erzet
26.10.11,14:45
Zoponovať


V jazykovej praxi sa čoraz častejšie stretáme so slovesom zoponovať. Dostali sme otázku, či je to spisovné sloveso, keďže sa v slovenských slovníkoch neuvádza. Sloveso zoponovať je pomerne nové slovo, preto ho zatiaľ v jazykových príručkách nenájdeme. Je to však spisovné sloveso, ktoré je pravidelne utvorené predponou z- od nedokonavého slovesa oponovať. Kým nedokonavým slovesom oponovať, ktoré má pôvod v latinčine, vyjadruje sa plynúci, prebiehajúci dej, dokonavým slovesom zoponovať sa vyjadruje uzavretý, zavŕšený dej, napr. Každú zmenu každého paragrafu treba premyslieť, dôkladne zoponovať a prediskutovať. – Projekt sa posúdi a zoponuje a použije na verejné obstarávanie.
erzet
26.10.11,12:47
Kapitánovať


Najmä v športovej publicistike sa začína častejšie používať sloveso kapitánovať vo význame „zastávať funkciu kapitána, byť kapitánom“, napr. Okrem družstiev, v ktorých aktívne hrával, kapitánoval aj v družstve juniorov. – Dlho pôsobil v Sparte, ktorej aj kapitánoval. Sloveso kapitánovať je utvorené príponou -ovať od podstatného mena kapitán podobne, ako sú utvorené slovesá starostovať od podstatného mena starosta, prezidentovať od podstatného mena prezident, riaditeľovať od podstatného mena riaditeľ. Všetky tieto slovesá, ktoré majú všeobecný význam „zastávať funkciu pomenovanú odvodzovacím základom“, zaraďujú sa medzi hovorové slová, t. j. spisovné slová, ktoré sú používajú v neoficiálnej komunikácii, v živej reči, ale aj v publicistike.
erzet
26.10.11,12:49
Rehoľa – genitív množného čísla rehôľ i reholí


Tvar genitívu množného čísla od podstatného mena rehoľa sa v jazykových príručkách uvádza v podobe reholí. No pri mnohých iných podstatných menách zakončených na -ľa sa tvar genitívu množného čísla v jazykových príručkách uvádza nielen s príponou -í, ale aj bez prípony s predĺžením poslednej slabiky základu slova, napr. hoľa – hôľ i holí, homoľa – homôľ i homolí, guľa – gúľ i gulí, šabľa – šabieľ i šablí, žemľa – žemieľ i žemlí. Podobne aj od slova rehoľa je správny tvar genitívu množného čísla nielen reholí, ale aj rehôľ, napr. zástupcovia rehôľ, zakladatelia rehôľ, likvidácia mužských rehôľ, Konferencia vyšších predstavených ženských rehôľ na Slovensku.
erzet
28.10.11,12:42
Vedeli ste že slovo: "čiperný" je čechizmus?
Zdenka 0705
28.10.11,13:08
áno .... slovensky variant je čulý, ale Česi majú aj podstatné meno, a to "čiperka", čo u nás neexistuje...
erzet
28.10.11,22:48
áno .... slovensky variant je čulý, ale Česi majú aj podstatné meno, a to "čiperka", čo u nás neexistuje...

To bolo včera na tej relácii. Tak sme si ho tak osvojili, že nám takmer ako české nepripadá. Aj tam vraveli o ekvivalentoch, ktoré sa, ako náhrada za to slovo, neujali. Debata bola aj o tom, ako preberáme niektoré české slová, ale, že opačne to až tak neplatí. Že nám Česi tak nerozumia vo filmoch a textoch, ako my im.
erzet
04.11.11,07:00
Mladí tvorcovia, nie tvorci


Z istej televízie sme sa dozvedeli, aké úspechy dosiahli naši mladí tvorci počítačových hier, na internetových stránkach zasa môžeme nájsť slovné spojenia tvorci hry, tvorci relácie, tvorci legislatívy, filmoví tvorci. V citovaných spojeniach sa používa podstatné meno tvorca v tvare nominatívu množného čísla v podobe tvorci, táto podoba však nie je správna. Podstatné meno tvorca rovnako ako iné životné podstatné mená mužského rodu zakončené na -ca sa skloňuje podľa vzoru hrdina a v nominatíve množného čísla má príponu -ovia, teda tvorcovia, podobne ako sudca – sudcovia, strážca – strážcovia, sprievodca – sprievodcovia atď. Správne je mladí tvorcovia počítačových hier, tvorcovia hry, tvorcovia relácie, tvorcovia legislatívy, filmoví tvorcovia.
erzet
04.11.11,07:02
Rokovali ohľadom odzbrojenia?


V jazykovej praxi sa stretáme s používaním predložky ohľadom v spojeniach ako rokovali ohľadom odzbrojenia, rokovali ohľadom ľudských práv, prieskum ohľadom kariéry a vzdelávania, otázky ohľadom pracovných práv. Predložka ohľadom sa v jazykových príručkách hodnotí ako zastaraná. Namiesto zastaranej predložky ohľadom môžeme podľa obsahu výpovede použiť predložku o, teda rokovali o odzbrojení, rokovali o ľudských právach, alebo slovesný tvar týkajúci sa utvorený od slovesa týkať sa s významom „vzťahovať sa na niečo“, napr. prieskum týkajúci sa kariéry a vzdelávania, otázky týkajúce sa pracovných práv.
erzet
10.11.11,07:47
Fiškálna registračná pokladnica


V týchto dňoch sa v médiách veľa hovorí o tom, že od nového roka bude musieť každý podnikateľ, ktorý predáva tovar alebo poskytuje službu, zaviesť nové registračné pokladnice na evidenciu tržieb. Pri informovaní o tom jedni používajú názov fiškálna registračná pokladnica, iní zasa fiškálna registračná pokladňa, ale aj fiskálna registračná pokladnica či fiskálna registračná pokladňa. Z dvojice prídavných mien fiškálny a fiskálny je v spisovnej slovenčine správna iba podoba fiškálny, teda podoba so spoluhláskou š, z dvojice podstatných mien pokladnica a pokladňa je zasa vhodné používať podobu pokladnica, preto by sa mal dôsledne používať názov fiškálna registračná pokladnica. Názov fiškálna registračná pokladnica sa mal použiť aj v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
erzet
10.11.11,07:49
Pôtor – z Pôtra, v Pôtri


Nedávno sme dostali otázku, ako sa má v spisovnej slovenčine skloňovať názov obce Pôtor, ktorá sa nachádza v okrese Veľký Krtíš. V jazykovej praxi sa totiž vyskytujú dvojaké podoby názvu v nepriamych pádoch, a to podoby s vynechaním samohlásky o v druhej slabike názvu, z Pôtra, Pôtru, o Pôtri, za Pôtrom, ale aj so zachovaním tejto samohlásky, t. j. z Pôtora, Pôtoru, o Pôtori, za Pôtorom. V spisovnej slovenčine je náležité názov Pôtor skloňovať s vynechaním samohlásky o v druhej slabike názvu, teda z Pôtra, Pôtru, o Pôtri, za Pôtrom, o čom sa možno presvedčiť aj v Pravidlách slovenského pravopisu, napr. oblasť Pôtra, otec pochádza z Pôtra, Obecný úrad v Pôtri, evanjelický kostol v Pôtri.
erzet
10.11.11,07:51
Nie vyzistiť, ale zistiť


V jazykových prejavoch sa čoraz častejšie stretáme so slovesom vyzistiť. Na ukážku niekoľko dokladov z internetu: Vždy sa snažím vyzistiť, kedy STV vysiela takéto dokumentárne filmy. – Neviem vyzistiť, o čo mu ide. – Skúsime to vyzistiť na internete. – Som zvedavý, čo o tom vyzistíme. – Súradnice sme vyzistili z mapy. V dokonavom slovese vyzistiť sa zbytočne používa predpona vy-, keďže už samo sloveso zistiť, od ktorého je sloveso vyzistiť utvorené, je dokonavé a predponou vy- sa tu nevyjadruje nijaký nový význam. Preto by sme sloveso vyzistiť nemali používať, ale namiesto neho by sme mali používať iba sloveso zistiť, teda Vždy sa snažím zistiť, kedy STV vysiela takéto dokumentárne filmy. – Neviem zistiť, o čo mu ide. – Skúsime to zistiť na internete. – Som zvedavý, čo o tom zistíme. – Súradnice sme zistili z mapy.
Nella_2
10.11.11,08:17
Fiškálna registračná pokladnica




V týchto dňoch sa v médiách veľa hovorí o tom, že od nového roka bude musieť každý podnikateľ, ktorý predáva tovar alebo poskytuje službu, zaviesť nové registračné pokladnice na evidenciu tržieb. Pri informovaní o tom jedni používajú názov fiškálna registračná pokladnica, iní zasa fiškálna registračná pokladňa, ale aj fiskálna registračná pokladnica či fiskálna registračná pokladňa. Z dvojice prídavných mien fiškálny a fiskálny je v spisovnej slovenčine správna iba podoba fiškálny, teda podoba so spoluhláskou š, z dvojice podstatných mien pokladnica a pokladňa je zasa vhodné používať podobu pokladnica, preto by sa mal dôsledne používať názov fiškálna registračná pokladnica. Názov fiškálna registračná pokladnica sa mal použiť aj v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Mal sa použiť, ale sa nepoužil. Prečo?... lebo...:rolleyes:
Rozalka
12.11.11,15:17
ujo-teta, strýko-stryná, ujec-ujčiná

Doteraz som si myslela, že nie je podstatné, z ktorej strany to je, lebo pokrvní príbuzní sú: teta, strýko. Akurát neviem, kto sú ujec, ujčiná.

Dnes som sa dozvedela, že sa to líši podľa toho, či je to z otcovej alebo matkinej strany.
Vyznáte sa niekto? Vyveďte ma, prosím, z omylu.
Nella_2
12.11.11,16:02
ujo-teta, strýko-stryná, ujec-ujčiná

Doteraz som si myslela, že nie je podstatné, z ktorej strany to je, lebo pokrvní príbuzní sú: teta, strýko. Akurát neviem, kto sú ujec, ujčiná.

Dnes som sa dozvedela, že sa to líši podľa toho, či je to z otcovej alebo matkinej strany.
Vyznáte sa niekto? Vyveďte ma, prosím, z omylu.

Ja som vedela, že z otcovej strany je to strýko/stryná a z matkinej strany ujo/teta... ale asi to nie je úplne tak.
Otcov brat je strýko, jeho manželka je stryná.
Otcova sestra je vraj teta (alebo po starom tetka) a jej manžel je svák.
Matkin brat je ujček a jeho manželka ujčiná.
Matkina sestra je tiež teta a jej manžel ujec (niekde "tetoš").

Ale myslím, že v každom nárečí, v každej rodine je to rôzne (podľa zvyklostí).
erzet
16.11.11,07:28
Klientske centrum


Medzi časté otázky, ktoré dostávame, patrí aj otázka, či v prídavnom mene klientsky utvorenom od podstatného mena klient má byť na konci dlhá alebo krátka samohláska. Odpovedať by sme mohli odkazom na Pravidlá slovenského pravopisu alebo Krátky slovník slovenského jazyka, kde sa toto prídavné meno uvádza s krátkym tvrdým y na konci, teda klientsky. Povedzme si, prečo má byť na konci prídavného mena krátka samohláska. Súvisí to s tým, že sa tu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého po dvojhláske nasleduje prípona s krátkou samohláskou. Keďže v slove klient máme dvojhlásku ie, za ňou nastupuje prípona -sky s krátkou samohláskou. Preto je správne klientsky účet, klientsky poradca, ale aj klientska zóna s krátkym a, klientske centrum s krátkym e na konci prídavného mena.
erzet
16.11.11,07:30
Výslovnosť slov teraz, terajší, temer


V spisovnej slovenčine platí pravidlo, podľa ktorého sa v domácich slovách pred samohláskou e vyslovuje mäkká spoluhláskou ť, hoci v písme mäkkú spoluhlásku ť nezapisujeme písmenom t s mäkčeňom, ale bez mäkčeňa, napríklad telo, teta, tesák, temný, teplý, tešiť sa (vyslov. ťelo, ťeta, ťesák, ťemný, ťeplý, ťešiť sa)]. Toto pravidlo však neplatí bezvýnimočne. Máme niekoľko domácich slov, v ktorých vyslovujeme na začiatku slova tvrdú spoluhlásku t, hoci za ňou nasleduje samohláska e. Medzi tieto slová okrem zámen ten, tento (vyslov. ten, tento) patrí aj príslovka teraz, prídavné meno terajší a častica temer, napr. Teraz to príde. – Terajší stav nevyhovuje. – Temer ho zrazilo auto. Možno ešte dodať, že popri častici temer máme aj časticu takmer, ktorá má rovnaký význam, napr. Takmer ho zrazilo auto.
erzet
16.11.11,07:31
Už je po smrti?


V jazykových prejavov sa čoraz častejšie začína používať slovné spojenie už je po smrti na vyjadrenie toho, že niekto navždy odišiel spomedzi živých, že niekto už nie je medzi živými, napr. Bin Ládin je už po smrti. – Človek, ktorý je už po smrti, nemôže sa brániť. – Dvaja sú po smrti už desať rokov. O slovnom spojení už je po smrti treba konštatovať, že do prejavov našich spoluobčanov, ale aj publicistov sa dostáva pod vplyvom češtiny, o čom sa môžeme presvedčiť v českých slovníkoch. V slovenčine na vyjadrenie uvedenej situácie máme oddávna slovesá zomrieť a umrieť a slovné spojenie byť mŕtvy. Preto aj citované vety by mali mať podobu Bin Ládin je už mŕtvy. – Človek, ktorý je mŕtvy, nemôže sa brániť. – Dvaja sú mŕtvi už desať rokov alebo Dvaja zomreli pred desiatimi rokmi.
erzet
16.11.11,07:37
Matkina sestra je teta a jej manžel je svák.
Matkin brat je ujec a jeho manželka je ujčiná
Otcova sestra je teta a jej manžel je svák.
Otcov brat je strýc a jeho manželka je stryná.
Svokor a svokra - manželovi rodičia.
Tesť a testiná - manželkini rodičia
Rozalka
16.11.11,17:30
Fíha, ale toho je. Na koľko je to hodnoverné?
erzet
25.11.11,11:00
Neviem, je to z jedného starého časopisu.
erzet
25.11.11,11:17
Liptovský Mikuláš – Liptovskomikulášan i Mikulášan


Od rodáčky z Liptovského Mikuláša sme dostali otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno od miestneho názvu Liptovský Mikuláš, či Mikulášan s príponou -an, alebo Mikulášťan s príponou -šťan. Z uvedených podôb je v spisovnej slovenčine správna podoba Mikulášan, v množnom čísle Mikulášania, ktorá sa používa najmä v živej reči, ale aj v neoficiálnej písanej komunikácii. Popri tejto skrátenej podobe máme aj neskrátenú podobu Liptovskomikulášan, ktorú nájdeme aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Neskrátenú podobu používame najmä v oficiálnej úradnej komunikácii a vtedy, keď potrebujeme odlíšiť obyvateľov Liptovského Mikuláša napríklad od obyvateľov Borského Mikuláša, na ktorých pomenovanie používame popri neskrátenej podobe Borskomikulášan takisto aj skrátenú podobu Mikulášan.
erzet
25.11.11,11:20
Pánsky a panský


V spisovnej slovenčine máme dve podoby prídavného mena utvoreného od podstatného mena pán, a to prídavné meno pánsky s dlhou samohláskou á a s krátkym y na konci a prídavné meno panský s krátkou samohláskou a a s dlhým ý na konci. Medzi prídavnými menami pánsky a panský je však významový rozdiel. Prídavné meno pánsky s dlhou samohláskou á sa vzťahuje na pána či pánov, teda na muža, resp. mužov, a používame ho napr. v spojeniach pánsky oblek, pánske šaty, pánske oblečenie, pánska šatňa, pánska toaleta. Prídavné meno panský s krátkou samohláskou a sa vzťahuje na pána, resp. pánov ako predstaviteľa či predstaviteľov vrchnosti, na vládcu či vládcov, na príslušníka či príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev a používame ho napríklad v spojeniach panský dom, panské lúky, mať panský život. Možno ešte dodať, že v Bratislave jedna z ulíc sa volá Panská ulica.
erzet
25.11.11,11:22
Nakládka, nie nákladka


Dostali sme otázku, či vo význame „naloženie“ je správne podstatné meno nakládka s krátkou samohláskou a v prvej slabike slova a s dlhou samohláskou á v druhej slabike slova, alebo podoba nákladka s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova a s krátkou samohláskou a v druhej slabike slova, lebo v jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s obidvomi podobami podstatného mena, o čom sa môžeme presvedčiť aj na internetových stránkach. Keďže podstatné meno nakládka nesúvisí s podstatným menom náklad, ale so slovesom nakladať, v ktorom je v prvej slabike slova krátka samohláska a, správna je podoba nakládka s krátkym a v prvej slabike, napr. nakládka materiálu, nakládka tovaru, nakládka repy, nakládka vozidla, nakládka kontajnera.
alabut
03.12.11,18:02
avalik
03.12.11,19:30
Už je po smrti?



V jazykových prejavov sa čoraz častejšie začína používať slovné spojenie už je po smrti na vyjadrenie toho, že niekto navždy odišiel spomedzi živých, že niekto už nie je medzi živými, napr. Bin Ládin je už po smrti. – Človek, ktorý je už po smrti, nemôže sa brániť. – Dvaja sú po smrti už desať rokov. O slovnom spojení už je po smrti treba konštatovať, že do prejavov našich spoluobčanov, ale aj publicistov sa dostáva pod vplyvom češtiny, o čom sa môžeme presvedčiť v českých slovníkoch. V slovenčine na vyjadrenie uvedenej situácie máme oddávna slovesá zomrieť a umrieť a slovné spojenie byť mŕtvy. Preto aj citované vety by mali mať podobu Bin Ládin je už mŕtvy. – Človek, ktorý je mŕtvy, nemôže sa brániť. – Dvaja sú mŕtvi už desať rokov alebo Dvaja zomreli pred desiatimi rokmi.

???? dobre citam? "V jazykovych prejavov ...? ... nejako mi to nejde ani do oci ani do usi ... podla mna spravne ma byt "V jazykovych prejavoch ..."
bettylou
04.12.11,17:27
erzet
05.12.11,07:34
Formičky alebo vykrajovačky, nie vykrajovátka


Na prípravu keksov niektorí výrobcovia a predajcovia ponúkajú vykrajovátka rozličných tvarov, napr. hviezdičiek, stromčekov, domčekov, zvieratiek a pod. Už neraz sme upozorňovali na to, že slová na -tko ako pomenovania nástrojov nemajú miesto v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny, preto ani slovo vykrajovátko, v množnom čísle vykrajovátka, by sme nemali používať. Oddávna sa v slovenčine na pomenovanie uvedených pomôcok na prípravu keksov používa slovo formička, v množnom čísle formičky. Každý sa môže o tom presvedčiť v kuchárskych knihách. A keď už chce niekto vychádzať pri tvorbe pomenovania zo slovesa vykrajovať, potom je namieste používať slovo utvorené príponou -čka, teda vykrajovačka, v množnom čísle vykrajovačky, s ktorým sa môžeme stretnúť aj na internetových stránkach.
erzet
05.12.11,07:36
Skloňovanie priezvisk typu Szabó


Nezriedka dostávame otázku, ako sa v slovenčine skloňujú priezviská cudzieho, zväčša maďarského pôvodu zakončené na dlhú samohlásku ó, ako sú priezviská László, Szabó, teda či sa koncová samohláska ó má pri skloňovaní vynechať, alebo sa táto samohláska má zachovať. Obidva typy priezvisk sa skloňujú podľa vzoru chlap, no kým pri priezviskách zakončených na krátku samohlásku o sa koncová samohláska z nominatívu jednotného čísla vynecháva, napr. Macko – Macka – Mackovi, Picaso – Picasa – Picasovi, pri priezviskách zakončených na dlhú samohlásku ó sa koncová samohláska nominatívu jednotného čísla pri skloňovaní zachováva, teda László – Lászlóa – Lászlóovi – s Lászlóom, Szabó – Szabóa – Szabóovi – so Szabóom.
erzet
05.12.11,07:38
Odvodeniny od názvov typu Starý Smokovec


Mesto Vysoké Tatry sa skladá z viacerých mestských častí. Štyri mestské časti majú v druhej časti názvu slovo Smokovec. Sú to Starý Smokovec, Nový Smokovec, Horný Smokovec a Dolný Smokovec. Obyvateľské meno od uvedených názvov sa používa v dvoch podobách, a to v skrátenej podobe Smokovčan, v množnom čísle Smokovčania. Pri použití tejto podoby však nevieme presne, či ide o obyvateľa Starého Smokovca, Nového Smokovca, Horného Smokovca alebo Dolného Smokovca, preto popri skrátenej podobe obyvateľského mena máme aj neskrátené podoby Starosmokovčan, Novosmokovčan, Hornosmokovčan a Dolnosmokovčan. To isté je aj pri prídavných menách od týchto názvov. Popri skrátených podobách smokovský, resp. smokovecký, máme aj neskrátené podoby starosmokovský, novosmokovský, hornosmokovský a dolnosmokovský, resp. starosmokovecký, novosmokovecký, hornosmokovecký a dolnosmokovecký.
erzet
05.12.11,07:43
Kedy a keď


V jazykových prejavoch sa stretáme s používaním príslovkového zámena kedy na začiatku vedľajšej časovej vety, napr. Tlak v pneumatikách meriame za studena, kedy ešte nie sú zohriate jazdou. – Kríza začala narastať v septembri 2008, kedy burza zaznamenala najväčší pokles. Príslovkové zámeno kedy je však vhodné používať na začiatku opytovacej vety, napr. Kedy začať s výcvikom? alebo na začiatku vedľajšej predmetovej vety, na ktorú sa spytujeme napríklad otázkou Čo nevie?, ako je to vo vete Veľa vodičov nevie, kedy má prezúvať zimné pneumatiky. Na začiatku vedľajšej časovej vety, na ktorú sa spytujeme otázkou Kedy?, je primerané používať časovú spojku keď, teda Tlak v pneumatikách meriame za studena, keď ešte nie sú zohriate jazdou. – Kríza začala narastať v septembri 2008, keď burza zaznamenala najväčší pokles.
erzet
05.12.11,11:02
http://www.youtube.com/watch?v=kNlTqfuI2ss

Toto by som dal medzi "srandičky"...
alabut
05.12.11,16:43
A preco? Vsak je to pravda a pre vacsinu rodolubych Slovakov problem veliky. .-)
erzet
05.12.11,22:34
Pretože si myslím, že Štúr nemusel byť vtedy napitý.
alabut
06.12.11,13:44
Hja a vtedy boli ini duspastieri ako dnes? Neuzivali pozitky tohto sveta?
Nella_2
06.12.11,13:54
Jeho praprasynovec Ivan Štúr v knihe Potomkovia slávnych tvrdí, že ĽUdovít Štúr bol "antikrčmový", nechodieval do krčmy a dokonca bol na čele spolku striedmosti. Takže zrejme ani nepil...;)
erzet
07.12.11,06:05
Nevedel som aký bol Štúr, teraz od Nellky viem, ale spájať Štúra so slovenčinou akú máme a jeho opitosťou sa mi zdá, v tejto vážnej téme, nevhodné. Pri všetkej úcte k Tebe, alabutko. Prepáč.
ivuliatko
07.12.11,18:13
Škoda, že sa do toho neskôr zamontoval aj Hattala, mohli sme si šťastne nažívať bez ypsilonu :)
alabut
08.12.11,02:30
No ja neviem, o kvalitnej praci nasich narodovcov a boreni sa so slovencinom roduvernych Slovakov, najlepsie svedci sama tato tema - iba 179 stran, dokonca zamestnavame celu armadu jazykovednych vedcov a ... jeden? ... ustav. :-)

Kto dnes rozprava ozastnou slovencinou? Naposledy som ju pocul na civilnom pohrebe v Martine. Co sa pozivania alkoholu Sturom tyka, nechapem preco? Asi sa to v zartovnej pesnicke rymovalo. :-)

Napriek tomu povazujem tuto stranku a pracu jej stvoritela za velmi prospesnu. :-)

Este mam chut zabrdnut do ucitelov slovenciny, osvety a kultury, ale radsej si zahryznem do slovenskeho jazyka.
erzet
08.12.11,11:30
Mikulášsky darček či mikulášovský darček?


Od osobného mena Mikuláš máme príponou -ský utvorené prídavné meno mikulášsky, napr. mikulášsky darček, mikulášsky večierok, mikulášsky karneval, mikulášsky turnaj, mikulášsky kostým, mikulášska čiapka. Popri podobe prídavného mena mikulášsky sa niekedy môžeme stretnúť aj s podobou mikulášovský, napr. mikulášovský darček, ktorá je utvorená príponou -ovský podobne, ako je od mena Silvester utvorené prídavné meno silvestrovský, ktoré poznáme zo slovných spojení silvestrovský program, silvestrovský koncert, silvestrovská zábava. Hoci prídavné meno mikulášovský nie je nesprávne utvorené, jazykové príručky ho nezachytávajú, čo signalizuje, že stojí na okraji slovnej zásoby slovenčiny.
erzet
08.12.11,11:31
Vianoce, vianočné sviatky, Nový rok a nový rok


Blíži sa čas, keď mnohí z nás budú písať a posielať svojim blízkym vianočné a novoročné pozdravy. V tejto súvislosti už teraz dostávame otázky, s akým začiatočným písmenom sa majú písať slovné spojenia vianočné sviatky a nový rok. Kým názov Vianoce, ktorý je oficiálnym názvom sviatkov, píšeme s veľkým začiatočným písmenom, slovné spojenie vianočné sviatky píšeme s malým začiatočným písmenom. Názov Nový rok ako oficiálny názov sviatku, ktorý pripadá na prvý deň v roku, na prvý január, píšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovné spojenie nový rok v novoročnom pozdrave píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo tu máme na mysli celý nasledujúci rok, nie iba prvý deň v roku, prvý január, napr. veľa šťastia v novom roku.
erzet
20.12.11,13:44
Podpivník


Tí, ktorí majú radi pivo a pijú ho v reštaurácii, v hostinci či v pivárni, veľmi dobre poznajú okrúhly alebo štvorcový kus kartónu, ktorý sa dáva pod pivový pohár. Takýto kus kartónu jedni volajú podložka pod pivo, pivná podložka, iní zasa tácka pod pivo, pivná tácka, ba stretli sme sa aj s názvom pivová tácka. Novšie sa používa aj jednoslovný názov podpivník. O slove podpivník treba konštatovať, že je dobre utvorené z predložkového spojenia pod pivo pomocou slovotvornej prípony -ník, ktorou sa tvoria názvy vecí. Modelom na jeho utvorenie mohli byť slová podbradník a podhlavník, ktoré takisto vznikli predponou -ník z predložkových spojení pod bradu, pod hlavu.
erzet
20.12.11,13:46
Olívia – od Olívie


Dostali sme otázku, ako sa skloňuje ženské meno Olívia a akú podobu genitívu jednotného čísla má mať, či od Olívie, alebo od Olívii. Ženské meno Olívia rovnako ako iné ženské mená zakončené na -ia, ako sú Mária, Otília, Valéria, Xénia a iné, skloňuje sa podľa vzoru ulica. Z toho vyplýva, že v genitíve je tvar s príponou -e, od Olívie ako z ulice. Tvar s príponou -i, Olívii, je v datíve a v lokáli jednotného čísla, napr. dať darček Olívii, prísť k Olívii, rozprávať sa o Olívii, stáť pri Olívii. V genitíve jednotného čísla, ako sme naznačili, je tvar Olívie, napr. vrátiť sa bez Olívie, odísť od Olívie.
erzet
20.12.11,13:48
Schéma – schematický, téma – tematický


Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s náležitým utvorením a písaním prídavného mena od podstatných mien schéma a téma. V prídavnom mene vyslovujú a píšu dlhé é, ako je to v podstatnom mene, teda schématický a tématický. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. V spisovnej slovenčine však pred príponou -atický nastáva striedanie dlhej samohlásky za krátku. Správne podoby uvedených prídavných mien sú s krátkou samohláskou e, schematický, tematický, napr. schematický pohľad, schematická značka, schematické znázornenie, tematický plán, tematický zájazd, tematická mapa, tematická inšpekcia.
erzet
20.12.11,13:50
Kandidátska listina, kandidačná listina, nie kandidátna listina


V súčasnosti sa často hovorí o listinách, na ktorých sa uvádzajú mená kandidátov za politické strany do predčasných parlamentných volieb. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s názvom kandidátska listina, v ktorom je prídavné meno kandidátsky utvorené príponou -ský od podstatného mena kandidát ako pomenovania osoby, ale aj s názvom kandidátna listina, v ktorom je prídavné meno kandidátny utvorené takisto od pomenovania osoby. V slovenčine sa však prídavné mená od názvov osôb typu kandidát netvoria príponou -ný, ale príponou -ský, napr. advokát – advokátsky, laureát – laureátsky, opát – opátsky, pirát – pirátsky a rovnako aj kandidát – kandidátsky. Preto listinu s menami kandidátov je primerané nazývať kandidátska listina. V praxi sa môžeme stretnúť aj s názvom kandidačná listina, v ktorom je prídavné meno kandidačný utvorené od dejového podstatného mena kandidácia.
erzet
20.12.11,13:51
Vianočné stromčeky a vianočné kapry


Zdrobnenina od slova strom má v spisovnej slovenčine podobu stromček, v množnom čísle stromčeky. Tieto slová používame aj v slovných spojeniach vianočný stromček, vianočné stromčeky ako symboloch Vianoc. V niektorých častiach Slovenska používajú zdrobnené podoby stromek, resp. stromok, v množnom čísle stromky, a teda aj slovné spojenie vianočné stromky. Tieto podoby sú však nárečové, t. j. nespisovné, v spisovných prejavoch je odôvodnené používať slová stromček, stromčeky a slovné spojenia vianočný stromček, vianočné stromčeky. Ďalším symbolom Vianoc v mnohých rodinách ako súčasť štedrovečernej večere býva kapor. Slovo kapor sa v množnom čísle skloňuje podľa vzoru dub, preto nominatív a akuzatív množného čísla má v spisovnej slovenčine podobu kapry, teda vianočné kapry, predávať kapry.
erzet
22.12.11,07:06
Dobiť kredit


Dostali sme otázku, či v slovese dobiť použitom v slovnom spojení dobiť kredit má sa napísať mäkké i alebo tvrdé y. Sloveso dobiť napísané s mäkkým i má viacero významov. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má význam „prestať biť“, napr. vežové hodiny dobili dvanástu, ďalej ako expresívne slovo má význam „veľmi zbiť“, napr. starenku dobili do bezvedomia, a význam „bitím usmrtiť“, napr. potkana dobili palicami. Ako štvrtý sa v slovníku uvádza význam „nabíjaním doplniť elektrickú energiu“ a pri ňom ako príklad slovné spojenie dobiť batériu. V Slovníku súčasného slovenského jazyka z r. 2006 je aj ďalší význam, a to „dodať finančnú sumu na účet (obyčajne pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby“ a ako príklad sa uvádza slovné spojenie dobiť kredit cez bankomat. V slovese dobiť v slovnom spojení dobiť kredit teda píšeme mäkké i.
erzet
28.12.11,20:59
Druhý sviatok vianočný


Dnes je 26. decembra a na tento deň pripadá meno Štefan. No zároveň sa tento deň v kalendári označuje ako Druhý sviatok vianočný. Niektorí naši spoluobčania majú problémy s tým, ako napísať slovné spojenie Druhý sviatok vianočný, či ho napísať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Názov Druhý sviatok vianočný je oficiálny názov sviatku rovnako ako názvy Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný, t. j. názvy dní pripadajúcich na 24. decembra a 25. decembra. Všetky tri názvy Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný a Druhý sviatok vianočný sú teda oficiálne názvy sviatkov, t. j. sviatočných dní, a ako také sa zaraďujú medzi vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
erzet
28.12.11,21:01
Čo sa robí s ponožkami?


Dostali sme otázku, ako sa nazýva činnosť, pri ktorej si na nohy dávame ponožky, či si ponožky obliekame, alebo si ich obúvame, alebo či túto činnosť nazývame aj inak. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sloveso obliecť má význam „navliecť na telo šaty alebo ich súčasť“. Obliekame si napríklad kabát, bundu, šaty, oblek, sveter, košeľu, nohavice, sukňu, tričko a pod. Sloveso obuť má podľa citovaného slovníka význam „natiahnuť na nohy, napríklad obuv“. Obúvame si čižmy, topánky, papuče, cvičky a pod. Podľa tohto slovníka si obúvame aj pančuchy, z čoho vyplýva, že aj ponožky si obúvame. Môžeme sa o tom presvedčiť aj v jazykovej praxi. No ponožky si môžeme aj natiahnuť. Ponožky si teda môžeme obuť alebo natiahnuť.
erzet
28.12.11,21:03
Z technickej stránky, nie po technickej stránke


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s vyjadreniami po technickej stránke, po odbornej stránke, po umeleckej stránke, napr. technická kontrola je kontrola motorového vozidla po technickej stránke; absolvent je po odbornej stránke pripravený; maľba je po umeleckej stránke významná. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sú tieto vyjadrenia s predložkou po v poriadku. So zreteľom na to, že sa citovanými spojeniami s predložkou po vyjadruje zreteľ, vhodnejšie je v nich používať predložku z: z technickej stránky, z odbornej stránky, z umeleckej stránky, teda technická kontrola je kontrola motorového vozidla z technickej stránky; absolvent je z odbornej stránky pripravený; maľba je z umeleckej stránky významná.
korela
06.01.12,02:11
Bola by som vďačná, keby mi niekto vysvetlil:
Ulica Na paši, nachádza sa v BA kolmo na Prešovskú. Názov mohol vzniknúť, že sa tam pásla zver.Ulica Na pažiti sa píše s veľkým písmenom p vo Sätom Jure, v Bratislave 3 s malým písmenom p.

Mne teraz ide o ulicu na Vŕšku, alebo vŕšku? Ako je to v tomto prípade správne? Ulica je v BA Starom meste, mohlo sa pri názve ulice vychádzať aj z reálie, že sa nachádza na vŕšku, či nemohlo ísť o názov lokality a tak sa zrodilo jej pomenovanie.
Nachádzam obe alternatívy v adresách.
Rozalka
06.01.12,10:52
Veru pozor na správne označenie názvu ulice, najmä v dokladoch, v jednom nemenovanom slovenskom meste si musí väčšina občanov jednej ulice vymeniť OP, pretože v nich uvedená adresa nezodpovedá správnemu označeniu ich bydliska podľa registra ulíc.
korela
06.01.12,11:41
Ďakujem za návod, pomohol mi oficiálny register ulíc.
Nella_2
06.01.12,17:59
Bola by som vďačná, keby mi niekto vysvetlil:
Ulica Na paši, nachádza sa v BA kolmo na Prešovskú. Názov mohol vzniknúť, že sa tam pásla zver.Ulica Na pažiti sa píše s veľkým písmenom p vo Sätom Jure, v Bratislave 3 s malým písmenom p.

Mne teraz ide o ulicu na Vŕšku, alebo vŕšku? Ako je to v tomto prípade správne? Ulica je v BA Starom meste, mohlo sa pri názve ulice vychádzať aj z reálie, že sa nachádza na vŕšku, či nemohlo ísť o názov lokality a tak sa zrodilo jej pomenovanie.
Nachádzam obe alternatívy v adresách.

Názvy ulíc tohto typu by sa správne mali písať takto: Na vŕšku, Na bôriku, Na vyhliadke, Na paši (pretože napr. "vŕšok" nie je konkrétny názov, ale všeobecne nejaký vrch, podobne "vyhliadka", "paša" môžu byť v ktoromkoľvek meste), Pri starom mýte, Dostojevského rad. Ale už "Na Slavíne" je s veľkým "S", pretože Slavín je už vlastné podstatné meno, ktoré konkrétne pomenúva niečo.
marjankaj
06.01.12,18:28
Podpivník




Tí, ktorí majú radi pivo a pijú ho v reštaurácii, v hostinci či v pivárni, veľmi dobre poznajú okrúhly alebo štvorcový kus kartónu, ktorý sa dáva pod pivový pohár. Takýto kus kartónu jedni volajú podložka pod pivo, pivná podložka, iní zasa tácka pod pivo, pivná tácka, ba stretli sme sa aj s názvom pivová tácka. Novšie sa používa aj jednoslovný názov podpivník. O slove podpivník treba konštatovať, že je dobre utvorené z predložkového spojenia pod pivo pomocou slovotvornej prípony -ník, ktorou sa tvoria názvy vecí. Modelom na jeho utvorenie mohli byť slová podbradník a podhlavník, ktoré takisto vznikli predponou -ník z predložkových spojení pod bradu, pod hlavu.
No malo by byť podpohárnik, veď sa to dáva pod pohár a nie pod pivo. A v pohári môže byť aj minerálka, kofola, vínko a podobne. To by potom bolo názvov pre jeden predmet.:---
erzet
10.01.12,13:37
Maldivy, nie Maledivy


Mnohé cestovné kancelárie ponúkajú dovolenku na Maledivách, t. j. na koralových ostrovoch ležiacich v Indickom oceáne južne od Indického polostrova. Ibaže názov Maledivy nie je v slovenčine správny. Môžeme sa o tom presvedčiť v publikáciách Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, v ktorých sa uvedené ostrovy uvádzajú pod názvom Maldivy. Názov Maldivy je aj skráteným, jednoslovným názvom oficiálneho názvu Maldivská republika. Názov Maldivy je pomnožné podstatné meno ženského rodu, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla, a skloňuje sa podľa vzoru žena takto: z Maldív, Maldivám, o Maldivách, nad Maldivami, napr. vrátil sa z Maldív, dovolenka na Maldivách. Správny názov Maldivy by mali vo svojich propagačných materiáloch používať aj cestovné kancelárie.
erzet
10.01.12,13:38
Sprisahanec, nie spiklenec


V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme so slovom spiklenec, v množnom čísle spiklenci, na pomenovanie osoby, ktorá sa tajne združuje v odpore proti niekomu alebo niečomu, obyčajne proti panovníkovi, proti vláde a pod. Slovo spiklenec však nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, rovnako ako do nej nepatria ani podstatné meno spiknutie či sloveso spiknúť sa. Ide o slová, ktoré majú pôvod v češtine, v českých slovách spiklenec (vyslov tvrdo spiklenec), spiknutí a spiknout se. Namiesto nich máme v slovenčine podstatné mená sprisahanec, v množnom čísle sprisahanci, sprisahanie a sloveso sprisahať sa. Preto je odôvodnené hovoriť o sprisahancoch proti panovníkovi, o sprisahancoch proti vláde či o zatknutí sprisahancov.
erzet
10.01.12,13:40
Plešivieť, plechavieť aj plešatieť


O človeku, ktorý má veľmi málo vlasov alebo ich vôbec nemá, hovoríme, že je plešivý, plešatý alebo plechavý. O človeku, ktorý výrazne stráca vlasy, ktorému sa tvorí plešina, zasa hovoríme, že plešivie, plešatie alebo plechavie. Kým slovesá plešivieť a plechavieť sa uvádzajú aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka a v Pravidlách slovenského pravopisu, sloveso plešatieť v týchto príručkách nenájdeme, nájdeme v nich iba prídavné meno plešatý. Sloveso plešatieť je utvorené od prídavného mena plešatý rovnako ako slovesá plešivieť a plechavieť od prídavných mien plešivý, resp. plechavý. Preto aj sloveso plešatieť treba pokladať za spisovné sloveso. Môžeme teda povedať, že starší človek zvyčajne plešivie, plechavie, ale aj plešatie.
erzet
10.01.12,13:41
Lyžiarsky výstroj, nie lyžiarska výstroj


V súčasnosti sa rozbieha lyžiarska sezóna, a tak sa často stretáme s používaním slova výstroj, ktorým sa okrem iného pomenúva súbor špeciálneho oblečenia a predmetov potrebných pri lyžovaní. V jazykovej praxi sa slovo výstroj používa a skloňuje dvojako, raz ako podstatné meno mužského rodu, napr. lyžiarsky výstroj, bez lyžiarskeho výstroja, inokedy ako podstatné meno ženského rodu, napr. lyžiarska výstroj, bez lyžiarskej výstroje, lyžiarsku výstroj. V spisovnej slovenčine je podstatné meno výstroj mužského rodu rovnako ako podstatné meno stroj a ostatné slová, v ktorých základe je slovo stroj, ako sú slová nástroj, postroj, prístroj. Slovo výstroj teda správne používame a skloňujeme takto: lyžiarsky výstroj, bez lyžiarskeho výstroja, lyžiarskemu výstroju, o lyžiarskom výstroji, s lyžiarskym výstrojom.
erzet
10.01.12,13:43
Mária a Jozef Slavkovskí


V slovenčine máme veľa priezvisk, ktoré majú formu vzťahových prídavných mien, ako sú priezviská Jesenský, Orlický, Piešťanský, Slavkovský. Takéto priezviská skloňujeme ako vzťahového prídavné mená podľa vzoru pekný, t. j. Jesenského, Orlického, Piešťanského, Slavkovského, Jesenskému, Orlickému, Piešťanskému, Slavkovskému atď. Od takýchto mužských priezvisk sú ženské priezviská utvorené príponou -á, Jesenská, Orlická, Piešťanská, Slavkovská. Dostali sme otázku, či v prípade, keď v adrese alebo v iných situáciách chceme napísať krstné meno ženy a muža a za tým priezvisko uvedeného typu, či sa má takéto priezvisko napísať s tvrdým ý alebo s mäkkým í na konci. Keďže v tomto prípade ide o použitie priezviska v nominatíve množného čísla, píšeme ho s mäkkým dlhým í na konci, teda Mária a Jozef Slavkovskí.
erzet
12.01.12,10:47
Tento, toto – bez tohto, nie tohoto



V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tvaru genitívu jednotného čísla ukazovacieho zámena mužského rodu tento a stredného rodu toto a tvaru akuzatívu pri životných podstatných menách mužského rodu, a to s podobou tohto a s podobou tohoto. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba tohto, o čom sa môžeme presvedčiť v našich kodifikačných príručkách, v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Správne vravíme vošiel do tohto domu, podľa tohto návrhu, bez tohto lieku, bez pomoci tohto človeka, na konci tohto roka, narazil do tohto auta, tohto človeka nepoznám.
erzet
20.01.12,10:22
Herkules – Herkulesa či Herkula?


Dostali sme otázku, ako sa skloňuje meno Herkules, ktoré mal hrdina gréckej mytológie vyznačujúci sa obrovskou silou, či s vynechaním koncového -es, alebo s jeho zachovaním. V minulosti sa meno Herkules skloňovalo iba s vynechaním koncového -es, teda Herkula, Herkulovi, s Herkulom. V súčasnosti sa meno Herkules skloňuje aj so zachovaním koncového -es, Herkulesa, Herkulesovi, s Herkulesom. Možnosť dvojakého skloňovania sa zaznačuje aj v súčasných Pravidlách slovenského pravopisu. Môžeme teda povedať gréckeho hrdinu Herkula aj gréckeho hrdinu Herkulesa, báj o Herkulovi aj báj o Herkulesovi, prehrať boj s Herkulom aj prehrať boj s Herkulesom. Rovnaký stav je aj pri privlastňovacom prídavnom mene. Aj tu máme dve podoby, Herkulov aj Herkulesov, napr. Herkulova brána aj Herkulesova brána.
erzet
20.01.12,10:24
Pezinok – z Pezinka, nie z Pezinoku


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so skloňovaním miestneho názvu Pezinok nielen s vynechávaním vkladnej samohlásky o, teda v podobe Pezinka, Pezinku, s Pezinkom, ale aj so zachovávaním samohlásky o, t. j. v podobe Pezinoku, s Pezinokom. V spisovnej slovenčine je však správne iba skloňovanie názvu Pezinok s vynechávaním vkladnej samohlásky o, pričom v genitíve má tvar s príponou -a, napr. odišiel do Pezinka, vrátil sa z Pezinka, prichádza od Pezinka, v datíve a lokáli má tvar s príponou -u, napr. Pezinku priznali dotáciu, o Pezinku sa teraz veľa píše, a v inštrumentáli má tvar Pezinkom, napr. vyhrať nad Pezinkom, za Pezinkom treba odbočiť doľava.
erzet
20.01.12,10:26
Mikrovlnná rúra, nie mikrovlná rúra


Pri sledovaní písaných jazykových prejavov si môžeme všimnúť nejednotnosť v písaní prídavného mena utvoreného od podstatného mena mikrovlna pomocou prípony -ný. Popri pravopisnej podobe mikrovlnný s dvomi n môžeme sa stretnúť aj s podobou mikrovlný s jedným n, napr. mikrovlný snímač, mikrovlná rúra, mikrovlná sušiareň, mikrovlná technológia. Správna je však iba podoba prídavného mena s dvomi n, mikrovlnný, lebo sa tu stretá spoluhláska n z odvodzovacieho základu mikrovlna so spoluhláskou n z prípony -ný. Preto je správne iba mikrovlnný snímač, mikrovlnná rúra, mikrovlnná sušiareň, mikrovlnná technológia.
ivuliatko
20.01.12,20:14
Pezinok – z Pezinka, nie z Pezinoku



V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so skloňovaním miestneho názvu Pezinok nielen s vynechávaním vkladnej samohlásky o, teda v podobe Pezinka, Pezinku, s Pezinkom, ale aj so zachovávaním samohlásky o, t. j. v podobe Pezinoku, s Pezinokom. V spisovnej slovenčine je však správne iba skloňovanie názvu Pezinok s vynechávaním vkladnej samohlásky o, pričom v genitíve má tvar s príponou -a, napr. odišiel do Pezinka, vrátil sa z Pezinka, prichádza od Pezinka, v datíve a lokáli má tvar s príponou -u, napr. Pezinku priznali dotáciu, o Pezinku sa teraz veľa píše, a v inštrumentáli má tvar Pezinkom, napr. vyhrať nad Pezinkom, za Pezinkom treba odbočiť doľava.
Čechúni zvyknú hovoriť "v Pezinoku, v Ružomberoku, u Petera, s Miro Žbirkou a Laco Lučeničem" :D
erzet
21.01.12,19:52
... a to mi lezie na nervy
ivuliatko
21.01.12,19:56
Aj mne :)
erzet
21.01.12,22:07
Že im to nikto nepovie. Keď moderujú so Slovákmi
ivuliatko
22.01.12,12:59
Keď ani naši moderátori nevedia po slovensky...
erzet
25.01.12,08:24
Udeliť vyznamenanie, ale uložiť pokutu



V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu udeliť pokutu za dopravný priestupok, udeliť pokutu tristo eur, udeliť trest odňatia slobody. Keďže sloveso udeliť má význam „dať ako výhodu, právo, dar a pod., priznať“, napr. udeliť vyznamenanie, udeliť titul, udeliť odmenu, udeliť milosť, nie je vhodné ho používať v spojení so slovami pokuta a trest, t. j. vo význame „na základe rozhodnutia dať ako povinnosť, nariadiť, prikázať“. Na vyjadrenie tohto významu máme v slovenčine sloveso uložiť, napr. uložiť úlohu, uložiť povinnosť zaplatiť. Preto aj v slovných spojeniach citovaných na začiatku sa má používať sloveso uložiť, teda uložiť pokutu za dopravný priestupok, uložiť pokutu tristo eur, uložiť trest odňatia slobody.
erzet
25.01.12,08:26
Asfaltové pásy či asfaltované pásy?


Dostali sme otázku, či sa má používať slovné spojenie asfaltový pás alebo asfaltovaný pás. Musíme konštatovať, že obidve slovné spojenia sú z jazykovej stránky správne, ale každé z nich vyjadruje čosi iné. V slovnom spojení asfaltový pás je prídavné meno asfaltový utvorené priamo od podstatného mena asfalt a týmto spojením sa vyjadruje, že pás je zhotovený z asfaltu podobne ako asfaltový chodník alebo asfaltový náter je zhotovený z asfaltu. V slovnom spojení asfaltovaný pás je prídavné meno asfaltovaný utvorené od slovesa asfaltovať a týmto spojením sa vyjadruje, že pás je vyrobený z nejakého materiálu a na jeho povrchu je asfalt, ale asfalt môže byť aj uprostred. Poznáme napríklad asfaltovaný hydroizolačný pás, asfaltovanú lepenku.
erzet
25.01.12,08:27
Zelenožltý nie je zeleno-žltý


V slovenčine máme zložené prídavné meno zelenožltý, ktoré píšeme ako jedno slovo bez spojovníka, ale aj zložené prídavné meno zeleno-žltý, ktoré píšeme so spojovníkom medzi jednotlivými časťami. Obidve prídavné mená sú správne, ale každé z nich má iný význam. Zložené prídavné meno zelenožltý písané bez spojovníka má význam „žltý do zelena“, teda žltej farby s odtieňom do zelena, a môžeme sa s ním stretnúť napríklad v spojeniach zelenožltý sprej, zelenožltý nerast, zelenožlté listy. Zložené prídavné meno zeleno-žltý písané so spojovníkom má význam „zelený a žltý“, teda skladajúci sa z dvoch farieb, zo zelenej a zo žltej, často v podobe pásov a môžeme sa s ním stretnúť napríklad v spojeniach zeleno-žltý dres, zeleno-žltý karnevalový klobúk, zeleno-žlté obliečky.
erzet
01.02.12,12:48
Pravopis názvov typu trnavský región


V slovenčine sa v ostatných rokoch často používa slovo región, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva nie celkom presne ohraničené územie. Slovo región sa používa vo významoch, ktoré môžeme vyjadriť slovami krajina, kraj, okres, oblasť, územie. Často sa stretáme so spájaním slova región so vzťahovými prídavnými menami utvorenými od názvov miest, ale aj od iných geografických názvov, napr. bratislavský región, trnavský región, piešťanský región, tatranský región, oravský región, horehronský región. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takéto názvy majú písať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Keďže tieto názvy nie sú oficiálnymi geografickými názvami, píšeme ich s malým začiatočným písmenom.
erzet
01.02.12,12:50
Používateľ počítača, používateľ internetu


V spisovnej slovenčine máme nedokonavé slovesá používať a užívať, no každé z nich má iný význam. Sloveso používať má význam „upotrebúvať na istý cieľ“, sloveso užívať má význam „prijímať do žalúdka“, ale aj význam „zažívať radosť z niečoho“. Používame napr. stroje, nástroje, prístroje, pracovné pomôcky, dopravné prostriedky, počítačové programy, užívame lieky, sirup proti kašľu, ale užívať si môžeme aj počas dovolenky. Na pomenovanie toho, kto niečo používa, máme utvorené podstatné meno používateľ. Ten, kto používa pri svojej práci počítač, je používateľ počítača, ten, kto používa internet, je používateľ internetu, ten, kto využíva nejakú službu, je používateľ služby, ten, kto používa informačné technológie, je používateľ informačných technológií.
erzet
01.02.12,12:52
Požiadavka – päť požiadaviek


Na pomenovanie naliehavo formulovanej žiadosti máme v slovenčine podstatné meno ženského rodu požiadavka, ktoré používame v spojeniach ako požiadavka na vybudovanie parkoviska, požiadavka na verejné obstarávanie, oprávnená požiadavka. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvomi podobami tvaru genitívu množného čísla podstatného mena požiadavka, a to s podobou požiadaviek s vkladnou dvojhláskou ie, ale aj s podobou požiadavok s vkladnou samohláskou o. Keďže pred vkladnou hláskou je slabika s krátkou samohláskou a, správna podoba genitívu množného čísla je požiadaviek s dvojhláskou ie podobne ako meňavka – meňaviek, voňavka – voňaviek, pásavka – pásaviek. Môžeme napríklad vysloviť päť požiadaviek, môžeme hovoriť o analýze požiadaviek, o riešení požiadaviek lekárov.
erzet
01.02.12,12:54
Míľa – dve míle


Dostali sme otázku, ako sa má v spisovnej slovenčine vyslovovať slovo míľa v tvaroch genitívu jednotného čísla a nominatívu a akuzatívu množného čísla, či s mäkkou spoluhláskou ľ, míle (vysl. míľe), alebo s tvrdou spoluhláskou l, míle (vysl. míle). Keďže v slove míľa je mäkká spoluhláska ľ nielen v tvare nominatívu jednotného čísla, ale aj v iných pádových tvaroch, napr. prejsť jednu míľu, s jednou míľou, päť míľ, po šiestich míľach, s desiatimi míľami, mäkkú spoluhlásku ľ treba v spisovnej slovenčine vo výslovnosti zachovávať aj v tvaroch genitívu jednotného čísla a nominatívu a akuzatívu množného čísla. Máme teda vyslovovať bez jednej míle (vysl. míľe), dve míle (vysl. míľe), tri míle (vysl. míľe), štyri míle (vysl. míľe).
Rozalka
05.02.12,16:27
luja5
06.02.12,07:37
Ahojte,
vie niekto, prosím, vysvetliť, od akého slovného základu je odvodené slovo "bydlisko"?
Ďakujem.
Nella_2
06.02.12,09:18
Ahojte,
vie niekto, prosím, vysvetliť, od akého slovného základu je odvodené slovo "bydlisko"?
Ďakujem.

Od slova "bydlo"

http://slovniky.korpus.sk/?w=bydlo&c=md2f
luja5
06.02.12,10:35
Od slova "bydlo"

http://slovniky.korpus.sk/?w=bydlo&c=md2f
Ďakujem. Asi som mala napísať viac, tak sa ospravedlňujem a dodatočne dopĺňam a upresňujem:
"Bydlo" nám nie je neznáme, našli sme však toto slovo aj v češtine, napríklad v staročeskom slovníku: bydlo n. příbytek, obydlí, bydliště, domov. Tak nám nie je jasné, či slovo "bydlo" (z ktorého je odvodené "bydlisko") označované v slovenčine ako archaizmus je staroslovienskeho pôvodu alebo iného pôvodu a prípadne od čoho bol tento výraz (bydlo) odvodený. Od slova bydleti, bydlet, ..., alebo nebol odvodený od ničoho ...?
Excise Duty
07.02.12,17:13
Práve sme sa dozvedeli, že "Na Porade bude prevádzaná údržba systému od 19.00h. Porada preto nebude dostupná cca 15 minút.".
Moja otázka znie: odkiaľ a kam? Sme ešte Slováci alebo sme Slovákovia? Je to bieda.
erzet
09.02.12,09:17
Prevádza sa krava cez potok.
erzet
09.02.12,09:17
Význam slovesa odparkovať


V hovorených aj písaných jazykových prejavoch sa nezriedka používa sloveso odparkovať vo výpovediach ako odparkovať auto na vyhradenom parkovisku, odparkovať auto na zakázanom mieste. Sloveso odparkovať je utvorené zo slovesa parkovať s významom „stáť bez účasti na dopravnom ruchu“ predponou od-, ktorou sa zvyčajne vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie, oddelenie, odstránenie, napr. odísť, odcestovať, odpojiť, oddeliť. Vo vyjadreniach citovaných na začiatku o nič také nejde, lebo sloveso odparkovať v súlade s významom predpony od- má význam „odísť s autom z miesta, kde parkovalo“. Na vyjadrenie významu „nechať auto niekde mimo prevádzky“ máme sloveso zaparkovať, preto sú správne výpovede zaparkovať auto na vyhradenom parkovisku, zaparkovať auto na zakázanom mieste.
erzet
09.02.12,09:19
Röntgenová snímka, nie röntgenový snímok


V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami podstatného mena pomenúvajúceho obraz vzniknutý pôsobením svetla na film alebo na nejakú fóliu vo fotografickom, resp. v inom prístroji, a to s podstatným menom ženského rodu snímka, napr. röntgenová snímka, letecká snímka, satelitná snímka, ale aj s podstatným menom mužského rodu snímok, t. j. röntgenový snímok, letecký snímok. V spisovnej slovenčine je správne iba podstatné meno ženského rodu snímka, teda röntgenová snímka, letecká snímka, satelitná snímka. Podstatné meno snímka sa skloňuje podľa vzoru žena a má takéto tvary: bez dobrej snímky, o leteckej snímke, s röntgenovou snímkou, dve snímky, na nových snímkach.
erzet
09.02.12,09:20
Zápas sa nekončí, nie zápas nekončí


Nedokonavé sloveso končiť má vedľa seba vyjadrený predmet buď v akuzatíve, teda končiť niečo, napr. končiť prácu, končiť štúdium, alebo má predmet vyjadrený v inštrumentáli, končiť s niečím, napr. končiť s pretvárkou, končiť s prestavbou bytu. Ak pri slovese končiť nemáme vyjadrený predmet v akuzatíve alebo v inštrumentáli, namiesto slovesa končiť používame sloveso so zvratným sa, t. j. končiť sa, napr. prestávka sa končí, vyučovanie sa končí, prednáška sa končí, zábava sa končí. Rovnako postupujeme aj vtedy, keď používame sloveso končiť so záporovou časticou ne-, t. j. sloveso nekončiť sa, napr. predstavenie sa nekončí, príbeh sa nekončí. Aj na bilbordoch, ktoré sú v súčasnosti vystavené v uliciach našich miest a obcí, mala byť výzva v podobe zápas o spravodlivosť sa nekončí.
erzet
09.02.12,09:21
Písanie skratiek vedeckých hodností


Často dostávame otázku, ako sa majú písať skratky vedeckých hodností kandidát vied, doktor vied, doktor filozofie, t. j. skratky CSc., DrSc. a PhD. Platí zásada, že skratky vedeckých hodností CSc., DrSc. a PhD. sa píšu za menom a od mena sa oddeľujú čiarkou, napr. Ing. Karol Vrba, CSc., prof. RNDr. Ján Novák, DrSc., Ing. Jozef Medveď, PhD. Ak za menom a skratkou vedeckej hodnosti pokračuje veta, za skratkou vedeckej hodnosti pred pokračujúcou časťou vety píšeme čiarku, to značí, že skratka je od ostatnej vety oddelená čiarkami, napr. Konferencia sa začala prednáškou Ing. Jozefa Medveďa, PhD., na tému Ako vzdorovať kríze.
erzet
16.02.12,07:21
Megavýhra, megastavba, megacentrum


V jazykovej praxi sa dosť často stretáme so zloženými výrazmi, ktorých prvá časť mega- majúca pôvod v gréčtine má význam „veľký, nadmerný“. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním takýchto zložených výrazov, nevedia, či ich písať ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na rozličných webových stránkach. V slovenčine sa takéto zložené výrazy píšu ako jedno slovo bez ohľadu na to, či v druhej časti je prevzaté slovo, napr. megacentrum, megakoncert, megaprojekt, megašou, alebo domáce slovo, napr. megadávka, megavýhra. V slovenčine máme aj termíny s gréckou predponou mega – označujúcou miliónty násobok, ktoré sa takisto píšu ako jedno slovo, napr. megabajt, megajoule (vysl. megadžaul), megawatt.
erzet
16.02.12,07:22
Malé Zlievce – v Malých Zlievcach


Na Slovensku sú dve obce v okrese Veľký Krtíš, v ktorých názve je slovo Zlievce, a to Malé Zlievce a Veľké Zlievce. Dostali sme otázku, či tvar lokálu druhej časti názvu má podobu v Zlievcach so samohláskou a, alebo podobu v Zlievciach s dvojhláskou ia. Názov Zlievce je pomnožné podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru ulica. Kým však v slove ulica v tvare lokálu množného čísla je prípona -iach, v uliciach, v názve Zlievce je prípona -ach s krátkou samohláskou a, v Zlievcach, lebo predchádzajúca slabika je dlhá slabika s dvojhláskou ie. Uplatňuje sa tu pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého za sebou nenasledujú dve dlhé slabiky. To isté platí v tvare genitívu zo Zlievec a v tvare datívu Zlievcam. Správne teda je pochádza z Malých Zlievec, pochádza z Veľkých Zlievec, dotácia Malým Zlievcam, dotácia Veľkým Zlievcam, v Malých Zlievcach, vo Veľkých Zlievcach.
erzet
16.02.12,07:24
Medziobecné športové hry


Dostali sme otázku, ako sa má písať výraz medziobecný v názve medziobecné športové hry, či spolu ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Výraz medziobecný je zložené prídavné meno, ktoré vzniklo z predložkového spojenia medzi obcami, a takéto zložené prídavné mená píšeme spolu ako jedno slovo. Prídavné meno medziobecný môžeme zaradiť medzi pomerne nové slová. Vzniklo tak ako z predložkového spojenia medzi mestami vzniklo zložené prídavné meno medzimestský a z predložkového spojenia medzi štátmi vzniklo zložené prídavné meno medzištátny, ktoré takisto píšeme spolu ako jedno slovo.
erzet
16.02.12,07:25
Krasko – básne Ivana Kraska


Na Slovensku máme veľa priezvisk zakončených na samohlásku o, napr. Botto, Krasko, Ferko. Často dostávame otázku, akú podobu genitívu majú mať takéto priezviská, či s pádovou príponou -a, Botta, Kraska, Ferka, alebo s pádovou príponou -u, Bottu, Krasku, Ferku. V minulosti sa takéto priezviská skloňovali podľa vzoru hrdina a v genitíve mali príponu -u ako v tvare hrdinu, hoci všeobecné podstatné mená typu ujo, strýko, krstné mená typu Jožo, Miško, slovanské alebo neslovanské priezviská typu Korolenko, Picasso sa skloňovali podľa vzoru chlap a v genitíve mali príponu -a, uja, strýka, Joža, Miška, Korolenka, Picassa. Časom sa skloňovanie domácich priezvisk zakončených na -o vyrovnalo so skloňovaním ostatných mien a priezvisk zakončených na -o, a tak sa v súčasnosti aj domáce priezviská skloňujú podľa vzoru chlap a v genitíve majú príponu -a, napr. básne Jána Botta, básne Ivana Kraska, romány Milana Ferka.
erzet
20.02.12,11:09
V rádiu som počul o prebytočnosti slova "Ja" v súvislosti s "Ja sa s Vami lúčim". Stačí: "Lúčim sa s Vami". Slovo "Ja" v tom zmysle prebytočné. Ale "Ja" v súvislosti: "Ja som to videl", je správne.
Nemali by sme používať anglikanizmus: "Majte dobrý deň" "Majte pekný večer"... Máme slovenský ekvivalent: "Prajem/e Vám dobrý deň" a pod.
erzet
20.02.12,11:13
Kakao – o kakau, dve kakaá


Dostali sme otázku, ako sa skloňuje podstatné meno kakao a či v lokáli jednotného čísla má byť v kakau alebo v kakae. Podstatné meno kakao je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto. V genitíve jednotného čísla má tvar kakaa, napr. z kakaa sa robí čokoláda, v datíve má tvar kakau, napr. neodolá teplému kakau, v lokáli nemá však príponu -e, ako je to pri vzore mesto – v meste, ale má príponu -u, v kakau, o kakau, po kakau, napr. látka obsiahnutá v kakau, uzavrieť dohody o kakau, dopyt po kakau. Hoci slovo kakao patrí medzi látkové podstatné mená, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú v množnom čísle, slovo kakao niekedy používame aj v množnom čísle. V nominatíve množného čísla je tvar kakaá s dlhou samohláskou á na konci. napr. vypiť dve kakaá.
erzet
22.02.12,09:29
Skloňovanie slova robot


Slovom robot pomenúvame umelého človeka, automat podobný človeku. Tento názov vymyslel český spisovateľ Karel Čapek. Slovo robot v tomto význame skloňujeme ako životné podstatné mená mužského rodu podľa vzoru chlap, z čoho vyplýva, že v datíve a lokáli jednotného čísla má tvar robotovi a v nominatíve množného čísla tvar roboti (roboťi) s mäkkým i na konci. No slovom robot pomenúvame aj stroj alebo prístroj vykonávajúci zložitejšie či zložité činnosti podľa určeného programu, napr. kuchynský robot, priemyselný robot, frézovací robot. V tomto význame ide o neživotné podstatné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru dub, v datíve jednotného čísla má tvar robotu, v lokáli má tvar o robote, napr. o kuchynskom robote, a v nominatíve množného čísla má tvar roboty s ypsilonom na konci, napr. kuchynské roboty, priemyselné roboty.
erzet
22.02.12,09:35
Skloňovanie priezvisk zakončených na -ek


Mužské priezviská zakončené na -ek sa skloňujú so zachovaním samohlásky e alebo s jej vynechaním. Ak takto zakončené priezvisko vzniklo zo všeobecného podstatného mena alebo z iného vlastného mena a túto súvislosť živo pociťujeme, samohláska e pri skloňovaní vypadáva, napr. Zúbek – Zúbka – Zúbkovi, Javorek – Javorka – Javorkovi, Matúšek – Matúška – Matúškovi. Ak si pri priezvisku zakončenom na -ek takúto súvislosť neuvedomujeme, samohláska e sa pri skloňovaní zachováva, napr. Furdek – Furdeka – Furdekovi, Bezek – Bezeka – Bezekovi. Niekedy však môže byť rodinný úzus odlišný od týchto všeobecných zásad, vtedy sa tento rodinný úzus rešpektuje. A tak sa môžeme stretnúť s tým, že priezvisko dvoch nositeľov toho istého priezviska z rozličných rodín sa skloňuje rozlične, napr. Málek – Máleka – Málekovi, ale aj Málka – Málkovi.
erzet
24.02.12,14:26
Dnes som počul relácii.
Pre panie učiteľky:
Vo vode bol vír, nad ním lietal výr, po chvíli sa oba vý/íri stratili. Aké "i"?
Ja viem o čo ide. O čo ide?
ivuliatko
24.02.12,15:20
Tak učiteľských srandičiek sa Ti zachcelo?
Múdre knihy hovoria:
Veta je logicky i gramaticky absurdná. Ak by sa zhodou okolností takéto voľačo stalo, vyjadrili by sme to asi takto: "Vo vode bol vír, nad ním lietal výr, po chvíli sa vír aj výr stratili." (teda krútňava i sova sa stratili). Nijaká pravopisná úprava nemôže viesť k tomu, aby zo slov vír a výr bolo možné utvoriť spoločnú formu množného čísla. Ha! :)
erzet
27.02.12,08:58
Vraj ani jeden učiteľ by tú vetu nepoužil v diktáte
erzet
28.02.12,08:53
Vraj je to najstarší chyták študentov na učiteľov.
erzet
01.03.12,11:57
Pretože, keďže, lebo, nie nakoľko


V jazykovej praxi sa stretáme s vetami, v ktorých sa podraďovacia spojka nakoľko používa v príčinných vetách, napr. Dojčatám do jedného roka nie je vhodné aplikovať sprej do nosa, nakoľko nevedia dýchať koordinovane so vstrekom. – Nakoľko som si na to netrúfal sám, tak som si najal majstra. – Nakoľko sa pracovne zdržala, požiadala o presunutie riešenia sťažnosti na neskoršie. Podraďovacia spojka nakoľko sa v spisovnej slovenčine používa pri uvádzaní vedľajšej vety vyjadrujúcej mieru, napr. Každý utekal, nakoľko vládal. V príčinných vetách sa nemá používať spojka nakoľko, ale príčinné spojky lebo, keďže, pretože. Vety spomínané na začiatku majú mať napríklad takúto podobu: Dojčatám do jedného roka nie je vhodné aplikovať sprej do nosa, lebo nevedia dýchať koordinovane so vstrekom. – Keďže som si na to netrúfal sám, tak som si najal majstra. – Pretože sa pracovne zdržala, požiadala o presunutie riešenia sťažnosti na neskoršie.
erzet
01.03.12,11:58
O slove brašna


V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovom brašna na pomenovanie vaku s držadlami na prenášanie vecí, napr. kožená brašna, plátenná brašna, brašna na náradie, brašna na fotoaparát. Slovo brašna sa k nám dostáva z českých textov a v českých etymologických slovníkoch sa uvádza, že toto slovo má nejasný pôvod. V slovenčine sa hodnotí ako nespisovné, resp. nevhodné slovo a namiesto neho sa v slovníkoch odporúčajú slová kapsa, taška, kabela, napr. kožená kapsa, plátenná kapsa, kapsa na náradie, kapsa na fotoaparát, kožená kabela, plátenná kabela, kabela na náradie, ale aj kožená taška, plátenná taška, taška na fotoaparát. Niekedy môžeme použiť aj slovo puzdro, napr. kožené puzdro, plátenné puzdro, puzdro na fotoaparát.
erzet
01.03.12,12:00
Nie koho je to chyba, ale čia je to chyba


V slovenčine slovo koho je tvarom genitívu a akuzatívu opytovacieho zámena kto a používame ho nielen v otázke vzťahujúcej sa na osobu, napr. Koho budete voliť?, ale aj na začiatku vzťažnej vedľajšej predmetovej vety, napr. Neviem, koho budem voliť, na ktorú sa pýtame otázkou Čo neviem? V jazykovej praxi sa stretáme s používaním zámena koho aj v otázkach zisťujúcich vlastníka nejakej veci či pôvodcu nejakého stavu, napr. Koho je to kniha? Koho sú to veci? Koho je to vina?, alebo uvádza aj vzťažnú vedľajšiu vetu, ktorou sa zisťuje vlastník alebo pôvodca, napr. Neviem, koho je to auto. Chceme vedieť, koho je to chyba. V týchto výpovediach však nie je správne používať opytovacie zámeno koho, ale privlastňovacie zámená čí, čia, čie. Správne teda je: Čia je to kniha? Čie sú to veci? Čia je to vina? Neviem, čie je to auto. Chceme vedieť, čia je to chyba.
erzet
07.03.12,07:22
Výslovnosť slova sesternica


Dostali sme otázku, či v slove, ktorým pomenúvame dcéru matkinho alebo otcovho súrodenca, ktoré je utvorené od slova sestra, má sa vyslovovať mäkká spoluhláska ť, teda (sesťerňica), alebo tvrdá spoluhláska t, to jest (sesterňica). Dokonca sme sa stretli s názorom, že keď je v slove sestra tvrdá spoluhláska t, tvrdá spoluhláska t sa má vyslovovať aj v odvodenom slove sesternica. V spisovnej slovenčine však platí zásada, že v domácich slovách alebo v slovách dávno zdomácnených slabika te sa vyslovuje s mäkkou spoluhláskou ť nielen v základe slova, napr. teta (vysl. ťeta), teplo (vysl. ťeplo), ale aj v pádových tvaroch slov, ktoré majú v nominatíve na konci tvrdú spoluhlásku t, napr. kabát, ale v kabáte, debata, ale v debate (vysl. debaťe). Mäkkú spoluhlásku ť preto vyslovujeme aj v slove sesternica (vysl. sesťerňica).
erzet
07.03.12,07:25
Boj o budúcnosť sa práve začal


O niekoľko dní sa budú konať predčasné voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, a tak sa v médiách a na bilbordoch politické strany obracajú na voličov s rozličnými heslami či sloganmi. Žiaľ, tvorcovia hesiel a sloganov nedbajú dostatočne na to, aby ich texty boli z jazykovej stránky v poriadku. Inak by sa nemohlo stať, že sa na nich vyskytnú vyjadrenia ako Boj o budúcnosť práve začal. – Začína to prácou. – Zápas o spravodlivosť nekončí. Vo všetkých troch prípadoch chýba zvratné zámeno sa. Heslá majú mať takúto náležitú podobu: Boj o budúcnosť sa práve začal. – Začína sa to prácou. – Zápas o spravodlivosť sa nekončí.
erzet
07.03.12,07:25
Už aj to "frčí" do KDH.
erzet
07.03.12,07:37
... a SDKÚ
erzet
07.03.12,07:39
Kľukový hriadeľ, nie kľuková hriadeľ


V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so slovnými spojeniami kľuková hriadeľ, poškodená hriadeľ, zlomená hriadeľ, z kľukovej hriadele, kľukovej hriadeli, ozubené koleso s hriadeľou, v ktorých sa slovo hriadeľ používa ako podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru ulica. Podstatné meno hriadeľ je však v spisovnej slovenčine mužského rodu, o čom sa možno presvedčiť v Pravidlách slovenského pravopisu aj v slovenských slovníkoch, takže správne sú spojenia kľukový hriadeľ, poškodený hriadeľ, zlomený hriadeľ. Podstatné meno hriadeľ sa skloňuje podľa vzoru stroj a správne sú tvary z kľukového hriadeľa, kľukovému hriadeľu, ozubené koleso s hriadeľom.
alabut
07.03.12,07:43
Navrhujem zmenit na klukovka. Usetrime pismena i nervy. :-)
erzet
15.03.12,11:14
Nechať sa počuť?


V publicistických prejavoch sa pomerne často stretáme so slovným spojením nechal sa počuť, napr. „Ak chceme postúpiť, inú možnosť ako zvíťaziť nemáme,“ nechal sa počuť tréner. – „Reštrikčné opatrenie slúži na ochranu zdravia našich divákov," nechal sa počuť prezident UEFA. – „Nemôžem zatvárať oči nad správaním svojho syna,“ nechal sa počuť slávny otec. Slovné spojenie nechať sa počuť je nepotrebný germanizmus, t. j. prostriedok, ktorý je doslovným prekladom nemeckého výrazu. V slovenčine je však namiesto neho primerané používať sloveso povedať, teda „Ak chceme postúpiť, inú možnosť ako zvíťaziť nemáme,“ povedal tréner. – „Reštrikčné opatrenie slúži na ochranu zdravia našich divákov," povedal prezident UEFA. – „Nemôžem zatvárať oči nad správaním svojho syna,“ povedal slávny otec.
erzet
15.03.12,11:16
Rast ekonomiky sa spomalil


Najmä v publicistických prejavoch nezriedka počujeme alebo čítame vyjadrenia typu rast ekonomiky v treťom štvrťroku spomalil, inflácia spomalila na dve percentá. Keď počujeme takéto výpovede, žiada sa nám spýtať, čo spomalil rast ekonomiky, čo spomalila inflácia, teda očakávame, že sa vo výpovedi vyjadrí nejaký konkrétny predmet zasiahnutý spomalením, ako je to napríklad vo vete Inflácia spomalila tempo rastu. Ak sa však vo výpovedi nevyjadrí konkrétny predmet, ktorého sa spomalenie týka, musíme namiesto slovesa spomaliť použiť zvratné sloveso spomaliť sa, teda rast ekonomiky sa v treťom štvrťroku spomalil, inflácia sa spomalila na dve percentá.
erzet
15.03.12,11:17
Jednorazový, nie jednorázový


V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom jednorázový s dlhou samohláskou á v druhej časti zloženého slova, napr. jednorázový prevod, jednorázový vklad, jednorázový holiaci strojček, jednorázová dávka. Odvodzovacím základom spomínaného prídavného mena je slovné spojenie jeden raz. V slove raz je krátka samohláska a, preto aj v zloženom prídavnom mene jednorazový má byť krátka samohláska a. Prídavné meno jednorazový s krátkou samohláskou a nájdeme aj v jazykových príručkách. Slovné spojenia citované na začiatku majú preto takúto náležitú podobu: jednorazový prevod, jednorazový vklad, jednorazový holiaci strojček, jednorazová dávka.
erzet
15.03.12,11:18
Pyžama aj pyžamo


Na pomenovanie nočného oblečenia pozostávajúceho z kabátika a nohavíc používame z francúzštiny prevzaté slovo pyžama, ktoré podľa etymológov má pôvod až v perzštine. V slovenčine sa popri podobe ženského rodu pyžama, napr. pánska pyžama, dámska pyžama, detská pyžama, používa aj podoba stredného rodu pyžamo, teda pánske pyžamo, dámske pyžamo, detské pyžamo. Obidve podoby sú správne a zachytávajú ich aj jazykové príručky, preto je správne obliecť si pyžamu, ale aj obliecť si pyžamo, kúpiť dve pyžamy aj kúpiť dve pyžamá.
erzet
15.03.12,11:20
Zostáva mu málo času, nie zbýva mu málo času


V jazykovej praxi sa niekedy môžeme stretnúť s vyjadreniami typu zbýva mu málo času, zbýva mu posledný rok života, zbýva zaplatiť poslednú splátku, nezbýva nám nič iné, na návštevy nezbývalo veľa času. Sloveso zbývať však nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostáva z češtiny. V slovenčine namiesto neho máme nedokonavé sloveso zostávať. Príklady citované na začiatku majú mať takúto správnu podobu: zostáva mu málo času, zostáva mu posledný rok života, zostáva zaplatiť poslednú splátku, nezostáva nám nič iné, na návštevy nezostávalo veľa času.
erzet
21.03.12,13:14
Drviť, drvič, drvina, nie drtiť, drtič, drť

V jazykovej praxi sa pri pomenovaní činnosti „údermi, tlakom a pod. drobiť“ niekedy stretáme so slovesom drtiť, napríklad drtiť haluziny, drtiť ľad, drtiť odpady. Od slovesa drtiť je utvorené aj podstatné meno drtič ako pomenovanie stroja, ktorý vykonáva túto činnosť, a podstatné meno drť ako pomenovanie toho, čo vzniká drtením. Ibaže tieto slová nepatria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Namiesto nich máme sloveso drviť, teda správne je drviť haluziny, drviť ľad, drviť odpady, podstatné meno drvič, napr. elektrický drvič, drvič konárov, a podstatné meno drvina, napr. ľadová drvina, oceľová drvina, drvina z haluziny.
erzet
21.03.12,13:20
Potenciál – o tvorivom potenciáli

Sústavne sa presviedčame, že používateľom slovenčiny robí problémy náležité skloňovanie, či presnejšie náležité utvorenie lokálu podstatných mien zakončených na -ál. Tak je to aj pri podstatnom mene potenciál, lebo v jazykovej praxi sa často stretáme s vyjadreniami typu o tvorivom potenciále, o trhovom potenciále, ba dokonca aj s tvarom o potenciály s ypsilonom na konci, hoci sme už nie raz upozorňovali na to, že v tvare lokálu pri nijakom podstatnom mene nemôže byť na konci ypsilon. Správne je iba o tvorivom potenciáli, o trhovom potenciáli s mäkkým i na konci.
erzet
21.03.12,13:21
Prarodičia

Dostali sme otázku, aký význam má slovo prarodičia, či je toto slovo synonymné, teda rovnoznačné, so slovným spojením starí rodičia. V spisovnej slovenčine nemôžeme dať znamienko rovnosti medzi výrazmi starí rodičia a prarodičia, lebo starí rodičia sú rodičia otca alebo matky, kým prarodičia sú rodičia starého otca alebo starej matky. Je tu iný stav ako v češtine, kde sa slovom prarodiče pomenúvajú rodičia otca alebo matky. V slovenčine jednu generáciu tvoria rodičia, druhú generáciu tvoria starí rodičia a tretiu generáciu tvoria prarodičia. Slovo prarodičia má v slovenčine aj ďalší význam, a to význam „dávni predkovia“.
erzet
28.03.12,11:14
9-jamkové ihrisko


Istý poslucháč sa nás spýtal, ako má napísať zložené prídavné meno deväťjamkový v slovnom spojení deväťjamkové ihrisko používanom pri golfe, ak prvú časť tohto zloženého prídavného mena nechce napísať slovom, ale číslicou. Teda či má číslicu 9 napísať osobitne, či ju má napísať spolu bez medzery s druhou časťou slova, alebo ju má napísať s pomlčkou, t. j. s dlhšou vodorovnou čiaročkou a s medzerou pred pomlčkou a za pomlčkou. Ani jeden zo spôsobov zapísania zloženého prídavného mena s číslicou v prvej časti, ktoré sme spomínali, však nie je správny. Zložené prídavné mená, v ktorých prvej časti je číslovka zapísaná číslicou, v slovenčine píšeme so spojovníkom, t. j. s kratšou vodorovnou čiaročkou medzi číslicou a druhou časťou slova, ktorá sa píše bez medzier. Tak je to aj v zloženom prídavnom mene 9-jamkový.
erzet
28.03.12,11:17
Kráľ, ale kraľovať


Od podstatného mena kráľ je utvorené sloveso, ktoré má základný význam „vládnuť, panovať ako kráľ“, ale aj prenesený význam „mať prevahu, vynikať v niečom, rozhodovať“, pričom toto sloveso sa v jazykovej praxi používa v dvoch podobách, jednak v podobe kraľovať s krátkou samohláskou a v prvej slabika slova, ale aj v podobe kráľovať s dlhou samohláskou á. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba kraľovať s krátkou samohláskou a, napr. kráľ by mal múdro kraľovať, rebríčku futbalových mužstiev kraľuje FC Barcelona, v najbližších dňoch bude kraľovať chrípka.
erzet
28.03.12,11:19
Uniknúť z pazúrov smrti, nie zo spárov smrti


Niekedy môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu vymaniť sa zo spárov minulosti, uniknúť zo spárov smrti, vymaniť sa zo spárov osudu. Slovo spár, v množnom čísle spáry však nie je súčasťou slovnej zásoby slovenčiny a do prejavov niektorých našich spoluobčanov, ale aj redaktorov či moderátorov sa dostáva z češtiny. V slovenčine namiesto neho máme slovo pazúr, v množnom čísle pazúry. A tak aj vyjadrenia, ktoré sme citovali, majú v slovenčine správnu takúto podobu: vymaniť sa z pazúrov minulosti, uniknúť z pazúrov smrti, vymaniť sa z pazúrov osudu.
erzet
28.03.12,11:21
Metropola – z metropoly, nie z metropole


Podstatné meno metropola, ktoré má pôvod v gréčtine, je pred koncovou samohláskou a zakončené na tvrdú spoluhlásku l, preto sa skloňuje podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar metropoly s ypsilonom na konci. V jazykovej praxi sa však stretáme s vyjadreniami typu rodák z metropole východu, Európanov evakuujú z metropole Libérie, turisti navštívia metropole Ruska, v ktorých sa vyskytujú uvedené pádové tvary s pádovou príponou -e. Správna je však pádová prípona tvrdé -y, preto je náležité rodák z metropoly východu, Európanov evakuujú z metropoly Libérie, turisti počas zájazdu navštívia metropoly Ruska.
erzet
29.03.12,11:34
Klientka – klientok, nie klientiek


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s podstatným menom klientka v tvare genitívu množného čísla v podobe klientiek s dvojhláskou ie v druhej slabike slova, napr. ohlasy klientiek, záujmy klientiek, úspechy klientiek. Podoba klientiek s dvojhláskou ie v druhej slabike slova však nie je správna, lebo pri tvorení genitívu množného čísla sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Náležitá podoba tvaru genitívu množného čísla slova klientka je klientok so samohláskou o. Správne teda je ohlasy klientok, záujmy klientok, úspechy klientok.
ivuliatko
29.03.12,13:20
Klientka – klientok, nie klientiek


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s podstatným menom klientka v tvare genitívu množného čísla v podobe klientiek s dvojhláskou ie v druhej slabike slova, napr. ohlasy klientiek, záujmy klientiek, úspechy klientiek. Podoba klientiek s dvojhláskou ie v druhej slabike slova však nie je správna, lebo pri tvorení genitívu množného čísla sa uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Náležitá podoba tvaru genitívu množného čísla slova klientka je klientok so samohláskou o. Správne teda je ohlasy klientok, záujmy klientok, úspechy klientok.
Podobné chyby: "kamarátiek, pacientiek, mandaríniek, kabíniek..." - správne: kamarátok, pacientok, mandarínok, kabínok.
kukučka
30.03.12,19:26
zlezaradil len mi to nedalo, nereagujte, za chvíľu to zmažem :D





KRÁSA SLOVENČINY


Jednu fľašu sme vypili do jednej a do tretej pol druhej.....

Poznámka jazykovedcov:
Tomuto iná národnosť nemôže rozumieť, iba že by boli pili s nami...





zlezaradil
erzet
30.03.12,20:03
A budem reagovať, just.
ivuliatko
30.03.12,20:48
Nejakí slabí pijani, určite to neboli východniari :-)
trisestri
04.04.12,17:49
poslednu dobu je popularne v mediach pouzivat slovicko doniesli-koho ste zo sebou doniesli,kamionisti doniesli tovar a pod-nemalo by byt spravne koho ste doviedli,co ste doviezli?,aspon nas v skole ucitelka za to napominala ze co doniesti ste ho na rukach?
ivuliatko
04.04.12,18:02
poslednu dobu je popularne v mediach pouzivat slovicko doniesli-koho ste zo sebou doniesli,kamionisti doniesli tovar a pod-nemalo by byt spravne koho ste doviedli,co ste doviezli?,aspon nas v skole ucitelka za to napominala ze co doniesti ste ho na rukach?

Máš pravdu. Inak v médiách by asi potrebovali zopakovať si základnú školu. Tuším začnem zapisovať tie ich perly a založím si zbierku nazvanú "Bláboly moderátorov". Keď ich počúvam, "nóž sa mi ve vačku otvára" - ako hovorievala moja babka.
erzet
05.04.12,05:30
Za čiarkou sa dáva medzera
erzet
05.04.12,18:48
Protestant a protestujúci


V spravodajských a publicistických textoch sa môžeme stretnúť s používaním slova protestant, v množnom čísle protestanti, napríklad v takýchto výpovediach: protestanti v Grécku podpálili niekoľko budov, polícia v Toronte zatkla vyše päťsto protestantov proti samitu. Používanie slova protestant v takýchto a podobných vyjadreniach nie je vhodné, lebo v súčasnej slovenčine slovo protestant má význam „príslušník niektorého z reformovaných cirkevných spoločenstiev“, no v citovaných výpovediach o nič také nejde. Na pomenovanie toho, kto protestuje proti niečomu, máme slovo protestujúci, ktoré sa malo použiť aj v citovaných výpovediach, teda protestujúci v Grécku podpálili niekoľko budov, polícia v Toronte zatkla vyše päťsto protestujúcich proti samitu.
erzet
05.04.12,18:50
V Kórei, nie v Kórey ani v Kóreji


Čoraz viac sa presviedčame, že škola nedostatočne vštepuje svojim žiakom a študentom vedomosti zo slovenského jazyka. Inak by sa nemohlo stať, že poslucháčka vysokej školy pripravujúca diplomovú prácu sa bude vážne spytovať, či v slove Kórea v tvare lokálu po predložke v, teda v predložkovom spojení v Kórei má napísať mäkké i, tvrdé y alebo slabiku ji, v Kóreji, lebo s takými podobami sa stretá na internete. Už sme nie ráz hovorili, že v tvare lokálu jednotného čísla nikdy nemôže byť tvrdé y. V slovách cudzieho pôvodu zakončených na -ea, ako sú idea, orchidea či mená Andrea, Tímea, alebo geografické názvy Guinea, Kórea, v tvare lokálu je mäkké i na konci, teda o idei, o orchidei, o Andrei, o Tímei, v Guinei, v Kórei.
erzet
05.04.12,18:52
Kontrola – kontrol, nie kontrôl ani kontról


V jazykovej praxi nielen v hovorených, ale aj v písaných prejavoch sa vyskytujú tri podoby genitívu množného čísla podstatného mena kontrola, a to podoba kontrol s krátkou samohláskou o, podoba kontról s dlhou samohláskou ó a podoba kontrôl s dvojhláskou ô, o čom sa môžeme presvedčiť aj na internete, napr. pri výkone kontrol, vykonávanie kontról, zintenzívnenie kontrôl. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba s krátkou samohláskou o, teda kontrol, podobne, ako je to aj pri iných prevzatých slovách zakončených na -ola, napr. gondola - gondol, kapitola - kapitol, metropola - metropol, parabola - parabol, patrola - patrol. Správne je pri výkone kontrol, vykonávanie kontrol, zintenzívnenie kontrol.
erzet
05.04.12,18:54
Veľkopiatkový, nie veľkopiatočný


Jeden z veľkonočných sviatočných dní je Veľký piatok. Keďže ide o názov sviatku, píšeme ho s veľkým začiatočným písmenom, lebo názvy sviatkov sa zaraďujú medzi vlastné mená. Od názvu Veľký piatok máme utvorené aj prídavné meno. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami prídavného mena, s podobou veľkopiatkový aj s podobou veľkopiatočný. Keďže od názvu piatok máme prídavné meno piatkový, zložené prídavné meno utvorené z názvu Veľký piatok má náležitú podobu veľkopiatkový, o čom sa môžeme presvedčiť aj v Pravidlách slovenského pravopisu, napr. veľkopiatkový koncert, veľkopiatkový sprievod, veľkopiatková pobožnosť, veľkopiatkové obrady.
ivuliatko
05.04.12,22:11
V Kórei, nie v Kórey ani v Kóreji


Čoraz viac sa presviedčame, že škola nedostatočne vštepuje svojim žiakom a študentom vedomosti zo slovenského jazyka. Inak by sa nemohlo stať, že poslucháčka vysokej školy pripravujúca diplomovú prácu sa bude vážne spytovať, či v slove Kórea v tvare lokálu po predložke v, teda v predložkovom spojení v Kórei má napísať mäkké i, tvrdé y alebo slabiku ji, v Kóreji, lebo s takými podobami sa stretá na internete. Už sme nie ráz hovorili, že v tvare lokálu jednotného čísla nikdy nemôže byť tvrdé y. V slovách cudzieho pôvodu zakončených na -ea, ako sú idea, orchidea či mená Andrea, Tímea, alebo geografické názvy Guinea, Kórea, v tvare lokálu je mäkké i na konci, teda o idei, o orchidei, o Andrei, o Tímei, v Guinei, v Kórei.

To ma teda nasr... dili! Škola sa snaží vštepovať v najvyššej možnej miere, ale žiaci a študenti na to kašlú (a rodičia ich v tom často podporujú) :mad:
Knihu mnohí nevideli ani z rýchlika, nie ešte aby nedajbože aj nejakú prečítali... česť výnimkám.
Na VŠ som mala spolužiačku, ktorá na mape hľadala Štokholm v Afrike - a to sme si mali myslieť, že je to chyba zemepisárov?
ivuliatko
08.04.12,22:56
Toto bolo na Facebooku:

http://a1.sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc7/s320x320/431461_367776206578665_111732138849741_1192504_304 7576_n.jpg

Najlepšie je, že sú tam 3 pravopisné chyby... :rolleyes:
erzet
10.04.12,12:20
Toto bolo na Facebooku:

http://a1.sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc7/s320x320/431461_367776206578665_111732138849741_1192504_304 7576_n.jpg

Najlepšie je, že sú tam 3 pravopisné chyby... :rolleyes:


Zmyzla prýloha

... a tu sú dve.
erzet
10.04.12,13:19
Tá príloha tam ozaj nie je.
ivuliatko
10.04.12,13:20
ale ja ju vidím... no nič, prihodím ju inak.
ivuliatko
10.04.12,13:22
Ešte raz - toto bolo na Facebooku (aj s tromi pravopisnými chybami):
Adiks
12.04.12,13:45
Chcem sa opýtať, čo je správne po slovensky, prijatý preddavok na nájomné alebo prijatý preddavok za nájomné a druhá vec, prijatý preddavok na tovar alebo prijatý preddavok za tovar?
Stefan2005
12.04.12,14:09
Chcem sa opýtať, čo je správne po slovensky, prijatý preddavok na nájomné alebo prijatý preddavok za nájomné a druhá vec, prijatý preddavok na tovar alebo prijatý preddavok za tovar?

... no v zákonoch sa hovorí o "preddavky na ..."

v slovníku SJ je NA: " preddavok (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=preddavok), -vku muž. r. suma (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=suma) vydaná pred (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pred) zročnosťou niečoho, záloha (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=z%C3%A1loha): vyplácať p., p. na plat (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=plat), p. na honorár; preddavkový (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=preddavkov%C3%BD) príd. m."

ale pre zaujímavosť si treba všimnúť: zobrať zálohu za fľaše (http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Zaloh-zaloha?l=2&i=2096&p=27)

mne z toho logicky vychádza:
a) ak platím niekomu, tak dávam preddavok NA
b) ak prijímam od niekoho, tak dostávam preddavok ZA

je možné, že sa mýlim, ale ja to takto uplatňujem.
ivuliatko
12.04.12,14:40
... no v zákonoch sa hovorí o "preddavky na ..."

v slovníku SJ je NA: " preddavok (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=preddavok), -vku muž. r. suma (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=suma) vydaná pred (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pred) zročnosťou niečoho, záloha (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=z%C3%A1loha): vyplácať p., p. na plat (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=plat), p. na honorár; preddavkový (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=preddavkov%C3%BD) príd. m."

ale pre zaujímavosť si treba všimnúť: zobrať zálohu za fľaše (http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Zaloh-zaloha?l=2&i=2096&p=27)

mne z toho logicky vychádza:
a) ak platím niekomu, tak dávam preddavok NA
b) ak prijímam od niekoho, tak dostávam preddavok ZA

je možné, že sa mýlim, ale ja to takto uplatňujem.

So slovom preddavok sa spája predložka na (preddavok na niečo) a ak slovo záloha použijeme v takomto význame (=preddavok), aj tu je správna predložka na (vyplatiť zálohu na pracovnú cestu).
Ak slovo záloha použijeme vo význame "záruka = vec alebo suma, ktorá sa ti vráti", treba predložku za (záloha za fľaše). Nezáleží na tom, či prijímaš alebo dostávaš.
Stefan2005
12.04.12,14:57
...Ak slovo záloha použijeme vo význame "záruka = vec alebo suma, ktorá sa ti vráti", treba predložku za (záloha za fľaše). Nezáleží na tom, či prijímaš alebo dostávaš.

... takže nezáleží vlastne ani na tom, či je za, alebo na :) lebo preddavok na tovar je vlastne vždy záruka pre predávajúceho (preto ho požaduje), že mu bude za tovar (úplne alebo s časti) zaplatené - takže podľa vyššie uvedeného by to mohlo byť preddavok za tovar....

a teda to správne rozlišujem - keď prijímam peniaze, mám to ako záruku, ži mi zaplatia za môj tovar, službu
ivuliatko
12.04.12,17:32
Môžeš prijímať preddavok (=zálohu) na pracovnú cestu (ak si zamestnanec) a vyplácať preddavok (=zálohu) na pracovnú cestu (ak si zamestnávateľ). K preddavku sa po vyúčtovaní doplatí zvyšok sumy.
A môžeš prijímať zálohu za fľaše (ak si obchodník) a platiť zálohu za fľaše (ak si zákazník). V tomto význame záloha = suma, ktorá sa majiteľovi vráti naspäť po splnení istých podmienok (odovzdaní fliaš) :)
Stefan2005
12.04.12,18:14
preddavok ZA alebo NA - našťastie za toto ešte daňový úrad pokuty nedáva - takže v účtovníctve si z toho ťažkú hlavu nerobím ;)
ivuliatko
12.04.12,18:37
Máš pravdu. Amen.
misoft
12.04.12,20:10
Ja to chápem takto: preddavok (záloha) na niečo, čo ešte nemám, ale budem mať a záloha (poplatok) za niečo, čo už mám.
erzet
13.04.12,08:41
Oveľa viac šťastnejší?


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so slovnými spojeniami oveľa viac šťastnejší, oveľa viac pestrejší, oveľa viac rýchlejší, oveľa viac obľúbenejší, oveľa viac krajšia a pod., v ktorých sa vyskytuje príslovka viac, ktorá je tvarom druhého stupňa príslovky veľa, a zároveň aj druhý stupeň prídavných mien. Takéto vyjadrenia však nie sú z jazykovej stránky v poriadku. Náležité sú vyjadrenia s príslovkou viac a s prídavným menom v základnom tvare, teda oveľa viac šťastný, oveľa viac pestrý, oveľa viac rýchly, oveľa viac obľúbený, oveľa viac krásna. Ešte vhodnejšie sú vyjadrenia bez príslovky viac a s prídavným menom v tvare druhého stupňa, teda oveľa šťastnejší, oveľa pestrejší, oveľa rýchlejší, oveľa obľúbenejší, oveľa krajšia.
erzet
13.04.12,08:43
Viacerčatá


Na pomenovanie dvoch spolu narodených detí jednej matky máme slovo dvojčatá, na pomenovanie troch takto narodených detí máme slovo trojčatá, na pomenovanie štyroch takto narodených detí máme slovo štvorčatá, na pomenovanie piatich takto narodených detí máme slovo pätorčatá. V jednotnom čísle majú uvedené pomenovania tvar dvojča, trojča, štvorča, pätorča. Tieto slová sú utvorené od skupinových čísloviek dvoje, troje, štvoro, pätoro príponou -ča, ktorou je utvorené napríklad aj slovo chlapča. Jazyková prax si však vyžiadala potrebu mať osobitné pomenovanie aj na spolu narodené deti jednej matky bez určenia ich počtu. Takýmto pomenovaním je slovo viacerčatá utvorené z neurčitej skupinovej číslovky viacero.
ludmilla
13.04.12,08:49
mám jednu prosbu: ktorý význam je správny?! špárovacia hmota alebo škárovacia hmota ?
erzet
13.04.12,10:57
Detegovať, nie detekovať


Niektorí používatelia slovenčiny sa pozastavujú nad tým, prečo sa v jazykových príručkách sloveso detegovať majúce základný význam „vyhľadať, vyhľadávať objekty alebo javy neprístupné priamemu pozorovaniu“ uvádza so znelou spoluhláskou g, keď v podstatnom mene detekcia je neznelá spoluhláska k, a teda či by uvedené sloveso nemalo mať podobu detekovať. Príčina, prečo je v slovese detegovať znelá spoluhláska g, je v tom, že súvisí s latinským slovesným tvarom detegere, v ktorom je takisto znelá spoluhláska g. Podobný stav, ako je pri dvojici slov detekcia – detegovať, je aj pri dvojiciach slov funkcia – fungovať, reakcia – reagovať, korekcia – korigovať a pod.
erzet
13.04.12,10:58
Ozbrojené sily Slovenskej republiky


V jazykovej praxi sa slovné spojenie Ozbrojené sily Slovenskej republiky raz píše s veľkým začiatočným písmenom, inokedy s malým začiatočným písmenom na začiatku názvu. Keďže názov Ozbrojené sily Slovenskej republiky je od roku 2002 oficiálnym názvom našej armády, ako jedinečné pomenovanie sa zaraďuje medzi vlastné mená a vlastné mená podľa pravidiel slovenského pravopisu píšeme na ich začiatku s veľkým začiatočným písmenom. Ak použijeme slovné spojenie naše ozbrojené sily, v prídavnom mene ozbrojené napíšeme malé začiatočné písmeno, ale v oficiálnom názve Ozbrojené sily Slovenskej republiky napíšeme veľké začiatočné písmeno. Rovnako s veľkým začiatočným písmenom napíšeme názov Ozbrojené sily SR, teda keď namiesto slovného spojenia Slovenskej republiky použijeme skratku SR.
Adiks
13.04.12,12:14
Ďakujem pekne za Vaše odpovede.
ivuliatko
13.04.12,14:32
mám jednu prosbu: ktorý význam je správny?! špárovacia hmota alebo škárovacia hmota ?

správne má byť škárovacia hmota, lebo v SJ nemáme podstatné meno špára, ale škára (je iba sloveso špárať)
misoft
13.04.12,18:50
A biela bude ešte belšia :D
erzet
19.04.12,09:34
Vokalizácia neslabičných predložiek


Neslabičné predložky s, z, v sa pred niektorými slovami vokalizujú, to znamená, že priberajú samohlásku o, aby sa spolu s nasledujúcim slovom ľahšie vyslovovali. Tak máme vokalizované predložky so, zo vo. Predložky s, z, v sa vokalizujú pred slovami, ktoré sa začínajú na rovnakú spoluhlásku, ako je neslabičná predložka, napr. so sestrou (vyslov. zo sestrou), zo zeme, vo vode, pred slovami, ktoré sa začínajú na príbuznú spoluhlásku z hľadiska znelosti a pri predložkách s, z aj z hľadiska mäkkosti, napr. so zvyškom (vyslov. zo zvyškom), zo stola, vo filme, so Števom (vyslov. zo števom), zo žiaľu, zo šatne, a pred slovami začínajúcimi sa skupinou spoluhlások, v ktorých je rovnaká alebo príbuzná spoluhláska, ako je neslabičná predložka, napr. so vstupenkou (vyslov. zo vstupenkou), zo vzdialenosti, vo štvrtok.
erzet
19.04.12,09:35
Operatér a operátor


Prevzaté podstatné meno operácia má dva základné významy, a to význam „zložitý mechanický lekársky zákrok“, napr. operácia srdca, operácia žlčníka, a význam „riadený postup v zložitých úkonoch, napr. matematická operácia, bojová operácia. Na pomenovanie osoby, ktorá vykonáva nejakú operáciu, máme dve podoby podstatného mena podľa toho, o akú činnosť ide. Lekár, ktorý vykonáva operácie srdca, žlčníka a podobne, volá sa operatér, ale pracovník, ktorý obsluhuje počítacie stroje, osoba, ktorá obsluhuje rádiolokátor, železničný zamestnanec, ktorý podáva hlásenia podľa daných príkazov, či prevádzkovateľ, resp. poskytovateľ nejakej služby sa volá operátor, napr. operátor telekomunikačnej siete, mobilný operátor.
erzet
19.04.12,09:39
Na neho, naňho a naň


Osobné zámeno mužského rodu on má v akuzatíve jednotného čísla okrem tvarov jeho a ho, napr. jeho naháňajú, vidím ho, aj tvar neho. Akuzatívny tvar neho po predložke na, teda v predložkovom spojení na neho používame, ak zámeno zastupuje osobu, napr. hneval sa na brata – hneval sa neho. Ak zámeno zastupuje osobu, môžeme použiť aj kratší tvar naňho, ktorý píšeme spolu ako jedno slovo, napr. volal na otca – volal naňho. Zriedkavo sa používa ešte kratší tvar naň, volal naň. Ak však zámeno zastupuje neživú vec mužského rodu, môžeme použiť iba tvar naň, napr. vyliezol na strom – vyliezol naň. Tvar naň používame aj vtedy, keď zastupuje podstatné meno stredného rodu, napr. raketa dopadla na mesto – raketa dopadla naň.
erzet
19.04.12,09:42
Starnúť, starnutie, nie stárnuť, stárnutie


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovesom stárnuť a s podstatným menom stárnutie s dlhou samohláskou á, napr. začína stárnuť, populácia stárne, všetci stárneme, spomaliť stárnutie, prejavy stárnutia, stárnutie dreva. Tieto podoby slovesa a podstatného mena s dlhou samohláskou á však nie sú v spisovnej slovenčine správne. Keďže v slovenčine máme prídavné meno starý s krátkou samohláskou a, aj od neho utvorené sloveso a s ním súvisiace podstatné meno majú v spisovnej slovenčine krátku samohlásku a, teda starnúť, starnutie. Na začiatku citované spojenia majú takúto správnu podobu: začína starnúť, populácia starne, všetci starneme, spomaliť starnutie, prejavy starnutia, starnutie dreva.
erzet
19.04.12,09:46
Jednotlivé poučky si kopírujem do wordu, preformátujem a potom dám na poradu. Niektoré slová mi už word podčiarkne na červeno, ako chyby.
erzet
26.04.12,08:35
Desať párkov, nie desať párok


Dostali sme otázku, či sa má vravieť desať párkov, alebo desať párok, t. j. či v tvare genitívu množného čísla je tvar párkov, alebo tvar párok. Genitív množného čísla v podobe párok predpokladá tvar nominatívu jednotného čísla v podobe párka, t. j. ako podstatného mena ženského rodu. V spisovnej slovenčine sa však jemný údenársky výrobok v podobe tenkého dlhšieho šúľka pomenúva podstatným menom mužského rodu párok, o čom sa môžeme presvedčiť aj v jazykových príručkách, a genitív množného čísla má podobu párkov. Správne teda je zjesť päť párkov, kúpiť desať párkov.
erzet
26.04.12,08:37
O mesiac nie je to isté ako za mesiac


Istý poslucháč sa spytoval, či predložkové spojenia o mesiac a za mesiac majú rovnaký význam, teda či vyjadrenia urobíme to o mesiac a urobíme to za mesiac značia to isté. Predložkovým spojením o mesiac s predložkou o sa vyjadruje časový úsek jedného mesiaca, po ktorom sa uskutoční dej vyjadrený slovesom, predložkovým spojením za mesiac s predložkou za sa vyjadruje časový úsek jedného mesiaca, v ktorom sa uskutoční dej vyjadrený slovesom. Ak teda povieme, že urobíme to o mesiac, značí to, že prácu začneme po uplynutí jedného mesiaca, ale sa nehovorí o tom, ako dlho nám bude práca trvať, ak povieme, že urobíme to za mesiac, značí to, že práca nám bude trvať mesiac, ale sa nehovorí nič o tom, kedy s prácou začneme.
erzet
26.04.12,08:38
Plávať – plávajú, nie plávu


V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s vyjadreniami typu ryby plávu pri hladine, vo vode plávu telá uhynutých zvierat, na vode plávu kovové pontóny, nečistoty plávu na hladine bazéna. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či tvar 3. osoby množného čísla od slovesa plávať v podobe plávu je správny. V spisovnej slovenčine tvar 3. osoby množného čísla slovesa plávať má podobu plávajú, o čom sa každý môže presvedčiť v Pravidlách slovenského pravopisu či v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Správne teda je ryby plávajú pri hladine, vo vode plávajú telá uhynutých zvierat, na vode plávajú kovové pontóny, nečistoty plávajú na hladine bazéna.
erzet
26.04.12,08:40
O slovesách štelovať, naštelovať, zoštelovať


V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami štelovať polohu diaľkových svetiel, naštelovať brzdy, zoštelovať karburátor, vyštelovať prístroj. Sloveso štelovať a jeho odvodeniny naštelovať, zoštelovať, vyštelovať však nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Sú to subštandardné, t. j. nespisovné slová, ktoré majú pôvod v nemeckom slovese stellen, resp. v predponových slovesách einstellen, nachstellen. V spisovnej slovenčine namiesto slovesa štelovať je správne používať sloveso nastavovať, teda nastavovať polohu diaľkových svetiel, a namiesto slovies naštelovať, zoštelovať, vyštelovať treba používať sloveso nastaviť, t. j. nastaviť brzdy, nastaviť karburátor, nastaviť prístroj.
erzet
03.05.12,09:26
Kodifikačné príručky

V našich jazykových poznámkach pri hodnotení slov z hľadiska spisovnosti a pri uvádzaní náležitých tvarov slov sa dosť často odvolávame na základné kodifikačné príručky, a to na Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Dnes chceme záujemcov o overovanie náležitých slov a tvarov upozorniť na to, že tieto príručky sú prístupné aj v elektronickej podobe na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied cez odkaz Pravidlá slovenského pravopisu, resp. Ďalšie pramene v elektronickej podobe a Lexikografické príručky a okrem toho aj na webovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky cez odkaz Štátny jazyk a Kodifikačné príručky.
erzet
03.05.12,09:27
Sviatok práce a Prvý máj

Dnes je deň pracovného pokoja, lebo je prvý deň v máji a tento deň je vyhlásený za štátny sviatok. Oficiálny názov tohto štátneho sviatku je Sviatok práce. Tento názov sa podobne ako iné názvy sviatkov zaraďuje medzi vlastné mená a vlastné mená píšeme s veľkým začiatočným písmenom. To znamená, že v názve Sviatok práce napíšeme slovo sviatok s veľkým začiatočným písmenom a slovo práce s malým začiatočným písmenom. Okrem názvu Sviatok práce sa na označenie tohto sviatočného dňa používa aj pomenovanie Prvý máj. Aj v názve Prvý máj, teda keď nemáme na mysli prvý deň v máji, ako je to v spojení dnes je prvého mája, ale názov sviatku, ako je to v spojení dnes je Prvý máj, píšeme v slove Prvý veľké začiatočné písmeno.
erzet
03.05.12,09:29
O skloňovaní slova euro

Slovenčina patrí medzi jazyky, v ktorých sa podstatné mená, t. j. názvy osôb, zvierat, vecí, činností a javov, skloňujú, teda ohýbajú. Skloňujú sa nielen domáce slová, ale aj slová prevzaté z iných jazykov, ak sú zakončené ako domáce slová. Medzi takéto slová patrí aj slovo euro ako názov našej súčasnej menovej jednotky a platidla. Keďže slovo euro je zakončené na samohlásku o, v slovenčine je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto. Správne teda hovoríme a píšeme jedno euro, dve eurá, tri eurá, štyri eurá, päť eur, desať eur, sto eur či tisíc eur. Ak chceme označiť stotiny alebo tisíciny tejto menovej jednotky, použijeme tvar genitívu jednotného čísla slova euro, t. j. tvar eura, napríklad dvadsaťpäť stotín eura, stodvadsaťpäť tisícin eura.
erzet
03.05.12,09:30
Pri okne, k oknu, nie pri okno

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu sadol si na miesto pri okno, kuchynská linka je situovaná pri okno, v lietadle si sadla pri okno, postavil sa pri okno. Spájanie predložky pri s akuzatívnym tvarom okno nie je v spisovnej slovenčine náležité. Na vyjadrenie miesta s predložkou pri musí byť slovo okno v tvare lokálu, t. j. pri okne: sadol si na miesto pri okne, kuchynská linka je situovaná pri okne. Na vyjadrenie smerovania používame predložku k a podstatné meno okno v tvare datívu, t. j. k oknu: v lietadle si sadla k oknu, postavil sa k oknu.
ivuliatko
03.05.12,10:04
Kodifikačné príručky

V našich jazykových poznámkach pri hodnotení slov z hľadiska spisovnosti a pri uvádzaní náležitých tvarov slov sa dosť často odvolávame na základné kodifikačné príručky, a to na Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Dnes chceme záujemcov o overovanie náležitých slov a tvarov upozorniť na to, že tieto príručky sú prístupné aj v elektronickej podobe na webovej stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied cez odkaz Pravidlá slovenského pravopisu, resp. Ďalšie pramene v elektronickej podobe a Lexikografické príručky a okrem toho aj na webovej stránke Ministerstva kultúry Slovenskej republiky cez odkaz Štátny jazyk a Kodifikačné príručky.

Tu sú všetky kodifikačné príručky a ďalšie slovníky v elektronickej podobe - ak do vyhľadávača zadáme slovo, zobrazí sa nám všetko, čo je o tom slove napísané v 14 publikáciách :

http://slovniky.korpus.sk/
erzet
10.05.12,07:58
Veča – večiansky, nie večanský

Dostali sme otázku, aká je správna podoba prídavného mena utvoreného od miestneho názvu Veča, čo je mestská časť mesta Šaľa, t. j. či prídavné meno má mať podobu večiansky alebo večanský, lebo v jazykovej praxi sa používajú obidve podoby prídavného mena. V spisovnej slovenčine od dvojslabičných miestnych názvov zakončených na -ča, v ktorých prvej slabike názvu je krátka samohláska, prídavné meno sa tvorí príponou -iansky, nie príponou -anský, napr. Bytča – bytčiansky, Lovča – lovčiansky, Rača – račiansky a rovnako aj Veča – večiansky. Správne sú teda spojenia večiansky kostol, večiansky kultúrny dom, večiansky štadión, večianska piesková pláž.
erzet
10.05.12,07:59
Dcérska spoločnosť a dcérina spoločnosť

Výrobná, obchodná alebo iná spoločnosť môže založiť spoločnosť, ktorá je síce samostatnou právnickou osobou, ale v ktorej má materská spoločnosť výrazný podiel a ktorú aj kontroluje. Takáto spoločnosť sa nazýva dcérska spoločnosť. V jazykovej praxi sa popri názve dcérska spoločnosť na pomenovanie takejto spoločnosti stretáme aj s názvom dcérina spoločnosť, v ktorom je namiesto prídavného mena dcérska privlastňovacie prídavné meno dcérina. Slovným spojením dcérina spoločnosť sa však vyjadruje význam „spoločnosť patriaca dcére“, preto na pomenovanie spoločnosti, v ktorej má materská spoločnosť podiel, je správne používať iba slovné spojenie dcérska spoločnosť.
erzet
10.05.12,08:01
Teplovzdorný, nie tepluvzdorný

Na pomenovanie predmetu alebo prostriedku, ktorý odoláva teplu, inak povedané vzdoruje teplu, používa sa zložené prídavne meno teplovzdorný, v ktorom sa prvá časť zloženiny končí spájacou hláskou -o-. Popri podobe prídavného meno teplovzdorný sa môžeme stretnúť aj s podobou tepluvzdorný, v ktorej sa prvá časť zloženiny končí samohláskou -u-. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba so spájacou hláskou -o-, teplovzdorný, rovnako ako v slovách vodovzdorný, ohňovzdorný. Správne teda je teplovzdorný obal, teplovzdorný kryt, teplovzdorný náter, teplovzdorná podložka.
erzet
10.05.12,08:02
Zato – za to

Dostali sme otázku, či výraz zato sa má písať spolu ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Tento výraz sa môže písať spolu ako jedno slovo, ale aj osobitne ako dve slová, pravda, každá z podôb má iný význam. Výraz zato písaný spolu ako jedno slovo je príslovka, ktorou sa odkazuje na vedľajšiu vetu, a je synonymný s príslovkou preto, napr. Prišiel som zato, aby sme sa dohodli. Okrem toho je to aj priraďovacia spojka, napr. Nové auto vyzerá menej športovo, zato je elegantnejšie. Výraz za to písaný ako dve slová je spojením predložky za a ukazovacieho zámena to, napr. On za to nemôže, čo sa stalo. – Za to [t. j. za nejakú vec] si zaplatil veľmi veľa.
erzet
17.05.12,12:31
Kazach – Kazachovia, Kazasi


Počas súčasných majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji sa viacerí poslucháči spytovali, prečo športoví komentátori hokejistov Kazachstanu nazývajú Kazachovia a nie Kazaši. Je to tak preto, lebo podoba Kazaši nie je správna. Nominatív množného čísla od názvov osôb zakončených na spoluhlásku ch sa v slovenčine tvorí príponou i, ale spoluhláska ch sa pred ňou mení na spoluhlásku s, nie na š, napr. Čech - Česi, černoch - černosi, alebo sa tvorí príponou -ovia, napr. eunuch - eunuchovia, šach - šachovia. Podľa toho tvar nominatívu množného čísla od názvu Kazach môže mať buď podobu Kazasi, no takýto tvar sa v jazykovej praxi vyskytuje iba veľmi zriedkavo, alebo podobu Kazachovia, ktorú nájdeme aj v Pravidlách slovenského pravopisu.
erzet
17.05.12,12:32
Nie vyvstala otázka, ale vynorila sa otázka


V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami typu pred nami vyvstala otázka, vyvstáva nový problém. Dostali sme otázku, či slovesá vyvstať a vyvstávať sú spisovné, alebo sú nespisovné. Dokonavé sloveso vyvstať ani nedokonavé sloveso vyvstávať nie sú súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a nenájdeme ich ani v kodifikačných príručkách. Namiesto nich je vhodné vo význame „stať sa, stávať sa aktuálnym“ používať dokonavé sloveso vynoriť sa a nedokonavé sloveso vynárať sa, teda pred nami sa vynorila otázka, vynára sa nový problém. Pravda, v rovnakom význame môžeme použiť aj dokonavé slovesá objaviť sa, ukázať sa, vyskytnúť sa, resp. nedokonavé slovesá objavovať sa, ukazovať sa, vyskytovať sa.
erzet
17.05.12,12:34
Svätá Anna – svätoanenský


Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno utvorené od názvu Svätá Anna, ktorý bol v minulosti aj názvom liptovskej obce, ktorá sa dnes volá Liptovská Anna. Od osobného mena Anna má prídavné meno podobu anenský (vysl. aňenskí), v ktorom sa na začiatku vyslovuje mäkká spoluhláska ň a s ktorým sa môžeme stretnúť v spojeniach ako anenský bál, anenská zábava, Anenská ulica, ktorá je napríklad aj v Bratislave. Od názvu Svätá Anna má prídavné meno podobu svätoanenský (vysl. svätoaňenskí). Od miestneho názvu Liptovská Anna má prídavné meno podobu liptovskoanenský (vysl. liptovskoaňenskí) a skrátene aj anenský (vysl. aňenskí).
erzet
17.05.12,12:35
Zjednotiť sa, dohodnúť sa, nie ujednotiť sa


V jazykovej praxi sa vo význame „urobiť jednotným; dosiahnuť rovnaký názor na niečo“ nezriedka používajú slovesá ujednotiť a ujednotiť sa, napr. ujednotiť terminológiu, ujednotiť sa na texte vyhlásenia, ujednotiť sa na názore. Kodifikačné príručky, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka, slovesá ujednotiť a ujednotiť sa nezachytávajú. Nájdeme v nich však slovesá utvorené predponou z, teda zjednotiť a zjednotiť sa. Tieto slovesá je primerané použiť aj v spojeniach zjednotiť terminológiu, zjednotiť sa na texte vyhlásenia, zjednotiť sa na názore. Okrem toho môžeme siahnuť aj za synonymnými slovesami zhodnúť sa, dohodnúť sa, dohovoriť sa.
erzet
25.05.12,06:38
Kozáček – Kozáčka či Kozáčeka?

Dostali sme otázku, ako sa má skloňovať priezvisko Kozáček, či so zachovaním vkladnej samohlásky -e-, alebo s jej vynechaním. V spisovnej slovenčine priezviská zakončené na hláskovú skupinu -ček s predchádzajúcou samohláskou, pri ktorých sa pociťuje súvislosť so všeobecným menom alebo s iným vlastným menom, skloňujú sa s vynechaním vkladnej samohlásky -e-, napr. Bochníček – Bochníčka, Králiček – Králička, Strýček – Strýčka, Ďuríček – Ďuríčka. Keďže pri priezvisku Kozáček sa takisto pociťuje súvislosť so všeobecným podstatným menom kozák, resp. s jeho zdrobnenou nárečovou podobou kozáček, skloňuje sa s vynechaním samohlásky -e-, teda Kozáčka, Kozáčkovi, s Kozáčkom.
erzet
25.05.12,06:40
Upiecť do zlata, do zlatista, nie do zlatova

V receptoch uverejňovaných v tlači alebo v iných médiách sa často môžeme stretnúť s výrazom do zlatova, napr. upiecť do zlatova, opečený do zlatova, opražiť cibuľku do zlatova. Výraz do zlatova nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny a do prejavov našich gazdiniek a kuchárov sa dostáva z českých receptov. V češtine totiž majú nielen výraz do zlatova, ale aj prídavné meno zlatový, s ktorým výraz do zlatova súvisí. Slovenským ekvivalentom českého prídavného mena zlatový sú prídavné mená zlatý alebo zlatistý. Namiesto výrazu do zlatova je v slovenčine náležité používať výrazy do zlata alebo do zlatista, teda upiecť do zlata či do zlatista, opečený do zlata či do zlatista, opražiť cibuľku do zlata alebo do zlatista.
erzet
25.05.12,06:43
Priestupný rok či prestupný rok?

Každý štvrtý rok máva február namiesto 28 dní o jeden deň viac, t. j. 29 dní. Aj tohto roku sme mali vo februári 29 dní. To má dôsledok na celkový počet dní v roku, takže namiesto 365 dní bude v tomto roku až 366 dní. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa rok s 366 dňami nazýva prestupný rok alebo priestupný rok. V slovenčine máme prídavné meno prestupný s významom „súvisiaci s prestupom“, napr. prestupný lístok, prestupná stanica. Okrem toho máme aj prídavné meno priestupný s významom „prestupujúci istý počet“ a práve toto prídavné meno sa používa v spojení so slovom rok. Správne je teda priestupný rok.
erzet
25.05.12,06:44
O častici snáď

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s používaním častice snáď, napr. snáď sa nám to podarí, snáď bude krajšie, snáď to opravia včas, snáď to nemyslíš vážne, snáď si si to rozmyslel. Častica snáď nepatrí medzi jazykové prostriedky príznačné pre spisovnú slovenčinu. Pravidlá slovenského pravopisu ju vôbec nezaznačujú a v Krátkom slovníku slovenského jazyka je pri nej poznámka „vhodnejšie azda, hádam, možno, vari, nebodaj“. V slovných spojeniach, ktoré sme uviedli na začiatku, je primerané použiť niektorú z uvedených častíc, teda možno sa nám to podarí, azda bude krajšie, hádam to opravia včas, vari to nemyslíš vážne, nebodaj si si to rozmyslel.
erzet
04.06.12,10:39
V oddelení, v ústave, nie na oddelení, na ústave

V jazykovej praxi sa stretáme s vyjadreniami ako pracuje na oddelení technickej podpory, vyšetrenie na oddelení klinickej mikrobiológie, na ústave sa uplatňuje trojstupňové riadenie, pracuje na Ústave pamäti národa. V týchto a podobných vyjadreniach sa nevhodne používa predložka na, ktorou sa v spojení s podstatným menom v tvare lokálu vyjadruje predovšetkým miesto na povrchu, ale tu o nič také nejde. V citovaných vyjadreniach je vhodné použiť predložku v, ktorou sa vyjadruje miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, teda pracuje v oddelení technickej podpory, vyšetrenie v oddelení klinickej mikrobiológie, v ústave sa uplatňuje trojstupňové riadenie, pracuje v Ústave pamäti národa.
erzet
04.06.12,10:40
Spoluusporiadateľ

Dostali sme otázku, či výraz spoluusporiadateľ je správny, lebo v jazykových príručkách sa neuvádza, a či sa má písať spolu ako jedno slovo, alebo oddelene ako dve slová. Výraz spoluusporiadateľ sa skladá z dvoch častí, z pôvodnej príslovky spolu, ktorou sa vyjadruje tesná blízkosť s niekým alebo s niečím, a z podstatného mena usporiadateľ. Výraz spoluusporiadateľ je zložené podstatné meno utvorené rovnakým slovotvorným postupom ako pomenovania spoluautor, spoluhráč, spoluorganizátor, spolupracovník atď., ktoré sa píšu spolu ako jedno slovo. Hoci slovo spoluusporiadateľ jazykové príručky zatiaľ neuvádzajú, lebo ide o nové slovo, je to spisovný jazykový prostriedok.
erzet
04.06.12,10:42
Spytujúci, opytujúci, nie dotazovateľ

V jazykovej praxi sa stretáme so slovom dotazovateľ, napr. zvedavý dotazovateľ, odpoveď dotazovateľovi, dotazovatelia sú viazaní mlčanlivosťou. Podstatné meno dotazovateľ je utvorené od slovesa dotazovať sa a to zasa od podstatného mena dotaz. Tieto slová však nepatria do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Namiesto nich máme podstatné meno dopyt, napr. odpovedať na písomný dopyt, alebo podstatné meno otázka a slovesá spytovať sa, opytovať sa. Na pomenovanie osoby, ktorá sa na niečo spytuje, používame slová spytujúci alebo opytujúci a tieto slová môžeme použiť aj v spojeniach citovaných na začiatku, teda zvedavý opytujúci, odpoveď spytujúcemu sa, spytujúci sú viazaní mlčanlivosťou.
erzet
04.06.12,10:43
Váži vyše 100 kg, nie cez 100 kg

Predložkou cez sa v spisovnej slovenčine vyjadruje smerovanie z jednej strany na druhú, smerovanie istou plochou, umiestnenie krížom, smerovanie nad niečím, napr. prejsť cez bránu, strom leží krížom cez cestu, preskočiť cez plot, ale aj časový úsek, napr. cez deň, cez noc, cez leto. Nie je však správne predložku cez používať na vyjadrenie vyššej hodnoty, ako udáva kvantitatívny údaj, ako je to v spojeniach váži cez sto kilogramov, zarobí cez tisíc eur, má už cez päťdesiatku. Na vyjadrenie tohto význame máme v spisovnej slovenčine predložku vyše, teda váži vyše sto kilogramov, zarobí vyše tisíc eur, má už vyše päťdesiatky.
erzet
04.06.12,10:45
Aljaška – Aljašťan, nie Aljaščan

Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno od názvu Aljaška, ktorým sa pomenúva jeden z členských štátov Spojených štátov amerických, lebo v jazykovej praxi sa používajú dve podoby obyvateľského mena, podoba Aljašťan so spoluhláskou ť pred príponou -an aj podoba Aljaščan so spoluhláskou č pred príponou. V spisovnej slovenčine sa pri nijakom obyvateľskom mene utvorenom príponou -an základ nekončí na spoluhláskovú skupinu šč, preto podoba Aljaščan nie je správna. Správna je iba podoba Aljašťan so spoluhláskou ť pred príponou, v množnom čísle Aljašťania. Možno ešte dodať, že obyvateľské meno ženského rodu má podobu Aljašťanka.
erzet
04.06.12,10:51
A čo: viac ako?
ivuliatko
04.06.12,11:08
Môže byť...
erzet
07.06.12,06:03
Praženica, nie miešané vajcia

V rozličných receptoch a na jedálnych lístkoch sa môžeme stretnúť s názvom jedla miešané vajcia alebo miešané vajíčka. Ide o jedlo pripravené z vajec, ktoré sa pražia na rozpálenom tuku. Názvy miešané vajcia a miešané vajíčka sú iba mechanickým prekladom českých názvov míchaná vejce, resp. míchaná vajíčka, no do slovenčiny tieto názvy nepotrebujeme preberať. Jedlo z pražených vajec sa totiž v slovenčine oddávna volá praženica, o čom sa môžeme presvedčiť nielen v súčasných slovníkoch, ale aj v Historickom slovníku slovenského jazyka. Na to by nemali zabúdať ani autori receptov a jedálnych lístkov.
erzet
07.06.12,06:05
Zavírusovaný či zavírený počítač?

V jazykovej praxi sa na pomenovanie počítača napadnutého počítačovým vírusom používajú slovné spojenia zavírusovaný počítač a zavírený počítač. Prídavné meno zavírený je utvorené od slovesa zavíriť, ktoré nesúvisí so slovom vírus, ale má význam „začať víriť alebo krátky čas víriť, t. j. vykonávať vírivý pohyb“. Keďže sa podstatné meno vírus skloňuje so zachovaním koncového -us, napríklad bez vírusu, rozličné vírusy, aj v odvodených slovách sa slabika -us- zachováva. Tak je to v prídavnom mene vírusový, ale aj v slovese zavírusovať a v trpnom príčastí, resp. v prídavnom mene zavírusovaný. Preto počítač, ktorý je napadnutý počítačovým vírusom, správne nazývame zavírusovaný počítač.
erzet
07.06.12,06:06
Akosť a kvalita

Istý poslucháč sa nás spytoval, či je slovo akosť spisovné, či by sa namiesto neho nemalo dôsledne používať iba slovo kvalita. Obidve slová akosť a kvalita sú spisovné, o čom sa môžeme presvedčiť v Pravidlách slovenského pravopisu či v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Sú to synonymné slová, t. j. slová majúce rovnaký význam, a to „súhrn vlastností, ktoré má mať výrobok, ak má uspokojovať konkrétne potreby spoločnosti“. Rozdiel medzi slovami akosť a kvalita je v tom, že majú rozličný pôvod. Kým slovo akosť utvorené zo zámena aký má domáci pôvod, slovo kvalita má pôvod v latinčine.
erzet
14.06.12,07:28
Kyselina mravčia, nie mravenčia

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom mravenčí v slovných spojeniach ako mravenčia kolónia, kyselina mravenčia, mravenčia práca. Prídavné meno mravenčí je utvorené od slova mravenec. V spisovnej slovenčine sa drobný hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách nevolá mravenec, ale mravec, čo je zároveň aj zoologický termín. Od slova mravec má prídavné meno náležitú podobu mravčí, o čom sa možno presvedčiť v jazykových príručkách. Správne sú teda slovné spojenia mravčia kolónia, kyselina mravčia ako chemický termín a slovné spojenie s preneseným významom mravčia práca, ktorým sa označuje vytrvalá práca.
erzet
14.06.12,07:30
Byt s rozlohou 60 m2, nie o rozlohe 60 m2

V rozličných textoch nezriedka čítame vyjadrenia typu byt o rozlohe šesťdesiat metrov štvorcových, stavebný pozemok o rozlohe dvadsaťpäť árov, pole o výmere päť hektárov. V citovaných spojeniach sa na vyjadrenie veľkosti používa predložka o s podstatným menom v tvare lokálu. Vyjadrenia s predložkou o na vyjadrenie veľkosti Krátky slovník slovenského jazyka nepokladá za vhodné, vhodnejšie sú vyjadrenia s predložkou s a s podstatným menom v tvare inštrumentálu. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto vhodnú podobu: byt s rozlohou šesťdesiat metrov štvorcových, stavebný pozemok s rozlohou dvadsaťpäť árov, pole s výmerou päť hektárov.
erzet
14.06.12,07:32
Lízing, lízingový

Slovenčina nezriedka preberá slová z iných jazykov na pomenovanie vecí a javov, na ktoré sme nemali domáce pomenovanie. Pri preberaní slova sa zvyčajne postupuje tak, že sa preberané slovo prispôsobí výslovnostným, pravopisným a gramatickým pravidlám platným v slovenčine. Tak je to aj so slovom lízing majúcim pôvod v angličtine, ktorým sa pomenúva zmluvný prenájom napríklad nejakej veci na istý čas za poplatok s možnosťou jej odkúpenia po uplynutí dohodnutého času. No kým slovo lízing sa v angličtine píše s písmenami ea a s písmenom s, v slovenčine ho v súčasnosti už píšeme v zhode s výslovnosťou s mäkkým dlhým í a s písmenom z. Rovnako sa píše aj prídavné meno lízingový.
erzet
14.06.12,07:33
Exspirácia, nie expirácia

Medzi časté otázky, ktoré dostávame od poslucháčov, patrí aj otázka týkajúca sa slova exspirácia, ktorým sa napríklad na obaloch liekov spolu s dátumom vyznačuje čas účinnosti lieku. Poslucháči chcú vedieť, či sa v tomto slove má za predponou ex- písať aj písmeno s, lebo v jazykovej praxi sa vyskytuje podoba so spoluhláskou s aj podoba bez tejto spoluhlásky. Slovo exspirácia má pôvod v latinčine a môžeme v ňom okrem predpony ex- vyčleniť slovný základ spirácia s pôvodným významom „dýchanie“. V spisovnej slovenčine sa za správnu pokladá iba podoba so zachovaním spoluhlásky s zo základu slova spirácia. Túto podobu slova exspirácia zachytávajú aj naše jazykové príručky.
Zdenka 0705
14.06.12,11:50
hi hi ... a ja som minule v pracovnej náplni sestry opravovala svoju MUDr.,... takže to musím opraviť, pani doktorka je predsa len študovaná :)
erzet
21.06.12,11:54
Pierko, štetec, nie mašlovačka

Pracovníčka spoločnosti zaoberajúcej sa predajom kuchynských potrieb sa spytovala, či sa pomôcka, ktorou sa napríklad spracované cesto pred pečením potiera vajíčkom alebo plech na pečenie potiera tukom, volá mašlovačka alebo štetec. Slovo mašlovačka je v slovenčine motivačne nepriezračné. Je to české slovo utvorené od slovesa mašlovat a to podľa etymologických slovníkov zrejme od staršieho českého slovesa másliti s významom „potierať maslom alebo iným tukom“. V slovenčine sa pomôcka na potieranie cesta či plechu zhotovená zo zväzku husacích pier oddávna volá pierko. Ak je takáto pomôcka zhotovená z prírodných alebo umelých štetín, volá sa štetec.
erzet
21.06.12,11:57
Grizly – grizlyho – grizlymu – grizlyovia

Istý poslucháč sa spytoval, či sa názov grizly, ktorým sa pomenúva veľký sivý americký medveď, skloňuje, keďže názov je v slovenčine nezvyčajne zakončený na tvrdé y, alebo či tento názov zostáva nesklonný. Názvy zvierat podobne ako pomenovania osôb zakončené na mäkké i alebo na tvrdé y sa skloňujú podľa osobitného vzoru kuli a podľa tohto vzoru sa skloňuje aj názov grizly. Názov grizly má v jednotlivých pádoch tieto tvary: bez grizlyho, grizlymu, vidieť grizlyho, o grizlym, s grizlym. V množnom čísle sú tieto tvary: dvaja grizlyovia, bez grizlyov, grizlyom, vidieť grizlyov, o grizlyoch, s grizlyami.
erzet
21.06.12,11:58
Svrček aj cvrček

Dostali sme otázku, ako sa v spisovnej slovenčine správne nazýva hmyz vydávajúci trením krídel zvuky podobné slabike svŕ, cvŕ, či je to svrček, alebo cvrček. V jazykových príručkách sa môžeme presvedčiť, že v spisovnej slovenčine sú správne obidva názvy, svrček aj crček. Rozdiel medzi uvedenými názvami je v tom, že ako zoologický termín sa z nich ustálil názov svrček, napríklad svrček domový, svrček poľný. Slová svrček a cvrček sa používajú aj v prenesenom význame ako expresívne pomenovania na označenie malého dieťaťa alebo malého človeka.
erzet
21.06.12,12:00
Korporatívny, korporačný a korporátny

V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s prídavnými menami korporatívny, korporačný a korporátny. Dostali sme otázku či sú správne všetky tri prídavné mená, alebo iba niektoré z nich. Uvedené prídavné mená sú v slovenčine správne, pričom súvisia s podstatným menom korporácia, ktoré má pôvod v latinčine a význam „združenie, spolok s právnou subjektivitou“. Kým však prídavné meno korporatívny má predovšetkým význam „spoločný, hromadný“, teda vyjadruje istú vlastnosť, prídavné mená korporačný a korporátny sú vzťahové a majú význam „súvisiaci s korporáciou, vzťahujúci sa na korporáciu, týkajúci sa korporácie“.
erzet
28.06.12,08:27
Autodielec, nie auto dielec

Od nášho poslucháča sme dostali otázku, ako sa má písať výraz autodielec, či ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Výraz autodielec sa skladá z dvoch častí, zo slova auto, ktoré vzniklo skrátením slova automobil, v ktorom prvá časť má pôvod v gréčtine a pôvodný význam „sám“ a druhá časť má pôvod v latinčine, v latinskom prídavnom mene mobilis s významom „pohyblivý“. Tak ako zložené slová automobil, autoatlas, autobatéria, autobazár, autodielňa, autoopravovňa aj zložené podstatné meno autodielec píšeme spolu ako jedno slovo.
erzet
28.06.12,08:29
Gumová obuv či gumená obuv?

Na vyjadrenie významu „vyrobený z gumy, zhotovený z gumy“ máme v slovenčine prídavné meno utvorené príponou -ový, t. j. gumový, ale aj prídavné meno utvorené príponou -ený, t. j. gumený. Obidve prídavné mená sú správne utvorené a spisovné. Zvyčajne sa spájajú s tými istými podstatnými menami, preto môžeme povedať gumové rukavice aj gumené rukavice, gumové čižmy aj gumené čižmy, gumová obuv aj gumená obuv, gumový čln aj gumený čln. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s prídavným menom gumenný napísaným s dvomi n. Správna je však iba podoba prídavného mena gumený s jedným n.
erzet
28.06.12,08:30
Účel – o účele, tie účely

Zdá sa, že niektorým používateľom slovenčiny robí problémy skloňovanie podstatného mena účel a správne písanie tohto slova v nominatíve a akuzatíve množného čísla. Stretáme sa totiž s používaním slova účel v lokáli jednotného čísla s pádovou príponou -i, napr. o účeli jazdy, o účeli stretnutia, a s písaním podstatného mena účel v nominatíve a akuzatíve množného čísla s mäkkým -i, napr. účeli použitia, na rekreačné účeli. Podstatné meno účel sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dub a v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -e, teda o účele jazdy, o účele stretnutia, a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, účely použitia, na rekreačné účely.
erzet
28.06.12,08:32
Spolu na úhradu, nie celkom k úhrade

Naša poslucháčka nám položila otázku, či sa má na faktúre napísať celkom k úhrade alebo celkom na úhradu, t. j. či sa má v slovnom spojení použiť predložka k s datívom podstatného mena úhrada, alebo predložka na s akuzatívom podstatného mena. Náležitá je väzba s predložkou na, teda na úhradu. V citovanom spojení sa však nevhodne použila príslovka celkom, lebo v slovenčine má táto príslovka význam „v krajnej vyčerpávajúcej miere“, ale v danom prípade o to nejde. V uvedenom spojení sa mala použiť príslovka spolu, ktorá má význam „ako výsledok spočítavania“, alebo synonymné príslovky celkove, celkovo, dovedna. Správne sú vyjadrenia spolu na úhradu, celkove na úhradu, dovedna na úhradu.
erzet
28.06.12,08:33
Toto tu už tiež bolo, ale opakovanie je mátka múdrosti.
erzet
06.07.12,06:54
Na to a nato

Dostali sme otázku, či výraz na to v slovnom spojení nezabudni na to má sa písať osobitne ako dve slová, alebo spolu ako jedno slovo. Výraz na to písaný osobitne ako dve slová sa skladá z predložky na a z ukazovacieho zámena to, ktoré je v tomto spojení tvarom akuzatívu, napr. Nezabudni na to, čo máš kúpiť. – Na to teraz nie je vhodná príležitosť. – Sú zvyknutí na to, že všetko dostanú zadarmo. – Pokuty za rýchlosť sú na to, aby sa zabránilo tragickým dopravným nehodám. Výraz nato písaný spolu ako jedno slovo je príslovka, ktorou sa vyjadruje časová postupnosť a ktorá je synonymná s príslovkou potom, napr. Krátko nato sa rozišli. – Hneď nato začalo pršať.
erzet
06.07.12,06:56
Folklorista, nie folklórista

Naša poslucháčka sa nás spýtala, či človek, ktorý sa zaoberá folklórom, volá sa správne folklorista s krátkou samohláskou o v druhej slabike slova, alebo folklórista s dlhou samohláskou ó. V slovenčine v názvoch osôb utvorených od viacslabičných odvodzovacích základov príponou -ista sa pred touto príponou dlhá samohláska na konci odvodzovacieho základu spravidla skracuje, napr. klavír – klavirista, vokál – vokalista, finále – finalista. Rovnako je to aj v názve folklorista utvorenom od slova folklór. Krátke o je aj v prechýlenom podstatnom mene folkloristka a v pomenovaní odboru folkloristika.
erzet
06.07.12,06:58
Lístkové cesto, nie listové cesto

Gazdinky dobre poznajú cesto, ktoré sa pripravuje viacnásobným prevaľkaním a skladaním. Toto cesto sa oddávna volá lístkové cesto. Takto sa názov tohto cesta uvádza aj v mnohých kuchárskych knihách a pod týmto názvom cesto môžeme kúpiť aj ako polotovar. Novšie sa v niektorých obchodoch stretáme s polotovarom nazvaným listové cesto a toto slovné spojenie sa vyskytuje aj v niektorých publikovaných receptoch. Dostali sme otázku, ako sa v slovenčine správne nazýva uvedené cesto. Na otázku môžeme odpovedať tak, že nie je nijaký dôvod, aby sme v slovenčine opúšťali tradičný kuchársky termín lístkové cesto, ktorý zachytávajú aj naše výkladové slovníky.
erzet
06.07.12,06:59
Obedové menu či obedné menu?

Od podstatného mena obed, ktoré má základný význam „hlavné jedlo dňa podávané na poludnie“ a ďalší význam „úsek dňa okolo poludnia“, sú utvorené prídavné mená obedový a obedný. Dostali sme otázku, čo je správne, obedové menu alebo obedné menu. Prídavné meno obedový sa spravidla používa v súvislosti s obedom ako hlavným jedlom, napr. obedový lístok, obedová súprava, obedová prestávka, t. j. prestávka na obed, kým prídavné meno obedný sa používa predovšetkým v súvislosti s časom okolo poludnia, napr. obedný čas, obedný tréning, obedná prechádzka. Ak z tohto hľadiska posudzujeme spojenia obedové menu a obedné menu, ako vhodnejšie sa ukazuje slovné spojenie obedové menu.
Indeed
06.07.12,07:07
..mňa toto nenormalne vytáča ak niekto niekde napíše,že "gumenný", či "drevenný", pravidlo piš ako počuješ je už prekonanéi
erzet
12.07.12,10:28
Anglikanizmus nie je anglicizmus

V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme s používaním slova anglikanizmus, v množnom čísle anglikanizmy, na označenie jazykového prostriedku, ktorý má pôvod v angličtine, napr. Slovo manažment je anglikanizmus. – Po roku 1989 sa v jazyku začali objavovať mnohé anglikanizmy. – Anglikanizmy nie sú vo vyjadrovaní manažérov ničím výnimočným. Slovo anglikanizmus má však úplne iný význam, pomenúva sa ním anglikánska cirkev, ktorá vznikla v Anglicku. Pôvodom anglický jazykový prostriedok sa volá anglicizmus, v množnom čísle anglicizmy. Správne teda má byť: Slovo manažment je anglicizmus. – Po roku 1989 sa v jazyku začali objavovať mnohé anglicizmy. – Anglicizmy nie sú vo vyjadrovaní manažérov ničím výnimočným.
erzet
12.07.12,10:29
Montérky – z montérok, nie z montériek

Na pomenovanie špeciálneho oblečenia používaného pri manuálnej práci používame slovo montérky. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s genitívom tohto podstatného mena v podobe montérok, ale aj v podobe montériek, napr. V ponuke máme rôzne druhy montériek. – Lacný bavlnený materiál na výrobu montériek. Keďže v slove montérky sa základ slova končí na dlhú samohlásku é, genitív sa tvorí pomocou vkladnej samohlásky o, montérok, podobne, ako je to aj v iných slovách s dlhou samohláskou v základe, napr. búrky – búrok, fašírky – fašírok, trenírky – trenírok. Správne teda je: V ponuke máme rôzne druhy montérok. – Lacný bavlnený materiál na výrobu montérok.
erzet
12.07.12,10:31
Stĺp – do stĺpa, nie do stĺpu

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s tvarom genitívu jednotného čísla podstatného mena stĺp utvoreného pádovou príponou -u, stĺpu, napr. Vrtuľník narazil do stĺpu elektrického vedenia. – Pád zo stĺpu neprežil 21-ročný mladík. – Hniezdo musia zo stĺpu zhodiť. Podstatné meno stĺp sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dub a genitív jednotného čísla sa tvorí pádovou príponou -a, ako je to pri vzore dub, z duba, t. j. do stĺpa, zo stĺpa. Aj vo vetách, ktoré sme vybrali z internetových stránok, mal sa použiť tvar stĺpa, teda Vrtuľník narazil do stĺpa elektrického vedenia. – Pád zo stĺpa neprežil 21-ročný mladík. – Hniezdo musia zo stĺpa zhodiť.
erzet
12.07.12,10:32
Ivuška má prázdniny
SamuelSK
18.07.12,13:44
Inac, ktore je spravne?
A) Ospravedlnujem sa za pripadne neprijemnosti
B) Ospravedlnte ma za pripadne neprijemnosti

lebo raz som tu cital, ze ak pride ziak za ucitelkou a povie Ospravedlnujem sa za meskanie, tak je to smiesne, lebo on sam seba spravedlnite nemoze, vsak? cize ma povedat Ospravedlnte ma za meskanie, pravda ?

Cize znamena to, ze potom kazda mozna kombinacia slov "Ospravedlnujem sa" je nekorektna ?
napr v tom horeuvedenom pripade, alebo v pripadoch: (nahodne som nasiel na google)
"Ospravedlňujem sa, že sme nezískali titul,
Lukáč: Ospravedlňujem sa, kontakty s mafiou som nikdy nemal
Ospravedlňujem sa fajčiarom. Blog - Peter
A. Hlina: Ospravedlňujem sa všetkým Maďarom za činy a slová
Ospravedlňujem sa za vzniknutú škodu, Buksanto


cize toto vsetko je nespravne?

lebo tolko ludi, ze by to hovorilo nespravne, to sa mi nejak nezda, preto sa pytam :D
ivuliatko
18.07.12,16:43
Ktorá Ivuška?
ivuliatko
18.07.12,17:25
Inac, ktore je spravne?
A) Ospravedlnujem sa za pripadne neprijemnosti
B) Ospravedlnte ma za pripadne neprijemnosti

lebo raz som tu cital, ze ak pride ziak za ucitelkou a povie Ospravedlnujem sa za meskanie, tak je to smiesne, lebo on sam seba spravedlnite nemoze, vsak? cize ma povedat Ospravedlnte ma za meskanie, pravda ?

Cize znamena to, ze potom kazda mozna kombinacia slov "Ospravedlnujem sa" je nekorektna ?
napr v tom horeuvedenom pripade, alebo v pripadoch: (nahodne som nasiel na google)
"Ospravedlňujem sa, že sme nezískali titul,
Lukáč: Ospravedlňujem sa, kontakty s mafiou som nikdy nemal
Ospravedlňujem sa fajčiarom. Blog - Peter
A. Hlina: Ospravedlňujem sa všetkým Maďarom za činy a slová
Ospravedlňujem sa za vzniknutú škodu, Buksanto


cize toto vsetko je nespravne?

lebo tolko ludi, ze by to hovorilo nespravne, to sa mi nejak nezda, preto sa pytam :D

Žiak žiada učiteľku, aby ospravedlnila jeho neskorý príchod, pretože ona rozhoduje, či bude neprítomnosť na vyučku ospravedlnená alebo nie. Preto je v tomto prípade zaužívané spojenie "ospravedlňte ma", aj rodičia žiadajú písomne "ospravedlňte môjho syna XY, ktorý sa nezúčastnil na vyučovaní... z takých a takých dôvodov"... alebo "pani učiteľka, ospravedlňte ma, zabudol som si zošit". Táto formulácia je typická pre školské prostredie.
Okrem toho sa výraz "ospravedlňte ma" používa ako zdvorilostná formula, keď opúšťame nejakú spoločnosť.

Tie ostatné ospravedlnenia, ktoré uvádzaš, sú podľa mňa v poriadku. Môžeme sa ospravedlniť (teda vlastne žiadať o prepáčenie) za niečo, čo sme urobili, aj za niečo, čo sme neurobili, hoci sme mali.
erzet
19.07.12,05:14
ivuliatko
ivuliatko
19.07.12,05:54
trošku ťa opravím - mám DOVOLENKU :-) ha ! ale som ťa prekvapkala, to si nečakal :D
erzet
20.07.12,06:57
Tímea – od Tímey, ale o Tímei

Nedávno sme dostali otázku, ako sa skloňuje ženské meno Tímea, ktoré sa z maďarčiny dostalo aj k nám, ale ktoré má pôvod v gréckom mene Euthymia. Meno Tímea sa skloňuje podľa vzoru idea rovnako ako iné ženské mená cudzieho pôvodu zakončené na samohláskovú skupinu -ea, ako sú aj mená Andrea a Lea. V genitíve jednotného čísla má tvar Tímey s ypsilonom na konci, napr. vrátil sa od Tímey, bez Tímey nechce odísť, v lokáli má tvar Tímei s mäkkým i na konci, napr. rozprávali sa o Tímei. V nominatíve množného čísla je tvar zhodný s genitívom jednotného čísla, t. j. Tímey s ypsilonom na konci, napr. v triede máme dve Tímey.
erzet
20.07.12,07:00
Nie detský kočiar, ale kočík či detský kočík

Nedávno sme sa z médií dozvedeli o jednom šikovnom domácom majstrovi, ktorý siz detského kočiara urobil kosačku. Táto informácia nás prekvapila, lebo slovom kočiar sa v slovenčine pomenúva ľahké štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb, ktoré ťahajú kone a ktoré zvyčajne nazývame koč, no v tomto prípade o nič také nešlo. V informácii sa teda nevhodne použilo slovné spojenie detský kočiar. Namiesto neho sa na pomenovanie vozíka na prevážanie malých detí malo použiť slovné spojenie detský kočík alebo iba jednoducho slovo kočík.
erzet
20.07.12,07:01
Nie kochlík, ale kvetináč alebo črepník

Niektorí predajcovia potrieb na pestovanie kvetov ponúkajú vo svojom sortimente kochlíky. Slovo kochlík však nie je súčasťou slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, nenájdeme ho ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ba ani v najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka. Ide o nárečové slovo známe najmä v niektorých západoslovenských nárečiach. Na pomenovanie nádoby z pálenej hliny alebo novšie aj z plastu a určenej na pestovanie kvetov máme v spisovnej slovenčine slovo kvetináč alebo slovo črepník.
erzet
20.07.12,07:03
U nás je koflík.
erzet
20.07.12,07:04
Lomka, nie lomítko

V uplynulých dňoch sa z jedného elektronického média opakovane šírila reklama, v ktorej sa vyskytovalo slovo lomítko. Slovo lomítko podobne ako mnohé iné slová zakončené na -tko však nepatrí k spisovným jazykovým prostriedkom, preto sa v nijakom prípade nemalo použiť v reklamnom texte. Šikmá čiara, ktorú používame v písanom texte medzi variantnými alebo protikladnými výrazmi, na vyjadrenie podielového vzťahu a pod., volá sa lomka. Slovo lomka sa uvádza nielen v Pravidlách slovenského pravopisu, v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ale aj v slovenskej technickej norme o písomnostiach.
Rozalka
20.07.12,19:34
To, že slová končiace na -tko sú nespisovné, sme sa učili na ZDŠ, ale slovo "lomka" som počula prvýkrát cca pred 4-5 rokmi ;) inak pripomína mi slovo "lámka".
ivuliatko
20.07.12,19:44
Mimochodom, milí jazykovedci si s*rú do vlastnej huby (keď už to mám povedať na rovinu)... To, že máme spisovné slovo PRAVÍTKO, ktoré sme prevzali z češtiny do slovenského jazyka, ich netrápi. Ale z LOMÍTKA už majú šoky. A tak je to aj pri mnohých iných slovách. Lezú mi s tým na nervy.
ivuliatko
20.07.12,19:59
aj u nás sú koflíky
Llívia
20.07.12,20:15
Mimochodom, milí jazykovedci si s*rú do vlastnej huby (keď už to mám povedať na rovinu)... To, že máme spisovné slovo PRAVÍTKO, ktoré sme prevzali z češtiny do slovenského jazyka, ich netrápi. Ale z LOMÍTKA už majú šoky. A tak je to aj pri mnohých iných slovách. Lezú mi s tým na nervy.
Nes*rú, nie všetky slová zakončené na TKO sú nespisovné


Lomka, nie lomítko

...Slovo lomítko podobne ako mnohé iné slová zakončené na -tko však nepatrí k spisovným jazykovým prostriedkom,...
ivuliatko
20.07.12,20:28
Nes*rú, nie všetky slová zakončené na TKO sú nespisovné

Súhlasím. Mám však prečítanú celú jazykovú poradňu a v mnohých prípadoch zdôvodňujú spisovnosť či nespisovnosť určitého výrazu velice pokrivkávajúcimi argumentmi. Často si hovorím, že spíšem zoznam takých nezmyslov, zatiaľ to zostáva v rovine plánovania ;)
kukučka
26.07.12,00:08
dobrý článok
10 gramatických chýb, ktorým by ste sa mali vedieť vždy vyhnúť (http://www.milujemeslovencinu.sk/jazykove-okienko/10-gramatickych-chyb-ktorym-by-ste-sa-mali-vediet-vzdy-vyhnut)
promont maja
26.07.12,05:40
... ja mám taký osobný problém ... stretávam sa vo faktúrach s nasledovným: Fakturujeme Vám za dodávku a montáž plávajúcej podlahy ... tá montáž mi tam vôôôbec napasuje ... "reže" mi uši ... aký terminus technicus by bol najsprávnejší: pokládka je asi čechizmus = takže položenie ...? ... ale tento zas nevystihuje úplne všetko, čo súvisí s takouto činnosťou ... alebo by to mohlo stačiť? ... prosím poraďte .. vopred vďaka.
ivuliatko
26.07.12,05:50
... ja mám taký osobný problém ... stretávam sa vo faktúrach s nasledovným: Fakturujeme Vám za dodávku a montáž plávajúcej podlahy ... tá montáž mi tam vôôôbec napasuje ... "reže" mi uši ... aký terminus technicus by bol najsprávnejší: pokládka je asi čechizmus = takže položenie ...? ... ale tento zas nevystihuje úplne všetko, čo súvisí s takouto činnosťou ... alebo by to mohlo stačiť? ... prosím poraďte .. vopred vďaka.
Krátky slovník slovenského jazyka 4
4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003.
pokládka, správ. kladenie (parkiet, asfaltového krytu ap.)

Podľa slovníka má byť správne "kladenie"... ale neviem, či Ti to v tej faktúre nebude rezať uši ešte viac :D
promont maja
26.07.12,06:59
Krátky slovník slovenského jazyka 4
4., doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003.
pokládka, správ. kladenie (parkiet, asfaltového krytu ap.)

Podľa slovníka má byť správne "kladenie"... ale neviem, či Ti to v tej faktúre nebude rezať uši ešte viac :D

... "kladenie" mi pripadá ako v čase, ktorý práve prebieha ... ale tu ide o čas, ktorý už prebehol = práce boli ukončené a výsledok z tejto práce odovzdaný ... ale nereže to uši tak ako montáž ... ani pracovník, ktorý túto činnosť vykonáva, nie je montér ... je podlahár .. teda podľa klasifikácie zamestnaní, resp. z hľadiska kvalifikácie = učnovský list: 3680 2 podlahár = oporu som práve našla aj na strane 27 v http://www.minv.sk/?zivnostenske-podnikanie: Obsahové náplne remeselných živností ... aj tu sa spomína kladenie ... ako by mal vyzerať teda ten minulý čas ... dodávka a kladenie podláh ... aj keď ?

.. či ukladanie? ... aj takýto termín máme na strane 27 ... ide o: Ukladanie podláh z rôznych druhov materiálov ... ale stále nemám jasno, ako má vyzerať text vo faktúre ...
Llívia
26.07.12,07:02
dobrý článok
10 gramatických chýb, ktorým by ste sa mali vedieť vždy vyhnúť (http://10%20gramatick%C3%BDch%20ch%C3%BDb,%20ktor%C3%BDm% 20by%20ste%20sa%20mali%20vedie%C5%A5%20v%C5%BEdy%2 0vyhn%C3%BA%C5%A5)
Tvoj odkaz nefunguje.
http://www.milujemeslovencinu.sk/jazykove-okienko/10-gramatickych-chyb-ktorym-by-ste-sa-mali-vediet-vzdy-vyhnut
ivuliatko
26.07.12,07:13
... "kladenie" mi pripadá ako v čase, ktorý práve prebieha ... ale tu ide o čas, ktorý už prebehol = práce boli ukončené a výsledok z tejto práce odovzdaný ...
...to by nemalo prekážať, veď aj v iných oblastiach sa používajú nedokonavé slovesá, hoci dej bol ukončený - napr. v kaderníctve "strihanie, farbenie..."
KLADENIE - ukončený dej má podobu "uloženie" alebo "položenie"
promont maja
26.07.12,07:21
...to by nemalo prekážať, veď aj v iných oblastiach sa používajú nedokonavé slovesá, hoci dej bol ukončený - napr. v kaderníctve "strihanie, farbenie..."
KLADENIE - ukončený dej má podobu "uloženie" alebo "položenie"

... tak toto mi vyhovuje ... vrelá vďaka ... ani nevieš ako dlhoooo ma to kvárilo ...
ivuliatko
26.07.12,07:36
ivuliatko
26.07.12,09:05
...to by nemalo prekážať, veď aj v iných oblastiach sa používajú nedokonavé slovesá, hoci dej bol ukončený - napr. v kaderníctve "strihanie, farbenie..."
KLADENIE - ukončený dej má podobu "uloženie" alebo "položenie"
...až mi zle prišlo... teraz som si všimla, aké zverstvo som spáchala: "strihanie, farbenie" som nazvala slovesami :eek::eek::eek: veď sú to podstatné mená :--- (teda keby som mala byť úplne presná, slovesné podstatné meno je neurčitý tvar slovesa, ale v texte funguje ako podstatné meno, aj sa skloňuje podľa vzoru vysvedčenie) no... nejako som sa rozšoupla :--- musela som to sem napísať, som poriadne zdeformovaná a nedalo mi to pokoj :D
promont maja
26.07.12,09:08
... no tak nejako som to aj pochopila ... ten nedokonavý tvar tam je ... aj podľa mňa ... aj keď sa skôr snúbi so slovesom ... a obsahovo mi to bolo vysvetlené dobre ... takže toto neva ... ešte raz ďakujem .. maja
erzet
26.07.12,09:17
Bezchybný, výborný, nie bezvadný

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s prídavným menom bezvadný v spojeniach ako bezvadný tovar, bezvadný program, bezvadná hra, bezvadná kniha, bezvadné auto a s príslovkou bezvadne, napr. mať sa bezvadne, bezvadne zhotovené dielo. Od nášho poslucháča sme dostali otázku, či sú tieto slová spisovné. Poslucháč správne postrehol, že s týmito slovami nie je niečo v poriadku. Obidve slová majú pôvod v češtine. Namiesto nich máme v slovenčine prídavné mená bezchybný, výborný, dokonalý a príslovky bezchybne, výborne, dokonale. Správne je: bezchybný tovar, výborný program, bezchybná hra, výborná kniha, výborné auto, mať sa výborne, dokonale zhotovené dielo.
erzet
26.07.12,09:20
Nie všecia ani všetcia, ale všetci

Istá poslucháčka si všimla, že sa čoraz častejšie používajú slová všecia, resp. všetcia, napr. Nech sa zapoja všecia rodinní príslušníci. – Všecia vyzerajú šťastne. – Všetcia ešte spia. – Vedia to už všetcia. Spytuje sa, či je to správne. Slová všecia a všetcia nie sú spisovné. Vymedzovacie zámeno všetok má v nominatíve množného čísla pri životných podstatných menách mužského rodu, alebo ak sa ním vyjadruje súhrn všetkých osôb, medzi ktorými sú aj muži, tvar všetci, preto aj citované vety majú takúto náležitú podobu: Nech sa zapoja všetci rodinní príslušníci. – Všetci vyzerajú šťastne. – Všetci ešte spia. – Vedia to už všetci.
erzet
26.07.12,09:21
Ťarchavá, gravidná aj tehotná

Dostali sme otázku, či prídavné meno, resp. spodstatnené prídavné meno tehotná je spisovné. Na pomenovanie ženy, ktorá je v druhom stave, máme slovo domáceho pôvodu ťarchavá utvorené od podstatného mena ťarcha, slovo latinského pôvodu gravidná súvisiace z latinským slovom gravidus s významom „obťažkaný“, ale aj z češtiny prevzaté slovo tehotná súvisiace s českými slovami těžkost, resp. tíha. Všetky tri uvedené slová sa hodnotia ako spisovné, o čom sa môžeme presvedčiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Spisovné sú aj odvodené slová ťarchavosť, gravidita, tehotnosť a tehotenstvo.
erzet
26.07.12,09:23
Pravda, pravdaže, nie ovšem

Niekedy sa v reči stretáme so slovom ovšem, ktorým sa potvrdzuje platnosť výpovede, ktorým sa nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti alebo vyjadruje sa ním zdôraznený súhlas, napr. Ovšem, ten prístup nebol vôbec jednoduchý. – Ak sa, ovšem, objaví chyba. – Ovšem, stávková kancelária chce naše peniaze. – Prídeš? Ovšem. Slovo ovšem však nie je súčasťou slovnej zásoby slovenčiny. Je to české slovo, ktoré má v slovenčine viacero ekvivalentov, napríklad slová pravda, pravdaže, prirodzene, pochopiteľne, samozrejme. Správne teda je: Pravda, ten prístup nebol vôbec jednoduchý. – Ak sa, prirodzene, objaví chyba. – Pochopiteľne, stávková kancelária chce naše peniaze. – Prídeš? Pravdaže.
erzet
26.07.12,09:26
Tak to "všetcia" mi píli uši. Drevo sa píli a aj piluje?
ivuliatko
26.07.12,09:37
áno :-)
avalik
26.07.12,09:52
Bezchybný, výborný, nie bezvadný

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s prídavným menom bezvadný v spojeniach ako bezvadný tovar, bezvadný program, bezvadná hra, bezvadná kniha, bezvadné auto a s príslovkou bezvadne, napr. mať sa bezvadne, bezvadne zhotovené dielo. Od nášho poslucháča sme dostali otázku, či sú tieto slová spisovné. Poslucháč správne postrehol, že s týmito slovami nie je niečo v poriadku. Obidve slová majú pôvod v češtine. Namiesto nich máme v slovenčine prídavné mená bezchybný, výborný, dokonalý a príslovky bezchybne, výborne, dokonale. Správne je: bezchybný tovar, výborný program, bezchybná hra, výborná kniha, výborné auto, mať sa výborne, dokonale zhotovené dielo.

no tak to by jazykovedci mali presadiť opravu zákonov - v zákonoch máme uvádzané "vady"

napr. Občiansky zákonník - "Zodpovednosť za vady" .... "Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja." ...

Zákon o ochrane spotrebiteľa - "l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby," ...

a mnoho ďalších :)
promont maja
26.07.12,10:03
no tak to by jazykovedci mali presadiť opravu zákonov - v zákonoch máme uvádzané "vady"

napr. Občiansky zákonník - "Zodpovednosť za vady" .... "Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja." ...

Zákon o ochrane spotrebiteľa - "l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby," ...

a mnoho ďalších :)

... keďže oba zákonníky boli schvaľované ešte Federálnym zhromaždením, a to v českom jazyku ... našinec to takto prevzal ( = preložil ..?) ... a to chybne ... teda podľa mňa ...

... mne tie "vady" riadne vadia ... v tom zákone ... alebo v tých zákonoch ...
ivuliatko
26.07.12,10:28
Zákony (a vôbec právnická terminológia) sú plné výrazov, ktoré jazykovedci označujú za nespisovné - napr. "máme za to, že žalobca" ... "jedná sa o nehnuteľnosť"... "za účelom realizácie záložného práva" ... a podobné klenoty.
promont maja
26.07.12,10:34
Zákony (a vôbec právnická terminológia) sú plné výrazov, ktoré jazykovedci označujú za nespisovné - napr. "máme za to, že žalobca" ... "jedná sa o nehnuteľnosť"... "za účelom realizácie záložného práva" ... a podobné klenoty.

... všetko sú to čechizmy ... len "preinačené" do slovenčiny ...
ivuliatko
26.07.12,10:46
http://www.milujemeslovencinu.sk/jaz...et-vzdy-vyhnut (http://www.milujemeslovencinu.sk/jazykove-okienko/10-gramatickych-chyb-ktorym-by-ste-sa-mali-vediet-vzdy-vyhnut)

3. Ako napísať 5 397 036?
Päť miliónov tristodeväťdesiatsedemtisíctridsaťšesť. Toľko obyvateľov má Slovenská republika podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011.


Jednotky, desiatky, stovky a tisícky v základnom tvare píšeme spolu.
Desiatky a jednotky pri skloňovaní oddeľujeme.
Milióny a miliardy píšeme osobitne.

Takže si to zopakujme:
Päť miliónov tristodeväťdesiatsedemtisíctridsaťšesť občanov Slovenskej republiky.O piatich miliónoch tristodeväťdesiatsedemtisíctridsiatich šiestich občanoch Slovenskej republiky. Sú aj iné možnosti.

Pravidlá slovenského pravopisu http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf

Dovedna sa píšu číslovky v základnom tvare, napr. pätnásť, dvadsaťsedem, stojeden, sedemstodvadsať, tisícpäť, sedemtisícdesať.
V zložitých prípadoch možno na zvýšenie prehľadnosti oddeľovať tisícky, stovky a desiatky s jednotkami, napr. 7 283 – sedemtisíc dvesto osemdesiattri, 15 348 848 – pätnásť miliónov tristoštyridsaťosemtisíc osemsto štyridsaťosem.
P o z n á m k a. – Čísla s viac ako tromi číslicami sa členia do skupín po troch čísliciach od poslednej číslice alebo od desatinnej čiarky doľava, alebo od desatinnej čiarky doprava a jednotlivé skupiny sa oddeľujú medzerou, napr. 5 328, 28 565, 139 824, 2 785 632; 37 582,628; 3,141 592 65. Letopočty sa píšu bez medzery, napr. v roku 1848, na začiatku roka 2001.
V číslovkách od 21 vyššie píšeme oddelene od ostatnej časti jednotky:
a) pri skloňovaní základných čísloviek, napr. stodvadsiati štyria muži, stodvadsiatich štyroch mužov, so stodvadsiatimi štyrmi mužmi;
b) v radových číslovkách, napr. stodvadsiaty štvrtý účastník, stodvadsiateho štvrtého účastníka, v tisícdeväťstoosemdesiatom piatom roku.
P o z n á m k a. – Číslovky označujúce stovky a tisícky sa píšu spolu, napr. dvesto, sedemsto, tritisíc, dvadsaťsedemtisíc, stoosemdesiatdvatisíc. Spolu sa píšu aj radové číslovky zložené z jednotiek, stovák a tisícok, napr. stoprvý, dvetisícdruhý. Číslovky označujúce milióny, miliardy, bilióny sa píšu oddelene, napr. štyri milióny, päť miliónov, tri miliardy, sedem biliónov.
Dovedna sa píšu zložené prídavné mená s číslovkou, resp. zlomkovým výrazom v prvej časti, napr. dvojročný, trojnásobný, štvorramenný, päťdňový, triapolizbový, poldruhakilový, šesťdesiatwattový, dvestodvadsaťvoltový.
avalik
26.07.12,10:49
obciansky je "stary dedusko" ... ale Zakon o ochrane spotrebitela je z r. 2007
avalik
26.07.12,10:59
ešte doplním

sú vydané Legislatívne pravidlá tvorby zákonov

(3) V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu (§ 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku). Nemožno používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka.3 (http://www.porada.sk/#_ftn1)) V zákone nemožno používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“ a pod. Správne má byť uvedené „základná škola a stredná škola“, „právnická osoba a fyzická osoba“ a pod. Cudzie slová možno použiť len výnimočne, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví a ak ich nemožno nahradiť vhodným rovnocenným slovenským termínom. V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

3) (http://www.porada.sk/#_ftnref1) § 3 ods. 3 a § 11 ods. 1 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
ivuliatko
26.07.12,11:02
http://www.milujemeslovencinu.sk/jaz...et-vzdy-vyhnut (http://www.milujemeslovencinu.sk/jazykove-okienko/10-gramatickych-chyb-ktorym-by-ste-sa-mali-vediet-vzdy-vyhnut)

4. Čiarka pri samozrejme, pochopiteľne, prirodzene, našťastie…
Týmito a podobnými časticami vyjadruje autor vo vete svoje subjektívne hodnotenie skutočnosti. Preto pre ich vyčlenenie používame čiarky.


Ak sa nachádzajú na začiatku vety, píšeme za nimi čiarku.

Pochopiteľne, včera sme kvôli zlému počasiu zostali doma.
Samozrejme, všetko zjedli a nič mi nenechali.


Ak sa nachádzajú v strede vety, čiarku píšeme pred aj za nimi.

Trnavu som poznal dobre, a tak som sa, pochopiteľne, ujal vedenia.
A vtedy, našťastie, prestalo pršať.

Čiarkami sa vyčleňujú hodnotiace častice, ak sa nimi vyjadruje postoj hovoriaceho k obsahu celej výpovede.
Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj vtedy, keď stoja tesne za spojkou: Všetci prídeme, ak, pravda, budeme zdraví. Žiaci sa pripravia ešte večer a, prirodzene, všetci prídu načas.
Častice, ktoré sa vzťahujú iba na jeden vetný člen, sa čiarkami nevyčleňujú: Iste bude mať z teba radosť. – Hádam nebudeš taký zlý. – Bol zrejme veľmi nahnevaný.
Slovo "prirodzene" môže byť aj príslovka: Jej úsmev nepôsobil prirodzene.