Myslím že takéto staršie domy je lepšie podrezať a až potom použiť aj chémiu. Veď firmy robia napríklad aj kaštiele, hrady, staré kúrie. Takže u nich by som pomoc asi hľadala, to by boli tí praví odborníci. Len čo to stojí to už neviem. My sme 100 ročnú chalupu podrezávali, ale bola aj z nepálenej hliny a aj z tehly teda kombinovaná: vykopal sa okolo celej chalupy jarok a až po základy.

aj tento je tak robený,je z pálenej aj nepálenej tehly.A pomohlo vám to?My sme sa tiež doma radili či to neskúsime najprv samy vykopať okolo celého domu jarok a dať "pupčekovú" fóliu čiže nopová, a naspodok drenáž,len nevieme či to pomôže a zbytočne sa to nepredraží až sa j tak budeme nakoniec musieť obrátiť na odborníka

Nepalena tehla potrebuje "dychat".Pokym mal dom drevene podlahy,tak si to dom sam reguloval. Tym, ze ste podlahy zaliali betonom, tak ste zamedzili prirodzenemu dychaniu domu a vlhkost vam vyraza do murov.

Nopova folia okolo domu problem s vhkosou neodstrani.

A je teda nejaký spôsob ako to riešiť?K dreveným podlahám sa isto nevrátime :)

Ešte hádam by som poprosila na taký nezáväzný posudok niekoho staršieho z dediny ako pamätníka aká bola tradícia v stavaní týchto domov. Voľakedy si ľudia robili prístavby svojpomocne práve k týmto starým pôvodným budovám a možno by na tehlovú časť stačila chémia, aj keď tomu moc neverím. Ak to nie je podpivničené a dobrá izolácia, bude tá vlhkosť stúpať vyššie a vyššie - ako keď hupka pije vodu.
Inak to že ti plesnie už aj za skriňami to už je vážna situácia, lebo to savo len dezinfikuje, ale vlhko neodstráni. Veď musíte cítiť aj v paplónoch že spíte vo vlhkom a môžte fakt dostať nejaké ochorenie nielen na pľúca ale aj na kosti. A čím kúrite kotol na drevo a po izbách rádiátormi?

Neviem ,ako ste urobili potery.Mali by byť podizolované(ipou a pod).Častá chyba starých domov je v chýbajúcej hydrizolácii.Preto tú hydrizoláciu treba urobiť dodatočne.mala by byť v jednej rovine s izoláciami vnútorných poterov.
jedinú radu čo vám viem dať.Umyte zo špongiou zo stien kde vlhnú farbu.Zrejme ste použili primalex.Toto je jeho dôsledok.Síce to neprestane okamžite vlhnúť, ale aspoň nebudete mať každý mesiac problém s plesňami.
Ak nieje na múroch hydrizolácia,tak dom treba podrezať a vložiť vodorovnú hydroizoláciu.Ja som to riešil v septembri.Vlhkosť otlcť dolu,spolu s omietkou. (hydroizolacie múrov a izolované potery mám).
Sanačná malta plus odrezanie malty z exteriéru až po hydrizoláciu.
Tá samá stena z exteriéru.

v izbe kde to najviac vyráža vlhkosť a plesne,kúrime gamatkami ,v ďalších krbom .Dom sa pre 100 rokmi staval nanovo,nebolo k staršej budeve nič pristavané,podpivničený tiež nie je.Tu vlhkosť cítiť len občas,hlavne keď je vonku vlhko.Ano máme strašné obavy s následkou,keď žijeme s plesňami :(.

To by ma naozaj nenapadlo,že primalex môže ovplavniť vznik pliesni,resp.urýchľuje.A je nejaká špeciálne farba,čo by zamedzila ich rast?Keď sme prerábali ,mys me to všetko vlhké obili dole,potom nám to murár robil nanovo,s tou sanačnou omietkou,ale vôbec nám neporadil ohľadom hydroizolácie,a pýtali sme sa ho na najlepšie riešenie,aby nám to po čase nezačalo znova vlhnúť.A ty si si to robil sám?Alôebo si mal firmu?Ja že aký je pri tom postup,možno by sme to zvládli sami,mohol by si nejaký postup poradiť?

Neviem či vám dokážem poradiť.Ja som firma ktorá sa zaoberá aj takýmito neduhmi stavieb .Vlhkosti som sa zbavil tým že som urobil nové potery oodizoloval som ich a z vonkajšej strany som obnažil hydroizoláciu.Ak zajtra nebude mrznúť tak tam nalepím polystyrén na jar obklad.

V ochrane pamiatok sa podrezanie nedoporučuje. Proces schnutia zasoleného muriva nad vloženou izolačnou clonou následne degraduje murivo, vplyvom kryštalizácie obsiahnutých solí. Tieto časti je lepšie izolovať látkami, ktoré okrem hydroizolačnej clony dokážu svojimi lepivými vlastnosťami spevniť murivo v miestach aplikácie. To sa dá dosiahnuť len injektážou polyuretánovými, gelovými, alebo epoxidovými živicami.

Opravy poškodených izolácií dnes dokážeme prevádzať viacerými spôsobmi. Každé poškodenie však býva zväčša skryté a existujúcimi diagnostickými prístrojmi veľmi ťažko identifikovateľné. K tomuto úkonu je potrebná znalosť skladby konštrukčných prvkov danej stavby. Aj pre malú trhlinku sa mnohokrát odkopáva celá stavba, čo je značne nákladné. Účinným nástrojom pre dodatočné izolovanie je dnes tlaková mikroinjektáž s použitím polyuretánových živíc. Pri tomto spôsobe sa jednoducho vtlačí izolačná látka do konštrukcie v kvapalnej zložke. Následne tieto riedke živice polyadujú s vodou obsiahnutou v štruktúre injektovaného materiálu a vytvárajú trvalé hydroizolácie. Ich vynikajúce lepivé vlastnosti zlepšujú aj súdržnosť materiálu a tým zlepšujú ich statické vlastnosti. Reakcia je pomerne rýchla a zhruba 20% hmotnostného obsahu vody v materiáli je spotrebovanej na polyadíciu. Z tohto dôvodu nastáva rýchlejšie zníženie obsahu vody v materiáli oproti ostatným používaným metódam.