kukuportal
23.08.12,09:47
Nepozná niekto náhodou staré odrody zeleniny ako sú rajčiny, uhorky, zemiaky, mrkvy, fazule a atď. ktoré sa pestovali pred 30 a viac rokmi v bývalom Československu? Bo tie dnešné začali kvitnúť len pred nedávnom, plody sú stále zelené a tempo akými dozrievajú to vyzerá, že budú zrelé tak v decembri. Pritom slnka aj vlahy majú tento rok až až. Tie sadenice čo sa kedysi predávali tak kvitli, rástli a dozrievali počas celého leta, navyše tie dnešné ešte pred tým ako stihnú dozrieť sú aj v zápätí napadnuté peronospórou. Tie dnešné akoby naraz kvitli, naraz rástli a naraz dozrievali. V minulosti sme nejako ani neprihnojovali a dosahovali sme vynikajúcich úrod. Dnes aj vápnime aj hnojíme a všetko to akosi končí v komposte. Preto by som chcel radšej pestovať rokmi osvedčené odrody sadeníc, len akosi neviem ako sa volajú a či sa dajú ešte bežne zakúpiť ich semená.
wagner
23.08.12,19:46
Nepozná niekto náhodou staré odrody zeleniny ako sú rajčiny, uhorky, zemiaky, mrkvy, fazule a atď. ktoré sa pestovali pred 30 a viac rokmi v bývalom Československu? Bo tie dnešné začali kvitnúť len pred nedávnom, plody sú stále zelené a tempo akými dozrievajú to vyzerá, že budú zrelé tak v decembri. Pritom slnka aj vlahy majú tento rok až až. Tie sadenice čo sa kedysi predávali tak kvitli, rástli a dozrievali počas celého leta, navyše tie dnešné ešte pred tým ako stihnú dozrieť sú aj v zápätí napadnuté peronospórou. Tie dnešné akoby naraz kvitli, naraz rástli a naraz dozrievali. V minulosti sme nejako ani neprihnojovali a dosahovali sme vynikajúcich úrod. Dnes aj vápnime aj hnojíme a všetko to akosi končí v komposte. Preto by som chcel radšej pestovať rokmi osvedčené odrody sadeníc, len akosi neviem ako sa volajú a či sa dajú ešte bežne zakúpiť ich semená.

Škoda že si nenapísal lokalitu, v ktorej bývaš, resp. pestuješ zeleninu. Ja sa nemôžem sťažovať na dnešné odrody.Len sa ich treba naučiť pestovať. Ak bývaš v nadmorskej výške nad 350 m/nm, tak musíš priesadam pomôcť. Zásadne si priesady dopestovávam sama-od papriky, rajčín, kapusty.teda všetko. Fazuľu pestujem švábku - stará odroda. Niečo treba pestovať na čiernej fólii, niečo sadiť zavčasu a zakrývať netkanou textíliou. ALe žiaľ, klíma sa mení a musíme sa pripôsobiť. Tento rok bola dlhá zima, aj ja mám fazuľu ešte zelenú, ale dozrie.Ani ja sa nepamätám na postreky kedysi, ale teraz je to nevyhnutnosť:confused: Mandolinky - pásavku zemiakovú sme nepoznali, dnes zožierajú aj rajčiny. A tak je to so všetkým.
pavol54
23.08.12,20:01
Nepozná niekto náhodou staré odrody zeleniny ako sú rajčiny, uhorky, zemiaky, mrkvy, fazule a atď. ktoré sa pestovali pred 30 a viac rokmi v bývalom Československu? Bo tie dnešné začali kvitnúť len pred nedávnom, plody sú stále zelené a tempo akými dozrievajú to vyzerá, že budú zrelé tak v decembri. Pritom slnka aj vlahy majú tento rok až až. Tie sadenice čo sa kedysi predávali tak kvitli, rástli a dozrievali počas celého leta, navyše tie dnešné ešte pred tým ako stihnú dozrieť sú aj v zápätí napadnuté peronospórou. Tie dnešné akoby naraz kvitli, naraz rástli a naraz dozrievali. V minulosti sme nejako ani neprihnojovali a dosahovali sme vynikajúcich úrod. Dnes aj vápnime aj hnojíme a všetko to akosi končí v komposte. Preto by som chcel radšej pestovať rokmi osvedčené odrody sadeníc, len akosi neviem ako sa volajú a či sa dajú ešte bežne zakúpiť ich semená. ani génová banka v Piešťanoch ich väčšinu nemá takže si neskromný. Lenže sme milovali dobrý holandský marketing a dnes emisári z týchto krajín tiež snoria po Slovensku ako besní psy a hľadajú niečo čím obnoviť odrodovú základňu lebo oni už majú všetko zničené. Inak niečo treba pripísať aj na vrub zmenenej klímy.
pavol54
23.08.12,20:04
Škoda že si nenapísal lokalitu, v ktorej bývaš, resp. pestuješ zeleninu. Ja sa nemôžem sťažovať na dnešné odrody.Len sa ich treba naučiť pestovať. Ak bývaš v nadmorskej výške nad 350 m/nm, tak musíš priesadam pomôcť. Zásadne si priesady dopestovávam sama-od papriky, rajčín, kapusty.teda všetko. Fazuľu pestujem švábku - stará odroda. Niečo treba pestovať na čiernej fólii, niečo sadiť zavčasu a zakrývať netkanou textíliou. ALe žiaľ, klíma sa mení a musíme sa pripôsobiť. Tento rok bola dlhá zima, aj ja mám fazuľu ešte zelenú, ale dozrie.Ani ja sa nepamätám na postreky kedysi, ale teraz je to nevyhnutnosť:confused: Mandolinky - pásavku zemiakovú sme nepoznali, dnes zožierajú aj rajčiny. A tak je to so všetkým.
zemiaky, rajčiny, baklažán, durman jedna široká rodina tak sa tej pásavke nečuduj
kukuportal
24.08.12,05:45
súhlasím avšak za tou zmenou klími treba hľadať nás všetkých, bo nie som si istý, že tie zmeny čo sa udiali za posledných 30 rokov sa v minulosti udiali za niekoľko tisícročí. Čo sa týka fólií tak si tiež nie som celkom istý, či skutočne patria do záhrady. Uľahčujú síce pestovateľovi čas, ale ich výrobou sa zväčšuje ten už spomínaný vrub. (plastic planet) Ja radšej ostanem pri klasických mulčovacích materiáloch, akými sú slama, alebo ihličie, ale pri mojej veľkosti záhrady cca 5 árov muľčovať nepotrebujem, pýr vytrhám a navyše pre dobrý rast zelenina potrebuje ak sa z času na čas prekyprí.
kukuportal
24.08.12,06:02
Škoda že si nenapísal lokalitu, v ktorej bývaš, resp. pestuješ zeleninu. Ja sa nemôžem sťažovať na dnešné odrody.Len sa ich treba naučiť pestovať. Ak bývaš v nadmorskej výške nad 350 m/nm, tak musíš priesadam pomôcť. Zásadne si priesady dopestovávam sama-od papriky, rajčín, kapusty.teda všetko. Fazuľu pestujem švábku - stará odroda. Niečo treba pestovať na čiernej fólii, niečo sadiť zavčasu a zakrývať netkanou textíliou. ALe žiaľ, klíma sa mení a musíme sa pripôsobiť. Tento rok bola dlhá zima, aj ja mám fazuľu ešte zelenú, ale dozrie.Ani ja sa nepamätám na postreky kedysi, ale teraz je to nevyhnutnosť:confused: Mandolinky - pásavku zemiakovú sme nepoznali, dnes zožierajú aj rajčiny. A tak je to so všetkým.

Bývam na Záhorí a najvyšší vrch má myslím okolo 250 metrov a my bývame v nadmorskej výške približne okolo 150 metrov a podotýkam, že nadmorská výška ani technológia pestovania s pred 30 rokov za u nás nijako nezmenila.
pavol54
24.08.12,07:50
Bývam na Záhorí a najvyšší vrch má myslím okolo 250 metrov a my bývame v nadmorskej výške približne okolo 150 metrov a podotýkam, že nadmorská výška ani technológia pestovania s pred 30 rokov za u nás nijako nezmenila.
lenže pri takej 37 stupňovej šupe stačí 2 dni a máš po strukovinách - nezarodia
kukuportal
24.08.12,08:03
lenže pri takej 37 stupňovej šupe stačí 2 dni a máš po strukovinách - nezarodia

V čase keď sa ručička teplomera vyšplhá na teplotu 37 stupňov je už hrach dávno v mrazničke, bôb je už zjedený a struky fazule pekne usychajú na lúskanie :-)
korela
24.08.12,11:44
Keď Židek varil v Čachticiach, tak pani pripravovala cícerovú kašu miešanú so zemiakmi.
Cícer mal zvláštny tvar, bol celý veľmi hrboľatý. Pani sa pochválila, že všetci Čachtičania si ho sadia stále iba zo svojich pôvodných semien.
Ak chceš cícer slovenský a ešte aj bez GMO, tak do Čachtíc.
pavol54
25.08.12,03:56
Keď Židek varil v Čachticiach, tak pani pripravovala cícerovú kašu miešanú so zemiakmi.
Cícer mal zvláštny tvar, bol celý veľmi hrboľatý. Pani sa pochválila, že všetci Čachtičania si ho sadia stále iba zo svojich pôvodných semien.
Ak chceš cícer slovenský a ešte aj bez GMO, tak do Čachtíc.
cícer či hrachor rád sa to zamieňa
hubatá
25.08.12,05:09
Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Od detstva sa pamätám len na to, ako na hriadkach mama aj babka nás upozorňovali: hentú rajčinu, uhorku, tekvicu mi neodtrhnite, pestujem si ju na semeno! Prečo? No lebo nielenže bola najchutnejšia, ale aj napr. bola prvá zrelá, teda sa hodila do pôdy na jej záhrade. Jednoduchý sedliacky rozum.
Za najväčší problém považujem to, že sa nechovajú domáce zvieratá ani pri domoch, ale ani vo veľkochovoch. Hnojilo sa prírodným hnojivom, dokonca ak mali už dosť bývalé JRD alebo ŠM pre svoju potrebu kľudne hnoj vyviezli niekde na kopu záhradkárom aby si z neho zadarmo brali. Dnes má takýto hnoj cenu zlata a predáva sa granulovaný (ak sa dá hovoriť že je to ešte hnoj, ak pri výrobe nezničili všetko živé a nenahradili - chemikáliami). Hnojenie je jedna vec, pričom sa domáce zvieratá používali aj na ničenie pandráv a hmyzu: mama po pozbieraní úrody jednoducho vyhnala sliepky, sviňu a kozu do záhrady a tí ju nilenže prekopali, pohnojili, ale vyžrali aj všetok hmyz.

Nerešpektujú sa prirodzené podmienky v ktorých zelenina a ovocie u nás dozrieva: chceme mať všetko skoro, pritom veľké. Hyperbordely nás naučili jesť paradajky, uhorky v decembri a šalát, reďkovku v lete. Aby dobre zarobili ponúkajú nám to nonstop a my ako blbí to kupujeme: plné chémie z pestovania v živných roztokoch. Pritom staré odrody reďkovky, šalátu sme mali už na Veľkú noc na stole. A naopak mrkva, kapusta, zemiaky vydržali v dobrej pivnici alebo v jame takmer do novej úrody. Nové zemiaky boli pre nás drahé a aj sa dovážali v obmedzenom množstve, tak sme jedli scvrknuté z pivnice kým nám v záhrade nedorástli naše. Kto by ich dnes jedol? A pritom okrem vzhľadu im nič nebolo.

Chémiou sme si pozabíjali včely, osy, sršne, obrábaná poľnohospodárska pôda u nás neexistuje, nevidím nikde sa pásť kravy, ovce kozy - ale zato máme automaty na mlieko: tak odkiaľ sa v tých automatoch berie? Dovážame sušené z Poľska? Máme to šťastie že aj keď s menšími odchýlkami, ale takmer všade sa dopestuje všetko čo by nás uživilo. Takúto pôdu by si veľmi vážili Taliani, Chorváti, lebo ich je samý kameň a paradoxne my od nich dovážame paradajky, uhorky, ovčí syr a podobne. Aj popri pobreží pri chatách vidíte malé zahrádky pretože úrodnú pôdu si musia do nej naviezť, to len nám sa zdá že sa neoplatí nič pestovať lebo je to lacnejšie kúpiť v hyperbordeli.

Zároveň nám v takto zdevastovanej krajine miznú pramene vody a tým aj vysychajú potoky, rieky, rybníky. Voľakedy cez každú dedinu pretekal potok kde sa okrem detí čľapkali aj husi a kačice, chytali ryby a polievali záhrady. Dnes nemá kto vyčistiť koryto potoka: je to drahé (veď samozrejme oproti kŕdľu husí), začínajú sa hlbšie a hlbšie kopať studne, lebo niet vody. A ministerstvá uvoľňujú väčšie a väčšie sumy na regeneráciu úplne zbytočne: chýba prirodzený kolobeh v našom poľnohospodárstve, za tie peniaze podnikatelia postavili na úrodnej pôde haly, prinajlepšom chovajú zopár koní pre turistov.

Záhradkári tiež zmizli na škodu nás všetkých: od nich aj mestský človek sa dostal ku kvalitnému ovociu a zelenine, odkladali si semená, vymieňali si priesady medzi sebou, chovali včely. Pritom záhradkárske osady boli tam kde sa strojmi nedala pôda obrábať napr. pri železničných tratiach.

Takže ísť na dedinu a od najchudobnejšej babky alebo rómov si pýtať na semeno fazuľe, uhorky, paradajky, odkopnúť z rebarbory, z viniča-taliana, z ríbezlí, egrešov, zapestovať dulu, morušu, zimné jablká, orechy. Namiesto chémie na ničenie buriny používať motyku a ručičky na striasanie mandeliniek na zemiakoch.

Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.
buchač
25.08.12,06:13
[QUOTE=hubatá;2130408]Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.[QUOTE]

...NEEXISTUJE .....eN , E , E , iX , I , eS , Té , U , Je , E
Gapo
25.08.12,07:13
[QUOTE=hubatá;2130408]Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.[QUOTE]

...NEEXISTUJE .....eN , E , E , iX , I , eS , Té , U , Je , E

Buchač, nič v zlom, ale buď to nevieš, alebo si lenivý. ;) :D
My máme takú záhradku a ako napísala hubatá je to tak!
Ovocím a zeleninou som zásoboval aj rodičov aj sestry, ba ešte aj do práce kolegom som občas priniesol.
hubatá
25.08.12,07:16
Presne: niekto môže mať aj hektár a nemá z neho úžitok taký aký má usilovný záhradkár. A to tam má ešte aj chatku, WC, studňu a trávnik.
Gapo
25.08.12,07:18
Čo mňa ešte jeduje, je to, že keď kupujem na trhu sadenice, nikdy neviem čo to bude za odroda. Napríklad som tento rok kupoval vinohradnícke rajčiny a mám tam tri sorty, dokonca aj podlhovasté. Kam až prišla chamtivosť, že podvádzajú aj takto.
buchač
25.08.12,07:54
[QUOTE=buchač;2130421][QUOTE=hubatá;2130408]Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.

Buchač, nič v zlom, ale buď to nevieš, alebo si lenivý. ;) :D
My máme takú záhradku a ako napísala hubatá je to tak!
Ovocím a zeleninou som zásoboval aj rodičov aj sestry, ba ešte aj do práce kolegom som občas priniesol.
Gapo
Miesto:
Ba

hubatá 21 Minutes Ago #19489
Presne: niekto môže mať aj hektár a nemá z neho úžitok taký aký má usilovný záhradkár. A to tam má ešte aj chatku, WC, studňu a trávnik.

hubatá
Miesto: ????
Ba

...ale šak jasné , ja sa nemám prečo hnevať ...

IBAŽE

...nie je možné zavšeobecnievať záhradu niekde na juhu Slovenska so záhradou inde - severnejšie , na neúrodných pôdach položenou...to sa proste nedá !!!!

Ja mám chalupu , dedinka obklopená lesmi ( v septembri je potrebné občas večer do kachiel už oheň naložiť )... je pravdou , že nepestujem a ani sa nebudem tým zeleninárstvom zapodievať ...
...že prečo ???...neoplatí sa mi investovať peniaze do semiačok , priesad , vody a samozrejme aj práce , keď by sa mi urodilo len niečo z niečoho...proste neúrodná pôda ...nie nadarmo sa vraví tejto oblasti " hladová dolina " ...
Brat má pre zmenu záhradu vzdialenú odo mňa cca 30 km ...vulgárne povedané , naserie do pôdy čo len chce , nemusí sa v podstate o nič starať a úrodu má zo všetkého solídnu...občas aj mne niečo dodá ...

Takže to nie je iba o tej lenivosti mňa , či iného ...tu sú zákonitosti prírody a jej prostredia a tá ovplyvňuje a diktuje .....alebo sa snáď mýlim ???
wagner
25.08.12,09:07
lenže pri takej 37 stupňovej šupe stačí 2 dni a máš po strukovinách - nezarodia

Preto je potrebné vedieť pestovať - vystihnúť správny čas. Hoci ja bývam v nad.výške cca 350, snažím sa sadiť čo najskôr na jar zemiaky, aby som chytila jarnú vlahu. Tiež cibuľu, hrášok, mrkvu, petržlen. Skrátka všetko, čomu neškodí ochladenie. Ja už v apríli vysádzam rajčiny, papriku,uhorky(plantu) a to na záhrahu. Samozrejme že to je zakryté,mám ešte staré okná, ktorými vyplním boky a na vrch dám netkanú textíliu a fóliové kryty. Je to nutnosť, aby som úrodu pozberala začiatkom leta a nie v čase, keď sú už studené noci. Preto mi aj rajčiny začínajú rodiť okolo 10.júna. Tiež uhorky, paprika - potrebujú teplo a v čase rodenia majú tepla dosť. Hrášok je dávno v mrazničke, keď začnú vysoké teploty.
wagner
25.08.12,09:09
Keď sa pôda nedá zúrodniť, tak nemá význam investovať do nej čas. Iba že by sa Ti žiadalo zaobstarať si záhradku na úrodnej pôde a môžeš sa realizovať
wagner
25.08.12,09:13
Čo mňa ešte jeduje, je to, že keď kupujem na trhu sadenice, nikdy neviem čo to bude za odroda. Napríklad som tento rok kupoval vinohradnícke rajčiny a mám tam tri sorty, dokonca aj podlhovasté. Kam až prišla chamtivosť, že podvádzajú aj takto.
A prečo si nedopestuješ sadenice? Ja mám čo sa týka rajčiakov asi desať druhov, ktoré sadím. Nemusíš kupovať každý rok nové semená, rajčiak je ako burina, vyrastie aj z desať ročného semena. Tiež ich mám po okne. Plné okná plánt rajčín, papriky, uhoriek, tekvíc,kapusty, karfiolu, brokolice, kel. Vyjde Ťa to lacnejšie a vieš čo pestuješ.
pavol54
25.08.12,10:29
Preto je potrebné vedieť pestovať - vystihnúť správny čas. Hoci ja bývam v nad.výške cca 350, snažím sa sadiť čo najskôr na jar zemiaky, aby som chytila jarnú vlahu. Tiež cibuľu, hrášok, mrkvu, petržlen. Skrátka všetko, čomu neškodí ochladenie. Ja už v apríli vysádzam rajčiny, papriku,uhorky(plantu) a to na záhrahu. Samozrejme že to je zakryté,mám ešte staré okná, ktorými vyplním boky a na vrch dám netkanú textíliu a fóliové kryty. Je to nutnosť, aby som úrodu pozberala začiatkom leta a nie v čase, keď sú už studené noci. Preto mi aj rajčiny začínajú rodiť okolo 10.júna. Tiež uhorky, paprika - potrebujú teplo a v čase rodenia majú tepla dosť. Hrášok je dávno v mrazničke, keď začnú vysoké teploty.u strukovín je najdôležitejšia vysoká vzdušná vlhkosť v období kvitnutia, inak všeobecne pre opelenie musí byť peľ dostatočne vlhký inak nedôjde k opeleniu ani cudzoopelivých .
pavol54
25.08.12,10:31
A prečo si nedopestuješ sadenice? Ja mám čo sa týka rajčiakov asi desať druhov, ktoré sadím. Nemusíš kupovať každý rok nové semená, rajčiak je ako burina, vyrastie aj z desať ročného semena. Tiež ich mám po okne. Plné okná plánt rajčín, papriky, uhoriek, tekvíc,kapusty, karfiolu, brokolice, kel. Vyjde Ťa to lacnejšie a vieš čo pestuješ.
áno ak pôvodný nie je F1 inak za tri roky budeš nemilo prekvapkaná. a kapustoviny ako získavaš semiačko?
Gapo
25.08.12,17:02
[QUOTE=Gapo;2130440][QUOTE=buchač;2130421]
Gapo
Miesto:
Ba

hubatá
Miesto: ????
Ba

...ale šak jasné , ja sa nemám prečo hnevať ...

IBAŽE

...nie je možné zavšeobecnievať záhradu niekde na juhu Slovenska so záhradou inde - severnejšie , na neúrodných pôdach položenou...to sa proste nedá !!!!

Takže to nie je iba o tej lenivosti mňa , či iného ...tu sú zákonitosti prírody a jej prostredia a tá ovplyvňuje a diktuje .....alebo sa snáď mýlim ???

Ale ja mám dojem, že keď sa hovorí o záhrade kde sa dá dopestovať aj pre celú rodinu, je jasné že to nebude na Lomnickom štíte :D, tam si pestuj kosodrevinu. :D
To je ako keby si napísal, že by rád videl ako si Eskimák na 4 ároch dopestuje zeleninu.
Nikto tu nepopiera zákonitosti prírody či prostredia. Ale faktom je, že dnes sa v záhradkách (aj tých kde sa dá dopestovať všetko) preferuje piknik s opekačkou a hulákaním pri fľaši alkoholu. Aspoň v mojom okolí to tak je.
Asi tak to malo byť chápané.
Gapo
25.08.12,17:09
A prečo si nedopestuješ sadenice? Ja mám čo sa týka rajčiakov asi desať druhov, ktoré sadím. Nemusíš kupovať každý rok nové semená, rajčiak je ako burina, vyrastie aj z desať ročného semena. Tiež ich mám po okne. Plné okná plánt rajčín, papriky, uhoriek, tekvíc,kapusty, karfiolu, brokolice, kel. Vyjde Ťa to lacnejšie a vieš čo pestuješ.
Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.
pavol54
25.08.12,17:14
Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.
Na Miletičke sú všetky rajčiny vinohradnícke okrem tých ktoré sa predávajú pod svojimi skutočnými názvami
hubatá
25.08.12,19:51
Nechá na hriadke dozrieť do kvetu a po odkvitnutí až do semena.
hubatá
25.08.12,19:56
No tak si nechaj 1-2 na semeno a uvidíš. Najlepšie boli tie maličké minirajčinky čo sa vysemenili ku koncu leta.
hubatá
25.08.12,20:00
No vidíš a ja by som povedala, že sa tie platy za plastovými oknami majú ako v skleníku, a ono to nie je tak.
hubatá
25.08.12,20:06
Presne tak som to myslela: bazén, dlažba a tuje. To je už park a nie záhrada. A na tú grilovačku nákup OZ z Tesca ..... hehe.
hubatá
25.08.12,20:25
Mrkvu ma babka naučila siať na jeseň: počučkala si pekne na roli aj pod snehom. Na jar síce časť sa splavila, ale potom lysiny som opäť osiala.
wagner
25.08.12,20:31
áno ak pôvodný nie je F1 inak za tri roky budeš nemilo prekvapkaná. a kapustoviny ako získavaš semiačko?
Rajčiny,uhorky a pod. sadím vždy F1, semiačka si nenechávam. V jednom kúpenom balíčku je toľko semien, že mi vydrží aj päť rokov. Semiačko kapusty tiež kupujem a to F1. Nikdy si neberiem semená z vlastnej úrody, aby som nebola prekvapkaná. Na prekvapko sú moje kamarátky, ktoré to nevedia pochopiť. Keď im dám veľké rajčiny, tak si nechajú semená a myslia si, že o rok si to isté dopestujú. ( hoci ich upozorňujem že sú to eFkové a nech si semená nenechávajú)A potom sa chodia čudovať, že ako to, že moje rajčiny sú stále veľké. Takže mňa môže prekvapkať iba nekvalitné semeno. Ale zásadne kupujem od overeného výrobcu.
wagner
25.08.12,20:39
Odkedy máme plastové okná sa mi ešte nepodarilo dopestovať planty rajčín. Takže som nútený kupovať. Vlani som mal super sortu, neviem ako sa volala, lebo som ju kupoval tiež ako Vinohradnícku, ale bola to iná, škoda že bolo toľko bezdomovcov(slimákov) čo mi všetko požrali. Tento rok som chytil iba dvoch. Bola nižšieho vzrastu a plody fialovo červené s jemnou kožkou aj pol kila kus, teraz by sa jej darilo a bolo by aj na šťavu. Takže preto, dovtedy to nebol problém.
Ja mám drevené euro okná, takže problém s dopestovaním nemám. Rajčiny a uhorky pestujem zásadne na čiernej fólii. Tam by si skôr objavil bezdomovcov a posypal by si ich aby zaspali na veky. Ja mám našťastie slimákov málo, skoro všetky sa mi podarilo uspať(už som to tu písala myslím že ferramol sa to volá, drahé ale oplatí sa) Taktiež sypem medzi kapustu, brokolicu, karfiol. Tiež mám rajčiny také čo majú skoro kilo ( 85 Dg). Bežne dostať semeno v záhradkárskych potrebách v PD.
pavol54
26.08.12,03:55
Rajčiny,uhorky a pod. sadím vždy F1, semiačka si nenechávam. V jednom kúpenom balíčku je toľko semien, že mi vydrží aj päť rokov. Semiačko kapusty tiež kupujem a to F1. Nikdy si neberiem semená z vlastnej úrody, aby som nebola prekvapkaná. Na prekvapko sú moje kamarátky, ktoré to nevedia pochopiť. Keď im dám veľké rajčiny, tak si nechajú semená a myslia si, že o rok si to isté dopestujú. ( hoci ich upozorňujem že sú to eFkové a nech si semená nenechávajú)A potom sa chodia čudovať, že ako to, že moje rajčiny sú stále veľké. Takže mňa môže prekvapkať iba nekvalitné semeno. Ale zásadne kupujem od overeného výrobcu.
presne tak ak sa niečo nepodarí tak reakcia je hneď "kupovala som v tom a v tom obchode tam už viac nepôjdem" lenže obchod je len predajca pravdu máš keď píšeš že si treba všímať výrobcu osiva.
Gapo
26.08.12,08:33
Tak či tak, stále je jasné, že staré odrody napríklad rajčín boli chutnejšie. Ja som nikdy nekupoval F-kové a Tornádu sa vyhýbam. Nakoniec z tých sa semienka nemajú brať. Lenže dnes sú prakticky všetky F-kové. Ja som o moje osvedčené ne F-kové prišiel vďaka manželke, ktorá ich starostlivo odložila tak, že sme ich nenašli. :D
pavol54
26.08.12,09:01
Tak či tak, stále je jasné, že staré odrody napríklad rajčín boli chutnejšie. Ja som nikdy nekupoval F-kové a Tornádu sa vyhýbam. Nakoniec z tých sa semienka nemajú brať. Lenže dnes sú prakticky všetky F-kové. Ja som o moje osvedčené ne F-kové prišiel vďaka manželke, ktorá ich starostlivo odložila tak, že sme ich nenašli. :D
Máš pravdu, lenže to je aj obchodný trik šľachtiteľských firiem, oni z toho žijú a odrody si odloží každý pre seba,vieš to nie je lacná záležitosť dopracovať sa k nejakej dobrej odrode(šľachtením) a potom si niekto kúpi a na rok a viac má o osivo postarané. Jednoduchšie je pre nich namodelovať parametre a systematickým krížením dvoch odrôd nájsť také aké chceme a potom to už len predávať. Potom aj doba klíčivosti existuje. Inak máme dobré odrody(nie hybridy) ale dúfam že sa nám ich podarí predať osivárskym firmám do cudziny. Aj šľachtiteľky potrebujú z niečoho žiť nielen z entuziazmu a lásky k vlasti a blížnym.
kukuportal
30.08.12,10:44
Konečne rozumná téma o pestovaní našich plodín v záhradách (ale mali by sa vrátiť aj na polia, ak niekto by sa ich niekedy odvážil obrábať):
Od detstva sa pamätám len na to, ako na hriadkach mama aj babka nás upozorňovali: hentú rajčinu, uhorku, tekvicu mi neodtrhnite, pestujem si ju na semeno! Prečo? No lebo nielenže bola najchutnejšia, ale aj napr. bola prvá zrelá, teda sa hodila do pôdy na jej záhrade. Jednoduchý sedliacky rozum.
Za najväčší problém považujem to, že sa nechovajú domáce zvieratá ani pri domoch, ale ani vo veľkochovoch. Hnojilo sa prírodným hnojivom, dokonca ak mali už dosť bývalé JRD alebo ŠM pre svoju potrebu kľudne hnoj vyviezli niekde na kopu záhradkárom aby si z neho zadarmo brali. Dnes má takýto hnoj cenu zlata a predáva sa granulovaný (ak sa dá hovoriť že je to ešte hnoj, ak pri výrobe nezničili všetko živé a nenahradili - chemikáliami). Hnojenie je jedna vec, pričom sa domáce zvieratá používali aj na ničenie pandráv a hmyzu: mama po pozbieraní úrody jednoducho vyhnala sliepky, sviňu a kozu do záhrady a tí ju nilenže prekopali, pohnojili, ale vyžrali aj všetok hmyz.

Nerešpektujú sa prirodzené podmienky v ktorých zelenina a ovocie u nás dozrieva: chceme mať všetko skoro, pritom veľké. Hyperbordely nás naučili jesť paradajky, uhorky v decembri a šalát, reďkovku v lete. Aby dobre zarobili ponúkajú nám to nonstop a my ako blbí to kupujeme: plné chémie z pestovania v živných roztokoch. Pritom staré odrody reďkovky, šalátu sme mali už na Veľkú noc na stole. A naopak mrkva, kapusta, zemiaky vydržali v dobrej pivnici alebo v jame takmer do novej úrody. Nové zemiaky boli pre nás drahé a aj sa dovážali v obmedzenom množstve, tak sme jedli scvrknuté z pivnice kým nám v záhrade nedorástli naše. Kto by ich dnes jedol? A pritom okrem vzhľadu im nič nebolo.

Chémiou sme si pozabíjali včely, osy, sršne, obrábaná poľnohospodárska pôda u nás neexistuje, nevidím nikde sa pásť kravy, ovce kozy - ale zato máme automaty na mlieko: tak odkiaľ sa v tých automatoch berie? Dovážame sušené z Poľska? Máme to šťastie že aj keď s menšími odchýlkami, ale takmer všade sa dopestuje všetko čo by nás uživilo. Takúto pôdu by si veľmi vážili Taliani, Chorváti, lebo ich je samý kameň a paradoxne my od nich dovážame paradajky, uhorky, ovčí syr a podobne. Aj popri pobreží pri chatách vidíte malé zahrádky pretože úrodnú pôdu si musia do nej naviezť, to len nám sa zdá že sa neoplatí nič pestovať lebo je to lacnejšie kúpiť v hyperbordeli.

Zároveň nám v takto zdevastovanej krajine miznú pramene vody a tým aj vysychajú potoky, rieky, rybníky. Voľakedy cez každú dedinu pretekal potok kde sa okrem detí čľapkali aj husi a kačice, chytali ryby a polievali záhrady. Dnes nemá kto vyčistiť koryto potoka: je to drahé (veď samozrejme oproti kŕdľu husí), začínajú sa hlbšie a hlbšie kopať studne, lebo niet vody. A ministerstvá uvoľňujú väčšie a väčšie sumy na regeneráciu úplne zbytočne: chýba prirodzený kolobeh v našom poľnohospodárstve, za tie peniaze podnikatelia postavili na úrodnej pôde haly, prinajlepšom chovajú zopár koní pre turistov.

Záhradkári tiež zmizli na škodu nás všetkých: od nich aj mestský človek sa dostal ku kvalitnému ovociu a zelenine, odkladali si semená, vymieňali si priesady medzi sebou, chovali včely. Pritom záhradkárske osady boli tam kde sa strojmi nedala pôda obrábať napr. pri železničných tratiach.

Takže ísť na dedinu a od najchudobnejšej babky alebo rómov si pýtať na semeno fazuľe, uhorky, paradajky, odkopnúť z rebarbory, z viniča-taliana, z ríbezlí, egrešov, zapestovať dulu, morušu, zimné jablká, orechy. Namiesto chémie na ničenie buriny používať motyku a ručičky na striasanie mandeliniek na zemiakoch.

Záhrada o výmere 4 áre poskytne štvorčlennej rodine zásobu OZ na celý rok: od jarnej reďkovky až po šípky na čaj.


Tak dnes mi prišla odpoveď zo Sedosu :-(

Dobrý deň,
Neviem, či sa Vám hodí ešte moja odpoveď, ale bola som na dovolenke a k správam som sa dostala až dnes.
Semená tradičných odrôd zeleniny žiaľ nemáme, ani Vám ich neviem zabezpečiť. Systém nášho poľnohospodárstva a záplava zahraničných odrôd ich úplne vytlačili. Jedinú možnosť vidím v spolupráci s génovou bankou, ktorá sa stará o genofond rastlín a možno by Vám dokázala nejaké semená poskytnúť. Podstatná časť génovej banky sa nachádza vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch.
Želám veľa úspechov vo Vašom snažení.


vyskúšam ich kontaktovať, uvidíme ako slepý povedal, potkol sa a zlomil si nohu :-)

Najhoršie na tom je, že už aj tie staré babky semenáčky sadia na druhom svete :-(
pavol54
30.08.12,10:51
Tak dnes mi prišla odpoveď zo Sedosu :-(

Dobrý deň,
Neviem, či sa Vám hodí ešte moja odpoveď, ale bola som na dovolenke a k správam som sa dostala až dnes.
Semená tradičných odrôd zeleniny žiaľ nemáme, ani Vám ich neviem zabezpečiť. Systém nášho poľnohospodárstva a záplava zahraničných odrôd ich úplne vytlačili. Jedinú možnosť vidím v spolupráci s génovou bankou, ktorá sa stará o genofond rastlín a možno by Vám dokázala nejaké semená poskytnúť. Podstatná časť génovej banky sa nachádza vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch.
Želám veľa úspechov vo Vašom snažení.


vyskúšam ich kontaktovať, uvidíme ako slepý povedal, potkol sa a zlomil si nohu :-)

Najhoršie na tom je, že už aj tie staré babky semenáčky sadia na druhom svete :-( no to by som sa im divil keby ti z nich dali v banke, to mne z nich nedajú ako šľachtiteľskej firme a živím sa tým to je rezerva na desiatky rokov do budúcnosti tak na 20 50 aj 100 rokov a to už budeme všetci hore bradou.
kukuportal
30.08.12,20:13
no to by som sa im divil keby ti z nich dali v banke, to mne z nich nedajú ako šľachtiteľskej firme a živím sa tým to je rezerva na desiatky rokov do budúcnosti tak na 20 50 aj 100 rokov a to už budeme všetci hore bradou.
Je smutne ze stat zbiera tieto dary od ludi takmer zadarmo, ale ked chce niekto cast naspat aby ich mohol dalej mnozit tak sa to jednoducho neda. Na zapade by asi stat v tomto pripade zmyslal uplne inak ako tu na Slovensku. Ved aj ja som nedavno nasiel na povale poklad, ked som otvoril storocnu truhlicu, bola v nej stara i ked uz trocha prederavena fazula, to bol poklad. Tak az raz bude stat chciet, aby som im prispel k obohatenie ich genofondu tak mozu cakat, nech si potom vozia genofondy z Polska, alebo z Ciny. Fuck off!
pavol54
30.08.12,20:43
Je smutne ze stat zbiera tieto dary od ludi takmer zadarmo, ale ked chce niekto cast naspat aby ich mohol dalej mnozit tak sa to jednoducho neda. Na zapade by asi stat v tomto pripade zmyslal uplne inak ako tu na Slovensku. Ved aj ja som nedavno nasiel na povale poklad, ked som otvoril storocnu truhlicu, bola v nej stara i ked uz trocha prederavena fazula, to bol poklad. Tak az raz bude stat chciet, aby som im prispel k obohatenie ich genofondu tak mozu cakat, nech si potom vozia genofondy z Polska, alebo z Ciny. Fuck off!
to dostal od teba? Z toho čo si ty uložil do genobanky máš prístup a možnosť čerpať kedykoľvek pre potreby výskumu. Snáď si nemyslíš že by som dovolil aby si z mojim materiálom robil kto chce čo chce. Ty si do toho neinvestoval nič takže sa zbytočne nerozčuľuj.
kukuportal
31.08.12,10:10
to dostal od teba? Z toho čo si ty uložil do genobanky máš prístup a možnosť čerpať kedykoľvek pre potreby výskumu. Snáď si nemyslíš že by som dovolil aby si z mojim materiálom robil kto chce čo chce. Ty si do toho neinvestoval nič takže sa zbytočne nerozčuľuj.

Maš pravdu ja som tam nič nedal, ale nemám ako jednotlivec ani motiváciu tam niečo dať, pre mňa je v tomto prípade si radšej semená starých odrôd ponechať. Podľa teba je lepšie keď nemám ja nech nemá celý národ? Je to asi ako s peňiazmi, banka plná peňazí a ľudia nemajú pomaly čo do úst. Peniaze serú peniaze a vši serú vši! :-)
pavol54
31.08.12,11:00
Maš pravdu ja som tam nič nedal, ale nemám ako jednotlivec ani motiváciu tam niečo dať, pre mňa je v tomto prípade si radšej semená starých odrôd ponechať. Podľa teba je lepšie keď nemám ja nech nemá celý národ? Je to asi ako s peňiazmi, banka plná peňazí a ľudia nemajú pomaly čo do úst. Peniaze serú peniaze a vši serú vši! :-)
ty sa nevieš normálne vyjadrovať že? čo si chceš ponechať aké osivá? koľko rokov má klíčivosť? aká je možnosť prepelenia? čo si myslíš koľko je v tej banke osiva z odrody? to nie sklad 2 - 10 g jednej odrody najviac je to pri hrachu a obilí asi 500 g a taký genetický materiál tiež nie je lacná záležitosť cena sa pohybuje až do 10 000€/ odrodu (pár gramov) takže na to nemáš.
Vieš čo však nám poskytni prostriedky (číslo za ktorým je päť núl)ročne, na výskum to ti pôjde do daňových nákladov, nebuď lakomec ako nenažrané banky, my budeme vedieť ako ďalej postupovať vo výskume nových odrôd
kukuportal
31.08.12,14:23
ty sa nevieš normálne vyjadrovať že? čo si chceš ponechať aké osivá? koľko rokov má klíčivosť? aká je možnosť prepelenia? čo si myslíš koľko je v tej banke osiva z odrody? to nie sklad 2 - 10 g jednej odrody najviac je to pri hrachu a obilí asi 500 g a taký genetický materiál tiež nie je lacná záležitosť cena sa pohybuje až do 10 000€/ odrodu (pár gramov) takže na to nemáš.
Vieš čo však nám poskytni prostriedky (číslo za ktorým je päť núl)ročne, na výskum to ti pôjde do daňových nákladov, nebuď lakomec ako nenažrané banky, my budeme vedieť ako ďalej postupovať vo výskume nových odrôd


ty sa nevieš normálne vyjadrovať že? čo si chceš ponechať aké osivá? koľko rokov má klíčivosť? aká je možnosť prepelenia? čo si myslíš koľko je v tej banke osiva z odrody? to nie sklad 2 - 10 g jednej odrody najviac je to pri hrachu a obilí asi 500 g a taký genetický materiál tiež nie je lacná záležitosť cena sa pohybuje až do 10 000€/ odrodu (pár gramov) takže na to nemáš.
Vieš čo však nám poskytni prostriedky (číslo za ktorým je päť núl)ročne, na výskum to ti pôjde do daňových nákladov, nebuď lakomec ako nenažrané banky, my budeme vedieť ako ďalej postupovať vo výskume nových odrôd

ty si ma asi nepochopil, ja nehladam nove odrody ani nic spolocne so slachtenim novych odrod, povacsina poradakov tu hlada tie tradicne stare odrody. Ked sa mas chut hadat, chod sa bavit do parlamentu.
pavol54
31.08.12,14:52
ty si ma asi nepochopil, ja nehladam nove odrody ani nic spolocne so slachtenim novych odrod, povacsina poradakov tu hlada tie tradicne stare odrody. Ked sa mas chut hadat, chod sa bavit do parlamentu.
tak hľadaj
wetham
25.08.15,06:26
mozno uz tuto temu nikto nesleduje ale aj tak skusim. Kukuportal, nasiel si nieco za tych par rokov? Ja mam fazulu svabku od znameho. Jeho mama ju sadi kazdy rok uz od nepamati. Tento rok bol velmi suchy a fazula pozhadzovala vacsinu kvetov takze sadiva mam malo ale urcite sa nejake najde ak mas zaujem. (ak mas zaujem, napis sukromnu spravu)