alabut
17.04.11,09:17
Vsimol som si v knihe (Geist: Autogenni trening), ze ze pri utlmovani cinnosti mozgu klesa jeho frekvencia, ale naopak stupa napatie namerane pristrojmi pre sledovanie cinnosti mozgu. To znamena, ze cim clovek tvrdsie spi, tym sa mu namera mensia frekvencia, ale vyssie napatie. Vie mi niekto vysvetlit, preco je to tak? Pripada mi to nejake nelogicke, neviem tomu prist na koren. :-)
buchač
17.04.11,07:31
Vsimol som si v knihe (Geist: Autogenni trening), ze ze pri utlmovani cinnosti mozgu klesa jeho frekvencia, ale naopak stupa napatie namerane pristrojmi pre sledovanie cinnosti mozgu. To znamena, ze cim clovek tvrdsie spi, tym sa mu namera mensia frekvencia, ale vyssie napatie. Vie mi niekto vysvetlit, preco je to tak? Pripada mi to nejake nelogicke, neviem tomu prist na koren. :-)
Ja teda nie ...;)
Ale viď napríklad :


Ako funguje ľudský mozog?


Mozog človeka je zložitým zoskupením vyšších a najvyšších nervových centier a je hlavným orgánom nervovej sústavy. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá je zložená z plochých kostí pospájaných švami. Tá patrí k najpevnejším častiam opornej sústavy človeka a preto dokonale chráni mozog pred poškodením. Jeho hmotnosť je u dospelého jedinca približne 1400 gramov a pozostáva z dvoch polovíc (hemisfér).

Na princíp fungovania mozgu sa prišlo až v 20. storočí. V roku 1926 anglický fyzik W. Grey zistil, že existujú určité frekvenčné hladiny mozgu. Nazval ich alfa, beta, delta a theta. Každá hladina vedomia pracuje na určitej frekvencii, respektívne rozpätí frekvencií. Ľudský mozog teda funguje na prenose malých elektrických výbojov v rámci neurotransmiterov. Mozog je vždy naladený na jednu z týchto hladín vedomia a to podľa toho ako sa cítime alebo aké zmyslové orgány používame, prípadne nepoužívame. Mozgová frekvencia je merateľná v hertzoch (Hz) prístrojom EEG (elektroencefalograf).

V hladine delta pracuje mozog na frekvencii len okolo 0,5 až 3 Hz. Táto nízka hladina je v našom mozgu v permanencii pri hlbokom spánku. Vyznačuje sa aj tým, že sú utlmené všetky mozgové funkcie. Človek je vtedy v hlbokom bezsennom spánku a maximálne relaxuje. Hladina delta mozgu slúži k regenerácii organizmu.

Hladina theta pracuje na frekvencii 4 až 7 Hz. V tejto frekvenčnej fáze ide o čiastočný útlm a snívajú sa sny. Hladina theta rozvíja predstavivosť. Sny v tejto hladine sú zložené z rôznych obrazov, ktoré môžu pripadať zdanlivo chaotické. Je to preto, že mozog sa snaží nepotrebné alebo šokujúce obrazy či vnemy dňa vyventilovať a tak odstrániť z krátkodobej pamäti. V tejto fáze nie je dobré prerušovať spánok, pretože po prebudení sa človek cíti zmätený, a to hlavne preto, lebo sa u neho preruší ventilovacia časť spánku a môže to mať negatívne dopady na jeho fyzické aj psychické zdravie. V tejto fáze je jediný prístup k podvedomiu.

Medzi hladinou theta a alfa sa na frekvencii 7,83 Hz nachádza takzvaná Schumanova rezonancia. Je to hranica medzi vedomím a nevedomím a práve v nej, ak by ju bolo možné trvalo udržať, je človek schopný maximálnemu memorovaniu. Je to aj frekvencia, na ktorej pulzuje aj geomagnetické jadro Zeme.

Hladina alfa pracuje na 8 až 13 Hz a človek ju má navodenú vtedy, keď je uvoľnený. Mozog sa v nej nezaoberá myslením, ale prejavom slastných pocitov a práve v tejto hladine je zvýšená tvorba endorfínov, nazývaných aj hormóny šťastia. Využíva sa pri meditácii, liečení, pri stimulácii pamäti alebo k odstráneniu stresu.

Hladina beta pracuje na frekvencii 14 Hz a viac a je charakterizovaná napätím a stresom. Človek funguje na tejto frekvencii takmer celý deň. Pri nej nastáva vedomé sústredenie, dosahuje sa vysoký duševný a pracovný výkon. Táto hladina nastáva až po zapojení pohybového aparátu. Tiež je známa vysokým výdajom energie.

Odlišné funkcie ľavej a pravej mozgovej hemisféry dokázal držiteľ Nobelovej ceny R. W. Sperry. Ľavá hemisféra riadi posudzovanie, analytické myslenie, verbálnu komunikáciu, detaily kontrolu alebo akciu. Pravá hemisféra má na starosti emócie, intuíciu a priestorové vnímanie. Problémy s pamäťou sú totiž spôsobené najmä zanedbávaním pravej polovice mozgu a preťažovaním ľavej.

V bdelom stave využívame len desatinu mozgovej kapacity. Je to preto, lebo mozgové hemisféry pracujú frekvenčne rôznorodo a niekedy aj bez prepojenia. Ľavá pracuje na približne 18 Hz a pravá na 14 Hz a aj to je dôvod prečo mozog nemôže využívať plný výkon. Čím sú tieto frekvenčné rozdiely vyššie, tým je väčšia pravdepodobnosť k výskytu depresií či iných neurotických porúch.

http://akotofunguje.hladas.sk/clanok/zdravie/clovek/ako-funguje-ludsky-mozog-/101
alabut
17.04.11,19:11
Podle některých vědeckých zdrojů se dokonce ukazuje, že mozek je pouhým centrem řízení na buněčné úrovni a za určitých, zcela zvláštních okolností, toto centrum - tj. mozek - člověk dokonce nepotřebuje. Jicchak Bentov ve své knize "Tajemství a síla kyvadla" (1988) jako jeden z prvních vyslovil a také zdůvodnil svou tezi, že "náš mozek je zesilovačem myšlenek, nikoliv jejich zdrojem."

No, a teraz si predstav, ze mozog reaguje na podnet od mikrosekund az sest sekund pred tym, ako sa nieco udeje, aspon to tvrdi neurofyziologia na zaklade merani a pokusov. Dokonala vizia. :-)
alabut
18.04.11,04:56
Asi to bude v poriadku, hoci nerozumiem, preco pri nizsej frekvencii je vyssia amplituda, ked mozog odpociva, alebo neodpociva? Graficky to vyzera takto: