mandyla
22.01.12,09:35
Mačky chováme tri roky, ešte im dobre nerozumieme. Začali sme s dvoma -mačička a kocúrik. Kocúrik keď mal cca 3 mesiace, začal objavovať svet naokolo. Keď mal 6 mesiacov, odišiel a už sa nevrátil. Toto sa opakuje pravidelne. Mačička vyrástla, 2x do roka má mláďatá, jedného kocúrika si vždy necháme aby im s matkou bolo veselšie, ostatné darujeme. Zatiaľ nás všetky kocúriky opustili, vo veku 3-4 mesiace.
Mačky žijú prevažne vonku na dvore, resp. majú pelech v drevárni ale púšťame ich aj do domu, ak sú veľké mrazy, aj spia vnútri domu. Prvý odídený kocúrik občas sa na dvor vracia ale sa nás bojí, skôr k nám chodí dojedať čo naša mačka necháva v mise. (Nie som si celkom istá či to je on lebo sa nenechá pohladkať, inak by som ho spoznala naisto lebo mal nalomený chvostík). Ostatné asi už nežijú. Čo máme robiť aby sme kocúrika z nasledujúceho vrhu u nás udržali ? Mačičku nechceme, kvôli potomstvu.
maxka01
22.01.12,09:40
Ahoj, kocúrkovia sú veční tuláci. A hlavne, ak majú prístup do záhrady a von, tak ich doma nič neudrží. Aj naši kocúrikovci, keď prišli do "puberty" chodili sa domov tak raz za dva dni najesť, trochu vyspať a zas ich nebolo...hádam jediný kocúr sa doma držal celý život. Ale on bol taká povaha, keď jeho mama mala malé, už po týždni išla zase na zálety, on sedel pri mačiatkach a okrem "kojenia" obstarával celú starostlivosť. Keď boli malé väčšie a boli vonku v záhrade, vždy si našiel miesto, aby na nich dobre videl a strážil a vychovával. Stačilo mu povedať, že "kde máš cicušky?" a už ich po jednom nosil v papuli domov do krabice. Ale to bola svetlá výnimka...
Chokma
22.01.12,10:51
U nas je zasa jedna z nasich maciek tulacka. Beha tusim po celom meste a bojim sa, ze raz sa jej tulactvo stane osudnym. Ostatnym staci nasa zahrada. A to sme sa k nim dostali nasledovne: dve su zo zahradkarskej oblasti. Jedna k nam prisla, ze ledva vedela sama papat, druha vacsia, tretiu som doniesla ako maca spred schodov cukrarne v meste, akurat zacinal prvy mraz a maca bolo podvyzivene, tak som ju zobrala do trojky. V tom istom obdobi sa k nam dostahoval dospely kocur, neviem odkial, ale najprv bol ostrazity a chodil sa k nam nazrat. A dnes sa z nasej zahrady ani nepohne, len vyhana kazdeho cudzieho kocura, co sa priblizi. Napriek tomu, ze je dostahovalec, nechodi od nas dalej na vandrovku. Krstna sa smiala, ze asi sa boji, ze by spat netrafil a to by bola vecna skoda. Teraz mame dalsieho kocurika - od nasej macky. A so starym kocurom si rozumeju. Nevypada, ze by chcel zmiznut.
Myslim si, ze pokial su macence male a narodili sa na jesen, resp. na zimu, je dobre ich zatvarat a az neskor pustit natrvalo na dvor - ked sa majitelia viacej motaju po vonku - na jar. Nase macky, vratane kocurov su hrozne spolocenske a kade sa pohneme, tam idu s nami, velmi si vyzaduju ludsku spolocnost. A tiez, aby mali v miske vzdy papat. Hladna macka urcite nezostane.
Chokma
22.01.12,10:55
Ahoj, kocúrkovia sú veční tuláci. A hlavne, ak majú prístup do záhrady a von, tak ich doma nič neudrží. Aj naši kocúrikovci, keď prišli do "puberty" chodili sa domov tak raz za dva dni najesť, trochu vyspať a zas ich nebolo...hádam jediný kocúr sa doma držal celý život. Ale on bol taká povaha, keď jeho mama mala malé, už po týždni išla zase na zálety, on sedel pri mačiatkach a okrem "kojenia" obstarával celú starostlivosť. Keď boli malé väčšie a boli vonku v záhrade, vždy si našiel miesto, aby na nich dobre videl a strážil a vychovával. Stačilo mu povedať, že "kde máš cicušky?" a už ich po jednom nosil v papuli domov do krabice. Ale to bola svetlá výnimka...

Su taki starosltivi kocuri. Nasi macence sice nenosili v puse, ale viem, ze strazili macku s macencami pred ostatnymi kocurmi. Su vsak aj taki, co male macence zadrhnu a nemusia byt len cudzi...
arizona
24.01.12,08:38
My sme mali iny problem,nie ze macky odisli.
Prvu,druhu,tretiu cicu nam pozabijali auta.Boli to taki najdusikovia,ale vypiplali sme ich od malinka,mali sme ich radi... Cez den sa motali okolo nas,ale v noci sa vybrali na potulky. Ked rano neprisli na ranajky, vedeli sme ze je zle. Ani jedna sa nedozila jedneho roka...
Najst svoho milacika zabiteho na ceste bolo hrozne,povedala som si, ze uz ziadnu macku radsej nechcem.
Ale dlho som nevydrzala,chybalo mi to male motadieko,co sa vecne hra na dvore a caka, kedy ho pohladkate.
Po case sme si priniesli domov dve male macicky.Chceli sme par,aby sa spolu zahrali,aby nevymyslali ,ked zostanu na dvore same.
Na plot od ulice sme dali zelenu tkaninu,aby sa zo zvedavosti nevybrali na ulicu. Von nevideli,iba poculi hluk aut,ten ich odstrasoval.
Predosle macky nam zomreli v noci, tak sme chceli tomu zabranit. Zo sopy mame schody na poval.Na vonkajsie dvere sme urobili male zatvaratelne dvierka.
Na poval sme im dali kosiky na spanie,mali tam dost miesta.
Cez den boli volne pustene,ale ked sa prisli vecer najest sme im otvor vzdy zatvorili,aby v noci nemohli ujst.
Zatvarali sme ich tak asi prve dva roky.
Dnes mame tri 4.rocne macicky.Dve macky,jeden kocur. Macky su stale na dvore,za plot nechodia,kocur ten sa rad zatula aj na par hodin,ale pride sa niekolkokrat denne domov ukazat.

Dnes uz mavaju dvierka stale otvorene,ale za svoj rajon povazuju poval a dvor.
Mozno sa to zatvaranie na noc zda drasticke,ale macky si zvykli,netulaju sa,su naviazane na svoj priestor,ale hlavne ziju :)


http://www.shopakva.sk/images/imagecache/147x147_38601.jpg