danushka
28.06.12,22:57
Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.

Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.

Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek ;)/

Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!

A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude. :)

Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
Zimama
28.06.12,21:27
Danushka, aké milé slová v túto nočnú hodinu... :-) Vďaka!
pasuliatko
29.06.12,09:29
pekné ale prečo to je v téme zdravie? :)
Nandrolon
29.06.12,09:36
...sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná..... :)
... žeby ten dym išiel dodola ??
Zita5
29.06.12,09:42
pekné ale prečo to je v téme zdravie? :)

Lebo to všetko má vplyv na zdravie človeka :)
pe84
29.06.12,10:19
myslene je to velmi pekne, ale kazdy musi to stastie v sebe najst sam, to sa neda nanutit, ze budte stastni, hlavne je to o takej spokojnosti, ze nam staci to co mame a to nas robi stastnymi :)
Nandrolon
29.06.12,10:24
ono je to všetko v hlave a o tom že človek si na všetko dobré veľmi ľahko zvykne a zabudne ako bolo predtým....

- Niekto dokáže prežívať životné šťastie pri kúpe auta za 8000 eur /nového/ a niekto bude nadávať akú sračku si to kúpil za 30000 eur /tiež nové/...

A takto je to so všetkým.

Jeden si vychutnáva pečený zemiak s bryndzou a pažitkou, druhý nadáva pri hovädzom steaku za 20 eur/porcia...
Stanislav 1975
29.06.12,10:25
Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.

Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.

Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek ;)/

Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!

A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude. :)

Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?
Ja sa tiež nesťažujem, kým je čo piť a fajčiť , tak je fajn...:D
Stanislav 1975
29.06.12,10:28
Inak, tieto danuškiné slová by mali dať do preambuly ústavy...
Zelkaem
29.06.12,11:34
Napísala si to krásne, ale nie všetci to máme v génoch. Ja som od malička pesimista a som rada, že mám muža optimistu. Niekedy sa zamyslím nad ním a zistím, že jeho povahu by som chcela mať. On berie život s ľahkosťou, nerobí si problém z maličkostí, hoci mňa vie rozhádzať hocičo. On aj keď rozpráva o vážnych veciach, tak to obráti na žart, je to preňho samozrejmosť. Ja zas plačem, dosť často, pri modrom z neba, keď ma niekto skritizuje, skrátka nič s tým nenarobím. Ale živit mám rada a to je hlavné.
danushka
29.06.12,12:59
...sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná..... :)
... žeby ten dym išiel dodola ??
Tak to vidíš Nadrolon, veľmi správna pripomienka a ja aj viem prečo som toho suseda nad nami spomenula. Keď sa lepšie potúlaš po Porade, zistíš, že v ľuďoch aj takáto vec vyvolá nespokojnosť ;).

Pre Pasuliatko : Byť šťastný a vnútorne vyrovaný, znamená byť zdravý. Akosi mi táto témička nepasovala do podvojného účtovníctva :).

Isteže, očakávať úsmev na tvári od človeka, čo prežíva krízu akéhokoľvek druhu je málo pravdepodobné, ale všetci vieme, že cyklusy sa striedajú. U niekoho sú výkyvy zdaru a nezdaru malicherné, niekto padá z veľkých výšok až na dno. Ale vždy sa potom štveráme hore. Tento kolobeh je prirodzený a keď si uvedomíme, že nato, aby sme prežili potrebujeme mať uspokojené úplne triviálne potreby a hlavne mať po svojom boku blízkych ľudí a fér priateľov, ostatné veci sú menej dôležité, než aký význam im zvykneme pripisovať.

To isté platí aj o nárokoch, ktoré kladieme na svoje okolie. Sú to naše nároky a môžu byť nahony vzdialené od toho, čo druhá strana považuje za prioritné.

Keď som sa naučila tolerovať druhých (tiež som to odjakživa nevedela) a prestala som riešiť naše rozdiely, tiež to bol celkom oslobodzujúci pocit.
kikoza
29.06.12,13:13
už tretíkrát prerábam účto 2011 kvôli zisku, ale víkend si pokaziť nedám:) načo sa rozčuľovať nad "bordelárstvom" niektorých podnikateľov, nie?...takže úsmev a skôr bude všetko hotové ;)
danushka
29.06.12,13:16
Presne takýto postoj som očakávala v tejto téme. Máš recht kikoza! :)
kikoza
29.06.12,13:22
aspoň v niečom:)
Tweety
29.06.12,13:34
Dovolím si povedať, že život by bez strát a nálezov nebol zaujímavým. Veď nie je nič krajšie, ako keď niekto nájde v živote to, čo druhý už dávno stratil. Rezonuje vo mne Kukurovo, Kňažkovo, Turbovej.... herectvo v rovnomernom filme. :)
Indeed
29.06.12,20:46
ono je to všetko v hlave a o tom že človek si na všetko dobré veľmi ľahko zvykne a zabudne ako bolo predtým....

- Niekto dokáže prežívať životné šťastie pri kúpe auta za 8000 eur /nového/ a niekto bude nadávať akú sračku si to kúpil za 30000 eur /tiež nové/...

A takto je to so všetkým.

Jeden si vychutnáva pečený zemiak s bryndzou a pažitkou, druhý nadáva pri hovädzom steaku za 20 eur/porcia...

Pocit životneho šťastia,závisi v prvom rade od POSTOJA k udalostiam, určíteho rebríčka hodnot a v neposlednom rade aj

od prežitých skúsenosti /pozitívnych aj negatívnych/

Plne suhlasím s citovaným príspevkom.
ivuliatko
29.06.12,21:25
Veru tak... Stresujúce nie sú udalosti v našom živote, ale VÝZNAM, KTORÝ IM PRIPISUJEME. Väčšinou som optimista, ale niekedy sa mi nedarí zosúladiť nervičky s rozumom :) a v niektorých situáciách si môžem aj stokrát rozumovo zdôvodniť, že to nestojí za to, aby som nervačila, plakala alebo zúrila... efekt nulový :D ale snažím sa...
ivuliatko
29.06.12,21:59
Skvelá téma... a potrebná :-)
Dáša_
30.06.12,06:42
niekde som si prečítala, že v každom okamihu sa môžeme rozhodnúť, ako sa k danej situácii postavíme. Či budeme frflať, že je pohár poloprázdny alebo sa budeme tešiť, že je ešte polovica. No to je zjednodušené.

Nakoniec, aj na všetkých skúškach sa dá niečo nájsť. Aj keď človek nevie, či bude mať zajtra čo dať do hrnca, aj vtedy sa dá nájsť pozitívum - vedeli sta, že sa dá uvariť polievka zo zádušníka brečtanovitého, omáčka zo štiavu?

A je fakt, že sa dá najsť množstvo drobností, ktoré tešia.

Lebo v konečnom dôsledku, k životu potrebujeme trochu jedla a nejakú tú posteľ.

A že má niekto milióny? No a čo, ja sa aspoň nemusím báť, že ma niekto o ne pripraví :)
Že nemám jachtu? Veď by som sa musela o ňu starať :)

Keď niečo chcem veľmi, tak sa na to peniaze vždy nájdu

napadá ma opäť jeden príbeh, čo som počula v kázni - už som to tu na porade písala, ale tuším sa hodí aj do tejto témy, tak mi snáď bude odpustené :)
Bohatý bankár na dovolenke každý deň pozoroval rybára, ktorý ráno vyplával na more a vždy chytil dve ryby. jednu hneď na brehu predal a druhú aj so svojou ženou zjedli.
Začal sa vypytovať rýba, že prečo nechytí tých rýb viac. Rybár sa pýtal, načo by mu to bolo. - No keby si chytil viac rýb, mohol by si ich viac predať. A potom by si si mohol kúpiť väčší čln a chytať ich ešte viac. Potom by si mal ešte vätší čln a zarábal by si veľko peniaze- . Rybár sa pýtal, na čo by mu to bolo ? - No potom by si si kúpil fabriku a tam by si tie ryby spracovával .... - A potom, pýta sa rybár? - No potom, keď by si bol na dôchodku, tak by si si kúpil malú rybársku chalúpku a každý deň bysi chytal rybu na obed.....

Jasne, má to veľa problémovych bodov, tento príbeh.
Ale sme my ľudia divní - celý rok drieme, aby sme našetrili na 2tyždňovú "úžasnú" dovolenku, miesto aby sme si užívali každý deň...
Všade chodíme autom, aby sme potom hodiny strávili na bežiacom páse v telocvični...

všade sa ponáhľame, všetko robíme v chvate, aby sme si potom večer pustili telku a pozerali na absolútne blbosti...

treba sa naučiť prežívať každú chvíľu, všetko, čo robíme si užívať. Tešiť sa z toho
Indeed
30.06.12,07:13
To Dáša :

mňa štve len jedna vec,

že poniektorí si nahonobili viacej ako dokážu za celý život stroviť a užiť...

a nepovedia AKO sa to robí ......
Dáša_
30.06.12,07:27
To Dáša :

mňa štve len jedna vec,

že poniektorí si nahonobili viacej ako dokážu za celý život stroviť a užiť...

a nepovedia AKO sa to robí ......

mňa to neštve, ke´d nahonobili, nech.

nemusím sa starať, čo s tými peniazmi robiť :) Ako ich uchrániť. Ako ich rozdeliť deťom. Ako urobiť, aby som skryl, to čo mám. Prípadne, ako ukázať, na čo mám, aj nemám...

Ďakujem, také starosti si neprosím :)
Zimama
30.06.12,08:19
... že poniektorí si nahonobili viacej ako dokážu za celý život stroviť a užiť... a nepovedia AKO sa to robí ......

AKO? Mňa by skôr zaujímalo NAČO??? :rolleyes:

Celý tento marazmus, v ktorom sme sa všetci na svete ocitli, je podľa mňa výsledkom ľudskej nenásytnosti, ba priam nenažranosti... Keď mi stačia dve ryby, NAČO by som lovila viac? - Iba ak na to, aby som sa ZADARMO podelila so susedmi, ktorí pre zmenu chovajú kravy a dali by mi mlieko... ;):)
(Lenže to by nesmelo existovať príslovie o mojej zdochnutej koze a susedových dvoch... :()
korela
30.06.12,08:38
mňa to neštve, ke´d nahonobili, nech.

nemusím sa starať, čo s tými peniazmi robiť :) Ako ich uchrániť. Ako ich rozdeliť deťom. Ako urobiť, aby som skryl, to čo mám. Prípadne, ako ukázať, na čo mám, aj nemám...

Ďakujem, také starosti si neprosím :)
Zaujímavý postoj. Tebe neprekáža amorálnosť? Tebe neprekáža stav v spoločnosti, ktorej si súčasťou? Tebe sa podarilo nejako vymaniť? Nemá na teba vplyv?
allgreen
30.06.12,09:49
song o tom ze aj ked ma clovek malo,moze byt spokojný a stastny.....a stále platí že menej je viac


http://www.youtube.com/watch?v=F9YARoZ4dNE

Nemôžete mať všetko. Kam by ste to dali?
korela
30.06.12,10:21
song o tom ze aj ked ma clovek malo,moze byt spokojný a stastny.....a stále platí že menej je viac


http://www.youtube.com/watch?v=F9YARoZ4dNE

Nemôžete mať všetko. Kam by ste to dali?
Ako kto. Žiť zo dňa na deň (podľa textu), je normálne? Nemať ani na knihu? :-) Nepáči sa mi text. Koho oslovuje? Nemajú texty týchto piesní nahradiť už i tak dosť morbídne slovenské príslovia?
alaya1
30.06.12,10:31
Dostali sme dar byt TU. Nie je nam sudene vediet, ako dlho mozeme pobudnut.

Preto nerozumiem, ako niektori maju potrebu jeden druhemu neustale ublizovat.

Spamataju sa, ked uvidia zdvihnuty prst. Potom sa potesia aj z omrviniek na stole, ci slnka na nebi.....

Rada upratujem omrvinky po ludoch, na ktorych mi zalezi a milujem slnko.
Zita5
30.06.12,10:32
Zaujímavý postoj. Tebe neprekáža amorálnosť? Tebe neprekáža stav v spoločnosti, ktorej si súčasťou? Tebe sa podarilo nejako vymaniť? Nemá na teba vplyv?

Prečo sa čuduješ? Mne sa Dášin postoj páči.Ja mám taký istý postoj ako ona .Povedz ako si inak pomôže takýto "normálny" obyčajný človek ? Každému niečo prekáža samozrejme ...ale čo teraz spraviť ? Postaviť sa proti múru ?
Dáša_
30.06.12,13:24
Zaujímavý postoj. Tebe neprekáža amorálnosť? Tebe neprekáža stav v spoločnosti, ktorej si súčasťou? Tebe sa podarilo nejako vymaniť? Nemá na teba vplyv?

mne prekáža vlastná amorálnosť. A to, keď by som videla amorálnosť vo vlastnej najbližšej rodine, to by mi asi tiež prekážalo. Ale ja si našťastie hovorím, nie som v pozícií toho, čo má súdiť. A vieš, nemyslím si, že tí, čo nahonobili veľmi veľa sú zákonite aj šťastní. Si zober, koľko slávnych spevákov v poslednej dobe skončilo veľmi zle. Myslím svetovo známych, mohli mať úplne všetko, na čo si spomenieš. A čo z toho.

Neviem, či si dobre pamätám, tuším to bol Alexander Veľký. Kázal, aby ho do hrobu dávali s rukami von. Aby všetci videli, že do hrobu si neberie nič.


Samozrejme mi vadí, keď sa niečo nespravodlivé stane v mojom okolí. A nevyhnem sa občas aj tomu, že súdim iných. Ale snažím sa to robiť minimálne. Nikdy nevieš, čo ich k tomu vedie.
alaya1
30.06.12,16:12
Indeed
30.06.12,22:17
poznam fachmana,čo vie spraviť AKUKOĽVEK buračku ! Auto zďaleka nemusí byť na odpis,len preto,že takto rozhodol uradnik poisťovne.
alaya1
01.07.12,06:35
lenkak
01.07.12,08:00
witch
03.07.12,11:56
Ja sa snažím držať hesla: Přej a bude ti přáno, dej a bude ti dáno. Mám kamošku, ktorá rieši ostatných, kto si postavil aký dom, kúpil aké auto, kde na to vzal a porovnáva sa s tými čo majú a je strašne zatrpknutá. Nech majú, majetky nie sú záruka osobného šťastia. Včera som navečer plávala v jazere a bolo mi úplne super, nič som neriešila, chladila si hlavu a telo a bolo mi blaze.. Vychutnávam si pár dní samoty, decká sú na splave, viem, že je o ne postarané. Pred pár dňami dcéru prevalcoval a kopol kôň - vrazilo do nej 600 kg živej váhy proti jej 35 kg a som nevýslovne šťastná, že má len opuchnutý lakeť. Som šťastná, lebo náš starý pes prežil kolaps a ešte chvíľu s nami pobudne a venuje nám svoju bezhraničnú oddanosť. Som vďačná za každý deň, ktorý prežijem so svojimi ľuďmi alebo len tak, že si vychutnám aj maličkosti. Včera som bola v kine na Madagaskar 3 a poviem vám, že som sa rehotala ešte doma. Človek má byť opatrný, plánovať budúcnosť, ale nesmie si zabudnúť vychutnať prítomnosť, lebo bude v starobe spomínať, ako len drel, aby sa raz mal dobre. Alebo bude mať Alzheimera a nebude si pamätať nič..:D
bettylou
03.07.12,12:00
no lebo táto téma vyzerá ako by sa mala premenovať na tému Choroby, tak návratka na cestu
bettylou
03.07.12,12:06
xixi
bettylou
03.07.12,12:09
ta co som vrah?
asedma
04.07.12,17:08
a ja, ze co je toto za temu..fakt krasna tema..
Rozalka
05.07.12,17:00
Ja sa držím hesla: ži a nechaj žiť. Čo majú iní a ako to nadobudli, ma nezaujíma (pokiaľ to nie je súčasťou jeho účtovníctva ;))
buchač
05.07.12,17:56
...pekné myšlienky ...skúsim len malé poznámočky do textu položené...


Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
...tiež si všímam a preto som taký , aký som .......hoci aj na mňa príde občasný svetabôľ...
Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.

Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
...je nádherný .....stratil som priveľa ( ba až príliš ) , no jedným dychom dodávam , že aj nejaká refundácia prišla ...
Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.

Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne.
...tak na tú chalupu nedám dopustiť ...hýčkam si ju , rozmaznávam jak moju malinkú vnučku...
No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu.
NO a ČO?
......no a ho..o !!!!!!.....:---:D
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek ;)/

Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!

A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude. :)

Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?

...že dovolím si ???? :)
asedma
05.07.12,18:45
..doplnila som tiez len zopar slov..


Neviem koľkí ľudia sa vedia tešiť zo života, ale badať na každom kroku, že ich ubúda.
..patrim medzi tych, ktori sa tesia z kazdej malickosti..co uz ine ostava, aj tak si clovek nepomoze zbytocnym rozculovanim a hromzenim, hlavne, co sa tyka politiky..

Väčšina si sťažujeme a nariekame, prekážame si navzájom a hádžeme si polená a brvná pod nohy.


Pritom ten život je tak úžasný a všetci dobre vieme, že sa nedá žiť len v nálezoch, ale straty s ním idú ruka v ruke.
..len dodam, ze nas zivot je velmi kratky, ved sme tu na tomto svete ako na dovolenke, tak treba si ho vychutnavat..

Keď som mala 15tnásť, pri predstave, že raz budem mať 40, ma chytala hrôza. Myslela som si, že budem stará a nebudem vedieť čo so sebou. Dnes v 40tich sa vôbec nebojím dôchodku a dokonca sa teším a dúfam, že sa ho dožijem v zdraví a svojim vnučkám budem rozprávať o huncútstvach, o ktorých ani moje deti netušia. Pánske huncútstva /z obdobia socíku, tuším sme sa pansky vtedy mali/ prenechám starému otcovi, nech ich sám vyrozpráva svojim vnukom a dúfam, že nám rodičia našich vnúčat nezamknú dvere pred nosom, keď sa ohlásime na návštevu pre kazenie morálky.
Postrádam dlho na Porade radosť zo života, postrádam tu nálezy a pritom ich určite máme všetci, mnoho malých, nepatrných, ale keď sa nasčítajú, vznikne množina radosti a spokojnosti a pocit toho, že tu nie sme zbytočne, že sme niečo prežili a aj naše pády, hoci sa nám kedysi zdali neznesiteľné, boli na niečo dobré a obohatili nás.
..vsetko zle bolo na nieco dobre..
Patrím medzi ľudí, čo asi nikdy veľký obnos peňazí mať nebudú. Som konzumný typ, páčia sa mi pekné veci, síce nechodím často po dovolenkách, ale na dom a chalupu a jeho zariadenie míňame hodne. No hodne, to čo s mužom zarobíme, určite nezbíjame ako zbojíci, aby sme mohli míňať. Rada plním chladničku a teším sa, keď sa moja rodina stretne pri obyčajnej rybacej pomázanke na večeru s množstvom omrvieniek na stole a pod ním a keď to tam hučí ako v úli. Už ani nerátam tie pôžičky, čo ich treba splácať, akonáhle sa niečo dospláca, vrazí niekto do nášho auta na totálku a treba ísť do ďaľšieho leasingu...tesi ma, ze mozem cestovat a sme cela rodina zdravi..
NO a ČO?
Život je báječný aj keď si v neporiadku doma vyložíme nohy na stôl v obývačke a sused nad nami vypaľuje zobák a údi naše okná, hoci my sme nefajčiari. /je to len prirovnanie, fajčím ako Turek ;)/ja tiez:)

Tak si tu dolejme spoločne nálady, väčšinna z nás má už svoju polovičku života za sebou, tak nech tá druhá polovica tiež za niečo stojí!..tusim som uz v tej druhej, roky vobec nesledujem, strasne to uteka..presto vsetko sa tesim kazdemu novemu dnu..

A prosím pesimistov a večných ufňukancov preladiť, tu sa neplače a nehorekuje. Nerozprávajme si tu o politike a hosp. kríze, o nezamestnanosti a nemožnosti splácať úvery. Sami sme ich nabrali a nik nás do nich nenútil, dáko bolo, dáko bude. :)

Som šťastná a budem šťastá, kto sa ku mne pridáva?

..s radostou sa pridam..
ivuliatko
09.07.12,06:48
"Najšťastnejší ľudia nemusia mať práve to najlepšie zo všetkého. Oni si urobia to najlepšie z toho, čo majú."
Autora tejto krásnej myšlienky som nevypátrala, ale stotožňujem sa s ňou. Nemyslím si, že by sme mali byť pasívni a za každých okolností sa uspokojiť s momentálnym stavom, nepracovať na sebe atď. Len aby sme vo víre každodenných starostí nezabúdali na to, koľko pozitívnych, obohacujúcich ľudí a zážitkov je v našom živote. Treba si ich pripomínať. "Šťastie je mozaika zložená z nepatrných malých radostí." (André Maurois)
Prajem Vám (aj sebe), aby každý deň priniesol aspoň jeden taký kamienok do mozaiky šťastia, a aby sme si ho nezabudli všimnúť...
danushka
04.10.12,10:02
Jedného dňa istý nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom na nohách a tabuľkou s nápisom:

"Som slepý. Prosím, pomôžte mi."

Išiel okolo publicista, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal inú vetu. Popoludní sa publicista vrátil za slepcom a vi
del, že slepcov klobúk je plný mincí i bankoviek. Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku, a čo tam napísal. Publicista odpovedal:

"Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojím riadkom inú podobu."

Usmial sa a odišiel. A nevidiaci sa nikdy nedozvedel, že na tabuľke stálo:

"Je jar... a ja ju nemôžem vidieť."

Zmeň svoju stratégiu, keď sa veci nedaria a uvidíš, že sa to obráti k lepšiemu.
buchač
04.10.12,10:28
Pandora je známa predovšetkým tým, že priniesla svetu zlo a utrpenie.

Keď Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli tak šťastný život, že sa až prestali báť bohov.

Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorej nik neodolá.
Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“ a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili:
Aténa ju naučila ženským prácam,
Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu,
Hermés ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom,
iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť.
Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke.
Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.

Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku z vlastnej zvedavosti ; všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí.

Pandora síce veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.
danushka
04.10.12,12:42
Chápala som odjakživa významu ,,otvoriť Pandorininu skrinku", ale až dnes som sa dozvedela, odkiaľ vlastne pochádza, že je to z gréckej mytológie...
Ďakujem Juraj.

To sú tie chvíle, keď si človek uvedomí, že už hádam aj v zrelom veku je a koľko toho ešte nepozná a neovláda. Len tak trošičku, zamáčik.
Tweety
04.10.12,13:04
Danuška.


vládol na Zemi Chaos

PS
Dozvuky jeho vlády vidíme občas aj dnes :D
Keby len občas.
Tweety
04.10.12,13:31
Pandora je známa predovšetkým tým, že priniesla svetu zlo a utrpenie.

Keď Prométeus dal ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom a naučil ľudí rôzne zručnosti a vedomosti (napr. remeslá, písať a počítať, ale aj liečiť choroby), viedli tak šťastný život, že sa až prestali báť bohov.

Najvyšší boh Zeus sa preto rozhodol zoslať na ľudí zlo a tak nariadil, aby Hefaistos, božský kováč, vytvoril z hliny a vody dievča, kráse ktorej nik neodolá.
Keď ten tak učinil a Zeus jej vdýchol život, bohovia dievčinu pomenovali Pandora, čo znamená „Obdarovaná všetkými darmi“ a podľa Diovho príkazu jej venovali nielen dary veľkorysé, ale aj neblahé, ktorých sa bohovia radi zbavili:
Aténa ju naučila ženským prácam,
Afrodita jej vdýchla ľúbostnú túžbu,
Hermés ju obdaroval zvodnosťou, ľsťou a klamstvom,
iní bohovia jej prepožičali krásu, ľúbeznosť a zvodnosť.
Všetky dary boli dobre uzavreté v pevnej skrinke.
Boh Hermés Pandoru doviedol na Zem a ponúkal ju za ženu Prométeovi, ten však odmietol a varoval aj svojho brata Epimétea, aby nebral všetko, čím bohovia obdarúvajú. Zaľúbený Epiméteus však neposlúchol a zobral si Pandoru za ženu.

Netrvalo dlho a Pandora otvorila skrinku z vlastnej zvedavosti ; všetky tie trápenia, strasti a choroby boli uvoľnené medzi ľudí.

Pandora síce veko skrinky rýchlo zatvorila, ale to už v nej na samom dne zostala iba nádej.
Niekto pozeral Larga Wincha. :)
buchač
04.10.12,14:26
Niekto pozeral Larga Wincha. :)

Winchesterku poznám ...
...ale kto je Largo Winch... :confused:
Tweety
04.10.12,14:28
Winchesterku poznám ...
...ale kto je Largo Winch... :confused:
Bohatý dedič, nepozeral si včera film? Dávali pokračovanie, dobré, práve tam odzneli tieto slová. Chudoba sa snúbi s bohatstvom, závisťou, pomstou, peniazmi.
Antonia Jendrišáková
25.12.12,17:19
Prosím o pomoc ! V sobotu 22.12.2012 ná uletel PAPAGÁJ - KORELA, žlto - sivý. V Žiline - Solinky.
Ak ste ho videli, alebo o ňom niečo viete, dajte nám vedieť. ZAPLATÍME NÁLEZNÉ.
VEĽMI MI CHÝBA. ĎAKUJEM.