Myslím, že tu nepomôže nič iné, ako nájsť si dobrého psychiatra. Ja nie som vôbec zástancom liekov "na všetko", ale keď je to tak, ako píšeš, tak myslím, že sama to nezvládneš. Mám v rodine dievčinu, ktorá má podobné problémy. Už na strednej škole ju matka zobrala k psychiatričke. Ja som myslela vtedy, že je to priskoro, aby také mladé dievča bralo lieky, ale inak sa asi nedalo. Teraz chodí na vysokú školu, je pod kontrolou psychiatričky, berie lieky naďalej. Postupne znižuje dávky.... Ale takto zvláda štúdium, inak by to asi nedokázala :(

Ale zase niekedy mi o nerobí problém. Neviem, nechcem byť označovaná ako "psycho.." a brať ešte lieky.

Myslim, zeby si mala navstivit klinickeho psychologa. Tieto "bloky" sa daju pekne zvladat za pomoci psychoterapeutickych sedeni, kde sa zistuju v prvom rade podnety, priciny, ktore sposobuju tieto stavy a cielene sa s tym úpracuje na sedeniach.

Urcite by som ako prvorade nevolila medikamentoznu liecbu, ktora je podla mojho nazoru bez psychologickeho vysetrenia a terapii este predcasna.

alaya1 Vám to napísala úplne presne....plný súhlas

Vôbec neviem, kde a čo? Neviem na koho sa mám obrátiť. Momentálne študujem v ČR (druhýkrát). Rodičia to nevedia, proste si myslia, že som hanblivá, že už by som mala z toho vyrásť, nájsť si kamarátov a pobyt tu bude príjemnejší. Nemám komu veriť, nemám nikoho, komu by som to mohla povedať.

Zjavne ťa tvoje predchádzajúce skúsenosti s ľuďmi poznačili, tá šikana ti spôsobila pocity menejcennosti a neschopnosti. Musíš si uvedomiť, že každí je svojim spôsobom jedinečný, nikto nie je dokonalí, má svoje chyby, komplexy a tie veľakrát prenáša do svojho správania.. Nerieš to prečo boli tí ľudia takí čo sa k tebe nepekne správali. Aj oni boli niečim ovplyvnení. Skús im to odpustiť, odbremeniť sa od toho aby si mohla plnohodnotne žiť ďalej. VŠ nie je všetko. Možno by si potrebovala len zmeniť odbor, možno potrebuješ sa dať najprv do poriadku duchovne a potom riešiť školu. Tam sa môžeš stále vrátiť. Každá jazva potrebuje čas na zahojenie.. Myšlienka psychológa nie je zlá. Tam sa len z toho všetkého vyrozprávaš. Nebola by si prvá, ktorá takého lekára navštívila. Doktor lieči ale Boh uzdravuje.. nechcem ťa odradiť od návštevy lekára necháp to tak. Hovorím len o svojej skúsenosti, mne dáva silu Boh, všetky nepríjemné pocity, skúsenosti odovzdávam pri rozhovore s Bohom. Želám ti veľa pekných dní.. Boh ťa žehnaj..

Vôbec neviem, kde a čo? Neviem na koho sa mám obrátiť. Momentálne študujem v ČR (druhýkrát). Rodičia to nevedia, proste si myslia, že som hanblivá, že už by som mala z toho vyrásť, nájsť si kamarátov a pobyt tu bude príjemnejší. Nemám komu veriť, nemám nikoho, komu by som to mohla povedať.Okrem vyhľadania psychológa skús o svojom strachu, či tréme, povedať otvorene aj zopár spolužiakom, keď budeš vedieť, že o tebe toto vedia, strach nebudeš až tak veľmi cítiť. Odpovedať pred 150 ľuďmi je ťažké, aj pre menej "hanblivých", je tu aj strach zo zlyhania, je to zložité. Skús na prednášky chodiť a nacvičuj si vystupovanie na verejnosti tak, že keď nebudeš niečomu rozumieť, sama sa prihlásiš a opýtaš sa. Čím viac skúseností získaš, tým menej strachu budeš cítiť.

Tiež mi jeden človek hovoril, že zabudni nato, vždy je na svete niekto, kto sa má horšie ako ty, nech ma nezaujímajú hlúpe reči a posmešky ľudí, hoď to za hlavu, ale tu nejde o mozog, ale o moje "telo"? Proste ono, začne sa tak divno triasť, na tvári ako keby tiky. Hovorili mi tiež, že ak sa niečoho bojím, mám ísť za tým a tým strach prekonám (tj. ako keby ste povedali človeku, ktorý sa bojí výšok, choď na najvyššiu budovu a kukaj stále dole)..Neviete aspoň o nejakom dobrom odborníkovi?

Vôbec neviem, kde a čo? Neviem na koho sa mám obrátiť. Momentálne študujem v ČR (druhýkrát). Rodičia to nevedia, proste si myslia, že som hanblivá, že už by som mala z toho vyrásť, nájsť si kamarátov a pobyt tu bude príjemnejší. Nemám komu veriť, nemám nikoho, komu by som to mohla povedať.

Ak mas zaujem o psychoterapeuticku liecbu/ pomoc psychologa/, najjednoduchsie je, zistit si napr. cez internet zoznam psychologov v tvpojom meste. Zavolaj a povedz, ze sa chces objednat na vysetrenie. Neplati sa za to nic, ak mas zdravotne poistenie, zoberies len katricku poistenca.

Mne je zrejme, ze o tychto veciach nemas chut sa zhovarat s nikym, je to prave priznacne pre tieto" bloky", nakolko inu definiciu tvojho problemu na zaklade len tvojho opisu nie je korektne tu uvadzat.
Ak niekomu doverujes, zver sa s tym tomu cloveku, ale myslim si, ze priciny a dosledky su riesitelne len za pomoci odbornika.
Nemysli si vsak, ze sa to pri 1. stretnuti vyriesi same, je potrebna tvoja spolupraca a hlavne otvorenost voci terapeutovi.

Tréma je veľakrát spôsobená nedostatočnou prípravou - potom z toho vyplýva to chvenie, lebo nie som si istý výsledkom ako to dopadne, ale príprava je aj to, že si predstavíš, ako odpovedáš pred veľkým publikom. Alebo si to skús pred zrkadlom.
Potom sú tu také "vychytávky" rečníkov:
1) dbať na to, aby si si uvoľnila čelusť (ak je tam nejaký blok zo strachu), lebo to ovplyvňuje reč - aby si nehovorila ticho a sekane, a následne z toho by si bola zasa viac strémovaná.
2) pred začiatkom reči sa tréma dá trocha zjemniť tým, že sa zameriaš na toto:
2x za sebou cez nos zhlboka nadýchneš a vydýchneš a pri tom druhom výdychu zároveň
začať reč...
3) Moja 85-ročná stará mama hovorí, že ak máš trému, tak si mysli, že sú to "kapustné
hlavy".....nie že by to myslela v zlom na ľudí, ale že ti neublížia...(každý môže mať také
isté problémy pred publikom) Ja som si to v mysli hovorila a keď som si to predstavila, tak mi to
bolo smiešne, až som sa uvoľnila.

heja- socialna fobia nie je trema.

No a ďalší problém, nerada telefonujem, lebo niekedy mi vypadávajú základné slovíčka (čo je trapné), emailová komunikácia je tiež obmedzená, lebo "zase" napíšem email, a bude vypadať štylisicky divný, a keď tam prídem tak niekomu to rozprávať a pritom plakať, lebo ma to vždy rozplače...Sama to hold nezvládnem

Ja viem, ale v 3 príspevku hovorí, že niekedy jej to problém nerobí, takže to môže byť len supersilná tréma, ktorú sa neučila zvládať.Okrem toho, psychológ sa tiež snaží odbúravať prílišné strachy tým, že si to s pacientom rozoberá na sedeniach.

No a ďalší problém, nerada telefonujem, lebo niekedy mi vypadávajú základné slovíčka (čo je trapné), emailová komunikácia je tiež obmedzená, lebo "zase" napíšem email, a bude vypadať štylisicky divný, a keď tam prídem tak niekomu to rozprávať a pritom plakať, lebo ma to vždy rozplače...Sama to hold nezvládnem

Vies, my ti s tym tu odborne pomoct nemozeme. Na stanovenie presnej priciny, dosledkov je potrebne vykonat viac testovani, kde pri psychologovi ty na prvom sedeni vypracujes viac testov, podrobis sa vstupnemu rozhovoru, kde psycholog aj na zaklade pozorovani spravania sa, mimiky a pod. bude lepsie a odbornejsie poznat tvoj stav. Tu ti mozeme poskytnut skor laicke rady, ktore vsak nie vzdy su osozne pri specifikacii daneho psychickeho problemu.

Myslim si, ze nemeskaj a telefonuj uz teraz radsej, ako travit cas na porade. Navsteva psychologa je diskretna, ma povinnost o tom co mu povies mlcat, to sa obavat nemusis.

ved prave....

Pardon. Nemala som sa komu posťažovať. Ale ďakujem aspoň za snahu.

Pardon. Nemala som sa komu posťažovať. Ale ďakujem aspoň za snahu.


Preco pardon? Koli comu ta ironia? Ved sa snazim ti pomoct, aby si vyhladala odbornika, Pisala si, ze hladas pomoc, nie- vypocutie. Zelam vsetko dobre.

Meichan, ak máš chuť, vyrozprávaj sa aj tu, viac ľudí má skúsenosti so sociálnou fóbiou, môžu ti odovzdať svoje skúsenosti. Aj tebe sa uľaví. Sama píšeš, že niekedy ten problém nie je, teda si vieš, kedy máš kontorlu nad fóbiou, kedy zlyhávaš. Pozri si tento článok http://www.psychoterapia-sk.sk/dokumenty/informacie/SF.pdf
Určite však vyhľadaj psychológa.

Preco pardon? Koli comu ta ironia? Ved sa snazim ti pomoct, aby si vyhladala odbornika, Pisala si, ze hladas pomoc, nie- vypocutie. Zelam vsetko dobre.
Písala: Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či nemáte niekto skúsenosti s týmito "chorobami".

To nebola irónia, ja viem, že by som mala vyhľadať pomoc, ale nie je to až tak jednoduché pre mňa. Ale ďakujem za všetky rady, veľmi si ich vážim.

Neviem, či to nie je mimo témy, ale možno pomôže...

Desatoro duševného zdravia
1. Prijímam sám seba!
Poznaj sám seba, svoje, dary, prednosti i slabosti. Váž si sám seba, ale neber sa príliš vážne.2. Hovor o tom!

O tom, čo ťa trápi, čoho sa bojíš, čo si vyčítaš, o svojich smútkoch, ale i radostiach, o úspechoch.
Zdieľaná starosť je polovičná, zdieľaná radosť je dvojnásobná.


3. Buď aktívny!

Život je rieka, raz plávame s prúdom, raz proti nemu. Vždy je za čím ísť a pred čím utekať. Kým sa hýbeme žijeme, a naopak.

4. Uč sa novým veciam!

Stále je čo spoznávať a učiť sa. Skúsenosť je neprenosná. To, čo zvládame nás blaží, to čo nezvládame, aspoň sme vyskúšali.

5. Stretávaj sa s priateľmi!

Príbuzných si nevyberáme, ale priateľov áno. Sympatia, náklonnosť, kamarátstvo, priateľstvo, láska su zdrojom opory a radosti života.

6. Rob niečo tvorivé!

Géniov je málo, ale tvorcom je každý z nás. Tvoriť môžeme v ateliéri, i záhrade, v divadle, i v dielni. Proces je dôležitejší ako výsledok. Výtvor možno skritizovať, ale to, čo pri tvorbe zažijeme nám nikto nezoberie.

7. Zapoj sa a pomôž!

Pohyb kridiel motýľa v jednom kúte sveta môže spôsobiť búrku na opačnom konci. Zaujímaj sa o to, čo sa deje vo svete. Politika, ekológia, charita, pomoc tým, ktorí to potrebujú dávajú zmysel nášmu vlastnému životu.

8. Neváhaj požiadať o pomoc!

Ak cítiš, že tvoje bremeno je pritažké, bolesť prisilná, strata priveľká, strach neznesiteľný- nehanbi sa požiadať o pomoc. Odborníka, alebo len spriaznenú dušu, niekoho kto prežil podobné trápenie.

9. Oddychuj a uvoľni sa!

Práca šlachtí, ale môže aj zabíjať. Uč sa aktívne i pasívne oddychovať, nachádzať nové zdroje radosti a uvoľnenia. Pre niekeho veselá spoločnosť, pre niekoho samota, pre niekoho špost, pre iného príroda. Aj dobré jedlo a pitie, či iné slasti vyvažujú stres všedného dňa.

10. Zdolávaj prekážky!

Uč sa brať životné problémy a prekážky ako výzvy a možnosti osobného rastu. Čo nás nezabije...a je potom čo rozprávať vnúčatám.

11. Neboj sa snívať!

Snívajme v noci i cez deň. V snoch sa môžeme vznášať a dokázať úžasné veci. Nie všetky sny sa na šťastie naplnia, ale niektorým sa môžeme aspoň priblížiť.

12. Ži teraz a tu!

Príliš mnoho minulosti nám bráni vzlietnúť a primnoho budúcnosti nám nedovolí pevne sa rozkročiť na zemi. Ži teraz a tu najlepšie ako vieš, lepší život nemáš.


A, že je tých prikázaní dvanásť?

Proste nikto nie je dokonalý!!!


Tak si zoberte ponaučenie. Vždy existuje cesta. Aj ja som ju videla. No skončila pre mňa tak nečakane rýchlo, bolestivo, neuveriteľne, neplánovane...A ty duša moja odpusť mi, že som ťa posledné roky tak týrala a tým trpelo potom aj moje okolie. Zabudla si na pár pravidiel v tej svojej hmle.

Ved som jej odpisala zo svojich skusenosti z praxe.

nesúhlasím, bloky spôsobujú toxíny z mikroorganizmov... , alebo priamo oni

sú tam toxíny - v jadrách lebečných nervov,...treba odstrániť baktériálne a parazitárne toxíny...

Vyskusaj aj nejake alternativne metody...nemusis sa hned cpat chemickymi liekmi, niekedy zaberie aj kombinacia terapia+fytoterapia alebo nieco podobne. Mam s tym velmi dobre skusenosti.NAjma ale to ale treba ventilovat a komunikovat snejakym blizkym clovekom (terapeutom) vid vyssie...Drzim palceky! Zvladnes to! Da sa s tym nieco urobit :)

"Bloky" su v prispevku v uvodzovkach!. Podla popisu ja nenapisem presnu terminologiu stavu.

tu máte zoznam licencovaných psychológov, ktorí sú registrovaní v komore psychológov. stačí si vybrať http://register.komorapsychologov.sk/zoznam-psychologov-skp.php

aj likvidácia mikroorganizmov pomôže ovplyvniť nervovú sústavu a pohodu v živote

ja mam to iste aj som chodila k psychologicke a nepomohlo len som utratila kopec penazi hmm ;o( hmm stále bojujem ...;o(

Tak ako som uz vyssie spomenul, nepodcenovat ale ani neprecenovat pomoc od psychologov.... Vyskusaj aj aletrnativnu medicinu. Mam s tym vyborne skusenosti .1... V zasade ale treba o tom neustale hovorit a vyrozpavat sa niekomu, komu doverujes. Na pricine mozu byt skutocne aj toxicke mikroorganizmy skyte v tele. Existuju poadne a centra kde to dokazu s velkou uspesnostou pekne a diskretne risit len treba urobit prvy krok a odvazit sa, uvidis ze to tak ani "neboli" a ulava sa dostavi ke uvidis svetielko na druhej strane tunela :) mam par tipov, ale to tu by som nerozoberal. Ak citis potrbu napis mi na mail a nico vyskusame :) hlavne hlavu hore! A drz sa zasady z pesnicky p. Hammela : nemusime mat vela, staci ak sme drzitelmi ciela ! Drzim palceky!

negatívnych vplyvov sa treba vedieť vzdať.. nie na seba vedome viazať. Napr. ten nick je negatívny.

....len, aby ste potom aj tak alternatívne nedopadli....písal som o tom už viackrát
RE: Pavel Horák - mne keby ste napísali, že citujem Vás "...mám pár tipov, ale to by som tu nerozoberal, ak cítiš potrebu napíš mi a niečo vyskúšame" tak mám o Vás obraz vopred utvorený
pacientov, ktorí išli a "niečo vyskúšali" máme žiaľ plné ambulancie, tým chcem povedať, že naše intervencie do nášho zdravia by nemali byť systémom "prídite a niečo vyskúšame" pretože som presvedčený o tom, že takto postavené je to hazard so zdravím až životom. Pri všej úcte, ale myslím si, že ak by Vaše dieťa malo štyridsiatky teploty a dusí sa, tak keď ho priveziete do nemocnice tak keby Vám službokonajúci doktor povedal "položte ho sem a voľačo vyskúšame", tak asi by ste ho hne´d od tiaľ brali

Mily Peter, dakujem pekne za vas nazor a respektujem ho v plnej miere! Urcite by som nikumu neoporucal "skusat" nieco len tak... Ak ma clovek vazny zivot ohrozujuci stav je urcite namieste najprv navsteva u prislusneho profesionalneho lekara. Ja som mal na mysli skor nieco ine. Hovorim z vlastnej skusenosti. Ak vsetky dostupne prostriedky a metody dnesnej zapadnej mediciny neuspeli. Vtedy clovek skusa dalej, napr. Aj cestou alernativnej liecby....nemal som ani v najmensom umysle znevazovat vsak pracu nasich odbornych lekarov. Je to len slobodnom rozhodnuti a zodpovednosti kazdeho z nas. Ak za mnou niekto prisiel s dietatom v 40 st. Horuckach urcite by som to riesil odkazom na navstevu prislusneho lekara, inak by to bolo mozne povazovat za hazard.mozno ak by sa tieto stavy opakovali periodicky by som v prestavke medzi dvoma krizami "skusil" alternativu ,je to takto uz zrozumitelnejsie? Je to skor o celostnom pristupe k cloveku, na co v sucasnej situacii ma malo lekarov dostatok casu trpezlivosti a mozno aj priestoru (myslim casoveho).

Ahojte,
rad by som nasiel touto cestou ludi - spolubojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat a spolocne bojovat proti socialnej fobii. Mam celkom jasnu predstavu, ake temy a aktivity by sme preberali, to vsak az casom. Na zaciatok by sme sa spoznali a dohodli aky smerom a tempom by sme sa snazili napredovat a vzajomne sa motivovat.

Ak ta uz nebavi sediet doma a utapat sa v strachu zo socialnej stranky zivota, naber posledne zvysky odvahy a sebazaprenia, a napis mi prosim na mail socfobik@azet.sk :)
Budem sa tesit na Vase maily :)

Sociálna fóbia je strach z určitého sociálneho, medziľudského kontaktu. Ty ludi trpiacich socialnou fobiou nabadas, aby sa ti sami ohlasili a prisli medzi cudzich ludi.Chcem sa ta opytat, ci mas opravnenie vykonavat terapeuticke sedenia na eliminovanie, ci odburavanie tohto fobickeho stavu a ak ludia trpia socialnou fobiou , alebo na zaklade coho si dospel k presvedceniu, ze si schopny to napravat.

plný súhlas,
tiež ma to napadlo, že na tejto vete SocFobika: citujem "....touto cestou ludi - spolubojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat...." niečo nesedí:)
veď predsa ten, kto má sociálnu fóbiu nebude reagovať na inzeráty typu poďme sa vzájomne stretávať, prečo? lebo má sociálnu fóbiu

V prvom rade dakujem za konstruktivny nazor, a kritiku. Nie som ziaden odbornik a ani sa za neho nevydavam. Vychadzam zo svojich vlastnych skusenosti, prezitych situacii a poznatkov z absolvovanej terapie - cim chcem len povedat, ze mam predstavu do coho sa pustam.

Samozrejme, ze skupina by bola o vzajomnej podpore a motivacii v snahe postupne sa vymanovat zo svojej komfortnej zony - ved uz len prist na stretnutie bude obnasat iste sebazaprenie. Pre ludi bude hlavne podstatne, ze budu mat socialny kontakt, ziskavat spatnu vazbu, rozvijat socialne zrucnosti, ucit sa vystupovat v kolektive, prejavit sa, prezentovat svoje nazory a prispievat do diskusie.

Tiez postupne nadobudat akysi nadhlad ci povedomie, ze mnohe situacie vyhodnocujeme skreslene na zaklade akychsi naucenych predsudkov ci vyhybaveho spravania. V jednoduchosti sa budeme snazit zapracovat na skutocnosti, ze aj napriek pochybam a strachu, clovek so SF dokaze fungovat v kolektive a je len na nom, ci na tom bude chciet dalej pracovat a zlepsovat sa, alebo mu bude lepsie ostat vo svojej ulite. Kazdy mame v sebe inak nastaveny hnaci motor, ine postoje a ambicie, preto by sme sa na zaciatku snazili zosuladit v ramci moznosti. A ak to niekomu nebude vyhovovat a radsej ostane vo svojej komfortnej zone doma, tak jednoducho este nedozrel do tohto stadia a potrebuje viac casu, prip. uz odbornejsiu pomoc. Takze pocitam aj s tym, ze nie kazdemu to sadne, ale verim ze vacsine ano.

Na tom vyssom leveli mam v plane, ze by som vonku oslovoval ludi s nejakou jednoduchou otazku a ukazal tak ostatnym, ze to ide. A aj pripadna trapna situacia je sucastou zivota, velmi rychlo pominie a casom sa na tom da uz len pousmiat. Vzdy sa jednoduchsie vystavuje takymto situaciam ak ludia vedia ze za nimi stoji kolektiv ludi s rovnakym cielom, a takisto to iniciuje akusi dravost ukazat, ze na to mam tiez a dokazem to. Mozno nie hned, ale casom sa aspon pokusim.

Ahojte,
rad by som nasiel touto cestou ludi - spolubojovnikov - ochotnych sa vzajomne stretavat a spolocne bojovat proti socialnej fobii. Mam celkom jasnu predstavu, ake temy a aktivity by sme preberali, to vsak az casom. Na zaciatok by sme sa spoznali a dohodli aky smerom a tempom by sme sa snazili napredovat a vzajomne sa motivovat.




Samozrejme, ze skupina by bola o vzajomnej podpore a motivacii v snahe postupne sa vymanovat zo svojej komfortnej zony - ved uz len prist na stretnutie bude obnasat iste sebazaprenie. Pre ludi bude hlavne podstatne, ze budu mat socialny kontakt, ziskavat spatnu vazbu, rozvijat socialne zrucnosti, ucit sa vystupovat v kolektive, prejavit sa, prezentovat svoje nazory a prispievat do diskusie.


Ja len maličkú pripomienku .
Nie som odborník príslušného zamerania , no nedal si jednu infošku a tou je miesto vzájomných stretnutí .

Mám totiž za to , že ak sa jedinec s fóbiou odhodlá vyjsť medzi ľudí , tak to ešte neznamená , že zvládne aj tú cestu na samotné stretnutie .
Ten zvyšok je síce pekný , ale asi aj obtiažny ...

Vdaka za upozornenie, islo by o stretnutia v Bratislave.

A jasne, ze to nie je jednoduche. Vo vseobecnosti jednoduche cesty nevedu daleko. Ak chce clovek nieco zmenit, skvalitnit, zlepsit, byva to obtiazne... Takze to beriem ako skutocnost, ktora je v zivote skratka pritomna.

Vdaka za upozornenie, islo by o stretnutia v Bratislave.

A jasne, ze to nie je jednoduche. Vo vseobecnosti jednoduche cesty nevedu daleko. Ak chce clovek nieco zmenit, skvalitnit, zlepsit, byva to obtiazne... Takze to beriem ako skutocnost, ktora je v zivote skratka pritomna.

Kde chces tieto sedenia uskutocnovat, mas na to priestor? A v konecnom dosledku, co to bude tych potencionalnych ludi stat.? Bues to robit za poplatok? Neviem, ci si uvedomujes, ze lavirujes na velmi citlivej ploche, nakolko ani vystudovany psycholog nemoze viest terapie, kym si nedoplni vzdelanie o psychoterapeuticke zrucnosti.

Prajem ti veľa síl.

Mozno som to tak explicitne nenapisal. Nepokusam sa o odbornu terapiu a ani nebudem. Skupina nebude organizovana pre ludi, ktori maju silnejsiu a vaznejsiu formu, to uz zo samotnej podstaty "stretnutie s cudzimi ludmi" vyplyva a prirodzene sa odfiltruje. Tym chcem povedat, ze absolutne nemam snahu "fusovat" do psychologie ako takej.

Ide mi len o stretnutia s ludmi, ktori pocituju isty diskomfort v spolocnosti, maju strach sa prejavit vo vacsom kolektive, prezentovat svoje nazory ci postoje, chcu si precvicovat svoje socialne zrucnosti, dostavat na seba spatnu vazbu - pretoze mnohokrat vidime tieto situacie skreslene.

Absolutne nemam v plane tieto veci nejakym sposobom spoplatnovat, pretoze mne samemu to tiez prinesie akesi "zdokonalenie sa" vo vystupovani v kolektive a tiez potrebujem na spomenutych veciach popracovat.

Prajem ti veľa síl.
Dakujem, sily su len neviem ci bude zaujem zo strany ludi.

Mozno som to tak explicitne nenapisal. Nepokusam sa o odbornu terapiu a ani nebudem. Skupina nebude organizovana pre ludi, ktori maju silnejsiu a vaznejsiu formu, to uz zo samotnej podstaty "stretnutie s cudzimi ludmi" vyplyva a prirodzene sa odfiltruje. Tym chcem povedat, ze absolutne nemam snahu "fusovat" do psychologie ako takej.

Ide mi len o stretnutia s ludmi, ktori pocituju isty diskomfort v spolocnosti, maju strach sa prejavit vo vacsom kolektive, prezentovat svoje nazory ci postoje, chcu si precvicovat svoje socialne zrucnosti, dostavat na seba spatnu vazbu - pretoze mnohokrat vidime tieto situacie skreslene.

Absolutne nemam v plane tieto veci nejakym sposobom spoplatnovat, pretoze mne samemu to tiez prinesie akesi "zdokonalenie sa" vo vystupovani v kolektive a tiez potrebujem na spomenutych veciach popracovat.



Vyznacila som pasaz z tvojho prispevku, nad ktorou som sa zamyslela. Ako chces tych ludi diferencovat? Ako zistis, kto ma aku formu SF, aku intenzitu fobickej reakcie a nasledne zvolavas ludi pomocou internetu a mas predstavu, aka velka ma byt ta skupina? Mozno sa ti neprihlasi nik, mozno 150-200 ludi. Ako chces 200 ludi so SF vtesnat do jednej skupiny a pritom tito ludia maju prave problem s tymi skupinami.
Ak tato tema nie je zart, alebo trik na inu cinnost a myslis to vazne, mas este vela nezodpovedanych otazkok, nie je take lahke riadit a usmernovat skupinu ludi aj profesionalovi a v takej Dg. to plati uz dvojnasobne.

Ahoj, dakujem za konstruktivnu kritiku, a ocenujem ak vieme diskutovat na urovni, a vzajomne sa neosocujeme.

Myslim, ze diferencovat nebude treba, to sa udeje prirodzene. Kedze ludia s intenzivnejsou, ci silnejsou formou uz v principe nebudu reagovat na stretavanie sa v skupine a to bez odbornika. Svoj problem budu chciet skor riesit individualnou formou s psychologom, resp. z ich pohladu jednoduchsou a radikalnejsou formou a to farmakoterapiou u psychiatra.

Moja cielova skupina su ludia, ktori dokazu fungovat v beznom zivote, avsak pocituju ze kvalita ich zivota po socialnej stranke je mierne limitovana a chcu na nej zapracovat. Sam sa nachadzam v podobnom rozpolozeni a myslim, ze je lepsie na tom zapracovat spolocne ako kolektiv s identickym cielom. Kde sa vieme vzajomne podporit a motivovat, a podstatna je zmienovana spatna vazba, aby sme situacie videli z roznych uhlov pohladu.

Nemam ziadne priestory a ani ich neplanujem riesit. Blizi sa leto a tak sa vieme stretavat vonku, niekde v parku, pri Dunaji ci v kaviarni.

Zaverom chcem povedat, nemam inu moznost ako oslovit ludi so soc. fobiou, len prostrednictvom internetu. A nechap to prosim ako zvolavaciu akciu, je to skor myslene ako navrh, resp. myslienka nad ktorou sa kazdy slobodne zamysli a v pripade zaujmu ma oslovi. Naozaj za tym nie je co viac hladat.

P.S. V zahranici funguju podobne skupinky celkom normalne, myslim ze aj v Bratislave nieco podobne par rokov dozadu existovalo. Preto som sa ako iniciativny clovek do toho dal, kedze momentalne nemam informacie, ze sa nieco podobne organizovalo.

Moje prispevky nie su v ziadnom pripade kritika, ani kontruktivna. Skor debata, ci diskusia na temu, v oblasti ktorej sa pohybujem. Takze ty mas ciel zoskupit ludi s rovnakym problemom na nezavazne stretnutia, pokecat si, mozno pri kave, ci mineralke, napr. pri brehu Dunaja. Ak ide len o pokec, debatu, vymenu nazorov, skusenosti , proti tomu sa neda nic namietat. Namietala by som skor, ak by islo o planovane terapeuticke sedenia, bez patricneho vzdelania a praxe. Zelam ti, aby si spoznal aj inych ludi s podobnym problemom a travil s nimi prijemne volne chvile.

Daj si do googla v BA Vavilovova 22. Tiež tam existovala kedysi takáto svojpomocná skupina,
možno aj existuje, uvidíš čo ti povyskakuje na googli, aj napr. PhDr. Dušan Fabián ešte s jednou psychologičkou tam vykonával sedenia s petržalskou nezamestnanou mládežouv dopoľudňajšícvh hodinách, to bola skupina možno s tridsiatimi i viac mladými naraz. To bolo tesne po revolúcii asi rok, bola som pozvaná i s pár ďalšími ľuďmi.
Je zaujímavé, že to miesto poskytuje "azyl" podnes pre aktivity nápomocné ľuďom. I to by mohlo byť možno jedno z riešení, kde sa v zime dá napr. legálne stretávať, nemusí mať každý na kaviareň. Miestnosti sú na prízemí, je vidno von, nie je tam stiesnený pocit. Koberce, kreslá. Veľké okná, závesy. A je to prakticky v centre.

Moja známa navštevovala psychologa trápila sa viac ako 10 rokov, a teraz funguje skoro normálne. Občasne užívala aj lieky ale tie jej tak nepomohli. :(