PORADA.sk
PORADA.sk

Klikne pre zoradenie od najlepšej odpovede: : Na slovíčko, Slováci



Pages : [1] 2 3 4 5 6 7 8 9

erzet
04.05.11, 08:08
Na slovíčko, Slováci (z Rádia Slovensko)

erzet
04.05.11, 08:12
Kalamár nie je kalmár
V niektorých receptoch zverejnených aj na internetových stránkach si môžeme prečítať aj takéto názvy jedál: grilované kalamáre, vyprážané kalamáre, dochutené kalamáre z Jadranu, kalamáre s rybími zemiakovými plackami, ba dokonca aj kalamáry v oleji. Pri čítaní týchto receptov nás prekvapilo, že ich autori ponúkajú istým spôsobom upravené nádobky na atrament, lebo slovo kalamár, v množnom čísle kalamáre, má v slovenčine práve takýto význam. Morský živočích patriaci do rodu desaťramenných hlavonožcov, ktorý sa po príslušnej úprave stal aj kulinárskou pochúťkou, volá sa kalmár, nie kalamár, o čom sa možno presvedčiť v súčasných slovníkoch cudzích slov či v zoologických nomenklatúrach. Preto v receptoch aj v jedálnych lístkoch by sa mali ponúkať iba grilované alebo vyprážané kalmáre, kalmáre s rybími zemiakovými plackami či kalmáre v oleji.

erzet
04.05.11, 08:15
Guľôčkové pero, nie guličkové pero
V jazykovej praxi sa na pomenovanie pera s malou guľôčkou na hrote, ktorá prenáša atramentovú tekutinu na papier, používa názov guľôčkové pero, ale aj názov guličkové pero. Dostali sme otázku, ktoré z týchto pomenovaní je správne. Prídavné meno guľôčkový je utvorené od zdrobneného podstatného mena guľôčka, prídavné meno guličkový je utvorené od zdrobneného podstatného mena gulička. Ibaže slovo gulička je nespisovné, preto aj odvodené prídavné meno guličkový je nespisovné. Pri názve pera musíme vychádzať zo spisovného zdrobneného podstatného mena guľôčka a používať prídavné meno guľôčkový. Správny názov pera je teda guľôčkové pero.

erzet
04.05.11, 08:18
Zdieľané pracovné miesto?
V návrhu novely Zákonníka práce sa uvádza nový termín zdieľané pracovné miesto. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je v tomto termíne náležité prídavné meno zdieľaný. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo prídavné meno zdieľaný je utvorené zo slovesa zdieľať, ktoré sa hodnotí ako nesprávne, resp. ako nespisovné. Preto aj odvodené prídavné meno zdieľaný je nesprávne či nespisovné. Namiesto neho je v uvedenom slovnom spojení primerané použiť prídavné meno delený, teda delené pracovné miesto. Ide totiž o pracovné miesto, ktoré sa delí medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov. Slovné spojenie delené pracovné miesto je vhodné použiť ako termín aj v novelizovanom Zákonníku práce.

Stanislav 1975
04.05.11, 08:25
Kalamár nie je kalmár

V niektorých receptoch zverejnených aj na internetových stránkach si môžeme prečítať aj takéto názvy jedál: grilované kalamáre, vyprážané kalamáre, dochutené kalamáre z Jadranu, kalamáre s rybími zemiakovými plackami, ba dokonca aj kalamáry v oleji. Pri čítaní týchto receptov nás prekvapilo, že ich autori ponúkajú istým spôsobom upravené nádobky na atrament, lebo slovo kalamár, v množnom čísle kalamáre, má v slovenčine práve takýto význam. Morský živočích patriaci do rodu desaťramenných hlavonožcov, ktorý sa po príslušnej úprave stal aj kulinárskou pochúťkou, volá sa kalmár, nie kalamár, o čom sa možno presvedčiť v súčasných slovníkoch cudzích slov či v zoologických nomenklatúrach. Preto v receptoch aj v jedálnych lístkoch by sa mali ponúkať iba grilované alebo vyprážané kalmáre, kalmáre s rybími zemiakovými plackami či kalmáre v oleji.

či kalmár, či kalamár- to je jedno-odvody aj tak nižšie nebudú...

erzet
04.05.11, 08:26
Existujúce, jestvujúce, súčasné problémy, nie stávajúce problémy
Nedávno sme z médií počuli hovoriť o stávajúcich problémoch, na webových stránkach sa môžeme dočítať o stávajúcom stave, o stávajúcom zdroji tepla, o stávajúcom sortimente, o stávajúcom schodisku a pod. V spisovnej slovenčine máme prítomné činné príčastie stávajúci utvorené od opakovacieho slovesa stávať s významom „opakovane stáť na nejakom mieste“, ale v uvedených spojeniach o nič také nejde, preto slovo stávajúci použité v nich nie je správne. Namiesto neho sa v citovaných spojeniach malo použiť niektoré zo slov existujúci, jestvujúci, súčasný, terajší, napríklad existujúce, jestvujúce či súčasné problémy, terajší stav, existujúci zdroj tepla, súčasný sortiment, súčasné schodisko.

erzet
04.05.11, 08:28
či kalmár, či kalamár- to je jedno-odvody aj tak nižšie nebudú...
Tu by som dal nevhodné

erzet
04.05.11, 08:30
Bratislava 8. 3. 2011 – V Bratislave 8. 3. 2011
Niektorí pisatelia listov majú problémy s uvádzaním miesta a dátumu napísania listu, ak sa tieto údaje píšu v jednom riadku. Nevedia, či medzi názvom miesta a dátumom má byť čiarka, či názov miesta má byť v nominatíve, napr. Bratislava, alebo v lokáli s predložkou v, t. j. v Bratislave, a či sa pred dátumom má napísať aj slovo dňa. Slovo dňa pri datovaní listu je zbytočné, preto by sme ho nemali písať. Medzi názvom miesta a dátumom sa čiarka nepíše, lebo ide o dve rozličné príslovkové určenia, príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času a v takom prípade sa čiarka nikdy nepíše. Miesto sa môže uviesť v nominatíve, ale aj v lokáli. Správne teda je Bratislava 8. 3. 2011 aj V Bratislave 8. 3. 2011.

Zdenka 0705
04.05.11, 08:32
... mimo témy...
Stanko, k tým odvodom by sa hodilo slovko "klamár" ... ale prosím, ak sa Ti téma nepáči, zdrž sa komentára, pre mňa - a možno aj pre iných - je táto téma užitočná, tak píš len k veci

erzet
04.05.11, 08:36
Nie OK, ale dobre. Môže dať aj nesúhlasím, či nevhodné

Timka1
04.05.11, 08:36
Bratislava 8. 3. 2011 – V Bratislave 8. 3. 2011
Niektorí pisatelia listov majú problémy s uvádzaním miesta a dátumu napísania listu, ak sa tieto údaje píšu v jednom riadku. Nevedia, či medzi názvom miesta a dátumom má byť čiarka, či názov miesta má byť v nominatíve, napr. Bratislava, alebo v lokáli s predložkou v, t. j. v Bratislave, a či sa pred dátumom má napísať aj slovo dňa. Slovo dňa pri datovaní listu je zbytočné, preto by sme ho nemali písať. Medzi názvom miesta a dátumom sa čiarka nepíše, lebo ide o dve rozličné príslovkové určenia, príslovkové určenie miesta a príslovkové určenie času a v takom prípade sa čiarka nikdy nepíše. Miesto sa môže uviesť v nominatíve, ale aj v lokáli. Správne teda je Bratislava 8. 3. 2011 aj V Bratislave 8. 3. 2011.

no vidíš to, na hospodárskej korešpondencii nás učili, že sa medzi názvom miesta a dátumom píše čiarka, takto: Bratislava, 8.3.2011

ako vidím nesprávne :confused:

Nella_2
04.05.11, 08:38
Výber najzákladnejších prehreškov proti slovenčine nájdete na stránke Ministerstva kultúry SR, kde je aj jazykové okienko.

http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html
http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko/jazykove_okienko

erzet
04.05.11, 08:48
Aj sem je dobré pozrieť

http://www.juls.savba.sk/FAQ.html
http://www.juls.savba.sk/poradna/poradnaint3.pdf

Monika Kováčová
04.05.11, 09:04
erzet, ja dlhší čas hľadám slovo práveže... resp. práve, že.... nevieš ako je to správne? práve pre to? práve zato?

Halli
04.05.11, 09:11
Aj právnický výraz "mám zato" nie je spisovne, no občas ho využijem, dodáva vete nejakú takú vážnosť :) Ale je to z češtiny.

Nella_2
04.05.11, 09:15
erzet, ja dlhší čas hľadám slovo práveže... resp. práve, že.... nevieš ako je to správne? práve pre to? práve zato?

Správne je "práve preto" :)

misomiso
04.05.11, 09:16
Zdieľané pracovné miesto?
V návrhu novely Zákonníka práce sa uvádza nový termín zdieľané pracovné miesto. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je v tomto termíne náležité prídavné meno zdieľaný. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo prídavné meno zdieľaný je utvorené zo slovesa zdieľať, ktoré sa hodnotí ako nesprávne, resp. ako nespisovné. Preto aj odvodené prídavné meno zdieľaný je nesprávne či nespisovné. Namiesto neho je v uvedenom slovnom spojení primerané použiť prídavné meno delený, teda delené pracovné miesto. Ide totiž o pracovné miesto, ktoré sa delí medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov. Slovné spojenie delené pracovné miesto je vhodné použiť ako termín aj v novelizovanom Zákonníku práce.

Sloveso zdieľať je nespisovne???

To uz su to jazykovedci uplne sibnuti, ako sa snazia okliestit vyznamovo slovencinu. To ak chcme povedat, ze dvaja spolu zdielali rovnaky osud, tak mam povedat, ze dvaja spolu delili rovnaky osud, alebo ze dvaja si spolu delili rovnaky osud? Ved to mozem rovno povedat, ze sa delili o sud.

To je ako ked sa pokusali pred par rokmi zakazat slovo posledny, ktore je podla mna uplne cistokrvnym slovenskym vyrazom a nahradili ho "ostatny". Lenze posledny a ostatny je poriadny rozdiel, potom mozeme zredukovat slovencinu rovno na turistickych 500 slov, rovnako mozeme zakazat "či" a nahradit ho "ak".

Monika Kováčová
04.05.11, 09:19
Správne je "práve preto" :)
takže teda práveže je nespisovné... áno?
a takže asi tiež... :)

Zdenka 0705
04.05.11, 09:25
Zdieľať osud ... zdieľané pracovné miesto ... no, ja v tom vidím rozdiel, a to ten, v akom slovnom spojení ho použiješ...
Priznám sa, že delené pracovné miesto mi znie lepšie ako zdieľané, hneď je jasné, o aké pracovné miesto ide.
Mne sa to vysvetlenie pozdáva.
..ešte doplním, práve ma napadlo:
Z pohľadu zamestnávateľa, a teda aj Zákonníka práce ide o delené pracovné miesto.
Z pohľadu zamestnanca by sa dalo povedať, že to miesto s niekým zdieľa.
:)

Nella_2
04.05.11, 09:27
takže teda práveže je nespisovné... áno?
a takže asi tiež... :)
Neviem, či nespisovné, ale zatiaľ sa neuvádza v žiadnych kodifikačných príručkách slovenského jazyka.
Je možné, že sa v blízkej budúcnosti zavedie, pretože vzniklo spojením slov "práve" a "že", podobne ako "isteže", "aleže", "pravdaže"...

"Takže" je spisovné :)

pivko
04.05.11, 09:29
Naozaj doležitá téma:mee:

trisestri
04.05.11, 09:38
v tv je populárny výraz-koho ste so sebou doniesli-v prípade osob by nemalo íst o slovné spojenie koho ste zo sebou doviedli?

erzet
04.05.11, 09:50
Neviem, či nespisovné, ale zatiaľ sa neuvádza v žiadnych kodifikačných príručkách slovenského jazyka.
Je možné, že sa v blízkej budúcnosti zavedie, pretože vzniklo spojením slov "práve" a "že", podobne ako "isteže", "aleže", "pravdaže"...

"Takže" je spisovné :)
Jazyková poradňa poskytuje verejnosti svoje služby na telefónnom čísle +421 2 54431761-2 v pracovných dňoch od 8.00 do 11.00 hodiny a na e-mailovej adrese poradna @ juls.savba.sk. Zmena časového harmonogramu poskytovania telefonickej jazykovej poradne nastala v súvislosti s krátením rozpočtu Slovenskej akadémie vied s dosahom na personálne zabezpečenie pracoviska.

erzet
04.05.11, 09:54
http://slovniky.korpus.sk/?w=Tak%C5%BEe&s=exact&c=wf40&d=sss&ie=utf-8&oe=utf-8

jar88
04.05.11, 11:24
Kalamár nie je kalmár


erzet, rozdiel medzi kalmárom a kalamárom je dosť jasný a naozaj zrejmý.
----------------------
Mňa by skôr zaujímalo, ako je to s používaním predpony NE a slova NIE.
napríklad:
nie - dobrý : nedobrý
nie - hlboko : nehlboko
nie - veľký : neveľký rozdiel, chlapec a podobne.
-------------------------------------------------
Máme predsa slová, ako zlý, plytký, malý chlapec.

marjankaj
04.05.11, 11:27
erzet, rozdiel medzi kalmárom a kalamárom je dosť jasný a naozaj zrejmý.
----------------------
Mňa by skôr zaujímalo, ako je to s používaním predpony NE a slova NIE.
napríklad:
nie - dobrý : nedobrý
nie - hlboko : nehlboko
nie - veľký : neveľký rozdiel, chlapec a podobne.
-------------------------------------------------
Máme predsa slová, ako zlý, plytký, malý chlapec.

Ak je niekto nedobrý, tak to ešte nemusí znamenať, že je zlý.

Ty si od Dunajskej Stredy, že nevidíš ten rozdiel?:eek:

marjankaj
04.05.11, 13:01
v tv je populárny výraz-koho ste so sebou doniesli-v prípade osob by nemalo íst o slovné spojenie koho ste zo sebou doviedli?


No malo by byť "koho ste so sebou priviedli"

Doviedli by bolo v tom prípade, keby išli preňho a potom ho doviedli.

používa sa to takto, buď
Prines!
alebo
Choď a dones!

jar88
04.05.11, 13:11
No malo by byť "koho ste so sebou priviedli"

Doviedli by bolo v tom prípade, keby išli preňho a potom ho doviedli.

používa sa to takto, buď
Prines!
alebo
Choď a dones!
A čo tak,
kto to s vami prišiel? Napríklad dojeu na vlaku do DS z Mauacek.

jar88
04.05.11, 13:14
Ak je niekto nedobrý, tak to ešte nemusí znamenať, že je zlý.

Ty si od Dunajskej Stredy, že nevidíš ten rozdiel?:eek:
A aký že je, keď je nedobrý a ešte nie je zlý?

erzet
04.05.11, 14:08
Oslabovka
Pri reportážach z hokejových stretnutí počas olympijských hier sme neraz počuli slovo oslabovka, ktorým sa označovala hra pri oslabení o jedného alebo o dvoch hráčov. Slovo oslabovka vzniklo ako protiváha slovu presilovka. No kým slovo presilovka vzniklo bežným slovotvorným postupom z dvojslovného spojenia presilová hra, slovo oslabovka nevzniklo z dvojslovného spojenia s prídavným menom, lebo prídavné meno oslabový slovenčina nepozná, ale vzniklo zo slovného spojenia hra v oslabení analogicky podľa slova presilovka. Napriek tomu, že slovo oslabovka nevzniklo bežným slovotvorným postupom, má svoje miesto v slovnej zásobe slovenčiny ako prostriedok zo športovej oblasti.

erzet
04.05.11, 14:10
Nie madlo, ale držadlo, rúčka, rukoväť
Niektorí naši predajcovia ponúkajú madlá, napr. nábytkové madlo, kúpeľňové madlo, madlo na zábradlie, madlo kufra. Na internete sme sa dočítali, že madlo sa napríklad používa ako opora pri vchádzaní do vane a vychádzaní z nej. Slovo madlo však nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, pre nás je motivačne nepriezračné a do prejavov niektorých našich spoluobčanov sa dostalo z českých propagačných materiálov. Na pomenovanie prostriedku či súčiastky na držanie máme slová držadlo a rúčka, teda nábytkové držadlo, kúpeľňové držadlo, držadlo na zábradlie, rúčka kufra. V istých súvislostiach môžeme používať aj slovo rukoväť, napr. rukoväť palice.

erzet
04.05.11, 14:12
Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, ale veľkonočné sviatky
Veľkonočné sviatky sa začínajú Zeleným štvrtkom, pokračujú Veľkým piatkom, Bielou sobotou a vyvrchoľujú Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočným pondelkom. Kým slovné spojenie veľkonočné sviatky píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo to nie je oficiálny názov sviatkov, keďže oficiálnym názvom, teda vlastným menom, v ktorom píšeme veľké začiatočné písmeno, je slovné spojenie Veľká noc, v názvoch Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok píšeme veľké začiatočné písmeno, lebo sú to oficiálne názvy sviatočných dní a takéto názvy sa zaraďujú medzi vlastné mená.

erzet
04.05.11, 14:15
Názov euro sa skloňuje
Všetci sa stretáme s eurobankovkami a euromincami, na ktorých sa uvádza názov meny EURO s veľkými písmenami bez ohľadu na to, o akú nominálnu hodnotu platidla ide. Ak však názov euro, ktorý bežne píšeme s malými písmenami ako iné názvy mien, používame vo vetnej súvislosti, riadne ho skloňujeme, napr. jedno euro, dve eurá, päť eur, tisíc eur, dve celé dvadsaťpäť stotín eura, vymeniť koruny za eurá, platiť eurami. V písomných prejavoch môžeme namiesto slovného vyjadrenia používať aj značku eura (€), ktorá pripomína naše veľké E, je však okrúhla a uprostred nemá jednu, ale dve čiaročky.

erzet
04.05.11, 14:17
Zdobítko na torty?
Niektorí výrobcovia a predajcovia ponúkajú pomôcku, ktorá slúži na ozdobovanie tort, pod názvom zdobítko na torty. Slovo zdobítko však nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, lebo v slovenčine sa názvy nástrojov netvoria príponou -tko. Tento názov je iba mechanicky prevzatý z češtiny. Namiesto neho máme v slovenčine názov ozdobovač, ktorý je utvorený príponou -č od slovesa ozdobovať, podobne ako sú utvorené názvy jamkovač, dierkovač, rozprašovač. Správne teda je ozdobovač na torty.

erzet
04.05.11, 14:27
Pozícia? Miesto?
V inzertných rubrikách sa stretáme s takýmito ponukami: máme voľnú pracovnú pozíciu zootechnika; ponúkame pozíciu sekretárky, upratovačky, pisárky, servírky. Donedávna sa tu používalo iba slovo miesto alebo slovné spojenie pracovné miesto, napr. miesto, resp. pracovné miesto zootechnika, sekretárky, upratovačky. Z tohto postavenia slovo miesto je vytláčané anglicizmom position [pozišn], t. j. pozícia. Nemali by sme však tak veľmi podliehať tlaku angličtiny a naďalej by sme mali hľadať a ponúkať pracovné miesta.

marjankaj
04.05.11, 15:04
A čo tak,
kto to s vami prišiel? Napríklad dojeu na vlaku do DS z Mauacek.

Tak totos do.rbau:--- Záhoráci nejezdzá na vlaku, ale ve vlaku. A záhorák by povidau: "Dojeu sem vlakem".

marjankaj
04.05.11, 15:07
A aký že je, keď je nedobrý a ešte nie je zlý?

Ty poznáš iba dve farby? Bielu a čiernu?:eek: Tak tým sa to všetko vysvetľuje. Kto nie je s nami, ten je proti nám.:cool:

katalóg
04.05.11, 15:15
Netrúfam si ani odhadnúť, koľko Slovákov pečie v trúbe.:-) A na obrazovke skoro každý. Herec i neherec. Hlavne v nedeľu podvečer. To už vôbec nechápem.

Nella_2
04.05.11, 15:21
Netrúfam si ani odhadnúť, koľko Slovákov pečie v trúbe.:-) A na obrazovke skoro každý. Herec i neherec. Hlavne v nedeľu podvečer. To už vôbec nechápem.
Čechizmu sa tak skoro nezbavíme, musí asi odrásť ešte niekoľko generácií :)... ale potom našu slovenčinu zase pohltia anglické výrazy...:mee:

pavol54
04.05.11, 15:28
Mne pre zmenu prekáža nesklonnosť ženských podstatných mien - priezvisk
Podľa mňa by malo byť správne napr. S Andreou Vadkertyou nie s Andrea Vadkerty, alebo Kirschnerou, atď Ak môžeme skloňovať mužské podstatné mená Napr S Jozefom Vadkertym, Petrom Kirschnerom a pod.

jar88
04.05.11, 15:46
Pozícia? Miesto?
V inzertných rubrikách sa stretáme s takýmito ponukami: máme voľnú pracovnú pozíciu zootechnika; ponúkame pozíciu sekretárky, upratovačky, pisárky, servírky. Donedávna sa tu používalo iba slovo miesto alebo slovné spojenie pracovné miesto, napr. miesto, resp. pracovné miesto zootechnika, sekretárky, upratovačky. Z tohto postavenia slovo miesto je vytláčané anglicizmom position [pozišn], t. j. pozícia. Nemali by sme však tak veľmi podliehať tlaku angličtiny a naďalej by sme mali hľadať a ponúkať pracovné miesta.
Ja som tiež proti prehnanému preberaniu anglických výrazov, ale pri najlepšej vôli si niekedy neviem predstaviť adekvátny výraz v slovenčine.
Takých slov a hlavne rôznych skratiek, je viac než dosť.
--------------------------------------------------
caps lock, Prt Sc, numerlok, dokomca aj také Shift, End, Home a eskaip (Esc)
No a čo sa týka napríklad Excelu a grafických programov, tak to si naozaj už neviem predstaviť.

Kazu
04.05.11, 16:10
Tak totos do.rbau:--- Záhoráci nejezdzá na vlaku, ale ve vlaku. A záhorák by povidau: "Dojeu sem vlakem".

U nás sa vlakem dokonca chodí:D

Slayer666
04.05.11, 16:14
A co ak nas teraz aj Madari obsadia a budu nas nutit hovorit madarsky po anglicky?:mee::eek:

Slayer666
04.05.11, 16:16
Mne pre zmenu prekáža nesklonnosť ženských podstatných mien - priezvisk
Podľa mňa by malo byť správne napr. S Andreou Vadkertyou nie s Andrea Vadkerty, alebo Kirschnerou, atď Ak môžeme skloňovať mužské podstatné mená Napr S Jozefom Vadkertym, Petrom Kirschnerom a pod.

Pravdaze. A tiez s tou ladyou.

marjankaj
04.05.11, 16:16
U nás sa vlakem dokonca chodí:D

Vy nemáte kolajnice?:---

marjankaj
04.05.11, 16:20
Ja som tiež proti prehnanému preberaniu anglických výrazov, ale pri najlepšej vôli si niekedy neviem predstaviť adekvátny výraz v slovenčine.
Takých slov a hlavne rôznych skratiek, je viac než dosť.
--------------------------------------------------
caps lock, Prt Sc, numerlok, dokomca aj také Shift, End, Home a eskaip (Esc)
No a čo sa týka napríklad Excelu a grafických programov, tak to si naozaj už neviem predstaviť.

Aj SHIT znie akosi vznešenejšie ako to naše.:---

marjankaj
04.05.11, 16:34
Netrúfam si ani odhadnúť, koľko Slovákov pečie v trúbe.:-) A na obrazovke skoro každý. Herec i neherec. Hlavne v nedeľu podvečer. To už vôbec nechápem.

Na záhorí šeci.:D

Rúra je valcovité teleso na pečenie nevodné:---

Rúry sa používajú na kanalizáciu vodovod, plyn.

pavol54
04.05.11, 16:35
Pravdaze. A tiez s tou ladyou.
Nerozumiem, vysvetli.

Stefan2005
04.05.11, 19:04
....Podľa mňa by malo byť správne napr. S Andreou Vadkertyou nie s Andrea Vadkerty, alebo Kirschnerou...

... kde ste slovenčinári - lebo mne sa tieto správne tvary vôbec ako správne nepozdávajú....

keď už tak S Andreou Belányiovou, s Andreou Vadkertiovou,...

3biq
04.05.11, 19:41
... kde ste slovenčinári - lebo mne sa tieto správne tvary vôbec ako správne nepozdávajú....

keď už tak S Andreou Belányiovou, s Andreou Vadkertiovou,...

Vlastne mena cudzieho povodu sa nesklonuju.

Inak jazykovych puristov mam najradsej :D Nikdy nepochopia, ze dolezity je obsah a nie forma a zvladnutie jazyka bez chyb je vysada a privilegium, nie povinnost. Kazdy ma pravo hovorit a pisat jazykom ktory je mu milsi a blizsi, ci uz hutori alebo mluvi. Problemom v jazyku je vulgarnost, znizujuca uroven cloveka aj diskusie, ale nie narecove a nespisovne vyrazy, ktore naopak, prave prispievaju ku krase jazyka cez jeho pestrost a roznorodost.

Stefan2005
04.05.11, 20:11
Vlastne mena cudzieho povodu sa nesklonuju.Inak jazykovych puristov mam najradsej...

... ani som nič, čo by popieralo zvýraznené, netvrdil.

pavol54
05.05.11, 04:26
Vlastne mena cudzieho povodu sa nesklonuju.

Inak jazykovych puristov mam najradsej :D Nikdy nepochopia, ze dolezity je obsah a nie forma a zvladnutie jazyka bez chyb je vysada a privilegium, nie povinnost. Kazdy ma pravo hovorit a pisat jazykom ktory je mu milsi a blizsi, ci uz hutori alebo mluvi. Problemom v jazyku je vulgarnost, znizujuca uroven cloveka aj diskusie, ale nie narecove a nespisovne vyrazy, ktore naopak, prave prispievaju ku krase jazyka cez jeho pestrost a roznorodost.
len ženské sa neskloňujú? u mužských je jazyková výnimka?

Llívia
05.05.11, 06:09
Zdieľať osud ... zdieľané pracovné miesto ... no, ja v tom vidím rozdiel, a to ten, v akom slovnom spojení ho použiješ...
Priznám sa, že delené pracovné miesto mi znie lepšie ako zdieľané, hneď je jasné, o aké pracovné miesto ide.
Mne sa to vysvetlenie pozdáva.
..ešte doplním, práve ma napadlo:
Z pohľadu zamestnávateľa, a teda aj Zákonníka práce ide o delené pracovné miesto.
Z pohľadu zamestnanca by sa dalo povedať, že to miesto s niekým zdieľa.
:)
A MNE zase napadlo, že tam máš chybu a má to byť takto:

..ešte doplním, práve ma MI napadlo: ;)

Častým prehreškom je aj napr. toto: postavil sa PRI dvere.
Správne má byť: postavil sa KU dverám.

srska
05.05.11, 06:24
a my čo pochádzame od popradu smerom na východ, máme večný problém s číslovkou dva: dajte mi dva pivá, boli tam dva ženy, .....:)

marjankaj
05.05.11, 06:37
a my čo pochádzame od popradu smerom na východ, máme večný problém s číslovkou dva: dajte mi dva pivá, boli tam dva ženy, .....:)

Aký problém:confused: Aspoň sa nepomýliš:D Problémom je či napísať "i" alebo "y":---

pepsikova
05.05.11, 06:47
..mojko, jedno pivo pre mňa....mne je luft, ako kto hovorí,aj odkiaľ je, podstatné je u mňa kto hovorí a píše...kto-to je dôležité!...lebo môže byť človek študovaný, s 5 titulmi pred aj za menom, ak je špinavec,vyjadrovanie ho v mojich očiach nepovýši....

marjankaj
05.05.11, 06:50
A dva pivá pre mňa.:D Veď nech nekrívam:---

Zdenka 0705
05.05.11, 07:29
A MNE zase napadlo, že tam máš chybu a má to byť takto:
;)

Častým prehreškom je aj napr. toto: postavil sa PRI dvere.
Správne má byť: postavil sa KU dverám.
máš pravdu, veľkú časť svojho života som žila v Čechách, mám aj maturitu z českého, nie slovenského jazyka .. u niektorých slov mám problém so skloňovaním ... preto sa vždy rada nechám opraviť, či poučiť... slovenčina je krásna, tak isto aj čeština, len ich nemiešajme, potom to znie strašne :)

erzet
05.05.11, 07:34
Vytáča ma keď počujem: ...ošetrili sme to v zákone o...

erzet
05.05.11, 07:39
Zdieľané pracovné miesto?
V návrhu novely Zákonníka práce sa uvádza nový termín zdieľané pracovné miesto. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je v tomto termíne náležité prídavné meno zdieľaný. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo prídavné meno zdieľaný je utvorené zo slovesa zdieľať, ktoré sa hodnotí ako nesprávne, resp. ako nespisovné. Preto aj odvodené prídavné meno zdieľaný je nesprávne či nespisovné. Namiesto neho je v uvedenom slovnom spojení primerané použiť prídavné meno delený, teda delené pracovné miesto. Ide totiž o pracovné miesto, ktoré sa delí medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov. Slovné spojenie delené pracovné miesto je vhodné použiť ako termín aj v novelizovanom Zákonníku práce.
Inak tento príspevok som poslal do NR SR, Ministerstvu kultúry SR a Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny SR, ale potom neviem čo robí jazykový kontrola.

erzet
05.05.11, 08:01
Spájka, spájkovať, spájkovačka, nie pájka, pájkovať, pájkovačka
Nielen odborníci, ale aj mnohí laici pracujú so zliatinou používanou ako prídavný materiál pri spájaní kovových súčiastok, ktorá sa volá spájka. Na spájanie spájkou sa používa osobitný prístroj, spájkovačka. Prácu so spájkou a spájkovačkou nazývame spájkovanie. Občas sa môžeme v tejto súvislosti stretnúť so slovami pájka, pajkovanie, pájkovačka. Správne sú však iba slová spájka, spájkovanie, spájkovačka, lebo ide o slová utvorené od slovesa spájať. Slová spájka, spájkovanie, spájkovačka fungujú aj ako odborné termíny.

erzet
05.05.11, 08:02
Môžeme, môžete, nie môžme, môžte
Medzi časté chyby v rečových prejavoch patrí používanie slovesných tvarov môžme, môžte. Tieto tvary sú nesprávne, lebo formálne sú utvorené ako rozkazovací spôsob napríklad pri slovesách typu písať, t. j. píšme, píšte, skáčme, skáčte, hoci rozkazovací spôsob pri slovese môcť vôbec nemáme. Tvary prítomného času pri slovese môcť musia byť rovnako zakončené ako pri slovesách píšeme, píšete, skáčeme, skáčete, teda môžeme, môžete. Správne vravíme: môžeme začať, môžeme postúpiť, môžete k nám prísť, môžete odísť.

erzet
05.05.11, 08:03
Zdrhovadlo je zips
Slovo zdrhovadlo, ktoré môžeme občas počuť najmä v predajniach galantérie, ale aj v rozličných rozhovoroch, nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Ide o umelo utvorené slovo, ktorým niektorí používatelia jazyka chcú nahradiť slovo zips. Nie je však nijaký dôvod na to, aby sme zo slovnej zásoby slovenčiny vytláčali dávno ustálené a spisovné slovo zips. Preto aj v galantériách a odevných predajniach by sme mali počuť a čítať iba takéto vyjadrenia: kovový zips, plastový zips, zapínanie na zips, sukňa so zipsom.

erzet
05.05.11, 08:04
Dopravné značenie nie je dopravná značka
Pri informáciách o dopravnej situácii na našich cestách nezriedka počujeme, že obchádzka je vyznačená prenosným dopravným značením. Autori takejto informácie neberú do úvahy fakt, že slovom značenie pomenúvame predovšetkým činnosť, ale na cestách máme dopravné značky, pričom poznáme zvislé dopravné značky, vodorovné dopravné značky a prenosné dopravné značky. Možno sa o tom presvedčiť aj v dopravných predpisoch. Preto v informáciách o dopravnej situácii na našich cestách sa má hovoriť, že obchádzka je vyznačená prenosnými dopravnými značkami.

erzet
05.05.11, 08:05
Nie pryž, ale guma
Nielen v bežných prejavoch, ale niekedy aj v odborných prejavoch a textoch môžeme občas počuť alebo čítať slová pryž, pryžový, napr. tesnenie z pryže, pryžové tesnenie. tieto slová nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme v spisovnej slovenčine podstatné meno guma a prídavné mená gumový, resp. gumený. Preto je správne tesnenie z gumy, gumené tesnenie, ale aj gumené čižmy, gumené rukavice, gumový pás, gumová vložka.

Sabadka
05.05.11, 11:26
a my čo pochádzame od popradu smerom na východ, máme večný problém s číslovkou dva: dajte mi dva pivá, boli tam dva ženy, .....:)

........ pýtaj rovno tri pivá a máš to vyriešené :D

erzet
05.05.11, 11:36
...a skrátka: boli tam ženy

erzet
05.05.11, 14:21
Aj právnický výraz "mám zato" nie je spisovne, no občas ho využijem, dodáva vete nejakú takú vážnosť :) Ale je to z češtiny.
V Súdnej sieni na JOJ-ke to používajú denne, obaja, akože advokáti.

pepsikova
05.05.11, 19:28
...páči sa mi názov jednej témy...RAjčiaky od jari po jeseň....to ako rajčiaky od Trnavy po Prievidzu)))))
..lepšie by bolo "rajčiaky od jari do jesene...
..ale čo už...

arizona
05.05.11, 20:19
Zdrhovadlo je zips
Slovo zdrhovadlo, ktoré môžeme občas počuť najmä v predajniach galantérie, ale aj v rozličných rozhovoroch, nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Ide o umelo utvorené slovo, ktorým niektorí používatelia jazyka chcú nahradiť slovo zips. Nie je však nijaký dôvod na to, aby sme zo slovnej zásoby slovenčiny vytláčali dávno ustálené a spisovné slovo zips. Preto aj v galantériách a odevných predajniach by sme mali počuť a čítať iba takéto vyjadrenia: kovový zips, plastový zips, zapínanie na zips, sukňa so zipsom.
Ja tiez nemam rada tieto nanovo vytvorene slova.:mad:
Spomenula som si na slovo HOVNÍK,ktory sa nam snazili vtlacit do hlav pred par rokmi.:D:---...pochybujem, ze ho niekto pouziva...

A chlpy sa mi jezia aj pri slove "posilňovňa"! Co bolo zle na obycajnej, zauzivanej posilovni?:confused:

Nella_2
05.05.11, 20:24
Ja tiez nemam rada tieto nanovo vytvorene slova.:mad:
Spomenula som si na slovo HOVNÍK,ktory sa nam snazili vtlacit do hlav pred par rokmi.:D:---...pochybujem, ze ho niekto pouziva...

A chlpy sa mi jezia aj pri slove "posilňovňa"! Co bolo zle na obycajnej, zauzivanej posilovni?:confused:
Ale na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra píšu, že "hovník" je dielom humoristov ;)

http://www.juls.savba.sk/FAQ.html

marjankaj
05.05.11, 20:33
Ale na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra píšu, že "hovník" je dielom humoristov ;)

http://www.juls.savba.sk/FAQ.html

Jasné. Vymyslia hovadinu a takto to zvaľujú na iných.:---

pepsikova
05.05.11, 20:46
...moja suseda v 15-minútovom rozhovore povedala 18x slovo "oné"..normálne ma naberalo, ja to strašne neznášam,tak som sa jej spýtala, či nevie, ako sa to oné volá...a ona mne- "no veď to ,ondiala som sa ,či to mali to v Jednote....(to len tak na okraj)

arizona
05.05.11, 20:57
dalsia slovencinarskaa pikoska na Porade
http://www.porada.sk/t167674-sezonalna-restauracia-na-kupalisku.html

Llívia
05.05.11, 21:33
Ja tiez nemam rada tieto nanovo vytvorene slova.:mad:
Spomenula som si na slovo HOVNÍK,ktory sa nam snazili vtlacit do hlav pred par rokmi.:D:---...pochybujem, ze ho niekto pouziva...

A chlpy sa mi jezia aj pri slove "posilňovňa"! Co bolo zle na obycajnej, zauzivanej posilovni?:confused:
V nejakej rádiovej relácii sa k slovu HOVNÍK vyjadroval odborník - povedal, že to bola len fáma, vôbec nebola pravda to, že sa má toto slovo používať ako spisovné.
(So slovíčkom HOVNÍK sa objavilo aj slovíčko TOPÁNKOVAČ = starý, dobrý botník. :D )

Doplním: aha, Nella_2 to so slovom HOVNÍK už vysvetlila. (Jej príspevok som čítala až teraz.)

Posilňovňa :mad::mad::mad: to tam akože posilňovňujem? :eek:

Llívia
05.05.11, 21:38
pepsikova Dnes, 09:46 PM
...moja suseda v 15-minútovom rozhovore povedala 18x slovo "oné"..normálne ma naberalo, ja to strašne neznášam,tak som sa jej spýtala, či nevie, ako sa to oné volá...a ona mne- "no veď to ,ondiala som sa ,či to mali to v Jednote....(to len tak na okraj)

Stále lepšie ako dnešná mládež (ale nielen mládež), ktorá z jedného (sprostého) slova dokáže príponami a predponami vytvoriť XY ďalších slov s iným významom. A takto sa dokáže medzi sebou baviť dosť dlho na to, aby mi to liezlo na nervy.

katalóg
06.05.11, 00:24
Odporučiť a doporučiť.

http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=odpor%C3%BA%C4%8Da%C5%A5

12.11.2004 00:00 pridal: Dr. Matej Považaj
Nie doporučovať, ale odporúčať
Slovesá doporučiť a doporučovať, s ktorými sa niekedy môžeme stretnúť aj vo verejných rečových prejavoch, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme sa im mali vo svojej reči vyhýbať. Namiesto nich máme spisovné slovesá odporučiť a odporúčať, napr. odporučiť niekomu niečo do pozornosti, odporúčali mi prečítať si najnovší román, odporúčali nám učiť sa cudzie jazyky.

erzet
06.05.11, 06:38
Jasné. Vymyslia hovadinu a takto to zvaľujú na iných.:---
Určite máš pravdu?

erzet
06.05.11, 06:40
Ja tiez nemam rada tieto nanovo vytvorene slova.:mad:
Spomenula som si na slovo HOVNÍK,ktory sa nam snazili vtlacit do hlav pred par rokmi.:D:---...pochybujem, ze ho niekto pouziva...

A chlpy sa mi jezia aj pri slove "posilňovňa"! Co bolo zle na obycajnej, zauzivanej posilovni?:confused:

Posilňovňa, nie posilovňa
Najmä od niektorých mladých ľudí, ktorí si chcú zvýšiť svoju kondíciu, počujeme, že si idú trocha zacvičiť do posilovne. V spisovnej slovenčine na pomenovanie činnosti, ktorou dodáme silu, máme dokonavé sloveso posilniť a od neho utvorené nedokonavé sloveso posilňovať. Od nedokonavého slovesa posilňovať je utvorené prídavné meno posilňovací s významom „určený na posilňovanie“, napr. posilňovacie cvičenie, a aj podstatné meno posilňovňa, ktorým sa pomenúva miestnosť, v ktorej sa vykonávajú posilňovacie cvičenia. Ak si teda chceme zvyšovať kondíciu, mali by sme chodievať cvičiť do posilňovne.

erzet
06.05.11, 06:41
Z Banskej Bystrice, nie z Banskej Bystrici
Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so skloňovaním názvov Banská Bystrica a Považská Bystrica, čo vidieť z toho, že vravia napríklad: do Banskej Bystrici sme prišli večer, z Považskej Bystrici sme odišli neskoro. Keďže slovo Bystrica, ktoré je v druhej časti názvov, skloňuje sa podľa ženského vzoru ulica, v genitíve má tvar do Bystrice, z Bystrice ako do ulice, z ulice. Ilustračné príklady, ktoré sme citovali, majú správnu podobu do Banskej Bystrice sme prišli večer, z Považskej Bystrice sme odišli neskoro.

erzet
06.05.11, 06:44
O výslovnosti slova diskusia
Na pomenovanie výmeny názorov na istú vec, na nejaký problém používame nielen domáce slová rokovanie, rozprava, ale aj slovo diskusia. Pri sledovaní hovorených prejavov si môžeme všimnúť, že sa toto slovo prevzaté z latinčiny vyslovuje ako [diskusia], ale aj ako [diskuzia] či [diskúzia]. V spisovnej slovenčine je však správne vyslovovať ho so spoluhláskou s a s krátkym u, teda [diskusia]. Rovnako sa vyslovuje aj prídavné meno diskusný.

erzet
06.05.11, 06:45
Nie chránitko, ale chránidlo alebo chránič
Pri pomenovaní predmetu, ktorý niečo chráni, niektorí naši spoluobčania používajú slovo chránitko. Všeobecne sa však vie, že slová zakončené na -tko, ktorými sa pomenúvajú veci či nástroje, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme slová spravidla utvorené príponou -dlo, napr. slúchadlo, strúhadlo, ležadlo, alebo utvorené inou príponou. Od slovesa chrániť je utvorené slovo chránidlo, no popri ňom máme aj slovo chránič utvorené príponou -č. Máme teda dve spisovné slová, chránidlo aj chránič.

erzet
06.05.11, 06:46
Jaseň, nie jasan
Pri kupovaní nábytku sa niekedy môžeme stretnúť s informáciou, že nábytok je vyrobený z jasanu či z jasanového dreva. Listnatý strom s bielym pevným a pružným drevom sa v slovenčine volá jaseň. Možno sa o tom presvedčiť nielen v jazykových príručkách, ale aj v slovenskom botanickom názvosloví. Preto je správne hovoriť o vysádzaní jaseňov, o nábytku vyrobeného z jaseňa či z jaseňového dreva, o jaseňovej dyhe.

erzet
06.05.11, 06:47
O výraze čo nevidieť
Na vyjadrenie toho, že sa blíži čas, keď sa niečo stane, keď sa bude niečo konať, môžeme niekedy počuť slovné spojenie čo nevidieť, ktoré však nemá domáce korene. Namiesto neho môžeme siahnuť za niektorým z veľkého množstva synoným, ktoré nám ponúka naša domáca slovná zásoba, ako sú slová čoskoro, skoro, čochvíľa, o chvíľu, o chvíľku, onedlho, zanedlho, zakrátko, okrátko atď., napr. čoskoro sa skončí leto, onedlho sa začne stavať, zakrátko bude most hotový.

erzet
06.05.11, 06:48
Niečo je za dverami
Niekedy môžeme v situácii, keď sa má niečo ešte len konať, počuť obrazné vyjadrenie s predložkovým spojením za dverami. Napríklad pred začiatkom konania tohtoročných olympijských hier sme počuli spojenie olympiáda je za dverami. Používanie predložky za v tejto súvislosti však nie je vhodné, lebo touto predložkou sa naznačuje, že sa niečo už konalo. Keď sa má niečo ešte len konať, keď má niečo ešte len nastať, keď má niečo ešte len prísť, používame obrazné vyjadrenie s predložkou pred, teda olympiáda je pred dverami, podobne nový školský rok je už pred dverami.

erzet
06.05.11, 06:49
Von a vonku
V spisovnom jazyku slová vonku a von majú rozličný význam a rozličnú spájateľnosť. Kým príslovkou vonku pomenúvame miesto mimo obydlia alebo iného, zvyčajne uzavretého priestoru, príslovkou von vyjadrujeme smer z vnútra, z uzavretého priestoru. Správne je napríklad stojí vonku, hrá sa vonku, behá vonku, lebo môžeme odpovedať na otázku kde? Ak však chceme vyjadriť smerovanie a odpovedáme na otázku kam?, použijeme sloveso ísť, resp. jeho tvar poďme, sloveso vyjsť a príslovku von, teda chceme ísť von, poďme von, vyšli sme von.

erzet
06.05.11, 06:51
Nie bezo sporu, ale bez sporu, resp. nesporne
Neslabičná predložka z sa niekedy vokalizuje, t. j. priberá samohlásku o, napr. zo stromu, zo zlata. Slabičná predložka bez, ktorá je zakončená na spoluhlásku z, vokalizuje sa iba pred osobným zámenom ja v tvare genitívu, bezo mňa, inak sa nevokalizuje, napr. bez záujmu, bez strechy. Predložku bez nevokalizujeme ani pred slovom spor, napr. Rozišli sa bez sporu o majetok. Občas môžeme na vyjadrenie veľkého stupňa istoty počuť predložkové spojenie bezo sporu. Namiesto neho je však primerané používať príslovku, resp. časticu nesporne alebo synonymné slovo nepochybne, napr. nesporne, nepochybne je najlepší.

erzet
06.05.11, 06:52
Variant, nie varianta
Najmä v rozličných odborných prejavoch môžeme počuť o rozličných variantách obchvatu mesta, o tom, že treba vybrať inú variantu riešenia, že treba počítať s inou variantou stavby. V slovenčine je však podstatné meno variant mužského rodu, a tak je správne hovoriť o rozličných variantoch obchvatu mesta, o tom, že treba vybrať iný variant riešenia, že treba počítať s iným variantom stavby.

erzet
06.05.11, 06:53
Snímka, nie snímok
Niekedy môžeme počuť vyjadrenie s podstatným menom mužského rodu snímok, napr. farebný snímok, na tomto snímku. V spisovnej slovenčine sa však na pomenovanie fotografického obrázka ustálil názov ženského rodu snímka, preto je správne farebná snímka, fotografická snímka, letecká snímka, vydarená snímka, snímka z osláv storočnice, na tejto snímke, na našich snímkach.

Llívia
06.05.11, 06:58
Erzet, super téma, len jedna maličkosť - nemôžeš písať väčšími písmenkami?

Nella_2
06.05.11, 07:04
Nie chránitko, ale chránidlo alebo chránič
Pri pomenovaní predmetu, ktorý niečo chráni, niektorí naši spoluobčania používajú slovo chránitko. Všeobecne sa však vie, že slová zakončené na -tko, ktorými sa pomenúvajú veci či nástroje, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme slová spravidla utvorené príponou -dlo, napr. slúchadlo, strúhadlo, ležadlo, alebo utvorené inou príponou. Od slovesa chrániť je utvorené slovo chránidlo, no popri ňom máme aj slovo chránič utvorené príponou -č. Máme teda dve spisovné slová, chránidlo aj chránič.
A podobne aj veľmi často nesprávne používané "tlačítko"...bŕŕŕŕ... správne je "tlačidlo".

arion92
06.05.11, 07:58
Je to tak
Vo verejných rečových prejavoch sa neraz stretávame s formuláciami je tomu tak, ako je tomu teraz, ako tomu bolo pred piatimi rokmi, v ktorých ukazovacie zámeno to je v datíve, teda v tvare tomu. Lenže v spisovnej slovenčine v takýchto výpovediach je správne používať zámeno to v základnom tvare, čiže v nominatíve: je to tak, ako je to teraz, ako to bolo pred piatimi rokmi.

arion92
06.05.11, 08:02
Chodíme pre chlieb alebo po chlieb?
V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre a po. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria.

Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.

arion92
06.05.11, 08:09
Sprevádzať, sprievod, nie doprevádzať, doprovod
V jazykových prejavoch sa možno stretnúť aj s takýmito slovnými spojeniami: hudobný doprovod, za doprovodu husieľ, deti išli v doprovode rodičov, hosť so svojím doprovodom, speváka doprevádzal klavír, spevákov doprevádzal orchester, doprovodné vozidlo, doprovodný list.

Slová doprovod, doprevádzať, doprovodný sú však nespisovné.

Spisovná slovenčina má na vyjadrenie významu „niekoho, niečo sprevádzať" podstatné meno sprievod, sloveso sprevádzať, prídavné meno sprievodný. Správne sú teda spojenia hudobný sprievod, za sprievodu husieľ, deti išli v sprievode rodičov, hosť so svojím sprievodom, speváka sprevádzal klavír, spevákov sprevádzal orchester, sprievodné vozidlo, sprievodný list.

arion92
06.05.11, 08:15
Taký dobrý, tak dobre
Zámená taký a tak majú spoločnú ukazovaciu funkciu, ale nemožno ich zamieňať.
Ukazovacie zámená taký, taká, také využívame na vyjadrenie miery či intenzity vlastnosti alebo stavu, napr. taký dobrý človek, taká lahodná chuť, také šťavnaté ovocie, také lesklé vlasy, krém je taký účinný, vôňa bola taká prenikavá, má také choré srdce, buď taký dobrý, boli by ste takí láskaví, je taký veselý, boli takí smutní.

Zámeno tak má charakter príslovky a ukazuje na spôsob alebo mieru deja či stavu, napr. tak dobre, tak šťastne, tak pekne, tak veselo, tak zle, tak smutno.
Zámená tak a taký majú teda presne rozdelené úlohy: príslovkové zámeno tak stojí pri príslovkách a slovesách (tak neskoro, tak chutiť, tak klamať). Zámená taký, taká, také stoja pri prídavných menách (taký voňavý, taká osviežujúca, také ľahučké).

arion92
06.05.11, 08:21
Dalsie podobne temy v jazykovom okienku najdete na stranke MK SR

http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko/jazykove_okienko

Slovnik spravnych a nespravnych vyrazov v slovencine najdete tiez na stranke MK SR.

http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html

marjankaj
06.05.11, 08:30
Dalsie podobne temy v jazykovom okienku najdete na stranke MK SR

http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko/jazykove_okienko

Slovnik spravnych a nespravnych vyrazov v slovencine najdete tiez na stranke MK SR.

http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html


No je tam toho dosť. Tak vedro je správne alebo nesprávne?:eek:
Nesprávne - správne

kýbel - vedro
vedro - horúčava

veronikasad
06.05.11, 08:39
No je tam toho dosť. Tak vedro je správne alebo nesprávne?:eek:
Nesprávne - správne

kýbel - vedro
vedro - horúčava
správne, ak sa pýtaš na nádobu

marjankaj
06.05.11, 08:49
správne, ak sa pýtaš na nádobu

No viac by ma zaujímalo z čoho je odvodené slovo "guľôčka".:eek: Od "gule" alebo od "guľky":confused:

Guľa-guľka-guľôčka:cool:
Mama-mamka-mamôčka?:eek:
roľa-roľka-roľôčka:eek:
???-kocka-kocôčka:eek:

Je nejaký systém na tvorenie "správnych" slov, alebo máme na každé slová iný systém?:rolleyes:

Slayer666
06.05.11, 14:50
A podobne aj veľmi často nesprávne používané "tlačítko"...bŕŕŕŕ... správne je "tlačidlo".

Hej a mne sa hnusi aj bábätko, podla mna by spisovne malo byť bábädlo (aj ked nie je).:---

Nella_2
06.05.11, 15:11
Hej a mne sa hnusi aj bábätko, podla mna by spisovne malo byť bábädlo (aj ked nie je).:---
Ale "tlačidlo" je od slovesa "tlačiť". Pravidlo prípony -dlo (namiesto nesprávnej -tko) sa používa na tvorbu podstatných mien ako názvov nástrojov odvodených od slovies.
Podobne máš umývadlo (umývať), kružidlo (krúžiť), strúhadlo (strúhať), ležadlo (ležať).
Bábätko je podľa Teba odvodené od akého slovesa? ;):D

marjankaj
06.05.11, 15:13
Ale "tlačidlo" je od slovesa "tlačiť". Pravidlo prípony -dlo (namiesto nesprávnej -tko) sa používa na tvorbu podstatných mien ako názvov nástrojov odvodených od slovies.
Podobne máš umývadlo (umývať), kružidlo (krúžiť), strúhadlo (strúhať), ležadlo (ležať).
Bábätko je podľa Teba odvodené od akého slovesa? ;):D

A PRAVIDLO je od akého slovesa?:eek::---

Nella_2
06.05.11, 15:22
A PRAVIDLO je od akého slovesa?:eek::---
Pravidlo nie je nástroj :)

A v prípade "pravítka" je výnimka, prevzatá z češtiny, pretože má iný význam ako slovenské spisovné "pravidlo"

marjankaj
06.05.11, 15:30
Pravidlo nie je nástroj :)

A v prípade "pravítka" je výnimka, prevzatá z češtiny, pretože má iný význam ako slovenské spisovné "pravidlo"

A ležadlo je nástroj?:---
A tých výnimiek nie je akosi priveľa?:confused:

Tweety
06.05.11, 15:34
A ležadlo je nástroj?:---
A tých výnimiek nie je akosi priveľa?:confused:mimotemy
U mužov tých nástrojov môže byť o čosi viac.:---

Nella_2
06.05.11, 15:36
A ležadlo je nástroj?:---
A tých výnimiek nie je akosi priveľa?:confused:
:D
každý jazyk má nejaké výnimky...;)
Ležadlo? Čo ti ja viem, asi sa považuje za nástroj na ležanie:)

marjankaj
06.05.11, 15:37
mimotemy
U mužov tých nástrojov môže byť o čosi viac.:---

To nepoznám:confused: Pošli mi to do SSky, keď sa nedá tu.:---

Tweety
06.05.11, 15:38
To nepoznám:confused: Pošli mi to do SSky, keď sa nedá tu.:---
Keď si ho nespoznal z môjho príspevku, už Ti ani SS nepomôže.:mad:

marjankaj
06.05.11, 15:38
:D
každý jazyk má nejaké výnimky...;)
Ležadlo? Čo ti ja viem, asi sa považuje za nástroj na ležanie:)

No potom aj pravidlo je nástroj, ktorým sa riadia niektoré činnosti.:---

Napríklad cestná premávka.

Nella_2
06.05.11, 15:45
No potom aj pravidlo je nástroj, ktorým sa riadia niektoré činnosti.:---

Napríklad cestná premávka.
Zadaj otázku na JULS :D
Podľa mňa sa tá prípona -dlo týka takých nástrojov (a možno prostriedkov a neviem čoho ešte), ktoré sú hmotné a pravidlo je abstraktný pojem.

marjankaj
06.05.11, 15:55
Keď si ho nespoznal z môjho príspevku, už Ti ani SS nepomôže.:mad:


Že by som ja taký nemal?:eek:

erzet
09.05.11, 08:01
Nie naviazať, naväzovať, ale nadviazať, nadväzovať
Vo význame začať, začať rozvíjať, vziať si niečo za základ na nejakú činnosť používame v slovenčine dokonavé sloveso nadviazať utvorené predponou nad-, napr. nadviazať rozhovor, nadviazať na predchádzajúce úspechy. K dokonavému slovesu nadviazať máme nedokonavé sloveso nadväzovať, napr. nadväzovať na dobré výkony, nadväzovať na svojich predchodcov. Od nedokonavého slovesa nadväzovať je utvorené aj prídavné meno nadväzný, príslovka nadväzne a podstatné meno nadväznosť.

erzet
09.05.11, 08:05
Nie jedná sa o niečo, ale ide o niečo
Pri počúvaní rozličných prejavoch, a to nielen súkromných, ale aj verejných, môžeme občas počuť sloveso jednať vo zvrate jedná sa o to, napr. jedná sa o dobré meno firmy, jedná sa o naše záujmy, jedná sa o to, aby sa začalo stavať čo najskôr. Zvrat jedná sa o niečo sa však v našich jazykových príručkách hodnotí ako nespisovný či nesprávny. Namiesto neho máme zvrat ide o niečo, máme teda vravieť - ide o dobré meno firmy, ide o naše záujmy, ide o to, aby sa začalo stavať čo najskôr.

erzet
09.05.11, 08:06
Je pravda, že...
Občas môžeme počuť vyjadrenie s podstatným menom pravda v inštrumentáli, ktorým sa naznačuje, že čosi je alebo bolo tak, ako o tom hovorí autor prejavu, napr. je pravdou, že sa nepokúsili prekonať únavu. Podstatné meno s funkciou menného prísudku je však v inštrumentáli iba vtedy, keď ide o menlivú, prechodnú vlastnosť, o menlivý, prechodný stav, inak stojí takéto podstatné meno v nominatíve. Tak to má byť aj pri podstatnom mene pravda, teda je pravda, že sa nepokúsili prekonať únavu, je pravda, že sme prišli neskoro.

erzet
09.05.11, 08:07
Kŕmidlo, nie krmítko
S blížiacou sa zimou mnohí naši spoluobčania budú stavať konštrukcie či prístrešky, do ktorých budú dávať potravu pre zver alebo vtáky. Niektorí z nich takéto prístrešky volajú krmítka. V slovenčine sa však slova utvorené príponou -tko nepokladajú za správne. Namiesto nich máme slová spravidla utvorené príponou -dlo. Preto je správne spomínanú konštrukciu nazývať kŕmidlo, v množnom čísle kŕmidlá. V zime budeme teda stavať kŕmidlá pre vtáky.

erzet
09.05.11, 08:08
Zosúladiť
Jediné, čo sa nám nedarí zosúladiť, je slovenské a európske školstvo, čítali sme v ktoromsi denníku. V tejto vete chceme pozornosť upriamiť na sloveso zosúladiť. Toto sloveso sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotí ako knižné, t. j. príznačné pre odborný, náučný a administratívny štýl. Popri ňom máme aj neutrálne prostriedky, sloveso zladiť a slovné spojenie dať do súladu, na ktoré by sa nemalo zabúdať. Mohli sa použiť aj vo východiskovej vete, teda Jediné, čo sa nám nedarí zladiť, je slovenské a európske školstvo.

erzet
09.05.11, 08:10
Stigma, mn. č. stigmy, nie stigmatá
S ohýbaním istej triedy slov prevzatých z klasickej gréčtiny majú niektorí používatelia slovenčiny ťažkosti. Napr. v slove stigma s významom stopa, jazva, rana na tele používajú v nepriamych pádoch tvary zo stigmatu, o stigmate, so stigmatami. Prevzaté slovo stigma je v slovenčine ženského rodu a pravidelne sa skloňuje podľa vzoru žena: zo stigmy, o stigme, bez stigiem.

erzet
09.05.11, 08:11
Podozrenie nevyvstane, ale vznikne
Sloveso vyvstať nenájdeme v základných normatívnych príručkách, a predsa sa vyskytuje v hovorených aj v písaných jazykových prejavoch, napr. z toho vyvstalo podozrenie, po opadnutí vody vyvstali nové problémy, v mysli mu vyvstal obraz z detstva. V takýchto prípadoch odporúčame nespisovné sloveso vyvstať nahradiť slovesami vzniknúť, ukázať sa, vynoriť sa, teda z toho vzniklo podozrenie, po opadnutí vody sa ukázali nové problémy, v mysli sa mu vynoril obraz z detstva.

erzet
09.05.11, 08:12
Po vzore?
Opakované telesné aj duševné výkony podávame v súlade s nejakým pravidlom, návodom, napr. vyšívame podľa predtlače, lieky užívame podľa návodu. Predložka podľa tu má význam v zhode s, v súlade s - a signalizuje spôsob konania. Tento význam však nemá predložka po vo vyjadreniach spievať po vzore talianskych tenoristov, konať po vzore bývalého prezidenta. V týchto spojeniach má byť druhotná spôsobová predložka podľa vzoru, teda spievať podľa vzoru talianskych tenoristov, konať podľa vzoru bývalého prezidenta.

erzet
09.05.11, 08:14
Osa - osám, ale os - osiam
V slovenčine máme slovo osa pomenúvajúce druh hmyzu, ktoré sa ako podstatné meno ženského rodu skloňuje podľa vzoru žena a v datíve a lokáli množného čísla má tvary osám, o osách. Okrem toho máme aj slovo os, ktorým pomenúvame myslenú priamku alebo strojovú súčiastku a ktoré je takisto ženského rodu, ale sa skloňuje podľa vzoru kosť. V datíve a lokáli množného čísla má tvary osiam, o osiach, ako kostiam, o kostiach. Nemýľme sa teda: ak hovoríme o hmyze, je správne o osách, ale ak hovoríme o strojovej súčiastke, správne je o osiach.

erzet
09.05.11, 08:15
Prehánka, nie preháňka
Z predpovede počasia sa nezriedka dozvieme, že v priebehu dňa môže byť náhly, krátko trvajúci dážď alebo krátko trvajúce sneženie. Takýto dážď či sneženie sa volá prehánka. Niekedy počujeme toto slovo vyslovovať s mäkkou spoluhláskou ň, teda preháňka či preháňky. V spisovnej slovenčine ho však píšeme a vyslovujeme s tvrdým n, lebo pred príponou -ka nebýva mäkké ň. Správne je prehánka, prehánky, napr. občasné prehánky, dažďové prehánky, snehové prehánky.

Antea
09.05.11, 12:02
Názory sa rôznia, s kým bankujete - otrasné

Aj keď je to spisovne, radšej by som privítala v poslednom čase ako v ostatnom čase.

Nella_2
09.05.11, 12:11
Názory sa rôznia, s kým bankujete - otrasné

Aj keď je to spisovne, radšej by som privítala v poslednom čase ako v ostatnom čase.
Veď spisovne je aj "v poslednom čase", aj "v ostatnom čase". :)
Posledný a ostatný sú synonymá, môžeš si vybrať, ktoré sa Ti páči viac.;)

http://slovnik.juls.savba.sk/?w=posledn%C3%BD&s=exact&c=C2c6&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8
http://slovnik.juls.savba.sk/?w=ostatn%C3%BD&s=exact&c=Y7d5&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8

Nella_2
09.05.11, 12:20
Posledný a ostatný
Prídavné meno (neurčitá radová číslovka) posledný je vo všetkých svojich významoch synonymné s prídavným menom (neurčitou radovou číslovkou) ostatný. Prídavné meno ostatný má navyše význam „všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (ostalo) z nejakého celku“, napr. vždy bol lepší ako ostatní. Vo vyjadreniach v posledných/ostatných rokoch, na poslednej/ostatnej schôdzi, posledný/ostatný zápas sú obidve prídavné mená použité správne,
pričom uprednostnenie jedného z nich nezávisí od toho, či budú, alebo nebudú nasledovať ďalšie udalosti (roky, schôdze alebo zápasy), ale od toho, ktoré z nich si používateľ vyberie (ktoré má vo svojom úze ustálené).

Nella_2
09.05.11, 12:38
Ja by som rada upozornila na veľmi často nesprávne používané spojenie "vzhľadom k tomu, že..."

Vzhľadom na to, nie vzhľadom k tomu

V rečovej praxi sa pomerne často používa predložkový výraz vzhľadom na, ktorým sa vyjadruje zreteľ a ktorý sa spája s akuzatívom, teda vzhľadom na niečo, napr. vzhľadom na dosiahnuté výsledky, vzhľadom na zvýšený počet ochorení, vzhľadom na svoj vek. Popri väzbe s predložkou na s akuzatívom sa stretáme aj s väzbou s predložkou k s datívom, napr. vzhľadom k tomu, vzhľadom ku skutočnosti. V spisovnej slovenčine je však správna iba väzba s predložkou na s akuzatívom, teda vzhľadom na to, vzhľadom na skutočnosť.

Nella_2
09.05.11, 15:53
Veľmi často sa stretávame s používaním "viď" pri odkazovaní. Zrejme prevzaté z českého "viz"...

Nie viď, ale pozri, resp. porovnaj

Najmä v odborných textoch niekedy potrebujeme odkázať na stranu, na prameň či na literatúru, kde sa o veci už písalo. V takom prípade pri odkazovaní používame slovko pozri, napr. pozri na strane 25, pozri v Pravidlách slovenského pravopisu, pozri v slovenskej technickej norme. Niektorí autori v tejto súvislosti používajú slovko viď. Treba však povedať, že to nie je správne, a mali by sme v takom prípade vždy používať iba slovko pozri, v istých prípadoch aj slovo porovnaj, v skratke v podobe porov.

erzet
10.05.11, 06:41
O slove čiastka
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam "časť z celku", napr. čiastka domu, čiastka roka, zriecť sa svojej čiastky. So slovom čiastka sa stretáme aj v Zbierke zákonov, ktorá má svoje čiastky. Nemali by sme ho však používať vo význame "isté množstvo peňazí, zvyčajne vyjadrené číselne". V tomto význame používame slovo suma, napr. zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí, sumu tritisíc korún mu vyplatili v hotovosti. V istých prípadoch môžeme použiť aj slovné spojenie finančné prostriedky, napr. na stavbu mosta treba nemalé finančné prostriedky.

erzet
10.05.11, 06:43
Znieť - znie, nie zneje
V jazykových prejavoch môžeme sloveso znieť niekedy počuť v tvare 3. osoby jednotného čísla prítomného času v podobe zneje, napr. v miestnosti zneje rezká hudba. Tvar zneje je však nespisovný, nárečový. V spisovnom jazyku sloveso znieť, ktoré má význam „vydávať zvuk“, ale aj význam „mať istú slovnú podobu“, má v 3. osobe jednotného čísla prítomného času tvar znie, teda v miestnosti znie rezká hudba znie, znie to čudne, správa znie neuveriteľne.

erzet
10.05.11, 06:45
Jednotka
V spisovnej slovenčine slovo jednotka má význam základná veličina pri meraní, napr. jednotka tlaku, menová jednotka, ďalej má význam samostatná zložka istého celku, napr. vojenská jednotka, správna jednotka. Okrem toho slovom jednotka pomenúvame číslicu jeden, ale aj všetko, čo je označené číslicou jeden, napríklad električku, izbu, známku prvého stupňa, prvú rýchlosť na motorovom vozidle a pod. A tak cestujeme jednotkou, bývame v jednotke, žiaci dostávajú jednotky, pri rozbiehaní motorového vozidla zaradíme najprv jednotku.

erzet
10.05.11, 06:52
O používaní slovka ako
V rečových prejavoch môžeme občas počuť slovko ako vo vyjadreniach typu v tom by som ako problém nevidel, aj ja by som to ako skúsil. Používanie slovka ako v citovaných, ale aj podobných vyjadreniach patrí medzi jazykové zlozvyky, je to však aj prejav akejsi neistoty, akoby hľadania vhodného výrazu. Slovko ako je tu nadbytočné, preto by sme nemali za ním siahať a nemusíme ho ani ničím nahrádzať. Stačí, keď povieme v tom by som problém nevidel, aj ja by som to skúsil.

erzet
10.05.11, 06:54
Hrať na klavíri
Sloveso hrať má v spisovnej slovenčine väzbu s lokálom, t. j. so 6. pádom, s predložkou na, lebo sa ňou vyjadruje nástroj. Možno sa o tom presvedčiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Správne vravíme hrať na klavíri, hrať na gitare, hrať na husliach, hrať na hudobnom nástroji. Väzba s lokálom je aj pri podstatných menách hra a hráč, napríklad hra na gitare, hráč na trúbke.

erzet
10.05.11, 06:56
Ostatný a posledný
Prídavné mená ostatný a posledný sú takmer vo všetkých významoch synonymné, t. j. majú rovnaký význam. Obidve prídavné mená sú spisovné, pričom obidve majú oporu aj v slovenských nárečiach, v západoslovenských nárečiach je prídavné meno posledný, v stredoslovenských a východoslovenských nárečiach je prídavné meno ostatný. Od autora prejavu závisí, či povie v ostatnom čase sa situácia zlepšuje alebo v poslednom čase sa situácia zlepšuje.

erzet
10.05.11, 06:57
Čečen, Čečeni, nie Čečenec, Čečenci
V médiách často spomína Čečensko a jeho obyvatelia, pričom ako jednoslovné pomenovanie obyvateľov Čečenska sa používa pomenovanie Čečen, v množnom čísle Čečeni, ale niekedy aj podoba utvorená príponou -ec, teda Čečenec, v množnom čísle Čečenci. Z týchto dvoch podôb je primerané uprednostňovať podobu Čečen, v množnom čísle Čečeni, s ktorou sa môžeme stretnúť aj v rozličných encyklopedických prácach.

erzet
10.05.11, 06:58
Nie stárnuť, ale starnúť
Od prídavného mena starý máme utvorené sloveso starnúť a od neho ďalej utvorené predponové sloveso zostarnúť. V slovesách starnúť a zostarnúť je krátka samohláska a rovnako ako v prídavnom mene starý. Na to nesmieme zabúdať ani pri hovorení, ani pri písaní. Správne teda vravíme a píšeme: starnúť sa musíme učiť, každý raz zostarne.

erzet
10.05.11, 06:59
Potomok - potomkovia
Podstatné meno potomok, ktorým zvyčajne pomenúvame človeka pochádzajúceho z niekoho v priamej línii, skloňujeme podľa vzoru chlap. V nominatíve, t. j. v 1. páde, množného čísla však nemá základnú príponu -i, ako je to pri vzore chlap, ale príponu -ovia, teda potomok - potomkovia, rovnako ako slovo opačného významu predok - predkovia a niektoré ďalšie pomenovania osôb zakončené na -ok, napr. svedok - svedkovia, sok - sokovia.

erzet
10.05.11, 07:01
Nie naviac, ale navyše
Vo význame nad istú, predpokladanú, určenú, normálnu mieru môžeme niekedy najmä v hovorených prejavoch počuť príslovku naviac, napr. vyrobiť čosi naviac, to bola práca naviac. Táto príslovka je však nespisovná a namiesto nej máme spisovnú príslovku navyše. Aj v spojeniach, ktoré sme uviedli na začiatku, mala sa použiť príslovka navyše, teda vyrobiť čosi navyše, to bola práca navyše.

Kazu
10.05.11, 10:24
Erzet, kde ty na to chodíš???:eek: Alebo "pre to"?? Ozaj,vie mi niekto povedať kto je oprávnený kecať do toho, čo je spisovné a čo nie? Lebo ja si pamätám, že za mojich mladých čias boli za spisovné považované úplne iné výrazy. Žeby spisovnosť záležala od názoru toho, kto je práve zamestnaný v jazykovednom ústave? Ak by som tam robila aj ja, to by som potom mohla tiež, však? Hneď ako dám spať toho malého lezúňa, položím seba na hovník a idem si to predstavovať. Príjemná predstava, do večera ma tu nečakajte.:D:D:D:D A môžem vôbec ísť, keď budem ležať? Nad tým musím porozmýšľať a možno prídem na to, že mám vyprávjat tak, jak mi zobák narosteu. To nám odporúčala aj naša učiteľka slovenčiny, keď sme záhorácke poslovenčili tak, že sa to nedalo počúvať.:D

erzet
10.05.11, 13:53
Erzet, kde ty na to chodíš???:eek: Alebo "pre to"?? Ozaj,vie mi niekto povedať kto je oprávnený kecať do toho, čo je spisovné a čo nie? Lebo ja si pamätám, že za mojich mladých čias boli za spisovné považované úplne iné výrazy. Žeby spisovnosť záležala od názoru toho, kto je práve zamestnaný v jazykovednom ústave? Ak by som tam robila aj ja, to by som potom mohla tiež, však? Hneď ako dám spať toho malého lezúňa, položím seba na hovník a idem si to predstavovať. Príjemná predstava, do večera ma tu nečakajte.:D:D:D:D A môžem vôbec ísť, keď budem ležať? Nad tým musím porozmýšľať a možno prídem na to, že mám vyprávjat tak, jak mi zobák narosteu. To nám odporúčala aj naša učiteľka slovenčiny, keď sme záhorácke poslovenčili tak, že sa to nedalo počúvať.:D
Každé ráno ráno je taká relácia v Slovenskom rozhlase, "Slovenčina na slovíčko", je aj v písomnej forme. Dávam si s tým prácu, že to pre Vás kopírujem, formátujem. S pravopisom mám problém, ale toto ma baví, správne výrazy.
Slovenčina nie je mŕtvy jazyk, slovenčina je živá, vyvíja sa, ako život. Tak ako ľudia. Slovenčina je aj moderný jazyk.

Zdenka 0705
10.05.11, 17:22
... a pekný, .... ľubozvučný :)

Slayer666
10.05.11, 17:34
Ozaj,vie mi niekto povedať kto je oprávnený kecať do toho, čo je spisovné a čo nie? Lebo ja si pamätám, že za mojich mladých čias boli za spisovné považované úplne iné výrazy. Žeby spisovnosť záležala od názoru toho, kto je práve zamestnaný v jazykovednom ústave?

Presne tak. Slovencina je zivy jazyk a tak sa kazdym dnom meni. Pribudaju nove slova, vymieraju niektore ''stare'', meni sa jej vyslovnost, meni sa dokonca gramatika atd. Jazykovedny ustav sa snazi tieto zmeny udrziavat v nejakej rozumnej miere, aby z toho nebol chaos. Ak je niektora zo zmien rozsirena len velmi malo, tak ju do spisovneho jazyka nezaradia, avsak nebudu trvat na trpnom rode pritomnom, ked sa uz starocia nepouziva.

Kazu
10.05.11, 17:40
Ak je pravda čo píšu v Novom čase, a tam len pravdu píšu, už to ani ľúbozvučnejšie nemôže byť. Vraj naši jazykovedci štyri roky poctivo makali aby do slovníka súčasného slovenského jazyka zahrnuli výrazy, ktoré sa doteraz písali len bodkami. Ak sú naozaj pravdivé tie .o.otiny čo na dvanástej strane píšu, tak ma z tej spisovnosti rovno .ebne. Ešte si to overím v knižnici a ak je to pravda, už tie ľúbozvučnosti nemusíme vybodkovávať.:D

Llívia
10.05.11, 18:51
Každé ráno ráno je taká relácia v Slovenskom rozhlase, "Slovenčina na slovíčko", je aj v písomnej forme. Dávam si s tým prácu, že to pre Vás kopírujem, formátujem. S pravopisom mám problém, ale toto ma baví, správne výrazy.
Slovenčina nie je mŕtvy jazyk, slovenčina je živá, vyvíja sa, ako život. Tak ako ľudia. Slovenčina je aj moderný jazyk.
Ráno o 4.00? :rolleyes: Slovensko počúvam už niekoľko mesiacov a zatiaľ som takúto reláciu nepostrehla.

Llívia
10.05.11, 18:53
mimotemy
Presne tak. Slovencina je zivy jazyk a tak sa kazdym dnom meni. Pribudaju nove slova, vymieraju niektore ''stare'', meni sa jej vyslovnost, meni sa dokonca gramatika atd. Jazykovedny ustav sa snazi tieto zmeny udrziavat v nejakej rozumnej miere, aby z toho nebol chaos. Ak je niektora zo zmien rozsirena len velmi malo, tak ju do spisovneho jazyka nezaradia, avsak nebudu trvat na trpnom rode pritomnom, ked sa uz starocia nepouziva.
Takato zmena je rozsirena velmi, velmi, velmi moc, aj tu na Porade, aj na inych forach. A ja tajne dufam, ze si z nej jazykovedci priklad nezoberu a nepovysia ju na spisovnu slovencinu. ;)

Sabadka
10.05.11, 20:51
http://vas.cas.sk/clanok/3941/jazyko...-slovnika.html

Prispievam do jazykového okienka. Nie je to môj postreh, našla to Zitka5, ale podľa môjho názoru je to zaujímavé.

erzet
11.05.11, 07:07
Pozri od dvadsiatej tretej minúty
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv

a aj tu:

http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/62834

erzet
11.05.11, 07:12
Zahŕňať, zahrnovať, nie zahrňovať
Na vyjadrenie toho, že vec alebo jav dačo obsahuje, používa sa sloveso zahrnúť a nedokonavé podoby zahŕňať a zahrnovať. V návrhoch technických noriem sa stretáme aj s podobou zahrňovať, napr. skúšanie vzoriek môže zahrňovať aj splnenie ďalších podmienok, tento postup zahrňuje ďalšie kroky. V príkladoch mal byť neurčitok zahŕňať alebo zahrnovať a tvar zahŕňa alebo zahrnuje, lebo spoluhláska ň sa vyskytuje iba v neurčitku a tvaroch slovesa zahŕňať. V slovese zahrnovať a jeho tvaroch sa mäkké ň posudzuje ako chyba.

erzet
11.05.11, 07:13
Ani obtiaž, ani umelecké obory
Ako diskvalifikácia jazykovej kultúry sa vníma používanie nespisovných slov v časopisoch venovaných umeleckej literatúre, napr.: básnik je vždy politikom na obtiaž; umelecké obory sa skončili. Slovo obtiaž a v danom kontexte ani slovo obor nie sú spisovné. Krátky slovník slovenského jazyka ich hodnotí jednoznačne a dôrazne: obtiaž, správ. ťažkosť, ťarcha; obor, správ. odbor, odvetvie, úsek, oblasť, okruh. Na začiatku citované príklady mali mať podobu básnik je vždy politikom na ťarchu; umelecké odbory sa skončili.

erzet
11.05.11, 07:15
Potítko?
Daktorí športovci na olympiáde mali na hlave úzky pás látky, ktorý športoví komentátori nazývali čelenka alebo potítko. Obidva názvy pomôcky majú vhodnú motiváciu pomenovania: pri názve čelenka je to umiestnenie, pri názve potítko funkcia pomôcky. Spisovné je však iba slovo čelenka. Spisovný názov motivovaný funkciou má podobu potník, nie potítko. Slovo potník sa zaraďuje medzi také názvy pomôcok, nástrojov či predmetov dennej potreby, ako sú ručník, slamník, povojník, slnečník. Teda nie potítko, ale potník.

erzet
11.05.11, 07:16
Viete, čo je modrín?
V istom návode na pletenie prútených košíkov sa píše, že dno košíka sa zhotovuje z modrínu. Keby sme v slovenskom botanickom názvosloví hľadali názov modrín, nepochodili by sme. Tento názov je totiž iba hláskovou úpravou českého názvu modřín. V slovenčine sa ustálil botanický názov smrekovec, no popri ňom sa ako neoficiálny názov bežne používa aj názov červený smrek. V návode na pletenie košíkov sa malo napísať, že ich dná sa zhotovujú zo smrekovca, z červeného smreka, resp. zo smrekovcového dreva.

erzet
11.05.11, 07:18
Pleseň, plesňový, nie plieseň, pliesňový
Na pomenovanie povlaku spôsobeného istým druhom húb a na pomenovanie druhu kožnej choroby sa v spisovnej slovenčine ustálil názov pleseň. Podoba plieseň, s ktorou sa niekedy stretáme aj v písaných textoch, nie je správna. Preto je správne hovoriť o plesni v kúte izby, o plesni na potravinách, o kožnej plesni, o prostriedkoch proti plesni. Od podstatného mena pleseň máme utvorené aj prídavné meno plesňový, ktoré poznáme zo spojení plesňový syr, plesňové choroby.

erzet
11.05.11, 07:19
Front je podstatné meno mužského rodu
Slovo front, ktoré sa k nám dostalo z latinčiny, má v slovenčine niekoľko významov. Pomenúvame ním predné bojové pásmo, oblasť organizovanej činnosti, napr. kultúrny front, priečelie budov, v meteorológii rozhranie dvoch odlišných vzduchových vrstiev, napr. teplý front, studený front, ale v hovorovej reči aj rad ľudí čakajúcich na niečo. Vo všetkých týchto významoch je to podstatné meno mužského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru dub. Preto je správne vrátil sa z frontu, za studeným frontom.

erzet
11.05.11, 07:20
Priezviská zakončené na -o
Mužské priezviská zakončené na samohlásku -o sa v slovenčine skloňujú podľa vzoru chlap a v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -a, teda Ferko - Ferka, Fico - Fica, Krasko - Kraska, Šimko - Šimka, Tomko - Tomka, napr. romány Milana Ferka, vyhlásenie Róberta Fica, básne Ivana Kraska, pozdrav od Šimka, príhovor kardinála Tomka.

erzet
11.05.11, 07:21
Pokladnica, nie pokladňa
Schránka na úschovu peňazí, priehradka alebo miestnosť, kde sa prijímajú peniaze, ale aj inštitúcia, ktorá má na starosti majetok alebo peniaze, volá sa pokladnica. Slovo pokladnica sa používa napríklad v spojeniach ohňovzdorná pokladnica, registračná pokladnica, staničná pokladnica, štátna pokladnica. Od slova pokladnica máme utvorené aj prídavné meno pokladničný, ktoré poznáme zo spojení pokladničný blok, pokladničná hotovosť.

erzet
11.05.11, 07:23
Rómčina, nie rómština
Popri dvojslovných názvoch jazykov typu slovenský jazyk máme v slovenčine aj jednoslovné názvy typu slovenčina. Jednoslovné názvy jazykov tvoríme od prídavných mien zakončených príponou -ský, resp. -cký. Ak pred príponou -ský predchádza spoluhláska okrem sykaviek, jednoslovný názov jazyka utvoríme príponou -čina, napr. bulharský jazyk - bulharčina, maďarský jazyk - maďarčina a rovnako ak chorvátsky jazyk - chorvátčina, rómsky jazyk - rómčina.:)

erzet
11.05.11, 07:24
Ráno o 4.00? :rolleyes: Slovensko počúvam už niekoľko mesiacov a zatiaľ som takúto reláciu nepostrehla.

Ja som tú reláciu počúval cca o 6:40. Od prvého mája, po zmene cestovného poriadku, sa práve vtedy holím, tak už sa sústredím iba na písomnú formu.

erzet
12.05.11, 06:47
Poľadovica, ľadovica, nie náľadie
S blížiacim sa koncom roka a s nástupom zimy sa isto budeme stretávať s prírodným úkazom, pri ktorom sa na povrchu ciest, ale aj iných predmetov vytvára tenká vrstva ľadu. Takúto vrstvu ľadu nazývame poľadovica alebo ľadovica. Okrem týchto dvoch názvov môžeme niekedy počuť aj názov naľadie, čo je však iba mechanická úprava českého slova náledí. V slovenčine, ako sme vraveli, tento úkaz sa volá poľadovica alebo ľadovica.

erzet
12.05.11, 06:48
Hodžovo námestie, nie Hodžove námestie
Verejné priestranstvá, ako sú aj námestia, často nesú názov po nejakej významnej osobnosti. V takom prípade je v názve námestia privlastňovacie prídavné meno stredného rodu utvorené príponou -ovo od priezviska osoby, napr. Hodža - Hodžovo námestie, Štúr - Štúrovo námestie, Hviezdoslav - Hviezdoslovo námestie. Niekedy môžeme počuť alebo čítať názov námestia v podobe Hodžove námestie. Ako sme však vraveli, správna podoba názvu je Hodžovo námestie so samohláskou o na konci privlastňovacieho prídavného mena.

erzet
12.05.11, 06:50
Po prvé, po a
Na vyjadrovanie poradia v spisovnej slovenčine používame predložku po. Tak je to v spojeniach so slovom raz: po prvý raz, po druhý raz, po tretí raz, ale aj pri vyratúvaní, lebo aj tu ide o vyjadrenie poradia. Správne teda vravíme po prvé, po druhé, po tretie. Predložka po je aj vtedy, ak pri vyratúvaní nepoužijeme radovú číslovku, ale písmeno, resp. písmená, napr. po a, po b, po c. Pri vyratúvaní je teda predložka po nielen v spojeniach s radovou číslovkou, ale aj v spojeniach s písmenami.

erzet
12.05.11, 06:51
Pnutie je napätie
Niekedy sa môžeme v technických textoch stretnúť so slovom pnutie, napr. v spojení vnútorné pnutie. Toto slovo by sme však darmo hľadali v našich slovníkoch zachytávajúcich slovnú zásobu spisovnej slovenčiny, nie je tam. Dôvod je jednoduchý. Ide o slovo, ktoré nie je súčasťou spisovnej slovnej zásoby. Namiesto neho máme slovo napätie, ktoré sa ako termín používa v mechanike, a to aj v dvojslovnom termíne vnútorné napätie. V hydromechanike sa zasa používa termín povrchové napätie.

erzet
12.05.11, 06:52
Mochovská elektráreň
V Mochovciach neďaleko Levíc stojí novšia z dvoch jadrových elektrární na Slovensku. To, že elektráreň je v Mochovciach, niekedy potrebujeme vyjadriť vzťahovým prídavným menom. Takéto prídavné meno utvoríme príponou -ský, pričom koncové -ce z miestneho názvu Mochovce pri tvorení prídavného mena vynecháme. Tak dostaneme vzťahové prídavné meno mochovský. O elektrárni v Mochovciach teda povieme, že je to mochovská elektráreň.

erzet
12.05.11, 06:54
André, Andrého, Roni, Roniho
Cudzie krstné mená zakončené na samohlásku e alebo na samohlásku i skloňujeme podľa osobitného vzoru kuli. Jednotlivé tvary takto zakončených krstných mien tvoríme tak, že pádové prípony pripájame k celému základu mena, a mená majú takúto podobu: André - Andrého - Andrému - o Andrém - s Andrém, Roni - Roniho - Ronimu - o Ronim - s Ronim. Preto vravíme: stretol som Andrého, list som odovzdal Ronimu, rozprávali sme sa o Andrém, išli sme s Ronim.

erzet
12.05.11, 06:56
Mandarínka - mandarínok
Jedným z obľúbených citrusových plodov je mandarínka. S používaním názvu tohto malého sladkého plodu subtropického stromu, ktorý sa podobá pomaranču, bývajú však isté ťažkosti. Niektorí používatelia slovenčiny nevyslovujú tento názov s dlhým í a potom majú problémy s náležitým utvorením tvaru genitívu množného čísla. Preto pripomíname, že v slove mandarínka je dlhé í a tvar genitívu množného čísla má podobu mandarínok. Správne teda vravíme: kúpiť kilo mandarínok, zjesť päť mandarínok.

erzet
12.05.11, 07:01
Lomka, nie lomítko
Ak chceme označiť práve prebiehajúci školský rok, medzi číslami rokov 2004 a 2005 použijeme osobitný grafický znak, šikmú čiarku, ktorá sa volá lomka. Toto interpunkčné znamienko sa niekedy nesprávne označuje ako lomítko, no toto slovo je nesprávne, lebo obsahuje príponu -tko, ktorou sa v slovenčine slová netvoria. Lomku ako interpunkčné znamienko využívame napríklad aj pri vyjadrení vzťahu dvoch veličín namiesto predložky za, ako je to v spojení 100 km/hod. Ako sme vraveli, šikmá čiarka ako interpunkčné znamienko sa správne volá lomka.

erzet
12.05.11, 07:02
Čo sú stávajúce priestory?
V istom projekte sa píše, že pri výstavbe už stávajúcich priestorov spoločnosť zvyšovala rozsah celého projektu. Priam nezrozumiteľné spojenie stávajúce priestory možno zjasniť, ba vlastne opraviť, lebo je nesprávne, tvarom slovesa jestvovať, teda: pri výstavbe už jestvujúcich priestorov. Používanie príčastia stávajúci vo význame jestvujúci, existujúci, je vplyv iných jazykov a v slovenčine nie je prijateľné. Preto hovorme aj o jestvujúcich, existujúcich, terajších alebo pretrvávajúcich problémoch či pomeroch.

erzet
12.05.11, 07:03
Proso, pšeno, pohánka, krúpy
V predpisoch racionálnej stravy sa ako zdraviu prospešné stále častejšie uvádzajú pšeno, pohánka a krúpy. Menej skúsené gazdinky neraz nevedia, čo si treba pod týmito názvami predstaviť. Pšeno je neodborný názov obilniny, ktorá sa volá proso. Pšenom nazývame najmä olúpané, očistené proso, teda proso upravené na prípravu jedla. Pohánka je iná obilnina s drobným zrnom, ktorá takisto slúži na prípravu jedál, najmä chutnej kaše. Napokon krúpy sú nahrubo zomleté zrno, ale v kuchyni sa ním myslia predovšetkým krúpy z jačmeňa.

erzet
12.05.11, 07:08
http://vas.cas.sk/clanok/3941/jazyko...-slovnika.html

Prispievam do jazykového okienka. Nie je to môj postreh, našla to Zitka5, ale podľa môjho názoru je to zaujímavé.
O tom vraveli aj v jedným z tých Televíznych novín, na ktoré som dal odkaz

erzet
13.05.11, 06:59
Pamätná tabuľa, nie pamätná doska
Nedávno sme si prečítali informáciu, že v istom meste odhalili pamätnú dosku na rodnom dome významného rodáka. V spisovnej slovenčine však v tejto súvislosti nepoužívame slovo doska, ale slovo tabuľa, preto aj v uvedenej informácii sa malo hovoriť o tom, že na rodnom dome významného rodáka odhalili pamätnú tabuľu.

erzet
13.05.11, 07:00
Vírus, vírusy, vírusové ochorenie
Podstatné meno vírus, ktoré má latinsky pôvod, v slovenčine už dávnejšie zdomácnelo, preto ho skloňujeme so zachovaním koncového -us podobne ako niektoré iné takto zakončené slová latinského pôvodu. Správne teda hovoríme o nebezpečnom víruse, o počítačovom víruse, o tom, že vírusy sú všade okolo nás, že pred vírusmi sa musíme chrániť. Koncové -us sa zachováva aj v odvodenom prídavnom mene vírusový aj v zloženom prídavnom mene antivírusový, napr. vírusová nákaza, antivírusový program.

erzet
13.05.11, 07:02
Celozrnný chlieb a hrubozrnný materiál
V informáciách o stravovaní sa môžeme dočítať, že celozrnný chlieb je zdravý. Zložené prídavné meno celozrnný je utvorené príponou -ný z dvojslovného spojenia celé zrno. Keďže odvodzovacím základom druhej časti zloženého prídavného mena je podstatné meno zrno, ktorého základ sa končí na spoluhlásku n, a aj prípona sa začína na spoluhlásku n, v tomto zloženom prídavnom mene píšeme dve nn za sebou. Podobný stav je aj v zloženom prídavnom mene hrubozrnný, ktoré poznáme zo spojenia hrubozrnný materiál.

erzet
13.05.11, 07:03
Dvojitý a dvojaký
V súčasnosti môžeme počuť hovoriť o dvojitom občianstve. V súvislosti s občianstvom však nie je správne používať násobnú číslovku dvojitý, lebo táto číslovka vyjadruje násobnosť a jej synonymami sú číslovky dvojnásobný a zdvojený. Číslovka dvojitý je náležitá v spojeniach ako dvojitý skok, dvojité dvere. Občianstvo nemôže byť dvojnásobné, ale občan môže za istých podmienok získať občianstvo v dvoch rozličných štátoch, preto treba používať druhovú číslovku dvojaký. Hovorme teda o dvojakom občianstve.

erzet
13.05.11, 07:04
Nie doporučovať, ale odporúčať
Slovesá doporučiť a doporučovať, s ktorými sa niekedy môžeme stretnúť aj vo verejných rečových prejavoch, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, preto by sme sa im mali vo svojej reči vyhýbať. Namiesto nich máme spisovné slovesá odporučiť a odporúčať, napr. odporučiť niekomu niečo do pozornosti, odporúčali mi prečítať si najnovší román, odporúčali nám učiť sa cudzie jazyky.

erzet
13.05.11, 07:05
Ulica kniežaťa Pribinu
V názvoch ulíc a námestí, ktoré nesú meno po nejakej významnej osobe alebo udalosti a na ktorých začiatku je druhové označenie ulica, resp. námestie, píšeme veľké začiatočné písmeno aj v slovách ulica a námestie, lebo tieto označenia sú súčasťou viacslovného vlastného mena s nezhodným genitívnym prívlastkom, napr. Ulica kniežaťa Pribinu, Ulica Martina Kukučína, Námestie Slovenského národného povstania.

erzet
13.05.11, 07:07
Andrea, bez Andrey, o Andrei
Ženské krstné meno Andrea sa skloňuje podľa vzoru žena tak ako iné ženské mená cudzieho pôvodu zakončené na samohlásky -ea, napr. Lea, Medea, Tímea. Jednotlivé tvary sú vrátiť sa od Andrey, dať Andrei, vidieť Andreu, hovoriť o Andrei, ísť s Andreou. Môžeme ešte doplniť, že v genitíve, t. j. v druhom páde, v tvare od Andrey píšeme tvrdé y na konci podobne ako od Ley, od Medey, od Tímey, ale v datíve, t. j. treťom páde, a v lokáli, teda v šiestom páde, v tvaroch Andrei, o Andrei píšeme mäkké i na konci.

erzet
13.05.11, 07:09
O výslovnosti mena Martin
Ľudová pranostika hovorí, že 11. novembra Martin prichádza na bielom koni, to znamená, že na Martina býva prvý sneh. V tejto pranostike sa vyskytuje u nás veľmi známe, obľúbené a rozšírené meno Martin. Toto meno má pôvod v latinčine, v latinskom mene Martinus, ktoré má význam zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi, prenesene aj bojovný. Keďže meno Martin má cudzí pôvod, vyslovujeme ho s tvrdou spoluhláskou t a rovnako tvrdo vyslovujeme aj názov stredoslovenského mesta Martin.

erzet
13.05.11, 07:10
Letisko, prístavisko, nálezisko
Občas ešte môžeme počuť hovoriť alebo čítať o bratislavskom prístavišti, o popradskom letišti či o pravekom nálezišti. Názvy miesta prístavište, letište, nálezište, ktoré sú utvorené príponou -ište, nepatria medzi živé jazykové prostriedky a dnes už majú príznak zastaranosti. Namiesto nich sú živé a štylisticky neutrálne pomenovania utvorené príponou -isko: prístavisko, letisko, nálezisko. Preto by sme mali počuť hovoriť alebo čítať iba o bratislavskom prístavisku, o popradskom letisku, o pravekom nálezisku.

erzet
13.05.11, 07:12
Ohlas, ozvena, echo, odpoveď či reakcia, nie odozva
V rozličných prejavoch sa občas môžeme stretnúť so slovom odozva. Toto slovo sa však v našich jazykových príručkách hodnotí ako nespisovné či nesprávne, lebo je neústrojne utvorené, a namiesto neho sa podľa kontextu odporúča používať slová ohlas, ozvena, echo, ozva, odpoveď, reakcia, napr. ohlas na vystúpenie poslanca, jeho výroky vyvolali priaznivú ozvenu či priaznivé echo, srdcové ozvy, reakcia materiálu na kyslé prostredie, odpoveď organizmu na rozličné podnety.

Zuzka 335
13.05.11, 08:58
Nemocnica Louisa Pasteura
Prednedávnom bola frekventovaná v rôznych televíziách Nemocnica Louisa Pasteura. Takmer všetci moderátori to vyslovovali ako nemocnica Luja Pastéra (príšem ako som počula). Veľmi mi to trhalo uši, v škole ich učitelia nenaučili mnohé, ani to, ako sa cudzie meno Louis a podobné mená v Slovenčine skloňujú. Na to by bolo potrebné tiež upozorniť v jazykovej poradni a vyškoliť v tomto zmysle aj moderátorov.

erzet
13.05.11, 09:06
Moderátori by potrebovali intenzívne školenie.
Okrem toho, nie všetci sú/sme zbehlí v ich familiárnych pomenovaniach, napr. futbalové kluby: pusinky, oranies.
Ak pomenujú hokejistu: "Seky", neviem či myslia Sekeru či Sekeráša.
Český taktiež. Pília mi uši s Peterom Bondrom či" "...boli sme v Pezinoku". Že im to nik nepovie alebo sú tak tvrdý.

Slayer666
13.05.11, 09:19
Nemocnica Louisa Pasteura
Prednedávnom bola frekventovaná v rôznych televíziách Nemocnica Louisa Pasteura. Takmer všetci moderátori to vyslovovali ako nemocnica Luja Pastéra (príšem ako som počula). Veľmi mi to trhalo uši, v škole ich učitelia nenaučili mnohé, ani to, ako sa cudzie meno Louis a podobné mená v Slovenčine skloňujú. Na to by bolo potrebné tiež upozorniť v jazykovej poradni a vyškoliť v tomto zmysle aj moderátorov.

Oni mozno mali nejaku znalost francuzstiny, tak im trhala ta spisovna forma usi.:)

Mne takisto trha usi, ked pocujem Joni Mitchellová a podobne tvary. Ved ona sa tak nevola, tak preco jej menime meno? Je uplne v poriadku, ak tu priponu maju slovenske zeny, kedze u nas je taka tradicia. Ale zmysel nasilneho pripajania tejto pripony cudzinkam ma akosi obchadza. Vznikaju potom aj take zaujimave mena ako Jóhanna Jónsdóttirová, ktora by si musela logicky vziat niekoho s priezviskom Jóndóttir. Ibaze taketo priezvisko moze mat jedine zena (muz by bol Jónsson), teda by si musela vziat zenu. Kedysi som pocul taky uplne stupidny argument, ze ''my potrebujeme vediet, ci dana osoba je muz alebo zena''. Ja si vsak myslim, ze ked zvysok sveta to dokaze zistit aj bez pripony, tak snad aj my sme na to dostatocne rozumovo vyzbrojeni a nepotrebujeme vytvarat take absurdne tvary a staci nam indicia Jóhanna. Alebo nie sme?

P.S. V adjektivach nominativu pluralu sklonujucich sa podla vzoru pekny sa na konci slova pise dlhe makke i.

marleau
13.05.11, 21:03
O výslovnosti mena Martin
Ľudová pranostika hovorí, že 11. novembra Martin prichádza na bielom koni, to znamená, že na Martina býva prvý sneh. V tejto pranostike sa vyskytuje u nás veľmi známe, obľúbené a rozšírené meno Martin. Toto meno má pôvod v latinčine, v latinskom mene Martinus, ktoré má význam zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi, prenesene aj bojovný. Keďže meno Martin má cudzí pôvod, vyslovujeme ho s tvrdou spoluhláskou t a rovnako tvrdo vyslovujeme aj názov stredoslovenského mesta Martin.
Rovnako tak aj obidve mená v kalendári pred Martinom.

erzet
16.05.11, 11:16
Evanjelik nie je to isté čo evanjelista
Otázka Kto si myslí, že evanjelici sú dobrí dramatici?, ktorú sme si prečítali v istom denníku, navodzuje predstavu, že je reč o príslušníkoch evanjelickej cirkvi píšucich divadelné hry. Priznanie autorky otázky Ja si myslím, že evanjelici nie sú dobrí dramatici a ani to nebol ich zámer, keď evanjeliá spisovali však ukazuje, že mala na mysli biblických autorov Marka, Matúša, Lukáša a Jána, teda evanjelistov. Zámena pomenovania evanjelista pomenovaním evanjelik je o to nepríjemnejšia, že sa stala v kultúrnej rubrike denníka. Pomenovania evanjelik a evanjelista nie sú totiž synonymá.

erzet
16.05.11, 11:18
Zlé zaobchádzanie s frazeológiou
Nedávno sme zachytili novinársky dialóg, v ktorom sa použili aj tieto vety: Vy nechcete na štyri oči s ním hovoriť, to ste povedali jasne. Dobre, ale môžeme na osem alebo na dvanásť. V uvedených vetách je aj otázka, aj odpoveď hrubým neprirodzeným zásahom do známeho frazeologizmu, ktorého význam je zhovárať sa dôverne, bez svedkov. Ustálená podoba frazeologizmu je zhovárať sa medzi štyrmi očami. Predložka na robí frazeologizmus nezmyselným a nemôže nahradiť predložku medzi.

erzet
16.05.11, 11:19
Prehnaná záľuba v anglicizmoch
Daktorí používatelia slovenčiny prepĺňajú svoje prejavy anglickými slovami a tvária sa tak, ako keby slovenčina nemala vlastné pomenovania ani najelementárnejších pojmov, vecí a javov. Namiesto starostlivosť o dieťa hovoria a píšu babysitting, výhovorka alebo vykrúcanie zo zodpovednosti je pre nich spinning, príjemná, lákavá či zaujímavá vec je easy, nepríjemná vec je cool atď. Jedným slovom pohŕdajú slovenčinou, robia z nej makarónčinu a prehnanou záľubou v cudzote komplikujú bežný jazykový styk.

erzet
16.05.11, 11:20
Jazykové nepodarky v reklame
Veľké obchodné domy doslova chrlia reklamné texty s množstvom jazykových chýb. Ponúkaný tovar opisujú napr. takto: škrabka na sklo s britom; merič hustoty kvapaliny; nabíjačka k dobíjaniu akumulátora. Namiesto slova brit sa malo použiť slovo ostrie alebo dvojslovný termín rezná hrana; podstatné meno utvorené od slovesa merať má podobu merač (nie merič) a napokon nástroje používame na niečo, nie k niečomu, preto opis konkrétneho tovaru mal znieť nabíjačka na dobíjanie akumulátora. Bez zveličovania tvrdíme, že veľká časť reklamy jazykovú kultúru jednoducho ignoruje.

erzet
16.05.11, 11:22
Poznáte najkrajšiu slovenskú vetu?
Na adresu reklamných textárov už odznelo veľa výčitiek týkajúcich sa zrozumiteľnosti textu a rešpektovania pravidiel spisovnej slovenčiny. Napriek tomu programovo uprednostňujú jazykové výstrednosti pred jazykovou kultúrou a bezporuchovosťou komunikácie. Príklad: Internet je easy s chellom easy. Ktosi túto vetu ironicky klasifikoval ako najkrajšiu slovenskú vetu s odôvodnením, že sú v nej až dve slovenské slová, sloveso je a predložka s. Kladieme si otázku: Je to ešte slovenčina alebo už stredoeurópsky pidgin čiže rečová zlátanina?

erzet
16.05.11, 11:23
Odkolaudovaný dom?
V novostavbe možno začať bývať, až keď ju schváli kolaudačná komisia. Jej činnosť sa nazýva kolaudácia. Toto pomenovanie súvisí s latinským slovesom colaudare, ktorého slovenským ekvivalentom je sloveso schváliť/schvaľovať. Bežne sa však používa aj sloveso kolaudovať. Keď komisia dá súhlas na bývanie, dom alebo byt je skolaudovaný. Spojenie odkolaudovať dom, ktoré sa niekedy používa v médiách, nie je náležité, lebo význam predpony od- a význam slovesa kolaudovať je nespojiteľný. Dom alebo byt možno skolaudovať a môže byť iba skolaudovaný.

erzet
16.05.11, 11:25
Má bratislavský Nový most madlá?
O bratislavskom Novom moste, ktorý sa kedysi volal Most Slovenského národného povstania, sme sa dočítali, že na jeho madlách bolo okolo 3000 svietidiel, ale vandali ich podstatne zredukovali. Čo sú madlá? V tomto prípade je to opora, resp. opory zabraňujúce pádu z výšky, teda po slovensky zábradlie. V iných prípadoch, keď je napr. reč o telocvičnom náradí alebo o nábytku, namiesto slova madlo má sa používať slovo rukoväť alebo držadlo. Teda ešte raz: nie madlo, ale zábradlie, resp. rukoväť či držadlo.

erzet
16.05.11, 11:26
Krčiť ramenami alebo plecami?
Je všeobecne známe, že nie všetko musíme vyjadrovať slovami. Slová môže nahradiť gesto alebo mimika. Napríklad bezradnosť a neistotu vyjadríme neverbálne tak, že pokrčíme plecami. Daktorí používatelia jazyka siahnu za výrazom pokrčiť ramenami. Čo uprednostniť? Odpoveď nájdeme v Krátkom slovníku slovenského jazyka. V hesle rameno slovník neregistruje nijaký frazeologizmus. Zaznamenáva však frazeologické spojenie pokrčiť plecami a ďalšie frazeologizmy s kľúčovým slovom plece.

erzet
16.05.11, 11:28
Možno mýty vymýtiť?
Istý denník publikoval článok s nadpisom Možno vôbec vymýtiť mýty? Autor sa dal zlákať náhodnou zvukovou zhodou koreňov slov vymýtiť, mýtus, ale neurobil dobre. Sloveso vymýtiť je české slovo a jeho slovenské ekvivalenty sú vyrúbať, vyklčovať, resp. vyhubiť, vykynožiť. Mýtus je slovo gréckeho pôvodu a znamená okrem iného výmysel, blud. Z toho vychodí, že mýty treba prekonávať, odstraňovať, expresívne aj hubiť, kynožiť. Alebo jednoducho zbavovať sa ich.

erzet
16.05.11, 11:29
Nie obdržať, ale dostať, prijať, prevziať, získať
Nielen v súkromných, ale aj vo verejných, najmä administratívnych rečových prejavoch a v reklame môžeme občas počuť sloveso obdržať. Sloveso obdržať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, je to iba mechanicky preložené nemecké sloveso erhalten. Namiesto neho máme dosť vhodných prostriedkov, predovšetkým sloveso dostať a podľa potreby môžeme siahnuť aj za slovesami prijať, prevziať, získať, napr. dostať vyznamenanie, dostať list, prijať zásielku, prevziať predvolanie, získať ocenenie.

erzet
17.05.11, 08:31
Jednotná daň, nie rovná daň
V súvislosti s daňou z príjmu sa stretáme so spojením rovná daň. Toto spojenie sa v zákone o dani z príjmov nepoužíva. V ňom sa píše iba o sadzbe dane, ktorá je 19-precentná. Spojenie rovná daň ani ako neoficiálne pomenovanie však nie je vhodné, lebo prídavné meno rovný má predovšetkým význam "priamy", napr. rovná čiara, alebo "nevychyľujúci sa z roviny", napr. rovný terén. Z hľadiska zrozumiteľnosti je vhodné spojenie jednotná sadzba dane skrátene jednotná daň alebo rovnaká sadzba dane skrátene rovnaká daň.

erzet
17.05.11, 08:32
Nový rok a nový rok
Na začiatku roka si vzájomne želáme všetko najlepšie v novom roku. V ústnom prejave s týmto želaním nie sú problémy, inak je to v písanom texte. Preto je vhodné pripomenúť si: prvý deň v roku sa volá Nový rok a ako názov sviatku ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. V želaní všetko najlepšie v novom roku spojenie v novom roku píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo tu nemáme na mysli iba prvý deň v roku, ale celý nasledujúci rok a aj toto želanie platí na celý rok.

erzet
17.05.11, 08:34
O mene Silvester
Blíži sa posledný deň roka, v ktorom si pripomíname nielen nositeľov mena Silvester, ale zároveň sa lúčime aj s odchádzajúcim rokom. To je príležitosť pripomenúť si, že meno Silvester vzniklo z latinského slova silvestris s významom lesný, teda je to muž z lesa. Latinský základ silva s významom les majú aj mená Silvius, Silvia, Silván a Silvána a v nich sa podobne ako v mene Silvester píše v latinčine aj v slovenčine mäkké i.

erzet
17.05.11, 08:35
O predložke voči
Predložkou voči sa vyjadruje zreteľ, napr. vyjadrovať úctu voči rodičom, správať sa voči ľuďom zdvorilo. Nie je však správne používať predložku voči so zreteľom na veci, napr. zariadenie odolné voči hrdzi, látka odolná voči kyselinám, zábrany voči vetru. Tu je namieste predložka proti. Správne teda je zariadenie odolné proti hrdzi, látka odolná proti kyselinám, zábrany proti vetru.

erzet
17.05.11, 08:36
Navýšiť náklady?
Namiesto slov zvýšiť, zvýšený, zvýšenie, zvyšovanie sa v súčasnosti udomácnuje sloveso navýšiť a jeho odvodeniny navýšený, navýšenie, navyšovanie. Hovorí sa a píše sa napr. o navýšení nákladov na energie, o navyšovaní cien. Zabúda sa však, že slová zvýšiť, zvýšený, zvýšenie, zvyšovanie sú protikladom slov znížiť, znížený, zníženie, znižovanie a že nemáme slová nanížiť, nanížený, naníženie. Preto je správne zvýšenie nákladov na energie, zvýšené náklady, zvyšovanie cien a pod.

erzet
17.05.11, 08:37
Vytesniť myšlienky?
Občas počúvame i čítame, že v záujme duševného zdravia máme z našej mysle vytesniť zlé myšlienky alebo že z roztoku treba vytesniť nečistoty. Sloveso vytesniť nie je spisovné. Namiesto neho treba v naznačených spojeniach, ale aj inde používať sloveso vytlačiť, vytlačiť z mysle zlé myšlienky, vytlačiť z roztoku nečistoty. Okrem slovesa vytlačiť možno použiť aj sloveso odstrániť, teda odstrániť z roztoku nečistoty, alebo sloveso zbaviť sa, napr. zbaviť sa zlých myšlienok.

erzet
17.05.11, 08:39
O slovách trsadlo a trsátko
Niektorí naši občania preberajú české slová s tým, že v slovenčine nemáme namiesto nich vhodný domáci ekvivalent. Tak je to napríklad so slovom trsadlo, čo je iba upravená podoba českého slova trsátko. Domáci názov veci, ktorou sa rozozvučiavajú struny gitary alebo iného strunového nástroja, je brnkadlo, preto nemusíme siahať za českým slovom. Slovo brnkadlo je odvodené od slovesa brnkať, ktoré poznáme nielen zo spojenia brnkať na strunách, ale aj z expresívnych spojení brnkať na city, nenechať si brnkať pod nos.

erzet
17.05.11, 08:41
Novákovci sú rodina Nováková
Vianočné a novoročné pozdravy často posielame nie iba za seba samého, ale v menej celej rodiny. V takom prípade môžeme na konci pozdravu použiť súhrnné označenie rodiny utvorené od mužského priezviska príponou -ovci, napríklad Novák - Novákovci, Medveď - Medveďovci, Jarábek - Jarábkovci. Môžeme však siahnuť aj za pomenovaniami typu rodina Nováková, rodina Medveďová, rodina Jarábková, v ktorom sa na konci priezviska rodiny píše dlhé -á podobne ako v ženskom priezvisku.

erzet
17.05.11, 08:42
Kapor, kapry, nie kapre
Jedným z tradičných vianočných jedál je kapor. Ako sme sa presvedčili, niektorí predavači kaprov majú problémy so skloňovaním slova kapor, lebo sme videli nielen nápis Predávame kapry, ale aj nápis Predávame kapre. Podstatné meno kapor v jednotnom čísle skloňujeme podľa vzoru chlap, teda kapra, kaprovi, s kaprom, ale v množnom čísle ho skloňujeme podľa vzoru dub, preto má v nominatíve a akuzatíve tvar kapry. Podľa toho je správne V nádrži plávajú kapry, Kúpili sme dva kapry a podobne aj Predávame kapry.

erzet
17.05.11, 08:43
Vianoce a vianočné sviatky
V týchto dňoch mnohí z nás posielajú pozdravy svojim blízkym a priateľom, aby im zaželali príjemné prežitie vianočných sviatkov. Niektorí sa však nevedia rozhodnúť, či v slovnom spojení vianočné sviatky majú napísať veľké alebo malé začiatočné písmeno. Oficiálny názov sviatkov je Vianoce, preto ho píšeme s veľkým začiatočným písmenom. Od názvu Vianoce máme utvorené prídavné meno vianočný, ktoré píšeme s malým začiatočným písmenom nielen v spojeniach vianočný koláč, vianočný stromček, vianočný pozdrav, ale aj v spojení vianočné sviatky.

Slayer666
17.05.11, 08:45
No nepotesim ta, ale aj ja hovorim trsatko a pritom viem, ze brnkadlo je spisovne.:D Nikto nehovori brnkadlo (ani trsadlo), a nikto asi ani nikdy nebude. Takze trsatko bude mozno o chvilu tiez spisovne.:D

Zdenka 0705
17.05.11, 08:54
Novákovci sú rodina Nováková
Vianočné a novoročné pozdravy často posielame nie iba za seba samého, ale v menej celej rodiny. V takom prípade môžeme na konci pozdravu použiť súhrnné označenie rodiny utvorené od mužského priezviska príponou -ovci, napríklad Novák - Novákovci, Medveď - Medveďovci, Jarábek - Jarábkovci. Môžeme však siahnuť aj za pomenovaniami typu rodina Nováková, rodina Medveďová, rodina Jarábková, v ktorom sa na konci priezviska rodiny píše dlhé -á podobne ako v ženskom priezvisku.
... no, mňa kedysi učili RODINA NOVÁKOVA, tj. na konci krátke a.
... časy sa menia, tak isto asi aj pravopis :rolleyes:

erzet
17.05.11, 08:58
Zdieľané pracovné miesto?
V návrhu novely Zákonníka práce sa uvádza nový termín zdieľané pracovné miesto. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či je v tomto termíne náležité prídavné meno zdieľaný. Naša odpoveď na položenú otázku je záporná, lebo prídavné meno zdieľaný je utvorené zo slovesa zdieľať, ktoré sa hodnotí ako nesprávne, resp. ako nespisovné. Preto aj odvodené prídavné meno zdieľaný je nesprávne či nespisovné. Namiesto neho je v uvedenom slovnom spojení primerané použiť prídavné meno delený, teda delené pracovné miesto. Ide totiž o pracovné miesto, ktoré sa delí medzi dvoch alebo viacerých zamestnancov. Slovné spojenie delené pracovné miesto je vhodné použiť ako termín aj v novelizovanom Zákonníku práce.
Hurá, možno aj mojou zásluhou sa v návrhu novelizácie ZP zmenil pojem: "Zdieľané pracovné miesto" na: "Delené pracovné miesto"

erzet
18.05.11, 08:42
Fiškálny, nie fiskálny
V súčasnosti sa často hovorí o fiškálnej politike, o fiškálnom vývoji, o fiškálnej reforme. V týchto spojeniach sa vyskytuje prídavné meno fiškálny, ktoré má význam týkajúci sa štátnych financií. Jeho pôvod je v latinčine a do slovenčiny sa dostalo už veľmi dávno. Popri podobe fiškálny so spoluhláskou š môžeme pod vplyvom češtiny počuť aj podobu fiskálny so spoluhláskou s. V slovenčine je však správna iba podoba fiškálny, ktorá sa v našich slovníkoch uvádza už desiatky rokov.

erzet
18.05.11, 08:43
Tento, ten
Dnes upozorníme na chybu príznačnú pre písané texty. Všimnite si vyjadrenie: Prvky sa musia dať vybrať. Ak toto nie je možné, postupuje sa ináč. Vo výpovedi sa chybne použilo zámeno toto v spojení ak toto nie je možné. Zámeno toto má totiž funkciu priamo ukazovať na to, čo je v tesnej blízkosti, ale nepoužíva sa pri odkazovaní na to, čo sa povedalo predtým. Správne teda formulujeme vetu takto: Prvky sa musia dať vybrať. Ak to nie je možné, postupuje sa ináč.

erzet
18.05.11, 08:45
Predstihnúť, predbehnúť, nie predčiť
V kvalite výrobkov nás predčili, tak konštatoval jeden novinový titulok. O slovese predčiť možno povedať, že sa od iných plnovýznamových slovies dosť odlišuje, ba že je akési defektné, lebo obsahuje iba predponu pred- a príponu -čiť. To hlavné, významový základ, mu chýba. To je dôvod, prečo v kultivovaných prejavoch slovo predčiť nepoužívame. Keď chceme vyjadriť, že dačo je lepšie ako niečo iné, sú k dispozícii výstižné slovesá predstihnúť, predbehnúť, teda v kvalite výrobkov nás predstihli, v kvalite výrobkov nás predbehli.

erzet
18.05.11, 08:47
Nevravme je treba, ale iba: treba
V hovorenej reči sa rozmáha jedna chyba, ktorá sa zvyčajne ani nepostrehne. Ide o vyjadrenia typu je treba sa ponáhľať, nie je treba čakať, o tej veci je možno ešte hovoriť. Výrazy je treba, nie je treba, je možno nie sú správne, lebo je v nich nadbytočný slovesný tvar je. Slová treba, netreba, možno sú tzv. vetné príslovky, to značí, že už samy obsahujú slovesný prvok. Správne teda hovoríme: treba sa ponáhľať, netreba čakať, o tej veci možno ešte hovoriť.

erzet
18.05.11, 08:48
Usilovať sa, nie usilovať
Občas môžeme aj vo verejných rečových prejavoch počuť vyjadrenia typu usiluje o niečo, napr. usilujeme o väčší výkon, mnohí usilovali o veľké zisky. Treba však pamätať na to, že sloveso usilovať sa je vždy zvratné, preto slovko sa nemôžeme pri ňom nikdy vynechať. Správne je: usilujeme sa o niečo, usilujeme sa o väčší výkon, usilovali sa o veľké zisky.

erzet
18.05.11, 08:49
Podčiarkovník
Dostali sme otázku, ako sa volá interpunkčné znamienko, ktorým sa podčiarkuje napísaný text a ktoré býva osobitne vyznačené na klávesnici počítača alebo písacieho stroja. V norme o písomnostiach sa uvádza slovné spojenie podčiarkovacie znamienko. No tak, ako máme od dvojslovných spojení rozdeľovacie znamienko a spájacie, resp. spojovacie znamienko utvorené jednoslovné pomenovania rozdeľovník a spojovník, od dvojslovného názvu podčiarkovacie znamienko sa utvorilo jednoslovné pomenovanie podčiarkovník.

erzet
18.05.11, 08:50
O skloňovaní slova pamäť
Podstatné meno pamäť má v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar pamäti, napr. vštepiť si do pamäti, vydať svoje pamäti. Slovo pamäť dnes nepoužívame iba vo významoch, ktoré sú zrejmé z citovaných príkladov, ale v počítačovej terminológii aj na pomenovanie zariadenia na zápis a uchovávanie informácií. V tomto význame sa ustálil v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar zakončený na -e, teda pamäte, napr. kapacita počítačovej pamäte, údaje uložiť do pamäte počítača.

erzet
18.05.11, 08:52
Státie nie je stojisko
V istom reklamnom texte sme si prečítali informáciu, že k bytu patrí aj garážové státie. Autor textu však nebral do úvahy, že slovo státie je slovesné podstatné meno, ktorým sa pomenúva dej, a že on chcel pomenovať miesto, kde môže stáť auto. Na pomenovanie takéhoto miesta máme v slovenčine slovo stojisko, preto aj v reklamnom texte sa malo hovoriť o garážovom stojisku. Slovo stojisko je oficiálny termín v dopravnej terminológii, ktorá pozná aj odstavné stojisko, parkovacie stojisko, pozdĺžne stojisko či priečne stojisko.

Zdenka 0705
18.05.11, 08:52
Spomínam si na starého slovenčinára, ktorý za slovko TREBA dával po prstoch ... správne sme mali hovoriť "musím", "nemusím".
Bol to dobrý slovenčinár, prísny, ale mala som ho rada :)

erzet
18.05.11, 08:53
O cudzích ženských priezviskách
Občas sa stretáme s názorom, že cudzie ženské priezviská by sa nemali prechyľovať. Ich autori však zabúdajú, že v slovenčine sa mená skloňujú a práve prechyľovacia prípona umožňuje ženské priezvisko skloňovať. Veď akú malú výpovednú hodnotu by mala veta Rice vyškolil otec Albright (vysl. rajs vyškoľil oťec olbrajt), v ktorej sme vynechali prechyľovaciu príponu -ová v príslušných pádoch. O koľko zrozumiteľnejšia je veta Riceovú vyškolil otec Albrightovej, ktorú sme si prečítali v tlači. A to je dôvod, prečo aj v cudzích ženských priezviskách, ak ich začleníme do slovenskej vety, používame prechyľovaciu príponu.

erzet
18.05.11, 08:55
Zámok a zámka
Nezriedka môžeme počuť vety typu Musím kúpiť zámok. Pri počutí takejto vety si niekto môže pomyslieť: Ten musí byť bohatý, keď si môže kúpiť zámok. Pritom autor vety nemá na mysli veľkú reprezentačnú budovu, ale kovový mechanizmus určený na zamykanie kľúčom. Aby nevznikali nedorozumenia, v slovenčine na pomenovanie mechanizmu na zamykanie môžeme používať podstatné meno ženského rodu zámka. Hovorme teda o šľachtickom zámku, ale radšej o zámke na dverách, o visacej zámke, o poškodenej zámke.

erzet
18.05.11, 08:56
Tunis nie je Tunisko
Niektoré cestovné kancelárie vo svojich propagačných materiáloch ponúkajú záujemcom stráviť dovolenku na prímorských plážach v Tunise, pričom ide o pláže na viacerých miestach pobrežia Stredozemného mora patriacich štátu ležiaceho v severnej Afrike. V slovenčine sa však rozlišuje medzi Tunisom a Tuniskom. Hlavné mesto sa volá Tunis a štát sa volá Tunisko. Tento rozdiel treba rešpektovať nielen na mapách a v médiách, ale aj v propagačných materiáloch cestovných kancelárií.

Nella_2
18.05.11, 10:06
Zámok a zámka
Nezriedka môžeme počuť vety typu Musím kúpiť zámok. Pri počutí takejto vety si niekto môže pomyslieť: Ten musí byť bohatý, keď si môže kúpiť zámok. Pritom autor vety nemá na mysli veľkú reprezentačnú budovu, ale kovový mechanizmus určený na zamykanie kľúčom. Aby nevznikali nedorozumenia, v slovenčine na pomenovanie mechanizmu na zamykanie môžeme používať podstatné meno ženského rodu zámka. Hovorme teda o šľachtickom zámku, ale radšej o zámke na dverách, o visacej zámke, o poškodenej zámke.
To už fakt preháňajú. Chcem vidieť, kto používa "musím vymeniť zámku na dverách":D
Spisovne je zámok aj zámka.
http://slovnik.juls.savba.sk/?w=z%C3%A1mok&s=exact&c=nd30&d=kssj4&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8

To by sme potom mali všetky homonymá zrušiť, aby sa nám náhodou neplietli. :D:D:D (kohút = zviera/uzáver potrubia; rys = výkres/zviera; list = zo stromu/hárok papiera/časť píly; koruna = kráľovská/stromu/peňažná mena...)

erzet
19.05.11, 05:35
Nie plavecký závod, ale plavecké preteky
V slovenčine máme slovo závod, ktorým pomenúvame výrobno-organizačnú jednotku, napr. závod na výrobu ložísk, poľnohospodársky závod. Nie je však správne, ak sa slovo závod používa na pomenovanie súťaže o prvenstvo. Na to máme pomnožné podstatné meno preteky. Preto je správne vravieť o cyklistických pretekoch, o plaveckých pretekoch, o pretekoch v zjazdovom lyžovaní, o bežeckých pretekoch.

erzet
19.05.11, 05:37
Don Bosco, dona Bosca
Taliansky kňaz Giovanni Bosco, ktorý žil v 19. storočí, je známy ako zakladateľ kongregácie saleziánov. Jeho meno sa však častejšie používa v podobe don Bosco, teda vlastne iba priezvisko a pred ním označenie don. Slovo don je všeobecné podstatné meno, má pôvod v taliančine a v danom prípade je to titul duchovnej osoby. Ak používame spojenie don Bosco vo vetnej súvislosti, skloňujeme obidve časti: priezvisko, ale aj pred ním stojaci titul don. Správne je dona Bosca, o donovi Boscovi.

erzet
19.05.11, 05:39
Parlamentné tanečky
Už viac ráz sme v médiách od politikov počuli žartovné slovné spojenie parlamentné tanečky. Ide o vyjadrenie, ktorým sa chce obrazne naznačiť spôsob, akým sa niekedy pracuje či postupuje pri rokovaní alebo pri hlasovaní v parlamente. Lenže v tomto spojení sa použil nesprávny tvar tanečky. Od slova tanec máme v slovenčine zdrobneninu tanček podobne ako od klinec je zdrobnenina klinček, od srnec je srnček. Množné číslo od slova tanček je tančeky a tento tvar sa mal použiť aj v spomínanom obraznom vyjadrení, teda parlamentné tančeky.

erzet
19.05.11, 05:40
Klavír, na klavíri, dva klavíry
Pri pozornejšom sledovaní najmä ústnych jazykových prejavov môžeme zistiť, že skloňovanie slova klavír robí viacerým našim spoluobčanom isté problémy. Preto je vhodné pripomenúť, že slovo klavír je neživotné podstatné meno mužského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru dub, ale v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -i, na klavíri, ktorá sa píše s mäkkým -i. Správne vravíme hrať na klavíri. V nominatíve množného čísla má slovo klavír tvar klavíry, napr. dva klavíry, vystavené klavíry.

erzet
19.05.11, 05:41
Sťažka, nie zťažka
Dostali sme otázku, ako sa v slovenčine píše slovo sťažka, či s písmenom s, alebo s písmenom z na začiatku. Odpoveď je celkom jednoduchá. Slovo sťažka píšeme v zhode s výslovnosťou, teda s písmenom s na začiatku. Možno ešte doplniť, že príslovka sťažka je utvorená od príslovky ťažko pomocou predpony s a že v slovenčine platí zásada, podľa ktorej v predponových slovách, ktorých základ sa začína na neznelú spoluhlásku, ako je to v slove ťažko, uplatňuje sa neznelá predpona s.

erzet
19.05.11, 05:42
Tolstoj, Tolstého, nie Tolstoja
Niekedy môžeme počuť ruské priezviská typu Tolstoj skloňovať ako podstatné mená, teda Tolstoja, Tolstojovi. Takéto tvary sú v slovenčine nesprávne. Ruské mužské priezviská zakončené na j typu Tolstoj majú formu prídavného mena, preto ich skloňujeme ako prídavné mená podľa vzoru pekný, teda Tolstého, Tolstému, o Tolstom, s Tolstým. Správne vravíme: román Leva Tolstého, učiť sa o Tolstom, ale aj Tolstého Vojna a mier, Tolstého ulica.

erzet
19.05.11, 05:44
Nie závrať, ale závrat
Občas aj vo verejných prejavoch môžeme počuť vyjadrenia má závrať, trpí na závrate. Podstatné meno závrať s mäkkou spoluhláskou ť na konci ako podstatné meno ženského rodu nie je však správne. V slovenčine máme podstatné meno mužského rodu závrat, ktoré má na konci tvrdú spoluhlásku t. Správne teda vravíme: má závrat, zmocňuje sa ho závrat, trpí na závraty.

erzet
19.05.11, 05:45
Humanitná pomoc i humanitárna pomoc
V súčasnosti môžeme často počuť spojenia humanitná pomoc a humanitárna pomoc, pričom sa niekedy stretáme s námietkami proti používaniu spojenia humanitárna pomoc. Treba však povedať, že obidve spojenia sú správne, lebo prídavné meno humanitný má význam uskutočnený v duchu humanity, teda ľudskosti a prídavné meno humanitárny má význam zameraný na základné záujmy a potreby človeka, čo umožňuje obidve prídavné mená spájať s podstatným menom pomoc.

erzet
19.05.11, 05:47
Cunami, nie tsunami
V týchto dňoch sa veľa hovorí o cunami, obrovských morských vlnách vyvolaných zemetrasením. Slovo cunami má japonský pôvod a vzniklo z dvoch častí, z časti cu s významom prístav a z časti nami s významom vlna. Slovo cunami sa neskloňuje a používa sa ako podstatné meno stredného rodu, napr. obrovské cunami, ale aj ako podstatné meno ženského rodu, napr. veľká cunami. Slovo cunami píšeme s písmenom c na začiatku, čo zodpovedá zásadám preberania slov z japončiny do slovenčiny.

erzet
19.05.11, 05:48
Postavenie spojky ale vo vete
Spojka ale má v slovenčine presne určené postavenie, a to vždy na začiatku vety alebo súvetia. Zacitujeme jednu vetu s nesprávnym postavením spojky ale: Podľa všetkého sa to ale nekončí. Bezchybne by teda veta mala znieť: Ale podľa všetkého sa to nekončí. Iné je to pri spojke však, ktorá nikdy nie je na začiatku. Máme tak dva správne varianty vety so spojkami v rozličnom postavení: Ale podľa všetkého sa to nekončí. Podľa všetkého sa to však nekončí.

erzet
19.05.11, 05:53
Často počujem pred diskusiou: "budem veľmi krátky", namiesto: "budem veľmi stručný".
Niekedy sme si držali palce, čo je logické a možné, dnes sa držia päste, čo si neviem predstaviť.

erzet
20.05.11, 08:56
Téglik, pohárik, nie kelímok
Je známe, že niektoré jogurty sú dochutené kúskami ovocia. Podľa reklamných textárov sa toto ovocie ukladá na dno kelímka. Podľa spisovnej lexikálnej normy však slovo kelímok nie je prijateľné. Vo farmaceutickej terminológii, ale aj v terminológii obalovej techniky sa namiesto neho ustálil a používa termín téglik, inde to môže byť aj pohár, pohárik, nádobka. Kúsky ovocia v ovocných jogurtoch sa teda nachodia na dne jogurtového pohárika alebo jogurtového téglika.

erzet
20.05.11, 08:57
Môže byť situácia sústom?
Po prírodnej katastrofe v Tatrách sa písalo o tom, aké problémy môžu po pohrome vzniknúť. Dočítali sme sa aj, že vzniknutá situácia bude pre celé Slovensko veľkým sústom. Je oprávnená pochybnosť, či situácia môže byť sústom. Pochybnosť sa týka zrozumiteľnosti a vypracovanosti formulácie. Ale je tu aj rovnako oprávnená námietka proti slovu sústo. Namiesto tohto bohemizmu sa do podobných výpovedí hodí spojenie tvrdý oriešok: Situácia po katastrofe môže byť pre Slovensko tvrdým orieškom.

erzet
20.05.11, 08:59
Ukecaná postava, ukecaný človek?
O človeku, čo veľa rozpráva, niektorí používatelia slovenčiny hovoria, že je ukecaný. Takýto prívlastok sa pripísal aj istej divadelnej postave a hre: vraj ukecaná postava, ukecaná hra. O slove kecať a jeho odvodeninách stále platí, že sú nespisovné a hrubé. V spisovných prejavoch nemajú miesta. Namiesto slovesa kecať máme expresívne sloveso tárať. V našom prípade sa mal teda použiť expresívny prívlastok roztáraný alebo neutrálny prívlastok rozvravený. Teda: roztáraná alebo rozvravená hra, roztáraná osoba, rozvravená postava.

erzet
20.05.11, 09:01
Východisková zastávka, východisková stanica
V hromadnej doprave podchvíľou pribudne nové vozidlo s modernými prvkami, ako je napr. svetelná tabuľa oznamujúca, na ktorú zastávku vozidlo prichádza. Pri pomenúvaní týchto prvkov sa niekedy používajú aj nesprávne jazykové prostriedky. Napr. zastávka, z ktorej vozidlo vychádza do premávky, sa pomenúva ako východzia zastávka. Prídavné meno východzí je však iba mechanická úprava českého slova výchozí. Namiesto neho máme v slovenčine prídavné meno východiskový. V Dopravnom slovníku zachytávajúcom dopravnú terminológiu je termín východisková stanica a podľa toho je správne východisková zastávka.

erzet
20.05.11, 09:02
Spústa nie je slovenské slovo
O nedávno zosnulom spisovateľovi Antonovi Habovštiakovi sme sa dočítali, že napísal spústu rozprávkových kníh. Sám spisovateľ by sa od takéhoto konštatovania dištancoval, lebo vedel, že slovo spústa nie je slovenské. Vedel však, že napísal veľa, mnoho, množstvo, hŕbu, kopu, záľahu rozprávkových kníh. A k tomuto radu synoným by na dôvažok pridal aj expresívne slovo hrúza pomenúvajúce veľké množstvo čohokoľvek.

erzet
20.05.11, 09:04
Autentickosť, nie autentičnosť
V jazykových prejavoch sa občas môžeme stretnúť s podstatnými menami typu autentičnosť, demokratičnosť, ekonomičnosť. Tieto podoby podstatných mien sú však v slovenčine nesprávne. Od prídavných mien cudzieho pôvodu zakončených na -ický, ako sú autentický, demokratický, ekonomický, sú správne podoby podstatných mien autentickosť, demokratickosť, ekonomickosť, napr. autentickosť výpovede, demokratickosť volieb, ekonomickosť podnikania.

erzet
20.05.11, 09:06
Mimovládna organizácia, nie nevládka
Nedávno sme počuli informáciu o tom, ako pracujú nevládky. Slovo nevládka je však nespisovné, slangové, ktoré nepatrí do oficiálneho spravodajstva. Vzniklo z dvojslovného spojenia nevládna organizácia. Ani toto spojenie však nie je vhodné, lebo je v ňom prídavné meno nevládny, ktoré vyvoláva predovšetkým predstavu čohosi slabého, bezvládneho, nie to, že ide o opak toho, čo súvisí s vládou. Namiesto slovného spojenia nevládna organizácia je preto vhodné používať významovo jednoznačné slovné spojenie mimovládna organizácia.

erzet
20.05.11, 09:08
Dva, s dvoma i s dvomi
Viacerí používatelia spisovnej slovenčiny sa zaujímajú, či číslovka dva ma v inštrumentáli tvar dvoma alebo tvar dvomi, teda či máme správne hovoriť hrá dvoma rukami alebo hrá dvomi rukami. Odpoveď je jednoduchá: správne sú obidve podoby. Tvar dvoma, teda s a na konci, je pozostatkom dvojného čísla, duálu, tvar dvomi, s i na konci, je podľa inštrumentálu ostatných čísloviek, napr. s tromi, so štyrmi, s piatimi. Môžeme teda vravieť hrá dvoma rukami aj hrá dvomi rukami.

erzet
20.05.11, 09:09
Vodičský preukaz, nie vodičák
Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že sa pripravuje sprísnenie postihu vodičov za nadmerné prekročenie rýchlosti, a to tak, že sa im odoberie vodičák. Každý vodič motorového vozidla vie, čo je to vodičák. No zdá sa, že nie každý používateľ slovenčiny si uvedomuje, že je to slangové slovo, ktoré nepatrí do verejnej komunikácie a teda ani do spravodajských relácií. Vo verejnej komunikácii treba používať neutrálne pomenovanie vodičský preukaz.

erzet
20.05.11, 09:11
Hrá, nie hraje
Časovanie slovesa hrať robí viacerým našim spoluobčanom starosti, čo možno vidieť z toho, že sa stretáme nielen s formuláciami typu dobre hrá na husliach, ale aj s formuláciami typu dobre hraje na husliach. Preto je vhodné si znova pripomenúť, že sloveso hrať má tvary hrám, hráš, hrá, hráme, hráte, hrajú. Správne sú teda formulácie hrám na klavíri, hráš slabo, dobre hrá na husliach, hráme futbal, hráte výborne.

erzet
23.05.11, 07:29
Napomáhať niečo, nie napomáhať niečomu
Pri používaní slovies napomôcť, napomáhať sa niekedy používa nesprávna väzba s datívom, napr. napomáhať priateľovi, napomáhať myšlienke, napomáhať rozvoju. Zvádza k tomu zrejme podobnosť so slovesami pomôcť, pomáhať, ktoré sa viažu s datívom, napr. pomáhať priateľovi. Sloveso napomôcť má však aj istý významový odtieň, a to podporiť niekoho, podporiť niečo, čo zaiste ovplyvnilo aj jeho väzbu s akuzatívom. Správne teda vravíme napomáhať priateľa, napomáhať myšlienku, napomáhať rozvoj.

erzet
23.05.11, 07:30
Strojiť úklady, nie kuť pikle
V hovorenej reči, ale aj v literatúre sa niekedy používa slovné spojenie kuť pikle. Toto spojenie nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny. Namiesto neho máme spojenia s rovnakým významom, a to strojiť úklady, chystať nástrahy, robiť intrigy, vymýšľať niečo zlé. So slovom pikle súvisí aj slovo spiknutie. Ani toto slovo neodporúčame používať. V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa hodnotí ako nesprávne a namiesto neho sa odporúča podstatné meno sprisahanie. Tieto odporúčania by sme mali rešpektovať.

erzet
23.05.11, 07:31
Sladkastý, nie nasladlý
O istom spevákovi sa moderátor vyjadril, že má nasladlý hlas. Z umeleckého hľadiska si netrúfame hodnotiť, či to bolo myslené pozitívne alebo negatívne, no z jazykového hľadiska je prídavné meno nasladlý chybné. Na označenie, že je niečo trocha sladké, a to aj v prenesenom význame, malo sa použiť prídavné meno sladkastý, teda spevák mal sladkastý hlas. Podobne sa tvoria aj pomenovania ostatných chuťových odtienkov: horkastý, kyslastý, trpkastý.

erzet
23.05.11, 07:32
O predložke počas
V odborných textoch sa pri opisovaní rozličných činností často stretáme s predložkou počas v rozličných spojeniach, napr. počas výstavby, počas prípravy pokusu, počas jednej hodiny. Táto predložka však rušivo pôsobí v spojení počas tohto času, ak ide o nejaký proces odohrávajúci sa v priebehu iného procesu, napr. počas tohto času sa pripraví nová vzorka. Predložku počas v takom prípade jednoducho nahradíme predložkou za, teda za ten čas sa pripraví nová vzorka.

erzet
23.05.11, 07:33
Nie otrieskavanie, ale pieskovanie
V odborných textoch z oblasti obrábania alebo čistenia kovov sa stretáme s výrazmi otrieskavať, otrieskavanie. Tieto výrazy sú iba mechanickým poslovenčením českých termínov otřískavat, otřískavání. Ide v nich o spôsob obrábania, resp. čistenia obrusovaním. Ak sa toto obrusovanie vykonáva prúdom piesku, používajú sa termíny pieskovať, pieskovanie. V súčasnosti sa ustálil aj medzinárodne používaný termín abrázia, čistenie, obrábanie abráziou.

erzet
23.05.11, 07:35
Pre pomalosť, nie kvôli liknavosti
Dočítali sme sa, že kvôli liknavosti úradov sa vybavovanie žiadostí neprimerane odďaľuje. V uvedenej vete sú dve chyby. Predložka kvôli vyjadruje prospech, no o to v tejto vete nejde, lebo liknavosť značí pomalosť, nepružnosť, zdĺhavosť. Predložku kvôli treba v nej nahradiť príčinnou predložkou pre a nespisovné slovo liknavosť treba nahradiť niektorým z výrazov pomalosť, nepružnosť, teda Pre pomalosť úradov alebo Pre nepružnosť úradov sa vybavovanie žiadostí neprimerane odďaľuje.

erzet
23.05.11, 07:37
Rozkývaný, nie rozviklaný
V médiách sme zachytili správu, že istý robotník utrpel vážny úraz pádom z rozviklaného rebríka. Prídavné meno rozviklaný však nie je slovenské. Jeho základom je české sloveso viklat, namiesto ktorého máme v slovenčine sloveso kývať. Rebrík sa teda kýval, bol rozkývaný, čo zapríčinilo nehodu. Tvary viklať, rozviklaný sme počuli aj v iných súvislostiach, napr. rozviklať dôveru niekoho, rozviklaný zub. Správne je však otriasť dôveru niekoho, rozkývaný či vykývaný zub.

erzet
23.05.11, 07:38
Slováci neutekajú horompádom
Výsledkom napodobňovania českých výrazových prostriedkov alebo ich neodborná adaptácia do slovenčiny býva často jazykovokultúrny nepodarok. Za nepodarok pokladáme aj poslovenčenie českej expresívnej príslovky horempádem na podobu horompádom, ktorú sme počuli vo vete Utekali sme na miesto požiaru horompádom. Na Slovensku sa totiž beží či uteká opreteky, ozlomkrky, čo sily stačia, až sa tak práši, o dušu spasenú.

erzet
23.05.11, 07:39
Věhlasný nie je vyhlásený
Mechanická hlásková úprava českých slov alebo ich nenáležitý preklad je pre niektorých používateľov slovenčiny najbežnejším uspokojovaním vyjadrovacích potrieb. Názorným negatívnym príkladom je slovo vyhlásený ako ekvivalent českého slova věhlasný. Ide o prípady ako vyhlásený spevák, vyhlásený futbalista, vyhlásený vedec. Ekvivalentom českého prídavného mena věhlasný sú prídavné mená slávny, chýrny, vychýrený, vynikajúci, znamenitý, teda správne je slávny spevák, chýrny futbalista, vynikajúci vedec a pod.

erzet
23.05.11, 07:41
Pomsta, pomstiť, pomstiť sa, nie msta, mstiť, mstiť sa
Keď sa niekomu stane krivda, často myslí na odplatu. V takejto situácii sa niekedy používajú slová msta, mstiť, mstiť sa. V starších slovníkoch sa tieto slová kvalifikujú ako zastarané, ale v novších slovníkoch sa už vôbec neuvádzajú. Namiesto nich možno nájsť podoby pomsta, pomstiť, pomstiť sa doložené príkladmi chystať pomstu, prisahať pomstu, pomsta je sladká, kuť pomstu, resp. pomstiť syna, pomstiť krivdu, pomstiť sa za poníženie.

Zdenka 0705
23.05.11, 08:07
Všetky dnešné názvy tém sú prevzaté slová a slovné spojenia z češtiny /msta, věhlasně, horempádem, rozviklaný, liknavost, otřískání .../ U našich susedov spisovné, no so slovenčinou to nemá nič spoločné.

katalóg
23.05.11, 10:00
Pozri od dvadsiatej tretej minúty
http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv

a aj tu:

http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/62834

Uvedený údaj asi ukazuje vždy aktuálne Správy (STV). Včerajšie majú iba 21 min. Bolo by vhodné uviesť aj dátum vysielania.

katalóg
23.05.11, 10:14
Výber najzákladnejších prehreškov proti slovenčine nájdete na stránke Ministerstva kultúry SR, kde je aj jazykové okienko.

http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html
http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko/jazykove_okienko

Je ich neúrekom.