Nella_2
15.06.11,12:31
A ten program sa podľa čoho skloňuje?:---
Tohto chlapa
tohto hrdinu
tohto duba
tohto stroja
tohto programu?:eek: Podľa vzoru hrdina?:confused:

A okrem tohto roka je asi správne aj tohto roku.:eek:
Tento príspevok bol o používaní zámena ten v genitíve - že nie "tohoto" ale "tohto".

A máš pravdu, môže byť roka aj roku.
marjankaj
15.06.11,10:33
Tento príspevok bol o používaní zámena ten v genitíve - že nie "tohoto" ale "tohto".

A máš pravdu, môže byť roka aj roku.

Súhlas. Ale vznikla ďalšia otázka o skloňovaní. Tak som sa opýtal, keď neviem.:confused:
Nella_2
15.06.11,10:43
A ten program sa podľa čoho skloňuje?:---
Tohto chlapa
tohto hrdinu
tohto duba
tohto stroja
tohto programu?:eek: Podľa vzoru hrdina?:confused:

A okrem tohto roka je asi správne aj tohto roku.:eek:


Súhlas. Ale vznikla ďalšia otázka o skloňovaní. Tak som sa opýtal, keď neviem.:confused:
Program sa skloňuje podľa vzoru dub (neživotné podst. mená), ale v genitíve jed. čísla má koncovku "u". Takých výnimiek je viac, napr. dym - dymu; podiel - podielu, proces - procesu (hoci je dub - duba)
Rozalka
15.06.11,17:51
Program sa skloňuje podľa vzoru dub (neživotné podst. mená), ale v genitíve jed. čísla má koncovku "u". Takých výnimiek je viac, napr. dym - dymu; podiel - podielu, proces - procesu (hoci je dub - duba)

Možno je to tým, že sa v škole učí podstatne menej vzorov, než v skutočnosti jazykovedci poznajú - títo usúdili, že aj toto je veľa na nabifľovanie, tak tie výnimky sú práve kvôli takým vzorom, ktoré sme sa neučili, napr. DEDO - mal by byť samostatným vzorom, ale spravili z neho výnimku, všetko čo by sa skloňovalo podľa vzoru DEDO, sa v jedn.č. skloňuje podľa CHLAP a v mn.č. podľa HRDINA.
Berte to s rezervou: nikde som to v JÚ SAV nenašla, poučila ma o tom jedna poslucháčka VŠ.
Nella_2
15.06.11,18:29
Možno je to tým, že sa v škole učí podstatne menej vzorov, než v skutočnosti jazykovedci poznajú - títo usúdili, že aj toto je veľa na nabifľovanie, tak tie výnimky sú práve kvôli takým vzorom, ktoré sme sa neučili, napr. DEDO - mal by byť samostatným vzorom, ale spravili z neho výnimku, všetko čo by sa skloňovalo podľa vzoru DEDO, sa v jedn.č. skloňuje podľa CHLAP a v mn.č. podľa HRDINA.
Berte to s rezervou: nikde som to v JÚ SAV nenašla, poučila ma o tom jedna poslucháčka VŠ.
myslím, že aj tých "pár" vzorov, čo máme, je dosť. :)
Čo ja viem, tak dedo sa skloňuje podľa vzoru chlap, akurát v nominatíve plurálu je koncovka ako vo vzore hrdina. Ale ostatné pádové koncovky platia podľa vzoru chlap.
Nedá sa predsa povedať "dedi" (chlapi) :D
Adiks
15.06.11,22:57
Aké je správne vyjadrenie nominatívu plurálu slova kotol, kotly alebo kotle? Na dvoch od seba nezávislých bilboardoch som videl tvar kotle, no nejako sa mi tento tvar nepozdáva.
marjankaj
16.06.11,04:40
myslím, že aj tých "pár" vzorov, čo máme, je dosť. :)
Čo ja viem, tak dedo sa skloňuje podľa vzoru chlap, akurát v nominatíve plurálu je koncovka ako vo vzore hrdina. Ale ostatné pádové koncovky platia podľa vzoru chlap.
Nedá sa predsa povedať "dedi" (chlapi) :D

Navrhujem "pravidlá slovenského pravopisu" premenovať na "výnimky slovenského pravopisu". Buď ideme podľa pravidiel, alebo podľa toho ako sa hovorí.
Nebolo lepšie podľa Bernoláka? Píš ako očuješ?:---
Nella_2
16.06.11,06:15
Aké je správne vyjadrenie nominatívu plurálu slova kotol, kotly alebo kotle? Na dvoch od seba nezávislých bilboardoch som videl tvar kotle, no nejako sa mi tento tvar nepozdáva.
Správne je kotly.
erzet
16.06.11,06:32
Hosť a hostka
Ten, kto príde niekde na návštevu, na pozvanie, je hosť, v množnom čísle sú to hostia. Slovom hosť pomenúvame aj návštevníka pohostinského zariadenia či hosťujúceho umelca alebo športovca. Slovom hosť nepomenúvame iba muža, ale aj ženu. Na označenie ženy však môžeme použiť aj prechýlené podstatné meno hostka. Ide o novšie slovo, ktoré je správne utvorené, preto ho z jazykového hľadiska nemôžeme odmietať. Uvádza sa aj v jazykových príručkách. Závisí iba od autora jazykového prejavu, či ho vo svojej reči použije.
erzet
16.06.11,06:33
Za päť minút je iné ako o päť minút
Predložky za a o v spojení s časovým údajom nemajú rovnaký význam. Predložka za vyjadruje časový úsek, v priebehu ktorého sa koná dej, predložka o vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej. Vyjadrením urobím to za päť minút oznamujeme, že práca nám bude trvať päť minút, ale neinformujeme, kedy ju začneme. Vyjadrením urobím to o päť minút oznamujeme, že začneme robiť po uplynutí piatich minút, ale nevieme, ako dlho nám bude práca trvať. Predložku o používame aj pri oznamovaní času, napr. je o päť minút dvanásť.
erzet
16.06.11,06:35
Euro, dve eurá, sto eur
Hoci pomenovanie európskej menovej jednotky euro používame už niekoľko rokov, niektorí používatelia slovenčiny sa stále zdráhajú tento názov skloňovať a používajú ho v nesklonnej podobe takto: sto euro, tisíc euro, milión euro. Takéto vyjadrenia nám prichodia, ako keby sme vraveli sto koruna, tisíc libra, milión dolár. Isto nik takto nepovie. Názov euro ako podstatné meno stredného rodu zakončené na samohlásku o skloňujeme podľa vzoru mesto. Preto je správne jedno euro, ale dve eurá, štyri eurá, päť eur, sto eur, tisíc eur, milión eur, platiť eurami.
erzet
16.06.11,06:37
Slovo výstroj je mužského rodu
Nezriedka sa aj vo verejných rečových prejavoch môžeme stretnúť s tým, že hovoriaci slovo výstroj používajú ako podstatné meno ženského rodu, napr. lyžiarska výstroj, zimná výstroj. Slovo výstroj, podobne ako príbuzné slová stroj, nástroj, prístroj, postroj, je však v slovenčine mužského rodu, o čom sa možno presvedčiť aj v jazykových príručkách. Preto je správne vravieť lyžiarsky výstroj, zimný výstroj na vysokohorskú turistiku, kúpiť si nový výstroj, nejsť bez výstroja, s novým výstrojom.
erzet
16.06.11,06:38
Pole, s poľami, nie s poliami
V jazykových prejavoch občas môžeme počuť tvar inštrumentálu množného čísla podstatného mena pole v podobe poliami, napr. nad zasneženými poliami, s magnetickými poliami. Podstatné meno pole je stredného rodu, skloňuje sa podľa vzoru srdce a pri tomto vzore tvar inštrumentálu množného čísla tvoríme príponou -ami, napr. srdcami, plecami, vrecami a aj poľami. Správne teda je nad zasneženými poľami, s magnetickými poľami.
erzet
16.06.11,06:39
Päta, piat, nie piet
Tvar genitívu množného čísla od podstatného mena päta je piat, nie piet, ako to niekedy môžeme počuť. V tvare genitívu množného čísla sa totiž pri slovách, ktoré majú v základnom tvare samohlásku ä, ktorú zapisujeme ako a s dvoma bodkami, táto samohláska strieda s dvojhláskou ia, ako je to aj v slove mäso-mias. Rovnako sa samohláska ä strieda s dvojhláskou ia aj pri odvodzovaní slov a časovaní slovies, napr. päť-piaty, deväť-deviaty, pamäť-pamiatka, obviazať-obväz, nadviazať-nadväzovať, miasť-mätiem, mätú.
erzet
16.06.11,06:40
Pár rokov dozadu?
Občas môžeme počuť vyjadrenia typu stalo sa to pár rokov dozadu, platí to už pár rokov dozadu. Ide o vyjadrenia ovplyvnené inými jazykmi. V slovenčine však nie je správne v takýchto spojeniach používať príslovku dozadu, ktorá má miestny význam. Vo vyjadrení stalo sa to pár rokov dozadu namiesto príslovky dozadu treba siahnuť za predložkou pred a výpoveď upraviť takto: stalo sa to pred pár rokmi. Vo vyjadrení platí to už pár rokov dozadu treba príslovku dozadu vynechať, netreba ju ničím nahrádzať. Stačí povedať platí to už pár rokov.
erzet
16.06.11,06:42
Nie zmrzlý, ale zmrznutý
Na vyjadrenie významu stuhnutý od mrazu v spisovnej slovenčine máme trpné príčastie zmrznutý, ktoré je pravidelne utvorené od slovesa zmrznúť. Okrem tvaru zmrznutý môžeme niekedy počuť aj podobu zmrzlý, napr. zmrzlý sneh, som celý zmrzlý. Podoba zmrzlý však nie je správna, preto by sme ju nemali používať. V citovaných a rovnako aj v ďalších vyjadreniach treba používať tvar zmrznutý, teda zmrznutý sneh, zmrznuté ovocie, zmrznuté zemiaky, zmrznutý na kosť, som celý zmrznutý.
erzet
16.06.11,06:43
Presitovať?
V odbornej oblasti často vzniká potreba pomenovať niečo nové. Keď sa napr. v našich vodných nádržiach mali začať chovať ryby, zaviedol sa termín zarybniť. Keď sa na nejakú strojovú súčiastku mali osadiť ihly, utvoril sa termín oihliť. Obidve slovesá uspokojili konkrétnu pomenovaciu potrebu. Nie vždy je potrebné tvoriť nové termíny. Napr. sloveso presitovať ponúkané v istej technickej norme je zbytočné, lebo presýpanie materiálu cez sito má oddávna ustálené pomenovanie osievanie, v neurčitkovej podobe aj preosiať, preosievať.
erzet
16.06.11,06:44
Radová zástavba zahájená?
Titulok istého novinového článku znel takto: Radová zástavba zahájená. V ňom prekvapuje trpné príčastie zahájená od slovesa zahájiť, lebo toto sloveso sa oddávna pokladá za nespisovné. Ani Krátky slovník slovenského jazyka ho nehodnotí inak, a tak v intenciách dobrého spisovného úzu treba opraviť palcový titulok takto: Radová výstavba sa začala. Jazyková kritika sloveso zahájiť vždy odmietala a namiesto neho ponúka slovesá začať a otvoriť. Stavba, výstavba, kapitola sa začína, schôdza sa začína alebo otvára.
Nella_2
16.06.11,06:55
Radová zástavba zahájená?

Titulok istého novinového článku znel takto: Radová zástavba zahájená. V ňom prekvapuje trpné príčastie zahájená od slovesa zahájiť, lebo toto sloveso sa oddávna pokladá za nespisovné. Ani Krátky slovník slovenského jazyka ho nehodnotí inak, a tak v intenciách dobrého spisovného úzu treba opraviť palcový titulok takto: Radová výstavba sa začala. Jazyková kritika sloveso zahájiť vždy odmietala a namiesto neho ponúka slovesá začať a otvoriť. Stavba, výstavba, kapitola sa začína, schôdza sa začína alebo otvára.
Zo slova "zahájiť" mám vždy osýpky. A dosť často sa používa - zahájiť schôdzu, zahájenie kurzu... :(
prudky
16.06.11,13:54
Radová zástavba zahájená?

Titulok istého novinového článku znel takto: Radová zástavba zahájená. V ňom prekvapuje trpné príčastie zahájená od slovesa zahájiť, lebo toto sloveso sa oddávna pokladá za nespisovné. Ani Krátky slovník slovenského jazyka ho nehodnotí inak, a tak v intenciách dobrého spisovného úzu treba opraviť palcový titulok takto: Radová výstavba sa začala. Jazyková kritika sloveso zahájiť vždy odmietala a namiesto neho ponúka slovesá začať a otvoriť. Stavba, výstavba, kapitola sa začína, schôdza sa začína alebo otvára.

Mohlo by byť spisovné asi iba vo význame (prázdne miesto) osadiť hájom.
(les zalesniť / tráva zatrávniť)
kukučka
16.06.11,15:45
Zo slova "zahájiť" mám vždy osýpky. A dosť často sa používa - zahájiť schôdzu, zahájenie kurzu... :(

ja mám osýpky zo slov dotaz a mňamka, bŕŕŕ :mee:
a ešte z pozdravu: Dobrý!
marjankaj
16.06.11,19:01
Dnes som videl bicyklistu.
Ak by boli dvaja, boli by to bicyklistovia? Podľa vzoru hrdina?:---
adi11
16.06.11,19:06
Dnes som videl bicyklistu.
Ak by boli dvaja, boli by to bicyklistovia? Podľa vzoru hrdina?:---
boli by to bicyklisti..vzor chlap predsa
marjankaj
16.06.11,19:21
boli by to bicyklisti..vzor chlap predsa

Slová zakončené na -a sa neskloňujú podľa vzoru hrdina?:eek:
Alebo podľa vzoru hrdina skloňuje iba hrdina?:---

Alebo sú na to nejaké pravidlá.:confused: Či skôr výnimky, ako som spomenul už skôr?:---
adi11
16.06.11,19:28
Slová zakončené na -a sa neskloňujú podľa vzoru hrdina?:eek:
Alebo podľa vzoru hrdina skloňuje iba hrdina?:---

Alebo sú na to nejaké pravidlá.:confused: Či skôr výnimky, ako som spomenul už skôr?:---

.. u slova bicyklista je vynimka..:)
marjankaj
16.06.11,19:35
.. u slova bicyklista je vynimka..:)

Aj traktorista?
Aj huslista?
Aj filatelista?
Aj......:---:eek:

Je viac výnimiek ako pravidiel?:eek:
adi11
16.06.11,19:42
Aj traktorista?
Aj huslista?
Aj filatelista?
Aj......:---:eek:

Je viac výnimiek ako pravidiel?:eek:
..mozno je..:---
marjankaj
16.06.11,20:01
..mozno je..:---

Že by sa podľa hrdinu skloňovali tieto?
Ján Janovia ale vidím Jana nie Janu
Karol Karolovia vidím Karola nie Karolu
Peter Petrovia vidím Petra nie Petru
Jozef Jozefovia vidím Jozefa nie Jozefu

:eek::eek::eek::eek::eek:
erzet
17.06.11,11:03
Pomsta, pomstiť sa, nie msta, mstiť sa
Keď niekto niekomu spôsobí zlo alebo krivdu, ukrivdený túži po odplate. Obrazne povedané požičané chce vrátiť aj s úrokmi; neobrazne: túži po pomste. S podstatným menom pomsta súvisí sloveso pomstiť sa. Obidve slová sú pevnou súčasťou spisovnej slovnej zásoby. Súčasný človek pácha veľké krivdy na prírode, preto ekológovia varujú: Zdá sa, že príroda sa nám mstí za našu aroganciu. Sloveso mstiť sa ani podstatné meno msta nie sú spisovné slová. Ekológia jazyka,obrazne povedané,vyžaduje iba podoby pomsta, pomstiť sa.
erzet
17.06.11,11:04
Dotierať na útočníka?
Pri niektorých športových hrách obrancovia stoja alebo sa pohybujú v blízkosti útočníkov súpera a sťažujú im hru. V ktorejsi reportáži z hokejového zápasu sa takáto hra obrancov označovala slovesom dotierať: Domáci obrancovia stále dotierajú na útočníkov. Voľba slovesa dotierať nie je vhodná, lebo toto sloveso je iba hláskovou úpravou českého slovesa dotírat, ktorého slovenským ekvivalentom je sloveso dobiedzať alebo dorážať. V danej alebo podobnej situácii sa môžu uplatniť aj slovesá napádať, obsadzovať, strážiť, prekážať atď.
erzet
17.06.11,11:06
Zbehlý politik?
Nedávno sme počuli, že každý zbehlý politik pochopí potrebu nových volieb. Prídavné meno zbehlý odporúčame nahrádzať prídavnými menami skúsený, rozhľadený, informovaný, prípadne dobrý, zručný, šikovný. Prídavné meno zbehlý, ktoré vzniklo z trpného príčastia, je knižné a takéto slová sa nezriedka vysúvajú na okraj slovnej zásoby. Pripomíname, že pôvodom trpné príčastia s príponou -lý sú zvyčajne na okraji slovnej zásoby. Nahrádzame ich príčastiami s inými príponami, napr. nie zastaralý, ale zastaraný, nie zmrzlý, ale zmrznutý.
erzet
17.06.11,11:07
Nie pnutie, ale napätie
Slovo pnutie nenájdeme v súčasných normatívnych príručkách, a predsa ho stretáme v rozličných výpovediach, napr.: Na tieto pnutia poukazujú aj opozičné strany. V dôsledku týchto pnutí mohol vzniknúť ešte horší systém. Z podobných výpovedí treba vylúčiť slovo pnutie a použiť namiesto neho slovo napätie, lebo najvýstižnejšie označuje situácie, z ktorých môže vzniknúť konflikt. Správne teda je: Na toto napätie poukazujú aj opozičné strany. V dôsledku tohto napätia mohol vzniknúť ešte horší systém.
erzet
17.06.11,11:08
Meno Drakula je prezývka
V súčasnosti sa u nás znova hovorí o Drakulovi. Pravda, nielen o príslušníkovi rumunskej šľachty, ale aj o muzikáli úspešne hranom v našich divadlách. V súvislosti s tým sa šíria propagačné materiály, v ktorých sme sa dočítali, že Drakula nie je skutočné meno šľachtica, ale jeho nick name. Autor takejto informácie bol presvedčený, že v slovenčine nemáme rovnocenný ekvivalent spomenutého anglického výrazu. Anglické nick name však nie je nič iné ako slovenská prezývka. Takéto ignorovanie domáceho prostriedku je nepochopiteľné.
erzet
17.06.11,11:10
Neuveriteľná deformácia frazeologizmu
Situáciu, keď niekto na kritiku, obvinenie alebo podozrenie reaguje nečakane, zvyčajne sprevádza frazeologizmus trafená hus zagága. Vznikol v čase, keď u nás bol rozšírený domáci chov hydiny a keď sa husi vyháňali zo siatin hádzaním kameňov či šibaním prútom. V istých novinách prekrútili frazeologizmus takto: Zagáganá hus triafa. Takýto zásah nemá nijakú logiku a je len dôkazom, že s frazeologizmami sa niekedy zaobchádza necitlivo, bez poznania ich významu a s nerozvážnym zásahom do ich skladobnej štruktúry.
Nella_2
17.06.11,11:10
Slová zakončené na -a sa neskloňujú podľa vzoru hrdina?:eek:
Alebo podľa vzoru hrdina skloňuje iba hrdina?:---

Alebo sú na to nejaké pravidlá.:confused: Či skôr výnimky, ako som spomenul už skôr?:---


Aj traktorista?
Aj huslista?
Aj filatelista?
Aj......:---:eek:

Je viac výnimiek ako pravidiel?:eek:
Podľa vzoru hrdina sa skloňujú životné pod. mená muž. rodu zakončené v nominatíve singuláru na -a. Ale podst. mená zakončené na -ta, -ista (gymnasta, futbalista, huslista), majú v nominatíve plurálu pádovú príponu -i (gymnasti, futbalisti, huslisti)

ALE: starosta - starostovia (keďže "starosti" má iný význam :);)

Takže aj z výnimky existuje ešte výnimka :D:D
erzet
17.06.11,11:11
O výslovnosti slova personálny
V slovenčine máme viacero slov, ktoré majú pôvod v latinskom podstatnom mene persona [vysl. persóna] s významom osoba. Toto slovo sa v latinčine aj v slovenčine píše s písmenom s. No kým v známom latinskom citátovom výraze persona non grata [vysl. persóna non gráta] s významom nevítaná osoba sa vyslovuje so spoluhláskou s, v prevzatom slove persóna a v jeho odvodeninách môžeme v slovenčine vyslovovať spoluhlásku s, ale aj spoluhlásku z, teda persóna, personálie, personálny, personalistika, personifikácia, ale aj [perzóna, perzonálie, perzonálny, perzonalistika, perzonifikácia].
Nella_2
17.06.11,11:12
boli by to bicyklisti..vzor chlap predsa
bicyklista sa skloňuje podľa vzoru hrdina :)
erzet
17.06.11,11:13
Odolnosť voči ohňu?
V rozličných odborných textoch sa občas stretáme s vyjadreniami typu odolný voči ohňu, odolnosť voči ohňu. V spojení s prídavným menom odolný, ktoré má význam schopný odporovať, odolávať niečomu, a podstatným menom odolnosť je však primerané siahnuť za predložkou proti, teda správne je odolný proti ohňu, odolnosť proti ohňu, odolný proti chorobám, odolnosť proti mrazu.
erzet
17.06.11,11:15
Výdaj nie je výdavok
Od slovesa vydať máme utvorené podstatné meno výdaj, ktorým pomenúvame činnosť odovzdania niečoho do rúk niekomu, napr. čakať na výdaj materiálu, ale aj miesto, kde sa takáto činnosť vykonáva, napr. výdaj tovaru. Podstatné meno výdaj v tvare množného čísla výdaje by sme však nemali používať na pomenovanie istého množstva finančných prostriedkov vynaložených na zaplatenie niečoho. V takom prípade je primerané siahnuť za podstatným menom výdavky, napríklad výdavky na stravu, výdavky na domácnosť, výdavky zo štátneho rozpočtu.
erzet
17.06.11,11:16
Pnutie je napätie alebo rozpínanie
Slovo pnutie je nespisovné. Jeho spisovným náprotivkom je podstatné meno napätie. Preto by sme nemali hovoriť o pnutí v strane, o pnutí v spoločnosti, o vnútornom pnutí, ale o napätí v strane, napätí v spoločnosti, o vnútornom napätí. V istých situáciách treba však siahnuť za slovesným podstatným menom rozpínanie. Tak to malo byť aj vo vyjadrení pnutie zeminy pri jej rozmrazovaní, ktoré sme nedávno počuli. Vyjadrenie malo správne znieť rozpínanie zeminy pri jej rozmrazovaní.
adi11
18.06.11,14:57
bicyklista sa skloňuje podľa vzoru hrdina :)
..no to som pekne zvorala..:D
Nella_2
18.06.11,15:17
nemôžeme vedieť všetci všetko...;):)
marjankaj
18.06.11,15:28
Podľa vzoru hrdina sa skloňujú životné pod. mená muž. rodu zakončené v nominatíve singuláru na -a. Ale podst. mená zakončené na -ta, -ista (gymnasta, futbalista, huslista), majú v nominatíve plurálu pádovú príponu -i (gymnasti, futbalisti, huslisti)

ALE: starosta - starostovia (keďže "starosti" má iný význam :);)

Takže aj z výnimky existuje ešte výnimka :D:D

To máš pravdu.:cool:
Aj prednosta prednostovia a nie prednosti. To naozaj neviem ako by to išlo dokopy.:--- Ešte tak s prednostkou si to predstaviť viem.
erzet
20.06.11,19:42
Akcia, o akciách
V slovenčine máme veľa slov latinského pôvodu zakončených na -cia, napr. akcia, dotácia, funkcia, reklamácia a pod. V koncovej slabike týchto slov nie je dvojhláska ia, ale dve samohlásky, samohláska i a samohláska a. To má vplyv aj na tvary datívu a lokálu množného čísla, v ktorých sú po samohláske i prípony -ám a -ách s dlhou samohláskou á. Preto v datíve množného čísla sú správne tvary akciám, dotáciám, funkciám, reklamáciám a v lokáli množného čísla tvary o akciách, o dotáciách, o funkciách, o reklamáciách.
erzet
20.06.11,19:44
Lyžiarske preteky
V slovenčine máme skupinu podstatných mien, ktoré nemajú tvar jednotného čísla, ale tvarom množného čísla sa pomenúva aj jednotlivina. Sú to takzvané pomnožné podstatné mená, napr. dvere, okuliare, hodinky, sánky, boby, majstrovstvá. Medzi pomnožné podstatné mená patrí aj slovo preteky. Preto nie je správne spojenie lyžiarsky pretek, ale správne je spojenie lyžiarske preteky a podobne aj biatlonové preteky, plavecké preteky, zúčastniť sa na pretekoch, vyhrať v prvých pretekoch, vrátiť sa z pretekov.
erzet
20.06.11,19:47
Zahájiť poradenstvo?
Z médií sme sa dozvedeli, že v istom meste chcú zahájiť poradenstvo pre nezamestnaných. V tejto informácii sa použilo sloveso zahájiť, ktoré však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme sa mu mali vo verejných rečových prejavoch vyhýbať. Namiesto neho sa v našich jazykových príručkách ponúkajú slovesá začať a otvoriť, napr. začať rokovanie, začať preteky, otvoriť súťaž, otvoriť výstavu, a teda aj začať či otvoriť poradenstvo pre nezamestnaných.
erzet
20.06.11,19:49
Je treba urobiť?
Vetnou príslovkou treba vyjadrujeme potrebu vykonať či vykonávať nejaký dej. Ak chceme vyjadriť, že išlo o dej v minulom čase, pri vetnej príslovke treba použijeme sponové sloveso bolo, napr. bolo treba utesniť škáry. Ak ide o dej v budúcom čase, použijeme sponové sloveso bude, napr. bude treba opraviť strechu. V prítomnom čase sa sponové sloveso nepoužíva, preto nie je správne vyjadrenie aby nezatekalo, je treba opraviť strechu. Správne povieme aby nezatekalo, treba opraviť strechu a podobne treba začať šetriť, treba sa viac usilovať.
erzet
20.06.11,19:50
Skončiť a skončiť sa
Sloveso skončiť musí mať v rámci vety pri sebe vyjadrený predmet v akuzatíve, napr. skončiť prácu, skončiť prednášku, skončiť rokovanie. Ak pri slovese skončiť nemáme vyjadrený konkrétny predmet v akuzatíve, musíme pri slovese skončiť použiť zvratné sa, teda použiť zvratnú podobu skončiť sa, napr. práca sa skončila, prednáška sa skončila, rokovanie sa skončilo. Preto nie je správne vyjadrenie neviem, ako skončili preteky, ale správne je neviem, ako sa skončili preteky.
erzet
20.06.11,19:51
Nie doporučiť, ale odporúčať
Nezriedka môžeme aj vo verejných rečových prejavoch počuť, že nám niekto niečo doporučuje, že sa máme riadiť doporučením lekára, aby sme neochoreli. Slová doporučiť, doporučovať, doporučenie sú však nesprávne, preto nepatria do verejných prejavov. Namiesto nich máme spisovné slová odporučiť, odporúčať, odporúčanie. Preto máme vravieť takto: odporúčame vám prečítať si túto knihu, odporúčame vám navštíviť lekára, riaďte sa odporúčaním lekára, aby ste neochoreli.
erzet
20.06.11,19:55
Dať rovnítko medzi niečo?
V spisovnej slovenčine názvy vecí a nástrojov netvoríme príponou -tko, ale predovšetkým príponou -dlo alebo iným spôsobom. A tak namiesto nesprávnych výrazov sluchátko, merítko používame spisovné slová slúchadlo, meradlo či mierka. Namiesto nesprávneho výrazu rovnítko máme na pomenovanie znaku, ktorým sa naznačuje rovnaká hodnota niečoho, dvojslovné spojenia znak rovnosti a znamienko rovnosti. Slovné spojenie znamienko rovnosti používame aj vo vyjadreniach typu dať medzi dve veci znamienko rovnosti.
erzet
20.06.11,19:57
To čosi obnáša?
Občas aj vo verejných prejavoch môžeme počuť vyjadrenia so slovesom obnášať, napr. škoda obnáša stotisíc korún, dedičstvo obnáša desať hektárov pôdy, viem, čo to obnáša. Sloveso obnášať nenájdeme v súčasných kodifikačných príručkách, lebo nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto neho používame slovesá byť, mať, robiť, obsahovať, resp. značiť, znamenať. Preto sú správne vyjadrenia škoda je stotisíc korún, dedičstvo obsahuje desať hektárov pôdy, viem, čo to znamená.
erzet
20.06.11,20:03
Mať dopad na niečo?
Slovo dopad má v spisovnej slovenčine význam dopadnutie, dopadanie, napr. dopad na nohy, uhol dopadu, fľaša sa rozbila po dopade na zem. Slovo dopad nie je vhodné používať vo vyjadreniach typu dopad na rozpočet, dopad na psychický vývin dieťaťa, mať nepriaznivý dopad, mať dopad na zamestnanosť. Tu je primerané siahnuť za slovami dosah, vplyv, účinok, dôsledok, teda dosah na rozpočet, vplyv na psychický vývin dieťaťa, mať nepriaznivý účinok, mať dôsledok na zamestnanosť.
erzet
20.06.11,20:07
Pirula, dve pirule?
Nezriedka počúvame, že si niekto musí zobrať pirulu proti boleniu hlavy, že si už zobral dve pirule. Slovo pirula však v našich slovníkoch nenájdeme. Na pomenovanie liečiva zlisovaného do plochého tvaru máme slová tabletka alebo tableta, ktoré majú pôvod vo francúzštine, a na pomenovanie liečiva obyčajne v tvare guľôčky máme slová pilulka alebo pilula, ktoré majú pôvod v latinčine. Pri bolesti hlavy si teda niekedy zoberieme tabletku, dve tabletky či dve tablety alebo pilulku, dve pilulky či dve piluly.
erzet
20.06.11,20:10
Ulica jarná?
V niektorých našich mestách môžeme vidieť uličné tabuľky, na ktorých je názov ulice napísaný v podobe Ulica jarná, Ulica mýtna, Ulica Dostojevského, Ulica Hviezdoslavova. V slovenčine však platí zásada, že zhodný prívlastok okrem istých výnimiek stojí pred nadradeným podstatným menom. Názvy ulíc medzi výnimky nepatria. Preto sú správne podoby názvov Jarná ulica, Mýtna ulica, Dostojevského ulica, Hviezdoslavova ulica. Mestské zastupiteľstvá by sa mali postarať o nahradenie chybných názvov správnymi podobami názvov.
erzet
21.06.11,06:28
Huta, v hute
Slovo huta je podstatné meno ženského rodu, ktoré skloňujeme podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar huty, napr. vrátiť sa z huty, železné huty, sklárske huty. V lokáli jednotného čísla má tvar s príponou -e, o hute podobne ako o žene, teda o železnej hute, v sklárskej hute. Slovo huta je aj súčasťou názvov obcí a ich častí, napr. Muránska Huta, Novoveská Huta. V genitíve majú tieto názvy správne tvary z Muránskej Huty, z Novoveskej Huty, v lokáli tvary v Muránskej Hute, v Novoveskej Hute.
erzet
21.06.11,06:30
Šampión nie je huba
V hovorených prejavoch, ale nezriedka aj na jedálnych lístkoch sa môžeme stretnúť s tým, že sa nám ponúkajú vyprážané šampióny alebo mäso na šampiónoch. Autori takýchto vyjadrení si neuvedomujú, že slovom šampión pomenúvame víťaza v športovej súťaži, teda majstra. Chutná huba, ktorá má botanický názov pečiarka, sa správne volá šampiňón. Preto aj v obchodoch alebo na trhoch by sa mali ponúkať iba šampiňóny a na jedálnych lístkoch vyprážané šampiňóny alebo mäso na šampiňónoch.
erzet
21.06.11,06:32
E-mail, v e-maile
Slovo anglického pôvodu e-mail [vysl. imejl], ktorým pomenúvame elektronickú poštu alebo správu poslanú elektronickou poštou, skloňujeme podľa vzoru dub. V lokáli jednotného čísla má tvar s príponou -e, teda o e-maile ako o dube, napr. o poslednom e-maile, v krátkom e-maile. V nominatíve množného čísla je tvar e-maily, napr. dostať dva e-maily. Popri pôvodnej pravopisnej podobe písanej s e na začiatku, so spojovníkom a s písmenami ai, používame aj skrátenú zdomácnenú podobu mejl, ktorú píšeme v zhode s výslovnosťou s písmenami e a j. Aj v tomto prípade je lokálový tvar zakončený na -e, teda v tomto mejle.
erzet
21.06.11,06:33
Košariská, košarištiansky
Slovom košarisko sa pomenúvalo obyčajne ohradené miesto, kde sa pásli ovce. Toto slovo v tvare množného čísla košariská sa stalo aj súčasťou niektorých názvov obcí a ich častí, ako sú Košariská v Myjavskom okrese alebo Nové Košariská, ktoré sú časťou obce Dunajská Lužná. Prídavné meno od miestneho názvu Košariská má v spisovnej slovenčine podobu košarištiansky podobne ako od názvu Uhliská je uhlištiansky, od Sedliská je sedlištiansky. Prídavné meno košarištiansky treba používať aj v názve ulice pomenovanej po Košariskách, teda v názve Košarištianska ulica.
erzet
21.06.11,06:34
Vo svojej triede či v svojej triede
V spisovnej slovenčine platí zásada, že neslabičné predložky k, s, v, z sa niekedy vokalizujú, t. j. priberajú samohlásku, aby sa dali ľahšie vysloviť, keď sa slovo začína na tú istú spoluhlásku, akou je vyjadrená príslušná predložka, alebo na príbuznú spoluhlásku. Tak máme vokalizované predložky ku, so, vo, zo, napr. ku kinu [vysl. gu kinu], so synom [vysl. zo synom], vo vode, zo zeme. Predložky sa vokalizujú aj vtedy, ak príslušná spoluhláska stojí na druhom alebo treťom mieste v slove, napr. vo svahu, vo zväzku, vo svojej triede, vo štvrtok.
erzet
21.06.11,06:36
Dvakrát, ale dva razy
Násobné číslovky tvoríme pomocou slovka -krát, napríklad dvakrát, alebo pomocou podstatného mena raz, napríklad dva razy. Tieto podoby násobných čísloviek sú v synonymnom vzťahu, píšu sa však rozdielne. Kým násobné číslovky s časťou -krát sa píšu spolu ako jedno slovo, pričom časť -krát sa nemení, teda dvakrát, päťkrát, stokrát, násobné číslovky so slovom raz sa píšu ako dve slová, pričom slovko raz sa k číslovke pripája v pádovom tvare, ktorý si vyžaduje príslušná číslovka, teda dva razy, päť ráz, sto ráz.
erzet
21.06.11,06:37
O skloňovaní slova sprievodca
Slovom sprievodca pomenúvame jednak osobu, ktorá niekoho sprevádza, napr. sprievodca vo vlaku, jednak informačnú príručku, napr. turistický sprievodca. Podstatné meno sprievodca skloňujeme podľa životného vzoru hrdina nielen vtedy, keď ním pomenúvame osobu, ale aj vtedy, keď ním pomenúvame príručku, teda neživú vec. Preto vravíme miestenku ukážete sprievodcovi vo vlaku, mestskí sprievodcovia mali školenie, ale aj môžete sa o tom dočítať v turistickom sprievodcovi, sprievodcovia po hradoch v druhom vydaní ešte nevyšli.
erzet
21.06.11,06:39
O písaní názvov právnických osôb
Pri písaní názvov akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným platí zásada, že ak tieto názvy stoja pred vlastným menom spoločnosti, neoddeľujeme ich čiarkou, napr. akciová spoločnosť Plast, spoločnosť s ručením obmedzeným Plast. Ak tieto názvy stoja za vlastným menom spoločnosti, oddeľujeme ich čiarkou pred začiatkom aj na konci názvu spoločnosti, napr. Plast, [čiarka] akciová spoločnosť, [čiarka] vyrába plasty, Plast, [čiarka] spoločnosť s ručením obmedzeným, [čiarka] vyrába plasty. Tie isté zásady platia aj pri písaní skratiek názvov spoločností, teda skratiek a. s. a s. r. o. či spol. s r. o.
erzet
21.06.11,06:40
Spravodaj?
Slovom spravodajca pomenúvame osobu, t. j. redaktora novín alebo elektronických médií, vyslaného mimo ich sídla, ktorý podáva aktuálne informácie. Okrem toho slovom spravodajca pomenúvame aj časopis na oznamovanie obyčajne úradných správ, nariadení, opatrení a pod. Nie je správne, ak v týchto významoch používame slovo spravodaj. Na pomenovanie informačného časopisu sa popri názve spravodajca používajú aj slová správy, zvesti, vestník, bulletin [vysl. bültén].
erzet
21.06.11,06:42
Bologna, bolonský
Prídavné mená od zemepisných názvov zakončených na spoluhlásku ň tvoríme príponou -ský, pričom pred touto príponou sa mäkká spoluhláska ň mení na tvrdú spoluhlásku n, napríklad Báhoň - báhonský, Plzeň - plzenský, Viedeň - viedenský. Rovnaký stav je aj vtedy, keď sa zemepisný názov končí na slabiku -ňa, napr. Vrakuňa - vrakunský, Keňa - kenský. V názve talianskeho mesta Bologna [vysl. boloňa] píšeme pred koncovým a písmená gn, ale vyslovujeme ich ako ň, preto tu platí rovnaké pravidlo. Prídavné meno od názvu Bologna je bolonský.
erzet
21.06.11,06:43
Ani drť, ani behom
Počas tohtoročnej tuhej zimy sme sa dočítali, že ľadová drť behom troch dní pokryla hladinu Dunaja. V tejto správe sú dve slová nepatriace do kultivovaného spisovného textu: slovo drť a slovo behom. To, čo vzniklo drvením (nie drtením) je drvina (nie drť). Predložka behom sa zasa kvalifikuje ako nesprávna, namiesto nej sú vhodné predložky za, cez, počas, v priebehu. Veta mala teda znieť napr. takto: Ľadová drvina za tri dni pokryla hladinu Dunaja alebo Ľadová drvina v priebehu troch dní pokryla hladinu Dunaja.
Llívia
21.06.11,08:55
O písaní názvov právnických osôb

Pri písaní názvov akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným platí zásada, že ak tieto názvy stoja pred vlastným menom spoločnosti, neoddeľujeme ich čiarkou, napr. akciová spoločnosť Plast, spoločnosť s ručením obmedzeným Plast. Ak tieto názvy stoja za vlastným menom spoločnosti, oddeľujeme ich čiarkou pred začiatkom aj na konci názvu spoločnosti, napr. Plast, [čiarka] akciová spoločnosť, [čiarka] vyrába plasty, Plast, [čiarka] spoločnosť s ručením obmedzeným, [čiarka] vyrába plasty. Tie isté zásady platia aj pri písaní skratiek názvov spoločností, teda skratiek a. s. a s. r. o. či spol. s r. o.
OK, lenže firma, v ktorej pracujem, má názov XY s.r.o. a takto ho má zapísaný aj v Obchodnom registri (bez čiarky pred skratkou s.r.o.). Názov firmy sa má používať v tom tvare, v akom je zapísaný v Obchodnom registri. A teraz čo - mám sa riadiť podľa OR alebo podľa Ľ. Štúra? :rolleyes:
erzet
21.06.11,09:01
OK, lenže firma, v ktorej pracujem, má názov XY s.r.o. a takto ho má zapísaný aj v Obchodnom registri (bez čiarky pred skratkou s.r.o.). Názov firmy sa má používať v tom tvare, v akom je zapísaný v Obchodnom registri. A teraz čo - mám sa riadiť podľa OR alebo podľa Ľ. Štúra? :rolleyes:
Spýtam sa.
erzet
21.06.11,10:06
Spýtam sa.
Spýtal som sa.
Zdenka 0705
21.06.11,10:57
...a ?
prudky
21.06.11,11:03
OK, lenže firma, v ktorej pracujem, má názov XY s.r.o. a takto ho má zapísaný aj v Obchodnom registri (bez čiarky pred skratkou s.r.o.). Názov firmy sa má používať v tom tvare, v akom je zapísaný v Obchodnom registri. A teraz čo - mám sa riadiť podľa OR alebo podľa Ľ. Štúra? :rolleyes:

Čo už by ti Štúr povedal o s.r.o. ? :)
erzet
21.06.11,11:05
Ty si nemysli, že sa hneď zo mňa strhajú keď im o 12:06 hod. napíšem. Keď sa dozviem, dám vedieť. Ešte som sa spýtal či sa majú dávať psi "venčiť"?
Llívia
21.06.11,12:35
Čo už by ti Štúr povedal o s.r.o. ? :)
No tak Jazykovedný ústav Ľ. Štúra je predsa kompetentný sa k týmto veciam vyjadrovať, nie? ;)
erzet
21.06.11,12:54
alusa783
21.06.11,13:04
ako pozerám hovoríte o gramatike :D ja ju moc neovládam ale hadala som sa zo šéfom o tom ako by sa mali vyslovovať zahraničné slova napríklad facebook
každý hovorí "fejsbook" - ja tvrdím že na slovenčite sme sa učili, že zahraničné prebrané slová sa vyslovujú ako v zahraničí, šéf tvrdí, že sa majú hovorit tak ako sa píšu kto má pravdu?
Llívia
21.06.11,20:01
Každý hovorí fejsbúk. ;)
A niektorí aj inak, ale to by bolo sprosté. :D

mimotemyNa hodine slovenčiny:
Učiteľka: "Deti, píšte, ako počujete."
Jožko napísal: "Ďakujem, počujem dobre." :D:---:---
erzet
22.06.11,04:21
Stoličkový výťah
V istej reklame sa propagovalo technické zariadenie umožňujúce ľuďom s obmedzenými pohybovými schopnosťami pohybovať sa v rodinných domoch po schodišti. Zariadenie sa tu nazývalo stoličkovýťah. Tvorenie zloženín takýmto spôsobom sa však nezhoduje s pravidlami tvorenia zložených slov. Je to iba mechanická nápodoba zloženiny a jej uplatnenie v situácii, keď je poruke iná možnosť. V tomto prípade je to dvojslovný názov stoličkový výťah, ktorý sa mal použiť aj v reklame.
erzet
22.06.11,04:23
V každom prípade, nie na každý pád
Pohyb v slovnej zásobe sa neprejavuje iba pribúdaním nových slov, ale napr. aj zmenou štylistických vlastností niektorých slov a slovných spojení. Do slovníka sa tento fakt premieta tak, že slovo dostane štylistický kvalifikátor, napr. že je zastarávajúce alebo zastarané. Takýto kvalifikátor má aj výraz na každý pád. Práve preň veta Na každý pád sa mal asanovať celý dom pripomína jazyk najstaršej generácie. Výraz na každý pád je zastaraný, mladšia generácia ho nahrádza výrazmi v každom prípade, v tom prípade, v takom prípade.
erzet
22.06.11,04:25
Putinovo Rusko
Privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú, komu vec patrí, napr. Benkov obraz, otcova roľa, bratovo srdce. Z príkladov vidieť, že prídavné meno v mužskom rode má príponu -ov, v ženskom rode príponu -ova, v strednom rode príponu -ovo. Toto pravidlo sa často porušuje v strednom rode, ako ukazujú spojenia otcove pole, synove priateľstvo, bratove ucho. V týchto spojeniach má byť prídavné meno zakončené na -o, teda otcovo pole, synovo priateľstvo, bratovo ucho. Tak to malo byť aj v novinovom titulku Aké je Putinove Rusko? Zemepisný názov Rusko je stredného rodu, teda správne malo byť Aké je Putinovo Rusko.
erzet
22.06.11,04:27
Niečo je na niečo, nie k niečomu
V súčasných prehovoroch predložke na niekedy konkuruje predložka k. Ide o konkurenciu pri vyjadrovaní účelu, t. j. o prípady typu voda vhodná k pitiu. Tu je namieste iba predložka na, teda voda vhodná na pitie. Platí to aj o vete Také zámky sú k ničomu vyslovovanej pri vyšetrovaní vlámania do nedostačujúco zabezpečených bytov. Veta mala znieť Také zámky sú nanič. Výraz nanič má význam prídavných mien zlý, nevyhovujúci a píšeme ho ako jedno slovo. Napokon možno ešte zhrnúť všeobecné pravidlo o konkurencii predložiek k a na takto: veci nie sú k niečomu, veci sú na niečo.
erzet
22.06.11,04:29
Ustáť?
Sloveso ustáť malo vysokú frekvenciu v komentároch z olympijského hokeja a krasokorčuľovania. Vnímalo sa ako nové, ale zároveň ako významovo málo priezračné. Sloveso ustáť sa vkladalo do spojení ustáť kombináciu dvojitého a trojitého skoku, ustáť nápor súpera, ustáť presilovú hru. Uvedené spojenia sú zrozumiteľnejšie so slovesami zvládnuť, prečkať, vydržať, teda zvládnuť kombináciu skokov, prečkať nápor, vydržať presilovku. Odporúčame pridŕžať sa vžitých jazykových prostriedkov namiesto uvedenej novoty.
erzet
22.06.11,04:31
Slender stroje sú masážne alebo zoštíhľovacie prístroje
V súčasnosti sa stretáme so záľubou mnohých hovoriacich používať anglicizmy. Potvrdzujú to aj novinárske rozhovory. V jednom z nich na otázku, ako opýtaná oddychuje, zaznela odpoveď: Na relax využívam slender stroje. Mnohí čitatelia rozhovoru museli nazrieť do anglicko-slovenského slovníka, aby sa dozvedeli, že opýtaná má na mysli masážne, resp. zoštíhľovacie pomôcky a prístroje. Ak je v istom prostredí používanie anglicizmov bežné, nemožno z toho robiť záver, že je to tak v celom spektre nositeľov slovenského jazyka.
erzet
22.06.11,04:33
Škára, škárovať
Medzi kameňmi na dlažbe, na obvodovom murive budovy alebo medzi obkladačkami na stene zostáva pri obkladaní medzera, ktorá sa vypĺňa rozličnými materiálmi. O jednej novostavbe sa písalo, že medzery medzi kameňmi má svetlo vyšpárované. V stavebníckej terminológii sa medzera medzi spomínaným stavivom nazýva škára, nie špára ani spára. Od podstatného mena škára je utvorené sloveso škárovať a od neho zasa predponové sloveso vyškárovať. Na spomínanej novostavbe boli teda škáry svetlo vyškárované.
erzet
22.06.11,04:34
Vybrežiť sa
Jarné vody zvyšujú hladinu vôd, ktoré sa môžu z koryta rieky alebo potoka vyliať, vystúpiť z brehov, ba môžu sa aj vybrežiť. Ten istý jav povodeň sa jazykovo stvárňuje viacerými prostriedkami. Vyjadrenia vyliať sa z koryta, vystúpiť z brehov vnímame ako bežné, sloveso vybrežiť sa však nie. Je to odborný termín, ktorý vznikol univerbizáciou, zjednoslovnením, z dvojslovného spojenia vystúpiť z brehov. Takýto spôsob tvorenia slovies sa v slovenčine uplatňuje celkom bežne, napr. vylodiť sa, vykachličkovať, vykolíkovať.
erzet
22.06.11,04:36
Postiť sa, nie pôstiť sa
Sloveso s významom zdržiavať sa pokrmu má kodifikovanú podobu postiť sa, nie pôstiť sa, ako sme to počuli v úvahách o období oficiálne nazvanom Pôstne obdobie a neoficiálne pôst. Dvojhláska ô sa teda vyslovuje a píše iba v podstatnom mene pôst a v prídavnom mene pôstny. Slovotvorný reťazec sa začína slovesom postiť sa, pričom koreňová samohláska o sa v odvodeninách mení na dvojhlásku ô. Podobne je to napríklad aj v dvojiciach porodiť - pôrod, podojiť - pôdoj. Máme teda pôst, pôstny, ale postiť sa.
erzet
22.06.11,04:38
Bojové pole a bojisko
V správach o nepokojoch vo Francúzsku odznela veta Zo slávnej Sorbony sa stalo bitevné pole. V slovnom spojení bitevné pole nie je vhodné prídavné meno bitevný. Podstatné meno bitva ani od neho utvorené prídavné meno bitevný nepatria do slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny. Namiesto nich máme podstatné mená bitka, zápas, boj a prídavné meno bojový. Zo slávnej francúzskej vysokej školy sa teda počas nepokojov stalo bojové pole alebo bojisko.
erzet
23.06.11,09:14
Nespisovné pomenovanie v reklame
V istej reklame sa ponúkalo kúpeľňové madlo, pričom sa vysvetľovalo, že ide o opierku. Slovo madlo nevyhovuje spisovnej norme a v tomto prípade nie je z významového hľadiska vhodné ani slovo opierka. Šlo totiž o držadlo uľahčujúce vstávanie z vane. Opierka je predmet napr. na opretie hlavy v aute, kým prostriedok na držanie je držadlo. Držadlo máme napríklad v autobuse, ale aj v aute. Podobne aj v kúpeľni býva držadlo, preto sa v reklame malo ponúkať kúpeľňové držadlo.
erzet
23.06.11,09:16
Vyhadzov?
Čítali sme, že v televízii sa niektorí zamestnanci boja vyhadzova, inde zasa, že policajtov, ktorí si v službe radi vypijú, čaká vyhadzov. Slovo vyhadzov je subštandardné, t. j. nespisovné slovo. Takú istú štylistickú hodnotu majú aj slovné spojenia dostať vyhadzov, čakať vyhadzov, a tak nepatria do novinových správ. Spisovný náprotivok slova vyhadzov je vyhodenie, zamestnanci sa teda môžu báť vyhodenia, prípadne prepustenia. Citované spojenia zasa môžu mať v spisovnej slovenčine podobu byť vyhodený, očakávať vyhodenie, ale aj byť prepustený, čakať prepustenie.
erzet
23.06.11,09:23
Španielsky futbalový fanúšik nie je horkokrvný
Pre neprístojné správanie na futbalovom zápase dostal španielsky futbalový fanúšik v istej reportáži prívlastok horkokrvný. Slovo horkokrvný je mechanická adaptácia českého slova horkokrevný, ktoré sa do slovenčiny zvyčajne prekladá ako prchký, popudlivý, výbušný, temperamentný. České prídavné meno horký znamená to, čo slovenské horúci, a slovenské horký je v češtine hořký. Krv nie je horká, ale horúca. Aj preto španielsky fanúšik nemôže byť horkokrvný, ale iba popudlivý, prchký, výbušný, temperamentný atď.
erzet
23.06.11,09:25
Figliar, nie veselá kopa
V istom rozhovore opytujúci prisúdil profesionálnemu zabávačovi, čo nielen na scéne, ale aj mimo nej je neprestajne veselý a žartuje, dvojslovný prívlastok veselá kopa. Prívlastok veselá kopa je zbytočne prevzatý z češtiny. O človeku, ktorý má spomenuté vlastnosti, Slováci hovoria, že je figliar, šibal, vtipkár, furták, prešibanec, potmehúd, prefíkanec atď. K týmto podstatným menám občas pridávajú aj prídavné mená veselý, prešibaný, mazaný, prefíkaný a iné.
erzet
23.06.11,09:27
Pedagóg, pedagogička
Slovenčina sa vyznačuje tým, že na pomenovanie osôb mužského rodu podľa zamestnania, povolania či funkcie používa podstatné mená mužského rodu, napr. agropodnikateľ, ekonóm, pedagóg, starosta, súdny znalec, štátny zamestnanec, ale na pomenovanie žien používa podstatné mená ženského rodu, napr. agropodnikateľka, ekonómka, pedagogička, starostka, súdna znalkyňa, štátna zamestnankyňa. Keďže sa blížia voľby, upozorňujeme na to, že aj na kandidátskych listinách pri menách kandidátok treba uvádzať názvy zamestnania, povolania či funkcie v ženskom rode.
Nella_2
23.06.11,09:27
ako pozerám hovoríte o gramatike :D ja ju moc neovládam ale hadala som sa zo šéfom o tom ako by sa mali vyslovovať zahraničné slova napríklad facebook
každý hovorí "fejsbook" - ja tvrdím že na slovenčite sme sa učili, že zahraničné prebrané slová sa vyslovujú ako v zahraničí, šéf tvrdí, že sa majú hovorit tak ako sa píšu kto má pravdu?
Však nech on hovorí "facebook", keď sa mu chce... a opýtaj sa ho, či má rád "ham and eggs" - vyslov to tak, ako sa to píše (žiaden "hemendex") :D:)
erzet
23.06.11,09:29
Dve triviálne pravopisné chyby
V otvorenom novinovom liste prezidentovi našich južných susedov sa prekvapujúco vyskytli dve triviálne pravopisné chyby: zámeno vy sa písalo s malým začiatočným písmenom a tvar pomocného slovesa ste s veľkým písmenom. Malo to byť naopak. Pravidlo o písaní veľkých písmen na znak úcty je zrozumiteľné a jednoznačné. Na znak úcty píšeme v listoch zámená Ty, Tvoj, Vy, Váš a ich tvary s veľkým začiatočným písmenom a tvary zvratných zámen sa, si, svoj, ako aj tvary slovesa byť, teda tvary si, ste s malým začiatočným písmenom.
erzet
23.06.11,09:31
Prišiel sem, nie prišiel tu
Niekedy môžeme počuť vyjadrenia typu prišiel tu, prišiel som tu. Autori takýchto výpovedí si však neuvedomujú, že pri slovesách vyjadrujúcich pohyb nemôže stáť príslovkové zámeno tu, ktorým sa ukazuje na miesto. Zámeno tu sa správne používa napr. vo výpovedi stojí tu, lebo sloveso stáť nevyjadruje pohyb. Pri slovesách pohybu, akým je aj sloveso prísť, musíme použiť príslovkové zámeno sem, ktorým označujeme smer k hovoriacemu alebo do jeho blízkosti. Preto je správne prišiel sem, prišiel som sem.
erzet
23.06.11,09:33
Je tomu tak?
Nezriedka aj vo verejných rečových prejavoch hovoriaci použije na konštatovanie stavu alebo na pritakávanie formuláciu je tomu tak, v ktorej sa vyskytuje ukazovacie zámeno to v datíve, teda v tvare tomu. Ibaže v spisovnej slovenčine je správne v tejto formulácii používať zámeno to v nezmenenom tvare, teda je to tak. Ten, kto má problémy so správnym používaním citovanej formulácie, nech si spomenie na televíznu reláciu Na Slovensku je to tak alebo na staršiu populárnu pieseň, v ktorej sa spieva Je to tak, ty si svetlo a ja tieň.
erzet
23.06.11,09:34
Rozumel som tomu, ale pochopil som to
Hovoriaci chce niekedy naznačiť, že porozumel tomu, čo chcel partner v rozhovore povedať, že porozumel výkladu, a na to použije slovné spojenie pochopil som tomu. V tomto spojení sa však chybne používa ukazovacie zámeno to v tvare datívu tomu. Sloveso pochopiť sa totiž viaže s akuzatívom, preto pri ňom nemôže byť datívny tvar tomu, ale akuzatívny tvar to. Správna výpoveď je: pochopil som to. Datívny tvar tomu môžeme použiť pri slovese rozumieť, teda rozumel som tomu. Nezamieňajme si väzby a hovorme správne Rozumel som tomu, ale pochopil som to.
erzet
23.06.11,09:36
Potrebujeme sloveso napriahnuť?
V športových reportážach sa môžeme stretnúť s používaním slovesa napriahnuť. Je to však iba mechanická úprava českého slovesa napřáhnout, ktoré má v češtine podľa českých slovníkov význam natiahnuť dopredu alebo hore. V Česko-slovenskom slovníku sa pri českom slovese napřáhnout uvádzajú slovenské ekvivalenty natiahnuť, vystrieť, načiahnuť, napr. natiahnuť ruku, vystrieť nohu. Okrem týchto slovies môžeme použiť aj slovesá napnúť, napriamiť. A práve sloveso napriamiť je vhodné aj v športových reportážach.
erzet
23.06.11,09:38
Deň matiek
Na druhú nedeľu v máji pripadá sviatok Deň matiek, ktorý je venovaný našim matkám. Ako oficiálny názov sviatku ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Pri tejto príležitosti si pripomeňme aspoň niektoré z pomenovaní, ktorými oslovujeme naše matky. Je to najmä neutrálne oslovenie mama. Od neho sú utvorené hypokoristické, t. j. domácke, citovo podfarbené oslovenia mamka, mamička, mamičenka, mamuľka, mamulienka, mamuška, mamušenka či územne obmedzené podoby mamenka, mamina, maminka a ďalšie. Aj v týchto osloveniach našich matiek sa prejavuje bohatstvo našej slovnej zásoby.
mpatrac
23.06.11,12:30
No tak Jazykovedný ústav Ľ. Štúra je predsa kompetentný sa k týmto veciam vyjadrovať, nie? ;)

Opýtaj sa Kazu.

Tá by ti povedala, že kompetentný je národ/človek = ako každému huba narástla.
mpatrac
23.06.11,12:32
Deň matiek

Na druhú nedeľu v máji pripadá sviatok Deň matiek, ktorý je venovaný našim matkám. Ako oficiálny názov sviatku ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Pri tejto príležitosti si pripomeňme aspoň niektoré z pomenovaní, ktorými oslovujeme naše matky. Je to najmä neutrálne oslovenie mama. Od neho sú utvorené hypokoristické, t. j. domácke, citovo podfarbené oslovenia mamka, mamička, mamičenka, mamuľka, mamulienka, mamuška, mamušenka či územne obmedzené podoby mamenka, mamina, maminka a ďalšie. Aj v týchto osloveniach našich matiek sa prejavuje bohatstvo našej slovnej zásoby.

Erzet.

Ty sa musíš sakra nudiť.
Kazu
23.06.11,13:14
Však nech on hovorí "facebook", keď sa mu chce... a opýtaj sa ho, či má rád "ham and eggs" - vyslov to tak, ako sa to píše (žiaden "hemendex") :D:)

Povedz škvarelinu a nech sa čudujú angličania :D Boooožinku, ľudia, keby som ja robila v jazykovednom ústave ...... Ludevítovi by aj mňakčeňe poodpadávali :D
marjankaj
23.06.11,13:21
OK, lenže firma, v ktorej pracujem, má názov XY s.r.o. a takto ho má zapísaný aj v Obchodnom registri (bez čiarky pred skratkou s.r.o.). Názov firmy sa má používať v tom tvare, v akom je zapísaný v Obchodnom registri. A teraz čo - mám sa riadiť podľa OR alebo podľa Ľ. Štúra? :rolleyes:

Môžeš sa aj podľa Štúra. Ale daňová kontrola sa bude podľa platných zákonov o dani z príjmu a DPH a podobne, a keď ti vyčísli na koľko ťa ten Štúr vyjde, tak si to asi dobre rozmyslíš.:rolleyes:
erzet
23.06.11,13:32
Erzet.

Ty sa musíš sakra nudiť.
už len na to som čakal
prečo sa ľudia zamýšľajú nad tým nad čím netreba.
ja sa nikdy nenudím
Llívia
23.06.11,17:46
mimotemy
Môžeš sa aj podľa Štúra. Ale daňová kontrola sa bude podľa platných zákonov o dani z príjmu a DPH a podobne, a keď ti vyčísli na koľko ťa ten Štúr vyjde, tak si to asi dobre rozmyslíš.:rolleyes:
Mala som daňovú kontrolu jednu aj druhú a to, či je na faktúrach napísané "s.r.o." podľa Obchodného zákonníka, alebo ", s.r.o." podľa Ľ. Štúra ich vôbec, ale vôbec netrápilo. ;););) Takisto, ako ich netrápi, či je názov spoločnosti zapísaný veľkými alebo malými písmenami.;) A rozmýšľať si to nemusím - názov "mojej" firmy používam vždy taký, aký je uvedený v OR. ;)
(Daj pokoj, aby ešte aj toto kontrolovali. :D Veď niektorí dodávatelia nevedia pomaly to, ako sa volá ich firma, nie tak ešte, či tam majú "s.r.o." alebo ", s.r.o.":D A vracať im faktúry a dohadovať sa s nimi, že to má byť presne pod OR, teda s čiarkou alebo bez, príp. ešte aj s tými veľkými písmenami v názve firmy, to je ako dohadovať sa s Hotentótmi :D)
Llívia
23.06.11,17:48
mimotemyale predsa len k téme :D:---:)


Erzet.

Ty sa musíš sakra nudiť.

už len na to som čakal
prečo sa ľudia zamýšľajú nad tým nad čím netreba.
ja sa nikdy nenudím
Keby tu bola štatistika návštevnosti jednotlivých tém poraďákmi, tak u mňa by si bol TOP, No1, Numero uno ;):) Len sa nenuď, pre mňa je to zaujímavá a poučná téma, len keby som mala toľko času nudiť sa, že by som si z tvojich príspevkov vybrala mnou používané prehrešky a spísala si to :mee: )
erzet
23.06.11,19:05
mimotemyale predsa len k téme :D:---:)

Keby tu bola štatistika návštevnosti jednotlivých tém poraďákmi, tak u mňa by si bol TOP, No1, Numero uno ;):) Len sa nenuď, pre mňa je to zaujímavá a poučná téma, len keby som mala toľko času nudiť sa, že by som si z tvojich príspevkov vybrala mnou používané prehrešky a spísala si to :mee: )
Ďakujem.
Sledujem si čítanosť mojej témy.
Takto by som nudu nikdy nezaháňal.
erzet
24.06.11,10:29
Hybe, z Hýb, v Hybiach
Niekedy sa môžeme stretnúť s istými rozpakmi pri skloňovaní názvu liptovskej obce Hybe. Názov Hybe je pomnožné podstatné meno ženského rodu, preto pri skloňovaní má tvary množného čísla, teda: do Hýb, Hybiam, vidieť Hybe, o Hybiach, za Hybami. Obyvateľské meno od názvu Hybe má v mužskom rode podobu Hyban, v množnom čísle Hybania, v ženskom rode Hybianka. Prídavné meno je hybiansky, ale aj hybský. Podoba hybský sa použila aj v názve slovenského filmu Pacho, hybský zbojník.
erzet
24.06.11,10:31
Pomenovanie členov rodiny
Niekedy sme v situácii, že potrebujeme utvoriť množné číslo od jednotlivých priezvisk, ktoré používame na označenie viacerých členov rodiny. V spisovnej slovenčine nám na to slúži prípona -ovci, ktorú pripájame k mužskému priezvisku, napr. Kováč-Kováčovci, Novák-Novákovci, Líška-Líškovci. Podoby utvorené príponou -oví, Novákoví, Líškoví, s ktorými sa občas môžeme stretnúť, nie sú spisovné. Správne sú označenia manželia Blažkovci, súrodenci Debnárovci, bratia Čapkovičovci.
erzet
24.06.11,10:32
O skloňovaní slova pán
Slovo pán skloňujeme podľa vzoru chlap, preto má v datíve a lokáli jednotného čísla tvar pánovi, napr. Odovzdali list istému pánovi. Rozprávali sa o neznámom pánovi. Ak slovo pán stojí pre menom, titulom alebo názvom funkcie, používa sa tvar datívu a lokálu s príponou -u, pánu, napr. pánu Novákovi, pánu profesorovi, pánu poslancovi. No popri tom sa môžeme stretnúť aj s podobami pánovi Novákovi, pánovi profesorovi, pánovi poslancovi. Ani takýto spôsob vyjadrenia, hoci je novší a azda aj menej častý, nie je nesprávny.
erzet
24.06.11,10:33
Študent, so študentmi
Každý používateľ spisovnej slovenčiny vie, že inštrumentál množného čísla tvoríme príponami -mi a -ami. Zväčša nám nerobí problémy utvorenie správneho tvaru. Isté váhanie však býva pri tvorení inštrumentálu množného čísla od podstatných mien mužského rodu zakončených na spoluhláskové skupiny, ako je aj skupina -nt. Pri týchto podstatných menách inštrumentál množného čísla tvoríme príponou -mi, napr. asistentmi, ašpirantmi, konzumentmi, pacientmi, reprezentantmi, študentmi; ornamentmi, forintmi.
erzet
24.06.11,10:39
Kobyla nie je kotná!
Podľa mienky istého diváka televízna relácia Nevesta pre milionára mu pripomína vyšetrovanie kobyly, či je kotná. Kvalitu relácie nebudeme hodnotiť, pristavíme sa však pri spojení kotná kobyla, lebo je vecne nesprávne. Stav samíc domácich zvierat, ktoré majú priviesť na svet mláďatá, sa pomenúva rozlične, ale nie zamieňavo: ovca, koza, mačka je kotná, sviňa je prasná, krava teľná a kobyla žrebná. Podľa toho ovca nemôže byť teľná ani kobyla kotná. Kobyla, čo sa má ožrebiť, je žrebná.
erzet
24.06.11,10:40
Fenomén, o ktorom neviete nič
Prečo vaše deti pištia po fenoméne, o ktorom vy nemáte ani páru? To je nadpis článku o počítačových hrách. V otázke sú dva frazeologizmy: pišťať po niečom a nemať ani páru. V prvom sa v spisovnej slovenčine skôr uplatňuje predložka za, nie po, teda pišťať za niečím, z druhého treba vyhodiť slovo pára, lebo slovenčina také slovo nemá. Nepoznanie, nevedomosť vyjadrujeme bezpríznakovým frazeologizmom nemať ani potuchy, ale aj spojením nemať ani zdania a príznakovým výrazom nemať ani šajnu.
erzet
24.06.11,10:47
Slovosled v reklamných materiáloch
V obchodných domoch sú stohy reklamných materiálov a v nich, žiaľ, aj záľaha jazykového neporiadku. Ten sa prejavuje napr. v slovoslede názvov pod obrázkami ponúkaného tovaru: sušiak vyťahovací, panvica hlboká, regál okrúhly. Základné pravidlo je, že zhodný prívlastok sa kladie pred určované podstatné meno, teda vyťahovací sušiak, hlboká panvica, okrúhly regál. Opačné poradie sa hodí do abecedného zoznamu predávaného tovaru, ale potom musíme medzi podstatným menom a za ním stojacim prívlastkom napísať čiarku.
erzet
24.06.11,10:48
Zváračka igelitových vreciek
Medzi rozličným náradím ponúkaným v obchodných domoch sme našli zváračku igelitových sáčkov, ktorá vraj spojené okraje vyčistí ostrým britom. Namiesto spojenia igelitový sáčok sa malo použiť spojenie igelitové vrecko a namiesto spojenia ostrý brit slovné spojenie rezná hrana alebo slovo ostrie. Ponuka mala znieť takto: zváračka igelitových vreciek začisťujúca okraje reznou hranou, resp. ostrím.
erzet
24.06.11,10:54
Bielizník, nie komoda
V istom texte sme si prečítali názov propagovaného výrobku komoda na kolečkách. Dnes už málokto vie, že komoda je kus staršieho až starodávneho nábytku. Krátky slovník slovenského jazyka toto slovo neregistruje a starší Slovník slovenského jazyka ho kvalifikuje ako zastarané. Jeho revitalizácia na pomenovanie moderného nábytku nie je potrebná. Treba ho rezervovať pre muzeálne kusy nábytku a moderný nábytok pomenúvať súčasnými jazykovými prostriedkami. Názov komoda na kolečkách sa dá zosúčastniť napr. takto: bielizník na kolieskach.
erzet
24.06.11,10:55
O písaní veľkých písmen
Veľké písmená sa začali písať hocako a kdekoľvek. Stačí pripomenúť slovo superstar používané v neuveriteľných piatich variantoch, t. j. píše sa s veľkými začiatočnými písmenami ako dve slová alebo ako jedno slovo s veľkým začiatočným písmenom uprostred atď. To isté sa deje s pomenovaniami biznis centrum, s názvom Vyvolení, s názvom Svet hypoték a pod. Upozorňujeme, že slovenské pravopisné pravidlá nie sú a ani nemusia byť totožné s pravidlami platnými v iných jazykoch, ktoré pôsobia na používateľa slovenčiny deštruktívne.
Llívia
24.06.11,12:06
Kobyla nie je kotná!

Podľa mienky istého diváka televízna relácia Nevesta pre milionára mu pripomína vyšetrovanie kobyly, či je kotná. Kvalitu relácie nebudeme hodnotiť, pristavíme sa však pri spojení kotná kobyla, lebo je vecne nesprávne. Stav samíc domácich zvierat, ktoré majú priviesť na svet mláďatá, sa pomenúva rozlične, ale nie zamieňavo: ovca, koza, mačka je kotná, sviňa je prasná, krava teľná a kobyla žrebná. Podľa toho ovca nemôže byť teľná ani kobyla kotná. Kobyla, čo sa má ožrebiť, je žrebná.
Môj škrečok - samička - je v tom. A teraz je čo? Tehotná? Kotná? Alebo...?:rolleyes:
A morča? Čo sa má? Omorčatiť? :D :D A je omorčatené? :D:D:D
A teraz vážne - aký správny výraz sa má použiť?
erzet
24.06.11,12:30
mimotemymôj otec bol poľnohospodár-družstevník. Mal také posuvné pravítko, kde sa dalo nastaviť kedy bolo to ktoré zviera pripustené a kedy sa malo okotiť, ožrebiť,... Ešte ho máme doma, otca už bohužiaľ nie. Pamätám si že je na ňom: "Pes Mýval Morče". A ja som sa zamýšľal, že či pes mával morku?mimotemy
erzet
27.06.11,06:59
Ďakujeme za návštevu nášho obchodu
Pokladnicové bloky bývajú niekedy dokladom nielen o zaplatení, ale aj o vzťahu reklamných pracovníkov obchodu k jazykovej kultúre. Text Obnos vďačne obdržaný, ktorý sme čítali na pokladnicovom bloku, požiadavky jazykovej kultúry nespĺňa ani vo výbere slov, ani vo formulovaní zamýšľaného obsahu. Spisovné náprotivky slov obnos, obdržaný sú slová suma, prevzatý a príslovka vďačne nevystihuje zámer poďakovať sa zákazníkovi. Stačí povedať napr. Ďakujeme alebo Ďakujeme za návštevu nášho obchodu, Ďakujeme, že ste nás navštívili.
MarcelkaT
27.06.11,07:02
Lístkový závin s orechami alebo orechmi? Mne je jedno, hlavne že mi to chutí.
erzet
27.06.11,07:04
Slepák, muničák, služobka a Karlovka
V jazykových prejavoch adresovaných širokej verejnosti nie je vhodné uprednostňovať slang pred spisovným jazykom. Ak sa v konkrétnej situácii používa napr. slovo slepák namiesto slovného spojenia slepé črevo, muničák namiesto muničný sklad, služobka namiesto služobná cesta, Karlovka namiesto Karlova Ves, ide o neochotu akceptovať roztriedenie slovnej zásoby na spisovné a nespisovné slová. Preferencia slov typu slepák vo verejných prejavoch je prejavom nemiestnej žoviálnosti a prehnaného úsilia o stručnosť.
erzet
27.06.11,07:05
Nie suť, ale sutina
Na pomenovanie zosuvných zvetraných úlomkov skál či hornín na svahu alebo pod ním sa používa slovo sutina. Slovo sutina funguje aj ako odborný geologický termín. Poznáme napr. vápencovú sutinu, dolomitovú sutinu, žulovú sutinu, svahovú sutinu. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo suť. Toto slovo však v súčasných kodifikačných príručkách nenájdeme a v spisovnej slovenčine ani nie je potrebné. Preto je primerané vo verejných rečových prejavoch používať iba slovo sutina.
erzet
27.06.11,07:07
O výslovnosti slabiky te
V súčasnosti sme svedkami toho, že už aj vo verejných rečových prejavoch sa nie vždy rešpektuje spisovná výslovnosť slabiky te [vysl. ťe] v domácich slovách, v ktorých sa má vyslovovať mäkká spoluhláska ť. Pripomeňme si: v slovách tehla, tekutina, telo, tep, tesár, teta vyslovujeme v slabike te mäkkú spoluhlásku ť. Mäkkú spoluhlásku ť v slabike te však vyslovujeme aj vtedy, keď je táto slabika v tvare lokálu jednotného čísla, napr. buchta-o buchte, čata-o čate, vata-o vate, výplata-o výplate a rovnako aj teta-o tete [vysl. o ťeťe].
erzet
27.06.11,07:08
O pravopise slov Boh a Boží
Slovom boh v mnohobožstve pomenúvame jednu z najvyšších bytostí. Vtedy ho píšeme s malým začiatočným písmenom, napr. boh slnka, boh vojny. S malým začiatočným písmenom píšeme slovo boh aj v prenesenom význame, napr. On bol pre mnohých bohom. V jednobožstve, ako je to aj v kresťanskom chápaní, však už ide o jedinečné pomenovanie, o vlastné meno, preto slovo Boh píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Tak je to napríklad aj v spojeniach Pán Boh, veriť v Boha. S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj prídavné meno Boží, ak sa vzťahuje na kresťanského Boha, napr. Boží chrám, Boží zákon, Božia milosť, Božie slovo, služby Božie.
erzet
27.06.11,07:09
Pravopis zámen v korešpondencii
Používatelia jazyka sa často spytujú, ako sa majú písať osobné a privlastňovacie zámená v súkromných listoch a v úradnej korešpondencii a či sa v ostatných rokoch pravidlá písania týchto slov menili. Na tieto otázky možno stručne odpovedať takto: Zámená Ty, Teba, Ťa, Tvoj, Tvojho, Tvojmu, Vy, Vás, Vám, s Vami, Váš, Vášho, Vášmu atď. sa aj dnes tak ako pred päťdesiatimi či sto rokmi v listoch a v úradnej korešpondencii adresovanej aj kolektívu píšu vždy s veľkým začiatočným písmenom a nijaké zmeny sa v tomto smere ani nechystajú. Takéto písanie treba rešpektovať aj v rámci elektronickej komunikácie.
erzet
27.06.11,07:11
Uschopniť, uschopňovať
Najmä v odborných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovesami uschopniť, uschopňovať. Hoci sa tieto slová v základných kodifikačných príručkách neuvádzajú, lebo nie sú to bežné jazykové prostriedky, ide o slovesá, ktoré sú pravidelne utvorené z prídavného mena schopný a ktoré majú význam urobiť, robiť niekoho alebo niečo schopným na niečo. Môžeme sa s nimi stretnúť napr. v takýchto vyjadreniach: zámerom je uschopniť študentov, aby boli aktívnejší; uschopňovať človeka pri hľadaní vlastných zdrojov.
erzet
27.06.11,07:12
Pracovná zmena, zmenový majster
Na pomenovanie vymedzeného pracovného času zamestnanca používame slovo zmena. O slove zmena treba vedieť, že sa v spisovnej slovenčine vyslovuje so spoluhláskou z na začiatku a píše sa v zhode s výslovnosťou s písmenom z. Správne je pracovná zmena, ranná zmena, ísť do nočnej zmeny. S písmenom z píšeme aj odvodené slová, ako napr. prídavné meno zmenový, ktoré poznáme zo spojenia zmenový majster, či zložené prídavné mená jednozmenný, dvojzmenný, viaczmenný známe zo spojení jednozmenná prevádzka, dvojzmenná prevádzka, viaczmenná prevádzka.
erzet
27.06.11,07:13
Vodeodolný či vodoodolný?
V rečovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami zloženého prídavného mena, ktoré vzniklo zo slovného spojenia odolávajúci vode, a to s podobou vodeodolný a s podobou vodoodolný. So zreteľom na to, že pri iných zložených prídavných menách, v ktorých prvej časti je základ slova voda, je na konci prvej časti spájacia morféma, čiže spájacia hláska o, napr. vodomilný, vodoodpudivý, vodotesný, vodovzdorný, zložené prídavne meno s druhou časťou odolný je takisto náležité so spájacou morfémou o, teda vodoodolný. Správne teda je vodoodolný krém, vodoodolný materiál, vodoodolný papier.
erzet
27.06.11,07:14
Prenositeľnosť čísla?
V súčasnosti sa zaviedla možnosť pri prechode k inému operátorovi preniesť si telefónne číslo. V tejto súvislosti sa nezriedka hovorí o prenositeľnosti čísla. Treba však povedať, že podoba prídavného mena prenositeľný v tomto spojení nie je v poriadku, lebo sloveso prenosiť, od ktorého je prídavné meno prenositeľný utvorené, má význam nosiť dieťa dlhšie, ako je normálny čas ťarchavosti, porodiť neskoršie ako v normálnom čase. Možnosť preniesť si telefónne číslo k inému operátorovi je primerané nazývať prenesiteľnosť čísla, resp. prenášateľnosť čísla.
erzet
27.06.11,07:15
Zavírený počítač?
Niektorí ľudia, ktorí pracujú s počítačom, niekedy vravia: mám zavírený počítač, zavírenie počítača narobí veľa problémov. Slová zavírený a zavírenie nie sú v súvislosti s počítačmi správne, lebo tieto slová by naznačovali súvislosť so slovom vír s významom krútňava. Do počítača sa však môže dostať vírus. Pri skloňovaní slova vírus a pri tvorení slov od neho sa koncové -us zachováva, napr. vírusy, vírusový. Od slova vírus je utvorené sloveso zavírusiť a od neho prídavné meno zavírusený a podstatné meno zavírusenie, preto je správne vravieť mám zavírusený počítač, zavírusenie počítača narobí veľa problémov.
erzet
28.06.11,05:39
Dnes som dostal zo Slovenského rozhlasu nasledovnú odpoveď:
"Zdravím Vás,
ďakujem za krásny úvod, dnes som poslala p. Mislovičovej všetky poslucháčske otázky, určite aj tie Vaše zaradíme do programu, ale či Vám odpovie aj mailom, neviem zaručiť, to nemáme dohodnuté...pekný deň Eva Gergelyová."
erzet
28.06.11,05:41
Klavír, ale klavirista
Používatelia slovenčiny sa nezriedka spytujú, či v pomenovaní osoby hrajúcej na klavíri má byť v druhej slabike dlhé í, ako je v slove klavír, alebo krátke i, teda či je správne klavírista alebo klavirista. V spisovnej slovenčine sa pred príponou -ista dlhá samohláska často skracuje, napr. encyklopédia, ale encyklopedista, ideál, ale idealista, finále, ale finalista, federácia, ale federalista, filatélia, ale filatelista, kariéra, ale karierista. Podľa tohto modelu je aj klavír, ale klavirista, teda v slove klavirista je v druhej slabike krátke i.
erzet
28.06.11,05:43
Budú sa sústrediť?
Nedávno sme vo verejnom prejave počuli túto výpoveď: Záchranári sa predovšetkým budú sústrediť na záchranu ľudí. Viacerí používatelia spisovnej slovenčiny vyslovili nespokojnosť s tým, že sa čoraz častejšie začínajú používať vyjadrenia bude sa sústrediť, budú sa sústrediť. Odmietavý postoj k takýmto vyjadreniam je opodstatnený, lebo sloveso sústrediť sa je dokonavé, z čoho vyplýva, že budúci čas sa netvorí pomocou slovesných tvarov bude, budú. Budúci dej pri dokonavom slovese sústrediť sa vyjadríme tvarmi sústredí sa, sústredia sa, teda aj Záchranári sa predovšetkým sústredia na záchranu ľudí.
erzet
28.06.11,05:44
O názve chorvátskej peňažnej jednotky kuna
Mnohí naši spoluobčania sa chystajú do Chorvátska na dovolenku, a tak sa stretajú aj s názvom chorvátskej peňažnej jednotky a platidla kuna. Niektorí tento názov skloňujú, iní ho neskloňujú. Názov chorvátskej peňažnej jednotky kuna je v slovenčine ženského rodu a tak, ako sa skloňujú názvy iných peňažných jednotiek zakončených na samohlásku a, ako sú koruna, lýra, je odôvodnené pravidelne skloňovať aj názov kuna. Správne teda je stojí to dve kuny, tri kuny, päť kún, mám so sebou sto kún, tisíc kún.
erzet
28.06.11,05:49
Nie nemocnosť, ale chorobnosť
V istej informácii sa hovorilo o tom, že sa znížila nemocnosť zamestnancov. V tejto informácii sa neodôvodnene použilo podstatné meno nemocnosť, ktoré v našich súčasných jazykových príručkách nenájdeme. V nich nájdeme podstatné meno chorobnosť, ktoré je pravidelne utvorené od podstatného mena choroba a to zas od prídavného mena chorý. Máme teda vravieť o infekčných chorobách, o chorobách srdca, o chorobách z povolania a rovnako aj o chorobnosti. Aj v spojení, ktoré sme spomenuli na začiatku, malo sa použiť slovo chorobnosť, teda chorobnosť zamestnancov sa znížila.
erzet
28.06.11,05:50
Dopadnúť páchateľa?
Z médií sme sa dozvedeli, že polícii sa podarilo dopadnúť páchateľa lúpeže. Isto mnohých vyrušilo, že sa v citovanej výpovedi použilo sloveso dopadnúť. Sloveso dopadnúť má totiž v súčasnej spisovnej slovenčine predovšetkým význam padnúť, z výšky naraziť a ako hovorové slovo aj význam mať koniec, skončiť sa. Nie je však správne používať ho vo význame zmocniť sa, pristihnúť, zatknúť. Na vyjadrenie tohto významu máme slovesá chytiť a dolapiť, teda polícii sa podarilo chytiť páchateľa lúpeže alebo polícii sa podarilo dolapiť páchateľa lúpeže.
erzet
28.06.11,05:52
Štandard, štandardný, nie štandart, štandartný
Do jazykovej poradne sme od viacerých používateľov spisovnej slovenčiny dostali otázku, či sa v podstatnom mene štandard a od neho utvorenom prídavnom mene má písať písmeno d alebo písmeno t. Na túto otázku je odpoveď jednoznačná: v slove štandard a v prídavnom mene štandardný píšeme písmeno d, teda bez štandardu, o vysokom štandarde, štandardný výkon, štandardná úroveň. Aj v ďalších slovách odvodených od podstatného mena štandard píšeme písmeno d, napr. štandardne, štandardnosť, štandardizácia, štandardizačný, štandardizovať.
erzet
28.06.11,05:53
Jednorazový, nie jednorázový
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami prídavného mena utvoreného z dvojslovného spojenia jeden raz, a to s podobou s krátkou samohláskou a, jednorazový, a s podobou s dlhou samohláskou á, jednorázový. Z týchto dvoch podôb je správna iba podoba s krátkou samohláskou a, jednorazový. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že v slove raz je takisto krátka samohláska a. Preto je správne vravieť jednorazový príspevok, jednorazová dávka, jednorazová odmena, jednorazová výpomoc, jednorazové odškodné.
erzet
28.06.11,05:55
Prehlásenie nie je vyhlásenie
Sloveso prehlásiť má v slovenčine význam úradne odhlásiť z miesta pobytu a prihlásiť inde. Preto nie je správne používať toto sloveso a od neho utvorené podstatné meno prehlásenie v súvislosti s verejným oznámením. Na vyjadrenie významov verejne oznámiť, dôrazne povedať či vysloviť úsudok o niekom alebo o niečom máme sloveso vyhlásiť, napr. vyhlásiť niekoho za nezvestného, vyhlásil, že sa vzdáva funkcie. Od slovesa vyhlásiť je utvorené podstatné meno vyhlásenie, ktoré poznáme zo spojení čestné vyhlásenie, colné vyhlásenie, vyhlásenie o nezávislosti, vo vyhlásení prejavil ľútosť nad nevhodným konaním.
erzet
28.06.11,05:56
Detekcia, ale detegovať
Často dostávame otázku, prečo sa v jazykových príručkách uvádza sloveso detegovať s významom objavovať niečo skryté so spoluhláskou g, keď v podstatnom mene detekcia, s ktorým významovo súvisí, je spoluhláska k. Dôvod je v tom, že sloveso detegovať má pôvod v latinskom slovese detegere, kde je takisto spoluhláska g, kým podstatné meno detekcia je z latinského podstatného mena detectio [vysl. detekcio]. Podobná situácia je aj pri dvojiciach funkcia-fungovať, reakcia-reagovať, korekcia-korigovať a pod. Preto je správne používať sloveso detegovať so spoluhláskou g, napr. detegovať signál, detegovať zmeny, detegovať prítomnosť prvku.
erzet
28.06.11,05:57
Ruky nenapriahame, ale ich vystierame
Ruka sa pokladá za najdokonalejší nástroj. Slovo ruka má aj vysoký výskyt v komunikácii. Súvisí to s mierou používania tejto končatiny. Veď čo všetko sa dá rukou alebo s rukou urobiť: ruku možno podať, stisnúť, možno mať plné ruky práce, možno podať pomocnú ruku atď. Čítali sme, že ruky možno napriahnuť smerom k druhému. Sloveso napriahnuť v tejto výpovedi zavadzia ako nespisovný prvok slovnej zásoby. Ruky nenapriahame, ruky vystierame za niekým alebo k niekomu.
erzet
28.06.11,05:59
O slovesnom vide
Už v základnej škole sa deti učia rozlišovať slovesá podľa toho, či dej pomenovaný istým slovesom je prebiehajúci, neuzavretý, alebo dokončený, uzavretý. V prvom prípade ide o nedokonavé slovesá, v druhom prípade o dokonavé slovesá. Od istého času pribúdajú vyjadrenia s nenáležitou zámenou slovies nedokonavého vidu dokonavým, napr.: Odpustenie, je proces, ktorý treba znova a znova obnoviť. Keďže sa tu má vyjadriť priebehovosť deja, malo sa použiť nedokonavé sloveso obnovovať, teda Odpustenie, je proces, ktorý treba znova a znova obnovovať.
Nella_2
28.06.11,07:30
Zavírený počítač?

Niektorí ľudia, ktorí pracujú s počítačom, niekedy vravia: mám zavírený počítač, zavírenie počítača narobí veľa problémov. Slová zavírený a zavírenie nie sú v súvislosti s počítačmi správne, lebo tieto slová by naznačovali súvislosť so slovom vír s významom krútňava. Do počítača sa však môže dostať vírus. Pri skloňovaní slova vírus a pri tvorení slov od neho sa koncové -us zachováva, napr. vírusy, vírusový. Od slova vírus je utvorené sloveso zavírusiť a od neho prídavné meno zavírusený a podstatné meno zavírusenie, preto je správne vravieť mám zavírusený počítač, zavírusenie počítača narobí veľa problémov.
No to chcem vidieť (teda počuť), kto bude hovoriť, že má zavírusený počítač. :D:D:D
Llívia
28.06.11,07:41
mimotemy
Dnes som dostal zo Slovenského rozhlasu nasledovnú odpoveď:
"Zdravím Vás,
ďakujem za krásny úvod, dnes som poslala p. Mislovičovej všetky poslucháčske otázky, určite aj tie Vaše zaradíme do programu, ale či Vám odpovie aj mailom, neviem zaručiť, to nemáme dohodnuté...pekný deň Eva Gergelyová."
Poslala som im otázku pre 2 týždňami. E-mailom mi odpoveď neprešla. To ju mám hľadať niekde na ich stránke?
Nella_2
28.06.11,07:57
mimotemy
Poslala som im otázku pre 2 týždňami. E-mailom mi odpoveď neprešla. To ju mám hľadať niekde na ich stránke?
Zvyknú odpovedať e-mailom, niekedy to trvá dlhšie.;)
erzet
28.06.11,08:27
No to chcem vidieť (teda počuť), kto bude hovoriť, že má zavírusený počítač. :D:D:D
Veľa vecí sa nepožíva a sú správne a naopak
witch
28.06.11,13:34
Zaujímavá téma, nestihla som prečítať celú, tak neviem, či sa nebudem opakovať. Šľak ma ide trafiť, keď počujem dcéru a jej kamarátky (11r.) používať spojenie: tomu nechápem :mad:. Neviem im natĺcť do hlavy, že tomu nerozumiem, alebo to nechápem. Dúfam, že sa uvedené nepoužíva a netrápim ich zbytočne?:confused:
erzet
29.06.11,05:40
Deti hovorili silno a slabo modrá namiesto bledo a tmavo modrá.
erzet
29.06.11,05:42
Zaprieť nos medzi očami
Sloveso zatĺkať s významom zapierať, klamať sa síce v prehovoroch vyskytuje, ale normatívne príručky ho v tomto význame neregistrujú. Napriek tomu sme ho počuli aj vo frazeologizme zatĺkať nos medzi očami. Tento frazeologizmus má význam nepriznávať niečo, čo je každému známe. Pôvodný slovenský frazeologizmus nepočíta so slovesom zatĺkať ako so zameniteľným synonymom slovesa zapierať v známom frazeologizme zapierať nos medzi očami. V tomto frazeologizme možno sloveso zapierať nahradiť tvarmi dokonavých slovies zaprieť, odškriepiť, odtajiť, teda zaprieť, odškriepiť, odtajiť nos medzi očami.
erzet
29.06.11,05:44
Dve ukážky športového slangu
V športových reportážach sa pomerne často uplatňujú výrazy so znakmi profesionálneho slangu, napr.: vyskladať mužstvo z viacerých oddielov, nájsť našliapnutého spoluhráča formácie a pod. Sloveso vyskladať nenájdeme v našich slovníkoch a nie je v ňom ani slovo našliapnutý vo význame, o ktorý ide vo výpovedi. Spisovným náprotivkom slovesa vyskladať je sloveso poskladať, resp. zložiť, teda zložiť mužstvo z viacerých oddielov, a spisovným náprotivkom slova našliapnutý v uvedenom význame je slovo rozbehnutý, teda nájsť rozbehnutého spoluhráča.
erzet
29.06.11,05:45
Pamätná tabuľa, nie pamätná doska
Dočítali sme sa, že kultúrna verejnosť si nedávno pripomenula významného slovenského dramatika Ivana Stodolu odhalením pamätnej dosky. Spojenie pamätná doska normatívny slovník kategoricky odmieta ako nesprávne. V spisovnom prejave máme namiesto neho používať spojenie pamätná tabuľa. Slovník takisto odmieta aj spojenie gramofónová doska a ponúka zaň spojenie gramofónová platňa. Obchádzanie normatívneho slovníka je viditeľný ústup z pozícií jazykovej kultúry.
erzet
29.06.11,05:46
Prehrať na plnej čare?
V situáciách, keď sa nám niečo nepodarí, keď niečo zlyhá, keď utrpíme ujmu, zvyčajne sa používa frazeologizmus prehrať na celej čiare. Znamená, že dačo celkom, úplne, nezmeniteľné zlyhalo. Vo frazeologizme prehrať na celej čiare je zameniteľné sloveso prehrať, ktoré môžeme nahradiť slovesami zlyhať alebo sklamať, prívlastok celý však nemôžeme nahradiť prívlastkom plný. Preto nemožno akceptovať znenie prehrať na plnej čare, ktoré sme nedávno počuli, namiesto znení prehrať/zlyhať/sklamať na celej čiare.
erzet
29.06.11,05:47
O výraze dačo môže byť dakomu ukradnuté
Klienti skrachovaných finančných inštitúcií sa z novín dozvedeli, že páchateľov podvodov zaistili, ale že klientom to môže byt' ukradnuté. Svoje vklady budú musieť aj tak oželieť. Módny, ale v konkrétnych prehovoroch významovo labilný výraz môže to byť dakomu ukradnuté nepatrí medzi spisovné výrazy, ktorý nepotrebne vytláča z používania významovo priezračné jazykové prostriedky. V tomto prípade sú to vyjadrenia klientom to môže byť úplne jedno, klientom to nepomôže, pre klientov to nemá význam a pod.
erzet
29.06.11,05:50
Kobyla nie je kotná, ale žrebná
Nedávno sa jeden z televíznych divákov o istej relácii verejne vyjadril, že mu pripomína vyšetrovanie kobyly, či je kotná. Treba sa pristaviť pri spojení kotná kobyla, lebo je vecne nesprávne. Stav samíc domácich zvierat, ktoré majú priviesť na svet mláďatá, pomenúva sa rozlične, ale nie zamieňavo: ovca nemôže byť teľná ani kobyla kotná. Kobyla, čo sa má ožrebiť, je žrebná.

Toto je tu ešte raz.
erzet
29.06.11,05:51
Tak praktická otázka?
Nedávno sme počuli výpoveď, v ktorej jej autor použil príslovkové ukazovacie zámeno tak v spojení tak praktická otázka. V spisovnej slovenčine však platí zásada, že pred prídavným menom sa nemá používať príslovkové ukazovacie zámeno tak, ale ukazovacie zámeno taký, ktoré má formu prídavného mena. Preto sú správne vyjadrenia taký láskavý, taký vysoký, taká pekná, taká usilovná a teda aj taká praktická otázka. Aj vo zdvorilostných formuláciách používame ukazovacie zámeno taký, napr. buď taký dobrý, buďte taká láskavá.
erzet
29.06.11,05:52
Nie odstavec, ale odsek
Dlhší písaný text zvyčajne rozdeľujeme na menšie, relatívne samostatné časti, ktorých začiatok je umiestnený na novom riadku. Takáto samostatná časť textu sa volá odsek. V rečových prejavoch sa v tomto význame niekedy používa aj slovo odstavec. Slovo odstavec však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a v súčasných slovníkoch zachytávajúcich slovnú zásobu spisovnej slovenčiny sa hodnotí ako nesprávne. Preto je vo verejných prejavoch odôvodnené používať iba slovo odsek, ako je to aj v zákonoch a vyhláškach.
erzet
29.06.11,05:54
Vytesniť zlo?
V súčasnosti je priam módne používať sloveso vytesniť na úkor slovesa vytlačiť. Tak sa to stalo aj v spojení vytesniť zlo z nášho života, ktoré sme počuli vo verejnom prejave. Keďže sloveso vytesniť je utvorené od prídavného mena tesný, mohli by sme mu pripísať iba význam, ktorý má sloveso utesniť. Vo význame obyčajne pôsobením tlaku dostať preč alebo von z nejakého priestoru aj naďalej používajme ustálené a všeobecne zrozumiteľné sloveso vytlačiť, napr. vytlačiť loptu na roh, vytlačiť sklo z rámu, vytlačiť demonštrantov z námestia. V obrazných spojeniach možno siahnuť aj za iným slovesom, napr. odstrániť zlo z nášho života.
erzet
29.06.11,05:55
Príbrežný, nie pribrežný
Na vyjadrenie významu nachádzajúci sa pri brehu používame prídavné meno príbrežný s dlhým í v prvej slabike slova. Niektorí používatelia spisovnej slovenčiny si kladú otázku, či by v tomto prídavnom mene nemalo byť v začiatočnej slabike krátke i, keďže prídavné meno je utvorené z predložkového spojenia pri brehu. Treba však povedať, že podoba s dlhým í, príbrežný, je správna, lebo pri tvorení prídavného mena z predložkového spojenia sa krátke i mení na dlhé í, ako je to aj v prípadoch pri mori prímorský, pri meste – prímestský, pri zemi – prízemný, pri uchu – príušný.
erzet
29.06.11,05:56
Nelogickosť konania, nie nelogičnosť konania
V rečových prejavoch niekedy môžeme počuť podstatné mená typu praktičnosť, nelogičnosť. Tieto podoby podstatných mien nie sú však správne, lebo nie sú utvorené v súlade so zásadami tvorenia podstatných mien príponou -osť od prídavných mien zakončených na príponu -ický. V slovenčine totiž nemáme prídavné mená praktičný a nelogičný, ale iba prídavné mená praktický, logický, resp. nelogický. Od týchto prídavných mien majú podstatné mená utvorené príponou -osť správnu podobu praktickosť, logickosť, nelogickosť, preto možno hovoriť iba o praktickosti či nelogickosti konania.
Llívia
29.06.11,07:00
Erzet, tak slovo "príbrežný" vidím prvýkrát v živote.
erzet
29.06.11,07:04
Ja som tiež všetko videl prvýkrát v živote. Ale vážne. To je podľa SAV Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra.
Llívia
29.06.11,07:39
Erzet!!! Prvý krát? Snáď prvýkrát :D:D:D
Žasla som aj nad niektorým inými slovami, čo si sem dal ako alternatívy tých nesprávne používaných. Ty brďó, máme to my ale slovnú zásobu!
erzet
29.06.11,08:01
Dík
erzet
29.06.11,08:01
Ty brďó?
Llívia
29.06.11,08:12
Také nepznáš? Ani JVÚĽŠ neriešil? :D:D:D
marjankaj
29.06.11,08:35
Príbrežný, nie pribrežný

Na vyjadrenie významu nachádzajúci sa pri brehu používame prídavné meno príbrežný s dlhým í v prvej slabike slova. Niektorí používatelia spisovnej slovenčiny si kladú otázku, či by v tomto prídavnom mene nemalo byť v začiatočnej slabike krátke i, keďže prídavné meno je utvorené z predložkového spojenia pri brehu. Treba však povedať, že podoba s dlhým í, príbrežný, je správna, lebo pri tvorení prídavného mena z predložkového spojenia sa krátke i mení na dlhé í, ako je to aj v prípadoch pri mori prímorský, pri meste – prímestský, pri zemi – prízemný, pri uchu – príušný.

Takže "pobrežná hliadka" je nesprávne?:---
Malo by byť "príbrežná hliadka"?:eek::---:rolleyes:
erzet
29.06.11,08:45
V príspevku sa píše iba o tom, že slovo pribrežný sa píše príbrežný. Nie o tom, že by pobrežný bolo nesprávne. Ide o "i" v slove.
Llívia
29.06.11,17:59
mimotemy
mimotemy
Poslala som im otázku pre 2 týždňami. E-mailom mi odpoveď neprešla. To ju mám hľadať niekde na ich stránke?
Dnes mi e-mailom prišla odpoveď z JÚĽŠ.
Nella_2
30.06.11,18:47
Zaujímavá téma, nestihla som prečítať celú, tak neviem, či sa nebudem opakovať. Šľak ma ide trafiť, keď počujem dcéru a jej kamarátky (11r.) používať spojenie: tomu nechápem :mad:. Neviem im natĺcť do hlavy, že tomu nerozumiem, alebo to nechápem. Dúfam, že sa uvedené nepoužíva a netrápim ich zbytočne?:confused:
Mne trhá uši, keď moje deti hovoria "sa uvedom". :mad::(:D
Nella_2
30.06.11,18:52
mimotemy
Dnes mi e-mailom prišla odpoveď z JÚĽŠ.
Ak to bola nejaká zaujímavá otázka, môžeš ju sem prilepiť... či?
erzet
01.07.11,07:13
Dnes ráno bolo v relácii niečo o s. r. o., práve som sa holil. Nebola to odpoveď na môj dotaz? Nebolo tam niečo aj o venčení? Počúvali ste to niekto?
erzet
01.07.11,07:17
Variant, nie varianta
Na pomenovanie odchylnej podoby niečoho, obmenenej podoby používame domáceho slova obmena aj z latinčiny prevzaté podstatné meno mužského rodu variant, napr. nový variant, najlepší variant, hodnotenie navrhovaného variantu, posudzovanie variantov. Niekedy sa môžeme stretnúť s používaním tohto slova aj v podobe ženského rodu varianta. Treba však povedať, že na takéto používanie nie je racionálny dôvod a že naše jazykové príručky uvádzajú toto slovo iba ako podstatné meno mužského rodu v podobe variant.
erzet
01.07.11,07:25
Východzia stanica
V súvislosti s rekonštrukciou železničného nástupišťa sme nedávno počuli informáciu, v ktorej sa použilo slovné spojenie východzia stanica osobných vlakov. Prídavné meno východzí však v slovenčine nie je správne. Na pomenovanie miesta, z ktorého čosi vychádza, máme slovo východisko. Od tohto podstatného mena je utvorené prídavné meno východiskový, napr. východiskový bod, východiskové postavenie, východisková poloha, východisková pozícia a rovnako aj východisková stanica.
erzet
01.07.11,07:27
Slovná hra, nie slovná hračka
V slovenčine máme od slovesa hrať sa utvorené podstatné meno hra, ktorým sa pomenúva činnosť na zábavu, hranie sa, a podstatné meno hračka, ktorým sa pomenúva predmet na hranie. V rečových prejavoch sa na pomenovanie hrania sa so slovami môžeme stretnúť so slovným spojením slovná hra aj so slovným spojením slovná hračka. Keďže hračka je predmet na hranie, na pomenovanie hrania sa so slovami je primerané siahnuť za slovom hra a používať slovné spojenie slovná hra.
erzet
01.07.11,07:28
O tvaroch slovesa merať
Na pomenovanie zisťovania miery, rozmeru niečoho používame sloveso merať. Sloveso merať má v prítomnom čase v jednotnom čísle a v 1. a 2. osobe množného čísla tvary s dvojhláskou ia: meriam, meriaš, meria, meriame, meriate. Iba v tvare 3. osoby množného čísla je samohláska a: merajú. Preto je správne Meriam si teplotu. Koľko meriaš? Meria takmer dva metre. Trať meria 5 kilometrov. Teplotu meriame v stupňoch Celzia. Meriate si tlak pravidelne?
erzet
01.07.11,07:29
O predložke pre
Pri sledovaní jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že sa čoraz viac rozmáha používanie predložky pre aj v takých prípadoch, kde ide o účelový, resp. cieľový význam a kde by sa mala použiť základná účelová, resp. cieľová predložka na. Napríklad nedávno sme počuli informáciu, že v istom meste vybudovali ubytovacie zariadenie pre prechodné ubytovanie. Keďže v tomto vyjadrení sa naznačuje účel ubytovacieho zariadenia, mala sa použiť predložka na, teda ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie.
erzet
01.07.11,07:30
Nie pres to všetko ani cez to všetko
V súvetí Pres to všetko, že domácim chýbali dôležití hráči, zápas vyhrali, ktoré sme nedávno čítali, je predložkový výraz pres to všetko nespisovný. Nemožno ho nahradiť ani opraveným výrazom cez to všetko, v ktorom sa nespisovná predložka pres nahradí spisovnou predložkou cez, lebo ani ten nevyjadruje potrebný prípustkový vzťah. Na to má spisovná slovenčina spojkové výrazy i keď, hoci, aj keď, napriek tomu. Teda: Napriek tomu, že domácim chýbali dôležití hráči, zápas vyhrali.
erzet
01.07.11,07:32
Rčení, řčení?
Kto nekradne, okráda svoju rodinu. Tieto slová sa stali u nás řčením. To bol citát z tlače. Z etického hľadiska nesúhlasíme s výrokom o kradnutí, ale ani so slovom řčení, ktoré sme zaregistrovali ako citátové slovo. Slovo řčení má pôvod v češtine, ale ani v češtine sa nepoužíva so spoluhláskou ř, ale so spoluhláskou r, teda rčení. Na začiatku citovaný výrok má znaky úslovia, povrávky, frázy, ľudovej múdrosti, mal sa teda charakterizovať niektorým z týchto výrazov. Českému slovu rčení v slovenčine najviacej zodpovedá výraz povrávka.
erzet
01.07.11,07:33
Životodarný, blahodarný
To, čo nám je ako národu drahé, voláme dedičstvo otcov. Často počuť výzvy, že toto dedičstvo treba zachovať, zveľaďovať ho, oboznamovať s ním seba aj cudzinu, lebo má životodárne korene. Adjektívny prívlastok má však v spisovnej slovenčine inde dlhú slabiku, dĺžka nie je na predposlednej slabike, tam je slabika -dar-, ale na poslednej slabike, preto slovo má znieť životodarný. To isté sa týka slova blahodarný. Aj v ňom sa na konci píše dlhé ý a vyslovuje dlhá slabika -ný. Zapamätajme si správne podoby: životodarný, blahodarný.
erzet
01.07.11,07:34
Hrali páčivý futbal
Po futbalových majstrovstvách sveta sa fanúšikovia futbalu aj odborníci sporili, či majstri sveta hrali pohľadný futbal. Nehrali. Hrali futbal, na ktorý sa dalo pozerať, ktorý sa páčil. Čo sa páči, je páčivé, a tak futbal v podaní majstrov sveta bol páčivý. Ako sa už spomenulo, dá sa to povedať opisne alebo prívlastkami pekný, príťažlivý, atraktívny a pod.
erzet
01.07.11,07:35
Drdol, uzol, nie copík
Istého talianskeho futbalistu v televíznych reportážach identifikovali podľa úpravy vlasov. Hovorilo sa, že má copík. To je poslovenčená podoba českého slova pridaním slovenskej zdrobňujúcej prípony -ík k českému základu cop. Vznikol tak hybrid copík. Česká zdrobnenina má totiž podobu copánek. Slovenským ekvivalentom českých slov cop, copánek sú slová vrkoč, vrkôčik. Futbalista však nemal na hlave ani copík, ale ani vrkôčik, lebo vlasy nemal zapletené. Vlasy mal vzadu upravené do uzla a takáto úprava sa volá drdol alebo uzol.
Rozalka
01.07.11,10:48
Dnes ma jeden drobec zaskočil otázkou, prečo je rybací šalát ale rybie oko, kuracie prsia ale kurie oko (na prstoch). Je to tak správne, ale neviem mu podať dostatočné vysvetlenie - nenašla som poučku - a tí drobci sú strááááášne zvedaví ...
erzet
01.07.11,10:53
Ja som napísal na: eva.gergelyova@rozhlas.sk
Skúste aj vy.
marjankaj
01.07.11,11:05
Rčení, řčení?

Kto nekradne, okráda svoju rodinu. Tieto slová sa stali u nás řčením. To bol citát z tlače. Z etického hľadiska nesúhlasíme s výrokom o kradnutí, ale ani so slovom řčení, ktoré sme zaregistrovali ako citátové slovo. Slovo řčení má pôvod v češtine, ale ani v češtine sa nepoužíva so spoluhláskou ř, ale so spoluhláskou r, teda rčení. Na začiatku citovaný výrok má znaky úslovia, povrávky, frázy, ľudovej múdrosti, mal sa teda charakterizovať niektorým z týchto výrazov. Českému slovu rčení v slovenčine najviacej zodpovedá výraz povrávka.

Tak toto museli vymyslieť včera.:eek:
Zdravého človeka by to nenapadlo.(táto veta je hovorový výraz, tak to neopravujte.:---)
marjankaj
01.07.11,11:10
Ja som napísal na: eva.gergelyova@rozhlas.sk
Skúste aj vy.

No tá sa ti poďakuje, keď jej začnú vypisovať, podobné vylomeniny.:---
erzet
01.07.11,11:13
Rčení ani řčení som v živote nepoužil.
Neurážajme nikoho že je chorý.
Nella_2
01.07.11,11:25
Dnes ma jeden drobec zaskočil otázkou, prečo je rybací šalát ale rybie oko, kuracie prsia ale kurie oko (na prstoch). Je to tak správne, ale neviem mu podať dostatočné vysvetlenie - nenašla som poučku - a tí drobci sú strááááášne zvedaví ...
Rozálka, to bude asi tak, že rybací, kurací... sú vo význame pokrmu z daného zvieraťa. Čiže rybacia pomazánka, kuracia polievka.
Ale rybí, kurí... sú vzťahové prídavné mená odvodené od názvov živočíchov (tzv. živočíšne prídavné mená) - teda napr. paví chvost, rybí tuk, kurie oko (otlak) - vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú vytvorené.
erzet
01.07.11,11:32
rozumná, Česi vravia "umí"
Nella_2
01.07.11,11:34
Rčení, řčení?

Kto nekradne, okráda svoju rodinu. Tieto slová sa stali u nás řčením. To bol citát z tlače. Z etického hľadiska nesúhlasíme s výrokom o kradnutí, ale ani so slovom řčení, ktoré sme zaregistrovali ako citátové slovo. Slovo řčení má pôvod v češtine, ale ani v češtine sa nepoužíva so spoluhláskou ř, ale so spoluhláskou r, teda rčení. Na začiatku citovaný výrok má znaky úslovia, povrávky, frázy, ľudovej múdrosti, mal sa teda charakterizovať niektorým z týchto výrazov. Českému slovu rčení v slovenčine najviacej zodpovedá výraz povrávka.


Tak toto museli vymyslieť včera.:eek:
Zdravého človeka by to nenapadlo.(táto veta je hovorový výraz, tak to neopravujte.:---)
No povrávka by mi v živote nenapadlo, že také slovíčko vôbec existuje.:D
Ešte to "úslovie" by som brala alebo normálne "príslovie".
marjankaj
01.07.11,11:44
Rozálka, to bude asi tak, že rybací, kurací... sú vo význame pokrmu z daného zvieraťa. Čiže rybacia pomazánka, kuracia polievka.
Ale rybí, kurí... sú vzťahové prídavné mená odvodené od názvov živočíchov (tzv. živočíšne prídavné mená) - teda napr. paví chvost, rybí tuk, kurie oko (otlak) - vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú vytvorené.

A ten otlak má na svedomí kura?:---

To potom napríklad "teľacie oko" bude nesprávne.:eek: Správne by malo byť "telie oko":--- A namiesto "kravský hnoj" má byť "kraví hnoj":--- A namiesto "konské kopyto" má byť "konie kopyto":---
A guláš zo srny by mal byť "srňací guláš"?:eek:
Nella_2
01.07.11,12:01
A ten otlak má na svedomí kura?:---

To potom napríklad "teľacie oko" bude nesprávne.:eek: Správne by malo byť "telie oko":--- A namiesto "kravský hnoj" má byť "kraví hnoj":--- A namiesto "konské kopyto" má byť "konie kopyto":---
A guláš zo srny by mal byť "srňací guláš"?:eek:
Kurie oko možno vzniklo preto, lebo sa ten otlak naozaj podobá na oko kury. :)
Niektoré živočíšne prídavné mená sa tvoria len jednou príponou, niektoré dvomi...
Kôň = konský
Krava = kravský
Vôl = volí/volský
Ovca = ovčí
Srnec = srnčí
Jahňa = jahňací
Ryba = rybí/rybací
Koza = kozí/kozací
Myš = myší/myšací
Srna = srňací
Srnec = srnčí

Ale nepýtaj sa ma na nejaké pravidlá, prečo...:rolleyes::)
marjankaj
01.07.11,12:06
Kurie oko možno vzniklo preto, lebo sa ten otlak naozaj podobá na oko kury. :)
Niektoré živočíšne prídavné mená sa tvoria len jednou príponou, niektoré dvomi...
Kôň = konský
Krava = kravský
Vôl = volí/volský
Ovca = ovčí
Srnec = srnčí
Jahňa = jahňací
Ryba = rybí/rybací
Koza = kozí/kozací
Myš = myší/myšací
Srna = srňací
Srnec = srnčí

Ale nepýtaj sa ma na nejaké pravidlá, prečo...:rolleyes::)

Tak to si ma ukľudnila.:rolleyes:
Bez tohto by som aj naďalej tápal:---

Ale "kozací" som ešte nepočul.:eek:
Nella_2
01.07.11,12:07
Ináč celkom slušný prehľad zvieracích prídavným mien nájdete tu:

http://www.scrabbleonline.sk/zvieratka.htm
marjankaj
01.07.11,12:13
Ináč celkom slušný prehľad zvieracích prídavným mien nájdete tu:

http://www.scrabbleonline.sk/zvieratka.htm

A tu sa nevedeli dohodnúť?
pavúk > pavučí, pavúčí,
marjankaj
01.07.11,12:17
- Kocúr je samec mačky. Keď hovoríme o jeho hlave, má sa použiť výraz mačacia hlava.

Teda nemá sa hovoriť "býčie žľazy" ale "kravské žľazy":eek: Prípadne "turie žľazy":---
To sú mi veci.:--- Mal by som ísť na doučovanie.

Teraz vidím, že to sú pravidlá SCRABBLE.:cool:
Nella_2
01.07.11,12:25
A tu sa nevedeli dohodnúť?
pavúk > pavučí, pavúčí,

a ešte je aj
kohút = kohutí/kohútí
vták = vtačí/vtáčí
:D:D:D
Nella_2
01.07.11,12:32
Teda nemá sa hovoriť "býčie žľazy" ale "kravské žľazy":eek: Prípadne "turie žľazy":---
To sú mi veci.:--- Mal by som ísť na doučovanie.

Teraz vidím, že to sú pravidlá SCRABBLE.:cool:
No od slova kocúr fakt neexistuje prídavné meno (kocúrí... alebo také dačo)... sranda:)

ale "býčie" sa používa (býčie zápasy, býčia krv...)
marjankaj
01.07.11,12:38
a ešte je aj
kohút = kohutí/kohútí
vták = vtačí/vtáčí
:D:D:D



Tiež ti na všeko kývnem.
V zmysle toho linku kohutí aj kohútí je nesprávne. Malo by byť od slova "kur" kurí.:---
A vták nie je živočíšny druh, to je iná kategória RAD.
Nella_2
01.07.11,12:40
vták že nie je živočíšny druh???
marjankaj
01.07.11,12:44
No od slova kocúr fakt neexistuje prídavné meno (kocúrí... alebo také dačo)... sranda:)

ale "býčie" sa používa (býčie zápasy, býčia krv...)

A čo tak medvedica. Má medvedie alebo medvedicie laby?:eek:

Alebo taký slimák a slimáčica.:eek: Aký je medzi nimi rozdiel?:---:rolleyes:
marjankaj
01.07.11,12:48
Nella_2 Dnes, 02:40 PM

vták že nie je živočíšny druh???
No presne si to nepamätám, ale
stavovce sú KMEŇ
Vtáky sú RAD
kurovité sú ČEĽAĎ
bažanty sú ROD
bažant obyčajný je DRUH
Nella_2
01.07.11,12:48
A čo tak medvedica. Má medvedie alebo medvedicie laby?:eek:

Alebo taký slimák a slimáčica.:eek: Aký je medzi nimi rozdiel?:---:rolleyes:
Tu sa pre zmenu netvorí prídavné meno od "medvedica", je iba "medvedí" :)
Teda napr. medvedie laby (alebo si myslel to pečivo medvedie labky?)

A čo sa týka slimákov, tak tie sú hermafrodity, nie?
Nella_2
01.07.11,12:49
No presne si to nepamätám, ale
Vtáky je RAD
kurovité je ČEĽAĎ
bažanty je ROD
bažant obyčajný je DRUH
jáj, či špekuluješ

proste tak je v slovníku JULS - vtačí aj vtáčí (ale neviem, ktoré sa kedy používa, alebo či je to jedno) ;)
marjankaj
01.07.11,12:57
jáj, či špekuluješ

proste tak je v slovníku JULS - vtačí aj vtáčí (ale neviem, ktoré sa kedy používa, alebo či je to jedno) ;)No asi v záujem rytmiky chcú zaviesť jedine správne "vtačí", tak to takto dali na nejakú prechodnú dobu.


Tak trochu som sa kedysi venoval ornitológii.

Napríklad:
Pštros je vták. Ale keď poviem, že tam je vták, tak to neznamená, že tam bude pštros.

Ale máš pravdu "slovný druh" a "živočíšny druh" sú odlišné kategórie. Asi ma trochu zmiatol ten slovník SCRABBLE.
Nella_2
01.07.11,13:07
No presne si to nepamätám, ale
živočíchy sú RÍŠA
stavovce súchordáty sú KMEŇ
stavovce sú PODKMEŇ
Vtáky sú RADTRIEDA
hrabavce sú RAD
kurovitébažantovité sú ČEĽAĎ
bažanty sú ROD
bažant obyčajný je DRUH

skoro si sa trafil :)
marjankaj
01.07.11,13:28
skoro si sa trafil :)

No to vieš, bolo to dávno. Všetko sa vyvíja, aj tá klasifikácia. A Alzheimer tiež pracuje.:---
rudopp
01.07.11,16:25
Drdol, uzol, nie copík

Istého talianskeho futbalistu v televíznych reportážach identifikovali podľa úpravy vlasov. Hovorilo sa, že má copík. To je poslovenčená podoba českého slova pridaním slovenskej zdrobňujúcej prípony -ík k českému základu cop. Vznikol tak hybrid copík. Česká zdrobnenina má totiž podobu copánek. Slovenským ekvivalentom českých slov cop, copánek sú slová vrkoč, vrkôčik. Futbalista však nemal na hlave ani copík, ale ani vrkôčik, lebo vlasy nemal zapletené. Vlasy mal vzadu upravené do uzla a takáto úprava sa volá drdol alebo uzol.

Paradox uzol, čo nemá/nie je uzol :D:D:D .
rudopp
01.07.11,16:31
Rozálka, to bude asi tak, že rybací, kurací... sú vo význame pokrmu z daného zvieraťa. Čiže rybacia pomazánka, kuracia polievka.
Ale rybí, kurí... sú vzťahové prídavné mená odvodené od názvov živočíchov (tzv. živočíšne prídavné mená) - teda napr. paví chvost, rybí tuk, kurie oko (otlak) - vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú vytvorené.
Podobne ako výrobky z mäsa :

diviak - divina
hovädo - hovädzina (hovadina)
brav - bravčovina
krava - kravina :D:D:D.

PS
Kurie oko z kuraťa !!!!!

Predsa originálne by bolo :

Kurie oko na oku kuraťa.

PS
Vaše starosti a Rotschildovo konto k tomu :)
rudopp
01.07.11,16:32
A ten otlak má na svedomí kura?:---

To potom napríklad "teľacie oko" bude nesprávne.:eek: Správne by malo byť "telie oko":--- A namiesto "kravský hnoj" má byť "kraví hnoj":--- A namiesto "konské kopyto" má byť "konie kopyto":---
A guláš zo srny by mal byť "srňací guláš"?:eek:

Ale zo srnca : srnčí.
rudopp
01.07.11,16:33
Kurie oko možno vzniklo preto, lebo sa ten otlak naozaj podobá na oko kury. :)
Niektoré živočíšne prídavné mená sa tvoria len jednou príponou, niektoré dvomi...
Kôň = konský
Krava = kravský
Vôl = volí/volský
Ovca = ovčí
Srnec = srnčí
Jahňa = jahňací
Ryba = rybí/rybací
Koza = kozí/kozací
Myš = myší/myšací
Srna = srňací
Srnec = srnčí

Ale nepýtaj sa ma na nejaké pravidlá, prečo...:rolleyes::)

Ten srnec sa ti nejako zvlášť páči.
rudopp
01.07.11,16:36
A čo tak medvedica. Má medvedie alebo medvedicie laby?:eek:

Alebo taký slimák a slimáčica.:eek: Aký je medzi nimi rozdiel?:---:rolleyes:

Slimáka sem nepleť - to je hermafrodit.
Nella_2
01.07.11,16:44
Ale zo srnca : srnčí.


Ten srnec sa ti nejako zvlášť páči.
Skôr tebe, nie? :D
rudopp
01.07.11,16:53
Skôr tebe, nie? :D

Vari som ho do tvojho zoznamu ja dal 2x :D .
Nella_2
01.07.11,17:01
jáj, to som si nevšimla...:):D
erzet
04.07.11,12:56
Šialenstvo a ošiaľ
V Taliansku dlho oslavovali futbalový triumf. Naši novinári sa predbiehali v tvorbe titulkov o týchto udalostiach, a tak popri vecných bezpríznakových titulkoch sme čítali aj titulky prehnane expresívne, napr. V Taliansku pokračuje futbalové šialenstvo. Slovo šialenstvo je v titulku prisilné, navyše nepravdivé. Šialenstvo je porucha myslenia, pomätenosť, Taliani však boli víťazstvom unesení, nadšení, omámení, boli v extáze. Takýto stav sa pomenúva slovom ošiaľ. Ako vidieť, šialenstvo a ošiaľ nie je to isté. Preto titulok mohol mať takúto podobu: V Taliansku pokračuje futbalový ošiaľ.
erzet
04.07.11,12:58
Ako nebo a gajdy?
Zreteľnú vrstvu slovnej zásoby tvoria porovnávacie frazeologizmy. Daktoré sú aj viacstupňové, napr. frazeologizmus Aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka, aké drevo, taký klin. Keby ho dakto prekladal do češtiny, veľa námahy by mu to nedalo. Otázka je, či čeština takýto frazeologizmus má. Ak nie, musel by siahnuť po významovo totožnom ekvivalente, nie prekladať slovo za slovom. Platí to aj o frazeologizme To je nebo a gajdy ako doslovnom preklade českého frazeologizmu To je nebe a dudy. Na vyjadrenie veľkého rozdielu má slovenčina frazeologizmus To je ako nebo a zem.
erzet
04.07.11,12:59
Prečo recycling in place?
Používanie nepotrebných anglických výrazov sa rozmohlo do takej miery, že narážame na ne na každom kroku. Napríklad isté časti opotrebovaných použitých vecí a materiálov, ako je sklo a papier, dajú sa opätovne zužitkovať odvozom do papierní a sklární. Pri stavbe ciest sa rozbúraný betón, piesok, asfalt atď. môže na nové použitie upraviť priamo na mieste výskytu. Nevedno, prečo sa tu preferuje anglický výraz recycling in place, keď neznamená nič iné ako slovenské výrazy recyklácia na mieste, resp. opätovná úprava na mieste.
erzet
04.07.11,13:00
Postavy zostali samé?
Niekedy akoby sme zabúdali dodržiavať rozdiel medzi zámenami sám vo význame osamotený, bez iných a samý s významom len taký, rýdzi. Tento nedostatok zisťujeme vo vete Postavy zostali samé. Vo vete ide pri zámene o význam osamotený, bez iných, preto je v nej namieste zámeno sám v príslušnom tvare. Veta má správne znieť Postavy zostali samy V písme je tu na konci slova ypsilon, lebo zámeno sa vo vete vzťahuje na pomenovanie ženského rodu postavy.
erzet
04.07.11,13:01
Nerezový riad?
U menej pozorných používateľov nášho jazyka si možno všimnúť výskyt slova nerezový v spojeniach ako nerezový riad, nerezový nôž, nerezová úprava povrchu. Slovo nerezový je mechanicky prevzaté z češtiny: pochádza zo slova rez, ktorému v slovenčine zodpovedá slovo hrdza. V slovenčine máme teda nehrdzavejúci riad, nehrdzavejúci nôž, nehrdzavejúcu úpravu povrchu. Plnohodnotným synonymom domáceho slova nehrdzavejúci je slovo z prevzatého základu antikoro, t. j. prídavné meno antikorový.
erzet
04.07.11,13:02
Zadefinovať požiadavky odborárov?
So slovom zadefinovať sa v prejavoch politikov alebo publicistov stretáme v spojeniach, v ktorých je veľmi vzdialené od svojho základu definovať s významom podať definíciu. Keďže slovo definovať má v odbornej reči presne vymedzený význam, používanie slova zadefinovať v spojeniach ako zadefinovať požiadavky odborárov, zadefinovať problém vyrušuje citlivejších používateľov jazyka. V uvedených spojeniach totiž úplne vystačíme so slovami vyjadriť alebo sformulovať požiadavky, pomenovať problém a pod.
erzet
04.07.11,13:03
Porušovanie gramatickej zhody
V našom jazyku sa široko uplatňuje gramatická zhoda podradeného a nadradeného člena spojenia: oproti spojeniu Ondrej Koreň, učiteľ, stojí spojenie Mária Koreňová, učiteľka. Túto zásadu sa žiada dodržiavať aj v novších spojeniach typu Anna Kožuchová, manažérka, MUDr. Viera Dubnická, pediatrička. V týchto novších spojeniach sa totiž často stretáme s neodôvodneným zanedbávaním spomínanej zhody v prípadoch typu Anna Kožuchová, manažér, MUDr. Viera Dubnická, pediater. Podradené pomenovania pri ženských menách majú mať ženskú podobu manažérka, pediatrička.
erzet
04.07.11,13:05
Kúpiť si dvojo nohavíc?
Skupinové číslovky dvoje, troje, ktoré v spisovnom jazyku poznáme najmä zo spojení s pomnožnými menami alebo s menami označujúcimi páry či viazané množstvo, si niektorí hovoriaci prispôsobujú podľa vlastného nárečového povedomia, a tak počujeme podoby dvojo nohavíc, trojo topánok. Podoby dvojo, trojo sú nárečové a do verejného spisovného prejavu nepatria; tam majú miesto iba spisovné formy dvoje, troje, t. j. dvoje nohavíc, troje topánok, dvoje hrabieľ, troje zápaliek (t. j. tri škatuľky zápaliek).
erzet
04.07.11,13:05
Pokladanie nového živičného krytu?
Vyjadrenie pokladanie nového živičného krytu, ktoré sme si všimli v reči odborníkov stavbárov, je pre bežného používateľa spisovnej slovenčiny takmer nezrozumiteľné. V spisovnej slovenčine totiž poznáme sloveso pokladať iba vo význame považovať, mať za niekoho, za niečo. Keď z citovaného vyjadrenia berieme do úvahy živičný kryt, v slovenčine v takej súvislosti môže vystupovať iba sloveso klásť, nie sloveso pokladať, a tak v spisovnom jazyku môže ísť iba o kladenie živičného krytu.
erzet
04.07.11,13:07
Závisieť od niečoho a záležať na niečom
Slovesá v našom jazyku sa vyznačujú okrem iného špecifickou väzbou a tá sa najmä v prípadoch slovies s blízkym významom v bežnej reči niekedy kríži. Napr. na sloveso závisieť od niečoho sa prenáša väzba na niečom, ktorá pochádza od slovesa záležať, a tak vznikajú slovesá s prekríženými väzbami typu závisieť na niečom a záležať od niečoho. Kríženie väzieb však neprispieva k presnej a jasnej komunikácii, preto sa mu treba v reči vyhýbať. Dodržiavajme teda pôvodné a ustálené väzby závisieť od niečoho a záležať na niečom.
erzet
04.07.11,13:08
Sviatok svätého Cyrila a Metoda
V našom jazyku má pevné miesto úspora výrazu. Prejavuje sa najmä tým, že výraz, ktorý by sa mal zopakovať v spojení s ďalším príbuzným menom, už v reči neopakujeme. Tak povedzme v spojení slovenský jazyk a literatúra sa prídavné meno slovenský neopakuje aj pred menom literatúra, lebo z kontextu je jeho platnosť zjavná. To platí aj pri vyjadrení sviatok svätého Cyrila a Metoda, v ktorom slovo svätý sa nepochybne vzťahuje aj na druhé meno, preto používanie množného čísla typu sviatok svätých Cyrila a Metoda nie je potrebné.
Nella_2
04.07.11,13:08
Prečo recycling in place?

Používanie nepotrebných anglických výrazov sa rozmohlo do takej miery, že narážame na ne na každom kroku. Napríklad isté časti opotrebovaných použitých vecí a materiálov, ako je sklo a papier, dajú sa opätovne zužitkovať odvozom do papierní a sklární. Pri stavbe ciest sa rozbúraný betón, piesok, asfalt atď. môže na nové použitie upraviť priamo na mieste výskytu. Nevedno, prečo sa tu preferuje anglický výraz recycling in place, keď neznamená nič iné ako slovenské výrazy recyklácia na mieste, resp. opätovná úprava na mieste.
No veru, angličtina niekedy úplne zbytočne a nezmyselne vytláča náš rodný jazyk - slovenčinu. :(
erzet
04.07.11,13:16
Ja som z tej angličtiny tak zblbutý, nie, tak "zmagorený", ("zmagorený", môže byť? Asi nie, pretože mi ho červeným podčiarkuje), že už aj "Cupi, lupi" čítam ako "kupi, lupi. To je u nás v Dubnici nejaké zariadenie, asi pre deti.
Nella_2
04.07.11,13:27
Ja som z tej angličtiny tak zblbutý, nie, tak "zmagorený", ("zmagorený", môže byť? Asi nie, pretože mi ho červeným podčiarkuje), že už aj "Cupi, lupi" čítam ako "kupi, lupi. To je u nás v Dubnici nejaké zariadenie, asi pre deti.
Ja som minule videla na veľkom plagáte - "bestceny" :D
to už je fakt prehnaná kombinácia...
erzet
05.07.11,11:26
List od Sone
Zdá sa, že skloňovanie mien typu Soňa, Ivica robí niektorým používateľom spisovnej slovenčiny takmer neprekonateľné ťažkosti, lebo vyjadrenia typu list od Soni, mejl od Ivici počúvame takmer bežne aj vo verejných prejavoch. Pritom však gramatická poučka je veľmi jednoduchá: keď pred koncovým -a stojí mäkká spoluhláska (napríklad ň, c), v genitíve jednotného čísla sa kladie prípona -e, tak ako pri všeobecných menách vôňa, od vône, ratica, od ratice. Podľa toho treba hovoriť aj o liste od Sone či o mejle od Ivice.
erzet
05.07.11,11:27
Môže byť niekto viac atraktívnejší?
Stupňovanie prídavných mien a prísloviek nám slúži na vyjadrovanie miery danej vlastnosti. Keď máme prídavné meno atraktívny a chceme ním vysloviť 2. stupeň, urobíme to príponou -ejší: atraktívnejší. Vyslovenie 2. stupňa môžeme však dosiahnuť aj tak, že prídavné meno zostane bez zmeny a predeň umiestnime tvar 2. stupňa príslovky veľa, t. j. tvar viac. Dostaneme formu viac atraktívny. Upotrebenie obidvoch slov v 2. stupni, t. j. spojenie viac atraktívnejší, je v našom jazyku neprípustné, preto používajme iba tvar typu atraktívnejší, prípadne formu typu viac atraktívny.
erzet
05.07.11,11:28
Pri Hybiach
Liptovská obec Hybe má názov, ktorý sa vymyká súčasným jazykovým pravidlám, a tak si ho treba osobitne osvojovať a osvojiť, keďže sa už v našom spisovnom jazyku ustálil. Hybe sú totiž rodiskom mnohých popredných slovenských literárnych tvorcov. Názov Hybe sa pokladá za pomnožné podstatné meno ženského rodu a skloňuje sa podľa mäkkého vzoru ulica, preto v datíve má tvar Hybiam, v lokáli (o) Hybiach, v inštrumentáli Hybami. Tvar pri Hybe, ktorý sme nedávno počuli, naznačuje, akoby šlo o nesklonné meno. Správny je však iba tvar pri Hybiach.
erzet
05.07.11,11:30
Model, na modeli
Z taliančiny prevzaté slovo model si pri skloňovaní zachováva samohlásku e v základe slova a podobne ako iné prevzaté podstatné mená mužského rodu zakončené na -el sa skloňuje podľa vzoru dub. V lokáli, t. j. v 6. páde, nemá však tvar s pádovou príponou -e, ako je to pri vzore dub, ale s pádovou príponou -i, na modeli, pričom sa tento tvar píše s mäkkým -i, lebo v lokáli jednotného čísla vždy píšeme mäkké -i. Správne teda je na novom modeli, pri poškodenom modeli, v modeli lietadla.
erzet
05.07.11,11:31
Skúšobný a skúškový
V slovenčine máme dve prídavné mená súvisiace so slovesom skúšať. Je to prídavné meno skúšobný, ktoré je utvorené priamo od slovesa skúšať a ktoré poznáme napr. zo spojení skúšobný ústav, skúšobná prevádzka, skúšobná komisia. Okrem toho máme prídavné meno skúškový, ktoré je utvorené od podstatného mena skúška a ktoré poznáme zo spojení skúškový poriadok, skúškový rozvrh, skúšková činnosť. Prídavné meno skúškový používame aj v spojení skúškové obdobie na pomenovanie obdobia, v ktorom prebiehajú skúšky napr. na vysokých školách.
erzet
05.07.11,11:40
O výslovnosti slova sme
V jazykovej praxi sa stretáme s dvojakou výslovnosťou tvaru 1. osoby množného čísla od slovesa byť. Jednak počujeme tento tvar vyslovovať v zhode s jeho pravopisnou podobou so spoluhláskou s, teda [sme], napr. [boľi sme v kiňe], jednak počujeme toto slovo vyslovovať so spoluhláskou z, t. j. [zme], [boľi zme v kiňe]. Podľa výslovnostných pravidiel platných v spisovnej slovenčine správna je výslovnosť so spoluhláskou z na začiatku, teda [boľi zme v kiňe], [pracovaľi zme až do večera], [zme prví], [zme unavení].
erzet
05.07.11,11:42
Oberať alebo zberať jablká
Keď na Slovensku počujeme, že niektorí češú jablká, vyvoláva to dojem, akoby tie jablká mali chlpy. So zreteľom na blízku češtinu, v ktorej sa zber niektorých plodov označuje ako česanie, však ľahko zistíme, že si niekto nevedel s českým česaním v slovenčine poradiť, a tak ho úplne mechanicky preniesol aj do nášho jazyka. Česanie jabĺk v slovenčine vnímame ako jazykovú chybu, lebo na Slovensku sa češú iba vlasy, pravdaže, pomocou príslušného nástroja, hrebeňa. Jablká sa u nás odjakživa oberajú alebo zberajú.
erzet
05.07.11,11:46
O skloňovaní slova imidž
Slovo imidž sa k nám dostalo z angličtiny, kde sa píše image. V slovenčine sa používa vo význame obraz, vzhľad, celkový dojem, dobré meno. Keďže používanie tohto slova sa u nás veľmi rozšírilo, píšeme ho v zhode s výslovnosťou, teda s mäkkým i v druhej slabike a s dž na konci. Slovo imidž sa svojím zakončením zaradilo medzi podstatné mená mužského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru stroj. Správne teda vravíme profesionálny imidž, zmena imidžu, mať dobrý imidž, pracuje na vlastnom imidži, s novým imidžom.
erzet
05.07.11,11:50
O slovách evalvácia a evaluácia
Na označenie hodnotenia úrovne vysokej školy alebo vedeckého pracoviska sa v súčasnosti často používa slovo evalvácia. A tak sa stretáme so spojeniami interná evalvácia, externá evalvácia, evalvácia fakulty, evalvácia vedecko-výskumnej činnosti pracoviska a pod. Slovo evalvácia má pôvod v latinčine a v našich jazykových príručkách sa v tejto podobe zaznačuje už desiatky rokov. Novšie sa pod vplyvom angličtiny začala používať podoba evaluácia. Nevidíme však dôvod, aby sa ustálená podoba evalvácia nahrádzala podobou, ktorá sa k nám novšie dostala z angličtiny.
erzet
05.07.11,11:51
Málopodlažný, nie malopodlažný
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvoma podobami zloženého prídavného mena, ktoré sa často spája s termínom bytový dom, a to s podobou málopodlažný s dlhou samohláskou á a s podobou malopodlažný s krátkou samohláskou a. Keďže toto zložené prídavné meno je utvorené z dvojslovné spojenia málo podlaží, v ktorom je neurčitá číslovka málo, správna je podoba málopodlažný s dlhou samohláskou á. Hovorme teda o málopodlažných bytových domoch, málopodlažných stavbách, málopodlažnej zástavbe.
erzet
05.07.11,11:53
Zakryť, zakry!
Niektorým používateľom spisovnej slovenčiny robí problémy správne písanie rozkazovacieho spôsobu od slovies zakryť, prikryť, odkryť, skryť. V základe uvedených predponových slovies je sloveso kryť, ktoré sa píše s ypsilonom vo všetkých tvaroch, napr. kryjem, kryje, kryjú, kryl, a aj v tvare rozkazovacieho spôsobu kry! Rovnako sa ypsilon píše v tvaroch predponových slovies zakryť, prikryť, odkryť, skryť i v tvaroch rozkazovacieho spôsobu zakry!, prikry!, odkry!, skry!
erzet
06.07.11,05:43
Vnútri domu, v dome, nie vo vnútri domu
Pri sledovaní rečových prejavov sa niekedy stretáme s výrazom vo vnútri v spojení s podstatným menom, napr. vo vnútri domu, vo vnútri nádrže. V týchto spojeniach má výraz vo vnútri funkciu predložky a skladá sa vlastne z dvoch predložiek, z vokalizovanej predložky vo a z predložky vnútri, ktoré majú ten istý význam: s pádom podstatného mena vyjadrujú miesto vo vnútornom priestore. Používanie dvoch predložiek s rovnakým významom nie je ničím odôvodnené, preto by sme mali siahať iba za jednou z nich. Správne vravíme v dome, v nádrži alebo vnútri domu, vnútri nádrže.
erzet
06.07.11,05:46
Audit, ale audítor
V súčasnosti sa pomerne často stretáme s odborným termínom audit, ktorý má pôvod v latinčine a ktorým sa okrem iného pomenúva overovanie ročnej uzávierky akciových a iných spoločností, podnikov, bánk a pod. So slovom audit súvisí aj pomenovanie osoby, ktorá audit vykonáva. Je to audítor. Z pravopisného a výslovnostného hľadiska si treba uvedomiť, že kým v slove audit je krátke i, v slove audítor je dlhé í. Slovo audítor s dlhým í sa zaraďuje medzi iné, rovnako zakončené slová latinského pôvodu, ako sú expedítor, inhibítor, inkvizítor, repetítor.
erzet
06.07.11,05:47
Pobočka a odbočka
Niektorí používatelia spisovnej slovenčiny sa spytujú, či je správne v súvislosti s vedľajšou zložkou organizácie, inštitúcie či podniku používať slovo odbočka, alebo slovo pobočka. Obidve slová pobočka aj odbočka sú spisovné a v našich výkladových slovníkoch sa pri výklade ich významu vždy odkazuje aj na druhé slovo zo synonymnej dvojice. Môžeme si teda vybrať, či povieme odbočka banky, odbočka podniku, krajská odbočka strany, alebo pobočka banky, pobočka podniku, krajská pobočka strany. Mali by sme však rešpektovať ustálené pomenovanie pri konkrétnom názve organizácie.
erzet
06.07.11,05:49
Odohnať komáre, nie komárov
Počuli sme výpoveď o tom, že výpary niektorých látok odháňajú komárov. Táto výpoveď však nie je správna. Podstatné mená mužského rodu, ktorými pomenúvame živočíchy, v množnom čísle totiž skloňujeme podľa neživotných vzorov dub alebo stroj, napr. dva hady, tri barany, dva kone, tri medvede. Tvar akuzatívu množného čísla pri týchto podstatných menách sa zhoduje s tvarom nominatívu množného čísla. Správne teda vravíme vidieť hady, chovať barany, ustajniť kone, kŕmiť medvede a teda aj odháňať komáre.
erzet
06.07.11,05:50
Strešné vpusty, nie strešné vpuste
Na pomenovanie otvoru, ktorým sa odvádza dažďová voda do kanalizačnej siete, máme v slovenčine slovo vpust, v ktorom je na konci tvrdá spoluhláska t. Poznáme napr. strešný vpust, uličný vpust, kanalizačný vpust. Niekedy sa môžeme stretnúť s používaním tohto názvu ako podstatným menom ženského rodu, napr. uličná vpusť, kanalizačné vpuste. V slovenčine je však správne slovo vpust iba ako podstatné meno mužského rodu. Správne vravíme strešný vpust, uličný vpust, do strešného vpustu, kanalizačné či strešné vpusty.
erzet
06.07.11,05:51
Taška, kapsa, nie brašna
Z istej správy sme sa dozvedeli, že záchrancovia majú pri sebe aj brašnu prvej pomoci. Slovo brašna však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto sa v správe mal použiť iný jazykový prostriedok. Na pomenovanie schránky či vaku s držadlami na prenášanie vecí máme v slovenčine slová taška, kapsa alebo kabela. Z nich si možno vybrať vhodné slovo na pomenovanie schránky, v ktorej sú uložené veci potrebné pri prvej pomoci. Predovšetkým to môže byť taška prvej pomoci, prípadne aj kapsa prvej pomoci.
erzet
06.07.11,05:52
Úpravňa vody či úpravovňa vody?
Na pomenovanie prevádzky, kde sa čosi upravuje, používa sa slovo úpravňa a novšie aj slovo úpravovňa. Slovo úpravňa je utvorené príponou -ňa od dejového podstatného mena úprava, kým slovo úpravovňa je utvorené príponou -ovňa. Treba však povedať, že podoba úpravovňa s dlhým ú na začiatku nie je úplne v súlade s tvorením názvov tohto typu. Do úvahy prichádza iba podoba upravovňa s krátkym u na začiatku utvorená od nedokonavého slovesa upravovať, ako je to v dvojici pracovať-pracovňa. Môžeme teda používať podobu úpravňa, prípadne aj podobu upravovňa s krátkym u.
erzet
06.07.11,05:57
O názvoch zamestnaní a funkcií
Blížia sa komunálne voľby a jednotlivé volebné komisie pripravujú zoznamy kandidátov a kandidátok uchádzajúcich sa o funkcie primátorov, starostov či poslancov mestských a obecných či miestnych zastupiteľstiev. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť si, že ak kandiduje žena, jej povolanie, zamestnanie či funkcia sa má na kandidačných listinách uvádzať v prechýlenej podobe, teda starostka, primátorka, poslankyňa, učiteľka, pedagogička, programátorka, výskumná pracovníčka, robotníčka, úradníčka a pod.
erzet
06.07.11,05:59
Látka je taká účinná
V slovenčine má veľký význam gramatický rod podstatných mien a slov, ktoré s nimi vstupujú do slovných spojení. Navonok sa vzťah medzi slovami v slovnom spojení prejavuje ako zhoda. Zhoda sa uplatňuje aj v spojeniach ukazovacích zámen typu taký s prídavnými menami, ako je to vo vete Látka je taká účinná, ako to zodpovedá jej zloženiu. V takomto spojení nemá miesto príslovková forma zámena tak, látka je tak účinná. Zásada zhody tu vyžaduje upotrebenie zhodnej formy taký: Látka je taká účinná.
erzet
06.07.11,06:00
Vo Svätom Petre
Miestne mená utvorené z osobných mien mužského rodu strácajú kategóriu životnosti a skloňujú sa ako neživotné podstatné mená. Presvedčivým príkladom je miestne meno Martin: v lokáli má tvar v Martine, nie v Martinovi. Podobne aj meno Svätý Peter má v tomto páde príponu -e, t. j. vo Svätom Petre, nie vo Svätom Petrovi. Keďže ide o domácu podobu mena, po koncovej spoluhláske -r nepatrí v ňom v lokáli ani prípona -i, vo Svätom Petri. Náležitá je iba prípona -e: vo Svätom Petre, tak ako aj vo Svätom Jure.
erzet
06.07.11,06:01
Varenie guláša v kotle
Podstatné meno kotol má na konci základu tvrdú spoluhlásku l, a tak ho skloňujeme pravidelne ako iné takto zakončené mená podľa vzoru dub, pričom samohláska o sa pri skloňovaní okrem akuzatívu jednotného čísla, ktorý znie rovnako ako nominatív, zo základu vysúva. V lokáli je teda pravidelná príponu -e, v kotle. Správne vravíme: varenie guláša v kotle. Aj tvar nominatívu a akuzatívu množného čísla sa tvorí pravidelnou príponou -y, ktoré je vo vzore dub, teda dva kotly, montovať nové kotly.
pajon1
06.07.11,15:59
Spisovné slová
Nespisovné slová




pokoj
kľud


jednoducho
proste




aleja
alej

ale, no, lenže,
ibaže
avšak


výborný
báječný

výborný,
suprový
skvelý


maska
škraboška

extrémny
šport
adrenalínový šport


debna
bedňa


škatuľa
krabica


bielok
bielko


bluf
blaf


hlupák
blbec


plomba
blomba


bojazlivý
bojácny


v izbe
na izbe


boxer
boxér


vrkoč
cop


súčasnosť
súčastnosť


dnes
dneska


doložiť doklady
dokladovať


dohodnúť
dojednať


sprievod
doprovod


odporučiť
doporučiť


slúchadlo
sluchátko


trojstovka
tristovka


sučka
fenka


gramofón
gramafón


holywoodsky
holywoodský


hranolčeky
hranolky


maznať
hýčkať


správať sa
chovať sa


téglik
kelímok


knižnica
knihovňa


dojča
kojenec


kozub
krb


hrýzť
kúsať


líce
líco


lízanka
lízatko


plece
rameno



vyžrebovať
vylosovať


udať
bonznúť