Bytové družstvá môžu spracúvať
1. osobné údaje svojich členov
2. osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako správca bytových domov

ďakujem, právny základ ale bude asi len jeden ....

Je dôležité vedieť, na akom základe získava údaje. Družstvo ako spoločnosť nemusí byť správcom v dome, v ktorom má svojich členov, ale ich údaje vedie. Družstvo ako správca domu nemusí spravovať len byty členov družstva ale aj iných vlastníkov.

No ja si myslím, že je to na základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa /myslím družstvo/ ale chcela som počuť aj iný názor.

Správcovská spoločnosť (aj bytové družstvo v tomto prípade považujeme za správcovskú spoločnosť v zmysle zákona 182/1993) spracúvajú osobné údaje v súlade so zákonom o vlastníctve bytov č. 182/1993. Je to konkrétne v § 9 ods. 3 a celkom presne definované:

"Správca alebo spoločenstvo je oprávnené na účely správy domu spracúvať osobné údaje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého alebo prechodného pobytu, číslo bytu, telefónne číslo, elektronická adresa, číslo účtu a kód banky. Správca alebo spoločenstvo je oprávnené na účel ochrany majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zverejňovať zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách za plnenie aspoň 500 eur. V zozname sa uvedie meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome a suma nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu alebo na úhradách za plnenie. Zoznam sa zverejňuje na mieste obvyklom na oznamovanie informácií v dome."

Takže správcovská spoločnosť nepotrebuje osobitný súhlas na spracúvanie osobných údajov vlastníkov spravovaných bytov, stačí, keď majú uzatvorenú zmluvu o správe. Zároveň vlastníci sú povinní poskytnúť hore uvedené osobné údaje správcovi.

Právny základ je ten zákon o vlastníctve bytov. Nie je to oprávnený záujem prevádzkovateľa.

Dobrá otázka.

Doteraz zákon 122/2013 (aj predtým zákon 428/2002) to upravoval tak, že právnym základom bol zákon, ktorý určuje účel spracúvania, okruh dotknutých osôb a zoznam spracúvaných údajov.
GDPR rozlišuje, či ide o povinnosť prevádzkovateľa spracúvať osobné údaje alebo o jeho právo. (Oprávnený záujem je ale širší pojem, ktorý sa neobmedzuje na výslovne určené právo prevádzkovateľa.)
Pri posudzovaní právneho základu "po novom" teda rozlišujeme, či prevádzkovateľ je povinný alebo "iba" oprávnený spracúvať predmetné údaje.
Zákon 182/93 uvádza, že správca je OPRÁVNENÝ spracúvať údaje.
Ide teda o oprávnený záujem.

ALE
Ale správca spracúva aj údaje ekonomického charakteru, Tieto údaje JE POVINNÝ spracúvať kvôli daňovej a účtovnej evidencii.

Komplexný pohľad na vec v konečnom dôsledku znamená, že správca spracúva osobné údaje podľa zákona 182/93 na právnom základe "oprávnený záujem" a ekonomické údaje na právnom základe "zákonná povinnosť".

On totiž nemusí byť iba jeden právny základ. A často bývajú dva, niekedy sa ich nájde aj viac.

práve že nebude iba jeden :)

Maximálny súhlas a ďakujem....