bohužial, majú pravdu- už iba do 2 rokov veku dieťaťa je nárok na sprievod, pred rokom to bolo ešte do 3 rokov ale zmenili to...
nič s tým neurobíš...

Dakujem , ale v charte prav som nic take nenasla, tam vek nie je definovany, alebo ta charta mi je naozaj na nic<

Dakujem , ale v charte prav som nic take nenasla, tam vek nie je definovany, alebo ta carta mi je naozaj na nic<
neviem o charte ale lekárka,primárka mi tak vravela, že len do 2 rokov...

http://www.dietaaja.sk/charta-prav-hospitalizovanych-deti.php
Viete, že existuje CHARTA PRÁV HOSPITALIZOVANÝCH DETÍ?





Deti majú byť prijímané do nemocnice iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá sa vyžaduje im nemôže byť rovnako dobre poskytnutá doma alebo pri dennej hospitalizácii.
Deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu.
Ubytovanie by malo byť poskytované všetkým rodičom a tí by mali byť podporovaní v tom, aby ho prijali.
Pre rodičov by to nemalo znamenať finančnú záťaž a nemali by trpieť stratou zárobku.
Aby sa rodičia mohli podieľať na opatere svojho dieťaťa, mala by byť podporovaná ich aktívna účasť.
Deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania.
Mali by byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti.
Každé dieťa má byť chránené pred zbytočnou liečbou a výskumom. Deti majú byť ošetrované spolu s deťmi, s ktorými majú rovnaké vývojové záujmy a nemajú byť prijímané na oddelenia dospelých.
Deti majú mať všetky podmienky na hry a oddych, na vyučovanie vhodné ich veku a stavu a majú byť v prostredí nábytkom účelne zariadenom a stimulujúcom, ktoré má byť zostavené v súlade s ich potrebami.
O deti sa má starať personál, ktorého vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí a ich rodín.
Kontinuita opatery by mala byť zabezpečené tímom starajúcim sa o deti.
S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením a ich súkromie má byť rešpektované.


http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/zdravotnictvo/nemocnica/dieta-v-nemocnici-1/

čo chceš docieliť duplikáciou témy?
http://www.porada.sk/t180695-hospitalizacia-dietata-matke-nedovolia-ostat-s-dietatom.html
ved odpoved si dostala.
Možno by pomohlo odporúčanie detského psychologa, psychiatra, že dieťa a matka musia byť spolu.

Kejka, o duplikaciu mi neslo, zlyhal mi net, dala som refresh a objavilo sa to tam a samozrejme hned to aj mazem.
Ale na tvoju otazku - urcite budem vdacna za viac odpovedi, jedna odpoved by mozno postacila tebe, ale mne nie.

Ale dakujem aj za tvoj nazor.

Kejka, o duplikaciu mi neslo, zlyhal mi net, dala som refresh a objavilo sa to tam a samozrejme hned to aj mazem.
Ale na tvoju otazku - urcite budem vdacna za viac odpovedi, jedna odpoved by mozno postacila tebe, ale mne nie.

Ale dakujem aj za tvoj nazor.

Neviem ...ale bolo by dobre pozrieť si aj net ...tu je príspevok z roku 2010 a tam sa hovorí , že hospitalizované dieťa môže mať pri sebe rodiča , ak nemá dieťa viac ako 6 rokov

Citujem .................
Aké sú tam izby, koľko lôžok, či oddelenie umožňuje pobyt matky (sprevádzajúcej osoby) priamo na izbe s dieťaťom. Máme nárok na lôžko u dieťaťa do 6 roku života. Lenže nie vždy je k dispozícii, takže môžete vyfasovať aj staré kreslo a krčiť sa v ňom pár nocí. Odporúčam potom karimatku a spacák. Bez žartu.
Zdroj:http://www.dietaaja.sk/charta-prav-hospitalizovanych-deti.php

Ja tiež si myslím, že 2,5 ročné dieťa má právo pri hospitalizácii na jedného z rodičov .Ale to asi v tej nemocnici záleží od službu konajúceho lekára.Treba sa informovať na vyšších inštitúciách alebo priamo na riaditeľstve v danej nemocnici , na čo dieťa má právo a na čo nie .To je ešte malé dieťa , aby neutrpelo traumu.To nie je sranda .

Dodatočne prikladám vyjadrenia matiek
http://vas.cas.sk/clanok/1782/matka-ktora-pri-dcerke-spala-2-noci-na-zemi-podala-staznost-na-nemocnicu.html

nie, prepáč, zaujíma ma to, resp. chcem zabrániť, tomu, aby odpovedeboli na dvoch rôznych meistach.
Tá charta práv je napr. niečo, o čom som nevedela.

Pre mna je nepochopitelne aj to, ze cely den matke dovolia aby tam bola, ale v noci tam jednoducho byt nesmie. Nedava mi to logiku.
Obzvlast, ked sa dieta v noci prebudi v neznamych priestoroch a zacne panikarit, lebo tam nema matku. Je to len krok napriklad k nocnemu pomocovaniu.

zacnem tym, ze sama som matkou, a mala som moje dieta vo veku 4. rokov v nemocnici kvoli urazu, tiez mi tam nedovolili ostat,bola som zlostna a bezradna,dnes na to pozeram inac, vtedy som bola hystericka, starala som sa o kazdy lekarov krok, a videla som len moje dieta, ale dnes som si uvedomila, ze lekari spravili vsetko ako najlepsie vedeli, sestricky boli velmi mile, kazdemu dietatu sa venovali rovnako,a ja som im len pridavala problemy mojou hysteriou,takze dnes si myslim, ze za urcitych okolnosti chapem lekarov, ak nesuhlasia s pritomnostou rodicov v nemocnici, tak ako som bola vtedy ja, kedy som lekarom iba pridala problemov, ak by som mala v moci si zaplatit individualnu izbu a individualneho lekara s individualnou starostlivostou, tak by som chapala, ze v zaplatenej sluzbe je aj moja pritomnost, ktoru lekar akceptuje, a berie aj s moju pritomnost ako sucast starostlivosti, tiez si myslim, a mam aj skusenost, ze personal je naozaj mily, staraju sa s laskou o vsetky deti

Kto maže, ten jede.

Kto maže, ten jede.

Netusim o co ti ide, ale respektujem aj takych ako si ty. Vymazala som prispevok, ktory mi zduplovalo a upozornila ma na to Kejka.

to bolo myslené inak, určite nešlo o môj príspevok......

Ja som bola v nemocnici s kazdym svojim dietatom. Urcite by som ich tam nenechala sama, sedela som sice 3 noci na stolicke, ale mne to nevadilo. deti mali viac, ako 2 roky.

Urcite su tam nadstandartne izby a ak nie, isla by som rovno za riaditelom nemocnice, dozadovala by som sa moznosti byt pri dietati,s dorazom na to, ze som ochotna zaplatit, aj za stolicku, bez naroku na stravu, ak by nechcel povolit, urcite by som mu povedala, ze to dam do medii.
Ak cez vikend tam nie je kompetentna osoba, ziadaj si jej T:C:nedaj sa odbit.je to predsa tvoje dieta.

Ja som ako matka strasny clovek, nenechala by som tam take male ani pol hodinky.netreba sa dat odradit a nepopustit.


Mona- odkaz pre teba- je zjavne, ze si v nemocnici s dietatkom nebola, inak by si videla, ako tie deti v nemocnici cele noci preplacu, ako je to sestrickam jedno, ze dieta place v kuse zavrete v postielke celu noc. Chapem ich, robia tam niekolko desatroci a su na to zvyknute. Ja som pocas pobytu mojej dcerky, mala vtedy 3 roky, celu noc nosila na rukach ine dieta, ktore tam nemalo mamku a plakalo kazdy den a kazdu noc.

Ja som tak bola s dcerkou ,keď mala 2,5roka ,je to síce už dávno.Možno je to aj z dôvodu kapacity lôžok na oddelení,treba sa len pýtať a domáhať svojho.Aj keď pôjdeš za riaditeľom nemocnice.

zacnem tym, ze sama som matkou, a mala som moje dieta vo veku 4. rokov v nemocnici kvoli urazu, tiez mi tam nedovolili ostat,bola som zlostna a bezradna,dnes na to pozeram inac, vtedy som bola hystericka, starala som sa o kazdy lekarov krok, a videla som len moje dieta, ale dnes som si uvedomila, ze lekari spravili vsetko ako najlepsie vedeli, sestricky boli velmi mile, kazdemu dietatu sa venovali rovnako,a ja som im len pridavala problemy mojou hysteriou,takze dnes si myslim, ze za urcitych okolnosti chapem lekarov, ak nesuhlasia s pritomnostou rodicov v nemocnici, tak ako som bola vtedy ja, kedy som lekarom iba pridala problemov, ak by som mala v moci si zaplatit individualnu izbu a individualneho lekara s individualnou starostlivostou, tak by som chapala, ze v zaplatenej sluzbe je aj moja pritomnost, ktoru lekar akceptuje, a berie aj s moju pritomnost ako sucast starostlivosti, tiez si myslim, a mam aj skusenost, ze personal je naozaj mily, staraju sa s laskou o vsetky deti

Zabudli ste dodať , že to neplatí pre všetky nemocnice .Ale česť výnimkam.
Moja dcéra bola nedávno hospitalizovaná s 12 mesačným synom a tam bolo tak, že si neviem predstaviť , že to dieťa by tam zostalo bez matky .

ja som zažila túto istú situáciu..moje dieťa malo 11 mesiacov zápal plúc a podotýkam,že som ešte dojčila..do dnes na to nezabudnem hoci to bolo pred 21 rokmi..ošetrujúca lekárka zamilovaná do jedného dieťaťa prijala na izbu jeho matku a mňa chcela vysánkovať..na šťastie v pravej chvíli mi zavolala moja mamina a ja so slzami v očiach som sa vysťažovala..nelenila a cez svoju nadriadenú zavolali na ministerstvo pr.soc.vecí a rodiny a vybavili to k mojej spokojnosti..potom ste mali vidieť tie ofuky..hned pochopili moju situáciu a vraj či mi nebude prekážať, že na izbe bude aj druhá mamička..samozrejme,že mi to neprekážalo aspoň som nebola sama..neviem skúste aj túto alternatívu..snád som pomohla,držím palce

To kde žijeme preboha! Chcú nechať vyviesť ochrankou matku z nemocnice lebo chce ostať so svojím dieťaťom, hoci je ochotná si za to zaplatiť?? To nikto z personálu nemocnice nemá deti? Rada by som vedela ak to dopadlo, pretože sa mi nechce veriť, aby vedenie nemocnice nenašlo riešenie k spokojnosti matky. Tento rok som bola v nemocnici s mojou 5 ročnou dcérou, nakoľko si hospitalizácia vyžadovala prítomnosť rodiča - išlo o operáciu nosovej mandle. Samozrejme že som si musela zaplatiť lôžko aj stravu. Ale chcem tým povedať že dcéra mala 5 rokov a neviem si predstaviť že by ostala v nemocnici sama. Hoci personál bol veľmi milý. Dúfam že tento príbeh skončil resp. pokračuje dobre.

mimotemyNo mozno sa to vyriesi, ak im dvihnu platy o 1500 euro.
Mna tento prispevok vcera vatocil do vyvrtky, ja by som v momente volala do niektorej televizie, nech pridu natocit, ako ochranka vynasa matku od dietatka.

Detská nemocnica v BB je v tomto extrém. Mám kamošku, ktorá bola s niekoľkomesačným dieťaťom na operácii obličky, malý mal vývody. Našťastie ho dojčila, inak by tam nemohla byť. (čo je mimochodom aj proti zásadam Baby friendly hospital, čím sa nemocnica v BB pýši). Hovorila mi, že mohla byť s ním iba cez deň, v noci nespala pri ňom, ale niekde inde. Lekári ju odhovárali od dojčenia, že to je pre jej syna lepšie!!!!!!!!!!! Len sa modlím, aby sme sa s mojou 14 mes. dcérkou dojčili čo najdlhšie a aby sme nikdy nemuseli v dnešnej dobe skončiť v nemocnici.

mimotemyNo mozno sa to vyriesi, ak im dvihnu platy o 1500 euro.
Mna tento prispevok vcera vatocil do vyvrtky, ja by som v momente volala do niektorej televizie, nech pridu natocit, ako ochranka vynasa matku od dietatka.
Čo to má zase do činenia s lekármi zamestnancami?Alebo máš pocit že toto si vymyslel stranový sekundárny lekár?Predsa je to nariadenie niekoho,kto to pracovisko riadi a ako to majú zmeniť radoví lekári?Ludia to je choré ako reagujete.

Ja som to presne kamoske radila, aby ostala tam, a nech ich donuti aby ju odtial vyniesli, a v momente by som volala televiziu. Ale ona az tak nechcela provokovat. Dnes su uz chvalabohu doma, ale ani prvu noc, ani druhu tam proste nemohla ostat.

BXLmiami ty mas deti ze tak reagujes? Bohuzial na Slovensku je to tak, ze sa necinne vsetkemu podriadujeme a potom to tu tak aj vyzera, ked si neotvorime usta.
Ved kto zodpoveda za dieta do 18 roku jeho zivota? Nechat dieta same V NOCI v cudzom prostredi? Nie som ziadna hysterka, ale aky to dava zmysel, ze ked cez den ti dovolia ostat pri dietati, a v noci nie? Zo strany matky bola ochota zaplatit si kolkokolvek, boli volne lozka, a v najhorsom pripade bola ochotna prespat na zemi.
Kamoske sa prostrednictvom znameho podarilo skontaktovat aj s primarom, ale s jej pritomnostou v noci nesuhlasil.
Ja v tomto prispevku hlavne hladam cestu, ako dosiahnut to, aby matka mohla byt neobmedzene pri svojom dietati. K comu su potom dobre nejake Dohovory o pravach deti, Charta dietata? Mame sa tvarit ze nevieme ze nieco take existuje ? Moj nazor je na to taky, ze len blbec a lahostajna matka nevyuzije nieco take vo svoj prospech.

Ja som toto zazila po cisarskom porode. Nebolo toho, kto by mi poskytol nejake info o mojom dietati, kedze ja som lezala na JISke a dieta o dve poschodia vyssie na novorodenecekom. Nebola ochota sestriciek, aby mi dieta prikladali a mohla som ho kojit, pritom mlieka som mala na rozdavanie a prekonavala som kvoli tomu zapaly, a moje dieta cucalo zatial z flase umele mlieko.

Čo to má zase do činenia s lekármi zamestnancami?Alebo máš pocit že toto si vymyslel stranový sekundárny lekár?Predsa je to nariadenie niekoho,kto to pracovisko riadi a ako to majú zmeniť radoví lekári?Ludia to je choré ako reagujete.

Ma to spolocne asi tolko, ze mam 3 deti a vsetky, ked boli male boli hospitalizovane. A ja s nimi, lebo som sa nedala odbit.Videla som deti, ako sa tam maju, s ktorymi matka nie je.Len matka pochopi, co preziva ona a dieta v odluceni, ked je dieta chore, ked v kuse vracia, hnackuje, ma horucku, place. Ty si myslis, ze pri kazdom takom dietati sedi jedna sestra, lekar a podavaju mu vodu, prezievaju vzdy, ked si grcne. To je smiesne, taka predstava.
Reagovala som, ako matka, ktora ma podobnu skusenost, ako matka, ktora pre dieta urobi vsetko, lebo je matka.

Heeeeeej baby ,
čo sa navážate do BXLmiami. Veď pravdu píše, zbytočne tu budeme všetci nadávať na lekárov - nie oni sú vinný.

Ved predsa nejaké pravidlá hospitalizácie určuje vedenie nemocnice, a lekár aj ked s tým nesúhlasí tak musí poslať tú matku preč. Pretože ide o príkaz z hora, ak by ho nepočúvol tak sám by mohol byť potrestaný... volá sa to.. HRUBÉ PORUŠENIE PRACOVNEJ DISCIPLÍNY ... kto by riskoval svoju prácu? Chceš mi povedať Atanerka alebo ty Alaya1, že by ste riskovali zamestnanie pre niekoho druhého?
Sorry ale ja nie.

To je presne ako ked príde zníženie sociálnych dávok, a ludia sa poberú nadávať úradníkom na miestnom úrade práce, a pričom tí sú v tom nevinne a tiež o tom rozhodol niekto z hora.

Dakujem Xanti,povedala si to za mňa.Ano mám deti,nie nedala som sa ani ja vyhnať a myslím si že máte byť s deťmi.Ale reagovala som na Alayu,ktorá to spojila s radovými lekármi a platmi.Je to typická Slovenská reakcia,vyzurime sa na tom koho máme po ruke ale ten dotyčný za to nemôže a nemá možnosť to zmeniť,čiže na lekárovi.A toto pokladám za choré.To mám nadávať každému pracovníkovi životného prostredia od upratovačky počnuc za to,že dovolili ukradnuť emisie a neurobili si poriadok vo vlastných radoch?Alebo mám vletieť na najbližšiu pobočku sociálky a vykrikovať že si nezaslúžia platy lebo sociálne podniky?
Ak to chceš zmeniť podaj si toho,kto určuje pravidlá a lekárov zamestnancov a ich platy do toho neťahaj.Príjemný deň.

No, asi som zabrnkala na citlivu strunu, ale uz to chapem, teraz som pozrela na profil.

Myslim si, ze kazde oddelenie si robi aj svoje interne predpisy, kde do toho ma co povedat aj kazdy lekar. U nas v nemocnici na jednom oddeleni nie je problem, aby rod.prislusnik bol s dietatom, na inom to neakceptuju. takze to nie je nariadenie niekoho z hora.

Ja mam osobnu skusenost, u nas v nemocnici je primarom neskutocne neempaticky clovek, ktory sa povysuje nad lekarov, k rodicom sa sprava ako k odpadu.radsej v sucasnosti letia rodicia do susedneho mesta, aby nemuseli dat deti na oddelenie toho cloveka.
A viete co? Lekar, ked videl v akom stave som prisla s dietatom, ked ho obvodacka nechala skoro umiert doma na paralene a sama, na svoju ziadost som ju priniesla vecer do nemocnice, lebo by mi bola mozno doma zomrela, tento lekar na svoje vlastne triko ma nechal aj s nou na tej jednej stolicke 3 noci aj s malou pri postielke.Videla som pracu cez nocnu zmenu, ako tam deti placu, sedia zatiahnutre v postielkach, preto nechapem, ze je niekomu na obtiaz, ak tam to dieta matku ma. Ja by som uvitala, aby aj s vacsimi detmi boli matky tam.Ale to by videli, co nemaju vidiet.
mimotemyJa som inak lekarske decko, no su aj lekari a lekari. To je fakt.A myslim si, ze je nehorazne, ako teraz lekari beru pacientov za rukojemnikov. Ale opat, nie je clovek, ako clovek. Preco si to vzala osobne, nechapem.Prispevok o platoch bol oznaceny ako mimotemytakze s touto temou nesuvisel prioritne.Nespajaj, co netreba.

Každá nemocnica má svoje pravidlá, ktoré musia lekári-zamestnanci dodržiavať. Ja mám v tomto smere napríklad kladnú skúsenosť, keď som s dcérou mohla byť v nemocnici aj napriek tomu, že už bola pomerne veľká. Raz v ôsmych rokoch, kedy mala úraz a 3 dni som s ňou bola na chirurgii, kde mi poskytli lôžko. Samozrejme, že som si musela priplatiť. Druhý raz pred rokom, keď mala 16 a bola hospitalizovaná na detskom oddelení. Samozrejme, že vtedy som tam už nebola cez noc, ale celý deň. Boli tam však matky a to bolo dokonca na JIS-ke, kde boli deti od 5 do 10 rokov a tie dostali prístelku a boli s deťmi celú noc. Boli to síce bojové podmienky, lebo priestoru bolo málo, ale problém nebol. Ide tu o prístup konkrétnej nemocnice, hoci určite je to na zváženie, pretože pobyt matky s dieťaťom v nemocnici z jej pohľadu sa zdá byť správny a každá matka to berie, žeby to malo byť samozrejmosťou, ale na druhej strane, keď som videla, ako má personál sťažené podmienky, že aj tu hrozí riziko iných infekcií, tiež je na zváženie, či takýto pobyt povoliť. Na tomto oddelení mali matky zvlášť mydlo na dezinfekciu, kedy ako opúšťali miestnosť a vstupovali do nej, vždy museli toto mydlo použiť. Fungovalo to, ale aj nemocnica išla do rizika, lebo nikto nemôže vedieť, či rodič nie je momentálne chorý a nemôže preniesť iné ochorenia priamo na deti. Je to pohľad z dvoch strán a nezastávam ani jednu stranu. Ale keď sa chce, všetko sa dá a ak je ochota aj zo strany nemocnice, dajú sa prijať také opatrenia, aby matky nemuseli byť vyhadzované a odtrhnuté od svojich detí, ktoré už samotný pobyt v cudzom prostredí často ťažko znášajú.

Každá nemocnica má svoje pravidlá, ktoré musia lekári-zamestnanci dodržiavať. Ja mám v tomto smere napríklad kladnú skúsenosť, keď som s dcérou mohla byť v nemocnici aj napriek tomu, že už bola pomerne veľká. Raz v ôsmych rokoch, kedy mala úraz a 3 dni som s ňou bola na chirurgii, kde mi poskytli lôžko. Samozrejme, že som si musela priplatiť. Druhý raz pred rokom, keď mala 16 a bola hospitalizovaná na detskom oddelení. Samozrejme, že vtedy som tam už nebola cez noc, ale celý deň. Boli tam však matky a to bolo dokonca na JIS-ke, kde boli deti od 5 do 10 rokov a tie dostali prístelku a boli s deťmi celú noc. Boli to síce bojové podmienky, lebo priestoru bolo málo, ale problém nebol. Ide tu o prístup konkrétnej nemocnice, hoci určite je to na zváženie, pretože pobyt matky s dieťaťom v nemocnici z jej pohľadu sa zdá byť správny a každá matka to berie, žeby to malo byť samozrejmosťou, ale na druhej strane, keď som videla, ako má personál sťažené podmienky, že aj tu hrozí riziko iných infekcií, tiež je na zváženie, či takýto pobyt povoliť. Na tomto oddelení mali matky zvlášť mydlo na dezinfekciu, kedy ako opúšťali miestnosť a vstupovali do nej, vždy museli toto mydlo použiť. Fungovalo to, ale aj nemocnica išla do rizika, lebo nikto nemôže vedieť, či rodič nie je momentálne chorý a nemôže preniesť iné ochorenia priamo na deti. Je to pohľad z dvoch strán a nezastávam ani jednu stranu. Ale keď sa chce, všetko sa dá a ak je ochota aj zo strany nemocnice, dajú sa prijať také opatrenia, aby matky nemuseli byť vyhadzované a odtrhnuté od svojich detí, ktoré už samotný pobyt v cudzom prostredí často ťažko znášajú.

Gabi, no ale potom ani navstevne hodiny nie su v poriadku, tam tiez nemas istotu, ake infekcie sa na oddelenie prinesu, nie?

Gabi, no ale potom ani navstevne hodiny nie su v poriadku, tam tiez nemas istotu, ake infekcie sa na oddelenie prinesu, nie?


Určite áno, ja som úmyselne písala o JIS-ke, pretože na toto oddelenie sú návštevy všeobecne zakázané alebo obmedzené a už vôbec som sa nestretla s takým prípadom, kedy by tu mohol byť iný človek okrem hospitalizovaného, čo ma aj prekvapilo. Ale na tomto detskom oddelení to bolo možné, hoci s rizikom, o ktorom som písala, ale boli tam prísne opatrenia, ktoré ak rodičia dodržiavali, bolo to v poriadku a fungovalo to. Takže skôr som chcela poukázať na tú JIS-ku a že sa dá, keď sa chce. :) Ono na tej JIS-ke je trošku iný frmol, každú chvíľku bolo treba deti kontrolovať, sestričky to mali dosť ťažké, lebo v malej miestnosti, kde máte toľko ľudí, plačúce deti, malý priestor a v kľude si vykonávať svoju prácu.....klobúk dolu. Všeobecne na lekárov má každý iný pohľad a to z dôvodu, že každý máme iné skúsenosti. Takže aj názorov je tu pochopiteľne viacero, netreba to však ťahať do extrémov, ako to bolo v prípade témy o učiteľoch. :)

Dakujem Xanti,povedala si to za mňa.Ano mám deti,nie nedala som sa ani ja vyhnať a myslím si že máte byť s deťmi.Ale reagovala som na Alayu,ktorá to spojila s radovými lekármi a platmi.Je to typická Slovenská reakcia,vyzurime sa na tom koho máme po ruke ale ten dotyčný za to nemôže a nemá možnosť to zmeniť,čiže na lekárovi.A toto pokladám za choré.To mám nadávať každému pracovníkovi životného prostredia od upratovačky počnuc za to,že dovolili ukradnuť emisie a neurobili si poriadok vo vlastných radoch?Alebo mám vletieť na najbližšiu pobočku sociálky a vykrikovať že si nezaslúžia platy lebo sociálne podniky?
Ak to chceš zmeniť podaj si toho,kto určuje pravidlá a lekárov zamestnancov a ich platy do toho neťahaj.Príjemný deň.




NA UPRESNENIE: celym prispevkom som sledovala to, alebo lepsie povedane, hladala som riesenie, ako dosiahnut, aby matka dietata (moja kamaratka) mohla ostat s dietatom. Ziadala som o radu, ak sa niekto v takej situacii ocitol, aby poradil, na koho sa obratit, kto moze dat nejake povolenie.
VERTE, ZE SA TO DA VYBAVIT ! Dozvedela som sa potom, ze tam bola jedna mamicka, ktorej znamy sa telefonicky kontaktoval s primarom a ten zariadil, aby dotycna mohla neobmedzene ostat.
Ale celkovo mi ide, aby sa rozputala debata o tomto pripade nielen tu na porade, ale aby sa do toho ,,obul,, niekto silnejsi a riesilo sa to, aby matky mohli ostavat so svojimi detmi.
Zita5 tu hodila zaujimavy link na novy cas, tak som im napisala a opisala celu situaciu, ci je to normalne aby sa takto spravali k matkam malych deti. A som milo prekvapena, pretoze zareagovali, a zaujimaju sa o to. Mozno sa tym nic neporiesi, ale niekde treba zacat a treba taketo situacie riesit.

Atanerka, som velmi rada, ze si kontaktovala media.

Preto som aj tu odporucala bojovat, bojovat s ludskou neochotou, nezcitnostou. lebo naozaj, su ludia a ludia, aj medzi lekarmi.

Ked sa nebude o priblemoch tohto typu pisat, vysielat v telke, tak to nikto nezacne riesit.Inu moznost, ako to zmenit, my matky nemame. A taky pobyt maleho dietata mu moze ublizit a zanechat nasledky na jeho malej dusicke na dobrych par rokov. No pochopi to len ten, kto tymto ako matka presiel.

No ja asi nepomôžem, len pridám osobnú skúsenosť, práve nedávno sme boli s 20 mesačnou dcérkou v nemocnici, bolo to úplne bez problémov, čo sa týka toho, že či som tam mohla byť s ňou, však je ešte malá, bolo mi to dokonca zo strany personálu doporučované ( ale podotýkam, že nikdy by som tam dieťa samé nenechala ), ale boli tam mamičky aj s oveľa väčšími deťmi, bol na to priestor, kapacita, asi ochota a fungovalo to. Ale bolo tam aj jedno dievčatko samé ( vo veku asi mojej dcérky ) a to ja ako dospelá budem mať doživotnú traumu z toho, čo sme tam s ostatnými rodičmi videli a počuli, neviem si ani predstaviť, čo to spôsobilo, aké katastrofálne následky to bude mať na tej malej dušičke, neviem si ani predstaviť aké prekážky zabránili tej matke, aby tam šla s ňou, keď podmienky na to boli. Keby mi to dovolené nebolo, tiež by som bojovala ako by sa len dalo, takže toľko, Margot.

Ja som bola so synom hospitalizovana v BA v roku 2003, ked mal syn 7 mesiacov a hned na zaciatku ma oboznamili s tym, ze ked pride kojacia mamicka, tak tam nebudem moct ostat, samozrejme mi to davali aj podpisat, co som odmietla. Hnusne som sa s nimi pohadala, nakolko mi detska lekarka vysvetlovala, ze 7 mesacne dieta nie je az tak naviazane na matku ako napr. 1,5 rocne, kedze za nou nevykrikuje a az tolko nereve....skoro som odpadla. Bohuzial bolo nutne byt neodbytna a narobit zbytocny bordel, aby ma tam nechali, co sa teda nakoniec podarilo, ale samozrejme sa potom aj tak ku mne spravali, ale to som uz neriesila. V tej istej nemocnici sme boli potom este niekolkokrat a uz potom nikdy nebol problem, aby som s nim ostala, aj ked to bolo v obdobi, kedy uz ani zdaleka nemal 2 alebo 3 roky. Takze podla mna to nie je nariadenim nemocnice, ale personalom, resp. tym ako sa kto vyspi. Teda z vlastnej skusenosti. Kazdopadne sa netreba dat zdeptat a treba trvat na svojom. A este jedna skusenost z toho obdobia, bol tam chlapcek priblizne v rovnakom veku ako moj syn, cize asi 7 mesiacov, bol tam sam, nakolko rodicia nemohli byt s nim, nebudem rozpisovat preco (takze to co som citala ako niekto nechape ako matka necha dieta same v nemocnici...nesudte, ked nepoznate dovody) nikto o neho cele hodiny ani nezakopol, to dieta uz len pomrnkavalo, nevladalo ani plakat uz, malo horucky nad 39 a ked sme si dovolili upozornit sestricky, ze to dieta hori, tak len odvrkli, ze uz mu lieky dali pred hodinou a dalej to neriesili....a nakoniec nas mamicky zfukli, aby sme to dieta nenavlacovali na rukach a nechali ho v postielke aj ked place, lebo si na to zvykne!!! a to tam bolo jedine bez matky...

Ja som bola so synom hospitalizovana v BA v roku 2003, ked mal syn 7 mesiacov a hned na zaciatku ma oboznamili s tym, ze ked pride kojacia mamicka, tak tam nebudem moct ostat, samozrejme mi to davali aj podpisat, co som odmietla. Hnusne som sa s nimi pohadala, nakolko mi detska lekarka vysvetlovala, ze 7 mesacne dieta nie je az tak naviazane na matku ako napr. 1,5 rocne, kedze za nou nevykrikuje a az tolko nereve....skoro som odpadla. Bohuzial bolo nutne byt neodbytna a narobit zbytocny bordel, aby ma tam nechali, co sa teda nakoniec podarilo, ale samozrejme sa potom aj tak ku mne spravali, ale to som uz neriesila. V tej istej nemocnici sme boli potom este niekolkokrat a uz potom nikdy nebol problem, aby som s nim ostala, aj ked to bolo v obdobi, kedy uz ani zdaleka nemal 2 alebo 3 roky. Takze podla mna to nie je nariadenim nemocnice, ale personalom, resp. tym ako sa kto vyspi. Teda z vlastnej skusenosti. Kazdopadne sa netreba dat zdeptat a treba trvat na svojom. A este jedna skusenost z toho obdobia, bol tam chlapcek priblizne v rovnakom veku ako moj syn, cize asi 7 mesiacov, bol tam sam, nakolko rodicia nemohli byt s nim, nebudem rozpisovat preco (takze to co som citala ako niekto nechape ako matka necha dieta same v nemocnici...nesudte, ked nepoznate dovody) nikto o neho cele hodiny ani nezakopol, to dieta uz len pomrnkavalo, nevladalo ani plakat uz, malo horucky nad 39 a ked sme si dovolili upozornit sestricky, ze to dieta hori, tak len odvrkli, ze uz mu lieky dali pred hodinou a dalej to neriesili....a nakoniec nas mamicky zfukli, aby sme to dieta nenavlacovali na rukach a nechali ho v postielke aj ked place, lebo si na to zvykne!!! a to tam bolo jedine bez matky...

Musím napísať aj ja pár slov. Keď tu toto všetko čítam, ako sa domáhajú mamičky byť so svojimi malými deťmi v nemocnici, mám pocit, že ide o zhýčkané deti a prehnané maznanie sa s nimi. Neodsudzujte ma, hneď to vysvetlím. Spomínam si na svojho brata, mal vtedy tiež asi 2 roky, keď bol v nemocnici pre už neviem akú príčinu. Chodili sme tam s mamou každý deň, braček sa vždy tešil na tú chvíľu a sestričky ho veľmi chválili, ako sa pekne správa, bolo to tiché dieťa. Nás, teda mamu, vtedy ani nenapadlo niečo také, vyžadovať si, aby tam ostala s ním, lebo by snáď utrpel TRAUMU NA CELÝ ŽIVOT! Všetko plynulo hladko, sestričky sa nielen o neho ale aj o ostatné detičky starali s najväčšou možnou láskou a milotou a venovali sa im. Samozrejme, že detičky boli aj smutné, ale to bolo úplne v poriadku, a v norme. To čo sa dnes deje a nielen v nemocniciach ale všade okolo nás, nemôžem nazvať inak, ako zvlčilý svet. Môj braček bol v nemocnici totiž ešte v časoch, kedy boli ľudia ľuďmi, sestričky sestričkami, a lekári lekármi, ktorí pomáhali a liečili.... teda asi pred polstoročím... Nikto sa nehnal vtedy za mamonou, ako dnes. Kam sa podelo ľudské teplo ? Takže, napokon som to ja, kto musí zmeniť svoj názor : mamičky majú a musia byť so svojimi (malými) deťmi kedykoľvek sa dá, lebo dnes - človek človeku vlkom ! A to som nechcela uraziť vlčkov, sú to krásne zvieratá! Žiaľ, som smutná z toho, do akého sveta sa dnes deti rodia...

Musím napísať aj ja pár slov. Keď tu toto všetko čítam, ako sa domáhajú mamičky byť so svojimi malými deťmi v nemocnici, mám pocit, že ide o zhýčkané deti a prehnané maznanie sa s nimi. Neodsudzujte ma, hneď to vysvetlím. Spomínam si na svojho brata, mal vtedy tiež asi 2 roky, keď bol v nemocnici pre už neviem akú príčinu. Chodili sme tam s mamou každý deň, braček sa vždy tešil na tú chvíľu a sestričky ho veľmi chválili, ako sa pekne správa, bolo to tiché dieťa. Nás, teda mamu, vtedy ani nenapadlo niečo také, vyžadovať si, aby tam ostala s ním, lebo by snáď utrpel TRAUMU NA CELÝ ŽIVOT! Všetko plynulo hladko, sestričky sa nielen o neho ale aj o ostatné detičky starali s najväčšou možnou láskou a milotou a venovali sa im. Samozrejme, že detičky boli aj smutné, ale to bolo úplne v poriadku, a v norme. To čo sa dnes deje a nielen v nemocniciach ale všade okolo nás, nemôžem nazvať inak, ako zvlčilý svet. Môj braček bol v nemocnici totiž ešte v časoch, kedy boli ľudia ľuďmi, sestričky sestričkami, a lekári lekármi, ktorí pomáhali a liečili.... teda asi pred polstoročím... Nikto sa nehnal vtedy za mamonou, ako dnes. Kam sa podelo ľudské teplo ? Takže, napokon som to ja, kto musí zmeniť svoj názor : mamičky majú a musia byť so svojimi (malými) deťmi kedykoľvek sa dá, lebo dnes - človek človeku vlkom ! A to som nechcela uraziť vlčkov, sú to krásne zvieratá! Žiaľ, som smutná z toho, do akého sveta sa dnes deti rodia...

Vsetko je v ludoch.

a v úcte človeka k človeku

IVETA N

Toto je zjavne v rozhodnutí konkretnej nemocnice. Ja mam osobnú skúsenosť s detskou nemocnicou v Bratislave na Kramároch. Bola som tam so synom na operácii ked mal 10 týdňov..to bolo bez diskusie samozrejme, ked mal 9 rokov mal operáciu na urologii a vopred som si objednala VIP izbu kde možem byť s ním..bez problémov, bola to plánovaná operácia tak som si počkala kým bude tá izba voľná. Ked mal 10 rokov dobehli sme ledva dýchajúc na Kramáre s akútnym zápalom pľúc teda okamžitá neplánovaná hospitalizácia. Všade som syna doprevádzala nikto ma nevyhadzoval, ked som syna už uložila do postele sestričky mi povedali že už môžem odísť (nie že musím ale že môžem) a ked som im s úsmevom povedala že v žiadnom prípade neodídem a budem sedieť celú noc na stoličke pri jeho posteli, tak mi do 5 minút doviezli na izbu pohodlné kreslo a strávila som tam tri noci až kým syna neodpojili z infúzky. A môžem povedať na základe osobnej skúsenosti, že považujem za nevyhnutné aby tam matka bola. Jediné dieťa na izbe bez matky malo 3 roky, nikto sa mu nevenoval, ja som v noci zistila že je pocikané a celé ľadové a šla som zavolať sestričky. TIe som hned samozrejme prezliekli ale oni v noci proste nechodia ohmatávať každé dieťa pokiaľ nie je nejaký akútny problém. Cez deň tam mali rodičov skoro všetky deti a v noci väčšina. Sestričkám to nevadilo lebo sme v podstate pracovali za nich a deti boli pokojnejšie. Ved napriklad ako by sa v tme v noci po náhlom zobudení dostal aj ten 10 ročný chalan na wc s infúzkou v stojane? kým by len zoskočil z tej vysokej postele tak by sa mu hadičky zamotali a určite by to po ceste niekde prevrátil a rozbil.. zobudil by ostatné deti na izbe samozrejme.. jednou rukou by si nevedel obsluhovať "bažanta". Našťastie ako hovorím,nikoho ani nenapadlo odhovárať ma od pobytu v nemocnici a už vôbec nie mi to zakazovať. Teraz máme ísť na operáciu krčných mandlí..rovno som sa opýtala či nebude problém ostat pri synovi, a dostala som odpoved že samozrejme môžem ostať ale nemajú pre mňa postel..ak som ochotná nocovať v kresle pri posteli nie je problém. Takže dá sa to .

Ja som bola minulý týždeň v utorok s malou na výber nosnej mandle.
Mala som na výber nemocnicu s dĺžkou pobytu 3dni - 3noci vo VIP-ke, za noc sa platí 22€ bez stravy no a okolo "iné" finančné výdavky nerátam, alebo ísť na jednodňovú chirurgiu za 139€ + 16€anesteziológovi a po obede ísť domov. Ja som si vybrala tú druhú možnosť, lebo malá mi dosť všetko vníma. Musím povedať, že som bola maximálne spokojná. Boli sme s ňou na izbe obaja s tatinom, pol hodinu pred zákrokom jej dali oblbovací sirup, napichli ju až po uspaní, čiže ona nevie absolútne nič, ani sestričky a lekárov nevnímala, lebo nechodili v bielom. A o druhe poobede sme išli domov. Myslím, že je absolútna zbytočnosť byť niekde 3 dni keď nie sú komplikácie, a tým sa zbytočne navyšujú náklady a drží sa miesto niekomu kto to potrebuje tiež. Keď ju doniesli zo sály, (bola v úplnej narkóze) po 10 minutách čo troška plakala, sa posadila a povedala, že sa chce hrať, po dvoch hodinách hrania sa začala skákať na posteli...úplne to inak znášala keď sme boli ako doma. Dokonca keď sme prišli do izby, myslela si, že sme v hoteli ako cez leto a pýtala sa k moru:-D
Neviem ako by to dopadlo, keby som ju musela v takomto veku 3,5roka nechať v nemocnici samú, radšej nechcem pomyslieť, dnes bola v triede iná učiteľka, hneď spustlia veľký rev....
takže toľko moja skúsenosť

prosim ta, reagujes, ako lekar. ja som s dcerou prisla v noci, nechceli ma tam nechat a prave ten sekundarny ma nechal.

ona je lakarka.