"Stalo sa to pred jedným z menších supermarketov. V ten deň som mala naponáhlo. Čakalo ma množstvo úloh v práci a tešila som sa na popoludnie, keď som mala strážiť vnučku. Zastavila som sa teda v obchode, aby som kúpila nejaké jogurty a dve makovky. Keďže som nemala pri sebe tašku, odtlačila som nákupný vozík až k autu. Skôr ako som stihla nakúpený tovar preložiť do otvoreného kufra, pocítila som, že za mnou niekto stojí. Muž, ktorý mi pripadal, že sa chystá do kufra rovno naskočiť, ma ani nenechal spamätať sa z prekvapenia. Vychrlil svoju žiadosť tónom, „akoby sme spolu kravy pásli“. Vraj potrebuje peniaze, lebo ho práve pustili z nemocnice a je strašne hladný. Nejakú chvíľu som sa nezmohla na slovo a v mysli sa mi začalo prelínať niekoľko scenárov naraz: Muž síce nevyzeral, že by bol chorý , ale to ešte neznamená, že aj nie je. Jeho oblečenie či celkový zjav tiež nenasvedčovali tomu, že by bol v núdzi. Pomyslela som si, že zdanie môže klamať a môže mať napríklad cukrovku. Zároveň sa mi z nejakého ďalšieho poschodia môjho vedomia vynoril apel, že ak ťa niekto žiada o jedlo, neodmietni. Bila sa vo mne nevôľa z nedostatku pokory a slušnosti dotyčného muža s pocitom potreby pomôcť blížnemu. Zmohla som sa na otázku, prečo nemá na jedlo peniaze. Odvetil mi, že mi to už raz predsa povedal, že ho práve pustili z nemocnice, a peniaze mu ešte neposlali. Nuž zvláštna odpoveď, ale skúmať ďalšie podrobnosti som nemala záujem ani čas.
Siahla som teda po dvoch jogurtoch a dvoch makovkách zabalených v mikroténovom vrecku. Podala som mu ich so slovami, že aspoň toto mu trochu zaženie hlad. Na ponúkané jedlo sa ani len nepozrel. Rozhadzujúc rukami ma zaplavil výčitkami: vraj čo si ja myslím, on jogurty nemá rád..., on také .... jesť nebude... Ani neviem ako som zatresla kufor auta, nastúpila som a naštartovala. Ešte dlho som sa v ten deň z tohto zážitku spamätávala.
Keď som mojej vnučke naservírovala olovrant - jogurt a jej obľúbenú makovku, očká jej zažiarili šťastím. Ďakujem, babinka, povedala moja malá Laura a s chuťou sa pustila do jedenia."


http://galbacova.blog.sme.sk (http://galbacova.blog.sme.sk/c/304164/Ako-si-nepokazit-radost-z-pomoci-bliznemu.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=timeline#ixzz21zOacNLt)