Na obrázku je Eriobotria japonica, slovensky japonská mišpuľa, česky Lokivát, je tp subtropiská drevina, ktorá znáša v zime mrazy v pohode len do -7 a iba kratkodobo do -12. Je stálozelená má krásne veľké listy kožovité, netrpý bežne žiadnymi chorobami. Pestovanie jednoduché, treba zaštipovať aby sa rozkonárovala, pretože v kvetináči nemôže byť tak veľkým stromom akým by chcela byť.
Ovocie velmi dobré. Semenáče síce väčšinou s menšími plodmi ale su tiez chutné, sú však výrazné rozdiely v chuti i veľkosti, ako to už býva... plody ružové, oranžové či žlté, v strapcoch.
Je naozaj príbuyná s našou Mišpulou, ktorá je samozrejme opadavý strom či krík a bežne vydrží vonku naše mrazi, v minulosti obľúbené ovocie dnes takmer neznáme, pretože v obchode ho nekúpiš, ale to je iná kapitola...
Vďačná na pestovanie vo veľkých kvetináčoch.
V zime má radšej aspoň trochu chlad... napríklad v geráži či nevykurovanej miestnosti, či aspoň na chodbe. Ak nemá chladnú periodu nekvitne. Normálne kvitne na jeseň a polody prezimujú ak veľmi nemrzne čo u nás vonku asi ťažko a dozrievajú až v máji, juni.
Častá v stredomorí, taliansko, chorvátsko...
Dá sa štepiť na dulu, hloh i mišpulu. Kupodivu rastie aj na týchto svojich opadavých príbuzných, ale potom naozaj vyžaduje chladné zimovanie. Ako všetko, lepšie na vlastných koreňoch. Zakoreňuje veľmi špatne...
Je to moje obľubené ovocie ale nie každému sa podarí ho dopestovať. Oplatí sa mať dobrú sortu, keď už to toľko opatrujeme.
Oplatí sa pestovať, chce to veľký kvetník, v lete lepšie vonku v zime chladnejšie no nie veľké mrazy...