Dobrý deň, viete určiť kedy sa u dcéry začali objavovať prvý krát pocity strachu? Nepostrehla som to, ale ste rozvedená?
Rozvod rodičov často spúšťa rôzne typy problémov a fóbii. Dcérka ma evidentne podlomené sebavedomie a strach, že ostane sama a nebude si vedieť poradiť. Čoho sa reálne po tme bojí? Má za sebou nejaký zážitok s prepadnutím či zneužitím?
Treba sa pozrieť čo je spúšťačom a predpokladám, že sa na to už medzičasom nabalilo množtsvo sekundárnych problémov.

Ale ten pôvodný, je len jeden. Často krát je problémom prehnaná starostlivosť rodičov - ja som bola takisto veľmi naviazaná na mamu a takisto som sa sama bála chodiť na WC v noci, ale prešlo to keď som mala 12 rokov a začala moja revolta voči rodičom. Lebo ich prehnaný strach a starostlivosť o mňa na mňa vplývali úplne opačne.

Skúste kineziológiu, tá odhalí aj príčinu bloku, aj vek v ktorom sa to stalo a často krát to dokáže už po druhom treťom sedení odblokovať. Mám jednu kamarátku, ktorá mala obrovské problémy so sebavedomím a pocitom menejcennosti a po kineziológii je dnes sama psychologičkou.

Sophis

choď do Dianetického centra,tam jej pomôžu

Akú diagnózu stanovila psychiatrička?...navštívili ste aj iného psychiatra a ten potvrdil rovnakú diagnózu ako predchádzajúci?
Nemyslím si po prečítaní zadanej témy, že toto sa dá liečiť len alternatívne, určite to treba riešiť s odborníkmi a nevidieť v nich len negatívno. Iste sa cítite bezradne, ale toto sami neustojíte a ani sa to samo neutrasie. Toto čo opisujete môže byť znakom neurózy aj psychózy a samozrejme, že blízke okolie Vašej dcéry (myslím teraz na rovesníkov) cíti jej nepohodu a dokáže ju zneužívať, čo jej ešte viac ublíži. Prečo neskúsite hospitalizáciu, kde je viac možností terapie individuálnej a skupinovej. Len prestaňte odoborníkov zatracovať, bez nich sa naozaj nepohnete a najmä sa stotožnite ako rodičia s týmto problémom, aby ste sa pohli ďalej.

Drahá Sophis, ďakujem za Váš príspevok. Myslím, že jej problém sa začal keď mala 6, po negatívnom zážitku. Nepamätám sa, žeby mala pred tým problém s strachom, takže určite to bol tento zážitok.

Nie som rozvedená, ale nemáme doma najharmonickejšie vzťahy, v našej domácnosti sa nepije ani nedroguje, moju dcéru som ja ani manžel nikdy v živote neudreli, no viem, že obrovský stres a strach jej spôsobuje, keď na ňu jej otec zvýši hlas, má tendenciu sa rozplakať,keď bola menšia tak sa zvykla pomočiť. O ničom takom ako je zneužitie ani prepadnutie neviem, takže určite nie.

Viete Sophis, moja dcéra je moje jediné dieťa o ktoré sme sa pokúšali 6 rokov. Pochopiteľne, moje dieťa je pre mňa všetkým, a pochopiteľne sa o ňu veľmi bojím. Snažím sa nepreháňať, no väčšinou otec je ten, ktorý má sklony prílišnú kontrolu preháňať, no žiaľ, no obávam sa, že s ním sa táto vec konzultovať nedá. Zvyčajne argumentuje, "nechcite aby som nebol prísny na moju jedinú dcéru".

O kineziológii som si prečítala, pozitívne aj negatívne názory, no vyskúšame. Ďakujem za radu!

Ako čítam výsledky, je tu väčšinou písané: hypersenzitívne črty,fobické príznaky,somatoformné príznaky,úzkostné symptómy,neuroticky labilná.

Väčšina psychiatrov a psychológov píše do výsledkov rovnaké vecí, ktoré som napísala vyššie.

Drahá danushka, ale kto sú dnes odborníci? Tí, ktorí mojej dcére povedia, že je egocentrik, že sa má ísť dať liečiť na psychiatriu, tí čo chodia do práce opitý a sú klasifikovaní ako -odborníci- no pritom oni sami potrebujú pomoc?

Ja nezatracujem odborníkov, ale každá matka, ktorá má so svojím dieťaťom rovnaké problémy, a rieši ich takto dlho a bez úspechu sa už bude k veciam stavať aj trochu s negatívne.

Čo znamená možnosť hospitalizácia? Psychiatrické liečenie?

MIlá Justbreathe- je mi velmi luto, ze musite riesit tieto problemy. Pozorne som si precitala vas prispevok, no nikde kkonkretne neuvadzate, o aky traumaticky zazitok u dcerky v 6. roku jej zivota islo. Podla toho, co pisete to zanechalo dost vazne a dlhodobe nasledky.Ale mozno ju poznacilo nieco uplne ine, iny zazitok, pripadne, prosim, nech sa vas to nedotkne, podobne problemy v rodine sa u nikoho neobjavili?
Tieto strachy ma len v byte, kde zijete, myslim spanie s vami, strach z priestoru, ci sa to vyskytuje aj inde? Spustacom tychto reakcii moze byt aj uplna malichernost, ale viete, niekdy sa clovek svojich strachov nezbavi cely zivot.Aj s tym treba ratat.
Pisete o tom, ze sa boji vasho manzela, ze sa aj pomocovala. To je uz vazny problem podla mna. Viete, niekedy psychicke tyranie je ovela horsie, ako vylepit decku jedno zauicho, co ja nepraktizujem tiez, ale nas sa deti neboja.
neuvazovali ste, ze ostanete s dcerkou same dve?

No po vašom vysvetlení situácie doma mi to do seba zapadá. Je síce smutné, že ste to nechali obaja s manželom dospieť až do tohto štádia, ale OK, tak sa k tomu postavte, aspoň vy.

Dcéra musí pociťovať absolútnu podporu minimálne vašu, ale zase sa musí naučiť samostatnosti. Ja tu vidím jedno riešenie, len sa obávam ako by to spracovala. Mala by odísť študovať mimo mesta, žiť na internáte bez strachu z reakcie otca a bez vašej pomocnej ruky. Sú dve možnosti - buď by ju táto stresová situácia absolútne položila alebo by ju posilnila. Ale to by bolo vhodné naozaj konzultovať s psychológom.

Inak sa neodblokuje a ponesie si to do vysokého veku. Ak sa s manželom nedá v tomto smere hovoriť... no neviem, takto chce vychovať svoju dcéru.... Poznám takýto prípad. Môj strýko, dôstojník z povolania, tvrdá ruka a jehy syn.

Nezažila som tak utláčaného a psychicky zdeptaného chlapca. Mal všetky neurózy, bol utiahnutý, stále plakal a v škole ho bili hlava - nehlava. Dokonca aj na vojne si to zlízol tak ako sa patrí a jeho otec sa len škodoradostne prizeral.
Nie je v poriadku ani dnes a hoci má 35 rokov, ale relatívne sa ukľudnil po otcovej smrti.

Čo dcéra? Ako vidí svoju budúcnosť? Aké ma sny? Čo ju baví? Má sa s kým o probléme porozprávať?

Niesom niejaký odborník, ale co je vlastne strach? Je len v našej mysli, je to to čo sa ešte nestalo. Môže sa to stať,ale nemusí. Povedala mi to jedna osoba ,keď som sa tiež bála a zistila som ,že sa bojím svojích vlastných myšlienok....Možno sa vaša dcéra bojí kvôli tomu,že je jedináčik,a bojíte sa o nu trošku viac a ona to aj z vás cítila odmalička..Možno bola maznáčikom a zrazu na ňu niekto zvýšil hlas a ona sa s tým nedokáže zmieriť a stále sa v mysli vráti na tú udalosť....Alebo sa jej možno stalo niečo nezvyčajné, o čom sa hanbí alebo bojí rozprávať s inými? Možno je aj niečo reálne čoho sa bojí?...Neviem či by som to riešila tabletkami od psychiatra, to ju môže ešte viac zničiť..Podľa mňa sa oplatí vyskúšať aj to dianetické centrum.....A neviem pri akej ste boli prírodnej liečiteľke ale v alternatívnej medicíne si myslím,že je viac spôsobou ako sa dá liečiť strach..niesom si istá ale asi aj akupunktúrou a homeopatikami...Skúste aj viac chodiť do prírody, je liečivá:).Ak vám nepomože jedno skúste iné,dúfam že som aspoň trochu pomohla..Držím vám palce určite to zvládnete...............
Ariela

mimotemydianetické centrum? :eek: scientológia? snáď nemyslíte vážne.....

mimotemydianetické centrum? :eek: scientológia? snáď nemyslíte vážne.....

dakujem, ze si to napisala,tak tam by chudatko dopadla.

Tak teda neviem, tu vystupujes ako muz!!
http://www.porada.sk/t185929-zmeskal-som-podpisovanie-na-urade-prace-co-mam-robit.html#post1964790

Tak teda neviem, tu vystupujes ako muz!!
http://www.porada.sk/t185929-zmeskal-som-podpisovanie-na-urade-prace-co-mam-robit.html#post1964790
Som tu nový
nemala som poňatia
som zmeškal
:rolleyes:no ktovie.....

jednoznačne nejaký dobrý psychológ respektíve psychoterapeut, ktorý by s ňou dlhodobo pracoval a dopracoval by sa k pôvodu tohoto stavu a dokázal by odblokovať bloky, ktoré sa u nej prejavujú takýmto správaním.
konkrétne poradiť neviem, treba len hľadať a ak nájdete niekoho takého, kto sa vám bude trochu pozdávať, tak potom už mať len trpezlivosť a dôverovať tomu odborníkovi, lebo také niečo sa nedá vyriešiť zo dňa na deň

problémy sa začali,keď mala 6......keď si taká zodpovedná matka,prečo ste to neriešili už skôr.....
a druhá vec,keď je otec taký,aký je,tak ich treba oddeliť,inak nepomôže nič......darmo ona bude chodiť po psychiatroch,keď ju bude otec psychicky doma deptať.....ale to je iba môj názor.......mmch,keď s tebou spáva v posteli,je v tej posteli aj otec?

Pravda aj mna to napadlo, preto som sa pytala na to zneuzivanie. Ale zase to by polahko odhalil aj psycholog. Otazka je, co sa stalo v 6.tom roku.

Otazka je, preco raz pise v muzskom, raz zenskom rode. Novy clen a ikony hned pouziva, ako treba.ja mam s tym doteraz problem.

Matka hľadá radu, netreba posudzovať, ale poradiť.
Partnerské vzťahy bývajú niekedy veľmi komplikované. Odborníci sami radia ísť cestou menšieho zla, plus dnešná doba, stačí sa pozrieť odkiaľ je zadávateľka témy, je to dosť výpovedné. Tu ide o jej dcéru. Matka to chce riešiť, to je dôležité.

len preco ta matka nekomunikovala s nami, bola velmi dlho prihasena a nic.

mimotemydianetické centrum? :eek: scientológia? snáď nemyslíte vážne.....
Ups... pravda že to som nevedela,akosi som sa až k tomu nedostala:(....Osobne som to nevyskúšala a pravda je že to čo osobne nieje vyskúšané by sa radiť nemalo...hanbim sa...Ospravedlnujem sa:mee:....dianetické centrum škrtám

Otazka je, preco raz pise v muzskom, raz zenskom rode. Novy clen a ikony hned pouziva, ako treba.ja mam s tym doteraz problem.
tak to by som ani neriešila.....asi písala za niekoho,kto má problém s úradom práce,a nechce kvôli tomu zakladať nové konto...

Tak teda neviem, ja nikdy nepisem ako chlap a zda sa mi to divne....ale v poho....poradili ste jej, nech sa zariadi.

JustBreathe, absolvovala dcéra solídne vyšetrenie u klinického psychológa, alebo sa stanovili dg iba po krátkom rozhovore?
Hospilalizácii sa podľa možnosti vyhnúť. Liekom tiež, pokiaľ sa len dá.
Na Slovensku bolo pár odborníkov, ktorým sa človek mohol odovzdať do rúk. Dr. Breiner už pôsobí v Británii, v Záluží bol dr. Rosinský.
Ak by to bola iba úzkosť, dala by sa zvládnuť možno iba stravou. Je to možné.
Ak je prítomný stresor, treba ho odstrániť. Bloky tiež. Verím, že si nájdete svoju cestu k úspešnému odstráneniu problémov a získate plnohodnotný život a zdravie. Nevzdávajte sa, cesta sa nájde, ak budete chcieť.

Drahá Sophis,

... je to už veľmi dávno, takže si na to poriadne nepamätám. Moja dcéra bola pred naším blokom stanovať so svojími kamarátkami a oni, ako to interpretovala ona, šli vyvolávať duchov, nejakú "Krvavú Marry" , chytili sa za malíčky, zavreli oči, triasli hlavami a rozprávali mystické hlúposti. Myslím že po tomto zážitku sa začala báť. Ja som tento problém začala riešiť hneď! Čo som písala v prvom príspevku, to nie je obdobie jedného roka. Samozrejme, beriem na seba vinu, že som sa tomu nevenovala dostatočne, pretože som nevedela, že sa to s ňou môže ťahať až do takéhoto veku... Malé deti majú tendenciu fantazírovať, vymýšľať si. Úprimne, keby Vám vaša dcéra povedala, "Mami ja sa bojím Krvavej Marry", vo svojích 6tich rokov utekali by ste s ňou hneď k psychológovi? Ja som šla, aj keď nie hneď, zhruba po roku, jediné čo tá psychologička urobila, napísala papier diagnóz a poslala nás k psychiatričke. Tá nám vypísala lieky. Nemôžem si teraz dávať za vinu, že sme dlho brali tabletky, keď som o tom nič nevedela ....

Na margo toho internátu, ona už druhý rok žije na internáte a chopila sa toho celkom slušne si myslím. Vždy keď ale spolubývajúce ochorejú, musí si na izbu zavolať niekoho iného.

Moja dcéra je veľmi ambiciózna. Chce ísť študovať medzinárodný obchodný manažment do Berlína, pracovať do Švajčiarska, precestovať celý svet, pôsobiť v Amerike :)

Baví ju učenie, je veľmi talentovaná čo sa týka cudzích jazykov a rada rozpráva. Veľmi rada argumentuje, je tvrdohlavá.
Údajne si teraz našla kamarátku, ktorá má podobné problémy, ale dovtedy, ako ona sama interpretovala, okrem mňa asi nikoho. Viete, decká ktoré nemajú podobné problémy sa k tomu stavajú dosť negatívne.

Teraz tomu fakt nerozumiem
Pises teraz, ze sa boji "krvavej merry", pred tym, ze ked na nu otec zvysiil hlas, tak sa pomocila.

Vela deti vyvolava duchov, my sme ich vyvovavali na kazdej oslave narodenin, zo zartu,aj rodicia rozpravaju detom, ze ich vezme bubak a pod. A vekom si deti uvedomia, ze je to vymysel.
Jedine, zeby tieto strachy boli v dcerke udrziavane......myslim, ze ti tu viac ludi dalo velmi dobre rady a podnety, skoda, ze si na ne nereagovala, reagujes vylucne na Sofie.

Ty si momentalne bez prace? Ci tvoj manzel? Moze tato neuroza od vas vyvolavat strachy u dcery?

Otazka je, preco raz pise v muzskom, raz zenskom rode. Novy clen a ikony hned pouziva, ako treba.ja mam s tym doteraz problem.
:D zrejme dotycny clen tiez potrebuje navstevu odbornika :D

@alaya1

Na príspevky druhých som neodpovedala, pretože som nestihla. Okrem sedenia za počítačom mám aj inú prácu. No všetky príspevky som si pozorne prečítala a ďakujem každému človek za jeho radu. To že na ne neodpovedám, neznamená, že ich nečítam.

Od toho zážitku, s kravej Merry, prešlo 11rokov. Pochopiteľne, že z Marry už vyrástala, no strach v nej ostal.Teraz sa nebojí krvavej Marry, teraz sa bojí, ale nevie čoho. Proste má úzkosť.
To pomočovanie, ak sa dobre pamätám, začalo až potom, myslím, že pred tým nebolo. Alebo si na to už nepamätám, lebo je to dávno.
Samozrejme, že teraz sa už nepomočuje, skôr sa rozplače.

Neviem, či by práve toto mohlo pôsobiť na jej stres, ale nie, nie sme bez práce. Myslím, že máme s manželom dobrú prácu a extra chudobou netrpíme.

A na margo toho, že raz som žena, raz muž. Bože, nad akými nepodstatnými vecami sa ľudia dokážu pozastaviť. Prvú diskusiu zakladal môj manžel, túto ja. Načo máme mať dva kontá? Nie sme na facebooku. Takto je to jednoduchejšie.

@katalóg

Ďakujem za Vaše príspevky, som rada, že ma chápete. Nevzdáme sa a v hľadaní odborníkov budeme pokračovať, myslím, že bude vhodné ak sa opäť objednáme u starej terapeutky a poučím dcéru, aby nebrala narážky tak vážne.

Dobrý deň, tak ako píše Alaya nižšie, reaguje tu viac ľudí v dobrej viere a všetky ich rady vám určite dajú určitý pohľad na problém. Alaya načrtla tému, či ste bez práce, či tam môže vznikať určité napätie? Čím by ste nám aj dala odpoveď na určité pochybnosti smerujúce k vášmu predchádzkajúcemu príspevku.

Inak veľmi zaujímavé že ste spomenuli krvavú Mary, nakoľko práve bola o nej časť v Stratených dušiach na Jojke.
Zváštne. A dcére bolo treba veľmi rýchlo vysvetliť, že krvavá Mary je len historka a legendy hovoria o potrebe zrkadla, sviečky a odriekania jej mena pred zrkadlom - čo sa teda u vašej dcéry nestalo :)

Niekoľko dôležitých vecí ste poznamenali - žije na internáte, našla si kamarátku, dobre sa učí a je ambiciózna.
Nejako sa mi teda stráca podstata problému. Dcéra si teda buduje svoj vlastný život a stavia sa na vlastné nohy.
Tak v čom je problém? Nejde mi do hlavy jedno tvrdenie :
1) je zakríknutá, ľahko sa rozplače
2) je tvrdohlavá, veľmi rada argumentuje

Nesedí mi to na jedno dievča. Ale možno to vnímam svojou optikou. Je už dosť veľká, aby si dokázala riešiť svoje problémy.
Možno to ona nevníma ako problém, ak to bude chcieť riešiť, tak si cestu nájde sama. Či?

Zdravím! Som tu nová a ako vidím, je tu zoskupenie inteligentných ľudí, tak prečo sa nepodeliť o problémy a nechať si poradiť? :)


Mojím najväčším problémom je zdravie- fyzické aj psychické, mojej 17ročnej dcéry. Ako malá sa dostala do pár stresových situácií, ktoré na nej očividne zanechali stopy a celé roky sa ich prirodzenou cestou nevieme zbaviť.

Aby som trochu opísala problémy, moja dcéra sa bojí. Nikdy v jej živote sa neodvážila spať sama vo svojej izbe ani doma večer sama ostať. Je takmer dospelá, no spáva so mnou v manželskej posteli a v noci ma občas drží za ruku, v noci nejde ani sama na WC.

Samozrejme, obracali sme sa na rôznych "odborníkov", ktorí si dnes hovoria lekári. Prvá zastávka bola psychologička, ktorá nás k psychiatričke. Za 3 roky, ktoré sme ku nej chodili, nám predpísala dva druhy liekov, ktoré dcéra brala. Jej strach sa zmenšil, no začali sa objavovať nové problémy. Začala by veľmi senzitívna, keď na ňu hocikto zvýšil hlas, rozplakala sa ... Po čase, keď sme lieky vysadili, strach zo samoty sa opäť intenzívne vrátil a nové strachy ostali, a trvajú doteraz.

Ďalšia stanica, asi po roku absencie, bola psychoterapeutka. Tá po 3 sedeniach moju dcéru diagnostikovala ako egocentričku, ktorá problémy len predstiera, a mala záujem liečiť choroby, ktoré pod jej obvod absolútne nespadajú (neurogénny mechúr cvičeniami na panvu ).

Ďalšia zastávka, už v plnom zúfalstve, bola ďalšia psychiatrická ambulancia. Doktorka mojej dcére vypisovala kvapky, no dcéra poznamenala "Napíšte mi prosím niečo slabé, bojím sa, že silné by mali negatívny efekt, už sa mi to raz stalo" , na čo jej doktorka arogantne odpovedala " Ak sa ti nepáči, môžem ťa rovno poslať na psychiatrické liečenie" ....

Ďalšia zastávka ... ách .. prírodná liečiteľka. Povedala nám, že Laura sa musí zo svojích problémov vyliečiť sama.

K ďalšiemu doktorovi som už poslala manžela, psychológ bol v práci údajne opitý.

.... Za celé tie roky, ktoré beháme po kvázi odborníkov, sme nevyliečili nič. Akurát so spojenia stresu, puberty a agresívnych spolužiakov sa moja dcéra schytala milón zdravotných problémov, komplexov menejcenosti a ešte väčší strach aj zo samoty, aj z nervóznych ľudí.



Preto Vás úprimne prosím o Vašu radu. Čo na mojom mieste by ste ešte robili? Na koho by ste sa ešte v tejto Krajine Zázrakov obrátili?
Nechcem mojej dcére ešte viac pridávať a nechať ju bojovať s problémami samú. Nezaslúži si to a ja chcem byť zodpovedná matka.
Ale čo viac mám urobiť? :mee:


Za všetky rady krásne ĎAKUJEM.


Drahá Sophis,

... je to už veľmi dávno, takže si na to poriadne nepamätám. Moja dcéra bola pred naším blokom stanovať so svojími kamarátkami a oni, ako to interpretovala ona, šli vyvolávať duchov, nejakú "Krvavú Marry" , chytili sa za malíčky, zavreli oči, triasli hlavami a rozprávali mystické hlúposti. Myslím že po tomto zážitku sa začala báť. Ja som tento problém začala riešiť hneď! Čo som písala v prvom príspevku, to nie je obdobie jedného roka. Samozrejme, beriem na seba vinu, že som sa tomu nevenovala dostatočne, pretože som nevedela, že sa to s ňou môže ťahať až do takéhoto veku... Malé deti majú tendenciu fantazírovať, vymýšľať si. Úprimne, keby Vám vaša dcéra povedala, "Mami ja sa bojím Krvavej Marry", vo svojích 6tich rokov utekali by ste s ňou hneď k psychológovi? Ja som šla, aj keď nie hneď, zhruba po roku, jediné čo tá psychologička urobila, napísala papier diagnóz a poslala nás k psychiatričke. Tá nám vypísala lieky. Nemôžem si teraz dávať za vinu, že sme dlho brali tabletky, keď som o tom nič nevedela ....

Na margo toho internátu, ona už druhý rok žije na internáte a chopila sa toho celkom slušne si myslím. Vždy keď ale spolubývajúce ochorejú, musí si na izbu zavolať niekoho iného.

Moja dcéra je veľmi ambiciózna. Chce ísť študovať medzinárodný obchodný manažment do Berlína, pracovať do Švajčiarska, precestovať celý svet, pôsobiť v Amerike :)

Baví ju učenie, je veľmi talentovaná čo sa týka cudzích jazykov a rada rozpráva. Veľmi rada argumentuje, je tvrdohlavá.
Údajne si teraz našla kamarátku, ktorá má podobné problémy, ale dovtedy, ako ona sama interpretovala, okrem mňa asi nikoho. Viete, decká ktoré nemajú podobné problémy sa k tomu stavajú dosť negatívne.
...no ...zaujímavé čítanie ....

No niečo mi vraví niečo iné ......ako keby tam ešte bolo nejaké tajomno ???

...nesedí mi to celkom ...jeden argument pritirečí druhému ...

Sophis, mohla by som vám napísať na email? Keďže súkromné správy sa mi ešte písať nedajú. Chcela by som vám to objasniť a nechať už toto fórum ;)

...V dnešnom Reflexe na Markíze bola reč o fóbiách, úzkostiach. Mladá slečna rozprávala o tom ako sa strašne bojí banánov....druhá sa bojí od peria..atď. Pritom si žijú svoj vlastný život a bojujú s tým ako vedia.
Tvoja dcéra, píšeš to aj sama, je veľmi ambiciózna, talentovaná, chce pochodiť svet. Tzn. vie čo chce a keď rada rozpráva tak možno teraz, keď si našla spriaznenú dušu budú sa vedieť spolu porozprávať a podržať sa navzájom.
Nevšímaš, nespovedáš si ju až príliš???? Nemaj mi to za zlé, to len čo keď...??!!

...no ...zaujímavé čítanie ....

No niečo mi vraví niečo iné ......ako keby tam ešte bolo nejaké tajomno ???

...nesedí mi to celkom ...jeden argument pritirečí druhému ...


Sophis, mohla by som vám napísať na email? Keďže súkromné správy sa mi ešte písať nedajú. Chcela by som vám to objasniť a nechať už toto fórum ;)

...žeby to bolo o tom kladive a klinci...???.....................či...?

Manzel pracu ma a odrazu manzel zalozil temu o hlaseni sa na UP. No,1.april je este daleko, nemyslite?

Sophis, mohla by som vám napísať na email? Keďže súkromné správy sa mi ešte písať nedajú. Chcela by som vám to objasniť a nechať už toto fórum ;)

Tu si vo virtuálnej anonymite, tu ti nič nehrozí. A my sme sa tu už naučili poniektorí, že nie všetko musí byť tak, ako zadávateľ napíše. Teda na nič samozrejme nenarážam.

Aj ja cítim rozporuplnosť z Tvojich príspevkov. Na jednej strane spí dcéra s Tebou v posteli a na druhej strane chce študovať a behať po svete. Tak toto mi nesedí nijak raz a ak chceš, aby naozaj v tom svete študovala, tak ju vyžeň zo svojej postele. Ak to vyhnanstvo vo vlastnom príbytku nezvládne ani pri zasvietenom svetle celú noc vo svojej izbe, tak uznáš sama, že odchod z domu nie je možný.

Navyše neverím tomu, že psychiatrička arogantne pohrozila Tvojej dcére hospitalizáciou. Hospitalizácia nie je zatrest, ale je to forma lličby, ktorou nikdy predtým, nikdy teraz a ani nikdy v budúcnosti strašiť odborníci nnikoho nebudú. Preštuduj si niečo na na nete o skupinových terapiách, individuálnych terapiách, muzikoterapiách, pracovných terapiáchh v takýchto zariadeniach a ani Ti nenapadne zatracovať takýto spôsob liečby.

Ale keď sú už aj lekári a psychológovia hlupáci, tak potom ťažko tu radu hľadať.
My slováci sme už raz tak globálne sprostí, že máme predsudky voči psychickým ochoreniam, nielen naše okolie, ale my sami. Hrôza nás chytá pri pomyslení, že by sme mali stretnúť nejakého suseda na chodbe pred psychiatriou a pritom koľko ľudí sa aspoň raz v živote ocitlo v určitom období, že potrebovalo pomoc takéhoto odborníka.
Poznám vo svojom okolí aj psychotikov, aj neurotikov a žijú svoj život kvalitne. Tiež trvalo, kým im lieky zabrali, niektorí preliečení neurotici dokonca sú bez liekov a ani jeden z nich nepovedal že sa hanbí za svoju chorobu. Naopak, ich životy nabrali úplne iné rozmery a kvalitu.

Nakoniec, ak je jeden psychiater arogantný a druhý psychológ alkoholik, tak treba zmeniť týchto a hľadať iné riešenia.

...
Aj ja cítim rozporuplnosť z Tvojich príspevkov.
...a nie hociakých ...

Nechce sa mi rozpitvávať príspevky ...
...a na možné otázky by sa jeden ani odpovede nedočkal ...

Ja mam silne podozrenie, ze sa vratil clovek, ktory tu uz raz bol a prisiel z ineho portalu....

Ja mam silne podozrenie, ze sa vratil clovek, ktory tu uz raz bol a prisiel z ineho portalu....
...alebo ......šak čítaj , ale pozorne ...;)

JustBreathe .....text :rolleyes::)
Áno, chápem, že každý život musí raz skončiť,
Sedíme sami, viem, že jedného dňa musíme ísť
Som šťastný muž, že môžem počítať na oboch rukách
tie, ktoré milujem ...

Niektorí ľudia majú len jedného,
iní ani to nie ...

Zostaň so mnou, ...
Poďme len dýchať

Precvičené sú moje hriechy,
Nikdy ma nenechajú vyhrať ...
Pod všetkým, len ďalší ľudská bytosť,
Nechcem zraniť, je tu mnoho veci,
z ktorých krvácam.

Zostaň so mnou,
Si všetko, čo vidím

Povedal som, že ťa potrebujem?
Povedal som, že ťa chcem?
O, ak nie, tak som teda blázon, vieš
Nikto to nevie tak dobre ako ja
Keď sa očisťujú

Každý deň premýšľam
keď sa pozerám na tvoju tvár
Všetko, cos dala
a sama si si nič nenechala
nič si si nechcela vziať
Všetko si mi dala.

Povedal som, že ťa potrebujem?
Povedal som, že ťa chcem?
O, ak nie, tak som teda blázon, vieš
Nikto to nevie tak dobre ako ja
Keď sa očisťujú

Nič si si nechcela vziať
Všetko si mi dala.
Drž ma, kým nezomriem
Stretneme sa na druhej strane.

Budem vyzerat teraz ako blbec, ale JustBreathe je spevak? nepocula som este to meno...

Myslim si, ze je to ta osoba, co nemohla vyjst pre ohovaranie na ulicu v celom meste...

Ak nie, tak sa velmi ospravedlnujem, ale no....

Ja mam silne podozrenie, ze sa vratil clovek, ktory tu uz raz bol a prisiel z ineho portalu....
Dievča s drdolom ....19 -ročné ...momentálne je v USA .....aj yorkshíra má ...:cool:

Budem vyzerat teraz ako blbec, ale JustBreathe je spevak? nepocula som este to meno...

Myslim si, ze je to ta osoba, co nemohla vyjst pre ohovaranie na ulicu v celom meste...

Ak nie, tak sa velmi ospravedlnujem, ale no....

skladba od Pearl Jam

http://www.youtube.com/watch?v=XTb9GNIxpMk&ob=av2e

Aha-)) no ta mama musi mat priblizne 40 rokov, NEVERIM? ze si da take meno-)...Co uz je vonku polarna zima-)