horvinek
27.04.12,23:37
Dobrý deň!
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu! Ide o prístupovú cestu k nášmu domu. Som už štvrtá generácia, čo chodím z cesty k nehnuteľnosti jedinou možnou alternatívou, cez priľahlý obecný pozemok – cez zatrávnenú plochu - miesto, kadiaľ chodíme do domu je vytvrdené kamenistou prašnou vrstvou.... Tento obecný pozemok je v LV deklarovaný spôsobom využívania pozemku: 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Na to, že k domu nemám oficiálnu prístupovú cestu ma upozornila až hygiena, keď som časť nehnuteľnosti premieňal na nebytové priestory v roku 2005. Mám tam dokonca obcou povolené kvetinárstvo s odstavnou plochou pre autá. Už som písal 3 Žiadosti na Obec o zriadenie vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM, no všetky 3 mi neboli vyhovené(starostom ) To, že som to mal žiadať priamo na obecnom zastupiteľstve - na to som v tej dobe nemal právne vedomie, tak som Žiadosť o zriadenie vecného bremena adresoval jednoducho na obec. Keďže právna istota neprichádzala ani po rokoch, tak som to dal právnikovi, aby to vymohol súdnou cestou - o zriadení vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM na obecnom pozemku. Zatiaľ to nie je právoplatné, ale prvostupňoví súd mi to zamietol, že vraj podľa právnika z nejakých technických príčin. Odôvodnenie ani rozsudok ešte ani po troch mesiacoch mi nebolo doručené, takže som sa ešte nemohol ani odvolať. Už ma to stojí nemalé finančné prostriedky(4.rok som v rodine samoživiteľ, máme dve deti a žena je na materskej) ale utrpel som aj psychickej traumy(malá obec a každý sa mi smeje, že cikám proti vetru, že priveľa si trúfam a podobne)
Aj keď kompetencia rozhodovať o vecných bremenách na nehnuteľnom majetku obce patrí zo zákona (a od roku 2011 je to aj vo Všeobecnom záväznom nariadení obce) obecnému zastupiteľstvu, vždy o tom rozhodol starosta bez vyjadrenia sa vôle obecným zastupiteľstvom, dokonca bez ich vedomia . Upozornil som teda na obecnom zasadnutí v decembri 2011 Obecné zastupiteľstvo, že či vedia o tom, že vôbec prebieha súdny spor, že či starostovi dali poverenie – právomoc rozhodovať o zriadení vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM na obecnom pozemku. Nevedeli, ani nebolo v tejto veci vydané uznesenie obecného zastupiteľstva – jediná oficiálna forma vyjadrenia vôle obecného zastupiteľstva/ obce voči tretej osobe/mne. Obecné zastupiteľstvo v tejto malej obci sa zahralo na mŕtveho chrobáka a ja som zostal bez oficiálnej odpovede...
Vec, konanie starostu, som dal na preskúmanie aj na okresnú prokuratúru.
Upozorňoval som na to, že :
-pokaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať (rozhodovať) najdôležitejšie úkony v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Uzatvárať zmluvy respektíve konať a rozhodovať o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ktoré túto nemôže preniesť na primátora, resp. starostu obce.
-Nespochybňujem, že starosta je najvyšší výkonný orgán obce, ale tvrdím, že jeho právomoci sú obmedzené zákonom! Všetko, čo koná starosta nad rámec svojich kompetencií a právomocí udelených mu zo zákona sa považuje za ich prekročenie! Prekročení právomoci, je aj ak verejný činiteľ, najvyšší výkonný (nie orgán tvoriaci vôľu) obecný orgán (starosta) koná bez osobitného zmocnenia, ktoré právny poriadok v danom prípade vyžaduje alebo nemá oprávnenie na výkon tej- ktorej činnosti.
-starosta ani v roku 2010 nemal právomoc vytvárať vôľu obce (právny úkon) vo vzťahu k vecným bremenám na nehnuteľnom majetku obce, čím jeho konanie - Rozhodnutie (právny úkon) o zriadení/nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce bezpochyby je! Medzi vytváraním a vykonávaním vôle obce vo vzťahu zriadenia/nezriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce je podľa môjho názoru rozdiel, čo koniec koncov konštatuje aj Najvyšší a aj Ústavný súd SR.
Na súde starosta s jeho obecnou právničkou zavádzali, že je aj iná možnosť dostať sa k pozemku a že tento obecný pozemok nie je jediný priľahlý obecný pozemok a že mi nikdo nebráni dostať sa k domu. Ja ale nemám oficiálnu cestu do domu a nemám ani právnu istotu aj na základe osobných skúseností. Keďže starosta tvrdí ( a na súde sa vyjadroval negatívne k zmieru a vystupoval proti mne), že je kompetentný rozhodovať o vecnom bremene na nehnuteľnom majetku obce, obrátil som sa na prokuratúru s cieľom, aby ste sa vyjadrili, či je, alebo nie je starosta obce bez vyjadrenia sa vôle obecného zastupiteľstva!, kompetentná osoba rozhodovať t.j. vytvárať vôľu vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce vo veci ne-/zriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce. Dokonca mám za to, že ani samotné obecné zastupiteľstvo nemôže preniesť kompetencie na starostu vytvárať túto vôľu, lebo je zo zákona na to poverené! Nespochybňujem, že starosta má ako štatutárny orgán obce právomoc na právne konanie, čo je ale prejavom už takto vytvorenej vôle obecného zastupiteľstva navonok voči tretej osobe s cieľom zriadenia / nezriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce. Nespochybňujem, že musí na súde zastupovať obec, ale nemá právo na súde rozhodovať o vecnom bremene, čím vytváral vôľu obce voči tretej osobe.
Okresná prokuratúra však odpovedala len toľko, že starosta tým, že rozhodoval o mojej Žiadosti o zriadení vecného bremena postupoval podľa zákona a že nič zlé nespravil. ( aj keď vo VZN obce je doslovne napísané, že o vecných bremenách na nehnuteľnom majetku obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo??? )
Tak som podal opakovaný podnet pre podľa mňa zlé právne posúdenie veci a vec bola podstúpená na krajskú prokuratúru.
Mám len obavy o právnu istotu, či už o prístup k nehnuteľnosti, že oň v budúcnosti neprídem(denno-denne tieto situácie prinášajú mediá), ale mám aj obavy o právnu istotu o správne posúdenie mojej veci, lebo pán starosta je v našom kraji poslancom za VÚC a kandidoval aj za veľmi silnú politickú stranu za poslanca.... Ten, kto žiej na dedine ma pochopí, že starosta sa cíti ako malý boh a ja narážam na aroganciu moci. Nepochopím, prečo sa tak proti mne angažuje, však sa toho obecného pozemku – trávnatej plochy nechcem zmocniť, chcem mať len na tomto obecnom pozemku len právo prechodu a prejazdu k mojej nehnuteľnosti oficiálne , nie že mi starosta bez svedkov povie, že domov chodíte s tichým súhlasom obce!!! Chcem sa dostať do svojej nehnuteľnosti s istotou a nečakať, že mi túto istotu niekto zoberie. Takto ako ja (štvrtá generácia) k pozemku chodili aj moji predkovia, pred nami bola v minulosti dokonca požiarna zbrojnica... Lenže vtedy nikomu z mojich predkov nepovedali, že nemá oficiálnu prístupovú cestu!!!
Prosím, viem mi niekto pomôcť? Úprimne ďakujem za každú radu!
S úctou
Marek
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu! Ide o prístupovú cestu k nášmu domu. Som už štvrtá generácia, čo chodím z cesty k nehnuteľnosti jedinou možnou alternatívou, cez priľahlý obecný pozemok – cez zatrávnenú plochu - miesto, kadiaľ chodíme do domu je vytvrdené kamenistou prašnou vrstvou.... Tento obecný pozemok je v LV deklarovaný spôsobom využívania pozemku: 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Na to, že k domu nemám oficiálnu prístupovú cestu ma upozornila až hygiena, keď som časť nehnuteľnosti premieňal na nebytové priestory v roku 2005. Mám tam dokonca obcou povolené kvetinárstvo s odstavnou plochou pre autá. Už som písal 3 Žiadosti na Obec o zriadenie vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM, no všetky 3 mi neboli vyhovené(starostom ) To, že som to mal žiadať priamo na obecnom zastupiteľstve - na to som v tej dobe nemal právne vedomie, tak som Žiadosť o zriadenie vecného bremena adresoval jednoducho na obec. Keďže právna istota neprichádzala ani po rokoch, tak som to dal právnikovi, aby to vymohol súdnou cestou - o zriadení vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM na obecnom pozemku. Zatiaľ to nie je právoplatné, ale prvostupňoví súd mi to zamietol, že vraj podľa právnika z nejakých technických príčin. Odôvodnenie ani rozsudok ešte ani po troch mesiacoch mi nebolo doručené, takže som sa ešte nemohol ani odvolať. Už ma to stojí nemalé finančné prostriedky(4.rok som v rodine samoživiteľ, máme dve deti a žena je na materskej) ale utrpel som aj psychickej traumy(malá obec a každý sa mi smeje, že cikám proti vetru, že priveľa si trúfam a podobne)
Aj keď kompetencia rozhodovať o vecných bremenách na nehnuteľnom majetku obce patrí zo zákona (a od roku 2011 je to aj vo Všeobecnom záväznom nariadení obce) obecnému zastupiteľstvu, vždy o tom rozhodol starosta bez vyjadrenia sa vôle obecným zastupiteľstvom, dokonca bez ich vedomia . Upozornil som teda na obecnom zasadnutí v decembri 2011 Obecné zastupiteľstvo, že či vedia o tom, že vôbec prebieha súdny spor, že či starostovi dali poverenie – právomoc rozhodovať o zriadení vecného bremena práva cesty a prechodu IM REM na obecnom pozemku. Nevedeli, ani nebolo v tejto veci vydané uznesenie obecného zastupiteľstva – jediná oficiálna forma vyjadrenia vôle obecného zastupiteľstva/ obce voči tretej osobe/mne. Obecné zastupiteľstvo v tejto malej obci sa zahralo na mŕtveho chrobáka a ja som zostal bez oficiálnej odpovede...
Vec, konanie starostu, som dal na preskúmanie aj na okresnú prokuratúru.
Upozorňoval som na to, že :
-pokaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať (rozhodovať) najdôležitejšie úkony v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. Uzatvárať zmluvy respektíve konať a rozhodovať o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva, ktoré túto nemôže preniesť na primátora, resp. starostu obce.
-Nespochybňujem, že starosta je najvyšší výkonný orgán obce, ale tvrdím, že jeho právomoci sú obmedzené zákonom! Všetko, čo koná starosta nad rámec svojich kompetencií a právomocí udelených mu zo zákona sa považuje za ich prekročenie! Prekročení právomoci, je aj ak verejný činiteľ, najvyšší výkonný (nie orgán tvoriaci vôľu) obecný orgán (starosta) koná bez osobitného zmocnenia, ktoré právny poriadok v danom prípade vyžaduje alebo nemá oprávnenie na výkon tej- ktorej činnosti.
-starosta ani v roku 2010 nemal právomoc vytvárať vôľu obce (právny úkon) vo vzťahu k vecným bremenám na nehnuteľnom majetku obce, čím jeho konanie - Rozhodnutie (právny úkon) o zriadení/nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce bezpochyby je! Medzi vytváraním a vykonávaním vôle obce vo vzťahu zriadenia/nezriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce je podľa môjho názoru rozdiel, čo koniec koncov konštatuje aj Najvyšší a aj Ústavný súd SR.
Na súde starosta s jeho obecnou právničkou zavádzali, že je aj iná možnosť dostať sa k pozemku a že tento obecný pozemok nie je jediný priľahlý obecný pozemok a že mi nikdo nebráni dostať sa k domu. Ja ale nemám oficiálnu cestu do domu a nemám ani právnu istotu aj na základe osobných skúseností. Keďže starosta tvrdí ( a na súde sa vyjadroval negatívne k zmieru a vystupoval proti mne), že je kompetentný rozhodovať o vecnom bremene na nehnuteľnom majetku obce, obrátil som sa na prokuratúru s cieľom, aby ste sa vyjadrili, či je, alebo nie je starosta obce bez vyjadrenia sa vôle obecného zastupiteľstva!, kompetentná osoba rozhodovať t.j. vytvárať vôľu vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce vo veci ne-/zriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce. Dokonca mám za to, že ani samotné obecné zastupiteľstvo nemôže preniesť kompetencie na starostu vytvárať túto vôľu, lebo je zo zákona na to poverené! Nespochybňujem, že starosta má ako štatutárny orgán obce právomoc na právne konanie, čo je ale prejavom už takto vytvorenej vôle obecného zastupiteľstva navonok voči tretej osobe s cieľom zriadenia / nezriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce. Nespochybňujem, že musí na súde zastupovať obec, ale nemá právo na súde rozhodovať o vecnom bremene, čím vytváral vôľu obce voči tretej osobe.
Okresná prokuratúra však odpovedala len toľko, že starosta tým, že rozhodoval o mojej Žiadosti o zriadení vecného bremena postupoval podľa zákona a že nič zlé nespravil. ( aj keď vo VZN obce je doslovne napísané, že o vecných bremenách na nehnuteľnom majetku obce rozhoduje obecné zastupiteľstvo??? )
Tak som podal opakovaný podnet pre podľa mňa zlé právne posúdenie veci a vec bola podstúpená na krajskú prokuratúru.
Mám len obavy o právnu istotu, či už o prístup k nehnuteľnosti, že oň v budúcnosti neprídem(denno-denne tieto situácie prinášajú mediá), ale mám aj obavy o právnu istotu o správne posúdenie mojej veci, lebo pán starosta je v našom kraji poslancom za VÚC a kandidoval aj za veľmi silnú politickú stranu za poslanca.... Ten, kto žiej na dedine ma pochopí, že starosta sa cíti ako malý boh a ja narážam na aroganciu moci. Nepochopím, prečo sa tak proti mne angažuje, však sa toho obecného pozemku – trávnatej plochy nechcem zmocniť, chcem mať len na tomto obecnom pozemku len právo prechodu a prejazdu k mojej nehnuteľnosti oficiálne , nie že mi starosta bez svedkov povie, že domov chodíte s tichým súhlasom obce!!! Chcem sa dostať do svojej nehnuteľnosti s istotou a nečakať, že mi túto istotu niekto zoberie. Takto ako ja (štvrtá generácia) k pozemku chodili aj moji predkovia, pred nami bola v minulosti dokonca požiarna zbrojnica... Lenže vtedy nikomu z mojich predkov nepovedali, že nemá oficiálnu prístupovú cestu!!!
Prosím, viem mi niekto pomôcť? Úprimne ďakujem za každú radu!
S úctou
Marek
draik
29.04.12,16:24
Ak bol v minulosti nejaký súhlas obce s prechodom/prejazdom, tak by som to hral na vydržanie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu/prejazdu (10 rokov prechodu+dobromyseľnosť). Inak bez dohody s obcou zostáva len súd.
horvinek
03.05.12,18:13
Úprimne ďakujem za ochotu pomôcť! Čo sa týka mojej stránky, na súde to už je, právnik dal žiadosť na oboje - na vydržanie a keď nie, tak zriadenie vecného bremena. Už prebehli 3 súdne pojednávania, na ktorých starosta a obecná právnička systematicky zavádzali, čo som im dôkazmi vyvracal. Okrem iného napr. že predmetný obecný pozemok nie je jediný pozemok, ktorý je priľahlý s mojim pozemkom, čo je lož a je to pekne vidieť na goedetickom pláne, lebo len je jediný priľahlý, cez ktorý sa už ako štvrtá generácia dostávam k mojej nehnuteľnosti!!! Oni jednoducho na súde klamú a nič sa nedeje. Alebo že obec v minulosti v inej mojej stránke VZÁPETÍ odstránila nezákonný stav a konanie voči mojej osobe, čo je tak isto lož. Pravda je, že nezákonný stav a konanie , napriek môjmu viacnásobnému odvolaniu pretrvával a až na moje zúfalé obrátenie sa na prokuratúru a až na upozornenie prokuratúry obec/starosta toto konanie a stav dali do poriadku. A takýchto zavádzaní bolo na súdnom pojednávaní viacero a sudkyňa s tým nič nerobila ... Zatiaľ ešte stále mi nebol dodaný rozsudok a odôvodnenie, takže nie je právoplatný, ale súd moju žiadosť zamietol, takže sa idem po obdržaní rozsudku odvolať. Problém je v tom, že starosta sa osobne proti mne angažuje a rozhoduje o mojej stránke zriadenia vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce . A to aj napriek tomu, že podľa zákona vo veci vecného bremena má rozhodovať podľa zákona , ale aj podľa platného Všeobecného záväzného nariadenia našej obce Obecné zastupiteľstvo . O tom, že nie starosta, ale jedine obecné ( mestké ) zastupiteľstvo je kompetentné rozhodovať o zriadení/ nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce existuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR a aj komentár - rozsudok Ústavného súdu SR. Keď som to tvrdil na súde, súd (ale aj obecné zastupiteľstvo a okresná prokuratúra) toto nezákonné konanie starostu (jeho podľa mňa nekompetentné a svojvoľné rozhodovanie o zriadení/nezriadení vecného bremena )a ním povereného pracovníka stavebného úradu ignoroval, čomu vonkoncom nerozumiem. Možné vysvetlenie osobnej angažovanosti starostu: V minulosti som dal bytové priestory zmeniť kvôli podnikaniu na nebytové a obec/ starosta a stavebný úrad mi v tejto zmene z bytových na nebytové priestory zakázali odstaviť motorové vozidlo na mojom pozemku(bývalá predzáhradka - teraz odstavná plocha) pred domom, že si ich mám odstaviť na môj pozemok vo dvore domu. Keď som sa vtedy voči takémuto absolútnemu rozhodnutiu odvolal (v princípe som nevidel rozdiel medzi mojím pozemkom pred nehnuteľnosťou a mojím pozemkom vo dvore domu a keďže som nechcel, aby zákazníci odstavili autá vo dvore v súkromí, ale pred obchodom...), ignorovali to a kázali mi rešpektovať ich vôľu. Starosta si jednoducho na malej dedine myslí, že je boh a že musím rešpektovať to, čo sa mu zmyslí, aj keď na to nemá oporu v zákone. Tak som to dal na prokuratúru a tá potvrdila, že obec/starosta/stavebný úrad pochybila a museli to dať do poriadku. Neoficiálne mi odkázali, že privysoko rúbem. Od vtedy mi robia napriek. Takto podľa mňa vypadá arogancia moci v reálnom živote, keď sa samospráve dali veľké kompetencie a právomoci bez možnosti kontroly a keď sa táto právomoc zneužije.... Smutné , ale určite nie som jediný komu sa niečo podobné stáva...
Ešte raz ďakujem DRAIKovi za ochotu pomôcť a prosím aj iných o radu. Za každý názor, aj kritický ĎAKUJEM!
Marek
Ešte raz ďakujem DRAIKovi za ochotu pomôcť a prosím aj iných o radu. Za každý názor, aj kritický ĎAKUJEM!
Marek
Erika686
04.05.12,05:12
Nejdem ti radit, len ti chcem popriat pevne nervy a drzim palce, aby ste to dotiahli do konca.
Akokeby som citala o nas. Tiez sme mali problem s pristupom k pozemku, trvalo to 9 rokov, nemohli sme stavat, dokonca obec pred nami zamykala tento jediny pristup, no proste des. Raz nam to zastupitelstvo neschvalilo, potom hoc prislo nove zastupitelstvo, ktore nam ziadost jednohlasne schvalilo, ale starosta ostal stary, tak nam to 3x zrusil. Na stvrtykrat to uz nemohol zrusit, tak nam narobil problemy so zmluvou, na katastri nam to nechceli zobrat.....proste viem, o com pises a naozaj prajem pevne nervy.
Dokonca sme to mali aj na sude, ale prvostupnovy sud to zamietol, lebo sme tam mali nedostatky (geometricky plan s presne vyznacenym prechodom....)
Akokeby som citala o nas. Tiez sme mali problem s pristupom k pozemku, trvalo to 9 rokov, nemohli sme stavat, dokonca obec pred nami zamykala tento jediny pristup, no proste des. Raz nam to zastupitelstvo neschvalilo, potom hoc prislo nove zastupitelstvo, ktore nam ziadost jednohlasne schvalilo, ale starosta ostal stary, tak nam to 3x zrusil. Na stvrtykrat to uz nemohol zrusit, tak nam narobil problemy so zmluvou, na katastri nam to nechceli zobrat.....proste viem, o com pises a naozaj prajem pevne nervy.
Dokonca sme to mali aj na sude, ale prvostupnovy sud to zamietol, lebo sme tam mali nedostatky (geometricky plan s presne vyznacenym prechodom....)
horvinek
24.05.12,19:49
Ďakujem Erike za povzbudenie! Konečne ma niekto chápe! Možno druhý keď to prečíta, tak si pomyslí, že som nejaký rojko, resp. chronický sťažovateľ... Ešte raz ďakujem, dodalo mi to sily!
horvinek
29.05.12,20:55
Aj napriek nasledovným argumentom z judikátov mám problém predrať sa ku pravde, dúfam, že s tým nikoho neotravujem, v opačnom prípade sa hlboko ospravedlňujem!!! S úctou Marek!
Upozorňoval som samosudkyňu okresného súdu, okresnú prokuratúru a nič... Teraz je to na krajskej prokuratúre... a ja stále čakám na doručenie rozsudku, ktorý mal byť doručený do 30 dní- nebol... už je to vyše 90 dní, tak som upozornil na prieťahy v súdnom konaní. Asi keď zistila, že sa s tým už zaoberá krajská prokuratúra, tak hľadá výhovorky a vysvetlenie, prečo sa tak čudne aj napriek môjmu upozorneniu na jasnú protizákonnosť konania správali...
Poukazujem na to, že
1/starosta nemá v mojom prípade oprávnenie rozhodovať o vecnom bremene na nehnuteľnom majetku obce (je to dokonca aj vo Všeobecnom záväznom nariadení našej obce!!! a že to prislúcha obecnému zastupiteľstvu)
2/aj napriek môjmu opakovanému upozorneniu pred sudkyňou , porušoval starosta na súdnych pojednávaniach zákon , keď sa vyjadroval k zmieru, ktorý by aj tak nebol zákonný...
Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Sžo 71/2008
Podľa § 11ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý
užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Mestské zastupiteľstvo nesúhlasilo so zriadením vecného bremena z dôvodu, že zmluva nebola predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva t.j., nebolo v tejto veci prijaté žiadne uznesenie.
Krajský súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že § 11 ods. 4
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, demonštratívnym spôsobom vymedzuje tzv. vyhradenú pôsobnosť obecného zastupiteľstva. Túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ na žiadny iný orgán, napr. na obecnú radu alebo komisiu obecného zastupiteľstva. Pokiaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony, a to v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Sú to okrem iného aj zmluvné prevody nehnuteľného majetku. Medzi zmluvné prevody majetku patria okrem iného aj zmluvy o vecnom bremene (§ 151n - § 151p Občianskeho zákonníka). Z § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení teda vyplýva, že uzatvárať zmluvy o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva a túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ ani na primátora, resp. starostu obce. Zásady hospodárenia s majetkom Obce nesmú byť v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ak je niektorý článok týchto zásad v rozpore so
spomínanými zákonmi, je takýto úkon neplatný. Zmluvy o vecnom bremene patria do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Nemohol preto starosta rozhodovať o vecnom bremene, a ak takto postupoval, jeho postup bol v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 4 o obecnom zriadení). Primátor mesta bez vedomosti iných orgánov samosprávy mesta nemá právomoc zriaďovať vecné bremeno. Schvaľovaniu zastupiteľstvom podlieha aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Navyše ide o právny úkon týkajúci sa vecného práva, preto zriadenie vecného bremena vždy podlieha schvaľovaniu zastupiteľstvom.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať !!! hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 4 písm. d) citovaného zákona starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) citovaného zákona zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré urči obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania. Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.
VZŤAH STAROSTU OBCE A OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA PRI ROZHODOVANÍ O NAKLADANÍ S MAJETKOM OBCE
Právna veta:
Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma(obecnému zastupiteľstvu). Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Spisová značka:
III. ÚS 389/2008
O d ô v o d n e n i e :
I.
... starosta obce nebol oprávnený uzavrieť súdny zmier, keďže na to nemal súhlas obecného zastupiteľstva. Krajský súd vychádzal z právneho názoru, že vzhľadom na ustanovenie § 8 ods. 2 (v súčasnosti ods. 3, pozn.) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), a keďže „uzatváranie zmluvy o právnom zastúpení malo priamy dopad na majetok obce, pokiaľ obec má platiť trovy právneho zastúpenia svojim právnym zástupcom“, berúc do úvahy ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, „nemôže starosta obce sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného zastupiteľstva“.
Krajský súd zdôraznil, že starosta obce porušil § 8 ods. 2 zákona o obecnom zriadení... Nemal ako štatutárny orgán obce povolenie od obce uzavrieť zmier, ktorý má dopad na majetok obce, pretože nemal vyjadrenie a poverenie obecného zastupiteľstva na uzavretie takéhoto zmieru.“.
Vyjadrenie sa Najvyššieho súdu SR k veci:
Najvyšší súd formuloval svoje právne závery takto: „U obce ako právnickej osoby ... je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce ..., znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo...
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.“
Z hľadiska citovaného právneho názoru vyplýva, že zmier či už schválený, alebo neschválený okresným súdom „je neplatný podľa hmotného práva, tento by bol neplatný v čase keď ho súd schvaľoval (chýba prechádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o zriadení/ nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce...“
Legislatívna konštrukcia citovaných ustanovení naznačuje, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo. Spôsob tohto rozdelenia vystihol podľa názoru ústavného súdu správne najvyšší súd vychádzajúc z rozlišovania medzi tvorbou vôle a jej následným prejavom navonok. Ústavný súd však zastáva právny názor, že takto ponímané rozdelenie rozhodovania o otázkach hospodárenia s majetkom obce možno uplatňovať v prípadoch, keď zákon alebo schválené zásady hospodárenia s majetkom obce ustanovujú povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným zastupiteľstvom.
Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.
Upozorňoval som samosudkyňu okresného súdu, okresnú prokuratúru a nič... Teraz je to na krajskej prokuratúre... a ja stále čakám na doručenie rozsudku, ktorý mal byť doručený do 30 dní- nebol... už je to vyše 90 dní, tak som upozornil na prieťahy v súdnom konaní. Asi keď zistila, že sa s tým už zaoberá krajská prokuratúra, tak hľadá výhovorky a vysvetlenie, prečo sa tak čudne aj napriek môjmu upozorneniu na jasnú protizákonnosť konania správali...
Poukazujem na to, že
1/starosta nemá v mojom prípade oprávnenie rozhodovať o vecnom bremene na nehnuteľnom majetku obce (je to dokonca aj vo Všeobecnom záväznom nariadení našej obce!!! a že to prislúcha obecnému zastupiteľstvu)
2/aj napriek môjmu opakovanému upozorneniu pred sudkyňou , porušoval starosta na súdnych pojednávaniach zákon , keď sa vyjadroval k zmieru, ktorý by aj tak nebol zákonný...
Najvyšší súd Slovenskej republiky 8 Sžo 71/2008
Podľa § 11ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené
určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý
užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.
Mestské zastupiteľstvo nesúhlasilo so zriadením vecného bremena z dôvodu, že zmluva nebola predmetom rokovania Mestského zastupiteľstva t.j., nebolo v tejto veci prijaté žiadne uznesenie.
Krajský súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že § 11 ods. 4
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, demonštratívnym spôsobom vymedzuje tzv. vyhradenú pôsobnosť obecného zastupiteľstva. Túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ na žiadny iný orgán, napr. na obecnú radu alebo komisiu obecného zastupiteľstva. Pokiaľ ide o majetok obce, obecnému zastupiteľstvu je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony, a to v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Sú to okrem iného aj zmluvné prevody nehnuteľného majetku. Medzi zmluvné prevody majetku patria okrem iného aj zmluvy o vecnom bremene (§ 151n - § 151p Občianskeho zákonníka). Z § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení teda vyplýva, že uzatvárať zmluvy o vecnom bremene patrí do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva a túto vyhradenú pôsobnosť nemôže obecné zastupiteľstvo „presunúť“ ani na primátora, resp. starostu obce. Zásady hospodárenia s majetkom Obce nesmú byť v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ak je niektorý článok týchto zásad v rozpore so
spomínanými zákonmi, je takýto úkon neplatný. Zmluvy o vecnom bremene patria do vyhradenej pôsobnosti obecného zastupiteľstva. Nemohol preto starosta rozhodovať o vecnom bremene, a ak takto postupoval, jeho postup bol v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 4 o obecnom zriadení). Primátor mesta bez vedomosti iných orgánov samosprávy mesta nemá právomoc zriaďovať vecné bremeno. Schvaľovaniu zastupiteľstvom podlieha aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Navyše ide o právny úkon týkajúci sa vecného práva, preto zriadenie vecného bremena vždy podlieha schvaľovaniu zastupiteľstvom.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať !!! hospodárenie s ním.
Podľa § 13 ods. 4 písm. d) citovaného zákona starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) citovaného zákona zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré urči obecné zastupiteľstvo, upravia najmä postup prenechávania majetku do užívania. Schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.
VZŤAH STAROSTU OBCE A OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA PRI ROZHODOVANÍ O NAKLADANÍ S MAJETKOM OBCE
Právna veta:
Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma(obecnému zastupiteľstvu). Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Spisová značka:
III. ÚS 389/2008
O d ô v o d n e n i e :
I.
... starosta obce nebol oprávnený uzavrieť súdny zmier, keďže na to nemal súhlas obecného zastupiteľstva. Krajský súd vychádzal z právneho názoru, že vzhľadom na ustanovenie § 8 ods. 2 (v súčasnosti ods. 3, pozn.) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), a keďže „uzatváranie zmluvy o právnom zastúpení malo priamy dopad na majetok obce, pokiaľ obec má platiť trovy právneho zastúpenia svojim právnym zástupcom“, berúc do úvahy ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, „nemôže starosta obce sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného zastupiteľstva“.
Krajský súd zdôraznil, že starosta obce porušil § 8 ods. 2 zákona o obecnom zriadení... Nemal ako štatutárny orgán obce povolenie od obce uzavrieť zmier, ktorý má dopad na majetok obce, pretože nemal vyjadrenie a poverenie obecného zastupiteľstva na uzavretie takéhoto zmieru.“.
Vyjadrenie sa Najvyššieho súdu SR k veci:
Najvyšší súd formuloval svoje právne závery takto: „U obce ako právnickej osoby ... je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce ..., znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo...
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.“
Z hľadiska citovaného právneho názoru vyplýva, že zmier či už schválený, alebo neschválený okresným súdom „je neplatný podľa hmotného práva, tento by bol neplatný v čase keď ho súd schvaľoval (chýba prechádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o zriadení/ nezriadení vecného bremena na nehnuteľnom majetku obce...“
Legislatívna konštrukcia citovaných ustanovení naznačuje, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo. Spôsob tohto rozdelenia vystihol podľa názoru ústavného súdu správne najvyšší súd vychádzajúc z rozlišovania medzi tvorbou vôle a jej následným prejavom navonok. Ústavný súd však zastáva právny názor, že takto ponímané rozdelenie rozhodovania o otázkach hospodárenia s majetkom obce možno uplatňovať v prípadoch, keď zákon alebo schválené zásady hospodárenia s majetkom obce ustanovujú povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným zastupiteľstvom.
Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.