Ahojte, ani neviem ako to v skratke opisat.

Hadam uz dva roky mam problem s udrzanim spanku, vacsinou zaspim o 10tej-11tej ale budim sa pravidelne 2:30, 4:00, 6:00. Kazdu noc. Da sa povedat ze uz hadam tie dva roky som nespal viac nez v priemere asi tak 4-5 hodin a aj to velmi nekvalitne.

Samozrejme sa to zhorsilo, ked sa nam narodila dcera rok dozadu a aj kedy som sa presunul do obyvacky na neroztiahnutelny gauc.

Mal by som ist teraz na 4 dni do USA pracovne na stretnutie, prvykrat v zivote let 11 hodin. Uplne som z toho zneurotizovany lebo neviem ci som v stave aby som mal energiu na pripadny jet lag ked sa budem vracat nazad. Hlavne ked si predstavim ze odtial pridem unaveny a domi si zas neoddychnem lebo nas pampuch vie byt hore aj kazde 2 hodinky.

Asi by som mal spomenut aj to, ze vzdy som mal nejake problemy s cestovanim take kvazi ako uzkostne stavy alebo panicke zachvaty obcas hlavne ked mam niekde sediet v kovovej trubici a ist dakam kde to nepoznam. Niekedy ked som mal mat ranny let tak som bol schopny celu noc prebdiet, lebo ma moja mysel drzala v strehu a nieco podobne sa mi deje aj prvu noc na hoteli ked som v novom prostredi.

Pred par rokmi som prekonal zavazne autoimunne ochorenie, rok som stravil na kortikoidoch, bolo to obdobie kedy som nevedel co bude zajtra a casto myslim na to ze sa to hocikedy moze vratit.

Odvtedy som v takom nejakom stave ako keby som neveril svojmu telu ze ma podrzi v zasadnych zivotnych situaciach. Do toho mi teraz zistili histaminovu intoleranciu, co som sa uz roky divil ze mi zle travi.

Bol som u psychiatra, chcel mi dat trazodon na ten spanok, ale povedal som si, ze hadam som chlap a zvladnem veci aj bez antidepresiv. Jedine co mi zistili je ze mam obrovsky deficit vitaminu D kde normalny clovek ma mat okolo 35-50 a ja mam hladinu na 11.6 tak sa to snazim riesit, ale je to dlhodoby boj asi. :)

Nemate nejaku radu ako prekonat niektore tieto veci? Velmi rad by som bol schopny fungovat ako ostatni, ale uz teraz viem ze uplne lahko sa mi moze stat ze budem aj 3 dni s nulovym spankom. Aj samotna predstava letiet taku dlhu dobu mi nahana vyslovene uzkost uz mesiac dopredu.

Dost si to vycitam, lebo niektori ludia by to brali ako uzasny zazitok a prilezitost, mam super pracu, krasnu rodinu, zdravie neni idealne ale robim co sa da. Navstevujem psychologa povedzme uz asi 4 mesiace, ale nemam pocit ze by mi to cokolvek dalo. Vyrozpravat sa o svojich strachoch a neistotach mozem aj doma partnerke.

Velmi by som si chcel pomoct, ale uz neviem co je pricina a co dosledok, co je prejav choroby a co je prejav strachu z nej. Ostal som uplne zacykleny. Uplne by mi stacilo trochu sa vyspat a citil by som sa aj mentalne lepsie.