Myslím si, že dieťa ešte nie je pripravené na pobyt v škôlke. Skúste si prečítať tento článok, prípadne zvážiť návštevu v pedagogicko-psychologickej poradni.
http://baby-web.topky.sk/clanky/a3021-Dieta-nechce-chodit-do-skolky-Co-s-tym.aspx

..28-mesačné dieťa má od malička predstavu pohody a pokoja tam, kde je mama..aj to, čo jej povieš, berie ako slovo mamy, skutočnosť si predstavuje zase takú, ako je doma..stres z toho, že mama nie je v škôlke v nej budí strach a obavy, že mama ju nechce..to dieťaťu nevysvetlíš...skús začas byť s ňou v školke..učiteľka nemá čas sa venovať len jej, väčšinou idú do školky deti 3-ročné, samostatnejšie..a tvoja malá, nemá ešte ani dva a pol, to je dosť málo...aj staršie deti majú stres z nového prostredia, nových návykov a nových detí...to, čo má doteraz v sebe, tie zážitky zo školky,v nej zostanú a na zdraví jej to nepridá...nejaká dobrá duša v okolí by sa nenašla,čo by ju varovala, pokiaľ si v práci?..

Suhlasim s tym co pisala pepsi. Ja som sice mala pri starsom stastie, lebo to bolo dieta co bolo rado s detmi a mala som moznost ho davat na doobednajsky do jasliciek, ale on sa tam vzdy tesil. Mladsi chodil na varovanie k babke vzdy raz do tyzdna na cely den, vzdy som ho musela len odovzdat a utekat prec, aby mu neprislo luto. Babka ho vzdy zabavila. A bolo im urcite cely den super. Ale ked zacal chodit do skolky, raz mi vytkol, ze som ho vzdy dala babke a usla prec....(len viem, ze by mi srdce puklo, keby sa vzdy tak srdervuco rozplakal, ako sa obcas stalo, ked som sa zdrzala). Skuste najst v okoli nejaku mamicku, ktora ma dieta v rovnakom veku a mozno by za dobru cenu pomohla povarovat, alebo nejaku starsiu pani v dobrej kondicii, co by si chcela nieco malo privyrobit na dochodku. Alebo este zopar mesiacov pockat so zvysovanim urovne. Ja viem, ze je to tazke, ale ak bude dieta kazdu chvilu kvoli psychike doma, co ked zisti, ze vzdy ked ma soplik alebo horucku nasleduje, sa bude opakovat stale, v zamestnani dlho nevydrzite. Alebo skuste nejaku pracu, ktoru mozete robit doma....

Keby som nemusela, tak by som ju tam tak skoro nedala. Náš príjem je rodičovský a príspevok na dieťa. Ona bola rada s deťmi. A pripravila som ju aj nato, že v škôlke s ňou nebudem. A opatrovateľku si dovoliť nemôžeme. Už som sa konečne dopracovala aj k psychologičke. Nechcem to podceniť, lebo sa bojím, aby jedného dňa práve následkom toho nevyvádzala priveľké hlúposti.

Keby som nemusela, tak by som ju tam tak skoro nedala. Náš príjem je rodičovský a príspevok na dieťa. Ona bola rada s deťmi. A pripravila som ju aj nato, že v škôlke s ňou nebudem. A opatrovateľku si dovoliť nemôžeme. Už som sa konečne dopracovala aj k psychologičke. Nechcem to podceniť, lebo sa bojím, aby jedného dňa práve následkom toho nevyvádzala priveľké hlúposti.

Ja vas uplne chapem, verim, ze to mate tazke. Drzim palce aby ste to dokazali prekonat bez nasledkov.

Myslím si, že dieťa ešte nie je pripravené na pobyt v škôlke. Skúste si prečítať tento článok, prípadne zvážiť návštevu v pedagogicko-psychologickej poradni.
http://baby-web.topky.sk/clanky/a3021-Dieta-nechce-chodit-do-skolky-Co-s-tym.aspx

Prečítala som si ten článok. Takže malú som pripravila dobre. Avšak u nás škôlky neumožňujú rodičovi byť čo i len chvíľu v škôlke s dieťaťom. Tiež som to chcela. No prvý deň bol riadný šok aj pre mňa. A to práve pre toto. Ináč, malá sa krásne pýta na toaletu aj v škôlke. Nemala ani jednu nehodu. Choroby, ktoré mala a má, neviem či sú ovplyvniteľné podvedomím.

Ďakujem.

alili75, predškolský vek, je vekom, kedy dieťa prekonáva všetky detské choroby. Častokrát sa stáva, že rodičia "zvaľujú" na predškolské zariadenie to, že dieťa je často choré, ale nie je to pravda. Napr. taký mumps - ak ho dieťa prekoná v predškolskom veku, má síce problémy, ale ak ho neprekoná a ochorie touto chorobou ako "dospelák" tak je tam riziko , že dotyčný môže byť po prekonaní choroby neplodný.
1) Takže najskôr porozmýšľajme o častých ochoreniach a získavaní imunity práve prekonávaním týchto ochorení.
2) Samozrejme, že aj prostredie - veľa detí a často aj chorých- má vplyv na to, že dieťa už nie je v domácej izolácii a skôr je vystavené riziku ochorenia.
3) Je celkom možné, že učiteľka mu nie je sympatická, veď napriek tomu, že je to "iba" ´dieťa má schopnosť rozoznať to, kto sa mu páči a kto nie. Skús o tom so svojou dcérkou hovoriť, ktorá teta sa jej páči a porozprávaj sa s ňou, či by jej aspoň na začiatok nevenovala viac pozornosti. ( Môžem Ti povedať z vlastnej skúsenosti, že je to ťažké, ale dá sa to zvládnuť)
4)Skús ísť na pieskovisko, kde sa hrajú deti z vašej škôlky a pozeraj pozorne , ku ktorému ďieťaťu inklinuje Tvoje ďieťa a skús napomôcť tomu priateľstvu, určite sa jej bude ľahšie žiť, ak bude mať svoju kamarátku počas celého dňa pri sebe.


5) budem sledovať ako sa to s Tvojou dcérkou vyvíja ďalej. Niekedy stačí jedno milé slovo ...........


Ako učiteľka som mala chlapčeka v MŠ, ktorý strašne plakával a jeho mama a aj ja sme boli z toho nešťastné, lebo sa nevedel začleniť do kolektívu a stále z kúta pozeral na ostatné deti. Po dvoch týždňoch hladkania a utišovania "neboj sa mama príde pre Teba" som si s ním sadla, povedala som mu, ako mi je ľúto, že stále plače a nehrá sa ako ostatné deti a opýtala som sa ho: Ľubko, povedz mi , čo mám robiť, aby si neplakal ?
Vieš čo mi povedal ? Tak Ty mi povedz: Ľubko, už neplač a ja prestanem plakať. (a povedal to dosť ráznym hlasom ! )
Je to smiešna , ale pravdivá príhoda a fakt to pomohlo. :)

Naša malá išla do škôlky ako 2,5 ročná. Náš cyklus až po koniec školského roka bol 1 týždeň v škôlke a 3 týždne doma chorá a tak sa to striedalo, takže každý štvrtý týždeň sme si nanovo zvykali. Malá sa odmietala pripájať k aktivitám a nemala kamarátky, ale mala iba kamarátov chlapcov. Baby odmieta do dnes. Nezvykla si v škôlke jesť ani piť, myslela som, že tak protestuje, ale žiaľ ani po nástupe v septembri sa to nezmenilo, takže každé ráno jej dávam do škôlky desiatový balíček aj s vlastnou vodou. Čakala som, že od tohto roku tiež bude plakávať ráno, ale akosi po lete sa to zmenilo. Síce ešte stále nechodí do škôlky s radosťou, ale chvalabohu už neplače a nemrnčí. Alergologička jej zistila, že je náchylná na bakteriálne ochorenia, tak začala brať kúru, tak uvidíme, hádam ju choroby až tak ako minulý rok neskolia. Takže držím palce, my keby sme nemali starých rodičov, tak môžem rovno zostať doma bez práce.....Ale asi si zvykne úplne až keď tam začne jedávať...:-):confused:

treba ju tam davat a treba ju vzdy pochvalit za to,ze tam vydrzala,rozpravat jej ako si sa za nou ponahlala a ako si sa na nu tesila...
skoro kazde dieta je taketo ked nastupi do skolky-niektore hryzu,placu,kopu,trhaju ucitelkam vlasy a veru aj ochoreju.....a po dakom case si zvyknu vsetky.
a co sa tyka choroby-je to hlavne o psychike a aj to,ze predsalen su tam rozne deti,ucitelky,kazdy ma v sebe daky vklad a mozno nie je dostatocne imunna.ale tym ze ju tam nebudes davat sa to nevyriesi,vypomsti sa ti to dvojnasobne potom v skole.casom sa jej imunita upravi.nemoze zit sterilne.
treba sa dohodnut aj s ucitelkou,aby sa jej mozno trosku viac venovala .
moja mama bola ucitelka v MS,tak viem.
moja sesternica je tiez ucitelkou v MS ale napriklad syna vodila do inej skolky a tiez ho len strcila do dveri a uz aj utekala-vravi ze je to nejlepsi sposob.
cim dlahsie trva ranajsia rozlucka s dietatom,tym tazsie to je pre obe strany i ucitelku.
treba zachovat chladny postoj a neukazat jej,ze ti jej je luto,ked ju tam nechavas.
moja ina sesternica dala maleho do skolky,mal 2 rocky v juli a tiez tam nechodi s nadsenim.ale zvyka si.
prvy tyzden plackal,kopkal...a teraz uz je iba ofucany...:-(
nevzdavaj to.

Ja neviem ci som urobila spravne, ale ked zacal nas Matko chodit do skolky, tak vzdy ked som pre neho prisla mala som pripravenu nejaku drobnost. Tym, ze je vzdy po skolke hladny, tak sme mali croassant alebo kinder mliecny rez, ci nieco mensie (ovocie papa ale to by mu taku radost neurobilo) a na toto sa vzdy tesil. Mozno by stacilo nejaky obrazok- ak si rada vymaluva stiahnuty z internetu, ci cukrik - nieco co by jej spravilo radost (a samozrejme neslo nejako velmi do penazi). Mozno podla odbornikov to nie je spravne ale u nas to fungovalo....a vlastne funguje uz teraz 4. rok

Naša malá išla do škôlky ako 2,5 ročná. Náš cyklus až po koniec školského roka bol 1 týždeň v škôlke a 3 týždne doma chorá a tak sa to striedalo, takže každý štvrtý týždeň sme si nanovo zvykali. Malá sa odmietala pripájať k aktivitám a nemala kamarátky, ale mala iba kamarátov chlapcov. Baby odmieta do dnes. Nezvykla si v škôlke jesť ani piť, myslela som, že tak protestuje, ale žiaľ ani po nástupe v septembri sa to nezmenilo, takže každé ráno jej dávam do škôlky desiatový balíček aj s vlastnou vodou. Čakala som, že od tohto roku tiež bude plakávať ráno, ale akosi po lete sa to zmenilo. Síce ešte stále nechodí do škôlky s radosťou, ale chvalabohu už neplače a nemrnčí. Alergologička jej zistila, že je náchylná na bakteriálne ochorenia, tak začala brať kúru, tak uvidíme, hádam ju choroby až tak ako minulý rok neskolia. Takže držím palce, my keby sme nemali starých rodičov, tak môžem rovno zostať doma bez práce.....Ale asi si zvykne úplne až keď tam začne jedávať...:-):confused:



Ivula aj by som niečo na Tvoj príspevok napísala, ale nechcem , aby som tu bola za "Komenského". Napíšem Ti ss, ako som naučila jesť a spať deti v MŠ - bez kriku, tak, že deti sa do spálne tešili.
Ale vymyslieť spôsob, ako dieťaťu uľahčiť pobyt a začlenenie do kolektívu, by mal byť predovšetkým prioritou učiteľky a nie rodičov.:)

Ivula aj by som niečo na Tvoj príspevok napísala, ale nechcem , aby som tu bola za "Komenského". Napíšem Ti ss, ako som naučila jesť a spať deti v MŠ - bez kriku, tak, že deti sa do spálne tešili.
Ale vymyslieť spôsob, ako dieťaťu uľahčiť pobyt a začlenenie do kolektívu, by mal byť predovšetkým prioritou učiteľky a nie rodičov.:)

Presne vela zalezi na pani ucitelke. My sme mali v prvo rocniku jednu, ktoru vsetky deti zboznuju doteraz. Vedela deti zaujat motivovat, nikdy na nich nezalovala, proste bola a je uzasna...Ja viem, ze ucitelia maju male platy (a v MS to asi je este horsie), velku zodpovednost a vela povinnosti, za ktore im nik nezaplati...ale je to o ich pristupe k detom, ten kto toto povolanie nerobi od srdca a kvoli detom, toho ani vyssi plat nezmeni....a tí ktorí tento dar maju su na nezaplatenie. My mame v nasej skolke vyborne pani ucitelky....
Treba drobcekovi opakovat ako ho lubite,ale musite chodit do prace, aby boli peniazky na nieco co ona chce, aby ste mohli ist tam a tam a pre nu je zase taka jej detska praca skolka, ale ked pre nu pridete budete spolu a budete robit co sa jej paci. Kazde dieta je ine a na kazde plati nieco ine, len ich treba motivovat. No takto sa lahko radi....potom je to v praxi tazsie.

dobra rada,naozaj,je to forma pochvaly,ze zas obstal jeden den v tazkej skuske

s tymi ucitelkami je to sväta pravda-mama doma strikovala,hackovala,malovala,vystrihovala....,ked boli slavy,chodila som s detmi hravat na klaviri ku tancekom,to sme tym zili vsetci,tatino im robil policky z dosak co nepotreboval a niekedy siel s ucitelkami aj na prechadzku ako dozor,ked mal volno,to bolo take smiesne....skratka clovek musi tuto robotu mat rad,inak sa to neda.
ano,poznam aj ucitelky,ktore ratali len hodiny,minuty,kedy uz vypadnu domov.a ked padla,nohy na plecia a hybaaaaj.
ale poznam velmi vela aj velmi mladych dobrych uciteliek v MS,co to fakt beru ako povolanie,nie ako robotu-len aby im to vydrzalo.

s tymi ucitelkami je to sväta pravda-mama doma strikovala,hackovala,malovala,vystrihovala....,ked boli slavy,chodila som s detmi hravat na klaviri ku tancekom,to sme tym zili vsetci,tatino im robil policky z dosak co nepotreboval a niekedy siel s ucitelkami aj na prechadzku ako dozor,ked mal volno,to bolo take smiesne....skratka clovek musi tuto robotu mat rad,inak sa to neda.
ano,poznam aj ucitelky,ktore ratali len hodiny,minuty,kedy uz vypadnu domov.a ked padla,nohy na plecia a hybaaaaj.
ale poznam velmi vela aj velmi mladych dobrych uciteliek v MS,co to fakt beru ako povolanie,nie ako robotu-len aby im to vydrzalo.

Osky, tak Tvoja mamina bola učiteľkou telom i dušou. Dnes je to vzácnosť. :)
Ja mám s učiteľkami v MŠ len dobré skúsenosti - a mám kamošku-učiteľku, ktorá tiež po večeroch doma pripravuje pre deti rôzne pomôcky, len aby im spestrila ich činnosť. A berie ich ako svoje deti, keď plačú, tak ich pohladí, porozpráva sa s nimi, pritúli si ich - pretože aj ona má deti a tiež by nechcela, keby jej deti niekde trpeli.

presne tak,dita mozes aj pokarhat,ale napriek tomu musi vediet,ze ho mas rad a hlavne,preco bolo pokarhane

ja som tiež dávala malú od 2,5r, bola strašne citlivá a naviazaná na mňa a dosť som sa obávala, ale vďaka dvom pani učiteľkám, ktoré ich vtedy učili a ktorým som doteraz veľmi vďačná, po prvom týždni si zvykla, vedeli si tieto malé deti pritúliť, pohladkať a zaujať ich, doteraz chodila aj chodí tam veľmi rada, teraz má už 4,5r, a v sobotu ráno vstáva s vetou, :"ešte koľkokrát sa musím vyspať, aby bol pondelok?". Na začiatku tiež odmietala tam jesť a piť, a obedy sme v obedári nosili pol roka domov. /aspoň sme sa presvedčili, že dobre varia :)/. Naproti tomu kamoška chcela dať syna 3ročného a keď ani po mesiaci sa nedokázal adaptovať nijako, po dohovore s učiteľkou ho musela nechať doma a skúsiť to až o rok, potom to už bolo v pohode, bol starší a inak to bral, bola našťastie na materskej pri druhom, takže nemala až taký problém si ho nechať doma. Tak držím palce, až sa rýchlo adaptuje.

Dobrý deň. Od septembra som dala dcérku (28m) do škôlky. Potrebujem zvýšiť našu životnú úroveň. Dcérka zatiaľ vždy krásne napredovala čo sa týka správania. Prvý deň bola iba do obeda. Popoludní už mala vysoké horúčky. Mala 6 detskú chorobu. Po viac ako týždni znova nastúpila do škôlky. Ďalší deň už bola nachladená. Ale dala som ju do škôlky aj s vreckovkami. No od včera je zase marod. No o čo mi ide, aj samotná učiteľka mi vravela, že malá je veľmi vystresovaná zo škôlky. Je to pre ňu veľká zmena. Odmieta spať v škôlke ale aj doma. Ak sa jej to podarí, vykrikuje zo spánku, plače. Celé dni vyjednáva, že ona nejde do škôlky, že ona nemá kamarátky. Jej tam nie je dobre. A stále iba plače. Dokonca je veľmi podráždená a do všetkého hryzie od nervov. Na škôlku som ju krásne pripravovala, že čo všetko tam bude robiť, ako dobre jej tam bude, koľko tam bude detičiek, a že mamina pre ňu vždy pôjde. Ale ako krásne bola na škôlku pripravená a tešila sa na ňu, tak ju zle znáša. Už nechce ani nikam chodiť, zo strachu, že ju odvediem do škôlky. Ja už nastupujem do práce. Poraďte mi prosím. Chcem jej pomôcť a už neviem ako. Škôlku jej nesmie nikto ani spomenúť. Otca nemá a žijeme iba u mojich rodičov a aj tí sú chorí. Všetci jej chceme pomôcť a nevieme ako. Ďakujem za každú radu.
alili, skus dcerke dat do skolky nieco co ma rada, nejaku babiku, vankusik alebo nieco pod. co by jej pripominalo domov. Mali sme v rodine podobny problem. Malinka si nosila do skolky ( ale mala len v skrinke ) dudlik a plienocku a ked jej bolo smutno, pani ucitelka s nou sla ku skrinkam, ona si chvilu pocuckala dudlik, privonala plienocku a ukludnila sa. Je to naozej smiesne, ale za pokus to stoji.

ja moc asi neporadím...no ale pokúsim sa

môj syn tiež každé ráno plakával, ale to bol už starší ako Tvoja dcérka, mal 4 roky. Mohla som mu nasľubovať hory-doly, nepomohlo. Našťastie však nebýval chorý. Prosto sa rozhodol, že si ráno poplače a potom bol celý čas dobrý. A niekedy sa stalo, že ráno neplakal, potom sa rozplakal a keď sa ho učiteľky pýtali, prečo plače, tak on povedal, že však dneska ešte neplakal:D (a keď išiel potom už druhý rok do škôlky, tak už vôbec neplakal)

Tiež si myslím, že môžeš niečo malé dať dcérke, či už do skrinky, či do vrecka, prípadne, ak dovolia učiteľky, niečo zavesiť na krk (ale to asi kvôli bezpečnosti nedovolia, netuším) - aby mala pocit, že si celý deň s ňou. Ja dávam každé ráno krížik na čielko mojim chlapcom a oni vedia, že ich bude celý deň ochraňovať Ježiško.

Neviem, či je to vo všetkých škôlkach, ale v tej našej dieťa prejde malou chodbičkou a potom z triedy zakýva mamine alebo ocinovi cez okno, ktoré vedie z triedy do šatne.

Moja sesternica zase ubezpečila svoju dcérku, že ju čaká za rohom celý deň, aby ju iné detičky nevideli, aby sa jej potom nesmiali:)

Aj od učiteliek záleží, aký majú prístup k deťom.

Je dobré, že si si vybavila psychlogičku, istotne Ti niečo poradí, ako zvládnuť túto situáciu.

A skúsila si sa podeliť so svojou starosťou aj na nejakom inom fóre pre mamičky? Možno aj tam nájdeš inšpirácie, názory,...

Držím Ti palce, nech to všetko dobre dopadne a maličká začne chodiť s radosťou do škôly. Ak môžeš, tak daj vedieť, ako pokračujete a prípadne, čo Ti odporučila psychologička. Zaujíma ma to. Ale samozrejme iba ak chceš.

Ďakujem všetkým za rady. Dnes som bola za psychologičkou. Mojou chybou sú moje obavy. Inák nerobím nič zlé. Všetko čo vychádza zo srdca je správne. Malej som skúsila dať hračku do škôlky, skúsila som jej niečo odniesť za odmenu keď som pre ňu šla. Je to jedno. Dôležitá je vytrvalosť. Verím, že v pondelok nastúpi do škôlky a už to budeme zvládať lepšie. Zatiaľ trucuje. Ale uvidíme. Určite vyhrám ja. Myslím vo vytrvalosti.

alili - teraz mi vlastne napadlo, čo vravieva moja mama - dlhoročná učiteľka v MŠ - niekedy sú rodičia (a zvlášť matky) oveľa horší ako deti, oveľa ťažšie znášajú to, že ich detičky idú do škôlky, akoby im neverili, že to zvládnu

držím palce, aby si vydržala a nenechala sa malou "poraziť":)

v škôlke je určite výborne, od mamy viem, čo všetko sa musia deti naučiť, čiže majú ten deň v škôlke dobre zorganizovaný

alili neboj sa che to len veľa trpezlivosti a čas, je nespočetne veľa detí, ktoré do škôlky museli pomaly vliecť (naša susedka dával do 5tich rokov celému baráku, že ide do škôlku) a niektorými ako moja dcéra to ani nepohlo. v prvom rade ako už bolo niekde písané popracovať na imunite (aj keď prvý rok v škôlke je asi všade o soplíkoch a kašli) a potom začať. Nie som si istá, že treba hneď všetko riešiť cez psychológov, treba sa porozprávať s učiteľkou či môžeš aspoń chvíľ stáť medzi dverami, aby sa aj dcérka uistila, že dávaš pozor čo robíš a potom keď sa zapojí do hry ... odísť. aj dcérke treba povedať, že pôjdeš do práce zarobiť korunky, aby mohla mať čo papať, pekné šatočky a podobné ... ak pomôže a učiteľky budú súhlasiť dať jej tam malú oblúbenú hračku ako maznášika, ale treba vydržať ve´d sme to zvládli všetci niekto to mal ľahšie niekto ťažšie

To všetko som malej krásne vysvetľovala. Ale ona sa radšej všetkého vzdá. A nevidím problém poradiť sa s psychológom. Výhoda je, že poradí a nedáva žiadne lieky. A aj škôlky a školy s nimi spolupracujú.

veď psychológovia sú na to, aby radili...

neboj, raz budeš len spomínať na toto plačlivé obdobie, malinká príde na to, ako je v škôlke dobre. A keď budú mať prvú besiedku (neviem, či také malé detičky robia besiedky, u nás, sa mi zdá, že tie do troch rokov ešte nerobia besiedky) - tak bude z nej hviezda, príde sa pozrieť na ňu aj starky so starkou:)

malá je akurát vo veku, kedy skúša, čo si môže a nemôže dovoliť, uvedomuje si samú seba a aj "škôlkové rebelanstvo" môže (ale nemusí) byť toho súčasťou.

Držím palce, určite vydržíš. Veď ide o dobro malej, či?

Ahoj, mala som podobné problémy so synom, obrátila som sa na moju pediatričku, ktorá mi už veľakrát dobre poradila, nielen ohľadom zdravia detí, ale aj rôznych životných situácií. Poradila mi homeopatiká pre syna, a tiež mi odporučila, aby som tie homeopatiká brala aj ja. Že maminy, ktoré sú veľmi prepojené so svojimi deťmi, podvedome prenášajú svoj stres z odlúčenia na deti a opačne. A pomohlo nám to. A znovu som sa k tým homeopatikám (asi nemôžem menovať) vrátila teraz, keď syn nastúpil do 1. triedy, tiež sme mali prvé 2 týždne plačlivé, ale už je to lepšie.

toto je prekrásny prístup

preBoha , len nie škroby, kroasanty, cukríky a čokolády, to ešte viac bude podnecovať bakteriálnych záťaží...