erzet
07.07.11,07:30
Veľtrh, veľtrhový
Význam prídavných mien trhový a tržný rozlišujeme podľa základu, z ktorého sú utvorené. Forma trhový patrí k podstatnému menu trh, forma tržný k slovesu trhať. Podľa toho rozlišujeme napríklad trhové ceny a tržné rany. Keďže z podstatného mena trh máme prídavné meno trhový, aj zo zloženého podstatného mena veľtrh odvodené prídavné meno bude mať tvar na -ový, veľtrhový, nie veľtržný. Mestá, kde sa konajú veľtrhy, sú teda veľtrhové mestá.
erzet
07.07.11,05:32
Čača, genitív čače
Podstatné meno čača ako pomenovanie spoločenského tanca sa v našom spisovnom jazyku skloňuje pravidelne podľa vzoru ulica. Toto jeho zaradenie vychodí zo zakončenia jeho základu: pred gramatickou príponou -a v nominatíve je spoluhláska č, ktorá sa v spisovnej slovenčine pokladá za mäkkú spoluhlásku. Preto v genitíve má pravidelnú príponu -e, napríklad hodnotenie predvedenej čače. Poučka je jednoduchá: čača sa skloňuje ako vzor ulica.
erzet
07.07.11,05:33
Skloňovanie osobného mena Marek
Pri skloňovaní mena Marek sa v jazykovej praxi vyvinula akási dvojkoľajnosť: V kostoloch sa číta evanjelium podľa Marka, kým niektoré mamičky si robia starosť o svojho Mareka. Čiže v klasickom úze sa meno Marek skloňuje s vynechávaním výsuvnej samohlásky e, kým v novšom úze sa táto samohláska v mene Marek ponecháva. Možno je za týmto novším spôsobom ohýbania úsilie odlíšiť meno Marek od mena Marko, ale celkove tento novší spôsob ohýbania v spisovnej reči nič nerieši, preto odporúčame zachovávať skloňovanie s vysúvaním samohlásky e, t. j. v genitíve Marka, v datíve Markovi atď.
erzet
07.07.11,05:34
Klubové šály
V ostatnom čase sa najmä na štadiónoch, na ktorých sa hrajú populárne kolektívne športy, rozmohli tzv. klubové šály, ktorými diváci verejne či aj manifestačne prejavujú príslušnosť k svojmu športovému klubu. Keďže v tomto spojení občas môžeme počuť aj tvar podstatného mena šále, pripomíname, že slovo šál sa tradične a ustálene skloňuje podľa vzoru dub. Z tohto zaradenia slova šál vychodí, že nominatív množného čísla má pravidelnú príponu tvrdé -y. A tak máme nielen klubové šály, ale aj teplé, zimné či iné šály.
erzet
07.07.11,05:35
Výtečník?
Význam slova výtečník najmä najstaršia generácia spája s prídavným menom výtečný s významom výborný. Lenže vo vete Jeden z výtečníkov práve roztĺkal novoosadené sklo, ktorú sme nedávno čítali, naznačená slovotvorná zviazanosť nepomôže, lebo tu ide o posunutý význam. Slovo výtečník sa však spolu s odvodzovacím základom výtečný dávno vysunulo na okraj slovnej zásoby slovenčiny, neregistrujú ich ani súčasné jazykové príručky a netreba ich oživovať. V citovanej vete sa malo použiť niektoré zo slov lapaj, naničhodník, nespratník, výtržník, vandal, chuligán, ktoré uvádza aj Krátky slovník slovenského jazyka.
pepsikova
07.07.11,05:36
...erzet,tuším ťa pravopis berie viac ako všetko ostatné...noooo!..
erzet
07.07.11,05:37
Nie do Močenoka, ale do Močenka
V športových reportážach často počuť názvy miest Ružomberok, Pezinok, Močenok. Pri skloňovaní názvu Močenok sme zaznamenali nenáležité tvary nepriamych pádov do Močenoka, z Močenoka. Názvy miest zakončené na -ok sa skloňujú tak, že samohláska o z koncovej slabiky sa pri skloňovaní vysúva: do Ružomberka, v Ružomberku, do Pezinka, v Pezinku a teda aj do Močenka, v Močenku. Veta s použitím miestneho názvu Močenok v genitíve musí mať takúto podobu: O prestupe mladého hráča do Močenka sa zatiaľ nehovorí.
erzet
07.07.11,05:38
Slovko-dve o interpunkcii
Pravidlá o používaní interpunkčných znamienok treba rešpektovať. Napríklad pri vypočítavaní sa za malými písmenami píše pravá okrúhla zátvorka, za číslicami sa však nemá písať pravá zátvorka, ale bodka, lebo ide o radové číslovky. Zamieňanie bodky a pravej zátvorky nie je v zhode s pravopisnými pravidlami. A nezhoduje sa s nimi ani zapisovanie neutrálnych slov v úvodzovkách. Napríklad vo vete Na Starom moste sa často tvoria „zápchy“ slovo zápcha nepatrí do úvodzoviek, ako sme to videli v istých novinách, lebo je to neutrálne spisovné slovo s významom „nahromadenie, zatarasenie“.
erzet
07.07.11,05:40
pepsikova Dnes, 07:36 AM
...erzet,tuším ťa pravopis berie viac ako všetko ostatné...noooo!..

Re.: ešte potom baby
erzet
07.07.11,05:42
O tri roky a v horizonte troch rokov
Slovo horizont a slovné spojenie časový horizont vytláčajú z používania vžité, významovo priezračné výrazy s časovými údajmi alebo časovým rozpätím. Preto počujeme alebo čítame aj takéto vety: Tento úsek diaľnice by mal byť hotový v horizonte troch rokov. Proti slovu vhodne použitému v prenesenom význame sa nedá nič namietať. Pri častom používaní však hrozí riziko, že sa z takéhoto slova alebo slovného spojenia stane ošúchaný výraz. Je prirodzenejšie povedať: Tento úsek diaľnice by mal byť hotový o tri roky alebo Tento úsek diaľnice by mal byť hotový do troch rokov.
erzet
07.07.11,05:43
Koľko je to jeden celý tri milióna ľudí?
S desatinami, ale aj stotinami a tisícinami celých čísel sa v hovorenom jazyku neraz zaobchádza nepresne. Potvrdí nám to veta Miláno má jeden celý tri milióna obyvateľov, ktorú sme nedávno počuli. Keď sa pri číslovke tri nedoplní slovko desatiny, prijímateľ správy sa nedozvie, koľko obyvateľov Miláno vlastne má, lebo to môže byť aj milión a tri stotiny milióna alebo milión a tri tisíciny milióna. Preto sa malo povedať Miláno má jednu celú tri desatiny milióna obyvateľov. Presné a súčasne komunikačne efektívnejšie je však vyjadrenie Miláno má milión tristotisíc obyvateľov.
erzet
07.07.11,05:44
Povedať na rovinu?
Spojenie slov povedať na rovinu patrí medzi novšie výrazové prostriedky s nápadným výskytom v písaných aj hovorených textoch. Predložkový výraz na rovinu supluje v ňom význam prísloviek priamo, otvorene. Potreba ošúchaného výrazu povedať na rovinu však nie je ani naliehavá, ani nevyhnutná. Na vyjadrenie naznačeného významu sa v slovenčine okrem spojení povedať priamo, povedať otvorene ako štylisticky bezpríznakové ustálili frazeologizmy povedať niečo do očí, povedať bez obalu. Dopĺňa ich štylisticky príznakový výraz šprihnúť do očí s významom povedať zlostne, s jedom.
Zdenka 0705
07.07.11,06:01
... takto zrána čítam miesto interpunkcia *interupcia* :D ... už som sa zľakla, že som v inej téme
erzet
07.07.11,09:29
aj ja som to tak čítal
erzet
08.07.11,05:14
Ťažkosti s menným prísudkom
V slogane na veľkoplošnom reklamnom plagáte bol napísaný text Teraz každý môže byť každému dobrý anjel. Pristavujeme sa pri ňom preto, lebo menný prísudok, t. j. podstatné meno, zámeno, číslovka v spojení so slovesami byť, stať sa, ukazovať sa, môže síce byť v nominatíve alebo v inštrumentáli, ale nie je to ľubovoľné. Východisková veta ilustruje prípad, keď menný prísudok vyjadruje nadobudnutú vlastnosť, a vtedy je prísudok v inštrumentáli: Bol mi dobrým otcom, Stala sa mi druhou matkou. Podľa toho slogan mal znieť takto: Teraz každý môže byť niekomu dobrým anjelom.
erzet
08.07.11,05:15
Zástupca, zástupcovia, nie zástupci
V istej informácii sme počuli slovné spojenie zástupci zamestnancov. Použitie tvaru zástupci však nie je správne. Životné podstatné mená mužského rodu zakončené v nominatíve jednotného čísla na -ca totiž skloňujeme podľa vzoru hrdina a pri tomto vzore nominatív množného čísla má spravidla pádovú príponu -ovia, hrdinovia. Tak je to aj pri podstatných menách rozhodca, dôchodca, sudca, sprievodca, zástupca, ktoré majú v nominatíve množného čísla správne tvary rozhodcovia, dôchodcovia, sudcovia, sprievodcovia, zástupcovia. Vo výpovedi sa teda malo použiť spojenie zástupcovia zamestnancov.
erzet
08.07.11,05:19
Pohmoždenina je pomliaždenina
V rečových prejavoch môžeme niekedy počuť aj podstatné meno pohmoždenina napríklad vo vyjadreniach typu mal pohmoždeniny po celom tele. Sloveso pohmoždiť ani od neho utvorené podstatné meno pohmoždenina však nie sú správne. Namiesto nich máme sloveso pomliaždiť, ktoré má okrem iného význam tupým úderom, nárazom poraniť, a podstatné meno pomliaždenina s významom zranenie spôsobené tupým úderom alebo nárazom obyčajne bez poranenia kože. Preto je správna výpoveď: mal pomliaždeniny po celom tele.
erzet
08.07.11,05:20
Prevoditeľný cenný papier?
Najmä v odborných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s prídavným menom prevoditeľný a podstatným menom prevoditeľnosť v spojeniach ako prevoditeľný cenný papier, prevoditeľný zostatok na účte, prevoditeľnosť meny. Od slovesa previesť s významom preniesť, prepísať na niekoho iného alebo na iné miesto má však prídavné meno správnu podobu prevediteľný a podstatné meno podobu prevediteľnosť, preto sú správne spojenia prevediteľný cenný papier, prevediteľný zostatok na účte, prevediteľnosť meny.
erzet
08.07.11,05:21
Prípadne, nie poťažne
Nedávno sme si prečítali túto vetu: V potravinárskom priemysle treba mnohé výrobky rýchlo ochladiť, poťažne zmraziť. Vo vete nás vyrušilo slovo poťažne. Ide totiž o slovo, ktoré nie je súčasťou slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny a nenájdeme ho ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Namiesto neho je primerané siahnuť za časticami prípadne alebo respektíve. Veta teda mala správne znieť napríklad takto: V potravinárskom priemysle treba mnohé výrobky rýchlo ochladiť, prípadne zmraziť.
erzet
08.07.11,05:22
Ekonomickosť, nie ekonomičnosť
Pri sledovaní jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že niektorí autori prejavu používajú podstatné meno ekonomičnosť napríklad v spojeniach ekonomičnosť projektu, ekonomičnosť riešenia, ekonomičnosť podnikania. Podstatné meno ekonomičnosť však nie je správne utvorené, lebo nemáme prídavné meno ekonomičný, ale iba ekonomický. Od prídavného mena ekonomický má podstatné meno náležitú podobu ekonomickosť, preto máme hovoriť o ekonomickosti projektu, o ekonomickosti riešenia, o ekonomickosti podnikania.
erzet
08.07.11,05:24
Súčasný systém, nie stávajúci systém
V jazykových prejavoch môžeme počuť hovoriť napríklad o stávajúcom stave úspor, o stávajúcom sociálnom systéme, o stávajúcom sortimente. Slovo stávajúci je príčastie utvorené od opakovacieho slovesa stávať s významom opakovane zaujímať isté miesto, nachádzať sa niekde, preto v citovaných spojeniach nie je vhodné a v konečnom dôsledku aj významovo nepriezračné. Namiesto neho treba v uvedených a podobných spojeniach siahnuť za prídavným menom súčasný, prípadne terajší. Správne teda je: súčasný stav úspor, súčasný sociálny systém, terajší sortiment.
erzet
08.07.11,05:26
Čechy a Česko
Skrátený jednoslovný názov Českej republiky sa v jazykovej praxi u nás používa v dvoch podobách, a to Česko aj Čechy. Treba však povedať, že v slovenskom geografickom názvosloví sa rozlišuje medzi týmito dvoma názvami. Česko je skrátený názov štátu Česká republika, Čechy je názov iba jednej časti Českej republiky, ďalšími časťami sú Morava a Sliezsko. Tento rozdiel by sme vo verejných jazykových prejavoch mali rešpektovať. Možno ešte doplniť, že taký stav je aj v českom geografickom názvosloví.
erzet
08.07.11,05:28
Kaviareň, v kaviarňach
Slovo kaviareň je podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru dlaň. No kým v datíve a lokáli množného čísla má vzor dlaň dlhé prípony s dvojhláskami, t. j. -iam, -iach, dlaniam, o dlaniach, slovo kaviareň má v týchto pádoch krátke prípony -am, -ach, lebo pred nimi je už dvojhláska ia. Uplatňuje sa tu pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého dve dlhé slabiky zvyčajne nenasledujú za sebou. Preto správne vravíme kaviarňam, o kaviarňach, napr. Týmto kaviarňam nemožno nič vyčítať. O dobrých kaviarňach ide chýr ďaleko.
erzet
08.07.11,05:29
Používateľ internetu
Nedávno sme počuli informáciu, v ktorej sa hovorilo o užívateľoch internetu. V tejto informácii nás zaujalo použitie slova užívateľ. Zvyčajne totiž nevravíme, že užívame internet, ale že používame internet. A tak toho, kto používa internet, je primerané nazvať používateľ internetu podobne, ako vravíme používateľ počítača, používateľ hardvéru, používateľ softvéru, používateľ služby, používateľ informačného systému.
stormcatcher
08.07.11,05:31
Čechy a Česko

Skrátený jednoslovný názov Českej republiky sa v jazykovej praxi u nás používa v dvoch podobách, a to Česko aj Čechy. Treba však povedať, že v slovenskom geografickom názvosloví sa rozlišuje medzi týmito dvoma názvami. Česko je skrátený názov štátu Česká republika, Čechy je názov iba jednej časti Českej republiky, ďalšími časťami sú Morava a Sliezsko. Tento rozdiel by sme vo verejných jazykových prejavoch mali rešpektovať. Možno ešte doplniť, že taký stav je aj v českom geografickom názvosloví.
cestujem do čiech, alebo do česka?
marjankaj
08.07.11,05:33
A ako má byť správne?
V obchode mali štyri druhy chleba.
alebo
V obchode mali štyri druhy chlebov.
marjankaj
08.07.11,05:36
cestujem do čiech, alebo do česka?

To musíš vedieť najlepšie ty.
Ak cestuješ do Liberca tak cestuješ do Česka alebo do Čiech.
Ak cestuješ do Ostravy, tak necestuješ do Čiech, ale do Česka.

To ako keby si sa pýtal. Cestujem do Trnavy alebo na Slovensko?
erzet
08.07.11,05:40
Ideš do Česka, ale ak nejdeš na Moravu alebo Sliezska, tak ideš do Čiech.
Niekedy k nám chodili ľudia do Československa, ale na Slovensko alebo Česka. A tu som sa pozastavil, aj vtedy boli Čechy a Česko?
Idem do Československa, na Slovensko (v minulosti).
Idem do Česka, do Čiech
Zdenka 0705
08.07.11,05:43
Vtedy Česko nebolo, aspoň to si pamätám z hodín českej mluvnice /gramatiky/. Bola to hrubá chyba. Hovorilo sa len Čechy a Československo, a teda aj Slovensko.
erzet
08.07.11,05:45
Máme tu anketku. Prosím, zúčastniť sa.
stormcatcher
08.07.11,05:48
To musíš vedieť najlepšie ty.
Ak cestuješ do Liberca tak cestuješ do Česka alebo do Čiech.
Ak cestuješ do Ostravy, tak necestuješ do Čiech, ale do Česka.

To ako keby si sa pýtal. Cestujem do Trnavy alebo na Slovensko?
No, ako tu bolo napísané, Čechy je časť Česka a Trnava mesto. Neviem, či si uviedol správny príklad. V každom prípade, keď cudzinec cestuje do Čiech, či už do Ašu alebo do Břeclavi, stále cestuje do čiech/česka, podľa svojho jazyka.
marjankaj
08.07.11,05:53
No, ako tu bolo napísané, Čechy je časť Česka a Trnava mesto. Neviem, či si uviedol správny príklad. V každom prípade, keď cudzinec cestuje do Čiech, či už do Ašu alebo do Břeclavi, stále cestuje do čiech/česka, podľa svojho jazyka.


Tak toto si postrehol správne. Preto nechápem, čo tu riešiš.:confused:
Břeclav nie je v Čechách, ale na Morave.

"Moraváci" by ťa hnali.
stormcatcher
08.07.11,06:00
Břeclav nie je v Čechách, ale na Morave.

"Moraváci" by ťa hnali.
Pre slováka na Morave. Pre angličana, američana, holanďana, argentínčana v čechách
marjankaj
08.07.11,06:02
Pre slováka na Morave. Pre angličana, američana, holanďana, argentínčana v čechách

Aj predtým keď išli do Bratislavy, tak išli do Česka?:confused:

A američania aj tak nevedia, čo je zvyšok sveta. Oni by povedali, že išiel do európy.:---

Ale ani oni nepovedia, že New York je v Texase.
stormcatcher
08.07.11,06:06
Aj predtým keď išli do Bratislavy, tak išli do Česka?:confused:

A američania aj tak nevedia, čo je zvyšok sveta. Oni by povedali, že išiel do európy.:---
Predtým bolo Československo, tak išli do československa - nie na slovensko.
marjankaj
08.07.11,06:09
Predtým bolo Československo, tak išli do československa - nie na slovensko.

No vidí,. že ti zemetrasenie veľmi neprospelo.:mee:
stormcatcher
08.07.11,06:13
No vidí,. že ti zemetrasenie veľmi neprospelo.:mee:
ani neuškodilo...
erzet
09.07.11,09:02
Operačná sála, nie operačný sál
V istej informácii, ktorá odznela v médiách, hovoriaci konštatoval, že v nemocnici treba zmodernizovať operačný sál. Autor výpovede použil na pomenovanie veľkej miestnosti, v ktorej sa operuje, podstatné meno mužského rodu sál. Pomenovanie miestnosti, ktoré má pôvod v nemčine, v spisovnej slovenčine sa ustálilo ako podstatné meno ženského rodu sála a v tejto podobe ho zaznačujú aj naše jazykové príručky. Správne teda je operačná sála podobne ako koncertná sála, prednášková sála, tanečná sála.
erzet
09.07.11,09:03
Šupátko je posúvač
Kto sa zaujíma o jazykovú kultúru, vie, že slová zakončené na príponu -tko, ktorými sa pomenúvajú názvy vecí, nástrojov a pod., okrem jednej výnimky, ktorým je slovo pravítko, nepatria medzi spisovné slová. Tak je to aj so slovom šupátko. Technické zariadenie slúžiace na posúvanie niečoho, napr. ako súčiastka iného zariadenia alebo stroja, má v slovenskej technickej terminológii názov posúvač, napr. kužeľový posúvač, hrdlový posúvač, automatický posúvač.
erzet
09.07.11,09:05
O skloňovaní slova princezná
V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť so slovom princezná v podobe princezna s krátkym a na konci a jeho skloňovaním podľa vzoru žena, teda od princezny, o princezne, dve princezny. V spisovnej slovenčine je podľa platnej kodifikácie správna iba podoba princezná s dlhým á na konci, ktorá sa skloňuje podľa vzoru gazdiná. Slovo princezná má v jednotnom čísle tvary princeznej, princeznú, o princeznej a v množnom čísle tvary princezné, princezien, princeznám, o princeznách, napr. denník princeznej, vidieť princeznú, film o princeznej, dve princezné, stretnutie princezien, o uhorských princeznách.
erzet
09.07.11,09:07
Pán Horský, ale manželia Horskí
Na Slovensku sú mnohí naši spoluobčania nositeľmi priezvisk, ktoré majú formu prídavných mien, napr. Nový, Horský, Košický. Takéto priezviská skloňujeme podľa vzoru pekný, teda Nového, Novému, o Novom, s Novým. V istých situáciách potrebujeme takéto priezviská použiť v tvare množného čísla, napr. po slovách bratia, súrodenci, manželia. Vtedy použijeme tvar nominatívu množného čísla ako pri prídavnom mene pekní, ktorý sa píše s mäkkým í na konci, teda bratia Noví, súrodenci Horskí, manželia Košickí.
erzet
09.07.11,09:12
Reaktor, v reaktore
V slovenčine máme pomerne veľkú skupinu prevzatých slov zakončených na -or, v ktorých sa pri skloňovaní samohláska o zachováva, napr. rotor, reaktor, akumulátor, karburátor. Tieto slová sa pravidelne skloňujú podľa vzoru dub, v lokáli jednotného čísla majú príponu -e a v nominatíve množného čísla príponu tvrdé -y, teda o pokazenom rotore, v jadrovom reaktore, v elektrickom akumulátore, v leteckom karburátore, dva rotory, štyri reaktory, automobilové akumulátory, pokazené karburátory.
erzet
09.07.11,09:14
Ožehavá téma?
Nedávno sme počuli odporúčanie, že na návšteve v spoločnosti, ktorú nepoznáme, nie v rozhovoroch vhodné venovať sa ožehavým témam. Treba však povedať, že prídavné meno ožehavý je nepotrebná výpožička z češtiny, ktorú v slovenčine môžeme nahradiť prídavným menom pálčivý. A komu by sa slovné spojenie pálčivá téma nevidelo vhodné na vyjadrenie toho, čo chce povedať, môže siahnuť aj za prídavnými menami háklivý, chúlostivý, citlivý, teda použiť slovné spojenia háklivá téma, chúlostivá téma, citlivá téma.
erzet
09.07.11,09:16
Ktoré sú šesťdesiate roky?
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s presným vymedzením rokov, ktoré sa skrývajú za slovnými spojeniami typu šesťdesiate roky. Niektorí zastávajú názor, že napríklad šesťdesiate roky dvadsiateho storočia sú roky od 1961 do 1970, iní zasa, že sú to roky od 1960 do 1969. Náležité chápanie je to druhé, teda šesťdesiate roky sú roky, v ktorých je číslovka šesťdesiat, podobne ako dvadsiate roky sú roky, v ktorých je číslovka dvadsať, tridsiate roky sú roky, v ktorých je číslovka tridsať, štyridsiate roky sú roky, v ktorých je číslovka štyridsať atď.
erzet
09.07.11,09:18
Exspirácia, nie expirácia
Na obaloch liekov sa vyznačuje čas účinnosti lieku, teda čas, dokedy sa môže príslušné balenie lieku používať bez toho, aby liek ohrozil toho, kto ho používa. Na pomenovanie tohto času sa vo farmácii používa z latinčiny prevzaté slovo exspirácia, v ktorom môžeme vyčleniť predponu ex- a slovný základ spirácia s pôvodným významom dýchanie. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s podobou expirácia, v ktorej sa vynecháva spoluhláska s. V spisovnej slovenčine je však správna podoba so zachovaním spoluhlásky s zo základu slova spirácia.
erzet
09.07.11,09:20
O písaní značky slova percento
V písomných prejavoch namiesto toho, aby sme vypísali celé slovo percento v príslušných pádových tvaroch, zvyčajne po číselnej hodnote napíšeme iba značku tohto slova. Ak sledujeme rozličné písané texty, môžeme si všimnúť, že značku slova percento nepíšu všetci rovnako. Niektorí ju oddeľujú medzerou od číselnej hodnoty zapísanej číslicami, iní ju neoddeľujú medzerou. Podľa slovenskej technickej normy o písomnostiach sa značky oddeľujú od číselnej hodnoty medzerou, a to platí aj o značke zastupujúcej slovo percento. Túto zásadu by sme mali vždy rešpektovať.
erzet
09.07.11,09:22
O výslovnosti predložky s
Predložku s, ktorá sa viaže s podstatným menom v inštrumentáli, pred slovami začínajúcimi sa na neznelú spoluhlásku vyslovujeme ako s, napr. [s_kňihou, s_ťetou, s_čiapkou]. Predložku s pred znelou spoluhláskou vyslovujeme ako [z], napr. [z_mamou, z_bubnom, z_nožom, z_ňiťou]. Toto pravidlo neplatí pri tvaroch osobných zámen, pri ktorých sa predložka s vždy vyslovuje ako [s], teda [s_ňím, s_ňou, s_nami, s_vami, s_ňimi]. Predložka so sa vyslovuje ako [zo], napr. [zo_silou, zo_zimou], ale v spojení so mnou sa vyslovuje ako spoluhláska s.
erzet
09.07.11,09:23
S ňím?
Slayer666
09.07.11,09:29
Erzet, s ňím preto, lebo to je fonematicky prepis. Aspon ja si to tak vysvetlujem, navyse, je to v zatvorkach.
erzet
09.07.11,20:15
aha, vyslovuje
erzet
11.07.11,06:23
Niet pochýb o niečom
Keď počujeme niekoho povedať, že nie je pochýb o pravdivosti jeho slov, chyba sa nám bude ťažko hľadať v jednotlivých slovách, lebo všetky slová v uvedenom vyjadrení sú správne. Chyba je však v spájaní. Na spojenie s genitívom podstatného mena sa v zápornej vete v našom jazyku nepoužíva slovesný tvar nie je, lež slovesná forma niet. Namiesto vyumelkovaného spojenia nie je pochýb treba upotrebiť ustálené spojenie niet pochýb, teda niet pochýb o pravdivosti jeho slov. Podobne vravíme, že o nezvestnom niet nijakých správ.
erzet
11.07.11,07:02
Latinské pády
1. pád (kto? čo?) – nominatív, nom.
2. pád ((z) koho? (z) čoho?) – genitív, gen.
3. pád (komu? čomu?) – datív, dat.
4. pád (koho? čo?) – akuzatív, ak.
6. pád (o) kom? (o) čom? + (s) kým? (s) čím?) – ablatív, abl.

Píše sa, že v latinke je iba 6. pádov, ale ja si matne pamätám aj na:
7. pád – instrumentál
erzet
11.07.11,07:04
Potítko a potná vložka
Slovo potítko vo vyjadrení treba vymeniť zvlhnuté potítko je v slovenčine nevhodne utvorené, preto ho nepokladáme za súčasť slovnej zásoby nášho spisovného jazyka. Ako spisovná náhrada slova potítko platí spojenie potná vložka, ktoré je všeobecne zrozumiteľné a každému jasné. Podľa toho aj citované vyjadrenie malo správne znieť: treba vymeniť zvlhnutú potnú vložku. Pred jednoslovným, ale nevhodne utvoreným a nejasne motivovaným pomenovaním potítko uprednostníme v spisovnom prejave viacslovné, no jasne motivované pomenovanie potná vložka.
erzet
11.07.11,07:06
Chcieť peniaze od niekoho
Sloveso chcieť vo význame požadovať sa v našom jazyku ustálene viaže s akuzatívom a s genitívom s predložkou od, teda chcieť od niekoho niečo. Predložkovou väzbou s predložkou od vyjadrujeme pôvodcu, tak ako to v slovenčine robíme aj v iných podobných prípadoch. Nahrádzanie tohto ustáleného vyjadrenia spojením s predložkou po a lokálom podstatného mena, teda napríklad chcel po ňom peniaze, nie je v spisovnej slovenčine odôvodnené ani správne, lebo predložka po v našom jazyku nemá význam pôvodcu. Správne teda povieme chcel od neho peniaze.
erzet
11.07.11,07:08
Okrem iného uviedol
Predložka mimo sa v spisovnej slovenčine používa, keď chceme povedať, že niečo je vyňaté z istého miesta, času alebo deja. Ide o také vyjadrenia ako strela dopadla mimo cieľa, byť mimo podozrenia. Keď však predložku mimo použijeme vo význame predložky okrem, takéto vyjadrenie už stojí mimo rámca spisovného jazyka. To značí, že vo vyjadrení mimo iného uviedol žiada sa vo verejnom prejave predložku mimo nahradiť predložkou okrem, t. j. okrem iného uviedol.
erzet
11.07.11,07:09
Rozdiely vidieť na prvý pohľad
Medzi osobitosti nášho jazyka patrí aj to, že slovesá zmyslového vnímania typu vidieť, počuť, cítiť, badať sa v prítomnom čase upotrebúvajú bez tvaru pomocného slovesa byť, teda bez tvarov je, sú. Ustálene hovoríme a píšeme: Rozdiely vidieť na prvý pohľad. V povetrí už cítiť jar. Tvary pomocného slovesa byť by v takýchto vetách boli neorganické a zbytočné. Nepotrebujeme povedať Rozdiely sú vidieť na prvý pohľad, V povetrí už je cítiť jar, lebo plnohodnotne a správne sa vyjadríme bez tvarov slovesa byť, t. j. Rozdiely vidieť na prvý pohľad. V povetrí už cítiť jar.
erzet
11.07.11,07:12
Kresbový, nie kresebný
Keď počujeme odborníka povedať, že kresebný prejav dieťaťa je primeraný veku, istotne mu porozumieme, hoci pravdepodobne nebudeme stotožnení s formou, ktorú vo svojom prejave použil. Podoba prídavného mena kresebný totiž nepatrí medzi prostriedky nášho spisovného jazyka. Od základu kresba sa vzťahové prídavné meno tvorí pravidelne príponou -ový, tak ako sa to deje pri mnohých ďalších podobných prídavných menách. Za primeraný veku teda bolo treba označiť kresbový prejav dieťaťa.
erzet
11.07.11,07:13
Predložka nepatrí k predložke
Keď sa stretneme s vetou Taký film z pre mňa nie celkom pochopiteľných dôvodov býva označovaný ako kontroverzný, istotne sa pristavíme pri neprehľadnom spojení predložiek z pre vo vyjadrení z pre mňa nepochopiteľných dôvodov. Takéto málo zrozumiteľné vyjadrenie sprehľadníme, keď medzi predložky vsunieme podstatné meno, s ktorým sa prvá predložka spája. Tak dostaneme podobu, ktorá je na počutie aj na čítanie prijateľnejšia: z dôvodov pre mňa nepochopiteľných. Ešte jednoduchšie sa vyslovíme, keď z druhého predložkového spojenia spravíme vedľajšiu vetu: z dôvodov, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné.
erzet
11.07.11,07:15
Koruna sa posilnila
V našom jazyku máme veľmi zreteľne vyjadrený rozdiel medzi nezvratným predmetovým slovesom posilniť niečo, napr. obranu, a zvratným bezpredmetovým slovesom posilniť sa, napr. obrana sa posilnila. Tento rozdiel medzi nezvratným a zvratným slovesom sa žiada dodržiavať, aj keď je reč o posilňovaní našej meny. Je teda nevyhnutné hovoriť, že koruna sa posilnila. Vyjadrenie nezvratným slovesom, t. j. koruna posilnila, hodnotíme ako slangové a to do verejného spisovného prejavu nepatrí. Vo verejnom prejave treba používať vyjadrenie koruna sa posilnila.
erzet
11.07.11,07:17
Netrafiť do bránky
Vyjadreniam typu netrafil sa do bránky, netrafil som sa do cieľa treba vyčítať jazykovú chybu. Tá spočíva v používaní nenáležitej podoby slovesa, t. j. netrafiť sa. V našom spisovnom jazyku sa totiž oddávna vyskytuje nezvratná podoba trafiť, netrafiť niečo alebo trafiť, netrafiť do niečoho. Táto nezvratná podoba je v spisovnej slovenčine ustálená a všeobecne zrozumiteľná, preto ju netreba nahrádzať novou, zvratnou podobou trafiť sa, netrafiť sa do niečoho. Správne teda vravíme netrafil do bránky, netrafil som do cieľa.
erzet
11.07.11,07:18
O písaní zámen
V súčasnosti často dostávame otázku, či sa zmenili zásady písania tvarov osobného zámena vy a privlastňovacieho zámena váš v korešpondencii. Na túto otázku môžeme stručne odpovedať: nič sa nezmenilo. V listoch, na pohľadniciach, ale aj v rámci elektronickej pošty, teda v mejloch, osobné zámená vy, vás, vám, vami a privlastňovacie zámená váš, vášho, vášmu, vaším, vašich, vašimi atď. píšeme vždy s veľkým začiatočným písmenom. Táto zásada platí bez ohľadu na to, či píšeme jednotlivcovi, ktorému vykáme, alebo kolektívu, organizácii či inštitúcii.
erzet
11.07.11,07:19
Pracovná zmena
Zdá sa, že viacerým používateľom slovenčiny robí problémy správne písanie slova zmena vo význame vymedzený pracovný čas zamestnanca. Aspoň tak sa to ukazuje z otázok, ktoré dostávame. Preto je vhodné znova pripomenúť, že slovo zmena a odvodené slová zmenový, zmenár, dvojzmenný, trojzmenný, ktoré poznáme napríklad zo spojení ranná zmena, nočná zmena, pracovná zmena, zmenový majster, dvojzmenná prevádzka a pod., píšeme v zhode s výslovnosťou s písmenom z.
avalik
11.07.11,07:37
Potítko a potná vložka

Slovo potítko vo vyjadrení treba vymeniť zvlhnuté potítko je v slovenčine nevhodne utvorené, preto ho nepokladáme za súčasť slovnej zásoby nášho spisovného jazyka. Ako spisovná náhrada slova potítko platí spojenie potná vložka, ktoré je všeobecne zrozumiteľné a každému jasné. Podľa toho aj citované vyjadrenie malo správne znieť: treba vymeniť zvlhnutú potnú vložku. Pred jednoslovným, ale nevhodne utvoreným a nejasne motivovaným pomenovaním potítko uprednostníme v spisovnom prejave viacslovné, no jasne motivované pomenovanie potná vložka.

potítko = potná vložka? to je čo? :eek:
zatiaľ som sa stretla len s potítkom na ruke ... sú aj iné?
Slayer666
11.07.11,08:20
Latinské pády
1. pád (kto? čo?) – nominatív, nom.
2. pád ((z) koho? (z) čoho?) – genitív, gen.
3. pád (komu? čomu?) – datív, dat.
4. pád (koho? čo?) – akuzatív, ak.
6. pád (o) kom? (o) čom? + (s) kým? (s) čím?) – ablatív, abl.

Píše sa, že v latinke je iba 6. pádov, ale ja si matne pamätám aj na:
7. pád – instrumentál

Tu ta poopravim. Latincina mala tieto pady:
Nominativ
Genitiv
Dativ
Akuzativ
Ablativ
Vocativ
Lokativ (zriedkavo)

Slovencina ma tieto pady:
Nominativ
Genitiv
Dativ
Akuzativ
Vokativ (zriedkavo)
Lokal
Instrumental
erzet
11.07.11,08:26
mne sa páči lokálmimotemy
misoft
11.07.11,15:35
A ďalšie pády:
79541
:D
erzet
12.07.11,06:07
Parcela, parcely, o parcelách
V minulosti sme už upozorňovali na to, že slovo formula sa skloňuje podľa vzoru žena a že v genitíve jednotného čísla a nominatíve množného čísla má tvar formuly, napr. preteky formuly jeden. To isté platí aj o skloňovaní slova parcela. Podstatné meno parcela má v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar parcely, napr. z jednej parcely urobili dve parcely, v lokáli jednotného čísla má tvar o parcele, v genitíve množného čísla tvar parciel, v datíve množného čísla tvar parcelám a v lokáli množného čísla tvar o parcelách.
erzet
12.07.11,06:11
Oslo, z Osla
Isto každý vie, že hlavným mestom Nórska je Oslo. Nie každý však správne používa tento názov v rámci vety. Preto hodno pripomenúť, že názov Oslo sa svojím zakončením na samohlásku o zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu a pravidelne sa skloňuje podľa vzoru mesto. Správne teda vravíme: Vrátil sa z Osla. Oslu pridelili konanie majstrovstiev sveta. Majstrovstvá Európy boli v nórskom Osle. Pri Osle sa vykoľajil vlak. Ozónová diera nad Oslom sa zväčšila.
erzet
12.07.11,06:13
Doktorand, doktorandský, doktorandúra
Vysokoškolský študent môže po skončení magisterského štúdia pokračovať v štúdiu, ktorým sa pripravuje aj na vedeckú prácu. Takáto forma štúdia sa nazýva doktorandské štúdium a ten, kto absolvuje doktorandské štúdium, je doktorand. Na konci slova doktorand aj v prídavnom mene doktorandský píšeme d. Spoluhláska d je aj v odvodenom slove doktorandúra, ktorým sa jednoslovne pomenúva doktorandské štúdium, ale aj miesto na doktorandskom štúdiu, napr. Pred rokom nastúpil na doktorandúru. Počas doktorandúry bol na zahraničnej stáži.
erzet
12.07.11,06:14
Ovčie, z Ovčia, v Ovčí
Na Slovensku máme niekoľko obcí alebo častí obcí, ktorých názvy vznikli z tvarov živočíšnych prídavných mien, napr. Jastrabie, Srnie, Vranie. Takéto názvy sa skloňujú podľa vzoru podstatných mien stredného rodu vysvedčenie, napr. z Jastrabia, v Jastrabí, z Horného Srnia, v Hornom Srní. Do radu týchto názvov patrí aj názov východoslovenskej obce Ovčie. Aj tento názov v spisovnom jazyku skloňujeme podľa vzoru vysvedčenie. Správne teda je: Pochádza z Ovčia. Narodil sa v Ovčí.
erzet
12.07.11,06:15
Rasový a rasistický
Prídavné meno rasový je utvorené od podstatného mena rasa s významom súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od iného súhrnu jednotlivcov a používame ho v spojeniach ako rasový útok, rasová odlúčenosť, rasová neznášanlivosť, rasové predsudky. Prídavné meno rasistický je utvorené od podstatného mena rasista s významom stúpenec rasizmu, t. j. nehumánnej teórie o nadradenosti jednej rasy nad druhou a používa sa napríklad v spojeniach rasistický čin, rasistický extrémizmus, rasistické správanie, rasistické prejavy, rasistické hnutia. Spájateľnosť prídavných mien rasový a rasistický nie je vždy rovnaká.
erzet
12.07.11,06:17
Námestie slobody, nie námestie Slobody
V slovenčine máme aj také názvy verejných priestranstiev, v ktorých druhové označenie ulica či námestie stojí na začiatku názvu a za ním je podstatné meno v genitíve, napr. Námestie slobody, Ulica partizánov. Druhové označenie je v nich súčasťou vlastného mena, preto ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Podľa platných pravopisných pravidiel v názve Námestie slobody v slove námestie napíšeme veľké N a v slove slobody napíšeme malé s, v názve Ulica partizánov v slove ulica napíšeme veľké U a v slove partizánov napíšeme malé p.
erzet
12.07.11,06:19
Nie posledne, ale minule
V dialógu istej hry odznela v rámci repliky veta Posledne ste sľúbili, že ma pozvete na obed. Príslovka posledne nie je spisovná a ako príslovku času ju nezaznamenáva ani Krátky slovník slovenského jazyka. V spisovných prejavoch treba namiesto nej používať príslovky minule, nedávno, naposledy alebo spojenia ostatný raz, minulý raz. Veta citovaná na začiatku mala teda znieť napríklad takto: Minule ste sľúbili, že ma pozvete na obed.
erzet
12.07.11,06:21
Platí sa vopred
Pri objednávaní nejakých služieb dodávateľ spravidla žiada preddavok. V tejto súvislosti niekedy môžeme počuť, ale aj čítať na objednávke vetu Platí sa predom. Slovko predom súčasné kodifikačné príručky nezaznamenávajú, namiesto neho je naporúdzi príslovka času vopred. V rámci informácie, ale aj na objednávke treba teda použiť vetu Platí sa vopred.
erzet
12.07.11,06:22
Je vám to putna?
V novinárskom rozhovore s istou speváčkou na otázku, či sa necíti súčasťou šoubiznisu, zaznela odpoveď: Je mi to putna. Tomuto českému frazeologizmu mnohí Slováci nerozumejú a v slovenčine ani nie je potrebný, lebo nevšímavosť, ľahostajnosť a ďalšie príbuzné pocity vyjadrujeme ustáleným spojením je mi to jedno alebo konštatáciou nezaujíma ma to. V tejto súvislosti možno spomenúť aj zabúdaný zastaraný výraz Je mi to šuviks, ktorý má príznak silnej expresivity.
erzet
12.07.11,06:23
Leje ako z vreca
Veľa intenzitných porovnávacích frazeologizmov sa vzťahuje na dážď, napr. leje ako z krhly, leje ako z putne, leje ako z vedra. Zaznamenali sme aj podobu leje ako z vreca. Pristavujeme sa pri nej aj preto, že v slovníkoch sa nenachodí, no neodmietame ju. Aj vrece zapadá totiž do radu predmetov, cez ktoré sa voda ľahko vylieva. Frazeologizmus leje ako z vreca je prijateľný, no menej frekventovaný.
erzet
12.07.11,06:25
Nie nerus, ale Nerus
V spojení slov vychovávať Rusov aj z Nerusov, ktoré sme nedávno čítali, urobíme pravopisnú chybu, ak slovo Nerus v príslušnom tvare napíšeme s malým začiatočným písmenom. Takéto pomenovania so záporovou časticou ne-, ktoré vznikli z názvov národov, píšu sa s veľkým začiatočným písmenom, lebo ich chápeme ako vlastné mená. S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj vlastné mená Neslovák, Nerakúšan, Nefrancúz.
erzet
13.07.11,08:21
Ani poťažne, ani poťažmo
V nadpise článku Základ pre udržanie, poťažne obnovenie divadla, ktorý sme čítali v istom časopise, použila sa častica poťažne. Súčasné normatívne príručky túto časticu už neuvádzajú, hoci dávnejšie ju registrovali aj v podobe poťažmo. Teraz namiesto obidvoch variantov kodifikácia vyžaduje používať častice vlastne, prípadne, respektíve, eventuálne, preto aj nadpis článku mal mať napríklad takúto podobu: Základ na udržanie, prípadne obnovenie divadla.
erzet
13.07.11,08:23
Za siedmimi morami
V komentároch k prírodopisným filmom je celkom prirodzený vysoký výskyt slova more. S jednotlivými pádmi sa zaobchádza náležite, výnimkou je iba inštrumentál množného čísla, pri ktorom sa môžeme stretnúť s tvarom morami, ale aj moriami. Správny je však iba tvar morami. Ťažkosti s používaním inštrumentálu množného čísla slova more pomáha preklenúť zaradenie ku skloňovaciemu vzoru, ktorým je vzor srdce, prípadne aj začiatky niektorých rozprávok. Spomeňte si: Za siedmimi horami, za siedmimi morami.
erzet
13.07.11,08:25
Poriadač?
Dokumenty, záznamy, bankové výpisy a pod. ukladáme do obalov. V jednom reklamnom plagáte mal takýto obal názov poriadač. Zreteľne za ním vidieť české slovo pořadač. V slovenčine však máme na takýto obal pomenovanie usporadovač. Ak využijeme ako motiváciu pomenovania činnosť, ako sa spisy ukladajú, možno počítať aj so slovesom zaraďovať, resp. jeho odvodeninou zaraďovač. Upotrebiteľný je aj prevzatý vžitý názov šanón alebo viacslovný názov obal na spisy.
erzet
13.07.11,08:26
Vytknúť, vytýkať
Z médií sme sa dopočuli, že predsedovi vlády vytýkali účasť na recepcii istého vyslanectva. Sloveso vytýkať Krátky slovník slovenského jazyka síce uvádza, ale upozorňuje, že vhodnejšie sú slovesá vyčítať, vyčitovať. Slovník neuvádza slovo výtka, registruje iba slovo výčitka. Okrem slovies vyčítať a vyčitovať je v podobných situáciách naporúdzi aj sloveso zazlievať. Zhŕňame: slovo výtka je v spisovnom prejave nepoužiteľné a namiesto slovies vytknúť a vytýkať uprednostňujeme slovesá vyčítať a vyčitovať alebo zazlievať.
erzet
13.07.11,08:28
Vyhlásená priateľka?
Dozvedeli sme sa, že na rozlúčkovom zápase amerického tenistu Agassiho bola aj jedna z jeho vyhlásených priateliek Barbra Streisandová. Aká je to vyhlásená priateľka? Nech už vezmeme do úvahy ktorýkoľvek z významov slovesa vyhlásiť, ide o významy oznámiť, slávnostne vymenovať, dôrazne povedať, úradne označiť, vždy sa ukáže, že príčastie vyhlásený je vo východiskovom príklade nevhodné. Je to iba nepodarený prevod českého slova věhlasný, ktorého slovenské ekvivalenty sú slávny, chýrny, vychýrený. Streisandová nie je teda vyhlásená, lež chýrna, vychýrená, slávna Agassiho priateľka.
erzet
13.07.11,08:29
Open je otvorený
Jazyk športovcov a športových redaktorov býva popretkávaný zbytočnými anglicizmami. Nechýbajú medzi nimi ani hybridné slovné spojenia, v ktorých je prívlastok anglické slovo a podstatné meno je domáce, napr. open zápas, open turnaj, éra open tenisových turnajov. Keby anglické slovo open nemalo priliehavý slovenský ekvivalent, ktorým je slovo otvorený, azda by sa takéto slovné spojenia dali akceptovať. Takto sú iba neužitočnou záťažou v rečovej komunikácii. V slovenčine úplne vystačíme s výrazmi otvorený zápas, otvorený turnaj.
erzet
13.07.11,08:31
Bludný kruh, začarovaný kruh
Komplikované bezvýchodiskové situácie často označujeme frazeologizmom je to bludný kruh, je to začarovaný kruh. Prívlastky bludný, začarovaný sú v ňom nezastupiteľné inými prívlastkami, napr. ani prívlastkom uzavretý, ako sa to stalo v správe o opakovanom zatváraní a prepúšťaní defraudantov národného majetku. Iné ako ustálené prívlastky bludný, začarovaný rozrušujú významovú štruktúru frazeologizmu, ktorý má pôvod v latinčine, v latinskom frazeologizme circulus vitiosus, ktorého doslovný preklad by bol chybný kruh.
erzet
13.07.11,08:32
Nepreháňajme s univerbizáciou čiže so zjednoslovňovaním
V súčasnosti badať v komunikácii výraznú tendenciu zjednoslovňovať viacslovné názvy, čiže tvoriť univerbizované výrazy. A tak namiesto názvu cestovná kancelária stretáme podobu cestovka, fotografický aparát je foťák, mimovládna organizácia je mimovládka atď. O takto vzniknutých univerbizovaných podobách platilo a stále platí, že mnohé sú silno príznakové, preto nemajú miesto v novinovom ani elektronickom spravodajstve. V spravodajstve je napríklad namiesto príznakového slova mimovládka primerané používať slovné spojenie mimovládna organizácia.
erzet
13.07.11,08:33
Depka, vysvečko
Rovnoznačné slová, synonymá, vytvárajú synonymické dvojice, ale aj synonymické rady (často veľmi dlhé). Členom týchto radov môžu byť aj nespisovné slová. Synonymickú dvojicu tvoria napr. slová depresia-depka, vysvedčenie-vysvečko. Druhé členy týchto dvojíc sú utvorené nezvyčajným spôsobom a sú prvkami mládežníckeho slangu. Majú miesto v živom jazykovom styku mládeže a v umeleckej literatúre. Mimo tejto oblasti sa silno pociťuje ich slangovosť, čo sa v písomných prejavoch aj označuje úvodzovkami alebo iným typom písma.
erzet
13.07.11,08:35
Slovo zbožie, falošný priateľ prekladateľa z češtiny
Hoci podstatné meno zbožie vo význame obilie patrí do základnej slovnej zásoby, predsa sa niekedy nepoužije správne. Napríklad: Bez týchto požiadaviek by zbožie nebolo vyrobené; nedostatok prostriedkov na konzumné zbožie. V obidvoch prípadoch ide o poslovenčenie českého slova zboží, ktoré má význam tovar, výrobky. Práve tieto slová sa mali použiť v citovaných príkladoch, teda Bez týchto požiadaviek by tovar nebol vyrobený; nedostatok prostriedkov na konzumné výrobky. České slovo zboží sa ukázalo ako falošný priateľ prekladateľa, tak sa totiž volajú slová lákajúce formovou blízkosťou, ale s rozličným obsahom.
erzet
13.07.11,08:36
Oči a oká
Slovom oko pomenúvame orgán zraku, ale aj niečo, čo sa tomuto orgánu podobá, napr. oko siete, mastné oko na polievke. Zaujímavosťou tohto podstatného mena stredného rodu je, že v množnom čísle nemá vždy rovnaké tvary. Keď slovom oko pomenúvame orgán zraku, má tvary so spoluhláskou č, napr. modré oči, hľadieť do očí, v očiach sa jej zračí smútok. Keď slovom oko pomenúvame niečo podobné zrakovému orgánu, má v množnom čísle tvary so spoluhláskou k, napr. mastné oká na polievke, chytať zver do ôk, zachytiť sa v okách siete, plachta s kovovými okami.
erzet
14.07.11,09:20
Prijať, prijme, ale príjem
V slovese prijať a v jeho tvaroch je krátke i, napr. prijmem akúkoľvek prácu, poslanec prijme zahraničnú delegáciu, prijmeme robotníkov na stavbu, do lakovne prijmú štyroch lakovačov. Na rozdiel od slovesa prijať a jeho tvarov v podstatnom mene príjem je dlhé í, napr. príjem televízneho signálu, snívať o vysokom príjme, dosahovať vysoké príjmy. Majme na pamäti, že v inzerátoch, v ktorých sa ponúka zamestnanie, treba používať tvary slovesa prijať s krátkym i, teda prijmeme predavačky, prijmeme pokladníčky, prijmeme robotníkov.
erzet
14.07.11,09:22
Latový rošt, nie laťový rošt
V istej reklame nám ponúkali postele, v ktorých je laťový rošt, v inej zasa uvádzali, že pod drevený obklad treba zhotoviť laťový rošt. V tomto slovnom spojení sa však použilo nesprávne prídavné meno laťový. V slovenčine totiž na pomenovanie tenšej obyčajne drevenej dosky používame slovo lata s tvrdou spoluhláskou t a od tohto podstatného mena je utvorené prídavné meno latový, v ktorom je takisto tvrdá spoluhláska t. V posteli teda môžeme mať latový rošt a latový rošt sa zhotovuje aj pod drevený obklad.
erzet
14.07.11,09:23
Odber krvi, nie krve
Niekedy môžeme počuť alebo čítať slovné spojenia, v ktorých sa vyskytuje tvar genitívu slova krv v podobe krve, napr. stopy krve, odber krve, zabrániť vdýchnutiu krve. Podstatné meno krv sa skloňuje podľa vzoru kosť, z čoho vyplýva, že v genitíve jednotného čísla je správny tvar s mäkkým i, teda krvi. Slovné spojenia, ktoré sme spomenuli na začiatku, majú teda správnu podobu stopy krvi, odber, krvi, zabrániť vdýchnutiu krvi.
erzet
14.07.11,09:25
Kláves, nie klávesa
Na klavíri aj na niektorých iných hudobných nástrojoch je klapka, ktorú stláčame, aby sme vylúdili nejaký tón. Táto klapka sa volá kláves. Je to podstatné meno mužského rodu, ktoré skloňujeme podľa vzoru dub. Správne teda vravíme stlačiť kláves, poškodený kláves, z čiernych klávesov, o bielych klávesoch, so všetkými klávesmi. Kláves, resp. klávesy ako súčiastky, ktoré stláčame, máme aj na rozličných strojoch a prístrojoch, napr. na písacom stroji, na klávesnici počítača a pod. Aj v tomto prípade používame podstatné meno mužského rodu kláves.
erzet
14.07.11,09:36
Webová stránka, nie webovská stránka
Kto používa internet, často siaha za prídavným menom naznačujúcim súvislosť s názvom celosvetovej informačnej služby v rámci internetu. V jazykovej praxi sa používa prídavné meno webový utvorené príponou -ový, ktorou sa tvoria vzťahové prídavné mená od názvov vecí, niekedy však aj prídavné meno webovský utvorené príponou -ovský, ktorou sa však v slovenčine tvoria vzťahové prídavné mená od názvov osôb. Keďže v tomto prípade nejde o naznačenie vzťahu k osobe, za správne sa pokladá iba prídavné meno webový a slovné spojenie webová stránka.
erzet
14.07.11,09:39
Lakírnické práce?
V reklamných textoch alebo inzerátoch sa niekedy ponúka vykonávanie lakírnických prác. V slovenčine na pomenovanie činnosti natierania lakom máme sloveso lakovať, ktoré je základom na utvorenia aj ďalších slov. Toho, kto natiera lakom, teda kto lakuje, voláme lakovač alebo lakovník, nie lakírnik. Preto aj práce, ktoré vykonáva lakovač či lakovník, sú lakovačské práce či lakovnícke práce. Tieto práce môžeme nazvať aj lakovacie práce. V inzerátoch a reklamách sa má ponúkať vykonávanie lakovačských, lakovníckych či lakovacích prác.
erzet
14.07.11,09:40
Deti vyrastali samy
Čítali sme vetu Deti vyrastali samé. Vo vete sa vyskytuje zámeno samé, ktoré do nej nepatrí, lebo samý značí len taký, čistý, rýdzi a takýto význam autor vety isto nemal na mysli. Vete rozumieme iba tak, že v nej ide o význam bez prítomnosti iných či konkrétne bez výchovného pôsobenia iných. Tento význam sa v našom jazyku vyjadruje zámenami sám, sama, samo, v množnom čísle sami s mäkkým i, keď je reč o mužskom životnom rode, v ostatných prípadoch píšeme na konci tvrdé y. Veta teda mala znieť Deti vyrastali samy.
erzet
14.07.11,09:42
Nemá toľko času
Veta Nemá toľko veľa času, ktorú sme nedávno počuli, pôsobí na citlivého požívateľa spisovnej slovenčiny istou neusporiadanosťou, lebo je v nej znásobený údaj o množstve času. Je tam aj zámeno toľko, aj číslovka veľa, ktoré vyjadrujú ten istý význam, a pritom stačí jedno z týchto slov, aby sme vo vete dosiahli poriadok. Správne teda je, keď povieme: Nemá toľko času alebo Nemá tak veľa času. Obidve podoby vety sú úplne rovnocenné a majú rovnaký význam.
erzet
14.07.11,09:43
Mať pokoru pred dačím
Väzby slovies a nimi zviazaných podstatných a prídavných mien sú v jednotlivých jazykoch veľmi špecifické a treba sa ich jednoducho naučiť. Ovládať treba predovšetkým väzby domácich slov a nedopúšťať sa kríženia ich väzieb. Keď napr. počujeme spojenie pokora k vyššej bytosti, citlivé ucho zistí, že k slovu pokora predložka k nepatrí. Slovo pokora sa v našej spisovnej reči ustálene viaže s predložkou pred a s inštrumentálom. Vravíme teda, že máme pokoru pred vyššou bytosťou.
erzet
15.07.11,05:44
Chcel by som sa spýtať, ako by ste preložili do slovenčiny slovo jímka v súvislosti s havarijnou jímkou? Teda nejaký zberač, šachta...
erzet
15.07.11,05:46
Celkom nie je dovedna
Vo vetách typu Bol tam celkom deväťkrát alebo Na cvičení sa zúčastnilo celkom 150 vojakov príslovka celkom upozorňuje na seba v zápornom zmysle, lebo v spisovnej slovenčine má úplne iný význam. Ten je zjavný napríklad zo spojenia To je celkom iný tovar. Ide o význam úplne, v úplnosti, dokonale, a ten nemožno zamieňať za význam dovedna, spolu, úhrnom, ktorý sa príslovke celkom pripisuje v uvedených nevhodných vyjadreniach. Tie mali správne znieť takto: Bol tam dovedna deväťkrát. Na cvičení bolo spolu 150 vojakov.
erzet
15.07.11,05:48
Niet úniku
Keď počujeme vyjadrenie Nie je únik, tak ako to tvrdí istá reklama, nie sme si istí, či to autori myslia vážne, lebo únik z istej situácie je možný alebo nie je možný. Keď sa v našom jazyku signalizuje istá bezvýchodisková situácia, možno to povedať aj ináč. Na také situácie sa využívajú vety typu Niet úniku alebo Niet východiska. V nich sa na popieranie používa záporná forma slovesa byť, t. j. tvar niet, a tvar genitívu príslušného podstatného mena. Na tento typ vety v slovenčine sa dosť zabúda.
erzet
15.07.11,05:49
Zablahoželať niekomu k výberu témy
Kríženie slovesných väzieb sa zo štylistického hľadiska posudzuje záporne. Pozorný používateľ nášho jazyka pri počutí formulácie, že niekto zablahoželal niekomu za šťastný výber témy, spozná, že spojenie zablahoželať za niečo nie je v poriadku, lebo sloveso zablahoželať sa v slovenčine viaže s predložkou k a nie s predložkou za. Nevhodná predložka za sa k tomuto slovesu zjavne preniesla od slovesa poďakovať sa s väzbou poďakovať sa niekomu za niečo. Skríženie väzieb dvoch slovies nie je v pozornej reči vítané, preto keď máme zablahoželať, tak iba niekomu k niečomu.
erzet
15.07.11,05:50
Rozprávať sa s niekým po anglicky
Keď počujeme spojenie rozprávať na niekoho anglicky, to akoby nám v pozadí znel jeho český model mluvit na někoho anglicky. V našom jazyku totiž nerozprávame na niekoho, lež rozprávame sa s niekým a teda aj rozprávame sa s niekým po anglicky. Predložková väzba slovesa rozprávať sa je opretá o rovnakú väzbu pri početných iných slovesách s významom rozprávania, napr. hovoriť s niekým, vyjednávať s niekým, dohodovať sa s niekým, konverzovať s niekým, a tak aj rozprávať sa s niekým.
erzet
15.07.11,05:52
Dať si lístok potvrdiť lekárovi
V ostatnom čase pozorujeme zanedbávanie pôvodnej slovenskej väzby so slovesom dať a jej nahrádzanie väzbou so slovesom nechať, a tak počujeme vety s neslovenskými väzbami Nechať si lístok potvrdiť lekárovi. Nechať sa oholiť holičovi. Nechať si vyoperovať slepé črevo. Sloveso nechať tu má pasívny význam, ten však nie je na mieste. V daných vetách je podmet aktívny, preto sa v nich vyžaduje sloveso dať, t. j. Dať si lístok potvrdiť lekárovi. Dať sa oholiť holičovi. Dať si vyoperovať slepé črevo.
erzet
15.07.11,05:55
Popravná čata
Vzťahové prídavné meno od slovesa popraviť sa v spisovnej slovenčine tvorí nie pomocou prípony -čí, t. j. popravčí, lež príponou -ný, t. j. popravný. Podľa toho sú spojenia typu popravčia čata, popravčie miesto, s ktorými sa ešte občas možno stretnúť aj vo verejných rečových prejavoch, utvorené nevhodne. Za náležité v spisovnom jazyku treba pokladať iba spojenia s prídavným menom utvoreným spomínanou príponou -ný, t. j. popravný, preto je správne iba popravná čata, popravné miesto.
erzet
15.07.11,05:58
Vrchy v hmle nevidieť
V našom spisovnom jazyku máme skupinu slovies, ktoré sa pri utváraní neurčitkovej vety v prítomnom čase nespájajú so sponovým slovesom byť, lež fungujú bez neho. Sú to slovesá s významom zmyslového vnímania. Preto povedzme sloveso vidieť v zápornej vete nepoužívame v podobe nie je vidieť, ako sme to nedávno počuli vo vete Vrchy v hmle nie je vidieť. V spisovnej reči používame iba samo sloveso vidieť v zápornej forme, t. j. nevidieť. Veta mala teda mať náležitú podobu Vrchy v hmle nevidieť.
erzet
15.07.11,06:00
Hlohovský i hlohovecký
Medzi používateľmi jazyka niekedy vznikajú diskusie, či od miestneho názvu Hlohovec má prídavné meno podobu hlohovský, alebo podobu hlohovecký. Záujemca môže odpoveď nájsť v Pravidlách slovenského pravopisu v časti Zoznam obcí na Slovensku, kde sa uvádzajú aj odvodené obyvateľské mená a prídavné mená. A tam sa uvádzajú obidve podoby prídavného mena, teda hlohovský aj hlohovecký. Závisí iba od autora výpovede, ktorú podobu si vyberie a bude používať, lebo obidve podoby hlohovský aj hlohovecký sú správne.
erzet
15.07.11,06:01
Spresniť či upresniť?
V jazykových prejavoch sa občas stretáme so slovesom upresniť v spojeniach ako upresniť požiadavky, upresniť zoznam účastníkov. Vynára sa otázka, či toto sloveso v spisovnej slovenčine potrebujeme, keďže význam urobiť presnejším, presným zvyčajne vyjadrujeme slovesom spresniť. Krátky slovník slovenského jazyka sloveso upresniť síce uvádza, ale s poznámkou: vhodnejšie spresniť. Preto aj v spojeniach, ktoré sme uviedli na začiatku, ale aj v iných spojeniach odporúčame používať sloveso spresniť, teda spresniť požiadavky, spresniť zoznam účastníkov.
erzet
15.07.11,06:02
Zastaraný, nie zastaralý
Niekedy počujeme slovné spojenia zastaralé slovo, zastaralé stroje, pôsobí zastaralo. Treba však vedieť, že v spisovnej slovenčine sa trpné príčastia tvoria príponami -tý alebo -ný, napr. vypratý sveter, vybraný vkus. Z niektorých príčastí vznikajú aj prídavné mená a z nich príslovky a podstatné mená. Tak je to aj s príčastím zastaraný, z ktorého máme prídavné meno zastaraný, príslovku zastarano a podstatné meno zastaranosť. Preto sú správne spojenia zastaraný názor, zastarané slovo, zastarané stroje, pôsobí zastarano.
erzet
16.07.11,17:07
Euro, eurá, eur
V súčasnosti sa veľa hovorí o zavedení menovej jednotky Európskej únie euro aj na Slovensku. Slovo euro sa svojím zakončením zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto, a má tieto tvary eura, euru, o eure, s eurom, dve eurá, päť eur, eurám, o eurách, eurami. Pri používaní slovo euro vo vete nesmieme zabúdať na jeho správny tvar, napr. bez jedného eura, lístok stojí tri eurá, sto eur nám vystačí na týždeň. Osobitne upozorňujeme na tvar genitívu množného čísla eur, v ktorom sú hlásky e, u krátke.
erzet
16.07.11,17:09
Dueto, nie duet
Slovom dueto prevzatým z taliančiny pomenúvame spev dvoch spevákov súčasne alebo skladbu pre takýto spev. Na pomenovanie takéhoto spevu alebo takejto skladby máme aj domáce slovo dvojspev. Obidve slová sú správne a popri slove dueto aj podoba duo. Nie je však správne, ak namiesto podstatného mena stredného rodu dueto použijeme podobu mužského rodu duet, na čo osobitne upozorňuje aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka. Preto napríklad vravme známe dueto či známy dvojspev z Verdiho opery, husľové dueto či husľové duo.
erzet
16.07.11,17:11
S pletacou priadzou, nie s pletaciou priadzou
Nezriedka sa stretáme s otázkou, či tvar inštrumentálu jednotného čísla slov typu pletací má v ženskom rode správnu podobu pletacou alebo pletaciou, teda či máme hovoriť s pletacou priadzou, alebo s pletaciou priadzou. Odpoveď je jednoduchá: v inštrumentáli jednotného čísla ženského rodu máme iba príponu -ou, nie príponou -iou, a tak ako vravíme s cudzou knihou, správne je aj s pletacou priadzou, so stojacou lampou, s husacou masťou.
erzet
16.07.11,17:12
Došlá pošta, vyšlá pošta?
V administratíve sa často stretáme so slovným spojením došlá pošta a najnovšie už aj so spojením vyšlá pošta. Hoci v našich slovníkoch sa prídavné meno došlý uvádza, nájdeme pri ňom poznámku, že ide o slovo z administratívnej oblasti, a pri ňom synonymné výrazy dôjdený a prijatý. Namiesto spojenia došlá pošta môžeme používať spojenie prijatá pošta, prípadne aj dôjdená pošta. V nijakom prípade by sme však nemali hovoriť o vyšlej pošte, ale iba o odoslanej pošte.
erzet
16.07.11,17:14
Výdavky, nie výdaje
Slovo výdaj má význam vydávanie, napr. výdaj stravy, výdaj materiálu, výdaj cestovných lístkov. Okrem toho slovom výdaj pomenúvame aj výdajňu, napr. výdaj batožiny. Na pomenovanie istého množstva peňazí na zaplatenie niečoho máme slovo výdavok, ktoré sa spravidla používa v tvare množného čísla výdavky. Preto by sme nemali hovoriť o cestovných výdajoch, o výdajoch na domácnosť či o výdajoch zo štátneho rozpočtu, ale iba o cestovných výdavkoch, o výdavkoch na domácnosť, o výdavkoch zo štátneho rozpočtu.
erzet
16.07.11,17:15
Popis a opis
Slovo popis má význam presné vymedzenie, vpísanie potrebných údajov, symbolov, napr. popis mapy, popis náčrtu, katalogizačný popis. Slovo popis by sme však nemali používať vtedy, keď slovami zachytávame podstatné znaky osoby, predmetu alebo javu. V takom prípade je vhodné používať iba slovo opis, napr. opis osoby, opis prostredia, stručný opis udalosti, opis prípravy materiálu, opis výroby topánok, opis montážneho postupu.
erzet
16.07.11,17:16
Antedatovať, nie antidatovať
V slovenčine máme skupinu prevzatých slov, v ktorých je pôvodom latinská predpona anti- s významom proti, napr. antibaktéria, antičastica, antioxidácia, antikorózny. Nie je však správne, ak používame sloveso antidatovať. Ak chceme naznačiť, že sa na nejakej listine či dokumente uviedol skorší dátum, ako listina či dokument vznikli, musíme použiť sloveso datovať s latinskou predponou ante- s významom pred, vopred, skôr, teda sloveso antedatovať. Správne vravíme antedatovať list, antedatovať listinu, antedatovať dokument.
erzet
16.07.11,17:18
Vyzistiť?
Nezriedka môžeme počuť vyjadrenia, v ktorých sa vyskytuje predponové sloveso vyzistiť, napríklad: musím vyzistiť odchod vlaku; skúsime vyzistiť, čo od nás chce. Dokonavé sloveso vyzistiť však nie je správne, lebo sa v ňom zbytočne používa predpona vy-, keďže už samo sloveso zistiť, od ktorého je sloveso vyzistiť utvorené, je dokonavé a predponou vy- sa tu nedosahuje nijaký nový význam. Preto úplne vystačíme so slovesom zistiť. Správne teda je: musím zistiť odchod vlaku; skúsime zistiť, čo od nás chce.
erzet
16.07.11,17:20
Náplasť, náplasti
Pri menšom poranení alebo pri menšom kožnom probléme často siahneme za malým obväzom, ktorý prilepíme na poranené či boľavé miesto. Takýto obväz sa volá náplasť, no niektorí ho volajú aj náplast, teda použijú slovo s tvrdou spoluhláskou t na konci. V slovenčine je však toto slovo náležité iba s mäkkou spoluhláskou ť. Správne vravíme náplasť na rany, náplasť na pľuzgiere, náplasť na kurie oká, jednorazová náplasť, kúpiť si dve náplasti, mať v zásobe náplasti.
erzet
16.07.11,17:21
Šaľa, šaliansky, nie šaľský
Niekedy vznikajú problémy so správnym utvorením prídavného mena od niektorých miestnych názvov. Medzi takéto prípady patrí aj prídavné meno od názvu mesta Šaľa. Popri podobe šaliansky sa totiž môžeme stretnúť aj s podobou šaľský, a to napríklad v názve ulice. V spisovnej slovenčine od názvu Šaľa je správna podoba prídavného mena šaliansky, napr. šaliansky primátor, šaliansky mestský úrad, šalianska hádzaná, šalianska nemocnica, šalianske hráčky. Aj v názve ulice treba používať prídavné meno šaliansky, teda Šalianska ulica.
erzet
16.07.11,17:22
Chcel by som sa spýtať, ako by ste preložili do slovenčiny slovo jímka v súvislosti s havarijnou jímkou? Teda nejaký zberač, šachta...
Ako je to s tou "jímkou"?
Rozalka
16.07.11,17:53
Euro, eurá, eur

V súčasnosti sa veľa hovorí o zavedení menovej jednotky Európskej únie euro aj na Slovensku. Slovo euro sa svojím zakončením zaraďuje medzi podstatné mená stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru mesto, a má tieto tvary eura, euru, o eure, s eurom, dve eurá, päť eur, eurám, o eurách, eurami. Pri používaní slovo euro vo vete nesmieme zabúdať na jeho správny tvar, napr. bez jedného eura, lístok stojí tri eurá, sto eur nám vystačí na týždeň. Osobitne upozorňujeme na tvar genitívu množného čísla eur, v ktorom sú hlásky e, u krátke.
... vie ma mimoriadne vytočiť tvar "euri", dokonca "evri" ...
Kto to len vymyslel???
rudopp
16.07.11,19:23
... vie ma mimoriadne vytočiť tvar "euri", dokonca "evri" ...
Kto to len vymyslel???

Hlas ľudu - hlas boží
(resp. televízny seriál :D )
Rozalka
16.07.11,19:34
aha, tak potom je to jasné, ja tv seriály nepozerám
alabut
17.07.11,06:06
U nas ten vyraz pouzivaju z recesie ... pol evry, jeden evry, dva evry, desat evry, clovek sa nemusi trapit so sklonovanim a dlznami, kazdy rozumie o co sa jedna, len aby ich bolo. :-)
rudopp
17.07.11,07:04
U nas ten vyraz pouzivaju z recesie ... pol evry, jeden evry, dva evry, desat evry, clovek sa nemusi trapit so sklonovanim a dlznami, kazdy rozumie o co sa jedna, len aby ich bolo. :-) )

Gramaticky správne je "evri "
erzet
17.07.11,07:08
Roland Garros
V týchto dňoch sa konajú medzinárodné tenisové majstrovstvá Francúzska na tenisových dvorcoch v Paríži, ktoré nesú meno po známej francúzskej osobnosti. Priezvisko tejto osobnosti sa u nás vyslovuje [garos], niekedy však aj [garó]. Výslovnosť tohto priezviska vo francúzštine je [garos], teda koncové s z písanej podoby sa zachováva aj vo výslovnosti. Túto výslovnosť treba zachovávať aj v slovenčine, a tak máme vravieť Roland Garros [vysl. garos], tenisové dvorce Rolanda Garrosa, turnaj Rolanda Garrosa.
erzet
17.07.11,07:10
Žhavý je žeravý, horúci, pálčivý, rozpálený
V rozhovoroch môžeme občas počuť prídavné meno žhavý, napr. žhavé železo, žhavá platňa, žhavý bozk, žhavá bolesť. Toto prídavné meno však nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, jeho miesto je v češtine. Namiesto neho máme prídavné mená žeravý, rozpálený, horúci, pálčivý, teda žeravé železo, rozpálená platňa, horúci bozk, pálčivá bolesť. Uvedené prídavné mená používame aj vo frazeologizmoch, napr. sedieť ako na žeravom uhlí, kuť železo, kým je horúce. Obrazne povedané aj nejaký problém môže byť niekedy horúci alebo pálčivý.
erzet
17.07.11,07:12
Dukla, dukliansky, nie dukelský
Prídavné mená od zemepisných názvov tvoríme aj príponou -iansky. Touto príponou sa tvoria prídavné mená od názvov zakončených na -any, napr. Kvačany, kvačiansky, zvyčajne od krátkych dvojslabičných názvov, napr. Rača, račiansky, a od názvov zakončených v základe na skupinu spoluhlások, napr. Brezno, brezniansky, Heľpa, heľpiansky. Medzi takéto názvy patrí aj názov Dukla, od ktorého má prídavné meno podobu dukliansky (nie dukelský). Preto je správne Dukliansky priesmyk, Karpatsko-duklianska operácia.
Gina Er
17.07.11,07:13
Kláves, nie klávesa

Na klavíri aj na niektorých iných hudobných nástrojoch je klapka, ktorú stláčame, aby sme vylúdili nejaký tón. Táto klapka sa volá kláves. Je to podstatné meno mužského rodu, ktoré skloňujeme podľa vzoru dub. Správne teda vravíme stlačiť kláves, poškodený kláves, z čiernych klávesov, o bielych klávesoch, so všetkými klávesmi. Kláves, resp. klávesy ako súčiastky, ktoré stláčame, máme aj na rozličných strojoch a prístrojoch, napr. na písacom stroji, na klávesnici počítača a pod. Aj v tomto prípade používame podstatné meno mužského rodu kláves.
to som netušila,celý život žijem v tom,že to je tá klávesa :eek:
erzet
17.07.11,07:13
Produkt, s produktmi
Neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhláskovú skupinu -kt sa skloňujú podľa vzoru dub a v inštrumentáli množného čísla majú pádovú príponu -mi, nie príponu -ami, napr. so subjektmi, s veľkými objektmi, tajnými paktmi, s dobrými kontaktmi, pred vojnovými konfliktmi. Príponu -mi v inštrumentáli množného čísla má aj podstatné meno produkt, preto správne vravíme s poľnohospodárskymi produktmi, chrániť sa pred nebezpečnými produktmi, biopotraviny sú produktmi ekologického poľnohospodárstva.
Gina Er
17.07.11,07:14
Chcel by som sa spýtať, ako by ste preložili do slovenčiny slovo jímka v súvislosti s havarijnou jímkou? Teda nejaký zberač, šachta...
nádrž
erzet
17.07.11,07:14
Odparkovať auto
Častým dopravným priestupkom je odstavenie, t. j. zaparkovanie auta na zakázanom priestore. Neoprávnenému odstaveniu auta v priestore vyhradenom napr. invalidom sa začína hovoriť odparkovať auto, odparkovanie auta. Akékoľvek odstavenie vozidla sa však ustálene pomenúva slovami zaparkovať, zaparkovanie. Sloveso odparkovať svojou významovou štruktúrou predstavuje protiklad slovesa zaparkovať, znamená teda odísť z parkoviska. Sloveso odparkovať v nijakom prípade nemôže byť náhradou slovesa zaparkovať.
erzet
17.07.11,07:15
Byť príkladom, nie ísť príkladom
Slovo príklad má nielen vysoký výskyt, ale aj širokú spájateľnosť. Vyskytuje sa aj v spojeniach, ktoré majú blízko k ustáleným spojeniam alebo nimi aj sú, napr.: žiarivý príklad, slúžiť ako príklad, brať si príklad z niekoho, príklady priťahujú. Synonymným slovom k slovu príklad je aj slovo vzor, napr. žiarivý vzor, slúžiť ako vzor. Tak ako nevravíme ísť vzorom, ale iba byť vzorom, nemali by sme vravieť ani ísť príkladom. Preto hovorme a píšme byť príkladom v práci, byť príkladom v učení, byť príkladom v správaní.
erzet
17.07.11,07:17
Orezávatko?
Slová zakončené na -tko ako pomenovania vecí a nástrojov nepatria medzi spisovné slová. Namiesto nich používame spisovné slová spravidla utvorené príponou, -dlo, napr. ležadlo, slúchadlo, strúhadlo, alebo príponou -ka, napr. mierka (na mape), lomka. Namiesto nespisovného slova orezávatko, ktorým sa pomenúva nástroj na orezávanie, máme spisovné pomenovanie orezávadlo, v množnom čísle orezávadlá. A tak sa predávajú orezávadlá na ceruzky, elektrické orezávadlá. Popri tomto pomenovaní máme aj názov orezávač utvorený príponou -č, napr. orezávač na fotografie.
Gina Er
17.07.11,07:17
Antedatovať, nie antidatovať

V slovenčine máme skupinu prevzatých slov, v ktorých je pôvodom latinská predpona anti- s významom proti, napr. antibaktéria, antičastica, antioxidácia, antikorózny. Nie je však správne, ak používame sloveso antidatovať. Ak chceme naznačiť, že sa na nejakej listine či dokumente uviedol skorší dátum, ako listina či dokument vznikli, musíme použiť sloveso datovať s latinskou predponou ante- s významom pred, vopred, skôr, teda sloveso antedatovať. Správne vravíme antedatovať list, antedatovať listinu, antedatovať dokument.
to mi vôbec nejde z huby :D
erzet
17.07.11,07:18
Hrať na mlyn?
V istej športovej reportáži sme zachytili vyjadrenie, že prerušovanie hry hrá na mlyn domácim futbalistom. Vyjadrenie hrať na mlyn vzniklo skrížením frazeologizmov hrať do karát a hnať vodu na mlyn. Obidva frazeologizmy sú nosičom tej istej pozitívnej informácie. Hnať vodu na mlyn znamená pomáhať, vyhovovať, hrať do karát znamená vyhovovať, nahrávať. Predložkové väzby sú však nezameniteľné, preto môžeme vravieť iba hrať do karát, hnať vodu na mlyn.
erzet
17.07.11,07:19
Dosažiteľný ideál?
Prevzaté slovo ideál sa v súčasnosti používa v troch významoch, ktoré dokladajú príklady mravný ideál, stratiť ideály, byť ideálom a pod. Činorodí ľudia majú svoje ideály a usilujú sa ich dosiahnuť. Vtedy niektorí používajú spojenie dosažiteľný ideál, ktoré však musíme korigovať, lebo prívlastok dosažiteľný je neústrojné prídavné meno od slovesa dosiahnuť. Náležitá podoba prídavného mena od slovesa dosiahnuť znie dosiahnuteľný a podľa toho je správne iba dosiahnuteľný ideál.
erzet
17.07.11,07:20
Preduchovnelý?
V istom novinárskom rozhovore na otázku, prečo súbor spievajúci prevažne duchovné piesne má v repertoári aj veľa svetských piesní, vedúci súboru odpovedal: Bez nich by sme boli preduchovnelí až smutní. Prídavné meno týkajúce sa vecí ducha malo mať podobu preduchovnený. Podobne ako sa v prídavných menách zastaralý, zvetralý a pod. prípona -lý nahrádza príponou -ný, teda zastaraný, zvetraný, treba tak urobiť aj v prídavnom mene preduchovnelý. Človek žijúci prevažne veciam ducha je preduchovnený, veci súvisiace s touto vlastnosťou sú preduchovnené.
Nella_2
17.07.11,17:07
Chcel by som sa spýtať, ako by ste preložili do slovenčiny slovo jímka v súvislosti s havarijnou jímkou? Teda nejaký zberač, šachta...


nádrž
Mohla by to byť aj tá šachta alebo možno aj žumpa a niekedy jednoducho "jama".
Ale ak to má byť havarijná, tak podľa mňa je najlepšie tá "nádrž".
erzet
17.07.11,21:08
Dík, asi to nazvem nádrž
erzet
19.07.11,05:29
Rozšupnúť sa? Nie!
V zábavnej relácii predstaviteľka topoľčianskej ženičky prehnala svoju rolu. Spoluúčinkujúca to komentovala slovami: Rozšupla sa nám babka Žochárová. Sloveso rozšupnúť sa nemá slovenské korene a niet ho ani v topoľčianskych nárečiach. O tom, kto preháňa v prejavoch veselosť a zábavu, hovoríme, že vystrája, vyčíňa, že sa roztatáril atď. Pri hľadaní expresívneho výrazu nebolo treba mechanicky upravovať české slovo.
erzet
19.07.11,05:31
Pohľadný futbal?
V istom futbalovom zápase sa vraj hral pohľadný futbal. Prívlastok pohľadný je slovakizovaná podoba českého prídavného mena pohledný, ktorého slovenské ekvivalenty sú páčivý, driečny, fešácky. V danom kontexte je však použiteľné iba prídavné meno páčivý. Futbal, ktorý sa páči, je teda páčivý futbal. Motivácia pomenovania na základe príjemného zrakového vnemu sa môže vyjadriť aj opisom: hral sa futbal, na ktorý sa dalo pozerať, na ktorý bolo dobre hľadieť, resp. ktorý sa páčil. Iné motívy pomenovania sú zachytené v spojeniach pekný futbal, príťažlivý futbal, atraktívny futbal, zaujímavý futbal.
erzet
19.07.11,05:32
Všeobecnoprospešný
Na jar a na jeseň badať úsilie zapojiť nezamestnaných do činností označovaných ako všeobecnoprospešné. Zložené prídavné meno všeobecnoprospešný sa píše bez spojovníka ako jedno slovo, lebo na jeho pozadí stojí spojenie všeobecný prospech. Podobne je to aj v zloženinách verejnoprospešný, umeleckopriemyselný, vedeckovýskumný a ďalších. Píšu sa ako jedno slovo bez spojovníka, keďže vznikli zo spojení verejný prospech, umelecký priemysel, vedecký výskum.
erzet
19.07.11,05:34
Celozrnná múka
Istý druh múky sa pripravuje tak, že sa zrno rozomelie aj so šupkami. Takáto múka sa volá celozrnná múka. V zloženom prídavnom mene celozrnný, ktoré je v názve celozrnná múka, píšeme dve n. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že v základe slova zrno je spoluhláska n a k základu sa pridáva prípona -ný. Podobne je to aj v prídavných menách plátenný od plátno, vápenný od vápno a pod. V prídavnom mene celozrnný, ktoré používame v názvoch celozrnná múka, celozrnný chlieb, celozrnné pečivo, teda píšeme dve n.
erzet
19.07.11,05:35
Úloha je rola
Stvárnenie divadelnej alebo filmovej postavy voláme domácim slovom úloha, napr. hrávať malé úlohy, dostať veľkú úlohu. Okrem slova úloha v rovnakom význame používame aj prevzaté slovo rola, ktoré má pôvod vo francúzštine. Pri používaní slova rola si musíme uvedomiť, že je v ňom tvrdá spoluhláska l a že sa skloňuje podľa vzoru žena, z čoho vyplýva, že v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar roly a v lokáli jednotného čísla má tvar o role. Správne teda vravíme hrať v titulnej role, dostať dve veľké roly.
erzet
19.07.11,05:36
Kelímok je téglik
V rozličných jazykových prejavoch sa stretáme aj so slovom kelímok. Ide o slovo, ktoré má nejasný pôvod. Pravdepodobne ide o slovo, ktorého korene sú v perzštine alebo turečtine a cez poľštinu sa dostalo do češtiny a odtiaľ aj k nám. V slovenčine sa však hodnotí ako nespisovné slovo a namiesto neho sa odporúča používať slovo téglik, ktoré má pôvod v nemčine. Poznáme napríklad plastový téglik, porcelánový téglik, keramický téglik. Pri varení môžeme použiť téglik smotany alebo môžeme zjesť téglik jogurtu či téglik vlašského šalátu.
erzet
19.07.11,05:37
Hrať na gajdách, nie hrať na gajdy
V spisovnej slovenčine sloveso hrať a podstatné mene hra sa v spájajú s názvami hudobných nástrojov v tvare lokálu. Lokálová väzba s predložkou na sa uvádza aj v kodifikačných príručkách. V istom rozhovore jeho účastníci používali väzbu s akuzatívom: hrať na gajdy, hra na gajdy. Správne však mali vravieť hrať na gajdách, hra na gajdách, podobne ako vravíme hrať na husliach, hrať na klavíri, hrať na trúbke, hra na flaute, hra na gitare, hra na harmonike.
erzet
19.07.11,05:38
Slovko čož nepotrebujeme
V jazykových prejavoch môžeme niekedy počuť aj takéto výpovede: Minul všetky úspory, čož ho núti hľadať si prácu. Nepociťujú potrebu čítať, čož je na ich škodu. Autori výpovedí použili na začiatku vedľajšej vety spájací výraz čož. Slovo čož má korene v češtine, v českom slove což. Je to však nepotrebná výpožička. Namiesto tohto slova v spisovnej slovenčine ako spájací výraz používame zámeno čo. Preto je správne Minul všetky úspory, čo ho núti hľadať si prácu. Nepociťujú potrebu čítať, čo je na ich škodu.
erzet
19.07.11,05:40
Pod Babou horou, nie pod Babiou horou
Nedávno sme v médiách niekoľko ráz počuli geografický názov Babia hora v tvare inštrumentálu po predložke pod v podobe pod Babiou horou. Autori výpovede, ktorí použili takúto podobu inštrumentálu prídavného mena babia, si neuvedomili, že v inštrumentáli môže byť iba prípona -ou, nie prípona -iou. Prídavné meno babia skloňujeme podľa vzoru cudzia, ktorý má v inštrumentáli podobu cudzou. Rovnako v tvare inštrumentálu prídavného mena babia je prípona -ou, teda babou. Preto je správne pod Babou horou.
erzet
19.07.11,05:43
Prepožičať priestory?
Niekedy sa predponové sloveso prepožičať používa v slovných spojeniach, v ktorých je primerané siahnuť za iným slovesom. Napríklad namiesto slovného spojenia prepožičať titul je odôvodnené používať slovné spojenie so slovesom udeliť, teda udeliť titul. Rovnako nepokladáme za vhodné používať sloveso prepožičať v slovných spojeniach, kde úplne vystačíme s bezpredponovým slovesom požičať, napríklad požičať priestory na zorganizovanie podujatia, požičať motorové vozidlo, požičať horský bicykel.
erzet
19.07.11,05:44
Kabela, v kabele
Slovom kabela, ktoré má pôvod v nemčine, zvyčajne pomenúvame väčšiu tašku. V rozličných hláskových obmenách sa toto slovo dostalo aj do iných slovanských jazykov. Slovo kabela ako podstatné meno ženského rodu sa skloňuje podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar kabely s ypsilonom na konci, napr. odísť bez kabely, vložiť do kabely, kúpiť dve kabely. V lokáli jednotného čísla má tvar zakončený na pádovú príponu -e, teda v kabele, napr. nákup priniesť vo veľkej kabele.
erzet
19.07.11,05:46
Pri tabuli, k tabuli, nie pri tabuľu
V niektorých slovenských nárečiach sa predložka pri spája s akuzatívom podstatného mena, napr. stáť pri pec, vyvolať žiakov pri tabuľu. Takéto vyjadrenia nepatria do spisovných prejavov, lebo v spisovnej slovenčine sa predložka pri spája s lokálom, teda stáť pri peci, stáť pri okne, stáť pri tabuli. Ak chceme vyjadriť smerovanie, potom musíme siahnuť za predložkou k, ktorá sa spája s datívom, napr. vyvolať žiaka k tabuli, ísť k stolu.
stormcatcher
19.07.11,05:58
Prepožičať priestory?

Niekedy sa predponové sloveso prepožičať používa v slovných spojeniach, v ktorých je primerané siahnuť za iným slovesom. Napríklad namiesto slovného spojenia prepožičať titul je odôvodnené používať slovné spojenie so slovesom udeliť, teda udeliť titul. Rovnako nepokladáme za vhodné používať sloveso prepožičať v slovných spojeniach, kde úplne vystačíme s bezpredponovým slovesom požičať, napríklad požičať priestory na zorganizovanie podujatia, požičať motorové vozidlo, požičať horský bicykel.
A ako by si riešil s hodnosťou:
Keď som slúžil vlasti, môj veliteľ roty mal hodnosť práporčíka. Ale na túto funkciu musel mať vyššiu hodnosť, tak mal "prepožičanú" hodnosť kapitána. Mal ho požičanú, udelenú?
erzet
19.07.11,06:37
Ja tieto texty iba kopírujem s jednej relácie Slovenského rozhlasu. Neosobujem si právo niečo vykladať. Ani nie som toho schopný. Možno keď to dáš do pléna teda, v množnom čísle, možno nám to niekto, z tu vzdelaných ľudí vysvetlí. Je to zaujímavý postreh.
stormcatcher
19.07.11,06:55
Kto vie, vysvetlí. Nie?
Nella_2
19.07.11,07:15
A ako by si riešil s hodnosťou:
Keď som slúžil vlasti, môj veliteľ roty mal hodnosť práporčíka. Ale na túto funkciu musel mať vyššiu hodnosť, tak mal "prepožičanú" hodnosť kapitána. Mal ho požičanú, udelenú?
Možno ešte "zapožičanú" by bolo vhodné.:)
erzet
19.07.11,07:23
Prečo sa bojíme slova požičal?
pepsikova
19.07.11,07:28
...lebo sa nám spája s dlhmi...ale má aj iný význam...a prípade hodnosti by som použila slovo "zapožičaná"vyššia hodnosť.."prepožičaná" by mohla byť vo význame "urobená pre niečo- pre hodnosť, za nejakým účelom, alebo pre nejaký účel je myslím si , v slovenčine už jedno...
..v tomto prípade sa hodnosť musí po ukončení pôsobenia vrátiť..ale aj dnes sa hodnosti "prepožičiavajú"..
Nella_2
19.07.11,08:04
Podľa synonymického slovníka:

požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom

Zdroj: http://slovniky.korpus.sk/?w=po%C5%BEi%C4%8Da%C5%A5&s=exact&c=jf90&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&ie=utf-8&oe=utf-8

Takže hodnosť by sa mala "prepožičať". ;)
kukučka
19.07.11,08:25
Slovko čož nepotrebujeme

V jazykových prejavoch môžeme niekedy počuť aj takéto výpovede: Minul všetky úspory, čož ho núti hľadať si prácu. Nepociťujú potrebu čítať, čož je na ich škodu. Autori výpovedí použili na začiatku vedľajšej vety spájací výraz čož. Slovo čož má korene v češtine, v českom slove což. Je to však nepotrebná výpožička. Namiesto tohto slova v spisovnej slovenčine ako spájací výraz používame zámeno čo. Preto je správne Minul všetky úspory, čo ho núti hľadať si prácu. Nepociťujú potrebu čítať, čo je na ich škodu.

tak isto nepotrebujeme čechizmus holt a dokonca sa používa aj v nesprávnom tvare hold, čo je v slovenčine slovo úplne iného významu
erzet
20.07.11,07:58
Tlačidlo, nie tlačítko
Na rozličných strojoch, prístrojoch a iných zariadeniach je súčasť, ktorá sa ovláda stláčaním a tým sa umožňuje činnosť príslušného zariadenia. Jedni túto súčasť nazývajú tlačidlo, iní tlačítko. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba utvorená príponou -dlo, teda tlačidlo. Poznáme napríklad vypínacie tlačidlo, tlačidlo na zvončeku, tlačidlo na počítačovej myši atď. Od podstatného mena tlačidlo je utvorené aj prídavné meno tlačidlový, napr. tlačidlový spínač, tlačidlový ovládač, tlačidlový telefón.
erzet
20.07.11,08:00
Pokladať nie je klásť
Sloveso pokladať má v spisovnej slovenčine význam „považovať, posudzovať, hodnotiť", napr. pokladať niekoho za dobrého človeka, pokladať niekoho za priateľa, pokladať si za povinnosť, pokladať sa za nevinného. Nie je vhodné, ak sa sloveso pokladať používa vo význame "dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto", napr. pokladať parkety na dlážku, pokladať nový asfaltový koberec. V takom prípade treba siahnuť za slovesom klásť, teda klásť parkety na dlážku, klásť nový asfaltový koberec.
erzet
20.07.11,08:02
Dôchodca, dôchodcovia
Podstatné meno dôchodca sa svojím zakončením zaraďuje do pomerne početnej skupiny pomenovaní osôb utvorených príponou -ca, ako sú obranca, rozhodca, sprievodca, sudca, vodca atď. Podstatné mená zakončené na -ca sa pravidelne skloňujú podľa vzoru hrdina, a tak v nominatíve množného čísla majú pádovú príponu -ovia, teda obrancovia, rozhodcovia, sprievodcovia, sudcovia, vodcovia. Rovnako aj slovo dôchodca má v nominatíve množného čísla tvar s príponou -ovia, t. j. dôchodcovia.
erzet
20.07.11,08:03
Predsedníčka, nie predsedkyňa
Toho, kto je na čele istej inštitúcie, organizácie a pod., v súčasnosti voláme predseda. Ak takúto funkciu vykonáva žena, na jej pomenovanie používame podstatné meno ženského rodu predsedníčka. Popri tejto podobe môžeme niekedy počuť aj podobu predsedkyňa. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba predsedníčka, ktorá je utvorená od zastaraného slova predsedník, od ktorého je utvorené aj prídavné meno predsednícky. Správne teda je predsedníčka senátu, predsedníčka súdu, predsedníčka strany a pod.
erzet
20.07.11,08:05
Slovo ješitný nepotrebujeme
Do prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa dostávajú české slová ješitný a ješitnosť. Ide o slová, ktoré v slovenčine nepotrebujeme, lebo na pomenovanie negatívnej vlastnosti, ktorá sa týmito slovami pomenúva, máme dosť domácich slov, ako sú prídavné mená samoľúby, márnivý, márnomyseľný, namyslený, domýšľavý a podstatné mená samoľúbosť, márnivosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, domýšľavosť. Preto hovorme o samoľúbom, márnivom, márnomyseľnom či namyslenom človeku, o samoľúbom či márnivom správaní, o domýšľavom prístupe.
erzet
20.07.11,08:07
Ja som ješitný, ale nie samoľúby, márnivý, márnomyseľný, namyslený, domýšľavý. Pre mňa to, doteraz, malo iný význam ktorý neviem vyjadriť.
erzet
20.07.11,08:09
Ako správne vykáme?
Pri rozhovore alebo písomnom styku s cudzou osobou na znak úcty vykáme. Pri vykaní namiesto tvarov slovesa v jednotnom čísle používame tvary množného čísla. To platí tak pre prítomný a budúci čas, ako aj pre minulý čas a podmieňovací spôsob. Správne teda vykáme takto: Pán Novák, podajte si žiadosť o prijatie. Pani poslankyňa, podporujete rozhodnutie výboru? Pán predseda, hlasovali ste za pozmeňovací návrh. Pani predsedníčka, podpísali ste už zápisnicu? Pán sudca, mohli by ste zopakovať otázku? Pani kolegyňa, mohli by ste napísať správu?
erzet
20.07.11,08:10
Zbrklo, zbrklý? Nie!
Pri slovese konať spravidla stoja príslovky čestne, nečestne, odvážne, statočne atď. Do tohto radu spisovných prísloviek sa najmä v hovorenej reči vplieta občas príslovka zbrklo, resp. zbrkle. Tá však spisovná nie je - jej spisovnými náprotivkami sú napr. príslovky prenáhlene, nerozvážne, nerozmyslene, preto konať možno prenáhlene činerozvážne. Do spisovnej slovenčiny nepatrí ani prídavné meno zbrklý, ale splašený, prenáhlený, neuvážený, nepremyslený.
erzet
20.07.11,08:11
O básňach, nie o básniach
Podľa rytmického zákona nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Túto zásadu treba zachovávať nielen v prípadoch typu biely (s krátkym y) oproti slepý (s dlhým ý), ale aj pri ohýbaní mnohých slov, t. j. pri ich skloňovaní alebo časovaní, keď sa stretnú dve dlhé slabiky za sebou. Preto nie sú korektné tvary o básniach, lež iba o básňach, nie o piesniach, lež o piesňach, nie o vášniach, lež o vášňach. Skrátka pri ohýbaní slov podobného typu nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky za sebou.
erzet
20.07.11,08:13
Sloveso usilovať sa je čisto zvratné
Opisné výrazy vynakladať námahu, vyvíjať úsilie a pod. plnohodnotne zastupuje sloveso usilovať sa. Je to čisto zvratné sloveso, čo znamená, že jeho nezvratná podoba, ak sa vyskytuje, nie je spisovná. Rovnako ako neobstojí výpoveď dieťa smeje, neobstojí ani výpoveď ľudia usilujú o úspech. V podobných prípadoch nemôže pri slovese chýbať zvratné sa, ako nesmie chýbať pri slovesách báť sa, hanbiť sa, štítiť sa a ďalších čisto zvratných slovesách. Preto je správne iba ľudia sa usilujú o úspech.
erzet
20.07.11,08:14
Húsenicová dráha
V zábavných parkoch obľúbeným zábavným prostriedkom je tzv. húsenková dráha. Pohyb tohto zariadenia pripomína pohyb lariev motýľa čiže húseníc. Práve slovo húsenica malo byť východiskom na utvorenie spisovného pomenovania uvedenej dráhy. Od neho sa utvorí prídavné meno húsenicový. Podoba húsenkový je hlásková úprava českého prídavného mena housenkový. Oproti českým slovám housenka/housenkový máme v slovenčine ekvivalenty húsenica/húsenicový. Okrem názvu húsenicová dráha sa občas používa aj názov zvončeková dráha.
erzet
20.07.11,08:16
Čudné spájanie slov
Denne narážame na nápisy a texty viditeľne vzdialené od regulárneho spájania slov v slovenčine, ktoré sú ovplyvnené cudzími modelmi. Zjavujú sa ťarbavé nápisy transport dizajn, dizajn štúdio, klinik centrum atď. Všetko sú to príklady na obchádzanie nezrušiteľného pravidla o nevyhnutnosti gramatickej zhody, preto takéto názvy a nápisy treba dôrazne odmietnuť. Uvedené nápisy majú v spisovnej slovenčine znieť: transportný dizajn, dizajnové štúdio, klinické centrum.
erzet
21.07.11,05:48
Včera som počul nové slovo, v Súdnej sieni na jojke: shoppingovať.
erzet
21.07.11,05:51
Teplota kolíše, nie kolísa
V informáciách o globálnom otepľovaní sme sa dočítali, že teplota na Marse počas roka i dlhodobo kolísa. Tretia osoba prítomného času slovesa kolísať má však podobu kolíše. Sloveso kolísať patrí do skupiny slovies, ktoré majú v neurčitku pred neurčitkovou príponou ť kmeňotvornú príponu a, ale v prítomnom čase majú kmeňotvornú príponu e, napr. písať - píšem, česať - češem, kresať - krešem. Sloveso kolísať časujeme takto: kolíšem, kolíšeš, kolíše, kolíšeme, kolíšete, kolíšu. Podľa toho teplota na Marse počas roka i dlhodobo kolíše.
erzet
21.07.11,05:52
Nie narknúť, ale obviniť
Daktorí používatelia slovenčiny sa nazdávajú, že jej slovná zásoba sa môže obohacovať hláskovými úpravami českých slov. Stačí napr. namiesto českého ou, resp. ů s krúžkom, namiesto ř s háčikom dosadiť dlhé ú a obyčajné r a slovenské slovo je na svete. Je to však veľký omyl. Takéhoto omylu sa dopustil autor, ktorý napísal, že obžalovaného treba očistiť od narknutia z vraždy. České slová nařknout, nařknutí nepotrebujeme hláskovo adaptovať do slovenčiny, lebo v slovenčine máme domáce slová obviniť, obvinenie. Autor výpovede mal napísať, že obžalovaného treba očistiť od obvinenia z vraždy.
erzet
21.07.11,05:54
Reklame netreba rozumieť?
Naše banky ponúkajú na plagátoch rozličné druhy úverov. Jeden nazvali free hypoúver. Toto makarónske pomenovanie úveru má vážne nedostatky. Prvým je, že sa zbytočne použilo anglické slovo free, ktoré sa bežne prekladá ako voľný. Druhý nedostatok je v zloženine hypoúver. V jej prvej časti súvislosť podoby hypo- s prídavným menom hypotekárny je značne oslabená. Napokon závažným nedostatkom pomenovania je absencia všeobecnej zrozumiteľnosti. Jasne sa to ukáže, keď proti názvu free hypoúver postavíme na porovnanie miery zrozumiteľnosti podobu voľný hypotekárny úver.
erzet
21.07.11,05:55
Panel, na paneli, dva panely
Skloňovanie prevzatých slov zakončených na -el, ako sú slová panel, fotel, hotel, robí viacerým používateľom slovenčiny problémy. Pripomeňme si, aká zásada tu platí. Prevzaté slová na -el, pri ktorých skloňovaní sa e v koncovej slabike zachováva, skloňujeme podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla majú príponu -a, z panela, z fotela, z hotela, lokál jednotného čísla je zakončený na mäkké -i, na paneli, na foteli, v hoteli, a v nominatíve množného čísla je na konci tvrdé -y, betónové panely, dva fotely, nové hotely.
erzet
21.07.11,06:00
Po prvé, po a, nie za prvé, za a
Pri vymenúvaní poradia jednotlivých položiek sa v jazykovej praxi stretáme s dvoma spôsobmi vyjadrovania, a to so spojeniami s predložkou po, po prvé, po druhé, po tretie, po a, po b, po c, ale niekedy aj so spojeniami s predložkou za, za prvé, za druhé, za tretie, za a, za b, za c. Z týchto dvoch spôsobov vyjadrovania sú správne iba spojenia s predložkou po, ktorou sa vyjadruje poradie. Totiž tak ako nepovieme za prvý raz, ale iba po prvý raz, aj v citovaných spojeniach treba používať predložku po, teda po prvé, po druhé, po tretie, po a, po b, po c.
erzet
21.07.11,06:01
Človek, človekovi i človeku
Podstatné meno človek má v datíve a v lokáli jednotného čísla tvary s pravidelnou príponou -ovi, človekovi, o človekovi, ale aj tvary s príponou -u, človeku, o človeku, teda dobrému človekovi aj dobrému človeku, o vynikajúcom človekovi aj o vynikajúcom človeku. Tvar s príponou -u býva vždy, keď stojí za iným tvarom podstatného mena človek, napr. Aby človek človeku nebol vlkom. - V tých časoch stál človek proti človeku. Tvar človeku býva aj vtedy, keď slovo človek má význam "bližšie neurčená osoba, ktokoľvek", napr. Človeku sa veriť nechce.
erzet
21.07.11,06:03
Ísť s naším otcom, ale dať našim otcom
Používanie tvarov privlastňovacích zámen robí niektorým používateľom slovenčiny ťažkosti. Ide najmä o tvary inštrumentálu jednotného čísla a datívu množného čísla. V inštrumentáli jednotného čísla v tvaroch s mojím, s tvojím, s naším, s vaším, so svojím je dlhé í, napr. radiť sa s mojím bratom, ísť s naším otcom, vyrovnať sa so svojím svedomím. V datíve množného čísla v tvaroch mojim, tvojim, našim, vašim, svojim je krátke i, napr. zablahoželať mojim rodičom, dať našim otcom, poskytnúť svojim deťom.
erzet
21.07.11,06:04
Skrinka na topánky, nie botník
Na pomenovanie menšieho kusa nábytku na úschovu topánok niektorí naši spoluobčania používajú slovo botník. Toto slovo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo slovo bota, z ktorého je utvorené, nie je spisovné. Preto by sa nemalo používať ako oficiálny názov v predajniach nábytku a v reklamných textoch. Namiesto neho zvyčajne používame viacslovný názov skrinka na topánky. Popri ňom máme aj jednoslovné pomenovanie utvorené príponou -ník zo slova topánka, teda slovo topánkovník.
erzet
21.07.11,06:05
Nie žhavenie, žhaviaci, ale žeravenie, žeraviaci
Niektorí motoristi či elektrotechnici vo svojich prejavoch siahajú za podstatným menom žhavenie a prídavným menom žhaviaci, napr. žhavenie naftových motorov, žhavenie poistiek, žhaviaci prúd, žhaviaca sviečka. Obidve slová sú utvorené od slovesa žhaviť. Ide však o slová nepatriace do slovnej zásoby slovenčiny a do prejavov našich občanov sa dostali z češtiny. V slovenčine namiesto nich máme slová žeraviť, žeravenie, žeraviaci. Správne teda je žeravenie naftových motorov, žeravenie poistiek, žeraviaci prúd, žeraviaca sviečka a pod.
erzet
21.07.11,06:06
Nie môžme, môžte, ale môžeme, môžete
V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme s tvarmi slovesa môcť v prítomnom čase v podobe môžme, môžte, napr. môžme začať, môžte ísť. Tvary môžme, môžte sú však chybne utvorené, lebo takto sa tvoria tvary rozkazovacieho spôsobu, nie prítomného času, ako to vidieť aj z príkladu píšme, píšte, ale pri slovese môcť rozkazovací spôsob nemáme. Tvary prítomného času od slovesa písať majú podoby píšeme, píšete a podobne správne tvary prítomného času od slovesa môcť sú môžeme, môžete, teda môžeme začať, môžete ísť.
Nella_2
21.07.11,07:33
Včera som počul nové slovo, v Súdnej sieni na jojke: shoppingovať.
No to je tá nešťastná angličtina, už ani predtým bežne používané slovenské slovíčka nevieme používať.:eek:
Hrôza.:(:mad:
Nella_2
21.07.11,07:50
Najnovšie ma "vytáča" reklama na Tesco klubovú kartu. Vyslovujú to "klab kard" (club card). To je problém normálne povedať "klubová karta"?! Aj tak sa ma pri pokladni stále pýtajú, či mám klubovú kartu a nie či mám klab kard...:rolleyes:
Slayer666
21.07.11,08:42
No to je tá nešťastná angličtina, už ani predtým bežne používané slovenské slovíčka nevieme používať.:eek:
Hrôza.:(:mad:

Ja by som vsetky tie anglictiny zakazal.
erzet
21.07.11,09:38
Pamätám si, keď sa tvoril zákon o štátnom jazyku, pani poslankyňa Prof. JUDr. Katarína Tóthová vravela, že všetky výrazy by sa nemuseli prekladať, vraj akoby to znelo keby sme namiesto hot dog vraveli horúci pes. No, ale aký je preklad?
Nella_2
21.07.11,10:06
Ja by som vsetky tie anglictiny zakazal.
:) No veru ...niektoré slovíčka sme síce prebrali, najmä z oblasti IT (napr. internet, web, e-mail), ale v bežnej hovorovej reči nevidím dôvod používať anglikanizmy, keď máme na to pekné slovenské výrazy.
Syn mi minule rozprával o nejakom letnom festivale a spomenul "steidž" (stage = pódium). Pýtam sa ho, čo to je... vedel mi to opísať, vedel by mi to ukázať na obrázku, ale pomenovať to po slovensky... to už nie.:mee:

To všetko robia médiá, reklamy... a tiež veľa našich politikov používa cudzie slová - ale im aj tak človek niekedy nerozumie. :D

Nuž čo, stavby projektujú "developeri", v niektorých obchodoch sa predávajú "fejky", cestujeme do zaujímavých "destinácií", herci sa zúčastňujú na "kastingoch", my sme si ako deti kupovali pukance a zemiakové lupienky, dnes majú deti "popcorn" a "čipsy":mee::mee::mee:
Nella_2
21.07.11,10:08
Pamätám si, keď sa tvoril zákon o štátnom jazyku, pani poslankyňa Prof. JUDr. Katarína Tóthová vravela, že všetky výrazy by sa nemuseli prekladať, vraj akoby to znelo keby sme namiesto hot dog vraveli horúci pes. No, ale aký je preklad?
A čo keby sme sa opýtali opačne? Prečo si to angličania preložili ako "hot dog", keď je to obyčajný párok v rožku?:D:)
erzet
21.07.11,11:57
Neviem anglicky.
Dal som do Google a vyšlo mi:
hot dog = párok v rožku
Každé slovo osobitne, to už tiež vieme.
Nella_2
21.07.11,12:14
Pôvod vzniku spojenia "hot dog" sa vysvetľuje rôzne, ale najčastejšie to vzniklo vraj takto:

Pôvodne pochádzal hot dog z Nemecka, kde sa menoval "frankfurter" podľa mesta Frankfurt v Nemecku. Prvé "frankfurtery" sa začali predávať v USA v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. Američania im hovorili dachshund sausages (jazvečie párky). Jazvečík je pes s dlhým telom a krátkymi nohami pôvodom z Nemecka.
"Dachshund sausages" boli najskôr populárne v New Yorku, špeciálne na baseballu. Na zápasoch, kde sa predávali, muži chodili radami divákov a vyvolávali: " Kúpte si horké jazvečie párky".
Jedného dňa roku 1906 kreslič vtipov Tad Dorgan šiel na baseball. Keď videl muža s horkými párkami, dostal nápad na kresbu. Nasledujúci deň sa v novinách objavil jeho obrázok s rohlíkom a jazvečím mäsom uprostred. Dorgan nevedel, ako sa správne píše dachshund, preto pod kresbu napísal : "Kúpte si hot dogy!"
Kresba i nápis pod ňou boli senzáciou. Keď išiel ďalší deň na baseball, predavači chodili radami divákov a vyvolávali: "Kúpte si hot dogy!"

Hot dog, pôvodne nazývaný WIENER FRANKFURER, dachshund, red hot a podobne, bol s najväčšou pravdepodobnosťou privezený do Ameriky skupinou nemeckých imigrantov z Frankfurtu okolo roku 1860.
Frankfurt, kde záznamy o tenkej údenine naplnenej do čerstvého črievka sú už z roku 1487, si samozrejme robí nárok na prvenstvo vo výrobe tejto špeciality.
Podľa jednej verzie dlhý, slabo zahnutý tvar údeniny vraj pripomínal jednému frankfurtskému mäsiarovi podobu jeho jazvečíka. Avšak nie len jazvečia podoba, ale i zvuk chrupnutia jazvečieho chrupu bol podobný príjemnému chrupnutiu pri zakúsnutí do údeniny, a tak vraj vznikol dlho používaný názov pre túto údeninu „ Dachshund“.
Podľa jednej povesti si dachshund zachoval svoje meno až do roku 1901. Jedného studeného dňa toho roku Harry Mozley, ktorý mal licenciu na predaj občerstvenia na ihrisku póla v New Yorku, si všimol, že studené sendviče nejdú dostatočne na odbyt. Napadlo ho, že v tom studenom počasí by fanúšikovia určite ocenili niečo horúce. Nakúpil preto niekoľko údenín, vtedy ešte zvaných dachshund a niekoľko podlhovastých žemlí.
Údeniny ohrial a aby udržali svoju teplotu, tak ich vložil do žemlí a poslal svojho predavača ponúkať túto novinku s vyvolávaním: "Get your dachshund sausage while they are red hot. They are red hot right now!", alebo: "Kúpte si moje údeniny dokiaľ sú horúce".
Známi karikaturista Ted Dorgan, ktorý túto novinku ochutnal, na druhý deň uverejnil v novinách karikatúru tohoto horúceho jazvečíka v žemli. Nebol si ale istý ako sa dachshund správne píše, a preto nazval túto karikatúru "Hot dog" alebo horúci pes.
Toto prvenstvo podávania horúcich údenín v žemli nebolo historicky nikdy dokázané. Podľa jednej verzie to napríklad bolo už v roku 1893 na svetovej výstave v Chicagu, a podľa ďalšej verzie až roku 1904 na obchodnej výstave v St. Luis v Louisiane.
Horúce údeniny na výstavách išli veľmi dobre na odbyt, ale mnoho zákazníkov sa sťažovalo na to, že hot dogy sú tak horúce, že ich nemôžu ani udržať v ruke. Pán Feuchtwanger, ktorý mal licenciu na predaj bavorských údenín, nechcel stratiť svojich zákazníkov, a preto im začal požičiavať biele rukavice, aby ich horúca údenina toľko nepálila. Toto sa však ukázalo byť iba čiastočné riešenie problému. Feuctwanger síce nestrácal už toľko zákazníkov, ale strácal viacej rukavíc, pretože si ich mnohí zákazníci ponechali ako suvenír.
Avšak každý problém má svoje riešenie. Feuchtwanger požiadal svojho švagra, ktorý bol pekárom, aby mu napiekol podlhovasté žemle, v ktorých by horúce údeniny nie len udržali svoju teplotu, ale by naviac nepálili ruky jeho zákazníkov. Táto novinka sa veľmi rýchlo uchytila a prvý "hot dog bun" alebo špeciálna žemľa pre hot dogy sa zrodila.


Zdroj: http://www.maximo-sk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=823&Itemid=170
erzet
21.07.11,12:25
Myslel som že boli z jazveca
Llívia
21.07.11,12:36
Skrinka na topánky, nie botník

Na pomenovanie menšieho kusa nábytku na úschovu topánok niektorí naši spoluobčania používajú slovo botník. Toto slovo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo slovo bota, z ktorého je utvorené, nie je spisovné. Preto by sa nemalo používať ako oficiálny názov v predajniach nábytku a v reklamných textoch. Namiesto neho zvyčajne používame viacslovný názov skrinka na topánky. Popri ňom máme aj jednoslovné pomenovanie utvorené príponou -ník zo slova topánka, teda slovo topánkovník.
Topánkovník? To vážne existuje takéto slovo? Doteraz som si myslela, že je to len taký výmysel, ako bol napr. s používaním slova "hovník" namiesto pohovka. :D:---
erzet
22.07.11,06:24
to slovo som ešte nepočul
erzet
22.07.11,06:29
Lokalizácia požiaru
Istá poslucháčka sa pozastavuje nad používaním slovesa lokalizovať v súvislosti so zásahom hasičov pri požiari, a požiadala o vysvetlenie významu tohto slova. Sloveso lokalizovať má význam "určiť, určovať miesto niečoho", ale aj význam "obmedziť, obmedzovať pôsobenie niečoho na isté miesto". Pri tomto druhom význame sa v slovníkoch zvyčajne uvádza aj slovné spojenie lokalizovať požiar. Preto ak hasiči hovoria, že už lokalizovali požiar, je to v poriadku a chcú tým naznačiť, že sa im podarilo zabrániť rozširovaniu požiaru.
erzet
22.07.11,06:30
Nie tryska, ale dýza
Nezriedka môžeme počuť hovoriť o nastaviteľnej tryske, o rozprašovacej tryske a pod. Slovo tryska je však nespisovné a hodnotí sa ako prostriedok technického slangu. Jeho spisovným náprotivkom a zároveň aj ustáleným odborným termínom je slovo dýza. Preto vo verejných prejavoch, v odborných a popularizačných textoch je primerané používať slovo dýza, teda nastaviteľná dýza, rozprašovacia dýza, ale aj vstrekovacia dýza, dýza karburátora či dýza reaktívneho motora.
erzet
22.07.11,06:31
Nie odovzdávajúci, ale odovzdávací protokol
Dostali sme otázku, či je správne slovné spojenie odovzdávajúci protokol, alebo odovzdávací protokol. Treba povedať, že aj slovo odovzdávajúci, aj slovo odovzdávací sú správne. Slovo odovzdávajúci je prítomné činné príčastie a používame ho napr. vtedy, keď chceme naznačiť vykonávanie činnosti odovzdávania popri inej činnosti, napr. Veliteľ odovzdávajúci vyznamenanie podal každému ruku. Slovo odovzdávací je prídavné meno a v spojení so slovom protokol sa má použiť práve toto prídavné meno. Protokol o odovzdávaní niečoho je teda odovzdávací protokol.
erzet
22.07.11,06:32
Študijný, nie štúdijný
Prídavné meno utvorené od podstatného mena štúdium, robí mnohým používateľom slovenčiny problémy, ako sa o tom presviedčame pri pozornejšom sledovaní ústnych aj písomných jazykových prejavov. Treba si však zapamätať, že hoci v podstatnom mene štúdium je v prvej slabike dlhé ú, v prídavnom mene je krátke u. Správne teda je študijný, napr. študijný odbor, študijný program, študijný materiál, študijný poriadok, študijná skupina.
erzet
22.07.11,06:34
Bývať na internáte?
V jazykových prejavoch nielen mladých ľudí často počujeme slovné spojenia typu býva na internáte, býva na hoteli, býva na izbe číslo 5. V týchto spojeniach sa nesprávne používa predložka na, ktorou sa predovšetkým vyjadruje umiestnenie na povrchu niečoho, napr. pero je na stole, kniha je na poličke. Pri bývaní však nejde o umiestnenie na povrchu, ale o miesto, vnútri ktorého sa niečo deje. Preto treba v spojení so slovami internát, hotel, izba používať predložku v, teda býva v internáte, býva v hoteli, býva v izbe číslo 5.
erzet
22.07.11,06:36
Toto som tiež používal a používam, ale nikdy som sa s tým nevedel zmieriť. Prečo na izbe.
erzet
22.07.11,06:37
Manažér, nie menežér
V jazykovej praxi sa na pomenovanie vedúceho riadiaceho pracovníka alebo organizačného pracovníka často používa z angličtiny cez francúzštinu prevzaté slovo manažér. Popri podobe manažér so samohláskami a v prvých dvoch slabikách, ktorú v slovenčine píšeme v zhode s výslovnosťou s písmenom ž, možno počuť aj výslovnostnú podobu menežér. Z týchto dvoch podôb je správna iba podoba manažér. Podoba manažér sa uvádza aj vo všetkých našich jazykových príručkách.
erzet
22.07.11,06:38
Hokejový výstroj, nie hokejová výstroj
Na pomenovanie súboru predmetov na vykonávanie nejakej činnosti používame slovo výstroj. Slovo výstroj je podstatné meno mužského rodu, ktoré sa pravidelne skloňuje podľa vzoru stroj. Ak pri podstatnom mene výstroj máme zhodný prívlastok vyjadrený prídavným menom, aj prídavné meno musí byť v tvare mužského rodu. Správne teda vravíme hokejový výstroj, horolezecký výstroj, potápačský výstroj, lyžiarsky výstroj, bez horolezeckého výstroja, lyžiarskemu výstroju, v hokejovom výstroji, s potápačským výstrojom.
erzet
22.07.11,06:39
Roztrhať na kúsky, nie na cucky
V rozčúlení alebo v návale zlosti sa často dostavuje chuť niečo rozbiť, hodiť na zem, chuť udrieť o stenu a pod. V naznačenom duševnom rozpoložení zaznieva aj výhražné roztrhnúť ako žabu, roztrhnúť ako hada. Zaznamenali sme aj vyjadrenie roztrhať na cucky, ktoré je však požičané z češtiny. České slovo cucky do slovenčiny prekladáme slovami kúsky, franforce, zdrapy. Keďže v slovnej zásobe slovenčiny nemáme slovo cucky, niečo môžeme roztrhať na kúsky, na márne kúsky, na franforce, ale aj rozšklbať na zdrapy.
erzet
22.07.11,06:41
Pattern je vzorec alebo schéma
Používanie anglických slov v slovenskom texte je móda nezlučiteľná s bezporuchovou komunikáciou - bežnou aj odbornou. Zdanlivo vysoko odborne pôsobí výpoveď uplatnenie Pattern recognition techník štatistickej analýzy. Anglicizmus Pattern recognition sťažuje zrozumiteľnosť výpovede a navyše je zbytočný. Slovo pattern sa do slovenčiny prekladá slovami vzorec, schéma a ekvivalentom anglického recognition je poznanie, rozpoznanie. Kritizovaný príklad má mať v slovenčine takúto podobu: uplatnenie schémy rozpoznania techník štatistickej analýzy.
erzet
22.07.11,06:43
Predložky majú nezameniteľné väzby
Pred, počas i po zápase vyčíňalo tvrdé jadro fanúšikov bratislavského klubu. Tento úryvok z novín je názorným príkladom na obchádzanie poznatku, že každá predložka má svoju väzbu a že viaceré po sebe idúce predložky s rozdielnou väzbou nemožno zastrešiť väzbou poslednej predložky v rade. Ak sa to urobí, dôjde ku skríženiu väzieb. Východiskový príklad je takýmto skrížením, čiže v spisovnom jazyku neprípustným spôsobom spájania slov. Príklad môže znieť napríklad takto: Pred zápasom, počas zápasu i po zápase vyčíňalo tvrdé jadro bratislavského klubu.
Nella_2
22.07.11,07:01
Bývať na internáte?

V jazykových prejavoch nielen mladých ľudí často počujeme slovné spojenia typu býva na internáte, býva na hoteli, býva na izbe číslo 5. V týchto spojeniach sa nesprávne používa predložka na, ktorou sa predovšetkým vyjadruje umiestnenie na povrchu niečoho, napr. pero je na stole, kniha je na poličke. Pri bývaní však nejde o umiestnenie na povrchu, ale o miesto, vnútri ktorého sa niečo deje. Preto treba v spojení so slovami internát, hotel, izba používať predložku v, teda býva v internáte, býva v hoteli, býva v izbe číslo 5.
My sme tiež bežne používali "na internáte" alebo skrátene "na inťáku", "na intráku". :rolleyes:
erzet
25.07.11,05:51
Art Director je výtvarník
Do roku 1989 sa v tiráži kníh a časopisov uvádzali pomenovania pracovníkov zúčastnených na vydaní tlačovín, ako šéfredaktor, vedúci redaktor, hlavný redaktor, zodpovedný redaktor, výtvarný redaktor, resp. výtvarník. V súčasnosti sú tieto pomenovania vytláčané na okraj pomenovaniami manažér, vedúci manažér, manažér prílohy, Art Director a pod. Nejestvuje však nijaké racionálne zdôvodnenie takého postupu. Art Director je po slovensky výtvarník. Tak to má byť aj v tiráži slovenských tlačovín.
erzet
25.07.11,05:53
Môže byť bieda ukradnutá?
Frazeologizmus to mi môže byť ukradnuté/ten mi môže byť ukradnutý je síce obľúbený, ale sporný prostriedok na vyjadrenie ľahostajnosti, nevšímavosti a podobných postojov. Jeho problematickosť sa v plnom rozsahu zviditeľní vo výpovediach typu bieda druhých mu bola ukradnutá. Takéto vety vyznievajú ako štylisticky nevypracované a násilné. Náprava je jednoduchá. Stačí použiť slovo ľahostajný: bieda druhých mu bola ľahostajná. Možno použiť aj iné spôsoby vyjadrenia, napr. biedu druhých si nevšímal, bieda druhých ho nezaujímala, na biedu druhých zabúdal.
erzet
25.07.11,05:55
Strádanie?
O tých, čo žijú v nedostatku a biede, sa niekedy píše, že strádajú, že ich údelom je strádanie. Slová strádať, strádanie sú iba hláskovou úpravou českých slov strádat, strádání. Do slovenčiny ich prekladáme slovami biediť, bedárčiť, živoriť, biedenie, bedárčenie, bieda aj opisnými výrazmi byť v núdzi, trpieť núdzu. Do vety Svätec býval utrápený pre strádanie blížnych, ktorú sme nedávno počuli, patrí ktorékoľvek z nich, napr.: bol utrápený pre biedenie/pre biedu iných, trápila ho bieda/núdza iných atď.
erzet
25.07.11,05:56
Chlieb sa natiera niečím, nie s niečím
Televízna reklama Každá dobrá desiata nech je s Ramou natretá obsahuje predložkový inštrumentál. Keďže ide o inštrumentál prostriedku, predložka s nie je tu náležitá. Inštrumentál prostriedku je totiž zásadne bez predložky, napr. maľovať olejovými farbami, posielať lietadlom, žiť samým chlebom, a teda aj natrieť chlieb Ramou. Isteže aj natrieť/natierať maslom, natrieť/natierať lekvárom či natrieť/natierať masťou. Všetko bez predložky s.
erzet
25.07.11,05:57
Preteky, nie pretek
Počas nedávnych atletických majstrovstiev sveta v športovom spravodajstve bolo niekoľko ráz počuť výraz každý pretek je iný. Pristavme sa pri slove pretek, pretože v spisovnom jazyku sa jednotné číslo tohto slova nepoužíva. Súťaž o prvenstvo v športe má spisovné pomenovanie preteky. Je to pomnožné podstatné meno, čo znamená, že má iba tvary množného čísla, teda preteky, pretekov, pretekom, o pretekoch, s pretekmi. Spisovná podoba výroku spomenutého na začiatku znie takto: každé preteky sú iné.
erzet
25.07.11,05:59
Front, nie fronta
Pri viacerých frekventovaných slovách je v praxi napriek dávnej kodifikácii rozkolísané ich zaraďovanie ku gramatickej kategórii rodu. Medzi ne patria aj slová fronta, varianta. V uvedenej podobe sú to podstatné mená ženského rodu, kodifikácia však predpisuje mužský rod, teda front, variant. V spisovnej praxi to má byť takto: odísť na východný front, bojovať na východnom fronte, vypracovať druhý variant plánu, s takým variantom nerátali.
erzet
25.07.11,06:00
Nie stávka, ale štrajk železničiarov
Nedávno sme počuli informáciu o stávke železničiarov. Pritom autor informácie nemal na mysli to, že by sa železničiari boli stavili o niečo, teda že by sa dohovorili, že vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne, ale mal na mysli to, že železničiari prestali dočasne pracovať s cieľom dosiahnuť splnenie svojich požiadaviek. V takom prípade mal však použiť slovo štrajk. Železničiari teda štrajkovali, resp. zorganizovali štrajk. Poznáme napríklad výstražný štrajk, ostrý štrajk, generálny štrajk, pred časom sme boli svedkami štrajku zdravotníkov či leteckých dispečerov.
erzet
25.07.11,06:01
Pretekárka, genitív množ. čísla pretekárok
V atletike je viacej pomenovaní atlétov utvorených príponou -ár, napr. oštepár, diskár. Medzi ne patrí aj názov pretekár pomenúvajúci každého, kto preteká, bez ohľadu na špecializáciu. Prechýlené podoby sú oštepárka, diskárka, pretekárka. V reportážach z atletických majstrovstiev bolo počuť v genitíve množného čísla podoby oštepárok aj oštepáriek, pretekárok aj pretekáriek. V súlade s normou sú však iba podoby zachovávajúce pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky, teda podoby oštepárok, diskárok, pretekárok.
erzet
25.07.11,06:02
Kýla je prietrž
Každý športovec je vystavený riziku zranenia či úrazu. Pri futbale alebo hokeji to môže byť zlomenina alebo pomliaždenina, ktorej sa nespisovne hovorí pohmoždenina. Časté je aj pretrhnutie väziva v brušnej dutine, ktorému sa nespisovne hovorí kýla. Spisovný názov je prietrž, pruh alebo hernia ako úzko odborný lekársky termín. Významovo najpriezračnejší je názov prietrž, pretože naozaj ide o pretrhnutie niečoho. Vzťahové prídavné meno má podobu prietržový a používa sa v spojeniach typu prietržový pás.
erzet
25.07.11,06:03
Saláma, nie salám; požiadavka, nie požiadavok
Zámenu gramatickej kategórie rodu badať pri takých často používaných slovách, ako sú požiadavka a saláma. Používajú sa - najmä v hovorenej reči - ako podstatné mená mužského rodu v podobe požiadavok, salám, ale normatívne príručky ich klasifikujú ako podstatné mená ženského rodu, teda požiadavka, saláma. Podľa toho treba písať aj hovoriť: nastoliť požiadavku, kúpiť kvalitnú salámu. Druhý pád množného čísla od slova požiadavka je požiadaviek, napr. mať veľa požiadaviek, a od slova saláma je salám, napr. ponuka jemných salám.
erzet
25.07.11,06:05
Možno mužstvo vyskladať?
Zostavovatelia futbalového mužstva mali starosti so zostavou, kým sa im - podľa výroku niektorých športových publicistov - podarilo vyskladať kolektív. K slovesu vyskladať máme výhrady, lebo význam predpony vy- a zacielenie slovesného deja slovesa skladať sú nezlučiteľné. Predpona vy- totiž obsahuje významový príznak vylučovania/oddeľovania, ale sloveso skladať príznak spájania. Z toho je zreteľné, že tvorenie nových predponových slovies nie je ľubovoľným a mechanickým spájaním predpony a slovesa. Pri slovese skladať môžeme použiť predponu po-. Mužstvo možno teda poskladať, no možno ho aj zložiť.
ivuliatko
25.07.11,20:31
O hube, čo lieči vredy

Medzi usilovne propagované liečivá patria okrem iného aj huby. Jednej hube prisúdili prívlastok múdra, lebo vraj lieči bércové vredy. O účinnosti liečby nepochybujeme, no pochybnosť o slove bércový je oprávnená, lebo väčšinu Slovákov treba poučiť, že český anatomický názov bérce, bérec má slovenský ekvivalent holeň a od neho utvorené prídavné meno má podobu holenný. Preto múdru hubu treba pokladať za liečivo, čo lieči holenné vredy.
Zaužívané je aj pomenovanie "vred predkolenia".
ivuliatko
25.07.11,20:41
O skloňovaní slova imidž
Slovo imidž sa k nám dostalo z angličtiny, kde sa píše image. V slovenčine sa používa vo význame obraz, vzhľad, celkový dojem, dobré meno. Keďže používanie tohto slova sa u nás veľmi rozšírilo, píšeme ho v zhode s výslovnosťou, teda s mäkkým i v druhej slabike a s dž na konci. Slovo imidž sa svojím zakončením zaradilo medzi podstatné mená mužského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru stroj. Správne teda vravíme profesionálny imidž, zmena imidžu, mať dobrý imidž, pracuje na vlastnom imidži, s novým imidžom.
Nesmelá poznámka: vzor stroj nemá v genitíve zakončenie -u (zmena imidžu), ale -a (od stroja), takže opäť jedna z milióna nepravidelností. Šľak ma ide trafiť!
ivuliatko
25.07.11,20:59
Audit, ale audítor
V súčasnosti sa pomerne často stretáme s odborným termínom audit, ktorý má pôvod v latinčine a ktorým sa okrem iného pomenúva overovanie ročnej uzávierky akciových a iných spoločností, podnikov, bánk a pod. So slovom audit súvisí aj pomenovanie osoby, ktorá audit vykonáva. Je to audítor. Z pravopisného a výslovnostného hľadiska si treba uvedomiť, že kým v slove audit je krátke i, v slove audítor je dlhé í. Slovo audítor s dlhým í sa zaraďuje medzi iné, rovnako zakončené slová latinského pôvodu, ako sú expedítor, inhibítor, inkvizítor, repetítor.
Ocenila by som logiku:
Audit (krátke i) - auditor.
Expedícia, inhibícia, inkvizícia, repetícia (dlhé í) - expedítor, inhibítor, inkvizítor, repetítor.
Odpoviem si sama: Snívaj ďalej!
erzet
26.07.11,07:10
O mejlovej korešpondencii
Pri korešpondovaní prostredníctvom elektronickej pošty zachovávame tie isté pravidlá ako pri klasickej korešpondencii, na čo mnohí často zabúdajú. Na začiatku e-mejlu najprv oslovíme adresáta a mejl zakončíme pozdravom a uvedením mena odosielateľa. Zachovávame aj pravopisné pravidlá, t. j. mená a priezviská, názvy ulíc a miest, organizácií a inštitúcií, teda vlastné mená, ale aj osobné a privlastňovacie zámeny Ty, Tvoj, Vy, Vás, Vám, Váš píšeme s veľkým začiatočným písmenom, vo vete píšeme čiarky, kde patria, vetu začíname s veľkým začiatočným písmenom a zakončíme bodkou.
erzet
26.07.11,07:12
Zhoda pri názvoch s prístavkom
Niektorým používateľom jazyka robí problémy zhoda prísudku s podmetom, ak medzi nimi je prístavok, ako je vo vete Kerametal, akciová spoločnosť, bol založený či bola založená v roku 1970. Podľa gramatických pravidiel platných v slovenčine zhoda musí byť medzi podmetom Kerametal a prísudkom, nie medzi prístavkom akciová spoločnosť a prísudkom. Keďže podmet Kerametal je mužského rodu aj prísudok musí byť v mužskom rode. Správne teda je Kerametal, akciová spoločnosť, bol založený v roku 1970.
erzet
26.07.11,07:14
Spojovník a pomlčka
Mnohí autori písaných textov majú problémy so správnym písaním pomlčky a spojovníka. Funkciou pomlčky je oddeľovať jednotlivé slová či výrazy. Je to dlhšia vodorovná čiaročka, pred ktorou je medzera a medzera je aj za ňou. Pomlčku napíšeme napríklad vo výpovedi Mladosť - radosť. Naopak funkciou spojovníka je spájať dva výrazy do jedného celku. Spojovník je kratšia vodorovná čiaročka, ktorá sa neoddeľuje medzerami od častí zloženého slova, ktoré spája do jedného celku. Spojovník napíšeme v zložených prídavnýh menách česko-slovenský, napr. česko-slovenské vzťahy, slovensko-poľský, napr. slovensko-poľský slovník, vedecko-popularizačný a pod.
erzet
26.07.11,07:16
Špeciálnopedagogický prístup k deťom
S písaním zložených prídavných mien sú niekedy starosti. Autori písaných textov nie vždy sa vedia správne rozhodnúť, či zložené prídavné meno napísať so spojovníkom, alebo bez neho ako jedno slovo. Na prídavnom mene špeciálnopedagogický si ukážeme, kedy sa zložené prídavné meno píše bez spojovníka. Keďže toto prídavné meno vzniklo zo združeného pomenovania špeciálna pedagogika, zložené prídavné meno napíšeme ako jedno slovo bez spojovníka, napr. špeciálnopedagogický prístup k deťom, špeciálnopedagogická poradňa.
erzet
26.07.11,07:17
Nie koho záujmy, ale čie záujmy
V rečových prejavoch nezriedka môžeme počuť alebo čítať výpovede typu Koho záujmy obhajujete? - Koho je to dieťa? - Koho je to vina? Používanie zámená koho, t. j. tvaru genitívu zámena kto, v takých a podobných výpovediach je ovplyvnené stavom v iných jazykoch. Slovenčina má však na vyjadrenie privlastňovania osobitné tvary privlastňovacích zámen čí, čia, čie, preto v spisovnej slovenčine správne povieme Čie záujmy obhajujete? - Čie je to dieťa? - Čia je to vina? Aj v známom prísloví Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj je privlastňovacie zámeno čí.
erzet
26.07.11,07:18
Obecný nie je všeobecný
V slovenčine máme prídavné meno obecný, ktoré má význam "týkajúci sa obce, patriaci obci", napr. obecný úrad, obecná knižnica, obecné pozemky, a prídavné meno všeobecný, ktoré má význam "týkajúci sa všetkých, všetkého, celkový, univerzálny", resp. "zahŕňajúci podstatné veci", napr. všeobecný súhlas, všeobecná mienka, všeobecné volebné právo. Nie je správne, ak sa namiesto prídavného mena všeobecný použije prídavné meno obecný. Ak máme napríklad na mysli problémy týkajúce sa všetkých ľudí, musíme povedať, že sú to všeobecné problémy.
erzet
26.07.11,07:20
Nie obtiaže, ale ťažkosti
Nedávno sme v rámci verejného rozhovoru o problémoch, ktoré so sebou prináša súčasný spôsob života, počuli hovoriť o duševných obtiažach. Treba však povedať, že autor prehovoru si asi neuvedomil, že slovo obtiaže je iba mechanicky hláskovo prispôsobené české slovo obtíže. V slovenčine namiesto neho máme slovo ťažkosti, preto je správne hovoriť o duševných ťažkostiach, o zdravotných ťažkostiach, o srdcových ťažkostiach, ale aj o ťažkostiach s dopravou, o ťažkostiach s vymáhaním pohľadávok.
erzet
26.07.11,07:21
Nie sociálne benefity, ale sociálne výhody
Na to, že niektorí ľudia radi siahajú za anglickými výrazmi namiesto ustálených domácich výrazov a že takéto uprednostňovanie nie je nijako racionálne odôvodnené, sme už viac ráz upozorňovali. Aj nedávno sme v rozhovore počuli hovoriť o sociálnych benefitoch, hoci v slovenčine dávno dobre fungujú ustálené slovné spojenia sociálna výhoda či sociálne výhody. Anglické slovo benefit má v slovenčine mnoho ekvivalentov a medzi nimi aj slová prospech, zisk, úžitok, výhoda. Nehovorme teda o sociálnych benefitoch, ale iba o sociálnych výhodách.
erzet
26.07.11,07:22
Akčný a akciový
Od podstatného mena akcia s významom "zámerná činnosť, konanie s istým cieľom", napr. podpisová akcia, bojová akcia, máme utvorené prídavné meno akčný, napr. akčný výbor, akčný film, akčný rádius. Podstatné meno akcia má aj význam "časovo obmedzené zníženie cien tovaru" a k tomuto významu slova akcia sa viaže prídavné meno utvorené príponou -ový, akciový, napr. akciový predaj, akciový tovar, akciová ponuka, akciové ceny, kúpiť si akciový telefón.
erzet
26.07.11,07:24
Náhrada, náhradka, nie náhražka
V jazykových prejavoch sa niekedy môžeme stretnúť s používaním slova náhražka, ktorým sa pomenúva výrobok, prostriedok, ktorý má nahradiť iný, zvyčajne originálny výrobok alebo prostriedok. Ide však o nesprávne utvorené slovo, lebo pri odvodzovaní sa nemôže pôvodná spoluhláska ď zmeniť na spoluhlásku ž. Od slovesa nahradiť je náležite utvorené podstatné meno náhrada, ale príponou -ka aj podstatné meno náhradka. A tak správne vravíme o náhradke kávy, o sójovej náhradke mlieka, o náhradke cukru.
erzet
26.07.11,07:25
Púť, na púťach
Slovom púť sa okrem iného pomenúva aj putovanie na pútnické miesto. Pri používaní tohto podstatného mena v tvare datívu a lokálu množného čísla sa možno stretnúť s podobami púťam, na púťach, ale niekedy aj s podobami s dvojhláskou ia, pútiam, na pútiach. Správne sú však iba podoby s krátkou samohláskou a, púťam, na púťach, lebo pri skloňovaní slova púť sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Správne teda vravíme: o náboženských púťach, o účasti veriacich na púťach.
erzet
27.07.11,10:56
Vyše dvoch rokov
Predložkou vyše sa v spojení s podstatným menom vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho alebo smerovanie na takéto miesto, napr. vyše obce vyteká prameň liečivej vody, voda siaha vyše pása. Okrem toho sa ňou vyjadruje aj vyššia hodnota ako vyjadruje kvantitatívny údaj, napr. vyše metra, vyše litra. Pri používaní predložky vyše si treba uvedomiť, že sa spája s genitívom, to značí, že podstatné meno, ale aj prídavné meno či číslovka, pri ktorých stojí, musia byť v genitíve. Správne napríklad povieme Je to už vyše dvoch rokov, čo sme sa nevideli.
erzet
27.07.11,10:58
DVD a dévedéčko
Iniciálovou skratkou DVD (dé vé dé), ktorá vznikla z anglických slov Digital Video Disc, resp. Digital Versatile Disc, označuje sa kompaktný disk na zaznamenávanie obrazových informácii, filmov, inscenácií a pod. Túto skratku v slovenských hovorených prejavoch hláskujeme podľa zásad hláskovania platných v slovenčine, teda dé vé dé. Toto hláskovanie zaznačuje aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka. Zo skratky DVD máme utvorené hovorové slovo dévedéčko na pomenovanie uvedeného kompaktného disku.
erzet
27.07.11,10:59
Zmieniť sa o niečom, nie zmieniť niečo
V ostatnom čase môžeme v rozličných prejavoch počuť vyjadrenia typu To je prvá vec, ktorú chcem zmieniť. V tejto výpovedi je sloveso zmieniť a spája sa s akuzatívom vzťažného zámena ktorú. V slovenčine však nemáme nezvratné sloveso zmieniť, ale iba zvratné sloveso zmieniť sa, ktoré sa spája s lokálom a s predložkou o, teda zmieniť sa o niečom. Veta, ktorú sme uviedli na začiatku, má správne znieť To je prvá vec, o ktorej sa chcem zmieniť.
erzet
27.07.11,11:01
Voľnočasové aktivity
V jazykovej praxi sa čoraz častejšie začína používať prídavné meno voľnočasový v spojeniach ako voľnočasový areál, voľnočasový program, voľnočasové aktivity. Niektorí používatelia spisovného jazyka majú k tomuto prídavnému menu zdržanlivý postoj. Treba však povedať, že je to dobre utvorené prídavné meno zo slovného spojenia voľný čas a zároveň aj potrebné na vyjadrenie významu "týkajúci sa voľného času, využívaný vo voľnom čase". Spojenia voľnočasový areál, voľnočasový program, voľnočasové aktivity sú teda správne.
erzet
27.07.11,11:02
Nie nástavec, ale nadstavec
Na pomenovanie prostriedku, ktorým sa niečo zvyšuje alebo predlžuje, sa niekedy používa slovo nástavec, napr. vymeniteľný nástavec, paletový nástavec. Slovo nástavec je však nevhodne utvorené, lebo jeho odvodzovacím základom je sloveso nastaviť, ktoré má význam "dať do vhodnej polohy", resp. "upraviť na nejaký cieľ". Pri pomenovaní uvedeného prostriedku treba vychádzať zo slovesa nadstaviť s významom "nadložiť, pridať, doplniť" a tak dostaneme slovo nadstavec, ktoré zachytávajú aj jazykové príručky. Správne teda je vymeniteľný nadstavec, paletový nadstavec.
erzet
27.07.11,11:04
Prekvapujúco a prekvapene
V športových hrách občas vyhráva alebo vyhrá mužstvo, o ktorom sa to nepredpokladá. Vtedy niektorí reportéri hlásia, že mužstvo prekvapene vyhráva, resp. prekvapene vyhralo. Príslovka prekvapene tu nenáležite vytláča príslovku prekvapujúco. Tieto príslovky totiž nemajú rovnaký význam, čo dokazuje ich nezameniteľnosť v konkrétnom kontexte, napr. mať prekvapujúco pekný účes, nie prekvapene pekný účes. Prekvapene znamená „začudovane“, prekvapujúco značí „neočakávane“. Ak vyhrá mužstvo, od ktorého sa to neočakáva, nemôže to byť prekvapený výsledok, ale iba prekvapujúci výsledok.
erzet
27.07.11,11:05
Paža, pazucha, podpazušie
V nemocnici vraj strkajú teplomer pod pažu. Slovo paža je výlučne telovýchovný termín používaný vo význame "horná ľudská končatina, ruka". V telovýchovnej terminológii vidno jeho stopu v názvosloví prostných, napr. v slovách predpažiť, pripažiť, upažiť. Teplomer sa však nevkladá ani pod pažu, ani pod ruku, ale na miesto spojenia ramena s trupom. Toto miesto sa volá pazucha, priestor okolo neho je podpazušie. Teplomer teda dávame pod pazuchu, resp. do podpazušia.
erzet
27.07.11,11:07
Chcieť niečo po niekom?
„Ušiel som, lebo jednostaj po mne niečo chceli,“ ťažká si hrdina jednej prózy. Čo po mne chceš? Čo po mne chcete? počuť v bežných rozhovoroch. V týchto výpovediach sa pri slovese chcieť použila predložka po s lokálom. Významová štruktúra predložky po však nedovoľuje použiť ju v odlukovom význame, o aký ide v uvedených výpovediach. Sloveso chcieť má v naznačenom význame väzbu s predložkou od, ktorá sa viaže s genitívom. Celá konštrukcia musí mať v spisovnom jazyku podobu chcieť niečo od niekoho. Hovorme aj píšme: Čo odo mňa chcete? Čo od neho chcete?
erzet
27.07.11,11:08
Kymácať sa?
Pri skoku do výšky sa pretekár niekedy dotkne latky, no tá zostáva na stojane, ale nie v pokojovej polohe. Niektorí komentátori vtedy ohlásia, že latka sa kymáca, že sa kymácala, zakymácala. Spisovná slovná zásoba slovesá kymácať sa, zakymácať sa neregistruje. Plnohodnotne ich možno nahradiť slovesami chvieť sa, zachvieť sa, triasť sa, zatriasť sa, kmitať, kolísať, knísať sa. Je to nielen možné, ale z hľadiska jazykovej správnosti aj záväzné. Latka sa teda chvie, zachvela, trasie, zatriasla.
erzet
27.07.11,11:10
Koho nie je čí, čí nie je koho
Genitívom opytovacieho zámena kto, t. j. tvarom koho, sa nevyjadruje otázka týkajúca sa vlastníka alebo pôvodcu, preto toto zámeno nie je vhodné v otázkach typu Koho je ten kabát? Zámenom koho sa spytujeme na osobu, napr. Koho si stretol? Na vyjadrenie vlastníka alebo pôvodcu však treba použiť opytovacie zámená čí, čia, čie. Zámená čí, čia, čie nemajú rovnaký význam ako zámeno koho, nie sú s ním rovnoznačné. Správne sa teda spýtame Čí je to kabát? Čia je to kniha? Čie sú to topánky?
erzet
27.07.11,11:11
Riešiť manžela?
V novinárskych rozhovoroch s tzv. celebritami sa často kladie otázka, či opýtaná má priateľa, či sa bude vydávať, rozvádzať atď. Z odpovedí niekedy zaznieva: manžela zatiaľ neriešim, priateľa riešiť nebudem, rodičovstvo budem riešiť neskôr. Je tu zreteľné úsilie o akési familiárne, nekonvenčné vyjadrovanie založené na vynechaní slov otázka, problém: otázku manžela zatiaľ neriešim, problém rodičovstva budem riešiť neskôr. Bez slov otázka, problém sú odpovede štylisticky príznakové a v nezhode s ustálenými významami slovesa riešiť.
srska
27.07.11,15:14
to erzet:

citujem moderátora markízy: "polícia dnes zasahovala na hlavnej stanici v osle ...." - je to správne?
erzet
28.07.11,11:20
Stretnutie manželských párov, nie manželák
Slovo manželák sa už dávnejšie používa vo význame "internát pre manželov". Toto slovo je však jednoznačne slangové. Rovnaké stanovisko k slovu manželák treba zaujať aj vtedy, keď sa používa v novšom význame "stretnutie manželských párov". Príčina odmietnutia slova manželák je v jeho neústrojnosti a slangovosti, lebo ide pri ňom o násilné zjednodušovanie. Je to však aj štylisticky nevhodné slovo, keď sa používa napr. v oficiálnom spravodajstve. V oficiálnych, verejných prejavoch je primerané používať slovné spojenia stretnutie manželských párov, resp. manželské stretnutie.
erzet
28.07.11,11:25
to erzet:

citujem moderátora markízy: "polícia dnes zasahovala na hlavnej stanici v osle ...." - je to správne?
Prepáč, ja si netrúfam to posudzovať, sú tu na to zdatnejší, nechcem zo seba robiť frajera, nerobím zo seba to čo nie som, prepáč.

http://www.porada.sk/1792455-post818.html
erzet
28.07.11,11:27
Pozlátka, nie pozlátko
V diskusii o dôchodkovom zabezpečení sme sa dopočuli, že pravdu o druhom pilieri bez akéhokoľvek pozlátka pregnantne vyjadrila sociologička. V spojení bez akéhokoľvek pozlátka sa použilo podstatné meno stredného rodu pozlátko v tvare genitívu. V spisovnej slovenčine máme však podstatné meno ženského rodu pozlátka, ktoré má v genitíve podobu bez pozlátky. Správne sa teda malo povedať bez akejkoľvek pozlátky. Predložkový výraz bez pozlátky používame vtedy, keď sa priaznivo hovorí o veciach a javoch, ktoré v skutočnosti nemajú nijakú hodnotu alebo sú problematické.
erzet
28.07.11,11:29
Nie dopis, dopisovať si, ale list, písať si
V spisovnej slovenčine na pomenovanie písomnej správy máme slovo list. Poznáme napr. úradný list, súkromný list, doporučený list, blahoprajný list. V tejto súvislosti nie je správne vo verejnej komunikácii používať slovo dopis, lebo je to nespisovné slovo. Z rovnakých dôvodov by sme sa mali vyhýbať používaniu slovesa dopisovať si, ak ide o vzájomné vymieňanie písomných správ. Na pomenovanie tejto činnosti máme sloveso písať si, napr. píšeme si často, prestali sme si písať.
erzet
28.07.11,11:30
O výslovnosti slova prestíž
Na pomenovanie významnosti postavenia, vážnosti, relatívnej dôstojnosti, dobrého mena, spoločenského vplyvu nezriedka používame z francúzštiny prevzaté slovo prestíž, napr. osobná prestíž, mať prestíž. Pri výslovnosti tohto slova treba mať na pamäti, že ide o pôvodom cudzie slovo, preto sa v ňom vyslovuje tvrdá spoluhláska t, hoci za ňou nasleduje v písme mäkké í. Rovnako s tvrdou spoluhláskou t vyslovujeme aj prídavné meno prestížny, napr. To je prestížna záležitosť.
erzet
28.07.11,11:32
O prídavnom mene žiaduci
V prídavnom mene žiaduci, ktoré má význam "ktorý sa požaduje, bez ktorého sa nemožno zaobísť", píšeme a vyslovujeme krátke u. Nemali by sme však zabúdať, že okrem prídavného mena žiaduci máme aj iné prídavné mená s rovnakým významom, a to prídavné mená požadovaný, vyžadovaný, potrebný, želateľný, žiadaný, napr. dosiahnuť požadovaný úspech, nemá vyžadované vzdelanie, jeho účasť je potrebná, mať želateľný účinok, nedosiahol žiadaný počet bodov.
erzet
28.07.11,11:33
O písaní skratiek typu a. s.
Skratka a. s. nám v texte zastupuje združené pomenovanie akciová spoločnosť, skratka s. r. o, resp. aj skratka spol. s r. o. nám v texte zastupuje združené pomenovanie spoločnosť s ručením obmedzeným. Z pravopisného hľadiska si treba zapamätať, že pri ich písaní medzi jednotlivými časťami skratky je medzera a ak tieto skratky píšeme za názvom spoločnosti, od názvu ich oddeľujeme čiarkou, a ak za skratkou pokračuje veta, čiarku napíšeme aj za ňou, napr. Slovnaft, [čiarka] a. s., [čiarka] upravil ceny benzínu. - Ryba, [čiarka] s. r. o., [čiarka] zásobuje trh rybami.
erzet
28.07.11,11:34
Toto sme tu už raz mali