PORADA.sk
PORADA.sk

Klikne pre zoradenie od najlepšej odpovede: : Na slovíčko, Slováci



Pages : 1 2 3 4 [5] 6 7 8 9

erzet
28.07.11, 13:35
Klavírne prevedenie?
Podstatné meno prevedenie je tvarom slovesa previesť, ktoré sa hodnotí ako nesprávne vo význame "urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať", ale aj vo význame "predviesť, stvárniť". Preto podstatné meno prevedenie nie je správne v spojeniach klavírne prevedenie, výborné prevedenie skladby, technické prevedenie umeleckého diela. Namiesto neho je primerané používať podstatné mená úprava, predvedenie, stvárnenie, teda správne je klavírna úprava, výborné predvedenie skladby, technické stvárnenie umeleckého diela.

erzet
28.07.11, 13:36
Chorvátčina, nie chorvátština
Nedávno sme si prečítali informáciu o chorvátskom jazyku, v ktorej sa použil názov chorvátština. Jednoslovné názvy jazykov tvoríme od prídavných mien viacerými príponami, ale od prídavných mien zakončených príponou -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, takýto názov tvoríme príponou -čina, napr. maďarský - maďarčina, rumunský - rumunčina, taliansky - taliančina, nórsky - nórčina, švédsky - švédčina. Podľa tohto modelu je utvorený aj jednoslovný názov chorvátskeho jazyka. Správne je teda chorvátčina.

erzet
28.07.11, 13:39
Na Slovensku, nie v Slovensku
Niekedy môžeme počuť v spojení s jednoslovným názvom nášho štátu použiť predložku v, teda predložkové spojenie v Slovensku. Ba stretli sme sa aj s názorom, že iba tak je to správne, lebo aj pri iných jednoslovných názvoch štátov sa používa predložka v, napr. v Česku, v Maďarsku, v Poľsku, v Rakúsku. Treba však povedať, že s názvom Slovensko sa už takmer dve storočia ustálene používa predložka na, teda na Slovensku podobne ako na Ukrajine. Na tejto ustálenosti netreba nič meniť, lebo jednoducho na Slovensku je to tak.

erzet
28.07.11, 13:40
Nula celých dve desatiny
Pri sledovaní jazykových prejavov si môžeme všimnúť, že niektorí hovoriaci majú problémy s používaním slova celá po číslovkách, lebo môžeme počuť aj takéto vyjadrenia: nula celá dve desatiny, päť celá štyri stotiny. Slovo celá v základnom tvare je iba po číslovke jedna, po číslovkách dve, tri, štyri je v tvare nominatívu množného čísla celé, ale po číslovke nula je v genitíve množného čísla rovnako ako po číslovkách od päť vyššie. Preto je správne nula celých dve desatiny, päť celých štyri stotiny, sto celých osem tisícin.

ivuliatko
28.07.11, 17:54
to erzet:

citujem moderátora markízy: "polícia dnes zasahovala na hlavnej stanici v osle ...." - je to správne?
Hoci ide o moderátora Markízy, prekvapujúco je to správne. :)
Oslo sa skloňuje podľa vzoru mesto.
Aj mne sa to zdalo čudné, lebo som kdesi čítala (a namýšľam si, že to bolo nedávno), že Oslo sa nemá skloňovať, ani Ikea, Billa, Tesco a pod.
Nuž... človek mieni a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra mení. :D
Ak chceš, pozri si príspevok zo 17. 6. 2011, ktorý sem dala Nella_2.

erzet
29.07.11, 08:30
Ani vytknúť, ani výtka
Podľa informácií, ktoré odzneli v médiách, novinári s uznaním konštatovali, že premiér koaličným partnerom vytkol hanlivé výroky. So slovesami vytknúť, vytýkať treba však zaobchodiť obozretnejšie. Krátky slovník slovenského jazyka namiesto nich odporúča ako vhodnejšie slovesá vyčítať, vyčitovať. S prihliadnutím na to treba pristupovať aj k slovu výtka, ktoré citovaný slovník vôbec neregistruje. Vo význame „slovný prejav nespokojnosti s niekým“ slovník eviduje slovo výčitka. Vo verejnej komunikácii preto používajme slová vyčítať a výčitka.

erzet
29.07.11, 08:35
Fesťák?
Na otázku, ako pomenovať osobu prítomnú na nejakom podujatí, v odpovedi mnohých by zaznelo slovo účastník. Kto je prítomný na festivale, je účastník festivalu. V istom týždenníku v tomto význame použili slovo fesťák. Slovné spojenie festivalový zbor upravili na festazbor a z festivalovej hymny urobili festahymnu. Uvedené jednoslovné pomenovania sú nenáležite utvorené, preto nespisovné a ich používanie vo verejnej komunikácii je prejavom neochoty akceptovať štylistické vlastnosti konkrétnych slov a rešpektovať komunikačnú situáciu. Do verejnej komunikácie patria pomenovania účastník festivalu, festivalový zbor a festivalová hymna.

erzet
29.07.11, 08:37
Zrána, čítam, že feťák

erzet
29.07.11, 08:38
Ťahúň, drak do roboty, nie dríč
O usilovnom človeku sa hovorí, že pracuje ako včela, ako mravec, že sa trhá/pretŕha v práci, vrtí sa ako vreteno, ako vrtielka atď. Do tohto radu spisovných jazykových prostriedkov sa autor verbálneho portrétu kolegu pokúsil pretlačiť slovo dríč. Hneď na prvý pohľad je jasné, že je to hlásková úprava českého slova dříč. Jednoslovné spisovné pomenovanie má v slovenčine podobu ťahúň. O veľmi usilovnom človeku sa hovorí aj, že je do roboty ako drak.

erzet
29.07.11, 08:41
Ako Vás spoznal, drakov a dračice?

erzet
29.07.11, 08:41
Zabudnite na slovo rádoby
Vo výpovedi Koaliční partneri rádoby verní očakávaniu zapreli svoju politickú minulosť, ktorú sme nedávno počuli, je problematickým prvkom slovo rádoby. Chcelo sa ním vyjadriť, že vernosť očakávaniu vlastne nie je realita, lež fikcia, zbožné želanie, že je to iba vernosť naoko. V spisovnej slovenčine sa v takom prípade používajú slová akoby, vraj, kvázi, naoko, teda nie rádoby ľudový, rádoby umenie, rádoby veda, ale akoby ľudový, vraj umenie, kvázi veda. Východisková výpoveď mala znieť napríklad takto: Koaliční partneri naoko verní očakávaniu zapreli svoju politickú minulosť.

erzet
29.07.11, 08:42
Zapeklitý nie je slovenské slovo
Priebeh športového zápolenia býva často neočakávaný. Jeden zo súperov sa môže dostať do zložitej situácie, ktorú v slovenčine nemožno charakterizovať ako zapeklitú. Používanie českého prídavného mena zapeklitý v športovej reportáži v televízii, v rozhlase, ale aj inde nesvedčí o kladnom vzťahu k slovenčine. V slovenčine o istej situácii môžeme povedať, že je zložitá, zamotaná, mrzutá, nepríjemná, zlá.

erzet
29.07.11, 08:44
Sloveso škádliť nie je slovenské
Napäté vzťahy medzi stranami koalície ktosi charakterizoval ako škádlenie vnútri koalície. Slovesné podstatné meno škádlenie je mechanicky poslovenčené české slovo škádlení, ktoré je utvorené od slovesa škádlit. Slovenské ekvivalenty tohto slovesa sú podpichovať, prekárať, doberať, naťahovať, niekedy aj hašteriť. Známy český frazeologizmus co se škádlí, rádo se má v slovenskom preklade môže mať takéto podoby: čo sa prekára, doberá, naťahuje, to sa má rado. Východisková výpoveď mala mať takúto formu: podpichovanie vnútri koalície.

pepsikova
29.07.11, 08:45
...erzet, dám ti sto bodov za tieto príspevky..si fakt vytrvalec...
...ale tuším, že ani Jazykovedný ústav si neporadí s udomácnenými slovami typu fesťák,festahymna či festazbor,my si jednoducho skracujeme našu slovnú zásobu o dvojité pomenovanie jednej akcie...však kto by už povedal- bol som na festivale, keď stačí bol som na feste:)...a dokonca si zmeníme aj tvar- festival je mužský rod p.m, ale v tvare- aká to bola festa!!-kľudne prehodíme do ženského rodu...
...a osobne priznám, že mi skratky nevadia,pokiaľ sa komunikujúci nevyjadrí-bol som na to onom,kúp si ten oný...lebo "oný" ma vytáča...

erzet
29.07.11, 08:46
O zhode podmetu so slovesom
V správe o námornej katastrofe sme čítali, že najmenej desať lodí sa potopili v Čiernom mori a v športovom spravodajstve, že päť chlapcov netrafili do prázdnej brány. V obidvoch prípadoch je porušené jedno z pravidiel o zhode podmetu s prísudkom, podľa ktorého pri podmete so základnou číslovkou od päť vyššie má prísudok podobu jednotného čísla stredného rodu. Teda desať lodí sa potopilo, päť chlapcov netrafilo do prázdnej brány.

erzet
29.07.11, 08:55
Vianoce, Štedrý deň a Štedrý večer
Sviatky, ktoré sa začínajú 24. decembra, voláme Vianoce. Názov Vianoce ako názov sviatkov je vlastné meno, preto ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Ak namiesto jednoslovného názvu Vianoce použijeme slovné spojenie vianočné sviatky, prídavné meno vianočný napíšeme s malým začiatočným písmenom. 24. december sa volá aj Štedrý deň a večer 24. decembra sa volá Štedrý večer. Názvy Štedrý deň a Štedrý večer sú takisto vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom.

erzet
29.07.11, 09:00
Aj toto tu už bolo viackrát, ale keď tento príspevok zo SRo je z 24.12.2007 a prvý čo som sem dal je z 01.9.2004 tak sa im niet čo čudovať, že niektoré príspevky sa opakujú.

erzet
29.07.11, 09:02
Nový rok nie je nový rok
Mnohí z tých, ktorí v týchto dňoch píšu novoročné pozdravy, zamýšľajú sa nad tým, s akým začiatočným písmenom majú napísať slovné spojenie nový rok, resp. v novom roku. Tu platí zásada, že slovné spojenie Nový rok píšeme s veľkým začiatočným písmenom iba vtedy, keď máme na mysli prvý deň v roku, teda keď ide o názov sviatku. V pozdrave veľa šťastia v novom roku nemáme na mysli iba prvý deň v roku, ale celý nasledujúci rok, preto prídavné meno nový v spojení v novom roku napíšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
29.07.11, 09:02
Ako predchádzajúce.

erzet
29.07.11, 09:05
Nie zdieľny, ale zhovorčivý
O tom, ktorý sa rád zhovára, ktorý rád rozpráva, niektorí hovoria, že je zdieľny. Prídavné meno zdieľny je však iba mechanicky prispôsobené české slovo sdílný. Slovenčina toto slovo nepotrebuje, lebo na pomenovanie takého, ktorý sa rád zhovára, máme prídavné meno zhovorčivý. Aj vo výpovedi zdieľnejší bol iba na naliehanie novinárov, ktorú sme nedávno počuli, mal jej autor použiť prídavné meno zhovorčivejší, teda zhovorčivejší bol iba na naliehanie novinárov.

erzet
29.07.11, 09:05
Sraré príspevky nie je možné, mnou, zmazať

erzet
29.07.11, 09:12
...erzet, dám ti sto bodov za tieto príspevky..si fakt vytrvalec...
...ale tuším, že ani Jazykovedný ústav si neporadí s udomácnenými slovami typu fesťák,festahymna či festazbor,my si jednoducho skracujeme našu slovnú zásobu o dvojité pomenovanie jednej akcie...však kto by už povedal- bol som na festivale, keď stačí bol som na feste:)...a dokonca si zmeníme aj tvar- festival je mužský rod p.m, ale v tvare- aká to bola festa!!-kľudne prehodíme do ženského rodu...
...a osobne priznám, že mi skratky nevadia,pokiaľ sa komunikujúci nevyjadrí-bol som na to onom,kúp si ten oný...lebo "oný" ma vytáča...
Tu nejde o to, aby sme si pri rozhovore s priateľmi nerozprávali, neskracovali slová, jedná sa o oficiálne zverejňovanie.

ivuliatko
29.07.11, 17:00
Chorvátčina, nie chorvátština
Nedávno sme si prečítali informáciu o chorvátskom jazyku, v ktorej sa použil názov chorvátština. Jednoslovné názvy jazykov tvoríme od prídavných mien viacerými príponami, ale od prídavných mien zakončených príponou -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, takýto názov tvoríme príponou -čina, napr. maďarský - maďarčina, rumunský - rumunčina, taliansky - taliančina, nórsky - nórčina, švédsky - švédčina. Podľa tohto modelu je utvorený aj jednoslovný názov chorvátskeho jazyka. Správne je teda chorvátčina.
Akože inak, opäť musia existovať výnimky:
poľský - poľština (podľa modelu by mala byť poľčina)
čínsky - čínština (mala by byť čínčina). :mad::mad::mad:

erzet
29.07.11, 21:49
Dnes som sa rozčúlil na FB. Vraj kto si dá ako priateľa "Dubnicu Nad Váhom". Rozčúlilo ma to veľké "N". Po prvé Dubnica je Dubnica nad Váhom, po druhé je hlúpo prebrané z anglických názvov aj to neviem či "N" sa píše v tých slovách, ale viem, že taký názov Dubnica nemá.

adi11
30.07.11, 00:04
Dnes som sa rozčúlil na FB. Vraj kto si dá ako priateľa "Dubnicu Nad Váhom". Rozčúlilo ma to veľké "N". Po prvé Dubnica je Dubnica nad Váhom, po druhé je hlúpo prebrané z anglických názvov aj to neviem či "N" sa píše v tých slovách, ale viem, že taký názov Dubnica nemá.
..mna to zasa pobavilo..:D..dufam, ze si si nedal za priatela ?..:D

erzet
30.07.11, 08:44
Nedal

rudopp
30.07.11, 08:47
Dnes som sa rozčúlil na FB. Vraj kto si dá ako priateľa "Dubnicu Nad Váhom". Rozčúlilo ma to veľké "N". Po prvé Dubnica je Dubnica nad Váhom, po druhé je hlúpo prebrané z anglických názvov aj to neviem či "N" sa píše v tých slovách, ale viem, že taký názov Dubnica nemá.

Trepeš. Vždy IBA :
- Dubnica je Dubnica
- Dubnica nad Váhom je Dubnica nad Váhom

Slayer666
30.07.11, 10:49
Dnes som sa rozčúlil na FB. Vraj kto si dá ako priateľa "Dubnicu Nad Váhom". Rozčúlilo ma to veľké "N". Po prvé Dubnica je Dubnica nad Váhom, po druhé je hlúpo prebrané z anglických názvov aj to neviem či "N" sa píše v tých slovách, ale viem, že taký názov Dubnica nemá.

V anglickych nazvoch sa neplnovyznamove slova zacinaju malymi pismenami. Stradford-upon-Avon

erzet
30.07.11, 17:43
Silvester
Na posledný deň roka v kalendári pripadá meno Silvester. Toto meno má pôvod v latinskom slove silvestris s významom "lesný, z lesa", teda "muž z lesa", a to zasa vzniklo z podstatného mena silva s významom "les". V latinských slovách silva, silvestris sa píše mäkké i a toto mäkké i zachovávame aj pri písaní mena Silvester. Rovnaký pôvod a základ v latinskom slove silva majú aj mená Silván, Silvána, Silvia, Silvius, Silvio. Možno ešte dodať, že pri skloňovaní mena Silvester samohláska e z poslednej slabiky vypadáva, teda od Silvestra, Silvestrovi, so Silvestrom.

erzet
30.07.11, 17:45
Deň vzniku Slovenskej republiky
Podľa pravopisných zásad platných v slovenčine sa vlastné mená píšu s veľkým začiatočným písmenom. Medzi vlastné mená zaraďujeme aj názvy štátnych či cirkevných sviatkov a názvy pamätných dní. Prvý január, teda Nový rok, je zároveň aj štátnym sviatkom, ktorý má názov Deň vzniku Slovenskej republiky, preto na jeho začiatku v slove deň píšeme veľké začiatočné písmeno. Šiesteho januára je cirkevný sviatok s názvom Zjavenie Pána. V tomto názve píšeme veľké začiatočné písmeno nielen na jeho úplnom začiatku, ale aj v slove Pána, lebo toto slovo zastupuje meno Ježiš Kristus.

erzet
30.07.11, 17:47
Kopec problémov?
Slovom kopec pomenúvame menšiu vyvýšeninu v teréne, malý vrch, napr. strmý kopec, mierny kopec, ale aj naklonenú časť terénu, svah, napr. vyjsť do kopca. Slovo kopec sa používa aj vo frazeologizme ide to s ním z kopca, ide to s ním dolu kopcom, ktorý má význam "jeho stav, jeho postavenie sa zhoršuje". V jazykovej praxi môžeme niekedy počuť aj vyjadrenia typu má kopec starostí, narobil si kopec problémov. V týchto a podobných vyjadreniach je však primerané siahnuť za slovami kopa, hromada, teda má kopu starostí, narobil si hromadu problémov.

erzet
30.07.11, 17:49
Suma, nie čiastka
Slovom čiastka pomenúvame časť z nejakého celku, napr. čiastka domu, čiastka parcely, rozdelený na čiastky, zriecť sa svojej čiastky. Niekedy môžeme počuť aj vyjadrenia typu poukážeme vám čiastku 2000 korún, čiastka 5 miliónov korún nestačí na obnovu budovy. Na označenie istého množstva peňazí je však v týchto a podobných vyjadreniach primerané siahnuť za slovom suma, teda poukážeme vám sumu 2000 korún, suma 5 miliónov korún nestačí na obnovu budovy.

erzet
30.07.11, 17:50
Konopa siata, nie konope siate
Konope je názov rastliny, ktorá sa u nás najmä v minulosti hojne pestovala pre vlákno, z ktorého sa robia povrazy a plátno. Názov tejto rastliny niektorí používajú ako nesklonné podstatné meno stredného rodu. Názov konope je však ženského rodu a je to tvar nominatívu množného čísla. Ďalšie tvary v množnom čísle sú bez konopí, konopiam, o konopiach, s konopami. V nominatíve jednotného čísla má tvar konopa. Botanický názov rastliny je konopa siata, v genitíve má podobu z konopy siatej. Známa je aj konopa indická, z ktorej sa vyrábajú omamné látky.

erzet
30.07.11, 17:52
Skloňovanie slova aranžmán
Slovo aranžmán s významom "úprava, usporiadanie", resp. aj "úprava hudobnej skladby" sa k nám dostalo z francúzštiny. Pôvodne sa v slovenčine používalo ako nesklonné podstatné meno stredného rodu, napr. kvetinové aranžmán. Častým používaním sa však prispôsobilo gramatickému systému slovenčiny, začalo sa používať ako podstatné meno mužského rodu a skloňovať podľa vzoru dub, napr. kvetinový aranžmán, výborného aranžmánu, vianočné aranžmány, svadobných aranžmánov. Skloňovanie slova aranžmán je znakom plného začlenenia tohto slova do slovnej zásoby slovenčiny.

erzet
30.07.11, 17:54
Dievča má rado mamu
Prídavné meno rád má v ženskom rode tvar rada a v strednom rode tvar rado. Nedávno sme počuli túto výpoveď: Dievča má rada mamu. Autor výpovede pri jej formulovaní nerešpektoval okolnosť, že nemá hľadieť na prirodzený rod pomenovanej osoby, ale musí rešpektovať gramatický rod podstatného mena dievča. Keďže podstatné meno dievča je stredného rodu, prídavné meno rád stojace pri ňom musí byť takisto v strednom rode, teda v tvare rado. Výpoveď mala správne znieť takto: Dievča má rado mamu.

erzet
30.07.11, 17:56
Pixel - pixely, pixelový
Prevzaté slovo pixel používame ako termín na pomenovanie obrazového prvku. V praxi sa slovo pixel skloňuje s vynechaním hlásky e, napr. pixla, o pixli, sto pixlov, ale aj s jej zachovaním, teda pixela, o pixeli, sto pixelov. Z uvedených spôsobov skloňovania vhodnejšie je skloňovanie so zachovaním hlásky e, t. j. pixela, o pixeli, sto pixelov. Podobne sa skloňujú napríklad aj slová hotel (hotela, o hoteli, dva hotely), panel (panela, o paneli, dva panely) a ďalšie. Hlásku e odporúčame zachovávať aj pri skloňovaní zloženého slova megapixel a v prídavných menách pixelový a megapixelový.

erzet
30.07.11, 17:57
Polos, nie poloos
V slovenčine máme zlomkovú číslovku pol s významom "polovica", ktorá sa stáva aj súčasťou zložených slov, ako sú slová polkruh, t. j. polovica kruhu, poldeň, t. j. polovica dňa. Máme však aj príslovku polo s významom "čiastočne, neúplne", ktorá sa stáva súčasťou zložených slov, ako sú polopravda, t. j. neúplná pravda, polovodič, t. j. nedokonale vodivá látka. Tento významový rozdiel v zložených slovách s prvou časťou pol, resp. polo by sme mali rešpektovať. Preto aj polovicu osi napríklad na automobile voláme polos.

erzet
30.07.11, 18:03
...erzet, dám ti sto bodov za tieto príspevky..si fakt vytrvalec...
...ale tuším, že ani Jazykovedný ústav si neporadí s udomácnenými slovami typu fesťák,festahymna či festazbor,my si jednoducho skracujeme našu slovnú zásobu o dvojité pomenovanie jednej akcie...však kto by už povedal- bol som na festivale, keď stačí bol som na feste:)...a dokonca si zmeníme aj tvar- festival je mužský rod p.m, ale v tvare- aká to bola festa!!-kľudne prehodíme do ženského rodu...
...a osobne priznám, že mi skratky nevadia,pokiaľ sa komunikujúci nevyjadrí-bol som na to onom,kúp si ten oný...lebo "oný" ma vytáča...
K prvej vete. Nemám rád nedorobenú prácu. Ešte mám pred sebou 65 strán a každá má asi 9 príspevkov. Potom budem dávať jedenkrát týždenné

erzet
01.08.11, 07:53
Skratka Európskej únie je EÚ
V súčasnosti sa v novinách a časopisoch veľmi často píše o Európskej únii. Z úsporných dôvodov sa v písanom texte pri opakovaní názvu namiesto plného názvu Európska únia často používa iniciálová skratka. Pritom sa môžeme stretnúť s dvoma podobami skratky, jednak so skratkou EÚ napísanou s dlhým Ú, jednak so skratkou EU napísanou s krátkym U. Keďže však v slove únia vyslovujeme a píšeme dlhé ú, je odôvodnené dlhé Ú zachovávať aj v iniciálovej skratke EÚ.

erzet
01.08.11, 07:55
Profesijný, profesiový životopis, nie profesný životopis
Od podstatného mena profesia sa používajú štyri podoby prídavného mena, a to profesijný, profesiový, profesionálny a profesný. Z nich za správne sa pokladajú iba podoby profesijný, profesiový a profesionálny, v ktorých sa zachováva samohláska i z podstatného mena profesia. Kým prídavné mená profesijný a profesiový sa vzťahujú iba na podstatné meno profesia, prídavné meno profesionálny sa vzťahuje aj na podstatné meno profesionál. Preto životopis zameraný na pracovnú činnosť človeka je vhodné nazývať profesijný, prípadne profesiový životopis.

erzet
01.08.11, 07:56
O výslovnosti slova busta
Na pomenovanie sochárskeho diela zobrazujúceho hlavu s časťou pŕs používame slovo busta, ktoré sa k nám dostalo z francúzštiny, no pôvod má v latinskom slove bustum. Vo francúzštine sa toto slovo píše s písmenom u, ale vyslovuje sa s hláskou (ü). V jazykovej praxi u nás ho môžeme počuť vyslovovať v zhode s pravopisnou podobou ako (busta), pod vplyvom francúzskej výslovnosti ako (büsta) a pod vplyvom češtiny ako (bista). V slovenčine je však správne toto slovo vyslovovať v zhode s pravopisnou podobou, teda (busta).

erzet
01.08.11, 07:58
Čile, čilský
Jeden zo štátov Južnej Ameriky je Čile. Názov Čile v súčasnosti v slovenčine píšeme v zhode s jeho výslovnosťou, teda s písmenom Č na začiatku. Tak sa tento názov uvádza v platných Pravidlách slovenského pravopisu, ale aj v publikácii Slovenské vžité názvy štátov a závislých území, ktorú vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a v ktorej sa uvádzajú záväzné podoby názvov štátov. Prídavné meno čilský utvorené od názvu Čile, ktoré používame napríklad v oficiálnom názve štátu Čilská republika, takisto píšeme s písmenom č a s krátkym i.

erzet
01.08.11, 08:03
Magistra a magisterka
V rečovej praxi sa nezriedka stretávame so slovami magistra a magisterka. Slovom magistra v súčasnosti označujeme pracovníčku lekárne, ktorá absolvovala vysokoškolské štúdium farmácie. Absolventka vysokoškolského štúdia na univerzitnej, bohosloveckej alebo umeleckej vysokej škole, ktorá získala v skratke titul Mgr., je magisterka. Slovo magisterka je prechýlená, ženská podoba od slova magister. Podobne sú utvorené pomenovania ministerka od slova minister, majsterka od slova majster. Absolventka vysokoškolského štúdia je teda magisterka.

erzet
01.08.11, 08:05
Čet a četovanie
Najmä mladšia generácia využívajúca internet dobré pozná slová čet, četovať, četovanie. Slovo čet sa k nám dostalo z angličtiny, kde sa píše ako chat a kde má význam "obyčajne priateľský rozhovor, beseda". V slovenčine toto slovo nadobudlo špecifický význam "rozhovor prostredníctvom počítačov". Tým, že sa u nás rozšírilo používanie slova čet a utvorili sa od neho odvodené slová četovať a četovanie, začali sa tieto slová písať v zhode s výslovnosťou s písmenom č na začiatku a s písmenom e, čo je znakom ich zdomácňovania.

erzet
01.08.11, 08:06
Nie obnos, ale suma
V rečových prejavoch sa niekedy môžeme stretnúť so slovom obnos v spojeniach ako vysoký obnos, nezdaniteľný obnos, získať väčší obnos, vyhrať značný obnos. Slovo obnos však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme ho nemali používať vo verejných rečových prejavoch. Namiesto neho je vhodné siahnuť za slovom suma, teda vysoká suma, nezdaniteľná suma, získať väčšiu sumu, vyhrať značnú sumu.

erzet
01.08.11, 08:08
Manažment a manažérstvo
Najmä v odborných textoch sa používa z angličtiny prevzaté slovo manažment, ktoré v slovenčine píšeme podľa zásad slovenského pravopisu a vyslovujeme (manažment). Slovo manažment sa zvyčajne používa vo význame „skupina riadiacich pracovníkov“, napr. vrcholový manažment, manažment podniku, ale niekedy aj vo význame „systém a metódy riadenia činnosti“. Takáto situácia nie je z hľadiska jednoznačnosti komunikácie výhodná, preto v tomto druhom význame je vhodné siahnuť za slovom manažérstvo, napr. environmentálne manažérstvo, produktové manažérstvo, manažérstvo kvality.

erzet
01.08.11, 08:09
Stávajúci zamestnanec?
Nedávno sme počuli slovné spojenie stávajúci zamestnanec. Slovo stávajúci je činné príčastie utvorené od slovesa stávať s významom "opakovane zaujímať vzpriamenú polohu", resp. "bývať vo zvyčajnej polohe", teda stávajúci je ten, ktorý niekde stáva. O zamestnancovi, ktorý je v súčasnosti v pracovnom pomere s organizáciou, nemôžeme povedať, že je stávajúci zamestnanec, ale že je to súčasný zamestnanec. Podobne namiesto vyjadrení stávajúci rozpočet, stávajúce zdroje je správne používať spojenia súčasný rozpočet, súčasné zdroje.

erzet
01.08.11, 08:10
Poznáte význam slovesa pominúť?
Význam slovesa pominúť netreba vysvetľovať. Ukazujú to spojenia zlosť ho pominula, lejak pominul, príčina plaču pominula. Ale vo vete - V správe o konferencii nemožno pominúť financovanie podujatia, ktorú sme nedávno čítali, sloveso pominúť nie je zrozumiteľné, lebo nemá ani jeden z významov, ktoré má v citovaných spojeniach, t. j. význam "prejsť, minúť sa, uplynúť". Namiesto spojenia nemožno pominúť financovanie malo sa použiť vyjadrenie nemožno obísť, nemožno zanedbať, nemožno si nevšimnúť financovanie.

erzet
01.08.11, 08:12
Ustáť a ustať
V istej športovej reportáži sa dostali do blízkosti výpoveď domáci tlak súpera ustáli a výpoveď snaženie nám ustalo. V druhej výpovedi sloveso ustať vyhovuje a znamená „prestať v deji pomenovanom slovesným podstatným menom snaženie“. V prvej vete sloveso ustáť nevyhovuje. Vo význame „prečkať, vydržať, obstáť“ sa bežne nepoužíva a v takomto význame ho nezaznamenávajú ani slovníky. Namiesto spojenia ustáť tlak sa malo použiť spojenie vydržať tlak, obstáť v tlaku.

erzet
02.08.11, 08:21
Resuscitačka
Snaha niektorých používateľov slovenčiny zjednodušovať dvojslovné pomenovania je veľmi častá, napr. slovo mimovládka je zo spojenia mimovládna organizácia, feťák je zo spojenia fetujúca osoba atď. Nedávno sme zaznamenali, že oddelenie v nemocnici, kde ležia ťažko chorí pacienti, teda resuscitačné oddelenie, sa volá resuscitačka. Toto slovo sa vníma ako prostriedok lekárskeho slangu. Slangové sú aj slová mimovládka a feťák a takéto slová by sa nemali používať vo verejných rečových prejavoch.

erzet
02.08.11, 08:23
Potrebujeme sloveso vyskladať?
V recenzii muzikálu o svätom Františkovi sa písalo, že predstavenie je vyskladané z epizód života svätca. Novotvar vyskladaný nie je bežné slovo. Na vyjadrenie toho, že sa niečo dáva k sebe, dohromady, máme v slovenčine sloveso skladať a k nemu sloveso poskladať utvorené predponou po-. Takto sa tvoria mnohé slovesá, ktoré gramatiky a slovníky nazývajú distributívne slovesá, napr. rozhadzovať - porozhadzovať, prepúštať - poprepúšťať. Muzikál o svätom Františkovi nie je vyskladaný, ale poskladaný zo životných príbehov svätca.

erzet
02.08.11, 08:24
Čosi o neurčitkových vetách
Keby sa zadala úloha posúdiť gramatickú správnosť viet Lepšie sa vám vrátiť. - Bolo by ho odniesť, mnohí by postupovali tak, že by vety upravili napríklad takto: Bude lepšie, ak sa vrátite. - Bolo by ho treba odniesť. Úprava by bola síce dobrá, ale nie nevyhnutná. Vety typu Lepšie sa vám vrátiť sú totiž spisovne korektné vety s neurčitkovou modálnosťou. Znamená to, že sa môžu používať na rozličné ciele najmä v citovom zaujatí. V hovorenej reči majú osobitú intonáciu.

erzet
02.08.11, 08:26
Čumil je nesmrteľný!
Názov Telečumil je zloženina vzniknutá zjednoslovnením spojenia televízny čumil. Čumil je české slovo, jeho slovenské ekvivalenty sú zízač, nazízač, obkukávač utvorené od slovies zízať, nazízať, obkukávať. Ich význam je „obyčajne potajomky a niekedy aj nedovolene niekam zvedavo hľadieť“. Ponúka sa otázka, prečo sa v súčasnosti občas aj pohŕdavo odmieta slovenské slovo a dáva sa prednosť cudziemu. Slovo čumil je v češtine štylisticky príznakové a to isté platí aj o slovenských slovách zízač, nazízač, obkukávač, obsmŕdač a ďalších.

erzet
02.08.11, 08:36
Zostane sám či single?
Keď sa francúzsky prezident rozviedol, novinári si položili otázku: Bude Sarközy v paláci single? Otázka je typickou ukážkou vnucovania cudzoty do slovenčiny. Slovo single je makaronizmus, ktorý v zrozumiteľnosti nemôže konkurovať domácim slovám sám, osamotený, opustený. Takýmto slovám rozumie každý, kto vie a hovorí po slovensky. O makaronizmoch a jazykových zlátaninách to neplatí. Novinári si teda mohli položiť otázku Bude Sarközy v paláci sám?

erzet
02.08.11, 08:40
Zazmluvniť
V jazykovej praxi sa najnovšie stretáme so slovesom zazmluvniť, ktoré základné kodifikačné príručky zatiaľ nezachytávajú. Niektorí používatelia slovenčiny sa nazdávajú, že ide o nesprávne, resp. nepotrebné slovo, lebo máme slovné spojenie uzavrieť zmluvu. Sloveso zazmluvniť je však utvorené správne podobne ako slovesá zaknihovať s významom „zapísať do knihy“, zadaždiť s významom „zavlažiť umelým dažďom“. Oproti slovnému spojeniu uzavrieť zmluvu sloveso zazmluvniť má jemný významový odtienok, a to „zabezpečiť, zaviazať zmluvou“.

erzet
02.08.11, 08:41
Závisieť od niečoho, nie závisieť na niečom
V jazykovej praxi sa pri slovese závisieť používa väzba s predložkou od s genitívom, závisieť od niečoho, ktorú zaznačujú aj jazykové príručky. Niekedy sa stretáme aj s väzbou s predložkou na s lokálom, závisieť na niečom, no správna je iba väzba s predložkou od s genitívom, teda závisieť od niečoho, závisí to od nášho rozhodnutia, závisí to od okolností. Väzba s predložkou od s genitívom je náležitá aj pri prídavnom mene závislý a pri podstatnom mene závislosť, napr. byť závislý od nikotínu, závislosť od alkoholu, závislosť od drog.

erzet
02.08.11, 08:43
Krásne psy, ale krásni psi
Pomenovania zvierat mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa životného vzoru chlap, napr. o hadovi, o medveďovi, ale v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub alebo stroj, napr. jedovaté hady, zatúlané medvede. Podstatné meno pes má v nominatíve a akuzatíve množného čísla príponu tvrdé -y a pri ňom stojace prídavné meno je zakončené na -e, napr. pekné psy. Môže mať aj príponu mäkké -i ako pri vzore chlap - chlapi, potom však prídavné meno musí byť v životnom tvare s mäkkým i, teda krásni psi. V odborných textoch sa jednoznačne uprednostňuje neživotné skloňovanie, napr. poľovné psy, chovať strážne psy.

erzet
02.08.11, 08:44
Kosovo, v Kosove, Kosovčan
V súčasnosti sa veľa hovorí a píše o Kosove. Pri názve Kosovo môžeme v lokáli počuť a čítať predložkovú väzbu v Kosove, ale niekedy aj na Kosove. Z uvedených podôb je správna podoba s predložkou v, teda v Kosove. Pri obyvateľskom mene od názvu Kosovo sa stretáme v nominatíve množného čísla s podobami Kosovčania i Kosovci. Od názvov zakončených na -ovo, resp. -evo obyvateľské mená tvoríme príponou -čan, napr. Berehovo - Berehovčan, Sarajevo - Sarajevčan, a tak je správne Kosovčan, v množnom čísle Kosovčania.

erzet
02.08.11, 08:46
Platca, nie plátca
Od slovesa platiť je na pomenovanie osoby, ktorá niečo platí, príponou -teľ utvorené podstatné meno platiteľ, napr. platiteľ dane, platiteľ DPH, platiteľ poistného. Od toho istého slovesa máme v rovnakom význame príponou -ca utvorené aj podstatné meno platca. Obidve podstatné mená platiteľ aj platca sú správne. Správna však nie je podoba plátca s dlhým á, lebo ani v slovese platiť nie je dlhé á. Správna je iba podoba platca s krátkym a, teda platca DPH, platca poistného, dobrovoľný platca.

erzet
02.08.11, 08:47
Podiel - o podiele
Podstatné meno diel sa skloňuje podľa vzoru dub a v tvare lokálu jednotného čísla má príponu -e, napr. v prvom diele románu. Pádovú príponu -e v lokáli jednotného čísla majú aj odvodené slová oddiel, podiel a rozdiel, teda v oddiele, pri podiele, o rozdiele, napr. hrať vo futbalovom oddiele, správa o podiele poradných orgánov na dosiahnutých výsledkoch, o celkovom podiele spoločnosti na trhu, pri malom rozdiele napätia, pri rovnakom rozdiele teploty.

ivuliatko
02.08.11, 12:05
Krásne psy, ale krásni psi
Pomenovania zvierat mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa životného vzoru chlap, napr. o hadovi, o medveďovi, ale v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub alebo stroj, napr. jedovaté hady, zatúlané medvede. Podstatné meno pes má v nominatíve a akuzatíve množného čísla príponu tvrdé -y a pri ňom stojace prídavné meno je zakončené na -e, napr. pekné psy. Môže mať aj príponu mäkké -i ako pri vzore chlap - chlapi, potom však prídavné meno musí byť v životnom tvare s mäkkým i, teda krásni psi. V odborných textoch sa jednoznačne uprednostňuje neživotné skloňovanie, napr. poľovné psy, chovať strážne psy.
To isté platí aj o podstatných menách VLK a VTÁK. V množnom čísle môžeme používať tvary "tie psy, vlky, vtáky", ale aj "tí psi, vlci, vtáci". Ostatné zvieracie PM v mužskom rode musia byť vždy len "tie kapry, kocúry, tigre, zajace, chrobáky, jelene, orly, sokoly..." POZOR - ak ich použijeme v prenesenom význame na pomenovanie ľudí, skloňujeme podľa vzoru chlap, napr. jasní sokoli (= štúrovci), falošní hadi a pod.

erzet
03.08.11, 07:17
Sklená vata, nie sklenná vata
Od podstatného mena sklo máme príponou -ený utvorené prídavné meno sklený. V písaných textoch sa môžeme stretnúť s dvoma podobami tohto prídavného mena, jednak s podobou sklený napísanou s jedným n, ale niekedy aj s podobou sklenný s dvoma n. Správna je však iba podoba s jedným n, lebo odvodzovacím základom je slovo sklo, v ktorom nie je spoluhláska n. V prídavnom mene sklený v názvoch sklená vata, sklené dvere, sklený dom a pod. napíšeme teda iba jedno n.

erzet
03.08.11, 07:18
Vzorka, nie vzorok
Na pomenovanie malého množstva materiálu, výrobkov a pod. určeného ako ukážka, resp. na pomenovanie ozdobného obrazca na tkaninách používame podstatné meno ženského rodu vzorka. Popri podobe vzorka môžeme niekedy počuť aj podobu mužského rodu vzorok. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba ženského rodu vzorka, napr. farebná vzorka, laboratórna vzorka, výskumná vzorka, vzorka látok, vzorka materiálu, štruktúra vzorky, kolekcia vzoriek, odber vzoriek.

erzet
03.08.11, 07:19
Lurdy - do Lúrd, nie do Lurdov
Jedno zo známych pútnických miest k Panne Márii sú aj francúzske Lurdy ležiace na úpätí Pyrenejí. V slovenčine názov Lurdy je pomnožné podstatné meno mužského rodu, to znamená, že má iba tvary množného čísla. Skloňuje sa podľa vzoru dub, ale ako mnohé iné pomnožné geografické názvy mužského rodu v genitíve nemá pravidelnú príponu -ov, ale tvar genitívu sa tvorí predĺžením samohlásky v základe, napr. Brezolupy - Brezolúp, Bruty - Brút, Prusy - Prús, a teda aj Lurdy - Lúrd. Správne teda vravíme ísť do Lúrd, vrátiť sa z Lúrd.

erzet
03.08.11, 07:20
Dvadsaťjeden, nie dvadsaťjedna
Číslovka jeden je mužského rodu, v ženskom rode má tvar jedna, v strednom rode tvar jedno, pričom sa riadne sa skloňuje, napr. jeden dom - z jedného domu, jedna kniha - v jednej knihe, jedno dieťa - o jednom dieťati. Zložené číslovky s číslovkou jeden sú nesklonné, preto majú vždy rovnaký tvar, napr. dvadsaťjeden, tridsaťjeden, stojeden. Podoby dvadsaťjedna, tridsaťjedna, stojedna a pod. nie sú správne. Správne je iba dvadsaťjeden bodov - s dvadsaťjeden bodmi, tridsaťjeden žien, štyridsaťjeden áut, stojeden korún atď.

erzet
03.08.11, 07:21
Kryštál nie je krištáľ
Podstatné meno kryštál, ktorým pomenúvame pevné teleso s pravidelnou štruktúrou, píše sa s tvrdým y, na konci má tvrdé l a skloňuje sa podľa vzoru dub. Od neho je utvorené prídavné meno kryštálový známe zo spojenia kryštálový cukor. Podstatné meno krištáľ, ktorým pomenúvame bezfarebnú odrodu kremeňa alebo bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu, píše sa s mäkkým i, na konci má mäkké ľ a skloňuje sa podľa vzoru stroj. Od neho je utvorené prídavné meno krištáľový známe zo spojení krištáľový luster, krištáľové sklo.

erzet
03.08.11, 07:22
Nie razítko, orazítkovať, ale pečiatka, opečiatkovať
Nezriedka môžeme počuť, že list či dokument musíme orazítkovať. Toto sloveso je však nesprávne, lebo je utvorené od nesprávneho slova razítko. V slovenčine totiž názvy nástrojov netvoríme príponou -tko, ale zväčša príponou -dlo, no slovom razidlo pomenúvame nástroj, ktorým sa napríklad razia mince. Nástroj, ktorým odtláčame na list či dokument obyčajne nejaký text, je pečiatka, napr. okrúhla pečiatka, poštová pečiatka. Činnosť vykonávanú pečiatkou označujeme slovesami pečiatkovať, opečiatkovať.

erzet
03.08.11, 07:24
Desiata, dve desiate
Slovo desiata nie je len radová číslovka v ženskom rode, ktorou označujeme poradie, napr. desiata hodina, desiata kniha, ale týmto slovom pomenúvame aj jedlo, ktoré jeme medzi raňajkami a obedom. Slovo desiata ako pomenovanie jedla skloňujeme rovnako ako číslovku desiata podľa vzoru prídavného mena ženského rodu pekná. Správne teda vravíme neodísť do školy bez desiatej, potešiť sa dobrej desiatej, zabudnúť si desiatu, pripraviť deťom dve desiate.

erzet
03.08.11, 07:27
Desiata sa takmer nepoužíva, ani olovrant a také pekné slovenské slová sú to. Nahradzujeme ich čechizmom svačina.

erzet
03.08.11, 07:28
http://www.enigma.sk/hlasovanie/vyberte-najkrajsie-slovenske-slovo

erzet
03.08.11, 07:29
Maľovanky, nie maľovánky ani omaľovánky
Malé deti rady farebnými ceruzkami vyfarbujú rozličné obrázky a kresby. Súbor takýchto obrázkov či kresieb niektorí volajú maľovanky, iní zasa maľovánky či omaľovánky. Keďže však v spisovnej slovenčine máme sloveso maľovať a prídavné meno maľovaný, v ktorých je pred poslednou slabikou slova krátke a, krátke a sa zachováva aj v odvodenom slove maľovanky, ktorým pomenúvame súbor spomínaných obrázkov. Preto správne vravíme detské maľovanky, vyfarbovať maľovanky.

erzet
03.08.11, 07:30
Nie nápoveda, ale šepkár alebo pomocník
Žiaci v škole často chcú pomôcť spolužiakovi, ktorý nevie odpovedať, a tak mu ticho hovoria, čo má povedať, šepkajú mu. So šepkaním sa stretáme aj v divadle, keď poverený zamestnanec ticho hovorí hercovi text, ktorý má povedať. Takýto zamestnanec sa volá šepkár. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo nápoveda, čo však nie je správne. Ani pri práci s počítačom nie je správne siahnuť za slovom nápoveda. Tu sa ako počítačový termín namiesto anglického slova help ustálilo slovo pomoc, resp. pomocník.

erzet
03.08.11, 07:31
Ochodza, nie ochoz
Niektoré stavby, napr. hrady, zámky, kaštiele, ale aj priemyselné objekty, majú pozdĺžny krytý alebo otvorený priestor na vonkajšom alebo vnútornom obvode, po ktorom sa dá prechádzať. Takýto priestor sa volá ochodza a názov súvisí so slovesom chodiť. Niekedy môžeme na pomenovanie tohto priestoru počuť používať aj slova ochoz. Správne je však iba ochodza so spoluhláskou dz, podobne ako je spoluhláska dz v slove schôdza, ale aj v slovách schôdzka, dochádzka, obchádzka, prechádzka, pochôdzka.

erzet
03.08.11, 07:32
Kritérium - kritériá, o kritériách
So skloňovaním prevzatých podstatných mien stredného rodu zakončených na -ium, ako sú slová akvárium, gymnázium, kritérium, majú niektorí používatelia slovenčiny problémy, lebo si neuvedomujú, že v nich nie je dvojhláska iu, ale dve samohlásky i a u vedľa seba. Takto zakončené slová majú v nominatíve množného čísla dlhú príponu -á, dve akváriá, slovenské gymnáziá, objektívne kritériá, v datíve a lokáli množného čísla majú dlhé prípony -ám, -ách, akváriám, gymnáziám, kritériám, v akváriách, v gymnáziách, o kritériách.

erzet
04.08.11, 07:52
Zelený štvrtok
Štvrtok vo veľkonočnom týždni, ktorý sa volá aj Veľký týždeň, má osobitný názov, a to Zelený štvrtok. Názov Zelený štvrtok, ako aj názvy Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok sa zaraďujú medzi vlastné mená, jedinečné názvy sviatkov, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Možno ešte dodať, že názvy dní štvrtok, piatok, pondelok majú v genitíve jednotného čísla pádovú príponu -a, teda od pondelka do piatka, od štvrtka sú prázdniny a teda aj od Zeleného štvrtka.

erzet
04.08.11, 07:53
Veľkonočná kúpačka a šibačka
Do dnešných dní sa na Slovensku zachovala dávna ľudová tradícia, podľa ktorej na Veľkonočný pondelok chlapci či mládenci chodia polievať dievčence studenou vodou alebo šibať vŕbovými prútikmi. Na pomenovanie polievania sa ustálili názvy veľkonočná oblievačka, veľkonočná polievačka, ale aj veľkonočná kúpačka a chlapcov, ktorí chodievajú polievať, volajú oblievači, polievači i kúpači. Na šibanie vo Veľkonočný pondelok sa ustálil názov veľkonočná šibačka a chlapcov, ktorí chodia korbáčom či šibákom šibať, volajú šibači.

erzet
04.08.11, 07:54
Auto išlo rýchlosťou 90 km za hodinu
Niekedy počúvame výpovede typu Auto išlo s rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu. Vietor bude fúkať s rýchlosťou 10 metrov za sekundu. V týchto výpovediach sa neodôvodnene používa predložka s pred podstatným menom rýchlosť v inštrumentáli. Náležité sú výpovede s bezpredložkovým inštrumentálom, lebo sa pýtame: Akou rýchlosťou išlo auto? Akou rýchlosťou bude fúkať vietor? a na tieto otázky správne odpovedáme: Auto išlo rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu. Vietor bude fúkať rýchlosťou 10 metrov za sekundu.

erzet
04.08.11, 07:55
Od Nový Most?
Denne sa presviedčame, že mnohým autorom reklamných textov nezáleží na jazykovej kultúre. Napríklad istá spoločnosť zabezpečujúca autobusovú dopravu má v Bratislave rozmiestnené pútače s textom: od Nový Most. V tomto krátkom ozname sa spoločnosť dopustila až dvoch chýb. V názve Nový most je na pútači v slove most veľké začiatočné písmeno, hoci druhové označenie most stojace v druhej časti názvu má sa písať s malým začiatočným písmenom. A po predložke od má byť genitív, teda od Nového mosta.

erzet
04.08.11, 07:56
Zdobítko na torty?
Niektorí výrobcovia a predajcovia ponúkajú pomôcku, ktorá slúži na ozdobovanie tort, pod názvom zdobítko na torty. Slovo zdobítko však nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, lebo v slovenčine sa názvy nástrojov netvoria príponou -tko. Tento názov je iba mechanicky prevzatý z češtiny. Namiesto neho máme v slovenčine názov ozdobovač, ktorý je utvorený príponou -č od slovesa ozdobovať, podobne ako sú utvorené názvy jamkovač, dierkovač, rozprašovač. Správne teda je ozdobovač na torty.

erzet
04.08.11, 07:58
Nie drátenka, ale drôtenka
Organizátori istej predajnej akcie ponúkali na predaj drátenky. Neuvedomili si však, že v spisovnej slovenčine sa kovové vlákno získané ťahaním alebo valcovaním nevolá drát, ale drôt, napr. medený drôt, oceľový drôt. Od podstatného mena drôt je utvorené prídavné meno drôtený, napr. drôtený plot, drôtené pletivo, ale aj názov klbka kovových stružlín na čistenie riadu drôtenka. Slovo drôtenka používame aj na pomenovanie spomínanej pomôcky na čistenie, ktorá nie je z kovových stružlín, ale z plastových vláken.

erzet
04.08.11, 08:02
Košeľa s dlhým rukávom?
Chceli by ste nosiť košeľu s dlhým rukávom alebo s krátkym rukávom? Isto prevažná väčšina poslucháčov by odpovedala záporne, lebo košeľu s jedným rukávom by nechceli. Napriek tomu nám niektorí výrobcovia a predajcovia ponúkajú košele a tričká s dlhým rukávom či s krátkym rukávom, hoci také výrobky by boli vlastne nepodarkami. Preto im odporúčame, aby svoje výrobky či tovar ponúkali v jazykovo korektnej podobe, teda košeľa s dlhými rukávmi, košeľa s krátkymi rukávmi, tričko s dlhými rukávmi, tričko s krátkymi rukávmi.

erzet
04.08.11, 08:04
Nie zabaviť, ale zhabať tovar
V istom propagačnom materiáli sme čítali, že sa uskutoční akcia, na ktorej sa bude predávať tovar zabavený úradmi. V tejto informácii sa nemalo použiť slovo zabavený, ktoré je tvarom slovesa zabaviť, lebo sloveso zabaviť má v slovenčine význam „spôsobiť dobrú náladu“, prípadne „zdržať niekoho“. Tovar však nemožno zabaviť, ale z úradnej moci ho možno zhabať, podobne ako možno zhabať majetok. V propagačnom materiáli sa teda mal ponúkať tovar zhabaný úradmi.

erzet
04.08.11, 08:05
Nie kotníkové ponožky, ale členkové ponožky
Niektorí predajcovia ponúkajú kotníkové ponožky. Ibaže prídavné meno kotníkový je nespisovné rovnako ako podstatné meno kotník, od ktorého je utvorené. Vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom sa správne volá členok a toto slovo v slovenčine funguje aj ako anatomický termín. Prídavné meno od slova členok má podobu členkový, preto aj ponožky, ktoré siahajú iba po členok, sú členkové ponožky.

erzet
04.08.11, 08:07
Nie púzdro, ale puzdro
Na pomenovanie pevnej schránky alebo obalu na uloženie nejakej veci používame slovo puzdro. Poznáme napr. puzdro na okuliare, puzdro na husle, puzdro na fotoaparát, kožené puzdro a pod. V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť s týmto slovom vysloveným alebo napísaným s dlhým ú, púzdro. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba s krátkym u, teda puzdro. Rovnako s krátkym u vyslovíme a napíšeme aj prídavné meno puzdrový, napr. puzdrový filter, puzdrový systém.

witch
04.08.11, 12:07
Môžem mať otázku? Je správne Organizácia Spojených Národov, alebo Organizácia Spojených národov? (Veľké písmená)

Nella_2
04.08.11, 12:23
Môžem mať otázku? Je správne Organizácia Spojených Národov, alebo Organizácia Spojených národov? (Veľké písmená)
Správne je: Organizácia Spojených národov

http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_osn-uvod_k_osn

Sú "Spojené národy" a potom existuje "Charta Spojených národov", "Organizácia Spojených národov"

erzet
04.08.11, 13:03
Pozeral som na nete. Našiel som, že tak ako píšeš.

Nella_2
04.08.11, 13:39
Aj v Pravidlách slovenského pravopisu je to tak. :)

ivuliatko
04.08.11, 13:43
Sklená vata, nie sklenná vata
Od podstatného mena sklo máme príponou -ený utvorené prídavné meno sklený. V písaných textoch sa môžeme stretnúť s dvoma podobami tohto prídavného mena, jednak s podobou sklený napísanou s jedným n, ale niekedy aj s podobou sklenný s dvoma n. Správna je však iba podoba s jedným n, lebo odvodzovacím základom je slovo sklo, v ktorom nie je spoluhláska n. V prídavnom mene sklený v názvoch sklená vata, sklené dvere, sklený dom a pod. napíšeme teda iba jedno n.
Pomôcka: keďže v slovách guma, slama, drevo, prútie... atď. nie je N ani Ň, v odvodenom prídavnom mene bude iba jedno N - gumený, sklený, slamený, drevený, prútený... Ale plátno - plátenný, okno - okenný, kameň - kamenný, deň - denný, týždeň - týždenný a pod.

erzet
04.08.11, 13:58
takže gumené rukavice, gumená zástera, gumená plachta.

Zdenka 0705
04.08.11, 14:13
presne tak

erzet
05.08.11, 08:59
Prádlo je bielizeň
Obchodníci nám niekedy ponúkajú posteľné prádlo, spodné prádlo, kôš na prádlo, štipce na prádlo. Slovo prádlo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Spodné šatstvo, posteľné povlaky a pod. sa správne volajú bielizeň. Preto by nám v obchodoch mali ponúkať iba pánsku či dámsku bielizeň, posteľnú bielizeň, spodnú bielizeň, kôš na bielizeň, štipce na bielizeň. Možno ešte dodať, že skriňa na bielizeň sa volá bielizník.

erzet
05.08.11, 09:24
Vírus nie je vír
V slovenčine máme slovo vír písané s mäkkým í, ktorým sa pomenúva prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi. Napríklad pri kúpaní v rieke sa musíme vyhýbať vodnému víru. Okrem toho máme v slovenčine z latinčiny prevzaté slovo vírus, ktorým sa pomenúva mikroorganizmus vyvolávajúci choroby, ale aj počítačový program narúšajúci informácie alebo počítačové systémy. Pri skloňovaní slova vírus sa koncové -us zachováva. Preto správne vravíme zbaviť sa vírusu, počítačové vírusy, programy proti vírusom.

erzet
05.08.11, 09:25
Navýšiť vklad?
V rozličných prejavoch, a to aj verejných, môžeme počuť alebo čítať sloveso navýšiť napríklad v spojeniach navýšiť limit, navýšiť sumu, navýšiť rozpočet, navýšiť vklad. Sloveso navýšiť je však slangové a tak ho hodnotí aj Krátky slovník slovenského jazyka. V spisovnej slovenčine namiesto neho používame dávno ustálené sloveso zvýšiť, prípadne aj sloveso zväčšiť. Preto sú správne spojenia zvýšiť limit, zvýšiť sumu, zvýšiť rozpočet, zväčšiť vklad.

erzet
05.08.11, 09:27
Nie rómština, ale rómčina
Jednoslovné názvy jazykov sa tvoria od vzťahových prídavných mien zakončených na -ský a -cký príponami -čina, -čtina alebo -ština. Od prídavných mien zakončených na príponu -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, jednoslovné názvy jazykov sa tvoria príponou -čina, napr. slovenský - slovenčina, latinský - latinčina, maďarský - maďarčina, flámsky - flámčina. Príponou -čina je utvorený aj jednoslovný názov rómskeho jazyka, t. j. rómčina.

erzet
05.08.11, 09:28
Nie predom, ale vopred
V istom propagačnom materiáli sme čítali aj túto vetu: Ak si kúpite predom náš výrobok, dostanete od nás darček. V tejto vete sa však nemalo použiť slovo predom, lebo ide o nespisovné slovo. Na vyjadrenie významu „v časovom predstihu“ máme v spisovnej slovenčine príslovky dopredu a vopred. V citovanej vete sa mala použiť príslovka vopred a veta mala znieť takto: Ak si náš výrobok kúpite vopred, dostanete od nás darček.

erzet
05.08.11, 09:30
Nie dvojité označovanie cien, ale dvojaké označovanie cien
Pred zavedením eura sa ceny tovaru majú istý čas uvádzať v korunách aj v eurách. Takýto spôsob označovania cien niektorí nazývajú dvojaké označovanie cien, iní zasa dvojité označovanie cien. Z týchto dvoch spojení však vecne nie je správne spojenie dvojité označovanie cien, lebo dvojitý značí „dvojnásobný, zdvojený“, ale v danom prípade ide o to, že ceny tovaru sa budú uvádzať dvoma spôsobmi, teda dvojako. Správne je teda spojenie dvojaké označovanie cien.

erzet
05.08.11, 09:32
Nie ulica Jána Stanislava, ale Ulica Jána Stanislava
Názvy ulíc sú vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom, napr. Nová ulica, Štúrova ulica. S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj názvy ulíc, ktoré majú na začiatku slovo ulica a za ním podstatné meno v genitíve. Tak je to napríklad v názve Ulica partizánov, v ktorom slovo ulica napíšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovo partizánov s malým začiatočným písmenom, lebo je to všeobecné meno. V názve Ulica Jána Stanislava napíšeme slovo ulica, ale aj krstné meno a priezvisko s veľkým začiatočným písmenom.

erzet
05.08.11, 09:33
Silvia – od Silvie
V slovenčine máme viacej ženských krstných mien zakončených na -ia, napr. Mária, Júlia, Silvia, Melánia. Takto zakončené ženské mená sa skloňujú podľa vzoru ulica. Keďže pri vzore ulica v genitíve jednotného čísla je pádová prípona -e, z ulice, aj tieto ženské mená sú v genitíve zakončené na -e, od Márie, od Júlie, od Silvie, bez Melánie. Správne teda vravíme Vrátil sa od Márie, dostala list od Júlie, prišli od Silvie, odišli bez Melánie.

erzet
05.08.11, 09:34
Neslovák, Nemaďar, Neróm
Na pomenovanie príslušníka národa alebo národnosti používame obyvateľské mená, napr. Slovák, Maďar, Američan, Rusín, Róm. Takéto pomenovania sú vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Niekedy potrebujeme nazvať príslušníka, ktorý nie je príslušníkom pomenovaného národa, resp. národnosti. Na to nám slúžia pomenovania so záporovou časticou ne-, napr. Neslovák, Nemaďar, Neameričan, Nerusín, Neróm. Aj tieto pomenovania sú vlastné mená a píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.

erzet
05.08.11, 09:35
Nie punčochy, ale pančuchy
V jazykovej praxi sa stretáme s pomenovaním súčasti oblečenia, ktorá sa navlieka na nohy, v dvoch podobách, a to pančucha a punčocha. Z týchto dvoch podôb správna spisovná je iba podoba pančucha, v množnom čísle pančuchy. Podoba punčocha (punčochy) je česká, no vyskytuje sa aj v niektorých slovenských nárečiach. V spisovných prejavoch je však správne používať podobu pančucha a od nej utvorené prídavné meno pančuchový, teda hodvábne pančuchy, vlnené pančuchy, dámske pančuchy, pančuchové nohavice.

erzet
08.08.11, 07:33
Nie množstevná, ale množstvová zľava
Pri kúpe toho istého tovaru vo väčšom množstve niektorí predajcovia poskytujú zľavu z predajnej ceny. Takáto zľava sa niekedy označuje ako množstevná zľava. Od podstatného mena množstvo máme však v spisovnej slovenčine prídavné meno utvorené príponou -ový, množstvový, ktoré nájdeme aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Preto zľava poskytnutá pri kúpe väčšieho množstva toho istého tovaru je množstvová zľava. Poznáme napríklad aj množstvový limit a množstvový zber komunálneho odpadu.

erzet
08.08.11, 07:35
Odvodeniny slovesa dariť sa
Úspešné pokračovanie v čomkoľvek vyjadrujeme zvratným slovesom dariť sa. Jeho významovým protikladom je sloveso so záporovou časticou ne-, teda nedariť sa. Predponami po-, vy- sú utvorené slovesá podariť sa, vydariť sa. Preto prekvapuje otázka, ktorú sme nedávno počuli: Zadarilo by sa vám aj bez pomoci manžela? Keďže samo sloveso dariť sa má význam „úspešne napredovať“, predponové sloveso zadariť sa je zbytočné. Otázka mala znieť takto: Darilo by sa vám aj bez pomoci manžela?

erzet
08.08.11, 07:36
Žĺtok, nie žĺtko
Pri príprave jedál je neodmysliteľnou surovinou vajce. Obsahuje bielu tekutinu, ktorá sa volá bielok, a látku žltej farby na výživu zárodku. Túto látku pomenúvame podstatným menom mužského rodu žĺtok, ktoré má v množnom čísle pravidelné tvary žĺtky, žĺtkov, žĺtkom atď. Tvar žĺtky používame aj vtedy, keď sa udáva ich počet, napr. dva žĺtky, štyri žĺtky. Niekedy sa používa podoba dve žĺtka, štyri žĺtka, ktorá súvisí s nominatívom žĺtko. Spisovná slovenčina takúto podobu nepozná, preto má byť žĺtok, dva žĺtky, štyri žĺtky.

erzet
08.08.11, 07:42
Naružovelý?
Nielen farby, ale aj ich farebné odtiene majú svoje pomenovania. Z pomenovacieho hľadiska sú pozoruhodné pomenovania farebných odtieňov tým, že tvoria niekedy synonymické rady. Napr.: zelený - zelenavý, zelenkavý, zelenkastý, zelenastý. V slovenčine sa farebné odtienky nepomenúvajú prídavnými menami s predponou na- a príponou -lý, napr. ružový - naružovelý. Aj v tomto prípade podobu naružovelý v spisovnom texte musí nahradiť daktorá z podôb ružovkastý, ružovkavý, ružovastý.

erzet
08.08.11, 07:44
Nepoužívajte výraz v tú ranu
Nečakanú náhlu zmenu deja alebo situácie signalizujú v texte jazykové prostriedky, najmä príslovky a príslovkové výrazy. Nie všetky však majú štatút spisovnosti. Takým je aj výraz v tú ranu, s ktorým sme sa stretli napr. vo vete Vojak preskočil priekopu a v tú ranu zaznel výstrel. Predložkový výraz v tú ranu je zbytočnou výpožičkou z češtiny. Slovenské spisovné prostriedky sú v momente, hneď, ihneď, okamžite, v okamihu, práve vtedy. Citovaná veta teda mohla znieť napr. takto: Vojak preskočil priekopu a hneď zaznel výstrel.

erzet
08.08.11, 07:45
Zakusnúť sa do problému?
Keď sa dakto s vervou púšťa do nejakej činnosti, konštatujeme, že sa zahryzol do roboty, do problému. Je to expresívne vyjadrenie, ktorého neutrálnymi náprotivkami sú slovesá dať sa, pustiť sa a ďalšie. Neraz sa v pozícii vymenovaných slovies vyskytuje aj sloveso zakusnúť (sa), lenže to nevyhovuje spisovnej norme. Tá nepozná slovesá kúsať, kusnúť a ich odvodeniny, pozná iba sloveso hrýzť a jeho odvodeniny odhryznúť, pohrýzť, pohryznúť, zahryznúť atď. Preto správne vravíme zahryznúť sa do roboty, zahryznúť sa do problému.

erzet
08.08.11, 07:46
Výherca – výhercovia
Nedávno sme čítali vetu Výherci si ceny môžu vyzdvihnúť do tridsiatich dní. V tejto vete sa použil tvar nominatívu množného čísla výherci. Pomenovania osôb mužského rodu utvorené príponou -ca sa však pravidelne skloňujú podľa vzoru hrdina, pri ktorom sa nominatív množného čísla tvorí príponou -ovia, napr. rozhodca - rozhodcovia, sprievodca - sprievodcovia, sudca - sudcovia a rovnako aj výherca - výhercovia. Veta citovaná na začiatku mala správne znieť takto: Výhercovia si ceny môžu vyzdvihnúť do tridsiatich dní.

erzet
08.08.11, 07:47
O výslovnosti slova zeler
Názov istého druhu koreňovej zeleniny, ktorej koreň a listy sa dávajú do polievky ako prísada alebo z ktorej sa robí šalát, omáčky a pod., niektorí používatelia slovenčiny vyslovujú so spoluhláskou z na začiatku, zeler, iní so spoluhláskou c na začiatku, celer. V spisovnej slovenčine je správna iba výslovnosť v zhode s pravopisnou podobou so spoluhláskou z na začiatku, teda zeler. Rovnako so spoluhláskou z vyslovujeme aj prídavné meno zelerový, napr. zelerový prívarok, zelerová omáčka, zelerová polievka, zelerová vňať.

erzet
08.08.11, 07:51
Viac ustatejší?
Pri vlastnostných prídavných menách môžeme vyjadrovať mieru vlastnosti, teda stupňovať ich. Druhý stupeň, ktorý slúži na porovnávanie, tvoríme príponami -ší, -šia, -šie a -ejší, -ejšia, -ejšie, napr. nový - novší, novšia, novšie, ustatý - ustatejší, ustatejšia, ustatejšie. Druhý stupeň môžeme tvoriť aj opisom, a to spojením základného tvaru prídavného mena s druhým stupňom príslovky veľa, t. j. s tvarom viac, napr. viac ustatý. Nie je však správne spájať obidva spôsoby stupňovania, napr. viac ustatejší. Správne je iba ustatejší alebo viac ustatý.

erzet
08.08.11, 07:55
Vidíme sa zajtra?
Najmä mladí ľudia pri rozlúčke používajú vyjadrenie vidíme sa zajtra. Toto vyjadrenie nie je správne, lebo je v ňom nedokonavé sloveso v tvare prítomného času vidíme sa, ktorým sa vyjadruje práve prebiehajúci dej, a príslovka zajtra, ktorou sa naznačuje konanie deja v nasledujúci deň, teda v budúcnosti. Tvar vidíme sa a príslovka zajtra si z časového hľadiska protirečia. Pri príslovke zajtra môže byť iba tvar slovesa, ktorým sa vyjadruje budúci dej, v danom prípade tvar dokonavého slovesa uvidieť, t. j. uvidíme sa. Správne teda je uvidíme sa zajtra.

erzet
08.08.11, 07:56
Nie presnídavka, ale desiata alebo detská výživa
Niekedy môžeme počuť vyjadrenia typu detská presnídavka, kúpil som si presnídavku. O slove presnídavka treba vedieť, že nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, že je to iba mechanicky upravené české slovo přesnídávka, ktoré súvisí s českým slovesom snídat, t. j. raňajkovať. V Česko-slovenskom slovníku sa pri českom slove přesnídávka uvádza slovenský ekvivalent desiata, ale slovné spojenie dětská přesnídávka prekladáme ako detská výživa. Kupujme si teda desiatu a pre naše deti detskú výživu.

delonka
08.08.11, 08:11
erzet, ďakujem za tvoj príspevok, vždy sa pozriem, čo nové si napísal.,mám veľmi rada našu slovenčinu a vždy ma trápi,keď ju niekto "týra". Prosím, pokračuj vo svojom diele a "búš" do nás, koľko sa len dá., želám ti veľa, veľa zdravia a trpezlivosti.

erzet
08.08.11, 10:10
Ďakujem

ivuliatko
08.08.11, 19:55
Žĺtok, nie žĺtko
Pri príprave jedál je neodmysliteľnou surovinou vajce. Obsahuje bielu tekutinu, ktorá sa volá bielok, a látku žltej farby na výživu zárodku. Túto látku pomenúvame podstatným menom mužského rodu žĺtok, ktoré má v množnom čísle pravidelné tvary žĺtky, žĺtkov, žĺtkom atď. Tvar žĺtky používame aj vtedy, keď sa udáva ich počet, napr. dva žĺtky, štyri žĺtky. Niekedy sa používa podoba dve žĺtka, štyri žĺtka, ktorá súvisí s nominatívom žĺtko. Spisovná slovenčina takúto podobu nepozná, preto má byť žĺtok, dva žĺtky, štyri žĺtky.
Pri bielku si treba dať pozor, či hovoríme o vajíčkach (TEN vaječný bielok) alebo o očiach (TO očné bielko) :)

rudopp
08.08.11, 21:14
erzet, ďakujem za tvoj príspevok, vždy sa pozriem, čo nové si napísal.,mám veľmi rada našu slovenčinu a vždy ma trápi,keď ju niekto "týra". Prosím, pokračuj vo svojom diele a "búš" do nás, koľko sa len dá., želám ti veľa, veľa zdravia a trpezlivosti.

Fakt si myslíš, že takýmto mentorským citovaním niekoho presvedčí ??

wegamizi
08.08.11, 22:49
Fakt si myslíš, že takýmto mentorským citovaním niekoho presvedčí ??
Prepanakrala, aj tu si?

erzet
08.08.11, 22:57
To je Chuck Norris

wegamizi
08.08.11, 23:01
Chuck Norris je prvý človek, čo porazil v tenise betónovú stenu.:D

erzet
09.08.11, 07:28
Pravopis pomenovaní funkcií
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním názvov funkcií typu generálny riaditeľ, generálny prokurátor. Azda pod vplyvom stavu v iných jazykoch sa domnievajú, že takéto názvy sa píšu s veľkým začiatočným písmenom. V slovenčine však názvy funkcií pokladáme za všeobecné pomenovania, preto ich píšeme s malým začiatočným písmenom. Tak ako píšeme názvy prezident, predseda vlády, minister a pod. s malým začiatočným písmenom, aj názvy typu generálny riaditeľ, generálny prokurátor píšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
09.08.11, 07:30
Štvrtok – do štvrtka
Názvy dní pondelok, utorok, štvrtok, piatok sú podstatné mená mužského rodu, ktoré sa pravidelne skloňujú podľa vzoru dub a v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -a, teda od pondelka, od utorka, do štvrtka, do piatka. Príponu -a v genitíve jednotného čísla treba zachovávať aj vo vyjadreniach typu od pondelka do piatka, od utorka do štvrtka. Pádová prípona -a v genitíve jednotného čísla v slove štvrtok je aj pri skloňovaní miestneho názvu Spišský Štvrtok. Správne vravíme cesta do Spišského Štvrtka, pochádza zo Spišského Štvrtka.

erzet
09.08.11, 07:32
Môžu problémy vyvstať?
V jazykových prejavoch niekedy môžeme počuť alebo čítať vety ako Problém môže vyvstať pri vyhotovení záznamu. - Otázky, ktoré môžu vyvstať pri riešení problému. Súčasné kodifikačné príručky, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka, sloveso vyvstať nezaznačujú, lebo toto sloveso sa nepokladá za korektné. Namiesto neho môžeme použiť sloveso vynoriť sa, prípadne slovesá vystúpiť, zjaviť sa, objaviť sa. Aj citované vety majú takúto správnu podobu: Problém sa môže vynoriť pri vyhotovení záznamu. - Otázky, ktoré sa môžu vynoriť pri riešení problému.

erzet
09.08.11, 07:33
O výslovnosti tvarov typu vo Zvolene
V bežnej jazykovej praxi, ale nezriedka aj v elektronických médiách možno počuť tvrdú výslovnosť tvarov lokálu podstatných mien s pádovou príponou -e, ktoré sú v základe zakončené na tvrdú spoluhlásku n, ako sú zemepisné názvy Zvolen, Žilina, Brezno či iné názvy ako maratón, lexikón a pod. V spisovnej slovenčine sa tvrdá spoluhláska n pred pádovou príponou -e mení na mäkkú spoluhlásku ň. Správne teda vyslovujeme (vo zvoleňe, v žiliňe, v brezňe, v maratóňe, v lexikóňe).

erzet
09.08.11, 07:36
Obyvateľ Osetska je Oset
V Ruskej federácii sa jedna z republík volá Severné Osetsko a v Gruzínsku sa jedna časť volá Južné Osetsko. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s podobami Severné Osetínsko, Južné Osetínsko. V slovenčine sú však štandardizované a teda aj záväzné podoby názvov Severné Osetsko a Južné Osetsko. Tie sa používajú v oficiálnych dokumentoch a mali by sa používať aj v médiách. Obyvateľ Osetska je Oset, v množnom čísle Oseti. Prídavné meno od geografického názvu Osetsko má podobu osetský.

erzet
09.08.11, 07:38
Bezšvový, nie bezošvý
Pri skloňovaní podstatného mena šev, ktorým sa pomenúva spoj vykonaný zošívaním alebo miesto, v ktorom sa niečo spája, vkladné e vypadáva, napr. bez šva, ozdobnému švu. Prídavné meno od podstatného mena šev má podobu švový, napr. švové zváranie. V slovenčine máme aj prídavné meno, ktorým sa vyjadruje, že niečo nemá švy. V jazykovej praxi sa používajú dve podoby tohto prídavného mena, a to bezšvový a bezošvý. Správna je však iba podoba bezšvový, napr. bezšvové pančuchy, bezšvové rúry.

erzet
09.08.11, 07:39
Kedy a keď
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s vetami typu Výrazný pokles výroby nastal v roku 2002, kedy sa nepodarilo zabezpečiť odbyt výrobkov. Vo vetách tohto typu na začiatku vedľajšej časovej vety sa namiesto príslovkového zámena kedy má používať časová spojka keď, ktorou sa vyjadruje časová okolnosť deja hlavnej vety. Veta má správne znieť takto: Výrazný pokles výroby nastal v roku 2002, keď sa nepodarilo zabezpečiť odbyt výrobkov. Podobne aj Základy budovy začali stavať, keď zem rozmrzla.

erzet
09.08.11, 07:42
Skratky titulov docent a profesor
V písaných textoch namiesto slov docent a profesor veľmi často používame skratky týchto vedecko-pedagogických titulov v podobe doc., resp. prof. Je to najmä pred menom nositeľa takéhoto titulu. V jazykovej praxi vládne nejednotnosť pri písaní týchto skratiek. Niektorí ich píšu s malým začiatočným písmenom, iní s veľkým začiatočným písmenom. Skratky titulov docent a profesor uprostred vety však treba písať s malým začiatočným písmenom, teda rovnako, ako píšeme neskrátené podoby týchto titulov.

erzet
09.08.11, 07:45
Nie tiahlo, ale ťahadlo
Tyč, ktorou sa prenáša ťahová sila na rozličných mechanizmoch, sa v jazykovej praxi niekedy nazýva tiahlo. Slovo tiahlo je však nesprávne, lebo je nenáležite utvorené. V slovenčine máme totiž nedokonavé sloveso ťahať a od neho je príponou -dlo, ktorou sa tvoria názvy vecí, správne utvorené slovo ťahadlo, ktoré funguje aj ako odborný termín. Poznáme napríklad ťahadlo roštu, ťahadlo brzdy, ťahadlo prívesu, výhybkové ťahadlo. Od podstatného mena ťahadlo je utvorené aj prídavné meno ťahadlový, napr. ťahadlový hák, ťahadlový mechanizmus.

erzet
09.08.11, 07:46
Nie prepážka, ale priehradka alebo priečka
Najmä v hovorených, ale niekedy aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so slovom prepážka. Slovo prepážka je nespisovné. V spisovných prejavoch namiesto neho používame slovo priehradka utvorené od slovesa prehradiť, ak ide o konštrukciu, ktorou sa oddeľuje jeden priestor od druhého. Poznáme napríklad priehradku v skrini, priehradku v stole či poštovú priehradku. Stenu, ktorou sa rozdeľuje väčšia miestnosť na dve menšie miestnosti, sa volá priečka.

erzet
09.08.11, 07:48
Nie východzí, ale východiskový
Nezriedka môžeme počuť alebo čítať slovné spojenia východzí bod, východzí stav, východzia stanica, východzia situácia, východzie postavenie. Prídavné meno východzí je však nesprávne. Miesto, z ktorého niečo vychádza, základ niečoho sa v slovenčine volá východisko a od neho máme pravidelne utvorené prídavné meno východiskový. Správne teda je východiskový bod, východiskový stav, východisková stanica, východisková situácia, východiskové postavenie a pod.

rudopp
09.08.11, 08:21
Nie prepážka, ale priehradka alebo priečka

Najmä v hovorených, ale niekedy aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so slovom prepážka. Slovo prepážka je nespisovné. V spisovných prejavoch namiesto neho používame slovo priehradka utvorené od slovesa prehradiť, ak ide o konštrukciu, ktorou sa oddeľuje jeden priestor od druhého. Poznáme napríklad priehradku v skrini, priehradku v stole či poštovú priehradku. Stenu, ktorou sa rozdeľuje väčšia miestnosť na dve menšie miestnosti, sa volá priečka.

V tom prípade máš v nose priehradku:D

erzet
10.08.11, 07:48
Kostol svätej Alžbety
S písaním názvov kostolov majú niektorí píšuci problémy. Nevedia sa totiž rozhodnúť, v ktorom slove majú napísať veľké začiatočné písmeno. Tým môžeme poradiť, že v názvoch kostolov, v ktorých po druhovom označení kostol nasleduje dedikačný prívlastok v genitíve, t. j. určenie na počesť nejakej osoby alebo udalosti, píšeme v slove kostol stojacom na začiatku názvu veľké začiatočné písmeno, napr. Kostol svätej Alžbety, Kostol svätého Ladislava, pričom slovo svätý napíšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
10.08.11, 07:55
Aj "... v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave." veľké "K", v slove Katedrále? Práve včera som dostal pozvánku na svadbu s malým "k" v slove Katedrále.

erzet
10.08.11, 07:56
Medaila, bez medaily, dve medaily
Slovo medaila patrí medzi tie podstatné mená, z ktorých skloňovaním majú viacerí používatelia slovenčiny problémy. Keďže slovo medaila je zakončené na samohlásku a, pred ktorou je tvrdá spoluhláska l, skloňuje sa podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y rovnako, ako je to pri skloňovaní podstatného mena žena, ktoré má v týchto pádoch tvar ženy. Správne teda vravíme: vrátiť sa bez medaily, získať dve medaily, prevziať si zlaté medaily.

erzet
10.08.11, 07:58
Oko – oči, ale oká na sieti
Podstatné meno oko sa v jednotnom čísle skloňuje podľa vzoru mesto, v množnom čísle je však dvojaké skloňovanie, a to podľa významu. Ak ide o orgán zraku, v množnom čísle sú tvary oči, do očí, očiam, o očiach, s očami, napr. čierne oči, hľadieť do modrých očí, mať v očiach smietky, mrkať očami. Ak ide o útvar podobný ľudskému oku, v množnom čísle sú pravidelné tvary podľa vzoru mesto, teda oká, ôk, okám, o okách, s okami, napr. oká na sieti, mastné oká na polievke, chytať zver do ôk, ošetrenie kurích ôk, zakrývacia plachta s kovovými okami.

erzet
10.08.11, 07:59
Nemá o tom ani páru?
Občas môžeme počuť vyjadrenie nemá o tom ani páru. Má to byť obrazné vyjadrenie, frazeologizmus, ktorým sa chce naznačiť, že niekto o niečom vôbec nič nevie. Ide však o vyjadrenie mechanicky prevzaté z češtiny, pričom v slovenčine je chybné. Tvar páru totiž nemá nič spoločné s párom, teda dvojicou niečoho, a slovenčina slovo pára na pomenovanie vody v plynom skupenstve nepozná, pozná iba slovo para. Namiesto českého frazeologizmu nemít o tom ani páru máme v slovenčine starý frazeologizmus nemať o tom ani šajnu.

erzet
10.08.11, 08:01
Rajčiak, rajčina, paradajka
Používatelia slovenčiny si niekedy kladú otázku, ktorý z názvov rajčiak, rajčina, resp. paradajka je správny na pomenovanie rastliny s dužinatými tehlovočervenými plodmi. V slovenčine sú všetky tri názvy správne, no je medzi nimi istý rozdiel v používaní. Ako oficiálny botanický názov sa používa slovo rajčiak, kým slová rajčina a paradajka sú spisovné, ale nemajú terminologickú platnosť. V bežnej reči môžeme na pomenovanie rastliny, ale aj jej plodu použiť ktorékoľvek z uvedených slov, rajčiak, rajčina i paradajka.

erzet
10.08.11, 08:02
Prechod a priechod
V slovenčine máme dve príbuzné slová utvorené zo slovesa prechádzať, slová prechod a priechod. Tieto slová sa od seba odlišujú tým, že v slove prechod je samohláska e, kým v slove priechod je dvojhláska ie. Rozdiel vo zvukovej stránke slov naznačuje rozdiel v ich význame. Slovo prechod pomenúva dej, teda prechádzanie, slovo priechod pomenúva miesto, kadiaľ sa prechádza. Môžeme hovoriť o prechode cez hranice, ale o hraničnom priechode či o priechode pre chodcov a napokon o prechode chodcov cez cestu po vyznačenom priechode.

erzet
10.08.11, 08:05
Sem a tu
Slová sem a tu sú ukazovacie príslovkové zámená, ktoré by sme vo svojich rečových prejavoch nemali zamieňať, lebo každým z nich sa vyjadruje čosi iné. Ukazovacím príslovkovým zámenom sem sa označuje smer k hovoriacemu alebo do jeho blízkosti, napr. poď sem, daj to sem, dones to sem, polož to sem. Ukazovacím príslovkovým zámenom tu sa ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho, napr. tu bývam, tu pracujem, tu som chodil do školy, tu musíme počkať.

erzet
10.08.11, 08:06
Nie v doprovode, ale v sprievode orchestra
V rečových prejavoch sa nezriedka stretáme s používaním podstatného mena doprovod v takýchto spojeniach: hudobný doprovod, klavírny doprovod, za doprovodu gitary, v doprovode orchestra. Slovo doprovod však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Od slovesa sprevádzať s významom „hrať ako doplnok k inému, zvyčajne hudobnému výkonu“ je utvorené podstatné meno sprievod, ktoré je náležité aj v citovaných spojeniach. Správne teda je hudobný sprievod, klavírny sprievod, za sprievodu gitary, v sprievode orchestra.

erzet
10.08.11, 08:07
Nechápem to, nie nechápem tomu
Niektorí hovoriaci, keď niečomu nerozumejú, povedia nechápem tomu. V tomto slovnom spojení však nastáva takzvané skríženie väzieb, t. j. nahradenie správnej slovesnej väzby inou väzbou, ktorá sa uplatňuje pri významovo príbuznom slovese. V danom prípade sa použila väzba s datívom zámena to, t. j. s tvarom tomu. Väzba s datívom je správna pri slovese rozumieť, resp. nerozumieť: rozumiem tomu, nerozumiem tomu. Pri slovese chápať, resp. nechápať je však správna väzba s akuzatívom, teda chápem to, nechápem to.

erzet
10.08.11, 08:09
Nitrianske knieža - nitriansky knieža
Podstatné meno knieža skloňujeme ako podstatné meno stredného rodu podľa vzoru dievča takto: nitrianske knieža, od nitrianskeho kniežaťa, nitrianskemu kniežaťu, o nitrianskom kniežati, s nitrianskym kniežaťom, nitrianske kniežatá, od nitrianskych kniežat, nitrianskym kniežatám atď. V nominatíve jednotného čísla sa podstatné meno knieža niekedy používa aj ako podstatné meno mužského rodu, t. j. nitriansky knieža, ale bežné je jeho používanie v strednom rode, teda nitrianske knieža.

erzet
10.08.11, 08:10
Zmluva o diele, nie o dielo
V jazykovej praxi sa niekedy používa slovné spojenie zmluva o dielo, v ktorom sa slovo zmluva spája s predložkou o a s akuzatívom podstatného mena dielo. Takéto spájanie slova zmluva však nie je správne, správna je väzba s predložkou o a s lokálom podstatného mena dielo, teda zmluva o diele. Rovnako je to pri spájaní slova zmluva s inými podstatnými menami. Poznáme napríklad termíny zmluva o pôžičke, zmluva o nájme, zmluva o obstaraní veci a pod. Väzba s predložkou o a s lokálom podstatného mena je aj pri slovách dohoda a dohovor, napr. dohoda o vykonaní práce, dohovor o právach dieťaťa.

ivuliatko
10.08.11, 16:57
Kostol svätej Alžbety
S písaním názvov kostolov majú niektorí píšuci problémy. Nevedia sa totiž rozhodnúť, v ktorom slove majú napísať veľké začiatočné písmeno. Tým môžeme poradiť, že v názvoch kostolov, v ktorých po druhovom označení kostol nasleduje dedikačný prívlastok v genitíve, t. j. určenie na počesť nejakej osoby alebo udalosti, píšeme v slove kostol stojacom na začiatku názvu veľké začiatočné písmeno, napr. Kostol svätej Alžbety, Kostol svätého Ladislava, pričom slovo svätý napíšeme s malým začiatočným písmenom.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa, Dóm sv. Martina, Chrám sv. Petra, Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Kláštor sv. Kataríny... ALE označenie podľa mníšskych rádov sa píše s malým začiatočným
písmenom, napr. jezuitský kostol, kostol uršulínok, františkánsky kláštor... amen.

erzet
11.08.11, 07:28
Mravec, mravčiar, mravčenie
Drobný hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách sa volá mravec, v množnom čísle mravce. Niekedy môžeme počuť aj podoby mravenec, mravence, tieto slová sú však v spisovnej slovenčine nesprávne. Od slova mravec je utvorený názov zvieraťa žijúceho v Strednej a Južnej Amerike a živiaceho sa mravcami, a to názov mravčiar. Od slova mravec máme utvorené aj podstatné meno mravčenie, ktorým sa pomenúva drobné pichanie v tele. Slovo mravčenie funguje aj ako odborný lekársky termín.

erzet
11.08.11, 07:30
Odpovedať nie je zodpovedať
Sloveso odpovedať má význam „dávať odpoveď“, resp. „byť obyčajne ústne skúšaný“, napr. odpovedať na otázku, odpovedať pri tabuli. Niekedy sa stretáme s používaním slovesa odpovedať aj v spojeniach ako zloženie výrobku odpovedá norme. Vo význame „zhodovať sa, vyhovovať“ však treba používať predponové sloveso zodpovedať, teda zloženie výrobku zodpovedá norme. Od slovesa zodpovedať je utvorené prídavné meno zodpovedajúci s významom „vyhovujúci, primeraný“, preto správne vravíme mať zodpovedajúce vedomosti, musí mať zodpovedajúci technický stav.

erzet
11.08.11, 07:31
Majetkovoprávny, nie majetkoprávny
V jazykovej praxi sa niekedy používa zložené prídavné meno majetkoprávny, napr. majetkoprávny odbor, majetkoprávne oddelenie, majetkoprávne vzťahy. Toto zložené prídavné meno vzniklo zo slovného spojenia majetkové právo. Prídavné meno majetkoprávny však nie je náležite utvorené, lebo sa v ňom stráca odvodzovací základ, prídavné meno majetkový. Správna podoba zloženého prídavného mena je majetkovoprávny, teda majetkovoprávny odbor, majetkovoprávne oddelenie, majetkovoprávne vzťahy.

erzet
11.08.11, 07:34
Záujemca – záujemcovia, nie záujemci
Podstatné mená mužského rodu utvorené príponou -ca, ako sú dôchodca, sprievodca, strojvodca, sudca, skloňujeme podľa vzoru hrdina, z čoho vyplýva, že v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -u, dôchodcu, sprievodcu, strojvodcu, - sudcu, a v nominatíve množného čísla majú príponu -ovia, dôchodcovia, sprievodcovia, strojvodcovia, sudcovia. Rovnako sa skloňuje aj podstatné meno záujemca, takže v nominatíve množného čísla má tvar záujemcovia, napr. záujemcovia o štúdium, záujemcovia o zamestnanie.

erzet
11.08.11, 07:35
Vyhýbajme sa spevavej výslovnosti
V ústnych prejavoch - a to aj verejných - sa rozmáha spevavá výslovnosť, v ktorej akoby sa prejavovalo neprirodzené maznanie sa s jazykom. S jazykom sa síce možno aj maznať, ale nie vždy, keď hovoríme. Spevavá výslovnosť sa prejavuje tak, že na konci slova sa namiesto udržiavania melodickej línie vety v rovnakej rovine melódia nefunkčne zvyšuje v rámci dvoch slabík slova, ale aj v rámci jednej slabiky. Slovenská veta najmä vo verejnom prejave je melodicky vyrovnaná a pokojná, preto módne melodické výkyvy na konci slova nie sú odôvodnené a na vnímavých poslucháčov pôsobia skôr teatrálne.

erzet
11.08.11, 07:37
Slovenská výslovnosť je splývavá
V ústnych prejavoch sa rozširuje výslovnosť, v ktorej sa porušujú ustálené pravidlá spodobovania spoluhlások, tak ako to vyplýva zo zásady splývavej, nie sekanej výslovnosti v slovenčine. Osobitne to badať pri výslovnosti neslabičných predložiek s, z, v, k, pri ktorých namiesto výslovnosti spojenej s nasledujúcim menom (napr. v_okne, z_ústavy) často zisťujeme samostatnú, izolovanú výslovnosť predložky typu „f okne, s ústavy“. Izolovaná výslovnosť neslabičných predložiek v slovenčine porušuje elementárne zásady výslovnosti platnej oddávna a ani v súčasnosti ju nemožno prijať.

erzet
11.08.11, 07:38
Krátke samohlásky na konci slova nemôžeme umelo predlžovať
Slová a tvary v našom jazyku majú svoju ustálenú stavbu a prirodzenú dĺžku. Prirodzená dĺžka je podmienená aj tým, či sa isté slovo končí na krátku samohlásku, tak ako je to v slove voda, alebo na dlhú samohlásku, napr. v tvare dodá. Keď sa tento rozdiel v dĺžke samohlások poruší a aj slová s krátkymi samohláskami sa vyslovia s dĺžkou, napríklad (tám padalá vodá), tak ako to badáme v tzv. ťahavej výslovnosti, vzniká neprirodzený prejav, ktorý nás upútava narušenou výslovnostnou formou, nie svojím obsahom. Citované spojenie správne vyslovíme takto: tam padala voda.

erzet
11.08.11, 07:40
Potomok – potomkyňa
Dostali sme otázku, ako treba utvoriť prechýlenú ženskú podobu od slova potomok. Oprávneným dôvodom na túto otázku bolo to, že v normatívnom Krátkom slovníku slovenského jazyka sa takáto ženská podoba k výrazu potomok neuvádza. Zisťovaním stavu v staršom Slovníku slovenského jazyka zo 60. rokov 20. storočia sa však presvedčíme, že hľadaná forma sa tu zachytáva: je to forma potomkyňa, ktorá je zo slovného základu potomk- utvorená pridaním prípony -yňa. Formu potomkyňa odporúčame používať ako správnu.

erzet
11.08.11, 07:42
Klásť parkety, nie pokladať parkety
Vo význame „dávať vedľa seba, ukladať“ používame v spisovnej slovenčine základné sloveso klásť, napríklad klásť na dlážku parkety, klásť na balkón dlaždice. Výraz pokladať parkety, pokladať dlaždice, ktorý občas v tejto súvislosti počujeme, je mechanicky prevzatý z češtiny a nemôžeme ho odobriť, lebo sloveso pokladať má v našom jazyku celkom iný význam, a to „hodnotiť niekoho nejako“. V danej súvislosti nemožno odporúčať ani dejové podstatné meno pokládka a slovné spojenie pokládka parkiet; namiesto nich v slovenčine máme výraz kladenie a slovné spojenie kladenie parkiet.

erzet
11.08.11, 07:44
Povedať, že čo si myslím?
Aj vo verejných prejavoch si občas môžeme všimnúť kladenie dvoch spájacích výrazov vedľa seba. Máme na mysli také vyjadrenia ako povedať, že čo si myslím; opýtať sa, že ako sa má. Spojka že je síce základná podraďovacia spojka, ktorá môže zastúpiť inú podraďovaciu spojku, ale v uvedených spojeniach je úplne zbytočná, lebo podraďovací vzťah dostačujúcim spôsobom a zreteľne vyslovujú opytovacie zámená čo, ako s funkciou spájacieho výrazu. V daných príkladoch teda celkom vystačíme s jedným spájacím výrazom, t. j. s vyjadrením typu povedať, čo si myslím; opýtať sa, ako sa má.

erzet
12.08.11, 07:48
Sformulovať požiadavky odborárov, nie zadefinovať
Vo význame „sformulovať, vyjadriť, vysloviť“ sa občas stretáme s použitím slovesa zadefinovať, napríklad zadefinovať požiadavky odborárov alebo zadefinovať potreby dôchodcov. Keďže sloveso definovať má v odbornom jazyku presný význam, t. j. význam „vyjadriť niečo definíciou“, nepokladáme ho v citovaných vyjadreniach za vhodné, lebo vyvoláva falošné asociácie. V týchto spojeniach úplne vystačíme s vyjadreniami typu sformulovať požiadavky odborárov, vyjadriť alebo vysloviť potreby dôchodcov.

erzet
12.08.11, 07:50
Vysloviť argumenty za niečo, nie pre niečo
Vo vyjadrení vysloviť svoje argumenty pre niečo, pre niekoho je jazyková chyba v predložke pre. Táto predložka má v našom jazyku základný príčinný a s ním spojený prospechový význam, ale nemáme ju používať v účelovom alebo cieľovom význame, o ktorý práve ide v citovanom vyjadrení. Na výstižné označenie účelového významu v slovenčine správne použijeme predložky na alebo za; a práve predložka za je vhodná aj v uvedenom vyjadrení. Hovorme teda: vysloviť svoje argumenty za niečo, za niekoho.

erzet
12.08.11, 07:53
Dodržiavajme správne vykanie
Gramatická chyba pri vykaní v slovenčine, zdá sa, má tuhé korene. Je prekvapujúce, že aj niektorí príslušníci mladšej generácie, ktorí vyšli zo školy už v samostatnej Slovenskej republike, si osvojujú jazykový zlozvyk v podobe nesprávneho vykania typu vy ste nebol doma, vy ste mala vystúpiť. Takéto vykanie vonkoncom nemá oporu v slovenských nárečiach a je veľmi netvorivým napodobnením českého vykania. V slovenčine vykáme výlučne s pomocou slovesného tvaru v množnom čísle, t. j. vy ste neboli doma, vy ste mali vystúpiť.

erzet
12.08.11, 07:55
Prepanakrala, aj tu si?
Ako si ho krásne privítal/a.

erzet
12.08.11, 07:56
Kuna – dve kuny, sto kún
V letnom období mnohí naši spoluobčania trávia dovolenku pri Jadranskom mori v Chorvátsku a prichádzajú do styku s chorvátskou menovou jednotkou kuna. Niektorí z dovolenkujúcich si však neuvedomujú, že názov chorvátskej menovej jednotky kuna v slovenčine pravidelne skloňujeme podľa vzoru žena, tak ako skloňujeme názov našej terajšej menovej jednotky koruna. Správne teda vravíme jedna kuna, stojí to dve, tri, štyri kuny, zobrať si so sebou päť, desať, sto kún.

erzet
12.08.11, 08:00
Barla – dve barly, nie dve barle
Ukazuje sa, že niektorým používateľom slovenčiny robí problémy skloňovanie podstatných mien ženského rodu zakončených na slabiku -la s tvrdou spoluhláskou l pred koncovým -a, ako je aj slovo barla. Takéto podstatné mená pravidelne skloňujeme podľa vzoru žena, z čoho vyplýva, že v genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla majú pádovú príponu -y, ktorá sa píše s ypsilonom. Správne teda vravíme chodiť bez barly, predlakťové barly, kúpiť dve barly, opierať sa o barly, odložiť barly.

erzet
12.08.11, 08:01
Konzultovať príručku?
Nedávno sme čítali vyjadrenie konzultovať príručku. Použitie slovesa konzultovať v spojení so slovom príručka nás prekvapilo, lebo sloveso konzultovať má v slovenčine význam „radiť sa s odborníkom“, teda konzultovať môžeme s človekom, nie s predmetom. Nikto by azda nepovedal radiť sa s príručkou. Slovné spojenie konzultovať príručku je ovplyvnené angličtinou, kde sloveso consult (vysl. kon'salt) má aj význam „pozrieť sa, nazrieť“. V slovenčine však vystačíme s ustálenými vyjadreniami pozrieť sa do príručky, nazrieť do príručky, hľadať informácie v príručke.

erzet
12.08.11, 08:03
Tea - od Tey, ale o Tei
V slovenčine používame viacero ženských mien cudzieho pôvodu zakončených na samohláskovú skupinu ea, ako sú mená Andrea, Bea, Lea, Tea, Tímea. Všetky tieto ženské mená sa skloňujú rovnako ako všeobecné podstatné meno idea. V genitíve majú pádovú príponu tvrdé -y. Správne vravíme dostala list od Andrey, odišiel od Tey, prišla bez Ley. V datíve a lokáli majú však tieto mená pádovú príponu mäkké -i, lebo v týchto pádoch môže byť vždy iba mäkké -i, napr. napísať list Andrei, zagratulovať Tei, rozprávať sa o Tímei.

erzet
12.08.11, 08:10
Dno – genitív množného čísla dien
Podstatné meno dno, ktorým pomenúvame spodnú plochu nádoby, škatule, priehlbiny či vodnej masy, je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto rovnako ako podstatné mená okno, mračno, stehno, lekno. Kým pri dvojslabičných slovách nikomu nerobí problém utvoriť a používať tvary genitívu množného čísla okien, mračien, stehien, lekien, pri jednoslabičnom slove dno niektorí váhajú, či je správny tvar dien. Ich pochybnosti môžu rozptýliť naše jazykové príručky, v ktorých sa uvádza aj tvar genitívu množného čísla dien.

erzet
12.08.11, 08:11
Ožďany – oždiansky
Dostali sme otázku, či je správne oždiansky kaštieľ alebo ožďanský kaštieľ. Prídavné meno od miestneho názvu Ožďany - podobne ako od iných názvov zakončených na -any -utvoríme tak, že k tvaru genitívu miestneho názvu, t. j. k tvaru Oždian, pridáme príponu -sky s krátkym y na konci. Správna podoba prídavného mena je oždiansky podobne ako Kraľovany - z Kraľovian - kraľoviansky, Sučany - zo Sučian - sučiansky. Kaštieľ v Ožďanoch je teda oždiansky kaštieľ.

erzet
12.08.11, 08:13
Environmentálny, nie enviromentálny
V súčasnosti sa veľa hovorí o životnom prostredí. V tejto súvislosti sa často používa prídavné meno environmentálny, ktoré má pôvod vo francúzštine a význam „týkajúci sa životného prostredia“. V jazykovej praxi sa popri podobe environmentálny, v ktorej sa prvá časť slova končí na spoluhlásku n, environ-, stretáme aj s podobou bez tejto spoluhlásky, teda s podobou enviromentálny. Správna je však iba podoba environmentálny so spoluhláskou n na konci prvej časti slova, ktorú nájdeme aj v našich slovníkoch. Preto hovorme a píšme iba o environmentálnom programe, o environmentálnom fonde, o environmentálnej politike.

erzet
15.08.11, 11:14
O výslovnosti slov veterný a veterník
V slove vietor je tvrdá spoluhláska t. Od tohto slova máme utvorené prídavné meno veterný (vysl. veťerní), v ktorom sa pred samohláskou e tvrdá spoluhláska t zmenila na mäkkú spoluhlásku ť. Správna výslovnosť tohto prídavného mena je (veťerní). Od prídavného mena veterný je utvorené aj podstatné meno veterník (vysl. veťerňík), v ktorom takisto vyslovujeme mäkkú spoluhlásku ť a ktorým pomenúvame figúrku na ukazovanie smeru vetra, hračku v podobe otáčajúcej sa ružice, ale aj obľúbený zákusok v podobe takejto ružice.

erzet
15.08.11, 11:17
Podstielka, nie podstieľka
V rozličných textoch sa môžeme stretnúť so slovom podstielka, ktorým sa pomenúva podstlatý materiál napríklad pod hospodárskymi zvieratami v chlievoch, stajniach, ale novšie aj materiál podstlatý pod niektorými, často aj cudzokrajnými, zvieratami chovanými v domácnostiach. Popri podobe podstielka s tvrdou spoluhláskou l sa môžeme stretnúť aj s podobou podstieľka s mäkkou spoluhláskou ľ. Správna je však iba podoba podstielka s tvrdou spoluhláskou l, lebo toto slovo je utvorené zo slovesa podstielať, v ktorom je takisto tvrdá spoluhláska l.

erzet
15.08.11, 11:18
Žitný ostrov – žitnoostrovský
Od všeobecného podstatného mena ostrov je utvorené prídavné ostrovný, ktoré poznáme napríklad zo spojení ostrovný štát, ostrovná krajina. Prídavné mená od geografických názvov však netvoríme rovnako ako od všeobecných podstatných mien, napr. hoľa - hôľny, ale Kráľova hoľa - kráľovohoľský, lúka - lúčny, ale Ostrá Lúka - ostrolúcky. Od geografického názvu Žitný ostrov má prídavné meno podobu žitnoostrovský, napr. Žitnoostrovský jarmok, Žitnoostrovská knižnica, Žitnoostrovské múzeum.

erzet
15.08.11, 11:20
Pacientka – pacientok, pacientkam, o pacientkach
V podstatnom mene pacientka je dvojhláska ie, preto sa pri jeho skloňovaní uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dlhej slabike, teda aj po slabike s dvojhláskou, nasleduje pádová prípona s krátkou samohláskou. V genitíve množného čísla je správny tvar so samohláskou o, pacientok a v datíve a lokáli množného čísla sú správne tvary s krátkou samohláskou a, pacientkam, o pacientkach, napr. veľa pacientok, podať lieky pacientkam, záleží im na pacientkach.

erzet
15.08.11, 11:21
Hegel – Hegela
Dostali sme otázku, či sa pri skloňovaní priezviska Hegel samohláska e v druhej slabike priezviska zachováva alebo či sa vynecháva, teda či je správne Hegela alebo Hegla. Pri skloňovaní mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na -el sa vkladná samohláska e zvyčajne zachováva, napr. Nobel - Nobela, Eifel - Eifela. Medzi tieto priezviská možno zaradiť aj priezvisko Hegel. Hoci sa v jazykovej praxi môžeme stretnúť aj s podobou Hegla s vynechaním samohlásky e, odporúčame pri skloňovaní priezviska Hegel samohlásku e zachovávať, teda Hegela, Hegelovi, s Hegelom.

erzet
15.08.11, 11:24
List – listmi aj listami
Používatelia slovenčiny sa niekedy nevedia rozhodnúť, či od podstatného mena list je v inštrumentáli množného čísla správny tvar listmi alebo listami. Platí zásada, že pri neživotných podstatných menách mužského rodu zakončených na spoluhláskovú skupinu -st sa tvar inštrumentálu tvorí jednak príponou -mi, ale aj príponou -ami, je tu teda dvojtvar. Správne teda je prst – prstmi aj prstami, piest – piestmi aj piestami, most – mostmi aj mostami, manifest – manifestmi aj manifestami a rovnako aj list – listmi aj listami.

erzet
15.08.11, 11:26
Mochovský, nie mochovecký
Prídavné meno utvorené od miestneho názvu Mochovce sa v jazykovej praxi používa v dvoch podobách, mochovský aj mochovecký. Správna je však iba podoba mochovský, lebo pri tvorení prídavných mien od miestnych názvov zakončených na -ovce podobne ako pri tvorení obyvateľských mien koncová slabika -ce vypadáva, napr. Michalovce – michalovský – Michalovčan, Gánovce – gánovský – Gánovčan a rovnako aj Mochovce – mochovský – Mochovčan. Správne sú teda slovné spojenia mochovský reaktor, mochovská elektráreň.

erzet
15.08.11, 11:28
Rozkazovací spôsob od slovesa rásť
Dostali sme otázku, akú podobu má mať sloveso rásť v tvare rozkazovacieho spôsobu. Sloveso rásť sa v tvare rozkazovacieho spôsobu bežne nepoužíva, no môžeme ho utvoriť. Pri tvorení rozkazovacieho spôsobu od slovies zakončených v základe na spoluhláskovú skupinu -sť- sú prípustné dva spôsoby tvorenia, bezpríponové tvorenie a tvorenie s príponou -i, napr. pustiť – pustia – pusť aj pusti, krstiť – krstia – krsť aj krsti a rovnako aj rásť – rastú - rasť aj rasti. Svojmu dieťaťu, ktoré veľmi rastie, môžeme žartovne povedať Nerasť už toľko! alebo Nerasti už toľko!

erzet
15.08.11, 11:30
SPP predložil či predložilo návrh?
Pri tvorbe textov namiesto úplných názvov používame aj iniciálové skratky, napr. Slovenský plynárenský priemysel - SPP vysl. es-pé-pé), Slovenská akadémia vied - SAV vysl. es-á-vé). Ak použijeme skratku, sloveso v prísudku v minulom čase je v tom rode, akého rodu je základné podstatné meno v úplnom názve. V názve Slovenský plynárenský priemysel je podstatné meno priemysel mužského rodu, preto sloveso bude v mužskom rode, teda SPP predložil návrh, v názve Slovenská akadémia vied je základné podstatné meno akadémia ženského rodu, preto sloveso bude v ženskom rode, teda SAV predložila návrh.

erzet
15.08.11, 11:31
Názov Paríž je mužského rodu
V jazykových prejavoch sa názov francúzskeho hlavného mesta Paríž niekedy používa ako podstatné meno ženského rodu, napr. nádherná Paríž, priateľ z Paríže, nočné potulky Parížou. Názov Paríž je však v slovenčine mužského rodu podobne ako iné cudzie geografické názvy, napr. Kluž, Voronež, a skloňuje sa podľa vzoru stroj. Preto je správne nádherný Paríž, nočný Paríž, zájazd do Paríža, priateľ z Paríža, nočné potulky Parížom, Paríž vyhral nad Prahou.

erzet
15.08.11, 11:33
Katyň – Katynský les
Katynský les pri ruskej obci Katyň je známy tým, že tu v roku 1940 popravili vyše štrnásťtisíc poľských dôstojníkov. V jazykovej praxi sa popri názve s prídavným menom katynský s tvrdou spoluhláskou n niekedy používa aj prídavné meno katyňský s mäkkou spoluhláskou ň. Správna je však iba podoba katynský s tvrdou spoluhláskou n, lebo pred príponou -ský sa mäkká spoluhláska ň z odvodzovacieho základu mení na tvrdú spoluhlásku n, napr. kôň – konský, Báhoň – báhonský, Viedeň - viedenský, a teda aj Katyň – katynský.

Nella_2
15.08.11, 11:35
Rozkazovací spôsob od slovesa rásť

Dostali sme otázku, akú podobu má mať sloveso rásť v tvare rozkazovacieho spôsobu. Sloveso rásť sa v tvare rozkazovacieho spôsobu bežne nepoužíva, no môžeme ho utvoriť. Pri tvorení rozkazovacieho spôsobu od slovies zakončených v základe na spoluhláskovú skupinu -sť- sú prípustné dva spôsoby tvorenia, bezpríponové tvorenie a tvorenie s príponou -i, napr. pustiť – pustia – pusť aj pusti, krstiť – krstia – krsť aj krsti a rovnako aj rásť – rastú - rasť aj rasti. Svojmu dieťaťu, ktoré veľmi rastie, môžeme žartovne povedať Nerasť už toľko! alebo Nerasti už toľko!
Východniari na to majú rozkazovací spôsob:

Jic a rošni. :D:)

erzet
16.08.11, 07:51
Vráble - z Vrábeľ
Názov mesta Vráble vysl. vrábľe), ktoré leží východne od Nitry, sa v spisovnej slovenčine vyslovuje s mäkkou spoluhláskou ľ. Názov Vráble je pomnožné podstatné meno mužského rodu, takže má iba pádové tvary množného čísla, v ktorých sa vždy zachováva mäkké ľ, teda z Vrábeľ – Vrábľom – o Vrábľoch – s Vrábľami. Popri genitívnom tvare z Vrábeľ niekedy počujeme aj genitívny tvar z Vrábľov, no v spisovnom jazyku je správna podoba z Vrábeľ. Preto vravíme Išiel do Vrábeľ. – Pochádza z Vrábeľ. – Vrátil sa z Vrábeľ.

erzet
16.08.11, 07:55
Nie poriadať, ale usporiadať, organizovať
Nielen v hovorených, ale aj v písaných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s používaním slovesa poriadať napr. v spojeniach poriadať súťaž, poriadať kurzy, poriadať prednášky. Sloveso poriadať sa v našich slovníkoch označuje ako nesprávne a namiesto neho sa odporúča používať slovesá usporiadať, usporadúvať, prípadne organizovať, teda usporiadať súťaž, usporadúvať kurzy, organizovať prednášky. Ten, kto usporadúva súťaže, kurzy či prednášky, je usporiadateľ, resp. organizátor.

erzet
16.08.11, 07:56
Dostihy, nie dostih
Preteky v jazde na koňoch sa volajú dostihy. Tak sa toto slovo zaznačuje aj v jazykových príručkách. Slovo dostihy, podobne ako slovo preteky, je pomnožné podstatné meno mužského rodu, pri ktorom sa používajú iba tvary množného čísla. V jazykovej praxi sa okrem pomnožného podstatného mena dostihy niekedy používa aj podoba jednotného čísla dostih. Táto podoba sa nepokladá za správnu, správna je iba podoba dostihy, preto máme vravieť vytrvalostné dostihy, tešiť sa na dostihy, víťaz hlavných dostihov, zúčastniť sa na dostihoch.

erzet
16.08.11, 07:58
Nie behom dňa, ale počas dňa
Slovo behom je tvar inštrumentálu podstatného mena beh, napr. pred behom na 100 metrov, ale aj príslovka, ktorá vznikla z tohto podstatného mena a ktorou sa vyjadruje spôsob pohybu, napr. behom prejsť cez cestu. Niekedy sa slovo behom používa aj ako predložka s časovým významom, napr. behom dňa, behom roka. Takéto používanie slova behom sa nepokladá za správne, namiesto toho sa odporúča používať predložky cez, počas, v priebehu, teda cez deň, počas dňa, počas rokovania, v priebehu roka, v priebehu výstavby.

erzet
16.08.11, 07:59
Nie kraťasy, ale krátke nohavice
V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme so slovom kraťas, ktoré však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Ide o slovo, ktoré sa k nám dostalo z češtiny, ale ani v češtine nejde o spisovné, ale o slangové slovo. Jeho spisovným ekvivalentom v slovenčine je v oblasti elektrotechniky slovo skrat, v športovej oblasti slovné spojenie krátka lopta. Namiesto pomnožného podstatného mena kraťasy, s ktorým sa niekedy stretáme v propagačných materiáloch, no ktoré do nich nepatrí, je primerané používať slovné spojenie krátke nohavice.

erzet
16.08.11, 08:01
Domáci kutil?
Niekedy môžeme počuť alebo čítať slovo kutil, a to aj v slovnom spojení domáci kutil. Slovo kutil je síce utvorené od expresívneho slovesa kutiť s významom „robiť niečo, porábať“, no nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, lebo v slovenčine sa pomenovania osôb netvoria príponou -l. Namiesto neho je primerané používať slovo majster alebo slovné spojenie domáci majster. Preto by sme mali ponúkať pomôcky pre domácich majstrov alebo poskytovať rady domácim majstrom.

erzet
16.08.11, 08:03
Pamätná tabuľa, nie pamätná doska
Občas môžeme čítať, že niekde inštalovali pamätnú dosku alebo že odhalili pamätnú dosku významnému rodákovi. Spojenie pamätná doska však nie je v slovenčine správne. Na pomenovanie plochého tenšieho predmetu zvyčajne tvaru obdĺžnika, ktorý je z dreva, plastu, mramoru a pod. a na ktorom je nejaká informácia, je v slovenčine primerané používať slovo tabuľa, napr. informačná tabuľa, orientačná tabuľa, reklamná tabuľa, firemná tabuľa a aj pamätná tabuľa. Správne teda povieme, že niekde inštalovali pamätnú tabuľu, že odhalili pamätnú tabuľu významnému rodákovi.

erzet
16.08.11, 08:05
Nie dielčí, ale čiastkový
V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovnými spojeniami s prídavným menom dielčí, napríklad dielčí projekt, dielčí výskum, dielčia skúška, dielčie výsledky. Prídavné meno dielčí však nie je správne, lebo v slovenčine sa prídavné mená netvoria príponou -čí. Je to iba mechanicky upravené české slovo dílčí. Namiesto neho máme v slovenčine prídavné meno čiastkový. Správne teda je čiastkový projekt, čiastkový výskum, čiastková skúška, čiastkové výsledky atď.

erzet
16.08.11, 08:09
Dojčenský, nie dojčenecký
V rozličných textoch a propagačných materiáloch sa môžeme stretnúť s podobou prídavného mena dojčenecký, napr. dojčenecký kútik, dojčenecká strava, dojčenecká váha, dojčenecké oblečenie. Prídavné meno dojčenecký však nie je správne, lebo v slovenčine na pomenovanie dieťaťa v prvých mesiacoch po narodení máme slovo dojča, nie dojčenec. Od slova dojča správne utvorené prídavné meno má podobu dojčenský, preto je dojčenský kútik, dojčenská strava, dojčenská váha, dojčenské oblečenie.

erzet
16.08.11, 08:11
Nie vrchná sestra, ale hlavná sestra
V našom jazyku prídavné meno vrchný má význam „ktorý je v hornej časti, prípadne na povrchu niečoho“, tak ako ho poznáme zo spojení typu vrchné oblečenie, vrchné poschodie, vrchná polica. Preto v spojeniach vrchná sestra, vrchný riaditeľ, vrchný čašník nie je už toto prídavné meno na mieste a v spisovnej reči ho treba nahradiť ustáleným prídavným menom hlavný. Náležité sú iba spojenia hlavná sestra, hlavný riaditeľ, hlavný čašník, pričom vo význame spojenia hlavný čašník sa v našom jazyku bežne používa samostatný výraz hlavný.

erzet
16.08.11, 08:13
Vilové domy, nie viladomy
V ostatnom čase sa nám v reklamách ponúkajú na kúpu či na objednávku viladomy. Je to v našom jazyku nové zložené pomenovanie, z neho však nevieme posúdiť, čo je to za stavbu. Príčina je v nevhodnom utvorení tohto nového pomenovania. Našim architektom a stavbárom odporúčame, aby slovotvorne nevhodné pomenovanie viladomy nahradili slovotvorne a významovo zreteľným dvojslovným názvom vilové domy a aby aj v reklame začali ponúkať vilové domy.

erzet
17.08.11, 07:59
Antedatovať, nie antidatovať
Prevzaté predpony anti- s významom „proti“ a ante- s významom „pred“ v miestnej alebo časovej súvislosti neslobodno navzájom zamieňať, keď sa nechceme vystaviť podozreniu, že si pletieme elementárne veci. Dosť často sa takéto pletenie prejavuje pri slovese antedatovať s významom „uviesť skorší dátum“, napríklad antedatovať listinu, antedatovať protokol. Namiesto tohto náležitého slovesa totiž občas počujeme o antidatovaní dajakej listiny. Takéto sloveso však v našom jazyku nejestvuje. Správne vravíme iba o antedatovaní.

erzet
17.08.11, 08:00
Deti si poradia samy
V každodennej jazykovej praxi sa dakedy zamieňa zámeno sám s významom „bez účasti iného, prípadne bez pomoci iného“ so zámenom samý vo význame „len taký, číry, rýdzi“. Výsledkom takéhoto miešania zámen s rozdielnym významom sú nesprávne tvary, ktoré sa mechanicky prenášajú z jedného zámena na druhé. Konkrétne pri vete Deti si poradia samy, kde ide o zámeno sám, neraz počujeme vyjadrenie Deti si poradia samé, t. j. použitie tvaru samé, ktorý patrí k zámenu samý. Správne je tu iba vyjadrenie Deti si poradia samy.

erzet
17.08.11, 08:02
Svadba je na spadnutie?
Frazeologizmus niečo je na spadnutie nemá domáce slovenské korene, mnohí ľudia mu nerozumejú a najmä v niektorých spojeniach ho pokladajú za protirečivý. Keď nám napríklad moderátori o známych osobách oznamujú, že ich svadba je na spadnutie, nevieme, čo si máme pod tým myslieť. Frazeologické jednotky sa síce vyznačujú obraznosťou, ale v prípade padajúcej svadby ide o obraznosť nezrozumiteľnú. Preto radšej zrozumiteľne hovorme, že svadba je predo dvermi alebo že svadba nám klope na dvere.

erzet
17.08.11, 08:03
Vyhýbajme sa výplnkovým slovám
Jazyk a reč sú veľkým darom a ten sa nepatrí zneužívať. Zneužívaním jazyka a reči je aj plytvanie slovami, najmä takými, ktoré nie sú použité vhodne a funkčne. Máme tu na mysli aj neprestajné opakovanie istých slov, napríklad vlastne, akože, teda, pravda a iných. Pripomíname, že tieto a takéto slová, ak sa často opakujú, nestoja v službách dorozumievania, lež naopak, dorozumievanie sťažujú, keďže odvádzajú pozornosť počúvajúceho od témy, o ktorej je reč, a upútavajú pozornosť samy na seba, na ich nefunkčné využívanie. Aj slovenský básnik nám tu odkazuje: a vyhoď z textu slovo jalové.

erzet
17.08.11, 08:05
Osobitné povolenie, nie zvláštne povolenie
Naša reč je plynulá a hladká, keď upotrebúvame slová v ich ustálených a všeobecne prijatých významoch a keď nimi u adresáta nevzbudzujeme zápornú pozornosť. Tak je to aj so slovom zvláštny, ktoré v našom jazyku má význam „nezvyčajný, čudný“. Preto je zvláštny napríklad človek, ktorý sa vyníma spomedzi ostatných nezvyčajnými prejavmi. No o povolení na vstup do istého priestoru už nevravíme, že je zvláštne; takéto nie každodenné povolenie označujeme ako osobitné. Aj keď začíname písať na nový list, bežne povieme, že je to osobitný list, nie zvláštny list.

erzet
17.08.11, 08:06
Súrodenci Romanovci, nie Romanovi, ani nie Romanoví
Keď potrebujeme jedným slovom súhrnne označiť príslušníkov jednej rodiny, použijeme na to príponu -ovci, ktorá sa pridáva k základu mena. Tak dostaneme spojenia typu súrodenci Romanovci, bratia Hochschornerovci, manželia Hečkovci. Keď v takých prípadoch občas počujeme formy súrodenci Romanovi či Romanoví, manželia Hečkovi alebo Hečkoví, nemôžeme s nimi vysloviť spokojnosť, lebo narúšajú pravidlá tvorenia takýchto súhrnných pomenovaní. V takých prípadoch v slovenčine vystačíme s príponou -ovci: súrodenci Romanovci, bratia Hochschornerovci, manželia Hečkovci.

erzet
17.08.11, 08:07
Výslovnosť skratky PhD.
Niekdajšie označenie prvého stupňa vedeckej hodnosti CSc. sa nahradilo novým označením PhD. vysl. pé-há-dé], ktoré v našom jazyku zapisujeme na konci s bodkou a vyslovujeme ho v zhode s tým, ako ho píšeme a ako túto skratku poznáme už zo starších čias v podobe PhDr. vysl. pé-há-dé-er]. Napriek tomu, že označenie PhD. vysl. pé-há-dé] je prevzaté z angličtiny a má medzinárodný ráz, vo výslovnosti sa v našom jazyku pridržiavame zásady vyslovovať aj prevzaté prvky domácim spôsobom, t. j. pé-há-dé. Ako dôvod takej výslovnosti pribúda aj ustálený spôsob vyslovovania tradičného titulu PhDr. (vysl. pé-há-dé-er).

erzet
17.08.11, 08:10
Miša - genitív od Miše, no myš - genitív od myši
Už si pomaly zvykáme na novšiu domácku formu mena Michaela v podobe Miša, písanú s mäkkým i. Nemôžeme si však zvyknúť na nesprávny tvar tohto mena v genitíve v podobe Miši, ktorý sa nielen vonkoncom neodlišuje od tvaru datívu, ale sa aj križuje s genitívom všeobecného slova myš, ktoré zapisujeme s ypsilonom. Meno Miša a slovo myš majú rozdielne zakončenie a patria do osobitných skloňovacích typov: Vlastné meno Miša má pravidelný tvar genitívu podľa vzoru ulica, t. j. (od) Miše, kým všeobecné slovo myš sa ustálene skloňuje podľa vzoru kosť, t. j. v genitíve má tvar (od) myši.

erzet
17.08.11, 08:11
Je pravda, že...
V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme s vyjadrením – je pravdou, že..., ktorým hovoriaci alebo píšuci potvrdzuje nejaké konštatovanie, alebo s vyjadrením – opak je pravdou, ktorým naznačuje, že niečo je inak, ako sa o tom hovorí. V uvedených vyjadreniach podstatné meno pravda je v tvare inštrumentálu. V spisovnej slovenčine je však správne v týchto a podobných vyjadreniach používať podstatné meno pravda v tvare nominatívu, teda je pravda, že..., opak je pravda.

erzet
17.08.11, 08:19
Distributér aj distribútor
Používatelia jazyka si niekedy kladú otázku, ktoré z dvojice pomenovaní distributér alebo distribútor je v slovenčine správne, lebo s obidvomi podobami sa stretajú v jazykovej praxi. Na položenú otázku môžeme odpovedať takto: správne sú obidve podoby, teda aj distributér, aj distribútor, lebo obidve podoby sú správne utvorené, jedna príponou -ér, druhá príponou -or. Obidve podoby zaznačujú Pravidlá slovenského pravopisu i Krátky slovník slovenského jazyka, ktoré záujemca nájde aj na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

erzet
17.08.11, 08:20
O pravopise názvu Únia
Tým, že sa Slovenská republika stala členom Európskej únie, názov Európska únia je veľmi frekventovaný. Popri úplnom názve Európska únia sa často používa aj skrátený názov Únia. Niektorí používatelia jazyka majú však problém, s akým začiatočným písmenom majú napísať slovo únia, ak zastupuje názov Európska únia. Skrátený názov Európskej únie v podobe Únia píšeme s veľkým začiatočným písmenom, napr. Členmi Únie sa chcú stať aj ďalšie krajiny.

erzet
18.08.11, 08:00
Nie u jazera, ale pri jazere
V jazykových prejavoch sa pomerne často môžeme stretnúť so slovnými spojeniami s predložkou u typu – chata u jazera, stojí u okna, u telefónu, ktorými sa vyjadruje miesto. Predložkou u sa v slovenčine vyjadruje predovšetkým prostredie, napr. býva u rodičov, je u nás zamestnaný, ale aj zreteľ pri osobách, napr. U mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť. V miestnom význame však treba používať predložku pri, preto správne vravíme chata pri jazere, stojí pri okne, pri telefóne.

erzet
18.08.11, 08:02
Vyšlá pošta, vyšlá faktúra?
Nedávno sme dostali otázku, či sú správne slovné spojenia vyšlá pošta a vyšlá faktúra na označenie pošty, resp. faktúry, ktoré sa odoslali. Súčasná spisovná slovenčina prídavné meno vyšlý nepozná. V Česko-slovenskom slovníku z r. 1979 sa pri českom prídavnom mene vyšlý uvádza slovenský ekvivalent vyjdený, napr. vyjdená kniha, kabát vyjdený z módy. V súvislosti s poštou alebo faktúrou sa dosiaľ používalo prídavné meno odoslaný a na tom netreba nič meniť. Preto sú správne spojenia odoslaná pošta, odoslaná faktúra.

erzet
18.08.11, 08:06
Jedáleň – jádálenský, kuchyňa – kuchynský
V slovenčine máme podstatné mená, ktoré sa končia na mäkkú spoluhlásku ň alebo na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska ň, napr. jedáleň, kaviareň, tlačiareň, kuchyňa, dielňa. Ak od týchto podstatných mien tvoríme prídavné mená príponou -ský, mäkká spoluhláska ň z odvodzovacieho základu sa pred príponou -ský mení na tvrdú spoluhlásku n, teda jedálenský, kaviarenský, tlačiarenský, kuchynský, dielenský. Preto je správne jedálenský stôl, kaviarenský typ, tlačiarenský škriatok, kuchynský nábytok, dielenský výbor.

erzet
18.08.11, 08:10
Múčkový cukor?
Niekedy sa môžeme stretnúť s označením cukru, ktorý je zomletý na prášok, ako múčkový cukor, resp. cukor múčka. Výskyt týchto spojení v niektorých slovenských hovorených a písomných prejavoch je ovplyvnený stavom v češtine. V slovenčine sa však cukor zomletý na prášok oddávna volá práškový cukor a na tomto pomenovaní netreba nič meniť. Základné výrobky cukrovarov pri výrobe cukru nazývame kryštálový cukor, kockový cukor a práškový cukor.

erzet
18.08.11, 08:11
Nie spiknutie, ale sprisahanie
Niekedy môžeme aj vo verejných prejavoch počuť alebo čítať slovo spiknutie. Je to však české slovo, ktoré je iba hláskovo upravené. V slovenčine na pomenovanie tajne pripravovaného odporu proti niekomu alebo tajne pripravovaného odboja máme podstatné meno sprisahanie, ktoré je utvorené zo slovesa sprisahať sa. Správne teda vravíme sprisahať sa proti vláde, protištátne sprisahanie. Ten, kto sa zúčastňuje na sprisahaní, je sprisahanec. Od tohto podstatného mena je utvorené prídavné meno sprisahanecký, napr. sprisahanecká organizácia.

erzet
18.08.11, 08:14
Šípka – šípok, nie šípiek
Genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu zakončených na slabiku -ka, pred ktorou je ďalšia spoluhláska, tvorí sa s vkladnou dvojhláskou ie, napr. tabuľka – tabuliek, tyčinka – tyčiniek, sponka – sponiek, učiteľka – učiteliek. Ak však pred koncovou slabikou -ka je slabika s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou, genitív množného čísla sa tvorí s vkladnou samohláskou o. Správne teda je šípka – šípok, zbierka – zbierok, šermiarka – šermiarok, zubárka – zubárok.

erzet
18.08.11, 08:15
Lomka, nie lomítko
Medzi interpunkčné znamienka, ako sú bodka, čiarka, pomlčka, spojovník, zátvorka, patrí aj lomka – grafický znak v podobe zvislej čiary, ktorým oddeľujeme variantné alebo protikladné výrazy alebo vyjadrujeme podielový alebo pomerný vzťah. Niektorí tento znak volajú lomítko, no toto slovo nie je správne. Správne je iba slovo lomka, ktoré uvádzajú aj Pravidlá slovenského pravopisu v kapitole o interpunkčných znamienkach, ale aj slovenská technická norma o pravidlách písania a úpravy písomností.

Nella_2
18.08.11, 14:32
Výslovnosť skratky PhD.

Niekdajšie označenie prvého stupňa vedeckej hodnosti CSc. sa nahradilo novým označením PhD. vysl. pé-há-dé], ktoré v našom jazyku zapisujeme na konci s bodkou a vyslovujeme ho v zhode s tým, ako ho píšeme a ako túto skratku poznáme už zo starších čias v podobe PhDr. vysl. pé-há-dé-er]. Napriek tomu, že označenie PhD. vysl. pé-há-dé] je prevzaté z angličtiny a má medzinárodný ráz, vo výslovnosti sa v našom jazyku pridržiavame zásady vyslovovať aj prevzaté prvky domácim spôsobom, t. j. pé-há-dé. Ako dôvod takej výslovnosti pribúda aj ustálený spôsob vyslovovania tradičného titulu PhDr. (vysl. pé-há-dé-er).
Uši mi trhá, keď počujem "pí-ejdž-dí" alebo "sí-dí" (CD).:confused:

erzet
18.08.11, 15:27
Toho som sa napočúval pri synovej promócii

Nella_2
18.08.11, 15:56
To je otrasné... to fakt sa to takto bežne používa?:eek:

Rozalka
18.08.11, 20:19
nielen to ... v čase, keď ešte daná banka sa tak volala, pílilo mi uši "äjdž ví bí bäänk" a píli mi uši stále, keď v telkepozeráme "éjdž bí ou" ....

ivuliatko
18.08.11, 22:28
Miša - genitív od Miše, no myš - genitív od myši
Už si pomaly zvykáme na novšiu domácku formu mena Michaela v podobe Miša, písanú s mäkkým i. Nemôžeme si však zvyknúť na nesprávny tvar tohto mena v genitíve v podobe Miši, ktorý sa nielen vonkoncom neodlišuje od tvaru datívu, ale sa aj križuje s genitívom všeobecného slova myš, ktoré zapisujeme s ypsilonom. Meno Miša a slovo myš majú rozdielne zakončenie a patria do osobitných skloňovacích typov: Vlastné meno Miša má pravidelný tvar genitívu podľa vzoru ulica, t. j. (od) Miše, kým všeobecné slovo myš sa ustálene skloňuje podľa vzoru kosť, t. j. v genitíve má tvar (od) myši.
Aj mená Táňa, Dáša, Saša, Aďa sú pre mnohých tvrdým orieškom. Ani za svet nechcú pochopiť, že správne skloňovanie je "od Táne, Dáše, Saše, Ade" (nie od Táni, Dáši, Saši, Adi) a naopak, k Táni, Dáši, Saši, Adi (nie k Táne, Dáše, Saše, Ade)... no, tuším som z toho vyrobila peknú motanicu. Skrátka - vzor ulica.

erzet
18.08.11, 23:15
Žiadna motanica, fajn.

erzet
19.08.11, 07:35
Objekt – objektmi
Inštrumentál množného čísla podstatných mien mužského rodu tvoríme príponami -mi a -ami. Základná je prípona -mi, napr. chlapmi, dubmi, strojmi, a príponou -ami tvoríme inštrumentál spravidla vtedy, keď by mohla vzniknúť ťažko vysloviteľná skupina spoluhlások. Pri podstatných menách zakončených na skupinu spoluhlások -pt, -kt, ako sú koncept, recept, objekt, subjekt, o takýto prípad nejde, preto inštrumentál množného čísla tvoríme príponou -mi, teda konceptmi, receptmi, objektmi, subjektmi.

erzet
19.08.11, 07:37
Kórea – z Kórey, ale na Kórei
Nezriedka sa presviedčame, že správne písanie pádových tvarov podstatných mien ženského rodu zakončených na samohláskovú skupinu -ea robí mnohým ťažkosti. Mali by sme si zapamätať, že v genitíve jednotného čísla je prípona -y, ktorú píšeme s tvrdým y, napr. Kórea – z Kórey, Guinea – z Guiney. V lokáli je však prípona -i, ktorú píšeme s mäkkým i, teda na Kórei, o Guinei, lebo v lokáli jednotného čísla môže byť iba mäkké i. Vo výpovediach boli sme v Južnej Kórei, rokovania v Severnej Kórei napíšeme v slove Kórei mäkké i.

erzet
19.08.11, 07:39
Tále – na Táľoch
Názov rekreačného a turistického areálu na južných svahoch Nízkych Tatier Tále vysl. táľe] v spisovnej slovenčine vyslovujeme s mäkkou spoluhláskou ľ, lebo názov vznikol zo všeobecného podstatného mena táľ s významom „diel“. Mäkká spoluhláska ľ sa zachováva aj pri skloňovaní tohto názvu, teda z Táľov, Táľom, o Táľoch, nad Táľmi, napr. vrátil sa z Táľov, lyžovačka na Táľoch, lúky medzi Krpáčovom a Táľmi. Mäkká spoluhláska ľ je aj v prídavnom mene táľsky, napr. táľsky hotel, táľske ubytovacie zariadenia.

erzet
19.08.11, 07:41
Odbočiť – odbočovať aj odbáčať
V jazykovej praxi sa popri nedokonavom slovese odbočovať utvorenom od dokonavého slovesa odbočiť začala používať aj podoba odbáčať. Hoci sa sloveso odbáčať zatiaľ v jazykových príručkách neuvádza, možno konštatovať, že je utvorené v zhode s tvorením nedokonavých slovies typu otáčať od dokonavých slovies typu otočiť, preto proti používaniu slovesa odbáčať nemožno mať námietky. Každý teda má možnosť si vybrať, či bude používať staršiu podobu odbočovať, alebo novšiu podobu odbáčať.

erzet
19.08.11, 07:42
Pravopis názvov mesiacov
Všimli sme si, že niektorí autori písaných textov azda pod vplyvom pravidiel anglického či nemeckého pravopisu píšu názvy mesiacov s veľkým začiatočným písmenom. S takýmto písaním sa niekedy môžeme stretnúť aj vo vysielaní niektorých televíznych staníc, čo negatívne ovplyvňuje vedomie televíznych divákov. V slovenčine totiž názvy mesiacov, ako sú október, november, december, január atď., nepatria k vlastným menám, preto ich ako všeobecné pomenovania píšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
19.08.11, 07:45
Kniha je k dostaniu?
Najmä v súkromných, ale niekedy aj vo verejných jazykových prejavoch môžeme počuť alebo čítať vyjadrenie s väzbou niečo je k dostaniu. Aj nedávno sme počuli z elektronického média s celoštátnou pôsobnosťou informáciu, že istá kniha je voľne k dostaniu. Takéto a podobné vyjadrenia nie sú správne, nemajú oporu v slovenčine, preto nepatria do verejných prejavov. Namiesto nich je správne vravieť napr. takto: knihu dostanete, knihu môžete dostať, knihu si môžete kúpiť, knihu môžete voľne kúpiť.

erzet
19.08.11, 07:47
Oslava sedemdesiatych narodenín
Dostali sme otázku, či v číslovke sedemdesiatych vo vyjadrení oslava sedemdesiatych narodenín sa má napísať mäkké i alebo tvrdé y. Mäkké i napíšeme v slovnom spojení v sedemdesiatich rokoch, lebo tu je základná číslovka. Vo vyjadrení oslava sedemdesiatych narodenín je však radová číslovka, lebo ide v poradí o sedemdesiate narodeniny, a v tvare genitívu množného čísla napíšeme tvrdé y ako v tvare prídavného mena pekných. Rozlišujme teda: v sedemdesiatich rokoch s mäkkým i a oslava sedemdesiatych narodenín s tvrdým y.

erzet
19.08.11, 07:48
Skloňovanie názvov Lednice a Strážnice
Moravské obce Lednice a Strážnice sú známe aj u nás, preto sa o nich často hovorí. Pri skloňovaní týchto názvov však niekedy vznikajú problémy. Názvy Lednice a Strážnice sú v češtine jednotného čísla, ako napríklad názvy slovenských obcí Korytnica, Párnica, a tak k ním treba pristupovať aj v slovenčine. V slovenčine názvy Lednice a Strážnice skloňujeme podľa vzoru ulica, napr. z Lednice, zo Strážnice, Lednicu, Strážnicu, v Lednici, v Strážnici, za Lednicou, za Strážnicou. Správne vravíme zámok v Lednici, folklórny festival v Strážnici, navštíviť Lednicu, vrátiť sa zo Strážnice.

erzet
19.08.11, 07:50
Ja na vás prezradím?
Najmä v rozhovoroch redaktora s hosťom relácie v elektronických médiách niekedy počujeme aj takúto výpoveď: ja na vás prezradím, že... a za tým redaktor či redaktorka povie o hosťovi to, čo nie je všeobecne známe. Vyjadrenie ja na vás prezradím však nie je správne, lebo sloveso prezradiť nemá v spisovnej slovenčine väzbu s predložkou na. Správna väzba je s predložkou o, teda prezradiť o niekom niečo. V rozhovoroch - a nielen v rozhovoroch – je primerané používať formulácie ja o vás prezradím, že...; môžeme o ňom prezradiť, že...

erzet
19.08.11, 07:51
Bratanec a bratranec
Dostali sme otázku, či na pomenovanie syna otcovho alebo matkinho súrodenca je správne používať slovo bratanec alebo slovo bratranec. Súčasné Pravidlá slovenského pravopisu aj naše výkladové slovníky uvádzajú obidve slová, môžeme si teda vybrať, ktoré z nich budeme používať. Treba však povedať aj to, že podoba bratranec, v ktorej je odvodzovací základ bratr, sa k nám dostala z češtiny, kým podoba bratanec je domáca, utvorená priamo zo slova brat.

erzet
19.08.11, 08:05
Mať skladom?
Niekedy môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia máme skladom nové modely, tovar musíme mať skladom v dostatočnej zásobe, v ktorých je podstatné meno sklad v inštrumentáli. Takéto vyjadrenia však nie sú v slovenčine správne, namiesto nich by sme mali používať vyjadrenia so slovom sklad v lokáli s predložkou na, teda máme na sklade nové modely, tovar musíme mať na sklade v dostatočnej zásobe.

erzet
19.08.11, 08:06
No a toto. Internetový obchod za internetovým obchodom.

erzet
19.08.11, 08:08
Tým a tím
V slovenčine máme dve slová, ktoré vyslovujeme rovnako, ale v jednom píšeme tvrdé ý a v druhom mäkké í. V zámene tým, ktoré je tvarom inštrumentálu jednotného čísla, resp. aj tvarom datívu množného čísla ukazovacieho zámena ten, píšeme tvrdé dlhé ý, napr. s tým si neporadí, tým ľuďom na tom nezáleží. V podstatnom mene tím s významom „skupina ľudí, kolektív“, ktoré má pôvod v angličtine, píšeme mäkké dlhé í, napr. futbalový tím, pracovný tím, výskumný tím.

erzet
19.08.11, 08:11
Nie kojenec, ale dojča
Najmä v hovorených, ale niekedy aj v písaných prejavoch sa môžeme stretnúť so slovom kojenec. Toto slovo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto sa nemá používať vo verejných jazykových prejavoch ani v rozličných informáciách a propagačných materiáloch adresovaných budúcim alebo dojčiacim mamičkám. Na pomenovanie malého dieťaťa v prvých mesiacoch po narodení, ktoré vyžaduje dojčenie, máme slovo dojča utvorené od slovesa dojčiť. Podstatné meno dojča má v množnom čísle tvary dojčence aj dojčatá.

erzet
19.08.11, 12:02
Uši mi trhá, keď počujem "pí-ejdž-dí" alebo "sí-dí" (CD).:confused:
Vypočujte si okolo 2:10 - 2:15 minúty. Tam tiež píli uši. Neviem čo sú to za skratky.

http://www.porada.sk/1828235-post1468.html

Nella_2
19.08.11, 15:13
Áno, to som sa tiež nad tým pozastavila, keď som ten mail dostala... u nás sa roky používa HDP = há-dé-pé, tak neviem, prečo to zrazu nazývať ináč... ale zrejme ten, kto veľa počúva zahraničné odborné prednášky, tak sa na neho automaticky nalepia aj cudzie slová alebo skratky...

erzet
20.08.11, 11:07
Lednické Rovne – v Lednických Rovniach
Názov obce Lednické Rovne (vysl. Rovňe), ktorá je známa sklárňami, skladá sa zo vzťahového prídavného mena lednický utvoreného od geografického názvu Lednica, ktorým sa pomenúva obec v okrese Púchov, ale aj zrúcanina hradu a potok, a zo slova rovne, ktoré je tvarom nominatívu množného čísla podstatného mena roveň. Podstatné meno roveň je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dlaň, preto názov Lednické Rovne skloňujeme takto: z Lednických Rovní, Lednickým Rovniam, v Lednických Rovniach, nad Lednickými Rovňami.

erzet
20.08.11, 11:08
Druhým dňom pokračuje rokovanie parlamentu?
V rozličných správach môžeme niekedy čítať alebo počuť vyjadrenia typu druhým dňom pokračuje rokovanie parlamentu, tretím dňom pokračujú zápasy majstrovstiev sveta. V týchto vyjadreniach sa slovné spojenia druhý deň, tretí deň vyskytujú v tvare inštrumentálu. Takéto vyjadrenia však nie sú správne, lebo časovú okolnosť by sme nemali vyjadrovať inštrumentálom, ale nominatívom, napr. druhý deň pokračuje rokovanie parlamentu, tretí deň pokračujú majstrovstvá sveta, alebo lokálom s predložkou v, napr. rokovanie parlamentu v druhý deň pokračuje schvaľovaním zákona o cestnej premávke.

erzet
20.08.11, 11:10
O mene Martin
Meno Martin (vysl. tvrdo martin), ktoré má pôvod v latinčine a pôvodný význam "zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi", resp. prenesený význam "bojovný", v slovenčine vyslovujeme s tvrdou spoluhláskou t. Meno Martin sa v minulosti dostalo aj do názvu mesta Turčiansky Svätý Martin, dnes iba Martin. Kým meno Martin skloňujeme podľa životného vzoru chlap a v datíve a lokáli má tvar Martinovi a v akuzatíve tvar Martina, napr. vidím Martina, názov mesta skloňujeme podľa neživotného vzoru dub, v datíve má tvar Martinu, v lokáli tvar v Martine a v akuzatíve tvar Martin, napr. vidím Martin.

erzet
20.08.11, 11:12
Užívateľ nie je používateľ
Dostali sme otázku, ako sa má volať ten, kto využíva internet, užívateľ internetu alebo používateľ internetu. Keďže sloveso užívať, od ktorého je utvorené pomenovanie osoby užívateľ, má predovšetkým význam „prijímať do žalúdka, napr. liek“, ale aj „prežívať vo veľkej miere“, „príjemne zužitkúvať“, na pomenovanie toho, kto niečo používa, teda kto upotrebúva niečo na istý cieľ alebo využíva niečo na svoj prospech, máme používať podstatné meno používateľ, teda aj používateľ internetu či používateľ počítača, používateľ motorového vozidla, používateľ autostrády.

erzet
20.08.11, 11:14
Svinia – zo Svinej
V okrese Prešov je obec Svinia (vysl. Sviňia). Skloňovanie názvu Svinia niektorým používateľom slovenčiny robí problémy. Pri skloňovaní tohto názvu si musíme uvedomiť, že je to prídavné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru cudzia. Správne sú tvary zo Svinej (vysl. Sviňej), Svinej, Sviniu, o Svinej, za Sviňou, napr. vrátil sa zo Svinej, Svinej poskytli prostriedky na opravu cesty, stavba diaľničného úseku od Fričoviec po Sviniu, Základná škola vo Svinej, úsek diaľnice za Sviňou. Osobitne zdôrazňujeme, že v inštrumentáli je tvar Sviňou ako cudzou.

erzet
20.08.11, 11:15
...a my ich nazývame Sviňáci

erzet
20.08.11, 11:17
Olomouc - z Olomouca, nad Olomoucom
Hoci slovenčina a čeština sú veľmi blízke slovanské jazyky, rozdiely medzi nimi sú nielen v slovnej zásobe, v pravopise, vo výslovnosti, ale aj v skloňovaní. Napríklad geografické názvy môžu mať rozličné rodové zaradenie a tak aj skloňovanie. Kým názov moravského mesta Olomouc je v češtine ženského rodu - tá Olomouc, v slovenčine je tento názov mužského rodu – ten Olomouc. Názov Olomouc v slovenčine skloňujeme podľa vzoru stroj takto: z Olomouca, Olomoucu, vidím Olomouc, o Olomouci, s Olomoucom, napr. vrátiť sa z Olomouca, zvíťaziť nad Olomoucom.

erzet
20.08.11, 11:18
Odzvoniť niečomu
Z médií sme sa dozvedeli, že v Európskej únii odzvonili krivým uhorkám, lebo sa zrušil predpis, ktorý neumožňoval predaj krivých uhoriek. Použitie obrazného vyjadrenia odzvonili krivým uhorkám však nebolo správne, lebo sloveso odzvoniť sa ako prenesený expresívny prostriedok používa vo význame „urobiť koniec niečomu, skoncovať s niečím“. V danom prípade sa mohlo povedať, že odzvonili predpisu o zákaze predaja krivých uhoriek. Ak sa redaktor chcel v súvislosti s uhorkami za každú cenu vyjadriť obrazne, mohol povedať, že krivým uhorkám svitli lepšie časy.

erzet
20.08.11, 11:19
Spravodajca – spravodajcovia
Životné podstatné mená mužského rodu zakončené na -ca, ako sú dôchodca, rozhodca, sprievodca, sudca a pod., sa pravidelne skloňujú podľa vzoru hrdina. V genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -u, od dôchodcu, od rozhodcu, bez sprievodcu, od sudcu. V nominatíve množného čísla majú tieto podstatné mená príponu -ovia, dôchodcovia, rozhodcovia, sprievodcovia, sudcovia. Pádovú príponu -ovia v nominatíve množného čísla má aj podstatné meno spravodajca, preto je správne naši spravodajcovia nám hlásia.

erzet
20.08.11, 11:21
Vojka – vojčiansky
Medzi starým korytom Dunaja a prívodným kanálom ku Gabčíkovu leží obec Vojka a pri nej je jazero, ktoré sa v médiách raz označuje ako Vojčianske jazero, inokedy zasa ako Vojkanské jazero. Správna je však iba jedna z uvedených dvoch podôb, a to podoba Vojčianske jazero, lebo prídavné mená od názvov zakončených na -ka sa tvoria príponou -iansky, pred ktorou sa spoluhláska k mení na spoluhlásku č, napr. Banka – bančiansky, Salka – salčiansky, Skalka – skalčiansky a rovnako aj Vojka – vojčiansky.

erzet
20.08.11, 11:23
Nie mycie, ale umývacie prostriedky
V rozličných propagačných materiáloch nám výrobcovia alebo predajcovia nezriedka ponúkajú mycie stroje, mycie misy, mycie handry či mycie prostriedky. Prídavné meno mycí v Pravidlách slovenského pravopisu nenájdeme a v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa označuje ako nesprávne a namiesto neho sa ako správne odporúča prídavné meno umývací utvorené od slovesa umývať. Preto aj predajcovia by nám mali ponúkať umývacie stroje, umývacie misy, umývacie handry, umývacie prostriedky.

erzet
20.08.11, 23:26
Pamätám si, že sme mali, raz dávno, smernicu: Mycie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, a potom som ju zmenil na: ...umývacie...

rudopp
21.08.11, 11:50
Užívateľ nie je používateľ

Dostali sme otázku, ako sa má volať ten, kto využíva internet, užívateľ internetu alebo používateľ internetu. Keďže sloveso užívať, od ktorého je utvorené pomenovanie osoby užívateľ, má predovšetkým význam „prijímať do žalúdka, napr. liek“, ale aj „prežívať vo veľkej miere“, „príjemne zužitkúvať“, na pomenovanie toho, kto niečo používa, teda kto upotrebúva niečo na istý cieľ alebo využíva niečo na svoj prospech, máme používať podstatné meno používateľ, teda aj používateľ internetu či používateľ počítača, používateľ motorového vozidla, používateľ autostrády.

kto to vymyslel ??
to je užívať si a nie užívať

rudopp
21.08.11, 11:51
Olomouc - z Olomouca, nad Olomoucom

Hoci slovenčina a čeština sú veľmi blízke slovanské jazyky, rozdiely medzi nimi sú nielen v slovnej zásobe, v pravopise, vo výslovnosti, ale aj v skloňovaní. Napríklad geografické názvy môžu mať rozličné rodové zaradenie a tak aj skloňovanie. Kým názov moravského mesta Olomouc je v češtine ženského rodu - tá Olomouc, v slovenčine je tento názov mužského rodu – ten Olomouc. Názov Olomouc v slovenčine skloňujeme podľa vzoru stroj takto: z Olomouca, Olomoucu, vidím Olomouc, o Olomouci, s Olomoucom, napr. vrátiť sa z Olomouca, zvíťaziť nad Olomoucom.

Po česky : ta Olomouc

wegamizi
21.08.11, 13:34
Neviem, ci to uz bolo v tejto teme spomenute, ale zaujima ma toto:

1. " byvam v inernate, alebo moze byt aj na internate, ako sa to vacsinou pouziva "
2. " ten kolac je strasne dobry, alebo velmi dobry "

dakujem

rudopp
21.08.11, 15:50
Neviem, ci to uz bolo v tejto teme spomenute, ale zaujima ma toto:

1. " byvam v inernate, alebo moze byt aj na internate, ako sa to vacsinou pouziva "
2. " ten kolac je strasne dobry, alebo velmi dobry "

dakujem

Logicky by ma napallo, že záleží podľa toho :
1,
v -- v budove
na -- na streche internátu

2,
keď na námestí bolo "strašne veľa" ľudí, tak pre bojkov je strašne v negatívnom význame= viac ako majú prah strachu a pre mňa, čo sa nebojím, v pozitívnom význame = o veľa viac ako obyčajne .

Nella_2
22.08.11, 08:12
Neviem, ci to uz bolo v tejto teme spomenute, ale zaujima ma toto:

1. " byvam v inernate, alebo moze byt aj na internate, ako sa to vacsinou pouziva "
2. " ten kolac je strasne dobry, alebo velmi dobry "

dakujem
1. v internáte
Pozri si tento príspevok:

http://www.porada.sk/1802332-post948.html

2. príslovka "strašne" vo význame "veľmi" je expresívny výraz, používa sa v hovorovej reči (strašne veľa ľudí, strašne mať rád).

erzet
28.08.11, 10:33
Večer a večera
Slovom večer pomenúvame časť dňa od súmraku do noci. Toto podstatné meno mužského rodu je v genitíve jednotného čísla zakončené na -a, počas zimného večera, v lokáli jednotného čísla je zakončené na -e, o peknom večere, a v nominatíve množného čísla je zakončené na tvrdé -y, zimné večery. Slovom večera pomenúvame jedlo podávané večer. Toto podstatné meno ženského rodu je v genitíve jednotného čísla zakončené na -e, zostať bez večere, v lokáli jednotného čísla je zakončené na mäkké -i, po dobrej večeri, a v nominatíve množného čísla je zakončené na -e, zjesť dve večere.

erzet
28.08.11, 10:35
Vroclav – z Vroclavu, vo Vroclave
Názov poľského mesta Vroclav, ktorý sa v poľštine píše s dvojitým w, ale v slovenčine ho píšeme s obyčajným v, v slovenčine zaraďujeme medzi podstatné mená mužského rodu. V genitíve má tento názov tvar zakončený na -u, vrátiť sa z poľského Vroclavu, v lokáli má tvar zakončený na -e, boli sme vo Vroclave, túlali sme sa po večernom Vroclave, v inštrumentáli má tvar zakončený na -om, zvíťazili nad Vroclavom, prehrali s Vroclavom.

erzet
28.08.11, 10:37
Szabó – Szabóa, Szabóovi, ale Sabo - Saba, Sabovi
Priezvisko maďarského pôvodu Szabó, ktoré sa píše s písmenami sz na začiatku a s dlhou samohláskou ó na konci, v slovenčine skloňujeme tak, že pádové prípony pripájame k celému základu priezviska, teda dostať list od Szabóa, odovzdať pozdrav Szabóovi, stretnúť sa so Szabóom. Ak je toto priezvisko zapísané podľa zásad slovenského pravopisu so spoluhláskou s na začiatku a s krátkym o na konci, pri jeho skloňovaní pádové prípony pripájame k základu, ktorý zostane po vynechaní koncového o, teda dostať list od Saba, odovzdať pozdrav Sabovi, stretnúť sa so Sabom.

erzet
28.08.11, 10:39
Mať za to?
Najmä v právnických textoch sa niekedy môžeme stretnúť so spojením mať za to vo formuláciách ako súd má za to, že námietka je neodôvodnená. Spojenie mať za to sa nepokladá za správne okrem iného aj preto, že nie je jednoznačné. Namiesto tohto spojenia treba používať slovné spojenie byť presvedčený, ak sa má vyjadriť presvedčenie, alebo slovesá domnievať sa alebo predpokladať, ak sa má vyjadriť možnosť či predpoklad. Správne je súd je presvedčený, že námietka je neodôvodnená, resp. súd sa domnieva, že náprava je možná.

erzet
28.08.11, 10:49
Bodka za skratkou na konci vety
Medzi otázkami, ktoré často dostávame, je aj otázka týkajúca sa písania bodky za skratkou, ak je skratka na konci vety. V slovenčine platí zásada, že oznamovacia veta sa v písomnom prejave končí bodkou a že za skratkami typu hod., atď., a pod., a. s. zastupujúcimi slová, resp. slovné spojenia hodina, a tak ďalej, a podobne, akciová spoločnosť sa píše bodka. Ak je skratka na konci vety, napr. Porada sa uskutoční v utorok o 9. hod. (vysl. o deviatej hod.), napíšeme iba jednu bodku.