Dusík v plynnej forme sa nedá telom spracovať. Dusík však do tela sa dostáva v inej forme - príjmom bielkovín. http://pdf.truni.sk/e-skripta/vczv1/Chemicke%20prvky%20v%20ludskom%20organizme/data/N_efect.html Preto sa i v prípade kesonovej choroby (potápači) vylučuje do krvi vo forme plynu....
Kyslík sa používa na vytváranie energie v tele v bunkách. Takže toto, čo je v tabuľkách - je priemer. Pri vyššej záťaži je spotreba kyslíka vyššia, v kľude menšia.
Niekto má väčší objem pľúc, niekto je trénovanejší a telo vie lepšie regulovať spotrebu....
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prim%C3%A1rny_biog%C3%A9nny_prvok

čiže ak správne rozumiem pri behu sa hneď zadýcham lebo telu chýba kyslík a nepomôže mi pri tom zvýšíť frekvenciu dýchania pretože moje telo nie je schopné naraz spracovávať toľko kyslíka, a tým že sa budem neustále venovať nejakej fyzickej aktivite sa moje telo postupom času učí spracovávať viac a viac kyslíka naraz?
veľmi pekne ďakujem za reakciu

Rolu hrá tepová frekvencia, aeróbne vs anaeróbne procesy, ako aj vyčerpanie glykogénových zásob. Budovaním vytrvalosti sa znižuje tepovka a teda aj odďaľuje vyčerpanie pri tej istej záťaži.

Pri behu /fyzickej namahe kazdy musi dychat viac, ale trenovany clovek vie lepsie tu situaciu zvladnut.
Kedysi ako dorastenec som behaval zavodne, neskor ako dospelak som si povedal ze treba setrit srdce a budem behat len tolko ako stacim dychat nosom. Aj na vlastne prekvapenie som dokazal drzat slusne tempo.
Alebo skolaci sme skusali na ako dlho zadrzime dych (vid Pelisky). Teraz sotva polovicny cas... a to by som mal mat pluca viac narastene.
Vraj taky jogin sa necha zaklincovat do suda a zahrabat do zeme. Po tyzdni je zivy a zdravy. hmmm?

vraj

vsak vyskusaj

No clovek teda rozhodne nevydychne to, co vdychne. V exterieri vdychjes vzduch, ktory ma cca 370 ppm CO2, v dobre vetranej miestnosti ma povedzme 800 ppm, a vydychujes cca 40.000 ppm CO2