katalóg
23.05.11,12:42
Jedenkrát, jeden raz

Krát sa píše vždy spolu s číslovkou.
Raz, razy zvlášť.


dvakrát (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvakr%C3%A1t) p.dvojnásobne (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojn%C3%A1sobne)
dvojnásobne (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojn%C3%A1sobne) vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojito) • dvojmo (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojmo) • zdvojene (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=zdvojene): plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvakr%C3%A1t) • dva razy (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dva%20razy): je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=duplicitne) • hovor.: dupľom (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dup%C4%BEom) • dupľovane (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dup%C4%BEovane): vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojno) • dvojne (http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvojne) (Sládkovič, Vajanský)


raz1 (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=raz)
1. čísl. nás. [niekedy (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=niekedy) má charakter (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=charakter) podst. a skloňuje sa: 2. p. -u, 6. p. -e, mn. č. -y, 2. p. ráz (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=r%C3%A1z) (nár. i razí) muž. r.] vyjadruje toľkoraké opakovanie, toľkoraký (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=to%C4%BEkorak%C3%BD) výskyt (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=v%C3%BDskyt) niečoho, koľko (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=ko%C4%BEko) udáva číselný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=%C4%8D%C3%ADseln%C3%BD) výraz;
-krát (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=kr%C3%A1t): urobiť, napísať (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nap%C3%ADsa%C5%A5), povedať (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=poveda%C5%A5) niečo (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nie%C4%8Do) dva (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dva), tri (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=tri), štyri (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=%C5%A1tyri) razy;
päť (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=p%C3%A4%C5%A5), šesť (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=%C5%A1es%C5%A5) ráz;
mnoho (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=mnoho) ráz často;
prvý, druhý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=druh%C3%BD), piaty (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=piaty) raz;
ostatný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=ostatn%C3%BD), posledný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=posledn%C3%BD) raz;
hovor. raz, dva (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dva) razy (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=razy) taký (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=tak%C3%BD), desať (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=desa%C5%A5) ráz (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=r%C3%A1z) toľký (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=to%C4%BEk%C3%BD) (toľko) dvojnásobne (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dvojn%C3%A1sobne), desaťnásob (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=desa%C5%A5n%C3%A1sobne)
(http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=dvakr%C3%A1t)
katalóg
23.05.11,10:43
raz-dva (napr. urob to raz-dva) ihneď (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=ihne%C4%8F), rýchlo
erzet
23.05.11,12:07
Uvedený údaj asi ukazuje vždy aktuálne Správy (STV). Včerajšie majú iba 21 min. Bolo by vhodné uviesť aj dátum vysielania.
10.5.2011
V oboch správach som myslel na jedno, o vydaní novej časti Slovníka súčasného slovenského jazyka. Že sú tam aj vulgarizmy, ale že to neznamená, že sú to spisovné slová, ale sú súčasťou našej slovnej zásoby.
erzet
24.05.11,06:07
O slove opodiaľ
Vo vete Opodiaľ Lomnice horia haldy smrečiny, ktorú sme si vypísali z reportáže o pohrome v Tatrách, nás zaujalo slovo opodiaľ. Slovo opodiaľ nepatrí medzi bežné jazykové prostriedky, preto by sme nemali zabúdať, že v slovenčine máme bežnejšie synonymá, a to slová neďaleko, obďaleč, blízko. Východisková veta sa mohla napríklad začať slovom neďaleko alebo jeho synonymami obďaleč, blízko, mohla teda vyzerať takto: Neďaleko Lomnice horia haldy smrečiny.
erzet
24.05.11,06:08
Odpremiérovať?
V rozhovore s významným hudobným skladateľom sa novinár spytoval na skladbu, ktorú majster nedávno odpremiéroval. Sloveso odpremiérovať aj bezpredponové sloveso premiérovať sa v istom prostredí používajú. Sú to však príznakové prostriedky. Sloveso premiérovať má príznak hovorovosti, sloveso odpremiérovať má príznak slangovosti, preto nie je vhodné ich používať v oficiálnej komunikačnej situácii. Neutrálna spisovná podoba vety Nedávno odpremiérovali vašu skladbu znie Nedávno mala premiéru vaša skladba alebo Nedávno bola premiéra vašej skladby.
erzet
24.05.11,06:11
Rajčatový pretlak?
V radách domácim kuchárkam sa spomínajú rozličné konzervované prelisované druhy zeleniny alebo ovocia, teda zeleninové alebo ovocné pretlaky. Azda najčastejšie je to pretlak z plodov dužinatej rastliny s tehlovočervenými plodmi. Rastlina má botanický názov rajčiak a bežný neodborný názov rajčina alebo paradajka. Podľa toho pretlak z plodov tejto rastliny nemôže byť rajčatový, ako sme to nedávno počuli. Má to byť rajčiakový pretlak, rajčinový alebo paradajkový pretlak.
erzet
24.05.11,06:15
Mimovládky?
Už viac ráz sme upozorňovali, aby sa citlivo postupovalo pri používaní jednoslovných výrazov namiesto oficiálych združených pomenovaní. Najnovšie sa začalo zjednoslovňovať združené pomenovanie mimovládna organizácia vzniklo z neho slovo mimovládka, v množnom čísle mimovládky. Je to však slangový prostriedok používaný v kruhu publicistov, ktorý sa môže uplatniť v rámci neverejného jazykového styku, ale v novinách a v éteri, kde ide o verejný jazykový prejav, zjednoslovnený výraz mimovládky nemá nahrádzať združené pomenovanie mimovládne organizácie.
erzet
24.05.11,06:16
Jednoodsekový výťah
Pri uvádzaní častí zákonov a odkazov na ne sa v jazykovej praxi zamieňavo používajú výrazy odstavec a odsek. Slovo odstavec sa však v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotí ako nesprávne. Jeho spisovným náprotivkom je slovo odsek, ktoré má platnosť oficiálneho termínu. Slovo odsek sa ako termín uplatňuje aj v zákonoch a vyhláškach. Čo sme povedali o slovách odstavec a odsek, vzťahuje sa aj na odvodeniny obidvoch slov. Z toho vychodí, že nemožno napríklad akceptovať vyjadrenie jednoodstavcový výťah zákona. Má to byť jednoodsekový výťah zákona.
erzet
24.05.11,06:17
O slovese vyvstať
Po povodni vyvstali nové problémy čítali sme aj počuli v médiách. Ako je to vlastne so slovesom vyvstať, aký je jeho význam? Otázka je namieste, lebo zo súčasných jazykových príručiek sa to nedozvieme. Aj to signalizuje, že so slovesom vyvstať nie je niečo v poriadku. V kultivovaných jazykových prejavoch sa nepoužíva, ide totiž o nespisovný jazykový prostriedok. Namiesto neho máme slovesá vynoriť sa, vzniknúť, ukázať sa. Problémy teda nevyvstávajú, ale sa vynárajú, vznikajú, ukazujú sa.
erzet
24.05.11,06:18
Dostať povraz, nie dať hlavu do oprátky
V televíznom rozhovore o novom trestnom zákone vysokokvalifikovaný odborník vyslovil názor, že za prípravu trestného činu nemožno nikomu dať hlavu do oprátky. Spomínaný odborník použil rýdzo český frazeologizmus dať hlavu do oprátky s významom odsúdiť na trest smrti obesením. Oprátka je totiž po slovensky slučka, povraz, hovorovo aj štránok. Slovenským ekvivalentom českého frazeologizmu je frazeologizmus dostať povraz, preto citovaná veta mala vyzerať takto: za prípravu trestného činu nemôže nikto dostať povraz.
erzet
24.05.11,06:20
O tvaroch slovesa modliť sa
Dnes chceme upozorniť na významový rozdiel, ktorý spôsobuje obyčajný dĺžeň. Pri bohoslužbách v kresťanských kostoloch, keď sa kňaz prihovára veriacim, raz počúvame z jeho úst vyjadrenie modlime sa s krátkym i, inokedy modlíme sa s dlhým í. Ak chce kňaz vyzvať veriacich, aby sa modlili, mal by používať tvar modlime sa s krátkym i, lebo vo výzve sa používa tvar rozkazovacieho spôsobu. Tvar modlíme sa s dlhým í je len oznámenie, že vykonávame istú činnosť, že sa modlíme.
erzet
24.05.11,06:21
O výslovnosti tvarov zámena tento
Všimli sme si, že niektorým používateľom spisovnej slovenčiny najmä tých, ktorí pochádzajú zo stredoslovenskej nárečovej oblasti spôsobuje ťažkosti výslovnosť tvarov ukazovacieho zámena tento v množnom čísle. Vyslovujú ho totiž s mäkkým ť (ťieto, ťíto, ťímto, o ťíchto, s ťímito). Takáto výslovnosť nie je spisovná. V týchto tvaroch zámen sa v spisovnej výslovnosti vyslovuje tvrdá spoluhláska t - títo, tieto, týchto, týmto, o týchto, s týmito.
erzet
24.05.11,06:23
Potrebujeme slová prcek a cvalík?
Na expresívne či maznavé pomenovanie malého dieťaťa nemusíme siahať po výpožičkách z češtiny, ako sú prcek a cvalík. Namiesto slova prcek máme v slovenčine pomenovanie špunt, špuntík, štopeľ, štoplík, drobec, drobček. Ak je dieťa pridobre živené, tučné, nevoláme ho cvalík, ale tučko, tučniačik, macko. Pri dvíhaní takéhoto dieťaťa sa najmä na dedine používa prirovnanie ku klátu - si ťažký ako klát. Z toho potom vznikli aj pomenovania klát, klátik.
erzet
25.05.11,06:06
Život začína po tridsiatke
Nedávno sme z istého elektronického média počuli vyjadrenie Život začína až po tridsiatke. Nechceme sa teraz venovať obsahovej stránke citovanej výpovede, ale z formálnej stránky musíme upozorniť na to, že v tejto výpovedi sa vyskytuje chyba, s ktorou sa v reči stretáme pomerne často. Namiesto slovesného tvaru začína mala sa vo výpovedi použiť podoba slovesa so zvratným zámenom sa, teda sloveso začína sa. Výpoveď mala znieť takto: Život sa začína až po tridsiatke.
erzet
25.05.11,06:08
Olomouc, z Olomouca
Nezriedka sa môžeme stretnúť s istými rozpakmi pri skloňovaní geografických názvov z územia Českej republiky. Tak je to napríklad aj pri skloňovaní názvu moravského mesta Olomouc. Pri rodovom zaradení a pri skloňovaní takýchto názvov nepostupujeme podľa stavu v češtine, ale uplatňujeme gramatické pravidlá platné v slovenčine. Podľa nich je názov Olomouc v slovenčine mužského rodu, skloňuje sa podľa vzoru stroj a má tieto tvary: z Olomouca, Olomoucu, v Olomouci, s Olomoucom.
erzet
25.05.11,06:09
Komunikácia elektronickou poštou
V súčasnosti je veľmi rozšírená komunikácia prostredníctvom počítačov a počítačovej siete. Mnohí používatelia elektronickej pošty však zabúdajú na to, že aj pri využívaní tohto moderného komunikačného prostriedku treba zachovávať isté pravidlá. Najmä ak sa prostredníctvom elektronickej pošty obraciame na inštitúciu, organizáciu alebo na adresáta, ktorého osobne nepoznáme, korešpondenciu začneme oslovením, v texte rešpektujeme pravopisné pravidlá, ako je aj písanie veľkých písmen, čiarok, bodiek, a v závere uvedieme svoje meno, prípadne aj úplnú adresu.
erzet
25.05.11,06:11
Server, o serveri, dva servery
Pri sledovaní jazykových prejavov zisťujeme, že viacerým používateľom slovenčiny robí problémy správne skloňovanie počítačového termínu server, ktorým sa pomenúva počítač riadiaci počítačovú sieť. Niektorí ho totiž v lokáli jednotného čísla používajú v podobe na servri. Táto podoba nie je však správna. Pri skloňovaní podstatného mena server samohláska e nevypadáva, a tak je správne zo servera, na serveri, so serverom, dva servery.
erzet
25.05.11,06:11
Akciová spoločnosť - a. s.
Niektorí autori písaných textov sa nevedia rozhodnúť, či majú na konci vety, ktorá sa končí skratkou, napísať dve bodky, jednu, ktorá signalizuje, že ide o skratku, a ďalšiu, ktorá signalizuje koniec vety, alebo iba jednu bodku. Platí však zásada, že na konci vety píšeme iba jednu bodku. Ak teda máme na konci vety napríklad skratku slovného spojenia akciová spoločnosť v podobe a. s. alebo skratku výrazu a tak ďalej v podobe atď., napíšeme iba jednu bodku.
erzet
25.05.11,06:14
Dedičia aj dediči
Dostali sme otázku, akú má správnu podobu nominatív množného čísla životného podstatného mena dedič, lebo v jazykovej praxi sa používajú dve podoby, a to dedičia aj dediči. Správne sú obidve podoby a obidve podoby sa uvádzajú aj v jazykových príručkách. Podoba dedičia má oporu v podstatných menách rodič - rodičia, prarodič - prarodičia, podoba dediči má oporu v podstatných menách, ako sú kreslič - kresliči, kurič - kuriči, nosič - nosiči, vodič - vodiči a pod.
erzet
25.05.11,06:15
Bývalý exminister?
Nedávno sa v istej spravodajskej relácii hovorilo o bývalom exministrovi. Spojenie bývalý exminister je však chybné, lebo pôvodom latinská predpona ex- má význam bývalý, a teda ak sa v prejave použilo spojenie bývalý exminister, je to vlastne to isté, ako keby sa vravelo bývalý bývalý minister. V spravodajskej relácii sa malo použiť slovo exminister alebo dvojslovné spojenie bývalý minister.
erzet
25.05.11,06:16
Lesák a lesník
Lanská tatranská kalamita spôsobila, že sa väčšmi ako inokedy spomínali pracovníci lesného hospodárstva. Stúpla najmä frekvencia slova lesák ako všeobecného pomenovania osôb pracujúcich v uvedenej oblasti. Treba však vedieť, že je to príznakové, presnejšie slangové slovo. Spisovným náprotivkom spomínaného názvu školeného pracovníka lesného hospodárstva je názov lesník.
erzet
25.05.11,06:18
Chodúľka, nie chodítko

Istý časopis uverejnil zaujímavý aj dojímavý článok o operácii troch malých dievčatiek, ktoré sa narodili s nepohyblivými kĺbmi na nohách. Po operácii, píše sa v článku, učili sa chodiť pomocou chodítka. O kúsok ďalej sa však písalo, že chodia pomocou chodúľky. Spisovný názov pomôcky umožňujúcej malým deťom robiť prvé krôčiky je však len jedno zo spomenutých slov, a to slovo chodúľka.
erzet
25.05.11,06:20
Je tu horko?
Keď je horko, niet nad studené pivo, pochvaľujú si pivári. Musíme ich však schladiť upozornením, že výrazy je horko, je mi horko nie sú slovenské. V spisovných prejavoch používame namiesto nich výrazy je horúco, je mi horúco. Tie niekedy majú aj platnosť obrazných vyjadrení, frazeologizmov. Napríklad výraz je tu horúco má v istých okolnostiach význam je tu zlá situácia, výraz je mi horúco zasa význam som v ťažkom položení.
Twoflower
25.05.11,17:35
Zdieľané pracovné miesto?
V návrhu novely Zákonníka práce sa uvádza nový termín zdieľané pracovné miesto. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je v tomto termíne náležité prídavné meno zdieľaný. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo prídavné meno zdieľaný je utvorené zo slovesa zdieľať, ktoré sa hodnotí ako nesprávne, resp. ako nespisovné. Preto aj odvodené prídavné meno zdieľaný je nesprávne či nespisovné. Namiesto neho je v uvedenom slovnom spojení primerané použiť prídavné meno delený, teda delené pracovné miesto. Ide totiž o pracovné miesto, ktoré sa delí medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov. Slovné spojenie delené pracovné miesto je vhodné použiť ako termín aj v novelizovanom Zákonníku práce.

Je možné že v tomto konkrétnom prípade možno nahradiť slovo "zdieľané" pojmom "delené", ale rozhodne ho nepovažujem za bežne použiteľnú alternatívu. Z mojej skúsenosti sú tieto slová skôr opozitami - "zdieľaný" označuje jeden predmet, ktorý vcelku používajú dvaja užívatelia a to buď spoločne alebo postupne (napríklad preto, že ho nemožno rozdeliť); naopak "delený" je taký predmet, ktorý si užívatelia rozdelili a každý používa len jeho časť.
erzet
26.05.11,06:55
Potierať zlo?
Nedávno sme v súvislosti s bojom proti prevádzačstvu počuli informáciu, že ministri vnútra sa dohodli spolupracovať pri potieraní tohto zla. V tejto informácii nás vyrušilo slovo potieranie, lebo slovo potieranie je tvarom slovesa potierať, ktoré má význam pokrývať vrstvou riedkej, mazľavej hmoty. V uvedenej informácii však o nič také nešlo. Na vyjadrenie významu silou brániť, aby sa čosi dosiahlo, máme sloveso potláčať. Od neho utvorený slovesný tvar potláčanie sa mal použiť aj v citovanej výpovedi, teda ministri vnútra sa dohodli spolupracovať pri potláčaní tohto zla.
erzet
26.05.11,06:57
Kočí, Kočího, Kočíová
Občas sa môžeme stretnúť s priezviskami zakončenými na dlhé mäkké í, ktoré majú často český pôvod, ako sú napríklad priezviská Kočí a Krejčí. Takéto priezviska skloňujeme podľa vzoru kuli. V jednotlivých pádoch majú takéto tvary: od Kočího, od Krejčího, Kočímu, Krejčímu, o Kočím, o Krejčím, s Kočím, s Krejčím. Ženské priezviská od takto zakončených mužských priezvisk tvoríme príponou -ová, majú teda podobu Kočíová, Krejčíová.
erzet
26.05.11,06:59
Griláž, z griláže, s grilážou
Najmä kuchári a gazdinky dobre vedia, čo je to griláž. Slovom griláž pomenúvame pálený cukor s prísadami. Ide o slovo, ktoré má pôvod vo francúzštine, ale u nás už natoľko zdomácnelo, že ho píšeme v zhode s výslovnosťou podľa pravopisných zásad platných v slovenčine. Treba však vedieť aj to, že slovo griláž rovnako ako ďalšie slová zakončené na -áž prevzaté z francúzštiny, ako sú slová apanáž, montáž, plantáž, siláž, je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dlaň. Preto je správne tortu poliať grilážou, poleva z griláže.
erzet
26.05.11,07:00
Tri celé osemdesiatdeväť stotín
Nedávno sme z istého elektronického média v rámci reklamy počuli vyjadrenie tri celá osemdesiatdeväť stotín percenta. Autor prejavu však urobil chybu v tom, že po číslovke tri, ktorou sa vyjadruje množný počet, použil slovo celá v tvare jednotného čísla. Po číslovkách dva, tri, štyri musí však nasledovať tvar nominatívu množného čísla celé, teda tri celé osemdesiatdeväť stotín percenta podobne, ako je to aj vo vyjadreniach dve celé päť desatín, štyri celé tri stotiny.
erzet
26.05.11,07:01
Mliekarenský zväz
V spisovnej slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Preto aj v slove mliekar po slabike s dvojhláskou ie nasleduje prípona -ar s krátkou samohláskou a. Krátka samohláska a je aj v odvodených slovách mliekarstvo, mliekareň, ale aj v prídavnom mene mliekarenský, napr. mliekarenská hala, mliekarenský podnik, mliekarenský zväz.
erzet
26.05.11,07:02
Nie miestopredseda, ale podpredseda

Občas môžeme v rečových prejavoch počuť slovo miestopredseda. Autori textov, ktorí siahnu za slovom miestopredseda, možno si ani neuvedomujú, že toto slovo je iba mechanicky hláskovo prispôsobené české slovo místopředseda. V slovenčine však máme na pomenovanie funkcionára, ktorý zastupuje predsedu v jeho neprítomnosti, slovo podpredseda, napríklad podpredseda vlády, podpredseda Národnej rady, podpredseda parlamentu, podpredseda parlamentného výboru a rovnako aj podpredseda spolku.
erzet
26.05.11,07:04
Tále, na Táľoch
Názov turistického centra Tále ležiaceho pod južnými svahmi Chopka v Nízkych Tatrách vznikol z nárečového slova táľ s významom diel. Ide o slovo, ktoré má pôvod v nemčine. V slovenských nárečiach aj v spisovnej slovenčine sa slovo táľ vyslovuje s mäkkým ľ na konci. Mäkká spoluhláska ľ sa vo výslovnosti zachováva aj v geografickom názve Tále a, pravdaže, aj pri skloňovaní tohto názvu, napr. boli sme na Táľoch, vrátili sme sa z Táľov.
erzet
26.05.11,07:05
Mekka filmu
Niektoré geografické názvy používame nielen v pôvodnom význame, ale niekedy aj v prenesenom význame, čo ovplyvňuje ich pravopis. Napríklad názov starovekého mesta Babylon píšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovo babylon ako označenie veľkého chaosu či zmätku píšeme s malým začiatočným písmenom. Podobne názov arabského mesta Mekka píšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovo mekka ako označenie významného strediska či centra odborníkov, umelcov, športovcov a pod., píšeme s malým začiatočným písmenom, napr. Atény sa stali mekkou športovcov, Piešťany sa na niekoľko dní stanú mekkou filmu.
erzet
26.05.11,07:07
Siedmi a siedmy
Niektorým autorom písaného textu robí ťažkosti písanie čísloviek sedem, osem, siedmy a ôsmy v jednotlivých pádoch. V slovenčine platí, že v tvaroch základných čísloviek, ktoré vyjadrujú počet, píšeme mäkké i, napr. siedmi chlapci, bez siedmich korún, siedmim futbalistom, o ôsmich knihách, s ôsmimi korunami. V radových číslovkách siedmy a ôsmy, ktoré vyjadrujú poradie, v tvare nominatívu množného čísla píšeme mäkké i, napr. skončili siedmi, ale v ostatných tvaroch píšeme tvrdé y, napr. žiaci siedmych ročníkov, žiaci ôsmych ročníkov, t. j. žiaci, ktorí chodia do siedmeho, resp. do ôsmeho ročníka.
erzet
26.05.11,07:12
Zdravotný a zdravotnícky
Niekedy sme na rozpakoch, či v texte máme použiť prídavné meno zdravotný alebo prídavné meno zdravotnícky. Pri rozhodovaní, ktoré prídavné meno je v danom prípade vhodné, musíme brať do úvahy to, že prídavné meno zdravotný má význam týkajúci sa zdravia a používa sa v spojeniach ako zdravotné stredisko, zdravotná výchova, zdravotná prehliadka, zdravotná prechádzka, zdravotný preukaz. Prídavné meno zdravotnícky má význam týkajúci sa zdravotníctva a používa sa v spojeniach ako zdravotnícky pracovník, zdravotnícky personál, zdravotnícka technika.
Slayer666
26.05.11,07:16
Ako je spisovne - al-Rijád alebo ar-Rijád?
Kazu
26.05.11,07:40
Tále, na Táľoch

Názov turistického centra Tále ležiaceho pod južnými svahmi Chopka v Nízkych Tatrách vznikol z nárečového slova táľ s významom diel. Ide o slovo, ktoré má pôvod v nemčine. V slovenských nárečiach aj v spisovnej slovenčine sa slovo táľ vyslovuje s mäkkým ľ na konci. Mäkká spoluhláska ľ sa vo výslovnosti zachováva aj v geografickom názve Tále a, pravdaže, aj pri skloňovaní tohto názvu, napr. boli sme na Táľoch, vrátili sme sa z Táľov.

V slovenských nárečiach????:eek: To kto zase hovorí za všetkých? U nás sa veru tál nehovorí táľ a tiež hovoríme slovenským nárečím. Takýchto samozvaných mudrcov mám najradšej. Čo neboli nikdy na Záhorí? A to sa ešte neozvali trnaváci a any brezovanja:D
Marína
26.05.11,07:46
Zuzi, a my čo vychodňare, my od macochy, že o nas nehutoriš.:D
marjankaj
26.05.11,08:03
V slovenských nárečiach????:eek: To kto zase hovorí za všetkých? U nás sa veru tál nehovorí táľ a tiež hovoríme slovenským nárečím. Takýchto samozvaných mudrcov mám najradšej. Čo neboli nikdy na Záhorí? A to sa ešte neozvali trnaváci a any brezovanja:DTam chodia len paštekári a tí tiež hovoria tvrdo.
erzet
26.05.11,08:35
V slovenských nárečiach????:eek: To kto zase hovorí za všetkých? U nás sa veru tál nehovorí táľ a tiež hovoríme slovenským nárečím. Takýchto samozvaných mudrcov mám najradšej. Čo neboli nikdy na Záhorí? A to sa ešte neozvali trnaváci a any brezovanja:D
Ja si predsa nebudem presadzovať aby sa písalo: "dze ste boli dzivčence"
Kazu
26.05.11,10:30
Marína Dnes, 09:46 AM
Zuzi, a my čo vychodňare, my od macochy, že o nas nehutoriš.

Mojka, však ja ani neviem ako sa "vječí kúšček" povie po východniarsky. A máte také vôbec?:D
Marína
26.05.11,19:32
Marína Dnes, 09:46 AM
Zuzi, a my čo vychodňare, my od macochy, že o nas nehutoriš.

Mojka, však ja ani neviem ako sa "vječí kúšček" povie po východniarsky. A máte také vôbec?:D
Ta nemame? My šicko mame!:D Ak vječí kúšček = väčší kúsok, tak u nás je to več(š)i falatok.;):---
Rozalka
26.05.11,19:54
Táto téma sa mi veľmi páči.
Musím však povedať, že by som bola rada, keby (zo strany slovenčinárov) boli zrušené nominatívy, datívy ap, my sme bez nich vydržali, omnoho ľahšie sa učili pády ...

A mohli by sa viacej venovať vžitým čechizmom:
Mám za to = správne: som toho názoru
Za prvé, za druhé = správne: po prvé, po druhé ...

Hoci, čo sa ozývam ... keď som sa na nich obrátila s názorom, že slovo závierka je čechizmus a podľa znenia zákona (Závierka = súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) ide len o výkazy, a za mojich mladých čias sme sa učili o "výkazníctve" a nie závierke.

Ich odpoveď bola: Ak je to slovo v zákone (o účtovníctve), tak je spisovné!
To je logika, však?

Upozornila som ich (=SAV), že toto slovo sa do nášho zákona dostalo obyčajným otrockým prekladom, pretože pôvodný zákon o účtovníctve bol prijatý Federálním zhromažděním České a Slovenské republiky a preto slovo "závěrka" tam bolo správne, ale pri preklade mali použiť lepšie slovo.
Na to mi už nikto nevedel odpovedať. Asi stratili argumenty.
arizona
26.05.11,21:02
Mne sa paci slovencina nasich vojvodinskych slovakov / byv, Juhoslavia/.
Pouzivaju stale slovencinu,ktoru si priniesli ich predkovia. Ziadny "y" !
Hoci maju aj slovenske zakl. skoly a gymnazia, neviem ako sa ucia v skole.Ale ich oficialna web stranka je tiez bez y-lonov.

Obcas,ked som pisala kamaratke a musela som napisat "ul. Masarikova",tak som mala zmiesane pocity,ked ma neraz pracovnicky na poste upozornili, ze mam v adresu "hrubicu":D:--- pripadala som si ako negramotna :---
marjankaj
26.05.11,21:09
Ich odpoveď bola: Ak je to slovo v zákone (o účtovníctve), tak je spisovné!
To je logika, však?

Upozornila som ich (=SAV), že toto slovo sa do nášho zákona dostalo obyčajným otrockým prekladom, pretože pôvodný zákon o účtovníctve bol prijatý Federálním zhromažděním České a Slovenské republiky a preto slovo "závěrka" tam bolo správne, ale pri preklade mali použiť lepšie slovo.
Na to mi už nikto nevedel odpovedať. Asi stratili argumenty.

No zbohom zdravý rozum. Ak bude všetko spisovné, čo sa používa v parlamente(najvyšší zákonodarný orgán) tak sa máme na čo tešiť.:rolleyes:

A jazykovedný ústav by mohli aj zrušiť, veď parlament ho nahradí.
erzet
27.05.11,05:51
Táto téma sa mi veľmi páči.
Musím však povedať, že by som bola rada, keby (zo strany slovenčinárov) boli zrušené nominatívy, datívy ap, my sme bez nich vydržali, omnoho ľahšie sa učili pády ...

A mohli by sa viacej venovať vžitým čechizmom:
Mám za to = správne: som toho názoru
Za prvé, za druhé = správne: po prvé, po druhé ...

Hoci, čo sa ozývam ... keď som sa na nich obrátila s názorom, že slovo závierka je čechizmus a podľa znenia zákona (Závierka = súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) ide len o výkazy, a za mojich mladých čias sme sa učili o "výkazníctve" a nie závierke.

Ich odpoveď bola: Ak je to slovo v zákone (o účtovníctve), tak je spisovné!
To je logika, však?

Upozornila som ich (=SAV), že toto slovo sa do nášho zákona dostalo obyčajným otrockým prekladom, pretože pôvodný zákon o účtovníctve bol prijatý Federálním zhromažděním České a Slovenské republiky a preto slovo "závěrka" tam bolo správne, ale pri preklade mali použiť lepšie slovo.
Na to mi už nikto nevedel odpovedať. Asi stratili argumenty.
Ak sa ti páči tak daj súhlas
erzet
27.05.11,07:29
Priestranstvo a medzera, nie preluka ani prieluka
Preluku na Gorkého ulici chcú zastavať. Oznámili to isté noviny. K oznamu chceme pripomenúť, že preluka nie je slovenský stavebnícky termín, je to iba hlásková úprava českého slova proluka. Neobstojí ani podoba prieluka, pretože časť -luka nemá v slovenčine nijaký význam. Jazykové fakty ukazujú, že úzky nezastavaný priestor v radovej zástavbe môže mať v slovenčine názov medzera. Neslobodno zabudnúť ani na slovo priestranstvo. Jeho význam sa opisuje slovami voľný priestor.
erzet
27.05.11,07:31
Uzobranosť je nezrozumiteľné slovo
Učitelia duchovného života ako liek na rozháranosť a nadmernú záťaž súčasného človeka odporúčajú stíšenie, meditáciu a uzobranosť. Význam tohto posledného slova pozná málokto, pretože je významovo nepriezračné a štruktúrne nejasné, a darmo by sme ho hľadali aj v našich slovníkoch. Z kontextov, v ktorých sme ho zachytili, vychodí, že ho možno nahradiť slovami sústredenosť, zahĺbenie sa do seba, vhĺbenie sa do seba alebo ďalšími významovo blízkymi slovami.
erzet
27.05.11,07:32
Cudzie slová nepreberáme výlučne z angličtiny
Z postavenia, ktoré v slovenskom jazykovom priestore má angličtina, daktorí robia nesprávny záver, že všetky cudzie slová alebo aspoň väčšina z nich má pôvod v angličtine. Ukazuje sa to napríklad na výslovnosti slov (bjutik, stejdž, denjub). Lenže to sú slová prevzaté z francúzštiny a ich výslovnosť sa v zhode s francúzštinou aj v slovenčine ustálila takto: (butik, stáž, danüb). Možno ešte dodať, že názov Danube (vysl. danüb), čo je francúzsky názov Dunaja, nesie jeden z hotelov v Bratislave, ktorý postavila francúzska firma.
erzet
27.05.11,07:34
Krištáľ a kryštál
Slová krištáľ a kryštál robia najmä pri písaní starosti viacerým používateľom jazyka, lebo sa v nich raz píše mäkké i, raz tvrdé y. Pri zvažovaní, ako napísať tieto slová, musíme si uvedomiť, že bezfarebná odroda kremeňa alebo bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu je krištáľ s mäkkým i, ale aj s mäkkým ľ na konci. Používame ho napr. aj v prirovnaní čistý ako krištáľ. Pevné teleso s pravidelnou štruktúrou je kryštál s tvrdým y, ale aj s tvrdým l na konci, napr. kryštály soli, kryštály cukru.
erzet
27.05.11,07:36
Krémovník - krémeš, nie kremovník - kremeš
Istý druh zákuskov plnených jemným sladkým krémom má názov krémovník alebo krémeš. Varianty bez dĺžky v koreni slova, teda podoby kremovník, kremeš sú nesprávne. Dĺžka v koreni slova krém sa totiž pri odvodzovaní ďalších slov nemení. Medzi podobami krémovník a krémeš je rozdiel v štýlovom hodnotení. Podoba krémeš pochádza z maďarčiny a má príznak hovorovosti, kým podoba krémovník sa utvorila doma a hodnotí sa ako bezpríznaková.
erzet
27.05.11,07:37
Povedú si, či budú si počínať?
Športové zväzy si predsavzali, že budú sledovať, ako si víťazné kluby z nižších súťaží povedú vo vyšších súťažiach. V tejto vete sa nevhodne použilo sloveso povedú si. Má to byť budúci čas slovesa viesť si. Lenže spisovná slovenčina takéto sloveso nepozná, je to hlásková adaptácia českého slovesa vést si. Slovenské ekvivalenty sú počínať si, správať sa. Namiesto výrazu povedú si mal sa použiť opisný budúci čas slovesa počínať si, teda výraz ako si budú počínať.
erzet
27.05.11,07:39
Zaskliť - zasklený, preskliť - presklený
Na poštách, v bankách ap. pracovníci často pracujú za sklenou priehradkou. O takýchto ustanovizniach sa hovorí, že majú zasklené kancelárie, niekedy však počujeme, že majú presklené kancelárie. Ak vezmeme do úvahy význam slovies zaskliť a preskliť, z ktorých sú utvorené trpné príčastia zasklený, presklený, vyjde nám záver, že zasklené kancelárie sú kancelárie opatrené sklom, presklené sú kancelárie, ktoré boli zasklené znova. Slovesá zaskliť, preskliť a príčastia zasklený, presklený nie sú teda významovo totožné.
erzet
27.05.11,07:40
O skloňovaní zámen on
Isté tvary zámena on sú vyhradené pre životné podstatné mená, isté pre neživotné. Tvary do neho, doňho, na neho, naňho odkazujú na životné podstatné mená, tvary naň, doň, zaň na neživotné. Podľa toho vo vetách Tak skoro na neho nezabudnú (rozumej na dážď) a Mala by cez neho viesť trať električky (rozumej cez most) sa mali namiesto tvarov na neho, cez neho použiť predložkové výrazy naň, cezeň, keďže dážď a most sú neživotné podstatné mená. Vety mali znieť takto: Tak skoro naň nezabudnú. Mala by cezeň viesť trať električky.
erzet
27.05.11,07:42
Pontifex, pontifika aj pontifexa
V informáciách o zosnulom pápežovi sa často spomínal jeho titul pontifex a názov pontifikát ako pomenovanie obdobia, v ktorom Ján Pavol II. vykonával pápežskú službu. Pri skloňovaní slova pontifex sa v nepriamych pádoch používali podoby so zmenou kmeňa, t. j. bez pontifika, k pontifikovi, o pontifikovi, s pontifikom. Tieto podoby kodifikujú aj slovenské slovníky. Vyskytli sa však aj tvary pontifexa, pontifexovi, pontifexom. Neodmietame ich, lebo vychádzajú zo slovenského skloňovacieho systému a spôsobu ohýbania slov v slovenčine.
erzet
27.05.11,07:43
Režné murivo?
V istej správe o archeologickom výskume sa konštatovalo, že namiesto ornamentu sa našlo iba neomietnuté režné murivo. Čo je režné murivo, dozvieme sa napr. z Česko-slovenského slovníka. V ňom sa k českému stavebníckemu termínu režné murivo pripája slovenský ekvivalent neomietnuté murivo. Spojenie slov neomietnuté režné murivo je teda pleonazmus, v ktorom sa jedna a tá istá vlastnosť muriva registruje zdvojene: po slovensky prídavným menom neomietnutý a po česky prídavným menom režný. Stačilo povedať, že namiesto ornamentu sa našlo iba neomietnuté murivo.
Nella_2
27.05.11,07:53
Táto téma sa mi veľmi páči.
Musím však povedať, že by som bola rada, keby (zo strany slovenčinárov) boli zrušené nominatívy, datívy ap, my sme bez nich vydržali, omnoho ľahšie sa učili pády ...

A mohli by sa viacej venovať vžitým čechizmom:
Mám za to = správne: som toho názoru
Za prvé, za druhé = správne: po prvé, po druhé ...

Hoci, čo sa ozývam ... keď som sa na nich obrátila s názorom, že slovo závierka je čechizmus a podľa znenia zákona (Závierka = súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) ide len o výkazy, a za mojich mladých čias sme sa učili o "výkazníctve" a nie závierke.

Ich odpoveď bola: Ak je to slovo v zákone (o účtovníctve), tak je spisovné!
To je logika, však?

Upozornila som ich (=SAV), že toto slovo sa do nášho zákona dostalo obyčajným otrockým prekladom, pretože pôvodný zákon o účtovníctve bol prijatý Federálním zhromažděním České a Slovenské republiky a preto slovo "závěrka" tam bolo správne, ale pri preklade mali použiť lepšie slovo.
Na to mi už nikto nevedel odpovedať. Asi stratili argumenty.
A ja že odkiaľ sa vzal v našich zákonoch taký výraz - že "závierka"... veď to nie vôbec spisovné slovo.

A s tými pádmi plne súhlasím a viacerí mi potvrdili, že si v duchu prepočítavajú, keď niekto povie napr. datív, že ktorý je to v poradí pád. :)
Slayer666
27.05.11,09:05
A ja že odkiaľ sa vzal v našich zákonoch taký výraz - že "závierka"... veď to nie vôbec spisovné slovo.

A s tými pádmi plne súhlasím a viacerí mi potvrdili, že si v duchu prepočítavajú, keď niekto povie napr. datív, že ktorý je to v poradí pád. :)

No a co, ze si prepocitavaju? To je ich nedostatok, nie nedostatok tych vyrazov. V kazdom jazyku je zauzivane poradie padov odlisne - 5. pad je v slovencine lokal, v polstine instrumental, v cestine vokativ, v latincine dativ atd. Urcite je jednoduchsie pochopit, ze nominativ oznacuje podmet, ze genitiv oznacuje povod, drzbu a pod. Alebo niekomu trha srdce, ze tieto odporne latinske vyrazy spatia nasu lubozvucnu slovencinu? Naozaj nechapem.
Nella_2
27.05.11,09:10
No a co, ze si prepocitavaju? To je ich nedostatok, nie nedostatok tych vyrazov. V kazdom jazyku je zauzivane poradie padov odlisne - 5. pad je v slovencine lokal, v polstine instrumental, v cestine vokativ, v latincine dativ atd. Urcite je jednoduchsie pochopit, ze nominativ oznacuje podmet, ze genitiv oznacuje povod, drzbu a pod. Alebo niekomu trha srdce, ze tieto odporne latinske vyrazy spatia nasu lubozvucnu slovencinu? Naozaj nechapem.
Nie, tu ide skôr o to, že my staršie narodení sme sa učili pády číslovať - "prvý pád (kto/čo?)", "druhý pád (koho/čoho?)"... medzitým sa síce piaty pád zrušil, ale proste takto to máme zaužívané a preto si musíme tie latinské názvy v duchu preložiť. :) Netvrdím, že každý to tak robí. (Podobne je to aj s eurami, ešte stále veľa ľudí ich prepočítavajú na slovenské koruny. Darmo, zvyk je železná košeľa.)
Llívia
27.05.11,12:02
A ja som sa učila, že máme pádov 7, lokál je 6. pád, piaty pád bol vokatív - a nie je to tak dávno, čo som sa to na ZŠ učila.
Slayer666
27.05.11,16:05
Nie, tu ide skôr o to, že my staršie narodení sme sa učili pády číslovať - "prvý pád (kto/čo?)", "druhý pád (koho/čoho?)"... medzitým sa síce piaty pád zrušil, ale proste takto to máme zaužívané a preto si musíme tie latinské názvy v duchu preložiť. :) Netvrdím, že každý to tak robí. (Podobne je to aj s eurami, ešte stále veľa ľudí ich prepočítavajú na slovenské koruny. Darmo, zvyk je železná košeľa.)

No eura prepocitavam aj ja. A co sa padov tyka, tak rozumiem, preco niektori volaju po zruseni, ale nechapem, preco by sa to malo iba kvoli nim zrusit. Neskorsie narodeni, povedal by som, s tym uz problem nemaju, lebo sa tie latinske nazvy ucili v skole. Tie latinske nazvy su v kazdom jazyku s podobnym padovym systemom rovnake, preto ich nebude mylit ich odlisne poradie v roznych jazykoch.
Nella_2
27.05.11,16:07
No eura prepocitavam aj ja. A co sa padov tyka, tak rozumiem, preco niektori volaju po zruseni, ale nechapem, preco by sa to malo iba kvoli nim zrusit. Neskorsie narodeni, povedal by som, s tym uz problem nemaju, lebo sa tie latinske nazvy ucili v skole. Tie latinske nazvy su v kazdom jazyku s podobnym padovym systemom rovnake, preto ich nebude mylit ich odlisne poradie v roznych jazykoch.
To je pravda, že pri učení sa cudzích jazykov je to výhoda vedieť, čo je nominatív, genitív...:)
erzet
28.05.11,20:51
Dnes som išiel po vonku a zaujalo ma celkom bežné upozornenie: "Nevenčite psov na detských ihriskách!". "Venčiť" od slova "ven" je české slovo. Nemalo by sa hovoriť a písať: "nevončite"? od slova "von". Je to vtipné, nezvyklé, ale asi by to tak malo byť?
Nella_2
29.05.11,08:12
Dnes som išiel po vonku a zaujalo ma celkom bežné upozornenie: "Nevenčite psov na detských ihriskách!". "Venčiť" od slova "ven" je české slovo. Nemalo by sa hovoriť a písať: "nevončite"? od slova "von". Je to vtipné, nezvyklé, ale asi by to tak malo byť?
:)
Podľa KSSJ by malo byť:

venčiť2, správ. chodiť von (so psom), vetrať (psa), vyvádzať (psa)

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ven%C4%8Di%C5%A5&c=262c

čiže asi by sme mali hovoriť napr. "idem vyvetrať psa" :D
pajon1
29.05.11,16:53
Ktorý výraz je správny? Posielam Vám vzorku, alebo vzorok výťažku?
Nella_2
29.05.11,16:55
Ktorý výraz je správny? Posielam Vám vzorku, alebo vzorok výťažku?
Vzorku :)

Vzorka - je ženského rodu
Rozalka
29.05.11,16:59
Nie, tu ide skôr o to, že my staršie narodení sme sa učili pády číslovať - "prvý pád (kto/čo?)", "druhý pád (koho/čoho?)"... medzitým sa síce piaty pád zrušil, ale proste takto to máme zaužívané a preto si musíme tie latinské názvy v duchu preložiť. :) Netvrdím, že každý to tak robí. (Podobne je to aj s eurami, ešte stále veľa ľudí ich prepočítavajú na slovenské koruny. Darmo, zvyk je železná košeľa.)

Súhlasím s Nella_2.


No eura prepocitavam aj ja. A co sa padov tyka, tak rozumiem, preco niektori volaju po zruseni, ale nechapem, preco by sa to malo iba kvoli nim zrusit. Neskorsie narodeni, povedal by som, s tym uz problem nemaju, lebo sa tie latinske nazvy ucili v skole. Tie latinske nazvy su v kazdom jazyku s podobnym padovym systemom rovnake, preto ich nebude mylit ich odlisne poradie v roznych jazykoch.
Že prečo? lebo v slovenskom jazyku by sa mali používať slovenské slová. Latinské názvy nech sa používajú v latinčine, prípadne ak sú potrebné, tak aj "v rôznych jazykoch".
pajon1
29.05.11,17:00
Ďakujem:)
Zdenka 0705
29.05.11,17:41
... je správne slovné spojenie "chodiť po vonku"?
Nella_2
29.05.11,17:56
erzet
30.05.11,05:52
Na drogy nesiahaj
V rámci projektu Zober loptu, nie drogy môžeme z elektronických médií počuť výzvu adresovanú mladým ľuďom, v ktorej je aj veta a na drogy nešahaj. Žiaľ, autori výzvy v tejto vete použili nespisovné sloveso šahať v jeho zápornej podobe a tým výzvu znehodnotili z hľadiska jazykovej kultúry. V citovanej výzve namiesto uvedenej nespisovnej podoby slovesa sa malo použiť spisovné sloveso siahať, v danom prípade jeho záporná podoba nesiahať v tvare rozkazovacieho spôsobu nesiahaj. Záverečná časť výzvy mala teda znieť a na drogy nesiahaj.
erzet
30.05.11,06:01
Pripravenosť na dialóg
Otvorenosť chápem ako pripravenosť k dialógu, vyhlásil istý politik. Vo vyhlásení sa nevhodne použila predložka k. Sloveso pripraviť a odvodeniny od neho majú väzbu iba s predložkou na: pripraviť sa na testovanie, príprava na jarnú časť ligy, príprava na voľby, pripravený na odchod. Väzbu s predložkou na treba uplatniť aj pri podstatnom mene pripravenosť, teda správne malo byť pripravenosť na dialóg.
erzet
30.05.11,06:03
Zľadovatený povrch, nie zľadovatelý povrch
Hoci sa už zima pominula, ešte sa občas z informácií o stave na horských priechodoch, ale najmä na vysokohorských chodníkoch dozvedáme o tom, že povrch je zľadovatelý. Autori takýchto informácií však zabúdajú, že v spisovnej slovenčine máme prídavné meno zľadovatený s príponou -ný na konci, nie prídavné meno zľadovatelý. Preto aj v informáciách o stave povrchu vozoviek a chodníkov sa má vravieť, že povrch je zľadovatený.
erzet
30.05.11,06:04
Duchovný závet, nie duchovná záveť
Nedávno sme z televízie počuli hovoriť o duchovnej záveti pápeža Jána Pavla II. V informácii sa používalo slovo záveť ako podstatné meno ženského rodu. V slovenčine však máme podstatné meno závet s tvrdou spoluhláskou t na konci, ktoré je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub. Správne teda je napísať závet, zrušiť závet, nezanechať závet, dediť podľa závetu a aj duchovný závet, hovoriť o duchovnom závete Jána Pavla II.
erzet
30.05.11,06:06
Nie zhliadnuť, ale pozrieť si
O slovese zhliadnuť však treba vedieť, že nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a autori, ktorí ho vo svojej reči používajú, sú ovplyvnení českým slovesom zhlédnout. Namiesto nesprávneho slovesa zhliadnuť máme sloveso pozrieť si, teda pozrieť si film, pozrieť si divadelné predstavenie.
erzet
30.05.11,06:08
O používaní predložky kvôli
Nedávno sme počuli informáciu, že hokejisti kvôli pokazenému autobusu neprišli včas na zápas. V tejto informácii sa vyskytla predložka kvôli v spojení kvôli pokazenému autobusu, ktorou sa chcela vyjadriť príčina, prečo hokejisti neprišli včas. Ibaže v slovenčine sa predložkou kvôli nevyjadruje príčina, ale prospech, účel, napr. obetuje sa kvôli deťom. Príčinu vyjadrujeme príčinnou predložkou pre, ktorá sa mala použiť aj v citovanej informácií. Správne teda malo byť: hokejisti pre pokazený autobus neprišli včas na zápas.
erzet
30.05.11,06:09
Plece a rameno
V rečových prejavoch sa niekedy môžeme stretnúť s nevhodným používaním slova rameno. Pripomeňme si preto, že rameno je časť hornej ľudskej končatiny od lakťa po plece. Preto nie je správne vravieť zložiť pušku z ramena, nosiť niekoho na ramenách, pokrčiť ramenami, vziať nohy na ramená. Vo všetkých týchto prípadoch sa má používať slovo plece, ktorým sa pomenúva časť tela medzi krkom a začiatkom ruky, teda ramenom. Správne je zložiť pušku z pleca, nosiť niekoho na pleciach, pokrčiť plecami, vziať nohy na plecia.
erzet
30.05.11,06:11
O výslovnosti slova necht
Občas môžeme počuť diskusie o tom, či sa začiatok slova, ktorým sa pomenúva zrohovatený útvar na hornej strane posledného článku prsta, má vyslovovať s tvrdou spoluhláskou n, teda [necht] alebo s mäkkou spoluhláska ň (ňecht). Podľa Pravidiel slovenskej výslovnosti sa v tomto slove má vyslovovať mäkká spoluhláska ň, teda (ňecht), lebo ide o domáce slovo. To isté sa týka aj prídavného mena nechtový (vysl. ňechtový), zdrobneniny nechtík (vysl. ňechtík), ktorou sa pomenúva aj záhradná liečivá rastlina so žltými kvetmi, a zdrobneniny nechtíček (vysl. ňechtíček).
erzet
30.05.11,06:12
Slovosled mena a priezviska
V slovenčine ako vo väčšine európskych jazykov je ustálené písanie mena a priezviska v poradí najprv krstné meno a až potom priezvisko, napr. Ján Novák, Alexander Biely, Gabriela Nováková, Mária Biela. Takéto poradie zachovávame aj pri podpisovaní. Dôsledne zachovávať toto poradie treba aj preto, lebo máme priezviská, ktoré vznikli z krstných mien, napr. Gregor, Štefan. V spojení s krstnými menami potom vznikajú napr. dvojice Marián Gregor, Peter Štefan. Ak sa nerešpektuje všeobecná zásada, vznikajú nedorozumenia a nejasnosti, čo je krstné meno a čo priezvisko.
erzet
30.05.11,06:14
Chrbát, na chrbte
Osobitosťou pri používaní podstatného mena chrbát v texte je, že pri skloňovaní sa vkladná samohláska á vynecháva. Podstatné meno chrbát má jednotlivé tvary takéto: od chrbta, chrbtu, o chrbte, za chrbtom, chrbty, chrbtov atď. Správne teda vravíme: zaútočiť na niekoho od chrbta, ležať na chrbte, mráz mu behá po chrbte, sedieť chrbtom k dverám, robiť niekomu niečo za chrbtom. Vkladná samohláska á sa vynecháva aj v prídavnom mene chrbtový, napr. chrbtová kosť, chrbtová plutva.
erzet
30.05.11,06:16
O slove sranda a jeho odvodeninách
V rečových prejavoch môžeme počuť aj slová sranda, srandovný, srandovať. Viacerí poslucháči majú výhrady proti používaniu týchto slov vo verejných rečových prejavoch. Tí, ktorí ich používajú, azda si ani neuvedomujú, že nejde o pôvodom domáce slová a že ich základom je hrubé, vulgárne slovo. Pritom si máme z čoho vybrať, aby sme ich nepoužívali. Napr. namiesto slova sranda máme slová zábava, žart, vtip, špás, huncútsvo, beťárstvo, pestvo, namiesto srandovný máme zábavný, smiešny, komický, špásovný, namiesto srandovať máme vtipkovať, žartovať, špásovať, figľovať, vystrájať kúsky atď.
erzet
30.05.11,06:18
Ortuť v teplomere, nie v teplomeri
Občas sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu ortuť v teplomeri, stav na plynomeri. Zložené podstatné mená mužského rodu elektromer, plynomer, teplomer, tlakomer, vodomer atď. s domácou zložkou -mer v druhej časti sa pravidelne skloňujú podľa vzoru dub. V lokáli jednotného čísla majú pádovú príponu -e, na elektromere, na plynomere, v teplomere, na tlakomere, na vodomere. Preto je správne vravieť ortuť v teplomere stúpne na dvadsať stupňov, stav na elektromere a plynomere ukazuje vysokú spotrebu.
Llívia
30.05.11,10:21
mimotemy

O slove sranda a jeho odvodeninách

V rečových prejavoch môžeme počuť aj slová sranda, srandovný, srandovať. Viacerí poslucháči majú výhrady proti používaniu týchto slov vo verejných rečových prejavoch. Tí, ktorí ich používajú, azda si ani neuvedomujú, že nejde o pôvodom domáce slová a že ich základom je hrubé, vulgárne slovo. ...
Aké slovo je ten základ? :rolleyes:
erzet
30.05.11,15:36
mimotemy
Aké slovo je ten základ? :rolleyes:
hádaj
Llívia
30.05.11,18:45
Keby som chcela to slovo hádať, tak sa na to nepýtam. :rolleyes:
Kazu
30.05.11,19:17
O slove sranda a jeho odvodeninách

V rečových prejavoch môžeme počuť aj slová sranda, srandovný, srandovať. Viacerí poslucháči majú výhrady proti používaniu týchto slov vo verejných rečových prejavoch. Tí, ktorí ich používajú, azda si ani neuvedomujú, že nejde o pôvodom domáce slová a že ich základom je hrubé, vulgárne slovo. Pritom si máme z čoho vybrať, aby sme ich nepoužívali. Napr. namiesto slova sranda máme slová zábava, žart, vtip, špás, huncútsvo, beťárstvo, pestvo, namiesto srandovný máme zábavný, smiešny, komický, špásovný, namiesto srandovať máme vtipkovať, žartovať, špásovať, figľovať, vystrájať kúsky atď.

Škatuľa je vulgárnejšie slovo a predsa ho nejaký srandista povýšil na spisovné :D
erzet
31.05.11,06:12
mimotemy
Aké slovo je ten základ? :rolleyes:
Myslel som že vtipkuješ, ja hrubé a vulgárne slová nepíšem a verejne nepoužívam.
erzet
31.05.11,06:17
Mojim deťom, ale s mojím otcom
Používatelia slovenčiny majú nezriedka problémy s kvantitou privlastňovacích zámen v inštrumentáli jednotného čísla napr. v tvare s mojím a v datíve množného čísla v tvare mojim. Treba si uvedomiť, že v inštrumentáli jednotného čísla je dlhé í, teda rozprával sa s mojím otcom, s tvojím bratom, so svojím sprievodcom, stretli sa s naším učiteľom, s vaším priateľom. V datíve množného čísla je krátke i, teda dať mojim deťom, pomôcť tvojim rodičom, svojim synom, odovzdať našim hráčom, pristúpiť k vašim súperom.
erzet
31.05.11,06:22
Rad a rada
Hoci sme už upozorňovali, že rada nie rad, s nesprávnym používaním ženského podstatného mena rada sa stále stretávame. Preto znova pripomíname, že rada je návod na konanie, poučenie, odporúčanie, resp. skupina osôb ako poradný orgán, napríklad priateľská rada, otcovská rada, dobrá rada, Rada bezpečnosti. Ak chceme označiť viac jednotlivcov alebo vecí usporiadaných v jednej línii vedľa seba alebo za sebou, máme používať podstatné meno mužského rodu rad, napr. dlhý rad, postaviť sa do radu, sadnúť si do druhého radu, stáť v dlhom rade.
Llívia
31.05.11,06:22
mimotemy
Myslel som že vtipkuješ, ja hrubé a vulgárne slová nepíšem a verejne nepoužívam.
Tak mi ho napíš do SS, to nie je verejne ;)
Vážne netuším, z akého sprostého, hrubého, vulgárneho slova vzniklo slovo "sranda".
erzet
31.05.11,06:26
Kazach, Kazachovia
Jedným z účastníkov nedávnych majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji bol aj Kazachstan. Pri referovaní o stretnutiach tohto mužstva viacerí hovoriaci mali problémy s utvorením nominatívu množného čísla od obyvateľského mena Kazach. Stretli sme sa s podobami Kazaši, Kazasi a Kazachovia. Podoba Kazaši je však nesprávna. Podoba Kazasi je utvorená podľa modelu beloch - belosi, černoch - černosi, Čech - Česi, no používa sa iba zriedkavo. Podoba Kazachovia je správna a uvádza sa aj v Pravidlách slovenského pravopisu.
erzet
31.05.11,06:27
Klinik centrum?

Sprievodným znakom reforiem je ustavičné premenúvanie a pomenúvanie. V tejto oblasti jazyková kultúra utrpela nejednu ujmu v dôsledku toho, že sa zanovito lipne na cudzích modeloch, a tak si musíme privykať na neslovenské, neštruktúrne názvy typu senior klub, business center. K takýmto jazykovým nepodarkom sa najnovšie zaradil názov klinik centrum. Kladieme si otázku, prečo to nemohlo byť klinické centrum a komu zavadzal významovo priezračný názov zdravotné stredisko.
erzet
31.05.11,06:29
Nie drtič, ale drvič kameňa
Nedávno sme počuli informáciu o tom, že istá stavebná firma potrebuje drtiče kameňa. V tejto informácii sa však použilo nesprávne slovo drtič, lebo v spisovnej slovenčine nemáme sloveso drtiť, od ktorého je názov stroja utvorený, ale máme iba sloveso drviť. Preto aj názov stroja na drvenie niečoho má správnu podobu drvič a názov stroja na drvenie kameňa sa správne volá drvič kameňa. V spomínanej informácii sa malo hovoriť o drvičoch kameňa.
erzet
31.05.11,06:31
Zastaraný, nie zastaralý
Výrobok, ktorý už nezodpovedá najnovším požiadavkám, je zastaraný výrobok. Prídavné meno zastaraný je utvorené príponou -ný od slovesa zastarať. Niekedy môžeme počuť aj slovné spojenie zastaralý výrobok. V ňom je prídavné meno utvorené príponou -lý. Treba však povedať, že v súčasnej spisovnej slovenčine máme iba prídavné meno s príponou -ný, zastaraný, preto sú správne spojenia zastaraný výrobok, zastaraná technológia, ale aj zastaraný dokument, zastarané slovo.
erzet
31.05.11,06:32
Slovo odozva je neústrojné
Najmä odborníci v niektorých odboroch používajú slovo odozva s odôvodnením, že ho potrebujú. Slovo odozva je však neústrojne utvorené, lebo nemáme sloveso odozvať. V jazykových príručkách sa namiesto neústrojného slova odozva podľa komunikačnej potreby odporúčajú slová odpoveď, reakcia, ohlas, ozva, ozvena. Máme si z čoho vyberať nielen do jazykových prejavov v bežnej reči, ale aj do odborných jazykových prejavov, a to podľa toho, čo presne chceme vyjadriť, preto nemusíme siahať za neústrojným slovom.
erzet
31.05.11,06:34
Verne, Verna, Vernovi
Priezvisko francúzskeho spisovateľa, autora vedecko-fantastických románov, ktoré sa píše Verne, niektorí hovoriaci vyslovujú (vern), iní (verne). Keďže ide o francúzskeho spisovateľa, e v písanej podobe na konci priezviska je tzv. nemé, ktoré nevyslovujeme. Správna výslovnosť je preto (vern). To má dôsledky aj na skloňovanie priezviska. Meno Verne (vysl. vern) skloňujeme podľa vzoru chlap takto: Verna, Vernovi, s Vernom, pričom nemé e v pádových tvaroch nepíšeme. Správne teda vravíme romány Julesa Verna (vysl. žüla verna).
erzet
31.05.11,06:37
Vybraté či vybrané peniaze
Slová vybratý a vybraný sú tvary trpného príčastia slovesa vybrať, obidve podoby príčastia sú správne a nájdeme ich aj v našich kodifikačných príručkách. Distribúcia týchto slov pri používaní však nie je úplne rovnaká. Podobu vybratý používame vtedy, keď ide o konkrétne vybratie, vyňatie z niečoho, podobu vybraný, ktorá už vlastne funguje ako prídavné meno, používame vtedy, keď už chceme istým spôsobom aj hodnotiť, klasifikovať to, čo je vybraté. Preto napríklad v spojení z banky vybraté peniaze použijeme slovo vybratý, kým v spojení vybraná spoločnosť, vybrané spôsoby použijeme slovo vybraný.
erzet
31.05.11,06:38
O výraze v podstate
Najmä v nepripravených rečových prejavoch niektorí hovoriaci siahajú za takzvanými výplnkovými, nič nehovoriacimi výrazmi, ako sú napr. slová vlastne, akože, samozrejme. Tieto slová majú svoj presný význam, ale máme ich používať iba tam, kde majú odôvodnenie, a nie zbytočne ich niekoľko ráz opakovať v tej istej výpovedi alebo v tej istej vete. Medzi také výrazy patrí aj predložkové spojenie v podstate, napr. v podstate nechcem nikoho menovať, v podstate sú to dobrí ľudia. V týchto výpovediach spojenie v podstate je zbytočné, ničím ho netreba nahrádzať, úplne stačí povedať nechcem nikoho menovať, sú to dobrí ľudia.
erzet
31.05.11,06:47
Ani obraz, ani zvuk
Jeden z nových frazeologizmov je frazéma ani obraz, ani zvuk. Zreteľne sa v nej zračí schopnosť súčasnej techniky prenášať obraz aj zvuk na diaľku. Je formálnou nápodobou známych frazeologizmov ani ryba, ani rak; ani z voza, ani na voz. No nielen to. Má k nim blízko aj z významovej stránky, lebo môže znamenať, neprejavuje sa vyhranene, keď sa použije v súvislosti s osobou, resp. ani tak, ani onak, keď sa vzťahuje na vec. Frazeologizmus ani obraz, ani zvuk je nová, akceptovateľná jazyková jednotka.
erzet
31.05.11,06:57
Škatuľa je vulgárnejšie slovo a predsa ho nejaký srandista povýšil na spisovné :D
Škatuľa je vulgárne slovo? Nie je škatuľa ako škatuľa. V sobotu idem do stredne veľkej brať tortu.
Kde je škatuľa spisovná?
Nella_2
31.05.11,07:03
erzet
31.05.11,11:00
No predsa na Slovensku :)

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1katu%C4%BEa&s=exact&c=F503&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
To je slovná zásoba, a nie spisovný výraz. V úvode sa to píše. Už som to tu písal. Sú tam aj vulgarizmy, je to slovná zásoba, nie je to však spisovné. Pozrite si ešte raz ten v príspevok v Televíznych novinách.
Necítim sa na vykladača slovenského jazyka, ja som však nikdy nebral škatuľu za to čo myslíte vy.
Nella_2
31.05.11,14:57
To je slovná zásoba, a nie spisovný výraz. V úvode sa to píše. Už som to tu písal. Sú tam aj vulgarizmy, je to slovná zásoba, nie je to však spisovné. Pozrite si ešte raz ten v príspevok v Televíznych novinách.
Necítim sa na vykladača slovenského jazyka, ja som však nikdy nebral škatuľu za to čo myslíte vy.
Ten odkaz, ktorý som prilepila, je na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra - "Krátky slovník slovenského jazyka a Pravidlá slovenského pravopisu boli opatrením Ministerstva kultúry SR č. MK 1501/2008-10/5088 schválené ako diela v súčasnosti kodifikujúce štátny jazyk"

Je to teda v súčasnosti platná kodifikačná príručka :)
A keďže sa tam slovíčko "škatuľa" nachádza a nie je pri ňom žiadna poznámka, že je vhodnejšie použiť iné, alebo je že to zastaraný výraz, slangový atď., takže škatuľa je spisovná. ;)
Llívia
31.05.11,18:36
Ak je pri slove uvedená poznámka, že je vhodnejšie použiť iné slovo, neznamená to automaticky, že toto slovo je nespisovné.
Nella_2
31.05.11,19:11
áno, to máš pravdu. :)
Pri nespisovných je uvedené "subšt.", ako napr. pri slove "krabica".;)
Llívia
01.06.11,06:15
Chúďa krabova manželka - je nespisovná. :D:D:---
erzet
01.06.11,09:14
Rešpektujme ustálenosť jazykových prostriedkov
Už dávnejšie badať pohyb v ustálených predložkových spojeniach s predložkami v, na v miestnom význame. Máme na mysli ich spájanie s názvami štátov, oblastí, krajov, napr. v Kysuciach, v Slovensku, v Ukrajine. Všade má byť predložka na. Spomeňme si v tejto súvislosti na slogan Na Slovensku je to tak. Hoci obidve predložky majú aj miestny význam, treba rešpektovať ich ustálenosť v každom konkrétnom názve. Hovorme teda v Nemecku, vo Francúzsku, ale na Kysuciach, na Slovensku, na Ukrajine.
erzet
01.06.11,09:16
Úspora za cenu chyby
Predložky majú svoje záväzné väzby s konkrétnymi pádmi. Práve záväznosť nedovoľuje ani zámenu, ani skríženie väzieb, aké vidíme vo vyjadreniach vyhnúť sa alebo čo najviac obmedziť riziko; priestor okolo a nad vlečným lanom. Usporilo sa síce jedno slovo, ale za cenu neprípustného miešania väzieb. Aby sme sa vyhli opakovaniu podstatného mena v správnom páde, môžeme ho nahradiť zámenom. So správnou väzbou majú uvedené príklady takúto úspornú podobu: vyhnúť sa riziku alebo ho čo najviac obmedziť; priestor okolo vlečného lana a nad ním.
erzet
01.06.11,09:17
Sloveso oprostiť už dosluhuje
Počuli sme, že vybavovanie víz do Ameriky treba oprostiť od zbytočností a formalít. Použilo sa tu sloveso oprostiť, ktoré sa vysúva zo súčasnej slovnej zásoby a v novších slovníkoch sa hodnotí ako zastarané. Výraz oprostiť od zbytočností a formalít upravíme do súčasného živého úzu tak, že sloveso oprostiť nahradíme slovesom oslobodiť, teda oslobodiť od zbytočností a formalít. Ak sa použijú iné slovesá, napr. vylúčiť alebo zbaviť, potrebná je aj gramatická úprava: vylúčiť zbytočnosti a formality, resp. zbaviť zbytočností a formalít.
erzet
01.06.11,09:18
Zasponzorovať, zasuplovať
O jednej škole sme sa dozvedeli, že jej normálny chod by mal niekto zasponzorovať a že škola nemôže zasuplovať úlohu rodičov. Slovesá zasponzorovať, zasuplovať patria k tým módnym slovám, do ktorých sa násilne a zbytočne tlačí predpona. Slovesá sponzorovať, suplovať aj bez predpony za- dobre plnia dorozumievaciu funkciu, aj bez nej majú význam, ktorý si vyžaduje kontext. Stačí teda povedať normálny chod by mal niekto sponzorovať a škola nemôže suplovať úlohu rodičov.
erzet
01.06.11,09:19
Nemať nárok neznamená nemať šancu
Pri prenosoch z futbalových zápasov prudkú strelu znamenajúcu gól komentátori sprevádzajú slovami brankár nemal na strelu nárok. Lexikalizované spojenie nemať nárok nie je v tejto súvislosti vhodné, lebo tu treba vyjadriť nemožnosť, resp. neschopnosť zabrániť gólu. Slovo nárok však má význam požiadavka. V takejto situácii sa vhodne uplatňuje slovo šanca, resp. lexikalizované spojenie nemať šancu, teda brankár nemal šancu. Slová nárok a šanca nie sú rovnoznačné, a tak rovnoznačné nemôžu byť ani lexikalizované spojenia, s ktorými tvoria jeden významový celok.
erzet
01.06.11,09:20
O privlastňovacom zámene svoj
Pripamätajme si poučku, že zámeno svoj používame vtedy, keď privlastňujeme podmetu vety. Obchádzanie tejto poučky niekedy vedie k nejasnosti až nelogickosti výpovede. Napríklad: Hostia nepresvedčili o svojich kvalitách a umožnili domácim hrať svoju hru. Keďže sa výraz svoju hru nevzťahuje na podmet vety hostia, musíme v ňom privlastňovacie zámeno svoj nahradiť zámenom ich, teda hostia umožnili domácim hrať ich hru.
erzet
01.06.11,09:22
Láskavo vás prosíme?
V úradnej korešpondencii sa niekedy vyskytuje aj takáto chyba: Láskavo vás prosíme, aby ste posudok poslali na uvedenú adresu. Slovo láskavo je zdvorilostný výraz, ktorý používame, keď niekoho prosíme, aby niečo láskavo vykonal. Pisateľ alebo hovoriaci nemôže zdvorilostné slovo láskavo vzťahovať na seba, teda nemôže láskavo prosiť. Citovaná veta mala vyzerať takto: Prosíme Vás, aby ste posudok poslali na uvedenú adresu. Rozdiel pri použití zdvorilostného výrazu láskavo vidíme aj na príklade vety: Dovoľte mi láskavo, aby som si sadol a na nelogickej, chybnej formulácii Dovoľte mi, aby som si láskavo sadol.
erzet
01.06.11,09:23
Vyšplhať sa, vystúpiť, stúpnuť
Často počúvame, že teplota sa vyšplhala na tridsať stupňov, poplatky sa vyšplhali na dvojnásobok, koruna sa vyšplhala na maximum. Sloveso vyšplhať sa je však v danom význame veľmi citové, expresívne, takže ho máme používať, keď chceme niečo citovo veľmi zvýrazniť. Ak hovoríme neutrálne, napr. pri predpovedi počasia, pri informáciách o poplatkoch, o kurze koruny, treba použiť neutrálne slovesá vystúpiť, stúpnuť, dosiahnuť, teda teplota vystúpila na tridsať stupňov, poplatky stúpli na dvojnásobok, koruna dosiahla maximum.
erzet
01.06.11,09:24
Viac prístupnejší?

Niekedy z nepozornosti môžu vzniknúť takéto vyjadrenia: Úradníci by mali byť viac prístupnejší. Úloha je pre viac nadanejších žiakov. Isto netreba zoširoka vysvetľovať, že v týchto vetách sa naraz použili dva spôsoby na vyjadrenie stupňovania: slovo viac aj druhý stupeň prídavného mena, tvary prístupnejší, nadanejší. Logika veci i gramatika nám však dovoľuje použiť buď jeden spôsob, alebo druhý spôsob, teda Úradníci by mali byť viac prístupní. Úloha pre viac nadaných žiakov alebo Úradníci by mali byť prístupnejší. Úloha pre nadanejších žiakov.
erzet
01.06.11,09:26
Granula, granuly
Mnohé výrobky kupujeme v špeciálnej úprave, ktorú nazývame granuly. Formu granúl majú mnohé chemikálie, hnojivá, ale aj krmivo a potraviny. V tzv. instantnej podobe poznáme granuly kávy, čaju, kakaa. Pri slove granula sa niekedy chybne používa tvar množného čísla v podobe granule. Je to zjavne vplyv slov typu tabuľa - tabule, ktoré majú pred zakončením mäkké ľ, preto majú v množnom čísle príponu -e ako ulica, ulice. V slove granula je však tvrdé l, preto aj tvar množného čísla je podľa vzoru žena, ženy, teda granula, granuly. A tak domácim zvieratám dávame granuly.
erzet
01.06.11,09:44
Ešte raz si vypočujte tento príspevok

http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/62834

hlavne záver
Ančika
01.06.11,10:45
O skloňovaní zámen on

Isté tvary zámena on sú vyhradené pre životné podstatné mená, isté pre neživotné. Tvary do neho, doňho, na neho, naňho odkazujú na životné podstatné mená, tvary naň, doň, zaň na neživotné. Podľa toho vo vetách Tak skoro na neho nezabudnú (rozumej na dážď) a Mala by cez neho viesť trať električky (rozumej cez most) sa mali namiesto tvarov na neho, cez neho použiť predložkové výrazy naň, cezeň, keďže dážď a most sú neživotné podstatné mená. Vety mali znieť takto: Tak skoro naň nezabudnú. Mala by cezeň viesť trať električky.
Toto je moja "srdcovka". Tieto spojenia sú používané veľmi často, či už v hovorenom alebo písanom prejave. Mne sa to zdá ako súčasný módny jazykový hit a som z neho vždy "vytočená":D
A ešte pridám pomôcku na správne vykanie: "Vy ste bol hovorí len vôl!":---
Mali by si ju zapamätať hlavne TV a RO moderátori.
katalóg
01.06.11,17:09
Častá chyba: správny tvar variant, nie varianta.

variant -u m.odchylná podoba, obmena: viaceré varianty textu, druhý variant ľudovej piesne, výskyt v dvoch variantoch;
variantný príd.: variantné typy;
variantne prísl.;
variantnosť -i ž.
Nella_2
01.06.11,17:17
A ešte pridám pomôcku na správne vykanie: "Vy ste bol hovorí len vôl!":---

Super pomôcka, keby ju zaviedli aj do učebníc, deti by si to isto skôr zapamätali. :):D
erzet
02.06.11,06:28
Pokrievka a pokrývka
Jeden reklamný plagátik ponúka sady v troch veľkostiach, ktoré pozostávajú zo sukne, pláštenky a pokrievky hlavy. Iba mimochodom, slovo sady sa malo nahradiť slovom súpravy. Zaujalo nás však pomenovanie pokrievka hlavy. Slovo pokrievka je v našom jazyku vyhradené náčiniu, ktoré pokrýva, zakrýva hrniec, nie hlavu. Pokrievkou teda zakrývame variace sa jedlo. Z toho pochádza i fráza držať všetko pod pokrievkou. Na hlave nosíme pokrývku, ktorou môže byť klobúk, baretka, šatka. Spod pokrývky hlavy môže trčať prameň vlasov, kým spod pokrievky uniká para.
erzet
02.06.11,06:30
Trúbka - trúbok, nie trubka - trubiek
Pri používaní názvu hudobného nástroja, ktorý sa volá trúbka, sa niekedy robí závažná výslovnostná chyba, ktorá má dosah aj na ďalšie tvary tohto slova. Ide o nesprávnu krátku výslovnosť hlásky -u v tomto slove v podobe trubka. Z toho potom vyplývajú ďalšie chybné podoby slova: trubiek, trubkám, o trubkách. Správna podoba názvu hudobného nástroja je trúbka s dlhým -ú, ako je to aj v slovách trúba, trúbiť. Slovo trúbka skloňujeme takto: trúbku, o trúbke, s trúbkou, trúbky, trúbok, trúbkam, o trúbkach.
erzet
02.06.11,06:31
Oprané zemiaky?
V obchodných reťazcoch, v ktorých sa zjavne predáva tovar vyrobený nie u nás doma, ponúkajú oprané zemiaky, opranú mrkvu, opranú zeleninu. Predpokladáme, že domáci pestovatelia by zemiaky, mrkvu a vôbec zeleninu neprali, ale by ju umývali. A tak by neponúkali oprané zemiaky, opranú mrkvu, opranú zeleninu, ale umyté zemiaky, umytú mrkvu, umytú zeleninu. Aj v chybne preložených receptoch čítame, že zeleninu najprv dôkladne preperieme v čistej vode. Opäť tu má miesto iba sloveso umyť, teda zeleninu najprv dôkladne umyjeme v čistej vode.
erzet
02.06.11,06:32
Nie režná niť, ale zrebná niť
Aj v čase syntetických vláken sa stretneme so situáciou, kde sa nemôže použiť niť z umelých vláken, ale sa vyžaduje režná niť. Slovo režná však nie je zrozumiteľné, ba ani správne, lebo ide o zrebnú niť. Poviete si: zrebná? To nie je o nič zrozumiteľnejšie (aspoň mladšej generácii). Nuž teda: zrebná niť je vyrobená zo zrebí. A čo sú zrebe? Toto staré slovo (starodávne aj svojím zakončením) označuje podradné konopné alebo ľanové vlákno. Zrebná niť, zrebná košeľa, zrebná plachta sú teda veci vyrobené z konopného alebo ľanového vlákna.
erzet
02.06.11,06:33
Na neho, naňho, naň
Pri používaní osobného zámena on v genitíve po predložke do a v akuzatíve po predložke na platia tieto zásady: dlhšie tvary do neho, doňho, na neho, naňho používame, ak zámenom nahrádzame životné podstatné meno mužského rodu, napr. vrazil do chlapca vrazil do neho, vrazil doňho, teší sa na otca, teší sa na neho, teší sa naňho. Krátke tvary doň, naň používame, ak zámenom nahrádzame neživotné podstatné meno mužského rodu alebo podstatné meno stredného rodu, napr. vrazil do domu - vrazil doň, teší sa na auto - teší sa naň.
erzet
02.06.11,06:35
Sivá farba, nie šedá farba
Na otázku, ktorú sme nedávno dostali, či sa má používať slovné spojenie sivá farba alebo spojenie šedá farba, môžeme odpovedať takto: Z uvedenej dvojice odporúčame uprednostňovať slovné spojenie s prídavným menom sivý, teda sivá farba. Takéto odporúčanie je v súlade s Krátkym slovníkom slovenského jazyka. Preto používame aj slovné spojenia sivý holub, sivý oblek, sivá látka, sivé auto, sivé oči, sivé šaty.
erzet
02.06.11,06:37
Nenahýňajte sa z okien?
Istý poslucháč sa pozastavil nad nápisom Nenahýňajte sa z okien, ktorý býva v hromadných dopravných prostriedkoch, a spytuje sa, či nápis nemá mať podobu Nevykláňajte sa z okien. Ak vychádzame z významu slovesa nahýňať sa, t. j. z významu trocha sa nakláňať, nápis Nenahýňajte sa z okien nemožno odmietnuť. V danej situácii je však významovo presnejší nápis Nevykláňajte sa z okien, lebo sloveso vykláňať sa má význam nakláňať sa smerom von.
erzet
02.06.11,06:38
Dôvera sa oslabila, nie dôvera oslabila
Nedávno sme počuli informáciu, že dôvera amerických spotrebiteľov k istému výrobku oslabila. Autor výpovede zabudol na to, že sloveso oslabiť musí mať pri sebe vyjadrený predmet, t. j. oslabiť niekoho, oslabiť niečo, napr. oslabiť súpera, oslabiť svoju pozíciu. Ak predmet nie je vyjadrený, musí sa pri slovese oslabiť použiť zvratné zámeno sa. V informácii sa teda malo povedať, že dôvera amerických spotrebiteľov k výrobku sa oslabila. Rovnako máme napríklad povedať: koruna sa oproti doláru oslabila.
erzet
02.06.11,06:39
Marek, Marka, Markovi
Pri sledovaní jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že krstné meno Marek niektorí skloňujú s vynechaním vkladného e, Marka, Markovi, s Markom, iní ho skloňujú bez vynechania e, Mareka, Marekovi, s Marekom. V spisovnej slovenčine však máme meno Marek skloňovať s vynechaním e, teda Marka, Markovi, s Markom. Tak sa to uvádza v našich jazykových príručkách. V tejto súvislosti môžeme pripomenúť aj časť zo Svätého písma nazvanú Evanjelium podľa Marka, v ktorej sa pri skloňovaní mena Marek vkladné e vynechalo.
erzet
02.06.11,06:41
Nie lakýrnik, ale lakovač alebo lakovník
V istej reklame jej tvorcovia použili slovo lakýrnik. Na tomto mieste sa nechceme podrobne venovať tomu, že v zákone o reklame sa pri tvorbe reklamy okrem iného vyžaduje aj rešpektovanie zásad jazykovej kultúry. Podľa týchto zásad slovo lakýrnik nepatrí do verejného jazykového prejavu a teda ani do reklamy. Namiesto tohto nespisovného slova máme podstatné meno lakovač, prípadne podstatné meno lakovník, ktoré sú pravidelne utvorené od slovesa lakovať. V reklame sa malo použiť slovo lakovač alebo lakovník.
erzet
03.06.11,06:12
Pred niekoľkými rokmi, nie niekoľko rokov dozadu
V rozličných verejných prejavoch veľmi často môžeme počuť vyjadrenia typu niekoľko rokov dozadu, pár rokov dozadu, bol som tam tri roky dozadu. Autori takýchto výpovedí zabúdajú na to, že v slovenčine na vyjadrenie okolnosti predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať za cudzím modelom vyjadrovania tejto okolnosti. V slovenčine je primerané vravieť pred niekoľkými rokmi, pred pár rokmi, bol som tam pred tromi rokmi.
erzet
03.06.11,06:14
Posledný a ostatný
Viacerí používatelia slovenčiny sa odmietavo vyslovujú o používaní spojení typu v ostatných dňoch, v ostatných rokoch. Zastávajú názor, že v týchto spojeniach by sa malo používať prídavné meno posledný. V spisovnej slovenčine sú však prídavné mená posledný a ostatný vo väčšine významov synonymné, o čom sa možno presvedčiť v jazykových príručkách. Tento stav má oporu v slovenských nárečiach. Preto je správne povedať v posledných dňoch, v posledných rokoch, ale aj v ostatných dňoch, v ostatných rokoch.
erzet
03.06.11,06:16
Ak uvidíte, že je tu nejaký príspevok o Slovenčine dvakrát, upozornite ma na to. Zo začiatku som si príspevky vyberal a teraz ich tam dávam všetky pretože "niekto holky, iný dolky". Ďakujem.
erzet
03.06.11,06:17
Dedič - dediči aj dedičia
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s tvarom nominatívu množného čísla od podstatného mena dedič v dvoch podobách: dediči aj dedičia. Tvar s príponou -i, teda dediči, je utvorený rovnako ako pri väčšine podstatných mien mužského rodu pomenúvajúcich osoby, napr. kreslič kresliči, kurič - kuriči, nosič - nosiči, vodič - vodiči, volič - voliči. Tvar s príponou -ia, dedičia, je utvorený ako pri slove rodič - rodičia. Obidve podoby, dediči aj dedičia, sú správne a uvádzajú sa aj v jazykových príručkách.
erzet
03.06.11,06:18
Nie čož je, ale čo je

Vo verejných prejavoch sa čoraz častejšie stretáme so slovkom čož. Nedávno sme ho počuli vo výpovedi o istom ministerstve, o ktorom autor výpovede informáciu spresňoval formuláciou čož je štátny orgán. Tí, ktorí siahajú za slovkom čož, azda si ani neuvedomujú, že je to iba mechanicky upravené české vzťažné zámeno což, ktorého správnym ekvivalentom v slovenčine je vzťažné zámeno čo. Aj v citovanej formulácii sa malo použiť zámeno čo a formulácia mala mať podobu ministerstvo, čo je štátny orgán.
erzet
03.06.11,06:21
Je editoriál úvod, úvodné slovo alebo úvodník?
V istom týždenníku sme čítali, že autorka písala o istej veci v editoriáli Piatacké reflexie. V inom týždenníku sa zasa slovo editoriál používa namiesto názvu článku
publikovaného spravidla na titulnej strane. Toto z angličtiny prevzaté slovo môže znamenať úvod, úvodné slovo, úvodník. Namieste je otázka, prečo sa významovo priezračné domáce slová úvod, úvodné slovo, úvodník nahrádzajú cudzím slovom, keď z kontextov, kde sa používa, nie je vždy jasné, o ktorý jeho význam ide.
erzet
03.06.11,06:22
Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa pred ňou!
V istom týždenníku sme si prečítali výzvu Bojme sa a chráňme sa pred nekultúrnosťou. Táto výzva je jazykovo neprijateľná. Prečo to tak nemôže byť? Preto, lebo vo výzve sa skrížili slovesné väzby. Sloveso báť sa najčastejšie sa viaže s genitívom, napr. báť sa zimy, tmy, noci, sloveso chrániť sa viaže sa s predložkovým inštrumentálom, napr. chrániť sa pred nákazou, ale aj s bezpredložkovým genitívom. Výzva zbavená skríženia väzieb môže znieť takto: Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa pred ňou! Alebo: Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa jej.
erzet
03.06.11,06:23
Chodíte na párty či na stretnutia alebo na návštevy?
Daktorí z nás nechodia na návštevy ani na rodinné či na priateľské stretnutia. Sú to celebrity z tzv. šoubiznisu, televízie, vysokej politiky atď. Ony chodia na party, after party, night party a majú sa tam super. Zvyšujúca väčšina Slovákov však ešte stále chodí na návštevy, na rodinné stretnutia, na posedenie s priateľmi a nemajú sa tam super, iba príjemne alebo dobre. O čom svedčí uprednostňovanie cudzoty? O strate slovenského jazykového povedomia tých, čo aj v základných komunikačných situáciách opúšťajú materinskú reč.
erzet
03.06.11,06:25
Pravda je alebo pravdou je?
Medzi výrazy zabezpečujúce nadväznosť viet patrí frekventovaný výraz pravda je, ktorý možno počuť aj v podobe pravdou je. Jeho dvojaká forma nastoľuje otázku, čo je správne. Správna je podoba pravda je, lebo prostredníctvom menného prísudku sa konštatuje istá skutočnosť a vtedy podstatné meno býva v nominatíve. Platí to aj o technickom jazyku. Vo vete Súčiniteľ trenia je jednou charakteristikou brzdy má byť podoba jedna charakteristika, teda Súčiniteľ trenia je jedna charakteristika brzdy. Aj tu sa totiž konštatuje istý fakt, istá skutočnosť.
erzet
03.06.11,06:27
Časovaná prihrávka a timingová prihrávka
Prihrávka v loptových športových hrách nemusí vždy smerovať na spoluhráča, môže smerovať do voľného priestoru, kde vo vhodnej chvíli vbehne spoluhráč. Takáto prihrávka donedávna mala prívlastok časovaná alebo načasovaná, od istého času je to aj prívlastok timingová (tajmingová). Komunikačne to nie je efektívne ani potrebné, lebo sa nepomenúva nový pojem a zrozumiteľné spojenie časovaná prihrávka sa nahrádza neznámym alebo málo zrozumiteľným spojením. Nepotrebnosť výrazu timingový vyplýva aj z faktu, že anglické slovo timing (tajming) je to isté, čo načasovanie či voľba vhodnej chvíle.
erzet
03.06.11,06:29
Mať niečo na svedomí
Výskyt frazeologizmu mať niečo na svedomí vo výpovedi dáva signál, že ide o dačo negatívne alebo zlé. Ukazujú to výpovede má na svedomí vlámanie do bytu, smrť priateľa a pod. Podľa toho východiskový frazeologizmus sa nedá použiť v okolnostiach, keď je reč o pozitívnych danostiach. Napríklad v konštatácii Rafael Donner má na svedomí kaplnku v bratislavskom dóme je nenáležitý, lebo tento výnimočný sochár má zásluhu na vybudovaní a výzdobe tohto bratislavského barokového skvostu. S frazeologizmami treba zaobchodiť rozvážne a rešpektovať ich skutočný význam. Preto výpoveď mala správne znieť napríklad takto: Rafael Donner sa zaslúžil o kaplnku v bratislavskom dóme.
buchač
03.06.11,07:47
Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa pred ňou!
V istom týždenníku sme si prečítali výzvu Bojme sa a chráňme sa pred nekultúrnosťou. Táto výzva je jazykovo neprijateľná. Prečo to tak nemôže byť? Preto, lebo vo výzve sa skrížili slovesné väzby. Sloveso báť sa najčastejšie sa viaže s genitívom, napr. báť sa zimy, tmy, noci, sloveso chrániť sa viaže sa s predložkovým inštrumentálom, napr. chrániť sa pred nákazou, ale aj s bezpredložkovým genitívom. Výzva zbavená skríženia väzieb môže znieť takto: Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa pred ňou! Alebo: Bojme sa nekultúrnosti a chráňme sa jej.

mimotemy

...Ty brďo ...

Jedno slovo pozmeniť ...to by bol príspevok ...
erzet
06.06.11,08:14
Super
Frekvenčný slovník profesora Mistríka informuje o výskyte čiže o frekvencii slov. Keby sa výskum robil teraz, najvyšší frekvenčný index, index výskytu by určite malo slovo super. Potkýname sa oň všade v novinárskych rozhovoroch, v hodnotení športových výkonov a udalostí, v hodnotení umeleckých diel atď. Vysoká frekvencia prináša opotrebovanie slova super a z výrazov, s ktorými sa spája, napr. super atmosféra, super publikum, super porota, stávajú sa trápne klišé. Je načase znova dať do obehu domáce slová výborný, skvelý, úžasný, jedinečný, výnimočný, náramný a ďalšie. Tie sa tak rýchlo neprejedia, navyše nedráždia vyzývavou cudzotou a snobstvom.
erzet
06.06.11,08:16
Fujarista a fujaráš
V médiách sme nedávno počuli slovo fujaráš, ktorým sa označoval hráč na fujare. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či slovo fujaráš je spisovné slovo. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je to hovorové slovo, t. j. spisovné slovo, ktoré možno využívať v neoficiálnej, uvoľnenejšej komunikácii. Štylisticky neutrálne je pomenovanie fujarista, ktoré je utvorené od názvu hudobného nástroja fujara príponou -ista podobne ako mnohé iné pomenovania hráčov na hudobných nástrojoch, napr. cimbalista, harfista, huslista, klavirista.
erzet
06.06.11,08:17
Obdržať výzvu?
V istom reklamnom texte sa použilo slovné spojenie obdržali ste výzvu. Sloveso obdržať, ktoré je doslovným prekladom nemeckého slovesa erhalten, však v slovenčine nepotrebujeme, lebo máme dosť iných domácich slov. Preto sa v našich slovníkoch hodnotí ako nespisovné. Slovníky namiesto nespisovného slovesa obdržať ponúkajú spisovné slovesá prijať, získať, prevziať a predovšetkým sloveso dostať. A práve sloveso dostať sa malo použiť aj v spomínanom slovnom spojení. Správne malo byť dostali ste výzvu.
erzet
06.06.11,08:19
Šanca - o šanciach, nie o šancách
Slovo šanca má pôvod vo francúzštine a význam príležitosť na úspech. Patrí medzi hovorové jazykové prostriedky príznačné pre živú, uvoľnenú komunikáciu. Často sa používa v súvislosti so športovým alebo iným súťažením. V rečových prejavoch môžeme niekedy počuť tvary množného čísla šancám, o šancách. Keďže slovo šanca má pred koncovým a mäkkú spoluhlásku c, v datíve a lokáli množného čísla sú správne tvary zakončené príponami -iam, -iach, teda šanciam, o šanciach, ako je to pri vzore ulica, podľa ktorého sa slov šanca skloňuje.
erzet
06.06.11,08:20
Potencionálny zákazník?
Istá poslucháčka sa spytovala, či je správne slovné spojenie potencionálny zákazník. Toto slovné spojenie treba posudzovať z dvoch hľadísk, z formálneho a z významového. Z formálneho hľadiska treba konštatovať, že namiesto podoby prídavného mena potencionálny je primerané používať podobu potenciálny. Z významového hľadiska možno o slovnom spojení potenciálny zákazník povedať, že je správne, lebo prídavné meno potenciálny má význam predpokladaný, možný. Potenciálny zákazník je teda zákazník, o ktorom možno predpokladať, že si istý tovar kúpi.
erzet
06.06.11,08:23
Ťarchavosť, gravidita, tehotnosť, tehotenstvo, samodruhosť
Dostali sme otázku, ako sa v spisovnej slovenčine volá stav ženy, ktorá čaká dieťa. Na označenie tohto stavu používame niekoľko rozličných pomenovaní. Je to jednak domáce pomenovanie ťarchavosť, ktoré súvisí so slovom ťarcha, ďalej z latinčiny prevzaté slovo gravidita, ktoré sa uplatňuje najmä v odbornej komunikácii, z češtiny prevzaté slová tehotnosť a tehotenstvo, ktoré súvisia s českým prídavným menom těžký, a napokon zriedkavejšie pomenovanie samodruhosť. Žena, ktorá čaká dieťa, je ťarchavá žena, gravidná žena, tehotná žena či samodruhá žena.
erzet
06.06.11,08:24
Kórea, z Kórey, ale o Kórei
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s tvarmi genitívu a lokálu zemepisného názvu Kórea, preto je vhodné zopakovať si platné zásady. Názov Kórea sa skloňuje ako iné podstatné mená ženského rodu zakončené na -ea podľa vzoru žena, preto má v genitíve tvar z Kórey, pričom sa na konci tohto tvaru rovnako ako v tvare ženy píše tvrdé y. Tvar lokálu nie je však zakončený na -e ako pri vzore žena, ale na mäkké -i, teda v Kórei, na Kórei, o Kórei, keďže za sebou nemôžu nasledovať dve e, pričom toto i je mäkké, lebo v lokáli je vždy mäkké i.
erzet
06.06.11,08:26
Nie viď, ale pozri, resp. porovnaj
Najmä v odborných textoch niekedy potrebujeme odkázať na stranu, na prameň či na literatúru, kde sa o veci už písalo. V takom prípade pri odkazovaní používame slovko pozri, napr. pozri na strane 25, pozri v Pravidlách slovenského pravopisu, pozri v slovenskej technickej norme. Niektorí autori v tejto súvislosti používajú slovko viď. Treba však povedať, že to nie je správne, a mali by sme v takom prípade vždy používať iba slovko pozri, v istých prípadoch aj slovo porovnaj, v skratke v podobe porov.
erzet
06.06.11,08:27
Šestnásťročný, nie šesťnásťročný
Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že šesťnásťročné dievča je nezvestné. Podoba prídavného mena šesťnásťročný v prvej časti s mäkkou spoluhláskou ť však nie je správna, správna je podoba s tvrdou spoluhláskou t v prvej časti, teda podoba šestnásťročný. Mäkká spoluhláska ť v číslovke šesť sa totiž pred druhou časťou -násť v zloženej číslovke šestnásť mení na tvrdú spoluhlásku t. Tak je to aj v zložených číslovkách pätnásť a devätnásť. Preto sú správne iba podoby zložených prídavných mien pätnásťročný, šestnásťročný, devätnásťročný.
erzet
06.06.11,08:29
Nie ucpávka, ale upchávka
Pri rozličných strojoch, zariadeniach alebo potrubiach nezriedka potrebujeme zamedziť, aby sa nejaká kvapalina dostala von, aby nejaká kvapalina vytiekla. Na to sa používa materiál alebo súčiastka, ktorými upcháme možné miesto úniku. Takýto materiál či súčiastka sa volá upchávka. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo ucpávka. Toto slovo však nie je správne, lebo v spisovnej slovenčine nevravíme, že niečo ucpeme, ale že niečo upcháme. Preto treba dôsledne používať iba slovo upchávka.
erzet
07.06.11,10:40
Pijavý papier, nie savý papier
V odborných textoch sa často niektoré ustálené spisovné výrazy zbytočne nahrádzajú novými výrazmi prevzatými z iných jazykov. Takto sa k nám zrejme z češtiny dostalo spojenie savý papier, hoci na pomenovanie druhu papiera absorbujúceho atrament alebo inú tekutinu máme ustálené spojenie pijavý papier alebo jednoslovné pomenovanie pijak. Výrazy pijavý papier, pijak rovnako dobre poslúžia žiakom základných škôl, ako aj inžinierom.
erzet
07.06.11,10:42
Ísť do kolien?
Poslucháči s citlivejším vzťahom k jazyku s nevôľou sledujú reklamy typu toto leto pôjdeš do kolien, teraz ťa naozaj dostane do kolien. Spojenia ísť do kolien, dostať niekoho do kolien nie sú totiž slovenské, ale prevzaté z iného jazyka. Ich spisovné slovenské ekvivalenty vyjadrujúce prekvapenie, ale aj poníženie či prosbu sa viažu s predložkou na padnúť na kolená, dostať niekoho na kolená. V reklamných textoch sa mali použiť formulácie toto leto padneš na kolená, prípadne sa mala použiť iná formulácia.
erzet
07.06.11,10:43
Počas životnosti, nie počas celej doby životnosti
V návrhoch technických noriem sa často vyskytujú vety tohto znenia: Označenie musí vydržať počas celej doby životnosti zariadenia, resp. výrobku. V spojení doba životnosti je však slovo doba navyše, pretože časová okolnosť je už obsiahnuté v slove životnosť. Môžeme sa o tom presvedčiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka, kde sa pri hesle životnosť uvádza: čas fungovania v dobrom stave, napr. životnosť stroja, životnosť nástroja. Vetu uvedenú na začiatku našej poznámky stačí upraviť takto: Označenie musí vydržať počas celej životnosti zariadenia, resp. výrobku.
erzet
07.06.11,10:44
Metropola - metropoly, nie metropole
Reklama istej cestovnej kancelárie nás informuje, že v zájazdoch sú zahrnuté aj viaceré svetové metropole. Nominatív plurálu metropole je však utvorený chybne, lebo slová zakončené príponou -ola sa skloňujú podľa vzoru žena. Správne teda je: V zájazdoch sú zahrnuté aj viaceré metropoly. Ak si dakedy nevieme rady so skloňovaním prevzatých slov, hľadajme príbuzné domáce pomenovania, hoci aj viacslovné. V tomto prípade slovo metropoly môže často spoľahlivo nahradiť pomenovanie hlavné mestá.
erzet
07.06.11,10:45
Alergiogénne materiály, nie alergické materiály
Prídavné meno alergický má význam vznikajúci v dôsledku precitlivenosti organizmu na určité látky alebo vplyvy a je utvorené od slova alergia, ktoré pochádza z gréčtiny. Zvyčajne sa vzťahuje na človeka, ktorého označujeme za alergika. Nie je však namieste, ak sa týmto prídavným menom pomenúvajú látky či vplyvy vyvolávajúce alergiu. Stretli sme sa totiž so spojením alergický materiál. Išlo o skúšky toxických materiálov vyvolávajúcich alergiu. Takéto materiály sa správne označujú ako alergiogénne materiály.
erzet
07.06.11,10:46
Informácia o používaní, nie pre používanie
V návodoch na používanie rozličných prístrojov a zariadení sa často používa text: Informácie pre používanie a údržbu. Slovesné podstatné meno informácia súvisí so slovesom informovať s významom podávať správu o niečom a má väzbu informovať o niečom. Väzba s predložkou o prechádza aj na slovo informácia. Správne sa teda povie: informácia o používaní a údržbe. Predložka pre by bola na mieste, keby sme oznam preformulovali takto: Informácie pre používateľa o údržbe stroja, resp. zariadenia.
erzet
07.06.11,10:47
O predložke vďaka
V súvislosti s júlovou katastrofou v našich veľhorách sme v médiách zachytili vetu: Vďaka vetru sa požiar rozšíril aj na hektáre zdravého lesa. Predložkou vďaka sa vyjadruje dôvod, príčina, zásluha o niečo v pozitívnom zmysle, čo v tomto prípade naozaj nemožno potvrdiť. Skôr bolo treba konštatovať, že v dôsledku vetra, pre vietor, pričinením vetra sa požiar rozšíril, pre vietor sa požiar rozšíril. Predložku vďaka by sme mohli použiť v súvislosti s dažďom vďaka dažďu sa podarilo šírenie požiaru zastaviť.
erzet
07.06.11,10:48
Toľko málo?
Dnes upozorňujeme na nevhodné spojenia toľko málo, toľko veľa, napr. Na zájazd sa prihlásilo toľko málo ľudí. Na prehliadku pamiatok ostávalo toľko málo času. Zarába toľko veľa a nestačí mu. Neurčitou číslovkou toľko sa odpovedá na otázku koľko. Ak však chceme vyjadriť istý emociálny príznak v prvých dvoch prípadoch poľutovanie, v treťom prekvapenie, treba to vyjadriť napríklad takto: Na zájazd sa prihlásilo len málo ľudí. Na zájazd sa prihlásilo veľmi málo ľudí. Na prehliadku ostávalo len málo času. Zarába tak veľa a nestačí mu.
erzet
07.06.11,10:49
Vylepšiť a zlepšiť
V rečových prejavoch sa dosť často stretáme so slovesom vylepšiť a slovesným podstatným menom vylepšenie. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka ide však o hovorové, teda o príznakové slová. Základným prostriedkom na vyjadrenie významu "urobiť lepším, dokonalejším, zdokonaliť" je v spisovnej slovenčine sloveso zlepšiť. Vo verejných rečových prejavoch, v odborných textoch a pod. by sme mali uprednostňovať tento základný, bezpríznakový prostriedok a podľa toho aj slovesné podstatné meno zlepšenie.
erzet
07.06.11,10:50
Upresniť a spresniť
Sloveso upresniť, ktoré môžeme niekedy počuť v rečových prejavoch, vzniklo z prídavného mena presný a má význam "urobiť presným, presnejším". Ide však o príznakové slovo. Základným a štylisticky neutrálnym prostriedkom je sloveso spresniť utvorené predponou s. V Krátkom slovníku slovenského jazyka pri slovese upresniť nájdeme poznámku vhodnejšie spresniť, z čoho vyplýva, že sa odporúča uprednostňovať práve túto podobu, napr. spresniť termín dokončenia stavby, spresniť požiadavky, spresniť odpoveď.
erzet
07.06.11,10:52
Udeliť pokutu či uložiť pokutu?
Istý poslucháč chce vedieť, či sa má vravieť udeliť pokutu alebo uložiť pokutu. Keďže sloveso udeliť má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka význam dať ako výhodu, právo, dar a pod. a pokuta nie je ani výhoda, ani právo, ani dar, nie je pri ňom vhodné používať sloveso udeliť. Udeľuje sa odmena, vyznamenanie či čestný doktorát. V spojení so slovom pokuta je primerané siahnuť za slovesom uložiť, ktoré má okrem iného význam nariadiť, prikázať. V citovanom slovníku nájdeme nielen slovné spojenie uložiť trest, ale aj spojenie uložiť pokutu.
erzet
08.06.11,07:38
Nedáte si kávu?
Dostali sme otázku, či sa môžeme toho, kto k nám prišiel na návštevu, spýtať, či si dá kávu, aj tak, že namiesto kladného tvaru slovesa dať, teda v podobe Dáte si kávu?, použijeme záporný tvar slovesa, teda Nedáte si kávu? V našich gramatikách sa uvádza, že aj záporná rečnícka otázka má kladný zmysel, z čoho vyplýva, že správna je aj otázka Dáte si kávu?, ale aj otázka Nedáte si kávu? Odpoveď na takúto otázku môže byť v obidvoch prípadoch kladná Dám si alebo záporná Nedám si.
erzet
08.06.11,07:44
Antikorózny a protikorózny

Najmä v odborných textoch sa môžeme stretnúť s prídavnými menami antikorózny a protikorózny, napríklad v spojeniach antikorózny náter, protikorózny náter, antikorózna ochrana, protikorózna ochrana. Ide o prídavné mená, ktoré majú rovnaký význam, a to určený na ochranu pred koróziou, vzdorujúci korózii, pôsobiaci proti korózii. Rozdiel medzi nimi je iba v tom, že v podobe antikorózny je pôvodom grécka predpona anti - s významom proti, kým v podobe protikorózny je domáca predpona proti-. V jazykových prejavoch môžeme používať obidve podoby prídavných mien.
erzet
08.06.11,07:53
Kliknúť myšou
S rozšírením používania počítačov u nás sa rozširuje aj používanie terminológie súvisiacej s počítačmi. Je chvályhodné, že používatelia počítačov nesiahajú vždy iba za slovami prevzatými z angličtiny. Medzi slová, ktoré zdanlivo nemajú pôvod v angličtine, patrí aj dokonavé sloveso kliknúť, napr. kliknúť myšou, a jeho nedokonavá podoba klikať. Niektorí používatelia jazyka majú isté zábrany pri používaní týchto slovies. Tieto zábrany sú však neodôvodnené, lebo uvedené slovesá nájdeme aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
erzet
08.06.11,07:55
Server, nie servre, ale servery
Medzi veľmi časté otázky používateľov slovenčiny patrí otázka, ako sa skloňuje prevzaté slovo server, ktorým sa pomenúva počítač riadiaci počítačovú sieť, a či je správne vravieť dva servre alebo dva servery. Z angličtiny prevzaté slovo server v slovenčine skloňujeme so zachovaním samohlásky e v druhej slabike, teda servera, serveru, o serveri, so serverom. V nominatíve množného čísla je tvar servery s tvrdým y na konci, preto je správne dva servery.
erzet
08.06.11,07:56
Zjednoslovňovanie
Počuli sme, že pri overovaní nosnosti ďalšieho mosta v Bratislave sa používali nákladiaky. V slove nákladiak, ktorým sa pomenúva nákladné auto, odráža sa tendencia zjednoslovňovať (univerbizovať) viacslovné pomenovania. Táto tendencia je príznačná pre živú hovorenú reč. Slovo nákladiak, ako aj podobne utvorené slová, ako športiak, cestovka, patrí medzi hovorové jazykové prostriedky. Štylisticky neutrálnymi výrazmi, ktoré sa používajú v oficiálnej komunikácii, v odborných prejavoch a pod., sú dvojslovné pomenovania nákladné auto, športové auto, cestovná kancelária.
erzet
08.06.11,07:58
Slovo vnútri je aj predložka
Neraz sa zabúda, že slovenčina má aj druhotné (sekundárne) predložky a predložkové výrazy, ktoré vznikli z iných výrazov. Na takéto pozabudnutia poukazujú spojenia typu rozpory vo vnútri koalície. Nadbytočná je v nich predložka vo alebo druhotná predložka vnútri vyjadrujúca orientačný vzťah. Stačí teda hovoriť a písať vnútri koalície, vnútri strany ANO, vnútri parlamentu, vnútri spoločnosti alebo iba v koalícii, v strane ANO, v parlamente, v spoločnosti atď.
erzet
08.06.11,07:59
Tím
Z angličtiny prevzaté slovo tím, ktorým pomenúvame skupinu ľudí so spoločnou úlohou, so spoločnými záujmami a pod., napr. skupinu vedeckých pracovníkov či odborných pracovníkov pracujúcich na tej istej úlohe, skupinu športovcov, v slovenčine píšeme s mäkkým dlhým í. Hoci prevzaté slovo tím sa stalo už plnohodnotnou súčasťou spisovnej slovnej zásoby, nemali by sme zabúdať, že v slovenčine máme aj iné synonymné výrazy, ako sú slová kolektív, družstvo, skupina, pracovná skupina atď.
erzet
08.06.11,08:01
Výdaje a výdavky
Od dokonavého slovesa vydať, ktoré má viacero významov, je utvorené podstatné meno výdaj s významom odovzdávanie do rúk iného, do vlastníctva iného, napr. výdaj stravy, výdaj materiálu, výdaj tovaru. Slovo výdaj v tvare množného čísla výdaje by sme nemali používať namiesto slova výdavok, v množnom čísle výdavky, ktoré je utvorené od nedokonavého slovesa vydávať a ktoré má význam peniaze vynaložené na zaplatenie niečoho. Preto je správne drobné výdavky, výdavky štátneho rozpočtu, výdavky obce, výdavky na školstvo, výdavky na zdravotníctvo.
erzet
08.06.11,08:02
Padnúť do kolien?
Nezvyčajným výrazom padnúť do kolien sa reklamní textári pokúšajú nahradiť ustálené frazeologizované spojenia na vyjadrenie údivu, prekvapenia, kontaktu s neočakávanou udalosťou a pod. V takýchto okolnostiach Slováci reagujú výrazmi nenachádzať slov, stáť s otvorenými ústami, spadnúť z nôh, ostať ako obarený, stáť ako socha atď. Výraz padnúť do kolien naše jazykové príručky nezaznamenávajú. Treba ho nahrádzať spomenutými všeobecne známymi frazeologizovanými jednotkami. Iné je spojenie padnúť na kolená s ustáleným významom kľaknúť, prosiť.
erzet
08.06.11,08:03
Znalostná ekonomika, poznatková ekonomika či vedomostná ekonomika
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretáme s výrazmi znalostná ekonomika, poznatková ekonomika a vedomostná ekonomika. Týmito tromi výrazmi sa pomenúva to isté, t. j. ekonomika, v ktorej hlavnú úlohu zohráva schopnosť ekonomických subjektov zhodnotiť najnovšie vedomosti či poznatky a zaviesť ich do riadiaceho systému. Nie je vhodné, aby sa to isté pomenúvalo tromi rozličnými výrazmi. Z uvedených troch výrazov ako najmenej vhodný pokladáme výraz znalostná ekonomika, lebo je v ňom príznakové slovo znalostný, a ako najvhodnejší z nich pokladáme výraz vedomostná ekonomika, keďže pri nej ide o uplatňovanie vedomostí.
erzet
08.06.11,08:04
Fashion Módny výstrelok, nie freak
Zahlcovanie jazykových prejavov anglicizmami neprestáva, preto sú mnohé slovenské texty, medzi nimi aj novinové, bez ovládania angličtiny alebo aspoň bez prekladového anglicko-slovenského slovníka takmer nezdolateľné. Príklad z tlače: Letnú kolekciu si nedali ujsť ani fashion freak Bruno a Myselo. Zo slávy a odbornosti by uvedeným pánom neubralo celkom nič, keby sa o nich bolo povedalo, že sú to výstrední módni návrhári a že ich produkty sú módne výstrelky.
erzet
09.06.11,06:18
O slovese motivovať
Tu dokážeme ľudí zmotivovať. Kto nie je zmotivovaný, vráti sa domov. To sú dva výpisky z článku o liečení alkoholikov, z ktorých vyberáme príčastie zmotivovaný a neurčitok zmotivovať. Pristavujeme sa pri nich preto, že sloveso motivovať je obojvidové a jeho dokonavosť netreba zvýrazňovať predponou z. Okrem toho v danom kontexte je vhodné aj domáce slovo presvedčiť: Tu dokážeme ľudí presvedčiť. Kto nie je presvedčený, vráti sa domov. Sloveso motivovať sa často nadužíva a zbytočne vytláča domáce slovesá presvedčiť, pohnúť, povzbudiť a ďalšie.
erzet
09.06.11,06:19
Brusnica a brusinka
Istý obchodný dom na reklamnom letáčiku ponúkal ako výnimočnú lahôdku brusinkovú tyčinku. Reklamný textár si nevšimol, že drobný červený trpkastý plod sa v slovenčine nazýva brusnica, nie brusinka. Slovenským ekvivalentom odborného latinského názvu Vaccinum je brusnica, kým brusinka je jeho českým ekvivalentom. Prídavné meno od slova brusnica je brusnicový a toto prídavné meno sa malo použiť aj v názve lahôdky, ktorý mal znieť brusnicová tyčinka.
erzet
09.06.11,06:20
Spravodajstvo v makarónčine
O spevákovi Eltonovi Johnovi sme čítali, že jeho koncert bol najväčší open-air koncert na Slovensku, že sa klaňal so šarmom a fellingom popového rockera a že po koncerte odfrčal na after party. Vysielateľ správy zrejme predpokladal, že bez anglických výrazov by slovenský prijímateľ správy nevedel, že koncert bol na voľnom priestranstve, že spevák bol dojatý a že po koncerte sa stretol s priateľmi a obdivovateľmi. Predpoklad je nielen chybný, ale aj alarmujúci. Podobné texty robia zo slovenčiny makarónčinu, preto jej mnohí Slováci prestávajú rozumieť.
erzet
09.06.11,06:22
Symbol pre niečo alebo niečoho?
V prekladoch technických noriem má nápadne vysokú frekvenciu predložka pre, ktorá text často zneprehľadňuje, napr.: Symboly pre ovládače vodiča a iné oznamovače. Z kontextu vychodí, že symboly sú určené niekomu, pre niekoho, v danom prípade pre vodiča, preto predložka pre má stáť pred slovom vodič. Okrem toho slovo symbol viaže na seba podstatné meno v bezpredložkovom páde. Východiskový príklad s náležitým umiestnením predložky pre a s bezpredložkovými genitívmi má takúto podobu: symboly ovládačov a iných oznamovačov pre vodiča.
erzet
09.06.11,06:24
Debatiť?
Popri opisnom výraze viesť debatu v prehovoroch sa uplatňuje aj jednoslovný výraz - sloveso debatovať. Časuje sa podľa vzoru pracovať. Popri podobe debatovať sa začína používať aj podoba debatiť. Nedávno ktorési elektronické médium pozývalo debatiť o surfovacej technike. Vzhľadom na neurčitkovú kmeňotvornú príponu -i- sloveso debatiť sa časuje podľa vzoru robiť. Pravda, je tu aj posun v štylistickej hodnote. Sloveso debatiť, na rozdiel od slovesa debatovať, nie je neutrálne spisovné slovo.
erzet
09.06.11,06:25
Mravčia, nie mravenčia práca
O skrášľovaní jednej bratislavskej ulice sa písalo, že sa naň vynaložilo veľa mravenčej práce a výsledok je vraj Kocúrkovo. Nevieme, ako bratislavské Kocúrkovo vyzerá, ale vieme, že skrášľovanie nemohlo stáť veľa mravenčej práce. Stálo totiž veľa mravčej práce. Slovným spojením mravčia práca s prívlastkom mravčí pravidelne utvoreným od slova mravec, nie mravenčí, lebo spisovná slovenčina nemá slovo mravenec, označujeme každú trpezlivú a vytrvalú prácu. Výraz mravčia práca je príklad na použitie slova mravčí v prenesenom význame.
erzet
09.06.11,06:28
Poradkyňa imidž protokol?
Poradcami a poradkyňami sa to u nás len tak hmýri. Zaznamenali sme aj úzko špecializovanú poradkyňu, vlastne jej pomenovanie poradkyňa imidž protokol. V tomto pomenovaní sa prejavuje nový rečový zlozvyk pomenúvať podľa cudzích modelov a zároveň sa vzdávať nevyhnutných gramatických ukazovateľov. V slovenčine je uvedené pomenovanie neprípustným porušením spisovnej normy. Namiesto neho treba používať buď pomenovanie imidžová protokolová poradkyňa, buď pomenovanie imidžová poradkyňa protokolu.
erzet
09.06.11,06:30
Smerák?
Spisovné názvy stúpencov významnej osobnosti sa tvoria príponou -ovci. Preto v politickom spravodajstve stretáme názvy mečiarovci, dzurindovci, ficovci. Iný spôsob pomenovania sa viaže na názov hnutia alebo strany, ako ukazujú slová kádehák, smerák. Názvy s príponou -ák sa však nepoužívajú pri všetkých stranách a hnutiach preto, že na uplatnenie prípony -ák nie sú vždy slovotvorné predpoklady, ale aj preto, že názvy typu smerák nie sú spisovné. Sú to silno príznakové slová, neutrálne sú pomenovania typu člen Smeru, príslušník Smeru, stúpenec Smeru, poslanec Smeru.
erzet
09.06.11,06:31
Brzdný, brzdený, brzdový
V istej technickej norme sa vyskytli slová brzdný, brzdený, brzdový a všetky boli potrebné. Ukazujú to odborné názvy stredný brzdný polomer, brzdený kotúč, brzdová kvapalina. Prídavné meno brzdný a príčastie brzdený súvisia so slovesom brzdiť, prídavné meno brzdový súvisí s podstatným menom brzda. V uvedených príkladoch sú prívlastky nezameniteľné. Tri slová so spoločným koreňom, ale s rozličnými príponami umožnili pomenovať tri rozličné pojmy. Ako z tohto príkladu vidieť, jazyk neplytvá formou, utvára a využíva ju len podľa potreby.
erzet
09.06.11,06:32
Frontman?
Svetom vládne populárna hudba, pop-music, vznikajú rozličné hudobné skupiny s extravagantnými názvami. Kedysi u nás hudobné zoskupenie malo svojho predníka, primáša, kapelníka, neskôr to bol vedúci skupiny, najnovšie je to líder. No aj pozícia slova líder sa začína otriasať. Signalizuje to informácia o koncertoch írskej tzv. kultovej kapely U2, ktorá už nemá ani vedúceho, ani lídra, má frontmana. Takto sa obrazne povedané obohacuje slovná zásoba slovenčiny, takto sa slovenské slovo programovo zaháňa do kúta.
erzet
10.06.11,07:17
Je to choré
Keď účastník dialógu hovorí spolubesedníkovi o negatívnych javoch v našom živote, spolubesedník sa v dialógu zvyčajne zapája replikou. Tá môže mať rozličnú podobu: to nie je možné, je to možné?, to nemôže byť pravda a pod. Do tohto repertoáru pribudla replika je to choré. Vyjadruje sa ňou kritický postoj k prijatej informácii a nesúhlas s jej obsahom. Je to choré, trestať dieťa za zlé vysvedčenie bolo počuť na konci školského roka. Replika je to choré je silno expresívny jazykový prostriedok, ktorý sa nemá zneužívať.
erzet
10.06.11,07:19
Zatepliť - zatepľovať
V súčasnosti sa často hovorí o tom, že najmä pri panelových domoch treba urobiť také opatrenia, ktorými by sa zamedzil zbytočný únik tepla z budov. Hovorí sa, že ich treba zatepliť. Sloveso zatepliť je dokonavé sloveso pravidelne utvorené z podstatného mena teplo a nedokonavá podoba od tohto slovesa je zatepľovať. Pri slovese zatepľovať by sme si mali uvedomiť, že sa píše a vyslovuje s mäkkým ľ podobne, ako je to pri slovesách osvetľovať, prebaľovať, zrýchľovať a pod. Mäkké ľ je aj v slovesnom podstatnom mene zatepľovanie.
erzet
10.06.11,07:21
Skratky titulov docent a profesor
Je všeobecne známe, že slovom docent sa označuje nižšia a slovom profesor vyššia vedecko-pedagogická hodnosť vysokoškolského učiteľa. V písomnom styku, ale aj v akomkoľvek písanom texte pred menom nevypisujeme celé slová docent a profesor, ale používame skratky doc. a prof. Skratky doc. a prof. sa uprostred vety, ale aj v adresách po oslovení píšu s malým začiatočným písmenom.
erzet
10.06.11,07:23
Pri uvedených titulov?
V jazykovej praxi sa občas stretáme so zámenou tvarov genitívu a lokálu pri podstatných menách mužského rodu. Pri formulovaní rozličných textov by sme mali dávať pozor a nezamieňať jednotlivé pádové tvary. Aj nedávno sme si prečítali informáciu, v ktorej bolo slovné spojenie pri uvedených titulov. V tomto spojení je predložka pri, ktorá si vyžaduje podstatné meno v lokáli, t. j. v šiestom páde, ale tvar titulov je tvar genitívu, t. j. druhého pádu. V citovanom spojení sa mal použiť lokálový tvar tituloch, teda pri uvedených tituloch.
erzet
10.06.11,07:24
Organista, organár a varhaník
Nekorunovaným kráľom hudobných nástrojov je organ. Ten, kto vie na ňom hrať, je organista, nie varhaník, ako písali isté slovenské noviny. Hudobníka hrajúceho na organe nazývajú varhaníkom v Česku, pre Slovákov je to však organista aj vtedy, keď ide o umelca pôsobiaceho vo vyšehradskej kapitule v Prahe. Pripomeňme si ešte, že kto hrá na organe, je organista, a ten, čo organy stavia alebo rekonštruuje, je organár.
erzet
10.06.11,07:25
Ponížiť množstvo?
Sloveso ponížiť má význam potupiť, pokoriť, pohaniť, napr. ponížiť oponenta v diskusii, a význam urobiť menej významným, ktorý poznáme aj z biblického zvratu kto sa povyšuje, bude ponížený. Nie je správne, ak sa sloveso ponížiť spája so slovami vyjadrujúcimi kvantitu, ako sme sa s tým nedávno stretli vo vyjadrení treba ponížiť množstvo odpadu. V takom prípade treba použiť sloveso znížiť, ktoré má okrem iného význam zmenšiť, čo sa týka množstva, intenzity a pod. Správne máme vravieť: treba znížiť množstvo odpadu.
erzet
10.06.11,07:27
Na neho, naňho a naň
Pri používaní predložkových tvarov zámen na neho, naňho a naň platia tieto zásady: Predložkový tvar na neho sa píše osobitne ako dve slová a používame ho, keď zastupuje životné podstatné meno mužského rodu, napr. zavolal na chlapca, zavolal na neho. Predložkový tvar naňho sa píše spolu ako jedno slovo a takisto ho používame, keď zastupuje životné podstatné meno mužského rodu, napr. obrátiť sa s otázkou na poslanca, obrátiť sa naňho. Predložkový tvar naň používame, keď zastupuje neživotné podstatné meno mužského rodu alebo podstatné meno stredného rodu, napr. vyliezť na strom, na skalisko, vyliezť naň.
erzet
10.06.11,07:29
Prímes - rozličné prímesi
Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy písanie tvarov nominatívu množného čísla podstatných mien zmes, prímes, ale aj os, polos, hus. Keďže ide o podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku s, ktoré sa skloňujú podľa vzoru kosť, v nominatíve množného čísla majú tvary s mäkkým i na konci, napr. krmné zmesi, rozličné prímesi, osi kolies, výkyvné polosi, divé husi.
erzet
10.06.11,07:30
Nezdieľať optimizmus?
Nedávno sme počuli, že istý poslanec nezdieľa optimizmus ministra. Sloveso zdieľať je však iba mechanická úprava českého slovesa sdílet, ktoré v spisovnej slovenčine nepotrebujeme. Namiesto neho máme významovo jednoznačné domáce prostriedky, ako sú slovesá oznamovať, šíriť, znášať, mať, byť, zastávať, stotožňovať sa, súhlasiť atď. V citovanom vyjadrení bolo primerané siahnuť za slovesami nestotožňovať sa, nemať alebo nebyť, teda poslanec sa nestotožňuje s optimizmom ministra, poslanec nemá taký optimizmus ako minister alebo poslanec nie je taký optimista ako minister.
erzet
10.06.11,07:31
Dosažiteľný, nedosažiteľný?

V istom dialógu sa náročný štýl života pre mnohých ľudí charakterizoval ako nedosažiteľný. Prídavné mená s príponou -teľný sú slovotvorne zviazané so slovesným základom a spravidla pomenúvajú schopnosť podliehať deju vyjadrenému základovým slovesom, napr. potešiť - potešiteľný, porovnať - porovnateľný, doručiť - doručiteľný. Slovenčina však nepozná sloveso dosažiť, ale iba dosiahnuť, preto sú prídavné meno dosažiteľný a jeho záporná podoba nedosažiteľný neústrojné. Namiesto nich máme podobu dosiahnuteľný a zápornú podobu nedosiahnuteľný.
alabut
11.06.11,09:43
erzet, co robis, dobre robis. :-)
erzet
11.06.11,11:16
Ďakujem
MarcelkaT
11.06.11,11:23
Čo je správne: šúpatko alebo posúvatko ? Vraj šúpatko nie je správne ale posúvatko.
Nella_2
11.06.11,11:50
Čo je správne: šúpatko alebo posúvatko ? Vraj šúpatko nie je správne ale posúvatko.
Ak máš na mysli "šupátko" - v potrubí, tak je správne "posúvač"

Šupátko je prevzaté z českého "šoupátko".

"Posúvatko" nie je vôbec slovenské slovo. ;)
erzet
13.06.11,06:00
Treba dať letuške sprepitné?
Zvyk či zlozvyk priplácať za isté služby čosi navyše je pravdepodobne nevykoriteľný. Svedčí o tom aj otázka, či sa sprepitné má dať aj letuške. Pochybnosť nevieme rozptýliť, vieme však, že slovo sprepitné je nespisovné. Jeho spisovným náprotivkom je podoba prepitné, ale aj slovo obslužné, ktoré patria do skupiny názvov poplatkov, ako sú nájomné, poistné, stočné, pravidelne utvorených príponou -né.
erzet
13.06.11,06:11
Odpremiérovať?
V Brne odpremiérovali Ibsenovu hru, v ktorej hráte postavu, čo sa vymyká normálnosti, zaznelo v rozhovore s významným hercom. No nielen postava interviewovaného herca, lež aj sloveso odpremiérovať sa vymyká normálnosti. Jeho odvodzovací základ sloveso premiérovať nájdeme v novších slovníkoch cudzích slov, no zväčša sa hodnotí ako príznakové. Zameranie jeho slovesného deja však nedovoľuje manipuláciu s predponami. Namiesto slovesa odpremiérovať máme v spisovnom jazyku neutrálny opisný výraz mať premiéru alebo príznakové sloveso premiérovať.
erzet
13.06.11,06:12
Neuznášaniaschopný?
Podchvíľou sa aj do kultivovaného jazykového prejavu votrie nepodarené alebo smiešne slovo, resp. výpoveď. Úsmev vyvoláva výrok Parlament je neuznášaniaschopný. Nevhodne sa v ňom narába so záporovou časticou. Ťažkopádnu a nelogickú zloženinu neuznášaniaschopný treba rozbiť a záporovú časticu pripojiť buď k slovesu byť, buď k prídavnému menu schopný. Veta Parlament nie je schopný uznášania alebo Parlament je neschopný uznášania určite nevyvolá úsmev pre gramatické nedostatky.
erzet
13.06.11,06:13
O hube, čo lieči vredy

Medzi usilovne propagované liečivá patria okrem iného aj huby. Jednej hube prisúdili prívlastok múdra, lebo vraj lieči bércové vredy. O účinnosti liečby nepochybujeme, no pochybnosť o slove bércový je oprávnená, lebo väčšinu Slovákov treba poučiť, že český anatomický názov bérce, bérec má slovenský ekvivalent holeň a od neho utvorené prídavné meno má podobu holenný. Preto múdru hubu treba pokladať za liečivo, čo lieči holenné vredy.
erzet
13.06.11,06:15
Znova o reklame
Daktorí reklamní textári si očividne nerobia starosti s jazykovou kultúrou, keď na svojich produktoch tolerujú takéto názvy: kuriatko saláma, ananás kúsky, dezodorant spray. Všetky sú neprijateľné, lebo sa v nich ignorujú gramatické kategórie a zásady tvorenia názvov. Náležitá podoba uvedených defektných názvov je kuracia saláma, ananásové kúsky, resp. ananás v kúskoch, sprejový dezodorant. Ani v zdanlivo bezvýznamných situáciách, aké vznikajú pri nákupoch a pri reklame okolo tovaru, nie je prípustné jazykové nedbajstvo.
erzet
13.06.11,06:17
Nemovitosť je nehnuteľnosť

Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že v Česku vypukol škandál v súvislosti s predajom štátnych pozemkov. To, že sa informácia týkala Česka, odzrkadlilo sa aj vo výbere jazykových prostriedkov, konkrétne v tom, že sa použilo slovo nemovitosti. Takýto prístup však nie je správny, lebo v slovenčine na pomenovanie majetku, ktorý sa nedá prenášať, napr. domu, záhrady, poľa, pozemku, máme slovo nehnuteľnosť, v množnom čísle nehnuteľnosti, alebo slovné spojenie nehnuteľný majetok. Veci, ktoré sa dajú prenášať, sú hnuteľnosti alebo hnuteľný majetok.
erzet
13.06.11,06:18
Spíker je hovorca
V informácii o situácii v Snemovni reprezentantov USA sme počuli, že spíker Snemovne reprezentantov čosi vyhlásil. Autor informácie akosi pozabudol, že v slovenčine namiesto pôvodom cudzieho slova spíker už dávno používame domáce, slovenské slovo hovorca. A tak máme nielen hovorcu prezidenta, hovorcu predsedu Národnej rady, hovorcu vlády, hovorcu ministerstva, hovorcu primátora či hovorcu strany, ale slovo hovorca používame aj na označenie takejto funkcie v iných krajinách.
erzet
13.06.11,06:20
Celkom a spolu
V spisovnej slovenčine máme príslovku celkom, ktorá má význam v krajnej, vyčerpávajúcej miere, v úplnosti a jej základným synonymom je príslovka úplne, napr. list sa celkom pokrčil, auto sa celkom zničilo. Príslovku celkom by sme nemali používať vo význame ako jeden celok, ako výsledok spočítavania. V tomto význame je primerané používať príslovku spolu, napr. spolu dostal vyše dvadsaťtisíc korún, spolu postavili štrnásťtisíc bytov, ale aj ďalšie synonymné príslovky, ako dovedna, dohromady, celkove.
erzet
13.06.11,06:21
Päta - genitív množ. čísla piat
Ak sa niektoré pádové tvary podstatných mien bežne nepoužívajú, hovoriaci mávajú problémy takýto tvar utvoriť. Tak je to aj pri genitíve množného čísla podstatného mena päta. Genitív množného čísla často tvoríme bez prípony iba predĺžením samohlásky v základe, presnejšie jej nahradením dvojhláskou. Samohláska e sa nahrádza dvojhláskou ie, napr. žena - žien, mesto - miest. Keďže v základe slova päta je takzvané široké e, ktoré zapisujeme ako a s dvoma bodkami, v genitíve množného čísla nie je dvojhláska ie, ale dvojhláska ia, teda päta - piat, podobne ako mäso - mias.
erzet
13.06.11,06:23
Kotník je členok
V reklamnom materiáli, ktorý nám vhodili do poštových schránok, sme sa dočítali, že istý druh obuvi chráni kotník. V materiáli zároveň ponúkali kotníkovú obuv. Podstatné meno kotník ani prídavné meno kotníkový v našich kodifikačných príručkách nenájdeme, lebo ide o nespisovné slová. V spisovnej slovenčine namiesto nich máme podstatné meno členok, ktoré je aj oficiálnym anatomickým termínom, a prídavné meno členkový. V reklamnom texte sa malo hovoriť o tom, že istá obuv chráni členok, a ponúkať sa mala členková obuv.
erzet
13.06.11,06:24
Nachladnúť a prechladnúť
Nastáva obdobie, v ktorom mnohí z nás ochorejú na jedno z najčastejších ochorení. Niektorí ho nazývajú prechladnutie, iní zasa nachladnutie. Obidve podoby názvu ochorenia sú správne. Nájdeme ich aj v našich jazykových príručkách alebo v nich nájdeme aspoň príslušné slovesá prechladnúť a nachladnúť. Ak niekto chce uprednostňovať iba jednu z uvedených podôb, môže si vybrať podstatné meno prechladnutie a sloveso prechladnúť, ktoré majú oporu v príbuznom slovese premrznúť, ktoré je takisto utvorené predponou pre-.
marjankaj
13.06.11,06:25
Celkom a spolu
V spisovnej slovenčine máme príslovku celkom, ktorá má význam v krajnej, vyčerpávajúcej miere, v úplnosti a jej základným synonymom je príslovka úplne, napr. list sa celkom pokrčil, auto sa celkom zničilo. Príslovku celkom by sme nemali používať vo význame ako jeden celok, ako výsledok spočítavania. V tomto význame je primerané používať príslovku spolu, napr. spolu dostal vyše dvadsaťtisíc korún, spolu postavili štrnásťtisíc bytov, ale aj ďalšie synonymné príslovky, ako dovedna, dohromady, celkove.

Skôr by som bol za "dohromady" alebo "celkove". Lebo "spolu" by znamenalo, že to stavali všetci a to je málokedy pravda. Niektorí tam pri tom iba postávali a nestavali.:---

SPOLU= kolektívne:rolleyes:
MarcelkaT
13.06.11,06:55
Ak máš na mysli "šupátko" - v potrubí, tak je správne "posúvač"

Šupátko je prevzaté z českého "šoupátko".

"Posúvatko" nie je vôbec slovenské slovo. ;)

Ďakujem pekne za odpoveď. :)
"Posúvatko" ......?
buchač
13.06.11,08:50
Ak máš na mysli "šupátko" - v potrubí, tak je správne "posúvač"

Šupátko je prevzaté z českého "šoupátko".

"Posúvatko" nie je vôbec slovenské slovo. ;)


Ďakujem pekne za odpoveď. :)
"Posúvatko" ......?

" Posúvatka "....očujte ...:rolleyes:

Žeby sa o " ventil " jednalo ...???...;):rolleyes:

Akurát ide o to , že to šoupátko je špecifický výraz , ktorý označuje len jeden druh posúvatka :---:D
Nella_2
13.06.11,08:59
" Posúvatka "....očujte ...:rolleyes:

Žeby sa o " ventil " jednalo ...???...;):rolleyes:

Akurát ide o to , že to šoupátko je špecifický výraz , ktorý označuje len jeden druh posúvatka :---:D
Posúvatko vôbec nie je spisovné. :)
Správne je "posúvač", v starých dokumentoch (a možno aj normách) sa používalo "šupátko" (z češtiny) - v priemyselných armatúrach

Napr. v týchto STN normách sa používa výraz "posúvač": http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_class.aspx?id=286

http://www.atjslovakia.sk/produkty/foto/4.jpg
marjankaj
13.06.11,10:06
Posúvatko vôbec nie je spisovné. :)
Správne je "posúvač", v starých dokumentoch (a možno aj normách) sa používalo "šupátko" (z češtiny) - v priemyselných armatúrach

Napr. v týchto STN normách sa používa výraz "posúvač": http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_class.aspx?id=286



No ja by som povedal, že "posúvač" je ten, kto niečo posúva.
To čo je posúvané by malo byť "posúvadlo":cool:
Gina Er
13.06.11,10:08
No ja by som povedal, že "posúvač" je ten, kto niečo posúva.
To čo je posúvané by malo byť "posúvadlo":cool:
podľa mňa posúvadlo je to,čím sa posúva.:D
posúvač posúval posúvadlom šupátko ..... :D :D :D
marjankaj
13.06.11,10:16
Veď ja som to napísal po slovensky:confused:
Alebo nem értem?:eek:
Nella_2
13.06.11,10:24
No ja by som povedal, že "posúvač" je ten, kto niečo posúva.
To čo je posúvané by malo byť "posúvadlo":cool:
No mne tiež viac pasuje posúvadlo... ale čo už, keď to naši jazykovedci takto zaviedli a používa sa to aj v normách...:rolleyes:
marjankaj
13.06.11,10:26
No mne tiež viac pasuje posúvadlo... ale čo už, keď to naši jazykovedci takto zaviedli a používa sa to aj v normách...:rolleyes:

Už to tu niekto raz spomínal.
"Nejaké slovo" je spisovné, lebo je uvedené v zákone.
Ešteže máme v parlamente, takých skvelých slovákov.:rolleyes:
Stefan2005
13.06.11,11:17
No ja by som povedal, že "posúvač" je ten, kto niečo posúva.
To čo je posúvané by malo byť "posúvadlo":cool:

vieme kto, čo, ale čím ešte nie - rád by som vedel výraz pre to, "čím sa posúva" - teda v prípade nástroje (nie ruky), ktorý sa používa na posúvanie...
marjankaj
13.06.11,11:21
vieme kto, čo, ale čím ešte nie - rád by som vedel výraz pre to, "čím sa posúva" - teda v prípade nástroje (nie ruky), ktorý sa používa na posúvanie...

No na železnici sa na to používajú lokomotívy.:cool:
Nella_2
13.06.11,12:31
vieme kto, čo, ale čím ešte nie - rád by som vedel výraz pre to, "čím sa posúva" - teda v prípade nástroje (nie ruky), ktorý sa používa na posúvanie...
A možno sa preto tie šupátka nazývajú posúvače, lebo oni vlastne posúvajú niečo vnútri a tým sa napr. uzavrie alebo otvorí prietok...
Čiže samotné šupátka/posúvače sa neposúvajú (iba ovládajú), ale oni slúžia na posúvanie niečoho...
marjankaj
13.06.11,12:49
A možno sa preto tie šupátka nazývajú posúvače, lebo oni vlastne posúvajú niečo vnútri a tým sa napr. uzavrie alebo otvorí prietok...
Čiže samotné šupátka/posúvače sa neposúvajú (iba ovládajú), ale oni slúžia na posúvanie niečoho...

Takže treba nájsť správne "šupátko", a je zo mňa premiér.:---
erzet
14.06.11,20:10
Čo so slovom mamina?
Na pomenovanie matky sa v súčasnosti pomerne často stretáme so slovom mamina. Je to hypokoristická, t. j. domácka, familiárna podoba pomenovania jedného z rodičov. Ide o slovo, ktoré má oporu v časti slovenských nárečí, je však príznačné pre súkromnú rečovú komunikáciu najmä v rámci rodiny. Nemali by sme zabúdať, že v slovenčine máme aj iné pomenovania matky, či už neutrálne, alebo citovo podfarbené, ako sú slová mama, mamička, mamka, mamuľka, mamulienka a pod. Nemusíme preto vždy siahať iba za slovom mamina.
erzet
14.06.11,20:12
Zámená v korešpondencii
Tvary osobného zámena vy a privlastňovacieho zámena váš bežne píšeme s malým začiatočným písmenom. V korešpondencii, teda v listoch, na pohľadniciach a pod., osobné zámeno vy, jeho tvary vás, vám, s vami, privlastňovacie zámeno váš a jeho tvary vášho, vášmu, o vašom, s vaším, vaši, vašich, vašim, vašimi na znak úcty píšeme s veľkým začiatočným písmenom. To platí, ak píšeme jednotlivcovi, ktorému vykáme, ale aj kolektívu, organizácii či inštitúcii. Túto zásadu zachovávame aj v rámci elektronickej pošty.
erzet
14.06.11,20:14
Skloňovanie priezvisk typu Vrabec
V slovenčine platí zásada, podľa ktorej samohláska e pri skloňovaní priezvisk zakončených na -ec vypadne, ak priezvisko súvisí so všeobecným menom alebo iným vlastným menom, napr. Vrabec - Vrabca, Kupec - Kupca, Korec - Korca, Chovanec - Chovanca, Štefanec - Štefanca, Adamec - Adamca. Samohláska e vypadne aj pri tvorení ženského priezviska od takýchto mužských priezvisk, teda Vrabcová, Kupcová, Korcová, Chovancová, Štefancová, Adamcová.
erzet
14.06.11,20:15
Odovzdať nie je predať
Slovesá predať, predávať v slovenčine označujú činnosť dania, dávania, odovzdania, odovzdávania niečoho za finančnú protihodnotu, za peniaze. Predať či predávať môžeme auto, byt, dom, knihy. Slovesá predať, predávať však nemáme používať, keď nejde o odovzdanie či odovzdávanie za peniaze. V takom prípade máme siahnuť za slovesami odovzdať a odovzdávať, napr. odovzdať správu, vyznamenanie, odovzdať list, odkaz, odovzdávať dekréty, poverovacie listiny, odovzdávať medaily.
erzet
14.06.11,20:17
Zľadovatený, nie zľadovatelý
V zimných mesiacoch sa zo správ o stave ciest veľmi často dozvedáme, že povrch vozovky je pokrytý vrstvou ľadu. Na vyjadrenie tohto stavu niektorí používajú trpné príčastie zľadovatený, iní zasa podobu zľadovatelý. Z týchto dvoch podôb sa v súčasnej spisovnej slovenčine za správnu pokladá iba podoba zľadovatený. Preto by sme mali vravieť, že cesta je zľadovatená, že povrch vozovky je zľadovatený.
erzet
14.06.11,20:20
Vianoce a vianočné sviatky
V týchto dňoch sa chystáme písať vianočné pozdravy, preto je vhodné pripomenúť si, ako sa píšu názvy Vianoce a vianočné sviatky. Podľa pravopisných zásad platných v slovenčine názvy sviatkov ako vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom. Keďže názov Vianoce je oficiálne pomenovanie sviatkov, teda je to vlastné meno, píšeme ho s veľkým začiatočným písmenom. Slovné spojenie vianočné sviatky však už vlastným menom nie je, preto ho píšeme s malým začiatočným písmenom.
erzet
14.06.11,20:21
Nový rok
Včera sme si povedali, že názov Vianoce píšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale názov vianočné sviatky s malým začiatočným písmenom. Aj názov Nový rok, ak máme na mysli sviatok, ktorý pripadá na prvého januára, píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Slovným spojením nový rok nepomenúvame vždy iba sviatok pripadajúci na prvého januára, ale aj prichádzajúci rok. V takom prípade už nejde o jedinečné pomenovanie sviatku, preto na novoročných pozdravoch vo formuláciách typu veľa šťastia v novom roku slovné spojenie nový rok napíšeme s malým začiatočným písmenom. Šťastie totiž neželáme iba na jeden deň, ale na celý rok.
erzet
14.06.11,20:23
Často, nie častokrát
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovkom častokrát, hoci v súčasných kodifikačných príručkách sa toto slovo neuvádza. Dôvod je v tom, že v slove častokrát sa dva razy vyjadruje to isté. Opakovanosť deja sa vyjadruje prvou časťou tohto zloženého slova, ktorou je príslovka často, aj druhou časťou, slovkom krát. Preto by sme nevhodne utvorené slovo častokrát nemali používať. Namiesto neho máme jednak príslovku často, jednak slová či slovné spojenia veľakrát, veľa ráz, mnohokrát, mnoho ráz, ale aj príslovky neraz, podchvíľou.
erzet
14.06.11,20:25
Mať prevahu, nie mať navrch
Najmä v športových komentároch sa v ostatnom čase môžeme stretnúť so spojením mať navrch. Ide o jazykový prostriedok, ktorí si niektorí hovoriaci nekriticky zobrali z češtiny, kde má podobu mít navrch. Aj v slovenčine máme príslovku navrch s významom - na povrch niečoho, hore -, napr. dostať sa navrch, vyjsť navrch. Český frazeologizmus mít navrch však v slovenčine nepotrebujeme, lebo na vyjadrenie toho, čo vyjadruje tento český frazeologizmus, máme v slovenčine dávno ustálené slovné spojenie mať prevahu.
erzet
14.06.11,20:26
Nie vodítko, ale vodidlo
Nedávno sme počuli, že v istých situáciách stranícka politika nie je vodítkom konania. Nebudeme sa teraz zamýšľať nad obsahom informácie, iba chceme pripomenúť, že slovo vodítko nie je spisovné. Namiesto neho sa malo použiť slovo vodidlo, ktoré má význam - vodiaca súčiastka -, ale aj význam - čo usmerňuje konanie niekoho -, ako o to išlo aj v citovanom výroku. Ak sa niekomu nepáči slovo vodidlo, môže siahnuť za synonymnými výrazmi smernica, návod, pokyn, teda stranícka politika nie je smernicou na konanie.
erzet
14.06.11,20:28
Pomazánka je nátierka
Pri raňajkách alebo pri večeri si chlieb alebo rožok nenatrieme vždy iba maslom či lekvárom, ale niekedy siahneme aj za zmesou z rozličných potravín upravenou na natieranie. Niektorí z nás takúto zmes volajú nátierka, iní zasa pomazánka. Z týchto dvoch slov je spisovné iba jedno, a to slovo nátierka. Preto by sme si mali na chlieb či rožok natierať iba bryndzovú nátierku, rybaciu nátierku, šunkovú nátierku či tvarohovú nátierku.
marjankaj
14.06.11,20:51
Vianoce a vianočné sviatky
V týchto dňoch sa chystáme písať vianočné pozdravy, preto je vhodné pripomenúť si, ako sa píšu názvy Vianoce a vianočné sviatky. Podľa pravopisných zásad platných v slovenčine názvy sviatkov ako vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom. Keďže názov Vianoce je oficiálne pomenovanie sviatkov, teda je to vlastné meno, píšeme ho s veľkým začiatočným písmenom. Slovné spojenie vianočné sviatky však už vlastným menom nie je, preto ho píšeme s malým začiatočným písmenom.

A aký je medzi tým rozdiel?:confused: Na ktorý deň tohto roku pripadnú Vianoce?:---
marjankaj
14.06.11,21:02
Nie vodítko, ale vodidlo
Nedávno sme počuli, že v istých situáciách stranícka politika nie je vodítkom konania. Nebudeme sa teraz zamýšľať nad obsahom informácie, iba chceme pripomenúť, že slovo vodítko nie je spisovné. Namiesto neho sa malo použiť slovo vodidlo, ktoré má význam - vodiaca súčiastka -, ale aj význam - čo usmerňuje konanie niekoho -, ako o to išlo aj v citovanom výroku. Ak sa niekomu nepáči slovo vodidlo, môže siahnuť za synonymnými výrazmi smernica, návod, pokyn, teda stranícka politika nie je smernicou na konanie.

Tak tu ti budem oponovať. Ja som počul slovo "vôdzka".:cool: Je to írečité (je tam "ô":---). Teda najslovenskejšie.:rolleyes:

Teda psov nevodíme na vodítku, ale na vôdzke.:---

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=v%C3%B4dzka&s=exact&c=836e&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
marjankaj
14.06.11,21:11
Pomazánka je nátierka
Pri raňajkách alebo pri večeri si chlieb alebo rožok nenatrieme vždy iba maslom či lekvárom, ale niekedy siahneme aj za zmesou z rozličných potravín upravenou na natieranie. Niektorí z nás takúto zmes volajú nátierka, iní zasa pomazánka. Z týchto dvoch slov je spisovné iba jedno, a to slovo nátierka. Preto by sme si mali na chlieb či rožok natierať iba bryndzovú nátierku, rybaciu nátierku, šunkovú nátierku či tvarohovú nátierku.

A keby som si chcel na chlieb natrieť čistú bryndzu, tak mám problém.:---
Kúpim si bryndzu, a keď si ju natriem na chlieb, tak je to zrazu bryndzová nátierka.:---:---:---
erzet
15.06.11,09:34
Tak tu ti budem oponovať. Ja som počul slovo "vôdzka".:cool: Je to írečité (je tam "ô":---). Teda najslovenskejšie.:rolleyes:

Teda psov nevodíme na vodítku, ale na vôdzke.:---

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=v%C3%B4dzka&s=exact&c=836e&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
Mne neoponuješ, ale SAV. Ale súkromne si myslím, že vôdzka je na psa a tu, podľa ukážok, sa jedná o iné.
erzet
15.06.11,09:36
Metropola - do metropoly
Pri sledovaní rečových prejavoch si môžeme všimnúť, že niektorým spoluobčanom robí problémy správne používanie slova metropola, ktorým pomenúvame hlavné mesto alebo iné významné centrum. Môžeme totiž počuť nielen vyjadrenie vrátil sa z metropoly východného Slovenska, ale aj vyjadrenie vrátil sa z metropole východného Slovenska. Keďže podstatné meno metropola skloňujeme podľa vzoru žena, v genitíve jednotného čísla má tvar z metropoly, teda správne je vrátil sa z metropoly východného Slovenska.
erzet
15.06.11,09:40
Vianočné stromčeky
V týchto dňoch sme si mohli prečítať aj takýto oznam: Predávame vianočné stromky. Tvar stromky však nie je správny, lebo predpokladá v jednotnom čísle podobu stromok a také slovo spisovná slovenčina nepozná. V spisovnej slovenčine zdrobneninu od slova strom utvoríme príponou -ček. Malý strom je teda stromček, v množnom čísle stromčeky. Slovo stromček máme používať aj na pomenovanie symbolu Vianoc, ktorým je vianočný stromček. Oznam citovaný na začiatku mal vyzerať takto: Predávame vianočné stromčeky.
erzet
15.06.11,09:42
Dôchodca - dôchodcovia, nie dôchodci
V istej informácii o postavení dôchodcov sa vyskytol aj tvar dôchodci. Treba však povedať, že životné podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku a sa skloňujú podľa vzoru hrdina a v nominatíve množného čísla majú spravidla príponu -ovia, teda hrdina - hrdinovia, prednosta - prednostovia, predseda - predsedovia. Príponu -ovia majú aj názvy osôb zakončené na -ca, napríklad sudca - sudcovia, sprievodca - sprievodcovia, obranca - obrancovia a takisto aj dôchodca - dôchodcovia.
Nella_2
15.06.11,09:42
A keby som si chcel na chlieb natrieť čistú bryndzu, tak mám problém.:---
Kúpim si bryndzu, a keď si ju natriem na chlieb, tak je to zrazu bryndzová nátierka.:---:---:---
Ty špekuluješ viac ako pracovníci SAV :D

Však bryndza je bryndza. A nátierka je zmes rôznych potravín, teda keby si k tej bryndzi niečo primiešal (maslo, cibuľku...).:)
erzet
15.06.11,09:43
Sereď - Seredčan, Seredčanka, seredský
Podoby obyvateľských mien a prídavných mien utvorených od miestnych názvov sa v miestnom úze môžu niekedy odlišovať od stavu v spisovnom jazyku. Tak je to aj pri obyvateľskom mene od názvu Sereď. V miestnom úze sa používa podoba Sereďan utvorená príponou -an, kým v spisovnej slovenčine sa obyvateľské meno tvorí príponou -čan, pričom mäkká spoluhláska ď z odvodzovacieho základu Sereď sa mení na tvrdú spoluhlásku d, teda Seredčan, v ženskom rode Seredčanka a prídavné meno má podobu seredský.
erzet
15.06.11,09:44
Budeme sa sústrediť?
Budúci čas od nedokonavých slovies utvoríme pomocou príslušného tvaru pomocného slovesa byť, teda tvarov budem, budeš, bude, budeme, budete, budú, napr. písať - budem písať, budeme písať, sústreďovať sa - budeme sa sústreďovať. Budúci čas od dokonavých slovies sa takto netvorí. Preto tvar budeme sa sústrediť, ktorý sme nedávno počuli, nie je správny. Sloveso sústrediť sa je dokonavé a na vyjadrenie budúceho času sa používajú tvary sústredím sa, sústredíš sa, sústredí sa, sústredíme sa, sústredíte sa, sústredia sa.
erzet
15.06.11,09:46
Tohto roka, nie tohoto roka
V istej informácii o dosiahnutých ekonomických výsledkoch sa vyskytol aj tvar genitívu jednotného čísla zámena ten v podobe tohoto, a to v slovnom spojení tohoto roka. Treba však povedať, že v našich súčasných jazykových príručkách a gramatikách sa genitív zámena ten uvádza v podobe tohto. Preto je správne vravieť používanie tohto programu, podľa tohto nariadenia, bez tohto balenia, na konci tohto roka. Tvar tohto sa používa aj v akuzatíve pri životných podstatných menách, napr. tohto človeka nepoznám.
erzet
15.06.11,09:47
Viacero alternatív
Istý poslucháč vyslovil námietky proti tomu, že sa niekedy hovorí o viacerých alternatívach, s odôvodnením, že latinský základ tohto slova má význam - jeden po druhom, jeden z dvoch -. Pri preberaní slova sa však nie vždy úplne zachováva pôvodný význam slova. Tak je to aj pri slove alternatíva. Ak vychádzame z toho, že alternatíva je jedna z možností, treba pripustiť, že nemusí ísť vždy iba o jednu z dvoch možností, ale aj o jednu z viacerých možností. Preto ani vyjadrenie pripraviť viacero alternatív nemožno odmietať.
erzet
15.06.11,09:49
Nový rok je pred dverami
Počuli sme vyjadrenie nový rok je už za dverami. V tomto vyjadrení sa však nevhodne použila predložka za. V situácii, keď má niečo ešte len prísť, keď sa má niečo ešte len stať, je primerané použiť predložku pred, teda nový rok je už pred dverami. Predložka za je vhodná vtedy, keď chceme vyjadriť, že medzi nami a niečím sú dvere, napr. stojí za dverami, ale aj vtedy, keď chceme vyjadriť, že sa niečo už stalo. Pravda, v tom druhom prípade použijeme skôr slovné spojenie za nami, napr. voľby sú už za nami, Vianoce sú už za nami.
erzet
15.06.11,09:50
Viacero alternatív
Istý poslucháč vyslovil námietky proti tomu, že sa niekedy hovorí o viacerých alternatívach, s odôvodnením, že latinský základ tohto slova má význam jeden po druhom, jeden z dvoch. Pri preberaní slova sa však nie vždy úplne zachováva pôvodný význam slova. Tak je to aj pri slove alternatíva. Ak vychádzame z toho, že alternatíva je jedna z možností, treba pripustiť, že nemusí ísť vždy iba o jednu z dvoch možností, ale aj o jednu z viacerých možností. Preto ani vyjadrenie pripraviť viacero alternatív nemožno odmietať.
erzet
15.06.11,09:51
Zvyšok, zostatok, ostatok, nie zbytok
Čo sa nám zvýši, je zvyšok, čo nám zostane, je zostatok, a čo nám ostane, je ostatok. V množnom čísle sú to zvyšky, zostatky či ostatky. Takto nemôžeme vysvetliť slovo zbytok, preto sa toto podstatné meno ani prídavné meno zbytkový nepokladajú za správne. O tom sa môžeme presvedčiť aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka. V naznačenom význame preto používajme podstatné mená zvyšok, zostatok, ostatok, v množnom čísle zvyšky, zostatky, ostatky a prídavné mená zvyškový, zostatkový, napr. zvyškový cukor, zostatková hodnota.
erzet
15.06.11,09:53
Moc a veľa
V slovenčine máme podstatné meno moc, ktoré poznáme napríklad zo spojení liečivá moc rastlín, vyššia moc, politická moc, branná moc, mať moc nad niekým, ujať sa moci. Slovo moc niekto používa aj na vyjadrenie veľkého množstva, veľkého počtu či veľkej miery, napr. bolo tam moc ľudí, moc sa mi páči. V tomto význáme však už nejde o neutrálne slovo, ale o príznakové slovo, preto vo verejných rečových prejavoch je namiesto neho primerané používať slová veľa, mnoho, veľmi, teda bolo tam veľa ľudí, napadalo mnoho snehu, veľmi sa mi páči.
marjankaj
15.06.11,10:24
Tohto roka, nie tohoto roka

V istej informácii o dosiahnutých ekonomických výsledkoch sa vyskytol aj tvar genitívu jednotného čísla zámena ten v podobe tohoto, a to v slovnom spojení tohoto roka. Treba však povedať, že v našich súčasných jazykových príručkách a gramatikách sa genitív zámena ten uvádza v podobe tohto. Preto je správne vravieť používanie tohto programu, podľa tohto nariadenia, bez tohto balenia, na konci tohto roka. Tvar tohto sa používa aj v akuzatíve pri životných podstatných menách, napr. tohto človeka nepoznám.

A ten program sa podľa čoho skloňuje?:---
Tohto chlapa
tohto hrdinu
tohto duba
tohto stroja
tohto programu?:eek: Podľa vzoru hrdina?:confused:

A okrem tohto roka je asi správne aj tohto roku.:eek:
marjankaj
15.06.11,10:27
Moc a veľa

V slovenčine máme podstatné meno moc, ktoré poznáme napríklad zo spojení liečivá moc rastlín, vyššia moc, politická moc, branná moc, mať moc nad niekým, ujať sa moci. Slovo moc niekto používa aj na vyjadrenie veľkého množstva, veľkého počtu či veľkej miery, napr. bolo tam moc ľudí, moc sa mi páči. V tomto význáme však už nejde o neutrálne slovo, ale o príznakové slovo, preto vo verejných rečových prejavoch je namiesto neho primerané používať slová veľa, mnoho, veľmi, teda bolo tam veľa ľudí, napadalo mnoho snehu, veľmi sa mi páči.


Toto by sa zamieňať nemalo:cool:
Je rozdiel, keď má niekto veľkú moc alebo moc veľkú:---