Ja naopak, chcel by som zenu, ktora sa stara o ineho, pretoze ak sa stara o ineho, postara sa aj o deti a o mna. No, a kolaj si musis vybudovat sam. :-)

Dobrý deň,
chcel by som počuť Vaše názory na môj problém:
mám novú priateľku, ktorá žila doteraz so sestrou, ktorá sa lieči z depresie. Priateľka mi tvrdí, že kým sa nedostane z depresie, a nezaberú jej lieky, nemôže byť so mnou tak často, ako by som si to predstavoval. Vraj sestra má pocit istoty, keď je tam ona. Tak to rieši tak, že je jeden deň s ňou, jeden deň so mnou.
Ja tvrdím, že sestre nepomôže, keď s ňou bude tráviť čas.
Ona tvrdí, že to je len dočasné, kým sa z toho nedostane. Ja si myslím, že to bude trvať dlho. Chcel by som, aby sme žili normálne spolu a aby nechodila ku mne len na návštevu.
Ja mám pocit, že som u nej na poslednom mieste.
Dosť často sa preto hádame.
Nechcem ju stratiť, ale nechcem ani ženu, ktorá by sa starala stále o niekoho iného a ja by som bol na vedľajšej koľaji.
Môžete mi povedať Vaše názory na uvedený problém? Ako by ste sa cítili a prípadne riešili uvedenú situáciu? Mám trvať na tom, aby bola len so mnou, lebo si myslím, že tak by to malo byť, a že je choré, že robí spoločnosť dospelej setre a tvrdí, že ma má rada a chce byť so mnou?
Ďakujem za rady.
uvedom si, že si sebecký, priateľka naopak, mal by si si ju vážiť, nie žiarliť na jej chorú sestru....

Ďakujem za odpovede,
ja nie som mladé ucho, ani priateľka, sme každý rozvedení a máme svoje životy. Ja som sám, a chcel by som mať niekoho, normálne žiť.

Dobrý deň,
chcel by som počuť Vaše názory na môj problém:
...
že je choré
Ďakujem za rady.
Navštív psychológa ...máš problém - si chorý ...

A nemohol by si načas bývať s ňou u jej sestry? Boli by ste spolu a jej sestra by zároveň nebola sama a mala by spoločnosť. A možno spoločnými silami by ste to zvládli lepšie.

Toto zatiaľ bohužiaľ nieje možné.

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.
Otázku, či ty alebo sestra je dôležitejšia, si veľmi zle postavil. Ona predsa nie je tvoj súper, to by mohol byť nový partner. Na rozdiel od sestry tvojej priateľky, ty zrejme chorý nie si a určite netušíš, čím depresia dokáže byť, tak by si nehovoril.
Prepáč, ale odtiaľ sa javí, že sebecky tlačíš priateľku do kúta a pravdepodobne ju staviaš pred ultimátum, buď ja alebo .............. Jej sestra je človek, s ktorou zdieľala roky, určite je jej blízka, to však nemusí znamenať, že nový človek, ktorý jej vstúpil do života, ty, nemôže byť rovnako dôležitý. Požaduješ však od nej, aby si bol najdôležitejší. Takto to nefunguje, aspoň by nemalo, aby kvôli tomu, že nám niekto vstúpil do života, sme mali opúšťaš tých, ktorí nám naďalej ostávajú blízki a pre náš život dôležití.
V konečnom dôsledku sám píšeš, že priateľka svoj čas delí medzi osoby, na ktorých jej záleží a to ho zrejme sestra v tomto období potrebuje viac ako ty. Ak ti na nej ozaj nesebecky záleží, skôr by som očakávala, že sa v pomoci, ak je potrebné, angažuješ ako ju zomieľať medzi mlynskými kameňmi.

Ďakujem za odpovede,
ja nie som mladé ucho, ani priateľka, sme každý rozvedení a máme svoje životy. Ja som sám, a chcel by som mať niekoho, normálne žiť.





Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.

hmmm ... podla mna je to normalne ... aj ty aj jej sestra ste kazdy sam ... rozdiel je v tom, ze jej sestra sa lieci a ty nie.

ak nevies pochopit konanie svojej priatelky a ide ti len o tvoj prospech, je to fakt na minimalne konzultaciu u psychologa

ja by som volila odchod od teba, prepac

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.
Ja zvyčajne za seba vravím ... hlavne v takýchto oblastiach je netový názor anonymných na vedľajšej koľaji ( takže teda aj ten môj )...

Ale určite je normálne , ak je rodina bližšia ako ten priateľ ....
Priatelia ( a kamarátov už ani nespomínam ) odchádzajú a prichádzajú ...rodina ostáva ...teda v tých normálnych rodinách tak zvykne byť , že jeden druhého podrží - hlavne v tých ťažších chvíľach ...

Spomeňme si napríklad tie Svätoplukove prúty ...


ja nie som mladé ucho, ani priateľka, sme každý rozvedení a máme svoje životy. Ja som sám, a chcel by som mať niekoho, normálne žiť.

Vieš , takto poviem ... ešte horší názor mám na takéto zmýšľanie , v tomto svetle informácií ...

P.S.:
Hm...mladé ucho ???...
Mladé ucho je pre mňa aj ten 30 - ročný ...ale už aj rozvedený ...

Takže ???

si majetnícky....už si uvažoval nad tým že by to bolo naopak....ako by si sa cítil taký nepochopený.....

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.

Prepáč, ale myslím si rovnako ako ostatní, ktorí sem napísali, že máš dosť vlastnícke sklony a myslíš len na seba. Ja som pred rokom prišla o sestru, okolnosti tu nebudem popisovať, ale tiež som načas musela moju rodinu (manžela a deti) odstaviť na vedľajšiu koľaj. Napriek tomu, že tiež ma v tom čase veľmi potrebovali, dokázali pochopiť, že je dôležitejšie, aby som bola niekde inde a nie s nimi. To, že som cítila ich oporu a pochopenie mi vlastne dodalo síl, aby som mohla riešiť problémy niekde inde. Nechci, aby tvoja priateľka mal niekedy výčitky, že neurobila pre sestru všetko, čo bolo v jej silách. Ak ti na nej záleží, buď jej oporou a ukáž jej, že ju chápeš.

Zadávateľovi prajem depresiu nikdy nezažiť na vlastnej koži, ani u blízkeho rodinného príslušníka, či priateľa...
Možno by mu pomohlo o tejto chorobe čo to prečítať a lepšie počúvať a vnímať svoju priateľku.
Všeobecne nás zožiera vlastný egoizmus a naše ego.
Jedno arabské príslovie hovorí: ,,keď nevieš, kam pľuješ, žiadny vietor ti nie je priaznivý..."
V tomto prípade by som povedala, že dnes zadávateľovi prekáža sesra priateľky a zajtra to bude niekto / niečo iné.

Za seba poviem. Krv nie je voda. A keby voči mojej krvi v takomto prípade môj priateľ akokoľvek zasahoval, neprídem k nemu ani každý druhý deň.

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti... a ja som sám

No,pri tom ako sa prejavuješ aj sám budeš.

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti... a ja som sám
haló...prepáč .......čítaš sa.....iba o sebe...stále točíš:eek:.....nie si sám...len si to treba upratať v hlave....

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti... a ja som sám
Prepáč janiwi, ale prejavuješ sa tu ako rozmaznaný nezrelý jedináčik.
...musím, potrebujem, chcem a JA

Vzťah a láska je o komunikácii, pokore, úcte, trpezlivosti, obete a hlavne o určitej dávke prenechania slobody tomu druhému. Keď chceš niekoho do klietky uväzniť, kúp si andulku.
To nám tu hádam nechceš povedať, že ten každý druhý deň ako rozvedený samec nevieš navariť, pustiť práčku, povysávať, predpokladám, že sa aj niečim živíš a máš nejaký koníček.
Veď ty sa nudíš a nevieš sa tešiť a využiť rôzne možnosti, ako vyplniť voľný čas.
Hádam nečakáš, že ti tu príde niekto pomastiť bruško a ľutovať ťa. Ak ti nevyhovuje partnerka, ktorá sa rozdáva a obetúva, vymeň ju za inú a problém je vyriešený.

Inak, osobne si neviem predstaviť, že by som už mala odrastené deti /teraz tu neriešim rozvedený-vydatá, zadaná, nezadaný/ a všetko do detajlov by som mala riešiť s partnerom, bez možnosti niekde vypadnúť. Však mám rodinu, priateľov, záujmy. A od ponorkovej nemoci nie je ďaleko k depresii, keď už je depresia hlavným problémom v téme.

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti... a ja som sám

Počúvaj a čítaj .................




http://www.youtube.com/watch?v=Amhsk9tqplE

Dobrý deň,
chcel by som počuť Vaše názory na môj problém:
mám novú priateľku, ktorá žila doteraz so sestrou, ktorá sa lieči z depresie. Priateľka mi tvrdí, že kým sa nedostane z depresie, a nezaberú jej lieky, nemôže byť so mnou tak často, ako by som si to predstavoval. Vraj sestra má pocit istoty, keď je tam ona. Tak to rieši tak, že je jeden deň s ňou, jeden deň so mnou.
Ja tvrdím, že sestre nepomôže, keď s ňou bude tráviť čas.
Ona tvrdí, že to je len dočasné, kým sa z toho nedostane. Ja si myslím, že to bude trvať dlho. Chcel by som, aby sme žili normálne spolu a aby nechodila ku mne len na návštevu.
Ja mám pocit, že som u nej na poslednom mieste.
Dosť často sa preto hádame.
Nechcem ju stratiť, ale nechcem ani ženu, ktorá by sa starala stále o niekoho iného a ja by som bol na vedľajšej koľaji.
Môžete mi povedať Vaše názory na uvedený problém? Ako by ste sa cítili a prípadne riešili uvedenú situáciu? Mám trvať na tom, aby bola len so mnou, lebo si myslím, že tak by to malo byť, a že je choré, že robí spoločnosť dospelej setre a tvrdí, že ma má rada a chce byť so mnou?
Ďakujem za rady.

prečítal som si všetky príspevky a tuším všetkým som dal súhlas, lebo Vám úplne trefne reagujú na to čo ste napísali: iba dodám:
ak pri takýchto jej problémoch, ktoré má jej sestra je ona vždy jeden deň s ňou a jeden deň s Vami, tak vzhľadom na problém je s Vami v podstate veľmi často a znamená to, že Vás má asi veľmi rada a zrejme Vás aj miluje. Obávam sa však či je tomu tak aj z Vašej strany. Podľa Vašich reakcií na príspevky, ktoré Vám tu už dali ľudia sa obávam, že tomu tak celkom nie je. Poviem to ešte takto: chlape, ak ihneď nezmeníte svoje názory, postoje a správanie voči priateľke, stratíte ju. Naozaj je z Vašich reakcií cítiť sebectvo ale hlavne absencia empatie.

myslím, že pán nevie čo je empatia.....je upejpaný a ukňúkaný.....

Pises ze "nechcem ani ženu, ktorá by sa starala stále o niekoho iného a ja by som bol na vedľajšej koľaji."...

Nepises ale kolko mate rokov a ci planujete prip. rodinu. Ak ano, tak co ked pridu deti? Ved aj o ne sa bude treba starat,nebudes vzdy len ty stredobodom jej vesmiru.. ;)
Alebo deti radsej neplanujes, len aby si ju mal sam pre seba?

Suhlasim s predoslymi prispevkami, aj ja mam z tvojich slov pocit, ze si dost sebecky a vsetko by sa malo prisposobovat len tebe, tvojim potrebam a zas len tebe...:mee:

Máš novú priateľku a dosť často sa hádate, ako píšeš. Takže tipujem skorý rozchod. Pozorne čítaj ešte raz vyššie príspevky, majú pravdu. Pre spoločný život sú dôležité nielen kompromisy, ale aj isté pravidlá a približne rovnaký rebríček hodnôt.

Presne ako píše petermikuláš, zamysli sa sám nad sebou. ... možno by naozaj pomohla návšteva psychológa. To naozaj nemáš žiadnu rodinu ani priateľov? Píšeš, že priateľka má ešte aj rodičov a deti. A čo tie? Ako s nimi vychádzaš? Ak sú už aj dospelé, tvoja priateľka bude pre nich vždy mamou, a ak má s nimi dobré vzťahy, musíš počítať s tým, že vždy, keď budú potrebovať jej pomoc, bude stáť pri nich. Začni akceptovať jej rodinu (aj s problémami, ktoré má) a môžeš sa stať jej súčasťou. Neviem v akom rodinnom prostredí si vyrastal ty, ale myslím si, že práve tam niekde treba hľadať príčiny tvojho sebectva.

Bojím sa skôr o tvoju priateľku, ak si sám nezmeníš "rebríček hodnôt", tak tvoja priateľka sa depresii nevyhne tiež.

Teda Janiwi, toto je naozaj veľké sebectvo od Teba. Už Ti napísali, že si človek bez štipky empatie a s množstvom iných zlých vlastností a s tým sa plne sa stotožňujem. Ver, že neprajem Ti aby si pocítil, čo obnáša choroba s depresívnymi stavmi, ale prajem Ti aby si raz aspoň na pár týžňov skúsil si obuť topánky svojej priateľky... ver, že až potom by si mal aj dôvod na plač, že aj Ty si sám. Nie je treba ťa ľutovať, skôr ľutujem veľmi Tvoju priateľku. Ona by potrebovala naozajstného ohľaduplného partnera pri ktorom by našla oázu kľudu po stresoch, vypla a odýchla si a nie nezrelé ufňukané zlostnou a výčitkami plné dieťa! Miesto objatia, pohladenia a hlavne pochopenia Ty sa výčitkami a hádkami dožaduješ aby bola s Tebou? A tak pocit hamby nemáš?
Ja som bola v podobnej ešte ťažšej situácii ako Tvoja priateľka, keď som mala mamku po tatkovej smrti v stave ako ona má sestru, mala som deti 11 a 14 ročné a manžela, ktorý sa správal nepochopiteľne skoro ako Ty. On musel byť viacej s deťmi, lebo ja som každý deň po práci utekala k mamke a večer unavená, psychycky vyčerpaná prichádzala domov, kde ma čakala práca matky ale aj manželky. Mamke veľa času na život neostávalo už aj z toho dôvodu, že ona sama nechcela žiť, aj napriek mojim prosbám. Veľmi chcela, aby som si ju vzala k nám aspoň na tých pár mesiacov. Žiaľ, nemohla som a dostala som ultimátum od manžela" JA,alebo Tvoja mama !" Kvôli deťom, som volila manžela, ale ešte aj dnes si to vyčítam a nie som si istá, či som volila správne. Keď si na to spomeniem alebo teraz pri tejto téme sa mi zalejú oči slzami a výčitkami svedomia.
Tak sa vschop, neľutuj sa ale buď jej oporou ak si ju vážiš. Urob so sebou niečo dobré - pozitívne, hlavne spytuj svoje svedomie či Tvoje požiadavky su na mieste a snaž si predstaviť sám seba v roli Tvojej priateľky. To ale chce silu vôle chlapa, vystúpiť z ulity "chudáka", ktorý je "sám", ale nehnevaj sa na mňa za úprimnosť, na to podľa toho čo som tu od Teba čítala na to Ty nemáš...

Čo takto si nájsť priateľa, ktorý tiež potrebuje každý druhý deň pomoc. Tak budete 1 deň spolu, 1 deň od seba, zamestnaní pomáhaním a pochopíš o čom to je...Alebo si kúp psa.

ludia, preboha, ved toho cloveka tak negezujte! chapem, ze mu hovorite svoj nazor, ale ho aj pochopte. ved prisiel po radu. ako vidim, odpisuju mu sem same zeny so svojim pohladom a skusenostami o depkach. nikto tu neprejavil pochopenie, ze aj on je nejaka osobnost a vobec nepozname jeho minulost a to co vnutri citi. ved ked napisal na poradu stoji to za ocenenie. ze ma ten pocit empatie a vaha, co ma vobec urobit. ak by sa spraval ako total sebec EGO, tak sem nepise a odidede od priatelky okamzite. vaha a urcite zvazuje tuho, co tu pisete, ale mysli aj na spolocny zivot s priatelkou s ktorou planuje spolocny zivot. myslim, ze by zasluzil aj pochvalu za to, ze mu nie je jedno ako sa sprava a bojuje s tym. v kazdom pripade, samozrejme, tiez si myslim, ze zenu, ktora podrzi svoju choru sestru v tom najhorsom by si mal vazit, pripadne jej pomoct a ked to s priatelkou mysli skutocne vazne, mal by byt naozaj trpezlivy. ona to urcite oceni a vrati mu to nasobne.nie je to prave pohodlny zaciatok nejakeho noveho vztahu, ale mozno je to solidny zaklad a skuska pre buduci zivot, ktory ked zvladnu (samozrejme bez hadok-to je hrozive!!!), moze mat naozaj dobru perspektivu.

mimotemy No je pravda ze zväčša zeny....ale aj nejaky ten chlap sa tu blysol .... nie som si ista ale jeden ...myslim z lekarskeho fachu....

mimotemy No je pravda ze zväčša zeny....ale aj nejaky ten chlap sa tu blysol .... nie som si ista ale jeden ...myslim z lekarskeho fachu....

To by ste dopadli , keby som vás ja liečil ......:--- :D

To by ste dopadli , keby som vás ja liečil ......:--- :D

:---.....dnes si si nedal polku pirule vsak....dnes si ju iba trosku pooblizoval..:D

:---.....dnes si si nedal polku pirule vsak....dnes si ju iba trosku pooblizoval..:D
mimotemy ....ešte stále nie je neskoro ...;)

Mám si ju položiť ??? :rolleyes:

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.
vieš čo,takto ti poviem....až budeš starý a chorý,tak sa nebude mať o teba kto postarať.....lebo všetci dajú prednosť svojim partnerom a rodinu nechajú tak.Dobrá vyhlliadka? tak ti gratulujem.A ľutujem tvoju priateľku,na jej mieste by som asi začala rozmýšľať,či spojiť svoj život s chorobným žiarlivcom.

Na margo príspevku od karola x: Je možné aj to, že ten človek je sklamaný z predchádzajúceho vzťahu a konečne našiel spriaznenú dušu, s ktorou však nemôže byť tak často ako by si želal. Ale na druhej strane si myslím, že práve v tých ťažkých životných situáciách sa testuje "sila lásky" a charakter človeka. No možno sa zadávateľ ešte ozve, len mám pocit, že sa ho niektoré príspevky (ak nie všetky) asi trochu dotkli a stratil odvahu ešte sem niečo napísať. :cool:

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti... a ja som sám
Zanetth, toto píše zadávateľ o priateľkinej chorej sestre, nie o svojej priateľke, teda aspoň ja som to tak pochopila, takže Tvoj príspevok o tom, ako má s nimi vychádzať, sa míňa účinkom. Týmto chcel zrejme len zdôrazniť, že jeho priateľka nie je jediná blízka osoba, o ktorú sa môže sestra oprieť...

Čím sa ho samozrejme nezastávam a tiež si o jeho "vlastníckych právach" myslím svoje, aj keď ktovie, čím všetkým prešiel on, kým po rozvode začal niekomu dôverovať... Každá minca má dve strany...

Zanetth, toto píše zadávateľ o priateľkinej chorej sestre, nie o svojej priateľke, teda aspoň ja som to tak pochopila, takže Tvoj príspevok o tom, ako má s nimi vychádzať, sa míňa účinkom. Týmto chcel zrejme len zdôrazniť, že jeho priateľka nie je jediná blízka osoba, o ktorú sa môže oprieť...

Čím sa ho samozrejme nezastávam a tiež si o jeho vlastníckych právach myslím svoje, aj keď ktovie, čím všetkým prešiel on, kým sa mu podarilo opäť nájsť spriaznenú dušu. Len aby o ňu neprišiel...
je na najlepšej ceste,ako o ňu prísť.......

Presne ako píše petermikuláš, zamysli sa sám nad sebou. ... možno by naozaj pomohla návšteva psychológa. To naozaj nemáš žiadnu rodinu ani priateľov? Píšeš, že priateľka má ešte aj rodičov a deti. A čo tie? Ako s nimi vychádzaš? Ak sú už aj dospelé, tvoja priateľka bude pre nich vždy mamou, a ak má s nimi dobré vzťahy, musíš počítať s tým, že vždy, keď budú potrebovať jej pomoc, bude stáť pri nich. Začni akceptovať jej rodinu (aj s problémami, ktoré má) a môžeš sa stať jej súčasťou. Neviem v akom rodinnom prostredí si vyrastal ty, ale myslím si, že práve tam niekde treba hľadať príčiny tvojho sebectva.
Toto zadávateľ nepíše... A možno nevyrastal v žiadnom rodinnom prostredí, ale v domove, alebo o rodinu prišiel pri nejakom nešťastí... Svet je plný naozaj opustených ľudí - stačí omylom prepnúť na Poštu pre Teba... Aj chýbajúce citové väzby z detstva či mladosti alebo problémy pri ich nadväzovaní môžu byť dôvodom, prečo mu tak veľmi záleží na priateľkinej prítomnosti... Že to nie je celkom s kostolným poriadkom a ona to vníma celkom inak /preto tie časté hádky/, si možno ani neuvedomuje...
Zaujímavé je, že vôbec nemám v úmysle zastávať sa ho, a súhlasím s väčšinou Vašich príspevkov, ale život nie je len čierno-biely... Tak to tu trošku názorovo vyvažujem... ;)

Zanetth, toto je o priateľkinej sestre, nie o priateľke, teda aspoň ja som to tak pochopila, tak Tvoja príspevok o tom, ako zadávateľ vychádza so sestrinými deťmi, je v tomto prípade druhoradá.

Aha, tak to som potom zle pochopila... Ak teda je to myslené tak, že jej sestra má deti a ešte žijú aj rodičia, tak v tom prípade dokážem pochopiť priateľkine správanie ešte viac. Zažila som podobnú situáciu. Neviem, v akom veku sú rodičia (predpokladám, že sú už starší - v tom prípade môžu tiež ťažko zvládať situáciu okolo svojej druhej dcéry) A ak má sestra aj deti, nevieme v akom sú veku, a či ešte aj tie nepotrebujú starostlivosť a oporu v tejto situácii, ktorá iste ani pre tie deti nie je ľahká. Priateľka zadávateľa má v takomto prípade na pleciach toho dosť a určite ocení viac to, keď jej zadávateľ povie, že ju chápe a bude trpezlivý, než to, že jej začne vyčítať, že s ním trávi málo času. Zadávateľovi by som chcela odkázať len toľko, ak sem ešte vôbec nazrie, nech sa necíti dotknutý, ľudia, čo sem napísali, to nemysleli v zlom aj keď niektoré príspevky možno vyzneli drsne, chceli mu len ukázať ten "správny smer, ktorým by sa mal uberať", ak to myslí so svojou novou známosťou vážne a záleží mu na nej.

V podstate so všetkými radami súhlasím a ak chceš JANIWI situáciu ozaj riešiť, možno by nebolo zlé sa priateľke ponúknuť s pomocou sestre. Ako, to budeš určite vedieť najlepšie sám. Lebo keď mám niekoho rád, tak chcem patriť aj do jeho rodiny.

janiwi, možno by si sa mal zamyslieť aj nad tým, či tak ako ty, aj tvoja priateľka chce byť s tebou. Možno jej momentálny stav vyhovuje, pretože si sama nie je istá (tým nechcem podceňovať niekoho zdravotné problémy)... V tomto prípade kladením ultimát typu "buď - alebo" si na najlepšej ceste, ako o ňu prísť. Na druhú stranu, treba zvážiť aj mieru "citovej závislosti" priateľky na vlastných príbuzných a neschopnosť povedať NIE - pri zle zvolenej komunikácii z tvojej strany o to horšie pre teba. Vôbec si nemyslím, že si sebec a už vôbec nie, že potrebuješ lekára. Každý by mal v prvom rade myslieť na seba, nie sme predsa spasitelia sveta, depresia patrí v prvom rade do rúk odborníkov.

Myslíte, že je normálne, že rodina je pre niekoho dôležitejšia ako priateľ? Myslíte, že je normálne, keď niekto chce byť s dospelou osobou, lebo nechce byť sama, že má depresiu? Ani ja nechcem byť sám.
Ak raz budeš Ty jej rodinou, určite budeš rád, ak Ťa uprednostní pred svojimi priateľmi...
Nie je podstatné, že jej sestra je dospelá, ide o to, že je chorá - lebo depresia je choroba, či sa Ti to páči, alebo nie.

No, myslím si, že je na rade janiwi, aby sa vyjadril, ak chce bližšie objasniť situáciu, v ktorej sa nachádza a obhájiť svoj postoj ... Je to na ňom... Reagovali sme v podstate na jeho úvodný príspevok a na asi tri jeho ďalšie veľmi stručné reakcie na naše odpovede... Je možné, že zle formuloval svoje pocity, z ktorých väčšina z nás nadobudla taký dojem, aký nadobudla.... Nevieme ako dlho je so svojou priateľkou (dokážem napr. pochopiť, že vo fáze zamilovanosti,chce byť dotyčný s milovanou osobou stále), prečo sa cíti sám, keď nie je s ňou, prečo nemá rodinu atď.

No,pri tom ako sa prejavuješ aj sám budeš. Ja si nemyslím, že je egoistický. Depresia je DLHODOBÁ záležitosť. Chodiť k sestre každý druhý deň, to je priveľa. Navyše, ak má ešte iných príbuzných. Myslím, že raz za čas, napr. raz-dvakrát týždenne by bolo ok, aj pre partnera aj pre ňu. Ale žiadna pravidelnosť, aby sa z toho nestal stereotyp. Striedali by sa pritom s príbuznými. Celkom chápem zadávateľa. Nemôže/nemôžu si naplánovať nič spoločné, lebo jeho priateľka "chodí" do služby. Sestra je dospelá osoba, je to osoba, ktorá nezdieľa s nimi domácnosť, preto si myslím, že zadávateľ a jeho priateľka majú prednosť, je to iná domácnosť.

ktovie, ako by to bolo/riesilo sa, keby boli uz manzelmi a byvali roky spolu...a mozno uz aj so svojimi detmi.

Ako dlho si s priatelkou? Uz ste aj byvali spolu, alebo ten vztah je iba na zaciatku?

mne zomrel pred 4mesiace manzel ,myslela som ze bude mi lepsie ,ale cim viac som sama uvedujem ze koho som stratila.a moj život nema mysel.niekedy dostavam take depresie ,mala bysom chut,zomret. co mam robyt?

mne zomrel pred 4mesiace manzel ,myslela som ze bude mi lepsie ,ale cim viac som sama uvedujem ze koho som stratila.a moj život nema mysel.niekedy dostavam take depresie ,mala bysom chut,zomret. co mam robyt?
V prvom rade príjmi úprimnú sústrasť nad stratou manžela. A čo máš teraz robiť? No, v prvom aj v druhom rade zavrhnúť čierne myšlienky na svoju smrť. Viem, je to veľmi ťažké prísť o blízkeho ale časom bude tvoja bolesť miernejšia. Skús spomínať, aj s úsmevom na veselé a šťastne prežité chvíle spolu. Prajem veľa, veľa síl do života.

mne zomrel pred 4mesiace manzel ,myslela som ze bude mi lepsie ,ale cim viac som sama uvedujem ze koho som stratila.a moj život nema mysel.niekedy dostavam take depresie ,mala bysom chut,zomret. co mam robyt?

vyhľadali ste odbornú pomoc?
niekoho blízkeho, deti, súrodencov, synovcov, netere, či dobrú kamarátku, či susedku?
popr. ak máte náboženské cítenie, neobrátili ste sa na kňaza?

manžel behom 4mesice zomrel nahle .este stale neviem rozpravat o bolest co som dostala sama, mam aj deti ale oni maju svoj život ,ne rada sa ich otravola.nechodim nikde,spominan na ti casy co sme manželom chodily spolu.mam take dni že placem,nemam chut na nic.velmi ma zaujimalo že on kde dostal,ako sa ma,po smrti.

manžel behom 4mesice zomrel nahle .este stale neviem rozpravat o bolest co som dostala sama, mam aj deti ale oni maju svoj život ,ne rada sa ich otravola.nechodim nikde,spominan na ti casy co sme manželom chodily spolu.mam take dni že placem,nemam chut na nic.velmi ma zaujimalo že on kde dostal,ako sa ma,po smrti.
Úprimnú sústrasť,
možno by Ti pomohlo prečítať knihu ,,Putovanie duší" od Michaela Newtona a tak sa vyrovnať s manželovým odchodom do večnosti.
Kniha sa dá objednať aj na nete napríklad tu http://www.martinus.sk/?uItem=130415 .

Mne to pomohlo v smútku tiež, keď mi zomrela blízka osoba a nevedela som sa s tým naozaj dlho vysporiadať.

nevie to nikto pohopit moj smutok ja sama byvam.ako on zomrel len sama som bola.mi spolu sme chodili svade.aj ked idem na nakup stale citim ako sa mi chyba.este mam doma manzelove urnu,a stala rozpravam ako by bol somnou.vela krat sa spytam že preco on musel tak rychlo opustyt.32rokou sme boli manželia a pretym 4roky sme chodyli spolu,on bol moj prvy .mam vycitky ci som nedavala nanu pozor.ja niekedy tak citim že aj na deti som na zataz.naco je taky život? ja velmi ho lubim.

Potrebujes viac casu,4 mesiace je velmi kratka doba ...
Neber to tak, ze aj detom si na zataz. Ved aj im je urcite smutno, prisli o otca, takze ich obcas navstiv,pospominajte,ponukni pomoc s detmi a pod. Alebo navstiv nejake kamaradky,rodinu na ktoru si nemala dlhsie cas a pod.Prinut sa ist medzi ludi.
Hlavne si najdi nejaku zalubu, ci cinnost aby si stale nesedela sama doma, lebo to ti skodi.

Mat doma urnu s nebohym manzelom tiez nie je najlepsi napad! Urna patri na pietne miesto...

Mne pomohla po strate milovaneho cloveka, s cim som sa nemohla zmierit, kniha Tibetska kniha mrtvych. http://www.martinus.sk/?uItem=15591
Odporucam precitat.

nevie to nikto pohopit moj smutok ja sama byvam.ako on zomrel len sama som bola.mi spolu sme chodili svade.aj ked idem na nakup stale citim ako sa mi chyba.este mam doma manzelove urnu,a stala rozpravam ako by bol somnou.vela krat sa spytam že preco on musel tak rychlo opustyt.32rokou sme boli manželia a pretym 4roky sme chodyli spolu,on bol moj prvy .mam vycitky ci som nedavala nanu pozor.ja niekedy tak citim že aj na deti som na zataz.naco je taky život? ja velmi ho lubim.

Ver, že tvoj smútok za milovanou osobou veľmi dobre chápem, stratila si svoju spriaznenú dušu, niekoho, s kým si v živote prežívala všetko dobré aj to zlé .... a zrazu si zostala sama. Už to, že si sem napísala svedčí o tom, že potrebuješ ten veľký žiaľ a bolesť nad stratou milovanej osoby dať zo seba von. Mala by si sa o svojich pocitoch s niekým porozprávať... Myslím si, že práve teraz 4 mesiace po smrti manžela si si naplno uvedomila, že sa musíš naučiť žiť bez neho. Možno ti pomôže kniha, ktorú ti odporučila danushka (aj ja som ju čítala, keď som stratila blízku osobu, so smrťou ktorej dodnes nie som zmierená). Tú svoju lásku, ktorú si dávala svojmu manželovi skús preorientovať na niekoho iného (vnúčatá, deti, príp. domáce zvieratko) a nájsť nejaký zmysel svojmu životu (práca, záľuby, charita...). Nie, nikdy ti nikto nenahradí tvojho manžela, lebo každý z nás je jedinečný. Ten smútok za milovanou osobou úplne nezmizne nikdy, musíš sa s ním naučiť žiť. Ale rozprávať sa s urnou nie je ten najlepší spôsob, ako sa s tým vyrovnať, len to zhoršuješ. Želám ti veľa, veľa síl, chce to veľa času, ale neuzatváraj sa pred svetom.

mne zomrel pred 4mesiace manzel ,myslela som ze bude mi lepsie ,ale cim viac som sama uvedujem ze koho som stratila.a moj život nema mysel.niekedy dostavam take depresie ,mala bysom chut,zomret. co mam robyt?

to, čo prežívate sa volá smútkový proces a je to prirodzená reakcia ľudskej psychiky na stratu blízkej osoby. Smútkový proces sa "spúšťa" v psychike každého z nás vždy keď stratíme milovanú osobu, má štyri fázy a musíte nimi prejsť, následne smútkový proces zanikne a Vysa so stratou "vyrovnáte" /tým nehovorím, že na všetko zabudnete, ale dokážete ďalej žiť a plniť si bežné povinnosti/, musíte prejsť tými fázymi postupne, teda najprv prvá, potom druhá , tretia až štrvtá, trvanie tohoto smútkového procesu je individuálne, ale spravidla je to jeden rok plus mínus pol roka /teda nie je to záležitosť krátkodobá/, prvá fáza je tzv.šok - "to nemôže byť pravda", následne druhá fáza sa nazýva "fáza prepukania chaotických emócií" sem najčastejšie patrí plač, smútok a pod. veľmi dôležité je tieto emócie vyjadriť, teda ke´d sa mi chce plakať, treba plakať, keď chcem byť smutná, tak smútiť, myslím, že sa nachádzate práve v tejto fáze.
Ak však máte myšlienky na samovraždu, resp.samovražedné tendencie, je možné, že na to nestačíte sama a bolo by vhodné vyhľadať vo Vašom okolí psychológa, ktorý Vám s tým smútkovým procesom pomôže, ak nemáte myšlienky na samovraždu postačí aj priateľka, alebo niekto blízky tak ako Vám to tu už radili

dakujem za rady.nerada idem von .boli ked aj cez okno vidim ako manzelia idu na prechadzke.neviem ako vyrovnam zo straou manzela.snazim ale bojim ze nebudem silna .urnu chem dat na muzove narodeniny von do cintorin.este raz vam dakujem .

zomrel nas rodine priatel isla som na pohreb ale nemohla som tam zostat,hned na zaciatku som musela odist ,pripominal na manzelove pohrebu.urcute ma odsudzuju ludia .ale ked tam zostanem urcite obpadnem.

Vsetko je pominutelne. S tymto sa hladi na svet s usmevom. Za pozostalym sa nesmie truchlit, lebo ostane priputany k Zemi a bude robit neplechu. Jeho dusu treba uvolnit na dalsiu cestu osudom. Ostatne, toto by mal ovladat kazdy krestansky saman. Niektore spolocenstva mali o posmrtnej ceste a zivote cele traktaty, nazyvane "Kniha mrtvych" a podobne. :-)

mozno nie som dobry krestan .ja viem ze ho musim opustit rozum mi vravi,ale moje srce nevie.ja som uz ez mocna . aj urnu manzelove raz chcem dat ,a potom nie,bojim ze potom celkom ho stratim .

Ak jej sestra nikoho nemá, tak sa musíš zmieriť s tým, že sa o ňu stará jej sestra, to je predsa normálne v každej dobrej rodine. Je ťažké vedieť tolerovať partnerkim záväzok, ale ak ju nechceš stratiť, tak sa s tým musíš zmieriť a ak ti to veľmi vadí, tak si musíš nájsť partnerku bez záväzkov.

neviem ocom pisete,ja mam rada manzela aj ked uz nie tu na zemi,bola som verna aj zostanem.mne chyba on nie druhy!!!! nme on chyba moj milovany manzel,a viem ze este stretnem s manzelom.

A manzel? Bol dobry krestan? :-)

nevie to nikto pohopit moj smutok ja sama byvam.ako on zomrel len sama som bola.mi spolu sme chodili svade.aj ked idem na nakup stale citim ako sa mi chyba.este mam doma manzelove urnu,a stala rozpravam ako by bol somnou.vela krat sa spytam že preco on musel tak rychlo opustyt.32rokou sme boli manželia a pretym 4roky sme chodyli spolu,on bol moj prvy .mam vycitky ci som nedavala nanu pozor.ja niekedy tak citim že aj na deti som na zataz.naco je taky život? ja velmi ho lubim.
...hm ...................................;) :eek:


P.S.:
Rašej mlčím a nereagujem...


.....a včul mi nadrbte neužitočných do bludu ...až ta het , že preventívne ...

Ak jej sestra nikoho nemá, tak sa musíš zmieriť s tým, že sa o ňu stará jej sestra, to je predsa normálne v každej dobrej rodine. Je ťažké vedieť tolerovať partnerkim záväzok, ale ak ju nechceš stratiť, tak sa s tým musíš zmieriť a ak ti to veľmi vadí, tak si musíš nájsť partnerku bez záväzkov.

Citaj....

Dobrý večer,
ďakujem za odpovede....ale ona má okrem nej aj rodičov a deti...