ivuliatko
28.09.11,19:09
O vokalizácii predložky k



Neslabičná predložka k, ktorá obsahuje iba jednu spoluhlásku, sa v istých prípadoch vokalizuje, t. j. priberá samohlásku u, a tak dostávame vokalizovanú predložku ku, ktorá sa vyslovuje ako (gu). Vokalizovanú predložku používame vtedy, keď sa nasledujúce slovo začína na rovnakú spoluhlásku alebo na príbuznú spoluhlásku z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) kinu, ku (vysl. gu) koňovi, ku (vysl. gu) gazdovi, ku (vysl. gu) gombíku a na skupinu spoluhlások, v ktorej sa nachádza rovnaká spoluhláska alebo príbuzná spoluhláska z hľadiska znelosti, napr. ku (vysl. gu) skalisku, ku (vysl. gu) skratu, ku (vysl. gu) žgrlošovi.
V poslednom čase niektorí herci a moderátori (konkrétne napr. Peter Marcin) vypúšťajú do éteru "prišiel ku nám, ku vám, ku nej, ku nim..." a pod. Úplne zbytočne, veď sa dá bez problémov krásne plynulo vysloviť "k nám, k vám, k nej, k nim".
ivuliatko
28.09.11,20:51
Tak to si zle pamätáš.
Citujem z Pravidiel slovenského pravopisu:
"Národné a kmeňové mená a mená príslušníkov iných etnických skupín, obyvateľské mená utvorené od vlastných mien:
napr. Slovák, Neslovák, Francúz, Škót, Srb, Lužický Srb, Angličan, Bulhar, Protobulhar, Maďar, Nemaďar, Nemec, Ultranemec, Ukrajinec, Poloukrajinec, Rakúšan, Exrakúšan, Číňan, Japonec, Arab, Kurd, Kelt, Trák, Etrusk, Žid, Hind, Vandal, Ilýr, Róm, Goral, Valach, Slovan, Praslovan, Západoslovan, Západoslovák, Východoslovák, Európan, Stredoeurópan, Američan, Juhoameričan, Austrálčan, Praaustrálčan, Škandinávec, Moravan, Šarišan, Zemplínčan, Sicílčan, Bratislavčan, Nitran, Topoľčanec, Parížan, Exparížan, Newyorčan, Marťan, Mesiačan (domnelý, fiktívny obyvateľ Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci)."

Čiže aj príslušník českého národa bude Čech/Češka.:) S malým "č" bude akurát čeština, český... podobne slovenčina, slovenský, slovensky.;)

Dvojaký význam a podľa toho aj pravopis má slovo ŽID - vyznávač judaizmu je žid (s malým začiatočným písmenom podobne ako kresťan, moslim, hinduista atď.) a príslušník izraelského národa je Žid (veľké písmeno - rovnako ako Slovák, Čech...)
Takže žid nemusí byť nevyhnutne Žid :)
erzet
29.09.11,09:37
Jar je už za dverami?


V istej reklame nás presviedčali, že jar je už za dverami, hoci ešte nebol ani prvý jarný deň. V tomto vyjadrení sa predložka za nepoužila vhodne, lebo predložka za má svoje opodstatnenie vtedy, keď chceme vyjadriť, že niekto od nás odišiel alebo niečo od nás odišlo, keď sa niečo už stalo, napr. už je to za nami. V situácii, keď má niečo ešte len prísť, keď má niečo ešte len nastať, je primerané použiť predložku pred, teda jar je už pred dverami. To, že prichádza jar, môžeme vhodne vyjadriť aj slovami jar už klope na dvere.
erzet
29.09.11,09:38
O výraze ako taký


V hovorených, ale aj písaných jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme so slovným spojením ako taký napríklad v takýchto vetách: Film ako taký nekladie veľké nároky na diváka. – Firma ako taká je samostatná právnická osoba. – Hudba ako taká nie je uchopiteľná vec. V týchto a podobných vetách výraz ako taký patrí medzi nepotrebné, výplnkové jazykové prostriedky, ktoré neprinášajú nijakú konkrétnu informáciu, ale iba zbytočne zahmlievajú výpoveď. Uvedené vety majú úplnú výpovednú hodnotu aj bez tohto výrazu, teda Film nekladie veľké nároky na diváka. – Firma je samostatná právnická osoba. – Hudba nie je uchopiteľná vec.
erzet
29.09.11,09:40
Fiškálny, nie fiskálny


V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s prídavným menom fiskálny v spojeniach fiskálny deficit, fiskálny rok, fiskálna politika. Uvedené prídavné meno má však v spisovnej slovenčine správnu podobu fiškálny, t. j. so spoluhláskou š, teda fiškálny deficit, fiškálny rok, fiškálna politika. Prídavné meno fiškálny je utvorené od slova fiškus s významom „štátna pokladnica“. Pôvodom latinské slovo fiškus je dnes už zastarané. Prídavné meno fiškálny ako ekonomický termín sa v tejto podobe uvádza v našich jazykových príručkách už takmer osemdesiat rokov a nie je nijaký dôvod nahrádzať ho inou podobou.
erzet
29.09.11,09:41
Krmivo pre psy alebo krmivo pre psov?


Podstatné mená mužského rodu pomenúvajúce živočíchy sa v množnom čísle skloňujú podľa neživotného vzoru dub, napr. dva barany, dva holuby, alebo podľa vzoru stroj, napr. dva medvede, dva slede. Podstatné meno pes sa v množnom čísle skloňuje podľa neživotného vzoru dub a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar psy s ypsilonom na konci, napr. psy zaútočili na chodca, majú doma dva psy. Podstatné meno pes môže mať však v množnom čísle aj tvary podľa životného vzoru chlap, napr. prítulní psi s mäkkým i na konci, majú doma dvoch psov. V odbornej literatúre sa v množnom čísle uprednostňujú tvary nominatívu a akuzatívu podľa neživotného vzoru dub, teda tvary s ypsilonom na konci, poľovné psy, strážne psy, chovať psy, krmivo pre psy.
erzet
29.09.11,09:43
Dobšinského ulica či Ulica Dobšinského


Názvy ulíc pomenovaných podľa význačných osobností môžu mať dvojakú podobu. Ak v názve ulice nie je krstné meno, potom je na začiatku názvu privlastňovacie prídavné meno utvorené z priezviska osoby, napr. Kukučínova ulica, Sládkovičova ulica. Ak v názve ulice je aj krstné meno, potom je na začiatku názvu slovo ulica, ktoré napíšme s veľkým začiatočným písmenom, a za ním nasleduje krstné meno a potom priezvisko osoby, napr. Ulica Martina Kukučína, Ulica Andreja Sládkoviča. Rovnako je to aj vtedy, keď priezvisko má podobu prídavného mena, pričom sa vo funkcii privlastňovacieho prídavného mena použije tvar genitívu priezviska, teda Dobšinského ulica. Ak je v názve ulice aj krstné meno, potom názov má podobu Ulica Pavla Dobšinského, pričom slovo ulica na začiatku názvu napíšeme s veľkým začiatočným písmenom.
erzet
29.09.11,09:45
Čoraz viac nespokojnejší?


V jazykových prejavoch sa občas stretáme s vyjadreniami, v ktorých sa vyskytuje príslovka viac v spojení s druhým stupňom prídavného mena, napr. skús byť viac presnejší, je čoraz viac nespokojnejší. Keďže už príslovka viac je tvarom druhého stupňa príslovky veľa a vyjadruje väčšiu mieru, nie je vhodné, aby sa spájala s prídavným menom v tvare druhého stupňa, ktorým sa takisto vyjadruje väčšia miera. Na vyjadrenie väčšej miery je primerané použiť iba prídavné meno v tvare druhého stupňa bez príslovky viac, t. j. skús byť presnejší, je čoraz nespokojnejší. Môžeme použiť aj príslovku viac, ale prídavné meno potom musí byť v základnom tvare, teda skús byť viac presný, je čoraz viac nespokojný.
erzet
29.09.11,09:47
Daša – od Daše


Podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska, skloňujú sa podľa vzoru ulica. Vzor ulica má v genitíve jednotného čísla pádovú príponu -e, z ulice. Príponu -e majú v genitíve nielen všeobecné podstatné mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je spoluhláska š, napr. duša - bez duše, fľaša – z fľaše, omša - z omše, ale aj názvy obcí ako vlastné mená, napr. Hodruša – z Hodruše, Horša – z Horše. Rovnako majú v genitíve príponu -e aj ženské mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska š, napríklad Nataša – od Nataše, Máša – bez Máše, Drahuša – bez Drahuše, Daša – od Daše.
erzet
29.09.11,09:48
Závislý od niečoho, závislosť od niečoho


Sloveso závisieť sa viaže s predložkou od a tvarom genitívu podstatného mena, napr. to závisí od počasia, to závisí od nášho rozhodnutia. Väzbu s predložkou od a genitívom majú aj odvodené prídavné meno závislý a podstatné meno závislosť, napr. závislý od externých zdrojov, závislý od alkoholu, závislý od nikotínu, závislosť od rodičov, závislosť od alkoholu, závislosť od drog. Niekedy môžeme pri podstatnom mene závislosť namiesto spojenia príslušného podstatného mena s predložkou od použiť aj prídavné meno, napr. alkoholová závislosť, nikotínová závislosť, drogová závislosť.
erzet
29.09.11,09:50
Vinea – dve fľaše viney, ale vo vinei


Jeden z osviežujúcich nealkoholických nápojov z hroznového muštu sa volá vinea. S používaním tohto názvu v písomných prejavoch majú niektorí píšuci problémy podobne ako s používaním iných podstatných mien ženského rodu zakončených na -ea, ako sú idea, orchidea, Kórea atď. Slová zakončené na -ea majú totiž v genitíve jednotného čísla pádovú príponu tvrdé -y, ale v datíve a lokáli majú pádovú príponu mäkké -i, a tak v genitívnom tvare viney v spojeniach pohár viney, dve fľaše viney, odpil si z viney napíšeme tvrdé y, teda ypsilon, ale v datívnom a lokálovom tvare v spojeniach k vinei, o vinei, vo vinei, na vinei napíšeme mäkké i.
erzet
29.09.11,09:52
Potrebujeme sloveso postrádať?


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s používaním slovesa postrádať, napr. Mužstvo bude postrádať niekoľko opôr. – Rokovanie o zdravotnej reforme postráda zmysel. – Ich rodiny postrádali otcov a synov. – Deti postrádajú pokoj pri učení. Sloveso postrádať nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme ho nemali používať vo verejných jazykových prejavoch. Namiesto neho sa v jazykových príručkách odporúča používať slovesá chýbať a nemať, teda Mužstvu bude chýbať niekoľko opôr. – Rokovaniu o zdravotnej reforme chýba zmysel. – Ich rodinám chýbali otcovia a synovia. – Deťom chýba pokoj pri učení. Alebo: Deti nemajú pokoj pri učení.
erzet
30.09.11,06:26
Nitrania, nie Nitrančania


V jazykovej praxi sa pri pomenovaní obyvateľa Nitry stretáme s dvomi podobami obyvateľského mena, a to s podobou Nitran a s podobou Nitrančan. Kým podoba Nitran je pravidelne utvorená príponou -an, v podobe Nitrančan je nielen prípona -an, ale ešte navyše aj prípona -čan. Na tvorenie obyvateľského mena naraz dvomi príponami však nie je nijaký dôvod, preto podoba Nitrančan sa nepokladá za správnu. Správna je iba podoba Nitran, v množnom čísle Nitrania. Môžeme ešte doplniť, že obyvateľské meno ženského rodu má podobu Nitrianka a prídavné meno má podobu nitriansky, napr. nitrianski futbalisti, Nitrianske kniežatstvo.
erzet
30.09.11,06:28
Zmesi a prímesi


Na pomenovanie látky, ktorá vznikla zmiešaním viacerých látok, používame slovo zmes, na pomenovanie látky, ktorá sa používa na primiešanie do inej látky, používame slovo prímes. Obidve slová, zmes aj prímes, sú podstatné mená ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru kosť. Ako pri vzore kosť, tak aj pri slovách zmes a prímes je v tvare genitívu jednotného čísla a v tvaroch nominatívu a akuzatívu množného čísla pádová prípona mäkké -i. V slovných spojeniach zo zmesi piesku a cementu, betónové zmesi, asfaltové zmesi, čajové zmesi, práškové prímesi, škodlivé prímesi v tvaroch zmesi a prímesi vždy napíšeme mäkké i.
erzet
30.09.11,06:30
Prácny, prácne, prácnosť


Vo význame „na ktorého zhotovenie treba vynaložiť veľa práce, ťažký, namáhavý“ sa používa prídavné meno prácny utvorené od podstatného mena práca, napr. prácny postup, zber je prácny. Od prídavného mena prácny je utvorená príslovka prácne a podstatné meno prácnosť, napr. prácne zhotovený, prácnosť spracovania. Podstatné meno prácnosť sa používa aj ako ekonomický termín s významom „množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku alebo vynaložené na výrobný postup“. V slovách prácny, prácne, prácnosť sa vyslovuje a píše dlhá samohláska á ako v slove práca, s ktorým významovo a slovotvorne súvisia.
erzet
30.09.11,06:32
Soňa – od Sone


Už viackrát sme hovorili o tom, že podstatné mená ženského rodu zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska, skloňujú sa podľa vzoru ulica. Vzor ulica má v genitíve jednotného čísla pádovú príponu -e, z ulice. Príponu -e majú v genitíve nielen všeobecné podstatné mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska ň, napr. baňa – z bane, vaňa – do vane, skriňa – zo skrine, ale aj názvy obcí, resp. ich častí, napr. Čaňa – z Čane, Vrakuňa – z Vrakune. Rovnako majú v genitíve príponu -e aj ženské mená zakončené na samohlásku a, pred ktorou je mäkká spoluhláska ň, napríklad Broňa – od Brone, Soňa – bez Sone, Táňa – od Táne.
erzet
30.09.11,06:35
Jeden nikdy nevie?


V rozličných prejavoch môžeme občas počuť slovné spojenie jeden nikdy nevie. Tak to bolo nedávno aj v istej reklame. Slovné spojenie jeden nikdy nevie však nemá svoje domovské miesto v slovenčine, ale do prejavov našich spoluobčanov, ale aj do reklamy sa dostalo z češtiny. V slovenčine v uvedenom spojení namiesto číslovky jeden používame podstatné meno človek, teda človek nikdy nevie. Máme aj iné obrazné spojenia, kde sa v češtine používa číslovka jeden, ale v slovenčine podstatné meno človek, napr. človek by sa z toho zbláznil, človeku sa veriť nechce.
erzet
30.09.11,06:44
Potierať nie je potláčať


V slovenčine máme dokonavé sloveso potrieť s významom „pokryť vrstvou obyčajne riedkej, mazľavej hmoty“ a k nemu nedokonavú podobu potierať, napr. potrieť, potierať chlieb maslom, potrieť, potierať boľavé miesto masťou. Niekedy sa stretáme so slovesom potierať v spojeniach ako potierať prejavy nacionalizmu a šovinizmu, potierať biedu a chudobu. Takéto používanie slovesa potierať sa nepokladá za správne, namiesto neho je primerané používať slovesá potláčať alebo zdolávať, teda potláčať prejavy nacionalizmu a šovinizmu, zdolávať biedu a chudobu.
erzet
30.09.11,06:46
Vrut a závrtka


Zahrotenú súčiastku so závitmi na spájanie materiálov z dreva nazývame skrutka do dreva. Novšie sa okrem tohto viacslovného názvu začali používať aj jednoslovné názvy vrut a závrtka, o čom sa môžeme presvedčiť aj na internete. Slovo vrut má pôvod v češtine. Ide o motivačne nepriezračné slovo, lebo nemáme sloveso vrútiť s významom „vŕtaním vniknúť“. Slovo závrtka vzniklo v slovenčine, je utvorené zo slovesa zavŕtať s významom „vŕtaním vniknúť“, a tak je jeho motivácia priezračná. Slovo závrtka zachytáva už Česko-slovenský slovník z roku 1979 ako slovenský ekvivalent českého slova vrut. Výrobcom a predajcom odporúčame popri názve skrutka do dreva používať domáci jednoslovný názov závrtka.
erzet
30.09.11,06:48
Za okamih sa začne prenos?


Niektorí poslucháči rozhlasu či televízni diváci sa pozastavujú nad ohlasovaním ďalšieho programu slovami za okamih sa začne prenos. Zastávajú názor, že by sa mala používať formulácia o okamih sa začne prenos. Týmto poslucháčom a divákom musíme dať za pravdu, lebo predložkou za s akuzatívom sa vyjadruje časový rozsah, v ktorom sa niečo deje, ale v citovanej výpovedi o to nejde. Ňou sa chce vyjadriť, že po uplynutí istého času, nastane nejaký dej, a v takom prípade treba siahnuť za predložkou o, teda o okamih sa začne prenos. A komu sa nepáči predložkové spojenie o okamih, môže si vybrať z ďalších synonymných výrazov, ako sú o chvíľu, o krátky čas, čoskoro, onedlho.
erzet
30.09.11,06:52
Pravopis názvov odborov a oddelení


Mnohí autori písomných prejavov si kladú otázku, s akým začiatočným písmenom majú napísať názvy podriadených útvarov rozličných inštitúcií, ako sú odbory a oddelenia. Podľa platných Pravidiel slovenského pravopisu sa názvy odborov a oddelení píšu s malým začiatočným písmenom, aj keď za nimi nasleduje úplný názov príslušnej inštitúcie, napr. odbor dopravy Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ekonomický odbor Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, oddelenie kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, študijné oddelenie Ekonomickej univerzity.
erzet
30.09.11,06:55
O pravopise názvov ulíc


Mnohí používatelia slovenčiny sa nevedia rozhodnúť, či v názve ulice majú v prídavnom mene na konci napísať príponu -ová s dlhým á, alebo príponu -ova s krátkym -a. V slovenčine platí zásada, že ak je prídavné meno utvorené od názvu veci, v názve ulice je v prídavnom mene na konci dlhé á, lebo ide o vzťahové prídavné meno, napr. most – Mostová ulica, radar – Radarová ulica, strom – Stromová ulica, ak je prídavné meno utvorené od mena osoby, v názve ulice je v prídavnom mene na konci krátke a, lebo ide o privlastňovacie prídavné meno, napr. Jaroš – Jarošova ulica, Štefánik – Štefánikova ulica, Štúr – Štúrova ulica.
erzet
01.10.11,08:40
Nie nasladlý, nahorklý, ale sladkastý, horkastý


V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme s prídavnými menami nasladlý, nahorklý, ktorými ich autori chcú povedať, že niečo je iba trocha sladké alebo trocha horké, napr. nasladlý čaj, nasladlá vôňa, nasladlé víno, resp. nahorklý likér, nahorklá chuť, nahorklé plody. Uvedené prídavné mená však nie sú súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostali z češtiny. Namiesto nich na vyjadrenie významu „trocha sladký“ alebo „trocha horký“ máme prídavné mená sladkastý a horkastý. Správne teda vravíme sladkastý čaj, sladkastá vôňa, sladkasté víno, horkastý likér, horkastá chuť, horkasté plody.
erzet
01.10.11,08:42
Kubrá – z Kubrej, nie Kubra – z Kubry


Jedna z mestských častí Trenčína, pôvodne samostatná obec, sa volá Kubrá. Dostali sme otázku, ako sa správne skloňuje tento názov. Osobitne treba upozorniť na to, že v názve Kubrá je na konci dlhá samohláska á. Takto sa názov mestskej časti uvádza aj v Štatistickom lexikóne obcí Slovenskej republiky. Keďže názov Kubrá má formu prídavného mena s dlhou samohláskou á na konci, pravidelne sa skloňuje podľa vzoru prídavných mien pekná, to značí, že má pádové tvary z Kubrej, Kubrej, Kubrú s dlhou samohláskou ú na konci, o Kubrej, s Kubrou, napr. pochádza z Kubrej, prostriedky pridelili Kubrej, výhľad na Kubrú, rodinné domy v Kubrej. Možno ešte dodať, že obyvateľské meno od názvu Kubrá má v spisovnej slovenčine podobu Kubran, v ženskom rode Kubrianka a prídavné meno má podobu kubriansky.
erzet
01.10.11,08:44
Eurovea – z Eurovey, v Eurovei


V Bratislave nedávno otvorili nákupno-spoločenské centrum Eurovea. Skloňovanie názvu Eurovea niektorým Bratislavčanom, ale aj návštevníkom Bratislavy robí isté problémy, preto je vhodné si pripomenúť, ako sa tento názov skloňuje. Názov Eurovea sa zaraďuje medzi prevzaté slová zakončené na samohláskovú skupinu -ea, ako sú slová idea, orchidea, Kórea a pod. V genitíve má tvar Eurovey s ypsilonom na konci, napr. vrátil sa z Eurovey, v datíve a lokáli má tvar Eurovei s mäkkým i na konci, napr. prichádzali k Eurovei, hovorili o Eurovei, v akuzatíve má tvar Euroveu, v inštrumentáli má tvar Euroveou.
erzet
01.10.11,08:45
Spišské Vlachy – zo Spišských Vlách


Dostali sme otázku, ako sa skloňuje názov východoslovenskej obce Spišské Vlachy. Názov Spišské Vlachy sa skladá z prídavného mena spišský v tvare množného čísla a z podstatného mena Vlachy, ktoré je mužského rodu a ktoré ako pomnožné podstatné meno má iba tvary množného čísla. Názov Spišské Vlachy má tieto tvary: v genitíve zo Spišských Vlách, v datíve Spišským Vlachom, v akuzatíve Spišské Vlachy, v lokáli o Spišských Vlachoch, v inštrumentáli nad Spišskými Vlachmi. Osobitne treba upozorniť na tvar genitívu, lebo v nárečí je tvar zo Spišských Vlachov, ale v spisovnej slovenčine je tvar zo Spišských Vlách.
erzet
01.10.11,08:48
Zatepliť – zatepľovať


V súčasnosti sa často hovorí a píše o zatepľovaní domov. V tejto súvislosti si povieme, prečo je v slovese zatepľovať a v slovesnom podstatnom mene zatepľovanie mäkká spoluhláska ľ. Mäkká spoluhláska ľ je v nedokonavom slovese zatepľovať a v jeho tvaroch preto, lebo toto sloveso nie je utvorené priamo od podstatného mena teplo, ale od dokonavého slovesa zatepliť (vysl. zatepľiť), kde sa v spisovnej slovenčine takisto vyslovuje mäkká spoluhláska ľ. Podobný stav, že v slovese je mäkká spoluhláska, je aj pri iných predponových slovesách, napr. zrkadlo – odzrkadliť (vysl. odzrkadľiť) – odzrkadľovať, svetlo – osvetliť (vysl. osvetľiť) – osvetľovať, cena – oceniť (vysl. oceňiť) – oceňovať, odmena – odmeniť ([vysl. odmeňiť) – odmeňovať atď.
Rozalka
01.10.11,09:20
Taká krásna téma - na stránke, kde sa to hemží anglikanizmami ...
erzet
01.10.11,15:13
Viete ako sa číta posledné slovo v českej reklame: VANISH Oxi Action extra hygiena? Napoviem: haidžín.

Club Smart je klab Smart a Tesco nemá ClubCart, ale klabkart. Slovo klub neexistuje.
erzet
01.10.11,15:18
Nie dvojité, ale dvojaké občianstvo


V súčasnosti Maďarsko pripravuje zákon, podľa ktorého by občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti mohli získať aj občianstvo Maďarskej republiky. V médiách, ale aj z úst politikov sme v tejto súvislosti počuli slovné spojenia dvojité občianstvo a dvojaké občianstvo. Z uvedených spojení je však jazykovo a vecne správne iba spojenie dvojaké občianstvo. Násobná číslovka dvojitý má totiž význam „dva razy sa opakujúci, dvojnásobný, zdvojený“, preto nie je vhodná v spojení so slovom občianstvo. S týmto slovom je vhodné spájať druhovú číslovku dvojaký, ktorá má význam „dvoch rozličných druhov“ a o to v danom prípade ide. Preto používajme slovné spojenie dvojaké občianstvo.
Kvaka
01.10.11,15:23
Stále sa máme čo učiť, téma je naozaj super.
erzet
01.10.11,15:39
Nie Kazaši, ale Kazachovia


Počas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji komentátori hráčov Kazachstanu nazývali Kazachovia, ale aj Kazaši. Podoba Kazaši však v slovenčine nie správna, lebo ak sa nominatív množného čísla od názvu osoby zakončeného na spoluhlásku ch tvorí príponou i, spoluhláska ch sa pred ňou mení na spoluhlásku s, napr. Čech – Česi, beloch – belosi. Podľa toho by tvar nominatívu množného čísla od názvu Kazach mohol byť Kazasi, no s týmto tvarom sme sa takmer nestretli. Tvar nominatívu množného čísla od slov zakončených na spoluhlásku ch sa tvorí aj príponou -ovia, napr. duch – duchovia, eunuch – eunuchovia, šach – šachovia, vetroplach – vetroplachovia a rovnako aj Kazach – Kazachovia.
erzet
01.10.11,15:41
Nie potítko, ale potník, potná vložka, potná manžeta


V jazykových prejavoch sa stretáme so slovom potítko, ktorým ich autori pomenúvajú kúsok tkaniny zachytávajúcej pot. Názvy vecí s príponou -tko však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto nich máme slová utvorené príponou -dlo, napr. ležadlo, slúchadlo, príponou -ka, napr. lomka, mierka a pod. Od slova pot máme na pomenovanie tkaniny zachytávajúcej pot príponou -ník utvorené slovo potník. Okrem toho sa používajú aj dvojslovné názvy s prídavným menom potný, napr. potná vložka, potná manžeta, potná čelenka. Máme si teda z čoho vyberať a nemusíme siahať za nespisovným slovom potítko.
erzet
01.10.11,15:43
O výslovnosti názvov tis, tisina, Tisovec a Tisinec


Dostali sme otázku, či sa názov ihličnatého stromu, resp. kra so vzácnym drevom má vyslovovať (ťis) s mäkkou spoluhláskou ť, alebo (tis) s tvrdou spoluhláskou t. V spisovnej slovenčine je náležitá výslovnosť s mäkkou spoluhláskou ť, teda (ťis), lebo ide o slovo domáceho pôvodu a v takom prípade slabika ti- (vysl. ťi-) písaná s mäkkým i sa vyslovuje s mäkkou spoluhláskou ť. Rovnako s mäkkou spoluhláskou ť sa vyslovuje aj prídavné meno tisový (vysl. ťisoví), napr. tisový porast, podstatné meno tisina (vysl. ťisina), ktorým sa pomenúva tisový porast alebo čečina tisa, ale aj názov stredoslovenského mesta Tisovec (vysl. ťisovec) a východoslovenskej obce Tisinec (vysl. ťisiňec), keďže tieto názvy súvisia s názvom tis (vysl. ťis).
erzet
01.10.11,15:45
Nežiaduci, nie nežiadúci


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami s prídavným menom nežiaduci, napr. nežiaduci vplyv na životné prostredie, nežiaduca reakcia, nežiaduce účinky lieku. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s tým, či prídavné meno nežiaduci sa píše s krátkym u, alebo s dlhým ú. Podľa platnej kodifikácie sa v prídavnom mene nežiaduci píše krátke u rovnako ako v prídavnom mene žiaduci, lebo sa tu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého zvyčajne nenasledujú dve dlhé slabiky za sebou. Možno ešte dodať, že namiesto prídavného mena nežiaduci môžeme používať aj synonymné prídavné mená neželateľný alebo neželaný, napr. neželateľný vplyv na životné prostredie, neželané účinky lieku.
erzet
03.10.11,05:43
Šálka, nie šialka


Na pomenovanie menšej, obyčajne porcelánovej nádoby s uškom určenej na pitie nápoja máme slovo šálka. V jazykovej praxi sa okrem podoby šálka niekedy môžeme stretnúť aj s podobou šialka, napr. šialka s rozprávkovým motívom, šialka čaju, vypiť šialku kávy, kúpiť šesť šialok. Podoba šialka s dvojhláskou ia je však nárečová, preto by sme ju nemali používať vo verejných rečových prejavoch, v ponukách výrobcov a predajcov či v kuchárskych knižkách a pod. Tu je namieste iba spisovná podoba šálka, teda šálka s rozprávkovým motívom, šálka čaju, vypiť šálku kávy, kúpiť šesť šálok.
erzet
03.10.11,05:45
Nie kolečko, ale kolo


V istej publicistickej relácii jeden z jej účastníkov niekoľko ráz použil slovo kolečko napríklad aj v slovnom spojení v ďalšom kolečku. Postup účastníka relácie nebol správny, lebo toto slovo nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Svoje miesto má v českej slovnej zásobe a v slovnej zásobe niektorých slovenských nárečí. Na vyjadrenie významu „jedna z častí nejakého podujatia, nejakej akcie, ktorá sa opakuje“ máme v spisovnej slovenčine slovo kolo a aj účastník publicistickej relácie, keďže išlo o verejný prejav, mal použiť toto spisovné slovo a slovné spojenie v ďalšom kole.
erzet
03.10.11,05:46
Zmluva o diele, nie zmluva o dielo


V spisovnej slovenčine má slovo zmluva väzbu s predložkou o a s lokálom podstatného mena, napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave. V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so spojením zmluva o dielo, v ktorom na rozdiel od spojení, ktoré sme citovali, po predložke o nasleduje podstatné meno dielo v tvare akuzatívu. Väzba s akuzatívom však v slovenčine nie je správna, správna je iba väzba s lokálom podstatného mena, teda väzba zmluva o diele. Rovnaká väzba s predložkou o a s lokálom je aj pri slovách dohoda a dohovor, napr. dohoda o spolupráci, dohovor o právach dieťaťa.
erzet
03.10.11,05:48
Bilbord


Spisovná slovenčina sa nikdy nebránila a ani v súčasnosti sa nebráni preberaniu slov z iných jazykov, ak ide o funkčné preberanie pri pomenovaní nových vecí a javov. Medzi také slová patrí aj slovo bilbord, ktoré sa do slovnej zásoby slovenčiny dostalo z angličtiny a ktorým sa pomenúva veľkoplošná reklamná tabuľa. No kým v angličtine sa toto slovo píše podľa zásad anglického pravopisu s dvomi l a s písmenami o-a v druhej časti slova, v slovenčine ho píšeme podľa zásad slovenského pravopisu v zhode s výslovnosťou tohto slova v slovenčine s jedným l a s písmenom o v druhej časti slova, teda bilbord.
erzet
03.10.11,05:48
Nie prebor alebo prebory, ale majstrovstvá


V jazykových prejavoch niekedy počujeme alebo čítame vety so slovnými spojeniami okresný prebor, krajské prebory, futbalový prebor, plavecké prebory, žiacke prebory a pod. Slovo prebor je však nespisovné, preto nepatrí do verejných jazykových prejavov. Vo význame „súťaž o prvenstvo v športových a iných disciplínach“ je primerané používať spisovné slovo preteky, a ak ide o vrcholnú súťaž, potom treba používať slovo majstrovstvá, teda okresné majstrovstvá, krajské majstrovstvá, futbalové majstrovstvá, plavecké majstrovstvá, žiacke majstrovstvá.
erzet
03.10.11,05:52
Zjednať nápravu, zjednať si rešpekt?


Nielen v ústnych, ale aj v písomných prejavoch sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu treba zjednať nápravu, musíme zjednať poriadok; keď bude treba, zjednajú si rešpekt. V týchto spojeniach sa vyskytuje nespisovné sloveso zjednať. Namiesto neho by sme vo význame „podniknúť kroky, aby sa čosi dalo do poriadku“ mali v jazykových prejavoch adresovaných širokej verejnosti používať spisovné jazykové prostriedky, a to slovesá urobiť, zaistiť, zabezpečiť, teda treba urobiť nápravu, resp. treba zabezpečiť nápravu, musíme urobiť poriadok; keď bude treba, zaistia si rešpekt.
erzet
03.10.11,05:53
Nie kuľhať ani pokuľhávať, ale krívať, pokrivkávať


Pri pozornejšom sledovaní aj verejných rečových prejavov si môžeme všimnúť takéto slovné spojenia: pes kuľhá, začal kuľhať, argumenty kuľhajú, dodávky kuľhajú, dôkazy pokuľhávajú, kvalita služieb pokuľháva. Slovesá kuľhať a pokuľhávať nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, ide iba o čiastočne hláskovo upravené české slovesá kulhat a pokulhávat. Namiesto nich máme v spisovnej slovenčine slovesá krívať a pokrivkávať, teda pes kríva, začal krívať, argumenty krívajú alebo pokrivkávajú, dôkazy pokrivkávajú, kvalita služieb pokrivkáva. Niekedy môžeme siahnuť aj za iným slovesom, napr. dodávky meškajú, kvalita služieb nevyhovuje.
erzet
03.10.11,05:56
Bánovce nad Bebravou – bánovsky, nie bánovecký


Prídavné meno utvorené od názvu mesta Bánovce nad Bebravou má podobu bánovský, napr. Bánovský okres, Bánovský hrad, Bánovská televízia, Bánovské noviny. Túto podobu zaznačujú aj Pravidlá slovenského pravopisu a Slovník súčasného slovenského jazyka. V rozpore s pravidelným tvorením prídavného mena od názvov obcí zakončených na -ovce, teda Bánovce – bánovský, je podoba prídavného mena bánovecký, s ktorou sa stretáme v názvoch niektorých výrobkov, ako sú bánovecký oštiepok, bánovecká nátierka. Aj v názvoch výrobkov by sa mala používať správna spisovná podoba bánovský, teda bánovský oštiepok, bánovská nátierka.
erzet
03.10.11,05:57
Pravopis slovných spojení typu mesto Košice


Niektorí autori úradných listov či dokumentov si nezriedka kladú otázku, s akým začiatočným písmenom sa majú písať slová mesto a obec v slovných spojeniach s konkrétnym názvom mesta či obce, teda či sa má v slovách mesto, resp. obec napríklad v spojeniach mesto Košice, obec Báhoň písať malé začiatočné písmeno alebo veľké začiatočné písmeno. Odpoveď na túto otázku je jednoznačná. Slová mesto a obec ani v spojeniach s názvom mesta či obce nie sú vlastnými menami, preto sa majú písať s malým začiatočným písmenom.
erzet
03.10.11,05:59
Jednohlasne a jednomyseľne


Dostali sme otázku, či možno niekoho zvoliť za predsedu nejakej organizácie či strany jednomyseľne alebo jednohlasne. Príslovky jednomyseľne a jednohlasne sú utvorené od prídavných mien jednomyseľný, resp. jednohlasný. Príslovka jednomyseľne má význam „vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor“. Príslovka jednohlasne má dva významy. Je to jednak význam „znejúc jedným hlasom, rovnakým hlasom“, napr. skladbu zaspievali jednohlasne. Okrem toho má príslovka jednohlasne rovnaký význam ako príslovka jednomyseľne, je s ňou teda synonymná. Z toho vyplýva, že napríklad predsedu možno zvoliť jednomyseľne aj jednohlasne, že rezolúciu možno prijať jednomyseľne aj jednohlasne.
Nella_2
03.10.11,06:07
Zmluva o diele, nie zmluva o dielo




V spisovnej slovenčine má slovo zmluva väzbu s predložkou o a s lokálom podstatného mena, napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, zmluva o ubytovaní, zmluva o preprave. V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so spojením zmluva o dielo, v ktorom na rozdiel od spojení, ktoré sme citovali, po predložke o nasleduje podstatné meno dielo v tvare akuzatívu. Väzba s akuzatívom však v slovenčine nie je správna, správna je iba väzba s lokálom podstatného mena, teda väzba zmluva o diele. Rovnaká väzba s predložkou o a s lokálom je aj pri slovách dohoda a dohovor, napr. dohoda o spolupráci, dohovor o právach dieťaťa.
Prečo sa týmto neriadi náš obchodný zákonník?
Je v ňom zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, zmluva o predaji podniku, zmluva o úvere, zmluva o sprostredkovaní... a nie zmluva o predaj podniku, zmluva o sprostredkovanie...:confused:
erzet
04.10.11,12:14
Obyvateľské mená od niektorých názvov štátov


Na súčasných futbalových majstrovstvách sveta štartujú aj mužstvá Argentíny, Paraguaja a Portugalska. Niektorí športoví komentátori nazývajú hráčov týchto mužstiev Argentínčania, Paraguajčania, Portugalčania, iní ich nazývajú Argentínci, Paraguajci, Portugalci. Treba povedať, že ani jedni z nich sa nedopúšťajú chyby, lebo od názvov štátov Argentína, Paraguaj a Portugalsko obyvateľské mená môžeme utvoriť buď príponou -čan, alebo príponou -ec, teda obidve podoby obyvateľských mien od uvedených názvov štátov sú správne. Môžeme sa o tom presvedčiť aj v platných Pravidlách slovenského pravopisu.
erzet
04.10.11,12:17
Fanúšik – fanúšikovia, nie fanúšici


Podstatné meno fanúšik, ktoré má pôvod v anglickom slove fan s významom „nadšenec“ a ktoré sa cez nemčinu, kde má takisto podobu Fan, a češtinu, kde má podobu fanoušek, dostalo aj do slovenčiny. Slovo fanúšik ako životné podstatné meno mužského rodu zakončené na spoluhlásku skloňuje sa podľa vzoru chlap, ale v nominatíve množného čísla nemá príponu -i, ako je to v slove chlap, ale príponu -ovia, ako je to aj v iných slovách zakončených na -ik, ako sú človiečik – človiečikovia, chudáčik – chudáčikovia, miláčik – miláčikovia a rovnako aj fanúšik – fanúšikovia, napr. fanúšikovia boli spokojní s výsledkom, fanúšikovia vytrvalo povzbudzovali, fanúšikovia zdemolovali štadión.
erzet
04.10.11,12:21
Predsedníčka, nie predsedkyňa


Na označenie ženy, ktorá vykonáva najvyššiu funkciu v nejakej organizácii, inštitúcii alebo v nejakej strane, teda ktorá vykonáva predsednícku funkciu, máme v slovenčine pomenovanie predsedníčka. Niekedy môžeme počuť alebo čítať na označenie takejto ženy aj slovo predsedkyňa. Podoba predsedkyňa však nepatrí medzi spisovné slová, preto by sa nemala používať vo verejných prejavoch. V nich je vhodné používať iba podobu predsedníčka, teda predsedníčka vlády, predsedníčka súdu, predsedníčka komisie, predsedníčka výboru, predsedníčka strany, predsedníčka odborovej organizácie.
erzet
04.10.11,12:23
Magister – magisterka


Každoročne koncom júna narastá počet otázok týkajúcich sa pomenovania absolventiek magisterského štúdia na vysokých školách či univerzitách, teda či sa absolventka má volať magistra alebo magisterka. Slovo magistra je staršie a v súčasnosti sa používa na označenie pracovníčky lekárne spravidla s vysokoškolským vzdelaním. Z hľadiska tvorenia slov v slovenčine treba povedať, že od podstatných mien mužského rodu zakončených na -er pomenovania ženského rodu sa tvoria príponou -ka, napr. majster – majsterka, minister – ministerka, presbyter – presbyterka, súper – súperka, a teda aj magister – magisterka. Preto je odôvodnené na označenie absolventky magisterského štúdia používať slovo magisterka.
erzet
04.10.11,12:25
Prídavné meno pri vykaní


Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne napísanie prídavného mena v korešpondencii, ak adresátovi listu vykajú, preto je vhodné zopakovať si zásady vykania. Pri vykaní je sloveso vždy v tvare množného čísla, napr. Pani Nováková, boli ste už na dovolenke? Pán Novák, oboznámili ste sa s našou ponukou? Ak pri vykaní jednej osobe je v prísudku prídavné meno, napríklad prídavné meno spokojný, toto prídavné meno je v tvare jednotného čísla, teda Pani Nováková, boli ste spokojná s ubytovaním? Pán Novák, boli ste spokojný s našou ponukou? Prídavné meno spokojný v citovanej vete napíšeme s ypsilonom, lebo je tu tvar jednotného čísla. Ak sa listom obraciame na skupinu ľudí, na kolektív, je prirodzene, že prídavné meno musí byť v tvare množného čísla.
erzet
04.10.11,12:26
Nebude sa zmestiť, budú sa sústrediť?


Dokonavé slovesá vyjadrujú zavŕšený, ohraničený dej, preto môžu vyjadrovať dej vykonaný v minulom čase alebo dej, ktorý sa vykoná v budúcom čase, nemôžu vyjadrovať dej prebiehajúci v prítomnosti. Niektorí používatelia slovenčiny majú s tým problémy a potom počujeme aj vyjadrenia typu hráči sa budú sústrediť na ďalší zápas, oblečenie sa nebude zmestiť do kufra. Keďže slovesá sústrediť sa, zmestiť sa sú dokonavé, budúci čas sa pri nich nevyjadruje pomocou tvarov pomocného slovesa byť, resp. nebyť, a neurčitku plnovýznamového slovesa, ako je to pri nedokonavých slovesách, napr. budú písať, nebude rozprávať, ale iba tvarmi sústredia sa, nezmestí sa. Správne teda povieme hráči sa sústredia na ďalší zápas, oblečenie sa nezmestí do kufra.
erzet
04.10.11,12:29
Portál – na portáli, dva portály


Slovo portál má pôvod v latinčine a okrem iného má význam „architektonicky upravený vchod do budovy“ a novšie ako počítačový termín má význam „vstupný prvok počítača usmerňujúci postup na správnu adresu“. Ako neživotné podstatné meno mužského rodu zakončené na tvrdú spoluhlásku l skloňuje sa podľa vzoru dub a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, napr. dva portály. V lokáli jednotného čísla má však pádovú príponu mäkké -i ako iné prevzaté slová zakončené na -ál, napr. areál – v areáli, materiál – v materiáli, muzikál – v muzikáli, kvartál – v kvartáli a rovnako aj portál – na portáli.
erzet
04.10.11,12:30
Sloveso zdieľať v slovenčine nepotrebujeme


V rečových prejavoch môžeme zachytiť aj takéto vyjadrenia: zdieľať informácie, zmeny môžete zdieľať s inými používateľmi, môžete zdieľať rovnakú tlačiareň. V nich sa vyskytuje sloveso zdieľať, ktoré je však nepotrebnou výpožičkou z češtiny, čiastočne upravené české sloveso sdílet. Namiesto nespisovného slovesa zdieľať, ktoré zahmlieva presnú významovú náplň, môžeme siahnuť za významovo jednoznačnými spisovnými slovesami oznamovať, dávať na vedomie, šíriť, deliť sa, znášať, zastávať, mať, poskytovať, sprístupňovať, používať, využívať. V príkladoch citovaných na začiatku sú vhodné napríklad slovesá šíriť, sprístupňovať, poskytovať, používať, využívať, teda šíriť alebo sprístupňovať informácie, zmeny môžete využívať s inými používateľmi, môžete používať alebo využívať rovnakú tlačiareň.
erzet
04.10.11,12:32
Ničiť komáre, nie komárov


Nedávno sme sa dozvedeli, že komárov ničia už aj na Záhorí. V tejto výpovedi nás vyrušilo spojenie ničia komárov, preto si zopakujme, ako sa skloňuje slovo komár. V jednotnom čísle sa skloňuje podľa životného vzoru chlap, teda má tvary komára, komárovi, s komárom. V množnom čísle sa skloňuje podľa neživotného vzoru stroj ako mnohé iné mená živočíchov a má tieto tvary: v nominatíve komáre, v genitíve komárov, v datíve komárom, v akuzatíve komáre, v lokáli o komároch, v inštrumentáli s komármi. Keďže sloveso chytiť si vyžaduje väzbu s akuzatívom, v citovanej výpovedi sa mal použiť tvar komáre, teda výpoveď mala znieť: Komáre ničia už aj na Záhorí.
erzet
04.10.11,12:33
O slovese prehlásiť


V jazykovej praxi sa stretáme aj s takýmito výpoveďami: Musia ho prehlásiť za mŕtveho. Rozhodcovia ho prehlásili za víťaza. V týchto výpovediach sa však sloveso prehlásiť nepoužilo náležite, lebo sloveso prehlásiť má všeobecný význam „odhlásiť z jedného miesta a prihlásiť inde“ a v citovaných výpovediach o to nejde. Sloveso prehlásiť sa náležite používa napríklad v týchto výpovediach: Prehlásiť sa na inú školu je možné kedykoľvek. Chcem si prehlásiť trvalý pobyt. Vo výpovediach uvedených na začiatku ide o význam „verejne oznámiť“ a na vyjadrenie tohto významu slúži sloveso vyhlásiť, preto uvedené výpovede mali mať takúto podobu: Musia ho vyhlásiť za mŕtveho. Rozhodcovia ho vyhlásili za víťaza.
erzet
04.10.11,12:35
Nie častokrát, ale často


V rečovej praxi môžeme počuť aj vyjadrenia ako priateľstvo sa častokrát končí láskou, žiarlivosť je častokrát dôvodom k nevere, pravda je častokrát krutá, v ktorých sa vyskytuje zložené slovo skladajúce sa z príslovky často a zo slova krát, ktorým sa vyjadruje násobnosť, opakovanosť. Ibaže už sama príslovka často v sebe obsahuje význam násobnosti, opakovanosti, preto nie je dôvod násobnosť, opakovanosť zdôrazňovať ešte aj slovom krát. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto vhodnú podobu: priateľstvo sa často končí láskou, žiarlivosť je často dôvodom k nevere, pravda je často krutá.
erzet
04.10.11,12:37
Dva – s dvoma aj s dvomi


Dostali sme otázku, aká je náležitá podoba základnej číslovky dva v tvare inštrumentálu, lebo v jazykovej praxi sa používa tvar s príponou -ma, teda s dvoma, ale aj tvar s príponou -mi, teda s dvomi. Tvar s dvoma je pozostatkom takzvaného duálu, t. j. dvojného čísla, tvar s dvomi sa svojím zakončením zhoduje s tvarmi inštrumentálu pri ostatných základných číslovkách, napr. s tromi, so štyrmi, s piatimi. Podľa platnej kodifikácie zachytenej v Pravidlách slovenského pravopisu aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka sú správne obidve podoby, s dvoma aj s dvomi. Závisí od autora výpovede, ktorú z nich si vyberie a bude používať v konkrétnom texte. V jednom texte by mal však používať iba jednu z nich.
Zdenka 0705
04.10.11,12:42
...dobre vedieť, lebo ja akosi stále s týmto problémik mám .)....
erzet
05.10.11,08:00
Diskusia, nie diskuzia ani diskúzia


Pri pozornejšom sledovaní jazykovej praxe si môžeme všimnúť, že na pomenovanie výmeny názorov na istú vec nepoužívajú všetci používatelia spisovnej slovenčiny príslušné slovo v tej istej výslovnostnej podobe. Jedni používajú podobu diskusia s krátkym u a so spoluhláskou s v poslednej slabike, iní používajú podobu diskuzia s krátkym u a so spoluhláskou z a ďalší podobu diskúzia s dlhým ú a so spoluhláskou z. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba diskusia s krátkym u a so spoluhláskou s v poslednej slabike, čo si možno overiť aj v platných Pravidlách slovenského pravopisu, kde je naznačená aj výslovnosť tohto slova.
erzet
05.10.11,08:02
Nie zavazadlo, ale batožina


Nielen v hovorených prejavoch, ale aj v písaných textoch sa niekedy stretáme so slovom zavazadlo, v množnom čísle s tvarom zavazadlá. Slovo zavazadlo nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, do prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa dostalo z češtiny. Na pomenovanie kufrov, balíkov, batohov a pod. s potrebami na cestu máme v slovenčine podstatné meno batožina. Slovo batožina sa ako odborný termín používa aj v dopravnej terminológii. Správne teda vravíme osobná batožina, podať batožinu, vybrať batožinu, odniesť batožinu. Od slova batožina je utvorené prídavné meno batožinový, ktoré poznáme zo spojení batožinový lístok, batožinový vozeň.
erzet
05.10.11,08:03
Skloňovanie slova ucho


Slovo ucho má dva významy. Pomenúva sa ním orgán sluchu, ale aj vec podobná tomuto orgánu. Zaujímavosťou tohto slova je, že kým v jednotnom čísle sa v obidvoch významoch skloňuje rovnako, teda z ucha, uchu, o uchu, s uchom, v množnom čísle má iné tvary, ak ide o orgán sluchu, a iné tvary, ak ide o vec podobnú tomuto orgánu. Slovo ucho ako orgán sluchu má v množnom čísle nepravidelné tvary uši, z uší, ušiam, o ušiach, s ušami. Slovo ucho ako vec podobná orgánu sluchu má v množnom čísle pravidelné tvary podľa vzoru mesto, teda uchá, bez úch, uchám, o uchách, s uchami, napr. uchá na hrnci, hlinený hrniec bez úch, kotlík s dvomi uchami.
erzet
05.10.11,08:05
Sedem – siedmich, ale siedmy – siedmych


Nezriedka dostávane otázku, či v číslovkách siedmich a ôsmich sa má napísať mäkké i, alebo tvrdé y. Ak ide o vyjadrenie počtu, ide o základnú číslovku a vtedy napíšeme mäkké i rovnako ako v číslovke piatich (vysl. piaťich), napr. nastúpili bez siedmich hráčov základného kádra, v ôsmich rokoch už vedel po anglicky, lebo tu ide o spojenia sedem hráčov, resp. osem rokov v príslušnom pádovom tvare. Ak ide o vyjadrenie poradia, ide o radovú číslovku a vtedy napíšeme tvrdé y rovnako ako v číslovke piatych, napr. na oslave siedmych narodenín, žiaci ôsmych ročníkov sa zúčastnili na výlete, lebo tu ide o spojenia siedme narodeniny, resp. ôsme ročníky v príslušnom pádovom tvare.
erzet
05.10.11,08:06
Dueto, kvarteto, sexteto


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami pomenovania dvoch účinkujúcich spevákov alebo názvu skladby pre dva hlasy alebo hudobné nástroje, ktoré má pôvod v taliančine, a to s podobami dueto a duet. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba stredného rodu dueto rovnako, ako sú stredného rodu názvy kvarteto a sexteto, ktorými sa pomenúva skupina štyroch, resp. šiestich spevákov či hudobníkov alebo skladba pre tieto skupiny. Slovo dueto sa skloňuje podľa vzoru mesto a má tieto tvary: dueta, duetu, o duete, s duetom, v množnom čísle duetá, bez duet, duetám, o duetách, s duetami. Správne teda je: zaspievali známe dueto, operné duetá, speváci sa predstavia v duetách.
erzet
05.10.11,08:09
Odchýlka – odchýlok, nie odchýliek


Genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu, v ktorých je pred koncom slova skupina spoluhlások, tvorí sa pomocou vkladnej dvojhlásky -ie, napr. manželka – manželiek, píšťalka – píšťaliek, zápalka – zápaliek. Ak je pred koncom slova dlhá samohláska alebo dvojhláska, pri tvorení genitívu množného čísla sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nenasledujú dve dlhé slabiky za sebou, t. j. slabiky s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou. V takom prípade sa genitív množného čísla tvorí pomocou vkladnej samohlásky o, napr. hrkálka – hrkálok, obálka – obálok, šálka – šálok, včielka – včielok a rovnako aj odchýlka – odchýlok. Správne teda vravíme meranie odchýlok, zisťovanie odchýlok od normy.
erzet
05.10.11,08:10
Dyňa a melón


V letných mesiacoch medzi obľúbené plody patria veľké dužinaté plody, plod s červenou dužinou, ktorý má botanický názov dyňa červená, a plod so žltou dužinou, ktorý má botanický názov melón cukrový. Slovo dyňa má praslovanský pôvod, slovo melón má pôvod v gréčtine. Na rozličných územiach Slovenska je však stav v používaní slov dyňa a melón trocha odlišný od stavu v botanickom názvosloví. Kým napr. na strednom a východnom Slovensku sa slovom dyňa označuje plod s červenou dužinou, na západnom Slovensku sa takýto plod označuje slovom melón.
erzet
05.10.11,08:11
Zdravotne neškodný, nie zdravotne nezávadný


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s prídavným menom nezávadný v spojeniach zdravotne nezávadný výrobok, zdravotne nezávadná voda, zdravotne nezávadná obuv, zdravotne nezávadné životné prostredie, zdravotne nezávadné materiály. Prídavné meno nezávadný však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, namiesto neho je primerané používať prídavné meno neškodný, teda citované slovné spojenia majú mať takúto podobu: zdravotne neškodný výrobok, zdravotne neškodná voda, zdravotne neškodná obuv, zdravotne neškodné životné prostredie, zdravotne neškodné materiály.
erzet
05.10.11,08:12
Horeuvedená osoba?


Dostali sme otázku, či výraz horeuvedený v slovnom spojení horeuvedená osoba sa má písať ako jedno slovo spolu, alebo ako dve slová. Výraz horeuvedený písaný ako jedno slovo sa zaraďuje medzi prostriedky administratívneho slangu, ktoré by sa nemali používať vo verejných jazykových prejavoch a ani v úradných listoch či v úradných dokumentoch. Namiesto neho je primerané používať slová uvedený alebo spomenutý, teda uvedená osoba, spomenutá osoba. Ak v istých prípadoch potrebujeme presne určiť umiestnenie nejakej informácie v hornej časti konkrétneho dokumentu, potom môžeme použiť opisné vyjadrenie, napr. adresa uvedená hore.
erzet
05.10.11,08:13
Podlažie nie je poschodie


Slová podlažie a poschodie nie sú synonymné, to značí, že nemajú rovnaký význam. Slovom podlažie sa pomenúva jednoúrovňová časť budovy medzi podlahou a povalou a slovom poschodie sa pomenúva časť domu na niektorom podlaží nad prízemím, preto tieto slová nemôžeme ľubovoľne zamieňať. Týka sa to aj zložených prídavných mien, v ktorých druhej časti je prídavné meno utvorené od slov podlažie a poschodie. Napríklad trojpodlažný dom, teda dom s tromi podlažiami, nie je trojposchodový dom, ale iba dvojposchodový dom, lebo má prízemie a dve poschodia. Trojpodlažný dom môže byť dokonca jednoposchodový, ak okrem prízemia a prvého poschodia má ešte aj jedno podzemné podlažie, teda suterén.
erzet
05.10.11,08:15
O skloňovaní slov ár a hektár


Slovom ár sa pomenúva plošná jednotka s rozlohou 100 štvorcových metrov, slovom hektár sa pomenúva plošná jednotka s rozlohou 100 árov, t. j. 10 000 štvorcových metrov. Obidve slová ár aj hektár sú podstatné mená mužského rodu a rovnako ako mnohé iné neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -ár sa skloňujú podľa vzoru stroj. V lokáli jednotného čísla majú pádovú príponu mäkké -i, teda na jednom ári, na hektári, a v nominatíve množného čísla majú pádovú príponu -e, dva áre, štyri hektáre.
Nella_2
05.10.11,08:35
Dyňa a melón




V letných mesiacoch medzi obľúbené plody patria veľké dužinaté plody, plod s červenou dužinou, ktorý má botanický názov dyňa červená, a plod so žltou dužinou, ktorý má botanický názov melón cukrový. Slovo dyňa má praslovanský pôvod, slovo melón má pôvod v gréčtine. Na rozličných územiach Slovenska je však stav v používaní slov dyňa a melón trocha odlišný od stavu v botanickom názvosloví. Kým napr. na strednom a východnom Slovensku sa slovom dyňa označuje plod s červenou dužinou, na západnom Slovensku sa takýto plod označuje slovom melón.
To by ma zaujímalo, odkiaľ toto nabrali - že na strednom a východnom Slovensku sa to s červenou dužinou nazýva dyňa... na strednom Slovensku to odjakživa voláme melón.:)
erzet
05.10.11,09:21
Na západnom, pri Trnave, u nás "dzina".
Nella_2
05.10.11,15:20
V Nitre chcú, aby sa jej obyvatelia nazývali Nitrančania a nie Nitrania.

http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/peticia-nitre-nie-sme-ziadne-salamy.html

Som zvedavá, ako to dopadne. To by ale potom mohli aj v Detve chcieť, aby sa hovorilo Detvančan (namiesto teraz používaného Detvan), alebo v Modre Modrančan (Modran), v Hnúšti Hnúšťačan (Húšťan), v Šali Šaľančan (Šaľan)...
ivuliatko
05.10.11,16:28
Dlho som netušila, že súťaž v prednese povestí "Šaliansky Maťko" je pomenovaná podľa mesta Šaľa. Slovo šaliansky vo mne vyvolávalo predstavu nejakého šialenstva či čo...
erzet
05.10.11,19:08
ja by som bol potom Dubničančan
erzet
05.10.11,19:10
...ale najprv boli Nitrania a až potom saláma Nitran.
erzet
06.10.11,07:21
Zákonodarca – zákonodarcovia, nie zákonodarci


Zložené slovo zákonodarca je utvorené zo slovo darca a to je zasa utvorené zo slovesa darovať príponou -ca. Tak ako podstatné meno darca aj zložené podstatné meno zákonodarca a ako iné životné podstatné mená mužského rodu zakončené na -ca sa pravidelne skloňuje podľa vzoru hrdina, ktoré má v nominatíve množného čísla pádovú príponu -ovia. Podstatné mená darca a zákonodarca majú teda v nominatíve množného čísla tvary darcovia, zákonodarcovia. V jazykovej praxi sa niekedy stretáme aj s podobou zákonodarci, táto podoba však nie je správna, správna je iba podoba zákonodarcovia, napr. Noví zákonodarcovia prvýkrát hlasovali.
erzet
06.10.11,07:22
Zmenšiť, oslabiť, nie umenšiť


Na vyjadrenie významu „urobiť menším“, resp. „robiť menším“ máme v slovenčine slovesá zmenšiť a zmenšovať utvorené predponou z- z prídavného mena menší. V ostatnom čase sa môžeme na vyjadrenie spomínaných významov stretnúť so slovesami utvorenými predponou u-, teda umenšiť, umenšovať, napr. umenšiť bolesť, umenšiť vplyv, umenšovať rozdiely, umenšovať účinok. Slovesá umenšiť, umenšovať, ktoré naše kodifikačné príručky nezaznačujú, však nie sú ani potrebné, úplne vystačíme so slovesami zmenšiť a zmenšovať, teda zmenšiť bolesť, zmenšovať rozdiely, prípadne môžeme siahnuť za slovesami oslabiť, oslabovať, napr. oslabiť vplyv, oslabovať účinok.
erzet
06.10.11,07:24
Prsia – prsami, nie prsiami


Na pomenovanie prednej časti hrudníka máme v slovenčine pomnožné podstatné meno prsia. Týmto slovom sa pomenúvajú aj polguľovité útvary na hrudi ženského tela, teda prsníky. Pomnožné podstatné mená sú také, ktoré majú iba tvary množného čísla. Pomnožné podstatné meno prsia sa skloňuje podľa vzoru srdce v množnom čísle. Inštrumentál množného čísla pri vzore srdce sa tvorí príponou -ami, srdcami. Rovnako príponu -ami má tvar inštrumentálu pomnožného podstatného mena prsia. Správne teda vravíme s vypnutými prsami, zeleninový šalát s kuracími prsami.
erzet
06.10.11,07:24
Konečne niečo pre mňa
erzet
06.10.11,07:26
Miškovec a Miskolc


V súvislosti s výstavbou rýchlostnej komunikácie z Košíc do Maďarska sa v médiách častejšie spomína maďarské mesto, ktoré sa po maďarsky volá Miskolc (vysl. miškolc) a píše sa s písmenom s, ktoré sa v maďarčine vyslovuje ako š. Názov tohto maďarského mesta má v slovenčine vžitú slovenskú podobu Miškovec, tak ako napr. názov rakúskeho hlavného mesta Wien (vysl. vín) má slovenskú vžitú podobu Viedeň, ako názov talianskeho mesta Venezia (vysl. venecia) má slovenskú vžitú podobu Benátky. V slovenských textoch sa majú používať slovenské vžité názvy, tzv. exonymá, preto aj pri referovaní o výstavbe rýchlostnej komunikácie z Košíc na juh je odôvodnené používať vžitý slovenský názov Miškovec.
erzet
06.10.11,07:27
Vybrežiť sa


V minulosti sa pri povodniach hovorilo o tom, že potok sa vylial z koryta, rieka sa vyliala z brehov. V súčasnosti sa popri týchto vyjadreniach používajú aj slovné spojenia potok sa vybrežil, rieka sa vybrežila. Sloveso vybrežiť sa je pomerne nové, azda preto niektorých používateľov slovenčiny vyrušuje a spytujú sa, či je správne. O slovese vybrežiť sa treba konštatovať, že je to dobre utvorené sloveso pomocou predpony a slovesnej prípony takzvanou univerbizáciou, t. j. zjednoslovnením, podobne, ako je utvorené sloveso vykoľajiť sa zo slovného spojenia vysunúť sa z koľají či vylodiť sa zo spojenia vystúpiť z lode.
erzet
06.10.11,07:28
Používateľská príručka


Dostali sme otázku, ako sa volá príručka, z ktorej sa ten, kto používa nejaký prístroj alebo zariadenie, dozvie, ako takýto prístroj alebo zariadenie funguje a ako sa má s ním zaobchádzať. V jazykovej praxi sa takáto príručka nazýva používateľská príručka, ale môžeme sa stretnúť aj s podobou užívateľská príručka. Keďže prístroje a zariadenia sa používajú a ten, kto ich používa, je používateľ, prídavné meno v názve príručky má byť odvodené od podstatného mena používateľ, má teda mať podobu používateľský. Príručka pre používateľov nejakého prístroja alebo zariadenia, napr. počítača, je používateľská príručka.
erzet
06.10.11,07:29
O časticiach proste a prosto


V slovenčine máme časticu proste s variantom prosto, ktorými sa uvádza aktuálny výraz vo vete. Namiesto častíc proste, prosto môžeme používať aj synonymné častice jednoducho, skrátka, napr. namiesto výpovede proste si vymýšľa môžeme povedať jednoducho si vymýšľa, namiesto výpovede prosto si nerozumeli môžeme povedať skrátka si nerozumeli. V rečovej praxi sa niekedy stretáme s tým, že hovoriaci často opakuje častice proste, prosto niekoľkokrát v tej istej výpovedi. Tu už nejde o funkčné uplatnenie častice, ale o zlozvyk používať tieto častice ako nepotrebné výplnkové slová. Takýmto výpovediam by sme sa mali v ústnej komunikácii vyhýbať.
erzet
06.10.11,07:30
Potravový reťazec či potravinový reťazec?


Dostali sme otázku, či sa na pomenovanie reťazca vytvoreného rastlinami, ďalej bylinožravcami konzumujúcimi rastliny, mäsožravcami konzumujúcimi bylinožravce alebo iné mäsožravce a napokon živočíchmi, ktoré sa živia rozkladajúcimi sa organickými zvyškami, má používať slovné spojenie potravinový reťazec alebo potravový reťazec. Keďže slovom potravina sa pomenúva látka s výživnou hodnotou v prirodzenom stave alebo upravená rozličnými technologickými zásahmi určená na výživu človeka a slovom potrava sa pomenúvajú látky, ktoré rozličné organizmy a živočíchy prijímajú na svoju výživu, pri pomenovaní uvedeného reťazca je vhodné vychádzať zo slova potrava a nazývať ho potravový reťazec.
erzet
06.10.11,07:31
Skloňovanie slova orchidea


Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so správnym používaním slova orchidea vo vetnej súvislosti, teda s jeho skloňovaním, a s písaním jednotlivých pádových tvarov. Slovo orchidea ako iné podstatné mená zakončené na samohláskovú skupinu -ea má v datíve a v lokáli jednotného čísla príponu mäkké -i, orchidei, a v genitíve množného čísla má príponu dlhé mäkké -í, napr. záhon orchideí. Je vhodné zdôrazniť, že kým v datíve a v lokáli jednotného čísla je v tvare orchidei na konci mäkké -i, napr. dať vodu orchidei, zastať pri orchidei, v genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla je v tvare orchidey na konci tvrdé -y, napr. kvet orchidey, dve orchidey, darovať orchidey.
erzet
06.10.11,07:33
Sedembolestná Panna Mária


Dnes je deň pracovného pokoja a cirkevný sviatok, v ktorom katolícki veriaci vzdávajú úctu Sedembolestnej Panne Márii. V tejto poznámke si všimneme pravopisnú stránku písania mena Sedembolestná Panna Mária. V tomto mene podľa Pravidiel slovenského pravopisu píšeme s veľkým začiatočným písmenom nielen krstné meno Mária, ale veľké začiatočné písmeno píšeme aj v slove Panna, keďže slovo Panna je tu súčasťou mena Ježišovej matky, vlastného mena Panna Mária. Rovnako s veľkým začiatočným písmenom píšeme aj prídavné meno Sedembolestná, lebo ide o súčasť rozšíreného vlastného mena Sedembolestná Panna Mária.
Stefan2005
06.10.11,07:53
Češi majú peknú stránku na precvičenie pravopisu:
http://pravopisne.cz/category/pravopisna-cviceni/
Vie niekto o podobnej pre slovenčinu ?
erzet
07.10.11,06:29
Poníženie zisku?


Sloveso ponížiť má význam „potupiť, pokoriť, pohaniť“, napr. nevyberanými slovami možno ponížiť druhého človeka, a význam „urobiť menej významným“. Od slovesa ponížiť je utvorené podstatné meno poníženie, napr. deti sa boja poníženia, a trpné príčastie ponížený, ktoré poznáme z biblického zvratu kto sa povyšuje, bude ponížený. Nie je správne, ak sa sloveso ponížiť a podstatné meno poníženie spájajú so slovami vyjadrujúcimi kvantitu, ako je to v spojeniach ponížiť výdavky na služby, poníženie zisku, poníženie nákladov. V takom prípade treba použiť sloveso znížiť, ktoré má okrem iného význam „zmenšiť, čo sa týka množstva, intenzity a pod.“, a podstatné meno zníženie. Náležité je: znížiť výdavky na služby, zníženie zisku, zníženie nákladov.
erzet
07.10.11,06:30
Živonarodený, mŕtvonarodený


Dostali sme otázku, či výraz živonarodený v spojeniach živonarodené dieťa, živonarodené mláďa, ktorý sa používa v pôrodníctve, resp. v živočíšnej výrobe a v rozličných štatistických prehľadoch, má sa písať ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Keďže výraz živonarodený je utvorený podľa modelu tvorenia zložených prídavných mien typu novozaložený, novozriadený, vysokovýkonný a má terminologickú platnosť, je opodstatnené písať ho spolu ako jedno slovo. Rovnako ako jedno slovo sa píše aj opozitné prídavné meno mŕtvonarodený. Na podporu takéhoto písania možno uviesť aj existenciu odvodených podstatných mien živonarodenosť a mŕtvonarodenosť.
erzet
07.10.11,06:43
Sebamenší, sebaväčší, sebalepší?


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so zloženými prídavnými menami sebamenší, sebaväčší, sebalepší, napr. sebamenší problém, sebaväčší úspech, sebalepší výkon. Uvedené prídavné mená sú však defektne utvorené, preto by sme sa im mali vo verejných rečových prejavoch vyhýbať. Namiesto nich je primerané siahnuť za výrazmi zloženými z častice čo a z tvaru 3. stupňa príslušného prídavného mena, t. j. za výrazmi čo najmenší, čo najväčší, čo najlepší, teda čo najmenší problém, čo najväčší úspech, čo najlepší výkon. V mnohých prípadoch sú vhodné výrazy so spojkou aj, so zámenom ten a s tvarom 3. stupňa prídavného mena, napr. aj ten najmenší problém, aj ten najväčší úspech.
erzet
07.10.11,06:45
Granula, mn. č. granuly


Slovom granula, ktoré má pôvod v latinčine, pomenúvame menšiu časticu zrnitého materiálu, obyčajne vyrobeného umelo, ale aj farmaceuticky výrobok v tvare zrnka. Svojím zakončením na samohlásku a, pred ktorou je tvrdá spoluhláska l, sa slovo granula zaraďuje do skupiny prevzatých slov, ako sú formula, molekula, floskula, ktoré sa pravidelne skloňujú podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má slovo granula pádovú príponu tvrdé -y, granuly, napr. liek vo forme granuly, dve granuly, granuly pre psy, vyrábať granuly.
erzet
07.10.11,06:46
Taký veľký, nie tak veľký


V slovenčine máme príslovkové ukazovacie zámeno tak, ktorým ukazujeme na spôsob alebo mieru deja, napr. urob to tak, je to tak, prečo ideš tak neskoro? Okrem toho máme ukazovacie zámeno taký, v ženskom rode taká, v strednom rode také, ktorými ukazujeme na vlastnosť alebo jej veľkú mieru, napr. taký dom sa mi páči, také auto by som chcel, prečo si taký smutný? Nie je správne, ak pri poukazovaní na vlastnosť alebo jej mieru namiesto ukazovacieho zámena taký použijeme príslovkové ukazovacie zámeno tak, ako je to v spojeniach tak veľký dom, tak malý zárobok. Pred prídavnými menami je náležité používať ukazovacie zámeno taký, teda taký veľký dom, taký malý zárobok.
erzet
07.10.11,06:48
Hardvér, softvér


Technické vybavenie počítača často pomenúvame slovom hardvér a programové vybavenie počítača slovom softvér. Obidve slová sme prevzali z angličtiny, kde sa píšu v podobe hardware a software, a to s dvojitým w. Pri preberaní týchto slov do slovenčiny však nastali isté zmeny v ich pravopisnej podobe oproti stavu v angličtine. Odpadlo takzvané nemé e, ktoré sa v angličtine nevyslovuje, dvojité w sa nahradilo obyčajným v a slabika war v písanej podobe sa nahradila slabikou vér s dlhým é. Slová hardvér a softvér v zdomácnenej pravopisnej podobe zachytávajú aj naše kodifikačné príručky, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.
erzet
07.10.11,06:51
Škodca a škodkyňa


Dostali sme otázku, či podstatné meno mužského rodu škodca má aj prechýlenú podobu ženského rodu. Na označenie toho, kto spôsobuje alebo spôsobil škodu, sa bežne používa podstatné meno mužského rodu škodca, aj keď ide o činiteľa deja ženského rodu. Pomenovanie ženského rodu sa v našich slovníkoch zatiaľ nezaznačuje, no v jazykovej praxi sa už začalo používať v podobe škodkyňa. Možno sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Slovo škodkyňa je pravidelne utvorené podľa modelu sudca – sudkyňa, správca – správkyňa, sprievodca – sprievodkyňa. Keďže slovo škodkyňa je správne utvorené, patrí medzi spisovné slová, zatiaľ však s príznakom zriedkavosti.
erzet
07.10.11,06:53
Podkročiť určené limity?


V jazykovej praxi sme sa stretli so slovesom podkročiť v spojeniach ako podkročiť určené limity, podkročiť minimálnu hrúbku steny ako opozitom k slovesu prekročiť. No kým sloveso prekročiť s významom „dostať sa za istú hranicu“ vychádza zo základného významu tohto slovesa, a to „dostať sa krokom cez niečo“, sloveso podkročiť v spisovnej slovenčine nemáme. Na vyjadrenie významu „nedostať sa k istej hranici“ máme sloveso nedosiahnuť, teda nedosiahnuť určené limity, nedosiahnuť minimálnu hrúbku steny. Namiesto vyjadrenia nesmie podkročiť minimálnu teplotu 5 °C môžeme použiť vyjadrenie teplota nesmie byť nižšia ako 5 °C.
erzet
07.10.11,06:55
Uponížiť, resp. uponížiť sa?


Niektorí používatelia jazyka siahajú za slovesami uponížiť a uponížiť sa, iní majú výhrady proti používaniu týchto slovies. Sloveso uponížiť je utvorené z predponového slovesa ponížiť ďalšou predponou, a to je dôvod výhrad proti slovesám uponížiť a uponížiť sa. Namiesto nich stačí používať slovesá ponížiť a ponížiť sa, ktoré majú nielen význam „pohaniť“, resp. „pohaniť sa“, ale aj význam „urobiť menej významným“, resp. „urobiť sa menej významným, priblížiť sa“. Okrem slovesa ponížiť sa v tomto druhom význame môžeme siahnuť aj za slovesom znížiť sa. Namiesto vyjadrenia trestom uponížiť občana stačí povedať trestom ponížiť občana, namiesto vyjadrenia uponížiť sa na úroveň otrokov stačí povedať ponížiť sa na úroveň otrokov alebo znížiť sa na úroveň otrokov.
erzet
07.10.11,06:57
Starostka, manažérka, investičná riaditeľka


V súčasnosti sa pripravujú zoznamy kandidátov do samosprávnych orgánov, do obecných a mestských zastupiteľstiev a za starostov a primátorov. O jednotlivé funkcie sa budú uchádzať nielen muži, ale aj mnoho žien. V zoznamoch sa bude uvádzať nielen meno a priezvisko kandidáta alebo kandidátky, ale aj ich zamestnanie, resp. povolanie a funkcia. V tejto súvislosti hodno pripomenúť, že ak sa o funkciu uchádza žena, názov zamestnania, povolania alebo funkcie treba uvádzať v ženskom rode, napr. starostka, primátorka, pedagogička, manažérka, investičná riaditeľka a pod.
erzet
08.10.11,18:34
Návesť – bez návesti, zvukové návesti


Optické alebo zvukové znamenie, ktorým sa čosi signalizuje, volá sa návesť, nie návestie, ako to niekedy počujeme. Slovo návesť funguje aj ako odborný termín v dopravnej terminológii. Slovo návesť sa svojím zakončením zaraďuje medzi podstatné mená ženského rodu vzoru kosť. Z toho vyplýva, že v genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má slovo návesť pádovú príponu mäkké -i, návesti. Správne teda vravíme bez návesti, zvukové návesti, železničné návesti, návesti sa dávajú návestidlom.
erzet
08.10.11,18:36
Zapchať, zápcha, nie zacpať, zácpa


V rozličných informáciách pre pacientov či chovateľov zvierat, ale aj v informáciách o dopravnej situácii sa niekedy môžeme stretnúť so slovom zácpa. Slovo zácpa však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, tak ako medzi ne nepatrí sloveso zacpať, od ktorého je utvorené. Na pomenovanie činnosti, pri ktorej sa nejaký otvor uzavrie tak, že sa niečím naplní, máme v spisovnej slovenčine sloveso zapchať, napr. zapchať dieru, zapchať si uši. Od slovesa zapchať je utvorené podstatné meno zápcha, ktoré funguje aj ako odborný termín v zdravotníctve, vo veterinárstve, ale aj v rámci dopravy. Zapchatie čriev sa teda volá zápcha podobne ako zapchatie ciest vozidlami sa volá dopravná zápcha.
erzet
08.10.11,18:39
Rusovce – rusovský, nie rusovecký


Jednou z mestských častí Bratislavy je bývalá samostatná obec Rusovce známa aj vykopávkami rímskej vojenskej osady Gerulaty a krásnym kaštieľom z druhej polovice 19. storočia. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami prídavného mena utvoreného od názvu Rusovce, a to rusovský a rusovecký. Z nich je v spisovnej slovenčine správna iba podoba rusovský utvorená príponou -ský, ako je to aj pri iných názvoch zakončených na -ovce, napr. Bánovce – bánovský, Michalovce – michalovský, Mochovce – mochovský, Pozdišovce – pozdišovský. Správne sú teda názvy Rusovský kaštieľ, Rusovské jazero, Rusovské rameno.
erzet
08.10.11,18:40
Zakysaný?


V jazykovej praxi sa stretáme s ponukou rozličných potravinárskych výrobkov pripravených kysnutím, resp. kvasením, v ktorých názve sa vyskytuje slovo zakysaný, napr. zakysaný nápoj, zakysaná smotana, zakysané mlieko, zakysané mliečne výrobky. Slovo zakysaný však nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, svoj pôvod má v češtine, v českom slovese zakysat, namiesto ktorého máme v slovenčine slovesá skýšiť a zakvasiť. Namiesto slova zakysaný je v slovenčine v názvoch výrobkov primerané používať prídavné meno kyslý alebo príčastie kvasený, teda kyslý nápoj, kyslá smotana, kyslé mlieko, kyslé mliečne výrobky, resp. kvasený nápoj.
erzet
08.10.11,18:42
Podčiarkovník, nie podtržník


V jazykovej praxi sa možno stretnúť so slovom podtržník pri pomenovaní znamienka, ktorým sa podčiarkuje napísaný text a ktoré býva osobitne vyznačené napríklad aj na klávesnici počítača. Slovo podtržník však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. V slovenskej technickej norme o písomnostiach sa uvedené znamienko volá podčiarkovacie znamienko, keďže text sa podčiarkuje. Okrem dvojslovného pomenovania podčiarkovacie znamienko máme v slovenčine aj jednoslovné pomenovanie utvorené od slovesa podčiarkovať príponou -ník, a to slovo podčiarkovník. Slovo podčiarkovník patrí medzi spisovné, štylisticky neutrálne jazykové prostriedky.
erzet
08.10.11,18:44
Gymnázium – na gymnáziách, nie na gymnáziach


Podstatné meno gymnázium je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto, pričom koncové -um pri skloňovaní vypadáva. Slovo gymnázium má v jednotnom čísle tieto tvary: z gymnázia, gymnáziu, o gymnáziu, s gymnáziom. V nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar s dlhou samohláskou á na konci, teda dve gymnáziá, v genitíve má tvar gymnázií s dlhým mäkkým í na konci, v datíve má tvar gymnáziám, v ktorom je v prípone -ám dlhá samohláska á rovnako, ako je dlhá samohláska á v prípone -ách v lokáli množného čísla v tvare na gymnáziách.
erzet
08.10.11,18:45
Kontroverzný, nie kontraverzný


Dostali sme otázku, ktorá z dvoch podôb prídavného mena kontroverzný či kontraverzný s významom "vyvolávajúci nedorozumenia alebo spory, problematický" je správna. V jazykovej praxi sa totiž možno stretnúť so slovnými spojeniami kontroverzný človek, kontroverzné tvrdenie, ale aj kontraverzný človek, kontraverzné tvrdenie. Z uvedených dvoch podôb prídavného mena je správna iba podoba so samohláskou o na konci prvej časti zloženého slova, teda podoba kontroverzný, o čom sa možno presvedčiť v jazykových príručkách. Samohláska o na konci prvej časti zloženého slova je aj v podstatnom mene kontroverzia.
erzet
08.10.11,18:47
Skloňovanie názvov Hoste, Malé Hoste a Veľké Hoste


V okrese Galanta je obec Hoste (vysl. hosťe) a v okrese Bánovce nad Bebravou sú obce Malé Hoste a Veľké Hoste. Dostali sme otázku, ako sa skloňuje názov Hoste. Názov Hoste súvisí so všeobecným podstatným meno hosť, ale ako názov obce sa zaraďuje medzi pomnožné podstatné mená ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dlaň. V genitíve majú názvy uvedených obcí podoby z Hostí (vysl. hosťí), z Malých Hostí, z Veľkých Hostí, v datíve majú podoby Hostiam (vysl. hosťiam)), Malým Hostiam, Veľkým Hostiam, v lokáli majú podoby o Hostiach (vysl. hosťiach), pri Malých Hostiach, o Veľkých Hostiach, v inštrumentáli majú podoby s Hosťami, nad Malými Hosťami, za Veľkými Hosťami.
erzet
08.10.11,18:48
Vetrový a veterný


Od podstatného mena vietor máme v slovenčine dve prídavné mená, prídavné meno vetrový a prídavné meno veterný. Prídavné meno vetrový je utvorené príponou -ový a používa sa napríklad v spojeniach vetrový polom, vetrová kalamita, vetrové pomery, ale aj v hovorovom spojení vetrový cukrík, ktorým sa označuje cukrík z mentolu, teda mentolový cukrík. Od prídavného mena vetrový je utvorené aj zložené prídavné meno protivetrový, ktoré poznáme napríklad zo spojenia protivetrová zábrana. Prídavné meno veterný (vysl. veťerní), ktoré sa vyslovuje s mäkkou spoluhláskou ť, je utvorené príponou -ný a používa sa napríklad v spojeniach veterný mlyn, veterná búrka, veterná erózia, veterná kalamita, veterné počasie.
erzet
08.10.11,18:50
Dve predložky vedľa seba


V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme s tým, že autor prehovoru zostaví vetu tak, že sa k sebe dostanú dve predložky, napríklad : Počkal na v pravidelných intervaloch prichádzajúci výťah. Takýto slovosled však nie je správny, lebo každá predložka sa viaže s iným slovom, resp. slovným spojením, a preto musí stáť pri ňom. Predložka na sa v citovanej vete nespája so spojením v pravidelných intervaloch, ale so slovom výťah rozvitým prívlastkom prichádzajúci, teda so spojením prichádzajúci výťah, preto predložka na musí byť pri ňom. Správny slovosled je: Počkal na výťah prichádzajúci v pravidelných intervaloch.
erzet
08.10.11,18:53
Za detských liet sme maškrtili vetrový cukrík. Dnes budú deti maškrtiť veterný cukrík.
Zdenka 0705
08.10.11,20:57
si si istý? ...
erzet
10.10.11,08:26
:)
erzet
10.10.11,08:29
Názvy ulíc utvorené z názvov vtákov


V niektorých našich mestách a obciach ulice nesú názov podľa vtákov. V takýchto názvoch ulíc sa používajú príslušné živočíšne prídavné. Napríklad od názvov vtákov, ako sú drozd, jastrab, labuť, vrana, príslušné živočíšne prídavné mená sú drozdí (vysl. drozďí), jastrabí, labutí (vysl. labuťí), vraní (vysl. vraňí) a názvy ulíc majú podobu Drozdia ulica (vysl. drozďia), Jastrabia ulica, Labutia ulica (vysl. labuťia), Vrania ulica (vysl. vraňia). Od názvu vtáka, ktorý sa volá stehlík, je živočíšne prídavné meno stehličí a názov ulice má podobu Stehličia ulica. V praxi sa môžeme stretnúť s názvom Stehlíkova ulica, ale v tomto prípade nie je názov ulice utvorený od názvu vtáka, ale od mužského priezviska Stehlík. Musíme teda rozlišovať: názov Stehličia ulica je utvorený od názvu vtáka a názov Stehlíkova ulica je utvorený od priezviska osoby.
erzet
10.10.11,08:31
Bronzová doba, nie doba bronzová


Najstaršie obdobia ľudských dejín nesú názov podľa toho, z čoho si človek zhotovoval nástroje. Obdobie, v ktorom si človek zhotovoval nástroje z kameňa, sa nazýva kamenná doba, obdobie, v ktorom si zhotovoval nástroje z bronzu, sa nazýva bronzová doba a obdobie, v ktorom si zhotovoval nástroje zo železa, sa nazýva železná doba. V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť aj s názvami doba kamenná, doba bronzová, doba železná. Dostali sme otázku, ktoré z uvedených podôb sú jazykovo správne. Keďže v slovenčine v združených pomenovaniach býva najprv prívlastok vyjadrený prídavným menom a za ním nadradené podstatné meno, je odôvodnené používať názvy v podobe kamenná doba, bronzová doba, železná doba.
erzet
10.10.11,08:33
Zákazníčka – päť zákazníčok


Genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu, v ktorých je pred koncovou samohláskou -a skupina spoluhlások, tvorí sa pomocou vkladnej dvojhlásky -ie-, napríklad baletka – baletiek, učiteľka – učiteliek. Ak pred skupinou spoluhlások je dlhá samohláska alebo dvojhláska, tvar genitívu množného čísla sa tvorí pomocou vkladnej samohlásky -o-, lebo sa tu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. A tak od podstatného mena zákazníčka, v ktorom je pred koncovou slabikou dlhé í, tvar genitívu množného čísla má podobu zákazníčok, napr. päť zákazníčok. Podobne je robotníčka – niekoľko robotníčok, úradníčka – práca úradníčok, ale aj pacientka – skupina pacientok.
erzet
10.10.11,08:35
Akvapark


V súčasnosti je vo viacerých mestách a obciach vybudovaný rekreačný areál s viacerými bazénmi, tobogánom a inými zábavnými a relaxačnými zariadeniami, ktorý má názov akvapark. Slovo akvapark je zložené slovo, ktorého prvá časť akva- má pôvod v latinčine a význam „voda, vodný“ a druhá časť slovo park má pôvod vo francúzštine. Kým v niektorých jazykoch sa prvá časť aqua- (vysl. akva-) píše s písmenami q a u, v slovenčine sa ustálilo písanie tohto slova v zhode s výslovnosťou s písmenami k a v, teda akva-, podobne, ako je to v dávnejšie prevzatých slovách latinského pôvodu, ako sú akvabela, akvadukt, akvamarín, akvarel, akvaristika atď.
erzet
10.10.11,08:38
Liptovská Anna – Liptovskoanenčan i Anenčan


Dostali sme otázku, akú podobu má obyvateľské meno a prídavné meno od názvu obce Liptovská Anna. Od dvojslovných názvov obcí sa príslušné obyvateľské meno a prídavné meno tvorí tak, že sa v odvodených názvoch zachovávajú obidve časti názvu. Od názvu Liptovská Anna má obyvateľské meno podobu Liptovskoanenčan (vysl. ľiptouskoaňenčan), v ženskom rode Liptovskoanenčanka a prídavné meno má podobu liptovskoanenský, podobne ako je Liptovský Ján - Liptovskojánčan - Liptovskojánčanka – liptovskojánsky, Liptovský Peter – Liptovskopeterčan – Liptovskopeterčanka – liptovskopeterský. Popri týchto dlhších tvaroch sa bežne používajú skrátené tvary Anenčan (vysl. aňenčan) – Anenčanka – anenský, Jánčan – Jánčanka – jánsky, Peterčan – Peterčanka – peterský.
erzet
10.10.11,08:40
Vykostené ďatle?


V istom recepte zverejnenom na internete sme si prečítali, že na prípravu jedla s exotickým názvom sú potrebné aj vykostené ďatle (vysl. ďatľe). Nechceli sme veriť vlastným očiam, lebo dosiaľ sme sa nestretli s tým, že by sa na prípravu jedla používalo mäso užitočného vtáka, ktorý je známy mocným dlhým zobákom a červenou čiapočkou, a k tomu zbavené kostí. Aspoň tak to signalizoval tvar nominatívu množného čísla ďatle (vysl. ďatľe) a príčastie vykostený utvorené od slovesa vykostiť s významom „zbaviť kostí“. V skutočnosti sa však na prípravu jedla majú použiť datle (vysl. datľe), t. j. druh sladkého výživného južného ovocia, zbavené kôstok, teda vykôstkované datle (vysl. datľe), lebo datle nemajú kosti, ale kôstky. Autor zverejneného receptu sa teda poriadne pomýlil, ak namiesto ovocia, ktoré sa volá datľa a ktoré treba vykôstkovať, napísal, že sa má použiť ďateľ zbavený kostí, teda vykostený.
erzet
10.10.11,08:43
Merať – meriame a zmerať – zmeriame


Ukazuje sa, že viacerí používatelia slovenčiny majú problémy so správnym časovaním slovies merať a zmerať. Neuvedomujú si totiž, že kým v neurčitku, v tretej osobe množného čísla prítomného času a v minulom čase je v týchto slovesách samohláska a, teda merať – merajú – meral – merali, zmerať – zmerajú – zmeral – zmerali, v ostatných tvaroch prítomného času je dvojhláska ia (vysl. ija, nie i(a), teda meriam – meriaš – meria – meriame – meriate, zmeriam – zmeriaš – zmeria – zmeriame – zmeriate, napr. meria takmer dva metre, meriame dĺžku skoku, zmeria rozlohu pozemku, zmeriate výšku budovy.
erzet
10.10.11,08:45
Prevádzané vojenské operácie?


Nedávno sme z médií počuli informáciu, že vojenské operácie sú prevádzané v spolupráci s afganskou vládou. V tejto informácii nás prekvapilo, že autor informácie použil sloveso prevádzať v tvare trpného príčastia prevádzané, keďže sloveso prevádzať má v spisovnej slovenčine významy „vedením premiestňovať inde“, „meniť zaradenie, postavenie niekoho“, „presúvať inde“, „robiť prevod“, ale v danom prípade o nič také nešlo. V citovanej výpovedi autor chcel povedať, že vojenské operácie sa vykonávajú v spolupráci s afganskou vládou, preto mal siahnuť napríklad za slovesami robiť, resp. uskutočňovať, teda vojenské operácie sa robia v spolupráci s afganskou vládou alebo vojenské operácie sa uskutočňujú v spolupráci s afganskou vládou.
erzet
10.10.11,08:46
Parkovacie státie, garážové státie?


V jazykovej praxi sa stretáme so slovnými spojeniami garážové státie, parkovacie státie na označenie miesta vo veľkokapacitnej garáži alebo na parkovisku vyznačeného pre jeden automobil. Slovo státie je tu však nevhodne použité. Slovo státie ako slovesné podstatné meno, t. j. vlastne tvar slovesa stáť, je náležité napríklad v spojeniach státie na chodníku často obmedzuje pohyb chodcov, státie v tuneli je zakázané, zákaz státia, teda keď sa ním pomenúva konkrétna činnosť. Vyznačené miesto v garáži alebo na parkovisku pre jedno vozidlo sa volá parkovacie miesto alebo jednoducho stojisko.
erzet
10.10.11,08:48
Chceli by ste sa stať naším partnerom?


Nezriedka dostávame otázku, s akým začiatočným písmenom sa píše slovo ste pri vykaní v písomnom styku, teda v listoch a v e-mailoch. Táto otázka vyplýva z nesprávneho pochopenia zásady, že v písomnom styku sa zámená píšu s veľkým začiatočným písmenom, keďže slovo ste nie je zámeno, ale je to tvar druhej osoby množného čísla slovesa byť, ktorý sa zaraďuje medzi ostatné tvary tohto slovesa, a to som, si, je, sme, ste, sú. Zámenami sú napríklad slová vy, vás, vám, váš, vášho, vašej, ktoré pri vykaní v listoch píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Sloveso ste aj vo vetách typu Pán Novák, chceli by ste sa stať naším partnerom? Pani Nováková, vybrali ste si niečo z našej ponuky? píšeme vždy s malým začiatočným písmenom rovnako ako iné slovesá.
erzet
10.10.11,08:50
Novovyvinutý či novo vyvinutý?


Dostali sme otázku, či výraz novovyvinutý, ktorý sa skladá z dvoch častí, z prídavného mena vyvinutý rozšíreného o časť novo-, ktorá súvisí s prídavným menom nový, má sa písať ako jedno slovo, teda spolu, alebo ako dve slová. V slovenčine máme viacero zložených prídavných mien s prvou časťou novo-, ktorá má význam „ktorý práve vznikol, ktorý vznikol nedávno“, resp. význam „iný ako dosiaľ“. Sú to napríklad prídavné mená novoutvorený, novovybudovaný, novovymenovaný, novozaložený, novozvolený, novokoncipovaný atď. Všetky tieto prídavné mená sa píšu ako jedno slovo. Do tohto radu patrí aj prídavné meno novovyvinutý, ktoré takisto píšeme ako jedno slovo.
erzet
10.10.11,11:39
Mne pre zmenu prekáža nesklonnosť ženských podstatných mien - priezvisk
Podľa mňa by malo byť správne napr. S Andreou Vadkertyou nie s Andrea Vadkerty, alebo Kirschnerou, atď Ak môžeme skloňovať mužské podstatné mená Napr S Jozefom Vadkertym, Petrom Kirschnerom a pod.

Viete ako to vysvetľovala Kirschnerová? Keď vydala prvé CD, povedala: "Na obal CD sa mi Kirschnerová nevošlo".
erzet
10.10.11,11:46
ivuliatko
10.10.11,20:43
Bronzová doba, nie doba bronzová





Najstaršie obdobia ľudských dejín nesú názov podľa toho, z čoho si človek zhotovoval nástroje. Obdobie, v ktorom si človek zhotovoval nástroje z kameňa, sa nazýva kamenná doba, obdobie, v ktorom si zhotovoval nástroje z bronzu, sa nazýva bronzová doba a obdobie, v ktorom si zhotovoval nástroje zo železa, sa nazýva železná doba. V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť aj s názvami doba kamenná, doba bronzová, doba železná. Dostali sme otázku, ktoré z uvedených podôb sú jazykovo správne. Keďže v slovenčine v združených pomenovaniach býva najprv prívlastok vyjadrený prídavným menom a za ním nadradené podstatné meno, je odôvodnené používať názvy v podobe kamenná doba, bronzová doba, železná doba.

Nepozdáva sa mi to, ale nepomôžem si. Aj repík lekársky, žihľava dvojdomá, orol skalný, kyselina sírová sú združené pomenovania. Ako mám deckám v škole vysvetliť, že v odborných termínoch zo zoológie, botaniky, chémie... nikomu z ctených jazykovedcov neprekáža opačné poradie prídavného a podstatného mena, ale v odborných termínoch z histórie zrazu áno? :confused: :mad:
Idem si na upokojenie uvariť čajík z lekárskej medovky :---
erzet
11.10.11,06:48
Saxofón, nie saxafón


V jazykovej praxi, najmä v rozličných inzerátoch, sa stretáme s dvomi podobami názvu dychového hudobného nástroja, ktorý sa obyčajne vyrába z mosadze, a to s podobou saxofón i s podobou saxafón. Názov tohto hudobného nástroja vznikol z priezviska belgického nástrojára a hudobníka, ktorý sa volal Adolphe (vysl. adolf) Sax, a zo slova fón, ktoré má pôvod v gréčtine a význam „hlas, zvuk, tón“. Z uvedených dvoch podôb názvu je správna podoba so samohláskou o uprostred slova, teda podoba saxofón, podobne, ako je to aj v iných jazykoch. Rovnako samohláska o je aj v odvodených slovách saxofónový, saxofonista, saxofonistka.
erzet
11.10.11,06:51
Nie sada, ale súprava, resp. súbor


Najmä v reklamných textoch a v obchodných ponukách sa stretáme s používaním slova sada napríklad v takýchto spojeniach: sada hrncov, sada tanierov, sada náradia, sada nožov, sada štetcov. Slovo sada nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a do prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa dostáva pod vplyvom českých textov. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine dávno ustálené slovo súprava, teda súprava hrncov, súprava tanierov, súprava náradia, súprava nožov, súprava štetcov. Okrem toho v istých súvislostiach môžeme siahnuť aj za slovom súbor, napr. súbor nábytku či nábytkový súbor.
erzet
11.10.11,06:53
Otázka, dopyt, nie dotaz


Istá poslucháčka sa spytuje, či je vhodné vo verejných jazykových prejavoch používať slovo dotaz, keďže sa neuvádza v slovníkovej časti Pravidiel slovenského pravopisu. Dôvod, prečo slovo dotaz nie je v Pravidlách slovenského pravopisu, je v tom, že ide o nespisovné slovo. Namiesto neho máme na pomenovanie rečového prejavu, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, spisovné slovo otázka, napr. rečnícka otázka, referendová otázka, klásť zvedavé otázky, odpovedať na otázky. Okrem toho môžeme používať aj slovo dopyt súvisiace so slovesom pýtať sa, napr. odpovedať na písomné dopyty.
erzet
11.10.11,06:54
Reklamčina, nie reklamština


V istej informácii jej autor viac ráz použil slovo reklamština utvorené od podstatného mena reklama príponou -ština ako jednoslovný ekvivalent dvojslovného spojenia reklamná činnosť. Proti utvoreniu jednoslovného pomenovania nemožno namietať, ibaže autor pri jeho utvorení nepoužil náležitú príponu. V slovenčine sa štylisticky príznakové, hovorové názvy činnosti tvoria príponou -čina, napr. hvezdárčina, murárčina, pekárčina, tesárčina, preto autor informácie namiesto prípony -ština, ktorou sa tvoria niektoré názvy jazykov, mal siahnuť za príponou -čina. Náležite utvorený jednoslovný ekvivalent slovného spojenia reklamná činnosť má podobu reklamčina.
erzet
11.10.11,06:56
Pravopis a skloňovanie slova bojler


Slovo bojler, ktoré poznáme najmä zo spojení elektrický bojler, plynový bojler, prietokový bojler, sa k nám dostalo z angličtiny. V angličtine sa píše s mäkkým i, ale v slovenčine sa jeho písanie ustálilo v zhode s výslovnosťou s písmenom j. Slovo bojler je podstatné meno mužského rodu. V genitíve jednotného čísla má pádovú príponu -a, bojlera, napr. oprava bojlera, v lokáli jednotného čísla má príponu mäkké -i, napr. na bojleri, ale v nominatíve a akuzatíve množného čísla má príponu tvrdé -y, napr. dva bojlery, elektrické bojlery. Domácim ekvivalentom slova bojler je slovné spojenie ohrievač vody, ktoré sa takisto používa v spojeniach elektrický ohrievač vody, plynový ohrievač vody, prietokový ohrievač vody.
erzet
11.10.11,06:58
O významoch slova arbiter


V slovnej zásobe slovenčiny sa už niekoľko storočí používa z latinčiny prevzaté slovo arbiter ako právnický termín vo význame „osoba rozhodujúca o nárokoch jednotlivých strán v spore“. Okrem toho sa slovo arbiter používa vo význame „kto o niečom rozhoduje, kto niečo posudzuje“. Novšie sa najmä pod vplyvom iných jazykov slovo arbiter používa aj v športovej publicistike na pomenovanie osoby, ktorá vedie športové stretnutie, ktorá hodnotí športové výkony. Hoci proti používaniu slova arbiter v športovej oblasti nemožno mať námietky, nemalo by sa nadužívať a nemalo by úplne vytláčať domáce slovo rozhodca, ktoré funguje aj ako športový termín a ktoré je utvorené zo slovesa rozhodovať.
erzet
11.10.11,07:00
Slávnostný galavečer?


Rozličné organizácie, inštitúcie, spoločnosti a pod. neraz pozývajú na slávnostný galavečer a rovnako aj médiá informujú o takýchto akciách. Autori pozvánok a referujúci si neuvedomujú, že slovné spojenie slávnostný galavečer nie je vhodné. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že sa v ňom dva razy vyjadruje to isté, že ide o slávnostnú akciu. Totiž samo slovo galavečer má význam „slávnostný večer“, keďže prvá časť zloženého slova, časť gala, ktorá sa k nám dostala zo španielčiny cez francúzštinu a nemčinu, má význam „slávnostný“. Ak povieme slávnostný galavečer, je to to isté, akoby sme povedali slávnostný slávnostný večer. Preto je primerané používať iba slovo galavečer alebo slovné spojenie slávnostný večer.
erzet
11.10.11,07:01
Vo vláde alebo na rokovaní vlády, nie na vláde


Neraz sa stretáme s predložkovým spojením na vláde vo vyjadreniach typu na vláde určíme podmienky pomoci. Takéto vyjadrenia sa nepokladajú za náležité, lebo sa v nich nevhodne používa predložka na namiesto predložky vo. Správne je spojenie vo vláde určíme podmienky pomoci. Predložkové spojenie na vláde sa niekedy používa aj ako skratkovité vyjadrenie namiesto spojenia na zasadnutí vlády. Takéto používanie predložkového spojenia na vláde má príznak slangovosti, a preto nepatrí do oficiálnych verejných prejavov. Namiesto vyjadrení typu na vláde rokovali o novom zákone je vhodné používať vyjadrenia typu na zasadnutí vlády rokovali o novom zákone.
erzet
11.10.11,07:03
Závadová osoba?


Nedávno sme v oficiálnom prejave počuli, že sa v istej inštitúcii pohybovala závadová osoba. V slovnom spojení závadová osoba je prídavné meno závadový, ktoré je utvorené od podstatného mena závada. Podstatné meno závada je nespisovné, jeho spisovnými náprotivkami sú podstatné mená chyba, kaz, nedostatok, porucha. Keďže podstatné meno závada je nespisovné, rovnako nespisovné je aj prídavné meno závadový. Isteže na označenie osoby nemôžeme použiť prídavné mená chybný, kazový, nedostatkový, poruchový. Na pomenovanie osoby, ktorá sa v prostredí polície označuje slangovým prostriedkom závadová osoba, môžeme podľa potreby použiť niektoré zo slovných spojení nevhodná osoba, podozrivá osoba, kriminálna osoba, prípadne neželená osoba.
erzet
11.10.11,07:05
Proti hluková stena?


Dostali sme otázku, ako sa píše výraz protihlukový v slovnom spojení protihluková stena, či ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Výraz protihlukový vznikol z predložkového spojenia proti hluku, to značí, že sa predložkové spojenie s predložkou proti previedlo do podoby zloženého prídavného mena. Preto sa výraz protihlukový píše ako jedno slovo. Rovnako ako prídavné meno protihlukový sa ako jedno slovo píšu aj ďalšie zložené prídavné mená s prvou časťou proti-, napr. protiatómový, protilietadlový, protipovodňový, protišmykový.
erzet
11.10.11,07:07
Kopčany – z Kopčian, kopčiansky


Na Slovensku je pomerne veľa názvov miest, obcí a sídelných útvarov zakončených na -any typu Kraľovany. Genitív od takýchto názvov sa tvorí tak, že samohláska a sa strieda s dvojhláskou ia, napr. z Kraľovian. Od názvov zakončených na -any sa prídavné meno tvorí príponou -iansky, v ktorej po dvojhláske ia nasleduje slabika s krátkym ypsilonom na konci, teda kraľoviansky. Medzi takéto názvy patrí aj názov Kopčany, ktorým sa pomenúva obec v Skalickom okrese, ale aj časť Bratislavy. Genitív od názvu Kopčany je z Kopčian, prídavné meno má podobu kopčiansky. Ulica pomenovaná podľa názvu Kopčany má podobu Kopčianska ulica s krátkym a na konci prídavného mena.
Slayer666
11.10.11,07:37
Slávnostný galavečer?



Rozličné organizácie, inštitúcie, spoločnosti a pod. neraz pozývajú na slávnostný galavečer a rovnako aj médiá informujú o takýchto akciách. Autori pozvánok a referujúci si neuvedomujú, že slovné spojenie slávnostný galavečer nie je vhodné. Dôvod, prečo je to tak, je v tom, že sa v ňom dva razy vyjadruje to isté, že ide o slávnostnú akciu. Totiž samo slovo galavečer má význam „slávnostný večer“, keďže prvá časť zloženého slova, časť gala, ktorá sa k nám dostala zo španielčiny cez francúzštinu a nemčinu, má význam „slávnostný“. Ak povieme slávnostný galavečer, je to to isté, akoby sme povedali slávnostný slávnostný večer. Preto je primerané používať iba slovo galavečer alebo slovné spojenie slávnostný večer.

Alebo pust Sahara, pohorie Sierra Nevada, rieka Rio Grande...:---
erzet
12.10.11,06:06
Fľaša – genitív množného čísla fliaš


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami genitívu množného čísla podstatného mena fľaša. Častejšie sa stretáme s podobou fliaš, v ktorej sa samohláska a v základe podstatného mena v nominatíve strieda s dvojhláskou ia v genitíve, napr. otvárač fliaš, ventily plynových fliaš. Zriedkavejšie sa stretáme s podobou fľaší utvorenou pomocou prípony dlhého mäkkého -í, t. j. otvárač fľaší, ventily plynových fľaší. Z týchto dvoch podôb genitívu je správna iba podoba fliaš, teda otvárač fliaš, ventily plynových fliaš.
erzet
12.10.11,06:09
Morka – morčací i morčí


Dostali sme otázku, akú podobu majú prídavné mená utvorené od názvu morka, ktorým sa pomenúva kurovitý vták chovaný ako hydina na mäso, a od názvu morča, ktorým sa pomenúva malý hlodavec často používaný na laboratórne pokusy, ale chovaný aj v domácnosti. Od názvu morka má prídavné meno dve podoby, a to morčí aj morčací, pričom v obidvoch prípadoch sa spoluhláska k pred príponou mení na spoluhlásku č podobne, ako je to aj v prípadoch líška – líščí, mačka – mačací. Napríklad mäso z morky je preto morčacie mäso. Rovnaké podoby prídavných mien, teda morčí aj morčací, sú aj od názvu morča. Takáto homonymia pri odvodených slovách nie je v slovenčine nezvyčajným javom.
erzet
12.10.11,06:11
Šrotovné


Nedávno sa veľa hovorilo o šrotovnom, t. j. o získaní istej protihodnoty za to, že majiteľ starého auta dá svoje auto zošrotovať. V tejto súvislosti sme z médií počuli názor, že slovo šrotovné nie je príliš spisovné. Tento názor sa však neopiera o poznanie slovotvorných postupov platných v spisovnej slovenčine. Podstatné meno šrotovné je utvorené od slovesa šrotovať príponou -né, ktorou sa tvoria názvy poplatkov, podobne ako sú utvorené aj podstatné mená verbovné od slovesa verbovať, ciachovné od ciachovať, kolkovné od kolkovať, ubytovné od ubytovať atď. Keďže sa pri utvorení slova šrotovné uplatnil náležitý slovotvorný postup a odvodzovací základ sloveso šrorovať je spisovné, rovnako spisovné je aj podstatné meno šrotovné.
erzet
12.10.11,06:12
Okuliare – výrobca okuliarov nie okuliarí


V jazykovej praxi, a to aj v rozličných reklamných textoch, sa môžeme stretnúť so slovnými spojeniami výrobca okuliarí, modely slnečných okuliarí, sklo do zváračských okuliarí a pod., v ktorých sa vyskytuje tvar genitívu podstatného mena okuliare v podobe okuliarí. V spisovnej slovenčine je však tvar genitívu pomnožného podstatného mena mužského rodu okuliare, t. j. podstatného mena, ktoré má iba tvary množného čísla, náležitý s príponou -ov, teda okuliarov, preto slovné spojenia citované na začiatku majú takúto náležitú podobu: výrobca okuliarov, modely slnečných okuliarov, sklo do zváračských okuliarov.
erzet
12.10.11,06:14
Hlinné – Hliňan – Hlinianka – hliniansky


Dostali sme otázku, akú podobu má v spisovnej slovenčine obyvateľské meno a prídavné meno od názvu východoslovenskej obce Hlinné. Názov Hlinné je dvojslabičný, v ktorom pred koncovou samohláskou e je zdvojené n. Pri tvorení obyvateľského mena sa však pred príponou -an zdvojená spoluhláska nn mení na mäkkú spoluhlásku ň a obyvateľské meno mužského rodu má podobu Hliňan. Rovnako mäkká spoluhláska ň je aj v ženskom obyvateľskom mene Hlinianka a aj v prídavnom mene hliniansky, ktoré je utvorené príponou -iansky. Podobná situácia je aj pri názvoch Senné a Vinné, od ktorých obyvateľské mená majú podobu Seňan, Senianka, Viňan, Vinianka a prídavné mená majú podobu seniansky, viniansky.
erzet
12.10.11,06:17
Fotovoltické panely, nie fotovoltaické panely


V jazykovej praxi sa používa prídavné meno fotovoltický aj v podobe fotovoltaický. Ide o zložené prídavné meno utvorené z časti gréckeho pôvodu foto- s významom „svetlo, svetelný“ a z časti súvisiacej s priezviskom talianskeho fyzika Alessandra Voltu. S týmto prídavným menom sa môžeme stretnúť v spojeniach ako fotovoltické/fotovoltaické panely, fotovoltické/fotovoltaické zariadenia. Ide o panely, resp. zariadenia, v ktorých sa slnečné žiarenie premieňa na elektrickú energiu. Dostali sme otázku, či sú správne obidve podoby prídavného mena. Najnovšie slovníky cudzích slov uvádzajú iba podobu prídavného mena fotovoltický, preto sú správne iba spojenia fotovoltické panely, fotovoltické zariadenia.
erzet
12.10.11,06:19
Jedno euro, ale dve eurá, päť eur


Iste by sa prevažná väčšina používateľov slovenčiny pozastavila nad vyjadreniami typu dve percento, päť percento, štyri dolár, desať dolár. Hoci slová percento, dolár sú cudzieho pôvodu, v slovenčine ich skloňujeme a v spojení s číslovkami ich používame v príslušnom páde, teda dve percentá, päť percent, štyri doláre, desať dolárov. Niektorí však inak pristupujú k názvu našej súčasnej menovej jednotky euro. Neskloňujú ho a v spojení s číslovkami ho používajú v základnom tvare. Vravia napríklad dve euro, štyri euro, päť euro, sto euro. Takýto prístup je neodôvodnený, lebo slovo euro môžeme skloňovať a v spojení s číslovkami používať v príslušnom páde, t. j. dve eurá, štyri eurá, päť eur, sto eur.
erzet
12.10.11,06:20
Obidvaja, obidva, obidve aj obaja, oba, obe


V slovenčine popri číslovkách dvaja, dva, dve máme aj číslovky obidvaja, obidva, obidve, ktorými sa vyjadruje nielen počet dva, ale zároveň sa vyčerpáva aj celý počet osôb, vecí alebo javov, ktorý v danej súvislosti prichádza do úvahy. Okrem týchto dlhších tvarov sa používajú aj kratšie tvary obaja, oba, obe. Dostali sme otázku, či sú aj kratšie tvary spisovné a či sa môžu rovnako používať ako dlhšie tvary. Odpoveď nájdeme v jazykových príručkách, kde sa konštatuje, že ide o významovo a štylisticky rovnocenné spisovné varianty. Môžeme si teda vybrať, či budeme hovoriť obidvaja muži, obidva stromy, obidve ženy, obidve autá, alebo obaja muži, oba stromy, obe ženy, obe autá.
erzet
12.10.11,06:22
Rada nie je rad


Nezriedka počujeme vyjadrenia ako prvá rada kníh, sadnúť si do prvej rady, zarovnať prvú radu, stáť v prvej rade, prejsť pred prvou radou. V nich sa na pomenovanie poradia použilo podstatné meno ženského rodu rada v rozličných tvaroch. V spisovnej slovenčine má však podstatné meno ženského rodu rada iný význam, pomenúva sa ním návod na konanie, resp. poradný alebo riadiaci orgán, napr. dobrá rada nad zlato, dať dobrú radu či správna rada, rozhlasová rada. Na pomenovanie poradia máme podstatné meno mužského rodu rad. Slovné spojenia spomenuté na začiatku majú mať takúto správnu podobu: prvý rad kníh, sadnúť si do prvého radu, zarovnať prvý rad, stáť v prvom rade, prejsť pred prvým radom.
erzet
12.10.11,06:24
Strojárstvo, nie strojárenstvo


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami názvu priemyselného odvetvia vyrábajúceho stroje, a to s podobou strojárstvo a s podobou strojárenstvo. Podoba strojárstvo je utvorená príponou -stvo priamo od pomenovania osoby strojár, kým podoba strojárenstvo je utvorená od pomenovania závodu strojáreň. V spisovnej slovenčine sa však názvy výrobných či priemyselných odvetví tvoria od pomenovaní osôb, nie od pomenovaní výrobní či závodov, napr. pekár – pekárstvo, cukrár – cukrárstvo, garbiar – garbiarstvo, nábytkár – nábytkárstvo, preto priemyselné odvetvie vyrábajúce stroje sa správne volá strojárstvo.
erzet
12.10.11,06:26
Chránená rybacia oblasť?


Istého poslucháča vyrušilo použitie prídavného mena rybací v názve chránená rybacia oblasť, s ktorým sa nedávno stretol, a spytuje sa, či je tento názov správny. Treba konštatovať, že prídavné meno rybací je správne, je to živočíšne prídavné meno utvorené od slova ryba príponou -ací, tak ako sú utvorené živočíšne prídavné mená husací od názvu hus, teľací od teľa či prasací od prasa. Od názvu ryba máme však aj živočíšne prídavné meno rybí utvorené príponou -í. Obidve prídavné mená rybací aj rybí sú správne, no ich spájateľnosť nie je vždy rovnaká. Jedávame napríklad rybaciu, ale aj rybiu polievku, skôr rybie filé ako rybacie filé, ale v súvislosti s chránenou oblasťou je vhodnejší názov chránená rybia oblasť.
erzet
13.10.11,06:16
Objednávka na prevedenie údržby?


Dostali sme otázku, či sa v slovnom spojení objednávka na prevedenie údržby vhodne použilo slovo prevedenie. Podstatné meno prevedenie je utvorené zo slovesa previesť, ktoré má v spisovnej slovenčine významy „vedením dostať, vedením premiestniť, ukázať niekomu niečo ako sprievodca, zmeniť zaradenie, urobiť prevod, premeniť“. Tieto významy spája spoločný významový prvok „presun“. O nič také však nejde v slovnom spojení prevedenie údržby, ale chcelo sa ním povedať, že ide o "uskutočnenie nejakej činnosti". V takom prípade treba siahnuť za podstatným menom vykonanie utvoreným od slovesa vykonať. Slovné spojenie spomenuté na začiatku má náležitú podobu objednávka na vykonanie údržby.
erzet
13.10.11,06:16
Mne bolo povedané, že prevádza sa iba krava cez potok.
erzet
13.10.11,06:18
Eurocent


Dnes ako platidlo používame nielen euro, ale aj stotinu eura, t. j. eurocent. Názov eurocent vznikol z dvoch slov, zo slova euro, ktorým sa pomenúva spoločná mena a platidlo Európskej únie, a zo slova cent, ktoré má pôvod v latinčine a ktoré sa ako názov čiastkovej meny používa v niektorých anglicky hovoriacich krajinách. Niekto píše názov eurocent osobitne ako dve slová, ale tento názov treba písať spolu ako jedno slovo. Názov eurocent je mužského rodu, v genitíve jednotného čísla má tvar eurocenta, napr. dve desatiny eurocenta, v nominatíve množného má tvar eurocenty, napr. dva eurocenty. Od názvu eurocent je utvorené prídavné meno eurocentový, ktoré používame napr. v spojení eurocentové mince.
erzet
13.10.11,06:20
Zohor – v Zohore, nie v Zohori


Jedna zo západoslovenských obcí sa volá Zohor. Názov Zohor je mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub. V miestnom úze sa môžeme stretnúť so spojením zo Zohoru, no v spisovnej slovenčine v genitíve jednotného čísla je náležitá pádová prípona -a, zo Zohora, napr. pochádza zo Zohora. V lokáli jednotného čísla sa v miestnom úze vyskytuje aj tvar v Zohori, ale v spisovnej slovenčine je správny tvar s príponou -e, v Zohore. Rovnaký stav je aj pri názvoch vecí alebo iných názvov obcí zakončených na -or, pri ktorých skloňovaní sa samohláska o na konci základu zachováva, napr. motor – z motora – v motore, kláštor – z kláštora – v kláštore, Čápor – z Čápora – v Čápore, Zombor – zo Zombora – v Zombore.
erzet
13.10.11,06:59
Skloňovanie slov peniaz a peniaze


Slovom peniaz zvyčajne pomenúvame kovové platidlo, teda mincu, napr. strieborný peniaz. Slovo peniaz je podstatné meno mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru stroj. V genitíve jednotného čísla má tvar peniaza, v lokáli tvar peniazi (s mäkkým i na konci), v nominatíve a v akuzatíve množného čísla má tvar peniaze a v genitíve množného čísla má tvar peniazov, napr. hodnota strieborného peniaza, o striebornom peniazi, mať strieborné peniaze, zbierka strieborných peniazov. Na pomenovanie štátom uznaného platidla máme pomnožné podstatné meno peniaze, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla, napr. papierové peniaze, platiť papierovými peniazmi. Toto pomnožné podstatné meno má v genitíve tvar peňazí, napr. výmena peňazí, minúť veľa peňazí, vrátiť sa bez peňazí.
erzet
13.10.11,07:02
Seriál – o seriáli, romantické seriály


Podstatné meno seriál sa zaraďuje do početnej skupiny prevzatých neživotných podstatných mien zakončených na -ál, napr. materiál, muzikál, originál, signál, ktoré sú mužského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dub. V nominatíve a akuzatíve množného čísla majú pádovú príponu tvrdé -y, napr. stavebné materiály, americké muzikály, vystavené originály, výstražné signály a podobne aj romantické seriály. V lokáli jednotného čísla majú uvedené podstatné mená pádovú príponu mäkké -i, o novom stavebnom materiáli, v americkom muzikáli, na vystavenom origináli, po výstražnom signáli a aj v romantickom seriáli.
erzet
13.10.11,07:03
Demonštrácie pokračovali siedmym dňom?


Z istej spravodajskej relácie sme sa dozvedeli, že v Egypte pokračovali demonštrácie siedmym dňom. V tomto vyjadrení sa časová okolnosť vyjadrila radovou číslovkou a podstatným menom v tvare inštrumentálu, t. j. v tvare siedmym dňom, no takéto vyjadrenia nepatria do spisovných jazykových prejavov. Inštrumentál môžeme použiť na vyjadrenie konkrétnej činnosti, napr. demonštrácie pokračovali rabovaním, demonštrácie pokračovali násilnosťami. Pri vyjadrení časovej okolnosti má byť radová číslovka s podstatným menom v tvare akuzatívu, teda siedmy deň. Veta citovaná na začiatku mala mať takúto podobu: V Egypte demonštrácie pokračovali už siedmy deň.
erzet
13.10.11,07:05
Čašník, čašníčka, nie čiašnik, čiašnička


V inzertných rubrikách niektorých novín a časopisov alebo v reštauračných a podobných zariadeniach si nezriedka môžeme prečítať inzerát či oznam tohto znenia: Prijmeme čiašnika, prijmeme čiašničku. Treba však povedať, že v spisovnej slovenčine na pomenovanie osoby, ktorá obsluhuje hostí vo verejných pohostinských zariadeniach, nemáme slová čiašnik a čiašnička s dvojhláskou ia, ale slová čašník a čašníčka so samohláskou a, a to preto, lebo aj v základe slova čaša, od ktorého sú pomenovania osoby utvorené, je iba samohláska a. V inzertných rubrikách a v pohostinských zariadeniach by sme preto mali čítať takéto inzeráty a oznamy: Prijmeme čašníka, prijmeme čašníčku.
erzet
13.10.11,07:06
Nie osmahnúť, ale opražiť, osmažiť


V niektorých receptoch publikovaných v rozličných novinách a časopisoch, ale najmä v televíznych reláciách, v ktorých sa prezentuje kuchárske umenie rozličných ľudí, často čítame alebo počujeme vyjadrenie cibuľku osmahneme, mäso najprv trocha osmahneme. Sloveso osmahnúť však nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, je to iba čiastočne hláskovo upravené české sloveso osmahnout. Namiesto slovesa osmahnúť máme v slovenčine vo význame „pražením obyčajne na povrchu upraviť“ sloveso opražiť, resp. osmažiť. Kuchári a kuchárky na Slovensku cibuľku alebo mäso opražia alebo osmažia. Rovnako aj v receptoch v rozličných kuchárskych knihách čítame, že cibuľku opražíme, mäso najprv trocha opražíme.
erzet
13.10.11,07:11
Prenosné dopravné značenie?


V informáciách o dopravnej situácii môžeme niekedy počuť, že premávka je presmerovaná prenosným dopravným značením do voľného jazdného pruhu. Slovné spojenie prenosné dopravné značenie, ktoré sa v ňom vyskytuje, nie je v poriadku z dvoch príčin. Na pomenovanie veci sa v ňom použilo dejové podstatné meno značenie, hoci v slovenčine máme na pomenovanie veci slovo značka. Okrem toho nerešpektuje sa ním ani platná dopravná terminológia a vyhláška o cestnej premávke, kde sa používajú termíny dopravné značky, vodorovné dopravné značky, zvislé dopravné značky, prenosné dopravné značky. Správne je teda vyjadrenie premávka je presmerovaná prenosnými dopravnými značkami do voľného jazdného pruhu.
erzet
14.10.11,06:09
Nie cop, ale vrkoč alebo chvost


Jeden z účesov, ktorým si ženy a dievčatá upravujú vlasy, ich nositeľky niekedy volajú cop. Slovo cop ani jeho zdrobnená podoba copík však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Slovo cop sa používa v češtine a v časti západoslovenských nárečí a označuje sa ním pletenec vlasov. Na označenie pletenca vlasov máme v spisovnej slovenčine aj vo väčšine slovenských nárečí slovo vrkoč a zdrobnenú podobu vrkôčik. Slovom cop niektorí používatelia slovenčiny niekedy pomenúvajú aj zväzok nezapletených vlasov spojených gumičkou alebo mašľou či mašličkou. Takýto zväzok vlasov sa však volá chvost, a ak ho nosia malé deti, povieme, že majú chvostík.
erzet
14.10.11,06:10
Katastrofálny a katastrofický


Na označenie veľkého nešťastia či pohromy používame aj z gréčtiny prevzaté slovo katastrofa, napr. prírodná katastrofa, ekologická katastrofa. Od tohto podstatného mena sú utvorené prídavné mená katastrofálny a katastrofický. Tieto prídavné mená by sme nemali ľubovoľne zamieňať, lebo je medzi nimi istý významový rozdiel. Prídavné meno katastrofálny používame vtedy, keď chceme vyjadriť, že je niečo veľmi zlé, napríklad katastrofálny výkon je veľmi zlý výkon, katastrofálna prehra je veľmi vysoká prehra, tu nie je vhodné použiť prídavné meno katastrofický. Prídavné meno katastrofický používame vtedy, keď chceme vyjadriť, že niečo smeruje ku katastrofe alebo sa týka katastrofy. Napríklad katastrofický film je film o hroziacej alebo prebiehajúcej katastrofe.
erzet
14.10.11,06:11
Nie kojenecká, ale dojčenská výživa


Niektoré obchodné spoločnosti vo svojich propagačných materiáloch ponúkajú kojenecký textil, kojeneckú výživu, kojenecké fľaše, kojenecké oblečenie či kojenecké potreby. Prídavné meno kojenecký nie je však v slovenčine správne rovnako ako podstatné meno kojenec, od ktorého je toto prídavné meno utvorené. Dieťa v prvých mesiacoch po narodení, ktoré si vyžaduje dojčenie, volá sa dojča a od slova dojča príslušné prídavné meno má podobu dojčenský. Obchodné spoločnosti by preto mali ponúkať iba dojčenský textil, dojčenskú výživu, dojčenské fľaše, dojčenské oblečenie či dojčenské potreby.
erzet
14.10.11,06:13
Garáž – v garážach, nie v garážách


V spisovnej slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky, t. j. slabiky s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou. Toto pravidlo sa uplatňuje aj pri skloňovaní podstatného mena garáž a iných podstatných mien ženského rodu zakončených na -áž, ako sú blamáž, koláž, inštruktáž a pod. Pri týchto podstatných menách tvar datívu množného čísla má krátku príponu -am a tvar lokálu množného čísla má krátku príponu -ach, lebo im predchádza dlhá samohláska á, teda blamážam, kolážam, inštruktážam, o blamážach, o kolážach, o inštruktážach a rovnako aj garážam, o garážach. Správne vravíme v parkovacích garážach, v podzemných garážach.
erzet
14.10.11,06:14
Križovanie ciest, nie kríženie ciest


Nedávno sme dostali otázku, či je správne vravieť cesty sa krížia, kríženie ciest alebo cesty sa križujú, križovanie ciest. Sloveso krížiť sa, od ktorého je utvorený tvar krížia sa, aj sloveso križovať sa, od ktorého je utvorený tvar križujú sa, sú utvorené od podstatného mena kríž, sú nedokonavé a sú správne. Napriek tomu je medzi nimi istý významový rozdiel a nie je vhodné ich ľubovoľne zamieňať. V súvislosti s cestami je vhodné používať sloveso križovať sa, teda cesty sa križujú, križovanie ciest. Od slovesa križovať sa s významom „smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať sa“ je utvorené aj podstatné meno križovatka, ktorým sa pomenúva miesto, kde sa cesty križujú.
erzet
14.10.11,06:15
Splyniť, splyňovať, splyňovací, splyňovač


Dostali sme otázku, či v slovese s významom „meniť na plyn“ má byť mäkká spoluhláska ň, splyňovať, alebo tvrdá spoluhláska n, splynovať. Keďže uvedené nedokonavé sloveso nie je utvorené priamo od podstatného mena plyn, v ktorom je tvrdá spoluhláska n, ale od dokonavého slovesa splyniť, v ktorom je mäkká spoluhláska ň, aj v odvodenom nedokonavom slovese musí byť mäkká spoluhláska ň, teda splyňovať. Od nedokonavého slovesa splyňovať je utvorené prídavné meno splyňovací, napr. splyňovací kotol, splyňovací proces, splyňovacia pec, aj názov zariadenia na splyňovanie, a to podstatné meno splyňovač.
erzet
14.10.11,06:17
Sibír – zo Sibíri, na Sibíri, nad Sibírou


Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne rodové zaradenie geografického názvu Sibír a skloňovanie tohto názvu. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Niektorí názov Sibír zaraďujú k podstatným menám ženského rodu a skloňujú ho podľa vzoru kosť, teda zo Sibíri, na Sibíri, nad Sibírou, iní ho pokladajú za podstatné meno mužského rodu a skloňujú ho podľa vzoru dub, teda zo Sibíra, resp. zo Sibíru, na Sibíre, nad Sibírom. V spisovnej slovenčine je však názov Sibír ženského rodu, a preto sú správne tvary zo Sibíri, na Sibíri, nad Sibírou, napr. vrátil sa zo Sibíri, veľké požiare na Sibíri, prelety lietadiel nad Sibírou.
erzet
14.10.11,06:19
Existujúce, jestvujúce, súčasné problémy, nie stávajúce problémy


Nedávno sme z médií počuli hovoriť o stávajúcich problémoch, na webových stránkach sa môžeme dočítať o stávajúcom stave, o stávajúcom zdroji tepla, o stávajúcom sortimente, o stávajúcom schodisku a pod. V spisovnej slovenčine máme prítomné činné príčastie stávajúci utvorené od opakovacieho slovesa stávať s významom „opakovane stáť na nejakom mieste“, ale v uvedených spojeniach o nič také nejde, preto slovo stávajúci použité v nich nie je správne. Namiesto neho sa v citovaných spojeniach malo použiť niektoré zo slov existujúci, jestvujúci, súčasný, terajší, napríklad existujúce, jestvujúce či súčasné problémy, terajší stav, existujúci zdroj tepla, súčasný sortiment, súčasné schodisko.
erzet
14.10.11,06:21
Megavýhra, megastavba, megacentrum


V jazykovej praxi sa dosť často stretáme so zloženými výrazmi, ktorých prvá časť mega- majúca pôvod v gréčtine má význam „veľký, nadmerný“. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním takýchto zložených výrazov, nevedia, či ich písať ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na rozličných webových stránkach. V slovenčine sa takéto zložené výrazy píšu ako jedno slovo bez ohľadu na to, či v druhej časti je prevzaté slovo, napr. megacentrum, megakoncert, megaprojekt, megašou, alebo domáce slovo, napr. megadávka, megavýhra. V slovenčine máme aj termíny s gréckou predponou mega- označujúcou miliónty násobok, ktoré sa takisto píšu ako jedno slovo, napr. megabajt, megajoule [vysl. megadžaul], megawatt.
erzet
15.10.11,19:03
Mást – Másťan, Másťanka, mástsky


Jednou z mestských častí západoslovenského mesta Stupava je aj bývalá samostatná obec Mást. Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno utvorené od tohto názvu, lebo v jazykovej praxi sa vyskytujú až tri podoby, a to Másťan, Mástčan a Mášťan. V miestnom úze sa nezriedka používa podoba Mášťan, v ktorej sa koncová spoluhlásková skupina sť z názvu obce nahrádza spoluhláskovou skupinou šť. V spisovnej slovenčine je však správna podoba Másťan, v ktorej sa pred príponou -an mení iba koncová tvrdá spoluhláska t na mäkkú spoluhlásku ť podobne, ako je to v názvoch Most – Mosťan, Častá – Časťan, Kristy – Krisťan. Možno ešte dodať, že od názvu Mást má obyvateľské meno v ženskom rode podobu Másťanka a prídavné meno má podobu mástsky.
erzet
15.10.11,19:20
Nie magnitúdo, ale magnitúda


V súvislosti s katastrofálnym zemetrasením v Japonsku sa hovorí aj o tom, aký vysoký stupeň dosiahlo spomínané zemetrasenie. V informáciách sa často používa termín, ktorým sa označuje sila zemetrasenia, raz ako podstatné meno ženského rodu magnitúda, inokedy ako podstatné meno stredného rodu magnitúdo, pričom ho niektorí používatelia jazyka neskloňujú. V spisovnej slovenčine je náležité tento termín používať ako podstatné meno ženského rodu, teda magnitúda. Podoba magnitúda sa uvádza aj v súčasných slovníkoch cudzích slov a v encyklopédiách. Správne sa má vravieť zemetrasenie v sile jednej magnitúdy, zemetrasenie v sile štyroch magnitúd, zemetrasenie v sile ôsmich magnitúd.
erzet
15.10.11,19:25
Pozdrav na rozlúčku vidíme sa o týždeň nie je správny


V súčasnosti sa pri rozlúčke často používajú vyjadrenia vidíme sa zajtra, vidíme sa o týždeň a pod. Tieto vyjadrenia nie sú správne, lebo je v nich nedokonavé sloveso vidieť v tvare prítomného času vidíme, ktorým sa vyjadruje práve prebiehajúci dej, a príslovka zajtra, resp. predložkové spojenie o týždeň, ktorými sa označuje časová okolnosť, ktorá ešte len nastane, teda časová okolnosť v budúcnosti. Tvar vidíme sa a príslovka zajtra, resp. predložkové spojenie o týždeň si z časového hľadiska odporujú. Pri príslovke zajtra či pri predložkovom spojení o týždeň môže byť iba tvar slovesa, ktorým sa vyjadruje budúci dej, v danom prípade tvar dokonavého slovesa uvidieť, teda uvidíme sa zajtra, uvidíme sa o týždeň.
erzet
15.10.11,19:36
Laň – lanka, nie laňka


Dostali sme otázku, akú podobu má mať zdrobnenina od slova laň, lanka s tvrdou spoluhláskou n pred príponou -ka alebo laňka s mäkkou spoluhláskou ň pred touto príponou. V spisovnej slovenčine platí zásada, podľa ktorej sa pred príponou -ka mäkká spoluhláska ň mení na tvrdú spoluhlásku n. Tak je to napríklad v zdrobnenine kuchynka utvorenej od názvu kuchyňa, v zdrobnenine dynka od názvu dyňa, v zdrobnenine skrinka od názvu skriňa, v zdrobnenine sienka od názvu sieň, v zdrobnenine sukienka od názvu sukňa, ale aj v slove banka pomenúvajúcom baňatú nádobu a v ďalších slovách utvorených príponou -ka. Náležitá zdrobnenina od slova laň je teda lanka s tvrdou spoluhláskou n pred príponou -ka.
erzet
15.10.11,19:39
Videozáznam, nie video záznam


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi spôsobmi písania zložených názvov s prvou časťou video-, a to v podobe jedného zloženého slova, teda bez medzery medzi jednotlivými časťami, alebo v podobe dvoch samostatných slov. V slovenčine platí zásada, že zložené názvy, v ktorých prvej časti je plnovýznamová zložka, píšu sa ako jedno zložené slovo, teda bez medzery medzi jednotlivými časťami, napr. megawatt, monografia, parafráza, stereofónia, telepatia. Rovnako aj zložené názvy s prvou časťou video-, napr. videoklip, videonahrávka, videopesnička, videoprezentácia, videoprogram, videoprojekcia, videorekordér, videozáznam, píšu sa ako jedno slovo bez medzery medzi jednotlivými časťami.
erzet
15.10.11,19:42
Kazový, kazovosť a kazivý, kazivosť


V jazykovej praxi sa stretáme s prídavnými menami kazový a kazivý. Obidve prídavné mená sú správne, ale každé z nich má iný význam. Prídavné meno kazový je utvorené od podstatného mena kaz a má význam „majúci kaz“, napr. kazový tovar je tovar, ktorý má kazy, kazová dutina v zube, je dutina v zube, kde je kaz. Od prídavného mena kazový je utvorené podstatné meno kazovosť napríklad na označenie množstva pokazených výrobkov, ako je to vo výpovedi veľká kazovosť pri výrobe. Prídavné meno kazivý je utvorené od slovesa kaziť sa a má význam „ktorý sa zvyčajne často alebo ľahko kazí“, napr. kazivý chrup, kazivé zuby, kazivé auto. Aj od prídavného mena kazivý je utvorené podstatné meno kazivosť na označenie náchylnosti kaziť sa, napr. kazivosť zubov, kazivosť mobilných telefónov.
erzet
15.10.11,19:44
Loby, lobing, lobizmus, lobista, lobistický, lobovať


Do slovnej zásoby slovenčiny sme z angličtiny prevzali podstatné meno loby na označenie skupiny osôb presadzujúcej súkromné alebo skupinové záujmy zákulisným konaním. Kým v angličtine sa slovo loby píše s dvomi b, v slovenčine ho píšeme s jedným b. Rovnako s jedným b píšeme aj odvodené slová, podstatné meno lobing, ktorým sa označuje presadzovanie niečích záujmov v politickej či hospodárskej oblasti, podstatné meno lobizmus na označenie úsilia istej skupiny osôb ovplyvňovať politických alebo hospodárskych činiteľov v niečí prospech, podstatné meno lobista s významom „kto sa zúčastňuje na lobizme“, prídavné meno lobistický, ktoré poznáme napr. zo spojení lobistický kontakt, lobistický zákon, lobistická skupina, ale aj sloveso lobovať s významom „uskutočňovať lobizmus“.
erzet
15.10.11,19:47
Nie obdržať, ale dostať, prijať, prevziať, získať


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme, a to aj vo verejných jazykových prejavoch, s používaním slovesa obdržať a trpného príčastia obdržaný, napr. obdržať pozvánku, obdržať vyznamenanie, obdržať vízum, obdržať dotáciu, obdržať doporučený list, obdržaný tovar. Sloveso obdržať ani trpné príčastie obdržaný nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, na čo upozorňuje aj Krátky slovník slovenského jazyka a iné jazykové príručky. Namiesto nich je primerané podľa potreby používať slovesá dostať, prijať, prevziať, získať a trpné príčastia prijatý, prevzatý, získaný, teda dostať pozvánku, dostať vyznamenanie, dostať vízum, získať dotáciu, prijať alebo prevziať doporučený list, prijatý alebo prevzatý tovar.
erzet
15.10.11,19:51
Rómsky jazyk je rómčina


V súvislosti so sčítaním obyvateľstva sa v médiách zverejnila informácia o tom, že istý počet sčítacích formulárov je vyhotovených v jazyku Rómov, v rómštine. Treba však povedať, že jednoslovný názov rómskeho jazyka v podobe rómština nie je správny. V spisovnej slovenčine sa jednoslovné názvy jazykov tvoria od prídavných mien, pričom od prídavných mien zakončených na príponu -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, tvoria sa príponou -čina, napr. dánsky jazyk – dánčina, chorvátsky jazyk – chorvátčina, maďarský jazyk – maďarčina, nórsky jazyk – nórčina, švédsky jazyk – švédčina a rovnako aj rómsky jazyk – rómčina. Niektoré formuláre sú teda vyhotovené v rómčine.
erzet
15.10.11,19:54
Eurocentové rozdiely, nie halierové rozdiely


Na finančných tlačivách, respektíve na faktúrach sa v minulosti pri zaokrúhľovaní súm na dve desatinné miesta evidovali halierové rozdiely. V tejto súvislosti sme dostali otázku, ako nazvať tieto rozdiely, keď už nemáme haliere. V súčasnosti uvádzame sumy v eurách a v stotinách eura, preto už nie je vhodné používať výraz halierové rozdiely. Na Slovensku máme čiastkovú menovú jednotku stotinu eura, to jest eurocent. Od podstatného mena eurocent je utvorené prídavné meno eurocentový. Pri zaokrúhľovaní súm na dve desatinné miesta je v súčasnosti primerané hovoriť o eurocentových rozdieloch a evidovať eurocentové rozdiely.
erzet
16.10.11,07:28
Stenčovať, nie stenšovať


Dostali sme otázku, akú podobu má mať sloveso s významom „robiť tenkým, robiť tenším“, či má byť stenčovať so spoluhláskou č, alebo stenšovať so spoluhláskou š. V spisovnom jazyku je správna iba podoba stenčovať so spoluhláskou č a túto podobu nájdeme aj v kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Dôvod je v tom, že pri tvorení slovesa od prídavné meno tenký nastáva pravidelné striedanie spoluhlásky k z odvodzovacieho základu so spoluhláskou č, ako je to aj v dokonavom slovese stenčiť alebo v iných podobne utvorených slovesách, napr. zľahčiť, zľahčovať od prídavného mena ľahký, zvlhčiť, zvlhčovať od prídavného mena vlhký.
erzet
16.10.11,07:30
Zlacnieť a zlacniť


V slovenčine máme dve slovesá utvorené od prídavného mena lacný, sloveso zlacnieť a sloveso zlacniť, ale každé z nich má iný význam. Sloveso zlacnieť s tvarmi zlacnie, zlacnejú, zlacnel, zlacneli má význam „stať sa lacnejším, stať sa lacným“, napr. sezónne lístky zlacneli. Sloveso zlacniť s tvarmi zlacním, zlacní, zlacníme, zlacnia, zlacnil, zlacnili má význam „urobiť lacnejším, urobiť lacným“, napr. obchodníci zlacnili sezónny tovar. V reklamách sa niekedy stretáme s vyjadreniami typu zlacneli sme sezónne lístky. V takto formulovanej výpovedi sa nevhodne používa sloveso zlacnieť s významom „stať sa lacnejším“ namiesto slovesa zlacniť s významom „urobiť lacnejším“. Správne teda má byť: zlacnili sme sezónne lístky.
erzet
16.10.11,07:34
Vináreň – vo vinárňach, nie vo vinárniach


Dostali sme otázku, aká je správna podoba lokálu množného čísla od podstatného mena vináreň, vo vinárňach s krátkou samohláskou a v poslednej slabike slova, alebo vo vinárniach s dvojhláskou ia. Slovo vináreň je podstatné meno ženského rodu zakončené na mäkkú spoluhlásku ň a skloňuje sa podľa vzoru dlaň. No kým v lokáli množného čísla slova dlaň je prípona -iach, teda v dlaniach, v slove vináreň je krátka prípona -ach, lebo pred touto príponou je slabika s dlhou samohláskou á, takže sa pri tvorení tvaru lokálu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého za sebou nenasledujú dve dlhé slabiky. Správna podoba je vo vinárňach podobne ako horáreň – v horárňach, piváreň – v pivárňach, skláreň – v sklárňach. Rovnaký stav je aj v tvare datívu množného čísla, teda dlaniam, ale horárňam, pivárňam, sklárňam.
erzet
16.10.11,07:37
Zabáčať


V jazykovej praxi sa čoraz častejšie používa nedokonavé sloveso zabáčať. Niektorí používatelia slovenčiny sa pozastavujú nad tým, že sa sloveso zabáčať používa aj vo verejných prejavoch, a zastávajú názor, že by sa malo používať iba nedokonavé sloveso v podobe zabočovať. Treba však povedať, že hoci ide o novšie sloveso, je to spisovné slovo pravidelne utvorené od dokonavého slovesa zabočiť rovnako, ako sú utvorené slovesá zatáčať od zatočiť, natáčať od natočiť, namáčať od namočiť, vynárať sa od vynoriť sa, zabárať sa od zaboriť sa a pod. Vety typu Auto zabáča do dvora. – Cyklista vystrie ruku na znak toho, že bude zabáčať sú správne.
erzet
16.10.11,07:40
Samý a sám


V slovenčine máme zámená samý a sám, medzi nimi je však významový rozdiel, ktorý treba rešpektovať pri tvorbe vety. Zámeno samý (v ženskom rode samá, v strednom rode samé, v množnom čísle pri životných podstatných menách mužského rodu samí s mäkkým í a pri neživotných podstatných menách mužského rodu, pri podstatných menách ženského a stredného rodu samé) má význam „iba, len“, napr. Kolektív tvoria samí muži. – Sú tam samé dobroty. Zámeno sám (v ženskom rode sama, v strednom rode samo, v množnom čísle pri životných podstatných menách mužského rodu sami s mäkkým i, pri neživotných podstatných menách mužského rodu a pri podstatných menách ženského a stredného rodu samy s tvrdým y) má význam „nik iný, osamotený, bez cudzej pomoci“, napr. Strany samy budú rokovať o podstate problému. – Deti samy prídu na to, ako používať počítač.
erzet
16.10.11,07:42
Kórea – Kórejčania či Kórejci?


Od geografického názvu Kórea zakončeného na samohláskovú skupinu -ea máme prídavné meno kórejsky so spoluhláskou j pred príponou -ský. Spoluhláska j sa vyskytuje aj v obyvateľskom mene. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami obyvateľského mena, s podobou Kórejčan utvorenou príponou -čan, v množnom čísle Kórejčania, a s podobou Kórejec utvorenou príponou -ec, v množnom čísle Kórejci. V súčasných Pravidlách slovenského pravopisu aj v druhom zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka, ktorý vyšiel nedávno, uvádza sa iba podoba Kórejčan, v množnom čísle Kórejčania, v ženskom rode podoba Kórejčanka a tieto podoby odporúčame dôsledne používať.
erzet
16.10.11,07:45
Laik – laici, nie laikovia


V slovenčine na pomenovanie človeka, ktorý nie je vyškolený v istom odbore, teda neodborníka, používame aj z gréčtiny prevzaté slovo laik. Okrem toho slovom laik pomenúvame aj svetského príslušníka cirkvi. Všimli sme si, že v jazykovej praxi sa slovo laik v tvare nominatívu množného čísla používa v dvoch podobách, a to laici aj laikovia. Z týchto dvoch podôb sa v kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka, uvádza iba podoba laici a túto podobu odporúčame dôsledne používať. Pri tvorení nominatívu množného čísla podstatného mena laik je rovnaký stav ako pri slovách vojak – vojaci, matematik – matematici, fyzik – fyzici, informatik – informatici.
erzet
16.10.11,07:48
Zrušovať – zrušovacie ustanovenie


Dostali sme otázku, či je správne nedokonavé sloveso zrušovať, ktoré sa často používa v zákonoch, vyhláškach, vládnych nariadeniach či smerniciach, keď máme nedokonavé sloveso rušiť. Proti slovesu zrušovať, ktoré zachytávajú aj kodifikačné príručky, nemožno namietať. Je totiž utvorené pravidelne podľa modelu, akým sa tvoria nedokonavé slovesá od dokonavých slovies utvorených od nedokonavých slovies, napr. chváliť – vychváliť – vychvaľovať, páliť – spáliť – spaľovať, tíšiť – utíšiť – utišovať. Vyjadrenia typu zákon, ktorým sa zrušuje zákon č. 428/2008 Zbierky zákonov sú teda jazykovo správne. Od slovesa zrušovať je utvorené aj príčastie zrušovací, ktoré sa používa v právnickom termíne zrušovacie ustanovenie.
erzet
16.10.11,07:51
Anglický výraz standing ovation nepotrebujeme



Pri informovaní o úspešnom vystúpení umelcov referujúci nezriedka siahajú za anglickým výrazom standing ovation [vysl. stending ovejšn], a to nielen v hovorených, ale aj v písomných prejavoch a potom vznikajú aj takéto výpovede: Klaviristka si vyslúžila standing ovation. – Diváci herca odmenili standing ovation. Anglický výraz standing ovation v slovenčine však vôbec nepotrebujeme, lebo na vyjadrenie uvedenej situácie máme dosť domácich výrazov, napríklad potlesk postojačky, ovácie postojačky, búrlivé ovácie, teda Klaviristka si vyslúžila potlesk postojačky. – Diváci herca odmenili ováciami postojačky. – Speváka odmenili búrlivými ováciami.
erzet
17.10.11,05:29
V čom záujme, nie v čiom záujme


V slovenčine máme opytovacie zámeno čí, v ženskom rode čia a v strednom rode čie, ktorými sa vyjadruje otázka týkajúca sa vlastníka alebo pôvodcu, napr. čí záujem?, čia zásluha?, čie auto?, resp. ktoré sa používajú na začiatku vzťažnej vedľajšej vety, napr. Neviem, čí je to záujem. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu v čiom záujme, na čiom mieste, čiou vinou, s čiou pomocou. Zámená čí, čia, čie sa skloňujú podľa vzoru prídavných mien cudzí, cudzia, cudzie, ktoré majú v lokáli jednotného čísla mužského a stredného rodu tvar cudzom a v inštrumentálu jednotného čísla ženského rodu tvar cudzou. Rovnako bez samohlásky i sú v uvedených pádoch aj tvary zámen, teda správne je v čom záujme, na čom mieste, čou vinou, s čou pomocou.
erzet
17.10.11,05:31
Rezance s orechmi či s orechami?


V niektorých receptoch nájdeme aj názvy takých jedál a múčnikov, ako rezance s orechami, palacinky s orechami a čokoládou, jablkový závin s orechami. V týchto názvoch sa podstatné meno orech používa v tvare inštrumentálu množného čísla s príponou -ami, teda orechami. Táto podoba však nerešpektuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého podstatné mená mužského rodu zakončené v základnom tvare na jednu spoluhlásku okrem spoluhlásky m, majú v inštrumentáli množného čísla príponu -mi. Túto príponu majú aj slová zakončené na spoluhlásku ch, napr. hriech – hriechmi, kalich – kalichmi, mech – mechmi, plech – plechmi a rovnako aj orech – orechmi. Jedlá a múčniky spomínané na začiatku majú náležitú podobu rezance s orechmi, palacinky s orechmi a čokoládou, jablkový závin s orechmi.
erzet
17.10.11,05:34
Slovo podtržítko nepotrebujeme


Niektorí správcovia internetových stránok v odporúčaniach na vytvorenie hesla umožňujúceho prístup na stránku používajú slovo podtržítko, ktorým pomenúvajú znamienko v podobe vodorovnej čiaročky, ktoré sa píše tesne pod úrovňou riadka, napr. Prezývka môže obsahovať 3 až 15 písmen a podtržítko. Slovo podtržítko však nie je slovenské a do prejavov niektorých našich občanov sa dostalo z češtiny. V slovenskej technickej norme o písomnostiach sa toto znamienko volá podčiarkovacie znamienko. Okrem tohto názvu máme v slovenčine aj jednoslovné spisovné, štylisticky neutrálne pomenovanie utvorené od slovesa podčiarkovať príponou -ník, a to slovo podčiarkovník. Slovo podčiarkovník treba používať aj v odporúčaniach na vytvorenie prístupového hesla.
erzet
17.10.11,05:35
O príslovke strašne


Príslovka strašne je utvorená od prídavného mena strašný s významom „vzbudzujúci strach, hrozný, desný“ a používame ju vo vyjadreniach ako vyzerá strašne, pôsobí strašne. S príslovkou strašne sa často stretáme aj vtedy, keď autor prejavu chce vyjadriť veľkú mieru niečoho, napr. strašne vysoká daň, strašne vysoká spotreba, strašne rád cestujem, strašne sa nám to páči, povedal mi strašne pekné slová. V tomto význame však už nejde o štylisticky neutrálne použitie príslovky strašne, ale príslovka strašne tu má hovorový expresívny príznak, z čoho vyplýva, že je vhodná do neoficiálnej komunikácie a vtedy, keď chceme zaujať aj citový postoj k pomenúvanej skutočnosti. V oficiálnych, verejných prejavoch namiesto príslovky strašne je primerané siahnuť za neutrálnou príslovkou veľmi, teda veľmi vysoká spotreba, veľmi vysoká daň, veľmi rád cestujem, veľmi sa nám to páči.
erzet
17.10.11,05:37
Visacia zámka a visiaca zámka


V ponukách niektorých predajní železiarskeho tovaru nájdeme informáciu, že predávajú visiace zámky, v iných zasa, že predávajú visacie zámky. Dostali sme otázku, či obidve slovné spojenia sú správne. Slovné spojenia visiaca zámka aj visacia zámka sú správne, ale každé z nich používame v inej situácii. V slovnom spojení visiaca zámka je príčastie visiaca utvorené od slovesa visieť príponou -iaca a vyjadrujeme ním situáciu, že zámka visí, kým v slovnom spojení visacia zámka je prídavné meno visacia utvorené od toho istého slovesa príponou -acia a pomenúvame ním druh zámky, teda zámku určenú na zavesenie. Predajcovia by mali ponúkať visacie zámky.
erzet
17.10.11,05:40
Nie páratká, ale špáradlá


Niektorí predajcovia potrieb pre domácnosti ponúkajú zubné páratká či zásobníky na páratká. Tieto názvy nie sú správne. Je to preto, že v slove páratko je prípona -tko, ktorou sa v spisovnej slovenčine názvy vecí netvoria, ale aj preto, že odvodzovací základ, sloveso párať, má úplne iný význam, ako to vyplýva z funkcie uvedeného nástroja, a to „rozdeľovať zošité časti látky alebo rozpletať pletenie“. Nemôžeme predsa povedať, že si musíme párať alebo vypárať zuby. Na pomenovanie činnosti, ktorou si chceme z medzier medzi zubami vybrať zvyšky potravín, máme slovesá špárať a vyšpárať a nástroj, ktorým túto činnosť vykonávame, volá sa špáradlo, v množnom čísle špáradlá. Predajcovia by teda mali ponúkať iba zubné špáradlá a zásobníky na špáradlá.
erzet
17.10.11,05:44
Kúpiť a zakúpiť


Dostali sme otázku, či je správne a potrebné sloveso zakúpiť, či by sme nevystačili so slovesom kúpiť. Medzi slovesami kúpiť a zakúpiť nie je významový rozdiel, obidve majú význam „získať niečo za peniaze“. No kým sloveso kúpiť je štylisticky neutrálne, napr. kúpiť chlieb, kúpil si oblek, kúpime si nové auto, použitie slovesa zakúpiť v týchto a podobných spojeniach, teda zakúpiť chlieb, zakúpil si oblek, zakúpime si nové auto, v mnohých by azda vyvolalo aj úsmev. Súvisí to s tým, že sloveso zakúpiť je štylisticky príznakové a jeho používanie je obmedzené na administratívnu oblasť a to zvyčajne vtedy, keď ide o kúpu väčšieho množstva. V bežnej komunikácii je však vhodné používať iba sloveso kúpiť, no aj v administratívnej oblasti by sme v mnohých prípadoch vystačili so slovesom kúpiť.
erzet
17.10.11,05:45
Nie napichovátka, ale napichovadlá


Niektorí výrobcovia alebo predajcovia ponúkajú napichovátka z dreva, z plastu či z nehrdzavejúcej ocele, na ktoré si môžeme napichnúť kúsky jedla, ovocia, zeleniny alebo zemiakové hranolčeky, aby sme si ich dali do úst a pritom si nezašpinili prsty. Už viac ráz sme upozorňovali na to, že v spisovnej slovenčine sa názvy vecí a nástrojov netvoria príponou -tko, ale inými slovotvornými príponami, predovšetkým príponou -dlo, preto ani slovo napichovátko nepatrí medzi spisovné slová. Aj od slovesa napichovať máme názov veci utvorený príponou -dlo, teda napichovadlo. Všetkým výrobcom a predajcom, ktorí majú vo svojom sortimente spomínanú pomôcku, odporúčame, aby dôsledne používali jej spisovný názov napichovadlo, v množnom čísle napichovadlá.
erzet
17.10.11,05:50
Nie drogistický, ale drogériový tovar


Nezriedka sa stretáme s tým, že obchodníci ponúkajú vo svojej predajni, ktorú zvyčajne voláme drogéria, drogistický tovar. Takéto ponuky nepokladáme z jazykovej stránky za vhodné, lebo v názve drogistický tovar je prídavné meno drogistický, ktoré je utvorené od názvu osoby drogista, ktorým sa pomenúva obchodník s drogami, ale aj užívateľ drogy, a droga je návykový omamný prostriedok alebo látka rastlinného či živočíšneho pôvodu používaná obyčajne na výrobu liečiv. Nepredpokladáme však, že by sa v drogérii predávali drogy, čo by bolo napokon aj v rozpore so zákonmi. Preto tovar, ktorý sa predáva v drogérii, je vhodné nazývať drogériový tovar.
erzet
17.10.11,05:52
Stroj na pranie je práčka, nie pračka


V rozličných jazykových prejavoch sa často stretáme s tým, že autor hovoreného prejavu alebo písaného textu nazýva stroj na pranie slovom pračka s krátkou samohláskou á v prvej slabike slova, napr. automatická pračka, vyprať posteľnú bielizeň v pračke, spredu plnená pračka, pračka vzduchu. Ibaže v spisovnej slovenčine slovo pračka s krátkym a je expresívne pomenovanie bitky. Môžeme napríklad povedať, že na ulici sa strhla pračka, pri pračke mu vybili zub. Na pomenovanie stroja na pranie máme v spisovnej slovenčine slovo práčka s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova. Správne teda máme hovoriť a písať automatická práčka, vyprať posteľnú bielizeň v práčke, spredu plnená práčka, práčka vzduchu.
Rozalka
17.10.11,16:50
erzet
18.10.11,06:33
erzet
18.10.11,06:34
Mydlovnička, mydelník, mydelnička, mydlenička či mydlenka?


Na pomenovanie nádobky na uloženie mydla sa v praxi používajú názvy mydelník, mydelnička, mydlenka, mydlenička a mydlovnička. Nie všetky uvedené názvy vyhovujú z jazykovej stránky. Názvy mydelník a mydelnička sú utvorené príponou -ík, resp. -ička od prídavného mydelný, lenže také prídavné meno spisovná slovenčina nepozná. V slovenčine máme prídavné meno mydlový. Podoby mydlenka a mydlenička sú utvorené príponou -ka, resp. -ička z trpného príčastia mydlený, ale názvy vecí sa príponou -ka od trpného príčastia zvyčajne netvoria. Jazykovo korektná je podoba mydlovnička utvorená z prídavného mena mydlový a táto podoba sa uvádza aj v Pravidlách slovenského pravopisu či v Krátkom slovníku slovenského jazyka.
erzet
18.10.11,06:36
Šetriť a vyšetrovať


Najmä v publicistike opierajúcej sa o vyhlásenia z policajných kruhov sa stretáme s vyjadreniami typu prípad je v štádiu šetrenia. Viacerí používatelia spisovnej slovenčiny majú výhrady proti používaniu slova šetrenie v podobných vyjadreniach. Treba im dať za pravdu, lebo sloveso šetriť má v spisovnej slovenčine významy „obmedzovať spotrebu, sporiť, chrániť pred predčasným opotrebovaním, neničiť“. V citovanom vyjadrení však o nič také nejde a použitie slovesa šetriť, resp. podstatného mena šetrenie je v takýchto a podobných súvislostiach ovplyvnené profesionálnym slangom. V prejavoch adresovaných verejnosti je však primerané používať sloveso vyšetrovať a slovesné podstatné meno vyšetrovanie, teda prípad je v štádiu vyšetrovania. Niekedy možno použiť aj sloveso prešetrovať a podstatné meno prešetrovanie.
erzet
18.10.11,06:38
Zhoda prídavného mena s nadradeným podstatným menom


Istá poslucháčka sa na nás obrátila s otázkou, či je správna výpoveď pozornosť venujte aktivitám súvisiacim s činnosťou úseku, v ktorej je prídavné meno súvisiaci stojace za podstatným meno aktivitám v datíve, teda aktivitám súvisiacim, alebo či je správna výpoveď pozornosť venujte aktivitám súvisiacich s činnosťou úseku, v ktorom je prídavné meno súvisiaci v tvare genitívu, teda aktivitám súvisiacich. Platí zásada, že prídavné meno stojace za nadradeným podstatným menom musí byť v tom istom páde ako podstatné meno, ktoré bližšie určuje, teda v danom prípade v datíve. Správna je výpoveď pozornosť venujte aktivitám súvisiacim s činnosťou úseku.
erzet
18.10.11,06:40
Pozrieť si film, nie zhliadnuť film


V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme so slovesom zhliadnuť v slovných spojeniach ako zhliadnuť predstavenie, zhliadnuť nový film, zhliadnuť dokument. Sloveso zhliadnuť však nenájdeme v kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu či Krátky slovník slovenského jazyka. Je to preto, že je to nespisovné slovo, ktoré sa k nám dostáva z českých jazykových prejavov po istej hláskovej úprave českého slovesa zhlédnout. V spisovnej slovenčine namiesto slovesa zhliadnuť máme sloveso pozrieť si, teda pozrieť si predstavenie, pozrieť si nový film, pozrieť si dokument.
erzet
18.10.11,06:42
Spinkovač či zošívačka listov papiera?


Dostali sme otázku, ako sa správne volá strojček, ktorým spájame listy papiera, ktoré patria k sebe, aby sa nám nerozpadli, či je to spinkovač, alebo zošívačka. V našich slovníkoch sa na pomenovanie uvedeného strojčeka zatiaľ uvádza iba názov zošívačka, ktorý je utvorený od slovesa zošívať príponou -čka podobne, ako je utvorený názov miešačka od slovesa miešať či názov dierovačka od slovesa dierovať a to od podstatného mena diera. No nemožno odmietať ani názov spinkovač, ktorý je utvorený príponou -č od slovesa spinkovať s významom „spájať spinkami“ a to od podstatného mena spinka podobne, ako je utvorený názov dávkovač od slovesa dávkovať a to od podstatného mena dávka či názov vzorkovač od slovesa vzorkovať a to od podstatného mena vzorka.
erzet
18.10.11,06:43
Pravopis názvov mesiacov


V rozličných písomných jazykových prejavov sa v ostatnom čase čoraz častejšie stretáme s písaním názvov mesiacov roka s veľkým začiatočným písmenom, napr. rozhodujúcim mesiacom bude September 2011. Takéto písanie názvov mesiacov je ovplyvnené stavom v niektorých cudzích jazykoch, v ktorých platia iné pravopisné pravidlá o písaní veľkých začiatočných písmen ako v slovenčine. Na takéto písanie v slovenčine však nie je nijaký dôvod, lebo názvy mesiacov roka sa v slovenčine nepokladajú za vlastné mená, preto sa píšu s malým začiatočným písmenom. Názvy mesiacov január, február, marec, apríl či júl, august, september atď. píšeme v slovenčine s malým začiatočným písmenom.
erzet
18.10.11,06:45
Prvýkrát či prvý krát?


Dostali sme otázku, či sa má výraz prvýkrát písať spolu ako jedno slovo, alebo osobitne ako dve slová. Výraz prvýkrát podobne ako výrazy druhýkrát, tretíkrát atď. je nesklonná násobná číslovka vyjadrujúca poradie. Tieto násobné číslovky sa píšu spolu ako jedno slovo. Popri násobných číslovkách typu prvýkrát máme v slovenčine s rovnakým významom aj násobné číslovky prvý raz, druhý raz, tretí raz atď., v ktorých prvej časti je radová číslovka a v druhej časti podstatné meno raz. Tieto zložené číslovkové výrazy sa píšu osobitne ako dve slová. Treba si teda zapamätať, že násobné číslovky typu prvýkrát sa píšu spolu ako jedno slovo, kým násobné číslovky typu prvý raz sa píšu osobitne ako dve slová.
erzet
18.10.11,06:48
Turček – Turčekovci – manželia Turčekovci


V jazykovej praxi sa stretáme s rozličnými podobami označení príslušníkov tej istej rodiny, manželov, súrodencov či bratov utvorených od mužského priezviska, ktoré má formu podstatného mena, a to s podobou zakončenou na -ovi s krátkym mäkkým i na konci, napr. Turček – Turčekovi – manželia Turčekovi, s podobou zakončenou na -oví s dlhým mäkkým í na konci, Turčekoví – manželia Turčekoví, a s podobou zakončenou na -ovci, Turčekovci – manželia Turčekovci. Podoby Turčekovi s krátkym mäkkým i na konci a Turčekoví s dlhým mäkkým í na konci nie sú spisovné. V slovenčine sú spisovné iba pomenovania utvorené príponou -ovci, teda Turčekovci – manželia Turčekovci, Medveď – Medveďovci – súrodenci Medveďovci, Novák – Novákovci – bratia Novákovci.
erzet
18.10.11,06:50
Automobily formuly jeden, nie automobily formule jeden


V tlačených aj v elektronických médiách sa stretáme s dvomi podobami názvov týchto automobilov a pretekov, a to s podobami automobily formuly jeden, preteky formuly jeden a automobily formule jeden, preteky formule jeden. Podstatné meno formula je ženského rodu, a keďže pred koncový -a má tvrdú spoluhlásku l, skloňuje sa podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, formuly, preto správne sú iba názvy automobily formuly jeden, preteky formuly jeden.
erzet
18.10.11,06:56
O správnom vykaní


V osobnom alebo písomnom kontakte obyčajne s nie blízkym alebo so starším človekom na znak úcty využívame osobitný spôsob výstavby vety, pri ktorom namiesto slovesa v tvare jednotného čísla používame sloveso v tvare množného čísla, hoci sa obraciame na jednu osoby. Takýto spôsob sa nazýva vykanie. Treba si však uvedomiť, že v spisovnej slovenčine pri vykaní musí byť v tvare množného čísla nielen sloveso v prítomnom či budúcom čase, napr. Pán minister, ako si predstavujete dosiahnuť úspory? Pani poslankyňa, predložíte pozmeňovací návrh?, ale aj v tvare minulého času či podmieňovacieho spôsobu, napr. Pán riaditeľ, dohodli ste sa už s obchodným partnerom? Pani sekretárka, boli by ste taká láskavá a zavolali by ste ekonomického námestníka?
erzet
18.10.11,06:59
Vrbovce – vrbovský


Na úpätí Bielych Karpát v blízkosti hraníc s Českom leží obec Vrbovce. Dostali sme otázku, akú podobu má mať v spisovnej slovenčine prídavné meno od názvu Vrbovce, keďže v jazykovej praxi sa používajú rozličné podoby prídavného mena, a to vrbovský, vrbovecký, vrbovčiansky a vrbovčanský. V spisovnej slovenčine platí zásada, že od miestnych názvov zakončených na -ovce sa prídavné meno tvorí príponou -ský, pričom koncovka -ce pri tvorení prídavného mena z odvodzovacieho základu odpadá rovnako ako pri tvorení obyvateľského mena, napr. Michalovce – michalovský – Michalovčan, Pozdišovce – pozdišovský – Pozdišovčan, Mochovce – mochovský – Mochovčan a rovnako aj Vrbovce – vrbovský – Vrbovčan. V spisovnej slovenčine je teda správne vrbovský chotár, vrbovský kroj, vrbovský jarmok, vrbovská kapela.
erzet
19.10.11,05:55
Potenciálny či potencionálny?


V jazykovej praxi sa vo význame „možný, uskutočniteľný“ používajú dve podoby prídavného mena, ktoré má pôvod v latinčine, a to potenciálny a potencionálny, napr. potenciálny zákazník, potenciálny investor, potenciálny obchodný partner, potenciálna hrozba, ale aj potencionálny zákazník, potencionálny investor, potencionálny obchodný partner, potencionálna hrozba. Dostali sme otázku, ktorá z uvedených podôb prídavného mena je v spisovnej slovenčine správna. V Pravidlách slovenského pravopisu, v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj vo Veľkom slovníku cudzích slov sa uvádza iba podoba potenciálny a túto podobu odporúčame dôsledne používať. Správne teda je potenciálny zákazník, potenciálny investor, potenciálny obchodný partner, potenciálna hrozba.
erzet
19.10.11,05:57
Kapsula – dve kapsuly, nie kapsule


V slovnej zásobe slovenčiny máme z latinčiny prevzaté slovo kapsula, ktorým sa okrem iného pomenúva obal na liek, ale aj na iné požívatiny a veci. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tvaru genitívu jednotného čísla, nominatívu a akuzatívu množného čísla slova kapsula, a to kapsuly a kapsule. Keďže slovo kapsula má pred koncovou samohláskou a tvrdú spoluhlásku l, pravidelne sa skloňuje podľa vzoru žena a v genitíve jednotného čísla, nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar kapsuly, s ypsilonom na konci, napr. obsah jednej kapsuly, dve kapsuly, kúpiť si želatínové kapsuly.
erzet
19.10.11,05:59
Porciovač, nie porcovač


V jazykovej praxi, najmä v reklamných textoch, sa stretáme s dvomi podobami názvu pomôcky, ktorou môžeme dávkovať potraviny, napr. zmrzlinu, ryžu, uvarené zemiaky, a to porciovač a porcovač. Odvodzovacím základom tohto pomenovania je sloveso utvorené príponou -ovať z podstatného mena porcia. Pri tvorení slovesa sa prípona -ovať pripája k základu porci-, ktorý zostane po vynechaní koncovej samohlásky a zo slova porcia. Príslušné sloveso má teda podobu porciovať. Od slovesa porciovať je príponou -č utvorené pomenovanie pomôcky porciovač. Správne teda je porciovač zmrzliny, porciovač ryže, porciovač zemiakov.
erzet
19.10.11,06:01
Prikrývka, prikrývadlo, nie prehoz


Rozličné obchodné či výrobné organizácie vo svojich reklamných materiáloch často ponúkajú prehozy na postele, pohovky, sedačky a pod. Slovo prehoz však nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, je to iba mechanická hlásková úprava českého slova přehoz. V slovenčine sme oddávna na prikrývanie postele, pohovky či sedačky používali slová utvorené od slovesa prikrývať, a to slová prikrývka a prikrývadlo. Aj obchodné a výrobné organizácie by namiesto nespisovného slova prehoz mali používať spisovné slová prikrývka a prikrývadlo, teda mali by ponúkať prikrývky či prikrývadlá na postele, prikrývky či prikrývadlá na pohovky a sedačky.
erzet
19.10.11,06:03
Nie pretláčatko, ale pretláčadlo


V reklamných textoch, ale aj v návodoch na prípravu niektorých jedál či v textoch o práci s deťmi sa môžeme stretnúť so slovom pretláčatko, napr. pretláčatko na cesnak, pretláčatko na zemiaky, pretláčatko na plastelínu. V našich jazykových poznámkach sme už upozorňovali, že v spisovnej slovenčine sa názvy vecí a nástrojov netvoria príponou -tko, ale inými slovotvornými príponami, predovšetkým príponou -dlo, preto ani slovo pretláčatko nepatrí medzi spisovné slová. Od slovesa pretláčať máme názov veci utvorený príponou -dlo, teda pretláčadlo, v množnom čísle pretláčadlá. Slovo pretláčadlo treba dôsledne používať aj v názvoch, ktoré sme spomínali na začiatku, t. j. pretláčadlo na cesnak, pretláčadlo na zemiaky, pretláčadlo na plastelínu.
erzet
19.10.11,06:05
Mliekar, mliekarský, mliekarstvo, mliekareň, mliekarenský


Spracovateľ mlieka sa volá mliekar. Od podstatného mena mliekar, ktoré je utvorené príponou -ar s krátkou samohláskou a v prípone, je utvorené prídavné meno mliekarský, napr. mliekarský priemysel, mliekarský podnik, mliekarské výrobky, a názov výrobného odboru mliekarstvo, v ktorých je takisto krátka samohláska a. Výrobňa na spracovanie mlieka je mliekareň a od tohto názvu je utvorené prídavné meno mliekarenský, napr. mliekarenská hala. Slová mliekar, mliekarský, mliekarstvo, mliekareň a mliekarenský s krátkou samohláskou a zaznačujú aj naše kodifikačné príručky, t. j. Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.
erzet
19.10.11,06:08
Informačný a informatívny


Dostali sme otázku, či prídavné mená informačný a informatívny majú rovnaký význam, alebo ide o prídavné mená s rozličným významom. Hoci obidve prídavné mená sú utvorené od podstatného mena informácia a v slovníkoch sa uvádzajú ako synonymá, t. j. slová s rovnakým významom, predsa je medzi nimi aj istý významový rozdiel, lebo nie vždy ich môžeme ľubovoľne zamieňať. Pri prídavnom mene informačný ide totiž o čistú vzťahovosť s podstatným menom informácia, pri prídavnom mene informatívny sa k tomu pridáva aj kvalitatívnosť. A tak hovoríme o informačných technológiách, o informačnom systéme, o informačnom centre, o informačnej blokáde, o informačnom šume, ale o informatívnom cenníku výrobkov, o informatívnom stretnutí, lebo prídavné meno informatívny tu má význam „zameraný na základné informácie, určený iba na orientáciu“.
erzet
19.10.11,06:10
Slovenské národné povstanie


Pripomíname si 67. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. To je príležitosť, aby sme pozornosť venovali aj pravopisnej stránke tohto názvu. Názov Slovenské národné povstanie ako názov závažnej dejinnej udalosti našich dejín sa zaraďuje medzi vlastné mená, preto sa píše s veľkým začiatočným písmenom na jeho úplnom začiatku, t. j. v prídavnom mene Slovenské. Názov Slovenské národné povstanie sa s veľkým začiatočným písmenom píše aj vtedy, keď vstupuje do nového názvu, napr. do názvu ulice, námestia či múzea. V názvoch Ulica Slovenského národného povstania, Námestie Slovenského národného povstania, Múzeum Slovenského národného povstania píšeme veľké začiatočné písmeno nielen v prídavnom mene Slovenského, ale aj v slovách Ulica, Námestie či Múzeum.
erzet
19.10.11,06:11
Autobusár


Dostali sme otázku, či slovo autobusár, ktoré sa v ostatnom čase začalo častejšie používať najmä v hovorených prejavoch na označenie vodiča autobusu, patrí medzi spisovné slová, alebo naopak medzi nespisovné slová, keďže sa neuvádza ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Slovo autobusár je pomerne nové a je pravidelne utvorené produktívnou slovotvornou príponou -ár od podstatného mena autobus. So zreteľom na to, že v slovenčine máme oficiálne neutrálne dvojslovné pomenovanie vodič autobusu, slovo autobusár sa zaraďuje medzi spisovné jazykové prostriedky s príznakom hovorovosti, t. j. medzi slová príznačné pre živú, neoficiálnu komunikáciu. Tak ho hodnotí aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorého prvý zväzok vyšiel v roku 2006.
erzet
19.10.11,06:13
Elektronická pošta a pravopis


Pri sledovaní elektronickej pošty adresovanej inštitúciám si môžeme všimnúť, že mnohí pisatelia nemajú jasno v tom, ako písať mejly. V komunikácii prostredníctvom elektronickej pošty s inštitúciou, ak od nej očakávame nejakú informáciu, mali by sme rešpektovať základné pravidlá písomnej komunikácie, ako sú oslovenie alebo aspoň pozdrav na začiatku mejlu a záverečná formula, ako je napr. predložkové spojenie S pozdravom, a napokon podpis, teda krstné meno a priezvisko. Nestačí iba krstné meno. Okrem toho by sme mali rešpektovať aj základné pravopisné pravidlá, ako sú písanie veľkého začiatočného písmena v oslovení či pozdrave a, pravdaže, aj každú vetu by sme mali začať s veľkým začiatočným písmenom a vetu zakončiť bodkou.
erzet
19.10.11,06:19
Tak, a ideme do finále. Ešte mám dve strany. Potom to uverejním v doc a pdf. Mrzí ma, že som si nezaznamenal niektoré vaše doplnky, poznámky, hlavne od...
ivuliatko
19.10.11,13:32
Odo mňa ich nebolo až tak veľa, vypátram, skopírujem, pošlem. Fňuk, fňuk, budú nám chýbať strelené výplody Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied... :---:);)
erzet
20.10.11,05:49
To bude pokračovať, ak chcete, ale už to bude jedenkrát (podľa príspevku 1705) za týždeň. Pretože relácia býva pondelok, utorok a v stredu, ostatné nezverejňujú.
Nella_2
20.10.11,06:03
To bude pokračovať, ak chcete, ale už to bude jedenkrát (podľa príspevku 1705) za týždeň. Pretože relácia býva pondelok, utorok a v stredu, ostatné nezverejňujú.
A čo keby si si ich nahrával, potom prepísal a zavesil na Poradu pre nás ostatných:)...nie každý je také ranné vtáča ako Ty;)
erzet
20.10.11,09:44
To sa akurát holím.
erzet
20.10.11,09:45
Brechať – breše, brešú, nie brechá, brechajú


Mnohí iste dobre poznajú frazeologizmus psy brešú, ale karavána ide ďalej. Tento frazeologizmus môžeme počuť aj v podobách pes brechá, ale karavána ide ďalej, resp. psy brechajú, ale karavána ide ďalej. Tieto podoby však nie sú správne, lebo sa v nich vyskytujú tvary slovesa brechať v podobách brechá, brechajú. Od slovesa brechať sú však v spisovnej slovenčine správne iba tvary breše, brešú podobne, ako je česať – češe – češú, kresať – kreše – krešú, písať – píše – píšu. Vravíme pes breše, psy brešú a aj spomínaný frazeologizmus má náležitú podobu psy brešú, ale karavána ide ďalej.
erzet
20.10.11,09:46
Tento, toto – bez tohto, nie tohto 12


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tvaru genitívu jednotného čísla ukazovacieho zámena mužského rodu tento a stredného rodu toto a tvaru akuzatívu pri životných podstatných menách mužského rodu, a to s podobou tohto a s podobou tohoto. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba tohto, o čom sa môžeme presvedčiť v našich kodifikačných príručkách, v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Správne vravíme vošiel do tohto domu, podľa tohto návrhu, bez tohto lieku, bez pomoci tohto človeka, na konci tohto roka, narazil do tohto auta, tohto človeka nepoznám.
erzet
20.10.11,09:48
Smerodajný, nie smerodatný


Na vyjadrenie významu „určujúci smer, závažný, rozhodujúci“ používame prídavné meno smerodajný, napríklad smerodajný údaj, smerodajný zdroj informácií, smerodajná odchýlka, smerodajné rozhodnutie, smerodajné parametre. Popri podobe smerodajný so spoluhláskou j v druhej časti zloženého slova sa v jazykovej praxi stretáme aj s podobou smerodatný so spoluhláskou t. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba smerodajný, čo si môžeme overiť aj v jazykových príručkách. Od prídavného mena smerodajný máme utvorenú príslovku smerodajne, napr. smerodajne spolupracovať, smerodajne charakterizovať, a podstatné meno smerodajnosť, napr. smerodajnosť prieskumov.
erzet
20.10.11,09:50
Kontajner – v kontajneri, dva kontajnery


Na pomenovanie prepravného prostriedku na väčšie množstvo materiálu, tovaru, odpadkov a pod. používame z angličtiny prevzaté slovo kontajner. S týmto slovom majú viacerí používatelia slovenčiny problémy, a to jednak s jeho výslovnosťou a pravopisom, ale aj s jeho skloňovaním. V slovenčine toto slovo píšeme a vyslovujeme so samohláskou a v druhej slabike slova a so spoluhláskou j. Podoba kontejner so samohláskou e v druhej slabike, s ktorou sa niekedy môžeme stretnúť, používa sa v češtine. V slovenčine je správne sklápací kontajner, veľkoobjemový kontajner, prenosný kontajner. V genitíve jednotného čísla je náležitý tvar kontajnera, napr. dávať smeti do kontajnera, v lokáli je náležitý tvar s pádovou príponou mäkké -i, odpad v kontajneri, a v nominatíve množného čísla tvar s pádovou príponou tvrdé -y, napr. dva kontajnery.
erzet
20.10.11,09:52
Pravopis názvov typu trnavský región


V slovenčine sa v ostatných rokoch často používa slovo región, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva nie celkom presne ohraničené územie. Slovo región sa používa vo významoch, ktoré môžeme vyjadriť slovami krajina, kraj, okres, oblasť, územie. Často sa stretáme so spájaním slova región so vzťahovými prídavnými menami utvorenými od názvov miest, ale aj od iných geografických názvov, napr. bratislavský región, trnavský región, piešťanský región, tatranský región, oravský región, horehronský región. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takéto názvy majú písať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Keďže tieto názvy nie sú oficiálnymi geografickými názvami, píšeme ich s malým začiatočným písmenom.
erzet
20.10.11,09:54
Vajnory – z Vajnôr, vo Vajnoroch


Jedna z mestských častí Bratislavy sa volá Vajnory. Názov Vajnory je pomnožné podstatné meno, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla. V jazykovej praxi sa stretáme so skloňovaním názvu Vajnory ako podstatného mena mužského rodu, napr. Vajnorom, o Vajnoroch, s Vajnormi, ale niekedy aj ako podstatného mena ženského rodu, napr. Vajnorám, o Vajnorách, s Vajnorami. Názov Vajnory sa v spisovnej slovenčine zaraďuje medzi podstatné mená mužského rodu, o čom sa môžeme presvedčiť aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Správne sú teda tvary Vajnorom, o Vajnoroch, s Vajnormi, napr. Vajnorom pribudne škôlka, podniky vo Vajnoroch, pozemok za Vajnormi. Osobitne treba pripomenúť, že v genitíve je správny tvar s dvojhláskou ô, napr. obyvatelia Vajnôr, historické jadro Vajnôr.
erzet
20.10.11,09:56
Alokovaný a elokovaný


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so slovnými spojeniami alokovaná trieda, alokované pracovisko, ale aj elokovaná trieda, elokované pracovisko. V tejto súvislosti sme dostali otázku, aký význam majú tieto slovné spojenia a či sú správne. Prídavné meno alokovaný je utvorené od slovesa alokovať, ktoré má pôvod v latinčine a význam „rozmiestniť, rozmiestňovať, rozdeliť, rozdeľovať finančné prostriedky, dotácie a pod.“. Môžu sa napr. alokovať finančné zdroje do niekoľkých perspektívnych projektov, teda rozdeliť finančné zdroje. Prídavné meno elokovaný je utvorené od slovesa elokovať, ktoré má takisto pôvod v latinčine, ale má význam „presunúť na iné miesto“. Z toho vyplýva, že v súvislosti s triedami či pracoviskami presunutými na iné miesto má sa používať prídavné meno elokovaný, teda elokovaná trieda, elokované pracovisko.
erzet
20.10.11,09:58
Demonštrant – demonštrantmi, nie demonštrantami


V tlačených či elektronických médiách sa nezriedka stretáme s podstatným menom demonštrant v tvare inštrumentálu množného čísla v podobe demonštrantami, napr. minister pred demonštrantami ušiel na dovolenku, prímerie s demonštrantami je podľa vlády nezmysel, v Aténach sa polícia opäť zrazila s demonštrantami. Podoba inštrumentálu demonštrantami nie je však spisovná. V spisovnej slovenčine sa tvar inštrumentálu množného čísla od podstatných mien mužského rodu zakončených na -ant, ale aj -ent tvorí príponou -mi, napr. ašpirant – ašpirantmi, jubilant – jubilantmi, maturant – maturantmi, docent – docentmi, oponent – oponentmi a teda aj demonštrant – demonštrantmi. Správne je ušiel pred demonštrantmi, prímerie s demonštrantmi, polícia sa zrazila s demonštrantmi.
ivuliatko
20.10.11,12:32
Pravopis názvov typu trnavský región



V slovenčine sa v ostatných rokoch často používa slovo región, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva nie celkom presne ohraničené územie. Slovo región sa používa vo významoch, ktoré môžeme vyjadriť slovami krajina, kraj, okres, oblasť, územie. Často sa stretáme so spájaním slova región so vzťahovými prídavnými menami utvorenými od názvov miest, ale aj od iných geografických názvov, napr. bratislavský región, trnavský región, piešťanský región, tatranský región, oravský región, horehronský región. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takéto názvy majú písať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Keďže tieto názvy nie sú oficiálnymi geografickými názvami, píšeme ich s malým začiatočným písmenom.

...a názvy regiónov vyjadrené podstatnými menami píšeme s veľkým začiatočným písmenom: Spiš, Liptov, Turiec, Gemer, Šariš, Zemplín, Kysuce, Záhorie atď.
erzet
21.10.11,06:46
Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne


O niekoľko dní sa v Brne bude konať 53. ročník medzinárodného veľtrhu, na ktorom sa budú prezentovať výsledky práce strojárskych podnikov z mnohých krajín sveta. V niektorých médiách sa tento veľtrh označuje ako Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne, v iných ako Medzinárodný strojárenský veľtrh v Brne. Raz sa teda používa prídavné meno strojársky, inokedy prídavné meno strojárenský. V spisovnej slovenčine sa k názvu výrobného odvetvia nazvaného strojárstvo viaže prídavné meno strojársky, napr. strojárske výrobky, a k názvu strojáreň, ktorým sa pomenúva podnik na výrobu strojov, viaže sa prídavné meno strojárenský, napr. strojárenská hala. Keďže na veľtrhu sa prezentujú výrobky strojárstva ako výrobného odvetvia, správny názov veľtrhu v slovenčine je Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne.
erzet
21.10.11,06:47
O slovesách prerozdeliť a prerozdeľovať


V jazykovej praxi sa často stretáme so slovesami prerozdeliť a prerozdeľovať. Tieto slovesá by sme nemali používať vtedy, keď ide o význam „dať, dávať viacerým“, teda keď stačí používať slovesá rozdeliť a rozdeľovať. Napríklad namiesto výpovedí v rámci výzvy možno prerozdeliť 70 miliónov eur, prerozdeľovať majetok na verejnoprospešné účely, ktoré sme si prečítali na internete, je vhodné povedať v rámci výzvy možno rozdeliť 70 miliónov eur, rozdeľovať majetok na verejnoprospešné účely. Ak však ide o význam „predtým rozdelené znova rozdeliť, rozdeľovať podľa iných, nových kritérií“, potom sú slovesá prerozdeliť a prerozdeľovať použité vhodne, napr. lepšie riešenie je prerozdeliť odvody medzi piliermi, ministerské kreslá sa prerozdeľovať nebudú.
erzet
21.10.11,06:49
Význam slovesa odparkovať


V hovorených aj písaných jazykových prejavoch sa nezriedka používa sloveso odparkovať vo výpovediach ako odparkovať auto na vyhradenom parkovisku, odparkovať auto na zakázanom mieste. Sloveso odparkovať je utvorené zo slovesa parkovať s významom „stáť bez účasti na dopravnom ruchu“ predponou od-, ktorou sa zvyčajne vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie, oddelenie, odstránenie, napr. odísť, odcestovať, odpojiť, oddeliť. Vo vyjadreniach citovaných na začiatku o nič také nejde, lebo sloveso odparkovať v súlade s významom predpony od- má význam „odísť s autom z miesta, kde parkovalo“. Na vyjadrenie významu „nechať auto niekde mimo prevádzky“ máme sloveso zaparkovať, preto sú správne výpovede zaparkovať auto na vyhradenom parkovisku, zaparkovať auto na zakázanom mieste.
erzet
21.10.11,06:50
Postúpiť spisy či odstúpiť spisy?


Dostali sme otázku, či sa má vravieť odstúpiť spisy alebo postúpiť spisy, ak sa spisy odovzdávajú na ďalšie vybavenie. V odbornej reči je významový rozdiel medzi slovesami odstúpiť a postúpiť. Sloveso odstúpiť ako právnický termín má význam „upustiť, ustúpiť od niečoho zamýšľaného“, napr. odstúpiť od dohody, odstúpiť od žaloby, kým sloveso postúpiť má jeden z významov „prenechať niečo v prospech niekoho iného“, napr. postúpiť pohľadávku. S týmto významom súvisí aj používanie slovesa postúpiť vo význame „odovzdať ďalej“, preto ako administratívny termín je správne spojenie postúpiť spisy a aj postúpiť spisy na ďalšie vybavenie.
erzet
21.10.11,06:52
Váš – vášho, nie vašeho


V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním privlastňovacieho zámena váš v tvare genitívu jednotného čísla v podobe vašeho, napr. Súťaž o najkrajšiu fotku vašeho psíka. – Stiahnite si tento program do vašeho mobilu. – Aplikácie, ktoré zmenia funkciu vašeho telefónu. Zámeno váš v tvare genitívu jednotného čísla v spisovnej slovenčine nemá podobu vašeho, ale podobu vášho. Správne teda má byť Súťaž o najkrajšiu fotku vášho psíka. – Stiahnite si tento program do vášho mobilu. – Aplikácie, ktoré zmenia funkciu vášho telefónu. Rovnako aj v tvare datívu jednotného čísla je správna podoba vášmu, nie vašemu, napr. Doprajte krásu aj vášmu domovu. – Čaje, ktoré pomôžu vášmu zdraviu.
erzet
21.10.11,06:53
Technické odbory, nie technické obory


Niekedy môžeme počuť alebo čítať slovné spojenia technické obory, perspektívne výrobné obory, obory ľudskej činnosti. V citovaných slovných spojeniach sa vyskytuje podstatné meno obor v tvare nominatívu množného čísla obory. Ibaže v spisovnej slovenčine slovom obor pomenúvame rozprávkovú bytosť mimoriadnej veľkosti a sily, prípadne aj s expresívnym príznakom nejakú vec, objekt mimoriadnej veľkosti. Na pomenovanie nejakej oblasti, nejakej sféry či nejakého odvetvia máme v spisovnej slovenčine podstatné meno odbor, v množnom čísle odbory. Preto aj v slovných spojeniach citovaných na začiatku a v podobných spojeniach sa má používať slovo odbor, v množnom čísle odbory, teda technické odbory, perspektívne výrobné odbory, odbory ľudskej činnosti.
erzet
21.10.11,06:55
Slovák – Neslovák, Róm – Neróm


V slovenčine bežne používame pomenovania národností, etník, príslušníkov štátov či obyvateľské mená, ako sú Slovák, Maďar, Róm, Američan, Košičan. Niekedy potrebujeme pomenovať aj toho, kto nepatrí k Slovákom, Maďarom, Rómom, Američanom, Košičanom. Môžeme na to zvoliť opisné vyjadrenia typu príslušník inej národnosti ako slovenskej, občan iného štátu ako Slovenska, občan iného mesta ako Košíc a pod. Tieto vyjadrenia sú ťažkopádne a nie sú vhodné do akejkoľvek komunikačnej situácie, preto sa utvorili aj jednoslovné pomenovania so záporovou predponou ne-, ako sú Neslovák, Nemaďar, Neróm, Neameričan, Nekošičan so všeobecným významom „ten, kto nepatrí k národnosti, etniku, kto nie je občanom štátu, mesta vyjadreného odvodzovacím základom“. Takéto slová sú spisovné a píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.
erzet
21.10.11,06:56
Nekalé podnikanie, vhodnejšie nečestné podnikanie


V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom nekalý v spojeniach ako nekalý zámer, nekalý boj, nekalá súťaž, nekalá reklama, nekalé úmysly, nekalé podnikanie. Prídavné meno nekalý sa k nám dostalo z češtiny. Pre mnohých používateľov slovenčiny je to motivačne nepriezračné slovo a niektorí ho spájajú so slovom kal. V skutočnosti vzniklo zo staročeského slova nekajilý s významom „nekajúcny, ktorý sa nekajá“. Na vyjadrenie významu „ktorý je v rozpore s požiadavkami čestnosti“ odporúčame používať motivačne priezračné prídavné meno nečestný, teda nečestný zámer, nečestný boj, nečestná súťaž, nečestná reklama, nečestné úmysly, nečestné podnikanie.
erzet
21.10.11,06:57
Zadlžiť, oddlžiť, nie zadĺžiť, oddĺžiť


V rozličných textoch sa nezriedka stretáme so slovesami zadĺžiť a oddĺžiť a od nich odvodenými slovami zadĺženie, zadĺžený, zadĺženosť, oddĺženie, oddĺžený, oddĺženosť s dlhou spoluhláskou ĺ. Odvodzovacím základom uvedených slov je podstatné meno dlh, v ktorom je krátka spoluhláska l, ktorá sa zachováva aj v odvodených slovách. Preto je správne zadlžiť, zadlženie, zadlžený, zadlženosť, oddlžiť, oddlženie, oddlžený, oddlženosť, napr. samospráva sa nechce zadlžiť, zadlženie Slovenska, financovať zadlžené štáty, zadlženosť krajín Európskej únie, oddlžiť zdravotníctvo, oddlženie nemocníc, oddlžená poliklinika, oddlženosť školy.
erzet
21.10.11,06:58
Známy bitkár, nie vyhlásený bitkár


Najmä v športových komentároch, ale aj v iných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s používaním prídavného mena vyhlásený vo vyjadreniach ako je to vyhlásený bitkár, patrí k vyhláseným bitkárom NHL, je to vyhlásený bojovník, patrí k vyhláseným prímorským letoviskám. Takéto používanie prídavného mena vyhlásený je ovplyvnené nepodareným prekladom českého prídavného mena věhlasný. V slovenčine je vhodné v uvedených a podobných vyjadreniach používať prídavné mená známy, povestný, vychýrený, chýrny, teda napríklad je to známy, povestný bitkár, patrí k známym, povestným bitkárom NHL, je to vychýrený bojovník, patrí k vychýreným prímorským letoviskám.
erzet
21.10.11,08:35
Slovenčina moja
Viliam Pauliny-Tóth

Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš,
Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš.
A kto ju miluje, nech žije, nech žije,
kto sa jej odrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte!

Slovenčina moja, dcéra Tatier tichá,
za tvojimi zvukmi Kriváň vzdychá.
A kto ju miluje, nech žije, nech žije,
kto sa jej odrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte!


Slovenčina moja, reč zápalu plná,
krásne tvoje zvuky ňadrá zvlnia.
A kto ju miluje, nech žije, nech žije,
kto sa jej odrieka sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte!
Darina1234
23.10.11,19:03
Dnes v relacii na STV redakorka povedala vetu, že chce podakovať pánu ministrovi..., nemalo tam byť pánovi ministrovi...?
Nella_2
23.10.11,19:12
Dnes v relacii na STV redakorka povedala vetu, že chce podakovať pánu ministrovi..., nemalo tam byť pánovi ministrovi...?
"Ak slovo pán stojí pre menom, titulom alebo názvom funkcie, používa sa tvar datívu a lokálu s príponou -u, pánu, napr. pánu Novákovi, pánu profesorovi, pánu poslancovi." (zdroj: http://www.rozhlas.sk/O-sklonovani-slova-pan?l=1&c=0&i=3102&p=1)
Zdenka 0705
24.10.11,08:20
Robert, ďakujeme za priloženie súboru, priznám sa, že nie vždy som mala čas a chuť si prečítať, ale teraz si vytlačím a určite ešte raz prečítam, veď opakovanie je matka múdrosti, nie? Len jednu prosbu mám, v úvodnej rekapitulácii /obsahu/,máš čísla strán, no nikde potom nevidím to samotné číslovanie na jednotlivých stranách. Nedalo by sa? ... vďaka
erzet
24.10.11,08:32
Ak si klikneš (Ctrl + kurzor) v obsahu na riadok, tak tato prehodí na článok.
erzet
24.10.11,08:54
S číslami strán
Zdenka 0705
24.10.11,10:36
Ďakujem.