PORADA.sk
PORADA.sk

Klikne pre zoradenie od najlepšej odpovede: : Na slovíčko, Slováci



Pages : 1 2 3 4 5 [6] 7 8 9

erzet
28.08.11, 10:51
Ostatný a posledný
Slová ostatný a posledný sú synonymá, t. j. slová, ktoré majú rovnaký význam, a závisí od autora prejavu, ktoré z nich si vyberie. Preto je správne ostatný deň roka aj posledný deň roka, nadišla jeho ostatná hodina aj nadišla jeho posledná hodina, v ostatnom čase aj v poslednom čase, toto sú moje ostatné peniaze aj toto sú moje posledné peniaze, chodí otrhaný ako ostatný žobrák aj chodí otrhaný ako posledný žobrák. Okrem toho prídavné meno ostatný má aj význam „všetci, ktorí ostali z nejakého celku“, resp. „všetko, čo ostalo z nejakého celku“, napr. vždy bol lepší ako ostatní, ostatné veci pošleme poštou.

erzet
28.08.11, 11:01
Poradie mena a priezviska
V slovenčine, no nielen v slovenčine, ale aj v mnohých iných jazykoch, je záväzné poradie mena a priezviska také, že najprv sa uvádza meno a potom priezvisko, napr. Ján Novák, Martin Kukučín, Ľudmila Podjavorinská, Franz Kafka. Takéto poradie mena a priezviska treba zachovávať aj pri podpisovaní a na vizitkách. Ak sa toto základné poradie mena a priezviska nezachováva, napr. v abecedných zoznamoch usporiadaných podľa priezviska, potom medzi priezvisko a meno treba napísať čiarku.

erzet
28.08.11, 11:03
Manuál – v manuáli, dva manuály
Slovom manuál sa okrem iného pomenúva príručná kniha zápisov, klávesnica na organe a novšie aj praktická príručka obsahujúca návod na používanie, resp. odborná príručka v určitom odbore. Slovo manuál sa zaraďuje medzi veľkú skupinu prevzatých slov zakončených na -ál, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, ale v lokáli jednotného čísla majú príponu mäkké -i, ako je to pri vzore stroj. Preto správne vravíme v tomto manuáli, pričom na konci napíšeme mäkké i, ale v spojení dva manuály napíšeme na konci tvrdé y.

erzet
28.08.11, 11:04
Kapor – vianočné kapry
Blíži sa čas Vianoc a mnohí z nás budú mať na štedrovečernom stole vyprážaného kapra, kapra na masle či kapra na víne. Recepty na prípravu jedál z kapra nájdeme v kuchárskych knižkách. Nás však teraz zaujíma skloňovanie slova kapor. V jednotnom čísle sa slovo kapor skloňuje podľa životného vzoru chlap, napr. kapra očistíme od šupín, kaprovi odrežeme hlavu a plutvy. V množnom čísle slovo kapor skloňujeme podľa neživotného vzoru dub. Preto je správne vianočné kapry, chytať kapry, predávame kapry.

erzet
28.08.11, 11:06
Vianočné stromčeky, nie stromky
V týchto predvianočných dňoch nám niektorí predajcovia ponúkajú vianočné stromčeky, iní zasa vianočné stromky. Ktorá z uvedených podôb je správna? V spisovnej slovenčine zdrobneninu od slova strom tvoríme príponou -ček, takže správna je podoba stromček, nie stromok. Podobne od slova dom máme zdrobneninu domček, od slova dar máme zdrobneninu darček. Od slova stromček tvar množného čísla má správnu podobu stromčeky, preto aj predajcovia by nám mali ponúkať iba vianočné stromčeky.

rudopp
28.08.11, 11:06
Kapor – vianočné kapry

Blíži sa čas Vianoc a mnohí z nás budú mať na štedrovečernom stole vyprážaného kapra, kapra na masle či kapra na víne. Recepty na prípravu jedál z kapra nájdeme v kuchárskych knižkách. Nás však teraz zaujíma skloňovanie slova kapor. V jednotnom čísle sa slovo kapor skloňuje podľa životného vzoru chlap, napr. kapra očistíme od šupín, kaprovi odrežeme hlavu a plutvy. V množnom čísle slovo kapor skloňujeme podľa neživotného vzoru dub. Preto je správne vianočné kapry, chytať kapry, predávame kapry.

Neprovokuj ! :)

erzet
28.08.11, 11:07
Sústredia sa, nie budú sa sústrediť
V ostatnom čase sa čoraz častejšie stretáme s výpoveďami typu budem sa sústrediť na svoju hru, budeme sa sústrediť na každý zápas, budú sa sústrediť na úlohy. Autori takýchto výpovedí však zabúdajú, že sloveso sústrediť sa je dokonavé a že pri dokonavých slovesách sa tvar budúceho času netvorí pomocou slovesných tvarov budem, budeme, budú, ale budúci čas sa vyjadruje prítomnými tvarmi. Správne teda povieme sústredím sa na svoju hru, sústredíme sa na každý zápas, sústredia sa na úlohy, aj keď ide o dej, ktorý sa uskutoční v budúcnosti.

erzet
28.08.11, 11:10
Napadlo ma a napadlo mi
Sloveso napadnúť má okrem iného význam „zaútočiť, prepadnúť“ a v tomto význame sa viaže s genitívom, napr. napadnúť niekoho na verejnosti, hmyz napadol úrodu. Sloveso napadnúť má aj význam „prísť na um, obyčajne náhle“, pričom v tomto význame sa hodnotí ako hovorové a viaže sa s datívom rovnako ako synonymný výraz prísť na um, napr. napadla mu skvelá myšlienka ako prišla mu na um skvelá myšlienka. Správne teda vravíme napadol ma rozzúrený pes, ale napadol mi výborný plán.

erzet
28.08.11, 11:11
Odolný voči hrdzi?
V rozličných prejavoch sa občas stretáme s predložkou voči vo vyjadreniach typu odolný voči hrdzi, občania protestujú voči umiestneniu skládky, spoločnosť sa odvolala voči rozhodnutiu súdu. V slovenčine sa predložkou voči vyjadruje zreteľ najmä v súvislosti s osobami, napr. prejaviť úctu voči starším. V citovaných príkladoch sa však vyjadruje odolávanie niečomu, odpor, resp. nesúhlas s niečím a v takom prípade je náležité siahnuť za predložkou proti, teda odolný proti hrdzi, občania protestujú proti umiestneniu skládky, spoločnosť sa odvolala proti rozhodnutiu súdu.

erzet
28.08.11, 11:12
Neprovokuj ! :)
Chichichichi

erzet
29.08.11, 09:58
Nie prestárly, ale prestarnutý alebo veľmi starý
V reči sa nezriedka stretáme s vyjadreniami typu prestárly kolektív, prestárly autobusový park, prestárla členská základňa, ale aj prestárly muž, prestárli občania. Prídavné meno prestárly je nespisovné, preto by sa nemalo používať vo verejných jazykových prejavoch. Namiesto neho máme prídavné meno prestarnutý, teda prestarnutý kolektív, prestarnutý autobusový park, prestarnutá členská základňa. V súvislosti s človekom je však vhodnejšie používať prídavné meno starý alebo slovné spojenie veľmi starý, preto radšej vravme starý muž, starí občania, veľmi starý človek, veľmi starí občania.

erzet
29.08.11, 10:02
Energia – energický, energetický, energiový
V našich slovníkoch sa pri podstatnom mene energia uvádza iba prídavné meno energický, ktoré sa používa napríklad v spojeniach energický človek, energický pohyb. Vo význame „súvisiaci s využiteľnou energiou“ sa používa prídavné meno energetický, napr. energetická hodnota potravín. Novšie sa v odborných textoch môžeme stretnúť aj s prídavným menom energiový, a to napríklad v spojeniach energiová bilancia, energiová hladina, energiová filtrácia obrazu. Ide o dobre utvorené slovo s významom „súvisiaci s energiou, týkajúci sa energie“.

erzet
29.08.11, 10:03
Vedro a kýbeľ
V hovorených prejavoch, ale nezriedka aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so slovo kýbeľ, ktorým sa pomenúva väčšia, obyčajne valcovitá nádoba s pohyblivým držadlom, ale aj jej obsah, napr. kýbeľ na vodu, kýbeľ na smeti, smaltovaný kýbeľ, kýbeľ vody, kýbeľ uhlia. Slovo kýbeľ je hovorové, t. j. spisovné slovo, ktorého miesto je v živej, neoficiálnej komunikácii. Jeho neutrálnym náprotivkom vhodným do oficiálnej komunikácie je slovo vedro, teda vedro na vodu, vedro na smeti, smaltované vedro, vedro vody, vedro uhlia.

erzet
29.08.11, 10:05
Spomienkový predmet, pamiatkový predmet, nie upomienkový predmet
Podstatné meno upomienka má význam „obyčajne písomné napomenutie, upozornenie“. Upomienku môžeme dostať z knižnice preto, že sme nevrátili požičané knihy, alebo z poisťovne preto, že sme včas nezaplatili poistku. Od podstatného mena upomienka je utvorené prídavné meno upomienkový, ktoré poznáme napríklad zo spojenia upomienkový text. Prídavné meno upomienkový by sme nemali používať na pomenovanie predmetov, ktoré majú v nás vyvolať spomienku na niečo. Takéto predmety sa volajú spomienkové predmety alebo pamiatkové predmety.

erzet
29.08.11, 10:07
Pokojné Vianoce
V týchto dňoch takmer každý pri stretnutí s príbuznými, priateľmi a známymi želá druhému veselé Vianoce, príjemné prežitie vianočných sviatkov, pevné zdravie a pod. Medzi želaniami sú aj také, v ktorých sa vyskytuje prídavné meno pokojný utvorené od podstatného mena pokoj s významom „stav bez ruchu, bez napätia, bez mimoriadnych udalostí“. Pri želaniach počas sviatkov by sme nemali siahať za nespisovným slovom kľudný, ale mali by sme zostať pri ustálených želaniach s prídavným menom pokojný, teda pokojné prežitie vianočných sviatkov, pokojné Vianoce a pod.

erzet
29.08.11, 10:08
Príde čas na aktuálnosť aj tohto príspevku

erzet
29.08.11, 10:10
Ó, Ježišu
Na oslovenie pri osobných podstatných menách mužského rodu zvyčajne používame tvar nominatívu jednotného čísla, napr. pán doktor, pán učiteľ, pán poslanec. Zriedkavo sa na oslovenie pri pomenovaniach z rodinného alebo náboženského okruhu a pod. používa osobitný tvar vokatív, ktorý sa končí na príponu -e, napr. otec – otče, chlapec – chlapče, Kristus – Kriste, Boh – Bože, alebo na príponu -u, napr. priateľ – priateľu, Spasiteľ – Spasiteľu, Vykupiteľ – Vykupiteľu. Príponou -u sa tvorí vokatív aj od mena Ježiš, preto by sme mali v modlitbách a náboženských piesňach používať oslovenie ó, Ježišu.

erzet
29.08.11, 10:13
Kôň – konský
V spisovnej slovenčine pri tvorení prídavných mien príponou -ský od podstatných mien zakončených na mäkkú spoluhlásku ň platí zásada, že mäkká spoluhláska ň sa mení na tvrdú spoluhlásku n. Tak je to pri tvorení prídavných mien od podstatných mien zakončených na -áreň, napr. mliekareň – mliekarenský, pekáreň – pekárenský, strojáreň – strojárenský. Striedanie hlások ň/n nastáva aj pri tvorení prídavných mien od iných podstatných mien zakončených na ň, teda aj od podstatného mena kôň. Správna podoba prídavného mena je konský s tvrdou spoluhláskou n, napr. konský záprah, konské preteky.

erzet
29.08.11, 10:15
Nie sluchátko, ale slúchadlo
O slovách zakončených na -tko, ktorými hovoriaci pomenúvajú veci, nástroje a pod., sa už nie raz konštatovalo, že nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky a že namiesto nich je primerané siahnuť za slovami utvorenými príponou -dlo alebo príponami -ka, -č, napr. ležadlo, lomka, ozdobovač. Tak je to aj so slovom sluchátko, namiesto ktorého máme slovo slúchadlo, v množnom čísle slúchadlá, napr. telefónne slúchadlo, nasaďte si slúchadlá. Ak slúchadlo má malé rozmery, môžeme ho nazvať slúchadielko.

erzet
29.08.11, 10:18
Želať – priať – vinšovať
Silvester a Nový rok sú dni, keď si želáme, prajeme alebo vinšujeme veľa zdravia, šťastia, radosti a spokojnosti. Máme tu teda tri slovesá s rovnakým významom, a to slovesá želať a priať a sloveso vinšovať, ktoré má pôvod v nemeckom slovese [wünschen vysl. vünšen]. Všetky tri slovesá sú spisovné, no kým slovesá želať a priať sú štylisticky neutrálne, sloveso vinšovať je hovorové, ktoré sa využíva najmä v živej, neoficiálnej komunikácii. Od týchto slovies sú utvorené aj podstatné mená želanie, blahoželanie, prianie, blahoprianie a vinšovanie, vinš.

erzet
29.08.11, 10:22
Názov euro sa skloňuje
Prvého januára sme vstúpili do eurozóny, a tak sa všetci stretáme s eurobankovkami a euromincami, na ktorých sa uvádza názov meny EURO s veľkými písmenami bez ohľadu na to, o akú nominálnu hodnotu platidla ide. Ak však názov euro, ktorý bežne píšeme s malými písmenami ako iné názvy mien, používame vo vetnej súvislosti, riadne ho skloňujeme, napr. jedno euro, dve eurá, päť eur, tisíc eur, dve celé dvadsaťpäť stotín eura, vymeniť koruny za eurá, platiť eurami. V písomných prejavoch môžeme namiesto slovného vyjadrenia používať aj značku eura (€), ktorá pripomína naše veľké E, je však okrúhla a uprostred nemá jednu, ale dve čiaročky.

erzet
30.08.11, 14:44
Hrať – hrám, hrá, hráme
Najmä v hovorených prejavoch môžeme počuť aj takéto vyjadrenia: hraje lepšie ako ostatní; verím, že vyhrajeme. V nich sa použili slovesá hrať a vyhrať v tvaroch prítomného času hraje, vyhrajeme. Tieto tvary sú však nespisovné, nárečové. V spisovnom jazyku má sloveso hrať náležité tvary hrám, hráš, hrá, hráme, hráte, hrajú. Podobne je to aj v tvaroch predponových slovies vyhrať, prehrať, zahrať a pod., teda vyhrá, vyhráme, prehrá, prehráme, zahrá, zahráme. Aj príklady uvedené na začiatku majú správnu podobu hrá lepšie ako ostatní; verím, že vyhráme.

erzet
30.08.11, 14:45
Traja králi
Dnešný sviatočný deň sa v kalendároch uvádza ako Zjavenie Pána, ale aj ako Traja králi. Keďže ide o názov sviatku, názov Traja králi sa píše s veľkým začiatočným písmenom v prvom slove názvu, teda v číslovke traja. Rovnako veľké písmeno píšeme v číslovke aj pri skloňovaní názvu, napr. na Troch kráľov, Od Silvestra do Troch kráľov. Od názvu sviatku Traja králi je utvorené aj zložené prídavné meno trojkráľový, ktoré sa vyskytuje v názve známej Shakespearovej [vysl. šejkspírovej] hry Večer trojkráľový, ale sa používa aj v spojeniach trojkráľový koncert, trojkráľový beh a pod.

erzet
30.08.11, 14:45
Aj to bude, ani sa nenazdáme

erzet
30.08.11, 14:47
Orlí zrak – o orľom zraku
O orlovi sa vie, že má výborný zrak. Podľa tejto vlastnosti orla vzniklo aj obrazné vyjadrenie mať orlí (vysl. orľí) zrak, ktoré používame vtedy, keď chceme o niekom povedať, že veľmi dobre vidí, a to aj na väčšiu vzdialenosť. Lokál jednotného čísla živočíšneho prídavného mena orlí (vysl. orľí), ktoré sa vyskytuje v citovanom vyjadrení, tvoríme príponou -om. Keďže v prídavnom mene orlí (vysl. orľí) sa vyslovuje mäkká spoluhláska ľ, mäkká spoluhláska ľ sa zachováva aj v tvare lokálu, teda o orľom zraku, o orľom zobáku.

erzet
30.08.11, 14:48
S nami, s vami, s ním
O výslovnosti predložky s, ktorá sa spája s inštrumentálom, platí, že sa pred slovami, ktoré sa začínajú na neznelú spoluhlásku, vyslovuje ako neznelá spoluhláska s, napr. s knihou, s tetou, s ceruzkou, s perom. Pred slovami, ktoré sa začínajú na znelú spoluhlásku, predložka s sa vyslovuje ako znelá spoluhláska z, napr. s bratom (vysl. z bratom), s mamou (vysl. z mamou), s náhradou (vysl. z náhradou), s vodou (vysl. z vodou). Pred tvarmi osobných zámen, ktoré sa takisto začínajú na znelú spoluhlásku, predložka s sa však vyslovuje ako neznelá spoluhláska s, teda s nami, s vami, s ním, s nimi [(ysl. s nami, s vami, s ním, s nimi).

erzet
30.08.11, 14:50
Dve deci, nie dva deci
Číslovka dva má tri rozličné tvary. Pred životnými podstatnými menami mužského rodu tvar dvaja, napr. dvaja chlapci, dvaja hokejisti, pred neživotnými podstatnými menami mužského rodu tvar dva, napr. dva domy, dva stromy, pred podstatnými menami ženského a stredného rodu tvar dve, napr. dve ženy, dve autá. Podstatné meno deci je stredného rodu, preto sa spája s číslovkou dve, ktorá sa spája s podstatnými menami stredného rodu. Správne teda povieme: vypiť dve deci mlieka, dať si dve deci vína, ísť na dve deci.

erzet
30.08.11, 14:51
Skrutka, šrauba, nie šroub ani šróf
Súčiastka so závitmi, prípadne s maticou slúžiaca na spájanie alebo prenos pohybu sa volá skrutka. Popri spisovnom neutrálnom pomenovaní skrutka, ktoré má aj platnosť termínu, na pomenovanie tej istej súčiastky sa používa aj hovorové slovo šrauba. Okrem týchto slov sa môžeme stretnúť aj so slovami šroub a šróf. To sú však nespisovné slová, ktoré nepatria do oficiálnej ani do verejnej komunikácie. V týchto komunikačných situáciách sa má používať iba slovo skrutka, napr. nastavovacia skrutka, medená skrutka, lodná skrutka.

erzet
30.08.11, 14:52
Odpoveď – odpoveďový
Od podstatného mena odpoveď je príponou -ový utvorené prídavné meno odpoveďový. Napríklad čas odpovede je odpoveďový čas, hárok s odpoveďami je odpoveďový hárok, škála odpovedí je odpoveďová škála. V jazykovej praxi sa stretáme aj s prídavným menom odpovedný v spojeniach ako odpovedná zásielka, odpovedná esemeska. Aj v týchto prípadoch by sme mali používať prídavné meno odpoveďový, teda odpoveďová zásielka, odpoveďová esemeska, lebo ide o zásielku, resp. esemesku, ktorou sa posiela odpoveď.

erzet
30.08.11, 14:54
Pracovná zmena, nočná zmena
V slovenčine máme slovo zmena, ktoré má niekoľko významov, a to význam „nadobudnutie iných vlastností, iného rázu“, napr. zmena správania, zmena spoločenského poriadku, ďalej význam „nahradenie niečoho niečím iným“, napr. zmena programu, zmena prostredia, zmena mena. Slovo zmena má aj význam „vymedzený pracovný čas pracovníka“, napr. pracovná zmena, nočná zmena, ranná zmena. Vo všetkých významoch, ktoré sme uviedli, slovo zmena sa píše s písmenom z na začiatku.

erzet
30.08.11, 14:55
Šatôčka, nie šatôčik
Isté obchodné zariadenie okrem iných pekárskych výrobkov ponúkalo aj šatôčik pizzový. V tomto dvojslovnom názve sa použilo podstatné meno mužského rodu šatôčik. V slovenčine však máme na pomenovanie kusa látky na prikrývanie hlavy, krku alebo pliec podstatné ženského rodu šatka. Od neho je utvorená zdrobnenina ženského rodu šatôčka. Slovo šatôčka sa používa aj na označenie pekárskeho výrobku z lístkového cesta obyčajne v tvare trojuholníka. Pekársky výrobok s chuťou pizze sa preto správne volá pizzová šatôčka.

erzet
30.08.11, 14:57
V hutách, nie v hutiach
Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že v niektorých českých sklárskych hutiach vyhasol oheň. V informácii sa použil tvar lokálu množného čísla hutiach, ktorý predpokladá v nominatíve jednotného čísla tvar huť. To je však české slovo. V slovenčine sa závod na výrobu kovov alebo na výrobu surového skla volá huta, napr. železná huta, sklárska huta. Podstatné meno huta sa skloňuje podľa vzoru žena, v genitíve jednotného čísla má tvar huty, zo sklárskej huty, v nominatíve množného čísla takisto tvar huty, sklárske huty, v genitíve množného čísla tvar hút a v lokáli množného čísla tvar v hutách, teda v sklárskych hutách.

erzet
30.08.11, 14:58
Nie žmolky, ale hrčky
V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovom žmolky, ktorým autori výpovede pomenúvajú zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine. Slovo žmolky však nie je slovenské. Je to tvar nominatívu množného čísla českého podstatného mena žmolek. V Česko-slovenskom slovníku z roku 1979 sa pri českom slove žmolek uvádzajú slovenské ekvivalenty guľôčka, hrčka, hrudka. Zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine sa nazýva hrčky. Ak chceme odstraňovať hrčky z pleteniny, teda ak ju chceme odhrčkovať, môžeme na to použiť odhrčkovač.

erzet
30.08.11, 15:00
Oblok a okno
Dostali sme otázku, či slovo oblok je spisovné. Odpoveď na ňu možno nájsť aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Z týchto príručiek sa záujemca dozvie, že ide o spisovné slovo, ktoré možno používať v akejkoľvek komunikačnej situácii popri synonymnom slove okno. Možno ešte dodať, že slovo oblok má oporu v stredoslovenských a východoslovenských nárečiach, slovo okno v západoslovenských nárečiach a že v odbornej komunikácii sa uprednostňuje slovo okno.

ivuliatko
30.08.11, 21:32
Orlí zrak – o orľom zraku
O orlovi sa vie, že má výborný zrak. Podľa tejto vlastnosti orla vzniklo aj obrazné vyjadrenie mať orlí (vysl. orľí) zrak, ktoré používame vtedy, keď chceme o niekom povedať, že veľmi dobre vidí, a to aj na väčšiu vzdialenosť. Lokál jednotného čísla živočíšneho prídavného mena orlí (vysl. orľí), ktoré sa vyskytuje v citovanom vyjadrení, tvoríme príponou -om. Keďže v prídavnom mene orlí (vysl. orľí) sa vyslovuje mäkká spoluhláska ľ, mäkká spoluhláska ľ sa zachováva aj v tvare lokálu, teda o orľom zraku, o orľom zobáku.
Aby sme sa náhodou nenudili, pridám ešte včelí med - o včeľom mede, sokolí let - o sokoľom lete, sobolí kožuch - o soboľom kožuchu :---

ivuliatko
30.08.11, 21:35
Nie žmolky, ale hrčky
V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovom žmolky, ktorým autori výpovede pomenúvajú zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine. Slovo žmolky však nie je slovenské. Je to tvar nominatívu množného čísla českého podstatného mena žmolek. V Česko-slovenskom slovníku z roku 1979 sa pri českom slove žmolek uvádzajú slovenské ekvivalenty guľôčka, hrčka, hrudka. Zhluk nitiek či uzlíkov na pletenine sa nazýva hrčky. Ak chceme odstraňovať hrčky z pleteniny, teda ak ju chceme odhrčkovať, môžeme na to použiť odhrčkovač.
Ten odhrčkovač ma teda dorazil :D :D :D

ivuliatko
30.08.11, 21:57
Šatôčka, nie šatôčik
Isté obchodné zariadenie okrem iných pekárskych výrobkov ponúkalo aj šatôčik pizzový. V tomto dvojslovnom názve sa použilo podstatné meno mužského rodu šatôčik. V slovenčine však máme na pomenovanie kusa látky na prikrývanie hlavy, krku alebo pliec podstatné ženského rodu šatka. Od neho je utvorená zdrobnenina ženského rodu šatôčka. Slovo šatôčka sa používa aj na označenie pekárskeho výrobku z lístkového cesta obyčajne v tvare trojuholníka. Pekársky výrobok s chuťou pizze sa preto správne volá pizzová šatôčka.
Keď už sme pri jedle, často počúvam aj takéto perly: "špekačka mi spadla do ohňa", "dám si jednu párku" alebo "liptovský salám", Správne je TEN špekáčik, TEN párok a TÁ saláma... tuším som vyhladla, idem na lúpežnú výpravu do chladničky ;)

erzet
31.08.11, 09:55
Vyššie uvedený, dolu uvedený?
V rozličných textoch sa môžeme stretnúť s formuláciou vyššie uvedený, ak autor textu chce upozorniť, že sa o danom probléme už zmienil v predchádzajúcej časti, a s formuláciou dolu uvedený, ak autor textu chce upozorniť, že sa o probléme zmieňuje v ďalšej časti. Tieto formulácie vyznievajú úsmevne, ak sa o probléme v prvom prípade píše na predchádzajúcej strane dolu a v druhom prípade na nasledujúcej strane hore. Preto sú vhodnejšie formulácie uvedený, už uvedený, ak upozorňujeme na to, o čom sa už písalo, a formulácia uvedený ďalej, ak upozorňujeme na to, o čom sa píše v ďalšej časti textu.

erzet
31.08.11, 09:58
Škára, nie špára
V istom propagačnom materiáli nám ponúkali tmel na ošetrenie prasklín a špár. Slovo špára, ktoré sa použilo v názve výrobku, nepatrí medzi spisovné slová. Nespisovné slová nie je vhodné používať vo verejných jazykových prejavoch ani v propagačných materiáloch. Namiesto nespisovného slova špára máme spisovné slovo škára, ktoré sa malo použiť aj v názve výrobku, teda tmel na ošetrenie prasklín a škár. Od slova škára je utvorené sloveso škárovať s významom „zatierať škáry v stene“ a podstatné meno škárovačka, ktorým sa pomenúva náradie na zatieranie škár.

erzet
31.08.11, 10:01
Puzdro, nie púzdro
Azda pod vplyvom českého slova pouzdro mnohí u nás vyslovujú a píšu slovo púzdro s dlhým ú. V spisovnej slovenčine toto slovo, ktorým pomenúvame obal na uloženie niečoho, je ustálené a v jazykových príručkách kodifikované v podobe s krátkym u, teda puzdro. Podstatné meno puzdro sa skloňuje podľa vzoru mesto, v genitíve jednotného čísla má tvar puzdra s krátkym a na konci, napr. fotoaparát bez puzdra, ale v nominatíve množného čísla tvar puzdrá s dlhým á na konci, napr. puzdrá na okuliare, puzdrá na mobily, puzdrá na doklady.

erzet
31.08.11, 10:02
Tielko – dve tielka, nie tielká
Podstatné meno tielko, ktorým pomenúvame tričko obyčajne s výstrihom a bez rukávov, skloňujeme podľa vzoru mesto. Vzor mesto má v nominatíve množného čísla pádovú príponu dlhé -á, dve mestá. Keďže však v slove tielko pred pádovou príponou je dvojhláska ie, teda dlhá slabika, v nominatíve množného čísla sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dlhej slabike nastupuje krátka prípona -a. Správne je dve tielka, podobne ako hniezdo – dve hniezda, miesto – dve miesta, žriedlo – dve žriedla.

erzet
31.08.11, 10:05
Osmorčatá, nie osemtorčatá
Niektoré médiá priniesli správu, že v Kalifornii sa narodili osmorčatá, iné, že sa narodili osemtorčatá. Ktorá z uvedených podôb je správna? Pomenovania jedného zo spolu narodených detí jednej matky sa tvoria zo skupinových čísloviek typu dvoje, troje, štvoro, pätoro príponou -ča, teda dvojča, trojča, štvorča, pätorča. V množnom čísle majú tieto pomenovania podoby dvojčatá, trojčatá, štvorčatá, pätorčatá. Keďže skupinová číslovka od základnej číslovky osem má podobu osmoro, jedno z ôsmich spolu narodených detí jednej matky je osmorča a všetkých osem spolu narodených detí sú osmorčatá.

erzet
31.08.11, 10:07
Afroameričan, Afroameričanka
V súvislosti s nástupom nového amerického prezidenta sa často zdôrazňuje, že je to prvý Afroameričan v prezidentskom úrade Spojených štátov amerických. Slovo Afroameričan sme prevzali z americkej angličtiny, kde má podobu Afro-American a pomenúva sa ním Američan, ktorý má africké korene. Ako obyvateľské meno ho v slovenčine píšeme ako jedno slovo s veľkým začiatočným písmenom, rovnako aj v množnom čísle v tvare Afroameričania. Obyvateľské meno ženského rodu má podobu Afroameričanka, v množnom čísle Afroameričanky.

erzet
31.08.11, 10:09
Náhodná kontrola, nie námatková kontrola
Nedávno sme počuli, že kontrolné orgány okrem hĺbkovej kontroly a priebežnej kontroly či iných kontrol vykonávajú aj námatkovú kontrolu. V spojení námatková kontrola sa použilo nespisovné prídavné meno námatkový, ktoré súvisí s expresívnym slovesom namacať s významom "nahmatať". Pri tejto kontrole však nejde o nahmatanie niečoho, ale o vykonanie kontroly na základe náhodného výberu. Preto sa v slovenčine v názve tejto kontroly vychádza z prídavného mena náhodný, teda náhodná kontrola. Termín náhodná kontrola sa má dôsledne používať aj pri informáciách v médiách o tomto druhu kontroly.

erzet
31.08.11, 10:11
Valné zhromaždenie, nie valná hromada
V elektronických médiách niekedy počujeme, že sa v akciovej spoločnosti konala valná hromada, t. j. stretnutie všetkých akcionárov alebo ich zástupcov. Slovné spojenie valná hromada však nie je správne a do prejavov našich ľudí sa dostáva pod vplyvom českých textov. Stretnutie všetkých členov organizácie alebo všetkých akcionárov spoločnosti či ich zástupcov sa v slovenčine volá valné zhromaždenie. Môžeme teda hovoriť o valnom zhromaždení nejakej organizácie či o valnom zhromaždení akciovej spoločnosti. Aj Organizácia Spojených národov máva valné zhromaždenie.

erzet
31.08.11, 10:12
Nadsádzka a zveličenie
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovom nadsádzka. Toto slovo však naše kodifikačné príručky neuvádzajú. Dôvod je jednoduchý. Ide totiž o slovo, ktoré je iba hláskovo upravené české slovo nadsázka. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine slovo zveličenie, ktorým sa pomenúva neprimerané zväčšenie významu alebo vážnosti niečoho, preexponovanie niečoho, ale aj výraz, ktorý má preexponovaný význam. Podstatné meno zveličenie, ktoré funguje aj ako odborný termín, je utvorené zo slovesa zveličiť s významom „prehnať, preexponovať niečo“.

erzet
31.08.11, 10:14
Priestupca a priestupník
Pri sledovaní jazykových prejavoch si môžeme všimnúť, že sa čoraz častejšie používa slovo priestupca, ktorým sa pomenúva osoba, ktorá sa dopustila nejakého priestupku, napríklad dopravného, alebo ktorá porušila zákon. O slove priestupca treba konštatovať, že je dobre utvorené, preto proti jeho používaniu nemožno nič namietať. V náboženskej literatúre sa zasa môžeme stretnúť so slovom priestupník, ktoré je takisto dobre utvorené. Odvodzovacím základom obidvoch podstatných mien je sloveso prestúpiť s významom „porušiť nejaký príkaz, zákaz, dopustiť sa priestupku“.

erzet
05.09.11, 09:28
Nie je a neni
Sloveso byť má v tretej osobe jednotného čísla prítomného času tvar je, napr. Film je dobrý. Zápor slovesa byť v tretej osobe jednotného čísla prítomného času tvoríme pomocou záporovej častice nie a má podobu nie je, napr. Film nie je dobrý. Možno pripomenúť, že zápor slovesa byť v tretej osobe, teda tvar nie je, píšeme ako dve slová, podobne ako sa píšu ostatné záporné tvary nie som, nie si, nie sme, nie ste, nie sú. Niekedy môžeme počuť alebo čítať zápor v podobe neni, napr. Neni dobrý. Slovo neni je však nespisovné, preto nepatrí do verejných prejavov.

erzet
05.09.11, 09:30
Tlmače – z Tlmáč
Neďaleko Levíc leží mesto Tlmače. Názov Tlmače je pomnožné podstatné meno mužského rodu, ktoré sa skloňuje podľa neživotného vzoru stroj. Osobitosťou niektorých miestnych názvov mužského rodu je, že v genitíve nemajú pravidelnú príponou -ov, ale genitív sa tvorí predĺžením samohlásky v základe slova, napr. Donovaly – z Donovál, Krompachy – z Krompách, Rudňany – z Rudnian a rovnako aj Tlmače – z Tlmáč. Názov Tlmače teda skloňujeme takto: z Tlmáč, Tlmačom, Tlmače, o Tlmačoch, s Tlmačmi.

erzet
05.09.11, 09:32
Slúžiť na niečo, nie k niečomu
Sloveso slúžiť má okrem iných významov aj význam "byť používaný na nejaký cieľ, na nejaký účel". V tomto význame sa v jazykovej praxi stretáme s vyjadreniami, v ktorých sa používa predložka k, napr. slúži k zlepšeniu, slúži k registrácii, slúži k pripojeniu. V spisovnej slovenčine sa však cieľ, účel nevyjadruje predložkou k, ale cieľovou, resp. účelovou predložkou na. Správne teda vravíme slúži na zlepšenie, slúži na registráciu, slúži na pripojenie.

erzet
05.09.11, 09:33
Dĺži mi peniaze?
V hovorenej reči môžeme počuť vyjadrenia typu dĺži mi peniaze, dĺži mi vysvetlenie, čím autori výpovede chcú naznačiť, že im niekto nevrátil peniaze, že im niekto nepovedal to, čo mal povedať. V spisovnej slovenčine máme síce sloveso dĺžiť sa, ale toto sloveso súvisí s prídavným menom dlhý, resp. z podstatným menom dĺžka. Na vyjadrenie toho, že niekto má voči niekomu nejaký dlh, máme sloveso dlhovať utvorené priamo od podstatného mena dlh. Príklady uvedené na začiatku majú mať takúto podobu dlhuje mi peniaze, dlhuje mi vysvetlenie.

erzet
05.09.11, 09:35
Rusnákovci – rodina Rusnáková
Na označenie príslušníkov jednej rodiny v spisovnej slovenčine používame pomenovania utvorené od mužského priezviska príponou -ovci, napr. Rusnák – Rusnákovci. Čapkovič – bratia Čapkovičovci, Novák – manželia Novákovci. Na označenie príslušníkov jednej rodiny so slovom rodina sa používa aj pomenovanie utvorené od mužského priezviska príponou -ová s dlhým á na konci, teda rovnakou príponou, akou sa tvoria ženské priezviská, napr. rodina Rusnáková, rodina Nováková. Takéto označenia je vhodné používať aj na náhrobných kameňoch.

erzet
05.09.11, 09:36
Variant, nie varianta
Na pomenovanie odchýlnej podoby niečoho, obmeneného znenia, obmeneného spracovania niečoho často používame z latinčiny prevzaté slovo variant, ktoré je mužského rodu. Niekedy môžeme toto slovo počuť aj v podobe varianta, teda ako podstatné meno ženského rodu. V spisovnej slovenčine je však správna podoba mužského rodu variant, teda druhý variant, bez variantu, predložiť ďalší variant, prísť s novým variantom, dva varianty, bez prijateľných variantov, vyskytuje sa v dvoch variantoch, zaoberať sa ďalšími variantmi.

erzet
05.09.11, 09:38
Otlačok nie je odtlačok
V hovorených aj písaných prejavoch sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu na pohári zanechal otlačok prsta, v snehu zostali otlačky topánok, no slovo otlačok sa v takýchto spojeniach používa nevhodne. Podstatné meno otlačok má totiž význam „otlačené miesto“ a je utvorené od slovesa otlačiť s významom „tlakom poškodiť“. Na pohári alebo v snehu však nejde o poškodené miesto, ale o stopu, ktorú zanechal prst, resp. topánky. V takom prípade treba siahnuť za podstatným menom odtlačok, ktoré je utvorené od slovesa odtlačiť. Správne teda vravíme odtlačok prsta, odtlačok topánky a rovnako aj odtlačok pečiatky.

erzet
05.09.11, 09:40
Zadarmo a zdarma
Nezriedka čítame oznamy typu vstup zdarma, občerstvenie zdarma, inzercia zdarma, predplatné získate zdarma, čím sa chce povedať, že za vstup, za občerstvenie, za inzerciu, za predplatné nič nezaplatíme. Príslovka zdarma sa v našich jazykových príručkách hodnotí ako prostriedok administratívneho štýlu. Nezabúdajme na to, že okrem nej máme na vyjadrenie uvedeného významu spisovný neutrálny prostriedok, ktorým je príslovka zadarmo. Preto môžeme aj povedať: vstup je zadarmo, občerstvenie je zadarmo, inzercia je zadarmo, predplatné získate zadarmo.

erzet
05.09.11, 09:42
Rad a rád
V slovenčine jeden dĺžeň často mení význam slova, ako je to aj pri slovách rad a rád. Slovo rad s krátkou samohláskou a má všeobecný význam „neurčitý, obyčajne väčší počet niekoho alebo niečoho za sebou“, napr. rad ľudí, rad domov, rad obrázkov. Okrem toho sa slovom rad pomenúva aj vyššie, obyčajne štátne vyznamenanie, napr. Rad Milana Rastislava Štefánika. Slovo rád s dlhou samohláskou á má jednak význam „rehoľa“, jednak je to prídavné meno, ktoré sa používa v platnosti príslovky vo význame „s radosťou, s potešením“, napr. rád chodí do prírody, a v spojení mať rád má význam „mať v obľube, ľúbiť“.

erzet
05.09.11, 09:43
Ako je tomu, ako tomu bolo?
Aj vo verejných rečových prejavoch sa stretáme s vyjadreniami typu ako je tomu dnes, ako je tomu teraz, ako tomu bolo v predchádzajúcich voľbách, ako tomu bolo pred desiatimi rokmi, v ktorých sa vyskytuje ukazovacie zámeno to v datíve, teda v tvare tomu. Ibaže v spisovnej slovenčine v takýchto a podobných výpovediach používame zámeno to v tvare nominatívu, teda v jeho základnom tvare. Príklady uvedené na začiatku mali mať takúto podobu: ako je to dnes, ako je to teraz, ako to bolo v predchádzajúcich voľbách,, ako to bolo pred desiatimi rokmi.

ivuliatko
05.09.11, 23:20
Variant, nie varianta
Na pomenovanie odchýlnej podoby niečoho, obmeneného znenia, obmeneného spracovania niečoho často používame z latinčiny prevzaté slovo variant, ktoré je mužského rodu. Niekedy môžeme toto slovo počuť aj v podobe varianta, teda ako podstatné meno ženského rodu. V spisovnej slovenčine je však správna podoba mužského rodu variant, teda druhý variant, bez variantu, predložiť ďalší variant, prísť s novým variantom, dva varianty, bez prijateľných variantov, vyskytuje sa v dvoch variantoch, zaoberať sa ďalšími variantmi.
Možno by sa zišlo aj pripomenúť, že je TÁ snímka (nie ten snímok), TEN výstroj (nie tá výstroj) a TÁ výzbroj.

erzet
06.09.11, 07:46
Častá – Časťan, Častianka, častiansky
Severovýchodne od Bratislavy leží obec Častá. Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno od tohto názvu, či to má byť častiansky, časťanský alebo častovský. Od názvov obcí, ktoré majú formu prídavných mien ženského rodu a sú zakončené na dlhú samohlásku á, pred ktorou je skupina spoluhlások, vzťahové prídavné meno sa tvorí príponou -iansky, napr. Bystrá – bystriansky, Lučivná – lučivniansky, Nižná – nižniansky a rovnako aj Častá – častiansky. Dopĺňame, že obyvateľské meno od názvu Častá má podobu Časťan, v ženskom rode Častianka.

erzet
06.09.11, 07:48
Špajza – zo špajzy, v špajze
Na pomenovanie miestnosti na uskladňovanie potravín okrem domáceho slova komora používame aj z nemčiny prevzaté slovo špajza. Podstatné meno špajza je ženského rodu. Keďže je zakončené na samohlásku a, pred ktorou je obojaká spoluhláska z, skloňuje sa podľa vzoru žena ako iné takto zakončené slová, napr. váza, žľaza. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar zakončený na tvrdé y, teda zo špajzy, dve špajzy ako do vázy, dve vázy a v lokáli jednotného čísla má tvar zakončený na e, v špajze ako vo váze.

erzet
06.09.11, 07:50
Nie je set ako set
V slovenčine už niekoľko desaťročí používame z angličtiny prevzaté slovo set ako športový termín na označenie samostatnej časti tenisového, volejbalového či iného športového zápasu. Novšie sa najmä v propagačných materiáloch pod vplyvom angličtiny začína používať slovo set aj na pomenovanie predmetov tvoriacich celok, napr. jedálenský set, kuchynský set, hrací set. V tomto význame však slovo set nie je v slovenčine potrebné, lebo namiesto neho máme domáce slovo súprava, teda jedálenská súprava, kuchynská súprava, hracia súprava. Okrem toho v istých prípadoch môžeme siahnuť aj za domácim slovom súbor.

erzet
06.09.11, 07:51
Výslovnosť slova tiež
V spisovnej slovenčine platí všeobecná zásada, že v domácich slovách sa pred samohláskami e, i a dvojhláskami ia, ie, iu vyslovujú mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, napr. dedič (vysl. ďeďič)], dieťa (vysl. ďieťa), niekto (vysl. ňiekto), liečiť (vysl. ľiečiť), tieniť (vysl. ťieňiť). S mäkkou spoluhláskou ť na začiatku vyslovujeme aj zdôrazňovaciu časticu tiež (vysl. tiež), ktorá zdôrazňuje výraz, pri ktorom stojí, napr. toto je tiež (vysl. tiež)] taký prípad. Rovnako s mäkkou spoluhláskou ť sa vyslovuje aj zložená častica taktiež (vysl. takťiež), napr. On taktiež (vysl. takťiež) dosahuje dobré výsledky.

erzet
06.09.11, 07:52
Voľba, voľby, volebný
V súvislosti s voľbami prezidenta republiky sú v týchto dňoch veľmi frekventované slová voľba, voľby a volebný. Nemali by sme zabúdať, že v podstatnom mene voľba je mäkká spoluhláska ľ, preto mäkkú spoluhlásku ľ treba vyslovovať vo všetkých pádových tvaroch tohto slova, teda voľby, voľbu, o voľbe, s voľbou, ale aj v tvaroch množného čísla voľby, volieb [vysl. voľieb], voľbám, o voľbách, s voľbami. S mäkkou spoluhláskou ľ v spisovnej slovenčine vyslovujeme aj prídavné meno volebný [vysl. voľební], napr. volebná [vysl. voľebná] komisia, volebná [vysl. voľebná] miestnosť, volebné [vysl. voľebné] orgány.

erzet
06.09.11, 07:54
Voličský preukaz či volebný preukaz?
Občan, ktorý sa nemôže zúčastniť na voľbách v mieste svojho trvalého bydliska, musí si vopred vyzdvihnúť osobitný preukaz, ktorým sa preukáže vo volebnej miestnosti v mieste svojho prechodného pobytu. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takýto preukaz volá voličský preukaz alebo volebný preukaz. Keďže ide o preukaz, ktorým volič preukazuje oprávnenie voliť mimo svojho trvalého bydliska, preukaz sa správne volá voličský preukaz. Termín voličský preukaz sa používa aj v zákone o spôsobe voľby prezidenta a v zákone o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

erzet
06.09.11, 07:55
Volebná urna či volebná schránka?
V rozličných prejavoch sa môžeme stretnúť s dvomi slovnými spojeniami, ktorými sa označuje osobitná skrinka, resp. škatuľa, do ktorej sa vhadzujú volebné lístky, a to volebná urna a volebná schránka. V prvom spojení je slovo urna, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva jednak nádoba na uloženie popola zomretého, ale aj skrinka či škatuľa na volebné lístky, žreby a pod. V druhom spojení je domáce slovo schránka utvorené od slovesa chrániť. Obidve slovné spojenia – volebná urna i volebná schránka – sú správne. V zákonoch o voľbách sa ako termín používa slovné spojenie volebná schránka, preto by sa toto spojenie malo uprednostňovať v oficiálnych prejavoch.

erzet
06.09.11, 07:56
Vodoodolný či vodeodolný?
Z médií sme sa dozvedeli, že každý vodič motorového vozidla bude musieť mať v autolekárničke aj kartu prvej pomoci. Táto karta bude vyhotovená tak, aby sa nepoškodila pri styku s vlhkosťou alebo vodou. Jedni označujú takúto kartu ako vodeodolnú, iní zasa ako vodoodolnú. Z uvedených podôb zloženého prídavného mena je náležitá podoba so spájacou hláskou o, teda vodoodolný, ako je to aj v prídavných menách vodomilný, vodoodpudivý, vodovzdorný. Karta prvej pomoci bude teda vodoodolná.

erzet
06.09.11, 07:57
Kanalizačný vpust, nie kanalizačná vpusť
Na pomenovanie otvoru, ktorým sa dažďová voda odvádza do kanála, používa sa podstatné meno mužského rodu vpust utvorené od slovesa vpustiť. Popri podobe mužského rodu vpust sa v jazykovej praxi stretáme aj s podobou ženského rodu vpusť, napr. kanalizačná vpusť, strešná vpusť, uličná vpusť. V spisovnej slovenčine sa však za správnu pokladá podoba mužského rodu vpust s tvrdou spoluhláskou t na konci, ktorá sa uvádza nielen v jazykových príručkách, ale aj v terminologických slovníkoch. Preto je odôvodnené používať názvy kanalizačný vpust, strešný vpust, uličný vpust.

erzet
06.09.11, 07:59
Generácia – generáciám, o generáciách
V slovenčine máme veľa slov, ktoré majú pôvod v latinčine a sú zakončené na príponu -cia, napr. akcia, funkcia, generácia, relácia, špecifikácia. Pri skloňovaní týchto podstatných mien si treba uvedomiť, že koncové -ia nie je tu dvojhláska, ale skupina dvoch samohlások, samohlásky i a samohlásky a. Preto v datíve množného čísla majú príponu -ám a v lokáli množného čísla príponu -ách s dlhou samohláskou á, teda akciám, funkciám, generáciám, reláciám, špecifikáciám, o akciách, o funkciách, o generáciách, o reláciách, o špecifikáciách.

erzet
06.09.11, 08:00
Tá šou či to šou?
Z angličtiny prevzaté slovo show, ktorým sa pomenúva zábavné predstavenie, obyčajne zábavná prehliadka, je do takej miery zdomácnené, že sa v slovenských textoch okrem pôvodnej anglickej pravopisnej podoby často píše aj v zdomácnenej pravopisnej podobe, teda s písmenom š na začiatku a s u na konci. Zdomácnenú pravopisnú podobu šou zachytávajú aj jazykové príručky. V nich sa niekedy uvádza, že je to podstatné meno ženského rodu, ale aj podstatné meno stredného rodu. V súčasnosti sa však slovo šou prevažne používa ako podstatné meno ženského rodu, teda zábavná šou, veľkolepá šou.

erzet
06.09.11, 08:01
Nie riaditká ani riadidlá, ale kormidlo
Na pomenovanie časti bicykla alebo motocykla, ktorá sa drží rukami a ktorou sa určuje smer pohybu uvedených dopravných prostriedkov, používa sa slovo kormidlo, ktoré funguje aj ako termín. Popri tomto slove sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním riadidlá, resp. riaditká. Obidve slová sú nespisovné, na čo sa upozorňuje aj v jazykových príručkách. Preto je škoda, že napriek upozorneniu sa do nového zákona o cestnej premávke dostalo slovo riadidlá namiesto spisovného pomenovania kormidlo.

erzet
06.09.11, 08:05
Začal sa nový školský rok
Po letných prázdninách žiaci základných a stredných škôl znova zasadnú do školských lavíc. V súvislosti so začiatkom školského roka počujeme a čítame slovné spojenie začal sa nový školský rok, ale aj začal nový školský rok. Z týchto dvoch vyjadrení je v spisovnej slovenčine správne iba vyjadrenie, v ktorom je zámeno sa, teda začal sa nový školský rok, lebo vo význame „mať začiatok“ je správne používať zvratné sloveso začať sa. Podobne vravíme prednáška sa začala, rokovania sa začali, ďalšie zasadnutie Národnej rady sa začne o týždeň, hlasovanie sa začalo, boje sa začali.

erzet
06.09.11, 08:07
Horko a horúco
V posledných augustových dňoch, keď teplota dosahovala 35 až 36 stupňov, nezriedka sme počuli vyjadrenia je mi horko, také horko sme dávno nemali, nielen cez deň, ale aj v noci bolo veľmi horko. Používanie slova horko v tejto súvislosti však nie je správne, lebo slovo horko nemá v spisovnej slovenčine význam „veľmi teplo“. Slovo horko je príslovka a v spisovnej slovenčine má význam „s chuťou ako blen, ako palina“, napr. chutí horko, alebo význam „trpko, žalostne“, napr. horko zaplakala. Na vyjadrenie významu „veľmi teplo“ máme v spisovnej slovenčine príslovku horúco. Vyjadrenia spomenuté na začiatku mali mať takúto správnu podobu: je mi horúco, tak horúco sme dávno nemali, nielen cez deň, ale aj v noci bolo veľmi horúco.

rudopp
06.09.11, 08:19
Horko a horúco

V posledných augustových dňoch, keď teplota dosahovala 35 až 36 stupňov, nezriedka sme počuli vyjadrenia je mi horko, také horko sme dávno nemali, nielen cez deň, ale aj v noci bolo veľmi horko. Používanie slova horko v tejto súvislosti však nie je správne, lebo slovo horko nemá v spisovnej slovenčine význam „veľmi teplo“. Slovo horko je príslovka a v spisovnej slovenčine má význam „s chuťou ako blen, ako palina“, napr. chutí horko, alebo význam „trpko, žalostne“, napr. horko zaplakala. Na vyjadrenie významu „veľmi teplo“ máme v spisovnej slovenčine príslovku horúco. Vyjadrenia spomenuté na začiatku mali mať takúto správnu podobu: je mi horúco, tak horúco sme dávno nemali, nielen cez deň, ale aj v noci bolo veľmi horúco.

Alebo je to horko nie naše, ale české.

erzet
07.09.11, 09:11
Únia – úniový aj únijný
Od podstatného mena únia vo význame „spojenie organizácií, politických strán alebo štátov“, ale aj od jednoslovného názvu Únia, ktorým sa často nahrádza oficiálny názov Európska únia, je utvorené prídavné meno úniový, ktoré zachytávajú aj jazykové príručky. V jazykovej praxi sa používa aj podoba prídavného mena únijný, ktoré je takisto utvorené v zhode so slovotvornými postupmi platnými v slovenčine, preto proti jeho používaniu nemožno mať námietky. Môžeme teda hovoriť o úniovom rozpočte, o úniovej legislatíve, o úniovom práve, ale aj o únijnom rozpočte, o únijnej legislatíve, o únijnom práve.

erzet
07.09.11, 09:13
Náklady činia dva milióny eur?
V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami typu náklady činia dva milióny eur, to činí dvadsať percent z rozpočtu, podiel na základnom imaní činí päťdesiat percent. Sloveso činiť, ktoré sa v takýchto a podobných vyjadreniach niekedy používa, nepatrí medzi spisovné neutrálne prostriedky. Namiesto neho jeho vhodnejšie siahnuť za tvarmi slovies byť, predstavovať, rovnať sa, teda náklady sú dva milióny eur, to predstavuje dvadsať percent z rozpočtu, podiel na základnom imaní sa rovná päťdesiatim percentám.

erzet
07.09.11, 09:45
Holandčina, nie holandština
Nedávno sme v istej informácii na označenie holandského jazyka počuli jednoslovný názov holandština. Jednoslovné názvy jazykov sa od vzťahových prídavných mien zakončených príponou -ský síce tvoria príponami -čina a -ština, ale od prídavných mien zakončených na -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykavých spoluhlások, sa jednoslovné názvy jazykov tvoria príponou -čina, napr. slovenský – slovenčina, nórsky – nórčina, švédsky – švédčina, chorvátsky – chorvátčina a rovnako aj holandský – holandčina. Správne teda vravíme učíme sa holandčinu, holandčina je jedným z jazykov Európskej únie.

erzet
07.09.11, 09:47
Rádio v rádiu, nie v rádii
Podstatné mená zakončené na skupinu samohlások io, ako sú slová štúdio, trio, rádio, zaraďujú sa medzi podstatné mená stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru mesto. V lokáli jednotného čísla nemajú však príponu -e, ako je to pri vzore mesto – v meste, ale príponu -u, teda v štúdiu, o triu, v rádiu. Pri slove rádio niekedy počujeme lokálový tvar v rádii. Ako sme však naznačili, v lokáli je správny tvar v rádiu, napr. reklama v rádiu, hudba v rádiu, súťaž v rádiu.

erzet
07.09.11, 09:48
Pokladnica a pokladňa
Na označenie bezpečnej schránky na uloženie peňazí, na označenie miesta alebo miestnosti na prijímanie a vyplácanie peňazí a na označenie inštitúcie majúcej na starosti správu majetku a peňazí používame slovo pokladnica utvorené príponou -nica od slova poklad, napr. príručná pokladnica, registračná pokladnica, štátna pokladnica. Popri podobe pokladnica sa stretáme aj s podobou pokladňa. Jazykové príručky z uvedených dvoch podôb odporúčajú uprednostňovať podobu pokladnica, od ktorej je utvorené aj prídavné meno pokladničný, známe zo spojení pokladničný blok, pokladničná hotovosť.

erzet
07.09.11, 09:50
Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, ale veľkonočné sviatky
Veľkonočné sviatky sa začínajú Zeleným štvrtkom, pokračujú Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vyvrchoľujú Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom. Kým slovné spojenie veľkonočné sviatky píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo to nie je oficiálny názov sviatkov, keďže oficiálnym názvom, teda vlastným menom, v ktorom píšeme veľké začiatočné písmeno, je slovné spojenie Veľká noc, v názvoch Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok píšeme veľké začiatočné písmeno, lebo sú to oficiálne názvy sviatočných dní a takéto názvy sa zaraďujú medzi vlastné mená.

erzet
07.09.11, 09:51
Veľkonočné vajíčka a kraslice
Vo Veľkonočný pondelok chlapci chodievajú v rámci veľkonočnej oblievačky, veľkonočnej polievačky, veľkonočnej kúpačky či veľkonočnej šibačky polievať dievčatá studenou vodou a šibať vŕbovými prútikmi či korbáčmi. Za to dievčatá svojim oblievačom, polievačom, kúpačom či šibačom dávajú okrem iného pekne vymaľované či vyzdobené veľkonočné vajíčka. Istý druh veľkonočných vajíčok, ktoré sú vyzdobené osobitnými technikami, sa volá kraslice. Slovo kraslica súvisí s podstatným menom krása a so slovesom krášliť. V niektorých slovenských nárečiach má toto slovo aj podobu krášlica, resp. krašlica.

erzet
07.09.11, 09:53
Eurokolky, euromince, eurobankovky
Prijatím eura a vstupom do eurozóny vzniklo v slovenčine viacero nových zložených pomenovaní s prvou časťou euro- s významom „eurový, týkajúci sa eura“ a v druhej časti s konkrétnym pomenovaním, napr. eurobankovka, eurominca, eurokolok, euromena, eurozóna. V jazykovej praxi vzniká medzi píšucimi isté váhanie, či uvedené pomenovania majú písať ako dve slová, teda oddelene, alebo ako jedno slovo, t. j. spolu. Môžeme používateľov slovenčiny usmerniť v tom zmysle, že tieto pomenovania sa píšu spolu ako jedno slovo a v tejto podobe sa zachytávajú aj v našich jazykových príručkách.

erzet
07.09.11, 09:54
Faktúra, ale fakturovať
Na pomenovanie dokladu, v ktorom je vyjadrený finančný nárok za dodanie nejakého tovaru alebo za vykonanie nejakej služby, okrem domáceho slova účet používame aj z latinčiny cez taliančinu prevzaté slovo faktúra. V podstatnom mene faktúra píšeme a vyslovujeme dlhé ú. Od podstatného mena faktúra je utvorené sloveso fakturovať, v ktorom je však krátke u. Je tu rovnaký stav ako pri slovese pracovať, v ktorom je krátke a, hoci v slove práca máme dlhé á. Môžeme ešte doplniť, že krátke u nie je iba v slovese fakturovať, ale aj v slovách fakturácia, fakturačný a fakturant.

erzet
07.09.11, 09:56
Antivírus - antivírusový
V našich jazykových poznámkach sme už hovorili o tom, že pri skloňovaní podstatného mena vírus, ktorým sa pomenúva nielen mikroorganizmus vyvolávajúci choroby, ale aj počítačový program narúšajúci informácie uložené v počítači alebo iné počítačové programy, skloňujeme so zachovaním koncového -us. Koncové -us sa pri skloňovaní zachováva aj pri podstatnom mene antivírus, teda antivírusu, o antivíruse, antivírusy. Slabika -us sa zachováva aj v prídavnom mene antivírusový, ktoré poznáme napríklad zo spojenia antivírusový program.

erzet
07.09.11, 09:58
Kovohuta – kovohuty
V našich poznámkach sme už upozorňovali, že podstatné meno ženského rodu huta sa pravidelne skloňuje podľa vzoru žena a že v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar huty. Rovnako podľa vzoru žena skloňujeme aj zložené podstatné meno kovohuta. Správne teda vravíme: emisie z kovohuty, zavreli kovohutu, kovohuty prepustili niekoľko zamestnancov, výrobky z kovohút, pracovali v kovohutách.

erzet
08.09.11, 08:08
Nadväznosť, nie náväznosť
V slovenčine máme nedokonavé sloveso nadväzovať s predponou nad- a s významami „začať rozvíjať“ a „pripájať sa k niečomu, používať niečo ako východisko“, napr. nadväzovať spoluprácu, nadväzovať diplomatické styky, nadväzovať na tradície. Od nedokonavého slovesa nadväzovať je utvorené prídavné meno nadväzný s významom „ktorý priamo na niečo nadväzuje“, napr. nadväzný systém, nadväzný let. Od prídavného mena nadväzný je utvorené podstatné meno nadväznosť, napr. nadväznosť procesu, nadväznosť udalostí, nadväznosť na štátny rozpočet.

erzet
08.09.11, 08:13
Občianskoprávny
Pri písaní zložených prídavných mien sa niekedy nevieme rozhodnúť, či ich máme napísať so spojovníkom alebo bez spojovníka. Ak zložené prídavné meno vzniklo z dvoch prídavných mien, ktoré sú v priraďovacom vzťahu, vtedy napíšeme spojovník, napr. slovensko-česká hranica. Ak zložené prídavné meno vzniklo zo spojenia prídavného mena a podstatného mena, vtedy ho napíšeme bez spojovníka. Napríklad zo slovného spojenia občianske právo je utvorené zložené prídavné meno občianskoprávny, ktoré píšeme bez spojovníka, napr. občianskoprávny spor, občianskoprávny delikt, občianskoprávne konanie.

erzet
08.09.11, 08:14
Na tvári miesta, nie na tvare miesta
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovným spojením na tvári miesta. Je to obrazné, frazeologické spojenie s významom „na mieste, na samom mieste, priamo na mieste“, napr. kontrola na tvári miesta zistila nedostatky, vykonali obhliadku na tvári miesta, presvedčili sa na tvári miesta. Niekedy sa v rovnakom význame používa aj slovné spojenie na tvare miesta. Nahrádzať ustálený frazeologizmus na tvári miesta novotvarom na tvare miesta nepokladáme za vhodné. Ak niekto nechce použiť ustálený frazeologizmus na tvári miesta, môže siahnuť za slovnými spojeniami na mieste, priamo na mieste.

erzet
08.09.11, 08:17
Prasacia chrípka, nie prasačia chrípka
V súčasnosti sa veľa hovorí o nebezpečnom ochorení prasiat spôsobených chrípkovým vírusom, ktoré sa prenáša aj na človeka. Toto ochorenie sa zväčša označuje ako prasacia chrípka, no možno sa stretnúť aj so spojením prasačia chrípka. Živočíšne prídavné mená sa v slovenčine tvoria príponou -ací, nie príponou -ačí, napr. hus – husací, mačka – mačací, ryba – rybací, a teda aj prasa – prasací. Pomenovanie prasačia chrípka je ovplyvnené českým prídavným menom prasečí. V slovenčine však treba používať prídavné meno prasací a vírusové ochorenie nazývať prasacia chrípka.

erzet
08.09.11, 08:18
Od pondelka do piatka
Názvy štyroch dní v týždni sú zakončené na -ok, a to pondelok, utorok, štvrtok, piatok. Všetky štyri názvy sa skloňujú podľa vzoru dub a v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -a, teda od pondelka, od utorka, od štvrtka, od piatka. V datíve a lokáli jednotného čísla majú uvedené názvy pádovú príponu -u, napr. oproti pondelku, oproti utorku, po štvrtku, po piatku. Pri používaní pádovej prípony treba teda rozlišovať, či ide o tvar datívu a lokálu, kde je prípona -u, alebo o tvar genitívu, kde je prípona -a. Ak ide o genitív, používajme tvary zakončené na -a, teda od pondelka do piatka, od utorka do štvrtka.

erzet
08.09.11, 08:20
Prach na pranie?
V jazykových prejavoch sa niekedy môžeme stretnúť so slovným spojením prach na pranie, ktoré mnohých používateľov slovenčiny vyrušuje. V ich vedomí sa totiž slovom prach označujú jemné čiastočky tuhých látok, ktoré poletujú vo vzduchu alebo sa usádzajú na rozličných predmetoch, napr. uhoľný prach, kozmický prach, utierať prach, rozvíriť prach. Hmota rozomletá na malé čiastočky alebo prostriedok v podobe drobných čiastočiek sa nazýva prášok, napr. mydlový prášok, prášok do pečiva. Rovnako aj prostriedok na pranie v podobe drobných čiastočiek je prášok na pranie alebo prací prášok.

erzet
08.09.11, 08:23
Ranný a raný
V slovenčine máme prídavné meno ranný, ktoré píšeme s dvoma n. Toto prídavné meno je utvorené od podstatného mena ráno príponou -ný a má význam „týkajúci sa rána, súvisiaci s ránom“, napr. ranná rosa, ranné vstávanie, ranné zore. Okrem toho máme aj prídavné meno raný, ktoré píšeme s jedným n a ktoré má význam „ktorý sa vyskytuje včas, včasný, skorý“, napr. raný vek, raná gotika, rané umelecké dielo, raná zelenina. Pri písaní máme teda rozlišovať medzi prídavným menom ranný s dvoma n, ktoré súvisí s ránom, a prídavným menom raný s jedným n vo význame „včasný“.

erzet
08.09.11, 08:25
Cédečko
Na označenie kompaktného disku či céderomu máme aj hovorové pomenovanie cédečko, ktoré je vhodné používať v neoficiálnej či súkromnej komunikácii. Podstatné meno cédečko je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto. V genitíve jednotného čísla má pádovú príponu krátke a, teda bez cédečka, z cédečka ako z mesta. Na rozdiel od genitívu jednotného čísla v nominatíve množného čísla má podstatné meno cédečko pádovú príponu dlhé á, napr. dve cédečká, štyri cédečká ako dve mestá, štyri mestá.

erzet
08.09.11, 08:26
Mimo služby, nie mimo službu
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu polícia postavila policajta mimo službu, žila mimo našu planétu, krvácanie mimo maternicu, mimo záber kamier, v ktorých sa po predložke mimo používajú podstatné mená v tvare akuzatívu. Ibaže v spisovnej slovenčine po predložke mimo má byť podstatné meno v tvare genitívu. Príklady, ktoré sme uviedli, majú správne znieť takto: polícia postavila policajta mimo služby, žila mimo našej planéty, krvácanie mimo maternice, mimo záberu kamier.

erzet
08.09.11, 08:28
Usporadovač, zakladač, nie poriadač ani poradač
Niektoré podniky vyrábajúce kancelárske potreby ponúkajú pákové poriadače, závesné poriadače či kancelárske poradače spisov. Názvy poriadač a poradač nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo ich odvodzovacím základom sú nespisovné, resp. nesprávne slovesá poriadať a poradať. Ich spisovným náprotivkom je sloveso usporadovať s významom „zoraďovať podľa istého hľadiska“, od ktorého je utvorený názov usporadovač. Špeciálny obal na zakladanie spisov je pákový usporadovač, závesný usporadovač či kancelársky usporadovač spisov. Popri názve usporadovač je správny aj názov zakladač.

Nella_2
08.09.11, 11:18
Usporadovač, zakladač, nie poriadač ani poradač

Niektoré podniky vyrábajúce kancelárske potreby ponúkajú pákové poriadače, závesné poriadače či kancelárske poradače spisov. Názvy poriadač a poradač nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo ich odvodzovacím základom sú nespisovné, resp. nesprávne slovesá poriadať a poradať. Ich spisovným náprotivkom je sloveso usporadovať s významom „zoraďovať podľa istého hľadiska“, od ktorého je utvorený názov usporadovač. Špeciálny obal na zakladanie spisov je pákový usporadovač, závesný usporadovač či kancelársky usporadovač spisov. Popri názve usporadovač je správny aj názov zakladač.
Spisovne je aj dobre známy "fascikel" alebo "šanón". ;)

erzet
09.09.11, 10:11
Vzhľadom na to, nie vzhľadom k tomu
V rečovej praxi sa pomerne často používa predložkový výraz vzhľadom na, ktorým sa vyjadruje zreteľ a ktorý sa spája s akuzatívom, teda vzhľadom na niečo, napr. vzhľadom na dosiahnuté výsledky, vzhľadom na zvýšený počet ochorení, vzhľadom na svoj vek. Popri väzbe s predložkou na s akuzatívom sa stretáme aj s väzbou s predložkou k s datívom, napr. vzhľadom k tomu, vzhľadom ku skutočnosti. V spisovnej slovenčine je však správna iba väzba s predložkou na s akuzatívom, teda vzhľadom na to, vzhľadom na skutočnosť.

erzet
09.09.11, 10:12
Vinou požiaru, nie vďaka požiaru
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť aj s vyjadreniami typu vďaka požiaru prišli o strechu. V tejto výpovedi je predložka vďaka, ktorá vznikla z podstatného mena vďaka a to zasa zo slovesa vďačiť. Slovesom vďačiť sa vyjadruje poďakovanie za niečo, podstatným menom vďaka pocit zaviazanosti za preukázané dobro a tento príznak má v sebe aj predložka vďaka. Preto nie je vhodné predložku vďaka používať vtedy, keď ide o čosi negatívne. V takom prípade by sme mali siahnuť za predložkou vinou, ktorou sa vyjadruje príčina so záporným hodnotením, teda vinou požiaru prišli o strechu.

erzet
09.09.11, 10:14
Prvý diel – v prvom diele
Podstatné meno diel, ktoré má význam „časť nejakého celku“, je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla má pádovú príponu -u, napr. od prvého dielu románu. V lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -e, v prvom diele románu. Niekedy môžeme v jazykových prejavoch počuť v lokáli aj tvar s pádovou príponou -i, v prvom dieli. Ako sme však povedali, v lokáli je náležitý tvar s príponou -e, teda v prvom diele, v druhom diele, v poslednom diele.

erzet
09.09.11, 10:15
Nie rozmelniť, ale rozdrviť, rozmrviť, rozkúskovať
Z písaných textov sme si poznačili takéto výpovede: bioodpad treba rozmelniť na menšie kúsky, potravu musíme rozmelniť zubami. V týchto výpovediach sa vyskytuje sloveso rozmelniť, ktoré však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Vo význame „mechanickou činnosťou rozdrobiť na malé kúsky“ máme niekoľko synonymných slovies, ako sú slovesá rozdrviť, rozkúskovať, rozomlieť, rozmrviť, rozžuť. Z nich si môžeme podľa potreby vybrať aj do východiskových výpovedí, teda bioodpad treba rozdrviť na menšie kúsky, potravu musíme dobre rozomlieť zubami alebo potravu musíme dobre rozžuť.

erzet
09.09.11, 10:16
Chybný výrobok, pokazený motor, nie vadný výrobok ani vadný motor
Aj vo verejných prejavoch sa niekedy stretáme s používaním prídavného mena vadný v spojeniach ako vadný výrobok, vadný zákon, vadný motor, vadný obraz, vadná batéria, vadná klimatizácia. Prídavné meno vadný nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto neho máme napríklad prídavné mená chybný, pokazený, poškodený, ktoré sú aj významovo jednoznačnejšie ako prídavné meno vadný. Preto je primerané vravieť chybný výrobok, chybný zákon, chybná batéria, pokazený motor, pokazená klimatizácia, poškodený obraz.

erzet
09.09.11, 10:18
Ryža a rizoto
Názvy ryža a rizoto, hoci spolu významovo súvisia, nepíšeme rovnako. Názov ryža, ktorým sa pomenúva obilnina obyčajne s červenkastým splošteným zrnom, píšeme s tvrdým y pod vplyvom latinského botanického názvu Oryza, ktorý sa takisto píše s tvrdým y. Názov rizoto, ktorým sa pomenúva jedlo z ryže a z kúskov mäsa, prípadne zeleniny, píšeme s mäkkým i pod vplyvom taliančiny, odkiaľ sa k nám toto slovo spolu s jedlom dostalo.

erzet
09.09.11, 10:19
Dyha, nie dýha
Dyha je tenký list dreva získaný lúpaním, krájaním alebo rezaním, ktorý sa používa na povrchovú úpravu preglejok, dosák, nábytku a pod. V slovenčine sa slovo dyha píše s krátkym tvrdým y. Poznáme napríklad bukovú dyhu, jaseňovú dyhu, smrekovú dyhu, mahagónovú dyhu. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť aj s podobou s dlhým ý, táto podoba však nie je správna. Od podstatného mena dyha je utvorené prídavné meno dyhový, sloveso dyhovať s významom "pokrývať dyhami" a prídavné meno dyhovaný, v ktorých je takisto krátke y.

erzet
09.09.11, 10:21
Kotol – v kotle, medené kotly
Slovom kotol pomenúvame nielen väčšiu kovovú nádobu na varenie obyčajne priamo nad ohňom či valcovitú kovovú nádobu na ohrievanie kvapaliny, ale napríklad aj vec, priehlbinu či stavbu podobnú kotlu. Slovo kotol sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla má pádovú príponu -a, dať do kotla, vybrať z kotla, v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -e, variť v kotle, voda v kotle už vrie, v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé y, medené kotly, parné kotly. Známe je aj frazeologické spojenie vrie to tam ako v kotle s významom „je tam veľké napätie“.

erzet
09.09.11, 10:22
Líder – lídra, líderka
Slovo líder, ktoré sa do slovenčiny dostalo z angličtiny a v slovenčine sa píše v zhode s výslovnosťou s mäkkým dlhým í, má okrem iného význam „vedúca osobnosť, predseda, vodca“, napr. líder strany, líder hnutia, líder volieb, a význam „vedúce družstvo, najlepší hráč“, napr. líder futbalovej ligy, líder mužstva. Slovo líder sa skloňuje podľa vzoru chlap, pričom samohláska e pri skloňovaní vypadáva, teda hnutie má nového lídra, lídri strán sa nedohodli. Od mužského podstatného mena líder je utvorené aj pomenovanie ženského rodu líderka, napr. líderka opozície, stala sa volebnou líderkou.

erzet
09.09.11, 10:24
Stanovisko a stanovište
Slová stanovisko a stanovište sa odlišujú nielen slovotvornými príponami, ale aj významom. Kým slovom stanovisko pomenúvame predovšetkým východisko posudzovania, postoj, hľadisko, napr. zaujať kladné stanovisko, zaujať odmietavé stanovisko, vyžiadať si stanovisko k výstavbe obchodného centra, slovom stanovište pomenúvame miesto, na ktorom niekto alebo niečo stojí, napr. stanovište veliteľa či veliteľské stanovište, stanovište autobusov, stanovište taxíkov. V tomto význame sa veľmi zriedkavo používa aj slovo stanovisko.

erzet
12.09.11, 08:22
Obilnina, nie obilovina
V jazykovej praxi sa na súhrnné označenie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín, napr. kukurice, prosa, ryže a pod., používa slovo obilnina, niekedy sa však stretáme aj so slovom obilovina. Obidve slová sú utvorené príponou -ina. Keďže však od podstatného mena obilie náležite utvorené prídavné meno má podobu obilný, je odôvodnené, aby sme na súhrnné označenie obilia a ďalších poľnohospodárskych plodín používali pomenovanie obilnina, napr. pestovať obilniny, úroda obilnín, zber obilnín.

erzet
12.09.11, 08:23
Nie droliť, ale drobiť, mrviť
V jazykových prejavoch môžeme niekedy počuť alebo čítať slovné spojenia ako tesnenie sa začína droliť, omietka sa drolí, vydrolený betón, vydrolená podlaha. Sloveso droliť ani prídavné meno vydrolený však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich je primerané používať slovesá mrviť, drobiť a prídavné mená vymrvený a vydrobený. Spojenia, ktoré sme uviedli na začiatku, majú napríklad takúto náležitú podobu: tesnenie sa začína mrviť, omietka sa drobí alebo mrví, vydrobený betón, vymrvená podlaha.

erzet
12.09.11, 08:27
V aute, vnútri auta, nie vo vnútri auta
Z rozličných jazykových prejavov sme si poznačili aj tieto vyjadrenia: lyže mal vo vnútri auta, posádka vo vnútri vesmírnej stanice, spory vo vnútri opozície. V nich sa použili dve predložky s rovnakým významom „vo vnútornom priestore“, predložka vo aj druhotná predložka vnútri. Takéto používanie dvoch predložiek s rovnakým významom nie je opodstatnené, preto je primerané vybrať si iba jednu z nich, teda lyže mal v aute, posádka vo vesmírnej stanici, spory v opozícii alebo lyže mal vnútri auta, posádka vnútri vesmírnej stanice, spory vnútri opozície.

erzet
12.09.11, 08:29
Rio de Janeiro – z Ria de Janeiro
V súvislosti so zmiznutím francúzskeho lietadla pri lete z Brazílie do Európy sa často spomínalo brazílske mesto Rio de Janeiro [vysl. rio de žanejro]. Pri sledovaní jazykových prejavov sme si všimli, že jedni skloňovali prvú časť názvu, teda z Ria de Janeiro, iní skloňovali druhú časť názvu – z Rio de Janeira, ďalší skloňovali obidve časti názvu – z Ria de Janeira a niektorí ho vôbec neskloňovali. Náležité je však skloňovanie iba prvej časti názvu, t. j. slova Rio, druhá časť názvu sa neskloňuje, teda z Ria de Janeiro, o Riu de Janeiro, nad Riom de Janeiro. Tak sa to uvádza aj v jazykových príručkách.

erzet
12.09.11, 08:31
Lea – od Ley, o Lei
Dostali sme otázku, ako sa skloňuje ženské meno Lea. Meno Lea má v genitíve jednotného čísla tvar Ley s ypsilonom na konci, napr. odísť bez Ley, vrátiť sa od Ley. V datíve a v lokáli jednotného čísla má tvar Lei s mäkkým i na konci, napr. odovzdať pozdrav Lei, rozprávať sa o Lei. Rovnako sa skloňujú aj ženské mená Andrea, Bea, Tímea. Možno ešte dodať, že odpoveď na položenú otázku, ale aj na iné otázky týkajúce sa používania slovenčiny záujemca môže nájsť v Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré sú sprístupnené v elektronickej podobe na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

erzet
12.09.11, 08:33
Benka – od Benku, ale Benko – od Benka
V slovenčine sa životné podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku o skloňujú podľa vzoru chlap a v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -a, napr. strýko - od strýka. Rovnako skloňujeme aj krstné mená, napr. Oto – od Ota, Mišo – od Miša, Ferko – bez Ferka, cudzie priezviská, napr. Michelangelo – od Michelangela, a pravdaže aj domáce priezviská Koščo – od Košča, Mikloško – od Mikloška. V slovenčine máme aj priezviská, ktoré sa odlišujú iba zakončením, napr. Benka a Benko. Priezvisko Benka skloňujeme podľa vzoru hrdina a v genitíve má tvar Benku, od Martina Benku, priezvisko Benko skloňujeme podľa vzoru chlap a v genitíve má tvar Benka, od Vladimíra Benka.

erzet
12.09.11, 08:34
Cukrársky a cukrárenský
V slovenčine máme prídavné mená cukrársky a cukrárenský. Kým prídavné meno cukrársky je utvorené priamo od podstatného mena cukrár, ktorým pomenúvame odborníka zhotovujúceho zákusky, torty, krémy a pod., prídavné meno cukrárenský je utvorené od podstatného mena cukráreň, ktorým pomenúvame výrobňu, resp. predajňu takýchto výrobkov. Od názvu osoby cukrár je utvorené aj pomenovanie odboru činnosti cukrárstvo. Slovným spojením cukrársky výrobok zdôrazňujeme, že ide o výrobok zhotovený cukrárom, slovné spojenie cukrárenský výrobok použijeme vtedy, keď chceme zdôrazniť, že ide o výrobok zhotovený v cukrárni a nie doma.

erzet
12.09.11, 08:36
Nové Zámky – Novozámčan, novozámocký
Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno od názvu mesta Nové Zámky, či Novozámčan, alebo Novozámočan. Odpoveď možno nájsť napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu v časti Názvy obcí na Slovensku, kde sa pri názvoch miest a obcí uvádza nielen rod názvu a kde sa naznačuje skloňovanie názvu, ale kde sa uvádzajú aj obyvateľské mená a príslušné prídavné mená. Od názvu Nové Zámky má obyvateľské meno mužského rodu podobu Novozámčan, obyvateľské meno ženského rodu podobu Novozámčanka a prídavné meno má podobu novozámocký.

erzet
12.09.11, 08:37
Priepust, nie priepusť
Na pomenovanie menšej železničnej alebo cestnej stavby, resp. na pomenovanie časti hate umožňujúcej voľný odtok vody sa používa podstatné meno mužského rodu priepust, napr. horný priepust, dolný priepust. Slovo priepust sa používa aj v elektronike napríklad v spojení pásmový priepust. Podstatné meno priepust je utvorené od slovesa prepustiť takzvanou konverziou, t. j. prevedením slovesa do kategórie podstatných mien bez prípony, pričom mäkká spoluhláska ť, ktorá je v slovese prepustiť, sa v podstatnom mene mení na tvrdú spoluhláskou t, teda priepust. Rovnakým slovotvorným postupom sú utvorené aj podstatné mená vpust a výpust od slovies vpustiť a vypustiť.

erzet
12.09.11, 08:38
Slovo merítko je nespisovné
V rečových prejavoch sa nezriedka stretáme s používaním slova merítko. Slovo merítko však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo názvy vecí, nástrojov a pod. sa príponou -tko netvoria a okrem toho v slovenčine na pomenovanie zisťovania rozmeru nemáme sloveso meriť, od ktorého je slovo merítko utvorené, ale sloveso merať. Na pomenovanie prostriedku na meranie máme od slovesa merať príponou -dlo utvorené slovo meradlo, ktoré sa používa aj v prenesenom význame, napr. v celosvetovom meradlo. Pomer zmenšenia na mape alebo pláne ku skutočným rozmerom sa volá mierka.

erzet
12.09.11, 08:40
Absolventka magisterského štúdia je magisterka
Blíži sa čas, keď absolventi magisterského vysokoškolského štúdia úspešne končia svoje štúdium a keď im bude slávnostne udelený titul magister, ktorý má skratku Mgr. S používaním titulu magister, ak jeho nositeľom je muž, nie sú problémy. Ak však nositeľom titulu je žena, v jazykovej praxi sa stretáme s dvoma podobami pomenovania, a to magisterka aj magistra. Na označenie absolventky magisterského štúdia je vhodné používať podobu magisterka, kým podobu magistra je vhodné používať iba v súvislosti s označením odborne vzdelanej lekárničky.

erzet
13.09.11, 08:06
Ísť príkladom?
V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu mal by ísť príkladom, každý z nás môže ísť príkladom, v ktorých sa pri slovese ísť vyskytuje podstatné meno príklad v tvare inštrumentálu jednotného čísla. Konštrukcia s bezpredložkovým inštrumentálom v úlohe doplnku v spojení ísť príkladom v súčasnom spisovnom jazyku nie je bežná. Namiesto nej je vhodné siahnuť za inými prostriedkami, a to za spojením so slovesom byť alebo za spojením so slovesom slúžiť a prirovnávacou spojkou ako, teda byť príkladom, slúžiť ako príklad.

erzet
13.09.11, 08:12
Globál – v globále
Slovo globál, ktoré má pôvod v latinčine, význam „celkový súhrn položiek“ a používa sa najmä v administratíve a v publicistike, skloňujeme podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla má tvar globálu, napr. technológia umožňuje prechádzať z globálu na detail. V lokáli jednotného čísla má tvar s príponou -e, v globále, napr. posudzovať veci v globále, v globále sa dá povedať, hodnotiť výsledky v globále, v globále sa im darilo. Namiesto predložkového spojenia v globále môžeme použiť aj príslovku celkovo, napr. celkovo sa dá povedať, celkovo sa im darilo.

BIZAL
13.09.11, 08:14
Dve deci, nie dva deci

Číslovka dva má tri rozličné tvary. Pred životnými podstatnými menami mužského rodu tvar dvaja, napr. dvaja chlapci, dvaja hokejisti, pred neživotnými podstatnými menami mužského rodu tvar dva, napr. dva domy, dva stromy, pred podstatnými menami ženského a stredného rodu tvar dve, napr. dve ženy, dve autá. Podstatné meno deci je stredného rodu, preto sa spája s číslovkou dve, ktorá sa spája s podstatnými menami stredného rodu. Správne teda povieme: vypiť dve deci mlieka, dať si dve deci vína, ísť na dve deci.

dva decilitre

erzet
13.09.11, 08:14
Rezance a slíže
Na pomenovanie tenkých pásikov z cesta, ktoré sa používajú ako závarka do polievky alebo ako samostatný pokrm, máme slovo rezance, napr. rezance do polievky, makové rezance, tvarohové rezance. Okrem slova rezance sa v tom istom význame používa aj slovo slíže. Obidve slová majú oporu aj v slovenských nárečiach. No kým slovo rezance v rámci spisovného jazyka patrí medzi štylisticky neutrálne jazykové prostriedky a funguje aj ako termín v potravinárstve, slovo slíže je štylisticky príznakové, hovorové, vhodné v rámci neoficiálnej komunikácie alebo v súkromných prejavoch.

erzet
13.09.11, 08:15
Spomínam to preto, pretože
V rečových prejavoch sa môžeme stretnúť aj so súvetiami typu Spomínam to preto, pretože prerokúvame už druhý návrh zákona, v ktorých sa vyskytuje súvzťažná dvojica príčinnej spojky pretože a odkazovacieho výrazu preto. Súvzťažná dvojica preto - pretože je štylisticky neobratná a použitie odkazového výrazu preto je v nej nadbytočné, lebo už sama spojka pretože dostatočne vyjadruje príčinnú súvislosť. Citovanú vetu možno upraviť tak, že sa vynechá odkazovací výraz preto alebo sa použije súvzťažná dvojica preto – lebo, teda Spomínam to, pretože prerokúvame už druhý návrh zákona alebo Spomínam to preto, lebo prerokúvame už druhý návrh zákona.

erzet
13.09.11, 08:17
Na oplátku?
V rečových prejavoch sa niekedy používa slovo oplátka vo význame „tenké krehké pečivo“. V neutrálnych spisovných prejavoch je vhodné namiesto neho používať slovo oblátka, napr. kúpeľné oblátky, citrónové oblátky. So slovom oplátka sa stretáme aj v spojení na oplátku, napr. Premiér na oplátku sľúbil druhé referendum. Deti im na oplátku zaspievali. Tu ide o význam „odplata, odveta“. Namiesto nespisovného slovného spojenia na oplátku môžeme siahnuť za predložkovým spojením za to, napr. Premiér za to sľúbil druhé referendum. Môžeme však použiť aj iný lexikálny prostriedok, napr. Deti sa im odvďačili spevom.

erzet
13.09.11, 08:19
Krúpy, ľadovec a kamenec
V letných mesiacoch výdatné búrky bývajú nezriedka sprevádzané padaním drobných kúskov ľadu obyčajne vo forme guľôčok. Takéto kúsky ľadu sa volajú krúpy. Slovom krúpy sa pomenúvajú nielen padajúce kúsky ľadu pri búrkach, ale aj nahrubo zomleté zrno, napr. jačmenné krúpy. Okrem slova krúpy sa vo význame „drobné kúsky ľadu“ používa aj slovo ľadovec a v niektorých oblastiach Slovenska aj slovo kamenec. Pri letných búrkach teda môžu padať krúpy, ale môže padať aj ľadovec alebo kamenec.

erzet
13.09.11, 08:20
Bielko a bielok
V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so zamieňaním dvoch príbuzných slov utvorených od prídavného mena biely, a to slov bielko a bielok. Podstatným menom stredného rodu bielko sa pomenúva biela časť oka. Správne teda vravíme očné bielko. Slovné spojenie očné bielko funguje aj ako lekársky termín. Podstatným menom mužského rodu bielok sa pomenúva priehľadná lepkavá tekutina vo vajci, ktorá varením zbelie. Správne teda vravíme vaječný bielok, dať do cesta dva bielky. Rovnako mužského rodu je aj podstatné meno žĺtok, ktorým pomenúvame vnútornú, žltú časť vajca, napr. surový žĺtok, rozmiešať žĺtky s cukrom.

erzet
13.09.11, 08:22
Promovaný za magistra, promovaná za inžinierku
Úspešní absolventi vysokoškolského štúdia sa zúčastňujú na slávnostnom udeľovaní vysokoškolských diplomov, na promócii. So slovom promócia súvisí sloveso promovať s významom „udeľovať, udeliť vysokoškolský diplom, akademický titul alebo vedeckú hodnosť“ a tento akt vykonáva promótor. Sloveso promovať sa viaže s predložkou za, napr. promovali ho za magistra práva. Väzba s predložkou za sa má používať aj v promočných oznámeniach, napr. bude promovaný za magistra práva, bude promovaná za inžinierku ekonómie.

erzet
13.09.11, 08:23
Nie lehátko, ale ležadlo
Ľahký, obyčajne skladací kus nábytku určený na odpočívanie, resp. jednoduché, často sklápacie lôžko v dopravnom prostriedku, napr. vo vlaku, sa volá ležadlo. Slovo ležadlo je utvorené od slovesa ležať príponou -dlo, ktorou sa tvoria názvy vecí. Na pomenovanie uvedených vecí určených na odpočívanie sa nezriedka používa aj slovo lehátko. Je to však nespisovné slovo, lebo v spisovnej slovenčine sa názvy vecí netvoria príponou -tko a v slovenčine nemáme sloveso lehať, ale iba sloveso ležať. Preto by sme mali v každej súvislosti používať iba náležite utvorené slovo ležadlo.

erzet
13.09.11, 08:25
Okamžik?
V jazykovej praxi sa nezriedka môžeme stretnúť so slovom okamžik. Ide o zložené slovo, v ktorého prvej časti je tvar podstatného mena oko a druhá časť súvisí so slovesom mžikať. Ibaže také sloveso spisovná slovenčina nepozná, ale namiesto neho má sloveso mihať. Preto na označenie veľmi krátkeho časového úseku by sme mali používať podstatné meno okamih, napr. vrátiť sa za okamih, prísť v poslednom okamihu, v okamihu sa rozhodnúť. Nedokonavé sloveso mihať je základom aj ďalších slov, dokonavého slovesa mihnúť, príslovky mihom, podstatného mena mihot i nedokonavého slovesa mihotať.

erzet
13.09.11, 08:26
Umyváreň a umyvárka
Miestnosť vyhradená na umývanie sa nazýva umyváreň. Slovo umyváreň je utvorené od slovesa umývať príponou -áreň, ktorou sa v spisovnej slovenčine tvoria názvy miesta. Umyváreň môže slúžiť aj na umývanie vecí. Poznáme napr. umyváreň riadu, umyváreň áut, umyváreň autobusov. Umyváreň áut sa často pomenúva aj zloženým slovom autoumyváreň. V jazykovej praxi sa stretáme aj s názvami umyvárka, autoumyvárka. Tieto slová však nepatria medzi neutrálne spisovné jazykové prostriedky. Vo verejných jazykových prejavoch by sme mali používať spisovné, štylisticky neutrálne slová umyváreň, autoumyváreň.

erzet
14.09.11, 09:31
Postav sa k stĺpu, nie pri stĺp
Dostali sme otázku, či vyjadrenia postav sa pri stĺp, idem pri more, teda s predložkou pri a s tvarom akuzatívu podstatného mena, sú správne. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo v spisovnej slovenčine sa predložkou pri nevyjadruje smerovanie do blízkosti niečoho, približovanie sa, ale iba miesto blízko niekoho alebo niečoho, pravda, podstatné meno musí byť v tvare lokálu, napr. stojí pri stĺpe, bol pri mori. Vyjadrenia typu postav sa pri stĺp, idem pri more sú nárečové. Na vyjadrovanie smerovania do blízkosti niečoho v spisovnom jazyku používame predložku k s tvarom podstatného mena v datíve, teda postav sa k stĺpu, ide k moru.

erzet
14.09.11, 09:33
Nie vývojová vada, ale vývojová chyba
Slovo vada nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme vo verejných rečových prejavoch nemali používať slovné spojenia vývojová vada, rečová vada, srdcová vada, vady materiálu, skryté vady, vady motora. Namiesto nespisovného slova vada si môžeme podľa potreby vybrať niektorý zo spisovných jazykových prostriedkov, ako sú podstatné mená chyba, kaz, nedostatok, porucha. Správne sú spojenia vývojová chyba, rečová chyba, srdcová chyba, kazy materiálu, skryté nedostatky, poruchy motora.

erzet
14.09.11, 09:34
Zdrobnený, zdrobnenina, nie zdrobnelý, zdrobnelina
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s používaním prídavného mena zdrobnelý, napr. zdrobnelý variant, zdrobnelá forma, zdrobnelé plemeno, zdrobnelé tvary, aj s podstatným menom zdrobnelina. Prídavné meno zdrobnelý ani podstatné meno zdrobnelina nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme prídavného meno utvorené príponou -ený, teda zdrobnený, napr. zdrobnený variant, zdrobnená forma, zdrobnené plemeno, zdrobnené tvary, a od neho príponou -ina utvorené podstatné meno zdrobnenina, ktorým pomenúvame niečo malé, drobné alebo niečo, k čomu máme citový vzťah.

erzet
14.09.11, 09:35
Žrebovať a losovať
Dostali sme otázku, ktoré zo slov žrebovať a losovať je správne a či je medzi nimi významový rozdiel. O slovesách žrebovať a losovať treba povedať, že sú to synonymá, t. j. slová s rovnakým významom, pričom obidve slová sú správne. Sú to spisovné jazykové prostriedky utvorené z podstatných mien žreb, resp. lós príponou -ovať. Rozdiel medzi slovami žreb a lós, a teda aj medzi je slovesami žrebovať a losovať, je v tom, že majú rozličný pôvod. Slovo žreb má praslovanský základ, kým slovo lós má pôvod v nemčine. So slovom lós súvisí aj slovo lotéria, ktoré má takisto pôvod v nemčine.

erzet
14.09.11, 09:41
Nie sústo, ale hlt alebo kúsok
V hovorených, ale aj v písaných jazykových prejavoch sa stretáme so slovom sústo napríklad v takýchto spojeniach: malé sústo, veľké sústo, trávenie sa začína vložením prvého sústa do ústnej dutiny. Slovo sústo nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto neho máme na označenie množstva potravy, ktoré sa prehltne naraz, slovo hlt, teda malý hlt, veľký hlt, trávenie sa začína vložením prvého hltu do ústnej dutiny. Môžeme však použiť aj slovo kúsok, napr. malý kúsok, veľký kúsok. V prenesenom význame namiesto spojenia to bolo na neho priveľké sústo môžeme povedať to bolo na neho priveľa.

erzet
14.09.11, 09:47
Dobiť nie je dobyť
V slovenčine máme sloveso dobyť, ktoré sa píše s tvrdým y a má význam "zmocniť sa, získať, dosiahnuť", napr. dobyť mesto, dobyť víťazstvo, dobyť svet módy, slovenské firmy sa chystajú dobyť fínsky trh. Máme aj sloveso dobiť, ktoré sa píše s mäkkým i a má okrem iného význam "veľmi zbiť", napríklad novinára dobili do bezvedomia, a význam "bitím usmrtiť", napríklad chlapca dobili na smrť. Novšie sloveso dobiť s mäkkým i nadobudlo aj význam "nabíjaním doplniť, napr. elektrickú energiu", ktoré poznáme zo spojenia dobiť batériu. Sloveso dobiť s mäkkým i sa používa aj v slovnom spojení dobiť kredit napríklad pri mobilnom telefóne.

erzet
14.09.11, 09:52
Nie hýčkať, ale maznať, rozmaznávať
V niektorých reklamných textoch si môžeme prečítať alebo vypočuť aj takéto vyjadrenia: nechajte sa hýčkať v príjemnom prostredí, budú vás hýčkať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje hýčkajú vašu pokožku. Sloveso hýčkať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, do reklamných textov, ale aj do iných prejavov sa dostáva pod vplyvom českých textov. V slovenčine namiesto neho máme slovesá maznať, rozmaznávať. Uvedené výpovede mali mať takúto správnu podobu: nechajte sa rozmaznávať v príjemnom prostredí, budú vás rozmaznávať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje rozmaznávajú vašu pokožku.

erzet
14.09.11, 09:53
Zástrčka a zásuvka
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so správnym označením súčiastok na pripojenie elektrických spotrebičov na elektrickú sieť. Tým môžeme poradiť, že slovom zástrčka sa pomenúva vidlica s elektrickým vodičom, ktorá sa zasúva do súčiastky, ktorou sa privádza elektrický prúd. Slovom zásuvka sa pomenúva súčiastka, pomocou ktorej sa elektrický spotrebič pripája na elektrickú sieť. Môžeme teda povedať, že zástrčka sa zasúva do zásuvky.

erzet
14.09.11, 09:54
Postaviť si latku vysoko
Isto mnohí poznajú frazeologizmus postaviť si latku vysoko, ktorý vznikol na základe skúsenosti zo skoku do výšky a ktorý má význam „mať voči sebe vysoké nároky“. V tomto frazeologizme sa vyskytuje slovo latka, ktoré má význam „žrď určujúca výšku skoku“. Slovo latka je utvorené príponou -ka zo slova lata a v obidvoch slovách je tvrdá spoluhláska t. Niekedy však môžeme počuť vyslovovať toto slovo aj s mäkkou spoluhláskou ť, laťka. Táto podoba je však nesprávna. Správna je iba podoba latka, a to aj vo frazeologizme postaviť si latku vysoko.

erzet
14.09.11, 09:56
Nevládna organizácia, mimovládna organizácia
Na označenie organizácie, ktorá nie je na úrovni vlády, ktorá nepatrí do pôsobnosti vlády, ktorá pôsobí mimo vlády, používa sa pomenovanie s prídavným menom nevládny, ale aj s prídavným menom mimovládny, teda nevládna organizácia a mimovládna organizácia. Hoci prídavné meno nevládny ako slovo s opačným významom k vzťahovému prídavnému menu vládny je pravidelne utvorené od slova vláda, so zreteľom na to, že prídavné meno nevládny má aj význam „slabý, bezvládny“, v spojení so slovom organizácia je vhodné uprednostňovať prídavné meno mimovládny, teda slovné spojenie mimovládna organizácia.

erzet
14.09.11, 09:57
Takýto človek, ale takíto ľudia
V slovenčine máme ukazovacie zámeno taký, ktorým sa ukazuje alebo odkazuje na nejakú vlastnosť alebo na mieru. Zámeno taký sa skloňuje ako prídavné meno pekný, z čoho vyplýva, že v tvare nominatívu množného čísla mužského rodu sa píše s mäkkým í, napr. takí chlapci, takí ľudia, takí športovci. Rovnako mäkké í píšeme aj v tvare nominatívu množného čísla mužského rodu zámena takýto, ktorým sa takisto ukazuje alebo odkazuje na nejakú vlastnosť alebo na mieru, teda v spojeniach takíto chlapci, takíto ľudia, takíto športovci.

misoft
14.09.11, 20:50
mimotemy

Nevládna organizácia, mimovládna organizácia
Mne to dáva takýto význam: nevládna - nevládze :D, mimovládna - mimo vlády = kde nič, tu nič.

erzet
14.09.11, 21:59
Ja poznám jednu, ale nevládnu vládu.mimotemy

Rozalka
15.09.11, 20:25
Videla som dnes v Komárne na súsoší našich vierozvestcov takýto nápis:
Sv. Cyril a Metod
Nemá byť správne: Sv. Cyril a Sv. Metod?

Nella_2
15.09.11, 20:34
Videla som dnes v Komárne na súsoší našich vierozvestcov takýto nápis:
Sv. Cyril a Metod
Nemá byť správne: Sv. Cyril a Sv. Metod?
Asi nie, pozri:

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=sv%C3%A4t%C3%BD&s=exact&c=T12f&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8

Rozalka
15.09.11, 21:10
Prekvapilo ma to, lebo takto to vyznie, akoby Metod nebol vysvätený...

erzet
16.09.11, 10:15
Manželia Havranovci, nie manželia Havranovi ani manželia Havranoví
V jazykovej praxi sa na označenie príslušníkov jednej rodiny, na označenie manželov alebo súrodencov môžeme stretnúť s tvarmi utvorenými od mužského priezviska príponami -ovi, -oví a -ovci, napr. Havranovi, Havranoví, Havranovci. Z týchto podôb v spisovnej slovenčine je správny iba tvar utvorený príponou -ovci, teda Havranovci. V spisovných jazykových prejavoch preto používajme vyjadrenia manželia Havranovci, bratia Čapkovičovci, súrodenci Hečkovci.

erzet
16.09.11, 10:19
Báseň – v básňach, pieseň – v piesňach
Podstatné mená ženského rodu báseň a pieseň skloňujeme podľa vzoru dlaň. No kým pri slove dlaň je v datíve a lokáli množného čísla pádová prípona s dvojhláskou ia, dlaniam, o dlaniach, pri slovách báseň a pieseň je v týchto pádoch prípona s krátkym a, básňam, piesňam, o básňach, o piesňach. Je to preto, lebo v datíve a lokáli množného čísla sa pri týchto slovách uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dlhej samohláske alebo po dvojhláske nemôže nasledovať pádová prípona s dvojhláskou. Správne vravíme: o uverejnených básňach, v ľúbostných piesňach.

erzet
16.09.11, 10:21
Zmena programu aj pracovná zmena
V súčasnej spisovnej slovenčine nemáme slovo smena písané s písmenom s, ale iba slovo zmena písané s písmenom z, ktoré má viac významov. Je to predovšetkým význam „nadobudnutie iných vlastností, iného rázu, premena“, napr. zmena v myslení, kvalitatívna zmena. Ďalej je to význam „nahradenie niekoho, niečoho niekým alebo niečím iným“, napr. zmena programu, zmena údajov. S písmenom z píšeme slovo zmena aj vo význame „vymedzený pracovný čas pracovníka“, napr. ranná zmena, nočná zmena, pracovať na dve zmeny.

erzet
16.09.11, 10:23
Prieklep a preklep
V slovenčine máme podstatné meno prieklep utvorené predponou prie- od slovesa klepať. Slovo prieklep má význam „prepis na písacom stroji, kópia“, no toto slovo sa v súčasnosti používa už menej často, lebo mnohí píšeme na počítači a počet kópií si vytlačíme podľa potreby. V slovenčine máme aj podstatné meno preklep utvorené zo slovesa preklepnúť s predponou pre-. Slovo preklep má význam „chyba pri písaní na písacom stroji alebo na počítači vzniknutá klepnutím na inú klapku“, napr. písať bez preklepov, v texte je veľa preklepov, opraviť preklepy.

erzet
16.09.11, 10:24
Zúčastniť sa na niečom
V jazykovej praxi sa používa sloveso zúčastniť sa, pri ktorom býva podstatné meno v tvare genitívu, napr. zúčastniť sa pretekov, zúčastniť sa komunálnych volieb. Sloveso zúčastniť sa je utvorené zo slovného spojenia mať účasť, pri ktorom je väzba s predložkou na a s lokálom, mať účasť na niečom. Podľa toho je vhodné aj pri slovese zúčastniť sa používať väzbu s predložkou na a s lokálom, teda väzbu zúčastniť sa na niečom, napr. zúčastniť sa na pretekoch, zúčastniť sa na komunálnych voľbách, ale aj zúčastniť sa na výberovom konaní, zúčastniť sa na prijímacom pohovore.

erzet
16.09.11, 10:26
O skloňovaní slova pamäť
tvar s príponou -i, pamäti, napr. na osvieženie pamäti, strata pamäti, zdokonaľovanie pamäti, Ústav pamäti národa, vydať svoje pamäti. Slovo pamäť má aj význam „zariadenie na zápis a uchovávanie informácií“. V tomto význame má slovo pamäť v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar s príponou -e, pamäte, napr. údaje uložiť do pamäte počítača, čas zápisu do pamäte počítača, kapacita tohto typu pamäte, dokúpenie operačnej pamäte, pamäte pre značkové servery, pamäte pre mobilné telefóny.

erzet
16.09.11, 10:28
O spojkových výrazoch že či, že čo, že koľko
V rozličných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so súvetiami ako Pýtala som sa, že či pracuje. – Nevedel, že čo tam bude robiť. – Chcel vedieť, že koľko je hodín. V týchto súvetiach sa predmetová vedľajšia veta k hlavnej vete pripája spojkou že a ešte aj spojkami či, čo, resp. koľko. Ibaže v spisovnej slovenčine nie je dôvod, aby sme predmetovú vedľajšiu vetu pripájali spojkou že a ešte ďalšou spojkou. Spojka že je tu nadbytočná. Citované vety mali mať takúto náležitú podobu: Pýtala som sa, či pracuje. – Nevedel, čo tam bude robiť. – Chcel vedieť, koľko je hodín.

erzet
16.09.11, 10:30
Býva v Prahe šiestym rokom?
V spravodajstve sa niekedy môžeme stretnúť s vetami, v ktorých sa časová okolnosť vyjadruje číslovkou a podstatným menom v tvare inštrumentálu typu druhým dňom, napr. Vo Francúzsku druhým dňom pokračuje štrajk železničiarov. – Účinky doručenia nastávajú tretím dňom po vrátení zásielky. – Býva v Prahe šiestym rokom. – Mesačník vychádza už desiatym rokom. Takéto spôsoby vyjadrenia nepatria do spisovných jazykových prejavov, v nich má byť číslovka s podstatným menom vyjadrujúcimi časovú okolnosť v tvare akuzatívu, teda Vo Francúzsku druhý deň pokračuje štrajk železničiarov. – Účinky doručenia nastávajú tretí deň po vrátení zásielky. – Býva v Prahe šiesty rok. – Mesačník vychádza už desiaty rok.

erzet
16.09.11, 10:31
Pondelkový a pondelňajší
Od pomenovaní dní sa prídavné mená tvoria príponami -ový, -ný, ale aj -ňajší, resp. -ajší. Od názvu pondelok sú prídavné mená pondelkový aj pondelňajší, od názvu utorok sú prídavné mená utorkový aj utorňajší, od názvu streda je iba prídavné meno stredajší, od názvov štvrtok a piatok sú iba prídavné mená štvrtkový a piatkový, od názvu sobota sú prídavné mená sobotný aj sobotňajší, od názvu nedeľa sú prídavné mená nedeľný aj nedeľňajší. Všetky spomínané podoby prídavných mien sú spisovné, no ak od toho istého názvu dňa máme dve podoby prídavných mien, v oficiálnych prejavoch sa uprednostňujú podoby s príponou -ový, resp -ný, teda pondelkový, utorkový, sobotný, nedeľný.

erzet
16.09.11, 10:34
Nie zmetok, ale zmätok alebo nepodarok
V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovom zmetok písanom s písmenom e vo význame „narušenie normálneho chodu života, chaos; nesúlad, neporiadok“ aj vo význame „chybný výrobok“. Slovo zmetok písané s písmenom e však ani v jednom z uvedených významov nie je správne, lebo spisovná slovenčina také slovo nepozná. Vo význame „chaos; nesúlad, neporiadok“ je správne slovo zmätok písané s písmenom a s dvomi bodkami, napr. mať zmätok v duši, na ulicu bol zmätok. Vo význame „chybný výrobok“ je správne slovo nepodarok, napr. nepodarok si nik nekúpi, nepodarky znižujú dôveryhodnosť výrobcu.

erzet
19.09.11, 08:12
Používať a užívať
V slovenčine máme dve príbuzné slovesá používať a užívať, no každé z nich má iný význam, preto by sme ich nemali v reči zamieňať. Nedokonavé sloveso používať má význam „upotrebovať na istý cieľ“, napr. používať počítač, na pracovné cesty používať služobné auto. K nemu máme dokonavé sloveso použiť, napr. použiť priechod pre chodcov, použiť kvalitný papier. Nedokonavé sloveso užívať má predovšetkým význam „prijímať do žalúdka“, ale aj významy „prežívať vo veľkej miere“, „zažívať radosť z niečoho“, napr. užívať si života, užívať ovocie svojej práce. K nemu máme dokonavé sloveso užiť, napr. užiť kvapky, užiť si slnka.

erzet
19.09.11, 08:14
Spohotoviť
Najmä v odbornej jazykovej praxi sa začalo používať dokonavé sloveso spohotoviť s významom „uviesť do pohotovosti“, ktoré sa v našich slovníkoch zatiaľ neuvádza. Na webových stránkach sme ho našli napríklad v spojeniach spohotoviť systém, spohotoviť úkryty civilnej ochrany, spohotoviť špeciálnu skupinu, spohotoviť stavebné základne. O slovese spohotoviť treba konštatovať, že je utvorené v zhode so slovotvornými zákonitosťami platnými v spisovnej slovenčine, a to predponou s od prídavného mena pohotový. Podobne sú utvorené slovesá spochybniť, spresniť, scivilniť, skriviť atď.

erzet
19.09.11, 08:16
Nastavený čas nie je nadstavený čas
V jazykovej praxi môžeme niekedy počuť alebo čítať vyjadrenia vyhrali v nastavenom čase, prehrali až v nastavenom čase, hostia mohli v nastavenom čase vyrovnať, v ktorých sa vyskytuje príčastie nastavený. Ibaže príčastie nastavený má význam „pripravený na vykonávanie istej činnosti“ a o to v uvedených spojeniach nejde. V citovaných spojeniach sa malo použiť príčastie nadstavený s významom „pridaný k niečomu“. Spojenie nadstavený čas má význam „čas pridaný k normálnemu času navyše“ a stretáme sa s ním napríklad vo futbale. Správne teda je vyhrali v nadstavenom čase, prehrali až v nadstavenom čase, hostia mohli v nadstavenom čase vyrovnať.

erzet
19.09.11, 08:17
Trojstý, nie tristý
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami ako strelil trojstý gól, získal trojstý bod, oslavovali trojsté výročie, ale aj s vyjadreniami strelil tristý gól, získal tristý bod, oslavovali tristé výročie, v ktorých sa vyskytuje radová číslovka v dvoch rozličných podobách, v podobe trojstý aj v podobe tristý. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba trojstý, v ktorej prvej časti je číslovka tri v tvare troj- podobne ako v násobnej číslovke trojnásobný alebo v zložených prídavných menách trojdňový, trojciferný, trojradový, trojmocný a pod. Správne sú teda iba vyjadrenia strelil trojstý gól, získal trojstý bod, oslavovali trojsté výročie.

erzet
19.09.11, 08:19
Debna, nie bedna ani bedňa
Pri sledovaní hovorených prejavov, ale niekedy aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so slovom bedna, resp. bedňa, napr. drevená bedna, kovová bedňa, švédska bedňa. Slovo bedna ani jeho variantná podoba bedňa však nie sú spisovné, ale nárečové, vyskytujú sa v západoslovenských a miestami v stredoslovenských nárečiach. V spisovnej slovenčine sa na pomenovanie obalu v tvare hranola používa slovo debna. Správne teda je drevená debna, kovová debna. Telocvičné náradie v tvare debny sa správne volá švédska debna. Debna, nie bedna ani bedňa.

erzet
19.09.11, 08:23
Šijací stroj, nie šicí stroj
Rozliční predajcovia nezriedka ponúkajú šicie nite, šicie potreby, šicie stroje či šicie súpravy. V citovaných slovných spojeniach sa vyskytuje prídavné meno šicí, ktoré však nie je spisovné. Od slovesa šiť je prídavné meno náležite utvorené príponou -ací od tvaru tretej osoby jednotného čísla šije podobe ako od liať - leje je lejací, od stáť - stojí je stojací. Správne teda je šijacie nite, šijacie potreby, šijacie stroje, šijacie súpravy a aj predajcovia by pri ponuke výrobkov slúžiacich na šitie mali v názvoch týchto výrobkov používať prídavné meno šijací.

erzet
19.09.11, 08:26
Timko, gen. od Timka
V jazykovej praxi sa v tvare genitívu pri slovenských priezviskách zakončených na samohlásku o stretáme s podobami s príponou -a, ako je pri vzore chlap, ale niekedy aj s príponou -u, ako je pri vzore hrdina. Keďže sa všeobecné podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku o typu ujo, strýko, dedo, krstné mená typu Oto, Braňo, Ferko, cudzie priezviská typu Michelangelo, Ševčenko, Hugo skloňujú podľa vzoru chlap a v genitíve majú príponu -a, teda od uja, od strýka, od deda, od Ota, od Braňa, od Janka, od Michelangela, od Ševčenka, od Huga, je odôvodnené, aby aj slovenské priezviská zakončené na samohlásku o mali v genitíve príponu -a, teda Krasko – od Kraska, Timko – od Timka, Ferko – od Ferka.

erzet
19.09.11, 08:28
Podpora a podpera
V slovenčine máme dve príbuzné podstatné mená súvisiace so slovesami podpierať, podopierať. Sú to podstatné mená podpera a podpora. No kým podstatné meno podpera má iba význam „vec určená na podopieranie“, napr. drevená podpera, podstatné meno podpora má nielen význam „vec určená na podopieranie“, ale aj význam „posila, pomoc, opora“, napr. morálna podpora, delostrelecká podpora, a význam „peňažná výpomoc“, napr. sociálna podpora. Preto v súvislosti s vecou určenou na podopieranie je výhodné uprednostňovať jednovýznamové podstatné meno podpera.

erzet
19.09.11, 08:30
Pravopis názvov verejných priestranstiev
Názvy verejných priestranstiev, ako sú názvy ulíc, námestí, nábreží a pod., sú vlastné mená, preto na ich začiatku píšeme veľké začiatočné písmeno, napr. Stromová ulica, Štúrova ulica, Hviezdoslavovo námestie, Vajanského nábrežie. Niektoré názvy verejných priestranstiev majú na začiatku druhové označenie, t. j. slová ulica, námestie, nábrežie, a v druhej časti nezhodný genitívny prívlastok, napr. Ulica partizánov, Námestie Ľudovíta Štúra, Nábrežie Martina Rázusa. Aj v takom prípade píšeme názov s veľkým začiatočným písmenom na jeho úplnom začiatku, lebo celý názov je vlastným menom. Ak v druhej časti názvu je všeobecné meno, píše sa s malým začiatočným písmenom. Napríklad v názve Ulica partizánov píšeme v slove ulica veľké Ú a v slove partizánov malé p.

erzet
19.09.11, 08:32
Nie obtiažnosť, ale ťažkosť, namáhavosť, obťažnosť, zložitosť
Na vyjadrenie významu „vyžadujúci námahu, vyžadujúci veľa síl, vyžadujúci veľké úsilie“ máme prídavné mená ťažký, namáhavý, obťažný, zložitý, napr. ťažký úsek cesty, ťažké rozhodovanie, namáhavý výstup, obťažný terén, zložitý cvik. Od týchto prídavných mien sú príponou -osť utvorené podstatné mená ťažkosť, namáhavosť, obťažnosť, zložitosť, napr. ťažkosť rozhodovania, namáhavosť výstupu, obťažnosť terénu, zložitosť cviku. Niekedy môžeme počuť v takýchto a podobných spojeniach používať podstatné meno obtiažnosť. Táto podoba podstatného mena je však chybná, správna je iba podoba obťažnosť.

erzet
20.09.11, 08:36
Mrkva - dve mrkvy, nie mrkev, dve mrkve
Nielen v hovorených, ale aj v písomných prejavoch sa niekedy stretáme s používaním slova mrkev, napr. v spojeniach šalát z mrkve, strúhadlo na mrkev, dve mrkve, kilo mrkve. V spisovnej slovenčine sa však zelenina s oranžovočerveným koreňom volá mrkva. Podstatné meno ženského rodu mrkva sa skloňuje podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar mrkvy s ypsilonom na konci, v akuzatíve jednotného čísla má tvar mrkvu. Správne teda vravíme šalát z mrkvy, strúhadlo na mrkvu, dve mrkvy, kilo mrkvy.

erzet
20.09.11, 08:37
Manažér – dvaja manažéri, ale dva manažéry
Slovom manažér sa pomenúva vedúci riadiaci alebo organizačný pracovník vo výrobnom podniku či v nevýrobnej inštitúcii. Ako životné podstatné meno mužského rodu sa skloňuje podľa vzoru chlap, napr. bez manažéra, o dobrom manažérovi. V nominatíve množného čísla má tvar manažéri s mäkkým i na konci, napr. dvaja manažéri. Slovo manažér sa používa aj vo výpočtovej technike na pomenovanie súčasti programového vybavenia počítača určenej na správu súborov, pamätí a pod. V tomto význame sa slovo manažér skloňuje podľa neživotného vzoru dub a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar manažéry s ypsilonom na konci, ako je to pri neživotnom vzore dub, teda dva manažéry.

erzet
20.09.11, 08:38
Návod na používanie a návod na použitie
V jazykovej praxi sa stretáme s informatívnymi textami nazvanými návod na používanie, ale aj návod na použitie. Spisovná slovenčina sa vyznačuje tým, že na pomenovanie nezavŕšeného deja a opakovanej činnosti používa nedokonavé slovesá, ako je sloveso používať, napr. pri práci musíme používať ochranné pomôcky, na pomenovanie zavŕšeného deja a jednorazovej činnosti používa dokonavé slovesá, ako je sloveso použiť, napr. na ročné zúčtovanie možno použiť tzv. inteligentné elektronické formuláre. Ak sa nejaký výrobok môže použiť iba raz, možno informatívny text nazvať návod na použitie, ale ak sa text týka nejakého stroja, prístroja, pomôcky a pod., ktorá sa používa opakovane, takýto text treba nazvať návod na používanie.

erzet
20.09.11, 08:40
Šurany – Šuranec – Šurianka – šuriansky
Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno a prídavné meno od názvu mesta Šurany. Názov Šurany sa zaraďuje do početnej skupiny názvov miest a obcí zakončených na -any. Od takto zakončených názvov sa obyvateľské meno mužského rodu tvorí príponou -ec, napr. Topoľčany – Topoľčanec, Kraľovany – Kraľovanec a rovnako aj Šurany – Šuranec. V nominatíve množného čísla je tvar Šuranci ako Topoľčanci. Obyvateľské meno ženského rodu má podobu Šurianka s dvojhláskou ia ako Topoľčianka a prídavné meno sa tvorí príponou -iansky a má podobu šuriansky ako topoľčiansky.

erzet
20.09.11, 08:44
Euro – dve eurá – sto eur
Už vyše tri štvrte roka používame menovú jednotku Európskej únie euro, no mnohí naši spoluobčania majú s názvom euro problémy, ak ho používajú vo vetnej súvislosti. Niektorí ho skloňujú, iní ho neskloňujú. Keďže slovenčina patrí medzi jazyky, v ktorých sa názvy vecí skloňujú, ak nie sú nezvyčajne zakončené, skloňujeme aj názov euro, lebo je zakončený na samohlásku o, ako napr. slová mesto, slnko, depo, percento atď. Správne teda vravíme jedno euro, ale už dve eurá, tri eurá, štyri eurá, päť eur, desať eur, sto eur, tisíc eur. Ak hovoríme o stotinách tejto peňažnej jednotky, používame tvar genitívu eura, napr. Stojí to päť celých dvadsaťpäť stotín eura.

erzet
20.09.11, 08:45
Za siedmimi horami
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolinami... Tak sa začínajú mnohé naše rozprávky. Niektorí používatelia slovenčiny nevedia, či v číslovke siedmimi majú v predposlednej slabike napísať mäkké i, alebo tvrdé y. Keďže v tejto výpovedi ide o vyjadrenie počtu hôr a dolín, je tu základná číslovka a v základných číslovkách sa píše mäkké i. V spojeniach za siedmimi horami, za siedmimi dolinami píšeme mäkké i rovnako, ako ho píšeme napr. v slovných spojeniach s piatimi priateľmi, so šiestimi vozňami, s ôsmimi knihami, za desiatimi pretekármi, s dvadsiatimi aurami.

erzet
20.09.11, 08:47
Oddiel – v oddiele
Niektorým našim spoluobčanom robí problémy používanie podstatného mena oddiel vo vetnej súvislosti, preto si pripomenieme, ako sa toto slovo skloňuje. Podstatné meno oddiel je domáceho pôvodu a ako neživotné podstatné meno mužského rodu zakončené na tvrdú spoluhlásku l sa rovnako ako slovo diel skloňuje podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla má pádovú príponu -u, z oddielu, v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -e, v oddiele, v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, dva oddiely. Správne vravíme v športovom oddiele, vo vojenskom oddiele, v prvom oddiele.

erzet
20.09.11, 08:49
Špeciálna pedagogika – špeciálnopedagogický




Pri písaní zložených prídavných mien platí zásada, že takéto prídavné mená píšeme so spojovníkom, ak medzi jednotlivými časťami zloženého prídavného mena je priraďovací vzťah, napr. vedecko-popularizačný časopis, t. j. vedecký a zároveň popularizačný časopis. Ak medzi jednotlivými časťami prídavného mena je podraďovací vzťah, teda ak zložené prídavné meno vzniklo zo zduženého pomenovania, takéto prídavné meno píšeme bez spojovníka. Napríklad zložené prídavné meno špeciálnopedagogický vzniklo zo združeného pomenovania špeciálna pedagogika, preto ho píšeme ako jedno slovo bez spojovníka, napr. špeciálnopedagogický problém, špeciálnopedagogická prax.

erzet
20.09.11, 08:52
Záloh, záloha
V slovenčine máme príbuzné slová záloh a záloha. Kým podstatné meno mužského rodu záloh má iba význam „vec, ktorá sa majiteľovi vráti po splatení dlhu, po splnení istej úlohy a podobne“, napríklad vykúpiť hodinky zo zálohu; kto neuhádne, dá záloh, podstatné meno ženského rodu záloha má viacej významov. Po prvé má význam „zásoba, rezerva“, napríklad vytvoriť zálohu zo súboru, mať v zálohe ďalšie dôkazy, po druhé má význam „skupina osôb pripravených na nejakú činnosť“, napríklad vojenská záloha, pracovná záloha, po tretie ako hovorové slovo má význam „preddavok“, napríklad vybrať si zálohu, po štvrté má rovnaký význam ako slovo záloh, napríklad zobrať zálohu za fľaše, zložiť zálohu 100 eur.

erzet
20.09.11, 08:53
Sála – v troch sálach, nie sál – v troch sáloch
V rozličných prejavoch sa pri pomenovaní veľkej, priestrannej miestnosti určenej na verejné zhromaždenia, oslavy, predstavenia, ale aj akejkoľvek veľkej miestnosti, v ktorej sa vykonáva nejaká činnosť, nezriedka stretáme s používaním podstatného mena mužského rodu sál, napr. tanečný sál, prednáškový sál, pôrodný sál, v troch operačných sáloch. V spisovnej slovenčine však na pomenovanie takejto miestnosti používame podstatné meno ženského rodu sála. Správne teda vravíme tanečná sála, prednášková sála, pôrodná sála, vojsť do sály, stáť pred slávnostne vyzdobenou sálou, v troch operačných sálach.

erzet
21.09.11, 09:03
Nie vodítko, ale vodidlo
Už nie raz sme hovorili o tom, že slová zakončené na -tko, ktorými sa pomenúvajú rozličné nástroje, pomôcky a pod., nie sú spisovné, a preto nepatria do verejných jazykových prejavov. Medzi také slová patrí aj slovo vodítko, s ktorým sa často stretáme v spojeniach ako vodítko pre psa, kožené vodítko, výcvikové vodítko, ale aj vodítko na šitie lemov, vodítko vrtáka. Namiesto slova vodítko máme v spisovnej slovenčine slovo vodidlo utvorené od slovesa vodiť príponou -dlo. Správne teda vravíme vodidlo pre psa, kožené vodidlo, výcvikové vodidlo, vodidlo na šitie lemov, vodidlo vrtáka. Na pomenovanie pomôcky na vodenie psa môžeme použiť nielen slovo vodidlo, ale aj slovo vôdzka alebo slovo remienok.

erzet
21.09.11, 09:07
Ochranné rúška, nie ochranné rúšky
V súčasnosti sa hovorí o tom, že pred nakazením chrípkou sa treba chrániť sterilnou tkaninou zahaľujúcou dýchacie cesty. Takáto tkanina sa volá rúško, resp. ochranné rúško. Slovo rúško je podstatné meno stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto, napr. jednou z prevencií je aj nosenie rúška, nosiť ochranné rúško, na rúšku sú pásiky na jednoduchú fixáciu, dýchacie cesty musia byť prikryté sterilným rúškom, Ukrajine sme dodali ochranné rúška. Niekedy sa stretáme aj s používaním názvu uvedenej tkaniny ako podstatného mena ženského rodu v podobe ochranná rúška, v množnom čísle ochranné rúšky. V spisovnej slovenčine je však správny iba názov ochranné rúško, v množnom čísle ochranné rúška.

erzet
21.09.11, 09:09
Kravata a viazanka
Dostali sme otázku, ktoré zo slov kravata a viazanka sa má používať na pomenovanie odevného doplnku ku košeli, ktorý sa uväzuje okolo krku, a či sú obidve slová spisovné, t. j. vhodné do verejných rečových prejavov. Odpoveď na položenú otázku si každý záujemca môže nájsť napr. v Krátkom slovníku slovenského jazyka, kde sa dočíta, že obidve slová, kravata aj viazanka, majú rovnaký význam a sú spisovné. Závisí teda o hovoriaceho, ktoré z uvedených slov chce vo svojom jazykovom prejave použiť.

erzet
21.09.11, 09:11
Precitlivený, precitlivenosť, nie precitlivelý, precitlivelosť
Na označenie toho, kto je veľmi citlivý alebo čo je veľmi citlivé na niečo, sa stretáme aj s prídavným menom precitlivelý a s podstatným menom precitlivelosť, napr. má precitlivelý žalúdok, je veľmi precitlivelý, precitlivelosť organizmu, precitlivelosť pokožky, precitlivelosť na liek. V kodifikačných príručkách však tieto slová nenájdeme, v nich sa uvádza prídavné meno s príponou -ný, precitlivený, príslovka precitlivene a podstatné meno precitlivenosť a tieto slová by sme mali používať vo verejných rečových prejavoch. Mali by sme teda vravieť má precitlivený žalúdok, je veľmi precitlivený, reaguje precitlivene, precitlivenosť organizmu, precitlivenosť pokožky, precitlivenosť na liek.

erzet
21.09.11, 09:12
Nie madlo, ale držadlo, rúčka, rukoväť
Niektorí naši predajcovia ponúkajú madlá, napr. nábytkové madlo, kúpeľňové madlo, madlo na zábradlie, madlo kufra. Na internete sme sa dočítali, že madlo sa napríklad používa ako opora pri vchádzaní do vane a vychádzaní z nej. Slovo madlo však nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, pre nás je motivačne nepriezračné a do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostalo z českých propagačných materiálov. Na pomenovanie prostriedku či súčiastky na držanie máme slová držadlo a rúčka, teda nábytkové držadlo, kúpeľňové držadlo, držadlo na zábradlie, rúčka kufra. V istých súvislostiach môžeme používať aj slovo rukoväť, napr. rukoväť palice.

erzet
21.09.11, 09:13
Dupľovaný je dvojitý, zdvojený, dvojnásobný
Dostali sme otázku, ako je to so slovom dupľovaný, či je spisovné, či sa môže používať bez obmedzenia, alebo sa jeho používanie obmedzuje na isté komunikačné situácie. V našich slovníkoch sa prídavné meno dupľovaný hodnotí ako hovorové, to značí, že je to spisovné slovo príznačné pre živú, neoficiálnu, najmä hovorenú komunikáciu, nepatrí však do oficiálnych textov, do oficiálnej úradnej komunikácie. V takýchto komunikačných situáciách treba siahnuť za slovami dvojitý, zdvojený, dvojnásobný, napr. dvojité dvere, zdvojená podlaha, dvojnásobná dávka.

erzet
21.09.11, 09:15
Banská Bystrica - z Banskej Bystrice
Podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska c, sa skloňujú podľa vzoru ulica. V genitíve jednotného čísla je pri tomto vzore pádová prípona -e, z ulice. Podľa vzoru ulica skloňujeme aj druhú časť názvov miest Banská Bystrica a Považská Bystrica, teda slovo Bystrica. Tvar genitívu týchto názvov je Banskej Bystrice, Považskej Bystrice. Správne teda vravíme ísť do Banskej Bystrice, vrátiť sa z Považskej Bystrice, futbalisti Banskej Bystrice, hráčky Považskej Bystrice, neďaleko Banskej Bystrice, blízko Považskej Bystrice.

erzet
21.09.11, 09:17
Trenčianska Turná - turniansky i trenčianskoturniansky
Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno od názvu obce Trenčianska Turná. Uvedený názov sa skladá z dvoch častí, z prídavného mena Trenčianska a zo slova Turná, ktoré má takisto formu prídavného mena, preto sa obidve časti názvu skloňujú ako prídavné mená ženského rodu, teda z Trenčianskej Turnej, Trenčiansku Turnú, o Trenčianskej Turnej, za Trenčianskou Turnou. Prídavné meno môžeme utvoriť iba z druhej časti názvu, vtedy má podobu turniansky, ale aj z celého názvu, vtedy má podoby trenčianskoturniansky. V jazykovej praxi sa zvyčajne používa kratšia podoba turniansky.

erzet
21.09.11, 09:18
Věhlasný nie je vyhlásený
Niekedy môžeme počuť alebo čítať aj takéto vyjadrenia: je to vyhlásený bojovník, mesto je vyhľadávané pre svoje vyhlásené krčmičky. V takýchto vyjadreniach ich autori siahli za veľmi nepodareným prekladom českého prídavného mena věhlasný. Z českých slovníkov sa môžeme dozvedieť, že věhlasný je všeobecne známy, slávny. V slovenčine môžeme na označenie toho, o kom alebo o čom sa veľa najmä v dobrom hovorí, použiť prídavné mená chýrny, chýrečný, vychýrený, známy, povestný, ale aj slávny, preslávený, svetoznámy. Vyjadrenia spomenuté na začiatku môžu mať napríklad takúto podobu: je to známy bojovník, mesto je vyhľadávané pre svoje vychýrené krčmičky.

erzet
21.09.11, 09:19
Návesť pred križovatkou, nie návestie
V jazykovej praxi sa občas stretáme so slovnými spojeniami návestie pred križovatkou, svetelné návestie, neónové návestie. Podstatné meno stredného rodu návestie nezachytávajú ani Pravidlá slovenského pravopisu, ani Krátky slovník slovenského jazyka, v nich nájdeme iba podstatné meno ženského rodu návesť. Slovo návesť sa ako termín používa v dopravnej terminológii a aj vo vyhláške o cestnej premávke napríklad ako pomenovanie značky návesť pred križovatkou, návesť pred obchádzkou. Aj v ďalších spojeniach, ktoré sme citovali, treba používať slovo návesť, teda svetelná návesť, neónová návesť.

erzet
21.09.11, 09:21
Kanál – v kanáli, odtokové kanály
Neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -ál, ktoré majú pôvod v iných jazykoch, ako sú areál, materiál, skloňujeme podľa vzoru dub a v nominatíve množného čísla majú pádovú príponu tvrdé -y, športové areály, škodlivé materiály, odtokové kanály. V lokáli jednotného čísla nemajú však pádovú príponu -e, ako je pri vzore dub, ale pádovú príponu mäkké -i, ako je pri vzore stroj, teda v športovom areáli, o škodlivom materiáli. Do tejto skupiny slov patrí aj podstatné meno kanál, ktoré má v lokáli jednotného čísla takisto príponu mäkké -i, napr. v odtokovom kanáli, na druhom kanáli.

erzet
21.09.11, 09:23
Územnosprávne členenie
V slovenčine platí zásada, že zložené prídavné mená, ktoré vznikli zo združených pomenovaní, t. j. zo spojenia prídavného mena s nadradeným podstatným menom, píšeme ako jedno slovo bez spojovníka. Zo slovného spojenia územná správa sa utvorilo zložené prídavné meno územnosprávny s významom „týkajúci sa územnej správy“, ktoré takisto píšeme ako jedno slovo bez spojovníka. Aj v slovných spojeniach územnosprávny celok, územnosprávny princíp, územnosprávna jednotka, územnosprávne členenie, územnosprávne usporiadanie prídavné meno územnosprávny píšeme ako jedno slovo bez spojovníka, lebo ide o celok, princíp, jednotku, členenie, usporiadanie z hľadiska územnej správy.

erzet
21.09.11, 09:25
Rod a skloňovanie názvu Jaroslavľ
V uplynulých dňoch po havárii lietadla s hráčmi ruského hokejového klubu Lokomotiv Jaroslavľ sa často používal názov ruského mesta Jaroslavľ. Autori informácií o havárii však neboli jednotní v tom, akého rodu je názov Jaroslavľ, podľa akého vzoru sa skloňuje a aké sú tvary v jednotlivých pádoch. Stretli sme sa totiž s vyjadreniami v ruskom Jaroslavli (vysl. Jaroslavľi), ale aj v ruskej Jaroslavli, hokejisti Jaroslavľa, ale aj hokejisti Jaroslavľu, hokejisti Jaroslavli, hokejisti Jaroslavle. Názov Jaroslavľ je v slovenčine mužského rodu a pravidelne sa skloňuje podľa vzoru stroj. V genitíve má tvar Jaroslavľa, v lokáli tvar Jaroslavli (vysl. Jaroslavľi). Správne je hokejisti ruského Jaroslavľa, v ruskom Jaroslavli (vysl. Jaroslavľi).

erzet
22.09.11, 09:14
Dvojčatá, trojčatá a dvojičky, trojičky
Dve deti jednej matky narodené naraz sa volajú dvojčatá, niekedy aj dvojčence, jedno z tých detí je dvojča. Tri takto narodené deti sú trojčatá. Popri pomenovaniach dvojčatá, trojčatá sa v reči stretáme aj s pomenovaniami dvojičky, trojičky. No kým pomenovania dvojčatá, trojčatá sú spisovné, štylisticky neutrálne slová vhodné na používanie v akejkoľvek komunikačnej situácii, pomenovania dvojičky, trojičky sú štylisticky príznakové, hovorové slová a ich využívanie je obmedzené na neoficiálnu, najmä na súkromnú komunikáciu. Z neutrálnych pomenovaní dvojčatá, trojčatá máme utvorené aj zdrobnené podoby dvojčiatka, trojčiatka, ktoré často majú príznak expresívnosti.

erzet
22.09.11, 09:18
Čiastka k úhrade?
Nezriedka sa na rozličných faktúrach stretáme s vyjadrením Čiastka k úhrade, ktorým nám predajca tovaru alebo poskytovateľ služby oznamuje, koľko máme zaplatiť za tovar alebo poskytnutú službu. V tomto stručnom vyjadrení sa vyskytujú dva nedostatky z hľadiska jazykovej kultúry. Po prvé namiesto slova čiastka v uvedenom kontexte je vhodnejšie používať slovo suma a po druhé namiesto predložkového spojenia k úhrade je primerané použiť väzbu s predložkou na a s podstatným menom úhrada v akuzatíve, teda predložkové spojenie na úhradu. Informácia na faktúre by mala teda vyzerať takto: Suma na úhradu.

erzet
22.09.11, 09:24
Mal zavraždiť podnikateľa?
Sloveso mať má viacero významov, okrem iného v spojení s neurčitkom slovesa vyjadruje povinnosť, nevyhnutnosť, potrebnosť, napr. má sa učiť, mal ísť nakúpiť. V ostatnom čase sa čoraz častejšie stretáme s vyjadreniami typu mal zavraždiť podnikateľa. Takýmito vyjadreniami sa však nenaznačuje povinnosť, nevyhnutnosť, čo by napokon bolo až cynické, ale sa chce naznačiť, že niekto urobil niečo zlé, čo však zatiaľ nie je definitívne potvrdené. V takom prípade by sme nemali siahať za slovesom mať, ale by sme mali používať časticu údajne alebo časticu vraj, teda údajne zavraždil podnikateľa, vraj ukradol sto eur. Iná možnosť je vyjadriť obsah výpovede opisne s vedľajšou vetou, napr. je podozrivý, že zavraždil podnikateľa.

erzet
22.09.11, 09:32
Predať zodpovednosť?
Nedávno sme počuli informáciu, že USA predajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Pri počutí takejto informácie by sme sa mohli spýtať, za koľko dolárov USA predajú zodpovednosť, lebo v slovenčine sloveso predať má význam „dať, odovzdať za peniaze“. No v citovanej výpovedi o nič také nejde, preto sa malo použiť sloveso odovzdať, teda USA odovzdajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Tí, čo používajú sloveso predať v situácii, keď nejde o odovzdanie niečoho za peniaze, sú pravdepodobne ovplyvnení češtinou, v ktorej sú však dve slovesá, sloveso předat s významom „odovzdať“ a sloveso prodat s významom „odovzdať za peniaze“, no v slovenčine sloveso predať má iba význam „odovzdať za peniaze“.

erzet
22.09.11, 09:34
Klient – klientmi, nie klientami
Podstatné mená mužského rodu zakončené na skupinu spoluhlások nt, či už ide o životné podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru chlap, ako sú slová asistent, klient, pacient, referent, študent, alebo o neživotné podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, ako sú argument, eurocent, ornament, patent, majú v inštrumentáli množného čísla pádovú príponu -mi. Správne teda vravíme s odbornými asistentmi, s našimi klientmi, s ťažkými pacientmi, s bezpečnostnými referentmi, s vysokoškolskými študentmi, s vecnými argumentmi, s piatimi eurocentmi, s farebnými ornamentmi, s novými patentmi.

erzet
22.09.11, 09:36
Zámená vám, vás, váš v korešpondencii
Medzi časté otázky, ktoré dostávame od poslucháčov, patrí aj otázka, s akým začiatočným písmenom sa majú písať zámená vy, vás, vám, váš v korešpondencii. V platných Pravidlách slovenského pravopisu sa v kapitole Veľké písmená na znak úcty okrem iného uvádza, že veľké začiatočné písmeno sa píše v priamom písomnom styku v tvaroch zámen Vy, Váš, ak sa vzťahujú na individuálneho, ale aj kolektívneho adresáta. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vaša, Vašej atď. píšeme v klasických listoch, ale aj v korešpondencii posielanej elektronickou poštou, teda v e-mailoch, vždy s veľkým začiatočným písmenom.

erzet
22.09.11, 09:38
Ušlý zisk, ušlý zárobok?
V jazykových prejavoch sa nezriedka môžeme stretnúť so slovnými spojeniami ušlý zisk, ušlý zárobok, v ktorých je prídavné meno ušlý. Prídavné meno ušlý však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a naše kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. V spisovnej slovenčine máme príčastie uniknutý s významom „ktorý unikol“ a ktoré je utvorené od slovesa uniknúť. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa jeden z významov slovesa uniknúť vysvetľuje slovami „byť pre niekoho stratený, neuskutočniť sa“ a pri ňom sa ako príklady uvádzajú slovné spojenia unikol mu zisk, unikol mu zárobok. Podľa toho zisk alebo zárobok, ktorý unikol, môžeme nazývať uniknutý zisk, uniknutý zárobok.

erzet
22.09.11, 09:41
Vo vode bol vír a nad ním letel výr...
V slovenčine máme slovo vír s významom „prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi“, ktoré píšeme s mäkkým í, a slovo výr s významom „druh veľkej sovy“, ktoré píšeme s tvrdým ý. Často dostávame otázku, s akým í sa má slovo víry napísať vo vete Vo vode bol vír a nad ním letel výr a zrazu oba „víry“ zmizli. Treba povedať, že takáto veta je nezmyselná. My ju síce môžeme vysloviť, ale nie v takejto podobe napísať. Túto nezmyselnú vetu môžeme prirovnať k vete, v ktorej by sme chceli jedným spoločným slovom nahradiť slová krútňava a vták. Druhá časť uvedenej vety môže mať podobu a zrazu vír aj výr zmizli podobne ako vo výpovedi a zrazu krútňava aj vták zmizli, pričom prvé slovo vír napíšeme s mäkkým í a druhé slovo výr napíšeme s tvrdým ý.

erzet
22.09.11, 09:43
Nás profesor učil, že: "výr s tvrdým, je sova s ypsilonom".

erzet
22.09.11, 09:45
Príjemné prežitie vianočných sviatkov
Slovo Vianoce, keďže ide o oficiálny názov sviatkov, teda o vlastné meno, píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Ak namiesto oficiálneho názvu Vianoce použijeme slovné spojenie vianočné sviatky, prídavné meno vianočný napíšeme s malým začiatočným písmenom, lebo to už nie je oficiálny názov uvedených sviatkov. Aj v textoch, ktoré píšeme na vianočných pozdravoch, teda v želaniach pokojné vianočné sviatky či príjemné prežitie vianočných sviatkov, prídavné meno vianočné, resp. vianočných napíšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
22.09.11, 09:47
Prepáčte, zrejme to tu už je viac krát, ale opakovanie je matka múdrosti a verím, že to zopakujú aj pred tohtoročnými sviatkami.

erzet
22.09.11, 09:49
Vianočný stromček – vianočné stromčeky
V spisovnej slovenčine zdrobnenina od slova strom má podobu stromček, v množnom čísle stromčeky, podobne ako od slov dar a dom máme zdrobneniny darček a domček, v množnom čísle darčeky a domčeky. V jazykovej praxi sa stretáme aj so slovom stromky. Slovo stromky je tvarom nominatívu a akuzatívu množného čísla nárečových slov stromek, resp. stromok. Spisovné sú však iba podoby stromček, v množnom čísle stromčeky, preto jedličku, smriečok či borovicu, ktorými si ozdobujeme príbytky v čase Vianoc, nazývajme vianočný stromček, v množnom čísle vianočné stromčeky.

erzet
22.09.11, 09:50
Tak isto ako minikomentár k príspevku 1447

erzet
22.09.11, 09:52
Kapor – predávať kapry
Pomenovania zvierat mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa životného vzoru chlap, napr. kamzík – o kamzíkovi, kapor – o kaprovi, medveď – o medveďovi, v množnom čísle podľa neživotného vzoru dub, ak sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, napr. kamzíky, jastraby, a podľa vzoru stroj, ak sú zakončené na mäkkú spoluhlásku, napr. medvede. Názvy bobor, kapor, zubor sú zakončené na obojakú spoluhlásku r, skloňujú sa podľa vzoru dub a v nominatíve a akuzatíve množného čísla majú pádovú príponu tvrdé y, dva bobry, chytať kapry, chovať zubry. Podľa toho v spisovnej slovenčine správne vravíme vianočné kapry, predávať kapry, kúpiť dva kapry.

Nella_2
22.09.11, 11:16
Vo vode bol vír a nad ním letel výr...
V slovenčine máme slovo vír s významom „prudký pohyb vody alebo vzduchu okolo zvislej osi“, ktoré píšeme s mäkkým í, a slovo výr s významom „druh veľkej sovy“, ktoré píšeme s tvrdým ý. Často dostávame otázku, s akým í sa má slovo víry napísať vo vete Vo vode bol vír a nad ním letel výr a zrazu oba „víry“ zmizli. Treba povedať, že takáto veta je nezmyselná. My ju síce môžeme vysloviť, ale nie v takejto podobe napísať. Túto nezmyselnú vetu môžeme prirovnať k vete, v ktorej by sme chceli jedným spoločným slovom nahradiť slová krútňava a vták. Druhá časť uvedenej vety môže mať podobu a zrazu vír aj výr zmizli podobne ako vo výpovedi a zrazu krútňava aj vták zmizli, pričom prvé slovo vír napíšeme s mäkkým í a druhé slovo výr napíšeme s tvrdým ý.

Obľúbený chyták nášho slovenčinára (a zrejme viacerých). :)

Nella_2
22.09.11, 11:19
Predať zodpovednosť?
Nedávno sme počuli informáciu, že USA predajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Pri počutí takejto informácie by sme sa mohli spýtať, za koľko dolárov USA predajú zodpovednosť, lebo v slovenčine sloveso predať má význam „dať, odovzdať za peniaze“. No v citovanej výpovedi o nič také nejde, preto sa malo použiť sloveso odovzdať, teda USA odovzdajú zodpovednosť za situáciu v krajine afganskej vláde. Tí, čo používajú sloveso predať v situácii, keď nejde o odovzdanie niečoho za peniaze, sú pravdepodobne ovplyvnení češtinou, v ktorej sú však dve slovesá, sloveso předat s významom „odovzdať“ a sloveso prodat s významom „odovzdať za peniaze“, no v slovenčine sloveso predať má iba význam „odovzdať za peniaze“.

Ktovie, možno tú zodpovednosť naozaj predali za peniaze. :D

Nella_2
22.09.11, 11:25
Ušlý zisk, ušlý zárobok?
V jazykových prejavoch sa nezriedka môžeme stretnúť so slovnými spojeniami ušlý zisk, ušlý zárobok, v ktorých je prídavné meno ušlý. Prídavné meno ušlý však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a naše kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. V spisovnej slovenčine máme príčastie uniknutý s významom „ktorý unikol“ a ktoré je utvorené od slovesa uniknúť. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa jeden z významov slovesa uniknúť vysvetľuje slovami „byť pre niekoho stratený, neuskutočniť sa“ a pri ňom sa ako príklady uvádzajú slovné spojenia unikol mu zisk, unikol mu zárobok. Podľa toho zisk alebo zárobok, ktorý unikol, môžeme nazývať uniknutý zisk, uniknutý zárobok.

zase čechizmus...a veeeeľmi rozšírený v rôznych zákonoch, poistných zmluvách...

ivuliatko
23.09.11, 00:15
Obľúbený chyták nášho slovenčinára (a zrejme viacerých). :)

Autentický výrok jedného ôsmaka:
- Pančelka, v slove výchor má byt ypsilon, šak to je tá sova!

Nella_2
23.09.11, 07:31
má v tom chlapec prehľad :D:D:D

erzet
23.09.11, 08:59
Nový rok a nový rok
Slovné spojenie Nový rok píšeme s veľkým začiatočným písmenom, keď máme na mysli prvý deň v roku, prvý január, lebo ide o oficiálny názov sviatku, ktorý sa zaraďuje medzi vlastné mená. V textoch, ktoré píšeme na novoročných pozdravoch, teda v želaniach veľa šťastia v novom roku, všetko dobré v novom roku a pod., však nemáme na mysli iba jeden deň, ktorý pripadá na prvého januára, ale celý nasledujúci rok, preto prídavné meno nový v spojení v novom roku napíšeme s malým začiatočným písmenom.

erzet
23.09.11, 09:00
Spoločné pomenovanie rodiny
Mnohí používatelia slovenčiny si často kladú otázku, ako sa majú pomenovať príslušníci jednej rodiny. V slovenčine nominatív množného čísla od priezvisk tvoríme príponou -ovia, napr. Novák – dvaja Novákovia, podobne aj Benka – Benkovia, Jurčo – Jurčovia. Tieto tvary používame vtedy, keď chceme označiť niekoľko príbuzných alebo nepríbuzných osôb s rovnakým priezviskom. Na označenie príslušníkov jednej rodiny však používame tvary zakončené na príponu -ovci, napr. Novákovci, Benkovci, Jurčovci. Tieto tvary môžeme používať aj v listoch, na pohľadniciach a na rozličných pozdravoch pri podpisovaní, a to v podobe Novákovci alebo rodina Novákovcov.

erzet
23.09.11, 09:02
Tovar máme skladom?
Slovo sklad má význam „miesto alebo priestor na uloženie zásob tovaru, surovín, materiálu a pod., skladisko“, napr. sklad tovaru, sklad potravín, sklad dreva. Okrem toho slovo sklad má aj význam „uložené zásoby“. V rozličných propagačných materiáloch sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami typu tovar máme skladom, ponuka tovaru skladom, v ktorých je slovo sklad v tvare inštrumentálu jednotného čísla. Takéto vyjadrenia nie sú spisovné, namiesto tvaru inštrumentálu skladom je v nich primerané používať predložkové spojenie na sklade, teda tovar máme na sklade, ponúkaný tovar je na sklade.

erzet
23.09.11, 09:04
Kde sa tieto novotvary viet a slov zobrali?

erzet
23.09.11, 09:06
Záleží na tom
V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami typu záleží od výkonu, záleží od počasia, záleží od rozpočtu, bude záležať od výsledkov vyšetrení, v ktorých je pri slovese záležať predložka od a podstatné meno v tvare genitívu. V spisovnej slovenčine sa však sloveso záležať viaže s predložkou na a s podstatným menom v tvare lokálu. Táto väzba sa uvádza aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktoré sú kodifikačnými príručkami. Podľa toho je správne záleží na výkone, záleží na počasí, záleží na rozpočte, bude záležať na výsledkoch vyšetrení.

erzet
23.09.11, 09:08
Vyspraviť omietku?
Nielen v hovorených prejavoch, ale aj v písaných textoch sa môžeme stretnúť so spojeniami typu vyspraviť omietku, vyspraviť výtlky na ceste, vyspraviť trhliny, vyspraviť nerovnosti. V nich sa vyskytuje sloveso vyspraviť, ktoré však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Na vyjadrenie významu „uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením poškodenia“ máme v spisovnej slovenčine sloveso opraviť. Sloveso opraviť je vhodné používať aj v spojeniach typu opraviť omietku, opraviť výtlky na ceste, opraviť trhliny, opraviť nerovnosti.

erzet
23.09.11, 09:08
Vyskladať paušál. Aj word to podčiarkuje, ako nesprávne.

erzet
23.09.11, 09:10
Štvorčatá, pätorčatá, šestorčatá
Na označenie štyroch detí jednej matky narodených naraz používame slovo štvorčatá, jedno z týchto detí je štvorča. Päť takto narodených detí sú pätorčatá, šesť takto narodených detí sú šestorčatá. Popri slove štvorčatá sa niekedy môžeme stretnúť aj so slovom štvoričky. Kým slovo štvorčatá je spisovné a neutrálne, slovo štvoričky je príznakové a jeho využívanie je obmedzené na neoficiálnu, súkromnú komunikáciu. Slová štvorčatá, pätorčatá, šestorčatá nepoužívame iba na označenie naraz narodených detí jednej matky, ale aj na pomenovanie naraz narodených zvieracích mláďat, napr. kozie štvorčatá, medvedie pätorčatá.

Nella_2
23.09.11, 09:11
Tovar máme skladom?
Slovo sklad má význam „miesto alebo priestor na uloženie zásob tovaru, surovín, materiálu a pod., skladisko“, napr. sklad tovaru, sklad potravín, sklad dreva. Okrem toho slovo sklad má aj význam „uložené zásoby“. V rozličných propagačných materiáloch sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami typu tovar máme skladom, ponuka tovaru skladom, v ktorých je slovo sklad v tvare inštrumentálu jednotného čísla. Takéto vyjadrenia nie sú spisovné, namiesto tvaru inštrumentálu skladom je v nich primerané používať predložkové spojenie na sklade, teda tovar máme na sklade, ponúkaný tovar je na sklade.

To je asi prevzaté z češtiny... "zboží máme skladem"... ale či je to u nich spisovné, to netuším

erzet
23.09.11, 09:13
Tiež asi nie

erzet
23.09.11, 09:15
Dať si ušiť oblek, nie nechať si ušiť oblek
V rečovej praxi sa nezriedka stretáme s vyjadreniami typu nechám si ušiť oblek, nechala si vyčistiť šaty, nechal si opraviť auto, nechali si postaviť rodinný dom. Sloveso nechať má viacero významov, ale vo význame „postarať sa, zariadiť, aby sa niečo urobilo“, ako je to v citovaných spojeniach, nie je vhodné používať sloveso nechať. Namiesto neho by sme mali siahnuť za slovesom dať, teda dám si ušiť oblek, dala si vyčistiť šaty, dal si opraviť auto, dali si postaviť rodinný dom.

erzet
23.09.11, 09:16
Bez chýb, bez nedostatkov, nie bez závad
Často počujeme, že niečo nemá závady, že niečo je bez závad, resp. že niečo má skryté závady, že na látke sú viditeľné závady, že na stroji je závada. Podstatné meno závada však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Na vyjadrenie významu „porušenie niečoho, porušenie povrchu niečoho, poškodenie niečoho, negatívna vlastnosť“ máme v spisovnej slovenčine slová chyba, kaz, nedostatok, porucha, teda poznáme skryté chyby či skryté nedostatky, na látke sú viditeľné kazy, na stroji je porucha a rovnako aj niečo môže byť bez chýb, bez nedostatkov, niečo nemá chyby, nemá nedostatky.

erzet
23.09.11, 09:18
Začať a začať sa
Slovesá začať a začínať musia mať v rámci vety pri sebe vyjadrený predmet v akuzatíve, napr. začať, začínať prednášku, začať, začínať rokovanie. Ak pri slovesách začať a začínať nemáme vyjadrený konkrétny predmet v akuzatíve, mali by sme pri nich použiť zvratné sa, teda mali by sme použiť zvratné podoby začať sa a začínať sa, napr. prednáška sa začala, prednáška sa začína, rokovanie sa začalo, rokovanie sa začína. Podobne správne vravíme predstavenie sa začína, vyučovanie sa začalo, prázdniny sa začali, výkopové práce sa začali.

erzet
23.09.11, 09:26
Akého rodu je slovo sylaby?
Dostali sme otázku, akého rodu je slovo sylaby. Odpoveď na ňu nie je jednoznačná, lebo slovo sylaby, ktoré je tvarom nominatívu množného čísla, môže byť ženského rodu alebo mužského rodu, a to v závislosti od významu slova. V slovenčine totiž máme slovo sylaba ako podstatné meno ženského rodu, ktoré má pôvod v gréčtine a ktorým sa pomenúva slabika, ale máme aj slovo sylabus ako podstatné meno mužského rodu, ktoré má takisto pôvod v gréčtine a ktorým sa pomenúva stručný prehľad, výťah, napr. vysokoškolských prednášok. Ak teda máme na mysli výťah z vysokoškolských prednášok, používame podstatné meno mužského rodu sylabus, ktoré má v množnom čísle tieto tvary: sylaby, bez sylabov, sylabom, o sylaboch, so sylabmi.

erzet
23.09.11, 12:56
Práve pán Hrabko, v SRo povedal: "odbáčame od témy". Fakt pekné.

Nella_2
23.09.11, 13:01
:D:rolleyes::eek::mee: čo k tomu dodať...

ivuliatko
23.09.11, 17:21
Záleží na tom
V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami typu záleží od výkonu, záleží od počasia, záleží od rozpočtu, bude záležať od výsledkov vyšetrení, v ktorých je pri slovese záležať predložka od a podstatné meno v tvare genitívu. V spisovnej slovenčine sa však sloveso záležať viaže s predložkou na a s podstatným menom v tvare lokálu. Táto väzba sa uvádza aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktoré sú kodifikačnými príručkami. Podľa toho je správne záleží na výkone, záleží na počasí, záleží na rozpočte, bude záležať na výsledkoch vyšetrení.
Často sa nesprávne zamieňajú predložky pred slovami "závisieť" a "záležať" - napr. je závislý na drogách, záleží od vás a pod. Aj vo výklade lekárne som videla reklamu na nejakú "liečbu závislosti na nikotíne". Správne má byť "závislosť od nikotínu. od drog... atď."

erzet
27.09.11, 08:49
Škodca a škodkyňa


Dostali sme otázku, či podstatné meno mužského rodu škodca má aj prechýlenú podobu ženského rodu. Na označenie toho, kto spôsobuje alebo spôsobil škodu, sa bežne používa podstatné meno mužského rodu škodca, aj keď ide o činiteľa deja ženského rodu. Pomenovanie ženského rodu sa v našich slovníkoch zatiaľ nezaznačuje, no v jazykovej praxi sa už začalo používať v podobe škodkyňa. Možno sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Slovo škodkyňa je pravidelne utvorené podľa modelu sudca – sudkyňa, správca – správkyňa, sprievodca – sprievodkyňa. Keďže slovo škodkyňa je správne utvorené, patrí medzi spisovné slová, zatiaľ však s príznakom zriedkavosti.

erzet
27.09.11, 08:52
Nie cykličnosť, ale cyklickosť
V jazykovej praxi sa občas stretáme so slovnými spojeniami typu cykličnosť opráv, cykličnosť vývoja, cykličnosť porúch, cykličnosť klimatických procesov. V nich sa vyskytuje podstatné meno cykličnosť utvorené príponou -osť od prídavného mena cykličný, ibaže také prídavné meno spisovná slovenčina nepozná. V slovenčine na vyjadrenie významu „opakujúci sa v cykloch, t. j. zvyčajne v pravidelne sa opakujúcich intervaloch“ máme prídavné meno cyklický a od neho utvorené podstatné meno má podobu cyklickosť. Správne teda je: cyklickosť opráv, cyklickosť vývoja, cyklickosť porúch, cyklickosť klimatických procesov.

erzet
27.09.11, 08:58
E-mail, mejl - v e-maile, v mejle
Na označenie elektronickej pošty používame z angličtiny prevzatý výraz e-mail (vysl. imejl), ktorý sa píše s písmenom e na začiatku, so spojovníkom a s písmenami a a i v druhej časti slova. Okrem pôvodnej anglickej podoby používame aj zdomácnenú podobu mejl, ktorá sa píše v zhode s výslovnosťou s písmenami e a j. Obidve podoby sú podstatné mená mužského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla majú tvar s príponou -u, z e-mailu (vysl. z imejlu), z mejlu, v lokáli jednotného čísla majú tvar s príponou -e, v poslednom e-maile (vysl. imejle), o novom mejle a v nominatíve množného čísla majú tvar s príponou tvrdé -y, dva e-maily (vysl. imejli), tri mejly.

erzet
27.09.11, 09:00
Dúchareň
Súčasťou čistiarne odpadových vôd je aj osobitná miestnosť, v ktorej sú umiestnené dúchadlá, t. j. osobitné zariadenia na vháňanie vzduchu do odpadových vôd na ich prevzdušňovanie. Takáto miestnosť sa nazýva dúchareň. Podstatné meno dúchareň je utvorené od slovesa dúchať s významom „viať, duť, fúkať“ príponou -areň, ktorou sa tvoria názvy miesta. Naše jazykové príručky slovo dúchareň zatiaľ nezaznačujú, lebo ide o nové slovo. Slovo dúchareň však patrí medzi spisovné jazykové prostriedky podobne ako slová frézareň, lúpareň, súkareň, žíhareň.

erzet
27.09.11, 09:03
Zmocnenec - zmocnenkyňa, splnomocnenec - splnomocnenkyňa
Najmä v odbornej jazykovej praxi sa stretáme so slovom zmocnenec na pomenovanie osoby, ktorá je poverená konať v mene niekoho. Podstatné meno zmocnenec je utvorené príponou -ec od trpného príčastia, resp. prídavného mena zmocnený a to od slovesa zmocniť s významom „poveriť niekoho konať v mene niekoho iného, splnomocniť“. Synonymom slova zmocnenec je podstatné meno splnomocnenec. Ak funkciu zmocnenca vykonáva žena, na jej pomenovanie máme prechýlenú podobu zmocnenkyňa, podobne ako od slova splnomocnenec je splnomocnenkyňa, od poslanec je poslankyňa, od vyslanec je vyslankyňa.

erzet
27.09.11, 09:05
Vyšehradská štvorka
V súčasnosti nezriedka počujeme názov Vyšehradská štvorka, ktorým sa pomenúva spoločenstvo štyroch stredoeurópskych štátov Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, ktoré vzniklo na základe politickej dohody podpísanej v severomaďarskom meste Vyšehrad. Popri podobe Vyšehradská štvorka sa niekedy stretáme aj s podobou Visegrádska štvorka (vysl. višegrádska), pričom sa prídavné meno zapisuje s mäkkým i a s písmenom s podľa zásad maďarského pravopisu. V slovenčine je však správne používať slovenskú podobu názvu Vyšehradská štvorka, ktorá sa zapisuje s tvrdým y a s písmenom š.

erzet
27.09.11, 09:13
Vancouver – výslovnosť, skloňovanie a odvodené slová
O niekoľko dní sa začnú 21. zimné olympijské hry v kanadskom meste Vancouver (vysl. venkúver). V angličtine sa názov tohto mesta vyslovuje (venkúvr), v slovenčine sa však ustálila výslovnosť so zachovaním samohlásky e, teda (venkúver). Pri skloňovaní názvu Vancouver (vysl. venkúver) sa samohláska e spravidla zachováva. V genitíve má tvar s príponou -u, z Vancouveru (vysl. venkúveru), ale zriedkavo aj s príponu -a, z Vancouvera (vysl. venkúvera). V lokáli má tvar s príponou -i, vo Vancouveri (vysl. venkúveri). V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť aj so skloňovaním názvu s vynechaním samohlásky e, teda z Vancouvru (vysl. venkúvru) aj z Vancouvra (vysl. venkúvra), vo Vancouvri (vysl. venkúvri). Obyvateľské meno od názvu Vancouver (vysl. venkúver) má podobu Vancouverčan (vysl. venkúverčan), v ženskom rode Vancouverčanka (vysl. venkúverčanka) a prídavné meno má podobu vancouverský (vysl. venkúverskí).

erzet
27.09.11, 09:16
Čech – Česi, nie Češi
Príslušník českého národa sa volá Čech. Obyvateľské meno Čech skloňujeme podľa vzoru chlap a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu -i, pričom spoluhláska ch sa pred príponou -i strieda so spoluhláskou s, teda Česi. Tak je to aj pri iných názvoch osôb zakončených v nominatíve jednotného čísla na spoluhlásku ch, napr. beloch – belosi, černoch – černosi, mních – mnísi, valach – valasi. V jazykovej praxi môžeme niekedy počuť aj tvar nominatívu množného čísla v podobe Češi, teda so spoluhláskou š. Táto podoba však nie je spisovná, v spisovnej slovenčine je správna iba podoba so spoluhláskou s, Česi.

erzet
27.09.11, 09:19
Žabokreky – zo Žabokriek
Názov obce Žabokreky je pomnožné podstatné meno mužského rodu, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla. Názov Žabokreky sa skloňuje podľa vzoru dub, v množnom čísle duby. Osobitosťou pomnožných názvov obcí mužského rodu je, že v genitíve často nemajú pravidelný tvar s príponou -ov, ako je to pri vzore dub – dubov, ale tvar genitívu sa v spisovnej slovenčine tvorí predĺžením samohlásky, resp. jej nahradením dvojhláskou, napr. Donovaly – z Donovál, Prusy – z Prús, Kraľovany – z Kraľovian, Vajnory – z Vajnôr. Pri názve Žabokreky genitív má podobu Žabokriek, teda samohláska e sa strieda s dvojhláskou ie podobne, ako je to pri názvoch Gbely - z Gbiel, Nedožery - z Nedožier.

erzet
27.09.11, 09:21
Medaila – olympijské medaily
Blížia sa 21. zimné olympijské hry vo Vancouveri. V tejto súvislosti sa častejšie bude hovoriť a písať o olympijských medailách. To je príležitosť pripomenúť si, ako sa právne skloňuje podstatné meno medaila. Keďže slovo medaila je podstatné meno ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je tvrdá spoluhláska l, skloňujeme ho podľa vzoru žena. Vzor žena má v lokáli jednotného čísla pádovú príponu -e, o žene, a rovnako je aj o medaile. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla je pri vzore žena pádová prípona tvrdé -y. Správne teda vravíme: vrátiť sa bez medaily, zlaté medaily, získať dve medaily.

erzet
27.09.11, 09:22
Zámok a zámka
V slovenčine máme podstatné meno mužského rodu zámok na pomenovanie väčšej reprezentačnej budovy, v minulosti používanej ako šľachtické sídlo, napr. kráľovský zámok. Slovo zámok sa používa aj na pomenovanie kovového mechanizmu určeného na zamykanie kľúčom. Na pomenovanie tohto mechanizmu máme v slovenčine aj podstatné meno ženského rodu zámka, napr. visacia zámka. Je výhodné, ak pri pomenovaní mechanizmu určeného na zamykanie uprednostňujeme podstatné meno ženského rodu zámka, ktoré je jednoznačné, lebo napríklad z výpovede kľúč od zámku nie je zrejmé, či máme na mysli kľúč od budovy, alebo kľúč od mechanizmu na zamykanie, kým z výpovede kľúč od zámky vieme hneď, že ide o kľúč od mechanizmu na zamykanie.

erzet
27.09.11, 09:24
Obrí autobus či obrý autobus?
Dostali sme otázku, s akým písmenom sa má písať slovo obrí v slovnom spojení obrí autobus, či s mäkkým í, alebo s tvrdým ý. Keďže slovo obrí je utvorené od podstatného mena obor príponou -í, ktorou sa tvoria živočíšne prídavné mená, a má význam „patriaci obrovi“, píšeme v ňom mäkké dlhé í. V slovnom spojení obrí autobus, ktoré sme nedávno počuli, nejde o význam „patriaci obrovi“, ale o prenesený význam „veľmi veľký“. Na vyjadrenie tohto významu máme štylisticky neutrálne prídavné meno obrovský, preto je vhodné, aby sme pri pomenovaní veľmi veľkého autobusu uprednostnili slovné spojenie obrovský autobus a takisto aj v iných spojeniach používali prídavné meno obrovský, ak máme na mysli niečo veľmi veľké.

Nella_2
27.09.11, 09:25
Zámok a zámka
V slovenčine máme podstatné meno mužského rodu zámok na pomenovanie väčšej reprezentačnej budovy, v minulosti používanej ako šľachtické sídlo, napr. kráľovský zámok. Slovo zámok sa používa aj na pomenovanie kovového mechanizmu určeného na zamykanie kľúčom. Na pomenovanie tohto mechanizmu máme v slovenčine aj podstatné meno ženského rodu zámka, napr. visacia zámka. Je výhodné, ak pri pomenovaní mechanizmu určeného na zamykanie uprednostňujeme podstatné meno ženského rodu zámka, ktoré je jednoznačné, lebo napríklad z výpovede kľúč od zámku nie je zrejmé, či máme na mysli kľúč od budovy, alebo kľúč od mechanizmu na zamykanie, kým z výpovede kľúč od zámky vieme hneď, že ide o kľúč od mechanizmu na zamykanie.

Toto som už počula dávnejšie, že by sme kľúč mali strkať do "zámky", ale veľmi ťažko si na to zvykám.

Letko
27.09.11, 09:50
Čo si ja pamätám, tak Čech je priezvisko a čech je národnosť.



Čech – Česi, nie Češi
Príslušník českého národa sa volá Čech. Obyvateľské meno Čech skloňujeme podľa vzoru chlap a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu -i, pričom spoluhláska ch sa pred príponou -i strieda so spoluhláskou s, teda Česi. Tak je to aj pri iných názvoch osôb zakončených v nominatíve jednotného čísla na spoluhlásku ch, napr. beloch – belosi, černoch – černosi, mních – mnísi, valach – valasi. V jazykovej praxi môžeme niekedy počuť aj tvar nominatívu množného čísla v podobe Češi, teda so spoluhláskou š. Táto podoba však nie je spisovná, v spisovnej slovenčine je správna iba podoba so spoluhláskou s, Česi.

Nella_2
27.09.11, 12:10
Čo si ja pamätám, tak Čech je priezvisko a čech je národnosť.
Tak to si zle pamätáš.
Citujem z Pravidiel slovenského pravopisu:
"Národné a kmeňové mená a mená príslušníkov iných etnických skupín, obyvateľské mená utvorené od vlastných mien:
napr. Slovák, Neslovák, Francúz, Škót, Srb, Lužický Srb, Angličan, Bulhar, Protobulhar, Maďar, Nemaďar, Nemec, Ultranemec, Ukrajinec, Poloukrajinec, Rakúšan, Exrakúšan, Číňan, Japonec, Arab, Kurd, Kelt, Trák, Etrusk, Žid, Hind, Vandal, Ilýr, Róm, Goral, Valach, Slovan, Praslovan, Západoslovan, Západoslovák, Východoslovák, Európan, Stredoeurópan, Američan, Juhoameričan, Austrálčan, Praaustrálčan, Škandinávec, Moravan, Šarišan, Zemplínčan, Sicílčan, Bratislavčan, Nitran, Topoľčanec, Parížan, Exparížan, Newyorčan, Marťan, Mesiačan (domnelý, fiktívny obyvateľ Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci)."

Čiže aj príslušník českého národa bude Čech/Češka.:) S malým "č" bude akurát čeština, český... podobne slovenčina, slovenský, slovensky.;)

erzet
28.09.11, 08:01
Obloha a obloženie


Na jedálnych lístkoch sa stretávame s ponukou jedla kuracie prsia so zeleninovým obložením, ale aj kuracie prsia so zeleninovou oblohou. Niekoho v názve jedla vyrušuje slovo obloženie, iného zasa slovo obloha. Podľa slovníkov slovo obloha má význam „zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo“, slovo obloženie má význam „to, čím je niečo obložené“. Slovo obloženie je utvorené od slovesa obložiť s významom „pokryť niečím dookola“. S podstatným menom obloženie súvisí aj prídavné meno obložený, ktoré poznáme zo spojení obložený chlebíček, obložená misa. Preto ako vhodný je názov kuracie prsia so zeleninovým obložením a tento názov odporúčame používať aj na jedálnych lístkoch.

erzet
28.09.11, 08:03
O používaní spojok aj a ani


Spojky aj a ani vyjadrujú priraďovací zlučovací, resp. stupňovací vzťah. Z hľadiska významu sú to synonymné spojky. Predsa je však medzi nimi istý rozdiel. Kým spojku aj používame v kladných vetách, t. j. vo vetách, v ktorých je prísudok vyjadrený slovesom v kladnom tvare, spojku ani používame v záporných vetách, t. j. vo vetách, v ktorých je prísudok v zápornom tvare, v ktorých prísudkové sloveso má záporovú predponu ne-. Vo vete Vláda aj výbory Národnej rady podporili prijatie nového zákona, v ktorej je spojka aj, je prísudok v kladnom tvare. Ak v tejto vete prísudok podporili nahradíme jeho záporným tvarom nepodporili, spojku aj musíme nahradiť spojkou ani: Vláda ani výbory Národnej rady nepodporili prijatie nového zákona.

erzet
28.09.11, 08:05
O používaní tvarov zámen svojím a svojim


Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne používať zámeno svoj v tvare inštrumentálu jednotného čísla po predložkách so (vysl. zo), za, nad, pod, pred a v tvare datívu množného čísla napríklad po predložkách k, proti, oproti, kvôli, voči. V tvare inštrumentálu jednotného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým dlhým í, teda so (vysl. zo) svojím otcom, za svojím bratom, nad svojím domom, pod svojím autom, pred svojím rozhodnutím. V tvare datívu množného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým krátkym i, teda poďakoval sa svojim priaznivcom, prišiel k svojim rodičom, vystúpil proti svojim odporcom, ide oproti svojim synom, obetuje sa kvôli svojim deťom, voči svojim podriadeným sa správa slušne.

erzet
28.09.11, 08:06
O vokalizácii predložky k


Neslabičná predložka k, ktorá obsahuje iba jednu spoluhlásku, sa v istých prípadoch vokalizuje, t. j. priberá samohlásku u, a tak dostávame vokalizovanú predložku ku, ktorá sa vyslovuje ako (gu). Vokalizovanú predložku používame vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú spoluhlásku alebo na príbuznú spoluhlásku z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) kinu, ku (vysl. gu) koňovi, ku (vysl. gu) gazdovi, ku (vysl. gu) gombíku a na skupinu spoluhlások, v ktorej sa nachádza rovnaká spoluhláska alebo príbuzná spoluhláska z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) skalisku, ku (vysl. gu) skratu, ku (vysl. gu) žgrlošovi.

erzet
28.09.11, 08:08
Kandidátska listina, kandidačná listina, nie kandidátna listina


V súvislosti s voľbami do Národnej rady sa budeme čoraz častejšie stretať so zoznamami kandidátov jednotlivých politických strán. Takýto zoznam jedni označujú ako kandidátska listina, iní ako kandidačná listina, niektorí aj ako kandidátna listina. Prídavné meno kandidátsky je pravidelne utvorené od podstatného mena kandidát ako pomenovania osoby, ktorá kandiduje na niečo, prídavné meno kandidačný je utvorené od podstatného mena kandidácia s významom „uchádzanie sa o nejakú funkciu“, ale prídavné meno kandidátny je utvorené nepravidelne, preto názov kandidátna listina nie je vhodný. Na pomenovanie listiny so zoznamom kandidátov je najvhodnejší názov kandidátska listina, do úvahy však môže prísť aj názov kandidačná listina.

erzet
28.09.11, 08:10
Nie nápoveda, ale šepkár alebo pomocník


Žiaci v škole často chcú pomôcť spolužiakovi, ktorý nevie odpovedať, a tak mu ticho hovoria, čo má povedať, šepkajú mu. So šepkaním sa stretáme aj v divadle, keď poverený zamestnanec ticho hovorí hercovi text, ktorý má povedať. Takýto zamestnanec sa volá šepkár. Niekedy môžeme v tejto súvislosti počuť aj slovo nápoveda, čo však nie je správne. Ani pri práci s počítačom nie je správne siahnuť za slovom nápoveda. Tu sa ako počítačový termín namiesto anglického slova help ustálilo slovo pomoc, resp. pomocník.

erzet
28.09.11, 08:11
Obhliadka, nie ohliadka


V jazykovej praxi sa v tých istých súvislostiach používajú slová obhliadka aj ohliadka, napr. obhliadka priestorov, obhliadka bytu, obhliadka miesta činu, ale aj ohliadka priestorov, ohliadka bytu, ohliadka miesta činu. Možno si položiť otázku, ktorému zo slov obhliadka, resp. ohliadka je vhodné v danom prípade dať prednosť. Keďže uvedené podstatné mená sú utvorené zo slovies a keďže sloveso obhliadnuť si má význam „obzrieť si, prezrieť si niečo“, kým sloveso ohliadnuťsa má význam „obzrieť sa dozadu“, v citovaných spojeniach je vhodné podstatné meno obhliadka, teda obhliadka priestorov, obhliadka bytu, obhliadka miesta činu.

erzet
28.09.11, 08:13
Vonku a von


Pri sledovaní najmä hovorených prejavov niekedy môžeme počuť vyjadrenia typu idem von, ale aj idem vonku. Príbuzné príslovky von a vonku sú obidve správne, ale v rámci spisovného jazyka je medzi nimi istý rozdiel. Príslovkou von sa vyjadruje smerovanie, kým príslovkou vonku sa vyjadruje miesto, preto ich nemôžeme ľubovoľne zamieňať. Ak chceme vyjadriť smerovanie, musíme použiť príslovku von, teda idem von, ak chceme vyjadriť miesto, musíme použiť príslovku vonku, teda je vonku, bol vonku, hrá sa vonku. Používanie príslovky vonku v spojení idem vonku je ovplyvnené stavom v niektorých nárečiach, z ktorých ich nositelia pochádzajú, v spisovných prejavoch je však vhodné používať iba vyjadrenie idem von.

erzet
28.09.11, 08:14
Oslabovka


Pri reportážach z hokejových stretnutí počas olympijských hier sme neraz počuli slovo oslabovka, ktorým sa označovala hra pri oslabení o jedného alebo o dvoch hráčov. Slovo oslabovka vzniklo ako protiváha slovu presilovka. No kým slovo presilovka vzniklo bežným slovotvorným postupom z dvojslovného spojenia presilová hra, slovo oslabovka nevzniklo z dvojslovného spojenia s prídavným menom, lebo prídavné meno oslabový slovenčina nepozná, ale vzniklo zo slovného spojenia hra v oslabení analogicky podľa slova presilovka. Napriek tomu, že slovo oslabovka nevzniklo bežným slovotvorným postupom, má svoje miesto v slovnej zásobe slovenčiny ako prostriedok zo športovej oblasti.

erzet
28.09.11, 08:16
Tým pádom?


Nielen v hovorených, ale aj v písaných jazykových prejavoch sa stretáme so spájacím výrazom tým pádom, napr. Výstavba diaľnic mešká, tým pádom sa predražuje. – Internet je najlepším komunikačným prostriedkom a tým pádom najlepším sprostredkovateľom informácií. Spájací výraz tým pádom však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto nie je vhodný do oficiálnych či verejných jazykových prejavov. Namiesto neho sú vhodné spájacie výrazy a tak, a teda, takže, preto, a preto. Vety citované na začiatku majú napríklad takúto vhodnú podobu: Výstavba diaľnic mešká, a tak sa predražuje. – Internet je najlepším komunikačným prostriedkom a teda najlepším sprostredkovateľom informácií.

erzet
28.09.11, 08:18
Poriešiť?


Vo verejných prejavoch sa nezriedka stretáme so slovesom poriešiť napríklad v takýchto vyjadreniach: Správa komunikácií sa rozhodla poriešiť križovatku tak, aby bola bezpečná. – Dá sa to poriešiť častou údržbou. – Poriešili sme 90 % problémov. – Treba ešte poriešiť mnoho vecí. Sloveso poriešiť nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a kodifikačné príručky ho vôbec nezaznačujú. Namiesto neho je vhodné používať nedokonavé sloveso riešiť alebo dokonavé sloveso s predponou vy-, t. j. sloveso vyriešiť. Citované vety majú takúto vhodnú podobu: Správa komunikácií sa rozhodla riešiť križovatku tak, aby bola bezpečná. – Dá sa to riešiť častou údržbou. – Vyriešili sme 90 % problémov. – Treba ešte vyriešiť mnoho vecí.

ivuliatko
28.09.11, 18:57
O používaní tvarov zámen svojím a svojim



Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne používať zámeno svoj v tvare inštrumentálu jednotného čísla po predložkách so (vysl. zo), za, nad, pod, pred a v tvare datívu množného čísla napríklad po predložkách k, proti, oproti, kvôli, voči. V tvare inštrumentálu jednotného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým dlhým í, teda so (vysl. zo) svojím otcom, za svojím bratom, nad svojím domom, pod svojím autom, pred svojím rozhodnutím. V tvare datívu množného čísla zámeno svoj sa píše s mäkkým krátkym i, teda poďakoval sa svojim priaznivcom, prišiel k svojim rodičom, vystúpil proti svojim odporcom, ide oproti svojim synom, obetuje sa kvôli svojim deťom, voči svojim podriadeným sa správa slušne.
Podobné problémy robia aj ostatné privlastňovacie zámená: môj, tvoj, náš, váš. Platí rovnaké pravidlo - iba v jednotnom čísle je dlhé í (s mojím, tvojím, naším, vaším), v množnom čísle vždy krátke: moji (tvoji, naši, vaši), od mojich, mojim, mojich, o mojich, s mojimi...