Marikaby
26.07.12,13:33
Z televíznej obrazovky často počúvam:
"záleží od toho"
Správne má byť: záleží na tom, závisí od toho
erzet
26.07.12,12:24
Vy ste také múdre, ale to vážne, to nie je vtip.
promont maja
27.07.12,05:24
Vy ste také múdre, ale to vážne, to nie je vtip.

... máme rady slovenčinu ... a pravdepodobne, sme mali dobrých učiteľov ... môj profesor na strednej škole písal básne a bol nadšený "štúrovec" ... ešte dnes si spomínam ... na slohové práce, kde názov témy bol vo veršoch ... a nie zriedkakedy aj vo štyroch ... a zadanie témy úvahy, napr. pohľad cez kľúčovú dierku, či pohľad do prázdnej misy ...

... nikdy nezabudnem na jeho prvú hodinu ... v triede bol hluk ... dvere boli otvorené ... pán profesor vošiel a zvučne prehlásil: " Keď vstúpim do tohoto štvorca dverí, nastane v triede tiché ticho ..!"

... Hviezdoslava sme preberali jeden celý celučký školský rok ...

... známkovanie: tri známky v jednom ... za obsah, za prednes, za prízvuk ( ... na prvej slabike:)) ... a boli aj také známky, že: 1/5/5 ...

... a záležalo mu na ľuďoch ... raz cez prestávku prichytil môjho spolužiaka ( ... a nebol to dobrý žiak ... skôr sa mu nedarilo, ako darilo ...), ako píše domácu úlohu: nejaké cvičenia zo slovenského jazyka ... tíško si k nemu sadol, a spolu s ním ( radil mu ...) úlohu dopísali ...
erzet
03.08.12,07:44
Spojka akonáhle nie je správna

V rozličných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so spojkou akonáhle, ktorou sa uvádza vedľajšia časová veta, ktorej dej sa uskutočňuje tesne pred dejom hlavnej vety, napr. Akonáhle sa látky zmiešajú, prichádza na rad reakcia. – Je pripravený spustiť vysielanie, akonáhle dostane licenciu. Spojka akonáhle sa v jazykových príručkách hodnotí ako nesprávna a namiesto nej sa odporúča používať spojku len čo alebo spojky sotva, hneď ako. Vety, ktoré sme uviedli ako príklady, majú správne znieť takto: Len čo sa látky zmiešajú, prichádza na rad reakcia. – Je pripravený spustiť vysielanie, len čo dostane licenciu.
erzet
03.08.12,07:47
Dopravný podnik mesta Žiliny

Istý poslucháč sa spytuje, či názvy podnikov alebo akcií, v ktorých sa vyskytuje názov mesta v tvare genitívu, napr. Dopravný podnik mesta Žiliny, Dni mesta Brezna, sú správne, či by sa názov mesta nemal uvádzať v tvare nominatívu, teda Dopravný podnik mesta Žilina, Dni mesta Brezno. V spisovnej slovenčine sú názvy podnikov, organizácií, inštitúcií alebo akcií, v ktorých je názov mesta v tvare genitívu rovnako ako slovo mesto, jazykovo správne, teda Dopravný podnik mesta Žiliny, Technické služby mesta Prešova, Priemyselný kombinát mesta Nitry, Dni mesta Brezna. Správne sú aj slovné spojenia magistrát mesta Košíc, primátor mesta Trnavy a pod.
erzet
03.08.12,07:48
Poveriť k zastupovaniu?

Dostali sme otázku, ktoré z vyjadrení je správne, poveriť niekoho na zastupovanie v súdnom spore alebo poveriť niekoho k zastupovaniu v súdnom spore, teda či sa má použiť väzba s predložkou na, alebo väzba s predložkou k. V spisovnej slovenčine je správna väzba s predložkou na, teda poveriť niekoho na zastupovanie v súdnom spore. Okrem toho sú však správne aj vyjadrenia s neurčitkom slovesa, t.j. poveriť niekoho zastupovať v súdnom spore, ale aj s inštrumentálom podstatného mena, teda poveriť niekoho zastupovaním v súdnom spore.
erzet
03.08.12,07:50
Nie obdeň, ale každý druhý deň

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovami obdeň, obtýždeň, napr. behať aspoň obdeň, užívať jednu kapsulu obdeň, magazín vychádza obtýždeň. Slová obdeň a obtýždeň nenájdeme ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, a to preto, lebo nie sú to spisovné slová. Namiesto nich v spisovnej slovenčine používame slovné spojenia každý druhý deň, každý druhý týždeň. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto náležitú podobu: behať aspoň každý druhý deň, užívať jednu kapsulu každý druhý deň, magazín vychádza každý druhý týždeň.
ivuliatko
03.08.12,08:03
Nie obdeň, ale každý druhý deň

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovami obdeň, obtýždeň, napr. behať aspoň obdeň, užívať jednu kapsulu obdeň, magazín vychádza obtýždeň. Slová obdeň a obtýždeň nenájdeme ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, a to preto, lebo nie sú to spisovné slová. Namiesto nich v spisovnej slovenčine používame slovné spojenia každý druhý deň, každý druhý týždeň. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto náležitú podobu: behať aspoň každý druhý deň, užívať jednu kapsulu každý druhý deň, magazín vychádza každý druhý týždeň.
Škoda, že slovo obdeň jazykovedci "nezospisovnili", podľa mňa by bolo praktickejšie, keby sme mali v slovenčine jedno slovo obdeň namiesto trojslovného výrazu každý druhý deň...no nééé?
erzet
09.08.12,12:45
Viečko, nie víčko

V jazykovej praxi sa stretáme so slovom víčko v slovných spojeniach ako plastové víčko, víčko nádrže, tesnenie pod víčkom. Týmto slovom sa pomenúva menšie veko, no slovo víčko nie je spisovné. Od slova veko s významom „príklop nádoby, schránky a pod.“ zdrobnenina má podobu viečko. Správne je plastové viečko, viečko nádrže, tesnenie pod viečkom, ale aj viečko na zaváraciu fľašu. Slovom viečko pomenúvame aj pohyblivý kožný kryt na oku. Nominatív množného čísla od slova viečko má podobu viečka s krátkou samohláskou a na konci a genitív má podobu viečok.
erzet
09.08.12,12:47
Zámená Vy, Vás, Vám, Váš v elektronickej komunikácii

Už na základnej škole sa žiaci učia, že zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu atď. sa v listoch na znak úcty píšu s veľkým začiatočným písmenom. Denne sa však presviedčame o tom, že na túto pravopisnú zásadu mnohí od školských čias úplne zabudli. Inak by sa nemohlo stať, že v elektronickej korešpondencii autori mejlov, ktorých denne dostávame desiatky, tieto zámená píšu s malým začiatočným písmenom. Treba si zapamätať, že tak ako v klasickej korešpondencii aj v elektronickej korešpondencii sa zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu, ale aj zámená Tvoj, Tvojho, Tvoja, Tvoje atď. píšu s veľkým začiatočným písmenom.
erzet
09.08.12,12:48
Karosáreň, nie karosárňa

Dostali sme otázku, ktorý z názvov karosáreň alebo karosárňa, ktorými sa pomenúva dielňa, v ktorej sa vyrábajú alebo opravujú karosérie, je v spisovnej slovenčine správny. V spisovnej slovenčine je správny názov karosáreň. Slovo karosáreň zachytávajú Pravidlá slovenského pravopisu aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka vo svojom druhom zväzku. Slovo karosáreň má v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar karosárne, napr. vrátil sa z karosárne, dve nové karosárne, v genitíve množného čísla je tvar z karosární, v datíve a lokáli množného čísla sú tvary karosárňam, o karosárňach s krátkou samohláskou a v poslednej slabike slova.
erzet
09.08.12,12:50
Česká republika je Česko

Nezriedka sa pri vymenúvaní jednotlivých krajín stretáme s praxou, že v rade jednoslovných názvov ako Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko sa zrazu vyskytne dvojslovný názov Česká republika. Treba však povedať, že takáto prax nie je opodstatnená, lebo na pomenovanie Českej republiky máme aj pravidelne utvorený jednoslovný názov Česko. Názov Česko je štandardizovaný jednoslovný geografický názov Českej republiky nielen v slovenčine, ale aj v češtine. Možno ešte dodať, že názvom Čechy sa v súčasnosti oficiálne pomenúva iba západná časť Česka.
ivuliatko
09.08.12,13:51
Zámená Vy, Vás, Vám, Váš v elektronickej komunikácii

Už na základnej škole sa žiaci učia, že zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu atď. sa v listoch na znak úcty píšu s veľkým začiatočným písmenom. Denne sa však presviedčame o tom, že na túto pravopisnú zásadu mnohí od školských čias úplne zabudli. Inak by sa nemohlo stať, že v elektronickej korešpondencii autori mejlov, ktorých denne dostávame desiatky, tieto zámená píšu s malým začiatočným písmenom. Treba si zapamätať, že tak ako v klasickej korešpondencii aj v elektronickej korešpondencii sa zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu, ale aj zámená Tvoj, Tvojho, Tvoja, Tvoje atď. píšu s veľkým začiatočným písmenom.
Mám presne opačnú skúsenosť - žiaci tie zámená píšu s veľkým začiatočným písmenom aj tam, kde netreba. A niekedy aj dospeláci, občas mi v mailoch prídu vtipy, v ktorých je to tiež napísané nesprávne.
Decká sú zblbnuté z angličtiny a často napíšu s veľkým písmenom napr. Pondelok, September... atď.
erzet
17.08.12,10:04
Ako je to so slovom vopcháčik?

Dostali sme otázku, ako je to so spisovnosťou slova vopcháčik ako slovenského ekvivalentu anglického výrazu hot dog (v doslovnom preklade horúci pes), ktorým sa pomenúva teplý rožok, do ktorého je zasunutý párok. Pri slove vopcháčik nemožno hovoriť o jeho spisovnosti či nespisovnosti. Je to totiž iba výmysel niektorých kvázihumoristov, ktorí sa takýmto spôsobom zabávajú na adresu lexikografov, autorov slovenských slovníkov. Slovo vopcháčik by sme však darmo hľadali v nejakom slovenskom slovníku, nenájdeme ho tam. Slovenským ekvivalentom anglického výrazu hot dog je dvojslovný výraz párok v rožku.
erzet
17.08.12,10:07
Tropická búrka sa nad vnútrozemím zosilňuje

V jazykových prejavov sa stretáme s používaním slovesa zosilňovať v tvare prítomného času zosilňuje aj v takýchto vyjadreniach: Tropická búrka nad vnútrozemím zosilňuje. – Boj proti falošným liekom zosilňuje. Takéto vyjadrenia však nie sú správne, lebo tu sa nám žiada spýtať: Čo zosilňuje? Sloveso zosilňovať si totiž vedľa seba vyžaduje vyjadriť predmet, napr. Znečisťovanie ovzdušia zosilňuje cyklóny. Ak nemáme vyjadrený objekt zosilňovania, na ktorý sa spýtame otázkou Čo?, musíme použiť zvratné sloveso zosilňovať sa, teda Tropická búrka nad vnútrozemím sa zosilňuje. – Boj proti falošným liekom sa zosilňuje.
erzet
17.08.12,10:08
Perla - predaj perál či predaj periel?

Pri sledovaní rozličných textov si môžeme všimnúť, že v praxi sa používajú dva rozličné tvary genitívu množného čísla podstatného mena perla, a to perál aj periel, napr. lovci perál aj lovci periel, predaj perál aj predaj periel, náramok z perál aj náramok z periel. Dostali sme otázku, či sú správne obidve podoby tvaru genitívu množného čísla, alebo je správna iba jedna z nich. V našich jazykových príručkách sa uvádzajú obidve podoby tvaru genitívu množného čísla, t. j. perál aj periel, to značí, že obidve podoby sú správne. Možno však konštatovať, že častejšie sa používa podoba perál.
erzet
17.08.12,10:10
Poker – v pokeri, pokerový

V jazykovej praxi sa slovo poker, ktorým sa pomenúva druh kartovej hry, skloňuje jednak so zachovaním samohlásky e, ale aj s jej vynechaním, napr. hráč pokeru aj hráč pokru, šampión v pokeri aj šampión v pokri. Aj pri prídavnom mene sa stretáme s dvomi podobami, so samohláskou e aj s jej vynechaním, napr. pokerový turnaj aj pokrový turnaj. V Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v Pravidlách slovenského pravopisu sa pri slove poker uvádza tvar genitívu aj tvar lokálu jednotného čísla so zachovaním samohlásky e, teda pokeru, v pokeri. Podľa toho aj v prídavnom mene sa má zachovať samohláska e, t. j. pokerový.
erzet
27.08.12,10:19
Je pravda, nie je pravda

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu je pravda, že nepríde; nie je pravda, čo hovoria; opak je pravda, v ktorých je podstatné meno pravda v tvare nominatívu, ale aj s vyjadreniami je pravdou, že nepríde; nie je pravdou, čo hovoria; opak je pravdou, v ktorých je podstatné meno pravda v tvare inštrumentálu. Z uvedených dvoch spôsobov formulácie výpovede so slovesnými tvarmi je, nie je sa v spisovnej slovenčine za správnu pokladá formulácia s podstatným menom pravda v tvare nominatívu, teda je pravda, že nepríde; nie je pravda, čo hovoria; opak je pravda.
erzet
27.08.12,10:25
Donovaly - z Donovál, na Donovaloch

Dostali sme otázku, akú podobu má mať názov Donovaly v tvare genitívu, z Donovál alebo z Donovalov, lebo v jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s obidvomi podobami. Názov Donovaly je pomnožné podstatné meno mužského rodu, ktoré má iba tvary množného čísla, a skloňuje sa podľa vzoru dub. Podľa jazykových príručiek názov Donovaly, ako aj niektoré iné pomnožné názvy obcí mužského rodu, v genitíve nemá tvar s príponou -ov, ako je to pri vzore dub, ale genitív sa tvorí predĺžením poslednej samohlásky základu, teda Donovál, napr. obyvatelia Donovál, vrátil sa z Donovál. V ostatných pádoch sú pravidelné tvary ako pri vzore dub, t. j. Donovalom, na Donovaloch, za Donovalmi.
erzet
27.08.12,10:27
Hotel – z hotela, v hoteli, dva hotely

Podstatné meno hotel sa zaraďuje medzi neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, v genitíve jednotného čísla má tvar hotela, napr. vošiel do hotela, vyšiel z hotela, v nominatíve množného čísla má tvar hotely s ypsilonom na konci, napr. dva nové hotely, hotely vo Vysokých Tatrách. Slovo hotel však v tvare lokálu jednotného čísla nemá pravidelnú príponu -e, ako je to pri vzore dub, ale príponu mäkké -i, ako je to aj pri iných pôvodom cudzích podstatných menách zakončených na -el, napr. panel – na paneli, tunel – v tuneli, a teda aj v hoteli, o hoteli, napr. býva v novom hoteli, o tomto hoteli počul iba samé chvály.
erzet
27.08.12,10:28
Štyridsiate roky devätnásteho storočia

Dostali sme otázku, ako treba chápať vyjadrenia typu štyridsiate roky devätnásteho storočia, päťdesiate roky dvadsiateho storočia, osemdesiate roky minulého storočia, či sú to roky, ktoré sa začínajú číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat, alebo je to desaťročie, ktoré sa končí číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat. Uvedené vyjadrenia treba chápať tak, že sú to roky ktoré sa začínajú číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat. Štyridsiate roky devätnásteho storočia sú roky 1840 až 1849, päťdesiate roky dvadsiateho storočia sú roky 1950 až 1959, osemdesiate roky minulého storočia sú roky 1980 až 1989.
erzet
27.08.12,10:30
Skica – skiciam, o skiciach

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním podstatného mena skica v tvare datívu a lokálu množného čísla v podobách skicám, skicách s dlhým á, napr. Jeho kresba má veľmi blízko ku skicám. – Hovorili o nových skicách. Podstatné meno skica sa skloňuje podľa vzoru ulica, takže v datíve a lokáli množného čísla sú v spisovnej slovenčine správne tvary s dvojhláskou ia, teda skiciam, skiciach ako uliciam, o uliciach. Výpovede, ktoré sme uviedli na začiatku, majú takúto správnu podobu: Jeho kresba má veľmi blízko ku skiciam. -Hovorili o nových skiciach.
erzet
03.09.12,09:35
Takisto aj tak isto
Dostali smeotázku, či sa výraz takisto píše spolu ako jedno slovo, alebo sa tento výrazpíše ako dve slová. Výraz takisto ako vymedzovacie zámeno, ktorým sa vyjadrujetotožnosť alebo podobnosť dejov, vlastností alebo kvantity, píše sa spolu akojedno slovo, napr. Je takisto dôležitý. Urobil to takisto. V tomto význame savšak môže písať aj osobitne ako dve slová. Výraz takisto je však aj častica,ktorou sa upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí. V tomto význame sa výraztakisto píše iba spolu ako jedno slovo, napr. Drevené píšťaly sú takistoumelecká práca. Ty nesieš zodpovednosť takisto ako ostatní.
erzet
03.09.12,09:37
Do rúk matky, nie k rukám matky
V jazykovej praxi,a to aj v odborných textoch sa môžeme stretnúť so slovným spojením k rukám vovýpovediach typu Otec je povinný platiť výživné k rukám matky dieťaťa. – Peniaze posielal poštovou poukážkou priamo k rukám manželky. V tejto súvislostisme dostali otázku, či takéto vyjadrenia sú správne. V spisovnej slovenčine jev takýchto a podobných výpovediach správne používať predložkové spojenie spredložkou do, teda do rúk. Aj v príkladoch spomenutých na začiatku sa malopoužiť predložkové spojenie do rúk, t. j. Otec je povinný platiť výživné do rúkmatky dieťaťa. – Peniaze posielal poštovou poukážkou priamo do rúk manželky.
erzet
03.09.12,09:40
Oni a ony
Dostali sme otázku, kedy sa má používať zámeno oni s mäkkým i a kedy zámeno ony s ypsilonom. Zámená oni a ony sú tvary nominatívu množného čísla osobného zámena on. Tvar oni s mäkkou spoluhláskou ň vo výslovnosti a s mäkkým i v písme používame vtedy, keď osobné zámeno zastupuje životné podstatné mená mužského rodu, napr. Kamarátov si zavolal do bytu a oni ho okradli. Tvar ony s tvrdou spoluhláskou ň vo výslovnosti a s ypsilonom v písme používame vtedy, keď osobné zámeno zastupuje neživotné podstatné mená mužského rodu, podstatné mená ženského a stredného rodu, napr. Stromy sa v búrke polámali, ony nevydržali nápor vetra. – Zavolali sme dve ženy, ale ony odmietli pomôcť. - Nerozumel deťom a ony nerozumeli jemu.
erzet
03.09.12,09:42
Začať nový školský rok, nie zahájiť
Dnes je prvý deňnového školského roka a o ňom sa bude veľa hovoriť nielen medzi žiakmi a učiteľmi,ale aj v médiách. Istotne sa stretneme s výpoveďami ako dnes sa začal novýškolský rok, nový školský rok sme otvorili spoločným stretnutím všetkýchžiakov, ale aj dnes sme zahájili nový školský rok. Z týchto výpovedí nie jevhodná výpoveď so slovesom zahájiť. Sloveso zahájiť je utvorené od slovesahájiť s významom „brániť, chrániť“ a v spisovnej slovenčine má význam „zamedziťvstupu, zahradiť“, no v citovanej výpovedi o nič také nejde. Preto sú správneiba vyjadrenia dnes sa začal nový školský rok, nový školský rok sme otvorilispoločným stretnutím všetkých žiakov.
erzet
03.09.12,10:06
Nerozumiem
Nella_2
03.09.12,10:31
Čomu nerozumieš? Oni (chlapi, spolužiaci, vojaci...) Ony (stromy, autobusy, obrazy...) Ony (ženy, študentky...) Ony (deti, dievčatá...)
erzet
03.09.12,10:37
Rozumiem, neprečítal som to dobre. Ďakujem
erzet
05.09.12,20:01
Ako písať.
erzet
07.09.12,12:41
Dárius – Dáriusa i Dária

Dostali sme otázku, ako sa má skloňovať meno Dárius, či s vynechaním koncového -us, alebo s jeho zachovaním, teda či má byť Dária, Dáriovi, s Dáriom, alebo má byť Dáriusa, Dáriusovi, s Dáriusom, lebo v jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s obidvomi spôsobmi skloňovania. V 6. zväzku Slovníka slovenského jazyka z roku 1968 sa naznačujú obidva spôsoby skloňovania a aj v súčasnosti je odôvodnené ich akceptovať, napr. dostal som od Dáriusa aj Dária, dal som Dáriusovi aj Dáriovi, stretol som Dáriusa aj Dária, hovorili sme o Dáriusovi aj o Dáriovi, stretli sme sa s Dáriusom aj s Dáriom. Bežnejší je spôsob skloňovania so zachovaním koncového -us.
erzet
07.09.12,12:43
Skratka názvu spoločnosť s ručením obmedzeným

Jedna z foriem obchodných či výrobných spoločností je spoločnosť s ručením obmedzeným. V jazykovej praxi sa zvyčajne namiesto úplného názvu takejto spoločnosti používa skratka. Skratka názvu má dve podoby. Dlhšia skratka má podobu spol. s r. o. (vysl. spol-es-er-o), pričom jednotlivé časti skratky sú oddelené medzerou a za časťou spol. sa píše bodka, za časťou s sa bodka nepíše, lebo je to predložka, za časťou r. rovnako ako za časťou o. sa bodka píše, lebo sú to skratky slova ručením a slova obmedzeným. Skratka názvu má aj kratšiu podobu, a to s. r. o. (vysl. es-er-o). V tejto podobe skratky sa za každou časťou píše bodka, lebo ide o skratky konkrétnych slov, a jednotlivé časti sú oddelené medzerou.
erzet
07.09.12,12:45
Nie šmejdiť po izbe, ale snoriť po izbe

V jazykovej praxi sa stretáme s používaním slovesa šmejdiť napríklad v takýchto výpovediach: šmejdiť po izbe, šmejdil po dome, šmejdila v zásuvkách a dokonca aj začal šmejdiť po internete. Dostali sme otázku, či je sloveso šmejdiť správne. Sloveso šmejdiť, ktoré má predovšetkým význam „hľadať, zhľadúvať, zháňať“, nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny a do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostáva z češtiny, kde sa hodnotí ako hovorové expresívne slovo. V slovenčine namiesto neho máme expresívne slovesá snoriť, ňúrať, lašovať. Výpovede citované na začiatku môžu mať takúto podobu: snoriť po izbe, ňúral po dome, lašovala v zásuvkách. A v súvislosti s internetom sa môžeme expresívne vyjadriť takto: začal snoriť po internete, ale aj začal brúsiť po internete.
erzet
20.09.12,06:22
Vierozvestcovia aj vierozvestovia

V jazykovej praxi sa používajú dve podoby označenia solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí priniesli na Veľkú Moravu písmo a na našom území šírili kresťanstvo v jazyku zrozumiteľnom miestnemu obyvateľstvu, a to slovanskí vierozvestcovia a slovanskí vierozvestovia. Dostali sme otázku, ktorá z podôb vierozvestcovia a vierozvestovia je správna. V Pravidlách slovenského pravopisu aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka sa uvádzajú obidve podoby, aj podoba vierozvestca, v množnom čísle vierozvestcovia, aj podoba vierozvest, v množnom čísle vierozvestovia, pričom obidve podoby sa pokladajú za správne.
erzet
20.09.12,06:23
Tepelnotechnické služby, nie tepelno-technické služby

Dostali sme otázku, či zložené prídavné meno tepelnotechnický sa má písať bez spojovníka alebo so spojovníkom medzi jeho jednotlivými časťami. V slovenčine sa zložené prídavné mená píšu bez spojovníka, keď sú utvorené zo združeného pomenovania, napr. Banská Bystrica – banskobystrický, so spojovníkom sa píšu, keď sú utvorené z dvoch prídavných mien, medzi ktoré môžeme dať spojku a, napr. slovenský a český – slovensko-český. Keďže zložené prídavné meno tepelnotechnický je utvorené zo združeného pomenovania tepelná technika, píše sa bez spojovníka. Používame ho napr. v spojeniach tepelnotechnické služby, tepelnotechnické požiadavky, tepelnotechnické vlastnosti.
erzet
20.09.12,06:25
Zemplínska šírava

Na východnom Slovensku je vybudovaná veľká vodná nádrž Zemplínska šírava. Pravopis tohto názvu je v jazykovej praxi rozkolísaný. Popri podobe, v ktorej sa s veľkým začiatočným písmenom píše iba prvé slovo dvojslovného názvu, teda prídavné meno Zemplínska, a podstatné meno šírava sa píše s malým začiatočným písmenom, stretáme sa aj s podobou, v ktorej sa obidve slová píšu s veľkým začiatočným písmenom. Správna podoba názvu Zemplínska šírava je však iba podoba s veľkým začiatočným písmenom na jeho úplnom začiatku, teda v prídavnom mene. Táto podoba sa uvádza nielen v záväzných kartografických dielach, ale aj v Pravidlách slovenského pravopisu.
erzet
20.09.12,06:26
Trištvrteročný, nie trištvrťročný

Učiteľka základnej školy sa spytuje, či je správne zložené prídavné meno trištvrteročný alebo prídavné meno trištvrťročný, lebo v jazykovej praxi sa vyskytujú obidve podoby. Keďže zložené prídavné meno je utvorené zo zlomkovej číslovky tri štvrte a z prídavného mena ročný, správna podoba zloženého prídavného mena je trištvrteročný. Prídavné meno trištvrteročný sa v školskom prostredí používa napríklad v spojeniach trištvrteročná klasifikácia, trištvrteročná písomka, trištvrteročná porada. S týmto zloženým prídavným menom sa však stretáme aj v iných spojeniach, napríklad trištvrteročný zisk, trištvrteročný odbyt či trištvrteročná prestávka.
erzet
20.09.12,06:28
Štrajkovať, nie stávkovať

V istej televízii v bežiacich titulkoch sme si mohli mnoho ráz prečítať informáciu, že veľké množstvo škôl bude stávkovať. Táto informácia nás prekvapila a položili sme si otázku, do akej stávky sa učitelia škôl zapoja, o čo sa chcú staviť. Veď v slovenčine sloveso stávkovať súvisí so slovom stávka s významom „dohovor, pri ktorom vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne, resp. hra založená na takomto dohovore“. V danom prípade však o nič také nešlo. Učitelia škôl odmietli učiť, teda vyhlásili štrajk, a na označenie takejto činnosti máme sloveso štrajkovať. Aj v spomínanej informácii sa malo použiť sloveso štrajkovať.
erzet
20.09.12,06:29
Zaslepiť potrubie

V našich výkladových slovníkoch sa pri slovese zaslepiť uvádza význam „zbaviť schopnosti správne posudzovať rozličné javy“, napr. sláva mu zaslepila zrak, dal sa zaslepiť úspechmi. V jazykovej praxi sa sloveso zaslepiť používa aj vo význame „uzavrieť otvor, aby cezeň nemohla vytekať tekutina alebo unikať plynná látka“, ako je to napríklad v spojeniach zaslepiť potrubie, zaslepiť vývod, zaslepiť obidva konce rúrky, zaslepiť prívod spalín. Dostali sme otázku, či je používanie slovesa zaslepiť v naznačenom význame v uvedených spojeniach správne. Na otázku môžeme odpovedať kladne, používanie slovesa zaslepiť v takýchto spojeniach je v poriadku.
erzet
20.09.12,06:30
Pokojová zóna, zóna pokoja, nie kľudová zóna

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním prídavného mena kľudový v spojení s podstatným menom zóna napríklad vo vyjadreniach ako kľudová zóna domu, kľudová zóna v meste. Dostali sme otázku, či sú tieto vyjadrenia správne. Keďže prídavné meno kľudový je utvorené od nespisovného slova kľud, aj toto prídavné meno je nespisovné. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine prídavné meno pokojový utvorené od podstatného mena pokoj. Namiesto slovného spojenia kľudová zóna je primerané používať slovné spojenie s prídavným menom pokojový, teda pokojová zóna, ale môžeme používať aj slovné spojenie s podstatným menom pokoj, t. j. zóna pokoja.
erzet
20.09.12,06:32
Manželia Práznovskí

Na Slovensku má mnoho občanov priezvisko zakončené na príponu -ský alebo -cký, teda priezvisko, ktoré má formu prídavného mena, napr. Dolinský, Práznovský, Vrbovský, Levický, Orlický. Nezriedka dostávame otázku, ako sa píšu takéto priezviská, ak sa spájajú so slovami bratia, manželia, súrodenci, či s tvrdým ý, alebo s mäkkým í na konci. Keďže podstatné mená bratia, manželia, súrodenci sú v tvare nominatívu množného čísla, aj priezvisko pri nich musí byť v tvare nominatívu množného čísla, teda píše sa s mäkkým í na konci, t. j. bratia Dolinskí, manželia Práznovskí, bratia Vrbovskí. Rovnako s mäkkým í napíšeme priezvisko, ak sa spája s dvomi krstnými menami, napr. Jana a Milan Levickí.
erzet
02.10.12,09:34
Prijmeme, nie príjmeme

Viacerí používatelia slovenského jazyka majú problémy s tým, či v tvaroch slovesa prijať má byť krátke i alebo dlhé í. V neurčitku slovesa prijať je krátke i a krátke i sa zachováva aj v tvaroch prítomného času prijmem, prijmeš, prijme, prijmeme, prijmete, prijmú, napr. prijmeme predavačky, prijmú desať nových zamestnancov. Krátke i je aj v tvaroch rozkazovacieho spôsobu prijmi, prijmite, napr. prijmi naše blahoželanie, prijmite pozvanie na slávnostné zhromaždenie.
erzet
02.10.12,09:35
Stavba sa má začať, nie započať ani zahájiť

Z istej organizácie sme dostali otázku, ktoré z vyjadrení je správne, stavba sa má začať, stavba sa má započať či stavba sa má zahájiť. Keďže sloveso zahájiť nemá v spisovnej slovenčine význam „uskutočniť začiatok“, vyjadrenie stavba sa má zahájiť nie je správne. V slovese započať sú dve predpony s rovnakým významom, a to predpona za- a predpona po-, pričom v jazykových príručkách sa k tomuto slovesu zaujíma odmietavý postoj. Z uvedených troch vyjadrení sa preto za správne pokladá iba vyjadrenie stavba sa má začať.
erzet
02.10.12,09:37
Debniť, debnenie, nie bedniť, bednenie

Dostali sme otázku, či na pomenovanie pomocnej konštrukcie z drevených dosák alebo z iného materiálu, ktorá sa používa pri stavebných činnostiach, má sa používať slovo debnenie alebo slovo bednenie, lebo v jazykovej praxi sa možno stretnúť s obidvomi slovami. V spisovnej slovenčine na pomenovanie obyčajne dreveného obalu v tvare hranola máme slovo debna. Od slova debna sa utvorilo sloveso debniť na pomenovanie činnosti zhotovovania pomocnej konštrukcie, ale aj drevených prepravných obalov. Od slovesa debniť sa utvorilo podstatné meno debnenie, ktoré funguje aj ako oficiálny stavbársky termín.
erzet
02.10.12,09:40
Okysľovať, okysľovač

Niektorí používatelia slovenčiny sú v rozpakoch, či v slovese okysľovať, ktoré má význam „robiť kyslejším, robiť kyslým“, má sa vyslovovať a písať mäkké ľ, alebo tvrdé l, teda okyslovať. Nedokonavé sloveso okysľovať je utvorené z dokonavého slovesa okysliť s významom "urobiť kyslejším, urobiť kyslým", v ktorom je v spisovnej slovenčine mäkké ľ. Mäkké ľ sa zachováva aj v nedokonavom slovese okysľovať, napr. okysľovať jedlo octom, okysľovať pôdu. Mäkké ľ je aj v podstatnom mene okysľovač, ktorým sa pomenúva prostriedok na okysľovanie.
erzet
02.10.12,09:41
Rastlý terén, rastlá skala, rastlé drevo?

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom rastlý v slovných spojeniach ako rastlý terén, rastlá skala, rastlá hornina, rastlá zemina, rastlé drevo. Prídavné meno rastlý nepatrí medzi spisovné slová a nenájdeme ho ani v slovníkoch. Od slovesa rásť máme v slovenčine príčastie rastený, napr. pekne rastený strom, dokonale rastený trávnik. V slovných spojeniach citovaných na začiatku je však vhodné používať prídavné meno prírodný, teda prírodný terén, prírodná skala, prírodná hornina, prírodná zemina, prírodné drevo. Prídavným menom prírodný sa tu naznačuje, že pomenúvaný objekt je v takom stave ako v prírode.
Rozalka
02.10.12,09:42
Prijmeme, nie príjmeme

Viacerí používatelia slovenského jazyka majú problémy s tým, či v tvaroch slovesa prijať má byť krátke i alebo dlhé í. V neurčitku slovesa prijať je krátke i a krátke i sa zachováva aj v tvaroch prítomného času prijmem, prijmeš, prijme, prijmeme, prijmete, prijmú, napr. prijmeme predavačky, prijmú desať nových zamestnancov. Krátke i je aj v tvaroch rozkazovacieho spôsobu prijmi, prijmite, napr. prijmi naše blahoželanie, prijmite pozvanie na slávnostné zhromaždenie.
Už som sa stretla aj s nápisom: Prímem do zamestnania ....
erzet
02.10.12,09:42
Skloňovanie mužského mena Mária

Niekedy sa stretáme s tým, že nositeľom pôvodne ženského mena Mária je muž. Napríklad známy český dirigent má meno Jan Maria Dobrodinský, známy nemecký spisovateľ, ktorý emigroval do Švajčiarska, má meno Erich Maria Remarque (vysl. remark). Dostali sme otázku, či mužské meno Mária, písané aj s krátkym a, Maria, zostáva nesklonné, alebo sa má skloňovať. V slovenčine sa mužské meno Mária, keďže je zakončené na samohlásku a, skloňuje podľa mužského životného vzoru hrdina a má tieto tvary: Máriu, Máriovi, s Máriom, napr. od Jana Mariu Dobrodinského, o Erichovi Mariovi Remarquovi (vysl. remarkovi).
srska
05.10.12,07:22
môže začínať veta v slovenčine samohláskou?
napr.: I ...........
Nella_2
05.10.12,08:17
a prečo by nemohla?

I keby nechcel, musí poslúchnuť.
O tom som ešte nepočul.
A bolo svetlo.
erzet
05.10.12,08:19
Slovo tlačítko je nespisovné

V jazykovej praxi sa stretáme s používaním slova tlačítko na pomenovanie malej súčiastky zvyčajne v tvare gombíka, ktorá nám umožňuje tlakom zapnúť alebo vypnúť stroj či prístroj. Slovo tlačítko je utvorené zo slovesa tlačiť príponou -tko. Je to však nespisovné slovo, lebo názvy vecí a nástrojov sa v spisovnej slovenčine netvoria príponou -tko, ale predovšetkým príponou -dlo. Od slovesa tlačiť máme utvorené podstatné meno tlačidlo, v množnom čísle tlačidlá, ktoré nájdeme aj v jazykových príručkách a ktoré funguje aj ako odborný termín. Správne teda vravíme tlačidlo zvončeka, stlačiť tlačidlo, zapnúť tlačidlom. Slovo tlačidlo používame aj v počítačovej terminológii.
erzet
05.10.12,08:22
Výslovnosť skratky DVD

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so skratkou anglického výrazu Digital Video Disc, ktorým sa označuje kompaktný disk umožňujúci zaznamenávať obrazové informácie, napr. hrané filmy, dokumentárne filmy, divadelné inscenácie a pod. Skratka je utvorená z prvých písmen anglického výrazu, t. j. z písmena D (vysl. dé), z písmena V (vysl. vé) a z písmena D (vysl. dé). Uvedenú skratku môžeme počuť vyslovovať v podobe dé-vé-dé, ale aj v podobe dí-ví-dí. Výslovnosť dé-vé-dé rešpektuje náležité hláskovanie písmen v slovenčine, kým výslovnosť dí-ví-dí vychádza z výslovnosti skratky v angličtine. V rámci jazykových prejavov v slovenčine je primerané používať slovenskú výslovnosť skratky, teda dé-vé-dé.
erzet
05.10.12,08:30
Vraj, v pondelok ráno, na Rádiu Slovensko má byť ráno o slovenčine.
erzet
11.10.12,07:47
Dvoje dverí, nie dve dvere

V slovenčine máme pomnožné podstatné mená, t. j. podstatné mená, ktoré nemajú tvary jednotného čísla, ale iba tvary množného čísla, ktorými sa vyjadruje nielen väčší počet predmetov, ale aj jeden predmet. Medzi takéto podstatné mená patria napríklad aj slová dvere, nožnice, sánky. Ak chceme pri pomnožných podstatných menách vyjadriť počet predmetov, na vyjadrenie tohto počtu nepoužívame základné číslovky jeden, dva, tri atď., teda nie dve dvere, ale skupinové číslovky jedny, dvoje, troje, štvoro atď. Predmet pri skupinovej číslovke jedny je v základnom tvare v tvare nominatívu, jedny dvere, pri ostatných skupinových číslovkách je v tvare genitívu, dvoje dverí, troje nožníc, štvoro sánok.
erzet
11.10.12,07:48
Husle – genitív husieľ aj huslí

Dostali sme otázku, aký je správny tvar genitívu podstatného mena husle [vysl. husľe], či má byť husieľ, alebo huslí [vysl. husľí]. Podstatné meno husle sa zaraďuje medzi pomnožné podstatné mená ženského rodu, ako sú napríklad aj podstatné mená hrable [vysl. hrabľe] a jasle [vysl. jasľe]. Podľa jazykových príručiek uvedené podstatné mená majú v genitíve dvojtvar, t. j. tvar utvorený s vkladnou dvojhláskou -ie-, hrabieľ, husieľ, jasieľ, ale aj tvar s príponou -í, hrablí [vysl. hrabľí], huslí [vysl. husľí], jaslí [vysl. jasľí]. Môžeme teda povedať dvoje husieľ aj dvoje huslí.
erzet
11.10.12,07:50
Ide o to, že..., nie jedná sa o to, že...

V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami jedná sa o..., jednalo sa o..., napríklad jedná sa o prácu, jedná sa o podvod, jedná sa o obecný dom, jedná sa o to, že spojenie nefunguje, jednalo sa o milióny, jednalo sa o žart. Slovné spojenia jedná sa o..., jednalo sa o... sú však nespisovné. Namiesto nich vo verejných jazykových prejavoch používame spisovné slovné spojenia ide o niečo, išlo o niečo, teda ide o prácu, ide o podvod, ide o obecný dom, ide o to, že spojenie nefunguje, išlo o milióny, išlo o žart.
erzet
11.10.12,07:53
Pani učiteľky či panie učiteľky

Podstatné meno pani, keď stojí samostatne alebo s prívlastkom, skloňujeme. V jednotnom čísle má tvary bez mojej pani, dám tejto pani, vidím našu paniu, o našej pani, s našou paňou, v množnom čísle má tvary dve panie, bez našich paní, dvom paniam, vidím tri panie, o dvoch paniach, so vznešenými paniami. Ak sa podstatné meno pani používa pred menom alebo titulom, zostáva nesklonné, napr. o pani Novákovej, s pani doktorkou. Ako nesklonné zostáva aj v množnom čísle, napr. pani učiteľky, pani učiteľkám, o pani doktorkách. Najmä pri oslovení viacerých žien môžeme namiesto nesklonného tvaru pani použiť aj tvar nominatívu množného čísla panie, napr. panie učiteľky, panie poslankyne.
ivuliatko
11.10.12,09:13
Pani učiteľky či panie učiteľky

Podstatné meno pani, keď stojí samostatne alebo s prívlastkom, skloňujeme. V jednotnom čísle má tvary bez mojej pani, dám tejto pani, vidím našu paniu, o našej pani, s našou paňou, v množnom čísle má tvary dve panie, bez našich paní, dvom paniam, vidím t ri panie, o dvoch paniach, so vznešenými paniami. Ak sa podstatné meno pani používa pred menom alebo titulom, zostáva nesklonné, napr. o pani Novákovej, s pani doktorkou. Ako nesklonné zostáva aj v množnom čísle, napr. pani učiteľky, pani učiteľkám, o pani doktorkách. Najmä pri oslovení viacerých žien môžeme namiesto nesklonného tvaru pani použiť aj tvar nominatívu množného čísla panie, napr. panie učiteľky, panie poslankyne.

V tom skloňovaní majú chyby, správne skloňujeme "bez mojej panej, dám tejto panej, o našej panej".
erzet
11.10.12,18:36
Súhlasíš a nesúhlasíš
erzet
19.10.12,09:22
Byť na úžitok, nie byť k úžitku

V jazykových prejavoch sa stretáme s vyjadreniami typu práce by mali byť k úžitku aj ostatným; bude vám to k úžitku; je k úžitku všetkým generáciám; sú k úžitku a potešeniu; aby vám vozidlo slúžilo k úžitku i radosti. Dostali sme otázku, či spojenia tohto typu s predložkou k sú správne. V spojeniach podstatného mena úžitok s tvarmi slovesa byť, ale aj slovesa slúžiť je namiesto predložky k v spisovnej slovenčine náležité používať predložku na, teda práce by mali byť na úžitok aj ostatným, bude vám to na úžitok, je na úžitok všetkým generáciám, sú na úžitok a potešenie, aby vám vozidlo slúžilo na úžitok i na radosť.
erzet
19.10.12,09:23
Zmieniť sa o niečom, nie zmieniť niečo

V súčasnosti čoraz častejšie počúvame vyjadrenia typu zmieniť niečo, napr. je vhodné zmieniť aj ponúkané spôsoby dopravy; ako som už zmienil na začiatku prednášky. V týchto vyjadreniach sa používa sloveso zmieniť, niekedy aj s tvarom akuzatívu mena, ako je to v spojení zmieniť spôsoby. Takéto vyjadrenia sa k nám dostávajú pod vplyvom českých jazykových prejavov. V spisovnej slovenčine však máme zvratné sloveso zmieniť sa, ktoré sa spája s predložkou o a s lokálom mena, teda zmieniť sa o niečom. Náležité sú vyjadrenia je vhodné zmieniť sa aj o ponúkaných spôsoboch dopravy; ako som sa už zmienil na začiatku prednášky.
erzet
19.10.12,09:25
Vyhne – z Vyhní, vo Vyhniach

Mnohí iste poznajú obec Vyhne v okrese Žiar nad Hronom. Dostali sme otázku, ako sa skloňuje tento názov. Názov Vyhne, ktorý vznikol zo všeobecného podstatného mena vyhňa s významom „dielňa s ohniskom na rozžeravovanie kovov“, je pomnožné podstatné meno ženského rodu, t. j. podstatné meno, ktoré má tvary množného čísla. Názov Vyhne má v genitíve tvar Vyhní, napr. obyvatelia Vyhní, vrátil sa z Vyhní, v datíve je tvar Vyhniam, v lokáli tvar vo Vyhniach, napr. termálne kúpalisko vo Vyhniach, v inštrumentáli tvar Vyhňami, napr. vrch nad Vyhňami. Možno ešte spomenúť, že obyvateľské meno má podobu Vyhňan, v ženskom rode Vyhnianka a prídavné meno má podobu vyhniansky.
erzet
19.10.12,09:26
Bioolej, nie bio-olej ani bio olej

Dostali sme otázku, ako sa má písať skrátený výraz, ktorý vznikol z dvojslovného spojenia biologický olej, či ako jedno slovo bioolej, či so spojovníkom medzi obidvomi časťami, alebo ako dve slová. V súčasnej slovenčine máme viacero zložených slov, v ktorých prvej časti je zložka bio- s významom „biologický“, napr. biocentrum, biodiverzita, bioenergia, biochémia, biomasa, bioplyn, bioprodukt. Všetky tieto zložené slová sa píšu spolu ako jedno slovo bez spojovníka. Do radu týchto slov patrí aj nové zložené slovo bioolej, ktoré sa takisto píše bez spojovníka.
ivuliatko
19.10.12,17:15
súhlasím s tým, že samostatné slovo pani sa má skloňovať, a potom som len upresnila, ako to má byť správne :)
erzet
25.10.12,11:25
Vhodný na niečo, nie vhodný k niečomu

Dostali sme otázku, aká predložka sa má používať v spojení s prídavným menom vhodný, či predložka k s podstatným menom alebo zámenom v tvare datívu, t. j. vhodný k niečomu, alebo predložka na s podstatným menom alebo zámenom v tvare akuzatívu, teda vhodný na niečo. Citovaným slovným spojením sa vyjadruje účel, preto je tu náležitá účelová predložka na, teda vhodný na niečo, napr. pozemok vhodný na stavbu rodinného domu, objekt vhodný na podnikanie, voda vhodná na kúpanie, tričko vhodné na športovanie.
erzet
25.10.12,11:26
Dojčiaca matka, nie kojaca ani kojacia matka

Nedávno sme v istom rozhovore v elektronickom médiu počuli jednu z účastníčok rozhovoru použiť slovné spojenie kojacie matky. Prekvapilo nás, že účastníčka rozhovoru siahla za príčastím kojacie utvoreným od slovesa kojiť. Sloveso kojiť sa tradične odmieta ako nevhodné a aj v najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka sa hodnotí ako nesprávne. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine vo význame „živiť dieťa vlastným materským mliekom“ sloveso dojčiť. Od slovesa dojčiť je utvorené príčastie dojčiaci, ktoré sa malo v príslušnom tvare použiť aj v citovanom rozhovore, teda malo sa použiť slovné spojenie dojčiace matky.
erzet
25.10.12,11:28
Viaczrnný chlieb

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so zloženými prídavnými menami, v ktorých druhej časti je prídavné meno utvorené od podstatného mena zrno. Presviedčame sa o tom, keď sa nás spytujú, či v prídavnom mene viaczrnný sa má písať jedno n alebo dve n. Keďže v tomto zloženom prídavnom mene je v druhej časti prídavné meno utvorené príponou -ný od podstatného mena zrno, v ktorom je na konci odvodzovacieho základu spoluhláska n, prídavné meno viaczrnný sa píše s dvomi n podobne, ako je to v prídavnom mene celozrnný. Prídavné meno viaczrnný sa používa napr. v spojeniach viaczrnný chlieb, viaczrnná múka, viaczrnná kaša, viaczrnné pečivo.
erzet
25.10.12,11:29
Nie tým pádom, ale v tom prípade, a tak, a tým

Niekedy počujeme vyjadrenia so slovným spojením tým pádom, napr. Ľudské vedomie je tým pádom zaťažené. – Platíte príspevky sociálneho zabezpečenia a tým pádom ste poistený. – Nezohrieva sa ako halogénové žiarovky a tým pádom nehrozí prehriatie objímky. Výraz tým pádom má cudzí pôvod a nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto neho v spisovnej slovenčine na vyjadrenie dôsledku používame slovné spojenie v tom prípade, spojkové výrazy a tak, a tým. Vety uvedené na začiatku majú takúto vhodnú podobu: Ľudské vedomie je v tom prípade zaťažené. – Platíte príspevky sociálneho zabezpečenia, a tak ste poistený. – Nezohrieva sa ako halogénové žiarovky a tým nehrozí prehriatie objímky.
erzet
02.11.12,10:15
Primátor mesta Žiliny

Dostali sme otázku, či je správne používať slovné spojenia typu primátor mesta Žiliny, či by sa nemal v tomto spojení používať názov mesta v tvare nominatívu, teda primátor mesta Žilina. Používanie názvu mesta v tvare genitívu pri slove mesto, ktoré je v tvare genitívu, teda mesta Žiliny, je správne, hoci ani používanie názvu mesta v tvare nominatívu nie je nesprávne. Treba však povedať, že slovo mesto je v citovanom spojení nadbytočné, lebo už v slove primátor je obsiahnutá okolnosť, že sa týka mesta, keďže slovo primátor má význam „najvyšší (volený) predstaviteľ mesta“. Preto úplne stačí povedať primátor Žiliny, primátor Nitry a pod.
erzet
02.11.12,10:17
Fotiť, nafotiť, odfotiť, sfotiť

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovesom fotiť a od neho odvedenými slovesami nafotiť, odfotiť, sfotiť. Dostali sme otázku, či sú tieto slovesá správne, či by sa namiesto nich nemali používať slovesá fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať. Slovesá fotiť, nafotiť, odfotiť, sfotiť vznikli skrátením zo slovies fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať. Sú to spisovné slová, ale majú príznak hovorovosti, čo značí, že sa používajú v neoficiálnej, súkromnej komunikácii. V oficiálnej verejnej a v odbornej komunikácii je vhodné používať štylisticky neutrálne slovesá fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať.
erzet
02.11.12,10:19
Pokovovať, nie pokoviť

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so slovesom pokoviť s významom „pokryť vrstvou kovu“ a od neho utvoreným slovesným podstatným menom pokovenie, napr. pokoviť skrutky, pokoviť meďou, galvanické pokovenie. V spisovnej slovenčine namiesto slovesa pokoviť a podstatného mena pokovenie je primerané používať sloveso pokovovať utvorené príponou -ovať podobne, ako sú utvorené slovesá pocínovať, pozinkovať, pogumovať, a slovesné podstatné meno pokovovanie, teda pokovovať skrutky, pokovovať meďou, galvanické pokovovanie.
erzet
02.11.12,10:20
Aleja, alej

Na pomenovanie stromoradia vysadeného pozdĺž obidvoch strán cesty alebo chodníka máme podstatné meno ženského rodu aleja, napr. gaštanová aleja, lipová aleja, topoľová aleja, ktoré sa uvádza aj v našich kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. V najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka z roku 2006 sa popri podobe aleja uvádza aj podoba alej. Pri skloňovaní podstatného mena aleja, resp. aj alej, treba mať na pamäti, že v tvaroch datívu a lokálu množného čísla je v pádovej prípone po spoluhláske j krátka samohláska a, teda alejam, o alejach.
erzet
09.11.12,09:32
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 02.11.2012

http://www.ulozto.sk/xDiEfvz/101211020640-gergely-slovencina-mp3
erzet
09.11.12,09:34
Ultračistý, nie ultra čistý ani ultra-čistý

Dostali sme otázku, či výraz ultračistý sa má písať ako jedno slovo bez spojovníka, ako jedno slovo so spojovníkom, alebo ako dve slová. Výraz ultračistý sa skladá z dvoch častí, prvá časť ultra- má pôvod v latinčine a význam „neobyčajne, mimoriadne, veľmi“, v druhej časti je domáce prídavné meno čistý. V slovenčine sú výrazy tohto typu zložené prídavné mená a píšu sa spolu ako jedno slovo bez spojovníka, napr. ultrakrátky, ultraľahký, ultrapravicový, ultraradikálny. Do radu týchto zložených prídavných mien patrí aj prídavné meno ultračistý, ktoré sa používa napríklad v spojeniach ultračistý olej, ultračistý roztok, ultračistá voda, ultračisté sklo.
erzet
09.11.12,09:36
Kryť – kry! – kryte!

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním tvarov rozkazovacieho spôsobu utvoreného od slovies kryť, odkryť, prikryť, skryť, ukryť, zakryť. Nevedia sa rozhodnúť, či v tvaroch rozkazovacieho spôsobu kry! kryte! odkry! odkryte! prikry! prikryte! skry! skryte! ukry! ukryte! zakry! zakryte! majú napísať tvrdé y alebo mäkké i. Presvedčili sme sa o tom aj na internetových stránkach. Keďže v základe slovies kryť, odkryť, prikryť, skryť, ukryť, zakryť sa píše tvrdé y, tvrdé y píšeme aj v tvaroch rozkazovacieho spôsobu kry! kryte! odkry! odkryte! prikry! prikryte! skry! skryte! ukry! ukryte! zakry! zakryte!
erzet
09.11.12,09:38
Superrýchly vlak

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi spôsobmi písania zloženého výrazu superrýchly, jednak s písaním tohto výrazu ako jedného slova, ale aj s písaním samostatne ako dvoch slov. Výraz superrýchly je zložené prídavné meno, ktorého prvá časť super- má pôvod v latinčine a význam „veľmi, nadmerne“. Keďže ide o zložené prídavné meno, píše sa spolu ako jedno slovo podobne ako iné zložené prídavné mená s prvou časťou super-, napr. supermoderný, superobrovský, supertajný. Zložené prídavné meno superrýchly sme zaznamenali napríklad v spojeniach superrýchly internet, superrýchly vlak, superrýchla doprava, superrýchle lietadlo, ba dokonca aj superrýchly koláč na pomenovanie koláča, ktorý sa pripraví veľmi rýchlo.
erzet
09.11.12,09:40
Sobotište – sobotištský

Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno od názvu západoslovenskej obce Sobotište ležiacej v Senickom okrese. Prídavné meno od názvu Sobotište sa tvorí príponou -ský po vynechaní koncovej samohlásky e, pričom sa pred príponou -ský mäkká spoluhláska ť mení na tvrdú spoluhlásku t. Prídavné meno má teda podobu sobotištský, napr. sobotištský jarmok, sobotištská hvezdáreň, sobotištské kopanice. Podobne sú utvorené prídavné mená aj od iných názvov obcí zakončených na -ište, ako je to pri názvoch obcí Hradište, Hrachovište, Kalnište, Repište, od ktorých prídavné mená majú podobu hradištský, hrachovištský, kalništský, repištský.
erzet
09.11.12,09:44
Lekcia spisovnej slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 09.11.2012

http://www.ulozto.sk/xhSrYfw/101211090640-gergely-slovencina-mp3
Rozalka
09.11.12,14:13
Dnes som si (nechtiac) vypočula rozhovor 2 študentiek (pravdepodobne z UKF, odbor slovenčina), preberali obsah prednášky, z počutého som vyrozumela toto:
tekvicový prívarok - lebo je tam tú tekvicu vidieť
tekvičný olej - lebo tam ju nevidieť

Ak je to pravda, potom JÚ SAV nemá čo na práci alebo to tie dve zle pochopili a mňa s tým načisto zneistili ...
Excise Duty
09.11.12,14:23
Dnes som si (nechtiac) vypočula rozhovor 2 študentiek (pravdepodobne z UKF, odbor slovenčina), preberali obsah prednášky, z počutého som vyrozumela toto:
tekvicový prívarok - lebo je tam tú tekvicu vidieť
tekvičný olej - lebo tam ju nevidieť

Ak je to pravda, potom JÚ SAV nemá čo na práci alebo to tie dve zle pochopili a mňa s tým načisto zneistili ...
Krátky slovník slovenského jazyka:

tekvica -e -víc ž.

1. popínavá rastlina s veľkými dužinatými plodmi, bot. Cucurbita
2. plod tejto rastliny; jedlo z dužiny tohto plodu: kŕmna tekvica; jadierka z tekvice; pečená, plnená tekvica; variť, obedovať tekvicu; pren. pejor. hlava: holá tekvica;
tekvicový príd.: tekvicové semeno, tekvicový prívarok;
tekvička -y -čiek ž. zdrob.
erzet
09.11.12,14:28
Tekvičný nie je v slovníku
Rozalka
09.11.12,14:29
Tekvičný nie je v slovníku
No aspoň, že tak ...
Zdenka 0705
09.11.12,14:57
len na odľahčenie - ak by som tú tekvicovú polievku rozmixovala, tekvica nie je vidieť a už by z nej bola tekvičná :D
erzet
19.11.12,08:07
Sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, sadrovňa

V jazykovej praxi sa často stretáme sú slovom sádra s dlhou samohláskou á v prvej slabike slova na označenie jemne rozomletej vypálenej horniny sadrovec, ale aj s prídavným menom sádrový, so slovesami sádrovať, zasádrovať a s podstatným menom sádrovňa. V spisovnej slovenčine sú však správne podoby uvedených slov s krátkou samohláskou a, teda sadra, sadrový, sadrovec, sadrovať, zasadrovať, sadrovňa, o čom sa môžeme presvedčiť v našich jazykových príručkách. Možno ešte dodať, že podstatným menom sadrovňa sa pomenúva miestnosť v poliklinikách, kde sa sadrujú zlomeniny.
erzet
19.11.12,08:08
Nie pumový útok, ale bombový útok

Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že pri pumovom útoku v Pakistane zahynulo dvadsaťpäť ľudí. Táto informácia nás nemilo prekvapila, keďže sa v nej použilo prídavné meno pumový utvorené od podstatného mena puma. V slovenčine sa totiž slovom puma pomenúva veľká americká mačkovitá šelma. V citovanej informácii však nemalo ísť o to, žeby útok súvisel s mačkovitou šelmou. To iba pôvodca informácie siahol za českým slovom namiesto toho, aby použil slovenské slovo. Na pomenovanie kovového obalu naplneného výbušninou máme v slovenčine slovo bomba a od neho je utvorené prídavné meno bombový. Spomínaná informácia mala mať takúto podobu: Pri bombovom útoku v Pakistane zahynulo dvadsaťpäť ľudí.
erzet
19.11.12,08:09
Dátové úložisko

Dostali sme otázku, ako nazvať databázu obsahujúcu kópie množstva informácií uložených v počítači. V slovenčine máme na pomenovanie priestoru, resp. miesta na uloženie tovaru, surovín, materiálu a pod. slovo sklad. Na pomenovanie priestoru alebo miesta na uloženie niečoho máme aj slovo úložisko utvorené príponou -isko priamo od slovesa uložiť. Slovo úložisko sa používa napríklad v spojeniach úložisko rádioaktívneho odpadu, hlbinné úložisko. Okrem toho sa slovo úložisko dnes používa aj v oblasti počítačovej terminológie napríklad v spojeniach úložisko dát, resp. dátové úložisko, úložisko súborov, úložisko obrázkov a pod.
erzet
19.11.12,08:10
Emocionálny a emočný

V slovenčine máme dve prídavné mená utvorené od podstatného mena emócia s významom „vzrušenie, pohnutie, cit“, a to prídavné meno emočný a prídavné meno emocionálny. Prídavné mená emočný a emocionálny sú synonymné, ale niekedy je medzi nimi aj jemný významový rozdiel a často aj rozličná spájateľnosť. Prídavné meno emočný má všeobecný význam „súvisiaci s emóciami“, napr. emočný stav, emočný sila, emočná zrelosť, prídavné meno emocionálny má význam „vyvolávajúci, vyjadrujúci emócie“, napr. emocionálny účinok, emocionálny zážitok, emocionálne pôsobenie, resp. význam „ľahko podliehajúci emóciám“, napr. emocionálny človek.
erzet
19.11.12,08:15
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 16.11.2012

http://www.ulozto.sk/xWky5cG/101211160640-gergely-slovencina-mp3
erzet
19.11.12,08:17
Rázsochy, nie Rásochy

V súčasnosti sa hovorí o potrebe dostavať nemocnicu v Bratislave v jej mestskej časti Lamač v lokalite Rázsochy. Názov lokality Rázsochy súvisí so všeobecným podstatným menom rázsocha, ktoré má okrem iného význam „horský chrbát odbočujúci z hlavného horského pásma“. V slove rázsocha možno vyčleniť predponu ráz-, aká je aj v slovách rázcestie, rázštep, ráztoka. Prekvapila nás informácia, že miestne zastupiteľstvo v Lamači schválilo premenovanie spisovného názvu lokality Rázsochy na nespisovnú podobu Rásochy iba so spoluhláskou s. Takýto postup zastupiteľstva je v rozpore s platnými zákonmi o geografických názvoch. V úradnej komunikácii, v médiách a na mapách treba aj naďalej používať spisovnú podobu Rázsochy s predponou ráz-.
erzet
21.11.12,13:48
Je Hrad Vršatec. Dnes som sa dozvedel, že je Vršatské Podhradie a Vršatské Bradlá. Možno som si to nevšimol, ale doteraz som si myslel, že je Vršatecké Podhradie a Vršatecké Bradlá. Aj Word mi Vršatecké označuje ako chybu. Ako sa to vraví? Človek sa učí celý život.
erzet
23.11.12,12:37
Chodím do záhrady, nie na záhradu

Naša poslucháčka si všimla, že sa často používa slovo záhrada s predložkou na, napr. chodíme na záhradu, hojdacia sieť na záhradu, boli sme na záhrade, pracovať na záhrade, pestovať ruže na záhrade, zbaviť sa krtka na záhrade. Poslucháčka sa spytuje, či takéto vyjadrenia sú správne. Slovo záhrada je utvorené od slovesa zahradiť a pomenúva sa ním obyčajne ohradený priestor na pestovanie zeleniny a ovocných stromov, preto v citovaných spojeniach je vhodná predložka do, ktorá sa spája s genitívom, teda chodíme do záhrady, hojdacia sieť do záhrady, resp. predložka v, ktorá sa spája s lokálom, t. j. boli sme v záhrade, pracovať v záhrade, pestovať ruže v záhrade, zbaviť sa krtka v záhrade.
erzet
23.11.12,12:39
Dosiahnuť hetrik, nie streliť hetrik

Slovo hetrik, ktoré má pôvod v angličtine, má podľa našich výkladových slovníkov význam „tri góly strelené tým istým hráčom v jednej hre, obyčajne za sebou“. Dostali sme otázku, či je správne vyjadrenie streliť hetrik, s ktorým sa čoraz častejšie stretáme v informáciách o futbalových a hokejových zápasoch. Keďže už v slove hetrik je obsiahnutý významový prvok „streliť“, slovné spojenie streliť hetrik sa nepokladá za vhodné, lebo sa vlastne dva razy vyjadruje to isté. To akoby sme povedali streliť tri góly strelené za sebou. Namiesto vyjadrenia streliť hetrik je primerané používať slovné spojenie dosiahnuť hetrik, prípadne aj spojenia zaznamenať hetrik, docieliť hetrik.
erzet
23.11.12,12:40
László – Lászlóa – Lászlóovi – s Lászlóom

Dostali sme otázku, ako sa v slovenčine skloňuje maďarské mužské krstné meno László, ktoré je zakončené na dlhú samohlásku ó. Krstné meno László, podobne ako priezviská zakončené na dlhú samohlásku ó, skloňuje sa podľa vzoru chlap, pričom pádové prípony sa pripájajú k celému základu krstného mena, teda Lászlóa, Lászlóovi, s Lászlóom, napr. vrátili sme sa od Lászlóa, list sme odovzdali Lászlóovi, stretli sme Lászlóa, hovorili sme o Lászlóovi, rozprávali sme sa s Lászlóom. Rovnako sa skloňujú aj iné maďarské krstné mená zakončené na -ó, ako sú Brúnó, Daniló, Ivó, Ottó.
marjankaj
23.11.12,13:28
Chodím do záhrady, nie na záhradu

Naša poslucháčka si všimla, že sa často používa slovo záhrada s predložkou na, napr. chodíme na záhradu, hojdacia sieť na záhradu, boli sme na záhrade, pracovať na záhrade, pestovať ruže na záhrade, zbaviť sa krtka na záhrade. Poslucháčka sa spytuje, či takéto vyjadrenia sú správne. Slovo záhrada je utvorené od slovesa zahradiť a pomenúva sa ním obyčajne ohradený priestor na pestovanie zeleniny a ovocných stromov, preto v citovaných spojeniach je vhodná predložka do, ktorá sa spája s genitívom, teda chodíme do záhrady, hojdacia sieť do záhrady, resp. predložka v, ktorá sa spája s lokálom, t. j. boli sme v záhrade, pracovať v záhrade, pestovať ruže v záhrade, zbaviť sa krtka v záhrade.
No máš to prešpekulované.;)
Čo je správne? ísť na Miestny úrad? Alebo ísť do Miestneho úradu?:---

Alebo.
Futbalista vybehol na ihrisko? Alebo futbalista vybehol do ihriska?:---
Alebo.
Tenista prišiel na kurt? Alebo tenista prišiel do kurtu?:---:D
erzet
26.11.12,10:44
Myslím. Do úradu, na ihrisko, na kurt.
erzet
03.12.12,08:45
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 23.11.2012

http://www.ulozto.sk/xMvqRkv/101211230640-gergely-slovencina-mp3
erzet
03.12.12,08:47
Citoslovce - s citoslovcami, nie s citoslovciami

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s tvarmi inštrumentálu množného čísla podstatných mien stredného rodu zakončených na -ce, ako sú citoslovce, srdce, vajce, vrece, v podobe s príponou -iami, teda citoslovciami, srdciami, vajciami, vreciami. Takéto tvary nie sú správne, lebo inštrumentál množného čísla od slov zakončených na -ce sa tvorí príponou -ami. Správne sú iba tvary citoslovcami, srdcami, vajcami, vrecami, napr. citoslovcami napodobňujeme aj zvuky; muž s dvomi srdcami; cibuľová nátierka s vajcami; príbytok chránia vrecami s pieskom.
erzet
03.12.12,08:49
Reportérka – mnoho reportérok, nie reportériek

V spisovnej slovenčine genitív množného čísla podstatných mien ženského rodu zakončených na -ka sa zvyčajne tvorí pomocou vkladnej dvojhlásky -ie-, napr. učiteľka - mnoho učiteliek, ministerka – niekoľko ministeriek. Ak pred vkladnou hláskou je dlhá samohláska alebo dvojhláska, genitív množného čísla sa tvorí pomocou vkladnej samohlásky -o-, lebo sa tu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, napr. hubárka – niekoľko hubárok, zjazdárka – bez zjazdárok, zubárka – od zubárok, reportérka – mnoho reportérok, lyžiarka – desať lyžiarok, šermiarka – päť šermiarok, inžinierka – veľa inžinierok.
erzet
03.12.12,08:51
Krompachy, Spišské Vlachy - z Krompách, zo Spišských Vlách

Názvy východoslovenských miest Krompachy a Spišské Vlachy sú pomnožné názvy mužského rodu. V datíve majú tvary Krompachom, Spišským Vlachom, v lokáli tvary v Krompachoch, v Spišských Vlachoch, v inštrumentáli tvary s Krompachmi, so Spišskými Vlachmi. Genitív sa pri týchto názvoch v spisovnej slovenčine netvorí pravidelnou príponou genitívu množného čísla -ov, ktorá je pri podstatných menách mužského rodu, ale predĺžením samohlásky a stojacej na konci základu slova, teda Krompách, Vlách. Správne vravíme odišiel do Krompách, vrátil sa zo Spišských Vlách.
erzet
03.12.12,08:52
Termobielizeň, nie termoprádlo

V súčasnosti výrobcovia a predajcovia bielizne ponúkajú osobitný druh bielizne s termoregulačnými vlastnosťami. Pri propagácii týchto výrobkov sa stretáme s dvomi názvami, a to s názvom termobielizeň a s názvom termoprádlo. V prvej časti obidvoch zložených názvov je zložka termo-, ktorá má pôvod v gréčtine a význam „teplo, tepelný, teplota, teplotný“. Kým v druhej časti názvu termobielizeň je spisovné slovo bielizeň, v druhej časti názvu termoprádlo je nespisovné slovo prádlo, preto náležitý názov uvedenej bielizne je termobielizeň a ten by sa mal používať aj v propagačných materiáloch. Možno ešte dodať, že názov termobielizeň sa píše spolu ako jedno slovo.
erzet
03.12.12,08:55
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 30.11.2012

http://www.ulozto.sk/xUMwS2u/101211300640-gergely-slovencina-mp3
erzet
03.12.12,08:57
Okrúhla pečiatka, nie guľatá pečiatka

Slovo pečiatka má okrem iného význam „odtlačok urobený nástrojom na odtláčanie istého textu“. Poznáme obdĺžnikovú alebo štvorcovú pečiatku. Prídavné mená obdĺžnikový, štvorcový sú utvorené od názvov obdĺžnik a štvorec pomenúvajúcich dvojrozmerné útvary. V jazykovej praxi sa stretáme aj s pomenovaním guľatá pečiatka. Prídavné meno guľatý je utvorené od podstatného mena guľa, ktorým sa pomenúva trojrozmerný útvar, preto pomenovanie guľatá pečiatka nie je vhodné. Namiesto neho je primerané používať názov okrúhla pečiatka s prídavným menom utvoreným od slova kruh pomenúvajúcim dvojrozmerný útvar. Správne vravíme listina opatrená okrúhlou pečiatkou.
erzet
03.12.12,09:01
Minulý týždeň som pozeral rozhovor na TA3 s Dobroslavom Trnkoma. Redaktor čo guľatá pečiatka, to guľatá pečiatka. Po skončení relácie som mu napísal, že si neviem predstaviť guľatú pečiatku. Okrúhlu áno, ale ako sa pečiatkuje guľatou pečiatkou neviem.
erzet
03.12.12,09:03
A predstavte si, on mi obratom odpovedal. Že mám pravdu, že tá pečiatka je okrúhľa.
erzet
07.12.12,11:12
Tarifa, nie tarif

V jazykovej praxi sa na pomenovanie sadzby poplatkov niekedy používa podstatné meno mužského rodu tarif, napr. colný tarif, železničný tarif, úprava tarifu, dovolenka s výhodným tarifom, prehľad tarifov. Podstatné meno mužského rodu tarif sa k nám dostáva z českých jazykových prejavov. V spisovnej slovenčine sa sadzba poplatkov pomenúva podstatným menom ženského rodu tarifa, o čom sa môžeme presvedčiť napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu. Správne teda je colná tarifa, železničná tarifa, úprava tarify, dovolenka s výhodnou tarifou, prehľad taríf.
erzet
07.12.12,11:14
Zaraditeľný, nezaraditeľný

Dostali sme otázku, či je prídavné meno nezaraditeľný spisovné. Prídavné meno nezaraditeľný, s ktorým sa môžeme stretnúť vo vyjadreniach ako nezaraditeľný kanditát, nezaraditeľný žáner, nezaraditeľná tvorba, nezaraditeľní poslanci, má význam „ktorého alebo ktorý nemožno zaradiť“. Toto prídavné meno je utvorené záporovou predponou ne- od jeho kladnej podoby zaraditeľný s významom „ktorého alebo ktorý možno zaradiť“. Prídavné meno zaraditeľný je náležite utvorené príponou -teľný zo slovesa zaradiť, preto obidve prídavné mená, zaraditeľný aj nezaraditeľný, sú spisovné.
erzet
07.12.12,11:16
Zhorieť, nie uhorieť

Nedávno sme sa z médií dozvedeli smutné správy, že v rodinnom dome uhorel muž a že v Nemecku pri požiari uhorelo štrnásť ľudí. V týchto výpovediach sa použilo sloveso uhorieť v tvaroch minulého času. Sloveso uhorieť sa v našich súčasných kodifikačných príručkách nezachytáva a v staršom Slovníku slovenského jazyka z roku 1964 sa k nemu zaujíma odmietavý postoj. Ide o slovo, ktoré sa k nám dostáva z českých textov. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine sloveso zhorieť. Výpovede citované na začiatku mali mať takúto podobu: v rodinnom dome zhorel muž, v Nemecku pri požiari zhorelo štrnásť ľudí.
erzet
07.12.12,11:19
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 07.12.2012

http://www.ulozto.sk/xUAj2iX/101212070640-gergely-slov-mp3
erzet
17.12.12,07:47
O skloňovaní slova rola

Podstatné meno rola, ktoré má pôvod vo francúzštine a význam „úloha“, resp. „herecká úloha“, skloňuje sa podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla má tvar roly, napr. od novej roly si veľa sľubuje, v lokáli jednotného čísla má tvar role, napr. rozprávali sa o novej role, v nominatíve množného čísla má tvar roly, napr. dve roly, v genitíve množného čísla je správny tvar rol so samohláskou o, ale aj rolí, napr. bez dobrých rol aj bez dobrých rolí, v datíve a lokáli množného čísla sú tvary rolám, o rolách.
erzet
17.12.12,07:48
Trojosový, nie trojosý ani trojosí

Dostali sme otázku, akú podobu má mať prídavné meno utvorené z číslovky tri a podstatného mena os, ktoré má význam „majúci tri osi“. Či je teda správne trojosý s ypsilonom na konci, trojosí s mäkkým í na konci, alebo trojosový. Z uvedených troch podôb prídavného mena je správna podoba trojosový, napr. trojosový príves, trojosový náves, trojosový vozík, trojosová vstupná brána. Rovnako správne sú aj prídavné mená jednoosový, dvojosový a štvorosový, napr. jednoosový malotraktor, dvojosový vozík, štvorosový vozeň.
erzet
17.12.12,07:49
O slove dopad

V jazykovej praxi sa nezriedka používa slovo dopad napríklad v spojeniach dopad na štátny rozpočet, dopad na životné prostredie, dopad na zdravie, negatívny dopad na samosprávy. Podstatné meno dopad je utvorené od slovesa dopadnúť s významom „s istou intenzitou spadnúť“ a vhodne sa používa vo vyjadreniach ako dopad na nohy, dopad na zem. Slovo dopad nie je vhodné používať vo význame „trvalejšie pôsobenie na niečo“. Namiesto neho sú vhodné slová vplyv, dosah, účinok, dôsledky, teda vplyv na štátny rozpočet, vplyv na životné prostredie, dosah na zdravie, negatívne dôsledky pre samosprávy.
erzet
17.12.12,07:51
Stožiar – na stožiari, železničné stožiare, nie stožiary

V písomných prejavoch sa niekedy stretáme s predložkovým spojením na stožiary s ypsilonom na konci. V lokáli jednotného čísla však nikdy nemôže byť ypsilon. Podstatné meno stožiar sa skloňuje podľa vzoru stroj a v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu mäkké -i: na stožiari ako na stroji. V praxi sa stretáme aj s tvarom nominatívu množného čísla stožiary s ypsilonom, napr. oceľové stožiary, železničné stožiary. Slovo stožiar má v nominatíve množného čísla príponu -e rovnako ako slovo stroj - stroje, preto je správne oceľové stožiare, železničné stožiare.
erzet
17.12.12,07:53
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 14.12.2012

http://www.ulozto.sk/xh7VVPJ/101212140640-gergely-slovencina-mp3
erzet
17.12.12,07:55
Pražania, Brňania, Ostravčania

V jazykových prejavoch sa niekedy stretáme s obyvateľskými menami utvorenými od názvov českých miest Praha, Brno, Ostrava v podobe Pražák – Pražáci, Brňák – Brňáci, Ostravák – Ostraváci. Namiesto týchto podôb obyvateľských mien utvorených príponou -ák, v množnom čísle príponou -áci, je náležité v oficiálnych verejných prejavoch používať podoby obyvateľských mien utvorených príponou -an, resp. -čan, v množnom čísle príponou -ania, resp. -čania, teda Pražan – Pražania, Brňan – Brňania, Ostravčan – Ostravčania.
erzet
07.01.13,07:46
Zberný dvor

Dostali sme otázku, či prídavné meno zberný používané v slovnom spojení zberný dvor je správne. Prídavné meno zberný je dobre utvorené od podstatného mena zber, od ktorého je utvorené aj prídavné meno zberový známe napríklad zo slovného spojenia zberové práce. Prídavné meno zberný má však špecifický význam, a to „určený na zhromažďovanie niekoho alebo niečoho“, napr. zberný tábor, zberná nádrž. Do radu týchto slovných spojení patrí aj slovné spojenie zberný dvor s významom „miesto na zhromažďovanie triedeného odpadu z domácností, ktorý nepatrí do smetných nádob“.
erzet
07.01.13,07:48
Poliklinika a polytechnika

Niektorí používatelia slovenčiny si kladú otázku, prečo sa v slove poliklinika píše v prvej časti poli- mäkké i a prečo sa v slove polytechnika v jeho prvej časti píše tvrdé y. V slove poliklinika prvá časť poli- s mäkkým i súvisí s gréckym slovom polis s významom „mesto“, teda poliklinika je vlastne mestská klinika. V slove polytechnika prvá časť poly- s ypsilonom má takisto pôvod v gréčtine, ale základný význam „mnoho“. Prvá časť poly- s ypsilonom je aj v mnohých ďalších slovách, ako sú polyester, polyetylén, polygamia, polymér, polysacharid atď.
erzet
07.01.13,07:49
Vyprážať či vysmážať

Blížia sa Vianoce a v mnohých domácnostiach sa budú pripravovať rozličné vianočné jedlá, okrem iných aj ryby, či to už bude tradičný kapor, alebo mrazené filé. Jednou z možných úprav rýb je aj ich vyprážanie či vysmážanie, teda pečenie na nejakom tuku. Niekedy sú používatelia slovenčiny v rozpakoch, či v spisovných prejavoch majú použiť sloveso vyprážať alebo sloveso vysmážať. Slovesá vyprážať aj vysmážať sú spisovné, no kým sloveso vyprážať je rozšírené najmä na strednom Slovensku, sloveso vysmážať je rozšírené najmä v západnej časti Slovenska.
erzet
07.01.13,07:53
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 21.12.2012

http://www.ulozto.sk/xhENhDk/101212210640-gergely-slovencina-mp3
erzet
07.01.13,07:55
O pozdravoch dovi a dopo

V slovenčine používame mnoho rozličných pozdravov. Medzi klasické pozdravy pri stretnutí patria pozdravy dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. V neskorých večerných hodinách najmä pred spaním si zaželáme dobrú noc. Rozšírené sú aj pozdravy cudzieho pôvodu ahoj, čau, ktoré používajú najmä dobré známi a priatelia medzi sebou. Pri rozlúčke sa pozdravíme dovidenia, a keď skončíme telefonický rozhovor, pozdravíme sa dopočutia. V súčasnosti často počujeme rozlúčkové pozdravy dovi a dopo. Ide o skrátené, deformované, slangové pozdravy, ktoré nie sú vhodné pri rozlúčke s osobami, s ktorými nie sme v blízkom vzťahu, a nepatria ani do verejných prejavov.
erzet
07.01.13,07:57
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 28.12.2012

http://www.ulozto.sk/xCBW7rf/101212280640-gergely-slovencina-mp3
erzet
07.01.13,07:59
Silvester – silvestrovský, nie silvesterský

Dnes je posledný deň v roku a každý vie, že na tento deň pripadá meno Silvester. Meno Silvester má pôvod v latinskom slove silvestris s významom „lesný, z lesa“ a to je utvorené z latinského slova silva s významom „les“. Spomínané latinské slová aj meno Silvester sa píšu s mäkkým i. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami prídavného mena utvoreného od mena Silvester, a to silvestrovský aj silvesterský. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba silvestrovský, napríklad silvestrovský večierok, silvestrovský ohňostroj, silvestrovský klobúk, silvestrovská zábava, silvestrovská noc.
erzet
07.01.13,08:00
Haluze, nie haluzy

V jazykových prejavoch sa stretáme so slovným spojením polámané haluze, ale aj polámané haluzy. Vynára sa otázka, ktoré z uvedených spojení je správne. Na pomenovanie výrastku kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu, teda na pomenovanie konára, máme v slovenčine aj slovo haluz. Slovo haluz je podstatné meno ženského rodu, ktoré sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dlaň. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar haluze. Správne teda je z haluze si urobil palicu na podopieranie, na ceste ležali polámané haluze.
erzet
07.01.13,08:02
Deaktivovať a dezaktivovať

Dostali sme otázku, či je správne používať sloveso deaktivovať, alebo sloveso dezaktivovať. Slovesá deaktivovať a dezaktivovať sú utvorené od slovesa aktivovať pôvodom latinskou predponou de-, resp. francúzskou predponou dez-, ktorými sa vyjadruje opak toho, čo sa pomenúva v odvodzovacom základe. Obidve slovesá sú správne, ale majú čiastočne odlišný význam a odlišnú spájateľnosť. Sloveso deaktivovať má predovšetkým význam „zrušiť aktívny stav niečoho“, napr. deaktivovať imobilizér, deaktivovať nástražný výbušný systém, sloveso dezaktivovať predovšetkým značí „odstrániť biologicky aktívne látky“, resp. „odstrániť rádioaktívne účinky“, napr. dezaktivovať zamorený priestor.
erzet
07.01.13,08:04
Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 04.01.2013

http://www.ulozto.sk/xTpMbvv/101301040640-gerg-slovencina-mp3
erzet
07.01.13,08:06
Krček, krčok či kŕčok?

V jazykovej praxi sa používajú slová krček, krčok aj kŕčok. Dostali sme otázku, ktorá z uvedených podôb je správna. Slová krček, krčok aj kŕčok sú zdrobneniny od slova krk a sú to spisovné, teda správne slová. Je však medzi nimi istý rozdiel, a to v tom, že sa používajú v rozličných situáciách. Slovom kŕčok, ale aj kŕčik s dlhým ŕ, pomenúvame malý krk alebo zúženú časť niečoho. Slová krček alebo krčok s krátkym r sa používajú najmä ako anatomické termíny, ktorými sa pomenúva zúžená časť kosti alebo iného orgánu, napr. zubný krček, maternicový krčok.
erzet
11.01.13,08:56
Vytesniť menšinového vlastníka?

V súčasnosti sa priam módnym stáva používanie slovesa vytesniť, a to aj v situáciách, keď nejde o nijakú súvislosť s malým priestorom, priestorovou tesnosťou. Uvedieme aspoň tri príklady: stranu vytesnili na politický okraj, loptu s námahou vytesnil na roh, spoločnosť chce vytesniť menšinového vlastníka. Ak ide o odstránenie niekoho, niečoho odniekiaľ, o zbavenie sa niekoho, niečoho, je namiesto slovesa vytesniť primerané používať sloveso vytlačiť, v istých súvislostiach aj sloveso zbaviť sa, teda stranu vytlačili na politický okraj, loptu s námahou vytlačil na roh, spoločnosť sa chce zbaviť menšinového vlastníka.
erzet
11.01.13,09:01
Nátierka, nie pomazánka

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 09.01.2013

http://www.ulozto.sk/xm52X4A/101301090640-slovencina-natierka-mp3
erzet
11.01.13,09:03
Babia hora

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 10.01.2013

http://www.ulozto.sk/xDLErL1/101301100640-slovencina-mp3
erzet
11.01.13,09:06
Čo to obnáša?

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 11.01.2013

http://www.ulozto.sk/xXJh9nt/101301110640-obnasa-slovencina-mp3
ivuliatko
11.01.13,19:03
Babia hora

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 10.01.2013

http://www.ulozto.sk/xDLErL1/101301100640-slovencina-mp3

Tvar "pod Babou horou" je správny, iba v tom vzore pani Sibylu trošku poopravím ;) prídavné meno BABÍ je privlastňovacie prídavné meno - druhové, ktorým privlastňujeme ľudskému alebo zvieraciemu druhu (podobne ako človečí, obrí, rybí, leví, kozí, včelí, líščí...) a neskloňuje sa podľa vzoru cudzí, ale PÁVÍ (aj po obojakých spoluhláskach v zakončení tu píšeme "mäkké i").
Podľa vzoru cudzí sa skloňujú iba prídavné mená s mäkkou spoluhláskou v zakončení, napr. svieži, písací, vyšší...
sito
11.01.13,19:25
Ty sa nezapreš! Vieš? Skloňujem sa, či klaňam sa pred Tebou?
ivuliatko
11.01.13,19:47
Vzhľadom na svoju diagnózu som sa nemohla ovládnuť :-))
erzet
14.01.13,12:13
Pavol Jozef Šafárik - Vysvetlenie gramatickych pojmov

Trochu z archívu.

Str. 2
erzet
21.01.13,08:34
Čo to obnáša
http://www.ulozto.sk/xUpprfz/1013-01-11-slovencina-na-slovicko-co-to-obnasa-mp3

Ako správne vykať
http://www.ulozto.sk/x1effL1/1013-01-14-slovencina-na-slovicko-ako-spravne-vykat-mp3


Vieme správne vykať?

V slovenčine je pri vykaní určitý slovesný tvar vždy v druhej osobe množného čísla.
Správne vykáme: Pán Majer, boli ste tam? (nie bol ste). Pani Majerová, vy ste mali prísť v pondelok (nie mala ste). Obžalovaná, povedali by ste nám (nie povedala by ste nám). Kým určitý slovesný tvar je pri vykaní vždy v množnom čísle, slovné druhy, ako podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky, sú v jednotnom čísle, napríklad podstatné meno: Vy ste majster (ka), prídavné meno: Boli by ste taká dobrá (taký dobrý), číslovka: Nie ste prvá (prvý), kto mi to povedal, zámeno: Vy ste tá (ten), na koho som čakal.
Podobne je to aj vo vete s príčastím ako s neurčitým slovesným tvarom: Vážená pani, boli ste oboznámená..., Vážený pán, boli ste oboznámený.... a to isté platí aj pre slovo rád. Muža sa pýtame: Pán Mokrý, máte rád knihy? a ženy: Pani Novotná boli by ste rada doma?


Dodržiavajme správne vykanie

Gramatická chyba pri vykaní v slovenčine, zdá sa, má tuhé korene. Je prekvapujúce, že aj niektorí príslušníci mladšej generácie, ktorí vyšli zo školy už v samostatnej Slovenskej republike, si osvojujú jazykový zlozvyk v podobe nesprávneho vykania typu vy ste nebol doma, vy ste mala vystúpiť. Takéto vykanie vonkoncom nemá oporu v slovenských nárečiach a je veľmi netvorivým napodobnením českého vykania. V slovenčine vykáme výlučne s pomocou slovesného tvaru v množnom čísle, t. j. vy ste neboli doma, vy ste mali vystúpiť.


Zámená ten, tú...
http://www.ulozto.sk/xGG55gb/1013-01-15-slovencina-na-slovicko-zamena-ten-tu-mp3

Zámená ten, tú...
http://www.ulozto.sk/xRYKKUW/1013-01-16-slovencina-na-slovicko-spajanie-slov-v-slovencine-mp3

Rodina Kováčova, či Kováčová
http://www.ulozto.sk/xTMQQUJ/1013-01-17-slovencina-na-slovicko-rodina-kovacova-ci-kovacova-mp3

Kolotoč
http://www.ulozto.sk/xqZ44Dk/1013-01-18-slovencina-na-slovicko-kolotoc-mp3
erzet
21.01.13,08:45
Rozalka
21.01.13,18:30
Vieme správne vykať?


Hoci som vyrastala v národnostne zmiešanej dedine s prevahou inej národnosti, než Slovákov, viem správne vykať a príšerne ma irituje, keď ľudia (najmä v telke a ešte aj politici!) nevedia!
erzet
30.01.13,08:14
Predložky po, pre, spoza

http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Predlo%C5%BEky%20po,%20pre,%20spoza


Spisovná slovenčina


Pokladáte spisovnú slovenčinu za dôležitú súčasť vášho života, alebo jej kladiete veľký význam.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Spisovn%C3%A1%20sloven%C4%8Dina


Odbočiť a bočiť

Pani Anna pozná slovesá odbočiť a bočiť, ale nespomína si, že by bolo správne používanie slovesa odbáčať. Tak ako to je?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Odbo%C4%8Di%C5%A5%20a%20bo%C4%8Di%C5%A5


Tlačidlo, nie tlačítko

Na rôznych prístrojoch je súčasť, ktorá sa ovláda stláčaním a tým sa umožňuje činnosť príslušného zariadenia.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Tla%C4%8Didlo,%20nie%20tla%C4%8D%C3%ADtko


Na gymnáziu alebo v gymnáziu (http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Na-gymnaziu-alebo-v-gymnaziu?l=2&i=56538&p=1)

Pani Dagmar pochybuje o správnosti slovných spojení: Pracuje na Ministerstve hospodárstva, alebo žiadosť podajte na Ministerstvo hospodárstva...
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Na%20gymn%C3%A1ziu%20alebo%20v%20gymn%C3%A1ziu


Skloňovanie slovesa hrať

V mailoch, ktoré nám píšete, sa dosť často pýtate na skloňovanie slovesa hrať a podstatého mena hra v lokáli.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Sklo%C5%88ovanie%20slovesa%20hra%C5%A5


Vymenuje a vymenúva

Pán Jaroš sa stavil s kamarátom na tému vymenovať a vymenúvať. Ide mu o dokonavý a nedokonavý vid.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Vymenuje%20a%20vymen%C3%BAva


Byť príkladom

Slovo príklad má nielen vysoký výskyt, ale aj širokú spájateľnosť.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/By%C5%A5%20pr%C3%ADkladom
erzet
05.02.13,08:14
Online jazyková poradňa

http://jazykovaporadna.sme.sk/
erzet
08.02.13,10:26
Je slovo odpal spisovné?


Pán Velecký sa pýta: Je slovo odpal spisovné? Malo by to byť podstatné meno od slovesa odpáliť, odpaľovať - teda úderom odraziť loptičku. Golfisti podstatné meno odpal používajú bežne - ten odpal sa ti podaril a podobne. Dokonca majú aj akcie s týmto pomenovaním, napríklad Novoročný odpal a podobne. Odpoveď na otázku, či je podstatné meno odpal spisovné má jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová:
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Je-slovo-odpal-spisovne?l=2&i=57010&p=1

Vsádzať alebo stávkovať?

Pri hazarde ide o všetko, dnes však zistíme, či aj gramaticky správne. Ideme všetko vsadiť na jednu kartu, alebo stávkovať? Problém vysvetlí jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Vsadzat-alebo-stavkovat?l=2&i=57037&p=1

3 dni dozadu, alebo 5 rokov dozadu

Pani Synaková si nie je celkom istá správnou formuláciou - 3 dni dozadu, alebo 5 rokov dozadu. Ako to má byť v tomto prípade, odpovedá jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/3-dni-dozadu-alebo-5-rokov-dozadu?l=2&i=57243&p=1

Slovné spojenie - Opak je však pravdou

Pani Helene z Komárna sa nepozdáva slovné spojenie - Opak je však pravdou - a jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová nám teraz povie, či sa to pani Helene nepozdáva správne.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Slovne-spojenie---Opak-je-vsak-pravdou?l=2&i=57355&p=1

Prechádzka bušou, alebo bušom

V dnešnom stretnutí s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou Romana Bomboša zaujímalo, kam by sa gramaticky správne vybrali na potulkách Austráliou, či by sa prechádzali bušou, alebo bušom.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Prechadzka-busou-alebo-busom?l=2&i=57449&p=1

Dvere sa otvoria samy alebo samé?

Pani Radošová nám poslala otázku, z ktorej sa vykľula mimoriadne zaujímavá odpoveď - tak najprv otázka: dvere sa otvoria samy alebo dvere sa otvoria samé? A teraz odpoveď, postará sa o ňu jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Dvere-sa-otvoria-samy-alebo-same?l=2&i=57537&p=1

Objednávame si humry, alebo humre?

Dnešné jazykové okienko je tak trochu aj gastronomickou špecialitou. Otázne však je, či si máme objednať humry, alebo humre. Viac zistil Roman Bomboš v rozhovore s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Objednavame-si-humry-alebo-humre?l=2&i=57692&p=1
erzet
08.02.13,13:14
misoft
08.02.13,15:53
Opäť som sa niečo dozvedel.
erzet
11.03.13,12:41
Čo hovoríte na tie príspevky čo začal dávať, pred časom, o slovenčine SRo v mp3?
erzet
11.03.13,13:04
Však – všakže

Keď sa poteším, že: to je ale pekné, však?, moja mama ma opraví - nie však, ale všakže? Robí dobre?


http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Vsak---vsakze?l=2&i=58077&p=2

Ranný a raný
Jednou z najčastejších chýb v slovenčine je pridávanie spoluhlások tam, kde nie sú potrebné. Ak nás počúvajú poslucháči veľmi skoro, je to v ich ranom, alebo rannom veku?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Ranny-a-rany?l=2&i=58179&p=2

Skloňovanie slova známy

Podľa akého vzoru sa skloňuje slovo známy, myslené ako podstatné meno, čiže napríklad - môj známy...


http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Sklonovanie-slova-znamy?l=2&i=58291&p=2

Myčka

Ypsilon a mäkké i čítame rovnako, pri písanom prejave si však treba dávať veľký pozor. Poslucháč nás upozornil, že videl reklamný plagát, kde bolo slovo myčka písané s mäkkým i.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Mycka?l=2&i=58393&p=2

Masakra alebo masaker?

Inscenácia francúzskej autorky Jasmíny Réza „Boh masakra“ budí už od premiéry obrovskú polemiku. Mnohým sa nezdá tvar názvu a očakávali by aj na plagátoch správne spojenie „Boh masakry“.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Masakra-alebo-masaker?l=2&i=58516&p=2
Klub zberateľov pivných suvenírov alebo pivovarských suvenírov?

Pán Rudo z Bratislavy sa na nás obrátil s veľmi závažnou otázkou: Potreboval by som poradiť čo je správne: Klub zberateľov pivných suvenírov alebo klub zberateľov pivovarských suvenírov. Nevieme sa v klube zhodnúť na správnom názve. Zbierame všetko čo má súvis s pivom: pivné tácky, etikety, fľaše, uzávery, atď.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Klub-zberatelov-pivnych-suvenirov-alebo-pivovarskych-suvenirov?l=2&i=58740&p=2
Na ulicu, do ulice, pripájač

Dnes sa so Sibylou Mislovičovou vyberieme na cesty. Prvá otázka znie: Odbáčame na ulicu Odbojárov alebo do ulice Odbojárov?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Na-ulicu-do-ulice-pripajac?l=2&i=58830&p=2

Šampión a šampiňón



Slovenčina je natoľko rozmanitá, že jej nesprávnym používaním sa môže stať napríklad aj to, že si vypražíte majstra sveta v hokeji.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Sampion-a-sampinon?l=2&i=57966&p=2

Sú niekde k počutiu?

Lucia zo Žiliny sa pýta, či je správna táto formulácia otázky: Sú niekde k počutiu? Napríklad pesničky.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Su-niekde-k-pocutiu?l=2&i=57961&p=2
erzet
11.03.13,13:16
Zľadovatený alebo zľadovatelý

Zima sa končí, tak si urobíme jasno v tom, či sme hovorili spisovne, keď sme chceli povedať, že cesta je zľadovatená. Alebo zľadovatelá?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Zladovateny-alebo-zladovately?l=2&i=58976&p=1

Myčka riadu

Stáva sa, že slovo v slovenčine použijeme nielen v chybnom význame, ale ho dokonca aj gramaticky napíšeme nesprávne. Napríklad slovo myčka riadu, nielenže by sme nemali používať tento tvar, ale jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová tvrdí, že aj nesprávne slovo treba napísať aspoň v správnom tvare, teda s ypsilonom.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Mycka-riadu?l=2&i=59028&p=1

Sústrediť sa

Pán Geško si myslí, že väzby: teraz sa budeme sústrediť, prípadne bude sa sústrediť nie sú správne, ale keďže sa tieto väzby často používajú, tak si nie je celkom istý.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Sustredit-sa?l=2&i=59133&p=1

Iónové alebo iontové?

V prípade športových prípravkoch, konkrétne nápojov na regeneráciu, sa nám často zbytočne a navyše objavuje písmenko T. Konkrétne v spojení iontové nápoje.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Ionove-alebo-iontove?l=2&i=59237&p=1

Mohli by sme to nechať na chlapov

Nášmu poslucháčovi vyrazila dych formulácia – Mohli by sme to nechať na chlapoch. V kontexte - ženy pri varení chcú, aby to urobili chlapi. Myslí si však, že správne by malo byť – nechať na chlapov.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Mohli-by-sme-to-nechat-na-chlapov?l=2&i=59345&p=1

Ďaleko drahší tovar

Dnes sa pristavíme nad slovným spojením „ďaleko drahší tovar“. Ide o stupňovanie, alebo sa vyjadruje miesto, kam ho treba ísť kúpiť? A je to vôbec v správnom tvare?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Daleko-drahsi-tovar?l=2&i=59489&p=1

Prepŕchať – tekuté zrážky

Náš poslucháč začul slovné spojenie - v Paríži prepŕchalo - a zaujíma ho, či je toto slovo spisovné.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Preprchat---tekute-zrazky?l=2&i=59605&p=1

Dvoje čalúnených dverí

Dvojo, alebo dvoje dverí? A môžu byť tapacírované? Ktorý tvar je správny?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Dvoje-calunenych-dveri?l=2&i=59693&p=1

V cestovných tarifoch, alebo tarifách?

Náš poslucháč sa pýta, či hľadáme informácie v cestovných tarifoch, alebo tarifách.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/V-cestovnych-tarifoch-alebo-tarifach?l=2&i=59889&p=1

Vám alebo vám

Sme radi, že píšete do našej rubriky Slovenčina na slovíčko a niekedy chcete byť takí vzorní, až sa to skončí všelijako... môže za to vykanie v písomnej forme.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Vam-alebo-vam?l=2&i=60043&p=1
Rozalka
11.03.13,18:51
Čo hovoríte na tie príspevky čo začal dávať, pred časom, o slovenčine SRo v mp3?
Mne to nefunguje. :mee:
Valcake
11.03.13,19:07
KMPlayer prehrá, ale aj ostatné...čo máš stiahnuté:confused:
misoft
11.03.13,19:22
Nááá - šak stáhni k sebe, prehraj u seba - šecky plajere prehrajú (aspoň sebe mišľim)
Rozalka
11.03.13,19:22
KMPlayer prehrá, ale aj ostatné...čo máš stiahnuté:confused:
ani neviem .... hádam dačo, čo je priamo k dispozícii s MS Win
misoft
11.03.13,19:24
Teda Windows Media Player - ten to prehrá - sú to len mp3 súbory. Klikni tam na obrážťok, alebo na link, stiahni k sebe do PC, daj prehrať WMP.
Excise Duty
14.03.13,06:03
Slováci neuveriteľne milujú čechizmy, najnovšie riešia problém "sprepitného", čo je nesprávna skomolenina českého spropitného.
http://www.porada.sk/t212158-sprepitne-versus-dane.html
Spisovne po slovensky je to prepitné, tie peniaze sú na prepitie a nie sprepitie.
Nella_2
14.03.13,06:26
Toho čechizmu sa tak rýchlo nezbavíme, veď roky sme žili spolu v jednej republike.
erzet
25.03.13,09:21
Zbrklé reakcie
Sú zbrklé reakcie správne? A teraz nemyslím psychologicky, ale najmä gramaticky.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Zbrkle-reakcie?l=2&i=60136&p=1

Priechod - prechod
Pán Peter má veľmi zaujímavú otázku: "Myslím si, že kde je priechod (zebra na ceste), tam sa chodí peši, a nie dopravnými prostriedkami. S tými sa jazdí cez, alebo po prejazde."
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Priechod---prechod?l=2&i=60227&p=1

Tá Paríž alebo ten Paríž?
Kameňom úrazu pri správnom používaní zemepisných názvov môže byť ich rod, ktorý môže byť v rôznych jazykoch rozdielny. Napríklad mesto Paríž používatelia poznajú aj v mužskom, aj v ženskom rode.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Ta-Pariz-alebo-ten-Pariz?l=2&i=60328&p=1

Číslovky
Pán Michal má v číslovkách jasno, pre istotu sa však pýta našej jazykovedkyne Sibyly Mislovičovej, či je správne povedať o "štyridsiatichjednych" opatreniach vlády.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Cislovky?l=2&i=60415&p=1

V sprievode polície
Dnešná lekcia slovenčiny bude dramatická. Roman Bomboš sa jazykovedkyne Sibyli Mislovičovej pýtal, či sa môžu ocitnúť v doprovode polície a či by to bolo gramaticky správne.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/V-sprievode-policie?l=2&i=60556&p=1

Lipsko či Leipzig?
Minulý týždeň som vo večerných správach niektorej z televízií zachytila reportáž, ktorá celá - od titulku až po prejav redaktorky - hovorila o meste Leipzig. Ale kedy sa zmenilo Lipsko na Leipzig? Pýta sa naša poslucháčka pani Aneta.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Lipsko-ci-Leipzig?l=2&i=60699&p=1

Vyhlásenie či prehlásenie
V dnešnej chvíľke so spisovným jazykom sa budeme venovať spravodajstvu a správnemu používaniu slovného spojenia súvisiaceho s osobou ministra. Môže vydávať vyhlásenie, či prehlásenie?
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Vyhlasenie-ci-prehlasenie?l=2&i=60759&p=1

Preteky formuly jeden, alebo formule jeden?
Počas uplynulého víkendu odštartoval ďalší ročník prestížnych automobilových pretekov, s ktorými máme v slovenčine tak trochu problém.
http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/Slovo-/Slovo-/Slovo-/Preteky-formuly-jeden-alebo-formule-jeden?l=5&i=60967&p=1
erzet
22.04.13,10:08
Partyzánske?
Zdenka 0705
22.04.13,15:04
Partyzánske?
... to vieš, naši západní bratia majú v pravopise ypsilon v slove partizán. Tak si pekne po svojom napísali aj naše mesto.
erzet
24.04.13,11:52
Nie že by ma to prestalo baviť, dávať sem tie príspevky, ale v tej mp3 mi to nejak nevonia. Predsa, čo je napísané, je napísané, ale keď chcete môžem.
misoft
24.04.13,16:36
Chcel by som ťa upozorniť - nejako im tie mp3 súbory nefungujú. (Alebo len u mňa?)
erzet
25.04.13,20:46
misoft, ani mne, budem sa informovať. Dík za upozornenie.
wagner
25.04.13,21:01
... to vieš, naši západní bratia majú v pravopise ypsilon v slove partizán. Tak si pekne po svojom napísali aj naše mesto.

Ale však toto sú z PD, čo nevedia pravopis? Mariánko zabudol, čo sa v prvom manželstve pri deťoch naučil?:confused:
erzet
26.04.13,06:03
Banner robili Česi. Mám taký dojem, že oni to iba nahovorili a banner ani nevideli. Vlastne nevedeli pod čo sa "podpísali".
Excise Duty
26.04.13,06:57
... to vieš, naši západní bratia majú v pravopise ypsilon v slove partizán. Tak si pekne po svojom napísali aj naše mesto.
Aj v českom jazyku je Partizánske s mäkkým i. Takže v tej upútavke urobil chybu nejaký blbeček. Inak, súhlas s tvojim príspevkom som dal omylom, a to až dvakrát.
erzet
26.04.13,12:52
Odpoveď z SRo:

Poslucháč si nemôže vypočuť zvuk (mp3) a hodí ho to o krok nazad - pravdepodobne používa prehliadač Chrome, alebo najnovšiu verziu Firefoxu... a náš rozhlasový web s nimi nevie komunikovať - môžem poradiť jedine - aby použil prehliadač Explorer a tam by to malo ísť (pripadne nižšiu verziu Firefoxu)

Moje: cez IE to funguje
erzet
26.04.13,13:05
erzet
26.04.13,13:13
misoft
26.04.13,15:17
No tak to poriadne pohnojili - musia predsa počítať s aktualizáciami - zaspali dobu.
erzet
29.04.13,07:15
http://ulozto.sk/x4y3LEPD/rytmicky-zakon-pri-sklonovani-mp3

(http://ulozto.sk/x4y3LEPD/rytmicky-zakon-pri-sklonovani-mp3)http://ulozto.sk/xuAhfANf/kakao-a-radio-mp3

(http://ulozto.sk/xuAhfANf/kakao-a-radio-mp3)http://ulozto.sk/x6GwXaeW/granula-alebo-granula-mp3

(http://ulozto.sk/x6GwXaeW/granula-alebo-granula-mp3)http://ulozto.sk/xyaWU4QT/policajne-vysetrovanie-nie-setrenie-mp3 (http://ulozto.sk/xyaWU4QT/policajne-vysetrovanie-nie-setrenie-mp3)

Tovar skladom?
Ak je niečo skladom, tak to znamená, že to majú na sklade. Je to dobrá správa, prekvapivá pre niektorých prevádzkovateľov internetových obchodov bude možno v tom, že slovné spojenie - tovar je skladom - je nespisovné. Upozornil na to náš poslucháč Pavol a súhlasí s ním aj jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová.

http://ulozto.sk/xk64E3Yt/tovar-skladom-mp3

erzet
29.04.13,07:23
erzet
29.04.13,07:27
Odpoveď z SRo:

Poslucháč si nemôže vypočuť zvuk (mp3) a hodí ho to o krok nazad - pravdepodobne používa prehliadač Chrome, alebo najnovšiu verziu Firefoxu... a náš rozhlasový web s nimi nevie komunikovať - môžem poradiť jedine - aby použil prehliadač Explorer a tam by to malo ísť (pripadne nižšiu verziu Firefoxu)


Moje: cez IE to funguje

misoft
Hanáček Marcel zo SRo

... malo by to fungovat jednoduchsie, ale od maja mame spustat nejaky novy modul webu, kde by to malo ist lepsie :-)
Mh
misoft
29.04.13,16:26
misoft
Hanáček Marcel zo SRo

... malo by to fungovat jednoduchsie, ale od maja mame spustat nejaky novy modul webu, kde by to malo ist lepsie :-)
Mh
:D - no ten SRo je teda poriadne pozadu - to sa mu my musíme prispôsobovať - ts-ts-ts
Zdenka 0705
29.04.13,16:42
[QUOTE=Excise Duty;2306030]Aj v českom jazyku je Partizánske s mäkkým i. Takže v tej upútavke urobil chybu nejaký blbeček. Inak, súhlas s tvojim príspevkom som dal omylom, a to až dvakrát.[/QUOTE


(http://www.pravidla.cz/vice/psani-slov-prejatych/?kapitola=6)tak si pozorne prečítaj tento link ...
]http://www.pravidla.cz/vice/psani-slov-prejatych/?kapitola=6
​konkrétne toto:
Pozn: V slovech zcela zdomácnělých se však píše po h, ch, k, d, t, n, r písmeno y bez zřetele k původu slova, např. rytíř, trylek, tygr, kytara; krokodýl, bernardýn, terpentýn, trenýrky, kantýna, inženýr, pionýr.

... dodávam že aj v slove partyzán.
A kde som, prosím Ťa, napísala, že v českom jazyku sa píše mesto "Partyzánske"? :eek: ... nečítaš pozorne
Zdenka 0705
29.04.13,16:54
kde som napísala, že v meste Partizánske píšu ypsilon? .. ten píšu v slove partyzán a nejaký "blbeček" si to napísal po svojom
Excise Duty
29.04.13,17:34
[QUOTE=Excise Duty;2306030]Aj v českom jazyku je Partizánske s mäkkým i. Takže v tej upútavke urobil chybu nejaký blbeček. Inak, súhlas s tvojim príspevkom som dal omylom, a to až dvakrát.[/QUOTE


(http://www.pravidla.cz/vice/psani-slov-prejatych/?kapitola=6)tak si pozorne prečítaj tento link ...
]http://www.pravidla.cz/vice/psani-slov-prejatych/?kapitola=6
​konkrétne toto:
Pozn: V slovech zcela zdomácnělých se však píše po h, ch, k, d, t, n, r písmeno y bez zřetele k původu slova, např. rytíř, trylek, tygr, kytara; krokodýl, bernardýn, terpentýn, trenýrky, kantýna, inženýr, pionýr.

... dodávam že aj v slove partyzán.
A kde som, prosím Ťa, napísala, že v českom jazyku sa píše mesto "Partyzánske"? :eek: ... nečítaš pozorne
A kde som ja vo svojom príspevku obvinil Teba, ze si práve Ty napísala Partyzánske? Ja som sa vyjadril k tej upútavke. A ak už cituješ nejaký predpis, tak si ho najprv prečítaj celý a necituj z neho účelovo, ako to majú vo zvyku robiť politici. Nik sa neškriepi o slove partyzán v českom jazyku ale Partizánske je aj češtine Partizánske. Pozri si najmä písm. A, I. časť bod 1., a tiež písm. B. II časť bod 1.
Zdenka 0705
29.04.13,18:38
samozrejme že Partizánske je stále len Partizánke, či v češtine, alebo inom jazyku.... škoda energie, nepochopili sme sa a nemienim sa tu hádať
erzet
10.05.13,12:14
erzet
28.05.13,11:37
Excise Duty
20.09.13,07:34
No čo erzet, už si to vzdal? Ja keď počúvam ľudí okolo seba a sledujem média, tak mám pocit, že v tejto krajine žijú nejakí Slovákovia a nie Slováci. A je to stále horšie a horšie. V poslednom čase som sa nabehal dosť po lekároch. A keď už ani lekári nevedia správne vykať (o sestričkách ani nehovorím). No a média, to je hotová katastrofa, čert zobral tie súkromné, tie sprznili slovenčinu nadobro, vrátane svojich vďačných divákov, ale aj RTVS? Za to musím platiť, kedže už nejdeme na petrolej a doma máme zásuvky!
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_niektorých_chýb_v_slovenčine#Ch
kukučka
01.10.13,19:29
- Vylučovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.

Milí používatelia - či? - nabudúce nezabudnite doplniť druhú vetu súvetia.
buchač
01.10.13,19:51
- Vylučovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.

Milí používatelia - či? - nabudúce nezabudnite doplniť druhú vetu súvetia.

To " či " je predsa otvorená vylučovacia , nevyslovená ( nenapísaná ) veta , ktorá sa nekončí ( nemusí ) iba tým otáznikom .....či ???

:D :D :D
julysak
01.10.13,20:27
- Vylučovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.

Milí používatelia - či? - nabudúce nezabudnite doplniť druhú vetu súvetia.


A to takto na jeseň ?????

A doteraz som bol v tom, že na jar :D
marjankaj
01.10.13,20:51
- Vylučovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú. Spájajú sa spojkami alebo, buď, či, či - alebo, buď- buď, buď- alebo, alebo – alebo.

Milí používatelia - či? - nabudúce nezabudnite doplniť druhú vetu súvetia.
To doplnenie prenechávame inteligentnej druhej strane, ktorá si to doplní, ako jej bude vyhovovať.
Predsa jej nebudeme podsúvať náš názor.:D
erzet
13.12.13,10:43
kukučka
20.07.14,20:16
erzet
21.07.14,07:40
erzet
24.07.14,14:38
„Na galavečeri?“
Slovom večer pomenúvame časť dňa od súmraku do noci. Toto podstatné meno mužského rodu je v lokáli jednotného čísla zakončené na -e, o peknom večere, na slávnostnom večere.
Slovom večera pomenúvame jedlo podávané večer. Toto podstatné meno ženského rodu je v lokáli jednotného čísla zakončené na mäkké -i, po dobrej večeri, na slávnostnej večeri.
erzet
24.07.14,14:41
Názvy oddelení
Pomenovania oddelení, odborov, sekcií, rád, komisií, a podobných organizačných alebo pomocných jednotiek rozličných inštitúcií, úradov, podnikov, nemocníc alebo pomenovania kabinetov škôl sa nepokladajú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom, napr. oddelenie jazykovej kultúry, urologické oddelenie.
erzet
24.07.14,14:47
Používanie úvodzoviek
Podľa Pravidiel slovenského pravopisu (kapitola 2.7. Úvodzovky, bod 4) sa úvodzovky používajú aj pri uvádzaní výrazov, od ktorých sa hovoriaci dištancuje, používa ich s iróniou alebo v akomkoľvek inom zmysle, než sa používajú zvyčajne.
erzet
24.07.14,14:51
„O“ tridsaťkrát viac
V tomto, či podobnom, slovnom spojení nie je potrebné používať predložku „o“, čiže tridsaťkrát viac cestujúcich a o tridsať cestujúcich viac.
Rozalka
25.07.14,13:48
Ako je správne pre pomenovanie dvojnásobného množstva čohosi:
Často sa používa "raz toľko" - u mňa to znamená to isté číslo a správne by malo byť: "dvakrát toľko" alebo "ešte raz toľko".
Ako teda?
erzet
25.07.14,19:06
Produktový rad?
Nezriedka počujeme vyjadrenia ako prvá rada kníh, sadnúť si do prvej rady, zarovnať prvú radu, stáť v prvej rade, prejsť pred prvou radou, nová rada produktov. V nich sa na pomenovanie poradia použilo podstatné meno ženského rodu rada v rozličných tvaroch. V spisovnej slovenčine má však podstatné meno ženského rodu rada iný význam, pomenúva sa ním návod na konanie, resp. poradný alebo riadiaci orgán, napr. dobrá rada nad zlato, dať dobrú radu či správna rada, rozhlasová rada. Na pomenovanie poradia máme podstatné meno mužského rodu rad. Slovné spojenia spomenuté na začiatku majú mať takúto správnu podobu: prvý rad kníh, sadnúť si do prvého radu, zarovnať prvý rad, stáť v prvom rade, prejsť pred prvým radom, nový rad produktov.
erzet
25.07.14,19:43
Ako je správne pre pomenovanie dvojnásobného množstva čohosi:
Často sa používa "raz toľko" - u mňa to znamená to isté číslo a správne by malo byť: "dvakrát toľko" alebo "ešte raz toľko".
Ako teda?

http://www.slex.sk/search.asp?fslovo=dvakr%E1t+to%BEko®f=Vyh%BEadaj&op=AND&vz=8
erzet
29.07.14,19:09
„Apsorbcia alebo absorpcia“
Podstatné meno absorpcia a sloveso absorbovať sa píšu v uvedených podobách. Pravopisný rozdiel podstatného mena absorpcia a slovesa absorbovať súvisí s tým, že nie sú utvorené od rovnakého odvodzovacieho základu (absorptio – absorbere). Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať, detekcia – detegovať.
erzet
29.07.14,19:31
Mobing, či mobbing?
Základný význam anglického výrazu mobbing je „prenasledovanie pracovníka, jeho osočovanie obyčajným pracovným kolektívom, šikanovanie, tyranizovanie, psychické týranie podriadeného šéfom“. Slovo mobbing sa v slovenčine neprekladá, prevzal sa anglický výraz, ktorý si zatiaľ zachováva pôvodnú podobu, no v prípadne neskoršej adaptácie možno očakávať podobu prispôsobenú slovenskému pravopisu mobing.
erzet
29.07.14,19:34
Skloňovanie slova pani
Slovo pani je nesklonné vtedy, keď za ním nasleduje označenie alebo oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie ap., napr. bez pani Novotnej, k pani doktorke, pani učiteľku, o pani riaditeľke, s pani grófkou. V nominatíve množného čísla je v týchto prípadoch prípustný dvojtvar, napr. vážené pani/panie poslankyne. Ak za slovom pani nenasleduje meno, titul alebo funkcia, skloňuje sa: prišiel bez panej, tajomstvo hradnej panej, požiadal veľkomožnú paniu, s dvomi paniami, počul o neznámych paniach.
erzet
29.07.14,19:37
Obyvateľ obce Martinček
Obyvateľ obce Martinček je Martinčečan, obyvateľka je Martinčečanka. Pre úplnosť dodávame, že všetky príslušné obyvateľské mená v mužskom aj ženskom rode sa uvádzajú pri názvoch slovenských obcí v časti Názvy obcí na Slovensku v Pravidlách slovenského pravopisu.
erzet
31.07.14,19:24
Čiarka za skratkou v názve spoločnosti
V Pravidlách slovenského pravopisu sa uvádza, že čiarkami sa vyčleňuje i prístavok, napr. Váhostav, a. s., Žilina patrí medzi najväčšie stavebné podniky u nás. Prístavok je rozvíjací vetný člen zhodný s nadradeným vetným členom. Je to druh zhodného prívlastku, ktorý je vyjadrený podstatným menom (rozvitým alebo nerozvitým). Píše sa: za podstatným menom (oddeľuje sa čiarkou) – Slovnaft, akciová spoločnosť. pred podstatným menom (neoddeľuje sa čiarkou) – Akciová spoločnosť Slovnaft. Prístavok môže mať aj formu skratiek.
erzet
05.08.14,16:01
Sami, samy
Zámeno sám má v nominatíve množného čísla pri životnom podstatnom mene mužského rodu pádovú príponu -i (chlapi rokujú sami) a pri neživotných a zvieracích podstatných menách mužského rodu, ako aj pri podstatných menách ženského rodu a podstatných menách stredného rodu má príponu -y (stromy sa proti škodcom chránia samy, ženy budú rokovať samy, mestá sa samy rozhodnú, ako použijú pridelené finančné prostriedky). Podobne sa skloňuje prídavné meno rád (muži majú radifutbal,ale stromy majú rady výživnú pôdu, medvede majú rady med, ženy majú rady divadlo, deti majú rady cukríky) a pri odkazovaní zámeno on (chlapi – oni; ženy, veci, zvieratá, deti – ony).
Dodávame, že v slovenčine máme aj vymedzovacie zámeno samý s významom „číry, len, iba“, napríklad kolektív tvoria samí Slováci. V nominatíve množného čísla pri neživotných podstatných menách mužského rodu, zvieracích podstatných menách a pri podstatných menách v ženskom a v strednom rode má zámeno samý tvar samé, napr. boli tam samé kamene (t. j. iba kamene), videli sme len samé psy (t. j. iba psy), na konkurze sa zúčastnili samé ženy (t. j. iba ženy), prišli iba samé deti (t. j. iba deti).
erzet
09.08.14,15:55
Skloňovanie slova pani
Slovo pani je nesklonné vtedy, keď za ním nasleduje označenie alebo oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie ap., napr. bez pani Novotnej, k pani doktorke, pani učiteľku, o pani riaditeľke, s pani grófkou. V nominatíve množného čísla je v týchto prípadoch prípustný dvojtvar, napr. vážené pani/panie poslankyne. Ak za slovom pani nenasleduje meno, titul alebo funkcia, skloňuje sa: prišiel bez panej, tajomstvo hradnej panej, požiadal veľkomožnú paniu, s dvomi paniami, počul o neznámych paniach.

„Apsorbcia alebo absorpcia“
Podstatné meno absorpcia a sloveso absorbovať sa píšu v uvedených podobách. Pravopisný rozdiel podstatného mena absorpcia a slovesa absorbovať súvisí s tým, že nie sú utvorené od rovnakého odvodzovacieho základu (absorptio – absorbere). Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať, detekcia – detegovať.

Mobing, či mobbing?
Základný význam anglického výrazu mobbing je „prenasledovanie pracovníka, jeho osočovanie obyčajným pracovným kolektívom, šikanovanie, tyranizovanie, psychické týranie podriadeného šéfom“. Slovo mobbing sa v slovenčine neprekladá, prevzal sa anglický výraz, ktorý si zatiaľ zachováva pôvodnú podobu, no v prípadne neskoršej adaptácie možno očakávať podobu prispôsobenú slovenskému pravopisu mobing.

Obyvateľ obce Martinček
Obyvateľ obce Martinček je Martinčečan, obyvateľka je Martinčečanka. Pre úplnosť dodávame, že všetky príslušné obyvateľské mená v mužskom aj ženskom rode sa uvádzajú pri názvoch slovenských obcí v časti Názvy obcí na Slovensku v Pravidlách slovenského pravopisu.

Prídavné meno chytrý
Prídavné meno chytrý máme aj v slovenčine a nájdete ho aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Toto slovo sa hodnotí ako spisovné, štylisticky neutrálne a v slovenčine sa používa v dvoch významoch: 1. „rýchly, náhlivý, rezký“ a 2. „dôvtipný, bystrý, vynachádzavý“ (napr. chytrá hlavička, chytrý predvolebný ťah, chytrá rada, chytrá ponuka. Na druhej strane je pravda, že slovo chytrý sa významovo spája u väčšiny používateľov slovenského jazyka s významami„chytrácky, prefíkaný, prešibaný, vypočítavý“, napríklad chytrý ako líška. Tento významový odtienok nie je explicitne zachytený v slovenských lexikografických príručkách, je to skôr vec jazykového citu. Pri prekladaní z češtiny nie je vždy vhodné automaticky ponechávať v slovenskom texte prídavné meno chytrý, často sa daná vlastnosť v slovenčine vhodnejšie vyjadrí inými prídavnými menami, napríklad inteligentný telefón, nápaditý projekt, rozumné riešenie a pod.

Posledný, či ostatný?
Vo významoch „jediný zvyšujúci, zostávajúci” i „nedávno minulý, predchádzajúci, najnovší” sú správne obidva synonymné výrazy – posledný i ostatný. Prídavné meno ostatný má navyše význam „všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (ostalo) z nejakého celku“, napr. vždy bol lepší ako ostatní, ostatný nábytok sme predali.
Problematikou používania synoným posledný a ostatný sa venoval PhDr. Anton Habovštiak, CSc. V jeho príspevku odznelo: „V ostatných rokoch sa ustavične odohráva akoby súboj medzi prídavnými menami posledný a ostatný. Mnohí z nás preferujú slovo ostatný, iní zasa slovo posledný. Niektorí tvrdia, že korektnejšie je povedať Ostatný raz sme sa videli pred rokom, ako pripomenúť, že Posledný raz sme sa videli pred rokom. Dnes po podrobnejších výskumoch slovenčiny vieme, že pri vzniku tohto stavu podstatnú úlohu zohrali nárečia. Na základe výskumu jazykového stavu na území Slovenska... sa ukázalo, že medzi slovami posledný a ostatný – konkrétne v slovnom spojení ostatný dom v dedine – je hranica, ktorá výrazne oddeľuje západoslovenské nárečia od stredoslovenských a východoslovenských nárečí. Pre strednú a východnú slovenčinu je charakteristické spojenie ostatný dom v dedine, kým na západnom Slovensku spojenie posledný dom v dedine.”
geografik
13.07.16,19:39
Vie niekto, Ako je to so slovami baterka a bateria ?
Podla mna baterka je svietidlo a bateria je akumulator, nuz neviem, nakolko sa slang/chyby zlegalizovali do spisovnej sfery...
Vdaka :)
buchač
13.07.16,19:45
Vie niekto, Ako je to so slovami baterka a bateria ?
Podla mna baterka je svietidlo a bateria je akumulator, nuz neviem, nakolko sa slang/chyby zlegalizovali do spisovnej sfery...
Vdaka :)

Slang je síce slang...ALE záleží v súvislosti vo vete.

Veta..."Podaj mi baterku, nech si posvietim."...je jasná.
Veta..."Štur tú baterku do auta a pripoj ju."...je síce jasná, no nie spisovná.

Vysvtlenie podľa správnosti :

Baterka
http://slovniky.juls.savba.sk/?w=baterka&s=exact&c=gd5d&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8#

Batéria
http://slovniky.juls.savba.sk/?w=bat%C3%A9ria&s=exact&c=Z198&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8#
Ing. Ľubomír Janoška
14.07.16,05:55
Vie niekto, Ako je to so slovami baterka a bateria ?
Podla mna baterka je svietidlo a bateria je akumulator, nuz neviem, nakolko sa slang/chyby zlegalizovali do spisovnej sfery...
Vdaka :)
Skoro presne. Batéria nie je to isté ako akumulátor - akumulátor možno dobíjať.
geografik
14.07.16,06:49
Hm, vdaka, cize "baterka" by sa v ziadnmo pripade nemala pouzit ako oznacenie cohokolvek co uchovava energiu (snad sa chapeme, napr vo vozidlach, kalkulackach, mobiloch, notebookoch, svietidle, radiu atd..), ale len na svietidlo, ktore svieti, (bez holadu na zdroj energie alebo s ohladom na zdroj energie - bateriu?) ?

Pretoze aj v tom druhom linku je
suchý galvanický článok, batéria: ceruzkové baterky; nové, náhradné, vybité baterky; baterky do tranzistora; vymeniť baterku v hodinách; Požičaj baterky, hapruje mi kalkulačka.

PS: bateriu nemozno dobijat? napr tuzkove... su dobijatelne a nedobijatelne, je tam nejaky rozdiel v tomto ? to znie komplikovanejsie nez som si myslel :)
Ing. Ľubomír Janoška
14.07.16,08:31
Hm, vdaka, cize "baterka" by sa v ziadnmo pripade nemala pouzit ako oznacenie cohokolvek co uchovava energiu (snad sa chapeme, napr vo vozidlach, kalkulackach, mobiloch, notebookoch, svietidle, radiu atd..), ale len na svietidlo, ktore svieti, (bez holadu na zdroj energie alebo s ohladom na zdroj energie - bateriu?) ?

Pretoze aj v tom druhom linku je
suchý galvanický článok, batéria: ceruzkové baterky; nové, náhradné, vybité baterky; baterky do tranzistora; vymeniť baterku v hodinách; Požičaj baterky, hapruje mi kalkulačka.

PS: bateriu nemozno dobijat? napr tuzkove... su dobijatelne a nedobijatelne, je tam nejaky rozdiel v tomto ? to znie komplikovanejsie nez som si myslel :)

Akumulátory sa niekedy označujú nesprávne ako dobíjacie batérie. Je okolo toho dosť komplikovaná teória, skúsim ju zjednodušiť :)
1) batérie aj akumulátory sú elektrochemické články, elektrina vzniká chemickou reakciou
2) v akumulátoroch prebiehajú chemické reakcie, ktoré sa dajú "obrátiť" a opakovať
3) v batériách prebiehajú jednorazové chemické reakcie
korela
30.09.16,12:52
nielen sa píše spolu

nielen i nielenže spoj. priraď.
1. v spojeniach nielen... ale i (aj), nielenže... ale (i, aj) spája dve vety priraďovacieho súvetia al. dva viacnásobné výrazy so stupňovacím významom: Anabella mala nielen dobré srdce, ale bola aj dômyselná. (Tat.);
nielen v nedeľu, ale i v robotný deň (Kuk.);
Nielen ona jemu, ale i on sa dievčaťu páči. (Ondr.) Voda nielenže je mútna, ale je ozajstná kaluž. (Kuk.)


2. nielen pripája vetný člen al. vetu so stupňovacím významom k predchádzajúcej vete: Priľnula k nemu celou láskou svojho srdca — nielen materským mliekom. (Vaj.) To už keď malo byť na smiech, muselo za to stáť, nielen slovo prehodiť. (Taj.)
http://slovnik.azet.sk/… (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nielen)

"nie len" je nesprávny, nespisovný zápis vyššie opísaného výrazu "nielen"


Príklady použitia oboch výrazov v texte
Myslíte si, ak napíšete "nie len" miesto "nielen", bude to nielen pekne vyzerať, ale aj správne? Nie, len to bude ukážka neznalosti spisovného jazyka, nielen nesprávne napísaného výrazu. Preto si všimnite, ako výraz "nielen" nielen napísať, ale ho aj správne použiť.
Všimli ste si spôsob použita výrazu nielen?

http://www.odpovede.sk/otazky/nilen-vs-nie-len
korela
30.09.16,13:06
krát a ráz
spolu sa píše krát, ale ráz sa píše samostatne



desaťkrát, desať ráz neskl. čísl.
deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl.
dvaapolkrát, dva a pol ráz neskl. čísl.
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl.dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl.dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl.jedenapolkrát, jeden a pol ráz neskl. čísl.koľkokrát, koľko ráz neskl. zám



dakoľko ráz p. niekoľkokrát

ixkrát, ix ráz p. veľakrát

koľko ráz p. koľkokrát

milión ráz p. veľakrát

mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa

niekoľko ráz p. niekoľkokrát, viackrát 1

pár ráz p. niekoľkokrát


http://slovniky.juls.savba.sk/?w=r%C3%A1z&s=exact&c=n184&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&ie=utf-8&oe=utf-8#
misoft
30.09.16,15:20
Neviem, ktorý "diletant" dal mínusku (asi ten, ktorému je jedno ako ku*ví slovenčinu), ale mnohokrát (všimni si - píšem spolu :D) niektorí ani nevedia, ako to majú písať.
vicktor
03.10.16,14:40
Akumulátory sa niekedy označujú nesprávne ako dobíjacie batérie. Je okolo toho dosť komplikovaná teória, skúsim ju zjednodušiť :)
1) batérie aj akumulátory sú elektrochemické články, elektrina vzniká chemickou reakciou
2) v akumulátoroch prebiehajú chemické reakcie, ktoré sa dajú "obrátiť" a opakovať
3) v batériách prebiehajú jednorazové chemické reakcie

Celkom fajn, ale je to este domotanejsie. :)
Bateria po anglicky znamena aj sada. V aute mam autobateriu = sadu clankov a neprebieha tam jednorazova chemicka reakcia.
Do baterky (svietidla) sa (pre)davaju baterky - spravne monoclanky.
Az ked sa tri monoclanky zabalili spolu, vznikla plocha 4,5V bateria. Uz sa nepouziva.
Do mobilu sa da kupit nahradna bateria, hoci je dobijatelna a nie je to sada clankov.
a t d.
:)
korela
29.10.16,16:20
Slovo špára je nespisovné, namiesto neho sa má vo význame „úzky otvor, štrbina; trhlina, puklina“ používať slovo škára, napr. škára v plote, škára medzi panelmi, pozapchávať škáry. Slovo špára (ako nespisovné slovo) aj slovo škára sa uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktorý je v elektronickej podobe prístupný na webovej stránke nášho ústavu www.juls.savba.sk.

Zo slova škára sú utvorené aj ďalšie slová – sloveso škárovať vo význame „zatierať škáry“, napr. škárovanie tehlového muriva, prídavné meno škárovací vo význame „určený na škárovanie“, napr. škárovacia lyžica, škárovacia hmota, a podstatné meno škárovačka vo význame „murárske náradie na zatieranie škár“.

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2054/#ixzz4OUXVZQZF
korela
29.10.16,16:37
Častou chybou je aj zamieňanie rodov pri slove - vpust. V SJ je muž. rodu, z češtiny sa veľmi často preberá pri skloňovaní ich žen. rod - tá vpusť)

vpust -u m. otvor odvádzajúci dažďovú vodu do kanála: uličný, strešný v., uvoľniť v.
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
vpust -u mn. -y m.
korela
29.10.16,16:40
České podstatné meno jímka sa prekladá do slovenčiny ako jama, jamka, nádrž, nádržka, ohrádzka, záchytka (kalu). Prídavné meno jímací sa prekladá so slovenčiny ako zachytávací, záchytný. Výraz jímací tyč sa prekladá ako zachytávacia tyč (pri bleskozvodoch). V češtine sa používa aj podstatné meno mužského rodu jímač, ktoré sa prekladá do slovenčiny ako zberač (napríklad zberač aktívneho bleskozvodu, tyčový zberač, náhodný zberač).

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2649/#ixzz4OUcYBivK
korela
29.10.16,16:44
V slovenčine nemáme prídavné meno stávajúci, máme iba činné príčastie stávajúci utvorené od nedokonavého slovesa stávať s významom „opakovane zaujímať miesto zvyčajne v priamej polohe na nohách“, napr. starý muž stávajúci na nároží (často stojí na nároží).
České prídavné meno stávající má v slovenčine ekvivalenty dnešný, terajší, jestvujúci, existujúci. V nápise Modernizácia stávajúcich kotlov je prídavné meno stávajúcich použité nevhodne a treba ho nahradiť napríklad prídavným menom existujúcich. Nápis môže mať aj podobu Modernizácia kotlov alebo Modernizácia starších kotlov.
Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/8397/#ixzz4OUdMTj1S
korela
18.03.17,21:56
Štandard, štandardný, nie štandart, štandartnýDo jazykovej poradne sme od viacerých používateľov spisovnej slovenčiny dostali otázku, či sa v podstatnom mene štandard a od neho utvorenom prídavnom mene má písať písmeno d alebo písmeno t. Na túto otázku je odpoveď jednoznačná: v slove štandard a v prídavnom mene štandardný píšeme písmeno d, teda bez štandardu, o vysokom štandarde, štandardný výkon, štandardná úroveň. Aj v ďalších slovách odvodených od podstatného mena štandard píšeme písmeno d, napr. štandardne, štandardnosť, štandardizácia, štandardizačný, štandardizovať.
http://www.old1.rozhlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko/-Standard-standardny-nie-standart-standartny?l=2&i=3064&p=123
korela
22.05.18,14:43
Aloe alebo aloa?


aloe → aloa [Aloe je latinský názov.]

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – Nz r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií (http://www.juls.savba.sk/pub_sssj.html).
*aloe ↗ správ. aloa
.
Skloňovanie cudzích slov zakončených na -oa, napr.:

N aloa aloy

G aloy aloí

D aloe aloám

A alou aloy

L o aloe o aloách

I aloou s aloami
http://slovenskyjazyk.info/wp-content/uploads/2017/01/Vzor-zena.pdf
pavol54
25.05.18,10:34
Aloe alebo aloa?


aloe → aloa [Aloe je latinský názov.]

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – Nz r. 2006, 2011, 2015. Viac informácií (http://www.juls.savba.sk/pub_sssj.html).
*aloe ↗ správ. aloa
.
Skloňovanie cudzích slov zakončených na -oa, napr.:

N aloa aloy

G aloy aloí

D aloe aloám

A alou aloy

L o aloe o aloách

I aloou s aloami
http://slovenskyjazyk.info/wp-content/uploads/2017/01/Vzor-zena.pdf

škoda že to nie je ženské priezvisko v našich jazykových podmienkach by to bolo v každom páde aloa
korela
07.05.21,21:15
"Na druhú stranu" ... v poslednej dobe mi to trhá uši, a používa sa toto spojenie v médiách čoraz viac.
.
Výrazy na druhú stranu súhlasím... a budeme usilovať (o niečo) sú ovplyvnené češtinou a v slovenčine sa hodnotia ako neústrojné a nespisovné. Spisovnej slovenčine zodpovedajú spojenia na druhej strane súhlasím... a budeme sa usilovať o zmier.

https://jazykovaporadna.sme.sk/q/8188/
korela
13.11.21,16:19
marek558
13.11.21,17:26
Slovo špára je nespisovné, namiesto neho sa má vo význame „úzky otvor, štrbina; trhlina, puklina“ používať slovo škára, napr. škára v plote, škára medzi panelmi, pozapchávať škáry. Slovo špára (ako nespisovné slovo) aj slovo škára sa uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka, ktorý je v elektronickej podobe prístupný na webovej stránke nášho ústavu www.juls.savba.sk.

Zo slova škára sú utvorené aj ďalšie slová – sloveso škárovať vo význame „zatierať škáry“, napr. škárovanie tehlového muriva, prídavné meno škárovací vo význame „určený na škárovanie“, napr. škárovacia lyžica, škárovacia hmota, a podstatné meno škárovačka vo význame „murárske náradie na zatieranie škár“.

Čítajte viac: http://jazykovaporadna.sme.sk/q/2054/#ixzz4OUXVZQZF

povedz murárovi škárovacia hmota