samozrejme že to nie je normálne... a manžel čo na to hovorí, ako sa k tomu stavia..

Určite to už nemá s profesionalitou nič. Ale ako sa hovorí, treba si vypočuť názor aj druhej strany, teda manžela. Ak nemá záujem, netreba na terapeutku reagovať. Alebo dať jej najavo, že to už preháňa.

Zachovanie a neporušiteľnosť vášho manželstva spočíva predovšetkým na vašom manželovi.
Musíte si o tejto záležitosti pohovoriť predovšetkým s manželom, aby nedošlo k zbytočnému upodozrievaniu z nevhodného správania manželovej psychoterapeutky.
Pri terapiach často dochádza k situácii, že pacient sa naviaže na terapeuta zvyčajne opačného pohlavia a pociťuje citové vzplanutie.Terapeut je povinný veľmi uvážene ku klientovi pristupovať, niekedy výnimočne môže takéto citové vzplanutie použiť aj v rámci požadovaného úspechu terapeutickej liečby. Je dôležité, či reakcie terapeutky nie sú odpoveďou na primárne požiadavky klienta.
Prečítajte si ETICKÝ KÓDEX PSYCHOTERAPEUTOV, ktorý pojednáva aj o vzťahoch medzi terapeutom a pacientom, v bode ktorý vás zaujíma.
Ak nadobudnete podozrenie z neetického chovania terapeutky vášho manžela, môžete podať sťažnosť na etickú komisiu, ktorá sťažnosť prešetrí a môže postupovať podľa disciplinárneho poriadku.

Žeby tam už nešlo o profesionalitu, ale o nejakú citovú väzbu? Veď sa opýtaj na to manžela.

Etický kodex môže uplatniť iba ak sa jedná o porušenie počas liečby pacienta. On už liečenie absolvoval, pravdepodobne už sa tam nenachádza.

Možno sa terapeutka len zaláskovala. Horšie už , ak aj pacient.

Nie, každopádne sa môže sťažovať, že narušuje vzťahy pacienta, vstupila do jeho rodiny po ukončení liečby.
Počas liečenia sú prípustné vzťahy citové, ktoré naväzujú na formu a účel terapie. Kódex na "pracovisku" zakazuje sexuálny vzťah. Citový sa vlastne na pracovisku počas liečby ani nedá zodpovedne dokázať....
To je sťažnosť...najdôležitejší bude manželov postoj

aj to môže byť

Nie je určite reálne možné /nehovoriac o profesionalite/, aby takýto aktívny kontakt udržiavala s každým pacientom, ktorý ukončí pobyt v štátnom zariadení a vráti sa do domáceho prostredia. Ak mu denne píše, že ho miluje... možno by sama potrebovala nejakú psychoterapiu.
Ak to manžela obťažuje, stačí zmeniť si tel. číslo... Ale ak nie...

Takže sa nemôžem zamilovať do ošetrujúcej sestričky, lekárky? Ani po ukončení liečby? To ktorý de.il také niečo vymyslel. Etický kódex si určuje každá spoločnosť zvlášť. My sa napr. môžme zamilovať, nebudeme postihovaní.

Dostala som nevhodné....dorazila moja kolegynka, ktorá rozhodne nesúhlasí s mojou odpoveďou....musíme si počkať na odpoveď mínuskvača, tá bude určite na 100% pravdivá a účinná...nuž čujme

Ak manzel ukoncil liecbu, zial, nemozete povazovat tohto cloveka za profesionala, ale jej vztah k vasmu manzelovi je uz sukromny.

Rozhodujuce slovo by mal mat vas manzel, s him b y ste mali situaciu riesit, lebo ked aj on bude opatovat jej city, zial, nic s tym neurobite.

Terapeutka manzelovi nedavala ziadne lubostne navrhy pocas jeho liecenia, aspon o tom nepisete, nie je preto dovod to riesit v ramci jej profesneho posobenia.

Laska si nevybera ani miesto, ani cas.

Ak by sa potvrdilo, ze terapeutka zneuzivala situaciu manzela a mala nemiestne navrhy pocas jeho liecenia, vtedy mate narok to riesit v ramci jej profesie.

Vlado....môžeš sa zamilovať, aj ona do teba....

Noo, to som chcel počuť..

Profesionálne to nie je. Ale nič nepíšete o manželovi,ako sa on k tomu stavia,...nie je predsa nesvojprávny aby si vedel urobiť "poriadok"so ženou o ktorú nemá záujem. A ak záujem má nič nezmôžete....jedine mu pobaliť kufre"a povedať mu ,že nech ide tam kde ho srdce ťahá,to by ho možno trochu prebralo z poblúznenia.
Dopln.pre zúfalú manželku
Z vlastnej skúsenosti vám napíšem,žila som 16 rokov s alkoholikom a neverníkom mala som dve malé deti....a preto aby som udržala rodinu,znášala som všetko to poníženie a ja dokonca aj bitky....naivne som si myslela,že sa zmení a že to robím pre dobro našich detí......opak bol pravdou....ten chorý vzťah zanechal stopy nielen na mojom zdraví,ale aj na našich deťoch.....stratili sme roky života s človekom,ktorí nás nemal rád a nevážil si ani seba..""..niekedy je ozaj lepšie nechať odísť čo odísť chce"".
......preto som radila to vyššie napísané......ak je inteligentnejší ako ten môj,tak sa snáď spamätá".....ak nie,aj tak sa raz niekde poberie....

navštívila by som jej šéfa - riaditeľa zariadenia a žiadala by som terapeutku vymeniť, povedala by som o celej situácii

samozrejme to človeku napadne ako prvé, lenže:
- riaditeľ nemá dosah na súkromný život zamestnancov po práci
- čo ak sa to stalo prvýkrát, že sa zbláznila do pacienta
- jej výmena v zariadení nezachráni manželstvo

A terapeutke by som napisala,že manzel je pobalený a sťahuje sa ku nej....:-D....a tú prejde chuť" asi tiež rýchlo ....

Prestal piť? Drží sa? pomohla mu?
To považujem za dôležitejšie, ako to, že ho prenasleduje zamilovaná terapeutka.
Aj keď som mimo témy a očakávam mínusky. ;)

viem, ale môže vymeniť a aj napomenúť, pretože prekračuje svoje právomoci a zneužíva svoje postavenie, to nemá v pracovnej náplni, nič s tým nepokazí, môže len získať, záleží na tom, ako sa k tomu postaví šéf

Tvoj manžel potrebuje pomoc aj od teba, aby mu tá baba neodtrhla rukáv. Zrejme ti dôveruje, keď vieš o jej prenasledovaní. Držím palce vám obom.

Pani, Vy to s nim mate ťažké, však? Ak nie alkohol tak nevera... Z kaluže do blata. Dobrý boj vediete veru. Hoci odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch; predsa len pre Vás by bol najlepši nejaký koníček. Želám veľa šťastia a hlavne pokoj v srdci

My tu odpovedáme, radíme, bodujeme, mínuskujeme a zúfalá manželka je od 18:06 fuč.....nevadí, možno ešte niekedy prečíta

:)...a ze aj taxik zaplatis :)

Prepáčte prosím, ale vaša odpoveď mi pripadá, akoby by ste boli manželom dotyčnej pani.....alebo niečo podobné už dakedy riešili

Čo vieš, možno plače do vankúša, možno ukladá deti k spánku.

záleží skôr na tom, ako sa k tomu postaví manžel...

Tak s týmto nesúhlasím. Ak taxík, tak na účet volávajúcej alebo odchádzajúceho...

Kto nesúhlasil? Žeby manžel?

Ano, do sestricky z Kramarov aj ja. :)

oliwa, ked to bol vtip, dala som aj "smieskov".

Veď ja tiež, ale som ho vymazala, lebo zadávateľke asi do smiechu nie je...

Áno, mám trojročné dieťa, aj plačem do vankúša, lebo manžela som odhalila v jeho telefóne, nečakal to, vysvetľuje mi to, akože je to vzťah čisto pacient - terapeutka, ale keď som sa jej snažila dovolať, zatajovala sa predomnou, zablokovala si ma na sociálnej sieti len preto, že som jej povedala svoj názor.

urob,ako ti radili,zbaľ mu kufre a postav ich zvonka pred dvere bytu...buď sa spamätá,alebo nie...a načo mať doma chlapa,o ktorom vieš,že ťa podvádza...

No, ak je tu malé dieťa, neriešila by som to tak radikálne.

tak radšej byť podvádzaná? :eek:

Ach, tie nešťastné sociálne siete...

Keby malo pomôcť, tak k tým kufrom mu pribaliť aj dieťa... Možno by mu to došlo... Lenže iné je to napísať a iné zrealizovať... najmä s ohľadom na dieťa... a liečeného otca...

Ja zase radím....nebaľ mu kufre, neodháňaj ho, tá druhá na to čaká a ty manželovi iba uľahčíš rozhodnutie, s ktorou ženou má žiť.
Odhalila si v telefóne...nerob paniku, ide možno o flirtík, ktorý manžela pobaví...a po čase upadne, zostanú mu iba vzpomienky.
Ak oňho stojíš a chceš mať pre dieťa otca, tak sa vzchop...a zabojuj ženskými zbraňami...buď príťažlivá, milá, sexi...predsa ho tej druhej nedáš!!!
Utri slzy...rozmýšľaj. Muži sú vospolok jeden, ako druhý, už od svojej podstaty bytia.
Možno, že manžel chce iba teba, tak stoj pri ňom, aby sa nevrátil k alkoholu.
Držím ti palce

Nepredpokladala som, že to je o dôvere, ale o tom, že sa niekto hrabal mužovi v telefóne... žiaľ, nemýlila som sa... Dnes už neplatí to čo za Plzáka - zatloukat, zatloukat, zatloukat... Ten by dnes so svojou teóriu mohol rovno zavrieť ambulanciu...

Storočný príbeh: manžel rád vysedával v krčme, tak mu manželka do nej doniesla dieťa a s patričným írečitým komentárom posadila na stôl, že nech sa stará a nech tu nocuje, takého si ho nebrala. Krčma sa triasla od smiechu. Milý pán bol vzatý na milosť až potom, čo v kostole odprisahal, že sa alkoholu nedotkne. Mali ešte veľa detí a veru viac nepil, zato do kostola chodil každučký deň až do smrti.

V slovenskej realite by ju doma zbil, ďalej slopal a ona by držala hubu a krok. Pred sto rokmi, dnes už je predsa iný postoj. Samozrejme, nie všetci chlapi, ale veľa z nich. A v kostole by jej pán fararko povedali, že to je údel ženy.