wabi
10.03.13,09:06
Hlavne takto na jar mam strašne veľa otázok na rez a strihanie stromov. Su najrôznejšie a stále sa opakujú.
Začal som písať na tú tému jednotlivé texty. Chcem v nich zhrnúť všetky svoje skúsenosti so strihaním, jednak hlavne praktické a jednak aj tie ktoré som sa naučil ako teoriu ktora sa osvedcila.
Stromy strihám už 37 rokov. Áno začal som veľmi, veľmi skoro.
Myslím, že všetky tie publikácie, ktorých som prečítal stovky a články v časopisoch a na internete, sa snažia ľudí učiť strihať stromy ako keď sa niekto učí variť podľa kuchárskej knihy...
Strihanie stromov je ale umenie nie práca ktorá sa dá naučiť tým že vytvoríme algoritmus jednotlivých úkonov čo kedy odstrihnúť.
Strom je živý organizmus nie panvica s olejom, kde pri určitej teplote dodávame jednotlivé ingrediencie a keď budeme postupovať presne podľa návodu tak jednoducho dospejeme pri troche pozornosti a manuálnej zručnosti k výsledku ktorý sa blíži origionálu...
Strihanie stromov je oveľa zložitejšie. Ako keď hráte šach. Prvé ťahy sa dajú poľahky naučiť, ale čím ide hra ďalej, možností ako spoluhráč potiahne (schválne som sa vyhol slovu súper) je čím ďalej viac a nie je možné sa naučiť „správnu odpoveď“ na toľko nepredvídaných možností. V skutočnosti je strihanie stromov podstatne zložitejšie ako šach, pretože tam máte oproti človeka, teda tvora veľmi podobného vám a figúrok je len 16 +16 a sú pekne na šachovnici a nie v priestore. Žiadne poveternostné vplyvy, vplyvy odrody, podpníka, mikroklímy, pôdy nehrajú rolu...
Strihanie stromov je meditácia pretože človek sa musí pýtať samého seba. Napokon koho iného, je len sám s nemým stromom. Strom síce nehovorí, ale reaguje na prostredie a teda aj jednotlivé zásahy nožnicami. Reaguje samozrejme až po niekoľkých týždňoch či dokonca mesiacoch. Na tento dialóg treba teda nemalú trpezlivosť.
Dôležité je teda skôr než začneme strom ošetrovať, potykať si s ním a prijať ho do rodiny, či aspoň medzi svojich priateľov.
Nie je to len neživý predmet, kus dreva v našej záhrade. Je to živý tvor so svojimi vlastnosťami a potrebami. On nám samozrejme nikdy nemôže rozumieť, ale my sa môžeme pokúsiť porozumieť mu a pomôcť aby bol s nami šťastný. Za to sa odmení tým, že bude rásť do krásy a ak je to domáci skrotený maznáčik, tak aj úrodou, dobrých plodov.
Snažiť sa porozumieť potrebám stromu. Ľudia majú často problém porozumieť potrebám svojho partnera detí, či rodičov či kolegov a podobne a to sú všetko ľudia s potrebami a vlastnosťami nám skôr pochopiteľní než niečo tak odlišné ako strom.
Preto nedokáže každý „strihať“ stromy tak, aby im neubližoval a nemrzačil.
Najsmiešnejšie mi príde keď mi niekto povie že tento strom je nanič, pretože nerodí. V lepšom prípade povie: v týchto podmienkach nerodí nedarí sa mu bude musieť ísť von...
Vtedy nastáva problém ako to človeku vysvetliť aby sa neurazil, že nie stom je navine. podmienky to je už výstižnejšie. Ale tie podmienky určuje do značnej miery práve človek.

Postupne budem vkladat jednotlive texty tak ako ich budem pisat.
Peter II
12.03.13,19:44
Wabi veľmi krásne popísal, o čom vlastne strihanie, alebo orezávanie ovocných stromov je. Tiež sa tomu venujem, prakticky už od malého chlapca, kedy ma to začal učiť môj otec, a v posledných pár rokoch aj intenzívnejšie - kedy to robím aj na zákazky. Príručky a knižky sú fajn, aby sa človek, ktorý o tom nič nevie, naučil aspoň základné princípy. Veľmi dôležité je však pozerať sa, ako asi chce rásť sám strom, aké sú jeho možnosti a ako by sa to dalo zosúladiť s našimi požiadavkami a predstavami. No a chce to tiež trochu znalosti, ako sa ktorá drevina správa a dosť predstavivosti - vedieť si aspoň približne predstaviť, ako asi daný strom môže na zásah reagovať, no a potom trpezlivosť,lebo často až po pár rokoch zistíme, či sa nám ho podarilo "ukecať" alebo si aj naďalej rastie po svojom a ignoruje naše predstavy. Je to skrátka také vzájomná hra a zlaďovanie sa so živým stromom. Pri reze mladých stromčekov, ktoré vychovávame už od malička, máme väčšie možnosti usmerniť ho. No ošetrovanie starších a zanedbaných stromov, s akým sa stretávam asi najčastejšie, je už dosť o intuícii, odhade správania sa stromu a umení využiť to, ako strom rástol doteraz, lebo koruna a rozmiestnenie konárov je už viac menej dané a my už iba vyberáme, čo s toho ponechať.
alchstuip
13.03.13,10:11
Naozaj krasne napisane...
Nastastie, jablone mame uz ostrihane, tento rok sme zacali skoro a aj pocasie cez vikendy prialo. Pri zimnej kontrole sme naplanovali asi 10 stromov na odstranenie, ale nakoniec dostali milost, trosku radikalnejsi rez a myslim, ze budu znova super. Sooda, bol to nevhodny vyber podpnika, bujne rastuci sa fakt nehodi do hustej vysadby na vedeni. Nevadi, nejako sa s nimi potrapime, uroda je vzdy bohata.
Po strihani sa vzdy zhrozim, kolko materialu sme odstranili,je toho obrovska kopa, obcas nejaki "znalci" usudia, ze tu tento rok jablka nebudu, napriak tomu vsak je kazdorocne jablk neskutocne vela. (mame cca 250 jabloni)

Chcel by som sa spytat, mame este slivky, ceresne a marhule.

Na slivky planujeme zautocit tak o 2 tyzdne, na juhu Slovenska to bude podla mna vhodny termin. Nemylim sa?
Co sa tyka ceresni, jednu musime dost zredukovat, ohrozuje sklenik, kedy bude vhodny termin? Teraz, ci sa skor oplati nechat ju este zarodit a potom upravovat?
Marhule? Az po zbere urody?

Dakujem
wabi
15.03.13,09:43
Nuz postupne chcem doplnat, len to nejde tak rýchlo ako by som si predstavoval...
Ceresňu by som už asi nechal až po urode, ale zas podla toho ako vypada, volačo by sa dalo aj na jar...
Podobne s marhulov, zaleži ako je stara či bude mať vela kvetnych pukov a tak...
wabi
15.03.13,09:44
Hodim sem další text čo som prave dopisal na dôležitu temu.

Prečo robiť rez (strihať) a tvarovanie stromov, najmä ovocných.

Nebudem písať o dôvodoch prečo strihať stromy s pohľadu ľudí. Tie by sme ako ľudia asi mohli poznať. Často sa však stretávam s nepochopením, keď si práve ľudia myslia, že strihaním stromu ubližujú, že je to neprirodzené, či že si tým znižujú úrodu, pretože predsa tam mohlo byť toľko ovocia... Preto budem písať len o dôvodoch dôležitých najmä pre samotné stromy:


Prirodzená potreba

„Divoké stromy v lese tiež nikto nestrihá, nestará sa o ne a ako pekne rastú.“ Počujem niekedy najmä od ľudí ktorý uprednostňujú prirodzený prírodný život a nezasahovanie človekom do chodu vecí.
Tak hlavne aj my ľudia sme súčasťou prírody, hoci sa z nej akosi vydeľujeme. Iste sme predsa len výnimoční v niektorých veciach. Tým nehovorím že je to dobre či zle. To záleží vždy od uhla pohľadu. Pre mnohé druhy zvierat aj rastlín sme proste rýchlo sa šíriaca katastrofa. pohroma pre spoločenstvá ktoré fungovali ešte donedávna po milióny rokov stabilne, sme pohroma. Je to hlavne preto, že ak vôbec nejaký iný živočích mení svoje okolie a prostredie, tak sa to vôbec nedá porovnať s tým ako svoje okolie meníme my. Neprispôsobujeme sa prostrediu ale naopak prostredie si prispôsobujeme tak, aby nám vyhovovalo...
Vytvárame si prostredie v ktorom žijeme už veľmi dávno, mnoho generácii po tisíce rokov. Samozrejme vždy v rámci svojich predsa len obmedzených možností...
Dnes by sme jednoducho nedokázali žiť nahý v pralese bez nástrojov, oblečenia a hlavne bez našich priateľov.
Nie teraz nemyslím tých s ktorými sa občas navštevujeme, aby sme mohli ohovoriť tých ktorý tam v tej chvíli zrovná nie sú.
Myslím teraz našich najlepších priateľov. Teda iste okrem psov sa nájdu aj chutnejšie druhy.
Sú to druhy rastlín a zvierat, ktoré sme si obľúbili a zvykli sme si na ne nielen na pekáči.
Skrotili a prispôsobili sme si ich. Zmenili sme ich natoľko že by už takýto, bez nás a bez prostredia ktoré im vytvárame ani len nedokázali prežiť. Psa tiež nevyhodíte aby si niečo teda ulovil v lese. Je príliš zmenený. Sám v divočine ak by vôbec prežil by iste trpel, ak by vôbec prežil.
No nie len priateľské, milé, či teda aspoň chutné domáce zvieratká sme si skrotili a obklopili sa nimi. Pestujeme si naše obľúbené rastliny. Teraz nenarážam na tie, ktoré sa nesmú...
rastliny sme si vyšľachtili a pretvorili tak, aby nám chutili. Väčšinu z nich by burina pomerne rýchlo bez našej starostlivosti zadusila, či by sa bez nás nevedeli ďalej šíriť a rozmnožovať. Vytvorili sme s nimi teda takú symbiózu. Naše obľúbené rastliny nám poskytujú plody, či iné časti a my sa za to o ne staráme a vysádzame ich na obrovských plochách najčastejšie v monokultúre, staráme sa aby mali všetko čo potrebujú najmä teda svetlo, teplo, vlahu, živiny a potrebný priestor a chránime ich ako len najlepšie vieme. Teda až pokiaľ...tak neviem či to neznie až príliš ušľachtilo. Proste ich jednostranne vysadíme s jediným cieľom aby sme ich dali potom zožrať svojim zvieracím miláčikom alebo ich priamo nezieme my ako pani tvorstva. Aká pocta.
osobitný vzťah si ľudia vytvorili k stromom. Už od dávnoveku boli naši predkovia obklopený práve stromami. Iste niektoré tie jedlé si obľúbili obzvlášť. Vyšľachtili ich tak, že dávajú mnohonásobne väčšie a oveľa chutnejšie plody než ich divoký planý predkovia. Dnes sú teda uspôsobené jednoznačne hlavne na rodenie ovocia určeného pre ľudí. To má samozrejme za následok, že sa tento neuveriteľne vysokou úrodnosťou nadmerne jednostranne vyčerpávajú. Ľudia sa osviežujú kúpeľom, nápojmi, občas sa upravíme, ostriháme vlasy či nechty, oholíme na určitých miestach a... veď to všetci poznáme, čo človek potrebuje...
Aj stromy majú svoje potreby veľké i malé. Jednou z dôležitých potrieb je aj odstránenie starých vyrodených, poškodených a prebytočných konárov.
Stromy v prírode pravidelne ožierajú zvieratá. Niektoré stromy dokonca začali kvôli symbióze so zvieratami vytvárať plody, aby lepšie chutili a zvieratá tak k sebe prilákali. Nie je to nič nové. Prešibané rastliny zvané krytosemenné spolupracujú už milióny rokov napríklad s hmyzom. Začali vytvárať nápadné a voňavé kvety plné sladkého nektáru, aby prilákali hmyz kvôli opeleniu. To by sme ale mali poľahky aj my ľudia pochopiť, veď na čo slúžia všetky tie voňavky, šminky, ruže, a tiež podivné farebné výstrelky módy vo výkladoch. Nie, nie kvôli hmyzu. my sme tento medzičlánok akosi vypustili a ideme tak rovno navec. No ale najprv ešte niečo o stromoch aj keď chápem že teraz po nejakých šteklivých narážkach vyvolávajúcich nejaké predsa len trochu od témy predstavy, to bude trochu nudné...
Stromy teda začali vytvárať plody pôvodne kvôli celkom iným zvieratám než sú ľudia...
Zvieratá zjedia zjedia ako je známe všetko aj plody aj semená, za normálnych okolností teda. Semená sú zase prispôsobené k tomu, aby väčšina z nich prešla tráviacou sústavou obľúbeného k tomu určeného zvieraťa bez úhony. Takto dostanú von aj s dobrou dávkou kvalitného hnojiva a často pomerne ďaleko od mamičky, to už podľa toho kde to na to zviera príde...
Bylinožravce však nejedia zďaleka len ovocie. Veľmi radi si pochutia aj na listoch a nepohŕdnu ani konárikmi. Najmä väčšie ako sa tak predierajú, čo nezjedia aj polámu.
prečo si to tie stromy nechajú a neuškodia tým nenažraným zvieracím potvorám? Nuž veď práve preto, že hnojivo majú stromy fakt radi a potrebujú ho. (Ľudia tu je odpoveď na to, čo robiť, ak nechcete používať umelé hnojivá... Nie len stále len oberať a oberať celé roky a to najcennejšie zo svojho vnútra potom odnesiete preč... Nie len žrať ale aj ....)
Tak preto vytvárajú stromy nadbytok listov a konárov. pretože akosi počítajú zo stratami a ich dokonca potrebujú. Rovnako ako my si ostriháme nechty niektorý občas, tak aj stromy to potrebujú... Asi by nebolo príjemné neostrihať si niekoľko rokov nechty... Ale prežili by sme asi...
Takže stromy potrebujú strihať a je to pre ne prirodzené...
Doprajme stromom ktoré pre nás robia čo len môžu, teda najčastejšie len to na čo sme ich pretvorili a teda rodia najlepšie ako vedia ale len keď im k tomu vytvoríme dobré podmienky.
Pre strom je iste lepšie keď ho 2 krát do roka ostriháme než keby sme to chceli tak nejak prirodzenejšie a hneď od mlada by sme k stromčeku priviazali kozu. Lebo ako sa hovorí všetkého moc škodí a kozičky sú fajn ale iba chvíľku...



dlhovekosť a vitalita

Stromy žijú samozrejme celkom iným tempom. Tiež však starnú. Ak ich budeme zanedbávať v ich potrebách zostarnú rýchlejšie.
Našťastie však vieme väčšinou svoju chybu napraviť, predsa len stromy sú dlhoveké a tak ich vieme aj zmladiť a to práve dobrým ostrihaním. Veď aj dámy ktoré odchádzajú spokojné od kaderníka, sú akoby zmladené. Doprajme to teda aj stromom.
Ako je známe s mladosťou ide ruka v ruke aj sviežosť, vitalita. Mladý strom či teda aspoň zmladený potom je ako mladá žena či teda aspoň od kaderníka rozhodne je veľká šanca že bude po čase dobre rodiť... Teda pri strome sa zvykne použiť termín bohatá úroda.



ochrana pred parazitmi a chorobami


Mladá či aspoň zmladená dáma od kaderníka ako je známe nepodľahne tak ľahko. Teraz som myslel na choroby a škodcov a parazitov. Ale nehovorme zas toľko o politike. Rovnako strom keď sa cíti v dobrej kondícii tak nejakého toho parazita či ochorenie zvládne podstatne lepšie.
Nie len to. Keď odstránime nadbytočné, staré a poškodené konáre a listy, značne sa obmedzí životné prostredie pre choroby a parazitov. Do koruny prenikne slniečko a prostredie pre tieto potvorky sa zhorší. Napokon veď vlastne oni len robili to čo sme my zanedbali papali listy či kvóru a drevo...
Ak teda nechcete používať chémiu, je to komplikovanejšie, ako keď sa človek zriekne zdravotnej starostlivosti a liekov. Iste dá sa to. Najmä keď je mladý a zdravý.
takže znova nemusíte striekať, ale strihať áno. To sa musí. Teda iste okrem smrti sa nemusí nič...
Okrem toho je dobre odstrihnúť a zneškodniť zdroj nákazy aspoň manuálne, proste hrubým násilím...



regulácia úrody

Stromy sú tak vyšľachtené, že vytvárajú najčastejšie plodov veľa. Je to jednak preto, že očakávajú veľké straty, jednak že plody im niečo zožerie ešte keď sú kvetmi či ako nedozreté. Toto práve pomerne úspešne eliminujeme, tým že kozy si dobre strážime a inú „háveď“ ani nevravím. navyše stromy vytvárajú plody oveľa väčšie než ich „planý“ predkovia v lese. To ich neúmerne vyčerpáva. Prejavuje sa to potom často na tom, že rodia len každý druhý rok, pretože proste sa musia rok v ktorom s úrodou pauzujú spamätávať s nadmernej úrody v predchádzajúcom roku. To ale nie je najlepšie. Ako keby som sa v práci tak vyčerpal, že sa s toho ďalší deň musel spamätávať a maródiť. Zamestnávatelia to teda vymysleli dobre a po nejakom čase nás ešte pomerne sviežich tesne pred kolapsom pošlú domov oddychovať. Teda ako koho, niekto ide do druhej zmeny a týra sa pri telke sledovaním psychicky tak vyčerpávajúcich vecí že s toho napokon zaspí. Niekto sa zas dorazí iným spôsobom. Jedno je isté na druhý deň uteká zas hneď zavčasu ráno tešiac sa na kolegov aby nezmeškal svoje obľúbené každodenné časovo náročné pracovné zábavky... za ktoré je navyše dobre zaplatený.
Umožnime teda aj stromom aby sa mohli tiež ako my sebarealizovať v tom čo majú najradšej. Teraz asi každého napadne čo to zas mam aké narážky...
Nuž ale ak strom nenecháme poriadne rodiť každoročne, budeme mu to vyčítať a ak neposlúchne na slovo, tak po niekoľkých výstrahách príde na rad sekera a bez toho mohol byť. Veď keby bol poriadne rodil...
Takže ak ostriháme najprv zjari veľkú časť konárov, znížime si tým počet kvetov a neskôr zas ostriháme maličké nadpočetné plody, často znova aj s prebytočnými mladými konárikmi, zabezpečíme si jednak menej ale o to väčších a kvalitnejších plodov a jednak aj to, že strom bude mať aj v budúcom roku dostatok energie, aby znova zarodil.



usmernenie rastu, odstránenie prebytočných konkurenčných konárov

Ako to už býva s tynegermi treba ich trocha občas usmerňovať, pretože sú veľmi bujarý a nevedia sa zmestiť do kože. Tak aj mladé stromy bujne rastú a vytvárajú nadpočetné konáre a výhony a rôzne menia smer rastu a výšku koruny. O to viac ich treba usmerňovať a strihať. napokon je to prirodzené, veď neraz ich dávnych predkov čosi zožralo, pretože ešte stromy v mladom veku nie sú dosť vysoké a tak na ne kadečo dočiahne...
Proste čo sa v mladosti naučíš... Ohýbaj ma mamko pokiaľ...
Stromy budú rásť v našej blízkosti pre nás. Oni nevedia ako to my chceme aby vypadali a nemému záhradkárovi ani vlastný strom nerozumie. Náš rozhovor s mladým stromom prebieha prostredníctvom záhradných nožníc. Lebo keď to zanedbáme príde po rokoch na rad píla a to je zas o inom.
Často sa ma niekto pýta a tento strom bude ako vypadať, ako narastie...
Správna odpoveď je. Ja to neviem ani on to nevie. Ak to neviete ani vy, tak to bude vedieť len sekera. Skutočne na 90% závisí to aký strom narastie len od záhradníka. Mal by mať preto už nejakú predstavu pred tým, než sadí strom.
Napríklad z tohto stromu vyrastie záhradná sedačka a vytvaruje si za pár rokov peknú záhradnú sedačku, ktorá navyše ešte bude aj živá a možno aj zarodí...
L-M
15.03.13,20:46
ďakujem wabi, za tvoje odborné rady a ochotu podeliť sa s nimi s nami neskúsenými :-) a usmerniť nás
willma
15.03.13,21:53
pripájam sa k ďakovačom - skúsim ešte podľa návodu posťahovať konáre ku zemi - stromy dostali riadne zabrať - presvetľovací a omladzovací rez sa robil nahrubo s motorovou pílou podľa mojich pokynov - sú to už staré opachy, chlapi sa za hlavu chytali , ale poslúchli :), tak som zvedavá, či ma budú chváliť, alebo si po čele klopkať v čase zberu:D
wabi
16.03.13,03:28
pripájam sa k ďakovačom - skúsim ešte podľa návodu posťahovať konáre ku zemi - stromy dostali riadne zabrať - presvetľovací a omladzovací rez sa robil nahrubo s motorovou pílou podľa mojich pokynov - sú to už staré opachy, chlapi sa za hlavu chytali , ale poslúchli :), tak som zvedavá, či ma budú chváliť, alebo si po čele klopkať v čase zberu:D


Nuz ale zmladovaci rez nie je o tom ze ti v tom roku bohvieako zarodia. Skvor ti bohvie ako nezarodia tento rok.
Alo tu uz zalezi kolko si nechala kvetnych pucikov...
Preto odporucam ludom, ktory si nie su celkom isty ktory pucik je kvetny a ktory nie, aby robili rez kludne aj pocas kvetu alebo lepsie ked proste uz je vidno vykukat puciky kvetov, vtedy sa nepomilis a ponechas tie kvety ktore ponechat chces. Nie je to neskoro na strihanie. Stale to opakujem. Neponahlajte sa so strihanim do kvetu casu dost...
Dalsia vec preco stale prizvukujem ohybanie niektorych konarov je to, ze na nich moze strom zarodit, pretoze sa neodstrihli ani neskratili vobec, ci len posledych par pucikov a ostatne zostalo...
Najhorsie je strihat vsetko na capiky...
To potom uroda naozaj nie je velka...
Po zmladeni nasleduje bujny rast, nie velka uroda...
V lete uz koncom maja v juni treba urobit prebierku letorastov co bujne narastli a niektore uplne odstranit, niektore ohnut do spravneho smeru...
Uroda tak bu nasledovat az v dalsom roku a viac v tom este dalsom, ak sa spravne zvladne vylamovanie prehustenych letorastov na zmladenom strome...
deane7
16.03.13,06:56
Kúpil som včera nejaké stromky, jablone, hrušky, slivky, marhule. Viem že bez toho aby som tu dal o nich nejaké bližšie informácie a fotky sa nedá presne poradiť ale aj tak, kedy a ako ich ostrihať? Keď budem mať čas by som ich mohol aj pofotiť a pridať info o podpníkoch. Síce som už nejaké stromy sadil, aj rodia, ale dobrú radu by som uvítal.
pablito74
16.03.13,10:10
Pri sadeni v jari, je podla podla mna dobre, vychovny rez spravit hned. Ak si nie som isty ktore puciky su zive (napr. pri borskyni a pod.), tak sa da spravit aj na dva krat. (najprv nahrubo a v case pucania uz konecny vychovny rez). Podstatne je ho spravit (preco?, o to sa tu uz popisalo dost).
Inak tazko na dialku radit, ja odporucam tomu kto to nevie, nech sa poobzera po susedovych zahradach, a pozoruje kto ma pekne rastene, a tvarovane stromy, ktore maju rovne kmene a pod., a nech toho suseda poziada o radu, ovela ovela lepsia je nazorna ukazka s komentarom, ako len komentar, vzdy sa v dedine, alebo v meste, taky pestovatel najde, a ked mu dotycne jeho zahradu pochvali a poprosi od pomoc, tak isto neodmietne. ;)
Inak ked to chces predsa spravit sam, tak literatury, je kopa. Ked chces tak ti cez pm, aj nejaku poslem. ;)
willma
18.03.13,13:05
rátam s tým, že úroda az ďalší rok bude a predpokladám, že aj tento rok sa zjaví, nebolo to moje prvé plienenie prestarnutých stromov a vždy dopadlo dobre :)
willma
18.03.13,13:05
a samozrejme vďaka za rady :)
wabi
22.03.13,10:59
Stručné rozdelenie a definície rezu a tvarovania

Základňa otázka: Chcem pestovať solitér (strom ktorý je sám a nedotýka sa korunou iných stromov, pretože je dostatočne ďaleko najčastejšie v trávniku čí dokonca sa pod nim pestuje napríklad zelenina čí kríčky...)
Alebo chcem mat zapojený porast stromov. Tu hovoríme o tom že sa korunami : a) len sotva dotýkajú v podstate sú takmer solitérne
b) sú v pase, rade, aleji koruny sú prepojene podstatne viac, než žeby sa len dotýkali
c) živý plot, kde sú stromy nahusto a vytvárajú súvislú stenu. Môže byt:
prírodný redší nestrihaný
hustý strihaný (takmer nepreniknuteľný)
môže byt vysoký, nízky, stredný
d) Les. Ide teda o porast zapojený nielen v rade ale vo všetkých rozmeroch v celom priestore. Dnes je v móde spojenie “jedlý les” Nie je to celkom od veci. Napokon v kolíske väčšiny ovocných druhov – Arménsku skutočne majú hlavne jedle lesy. Je to kraj odkiaľ pochádzajú mnohé jadroviny ako jablone, hrušky, dule, mišpule a všetky tam rastu poloplano v lese. Je to pravlasť marhúľ a sliviek. Je to extenzívny spôsob pestovania teda nejde v ňom o množstvo úrody. 2 najdôležitejšie veci pri jeho zakladaní Iste toto platí pri zakladaní akéhokoľvek sadu, čí skupiny stromov, nielen pre jedlý les:
1. Treba dať pozor aby sa nezmenil na ťažko preniknuteľnú džungľu... Aj v lese je hospodár, ktorý sa stará o to, aby sa stromom čo najlepšie darilo. Nemal by to byt teda až príliš prehustený porast... Predpokladá to, že sa pod stromami bude dať chodiť...
2. Dajte pozor na to, aby stromy rovnakého druhu a rôznych odrôd boli umiestnene vedľa seba, najlepšie aby sa korunami priamo dotýkali, kvôli opeleniu. Nesaďte teda rôzne druhy napreskačku, ale vždy niekoľko napríklad čerešni, potom zas niekoľko hrušiek napríklad, potom zas niekoľko sliviek a podobne. Aj v prírodnom lese rastu vždy stromy určitého druhu vedľa seba. Je to prirodzene. Pomáhajú si v raste, nebojujú toľko o priestor o svetlo nad zemou a o živiny koreňmi v pôde.

Teraz sme si teda povedali niečo o predstave celej plochy záhrady, čí sadu, čí aleje...

Z tohto planú sa odvíja predstava ako ma teda vypadať jednotlivý konkrétny strom, taká by dobre zapadol do nášho projektu.
Iste sú ľudia ktorí musia mat všetko dopredu naplánované a potom len postupujú presne podľa tohto plánu. Ťažko znášajú keď niečo vybočuje z ich predstav a zasadne neimprovizujú.
Potom sú ľudia ktorí proste neplánujú a žijú zo dna na deň a zasadne hlavne improvizujú.
To sú dva extrémy. Ani jeden z nich nie je dobrý.
Všetci sa tak nejako pohybujeme od extrému k extrému a hľadáme zlatu strednú cestu. Akurát teda väčšinou sa skôr objavy časom zlata žila než cesta. Cesta je skôr prašná a nedláždená, ak teda sme sa nenarodili zrovna do rodiny kde to je už všetko preddláždené pre viaceré generácie, ale to potom číta skôr záhradný architekt a ten to vlastne už tiež nečíta, lebo ten to už všetko pozná a vie, alebo si to aspoň mysli...
Je dobre mat nejaký ten plán a držať sa ho ale len tak voľne. Veď plán možno podľa okolnosti a nových zistení neustále upravovať, teda aspoň v menších detailoch.
V čom by sme mali mat jasno, je to, že ak raz niekde strom vysadíme. Mal by tam už zostať. Presadanie je extrémny zákrok. Strihanie je v pohode môžeme robiť prakticky čokoľvek s nadzemnou časťou stromu. Ale nie s koreňmi. Nepresádzať nikdy. Iste, ak už naozaj nie je Iná možnosť...
Rozhodne to však nie je nábytok, ktorý môžeme raz a čas popremiestňovať, ako si zrovna pani domu vo svojom momentálnom rozmare rozmysli.
1. Presná predstava konkrétneho stromu, aký strom a ako ma vypadať. (samozrejme nie je dobrý nápad kúpiť si kocúra a učiť ho strážiť dom a štekať)
Základ je druh odroda a podpník. Preto by sme si mali rozmyslieť skôr než ideme kupovať, inak sa poľahky môže stať, že nám predavač nahovorí keď budeme chcieť kúpiť papagája, že to nie je dobrý nápad a odnesieme si nákup s prísľubom ta macka vo vreci je prvotriedny strážny pes, ktorí pri troche cviku bude imitovať ľudský hlas.
Rozmer stromu: (veľkosť, výška, šírka a hĺbka, pripadne priemer koruny, ak je požadovaný tvar pri pohľade zhora približné kruh)
1.1. Pravidelný oválny tvar, kruh pri pohľade zhora, inak guľa, kužeľ, valec.
1.2. Tvary s uhlami, pri pohľade s hora štvorec, čí obdĺžnik, priestorovo teda kocka, kváder, ihlan, pyramída a podobne pripadne aj bez pravých uhlov
1.3. Plošné tvary (palmety) a) Popri stene, múriku
b) na vedení opora kolíkmi čí drôtmi alebo oboje
c) proste plošné ako samonosne bez opory steny čí drôtu
1.4. Previslé tvary - vyžaduje podrobnejší popis
a) Pendula – jedna sa o strom sorty prirodzene rastúcej konármi nadol namiesto nahor ako je bežné. Najčastejšie sa jedna o okrasne druhy ale často sa stretneme, aj s druhmi ktoré majú ovocie ako morušou, lieskou, jabloňou a i. Ich plody však nie sú tie najväčšie a najchutnejšie, ich funkcia je najme estetická.
b) Stromy u ktorých konáre zámerne ohýbame “drasticky” až úplné nadol, hoci normálne by samozrejme rástli dohora. Jedna sa o extrémny a náročný spôsob tvarovania.
c) Stromy ktoré majú tendenciu za určitých okolnosti rast čiastočné previslo. Možno sa s tým stretnúť napríklad u višni, ktoré neboli niekoľko rokov strihane a pod váhou úrody sa tenké konáre sklonili až dokonca kolmo k zemi pričom sa ďalej predlžujú a skláňajú a tak vznikne čosi s prehustenými čiastočné vyholenými konármi podobne smutnej vŕbe.
d) Tiež je to možne vidieť u niektorých drasticky zmladených bujne vyháňajúcich starších stromov, napríklad u hrušiek, kde sa objavuje veľké množstvo jednoročných dlhých letorastov, pričom si navzájom konkurujú a nie všetky hoci by chceli, môžu rast do hora a tak niektoré pri svojej dĺžke sú vytlačené až natoľko že rastu k zemi. Tiež niektoré jablone pri veľkej úrode sklonia konáre a po obráni už tak zostanú...
1.5. Špeciálne tvary: jedna sa o tvary ktoré sa v prírode nevyskytujú a človek sa rozhodne že chce mat strom ktorý bude rast napríklad do tvaru rebríka, čí točitých schodov, čí vytvorí si pri zemi čí v určitej výške akúsi “dutinu zo všetkých strán obkolesenú konármi stromu, alebo chce ”

Zial nie je to dokoncane a asi to dokoncim az neviem kedy...