne techniky a volne dostupne vyzivove doplnky. Nikoho nenutim len zdielam poznatky.

PS: som za objektivnu kritiku buchac ale ked mi niekto napise ze som blbec, to nie.

buchač
24.04.12, 06:06
Suhlasim ze nie som doktor ani profik. Ale to nie je predsa vela ludi ktori si presli peklom a urobili webove portaly a teraz pomahaju ludom. Ja som tiez stal pred problemom pred troma rokmi ktory som v zivote nepoznal a vola sa panicka porucha.
Najprv som hladal na webe a ucil sa. Isiel som k psychiatricke ktora prave riesi tieto veci a povedal som jej co som nastudoval a konzultoval som to s nou.
...šak oki .....
Bol som pred polemikou:
1/ budem jest bobule ala xanax a ine
2/ alebo sa budem snazit hladat prirodnejsiu verziu ktora nie je navykova resp.hladat vhodnu terapiu.
....xanax mi aj chýba .......:---:D:D:D:D:D:D:D:D
Vybral som si dvojku. Uznavam ze aj moj vyvoj ma postupnost ale dosiel som na vela veci.
V poriadku teda, sorry ze to vyznelo ako prednasanie. OPRAVA - su to moje nazory. Toto predsa nie je forum odbornikov...Chcem len pomahat. Tak ako som zacal na tomto fore a pomohlo mi, tak aj ja teraz sa snazim pomahat.
POZOR ale na jedno .......
Nie každý si prečíta všetko ....sú zúfalci , prečítajú len to , čo sa im v podstate hodí ....
Potom si šmarí šlahu nejakú a je hotový ...
Snazil som sa uviest aspon poznatky na ktore som dosiel. A na KBT predsa nie je nic narocne. Vsak preto asi Prasko vydava svoje knizky pre nas aby sme si ich citali a pomohli nam.
Alebo mame druhu moznost a to ze tu budem vyplakavat ako mi je zle a to asi nikomu nepomoze?? Vsak nech si ludia vyskusaju rozne techniky a volne dostupne vyzivove doplnky. Nikoho nenutim len zdielam poznatky.
...každý nech robí , ako uzná za vhodné , no nie vždy je všetko vhodné ...( nemyslím momentálne osobne )
PS: som za objektivnu kritiku buchac ale ked mi niekto napise ze som blbec, to nie.
...nezvyknem urážať ...

...

gymka
24.04.12, 16:32
mirec, viem, že moje slová vyzneli zle, ale mám dojem ( keď som si prečítala všetky tvoje príspevky), že veľmi experimentuješ sám so sebou. experimentuješ na sebe, ale skús napísať, kedy si mal naposledy záchvat, ako si ho zvládol, ako často mávaš záchvaty. ako ti pomáhajú tie tvoje experimenty? nebolo by lepšie aspoň v počiatočnej fáze užívať lieky??? viem, teraz ma hned zavrhneš, ale ja sa s touto chorobou trápim od roku 2001 a tiež som to skúšala všelijako, len aby som nemusela brať lieky. a nepomohlo. dnes beriem seroxat, xanax 0.5 a niekedy na spanie hypnogen. vytvorila som si svoju vlastnú filozofiu, niekedy sa dá ju dodržiavať, niekedy nie. nechcela som ťa uraziť, prepáč.

mirec zbirec
25.04.12, 22:30
Konecne normalna rec. zachvat som mal naposledy pred 2 rokmi ked som nevedel co to je. Bojoval som s niecim comu som nechapal. Triasky v postely a nemat teplotu. To bol pre mna zahuuuul. Nasledne som zacal studovat. Presiel som si Lindena, a inych. A skoncil som pri paulovi Davidovi. A ten ma posunul do dalsej urovne. Doteraz mu dakujem. XANAX - ten som mal 3x za cele tri roky. Je to super vec ze odrazu sa clovek citi ako novy. Ale ked som si cital rizika, tak xanax si nechavam len ako poslednu moznost. Ale bokom syntetika...Nemusim ich ked viem ze prirodne suplementy su tiez ucinne.

Nasledne som zistil ze to nie je len o mentalnych technikah ale aj o strave. Zdravy zivotny styl + sportovanie ma drzalo este dlhsie v dobrom stave. Potom som zacal studovat ze preco?? Nasiel som vela clankov a studii ze stresove hormony (kortizol, adrenalin...) sposobuju to klasicke busenie srdca, potenie sa, atd...no a prave sport ich odbura. Cize to je druhy faktor co som zistil. Preto cvicim 4-6 krat do tyzdna (precitajte si Servana - ako sa zbavit stresu - jeden manazer tiez dosiel na to ze musi kazde rano behavat a citi sa fajn...).

No a tretia vec, tiez velmi pre mna dolezita - zacal som skumat rozne legalne dostupne vyzivove doplnky. Zameral som sa na studium aminokyselin a inych. Kedze posilujem tak aminokyseliny mi boli najblizsie a hlavne su zakladnym kamenom stavby tela.
Vsak tryptofun - z neho sa tvori 5-htp a nasledne serotonin. Vies ako je ucinny.
Ja osobne mam stale 5-htp kupeny z USA na chladne zimne vecery. Vzdy lepsie ako AD. Naposledy ako som uviedol v predoslom prispevku som nadabil na L-theanine (vytazok, resp.aminokyselina zo zeleneho caju). Uz to beriem 4 dni na test a normalne cumim. PRETO som pisal nech to skusia aj ini ludia ci to nemam len ako placebo. Podla vyskumov L-teanin pomaha ulavit centralnej nervovej sustave a je antistresovy doplnok. Budem informovat ako funguje aj po dlhsom case.

Na a potom tu mame ostatok ako je Magnezium+B6 co su uplne klasiky...

VYSLEDOK - Neboj nezavrhnem ta gymka, preco by som to robil. :) Vsak tie sracky som mal aj ja kym som nechapal podstate.

ZAVER - vies kedy mi bolo najhorsie? Ked som mal menej roboty a nezabavil som mozog. Vies co mi povedala psychologicka - ze vy musite nieco robit Mirec. No a potom som si precital 2 krasne citaty:
1/ epiktetos - je iba jedna cesta k stastiu, a to prestat sa trapit nad tym, co je mimo nasej moci
2/ churchill - mam prilis vela prace a tak na starosti niet casu

FINISH - zakladom je ze sa strachujeme (worry) o nieco (o buducnost, ako dopadneme, alebo sa proste len niecoho bojime) > Nasledne stresove hormony ti rozbuchaju srdce > nasledne uz vsetko velmi dobre poznas ...
FINISH2 - a preto som sa zacal zapodievat ako odburavat stresove hormony ci uz pomocou sportu alebo mentalnych technik alebo suplementov.

PS - som sa trosku rozpisal a dufam ze ma niekto zase nezvozi :) chcem len podporovat a pomahat
ZITE DLHO A STASTNE.

delonka
26.04.12, 08:59
Mirec, veľmi veľa pravdy je v tvojich slovách, ja sa najmä prikláňam k tomu, že každý musí nájsť príčinu, dôvod spustenia PP, resp. jej príznakov., mne to pomohlo, malá anylýza.,
osobne ti ďakujem za príspevok, mnoho vecí mi objasnil.,

všetko dobré, krásne dni nám všetkým želám

gymka
26.04.12, 12:44
ja som to tiež riešila:od slov " vzchop sa!", cez homeopatiká, dokonca som bola aj u liečiteľky. dnes už chápem, že moje telo mi dávalo najavo, že nevládze ( žila som 20 rokov v stresujúcom manželstve). asi máš pravdu, na každého zaberá niečo iné. prečítala som veľa kníh, o pozitívnom myslení, od dr. praška, od carnegieho...... ale stále to nepomáhalo. dnes sa už do ničoho nesilím, neplávam proti prúdu, ale po prúde..... veď kto môže vedieť, či to, čo ho v živote čaká je pre neho dobré alebo zlé????
po svojich skúsenostiach som dospela k týmto 5 bodom:
Modlite sa!
k Bohu, k vyššej sile, k niečomu, čo si myslíte, že je tu pre vás. nie len večer pred spaním, automatické pohybovanie pier, ae zastavenie sa počas dňa na krátku modlitbu. dobrá modlitba by mala obsahovať: poďakovanie, prosbu, vloženie sa do rúk božích. ja som si svoju modlitbu napísala na malý papierik a mám ju stále pri sebe. ( nosím ju v peňaženke)
Zdravo jedzte!
nie pre každého je vhodná rovnaká strava. stačí pre začiatok: obmedziť cukor, biele pečivo, viac zeleniny a ovocia. pri každom jedle sa naň pozriem a spýtam sa sama seba: "Aké živiny mi dá toto jedlo?" čudovali by ste sa ako vám telo odpovie!
Cvičte!
pre začiatok stačí ráno Pozdrav slnku alebo 5 Tibeťanov. Telo už potom samo ukáže ( po mesiaci) čo chce, či ťa ťahá plávať, behať, jógu...... A prechádzky - na čerstvom vzduchu v každom počasí ( ja mám psa- takže toto musím:-)
Pracujte!
zbytočné polihovanie a poflakovanie sa je deprimujúce. Ak treba spať - spite, ak chcete pozerať televízor- pozerajte, len nestriedajte jednu činnsť s nechuťou za druhú. urobte si zoznam, čo vám treba spraviť, alebo, čo by ste chceli robiť, keby ste mali čas a v týchto "blbých" chvíľach ho vytiahnite
Milujte!
nemusí to byť vášnivá zamilovanosť do partnera ( veď koľkí žijú sami). stačí sa len zaujímať, dávať najavo pozornosť, starostlivosť, napr: : ku rodičom, súrodencom, domácim maznáčikom, priateľom, kvetom..... len nech je to živé, aby to cítilo vašu starostlivosť a oporu.

tak, ale som sa rozpísala, ale to je akési moje zhrnutie, z tých všetkých kníh, ktoré som prečítala. myslím, že na začiatok to pomôže.
mirec, prajem ti všetko dobré, ja sa svojich liekov zatiaľ nevzdám, ešte nie som na to pripravená, a tebe držím palce

DomiQ
26.04.12, 15:25
Taaak prečítala som celé toto fórum a musím to tu napísaŤ aj ja.Podeliť sa s vami o moje problémy ;)
Keď som mala 16 dala som sa dokopy s už ex priateľom.Bola som s ním 3 roky.Prvý rok bol úžasný,až kým neprišla prvá hádka.Náš vzťah po tej prvej hádke bol stále o tom istom.Rozchádzali sme sa a opäť sme sa dali dokopy.Keď sa to neopakovalo 100x ani raz :)))Neskôr som prišla nato,že mi klamal,podvádzal atď... rozišli sme sa... samozrejme,že som sa trápila a čakala,že sa zmení,že sa mi ozve...proste naivka :Dtento stav ma držal asi pol roka a dosť mi to naštrbilo psychiku,čo som si vtedy neuvedomovala,lebooo nemala som žiadne príznaky...až kým....
Minulý rok v apríli som sa zobudila nato,že sa v celom byte svieti..bola cca 4 hodiny ráno.nechápala som,čo sa deje,ako prvé mi napadlo,že nás rozkošný mačkopes sa pýta vonku a mamka z toho robí drámu.. Skočila som z postele,ako keby mi niečo hovorilo,že sa mám ísť pozrieť,čo sa deje.Śla som do spálne a v tom... soom uvidela moju mamku a staršiu sestru ako stoja pri posteli...sestra v ruke držala mobil a volala prvú pomoc.... otec v spánku zomrel(vraj chronicky poškodené srdénko,zomrel na zlyhanie srdca)... och ! zviera mi hrdlo,len pri pomyslení nato a je mi doplaču :( neuvedomovala som si,čo sa vlastne deje,bol to neskutočný šok,nie len pre mňa,ale aj pre mamku a sestru.Šla som k posteli pozerala som naňho,plakala som,držala som ho za ruku a verila som,že otvorí oči... no nestalo sa... NIKOMU neprajem to,čo som zažila ja!... bože celá sa trasiem,ale to prejde.....
Sedela som v kuchyni,zápalila som si a pozerala som sa na chodbu..vystriedalo sa v ten deň u nás veĺa ľudí.Policajti,pohrebáci,doktori.... Na pohrebe som sa tiež ako tak držala...Prvé mesiace boli také zvláštne,tak ticho bolo doma,také prázdno som cítila....sedela som pri okne,sama v izbe a plakala som ....
...Každý večer,som spala s mamkou a sestrou,neviem či som sa bála alebo čo..bolo to také zvláštne pre mňa.Nevedela som zaspať v noci,občas mi trpli ruky,nohy..proste stále som myslela len nato,že čo ak zomriem aj ja...po 2 mesiacoh od toho strašného šoku,som sa odhodlala spaŤ v mojej izbe(hneď pri spálni).Celú noc mi svietilo svetielko nad posteľou,mala som prerušovaný spánok..katastrofa,des..
Prvýkrát som šla na pohotovosť v júni....silné búšenie srdca,tlak mi tlakomer ani nezmeral..ľudia poviem vám,myslela som,že zomriem... na pohotovsti s kľudom mi dali tabletku magnesium a doviii dopooo...na druhý deň som bola tak unavená,že som skoro celý deň prespala...
V oktobri som bola 2x na pohotovosti..tak isto 2x magnesium,nebavili sa dalej...nedalo mi to a stále som si na nete čitala rôzne fóra.Každý deň som si našla inú diagnózu... zo začiatku sa mi celý deň hlava točila,bolo mi proste na prdlajs... Pobehala som lekárov,EKG vv poriadku,krv v poriadku,štítna žlaza-výsledky vraj ako z knižky :) usg obličiek ok !!..keĎ som doniesla výsledky internistke povedala mi tieto slová: Viem,že strata človeka veľmi bolí,ale musíte sa vzchopiť a myslieŤ na svoje zdravie,žiť svoj život!Pred sebou vidím krásnu,zdravú slečnu,ktorá má problém v hlavičke.Ona mi to povedala s úsmevom na tvári,noo mňa tým rozplakala.Dala mi kontakt na psychologičku,samozrejme,že som tam dodnes nebola :))))
Už rok trpím touto poruchou..sú dni kedy mi nič nieje,zas sú dni kedy sa mi toči hlava,mám migrény,bolí ma chrbát(stuhnuté svalstvo,bolí ma hrudník z neho,pichanie pri rebrách)páli ma koža,bolí ma žalúdok,mám sucho v puse,trasiem sa,je mi zima a vzápätí nával tepla a zas niekedy mám pocit,že mi bije zle srdce :D neviem či aj vám,ale ja mám niekedy blbý pocit... idem do obchodu,už cítim,že mi je všelijak a keď sa už vraciam späŤ domov,dobreže neutekám,mám pocit,že odpadnem,že mi divne bije srdce,akokeby tak doznievalo už len...neviem,či je to tym,ze tatko zomrel na zlyhanie srdca a bojím sa,aby sa mi to isté nestalo..a zas niekedy mám pocit,že nemôžem nič robiť,len aby mi nebúšilo srdce...ked dlhsie lezim,postavim sa rozbusi sa mi srdce..fakt mam pocit ze len lezat budem aby som sa na to nestažovala..neviem ci je to tým,ze mám PP a som citlivejšia na to bitie srdca,ale zbláznim sa z toho :(.. ináč dosť často si meriam tlak(internistka mi dala tabletky na vysoký tlak -nebilet) no lenže ja mám kolísavý tlak asi od tej PP... ráno mám nízky tlak,poobede 120/70 a už ked sa blíži k večeru koniec 140/80 pulz 90 ..šalenotáá prosteeee... a dosť často si merám pulz:( ... niekedy sa mi aj stane,že keĎ zaspávam točí sa mi hlava(ale vraj to je ftedy vysoký tlak) .. tak zoberem magnesium a zaspím nejako...
V týchto mojích stavoch mi veľmi pomáha priateľ.Je veľmi chápavý,dosť často sa s ním o tom rozprávam,už keď mi je divne vidí to na mne,robí všetko preto,aby som na to nemyslela.Spí u nás skoro každý večer,teda ak mu to vyhovuje.
Ale keď viem,že nepríde je to v prdeli... ja som hore aj do 2 rána,kým ma únava nepoloží,bojím sa zaspať,keď som sama...
V podstate dlho som nemala silný atak(klopkám si na čelo :D),skôr sú to len také stavy :horí mi tvár,uši(väčšinou o tej pol 8,keĎ idem so psom vonku),bolí ma chrbát,páli ma krk,alebo ramená,búšenie srdénka-také miernejšie... ja viem,že najviac pomáha pozitívne myslenie,ale keď to na mna ide,neviem si pomocť:( vtedy len na to najhoršie myslím,kontrolujem sa... mám 20rokov a párkrát do týždňa sa pripravujem na smrť... fakt mi z toho prepína.. musím zájsť k psychologičke,ale tabletky brať nechcem.... čiže asi tak nejak v skratke o mojom probléme :(

DomiQ
26.04.12, 15:35
gymka:ja som pocula ze aj citanie zalmov zbiblie pomaha

gymka
26.04.12, 15:50
navštív čím skôr psychiatra, pomôže ti, aspoň pre začiatok, neboj sa liekov, nastaví ťa na lieky a potom ich budeš znižovať, ale musíš niekde začať.

DomiQ
26.04.12, 16:00
to som fakt az tak zle na tom ?:( ale lieky nepotlacaju tie stavy,prejavia sa i tak.. i ked mozno nie tak casto ale...

gymka
26.04.12, 16:14
nie, nie si na tom až tak zle, ale ak chceš byť na tom horšie, tak sa tráp ďalej. keď máš choré hrdlo ideš k lekárovi, ke´d máš zlomenú nohu ideš k lekárovi, ked ťa bolí zub ideš k lekárovi. a prečo k nemu neísť, keď bolí duša??? keď máš narušenú psychickú rovnováhu? sú lieky, ktoré potláčajú tieto stavy, en ich účinok sa prejaví po 5-6 týždňoch. treba en vydržať a nájsť si dobrého psychiatra, ktorý sa ti bude venovať a nepošle ťa preč po 10 minútach s taškou liekov. skús pohľadať na nete, ja som spočiatku chodila k jednej "lekárke", ktorá ma napchávala cipralexom - tri roky - a moc mi nepomáhal, ale trocha pomohol. potom som sa odhodlala a šla k psychiatričke- bola som už fakt zúfalá - mala som šťastie natrafila som na super lekárku. keď k nej idem tak som tam aj hodinu. ale porozpráva sa so mnou, všetko ju zaujíma, aj čo mne sa zdá nepodstatné. Neboj sa, pomôžu ti, a pozri sa koľko tu je ľudí, všetci sa tým trápime. je to taká moderná civilizačná choroba. hlavne sa odhodlaj niečo s tým robiť, lebo ťa to utrápi a máš 20 rokov, život pred sebou, a chceš takto stratiť ďalšie roky???? Bojuj!!!!!

VieraPopluharova
26.04.12, 16:24
to som fakt az tak zle na tom ?:( ale lieky nepotlacaju tie stavy,prejavia sa i tak.. i ked mozno nie tak casto ale...

Si mladá a zažila si toho veľa, ja osobne by som posluchla gymku, dobrý psych. Ťa i tak najskôr pošle k psychológovi , ktorý mu pomôže určiť Tvoj stav, nechcem tu niekoho nahovárať na antidepresíva a pod., ale bohužiaľ sú stavy kedy iné nepomôže, po nasadení liekov sa Ti po čase zlepší stav a môžeš začať s tzv. psychohygienou, zaoberať sa sebou, nájsť si v živote čo Ťa baví a tým aj potlačí zlé myšlienky a zážitky, bude sa dať s nimi žiť, neskôr môžeš v spolupráci s psych. znižovať dávky liekov a ak sa Ti bude dariť napr. prejsť. na nejaké bylinkové preparáty. Ja sa liečim tiež, nie je to tajomstvom, no nie je to tiež jednoduché raz som hore, raz dolu, ale v spolupráci s lekárom žijem celkom plnohodnotný život bez myšlienok na najhoršie...niekedy prídu....no dajú sa zvládnuť.

gymka
26.04.12, 16:35
pridala by som ešte nejaké rady pre "aktívnych " panikárov:
- gumička na ruku - pri znepokojivých myšlienkach natiahnuť a streliť - poriadne zaštípe a hned myslíte na niečo iné
- fyzická práca - upratovať, umyť okná, práca v záhrade, ....proste fyzicky sa unaviť. čítala som prieskumy, že ľudia, ktorí pracujú fyzicky, tak touto chorobou trpia len sporadicky
- počúvať rádio, televízor.... - nenechať čas myšlienkam
- spievať si pri práci - nie hity v angličtine, ale také klasické ľudové piesne napr. V hlbokej doline srnka vodu pije:)
- nepremýšľať - vyprázdniť si hlavu
- čítať ľahké veselé knihy, napr. halina pawlowská a iné

DomiQ
26.04.12, 16:40
Dakujem pekne ze ste si precitali moj pribeh a pomohli ! vazim si to !
Zoberiem si vase rady k srdcu.Len mam taku otazku ...mam si najprv vyhladat psychologa a potom psychiatra? ci naopak ? ci ako to vlastne je? pozerala som si na nete z kosic jednu psychiatricku,dobre hodnotenie ma tak by som jej zajtra zavolala a objednala sa. a este taka otazka hm plati sa za jej sluzby? ked je sukromnicka???
TAk chcela som to zvladnut sama,s mojou zazracnou tabletkou magnesium..ale neda sa to .. nezvladam to a byt cele dni v strese,v panike...kontrolovat sa,fakt mi to uz lezie na nervy

Gymka: dakujem za tie rady aj ked je pravda ze doma skoro stale upratujem :D unavi ma to.. lenze nelahnem si o 10-tej ked som unavena ale az okolo 2 kym ma unava nezlozi uplne

VieraPopluharova
26.04.12, 16:46
Pozisťuj si vo svojom okolí , ktorí psychiater akú má reputáciu, prípadne si pozri na nete recenzie na nich a ktorý sa Ti bude pozdávať tak ku tomu choď, nemusíš mať ani lístok od obvoďáka, môžeš ísť dobrovoľne , prípadne si zisti ceny, či je cez poisťovňu, alebo len vyslovene súkromný. Poradie:psychiater a potom podľa pokynov...

gymka
26.04.12, 16:56
pripájam sa k tomu, čo napísala vierka, väčšinou sa neplatí, ak majú zmluvu s tvojou poisťovňou. ked s ňou budeš telefonovať, tak sa jej jednoducho opýtaj, ak je seriózna tak ti rada a milo odpovie. som rada, že si sa odhodlala. už to neodkladaj. toto je ako s chorým zubom, môžeš si pomôcť ako vieš, ale raz tam predsa budeš musieť ísť. držím palce a daj vedieť ako si dopadla.urobila si prvý krok.

buchač
26.04.12, 16:56
Dakujem pekne ze ste si precitali moj pribeh a pomohli ! vazim si to ! Zoberiem si vase rady k srdcu.Len mam taku otazku ...mam si najprv vyhladat psychologa a potom psychiatra? ci naopak ? ci ako to vlastne je? pozerala som si na nete z kosic jednu psychiatricku,dobre hodnotenie ma tak by som jej zajtra zavolala a objednala sa. a este taka otazka hm plati sa za jej sluzby? ked je sukromnicka??? TAk chcela som to zvladnut sama,s mojou zazracnou tabletkou magnesium..ale neda sa to .. nezvladam to a byt cele dni v strese,v panike...kontrolovat sa,fakt mi to uz lezie na nervyGymka: dakujem za tie rady aj ked je pravda ze doma skoro stale upratujem :D unavi ma to.. lenze nelahnem si o 10-tej ked som unavena ale az okolo 2 kym ma unava nezlozi uplne
Laicky povedané ...
Psychiater je na hlavu ..
Psychológ na dušu...
Spolupracujú vzájomne ...musia , teda mali by ...
...otázka , pýtaš sa na platby ....
No ako sa Ti dá odpovedať , ak nie je známa jej identita ???..........a na Jazere to nebude , tá jej ordinácia ...aspoň sa mi tak marí ...

DomiQ
26.04.12, 19:17
Ďakujem VáM pekne !!! :)
buchač: ja potrebujem liecit aj dusu a uz aj hlavu :D dám vam vediet ako to dopadlo,zajtra budem volat a uvidim potom ked pojdem na sedenie,ako to dopadne:) ale ja som sa pytala ci sa plati a nie presne na danu psychologicku abo psychologa:)

buchač
26.04.12, 20:10
Ďakujem VáM pekne !!! :)
buchač: ja potrebujem liecit aj dusu a uz aj hlavu :D dám vam vediet ako to dopadlo,zajtra budem volat a uvidim potom ked pojdem na sedenie,ako to dopadne:) ale ja som sa pytala ci sa plati a nie presne na danu psychologicku abo psychologa:)


gymka
Re: panicka porucha
pripájam sa k tomu, čo napísala vierka, väčšinou sa neplatí, ak majú zmluvu s tvojou poisťovňou. ked s ňou budeš telefonovať, tak sa jej jednoducho opýtaj...

...už bola daná odpoveď ..........;)

Záleží predsa od konkrétneho psychiatra a psychológa...