PORADA.sk
PORADA.sk

Zobraziť plne funkčnú verziu príspevku : Zákon o cestovných náhradách od 01.09.2007 do 31.12.2008



Richard
24.01.06, 19:53
<basefont> <center> Zákon o cestovných náhradách


Zákon 283/2002 Z.z. zo 16. mája 2002 o cestovných náhradách.




Aktuálne znenia zákona tu (http://www.porada.sk/t178055-zakon-o-cestovnych-nahradach-od-01-01-2011-a.html#post1866958)

spolu s odkazmi na ďalšie znenia tohto zákona

Znenie zákona o cestovných náhradách po novele 348/2007 Z.z.

Platnosť od: 14.6.2002
Účinnosť od: 1.9.2007

1. zelená farba predstavuje nové ustanovenia
2. <strike>červená farba prečiarktnuté písmo predstavuje zrušené ustanovenia</strike>

ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:
530/2004 Z.z. ; 81/2005 Z.z. ; 312/2005, 348/2007 Z.z.,



</center>
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1
Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného pomeru") a pri výkone práce v zahraničí

a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

(2) Tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,

a) o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,
b) ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a),
c)ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu 1a), ak je to dohodnuté.

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia. 2)

(4) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa tohto zákona, ak je mu preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona, alebo je mu poskytnutá na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

(5) Zamestnancovi patrí náhrada za podmienok a podľa sadzieb uvedených v rozhodnutí Európskej komisie, ak je mu táto poskytnutá zamestnávateľom v Slovenskej republike z finančných prostriedkov Európskej únie na základe programov schválených Európskou komisiou alebo na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 2
Vymedzenie pojmov

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

(2) Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3) Pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.3) Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

(4) Rodina zamestnanca podľa tohto zákona je jeho manžel, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti 4) so zamestnancom, ak majú pobyt 3) na území Slovenskej republiky.

(5) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu, 5) právnická osoba podľa § 1 ods. 2, fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c) a zamestnávateľ podľa § 17.

(6) Zamestnanec podľa tohto zákona je osoba podľa § 1 ods. 1 a 2.
DRUHÁ ČASŤ
POSKYTOVANIE NÁHRAD

Náhrady pri pracovnej ceste
§ 3

(1) Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty podľa odseku 1 jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

§ 4

(1) Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu 3) alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

(2) Preukazovanie výdavkov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

§ 5
Stravné

(1) Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.

(2) Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(3) Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

(4) Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

(5) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5; miera krátenia stravného vyjadrená v menovitej hodnote sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

(7) Ak je pri pracovnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravné určené podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 znížené o

a) preukázanú sumu za raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.

§ 6
Náhrady pri dočasnom pridelení
a pri vzniku pracovného pomeru


(1) Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia 7) náhrady najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste, ak je dočasne pridelený mimo obce miesta jeho pravidelného pracoviska alebo pobytu;3) tieto náhrady nepatria zamestnancovi, ak je dočasne pridelený agentúrou dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu 7a) na výkon práce na území Slovenskej republiky. <basefont>Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia 7) náhrady v rozsahu a vo výške ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec dočasne pridelený do členského štátu Európskej únie, 7a) patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste.




(2) Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru8) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

(3) Zamestnancovi, ktorému sa poskytuje stravné podľa odsekov 1 a 2 a ktorý je v tom čase vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

(4) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.
§ 7
Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách


(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.

(2) Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

(3) Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

(4) Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto:

a) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste,
c) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.

(5) Ak je pohonnou látkou plyn alebo plyn v kombinácii s inou pohonnou látkou, spôsob výpočtu náhrad za spotrebované pohonné látky za jednotlivé pohonné látky dohodne zamestnávateľ so zamestnancom na základe podmienok pracovnej cesty, cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla a spotreby. Ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba oboch pohonných látok podľa smerníc ES, pri dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa prihliadne aj na túto spotrebu.

(6) Ak technický preukaz cestného motorového vozidla údaje o spotrebe neobsahuje, na výpočet sa použije spotreba podľa technického preukazu cestného motorového vozidla rovnakého typu, s rovnakým objemom valcov motora a s rovnakým druhom pohonnej látky.

(7) Výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(8) Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

§ 8
Úprava súm náhrad


(1) Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 upravuje ministerstvo opatrením na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len štatistický úrad ) o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou motorových vozidiel. Úprava súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 10 %; sumy náhrad sa upravia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 upravená suma náhrad, je 100 %. Upravené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

(2) Sumy stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na desiatky halierov nahor.

§ 9
Iné náhrady a vyššie náhrady


Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou 9) okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa, a zamestnávateľ, ktorý je obcou alebo vyšším územným celkom, ak sú zamestnanci obce alebo vyššieho územného celku odmeňovaní podľa osobitného predpisu, 10) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením, so vznikom pracovného pomeru a s výkonom práce v zahraničí a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.

TRETIA ČASŤ
NÁHRADY PRI ZAHRANIČNÝCH
PRACOVNÝCH CESTÁCH

§ 10


Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 11
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí


Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

§ 11a
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie
a odporúčané očkovanie


Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva.

§ 12
Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny


Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu 3) alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.

§ 13
Stravné

(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

(2) Základné sadzby stravného v cudzej mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v cudzej mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

(3) Základné sadzby stravného v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny ustanoví ministerstvo financií na základe návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

(4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

(5) Stravné v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

(6) So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25 %.

(7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6.

(8) Ak je pri zahraničnej pracovnej ceste v doklade o ubytovaní zamestnanca preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ mu poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa odsekov 1 až 7, znížené o

a) preukázanú sumu za poskytnuté raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1 až 5 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.

§ 14
Vreckové

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

§ 15
Náhrada výdavkov za pohonné látky


Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené v zahraničí nad 350 km, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.

§ 16
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných
v slovenskej mene a v cudzej mene


(1) Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť § 5 ods. 3.

(2) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je na vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná colná kontrola a pasová kontrola.

(3) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom (§ 3); obmedzenie podľa § 15 v tomto prípade neplatí.

(4) Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a končí sa v zahraničí, a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí a končí sa na území Slovenskej republiky, na posúdenie rozhodujúcich časov na vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene sa primerane uplatnia ustanovenia odsekov 2 a 3.

§ 17
Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov


(1) V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

(2) Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie a náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ, ak sa zamestnávatelia nedohodnú inak.

(3) Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa § 13 ods. 4 a 5.

(4) Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území Slovenskej republiky v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 % do 40 % ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

ŠTVRTÁ ČASŤ
NÁHRADY PRI VÝKONE PRÁCE V ZAHRANIČÍ

§ 18

Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. To sa nevzťahuje na zamestnanca s denným návratom do miesta pobytu.

Náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis
§ 19

(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13) ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov (ďalej len dočasné vyslanie ) za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí náhrada

a) výdavkov spojených s pobytom manžela,
b) výdavkov spojených s pobytom detí,
c) výdavkov spojených s prepravou vecí,
d) výdavkov spojených s doplnením šatníka,
e) výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca,
f) liečebných výdavkov,
g) výdavkov spojených s evakuáciou,
h) výdavkov za prepravu telesných pozostatkov.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 sa za podmienok ustanovených týmto zákonom ďalej poskytnú plnenia

a) zdravotné poistenie,
b) byt so štandardným vybavením alebo iné primerané ubytovanie.

(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí za dni cesty do miesta dočasného vyslania a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta dočasného vyslania aj manžel a deti zamestnanca, možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré im vznikli.

(4) Zamestnancovi podľa odseku 1 nepatrí stravné a vreckové za pracovné cesty v trvaní do šiestich hodín vrátane v krajine jeho dočasného vyslania.

(5) Zamestnancovi podľa odseku 1, ktorý je vedúci diplomatickej misie14) na úrovni veľvyslanca, vyslanca a chargé d affaires ad interim, patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov a preukázaných výdavkov za ubytovanie manžela, ak podľa štátneho protokolu prijímajúcej krajiny je žiaduce, aby sa na zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca zúčastnil po schválení zamestnávateľom na základe písomného pozvania aj jeho manžel.

(6) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť aj ďalšie náhrady podľa tohto zákona.

(7) Ak manžel zamestnanca podľa odseku 1 je počas toho istého času dočasne vyslaný na to isté miesto výkonu práce v zahraničí, plnenie podľa odseku 2 písm. b) a náhrady a plnenia poskytované na dieťa podľa odseku 1 písm. b), c), e) až h) a odseku 2 písm. a) patria za podmienok ustanovených týmto zákonom len jednému z nich.

§ 20
Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela

(1) Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela mesačne vo výške 20 % z časti platu poskytnutej zamestnancovi v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vypočítanej podľa osobitných predpisov. 14a)

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania. Náhrada sa poskytne aj za obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.

(3) Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti, 14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c) okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti; zamestnancovi náhrada ďalej nepatrí, ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí. Obmedzenie sa nevzťahuje na publicistickú činnosť a literárnu činnosť, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

(4) Ak manžel uzavrie so zamestnávateľom zamestnanca pracovný pomer na kratší pracovný čas, náhrada podľa odseku 1 sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času. Ak ide o uzavretie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.

§ 21
Náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa

(1) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa za každé dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania mesačne vo výške 10 % z časti platu poskytnutej zamestnancovi v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vypočítanej podľa osobitných predpisov. 14a)

(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie, počas ktorého sa dieťa zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca.

§ 22
Náhrada výdavkov spojených s prepravou vecí

(1) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s prepravou osobných vecí zamestnanca, manžela a detí zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania a späť do Slovenskej republiky, a to najviac do hmotnostného limitu 1 000 kg. Pri preprave osobných vecí liftvanom je hmotnostný limit 1 400 kg.

(2) Zamestnávateľ určí hmotnostný limit prepravovaných vecí, spôsob prepravy a môže určiť aj ďalšie podrobnosti prepravy. V prípade, že dopravca určí úhradu za prepravu v objemových jednotkách, považuje sa 1 m3 za 200 kg.

(3) Zamestnancovi na základe písomnej žiadosti a so súhlasom zamestnávateľa patrí okrem náhrady výdavkov spojených s prepravou osobných vecí aj náhrada výdavkov spojených s prepravou štandardného vybavenia bytu. Hmotnostný limit pre prepravu osobných vecí a štandardného vybavenia bytu určí zamestnávateľ v závislosti od veľkosti primeraného bytu, najviac však do 8 000 kg alebo 40 m3.

(4) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za zhotovenie primeraného prepravného obalu, preukázaných výdavkov za správne poplatky spojené s prepravou a za poistenie prepravovaného majetku najviac do 300 000 Sk celkovej hodnoty prepravovaného majetku v prípade prepravy osobných vecí a najviac do 700 000 Sk celkovej hodnoty prepravovaného majetku v prípade prepravy osobných vecí spolu so štandardným vybavením bytu.

§ 23
Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka

Zamestnancovi patrí pri prvom dočasnom vyslaní jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Táto náhrada sa vyplatí v slovenskej mene v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného na dočasné vyslanie, určeného pred rozdelením platu na časť platu v slovenskej mene a na časť platu v cudzej mene.

§ 24
Náhrada výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných účelne vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov, ak nemá možnosť zabezpečiť pre dieťa vhodné bezplatné základné vzdelanie 15) alebo vhodné bezplatné stredoškolské vzdelanie 15) v mieste dočasného vyslania. Možnosť zabezpečenia vhodného bezplatného základného vzdelania alebo vhodného bezplatného stredoškolského vzdelania posúdi zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti doplnenej o vyjadrenie príslušného zastupiteľského úradu. Účelnosť vynaložených výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov posúdi zamestnávateľ.

(2) Zamestnancovi nepatrí náhrada ďalších výdavkov súvisiacich so zabezpečením vzdelania, napríklad za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu, stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.

(3) Ak je súčasťou základného vzdelania v zahraničí prípravný ročník do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.

§ 25
Náhrada liečebných výdavkov

(1) Zamestnancovi patrí náhrada liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí jemu, manželovi a deťom. Náhrada je určená rozdielom medzi preukázanými výdavkami vynaloženými na nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť a sumou, ktorú zdravotná poisťovňa uhradila podľa osobitných predpisov.16) Podľa tohto zákona sa nepovažujú za výdavky za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť výdavky súvisiace s pôrodom po 36. týždni tehotenstva.

(2) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí za výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou v období čerpania riadnej dovolenky zamestnanca okrem čerpania dovolenky v krajine dočasného vyslania.

(3) Ak zamestnankyňa neodcestuje porodiť do Slovenskej republiky, patrí jej náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac do sumy obvyklých výdavkov na cestu do Slovenskej republiky a späť. Takáto náhrada patrí aj zamestnancovi v prípade, že jeho manželka neodcestuje porodiť do Slovenskej republiky.

(4) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť17) a povinné očkovanie dieťaťa18) do šiesteho roku veku dieťaťa.

(5) Tehotnej zamestnankyni možno poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť17) počas trvania tehotenstva, najdlhšie do skončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu možno poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku.

(6) Ak predpokladaná suma liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť presahuje 50 000 Sk, možno zamestnancovi poskytnúť preddavok na jej úhradu; § 36 ods. 1 sa v tomto prípade nepoužije. V prípade, že zdravotná poisťovňa neposúdila poskytnutú zdravotnú starostlivosť ako nevyhnutnú a neodkladnú, je zamestnanec povinný poskytnutý preddavok vrátiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o rozhodnutí zdravotnej poisťovne.

§ 25a

Zamestnancovi nepatrí náhrada liečebných výdavkov podľa § 25, ak zamestnanec, manžel a deti zamestnanca sú počas dočasného vyslania zdravotne poistení v cudzine; 19) zamestnanca, manžela a deti zamestnanca počas dočasného vyslania zdravotne poistí zamestnávateľ. Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení vo výške podľa osobitného predpisu. 19a) Zamestnanec sa zúčastňuje na zdravotnom poistení za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania vo výške 4 % z minimálnej mzdy. 19b) Podrobnosti spoluúčasti zamestnanca na zdravotnom poistení za seba a za manžela, ktorý ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, určí zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

§ 26
Náhrada výdavkov spojených s evakuáciou

(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou, ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii.

(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu výdavkov podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

§ 27
Náhrada výdavkov za prepravu
telesných pozostatkov

Zamestnancovi patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu telesných pozostatkov na územie Slovenskej republiky v prípade smrti manžela alebo dieťaťa. Pozostalým patrí jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na prepravu telesných pozostatkov na územie Slovenskej republiky v prípade smrti zamestnanca, ak k smrti nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

§ 28
Náhrada iných výdavkov

(1) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť na účely dovolenky, lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny (§ 2 ods. 4).

(2) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.

(3) Zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom vznikli za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva.

(4) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa z miesta dočasného vyslania zamestnanca do Slovenskej republiky bezprostredne po skončení štúdia na strednej škole. 15)

(5) Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa študujúceho na základnej škole15) alebo strednej škole15) v Slovenskej republike zo Slovenskej republiky do miesta dočasného vyslania zamestnanca a späť.

(6) Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom, najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.

§ 29

(1) Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 28, 30, 32a a 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis 13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt 3) na území Slovenskej republiky; dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy, 15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku.

(2) Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 24 až 28, 31 a 33a poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestnancom možno náhradu poskytnúť aj v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene. Prepočet slovenskej meny na cudziu menu a naopak sa vykoná kurzom podľa osobitného predpisu. 19c)

(3) Zamestnanec je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania alebo odo dňa skončenia pracovnej cesty v zahraničí doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení; lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 3 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na doručenie písomných dokladov pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(4) Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov podľa odseku 3 vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 4 sa v tomto prípade nepoužijú. Zamestnávateľ určí lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a na uspokojenie nárokov zamestnanca pre jednotlivé krajiny vo vnútornom predpise.

(5) Zamestnanec je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa príchodu do miesta výkonu práce na území Slovenskej republiky predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad; lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 3 sa v tomto prípade nepoužijú.

(6) Zamestnávateľ je povinný do 15 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov podľa odseku 5 vykonať vyúčtovanie náhrad a uspokojiť nároky zamestnanca; lehoty na vyúčtovanie pracovných ciest ustanovené v § 36 ods. 4 sa v tomto prípade nepoužijú.

§ 30
Poskytnutie bytu so štandardným vybavením
alebo primeraného ubytovania

(1) Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi byt so štandardným vybavením alebo dočasne primerané ubytovanie pre neho, manžela a deti.

(2) Rozsah štandardného vybavenia bytu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí. Ak bola zamestnancovi poskytnutá náhrada výdavkov spojených s prepravou štandardného vybavenia bytu (§ 22 ods. 3), štandardné vybavenie bytu od zamestnávateľa mu nepatrí.

(3) Zamestnancovi môže byť poskytnuté nadštandardné vybavenie bytu za úhradu.

§ 31
Náhrada časti výdavkov
za služby spojené s užívaním bytu


Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu, vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.

§ 32

Ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení podľa § 20 až 28 a § 31 môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§ 32a

(1) Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí, ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov a zamestnávateľom zamestnanca je príspevková organizácia štátu, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa § 19 až 32.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela v sume dvojnásobku až triapolnásobku minimálnej mzdy 19b) v prepočte na cudziu menu, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v sume minimálnej mzdy až dvojnásobku minimálnej mzdy 19b) v prepočte na cudziu menu a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume trojnásobku až päťnásobku minimálnej mzdy; 19b) suma náhrad sa dohodne v pracovnej zmluve. Prepočet slovenskej meny na cudziu menu sa vykoná kurzom podľa osobitného predpisu. 19c)

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov; za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

§ 32b

Na zamestnanca s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, 13) ktorého zamestnávateľ nevysiela do miesta dočasného vyslania zo Slovenskej republiky alebo ktorému zamestnávateľ nezabezpečuje vyslanie, sa ustanovenia § 19 až 32a nevzťahujú.

§ 33

Na zamestnanca, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej vyslaní rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo s ktorej vyslaním vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky, sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32okrem poskytovania náhrad výdavkov pri pracovných cestách v zahraničí (§ 19 ods. 3 a 4) a náhrad liečebných výdavkov za nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú zamestnancovi v zahraničí (§ 25).

§ 33a

(1) Na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis 13) a ktorý vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v Európskej škole v zahraničí, 19d) sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 32a okrem poskytovania náhrad výdavkov podľa § 19 ods. 3 a 4, § 22 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 a § 27.

(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 ďalej patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí podľa § 11; náhrada patrí zamestnancovi aj za poistenie manžela a dieťaťa.

(3) Zamestnancovi podľa odseku 1 možno poskytnúť náhradu

a) preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom z dôvodu ich nasledovania zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
b) výdavkov spojených s evakuáciou, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom podľa § 26 ods. 2,
c) preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny podľa § 28 ods. 1 a 2.

PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 34

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.

§ 35

(1) Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).

(2) Náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume (§ 4) alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom (§ 34), alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty.

§ 36

(1) Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, je zamestnávateľ povinný mu tento preddavok do sumy predpokladaných náhrad poskytnúť. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov,
b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v cudzej mene alebo jeho časť môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa alebo prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. 20) Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej cudzej mene, ako je mena ustanovená opatrením ministerstva financií pre príslušnú krajinu. Výška preddavku na stravné sa určí prepočtom hodnoty stravného v slovenskej mene na dohodnutú cudziu menu podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska 20a) platného v deň určenia sumy preddavku.

(3) Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

(4) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

(5) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste vyšší, ako sú nároky zamestnanca, vracia zamestnanec zamestnávateľovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec vrátiť túto sumu alebo jej časť v inej cudzej mene, na ktorú zamestnanec túto menu v zahraničí zamenil, alebo v slovenskej mene.

(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene.

(7) Pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty sa celkový nárok zamestnanca v cudzej mene v prípade potreby zaokrúhľuje na celú jednotku platidla (bankovky alebo mince) bežne prijímaného alebo vydávaného bankami alebo pobočkami zahraničných bánk.20) To neplatí, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na vrátení alebo poskytnutí sumy vyúčtovaného preddavku alebo jej časti v slovenskej mene.

§ 37

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.

§ 37a

Za zamestnanca sa na účely štvrtej časti považuje aj sudca a prokurátor podľa osobitného predpisu. 21)

ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 38

(1) Ministerstvo bude pri ustanovení súm stravného (§ 5 ods. 2) vychádzať zo súm stravného platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

(2) Ministerstvo bude pri ustanovení súm základných náhrad (§ 7 ods. 2) vychádzať zo súm základných sadzieb náhrad platných bezprostredne pred dňom účinnosti tohto zákona a z údajov štatistického úradu o indexe cien položiek spojených s nákupom a prevádzkou motorových vozidiel.

(3) Ministerstvo financií vydá opatrenie, ktorým sa ustanovia základné sadzby stravného v cudzej mene podľa § 13 ods. 2 a 3 tak, aby nadobudlo účinnosť spolu s týmto zákonom. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6)

§ 38a

(1) Zamestnancovi, ktorému už bola poskytnutá jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa doterajších predpisov, jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením šatníka a obuvi podľa § 23 pri ďalších dočasných vyslaniach nepatrí.

(2) Miera krátenia stravného pri zahraničnej pracovnej ceste dohodnutá podľa § 13 ods. 6 pred 1. aprílom 2005 sa upraví podľa tohto zákona.

§ 39

Zrušujú sa:

1. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 323/1996 Z. z.,
2. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2002 Z. z.

§ 40

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem § 21, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 530/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2004.

Zákon č. 81/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.

<basefont>Zákon č. 312/2005 Z.z. nadobúda účinnosť 15. júla 2005.

Zákon č. 348/2007 Z.z. nadobúda účinnosť 1. septembra 2007 okrem čl. IV druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

<center>Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r. </center>
----------------------------------------------------------

/1/ Napríklad zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
/1a/ Napríklad § 536 až 576, § 642 až 651 Obchodného zákonníka, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 631 až 656 Občianskeho zákonníka, § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
/2/ Zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
/3/ Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z. § 3 až 8 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
/4/ § 115 Občianskeho zákonníka.
/5/ Zákonník práce. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
/6/ § 4 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
/7/ § 58 Zákonníka práce.
/7a/ Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. <basefont>§ 5 ods. 6 Zákonníka práce.
/8/ § 16 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
/9/ § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
/10/ Zákonník práce.
/13/ Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
/14/ Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
/14a/ Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 369/2004 Z. z.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
/14b/ § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 177/2004 Z. z.
/14c/ § 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
/15/ Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
/16/ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
/17/ Príloha č. 4 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
/18/ Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam v znení vyhlášky č. 54/2000 Z. z.
/19/ § 3 a 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
/19a/ § 12 písm. a) a § 13 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 718/2004 Z. z.
/19b/ § 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
/19c/ § 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
/19d/ Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z. z. o uzavretí Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.
/20/ § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
/21/ § 13c zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 530/2004 Z. z. § 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 530/2004 Z. z.

marikako
18.04.06, 16:37
Krátenie celodenného cesťáku
Chcela by som sa spýtať či je možné krátiť celodenný cesťák (24 hod)
o 25 % keď mi zamestnávateľ zabezpečí ubytovanie mimo miesta môjho trvalého pracoviska na rob. ubytovni. Ako súvisí stravné s nocľažným?

Tweety
18.04.06, 16:41
Krátenie celodenného cesťáku
Chcela by som sa spýtať či je možné krátiť celodenný cesťák (24 hod)
o 25 % keď mi zamestnávateľ zabezpečí ubytovanie mimo miesta môjho trvalého pracoviska na rob. ubytovni. Ako súvisí stravné s nocľažným? Kráti sa iba stravné, o % pri poskytnutí raňajok, obeda, večere, ale nie za ubytovanie.
Pozri § 5 zákona o CN:
(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5; miera krátenia stravného vyjadrená v menovitej hodnote sa zaokrúhli na celé koruny nahor.
(7) Ak je pri pracovnej ceste v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravné určené podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 znížené o
a) preukázanú sumu za raňajky alebo
b) 25 %, ak preukázaná suma výdavku za poskytnuté raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného určeného podľa odsekov 1, 2, 5 alebo 6 alebo ak suma výdavku za poskytnuté raňajky nie je vyčíslená.

marikako
18.04.06, 17:04
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.

Elen1
03.05.06, 10:58
Chcela by som sa spýtať, či ak si chce SZČO dať do výdavkov cestovný listok, je povinná robiť cestovný príkaz???

Ďakujem

Janiela
07.05.06, 06:34
SZČO sa podľa toho zákona posudzuje ako zamestannec. Áno.

Chobot
07.05.06, 14:27
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.

Takto definované pracovné miesto nie je v súlade so zákonníkom práce § 43, ktorý hovorí:
(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) ...

Upozorni zamestnávateľa, že to musí v prac. zmluve upraviť.

LUPIA
29.05.06, 13:50
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)

Chobot
29.05.06, 14:16
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)

Protiprávne to nie je, ale nie je to ani úplne v súlade so zákonom o cest. náhradách.

Vo všeobecnosti má zamestnanec nárok na stravné. Ak mu však zamestnávateľ zabezpečí bezplatné stravovanie, tak mu môže krátiť stravné. V praxi to znamená, že ak je zamestnanec na školení a v rámci školného platí zamestnávateľ aj napr. obedy, tak môže zamestnanecovi krátiť stravné o tento obed.

Alebo ak napr. vyšle zamestnanca do materskej firmy, kde mu objedná a zaplatí celodennú stravu (napr. v ubytovacom zariadení alebo inom stravovacom zariadení), tak nemá povinnosť vyplatiť stravné.

Z môjho pohľadu však to, že zamestnanec sa niekde naobeduje v reštaurácii a prinesie bloček, nedá považovať za "zabezpečenie stravy". Je to normálne použitie stravného na ten účel, na ktorý bolo stravné poskytnuté. Ak je cena celodennej stravy vyššia, než sadzba denného stravného, tak rozdiel si doplatí zamestnanec. Ak je nižšia, tak zamestnanec môže ušetriť. O tom však už nemôže rozhodnúť zamestnávateľ, kde sa má najesť (okrem prípadov, ako to horeuvedené školenie).

Prípadne bližšie popíš vzniknutú sitáciu a skúsim na to konkrétnejšie reagovať.

Evanka
29.05.06, 15:37
Otázka k stravnému pri zahr. prac. ceste

Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na ZPC, môže od neho požadovať, aby si v cesťáku v časti stravné vyplnil, že mu toto bolo zabezpečené, aj keď tomu tak nie je. Stravné by potom zamestnávateľ vyplatil na základe predložených dokladov o kúpe stravy.

Nie je to protiprávne?

Ďakujem za pomoc:)
Z-teľ musí pri vyúčtovaní ZPC postupovať podľa § 13 Zákona o CN. Jeho postup by nebol správny ani v prípade, keby mal z-nec čiastočne zabezpečenú stravu.
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje.
Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.
Takže z-teľ si zvolil svojské vyplácanie CN pri ZPC, pretože to nie je v súlade ani v tom prípade, ak by vám stravu z-teľ zabezpečil.
Čo vlastne podpisujete, že zabezpečuje celodennú stravu, alebo časť?

Skúsim Richarda požiadať o presun týchto príspevkov, pretože zadávateľ to dal nie na najšťastnejšie miesto - do znenia zákona.

Evanka
29.05.06, 16:00
"Ešte k tým cesťákom"
V pracovnej zmluve mám dodatok ,že moje pracovisko sú všetky vysunuté pracoviská v rámci firmy na ktoromkoľvek konci Slov. republiky. Na základe tejto vety nemám nárok ani na 5 hod a ani na 12 hod. cesťák iba na stravný lístok v cene 89 Sk ( t.j. výška 5 hod cesťáku) - do ktorého ja prispievam
30 Sk. Zdá sa mi to tiež akosi nespravodlivé.
Často sa zamieňa resp. stotožňuje pojem "miesto výkonu práce" a "pravidelné pracovisko".
Pojem "pravidelné pracovisko" slúži práve na účel poskytovania cestovných náhrad a toto miesto nemusí byť totožné s miestom výkonu práce v pracovnej zmluve (inak by nemalo význam ho osobitne dohodnúť).
Miesto výkonu práce je má význam aj z hľadiska dispozičnej právomoci z-teľa vo vzťahu k z-covi.
Pravidelné pracovisko by malo byť na rozdiel od miesta výkonu práce len jedno a predstavuje užší pojem ako miesto výkonu práce. V podstate je možné pri častej zmene miesta výkonu práce dohodnúť sa na pravidelnom pracovisku.
Teda vzhľadom na častú zmenu miesta výkonu práce by sa mal z-teľ dohodnúť, čo bude považované za pravidelné pracovisko.

LUPIA
30.05.06, 07:44
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.

Chobot
30.05.06, 08:00
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.

Tak sa opýtam, ak zamestnanec predloží účtenky za stravu v hodnote vyššej ako je celodenný nárok stravného, čo spraví firma? Preplatí to?

Príklad: do AT je nárok 45 EUR. Zaemstnanec predloží bločky z raňajok (15 EUR), obeda (25 EUR) a večere (20 EUR), spolu 60 EUR. Čo urobí firma? Ak to peplatí, má problém to zaúčtovať, pretože daňové náklady sú len do výšky 45 EUR.

Alebo preplatí len 45 EUR a zostatok si musí uhradiť zamestnanec zo svojho? A ak účtenky budú nižšej hodnoty (napr. 25 EUR), dostane zamestnanec len 25 EUR?

Ak to robí takto nejako, tak to nie je v súlade so zákonom 283/2002. Trvajte na tom, aby vám vyplácal nárok stravného a vreckové podľa zákona. Ak sa vystravujete lacnejšie, je to pre vás plus. Ale o ten nárok vás nemôže ukrátiť.

Ja ten §13, ods. 6 chápem tak, že toto je možné a nutné dohodnúť ešte pred podpisom pracovnej zmluvy u tých povolaní, kde veľa cestujú (napr. diaľkoví vodiči). Netrúfol by som si to dohodnúť s niekým, kto urobí 1 až 2 kratšie cesty za mesiac. To nie je častá zmena pracoviska. Takže na vašom mieste by som ani s týmto nesúhlasil.

tibor
07.06.06, 13:04
Skúsim to popisať trochu konkrétnejšie:
Zamestnavateľ má niekoľko zamestnancov, ktori cca 50% prac.času trávia v ČR (pracujú tam na určitých projektoch, ale vždy na rovnakom mieste). Stravu nemajú zabezpečenú, musia si ju obstarať sami. Zamestnávateľ im chce preplácať iba to, čo si kúpia, lebo predpokladá, že ho to vyjde lacnejšie. Preto chce, aby si zamestnanci do CP uvádzali sumu bločkov a nie to, na čo majú nárok.
Môže zamestnávateľ určiť iné podmienky (t.j. ukrátiť zamestnanca o nárok na zákonné stravné) podľa §13, ods. 6?......mám na mysli úplnú zmenu podmienok vyplácania stravného.

Predpokladám, že ak sa ZPC koná výnimočne (napr. 1x ročne), tak sa §13,ods.6 už vôbec nedá použiť.

Vďaka za všetky predchádzajúce odpovede.

sa čudujem tomu zamestnávateľovi, že si takto on i Tebe robí galibu...veď ak sú tam dlhšie - prečo nezdvihne zadok Váš šéf a nejde tam zajednať stravu pre nich? isto tam nájde nejaké zariadenie, kde by im poskytovali stravu a on to potom buď suma sumárom mesačne či inak bude platiť - alebo mu budú nosiť bločky.
v súlade s §10, ktorý sa odvoláva na §§ 3-9, kde sa v §5 ods 5 píše, že je možné znížiť pri takýchto častých výjazdoch stravné max o 25%...alebo sa odvolať na §5 ods 6 a zabezpečiť mu stravu ako som písal vyššie...

pepino11
10.06.06, 12:35
Caute viete mi niekto poradi5 na ktorej stranke sa dopracujem k priemerom kuryov PH za jednotlive mesiace v tomto roku
dakujem

Chobot
10.06.06, 21:23
Caute viete mi niekto poradi5 na ktorej stranke sa dopracujem k priemerom kuryov PH za jednotlive mesiace v tomto roku
dakujem

Hádam priemerné ceny;). PHM nemá stanovený kurz ale cenu. Tu:

http://www.statistics.sk/webdata/slov/tabulky/benz/benz05n.htm

Ekonom-janka
13.06.06, 07:19
Dobrý deň.

Potrebujem poradiť. Vyslali sme pracovníka na služobnú cestu do ČR, služobným vozidlom. V Čechách tankoval PHM. Ako zaúčtujem PHM? Pripočítam k cestovnému ako ostatné vedľajšie výdavky?
Ako sa teraz prepočítava kurz zahraničnej meny - počíta sa kurz v deň nákupu, alebo kurz v deň vyúčtovania cestovného príkazu.
Ďakujem
Janka Fojtíková

Tweety
13.06.06, 07:22
Dobrý deň.

Potrebujem poradiť. Vyslali sme pracovníka na služobnú cestu do ČR, služobným vozidlom. V Čechách tankoval PHM. Ako zaúčtujem PHM? Pripočítam k cestovnému ako ostatné vedľajšie výdavky?
Ako sa teraz prepočítava kurz zahraničnej meny - počíta sa kurz v deň nákupu, alebo kurz v deň vyúčtovania cestovného príkazu.
Ďakujem
Janka Fojtíková Pripočítaš k CP, kurzom dňa vyúčtovania SC.:cool:Ak si kupovala ZM tak dňom nákupu, vyúčtovanie SC dňom vyúčtovania.

Paľka
13.06.06, 09:22
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca napr. do banky a ten použije vlastné vozidlo, ako preukáže cestovné výdavky ak mu zamestnávateľ nebude poskytovať náhradu na základe PHM?
Podľa zákona o cest. náhradách "Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motor. vozidla v sume zodpovedajúcej cene cest. lístka pravidelnej verejnej dopravy". Čiže zamestnávateľ by mal v SAD zistiť výšku cestovného a to je všetko... alebo čo treba?
Ďakujem.

Chobot
13.06.06, 10:25
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca napr. do banky a ten použije vlastné vozidlo, ako preukáže cestovné výdavky ak mu zamestnávateľ nebude poskytovať náhradu na základe PHM?
Podľa zákona o cest. náhradách "Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motor. vozidla v sume zodpovedajúcej cene cest. lístka pravidelnej verejnej dopravy". Čiže zamestnávateľ by mal v SAD zistiť výšku cestovného a to je všetko... alebo čo treba?
Ďakujem.

Ak chce zamestnanec akúkoľvek cestovnú náhradu, musí si vypísať cestovný príkaz. Ak chce použiť vlastné mot. vozidlo, musí mu to zamestnávateľ vopred schváliť na cestovnom príkaze.

Akurát pri náhrade za použitie auta sa môžu dohodnúť na 2 možnostiach:
1. buď sa vyplatí náhrada 6,20/km plus spotreba PHM (ak je benevolentnejší zamestnávateľ)
2. alebo ak zamestnanec trvá na požití vlastného auta a zamestnávateľ nie je ochotný uhradiť ten paušál plus PHM, tak sa vyplatí cena cestovného lístka za verjnú dopravu. Teda pre zamestnávateľa to je finančne rovnaké, ako keby zamestnanec cestoval autobusom, len on pre pohodlie použije vlastné auto.

V každom prípade však musí byť na konci cesty vykonané vyúčtovanie služobnej cesty.

Ešte sa opýtam: tá banka je v inom meste, keď chceš zisťovať cenu SAD? Ak áno, tak to je potom riadna služobná cesta zamestnanca.

Paľka
14.06.06, 08:23
Čiže, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na vyplatení náhrady v cene cestovného lístka, bude vystavený cestovný príkaz a na konci cesty vykonané vyúčtovanie. Ako zdokumentujem to vyúčtovanie? Ak ide autobusom, tak prikladám cestovné lístky, ale ak ide autom...?
PS:banka je v inom meste ako je miesto výkonu práce.

Chobot
14.06.06, 13:44
Čiže, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na vyplatení náhrady v cene cestovného lístka, bude vystavený cestovný príkaz a na konci cesty vykonané vyúčtovanie. Ako zdokumentujem to vyúčtovanie? Ak ide autobusom, tak prikladám cestovné lístky, ale ak ide autom...?
PS:banka je v inom meste ako je miesto výkonu práce.

Vo vyúčtovaní uvedieš, že išiel vlastným autom a že bola dohodnutá náhrada v hodnote lístka hromadnej dopravy. Potom niekde na internete nájdeš, koľko by stál lístok za cestu z ... do .... autobusom a táto cena mu bude vyplatená. Tá cena (napr. z internetu) bude priložená k vyúčtovaniu.

DandaSun
15.06.06, 11:34
To je pekné, pokiaľ máš prístup na internet, ak nie, malo by postačovať telefonické zistenie v IK SAD. Nemal by s tým byť problém. A po novom treba uzatvoriť písomne dohodu so zamestnávateľom o použití dopr. prostr. a vyúčtovaní vo forme cestovného lístka alebo cest.náhrad autom.(benzín,atď)

INOTEX
16.06.06, 06:39
Dobré rano, potrebovala by som pomôcť: Firma zamestnáva urcity pocet zamestnancov, niektorí majú bydlisko priamo v mestekde sa firma nachadza, ale mam aj za..cov, ktorí dochádzaju a mesačne minu na cestovné okolo 2000,-Sk akym sposobom moze firma preplatiť cestovné

Chobot
19.06.06, 09:13
Dobré rano, potrebovala by som pomôcť: Firma zamestnáva urcity pocet zamestnancov, niektorí majú bydlisko priamo v mestekde sa firma nachadza, ale mam aj za..cov, ktorí dochádzaju a mesačne minu na cestovné okolo 2000,-Sk akym sposobom moze firma preplatiť cestovné

Kľudne môže aj zo soc. fondu, avšak musia byť splnené všetky podmienky určené zákonom č. 152/1994 (maximálna výška príjmu, mesačné náklady na dopravu presahúce čiastku 200 sk). To nevadí, že je tvorený pre všetkých zamestnancov a čerpať bude len uričtá časť. Nikde nie je povedané, že zo soc. fondu musia dostať všetci zamestnanci rovnako veľa. Zamestnávateľ rozhodne o podmienkach čerpania soc. fondu.

Ak nechce zo soc, fondu, tak nech to dá ako mimoriadne odmeny - vtedy to pôjde zo mzdových prostriedkov. Bude to síce na strane zamestnancov zdanené, ale firma si to môže dať do nákladov.

Ak by preplácal len hodnotu cesty, tak zamestnanci by to museli mať aj tak zdanené ako nepeňažné plnenie a navyše u zamestnávateľ by to boli nedaňové výdaje.

Iné možnosti ma teraz nenapadajú.

iika
20.06.06, 12:53
A keď chodí skoro denne zamestnanec cestou z práce zaniesť do banky tržbu, to by mal mať na každý deň cesťák? Nedá sa to vyriešiť nejako jednorazovo?

anna2006
22.06.06, 09:23
Som učiteľka. Zamestnávateľ nám odmieta podpísať cestovný príkaz v prípade výletov exkurzií a pod. Odmieta platiť diéty, cestovné a všetky výdavky spojené so služobnou cestou. Odôvodňuje to tým že na výlety nie sú peniaze a ak ideme na výlet, tak len dobrovoľne. Čo máme robiť v takomto prípade? Postupuje zamestnávateľ protizákonne?
Ďakujem

Krtko
22.06.06, 11:00
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.

Tweety
22.06.06, 11:36
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.
U nás 89, 135,208, a v zahraničí akom?

Zuzka
22.06.06, 11:53
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.

Pozri:

http://www.obcan.sk/Default.aspx?catID=13&eventID=969

Chobot
22.06.06, 12:08
Pomóóóc!!!!

Nemám pri sebe zákon v tlačenej forme a súrne potrebujem sadzby stravného u nás a pri zahraničnej pracovnej ceste. Ale je to súrne. Kde ich nájdem.

V prílohe sú obe opatrenia.

Chobot
22.06.06, 12:31
A keď chodí skoro denne zamestnanec cestou z práce zaniesť do banky tržbu, to by mal mať na každý deň cesťák? Nedá sa to vyriešiť nejako jednorazovo?

Ak si uplatňuje nejaké cestovné náhrady, tak musí mať doklad - cesťák. Neviem síce, kam do banky tú tržbu nosí, ale musí to by hodne ďaleko, keď si chce uplatniť cest. náhrady. Na stravné nárok nebude mať, pokiaľ to nie je viac ako 5 hodín, jedine cestovné by si mohol nárokovať. Chodí do iného mesta alebo si chce uplatniť lístok na MHD? Alebo di chce uplatniť náhradu na vlastné vozidlo?

Neviem, či si zamestnávateľ alebo zamestnanec a ako to potrebuješ vyriešiť, ale dá sa to aj hromadným vyúčt. prac.cesty, napríklad 1x za týždeň. Pokiaľ však tá banka fakt nie je aspoň nejakých 5 km a viac od pracoviska, tak to podľa mňa zbytočne komplikujete. Dohodnite sa, že dostane mesačne na odmenách o 500 SKK viac za odvoz tržby a máte to vyriešené.

Chobot
22.06.06, 13:12
Som učiteľka. Zamestnávateľ nám odmieta podpísať cestovný príkaz v prípade výletov exkurzií a pod. Odmieta platiť diéty, cestovné a všetky výdavky spojené so služobnou cestou. Odôvodňuje to tým že na výlety nie sú peniaze a ak ideme na výlet, tak len dobrovoľne. Čo máme robiť v takomto prípade? Postupuje zamestnávateľ protizákonne?
Ďakujem

Pokiaľ to je regulérny výlet organizovaný školou, kde zamestnanci majú vykonávať dozor, tak by to malo byť brané ako služobná cesta so všetkým, čo k tomu patrí - t.j. cestovný príkaz, náhrady, vyúčtovanie. Ak škola nemá peniaze, tak nech neorganizuje výlety. Ak si ich zorganizuje trieda sama, tak potom ten. čo vykonáva dozor nemôže žiadať od školy cestovné náhrady. Môže sa však dohodnúť s rodičmi, že na ten dozor sa poskladajú alebo nech niektorý z rodičov vykonáva dozor.

libus72
28.06.06, 13:55
Milí poraďáci,
prosíííím o pomoc, je možné vyplatiť zamestnancovi náhradu stravného zo zahraničnej prac. cesty aj v SKK?v zákone je síce že len v zahraničnej mene...?? ďakujem za pomoc

Chobot
28.06.06, 15:36
Milí poraďáci,
prosíííím o pomoc, je možné vyplatiť zamestnancovi náhradu stravného zo zahraničnej prac. cesty aj v SKK?v zákone je síce že len v zahraničnej mene...?? ďakujem za pomoc

§ 36 odst. 6 zákona 283/2002:

"(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene."

Ak s tým zametnanec súhlasí, môžeš aj v SKK.

libus72
29.06.06, 07:01
§ 36 odst. 6 zákona 283/2002:

"(6) Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v cudzej mene pri zahraničnej pracovnej ceste nižší, ako sú nároky zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v cudzej mene, v ktorej mu zamestnávateľ poskytol preddavok; po dohode so zamestnancom môže zamestnávateľ túto sumu alebo jej časť poskytnúť v inej cudzej mene alebo v slovenskej mene."

Ak s tým zametnanec súhlasí, môžeš aj v SKK.

Ďakujem za odpoveď, a teda keď zamestnancovi na ZPC nebol poskytnutý žiadny preddavok tak náhradu za stravné mu aj tak môžem preplatiť v SK? ďakujem

Tweety
29.06.06, 07:38
Ďakujem za odpoveď, a teda keď zamestnancovi na ZPC nebol poskytnutý žiadny preddavok tak náhradu za stravné mu aj tak môžem preplatiť v SK? ďakujem Ak s tým zamestnanec súhlasí, tak môžeš.:cool:

libus72
29.06.06, 07:46
ok ďakujem, ešte mám jednu otázočku, keď mi zamestnanec priniesol bloček z ubytovania v hoteli, je na ňom DPH tak to DPH si môžem odpočítať?alebo to ide na 512 spolu s ubytovaním?ďakujem

Tweety
29.06.06, 07:48
ok ďakujem, ešte mám jednu otázočku, keď mi zamestnanec priniesol bloček z ubytovania v hoteli, je na ňom DPH tak to DPH si môžem odpočítať?alebo to ide na 512 spolu s ubytovaním?ďakujem
Ubytovanie je súčasťou cesťáku, bez nároku na odpočet. Celé je to náklad 512AE.

libus72
29.06.06, 09:52
ďakujem pekne za pomoc, pekný deň prajem

o.peto
12.07.06, 13:42
Chcel by som vediet ci existuje nejaky predpis alebo vyhlaska o cestovnych nahradach pri pouziti lietadla

Chobot
12.07.06, 14:24
Chcel by som vediet ci existuje nejaky predpis alebo vyhlaska o cestovnych nahradach pri pouziti lietadla

Zákon o cestovných náhradách priznáva základné náhrady pri ZSC:
1. náhrada preukázaných cestovných výdavkov
2. náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie
3. stravné
4. vreckové
5. náhrada pri použití súkr. motorového vozidla
6. náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov

Náhrady 3. a 4. musí zamestnanec dostať bez preukazovania osobitných dokladov. Pre 5 platia osobitné pravidlá (to Ťa ale teraz asi nezaujíma). Ostatné preukazuje letenkou, cestovným lístkom alebo iným dokladom o zaplatení.

Pri leteckej doprave platí bod 1., tzn. zamestnávateľ musí uhradiť náklady na dopravu (cestu lietadlom - letenku). Iná - osobitná náhrada zamestnancovi pri ceste liedalom nepatrí. Čas strávený na ceste v lietadle sa považuje za čas strávený na služobnej ceste.

Neviem, čo konkrétne by si chcel k tomu vedieť. Osobitný predpis o náhradách pre cestu liedadlom takisto neexistuje.

Mesai
16.07.06, 16:47
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.

Mesai
16.07.06, 16:59
Este doplenenie k predoslemu dotazu, islo by to preukazovanim vydavkov - co moze byt rozne :) a zrejme to netreba robit kazdy mesiac ?, potom mozno ak by to bolo vo vnutornej smernici danej firmy...??

Mesai
18.07.06, 15:14
Nikto neporadi ??

lillian
25.07.06, 12:18
ahojte,viete mi poradit co sa u zivnostnika - klampiar povazuje za pracovnu cestu? a kedy si musi vypisovat cestak?

Chobot
26.07.06, 07:36
ahojte,viete mi poradit co sa u zivnostnika - klampiar povazuje za pracovnu cestu? a kedy si musi vypisovat cestak?

Treba použiť § 2 zákona o cest. náhradách, ktorý definuje, čo je pracovná cesta:

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

V prípade živnostníka možno povedať, že pravidoelným pracoviskom bude buď sídlo firmy alebo adresa stálej prevádzky. Potom služobnou cestou bude všetko, čo bude pracovne mimo sídla.

Chobot
26.07.06, 07:48
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.

Na jednej strane nič vám nebráni dať minimálnu mzdu zamestnancom a následne vyplácať cestovné náhrady v súlade so zákonom o cest. náhradách, ak za takýchto podmienok sú zamestnanci ochotní pre firmu pracovať.

Dovolím si však zapochybovať, že by to bolo vhodnejšie pre zamestnancov. Možno z krátkodobého hľadiska áno, ale také ponímanie je krátkozraké. Tým, že riadnu mzdu majú len minimálnu, odvádzajú aj minimálne odvody na dôchodkové zabezpečenie, v prípade PN budú mať nimimálne nemocenské dávky, rovnako aj podporu v nezamestnanosti budú mať minimálnu.

Neviem, čo si tým chcel povedať, že "diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku". Ak firma vyplatí vyššie stravné, než určuje vyhláška, to, čo je navyše je pre firmu nedaňový náklad a zamestnancovi stravné nad rámec vyhlášky aj tak musíš zdaniť. Neviem, čo presne zmýšľate realizovať, ale nezdá sa mi celkom kóšer.

Mesai
27.07.06, 11:29
Nezamyslam realizovat nic, len ma to napadlo, pri citani zakona, co ak firma ktora zamestnava ludi v zahranici moze davat na cestovnych nahradach aj viac ako je stanovene. Ak som pochopil zakon spravne tak je mozne zamestnancovi priznat aj vyssie cestovne naklady ako je bezne pre danu krajinu. Tzn. horna hranica je v podstate neurcena. Precitajte si § 9 Iné náhrady a vyššie náhrady. Mzda nemusi byt minimalna, minimalnu som dal ako extremny priklad, skor ide o to mat nizsiu zakl. mzdu cize o ide o vysledny efekt, ktory moze byt velmi velky ak si to v hlave vsetko preberiete. Mozte dat zamestnancovi vo finale takto trebars aj 60% vyssiu mzdu...ale len teoretizujem...Co si o tom myslite ?

Chobot
27.07.06, 14:22
Nezamyslam realizovat nic, len ma to napadlo, pri citani zakona, co ak firma ktora zamestnava ludi v zahranici moze davat na cestovnych nahradach aj viac ako je stanovene. Ak som pochopil zakon spravne tak je mozne zamestnancovi priznat aj vyssie cestovne naklady ako je bezne pre danu krajinu. Tzn. horna hranica je v podstate neurcena. Precitajte si § 9 Iné náhrady a vyššie náhrady. Mzda nemusi byt minimalna, minimalnu som dal ako extremny priklad, skor ide o to mat nizsiu zakl. mzdu cize o ide o vysledny efekt, ktory moze byt velmi velky ak si to v hlave vsetko preberiete. Mozte dat zamestnancovi vo finale takto trebars aj 60% vyssiu mzdu...ale len teoretizujem...Co si o tom myslite ?

Áno, v podstate máš pravdu. Je to možné. Dokonca sa to v praxi aj tak robí, že napr. pre vyššie funkcie sa poskytne napr. o 50% vyššie stravné. Len si treba uvedomiť, ako som už vyššie uviedol, že ak poskytneš stravné vyššie, než je zákonom stanovené pre danú krajinu, tak ten rodziel bude pre firmu nedaňový náklad a pre zamestnanca to bude zdaniteľný príjem.

Napr. pre AT je stanovené 45,- EUR stravné a max. 18 EUR vreckové na deň. Firma sa rozhodne, že bude dávať 100 EUR na deň spolu, tak 37 EUR pôjde z nedaňových nákladov a zamestnancovi bude treba tých 37 EUR zdaniť ako príjem, čiže v konečnom dôsledku to bude firmu stáť možno toľko ako keby tých 37 EUR dala zamestnancovi ako mzdu, pretože mzdové náklady sú daňovým nákladom.

Ak by ste navyše poskytovali príliš vysoké stravné (napr. až 150 EUR na deň), tak by sa do toho mohol niekto obuť a zisťovať, prečo to tak robíte.

Ten aspekt soc. poistenia je tam navyše stále. Poznám prípad zo života, kedy jeden známy dostával oficiálne minimálnu mzdu, a načierno na ruku dostal ešte k tomu ešte nikoľkonásobok. Teda príjem mal celkom pekný.

Bohužiaľ nešťastie nechodí po horách ... ten známy mal nehodu, pri ktorej prišiel o život. Manželke a dvom deťom vymerali vdovské a sirotské z minimálnej mzdy, bývalý zamestnávateľ to už potom nekompenzoval a teraz má čo robiť, aby im to vystačilo. A nemôže sa nikde sťažovať, že prečo má také nízke dávky, lebo ofciálne mali len minimálny príjem.

Stravné tiež nevstupuje do základu na odvody, takže je to to isté. Spokojní budú zamestnanci len dovtedy, kým sa niečo podobné nestane.

lhukas
30.07.06, 13:54
Ahoj, je mozne aby firma, ktora zamestnava zamestnancov pracujucich v zahranici vyplacala mzdy vo forme diet ? Tzn. fixny plat zamestnanca bude v podstate minimalna mzda a diety resp cestovne nahardy budu niekolkonasobne presahovat maximalnu povolenu ciastku. Taketo vyplacanie je potom vhodne pre zamestnanca - ma nezdanenu mzdu i pre zamestnavatela - odvody su len z min. mzdy.
No sice niesom pravnik ekonom ci uctovnik ale s tymto mam skusenost vzhladom k tomu, ze takto dlhodobo pracujem. Zakonom stanovena ciastka je nezdanitelna ak ti zamestnavatel da dalsie vyssie diety priapdne ine naklady tak ten nadlimit sa zdanuje...

Mesai
31.07.06, 07:28
Takze ak zamestnavatel poskytne zamestnancovi cestovne nahrady vyssie ako su zakonom stanovene stravne + vreckove, tak to co je navyse si musi zamestnanec sam zdanit ?

Mesai
31.07.06, 07:30
Lhukas: A to co je nad limit si sam zdanujete ?

Tweety
31.07.06, 07:31
Takze ak zamestnavatel poskytne zamestnancovi cestovne nahrady vyssie ako su zakonom stanovene stravne + vreckove, tak to co je navyse si musi zamestnanec sam zdanit ? Áno, podlieha to u zamestnanca dani zo závislej činnosti.:cool:

lillian
01.08.06, 08:48
Treba použiť § 2 zákona o cest. náhradách, ktorý definuje, čo je pracovná cesta:

(1) Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

V prípade živnostníka možno povedať, že pravidoelným pracoviskom bude buď sídlo firmy alebo adresa stálej prevádzky. Potom služobnou cestou bude všetko, čo bude pracovne mimo sídla.

-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???

Zoltán Kovács
01.08.06, 08:50
-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???

Nemusí každý deň písať cesťák. Môže to robiť ra za týždeň alebo za mesiac. Len aby to sedelo s vykonanými prácami.

Chobot
01.08.06, 11:14
-----
takze ak si zivnostnik-klampiar rano pripravi potrebny material a potom zajde do susedneho mesta napr. namontovat žlaby....na prislusny dom... ma si pre kazdu takuto cestu vypisovat cestak????a to kazdy den???

On si cesťák vypisovať vôbec nemusí, ak si nechce uplatniť cestovné náhrady do nákladov a tak mu to vyhovuje. Ale prečo by tak neurobil (trebárs stačí aj raz týždenne alebo dokonca mesačne, ak to z povahy jeho povolania vyplýva), keď si tým môže znížiť daňovú povinnosť.

valika3
02.08.06, 12:14
Prosím Vás, nevedel by mi niekto poradiť? Na nových technických preukazoch nie je uvedené podľa akej technickej normy je spotreba paliva./je tam iba jeden údaj/ Ako v tomto prípade postupovať pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky /zamestnanec používa súkromné auto na služobné účely. Na Dopravný inšpektorát sa nemôžem dovolať.

Chobot
02.08.06, 12:33
Prosím Vás, nevedel by mi niekto poradiť? Na nových technických preukazoch nie je uvedené podľa akej technickej normy je spotreba paliva./je tam iba jeden údaj/ Ako v tomto prípade postupovať pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky /zamestnanec používa súkromné auto na služobné účely. Na Dopravný inšpektorát sa nemôžem dovolať.

V nových TP je uvedená norma ES/EHK. Ak je tam len jeden údaj, tento je už spriemerovaný a počítaš s týmto údajom. Máš to dokonca jednoduchšie. lebo nemusíš zohľadňovať jazdu v meste a mimo mesta. Jednuduchšie to už nemôže byť.

Na DI by Ti aj tak nepovedali, ako postupovať pri náhrade PHM pri služobnej ceste.

valika3
02.08.06, 12:45
ďakujem za rýchlu odpoveď ,
na DI som sa chcela opýtať podľa akej normy je tá spotreba

dom
02.08.06, 12:47
V nových TP je uvedená norma ES/EHK. Ak je tam len jeden údaj, tento je už spriemerovaný a počítaš s týmto údajom. Máš to dokonca jednoduchšie. lebo nemusíš zohľadňovať jazdu v meste a mimo mesta. Jednuduchšie to už nemôže byť.

Na DI by Ti aj tak nepovedali, ako postupovať pri náhrade PHM pri služobnej ceste.

Prosím ešte o odpoveď:
podľa čoho je jasné, že v nových TP je norma ES/EHK, kde je to uvedené?
Alebo len podľa všeobecnej tendencie, ako nám bolo povedané na DI, že sa prispôsobujeme podmienkam európskej únie.
Áno, účtovníčka to má jednoduchšie, ale pri jazde v meste má s skutočnosti zamestnanec vyššiu spotrebu PHM a má aj vyšší výdaj na nákup PHM, ale preplatenú náhradu PHM bude mať podľa technického
preukazu. /myslím z nákladov/

Chobot
02.08.06, 14:41
Prosím ešte o odpoveď:
podľa čoho je jasné, že v nových TP je norma ES/EHK, kde je to uvedené?
Alebo len podľa všeobecnej tendencie, ako nám bolo povedané na DI, že sa prispôsobujeme podmienkam európskej únie.
Áno, účtovníčka to má jednoduchšie, ale pri jazde v meste má s skutočnosti zamestnanec vyššiu spotrebu PHM a má aj vyšší výdaj na nákup PHM, ale preplatenú náhradu PHM bude mať podľa technického
preukazu. /myslím z nákladov/

Pozerám vo svojom TP vydanom v roku 2005 a tam je v časti EMISIE A SPOTREBA uvedené, že Emisie ES/EHK a v rámci toho je aj spotreba paliva udaná jedným údajom. Čiže aj keď priamo pri tomto údaji nie je uvedené, že je to podľa európskej normy, pochybujem, že práve tento a iba tento jeden údaj by bol podľa STN, ak všetko ostatné by bolo podľa normy ES. A to, že je priemerná viem podľa toho, že keď si pozriem stránku importéra, kde sú uvedené podrobnejšie technické údaje o vozidle, tak tam je uvedená spotreba v meste, mimo mesta a kombinovaná a tá kombinovaná je presne ten údaj v TP.

AK jazdíš iba v meste, vytlač si technické údaje zo stránky importéra alebo výrobcu (dajú sa nájsť údaje skoro na všetky autá) a argumentuj u zamestnávateľa s týmto údajom. Ak je seriózny, mal by Ti to uznať.

Viem, že v starom aute (vyrobené v roku 1992) som mal uvedenú spotrebu ešte podľa STN.

juulyy
04.08.06, 11:27
Dobry den.
Ja mam taketo otazky ohladne cestovnych nahrad
1. materska firma sidla v BA.. ma pobocku v Ke..a tam som zamestnana.
byvam ale v snine
pobocka v Ke ma vyslala do BA na pracovnu cestu
ake cestovne nahrady mi prinalezia? mam narok na preplatenie vlaku a ak ano..tak z Ke do BA .....ale aj so sniny do Ba..kedze som do Ba sla z domu

2 Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
( ako mam tomu rozumiet... mam narok na druhu triedu..alebo za nejakych podmienok ( akych) mam narok aj na prvu triedu.. napr.ze dvojka volna nebola,?? je to danovo uznatelny naklad???)

ZA vsetky rady a odpovede vopred pekne dakujem.

p.s. nedarilo sa mi pridat novu temu..nejako ma to nepustilo...ak som nahodou mimo..

Chobot
04.08.06, 14:16
Dobry den.
Ja mam taketo otazky ohladne cestovnych nahrad
1. materska firma sidla v BA.. ma pobocku v Ke..a tam som zamestnana.
byvam ale v snine
pobocka v Ke ma vyslala do BA na pracovnu cestu
ake cestovne nahrady mi prinalezia? mam narok na preplatenie vlaku a ak ano..tak z Ke do BA .....ale aj so sniny do Ba..kedze som do Ba sla z domu

2 Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
( ako mam tomu rozumiet... mam narok na druhu triedu..alebo za nejakych podmienok ( akych) mam narok aj na prvu triedu.. napr.ze dvojka volna nebola,?? je to danovo uznatelny naklad???)

ZA vsetky rady a odpovede vopred pekne dakujem.

p.s. nedarilo sa mi pridat novu temu..nejako ma to nepustilo...ak som nahodou mimo..



1.
V cestovnom príkaze treba uviesť začiatok (nástup) pracovnej cesty. Ak sa tam uvedie, že SC začína v Snine, potom máš nárok na cestovné zo Sniny do BA. Ak sa uvedie, že SC začína v KE, tak pre Teba by bola cesta zo Sniny do KE normálnou cestou do zamestnania a nemala by si nárok na uhradenie cesty. Treba sa vždy dohodnúť so zamestnávateľom, kde bude nástu na SC a kde ukončenie a musí to byť uvedené v cestovnom príkaze.

2.
Aj o tomto už tu boli popísané litánie. Skúsim to stručne zhrnúť.
Zákon o cest. náhradách umožňuje požiť súkromné auto na služobnej ceste. Pri jeho použití sú dve možnosti náhrad:
a) náhrada 6,20 plus spotreba PHM - toto sa využíva vtedy, keď napr. zamestnávateľ nemá služobné auto pre zamestnanca a cesta autom je potrebná, alebo vhodná alebo vhodná pre obe strany (napr. zamestnanec nesie propagačné materiály, ktoré vážia 20 kg - veď to neponiesie predsa vlakom a pre zamestnávateľa je výhodnejšie preplatiť náhrady, ako zaplatiť taxíka).
b) ak použitie auta nie je potrebné alebo ak zamestnávateľ nesúhlasí s úhradou náhrady 6,20 plus PHM, tak zamestnanec má možnosť použiť vlastné auto, ale zamestnávateľ preplatí len takú sumu, ktorú by uhradil v prípade cesty vlakom alebo autobusom. Vtedy treba vo vyúčtovaní predložiť cenu lístka (napr. z internetu) a túto si nárokovať.

Či použiješ prvú alebo druhú triedu záleží od toho, čo Ti schváli zamestnávateľ. Preto pred nástupom na SC musí určiť dopravný prostriedok a prípadne kategóriu. AK to neurčí, tak je povinný preplatiť hoci aj prvú triedu. Ale lepšie je vopred sa dohdodnúť.

Takáto náhrada je daňovo uznateľná, lebo je to náhrada v zmysle zákona.

Upozorňujem, že prvý aj druhý prípad musí byť vopred odsúhlasený zamestnávateľom, inak nie je povinný uhradiť cestovné náhrady - §7 odst. 8 (stravné a vreckové však musí uhradiť).

Pitr
09.08.06, 07:23
Chcel by som poziadat o pomoc pri rozlusknuti nasledovneho problemu.
Nasa kancelaria je v meste X - po tom co som si doteraz precital mi vyplyva, ze toto by mohlo byt definovane ako "pravidelne pracovisko". Nas pracovnik - servisak byva v meste Y. Miesto jeho pracovneho vykonu je bud X (nasa kancelaria) alebo u ktorehokolvek zakaznika, ktory pozaduje servis zariadenia, prevazne v SR. Momentalne vsak mame stabilneho zakaznika v meste Z, ktory pozaduje full time support, tzn. nas servisak dochadza sluzobnym autom denne z Y (miesta bydliska) do Z (miesto zakaznika) a pise si kazdy den ako pracovnu cestu. Kazda pracovna cesta zacina na zaciatku mesiaca v X (kancelarii) ale po skonceni prace sa servisak nevracia autom do kancelarie, ale do Y (miesta bydliska) a na druhy den pokracuje v sluzobnej ceste odtial a tak kazdy den. U zakaznika stravi servisak 8 hod denne, pripadne nadcas. Na ceste z Y do Z a spat stravi denne 2h. Otazka je, ci su tieto dve hodiny narokovatelne ako odpracovane hodiny. Dakujem vopred za odpoved.

Danila
09.08.06, 19:47
Predpokladám, že máš vypracovanú internú smernicu, vychádzajúcu zo zákona o cestovných náhradách, v ktorej máš rozpracované podmienky poskytovania cestovných náhrad zamestnancom pri použití súkromného motorového vozidla. Pracovník musí mať určené miesto výkonu práce, teda bod X, z ktorého ho vysielaš na vopred vypísanovom cestovnom príkaze na služobnú cestu. Aj cesta strávená vo vozidle je odpracovaný čas. Závisí od zamestnávateľa, kde určí zamestnancovi miesto výkonu práce.

Orsz
09.08.06, 20:24
Chcel by som poziadat o pomoc pri rozlusknuti nasledovneho problemu.
Nasa kancelaria je v meste X - po tom co som si doteraz precital mi vyplyva, ze toto by mohlo byt definovane ako "pravidelne pracovisko". Nas pracovnik - servisak byva v meste Y. Miesto jeho pracovneho vykonu je bud X (nasa kancelaria) alebo u ktorehokolvek zakaznika, ktory pozaduje servis zariadenia, prevazne v SR. Momentalne vsak mame stabilneho zakaznika v meste Z, ktory pozaduje full time support, tzn. nas servisak dochadza sluzobnym autom denne z Y (miesta bydliska) do Z (miesto zakaznika) a pise si kazdy den ako pracovnu cestu. Kazda pracovna cesta zacina na zaciatku mesiaca v X (kancelarii) ale po skonceni prace sa servisak nevracia autom do kancelarie, ale do Y (miesta bydliska) a na druhy den pokracuje v sluzobnej ceste odtial a tak kazdy den. U zakaznika stravi servisak 8 hod denne, pripadne nadcas. Na ceste z Y do Z a spat stravi denne 2h. Otazka je, ci su tieto dve hodiny narokovatelne ako odpracovane hodiny. Dakujem vopred za odpoved.

No mne sa to skôr zdá, že zamestnanec má zverené služobné vozidlo, ktoré si môže brávať aj domov. Jeho miesto výkonu je zrejme v mieste sídla alebo prevádzky zamestnávateľa, čo predpokladám je kancelária v meste X. Takže cesta z Y ( z miesta jeho trvalého bydliska ) do X nie je pracovnou cestou a tiež by sa mala z cesty z Y do Z odrátať časť cesty z Y ( ale mala by sa počítať cesta z X do Z ). V takomto prípade ak má zamestnanec k dispozícii takto firemné auto, prichádza mi správne zdaňovať používanie firemného vozidla aj na súkromné cesty z 1% z OC vozidla. Zamestnávateľ však môže určiť miesto jeho výkonu v mieste trvalého bydliska, ale i tak mi príde, že súkromné používanie sa v takýchto prípadoch nedá vylúčiť.

Pitr
10.08.06, 08:52
Chcel by som upresnit:
- zamestnanec pouziva vyhradne sluzobne vozidlo.
- miesto vykonu prace je v X (kancelaria)
- zamestnanec cestuje denne z Y(bydlisko) do Z(zakaznik), kde robi servisny support a samozrejme spat do Y.
- auto nevracia denne do X (kancelarie) z toho dovodu, ze X nelezi medzi Y a Z. Cize som toho nazoru, ze sa nejedna o sukromne pouzivanie.
- Mesacny cestak teda vyzera X-Z-Y-Z-Y..........Z-Y-Z-X.

Danila
10.08.06, 12:40
Takáto postupnosť, ako uvádzaš, sa v bežnej praxi v tichosti toleruje zo strany zamestnávateľa. Je potom výhodnejšie zadať miesto výkonu práce v mieste bydliska nakoľko táto trasa prevažuje. Je to z hľadiska opatrnosti lepšie, lebo čo, ak sa stane nepredvídaná udalosť / nehoda/ a pracovník bude v blízkosti Y, ktoré nie je miestom výkonu práce, mám na mysli riešenie prípadnej škody, pracovného úrazu a pod. V ostatnom je názor Orsz podľa mňa správny.

nugar
15.08.06, 09:46
Ahojte,

Precitala som si zakonom o cestovnych nahradach ale je tu jedna vec, ktora mi nie je celkom jasna, resp. mozno nie je presne definovana v zakone, a sice "bezplatne zabezpecenie stravy". Chodievam na caste zahranicne pracovne cesty, kde mam zabezpecene obedy a to stale rovnake v podobe jednoducheho sandvica , ktory mojho zamestnavatela moze stat tak max. 3 eura.Pre mna s toho vyplyvaju dva zakladne problemy:za prve bageta mi na obed nestaci, za druhe ak by mi zamestnavatel vyplacal diety v hotovosti tak by mi mal dat 18 eur (40% zo 45 eur). Preto si myslim si, ze moj zamestnavatel nepostupuje v sulade zo zakonom. Ibaze zakon nedefinuje aka bezplatna strava ma byt poskytnu, resp. v akej hodnote a moj zamestnavatel sa obhajuje tym ze on mi predsa ten obed zabezpeci. Na to ze to nie dostatocny obed, som dostala odpoved ze mojim zahranicnym kolegom to staci... Viete mi niekto poradit ako by som sa mohla branit? Dakujem.

Danila
15.08.06, 10:07
Podrobnejšie si preštuduj zákon o cestovných náhradách -§13, pretože 40% zo 45 eur je len vreckové, ktoré Ti prináleží k sadzbe stravného podľa časového pásma trvania zahraničnej pracovnej cesty/5-40%/.. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania možno dohodnúť v pracovnej zmluve aj nižšie stravné, najviac však o 25%. Tvoj zamestnávateľ má určite vypracovaný interný pokyn k cestovným náhradám, s ktorým by si mala byť oboznámená.

nugar
15.08.06, 11:20
Dakujem za odpoved, prislusny paragraf som si prestudovala a stale mam pocit ze moj zamestnavatel nepostupuje v sulade zo zakonom. Ak idem na sluzobnu cestu, tak ta trva stale minimalne 4 dni ( cize vzdy viac ako 12 hodin) a v pracovnej zmluve mam sice zakotvenu povinnost pracovat aj na pracovisku v zahranici ale o krateni stravneho zmluva nic nehovori, a moj zamestnavatel to neuplatnuje. Bezplatne stravovanie mam zabezpecene a ranajky a vecere su v poriadku, ale ten obed je naozaj nepostacujuci no neviem ako je mozne donutit zamestnavatela k zmene. Mozem si narokovat pripadne na cenovy rozdiel medzi tym co bolo poskytnute a prislusnej percentuelnej ciastke zo 45 eur.
Otazka c.2:Co v pripade ak zo zdravotnch dovodov potrebujem dodrziavat urcity sposob stravovania a zamestnavatel to nie je schopny zabezpecit bezplatne?

apo
16.08.06, 20:09
Ahojte,

... vyplyvaju dva zakladne problemy:za prve bageta mi na obed nestaci, za druhe ak by mi zamestnavatel vyplacal diety v hotovosti tak by mi mal dat 18 eur (40% zo 45 eur). ....

Podanú bagetu treba považovať za občerstvenie ako napríklad minerálka a káva.

Bezplatne poskytnutá strava by v zmzsle zákona o dani z príjmu bol podaný kompletný obed. Ak si pozriete rôzne pozvánky na semináre a školenia tak je tam uvedené: V cene je obed, v cene je občerstvenie, alebo si v prihláške objednáte podanie obeda.

Takže veľmi jednoducho vám nik nezabezpečil bezplatnú stravu.

apo

apo
16.08.06, 20:15
Je nutné so zamestnávateľom jednať. Je pravda, že pri častých pracovných cestách je možné krátiť stravné, ale malo by to byť kdesi zakotvené.
Raňajky a obed sú predpokladám súčasťou ubytovania to je OK. Ale bageta nidy nemôže by považovaná za obed na tom si musíte trvať.

apo

tkt
24.08.06, 10:07
Kamarátka každý deň jazdí do firmy, kde pracuje ako SZČO od 07/2006, auto má od priateľa, takže ho nemá v majetku. Čo si môže uplatniť v nákladoch a čo k tomu všetko treba priložiť?? Ďakujem

apo
24.08.06, 16:40
Kamarátka každý deň jazdí do firmy, kde pracuje ako SZČO od 07/2006, auto má od priateľa, takže ho nemá v majetku. Čo si môže uplatniť v nákladoch a čo k tomu všetko treba priložiť?? Ďakujem

SZČO na požičanom OMV môže robiť náklady v takej podobe ako keby auto mala v majetku.

To je:
PHM, náklkady na údržbu nič viac.

Ak je predstava uplatňovať výdavkz na 1 km podľa zákona o cestovných náhradách tak je to možné iba na vlastnom vozidle, ktoré nie je v majetku firmy.

Asi som nepotešil, ale je to tak.

apo

Danila
24.08.06, 17:19
Auto si môže prenajať, zaplatiť daň z motorových vozidiel, a podľa zmluvy o nájme znášať náklady spojené s užívaním vozidla, aj cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách.

tonca
23.03.07, 07:45
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?

Chobot
23.03.07, 10:59
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?

TOto už bolo na porade nespočetne veľa krát diskutované. Názory sú rozlišné. Jedna z posledných diskusíí je tu:
http://www.porada.sk/t42862-zahrcesta.html

Evanka
23.03.07, 22:11
Ak zamestnanec vycestuje na zahraničnú´pracovnú cestu je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť zálohu - v zahraničnej mene? Ak mu nie je poskytnutá záloha pri zahraničnej pracovnej ceste môže sa vyučtovanie stravného a vreckového uskutočniť v zahraničnej mene? Ja to niekde vzákone vyslovene uvedené ?
Ak zamestnanec trvá na poskytnutí preddavku, tak zamestnávateľ je povinný mu tento poskytnúť. Ak sa však dohodnú, môže použiť aj svoje peniaze a potom mu zamestnávateľ preplatí cestovné náhrady. To isté platí aj pri zahraničnej PC. Vyplatí mu cestovné náhrady v cudzej mene podľa vyúčtovania PC (§36 ZCN).

zuzkakom
04.05.07, 09:30
Pomoc, co ak mal zamestnanec na zahranicnej SC vydavky v inej mene ako je stanovene stravne pre danu krajinu napr. v cine su USD ale miestna mena je ina, ako to prepocitat? aku menu vyuctovat?

Milan Benka
04.05.07, 09:54
Pomoc, co ak mal zamestnanec na zahranicnej SC vydavky v inej mene ako je stanovene stravne pre danu krajinu napr. v cine su USD ale miestna mena je ina, ako to prepocitat? aku menu vyuctovat?


USD .........................

jamir
05.05.07, 16:08
Prosim o radu.Zamestnavateľ ma/nas/ vyslal na zahranicnu prac.cestu konkretne na Ukrajinu.Podla zákona mame nárok na diety na 48.USD na den. Moja otazka znie.Môže zamestnavatel kratit tuto výšku 48.USD?Dáva nam len 30.USD na den a zvyšných 18.USD nevieme kde je??pri vyuctovani cestovného prikazu nedostali sme doplateny dany rozdiel ani v USD. resp.adekvatnej hodnote v Sk/podla aktualneho kurzu/.Mame pocit ze sa obohacuje na nas ukor,a ze porusuje zakon,kazdy je ticho lebo sa boji ozvat,ze pride o miesto jedna sa o sukromnu firmu.Kde sa mame informovat pripadne domahat svojich prav??je vobec na Slovensku mozne domoct sa spravodlivosti?existuje nejaky sposob kontroly po uctovnej stranke?? dakujem aj v mene svojich kolegov,dufam ze nam poradite co stým.
Jaro z KE /JMKE@zoznam.sk/

Johanka
05.05.07, 16:17
Tu http://www.porada.sk/t18030-zakon-o-cestovnych-nahradach.html
je Zákon o cestovných náhradách. Od §10 sú riešené náhrady pri zahraničných pracovných cestách. Za určitých podmienok môže byť základná sadzba stravného krátená ...
Skús si pozrieť znenie zákona, možno tam nájdeš dôvod, prečo Vám zamestnávateľ stravné kráti, možno nájdeš aj niečo, na čo máte nárok a zamestnávateľ Vám to nevypláca ( vypláca Vám vreckové?) ;)

Tweety
05.05.07, 16:19
Najprv by som sa domáhala svojich práv u zamestnávateľa, ak neuspeješ, potom možno pomôže Inšpektorát práce.

karol.pukancik
13.07.07, 21:04
Ako je to prosím s preplácaním cestavného?
Som zamestnanec, používam na služobné cesty vlastné auto, zamestnávateľ s tým súhlasí. Ako je možné preplatiť diaľničné nálepky????
diky moc

Chobot
16.07.07, 08:54
Ako je to prosím s preplácaním cestavného?
Som zamestnanec, používam na služobné cesty vlastné auto, zamestnávateľ s tým súhlasí. Ako je možné preplatiť diaľničné nálepky????
diky moc

Načo sa pýtaš znovu to isté, keĎ odpoveď si dostal už tu?:

http://www.porada.sk/t56409-cestovne-naklady.html

kakafire
29.07.07, 21:10
Chcel by som poprosiť o priamu odpoveď na stravné v CZE.Uvádzam aj priklad-
Zamestnanec odchádza na PC do ČR,hranice prekročí v pondelok o 08.00 a pracuje 12 hodín denne /út,st,št/ a v piatok prekračuje hranicu o 18.00.Aké stravné mu náleží? Ďakujem za odpoveď,veľmi by mi to pomohlo.:)

endrju
29.07.07, 21:38
Chcel by som poprosiť o priamu odpoveď na stravné v CZE.Uvádzam aj priklad-
Zamestnanec odchádza na PC do ČR,hranice prekročí v pondelok o 08.00 a pracuje 12 hodín denne /út,st,št/ a v piatok prekračuje hranicu o 18.00.Aké stravné mu náleží? Ďakujem za odpoveď,veľmi by mi to pomohlo.:)
Ak zamestrnávateľ nezabezpečí (čiastočne) bezplatné starvovanie, stravné bude 5 * 600,- CZK.
K tomu patrí vreckové v sume najmenej 5% zo stravného (5 * 30,- CZK). Vreckové do 40% je nákladom ovplyňujúcim základ dane zamestnávateľa. Stravné Vreckové nad 40% je nákladom neovplyvňujúcim základ dane zamestnávateľa.

Aďa36
30.07.07, 15:58
Prosím Vás všetkých o radu, či je možné, aby si preplatil cestovné náhrady konateľ - súčasne spoločník s.r.o., ktorý nie je jej zamestnancom v prípade, že podnikateľská činnosť súvisí s vykonávaním pracovných ciest a to vykonaním pr. cesty vlakom alebo autobusom (bohužiaľ nedisponuje SCV)... prosím aj o uvednie nejakej linky na príslušný zákon okrem 283/2002 Z.z. ... ďakujem za všetky príspevky:)

Chobot
30.07.07, 16:41
Prosím Vás všetkých o radu, či je možné, aby si preplatil cestovné náhrady konateľ - súčasne spoločník s.r.o., ktorý nie je jej zamestnancom v prípade, že podnikateľská činnosť súvisí s vykonávaním pracovných ciest a to vykonaním pr. cesty vlakom alebo autobusom (bohužiaľ nedisponuje SCV)... prosím aj o uvednie nejakej linky na príslušný zákon okrem 283/2002 Z.z. ... ďakujem za všetky príspevky:)

Konateľ sa na tieto účely považuje za zamestnanca aj keď nemá pracovnú zmluvu. Takže má nárok na cest. náhrady. Stačí si vyhľadať v starších témach, bolo toho popísaného neúrekom.

Aďa36
31.07.07, 15:22
Dobrý deň chcela by som vás poprosiť všetkých o radu k poskytovaniu cestovných náhrad u konateľa a súčasne spoločníka s s.r.o. - môže si uplatniť cestovné náhrady za vykonanú prac. cestu vlakom alebo autobusom, keď nedisponuje motorovým vozidlom? nie je zamestnanec a výkon prác na prac. ceste súvisí s podnikateľskou činnosťou... ďakujem :)

Chobot
31.07.07, 15:53
Dobrý deň chcela by som vás poprosiť všetkých o radu k poskytovaniu cestovných náhrad u konateľa a súčasne spoločníka s s.r.o. - môže si uplatniť cestovné náhrady za vykonanú prac. cestu vlakom alebo autobusom, keď nedisponuje motorovým vozidlom? nie je zamestnanec a výkon prác na prac. ceste súvisí s podnikateľskou činnosťou... ďakujem :)

Odpoveď som ti napísal o príspevok vyššie. Ak chceš o tom vedieť viac, alebo mi neveríš, stačí si vyhľadať staršie témy:

konateľ cestovné náhrady

evadur
05.08.07, 16:49
Idem robiť vyúčtovanie cestovného príkazu, s cesťákmi vôbec nemám žiadnu skúsenosť. Mám problém s časmi na cestovných lístkoch. Zamestnanec bol vyslaný na školenie, ktoré trvalo od 8:00 hod do 14:00 , cesta z miesta bydliska do miesta školenie trvá približne 30 minút. na cest. lístku je odchod z miesta bydliska 7:50, podľa mňa to nemohol stihnúť a podobne odchod na cest. lístku z miesta školenia domov má o 12:30 hod. t.z. odišiel skôr ako školenie skončilo, nárokuje si déty 89,- Sk.
Kedže splatnosť cesťáku je krátka
1. Ako správne postupovať pri zisťovaní nároku na stravné v takomto prípade?
2. Má nárok na preplatenie cestovného, keď sa nezúčastnil celého školenia?

ďakujem za skorú odpoveď

Chobot
06.08.07, 10:07
Idem robiť vyúčtovanie cestovného príkazu, s cesťákmi vôbec nemám žiadnu skúsenosť. Mám problém s časmi na cestovných lístkoch. Zamestnanec bol vyslaný na školenie, ktoré trvalo od 8:00 hod do 14:00 , cesta z miesta bydliska do miesta školenie trvá približne 30 minút. na cest. lístku je odchod z miesta bydliska 7:50, podľa mňa to nemohol stihnúť a podobne odchod na cest. lístku z miesta školenia domov má o 12:30 hod. t.z. odišiel skôr ako školenie skončilo, nárokuje si déty 89,- Sk.
Kedže splatnosť cesťáku je krátka
1. Ako správne postupovať pri zisťovaní nároku na stravné v takomto prípade?
2. Má nárok na preplatenie cestovného, keď sa nezúčastnil celého školenia?

ďakujem za skorú odpoveď

Ten lístok na školenie by mohol byť v poriadku. Mohol byť niekde predtým súkromne v blízkosti miesta školenia (napr. na pošte cestou na školenie) a stačilo mu len 10 minút, aby sa dopravil na školenie.

S tým odchodom to tiež nie je jednoznačné. Označený lístok o 12:30 nie je jednoznačný dôkaz, že nebol na školení do konca. Treba si ho zavolať, nech to vysvetlí, prečo si označil o 12:30 lístok, keď školenie malo trvať do 14:00. Ak to nebude vedieť vysvetliť, tak si ušil sám na seba búdu a môžete považovať, že bol na školení do 12:30, čo je menej ako 5 hodín.

Ale teoreticky vám môže povedať, že mali obednú prestávku a bol na obede v bufete o tri zastávky ďalej, preto si označil lístok o 12:30 a zo školenia ho niekto zobral autom domov, preto nemá lístok označený po 14:00. Takéto vysvetlenie by ste museli uznať.

Takže pekne sa ho popýtajte, ako to naozaj bolo.

Magnesia
07.08.07, 07:15
Dobrý deň,
chcela by som poradiť, ako sa zaokrúhľuje celkový nárok pri zahraničnej pracovnej ceste. Keď mi výjde napr. nárok 43,25 EUR, koľko je nárok 43 alebo 44 EUR?
Zaokrúhľuje sa bežným matematickým spôsobom alebo na celú vyššiu bankovku?
Ďakujem.

Lion Topoľčany
07.08.07, 07:34
Ale v prípade EUR poznáme predsa centy-ja by som nezaokrúhľovala.

Chobot
07.08.07, 07:45
Dobrý deň,
chcela by som poradiť, ako sa zaokrúhľuje celkový nárok pri zahraničnej pracovnej ceste. Keď mi výjde napr. nárok 43,25 EUR, koľko je nárok 43 alebo 44 EUR?
Zaokrúhľuje sa bežným matematickým spôsobom alebo na celú vyššiu bankovku?
Ďakujem.

Hovorí o tom § 36 ods.

"(7) Pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty sa celkový nárok zamestnanca v cudzej mene v prípade potreby zaokrúhľuje na celú jednotku platidla (bankovky alebo mince) bežne prijímaného alebo vydávaného bankami alebo pobočkami zahraničných bánk.20) To neplatí, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú na vrátení alebo poskytnutí sumy vyúčtovaného preddavku alebo jej časti v slovenskej mene."

Takže je len na firme, ako si to uprví v intermon predpise. Ak sa rozhodnete zaokrúhľovať, tak matematickým spôsobom. u nás sme to stanovili, že EUR budeme zaokrúhľovať na celé EUR. Nakoľko EUR je už bežné platidlo a myslím, že banky prijímajú a vydávajú aj eurocenty, môžete si dať zaokrúhľovanie na 10 centov. Potom ale v pokladni budete musieť mať eurocenty, aby ste mohli zamestnancom vyplatiť presnú sumu.

Magnesia
08.08.07, 06:17
Hej, ale banka neobchoduje s centami, treba to zaokrúhliť na celú jednotku. To znamená, že na celé EUR, ďalšia vec je, aby v pokladni nefigurovali centy.

poloha69
08.08.07, 08:56
Zdravim spolok poradneho priatelstva :)

mam na Vas jednu otazku:
V zakone - aj v tlacive pre Prikaz pracovnej cesty, sa pise o nahrade pri jazde vlastnym motorovym vozidlom, 6.20 Sk za kazdy 1km cesty.
Avsak v tom istom tlacive sa pytaju na nalezitosti mojho auta ako je ECV, priemerna spotreba, atd..
Na zaklade coho mi teraz uhradia benzin.. km a priemernej spotreby, alebo nezavisle od toho 6.20 za km? Pripadne im na konci cesty vratim rozdiel?

Diky za kazdu radu.

Ivka

Chobot
08.08.07, 09:09
Zdravim spolok poradneho priatelstva :)

mam na Vas jednu otazku:
V zakone - aj v tlacive pre Prikaz pracovnej cesty, sa pise o nahrade pri jazde vlastnym motorovym vozidlom, 6.20 Sk za kazdy 1km cesty.
Avsak v tom istom tlacive sa pytaju na nalezitosti mojho auta ako je ECV, priemerna spotreba, atd..
Na zaklade coho mi teraz uhradia benzin.. km a priemernej spotreby, alebo nezavisle od toho 6.20 za km? Pripadne im na konci cesty vratim rozdiel?

Diky za kazdu radu.

Ivka

Akosi som nepochopil podstatu tvojho problému.

Bola si na SC svojim autom, tzn. nie služobným? Ak áno a vopred ste sa dohodli na náhradách podľa zákona o CN, tak máš nárok na náhradu 6,20 za každý km plus náhradu za PHM, ktorý si spotrebovala. Spotreba PHM sa vypočítava na základe spotreby auta a prejazdených km. Tiež je potrebné preukázať cenu PHM.

Pozn.: po treťom prečítaní asi chápem, čo sa chceš opýtať. V tom paušáli 6,20 nie je zahrnuté spotrebované PHM. Ten paušál je len za použitie auta. K tomu máš nárok na náhradu spotrebovaného PHM. Výškanáhrady sa vypočíta:

((počet ubehnutých km x priemerná spotreba) : 100) x cena PHM = výška náhrady za PHM

plus k tomu dostaneš

6,20 x počet ubehnutých km = výška náhrady za opotrebenie auta.

To si chcela vedieť?

mišel1
14.08.07, 14:38
Chcem sa spýtať, či môže zamestnávateľ poslať zamestnanca, ktorý je študentom na VŠ (denné) na služobné cesty, bez toho, aby mu preplatil cestu a výdavky s tým spojené?

vikinka
14.08.07, 14:49
Aj keď je študent a má uzatvorenú pracovnú zmluvu,stále má postavenie zamestnanca.Povinnosti zamestnávateľa sa v takom prípade vzťahujú rovnako aj na študenta.

Chobot
14.08.07, 14:55
Chcem sa spýtať, či môže zamestnávateľ poslať zamestnanca, ktorý je študentom na VŠ (denné) na služobné cesty, bez toho, aby mu preplatil cestu a výdavky s tým spojené?

V prvom rade neviem, či môže byť niekto denným študentom na VŠ a zároveň zamestnanecom na HPP (keď používaš pojmy zamestnanec a zamestnávateľ). Najskôr bude asi zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študenta.

Ale to je jedno. Pokiaľ raz zamestnanec vyšle zamestnanca v akomkoľvek pracovnom pomere (HPP, brigádnik), je povinný mu hradiť cestovné náhrady v zmysle zákona o cest. náhradách. Takže nemôže ho vyslať bez preplatenia cest. náhrad.

Zase neviem, čo si predstavuješ pod pojmom "výdavky s tým spojené", tam to treba upresniť. Určite mu nepreplatí návštevu Múzea voskových figurín.

Otázne je, či ten študent nie je zamestnaný na Dohodu o pracovnej činnosti. Takýmto dohodárom môže zamestnávateľ preplatiť cest. náhrady len ak to majú uvedené v dohode. Na druhej strane, ak dohodár nesúhlasí, nemôže ho zamestnávateľ vyslať na SC.

sonab
15.08.07, 10:46
Prosim o informaciu, ci v pripade, ak boli zamestnancovi vyplatene cestovne nahrady a neskor sa zistilo, ze cestovne prikazy neboli vyplenene v sulade so zakonom, kto ma znasat nasledky - zamestnanec vratit nahrady, alebo ten kto financnu operaciu schvalil (alebo opravit cestaky tak, aby boli v sulade so zakonom).
Vopred dakujem za odpoved.

Chobot
15.08.07, 11:10
Prosim o informaciu, ci v pripade, ak boli zamestnancovi vyplatene cestovne nahrady a neskor sa zistilo, ze cestovne prikazy neboli vyplenene v sulade so zakonom, kto ma znasat nasledky - zamestnanec vratit nahrady, alebo ten kto financnu operaciu schvalil (alebo opravit cestaky tak, aby boli v sulade so zakonom).
Vopred dakujem za odpoved.

Treba opraviť cesťák aby bol v súlade so zákonom a vyháškami a vzniknutý rozdiel na náhradách buď zamestnanec vráti (preplatok) alebo sa mu doplatí (nedoplatok).

xlienkax
27.08.07, 16:47
Ahojte,

poprosila by som Vás o radu v súvislosti s cestovnými náhradami pri použití súkromného auta na účely pracovnej cesty. Patrí zamestnancovi náhrada za PHM a amortizáciu 6,2/km ak použil auto ktorého nie je vlastníkom, ale vlastníci sú napr. jeho rodičia? Je potrebné aby bola medzi zamestnancom a vlastníkom auta (osoba-nepodnikateľ) uzavretá zmluva o nájme mot. vozidla? Počula som už viacero protichodných názorov. ďakujem za radu.

veronikasad
27.08.07, 16:53
Pozri § 7 Zákona o cestovných náhradách

Odst. 1 - Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná sadzba náhrady za každý 1 km jazdy /6,20sk/km/ a náhrada za spotrebované pohonné látky,

odst. 8 - Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

--------
Veronika

Evaman
28.08.07, 08:11
Nie je potrebná dohoda medzi vlastníkom auta a zamestnancom.Je potrebná dohoda o použití motorového vozidla medzi zamestnancom a zamestnávateľom, fotokópia technického preukazu vozidla,na základe čoho vyrátaš náhradu za použitie v cestovnom príkaze pri pracovnej ceste.