Skusenost tu moze niekto mat, ale myslim, ze najlepsim riesenim je navstivit svojho psychiatra a gynekologa, ktori poskytnu kompletne odborne poradenstvo. Poznaju konkretny stav.

to je pravda len ma zaujimalo ci nahodou s tym nema skusenost :)

Som schizofrenička a bojujem s rovnakým problémom mať deti, schizofrénia je kontraindikácia na tehotenstvo. Bola som hospitalizovaná, som už 10 rokov stabilizovaná a keby som chcela otehotnieť, tak by sme lieky (litium, depakine chrono, ketilept) vysadili postupne, aby to pre organizmus nebol šok. Ale nie je vylučene, že by som sa na psychiatrii znovu neocitla... čo nechcem, tak sa tomu bránim a tehotenstvo odďaľujem, veľmi sa toho bojím... Ako psychiatrička povedala, je to vysoko individuálne. Niekto ma problém počas tehotenstva, niekto po ňom a niekto vôbec (šťastné ženy) V každom prípade, je vhodné navštíviť psychiatričku aj s partnerom.

Obidvom vám prajem veľa šťastia nech už sa rozhodnete akokoľvek.

Dakujem velmi pekne za koment...ja prave ze sa neviem dockat baba a chcem pre to podstupit aj riziko...urcite sa porozp s lekarmi

Napíšem Ti svoj názor - ja osobne by som sa veľmi bála byť na Tvojom mieste ak si schizofrenička. Tehotenstvo a následný pôrod je podľa mňa obrovská záťaž aj pre úplne zdravú ženu. Stretla som sa s názorom lekára, ktorý sa vyjadril, že u mužov bola najväčším spúšťačom schizofrénie vojna a u žien pôrod. Manžel je ťažký schizofrenik ( na 99% to uňho spustila vojna) -svokra doteraz nepripustí, že manžel je chorý, ale nemá problém povedať vždy, že z vojny sa vrátil ako úplne iný človek. Máme 3 dcéry vedz, že ani jedno tehotenstvo dcér ma nepotešilo aj keď vnukov mám veľmi rada zatiaľ (a dúfam, že to tak zostane) ani jedna nemá schizofréniu.
Je to na veľmi dlhú debatu, ale mám svoje dôvody aj skúsenosti pri pomiešaní, resp. vysadení liekov pri ohrození života. Myslím, že schizofrenici by mali brať lieky. Držím Ti palce aby si sa dobre rozhodla.

Najpr si musis uprimne zodpovedat 3 otazky:
1. si v stave, aby si sa stala matkou, ktora sa na x mesiacov bezvyhradne odda svojmu dietatu a postara sa o neho za kazdych okolnosti, pricom sa bude vediet ubranit vycitkam a frustracii, ktore pridu po nejakych zlyhaniach ?
2. budes vediet zabezpecit aspon technicku starostlivost o svoje dieta, ak nedajboze pride nejaky atak?
3. Si pripravena niest riziko, ze svoje bremeno prenesies v genoch aj na dieta ?

Ak si odpovies, tak ako zeny nizsie pisu, urcite sa porad s odbornikmi, ktori Ta uz poznaju.
Co sa tej zataze tyka, ta zavisi vo velkej miere od prostredia (milujuci manzel, rodina a rodinne zazemie) a od mentalneho nastavenia. ( pristup k zivotu, schopnost zvladat stresove situacie, upjatost, ci uvolnenost atd)