porozprávala by som sa zo starším synom a potom niečo riešila ďalej,,,
prípadne sa poradiť s jej lekárom...

Komunikovať budeš musieť priamo so sestrou, prípadne s jej rodinou - lekár je viazaný mlčanlivosťou.

ja by som potrebovala pomoc pre seba ako s ňou narábať, ako s ňou hovoriť, pretože je jasné že všetko poprie....potrebujem sa poradiť s odborníkom na závislosti alebo s psychologom čo robiť...bojím sa aby som dačo nepokazila...neviete o takej inštitúcii??

Komunikovať budeš musieť priamo so sestrou, prípadne s jej rodinou - lekár je viazaný mlčanlivosťou.
Ak je v záujme pacienta, psychiater otvorene rozpráva aj s členmi rodiny, ktorým záleží na zdraví rodinného príslušníka. Moja skúsenosť.

Romulka, nepíšeš, či sestra navštevuje aj v tejto dobe psychiatra. Ak bola hospitalizovaná s depresiou, určite ešte nejaký čas a možno doteraz užíva antidepresíva, či? Depresia sa zvykne vrátiť a najmä na jar a na jeseň. Toto čo píšeš, by mohla byť aj porucha stravovania /bulímia, anorexia/, ktorá nie je nezvyčajná ani u žien v strednom veku.

ja by som potrebovala pomoc pre seba ako s ňou narábať, ako s ňou hovoriť, pretože je jasné že všetko poprie....potrebujem sa poradiť s odborníkom na závislosti alebo s psychologom čo robiť...bojím sa aby som dačo nepokazila...neviete o takej inštitúcii??
tak ako píšete, sama sa môžete informovať u akéhokoľvek ambulantného psychológa. Inak môže tam byť viac vecí, závislosť alkohol, anorexia, emočná nestabilita, návrat depresie ...
problém je v tom, že každé z týchto ochorení vyžaduje iný prístup k takémuto človeku. Bolo by treba najskôr fakt zistiť, že o čo u nej teraz ide. A až potom bude bezpečné voliť prístup.

no tak všetci v rodine sa tvárime že je všetko ok a bohužial ja nemám s ňou taký vzťah aby sa mi otvorila...je to komplikované...myslím al,e že nechodí na terapiu, inak by tam nebol ten alkohol...

Určite je niekto v rodine, čo má na ňu silný vplyv. Kľudne to môže byť aj syn, ktorého spomínaš romulka. A manžel sestry pokiaľ bagatelizuje tieto veci, je to krátkozraké. Možno má sám problém so sebou a svojimi predsudkami voči psych. ochoreniam. Jednoznačne treba otvorene rozprávať s najbližšími rodinnými príslušníkmi a nezhľahčovať náznaky choroby.

najlepšie hovoriť o tom s ňou, len zvoliť vhodný postup je pre mňa problém

píšeš, že schudla, háda sa, aj pri nedostatku cukru v krvi sa prejavuje správanie čo píšeš, možno by stačilo navštíviť lekára, odobrať krv a zistiť cukor

Aj zvýšená činnosť štítnej žľazy narobí šarapatu v podobe chudnutia, nervozity, trasu apd.
Kým som sa dopracovala za roky k zníženej funkcii ŠŽ, jedným časom som ju mala aj zvýšenú a schudla som veľmi, o nervozite nehovorím, neviem ako to doma so mnou mohli vydržať, ruky sa mi trasli ako pri absťáku.
Tých dôvodov na chovanie sestry môže byť viac a u niekoho treba začať pátrať, tak začnite u obvoďáka.

obávam sa len, že ten obvoďák toho napátra často krát ešte menej ako sám pacient, samozrejme česť výnimkám

ešteže máme internet a prichádzame s hotovou dg k obvoďákom, ale ako vravíš, česť výnimkám :)

Romulka, ak ti fakt záleži na zdravotnom stave tvojej sestry, tak aj ked nemate "super" vzťah-ako pišeš, nevadi. neprezila sestra v poslednom obdobi nejaku ťažku situaciu (napr.v rodine, v praci,) niekto ak prežije niečo zdrvujuce, tak sa trapi nad tym sam, nevyda to zo seba (neporozprava sa o tom s nikym otvorene),skratka to dusi v sebe a preziva to po svojom. za tym môže byt toho vela(za spravanim tvojej sestry-mohli jej zdravotne niečo zistit-mala napr. zle vysledky u lekara, mohla prezit nejaku smutnu "traumu"....) no asi budeme zbytočne hadat čo je za tym, ale najlepšie urobis, ak vezmes sestru niekam do prirody (na prechadzku) a jednoznačne sa porozpravate...aj ked ma vo svojom okoli niekoho velmi blízkeho-na koho slova by dala (napr.starši syn), ani tu nevidim uspech...predsa len by mala pri rozhovore so synom odstup-ved je to jej dieťa-tak nebude zaťažovat dieta svojim problemom/problemami. že nevies ako začať, ako sa s nou rozpravat? najprv poriadne popremyslaj, napr.ako ste sa bavili ked ste mali "normalny"vztah a určite prides na to, ake vhodne slova zvolit...a v danej situacii ked budete same, tak sa ti určite sestra otvori...len ozaj zvol prostredie, kde by sestra necuvla z rozhovoru, nenasla si vyhovorku že musi urobit este to či ono, neviazany a volny rozhovor nadviazte v neviazanom prostredi .-) drzim palce a daj vediet ako dopadnes, ako sa rozhodnes...asi by som neriesila s lekarmi nič, ale sama so sestrou. ak by to nevyslo podla tvojich predstav, skusala by som potom dalsie moznosti

katarínka ďakujem...musím to skúsiť, tá prechádzka je dobrý nápad...len zvoliť vhodný spôsob...viac či menej direktívny...som zlý psycholog

Určite nie direktívny :). Minimálne na začiatok nie.

ten začiatok je najťažší..napr. zbadala som, že nie si v poslednej dobe v pohode, trápi ťa niečo..a ona na to že nič, všetko je ok...no ale my vidíme že nie...a tak to bude pokračovať a k ničomu sa nedopracujeme, lebo nič nechce dať von a ...a potom zrejme treba vytiahnuť ten alkohol a apelovať na rodinu ,deti...no nedávam tomu velkú nádej

ten začiatok je najťažší..napr. zbadala som, že nie si v poslednej dobe v pohode, trápi ťa niečo..a ona na to že nič, všetko je ok...no ale my vidíme že nie...a tak to bude pokračovať a k ničomu sa nedopracujeme, lebo nič nechce dať von a ...a potom zrejme treba vytiahnuť ten alkohol a apelovať na rodinu ,deti...no nedávam tomu velkú nádej

mozno ma problemy v manzelstve, v praci ... to ze dava doraz na svoj vzhlad moze suvisiet aj s vekom, mozno ma obavy, ze ju manzel vymeni za mladsiu ....
pises, ze mate komplikovany vztah ... nepredpokladam, ze sa ti zdoveri ... mozes jej jedine ponuknut pomoc ak ti na nej zalezi. tlacit na nu aby sa ti zdoverila nema vyznam. Co sa tyka alkoholu, mas nejaky dokaz? Co na to jej manzel a deti? Oni to tiez tak vidia?

deti do toho nazatiahnem, bolo by to nefér ale so švagrom sa chystám prehovoriť, aj keď si myslím, že to zbagatelizuje...čo sa týka alkoholu, po dlhšej dobe som sa utvrdila že je to tak , pije potajme , nie je ho cítiť z nej, používa non stop niečo mentolové ale je to poznať na artikulácii..btw nie je to o tom že má problémy...veď ich máme každý, ale že ich rieši alkoholom, to je zlé...ide o to aby si sama pred sebou priznala, že s ním má problém...to by som chcela docieliť

deti do toho nazatiahnem, bolo by to nefér ale so švagrom sa chystám prehovoriť, aj keď si myslím, že to zbagatelizuje...čo sa týka alkoholu, po dlhšej dobe som sa utvrdila že je to tak , pije potajme , nie je ho cítiť z nej, používa non stop niečo mentolové ale je to poznať na artikulácii..btw nie je to o tom že má problémy...veď ich máme každý, ale že ich rieši alkoholom, to je zlé...ide o to aby si sama pred sebou priznala, že s ním má problém...to by som chcela docieliť

ak nemas potvrdene, ze ide o alkohol, nutit niekoho aby si pred tebou priznal, ze ma problem s alkoholom (lebo to je tvoj ciel) je odvazne. mozno ked je to fakt alkohol, sestra si to pred sebou uz davno priznala, ale nepovazuje za nutne sa s tebou o tom zhovarat.

poznat to na artikulacii? - co ked je to nejaka choroba a proste sa ti sestra nechce zdoverit

no tak ale ako to mám mať potvrdené? vidím a počujem, že sa správa inak ako bežne...je to alkohol...keď som písala prvý príspevok, nebola som si celkom istá, teraz už som..napr..návšteva u rodičov, nepodáva sa žiaden alkohol, ona priebežne odchádza z obývačky na wc, pofajčiť si a v priebehu 2-3 hodín značne mení správanie, nepozerala som jej do kabelky ale asi tam niečo mala....btw nemôžem sa zmieriť s tým že sa mi sestra stáva alkoholičkou...

deti do toho nazatiahnem, bolo by to nefér ale so švagrom sa chystám prehovoriť, aj keď si myslím, že to zbagatelizuje...čo sa týka alkoholu, po dlhšej dobe som sa utvrdila že je to tak , pije potajme , nie je ho cítiť z nej, používa non stop niečo mentolové ale je to poznať na artikulácii..btw nie je to o tom že má problémy...veď ich máme každý, ale že ich rieši alkoholom, to je zlé...ide o to aby si sama pred sebou priznala, že s ním má problém...to by som chcela docieliť


no tak ale ako to mám mať potvrdené? vidím a počujem, že sa správa inak ako bežne...je to alkohol...keď som písala prvý príspevok, nebola som si celkom istá, teraz už som..napr..návšteva u rodičov, nepodáva sa žiaden alkohol, ona priebežne odchádza z obývačky na wc, pofajčiť si a v priebehu 2-3 hodín značne mení správanie, nepozerala som jej do kabelky ale asi tam niečo mala....btw nemôžem sa zmieriť s tým že sa mi sestra stáva alkoholičkou...

Romulka, ak si sestra sama nebude chcieť niečo priznať, tak ju k tomu "nedonúti" nikto - ani lekár či psychológ, ani blízky milujúci a milovaný človek...
Ale čo Ty môžeš urobiť vždy, je hovoriť s ňou o svojich pocitoch - v rozhovore so sestrou popísať, čo na nej vnímaš a ako si to vysvetľuješ, a hlavne že Ti na nej záleží a že máš o ňu strach, a že by si jej rada pomohla, ak Ti to dovolí (lebo nasilu sa pomôcť nedá, sú veci, s ktorými sa niekedy nedá nič robiť, len ich akceptovať...).

Nech nie je Tvoj cieľ aby sa priznala, že pije, ale daj si iný cieľ : - zblížiť sa s ňou! (prečo nemáte medzi sebou dobrý vzťah?) Majte spolu nejaké aktivity - ak máš pravdu a naozaj je tam alkohol, možno tak nebude mať čas na popíjanie - nájde si iný zmysel pre život.

Vlastná zážitková forma nás navádza vcítiť sa do pocitov iných. Aby som vysvetlila kam touto vetou smerujem...
Určite je niečo v živote Tvojej sestry, čo v nej vyvolávalo obavy o blízku osobu na ktorú je silno naviazaná. V prípade ženy sa najčastejšie najsilnejšie obavy týkajú vlastných detí. Skús ju nenásilnou formou doviesť k spätnému zážitku takejto obavy, nech sa jej vrátia tieto pocity a potom jej vnukni obratom presne takejto osoby obavu o ňu samotnú.
Alkoholik si zväčša nechce priznať svoju závislosť, ale neprestáva ľúbiť, milovať a báť sa o svojich najbližších.
My sami si neuvedomuje v bežnom živote fungovanie zážitkových foriem z vlastnej minulosti, ako ovplyvňujú naše konania a rozhodovania v budúcnosti. Takáto forma je často nápomocná v časoch, keď človek jedná nezmyselne a nevie si rady a pritom samotný vlastný zážitok mu sám povie, ako konať ďalej, len mu ho treba pripomenúť, alebo opakovane pripomínať v rôznych formách.

Ak si neviete nájsť so sestrou k sebe cestu, ale ako rodina vychádzate dobre - mama, švagor, synovci - asi by som sa snažila zblížiť sa s deťmi a skúsiť zistiť ich prostredníctvom , aká je situácia u nich doma, či majú pocit, že niečo sa zmenilo. Len ich počúvať. Nevyzvedať, snažiť sa rozprávať o tom, čo ich zaujíma , aké majú oni problémy, názory. Určite na nich "nezaútočiť" s tým- čo sa deje u vás doma. Dosiahnuť s nimi takú dôveru, že budú hovoriť o tom, o čom chcú hovoriť, nie o tom, čo chceme, aby povedali. Ak je švagor flegmatik, možno najväčší záujem na rodinnej pohode má mladší syn. U staršieho je skôr pravdepodobnosť iných väzieb mimo domu - škola, priatelia, priateľka, ktoré mu môžu nahradiť domáce zázemie.
Ak sa situácia bude zhoršovať a rodinné motivácie sa ukážu ako slabé - zadupať na sestru, aby vyšla s pravdou von - alkoholizmus? prečo? depresia? iná choroba? strach z....? a trvať na liečbe. V každom prípade držím prsty .

no tak všetci v rodine sa tvárime že je všetko ok a bohužial ja nemám s ňou taký vzťah aby sa mi otvorila...je to komplikované...myslím al,e že nechodí na terapiu, inak by tam nebol ten alkohol...

Ak má ťažkú depresiu, tak nečakaj, že sa otvorí. Treba to riešiť s psychiatrom,až potom pomôže podpora rodiny.

danushka tvoj príspevok mi príde celkom profesionálny, si psychologička?...lebo ja vela z psychologie ovládam, ale prakticky by som tvoje riešenie nezvládla. Mám už potvrdené že ten alkohol tam je, chystám sa s ňou prehovoriť a oslovím aj staršieho syna, lebo aj on vie, čo je vo veci...len aj tak si myslím, že zásahy v rodine nebudú stačiť a budeme musieť navštíviť odborníka...len ju tam primeraným spôsobom dostať...ďakujem všetkým za záujem a dám vedieť ako sa to vyvíja ďalej.

držím ti palce, budeb to sizyfovská práca

danushka tvoj príspevok mi príde celkom profesionálny, si psychologička?...

Nie, nie som psychológ :). Ale prešla som psychologickou prípravou ako profesionálny rodič a tam nás učili, ako pracovať s deťmi, ktoré prežili rôzne traumy, aby sme pochopili ich zmýšľanie a konanie a učili nás to vlastnou zážitkovou formou a tam som vlastne pochopila, že touto cestou sa dá hýbať nielen s deťmi nevlastnými, ale aj vlastnými a dospelými.

Mala som kolegyňu alkoholičku a aj môj prvý manžel bol alkoholik a musím povedať, že ženský alkoholizmus je oveľa rafinovanejší, než ten mužský. Čaká Vás boj na dlhú trať a pokúste sa ju zachrániť skôr, než padne na samotné dno. Sami to nezvládnete, čím skôr sa Vám ju podarí dostať k odborníkom a na liečenie ak bude treba a nepôjde to bez neho možno, tým lepšie nielen pre sestru samotnú, ale aj pre jej najbližších. Alkoholizmus vyčerpáva celú rodinu a narúšajúú sa vzťahy v nej až do nenávratna.

Držím palce!

takto sa mi to páčí: dobrý učiteľ a dobrá žiačka /mám na mysli ten psycholog čo Vás to učil a Vy čo ste sa mnohé takto pekne naučili, to by mal byť zmysel tých psychologických príprav. Super.

Romulka, tak ako to tu čítam celé, tak by som Vám poradil: určite už neodkladajte ani o deň ten váš zbližovací rozhovor. Nechcem strašiť, ale tak ako tu pribúdajú tie príspevky, tak sa mi to stále viac prestáva páčiť. Neodkladajte to, lebo by už potom mohlo byť neskoro. Romulka, neriešte v tomto prípade či ste dobrý psychológ alebo zlý, koľko toho viete zo psychológie a koľko nie ani to akým spôsobom máte viesť rozhovor a pod. lebo pri Vašej neistote a sestrinej diagnóze môže sa stať, že naozaj bude neskoro. To znamená, choďte pekne za ňou, najlepšie ešte dnes, choďte za ňou nie ako terapeutka, ale ako jej sestra a prejavte iba záujem o ňu. Opýtajte sa jej aký mala deň, ako sa cíti. Nechajte ju nech odpovie. Ak odpovie len stroho, tak neodíďte, ale porozprávajte jej aký ste mali Vy deň a čo ste Vy zažili v práci. Potom jej povedzte, že ju máte rada ako sestru. Spomeňte nejaké spoločné zážitky medzi sebou čo ste mali v minulosti, napr. ako ste sa pobili alebo podobne. Potom jej povedzte, že ste si všimli v poslednom čase, že je nejaká iná /ale určite jej nepovedzte, že ste si všimli, že pije/, že Vás to trápi a chceli by ste jej pomôcť, len neviete ako. Potom jej znovu zopakujte, že vám na nej veľmi záleží a že ju máte rada. To na začiatok plne postačí. Potom dajte vedieť ako to dopadlo.