Neviem si rady, ako účtovať aktiváciu materiálu a tovaru.


často sa stáva, že prijmeme na sklad nejaký materiál, ktorý sme aktivovali (napr.nejaký stroj - kompresor - opravili sme ho). Zaúčtujem to 112/621. Pred tým samozrejme zaúčtujem výdaj náhradných dielov na zák.našej fy 621/112 .A čo ďalej? Keď sa ten materiál (alebo tovar) predá, účtujem - výdaj zo skladu 504/132 ( s tým, že mat.prevediem na tov.účet ID 132/112), ale potom znova účtujem o tržbe, keď to fakturujem 311/604. Som z toho celého popletená. Poraďte mi prosím, ako to má byť.

Díky.

Haló haló :confused: Poraďte prosím. To nikto neaktivuje nič?

Prosím!!!!

Ahoj,

z tej otazky som dost popleteny aj ja. Ale postupne.

Preco prevadzas material na tovar (132/112) Ak je to
material tak ho predas 542/112 a trzbu zauctujes 311/642.
Ak si aktivovala tovar 132/621, tak to predas 504/132
a trzba bude 311/604.

Potom neviem preco hovoris ze uctujes druhy ktrat
trzbu. Trba je raz 604 a naklady su 504, tvoj zisk
je rozdiel tychto uctov. Ak ta trapi to ze mas
vlastne dva vynosy 621 a 604, tak to ta nemusi, lebo
mas k nim vzdy aj naklady. K 604 je to 504 a k 621
to je nejaka spotreba 501, alebo sluzba 518, zauctovane
pri spotrebe toho co ste opravovali.

tomas

Vie mi niekto poradiť s takýmto problémom? Firma predáva tovar, ale niektoré výrobky si vyrába aj sama zo svojho materiálu, ktorý má na sklade, ale ktorý bol pôvodne účtovaný ako tovar (504). Zásoby účtujeme spôsobom B.
Čiže tovar (material) na výrobu vyskladnený v hodnote, napr. 2000,- Sk,
výroba trvala 10 hod á 250,- Sk ( 2 500,- Sk)
výrobok bol napokon zinkovaný v inej firme v cene 1000,- ( bolo účtované na 518 ).
Ako postupovať ďalej, v akej cene prijať nový výrobok na sklad a ako účtovať celý tento výrobný proces?

Nájde sa niekto s radou?

Vie mi niekto poradiť s takýmto problémom? Firma predáva tovar, ale niektoré výrobky si vyrába aj sama zo svojho materiálu, ktorý má na sklade, ale ktorý bol pôvodne účtovaný ako tovar (504). Zásoby účtujeme spôsobom B.
Čiže tovar (material) na výrobu vyskladnený v hodnote, napr. 2000,- Sk,
výroba trvala 10 hod á 250,- Sk ( 2 500,- Sk)
výrobok bol napokon zinkovaný v inej firme v cene 1000,- ( bolo účtované na 518 ).
Ako postupovať ďalej, v akej cene prijať nový výrobok na sklad a ako účtovať celý tento výrobný proces?

Nájde sa niekto s radou?
je prípustné tovar pri jeho internej spotrebe (výrobe) zaúčtovať 501/132, ale precíznejší si ho "prehodia najskor na 112/132... ty však účtuješ spôsobom B.
V takom prípade by som spotrebu zaúčtovala 501/504, kvôli zachovaniu správnosti údajov o obchodnej marťi.

Tebou vymenované skutočné náklady spočítaj, spočítaj množstvo výrobku (ks, kg ap.). prijmeš na sklad.
Pri spôsobe A príjem zaúčtuješ 123/623. - lenže ty účtuješ len spôsobom B, takže sa ti to prejaví len na skladových kartách. Odporúčam kalkuláciu skutočných nákladov pri jednotlivých výrobkoch zaznamenať k príslušnej karte. Bude to dôležité pri koncovej invetúre ako aj kontrole správnosti ocenenia zásob k 31.12.
Podotýkam, že pri spôsobe B je veľký dôraz na správnu skladovú evidenciu.
A ďalej ho môžeš predať ako výrobok 311/601

Ak som to správne pochopila, keďže účtujem spôsobom B, preúčtujem
tovar na materiál 501/504 a predaj výrobku 311/601.

výborne si to pochopila... len pozor na skladovú evidenciu.

výborne si to pochopila... len pozor na skladovú evidenciu.
Na čo konkrétne si mám dať pozor? V akej cene príjmem hotový výrobok na sklad?

Prosím, vie niekto poradiť k uvedej téme?

Na čo konkrétne si mám dať pozor? V akej cene príjmem hotový výrobok na sklad?
trpezlivost... bola som v práci:):):)
áno, tak ako si vykalkuluješ cenu výrobku, prijmeš na sklad. Ak by ti zostali na sklade k 31.12. tak aby si ich správne ocenil - v skutočných vlastných nákladoch.... na to si máš dať pozor.

Mám podobný prípad.
Produkt sa vyrába zo suroviny /tú zaúčtujem, ak som dobre pochopila s predchadzajúceho na 501 ? / Netraba ju prijímať na sklad?

Spočítam si ostatné náklady, teda aj energiu - stroj,ktorý vyrába, ďalsí, ktorý ho balí,folia na balenie, práca, krabice, do ktorých sa ukladajú výrobky/

Ked toto spočítam, tak v takejto cene to príjmem na sklad?
a hotový výrobok pri fakturácii na 601?

Poprosím o radu. Ďakujem.:o

Sme v téme aktivácia materiálu, tovaru:

Medzi zásoby patria:
1.materiál: základný materiál, pomocný materiál, prevádzkový materiál, obaly...
2. zásoby vlastnej výroby: NV, polotovary, výrobky, zvieratá.

A spoôsob:
Obstaranie materiálu vlastnou činnosťou (vo vl. réžii) sa volá aktivovanie materiálu. UJ si sama vyrába niektoré druhy materiálu, kt.nahrádza externé dodávky, náhradné diely, tedá majetok, kt. je určený na vstup do ďalšieho výrobného procesu, a nie je určený na predaj. Keby bol určený na predaj, bol by polotovarom, alebo výrobkom.

Pri výrobe materiálu vlastnou činnosťou vznikajú rôzne náklady, kt. sa účtujú pri vzniku do triedy 5. Po zhotovení materiálu sa tieto náklady spočítajú, a teda sa ocení materiál vlastnej výroby vo vlastných nákladoh.
Náklady na zhotovenie materiálu predstavuju pre Uj výnos, kt. sa účtuje na účet 621-aktivcia...
Aktivácia ateriálu sa účtuje na základe ID. Pri príjemke na sklad sa vystaví príjemka materiálu.

- spotreba materiálu vynaloženého na zhotovenie náhradného dielu: 501/112
- mzdy pracovníkov: 521/331
- podiel režijných nákladov (elektrina,..) 502/321
- aktivácia materiálu na sklad: 112/621
- vyskladnenie: 621/112


Čo sa týka výroby výrobkoV:

Učtovanie spôsobom A:
1. V priebehu účtovného obdobia sa zložky obstarania účtujú na ťarchu účtu 111-obstaranie materiálu, alebo 131-obstaranie tovaru, so súvzťažným zápisom na príslušných účtoch zúčtovacích vzťahov alebo na finančných účtoch. Vnútroorgan. služby, kt. súvisia s prepravou dodávok zásob, a vlastné náklady na spracovanie materiálu sa aktivujú. aktivácia materiálu, služieb, tovaru sa účtujú na ťarchu príslušných účtov zásob so súvzťažným zápisom v prospech skupiny 62- aktivácia.
2. prevzatie materiálu na sklad-účtujeme v OC pri nákupoch a vo vlastných nákladoch pri zásobách vlastnej výroby so zápisom na ťarchu účtu 112-maeriál na sklade, 132-tovar na sklade a v prospech účtu 111,131 (112/111, 132/131)
3. spotreba sa účtuje na ťarchu účtovnej skupiny 50 a pri predaji materiálu na ťarchu účtu 542

Ak obstarávate materiál od zahraničného partnera, kt. nie je v EU, súčasťou OC je i clo, DPH, dovozná prirážka.

Predpis: 613/123: znamená vyskladnenie výrobkov

311/601 znamená odoslaná FA za predaj výrobkov- tu sa Vám zvyšujú pohľadávky voči odberateľovi, a zvyšujú tržby za vlastné výrobky

Postup je asi takýto:
Na sklad výrobkov ste prijali výrobky: (príjemka) 123/613
Predaj výrobkov: 311/343,601 (ak ste plátca DPH, účtujete cez účet 343)
Vyskladnenie predaných výrobkov: 613/123 (výdajka)

Čo sa týka kalkulácie výrobku: vkladám link, postupujem ako Jaja

http://www.porada.sk/t37733-kalkulacia.html?highlight=kalkul%E1cia+v%FDrobku

ďakujem veľmi pekne za pomoc.
Chcela som sa spýtať ako to bude so zaúčtovaním, keď účtujem spôsobom B?
Surovinu /papier/ na výrobu hotového výrobku zaúčtujem ako?
501/ ..... aký účet? 112?
Potom príjemka na sklad ako?
A vyskladnenie? Začínam mať v tom zmätok.

Prosím, viete mi poradiť pri spôsobe účtovania B?:confused:

ďakujem veľmi pekne za pomoc.
Chcela som sa spýtať ako to bude so zaúčtovaním, keď účtujem spôsobom B?
Surovinu /papier/ na výrobu hotového výrobku zaúčtujem ako?
501/ ..... aký účet? 112?
Potom príjemka na sklad ako?
A vyskladnenie? Začínam mať v tom zmätok.
pri spôsobe B riešiš iba sklad. teda príjemky a výdajky.
neúčtuješ v tejto súvislosti nič.
Až na koci roka zásoby vlastných výrobkov, polovýrobkov, prípadne nespotrebovaný materiál na základ inventúry zaúčtuješ 1xx / 62x

Moja priateľka ma dnes zaskočila s takýmto problémom:

Firma F účtuje v PÚ, spôsobom A.
Nakupuje fóliu u dodávateľa X, odnesie fóliu do firmy Y, kde fóliu potlačia reklamou a zanesie objednávateľovi W.

Firma F do celého procesu "výroby" vložila len svoj čas na presun surovín.
Je to výroba (601) alebo predaj tovaru (604)?

Moja priateľka ma dnes zaskočila s takýmto problémom:

Firma F účtuje v PÚ, spôsobom A.
Nakupuje fóliu u dodávateľa X, odnesie fóliu do firmy Y, kde fóliu potlačia reklamou a zanesie objednávateľovi W.

Firma F do celého procesu "výroby" vložila len svoj čas na presun surovín.
Je to výroba (601) alebo predaj tovaru (604)?
Výroba určite nie, firma F ju nevyrobila.

Máš pravdu.
Ale je to tovar? nepredáva sa v stave, ako sa kúpil.

Máš pravdu.
Ale je to tovar? nepredáva sa v stave, ako sa kúpil.
Áno, to áno, ja by som fakturovala tovar na 604 a služby potlače - na základe fa od dodáv. na 518- zvlášť na 602.
Podstatné je ešte aj to, ako sa tá fólia kúpila, ako materiál, alebo ako tovar?

Máš pravdu.
Ale je to tovar? nepredáva sa v stave, ako sa kúpil.Podľa mňa to nie je tovar, ale účtovanie na účte 601. Fólia sa u F nakúpila ako materiál + prepravné náklady + dodávateľské služby za potlač+ ostatné kalkulované položky.

Áno, to áno, ja by som fakturovala tovar na 604 a služby potlače - na základe fa od dodáv. na 518- zvlášť na 602.
Podstatné je ešte aj to, ako sa tá fólia kúpila, ako materiál, alebo ako tovar?
Z odberateľskej faktúry už nie je možné zistiť, koľko je hodnota fólie a koľko subdodávky za potlač, to by bolo strašne prácne.


Podľa mňa to nie je tovar, ale účtovanie na účte 601. Fólia sa u F nakúpila ako materiál + prepravné náklady + dodávateľské služby za potlač+ ostatné kalkulované položky.

Toto asi bude správna cesta. Ďakujem.

Podľa mňa to nie je tovar, ale účtovanie na účte 601. Fólia sa u F nakúpila ako materiál + prepravné náklady + dodávateľské služby za potlač+ ostatné kalkulované položky.
Potom to tiež nie je výrobok, tú fóliu predsa nevyrobili, ak ju nekúpili ako tovar, ale materiál, tak faktrurácia by bola ako predaj materiálu.( so službou) 642.

Potom to tiež nie je výrobok, tú fóliu predsa nevyrobili, ak ju nekúpili ako tovar, ale materiál, tak faktrurácia by bola ako predaj materiálu.( so službou) 642.Vychádzam z toho, že objednávateľ si u F objednal zhotovenie výrobku - istého hmotného statku, ako výstupu výrobného procesu za účelom uspokojenia svojich potrieb na trhu reklamy. Výrobok je užší pojem ako tovar a širší ako materiál. Na veci nič nemení ani fakt, že istá fáza výrobného procesu bola zabezpečená dodávateľskym spôsobom. Z uvedeného dôvodu by som účtovala 601.

Moja priateľka ma dnes zaskočila s takýmto problémom:

Firma F účtuje v PÚ, spôsobom A.
Nakupuje fóliu u dodávateľa X, odnesie fóliu do firmy Y, kde fóliu potlačia reklamou a zanesie objednávateľovi W.

Firma F do celého procesu "výroby" vložila len svoj čas na presun surovín.
Je to výroba (601) alebo predaj tovaru (604)?

Ak bude spôsob, že nedochádza k prefakturáciám medzi spoločnosťam a teda postup Danilky:
F kúpi materiál od spoločnosti X: (112/321, alebo B-čko 501/321).
Zanesie tlačiarni. Tlačiareň vystaví F za poskytnuté služby FA, F spol. tak či tak musí postupovať na základe jednoduchej kalkulácie, kde je cena tvorená z ceny materiálu (folie,) moja mzda, poskytnuté externé služby, vnútropod, preprava, a zakalkulujem tu i svoj zisk, Táto cena, cena celkom, je môj výrobok, dochádza k výrobnému procesu ako takému (jednoduchému). Dochádza k transformácii suroviny na konečný výrobok, a samotný predaj konečnému zákazníkovi: 311/601, 343.

112 a účet 642, by som použila v prípade, ak kúpim materiál a predám ho tlačiarni. VYstavím tlačiarni Fa a tým sme skončili. Tlačiareň vystaví potom FA na W. (mohla by som účtovať i ako o tovare, ale to už závisí od predmetu mojej činnosti).

Môžeme špekulovať dievčatá.

V rámci tohto procesu ´"výroby" by si použila aj 121 a 123?

V rámci tohto procesu ´"výroby" by si použila aj 121 a 123?Ja by som sa rozhodla podľa dĺžky "výrobného procesu". Alebo by som prefaktúrovala fóliu a potiahnutie vyfaktúrovala ako poskytnutie služby 602, alebo by som si otvorila činnosť - zhotovenie reklamačného výrobku - zaúčtovala všetky účtovné prípady a použila ako podklad k fakturácii bez použitia zmeny stavu zásob NV, alebo, ak by som si chcela komplikovať život by som prešla na účty 121,príp.123. Tie by som zvolila pri dlhšom časovom období zhotovenia reklamačného produktu.

V rámci tohto procesu ´"výroby" by si použila aj 121 a 123?

O NV-121 by som účtovala v poľnohospodárstve pri pestovaní pšenice. Tam mám dlhodobý výrobný cyklus.
O NV by som účtovala, ak by sa mi prelínali UO.
Použila by som 123. (osobne)

Dievčence. V tomto prípade je účtovanie o výrobe, veľmi, veľmi poctivé. (Verím tomu, že 90% takýchto dodávateľov týmto spôsobom neúčtuje a nekomplikuje si život, ako hovorí Danilka:))

V minulosti toto všetko prechádzalo cez jednoduché účtovanie: materiál, služby, následne FA-spočítanie nákladov+ zisk).

Postupom času prechádzajú DU i na účto, a tak neviem, či by sa niečo takéto nedalo napadnúť, že z hľadiska postupov ide o výrobu. Uvidíme.:rolleyes:

Priateľka doteraz účtuje poctivo 121 aj 123, len si potom komplikuje život aj aktiváciou tovaru (nemá predajňu) a potom to účtuje ako 604.
Tento rok to už nezmení, ale vraj od nového roka začne po novom. Ďakuje vám za "nakopnutie".

Priateľka doteraz účtuje poctivo 121 aj 123, len si potom komplikuje život aj aktiváciou tovaru (nemá predajňu) a potom to účtuje ako 604.
Tento rok to už nezmení, ale vraj od nového roka začne po novom. Ďakuje vám za "nakopnutie".

Rozalka, radšej nech si komplikuje život, a má to dobre, ako si to uľahšiť, a mať to jednoducho a nie v súlade so zákonmi. änevieme, čo v živote pri kontrole na nás vytiahnu)
S tou kompikáciou života :D, už vie ako všetko má robiť, ako postupovať. Nech sa toho radšej drží, možno to má "zo pár" minút navyše...:)

(Potom nie 604, ale 601)

To "nakopnutie" sa vzťahovalo k účtu 601.
Aktivácia tovaru na MD 132 sa má účtovať, ak ide o dodanie výrobkov na predajňu ... a potom predaj D 604 a 504/132 je asi nesprávne, preto bude účtovať radšej D 601.

Milí poraďáci,
s nižšie popísaným problémom sa stretávam prvý krát a vôbec neviem, či môj spôsob účtovania by bol správny.

Predávame tovar - spotrebiče, na ktoré garantujeme záruku, resp. servis. Niektoré výrobky sú poškodené a vyraďujem ich do manka 549. Avšak niektoré náhradné diely z tohto spotrebiča sú ešte použitelné a potrebujem ich prijať na sklad ako náhradný diel. (Ďalej ich predávame servisným strediskám.)
Myslíte, že môžem k tomu použiť účet 613? V postupoch sa píše v súvislosti s týmto účtom ako o výrobkoch vyrobených vo vlastnej réžii, čo vôbec nie sú.
Ďalšia vec je, ako by som tento náhradný diel ocenila?

Vopred ďakujem za odpovede.

Milí poraďáci,
s nižšie popísaným problémom sa stretávam prvý krát a vôbec neviem, či môj spôsob účtovania by bol správny.

Predávame tovar - spotrebiče, na ktoré garantujeme záruku, resp. servis. Niektoré výrobky sú poškodené a vyraďujem ich do manka 549. Avšak niektoré náhradné diely z tohto spotrebiča sú ešte použitelné a potrebujem ich prijať na sklad ako náhradný diel. (Ďalej ich predávame servisným strediskám.)
Myslíte, že môžem k tomu použiť účet 613? V postupoch sa píše v súvislosti s týmto účtom ako o výrobkoch vyrobených vo vlastnej réžii, čo vôbec nie sú.
Ďalšia vec je, ako by som tento náhradný diel ocenila?

Vopred ďakujem za odpovede.

Alebo žeby to bolo 648? A cena za akú by sme to obvykle nakúpili? :rolleyes:

posúvam....

ahojky! môže mi niekto poradiť s týmto... sme stavebná firma, máme aj stolárstvo. účtujeme spôsobom B. nakúpili sme materiál (konkrétne dýhy na výrobu stolov do našich kancelárií). zaúčtujem to 501/321. mám k tomu rozpočet, ktorý mi kázali zaúčtovať cez ID. ako to zaúčtujem? xxx/621? protiúčet k tej aktivácii bude 501? ak hej, tak prečo? ak nie, tak mi poradte, lebo som z toho jeleň...:confused:

No úprimne povedané som z tejto témy jeleň
Účtujem aj klampiarsku firmu. Niektoré výrobky nakupujú (zvody, žľaby,...) a niekedy kúpia iba plech a z toho si to vyrobia. Dávam všetko na sklad príjem materiálu 112/111 (pri uzávierke 501/112) pretože tovar sa montuje. Takže sa dodáva vrámci služby. Nikdy som žiadnu aktiváciu nepoužila. Mala by som ? Jedná známa mi povedala, že pokiaľ ja nemám čiste výrobu a následne predaj tohto tovaru (bez montáže) tak sa nemusím zaoberať aktiváciou. Je to pravda?

ahojky! môže mi niekto poradiť s týmto... sme stavebná firma, máme aj stolárstvo. účtujeme spôsobom B. nakúpili sme materiál (konkrétne dýhy na výrobu stolov do našich kancelárií). zaúčtujem to 501/321. mám k tomu rozpočet, ktorý mi kázali zaúčtovať cez ID. ako to zaúčtujem? xxx/621? protiúčet k tej aktivácii bude 501? ak hej, tak prečo? ak nie, tak mi poradte, lebo som z toho jeleň...:confused:

Na výrobu stola potrebujem: surovinu (drevo), skrutky, dyhy, lepidlá, .....účtujem na 501 - Bečko spôsob účtovania. Vediem si sklad. A tu je podstatná sklad. evidencia: Na sklad príjmem: drevo, skrutky, lepidlá, ....
Idem vyrábať. Výdajkou zo skladu dám do výroby potrebné zásoby ämateriál). A príjmem na napr. na sklad 2 hotový výrobok.

Je potrebná kalkulácia:
zahrňa mi rozpočet na výrobu jedného stola:
- drevo: ocenenie v obstar. cene, cena dreva+vnútropodniková preprava, ak si drevo dovážate samy. Vnútr. dopravu je potrebné aktivovať: 501xxx/622.
Ak dovážate externe, OC dreva sa mi zbýši o vedľ. náklady súvisiace s obstaraním........501xxx/321

Keďže účtujete B. Učtujete všetko na 5-kové účty. realizáciu účtujete: 311/602

A pre vlastné potreby, je potrebný tento rozpočet, kde výdajkou zo skladu výrobkov (stoly) dáte do vl. spotreby cena do 30 tis. Sk., resp. týmto vytvoríte DHM, kt. budete odpisovať. Výrobky aktivujem-uvediem do stavu aktív-majetku: 042/624

Milí poraďáci,
s nižšie popísaným problémom sa stretávam prvý krát a vôbec neviem, či môj spôsob účtovania by bol správny.

Predávame tovar - spotrebiče, na ktoré garantujeme záruku, resp. servis. Niektoré výrobky sú poškodené a vyraďujem ich do manka 549. Avšak niektoré náhradné diely z tohto spotrebiča sú ešte použitelné a potrebujem ich prijať na sklad ako náhradný diel. (Ďalej ich predávame servisným strediskám.)
Myslíte, že môžem k tomu použiť účet 613? V postupoch sa píše v súvislosti s týmto účtom ako o výrobkoch vyrobených vo vlastnej réžii, čo vôbec nie sú.
Ďalšia vec je, ako by som tento náhradný diel ocenila?

Vopred ďakujem za odpovede.

materiál získaný, či už z vyradeného DHM, alebo pri likvidácii poškodeného majetku účtujeme: 112/648.

materiál získaný, či už z vyradeného DHM, alebo pri likvidácii poškodeného majetku účtujeme: 112/648.

A v akej cene?
V tom lepšom prípade je túto súčiastku možné nakupovať aj od našich dodávateľov ako ND. Môžem použiť túto cenu? Ak mám viacerých dodávateľov s rôznymi cenami, môžem použiť tú najnižšiu?

To "nakopnutie" sa vzťahovalo k účtu 601.
Aktivácia tovaru na MD 132 sa má účtovať, ak ide o dodanie výrobkov na predajňu ... a potom predaj D 604 a 504/132 je asi nesprávne, preto bude účtovať radšej D 601.
Tak dnes došla odpoveď z drsr:

Váš dopyt:

Dobrý deň.
Firma, ktorá nakupuje fóliu u dodávateľa A, zavezie do firmy B, kde fóliu potlačia reklamou a potom odovzdá odberateľovi C.
Účtovať ako o výrobe (firma nič nevyrába) alebo ako o predaji tovaru (firma produkt nepredáva v nezmenenom stave).
Ďakujeme za odpoved

Naša odpoveď:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Aby účtovná jednotka dodržala zásady vyplývajúce z ustanovení § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve v platnom znení, pri účtovaní jednotlivých účtovných prípadov je nutné vychádzať z podmienok dohodnutých zmluvnými stranami.
Ak účtovná jednotka na základe objednávky dodá odberateľovi fóliu (ktorú nakúpila u svojho dodávateľa a na základe objednávky zabezpečila dodávateľsky jej potlač podľa požiadaviek odberateľa), potom máme za to, že ide o predaj tovaru, o ktorom sa účtuje v zmysle § 43 - 45 platných postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Bližšie informácie na základe posúdenia konkrétnych účtovných dokladov poskyujú audítori, či fyzické a právnické osoby poskytujúce účtovné poradenstvo.

Odbor služieb pre verejnosť DR SR BB

pri spôsobe B riešiš iba sklad. teda príjemky a výdajky.
neúčtuješ v tejto súvislosti nič.
Až na koci roka zásoby vlastných výrobkov, polovýrobkov, prípadne nespotrebovaný materiál na základ inventúry zaúčtuješ 1xx / 62x
Firma sa zaoberá predajom tovaru. Z tovaru však vyrobila aj dva kusy billboardov. Na každý použila tovar v hodnote á 15.000,-- Sk. Jeden billboard si nechala pre vlastnú potrebu a druhý predala za 27.000,-- Sk.
Ku koncu roka jej nezostane na sklade žiadny výrobok.
Účtujem spôsobom B:
Nákup tovaru 30.000,-- Sk.......504/321
Prevod tovaru do materiálu 30.000,-- Sk........501 AE/504
Predaj billboardu 27.000,-- Sk..........311/601
Evidencia drobného majetku (billboard) 15.000,-- Sk
Nakoľko mám takýto prípad prvý raz, prosím o radu. Uvažujem, či je potrebné účtovať aj o aktivácii materiálu a miezd? Ak áno, tak v obidvoch prípadoch?
Vopred ďakujem...

Firma sa zaoberá predajom tovaru. Z tovaru však vyrobila aj dva kusy billboardov. Na každý použila tovar v hodnote á 15.000,-- Sk. Jeden billboard si nechala pre vlastnú potrebu a druhý predala za 27.000,-- Sk.
Ku koncu roka jej nezostane na sklade žiadny výrobok.
Účtujem spôsobom B:
Nákup tovaru 30.000,-- Sk.......504/321
Prevod tovaru do materiálu 30.000,-- Sk........501 AE/504
Predaj billboardu 27.000,-- Sk..........311/601
Evidencia drobného majetku (billboard) 15.000,-- Sk
Nakoľko mám takýto prípad prvý raz, prosím o radu. Uvažujem, či je potrebné účtovať aj o aktivácii materiálu a miezd? Ak áno, tak v obidvoch prípadoch?
Vopred ďakujem...
Podľa môjho názoru nie je potrebné účtovať o aktivácii.

Podľa môjho názoru nie je potrebné účtovať o aktivácii.
Ďakujem...

Sme šijacia dielňa. Nakúpili sme materiál a naše krajčirky si ušili na stoličky podušky. Neviete ako by som to mala zaúčtovať?

posúvam...

Poradíte?
Frma zaoberajúca sa servisom záhr.techniky renovuje aj staré náhr.diely.
Firma účtuje v PÚ, spôsobom A . Diely ocení odborným odhadom, príjme na sklad ako tovar a predá. S renováciu zatiaľ nevznikajú žiadne vedľajšie náklady. Poradíte mi presný postup účtovania? Dík moc.

Sme šijacia dielňa. Nakúpili sme materiál a naše krajčirky si ušili na stoličky podušky. Neviete ako by som to mala zaúčtovať?
Prosím ešte raz o radu. Viem, že materiál musím vydať do spotreby. Len teraz neviem čo ešte ďalej zaúčtovať. Potrebujem to dostať do výnosov a potom neviem, či ako krátkodobý majetok do evidencie, alebo ako.

Poraďáci,
účtuje niekto úpravy tovaru vo vlastnej réžii ? Konkrétne v podvojnom účtovníctve ( sklad spôsob A ), miešanie farieb v predajni stavebnín. Sme obchod so stavebným materialom, namáme vlastnú výrobu. Nakupujeme rôzne farby , tie sa nalejú do miešacieho prístroja , ktorý má vlastný software, so zadanými kalkuláciami , a prístroj vyrobí hotovú konkrétnu farbu podľa zvoleného odtieňa. Máte niekto skúsenosti so zaúčtovaním takéhoto postupu ? Väčšinou sa stretávam s tým, že predajcovia účtujú B-spôsobom, nakúpené celé množstvá farieb zaúčtujú hneď na 504ku. My ale máme Bčkový spôsob, preto hľadám postup ako to účtovať - viem že cez aktivaáciu ( t.j. najprv prijat komponenty na sklad materialu, potom ich vydať keď sa ide miešať, následne prijat nasklad ako aktivovaný tovar ). Hľadám niekoho kto má skúsenosti konkrétne s prístrojom na miešanie farieb - , aké pomocné evidencie tento prístroj má, čo sa dá použiť z neho ako podklad pre účtovníctvo ?

Poraďáci,
účtuje niekto úpravy tovaru vo vlastnej réžii ? Konkrétne v podvojnom účtovníctve ( sklad spôsob A ), miešanie farieb v predajni stavebnín. Sme obchod so stavebným materialom, namáme vlastnú výrobu. Nakupujeme rôzne farby , tie sa nalejú do miešacieho prístroja , ktorý má vlastný software, so zadanými kalkuláciami , a prístroj vyrobí hotovú konkrétnu farbu podľa zvoleného odtieňa. Máte niekto skúsenosti so zaúčtovaním takéhoto postupu ? Väčšinou sa stretávam s tým, že predajcovia účtujú B-spôsobom, nakúpené celé množstvá farieb zaúčtujú hneď na 504ku. My ale máme Bčkový spôsob, preto hľadám postup ako to účtovať - viem že cez aktivaáciu ( t.j. najprv prijat komponenty na sklad materialu, potom ich vydať keď sa ide miešať, následne prijat nasklad ako aktivovaný tovar ). Hľadám niekoho kto má skúsenosti konkrétne s prístrojom na miešanie farieb - , aké pomocné evidencie tento prístroj má, čo sa dá použiť z neho ako podklad pre účtovníctvo ?
posúvam

posúvam,
nemá niekto súsenosti s účtovaním úprav tovaru vo vlastnej predajni: miešanie farieb v stavebninách ?
Poraďáci,
účtuje niekto úpravy tovaru vo vlastnej réžii ? Konkrétne v podvojnom účtovníctve ( sklad spôsob A ), miešanie farieb v predajni stavebnín. Sme obchod so stavebným materialom, namáme vlastnú výrobu. Nakupujeme rôzne farby , tie sa nalejú do miešacieho prístroja , ktorý má vlastný software, so zadanými kalkuláciami , a prístroj vyrobí hotovú konkrétnu farbu podľa zvoleného odtieňa. Máte niekto skúsenosti so zaúčtovaním takéhoto postupu ? Väčšinou sa stretávam s tým, že predajcovia účtujú B-spôsobom, nakúpené celé množstvá farieb zaúčtujú hneď na 504ku. My ale máme A čkový spôsob, preto hľadám postup ako to účtovať - viem že cez aktivaáciu ( t.j. najprv prijat komponenty na sklad materialu, potom ich vydať keď sa ide miešať, následne prijat nasklad ako aktivovaný tovar ). Hľadám niekoho kto má skúsenosti konkrétne s prístrojom na miešanie farieb - , aké pomocné evidencie tento prístroj má, čo sa dá použiť z neho ako podklad pre účtovníctvo ?

spôsob A pokiaľ máte farby evidované v zásobách ako materiál, v takomto prípade účtuješ výdaj materálu farieb 501/112 a účtuješ aktiváciu 131/622 (ak ide len o obchodnú úpravu tovaru), následne potom 132/131. Ohľadom toho prístroja Ti však neporadím.

hujer1, ďakujem za pomoc

spôsob A pokiaľ máte farby evidované v zásobách ako materiál, v takomto prípade účtuješ výdaj materálu farieb 501/112 a účtuješ aktiváciu 131/622 (ak ide len o obchodnú úpravu tovaru), následne potom 132/131. Ohľadom toho prístroja Ti však neporadím.
do aktivácie by som ešte pridala súvisiace náklady ako napr. mzda, odpis toho prístroja,- odporúčam urobiť si nejakú kalkuláciu, môže to byť len 1-2 percentá z OC, závisí, aké množstvo farieb sa mieša, či je na to vyčlenený osobitný pracovník atp.
Na druhej strane - predpokladám, že miešate len na základe konkrétnej objednávky a následného odberu, nie na sklad, alebo áno?
Ak to po namiešaní ide hned preč, tak by som spotrebu farieb dala zo skladu rovno na 504 a tržbu za predaj namiešanej farby na 604.

Kejka, vďaka za reakciu.
Nie je to vo veľkom, netvorí to podstatnu časť obratu, preto hľadám riešenie, kotré by nebolo naročné na administratívu, na zložité účtovanie, ale aby bolo v súlade s účtovnými postupmi.
Jednotlivé komponenty sa nakupia vo väčších množstvách, naleju sa do prístroja a následne konkretnemu zakaznikovi sa namieša konkretny odtieň farby. Prirovnala by som to zjednodušene ku farebnej kopírke v Copy centrách: tiež v kopírke zostávajú jednotlivé náplne a spotrebuvávajú sa postupne, tak ako si príde zákazník skopírovať . Inak povedané: keď mám kopírku len na svoje kancelárske účely, tak dávam hneď do spotreby nákup náplne, ale keď ju mám na poskytovanie kopírovacích služieb, a vediem sklad spôsobom A, tak uvažujem ako účtovať postupné spotrebovávanie náplní aby bola nadväznosť na predaný produkt.
vrátim sa k miešaciemu prístroju na maliarske farby: vo väčšine prevádzok sa s tým nezaťažujú a šupnú nakúpené komponenty hneď na 504ku. Ale keďže ja mám Aspôsob, obávam sa tohto postupu, lebo :
1. síce môžem si dať do smernice že aj pre tento druh zásob budem účtovať hneď do spotreby podobne ako drobný spotrebný material typu kancelárskych potrieb, ale toto sa mi nepáči: predaj farieb je súčasťou mojej hlavnej činnosti, ktorú účtujem Ačkom , t.j.spôsob priamo do spotreby by som nemala použiť na túto hlavnú činnosť
2. skreslí mi to hostodársky výsledok , lebo keď nakupim komponenty, zaúčtujem priamo do spotreby, ešte namám žiadne tržby
3. ako zabezpečím inventarizáciu, skontrovlovanie zamestnancov ( či si niekto len tak neodtankoval farbu )

aha, toto je celkom zaujímavé. Komponenty sú na sklade, vydanie zo skladu = úbytok, ale by som to účtovala len ako premiestnenie z 132.1-SKLAD na 132.5-miešač.
platí rovnosť pre množstvá komponenty=farby
napr. K1+K2+K3 = f1+f2+....fx?
ak áno tak množstvo v kg vydaných komponentov zo skladu je súčasne aj množstvo v kg namiešanej farby, alebo sa pri miešaní pridáva ešte nejaký komponent, ktorý nie je v miešači stále?
Pre zjednodušenie predpokladám, že tá vyššie uvedená rovnosť platí, teda vieš koľko kg farby z miešača dostaneš. Obstarávacia cena komponentov deleno mn.budúcej farby = j.cena na kg farby
takže výdaj komponentov 501/132.1
príjem farby na sklad 132.5 / 621 aktivácia, súčasne môžeš navýšiť cenu o tie súvisiace náklady, ako som písala predtým. Podstatné je, že vieš množstvo výslednej farby z daných komponentov.

A potom už len predávaš farbu, kedže ju máš aj v účtovníctve na inom sklade, budeš si vedieť porovnať zásobu - samozrejme zvyšok množstva komponentov v miešači asi nedokážeš zmerať, ale isto to vieš praxou odhadnúť. Presne to skontroluješ len tak, že necháš miešač dokonale vyprázdniť, vtedy vieš porovnať množstvo predanej=namiešanej farby a množstvo komponentov vložených do miešača, isto sú aj nejaké technologické straty, to si už musíš určiť sama - napr. 100 kg výdaj komponentov, ale 98kg očakávaná predaná namiešaná farba.
Ja si myslím, že jednotlivé komponenty priebežne doplňuješ. Práve systém kontroly /ten si už musíš premyslieť, stanoviť sama/ pri doplňovaní komponentov ti pomôže zabezpečiť kontrolu zamestnancov a správnosť inventarizácie. Bez priebežných prepočtov to zrejme nepôjde.

aha, toto je celkom zaujímavé. Komponenty sú na sklade, vydanie zo skladu = úbytok, ale by som to účtovala len ako premiestnenie z 132.1-SKLAD na 132.5-miešač.
platí rovnosť pre množstvá komponenty=farby
napr. K1+K2+K3 = f1+f2+....fx?
ak áno tak množstvo v kg vydaných komponentov zo skladu je súčasne aj množstvo v kg namiešanej farby, alebo sa pri miešaní pridáva ešte nejaký komponent, ktorý nie je v miešači stále?
Pre zjednodušenie predpokladám, že tá vyššie uvedená rovnosť platí, teda vieš koľko kg farby z miešača dostaneš. Obstarávacia cena komponentov deleno mn.budúcej farby = j.cena na kg farby
takže výdaj komponentov 501/132.1
príjem farby na sklad 132.5 / 621 aktivácia, súčasne môžeš navýšiť cenu o tie súvisiace náklady, ako som písala predtým. Podstatné je, že vieš množstvo výslednej farby z daných komponentov.

A potom už len predávaš farbu, kedže ju máš aj v účtovníctve na inom sklade, budeš si vedieť porovnať zásobu - samozrejme zvyšok množstva komponentov v miešači asi nedokážeš zmerať, ale isto to vieš praxou odhadnúť. Presne to skontroluješ len tak, že necháš miešač dokonale vyprázdniť, vtedy vieš porovnať množstvo predanej=namiešanej farby a množstvo komponentov vložených do miešača, isto sú aj nejaké technologické straty, to si už musíš určiť sama - napr. 100 kg výdaj komponentov, ale 98kg očakávaná predaná namiešaná farba.
Ja si myslím, že jednotlivé komponenty priebežne doplňuješ. Práve systém kontroly /ten si už musíš premyslieť, stanoviť sama/ pri doplňovaní komponentov ti pomôže zabezpečiť kontrolu zamestnancov a správnosť inventarizácie. Bez priebežných prepočtov to zrejme nepôjde.
Ďakujem za podrobnú odpoveď a Tvoj čas. Jednotlivé komponenty majú rôznu cenu, t.j. aj za predpokladu rovnosti váhy vložených komponentov´a namiešanej farby by to bol problém použiť. T.j. pri provm napnení nie, spriemeruje sato, ale následne, komponety sa budú spotrebovávať rôzne, v závislosti od miešaného odtieňa.
Fyzicky som ešte ten stroj nevidela, ani dokumentáciu k nemu. Vraj má nejaký software, ktorý má aj nejaké kalkulácie. Problém je v tom. že stroj je na prevádzke kede nie je možnosť napojenia na tlačiareň - t. j. je problém zostavy z neho vytlačiť, viem toto nie je neriešiteĺný problém a už vôbec to nie je dôvodom na zľahčovanie účtovania. Chcem si ale ujasnit systém účtovania pred tým ako budem od zodpovedných požadovať spojazdnenie tohto software, lebo keď sa konateľ firmy radil inde, zistil, že NO PROBLEM - zaúčtovat do spotreby. Ale poriadok v tejto firme majú a chcú mať, preto diskutujeme o najvhodnejšom riešení a preto ja zisťujem akoby sa to malo spravne účtovať.
No nič, najprv asi musim naštudovať čo ten software miešacieho prístroja poskytuje a ako použit tieto kvázi plánové kalkulácie pre zaúčtovanie v účte a potom akozistíť a riešiť prípadné rozdiely oproti skutočnej spotrebe komponentov

aha, toto je celkom zaujímavé. Komponenty sú na sklade, vydanie zo skladu = úbytok, ale by som to účtovala len ako premiestnenie z 132.1-SKLAD na 132.5-miešač.
platí rovnosť pre množstvá komponenty=farby
napr. K1+K2+K3 = f1+f2+....fx?
ak áno tak množstvo v kg vydaných komponentov zo skladu je súčasne aj množstvo v kg namiešanej farby, alebo sa pri miešaní pridáva ešte nejaký komponent, ktorý nie je v miešači stále?
Pre zjednodušenie predpokladám, že tá vyššie uvedená rovnosť platí, teda vieš koľko kg farby z miešača dostaneš. Obstarávacia cena komponentov deleno mn.budúcej farby = j.cena na kg farby
takže výdaj komponentov 501/132.1
príjem farby na sklad 132.5 / 621 aktivácia, súčasne môžeš navýšiť cenu o tie súvisiace náklady, ako som písala predtým. Podstatné je, že vieš množstvo výslednej farby z daných komponentov.

A potom už len predávaš farbu, kedže ju máš aj v účtovníctve na inom sklade, budeš si vedieť porovnať zásobu - samozrejme zvyšok množstva komponentov v miešači asi nedokážeš zmerať, ale isto to vieš praxou odhadnúť. Presne to skontroluješ len tak, že necháš miešač dokonale vyprázdniť, vtedy vieš porovnať množstvo predanej=namiešanej farby a množstvo komponentov vložených do miešača, isto sú aj nejaké technologické straty, to si už musíš určiť sama - napr. 100 kg výdaj komponentov, ale 98kg očakávaná predaná namiešaná farba.
Ja si myslím, že jednotlivé komponenty priebežne doplňuješ. Práve systém kontroly /ten si už musíš premyslieť, stanoviť sama/ pri doplňovaní komponentov ti pomôže zabezpečiť kontrolu zamestnancov a správnosť inventarizácie. Bez priebežných prepočtov to zrejme nepôjde.
Kejka,
ešte raz čítam Tvoju odpoveď a keď tak uvažujem, tak by možno sa dalo použiť Tvoje riešenie, za predpokladu rovnice váha komponentov = váha farieb: tj. účtovať presun zo skladových kariet komponentov na skladové karty jednotl.farieb, aj napriek tomu že komponenty maju rôznu cenu, lebo skladový software nám automaticky ráta nákupne ceny váženým priemerom, t.j. pri priebežnom doplňaní komponentov sa ta cena bude automaticky aktualizovať.
Týmto spôsobom síce každá vyprodukovaná farba bude mať rovnakú skladovovu cenu (bez oľadu na komponety z ktorých tá ktorá farba bola vyrobená), ale nakoľko nejde o veký podiel na obrate, zložitejšie účtovanie prostredníctvom plánových kalkulácií by bolo zbytočne administratívne nákladné.
Toto by bol taký kompropis : nebolo by to síce uplne presné čo sa nákladov týka, ale nebolo by to účtované hneď do spotreby, zo skladu a do nákladov na 504 by to šlo až v momente predaja konkretnej farby.

áno, výborne. Ja som sa v praxi s miešačom nestretla, preto ma to zaujalo, človek sa predsa len učí celý život a hlavne páči sa mi tvoj prístup k problému.
presne tak by som postupovala v zmysle posledného príspevku. Skladová cena farieb môže byť rovnaká, ked ich budeš mať ešte rozlíšené, tak to bude presnejšie, lebo budeš vedieť, koľko ktorej farby si predala a isto ten SW vyprodukuje za určité obdobie, koľko čoho spotreboval v sumáre a aké farby namiešal, ved tam sa určite musí zadať kód farby.
Pokiaľ ku koncu roka miešač odstavíte, vyprázdnite, budeš môcť porovnaním SW výstupov so skladovými kartami a svojho účtovania celkovú spotrebu upresniť a doúčtovať rozdiel plus alebo mínus spotreba komponentov.

áno, výborne. Ja som sa v praxi s miešačom nestretla, preto ma to zaujalo, človek sa predsa len učí celý život a hlavne páči sa mi tvoj prístup k problému.
presne tak by som postupovala v zmysle posledného príspevku. Skladová cena farieb môže byť rovnaká, ked ich budeš mať ešte rozlíšené, tak to bude presnejšie, lebo budeš vedieť, koľko ktorej farby si predala a isto ten SW vyprodukuje za určité obdobie, koľko čoho spotreboval v sumáre a aké farby namiešal, ved tam sa určite musí zadať kód farby.
Pokiaľ ku koncu roka miešač odstavíte, vyprázdnite, budeš môcť porovnaním SW výstupov so skladovými kartami a svojho účtovania celkovú spotrebu upresniť a doúčtovať rozdiel plus alebo mínus spotreba komponentov.
Ďakujem, ak zistím niečo viac ohlľadne miešača farieb dám vedieť. Som rada ,že existuje porada a ochotní ľudia rozoberať konkrétne problémy z účtovného hľadiska. Konkrétne Tvoje príspevky patria do skupiny tých, ktoré ma vždy zaujmú.

ďakujem za uznanie, poteší.

chcela by som sa len opytat ci mozem zauctovat prevzate suciastky z havarovaneho vozidla na sklad ako aktivaciu materialu? alebo ako neviem to...dakujem

môžeš, ale ja by som zaúčtovala 112/648
pričom 648 by bol výnos k tej škode.

dakujem :)

firma A - PU účtuje B spôsob

A firma nakupuje materiál od firmy B ,materiál sa prenesie do firmy A , následne firma A na tento materiál navarí návar ale kedže výrobok ešte nie je hotový treba ho znovu preniesť do firmy B, kde firma B k tomuto polovýrobku externe namontuje iný materiál a znovu to ide do firmy A , ktorá to potom predá firme C ako výrobok

čiže :
1. firma B predá firme A svoj materiál
2. firma A urobí návar
3. firma B dala požiadavku, aby takýto polovýrobok firma A predala firme B späť ??? nechápem tento krok
4. firma B na polovýrobok namontuje ešte iný materiál a následne ho predá späť firme A


je takýto postup správny ?
prečo musí firma A predať firme B polovýrobok / firma B tvrdí, že ohladne zákona o DzP je len takýto postup správny / ??
nie je jednoduchšie ak firma B vyfakturuje firme A len materiál a následne len externú službu ?
jednoducho sa vynechá spätný predaj ...

neviem či som to napísala zrozumitelne ...

dakujem za akékolvek rady

firma A - PU účtuje B spôsob
A firma nakupuje materiál od firmy B ,materiál sa prenesie do firmy A , následne firma A na tento materiál navarí návar ale kedže výrobok ešte nie je hotový treba ho znovu preniesť do firmy B, kde firma B k tomuto polovýrobku externe namontuje iný materiál a znovu to ide do firmy A , ktorá to potom predá firme C ako výrobok
Aj u účtovania B sa vedie pohyb zásob, iba modul skladu nie je účtovne prepojený s modulom účtovníctva
čiže :
1. firma B predá firme A svoj materiál ... nákup sa stáva vlastným materiálom firmy A 501/321. Zaeviduje príjem materiálu na skladovú kartu a výdaj do výroby
2. firma A urobí návar .... po vykonaní urobí príjem na skladovú kartu výrobkov v ocenení materiálu + práce + výrobné réžie, neúčtuje nič, iba spotreby 521, 502 ...
3. firma B dala požiadavku, aby takýto polovýrobok firma A predala firme B späť ??? nechápem tento krok ...vyzerá, že je to asi najlepšie riešenie. Vydá zo skladovej karty výrobkov a vyfakturuje 311/601 v predajnej cene.
4. firma B na polovýrobok namontuje ešte iný materiál a následne ho predá späť firme A
je takýto postup správny ? ... firma B účtuje rovnako, ako doposiaľ firma A ...
prečo musí firma A predať firme B polovýrobok / firma B tvrdí, že ohladne zákona o DzP je len takýto postup správny / ?? ... vyzerá to účtovne lepšie zobrazené, lebo B už po domontovaní ďalšieho materiálu v A a odkúpení nepridáva žiadnu výrobnú operáciu. Iba to predá v nezmenenej podobe, teda ... nákup a predaj tovaru /aj keď to bol pred konečnou úpravou jej výrobok/.
nie je jednoduchšie ak firma B vyfakturuje firme A len materiál a následne len externú službu ? ... zdá sa, že jednoduchší áno, ale správnejší asi nie. Keby po návrate z domontovania u A nasledovala v B nejaká ďalšia dokončovacia výrobná operácia, tak áno. Tá cudzia dorábačka sa nazýva kooperácia.
jednoducho sa vynechá spätný predaj ... ... aj tak by to u B spôsobu šlo. Ale rozpis podľa spôsobu A hovori viac pre prvú alternatívu. Preto, lebo u spôsobu A je výdaj polotovaru do kooperácie 612/122 a príjem späť z kooperácie znova 112/621 + montážna služba ako zložka obstarávacej ceny teda tiež 112/321 v cene kooperácie. Keď by šlo v A do dokončovacej fázy, tak 501/112 a príjem výrobku 123/613. Ale vo vašom procese po spätnom vrátení nenasleduje už žiadna dokončovacia výroba iba predaj v nezmenenom stave. Preto sa mi zdá viac predaj polotovaru – výrobku a spätný nákup už iba ako tovaru na predaj. Nevýhoda je u predaja polotovaru takmer dvojnásobný nárast obratu ... trebárs pre registráciu na DPH ... a pod.

neviem či som to napísala zrozumitelne ... ... ale áno

dakujem za akékolvek rady ..............http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif .... za málo, ahoj !


... odpoveď modrým v texte ...

Naša spoločnosť vyrobila vlastnou činnosťou dvere, pričom som aktivoval materiál, použitý na výrobu dverí a odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, podieľajúcich sa na výrobe dverí, v časovom rozsahu, ktorý výrobe dverí venovali, pričom som zaúčtoval 112/621. Výdaj materiálu zo skladu z dôvodu predaja som účtoval 542/112 a následnú faktúru odberateľovi 311/642.
Chcem sa opýtať, či musím v tomto prípade materiál prijať na sklad materiálu a následne vydať zo skladu materiálu alebo je možné aktiváciu materiálu a následný výdaj materiálu z dôvodu predaja účtovať interným účtovným dokladom bez prijatia na sklad materiálu a výdaja zo skladu materiálu.

Posúvam ...

Posúvam ...

Naša spoločnosť vyrobila vlastnou činnosťou dvere, pričom som aktivoval materiál, použitý na výrobu dverí a odvody, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, podieľajúcich sa na výrobe dverí, v časovom rozsahu, ktorý výrobe dverí venovali, pričom som zaúčtoval 112/621. Výdaj materiálu zo skladu z dôvodu predaja som účtoval 542/112 a následnú faktúru odberateľovi 311/642.
Chcem sa opýtať, či musím v tomto prípade materiál prijať na sklad materiálu a následne vydať zo skladu materiálu alebo je možné aktiváciu materiálu a následný výdaj materiálu z dôvodu predaja účtovať interným účtovným dokladom bez prijatia na sklad materiálu a výdaja zo skladu materiálu.
To, či sa materiál musí účtovne prijať na sklad závisí od spôsobu účtovania zásob a vnútornej účtovnej smernice. Ak sa vedie spôsob A, tak by sa mal prijať ... pokiaľ vnútorná smernica neupravuje odchýlky, ktoré tento materiál a jeho určenie spĺňa. A nielen vstupný materiál, ale aj výrobok z neho. Celé účtovanie je 112/111 – sklad, 501/112 – výdaj do výroby, 123/613 príjem z výroby na sklad, 613/123 – výdaj odberateľovi, 311/601 fakturácia.
Ak sa vedie spôsob B, tak sa nákup účtuje rovno do spotreby, ako 501/211,321 a predaj výrobku 311/601. Ale nezbavuje povinnosti viesť o príjme a výdaji zásob operatívnu /neúčtovnú/ skladovú evidenciu, taktiež podľa vnútornej smernice. Smernica však môže jednoúčelový nákup materiálu vylúčiť zo skladovej evidencie a nahradiť odkazom na použitie pre konkrétnu fakturáciu.
Ani v jednom prípade nie je veľmi vhodné použitie aktivácie, hoci sa ňou dá dosiahnuť zhodný hospodársky výsledok. Lebo v danom prípade ide o výrobnú spotrebu a príjem z výroby. Aktivácia sa používa viac na ocenenie a prijatie niečoho do aktív vo vnútri účtovnej jednotky, bez vplyvu iných subjektov. Použitie aktivácie v podobe 112/621 neumožňuje vyhnúť sa skladu, lebo samotné použitie účtu 112/621 znamená Materiál na sklade z aktivácie /namiesto nákupu 112/111/. Rovnako nie je veľmi vhodné použitie účtov 542, 642, lebo nejde o predaj materiálu tak, ako bol kúpený, ale o výrobnú spotrebu a následnú premenu na výrobok. Ocenenie 123/613 obsahuje vlastné náklady napočítané podľa kalkulačného vzorca – priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady/=odvody/, výrobná réžia. V zadaní otázky sú odvody, ale chýbajú mzdy, z ktorých boli odvody napočítané. Len toľko ... pre stručné vylepšenie postupu.

Áno, mali tam byť hrubé mzdy a odvody, tie mzdy sa mojou nepozornosťou nejako "stratili". Ďakujem pekne za odpoveď.

To, či sa materiál musí účtovne prijať na sklad závisí od spôsobu účtovania zásob a vnútornej účtovnej smernice. Ak sa vedie spôsob A, tak by sa mal prijať ... pokiaľ vnútorná smernica neupravuje odchýlky, ktoré tento materiál a jeho určenie spĺňa. A nielen vstupný materiál, ale aj výrobok z neho. Celé účtovanie je 112/111 – sklad, 501/112 – výdaj do výroby, 123/613 príjem z výroby na sklad, 613/123 – výdaj odberateľovi, 311/601 fakturácia.
Ak sa vedie spôsob B, tak sa nákup účtuje rovno do spotreby, ako 501/211,321 a predaj výrobku 311/601. Ale nezbavuje povinnosti viesť o príjme a výdaji zásob operatívnu /neúčtovnú/ skladovú evidenciu, taktiež podľa vnútornej smernice. Smernica však môže jednoúčelový nákup materiálu vylúčiť zo skladovej evidencie a nahradiť odkazom na použitie pre konkrétnu fakturáciu.
Ani v jednom prípade nie je veľmi vhodné použitie aktivácie, hoci sa ňou dá dosiahnuť zhodný hospodársky výsledok. Lebo v danom prípade ide o výrobnú spotrebu a príjem z výroby. Aktivácia sa používa viac na ocenenie a prijatie niečoho do aktív vo vnútri účtovnej jednotky, bez vplyvu iných subjektov. Použitie aktivácie v podobe 112/621 neumožňuje vyhnúť sa skladu, lebo samotné použitie účtu 112/621 znamená Materiál na sklade z aktivácie /namiesto nákupu 112/111/. Rovnako nie je veľmi vhodné použitie účtov 542, 642, lebo nejde o predaj materiálu tak, ako bol kúpený, ale o výrobnú spotrebu a následnú premenu na výrobok. Ocenenie 123/613 obsahuje vlastné náklady napočítané podľa kalkulačného vzorca – priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady/=odvody/, výrobná réžia. V zadaní otázky sú odvody, ale chýbajú mzdy, z ktorých boli odvody napočítané. Len toľko ... pre stručné vylepšenie postupu.
V tejto súvislosti mám ešte jednu otázku. Platí tento postup aj v prípade, že náklady na materiál sme nemali žiadne, nakoľko materiál uhrádzal odberateľ zo svojich prostriedkov? Naše náklady na výrobu dverí spočívali iba v hrubej mzde a odvodoch platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý dvere vyrobil-účty 521,524. Nemala by sa v takomto prípade odberateľovi fakturovať služba-práce spojené s vyhotovením dverí, účtovaná vo výnosoch na účte 602 ?

V tejto súvislosti mám ešte jednu otázku. Platí tento postup aj v prípade, že náklady na materiál sme nemali žiadne, nakoľko materiál uhrádzal odberateľ zo svojich prostriedkov? Naše náklady na výrobu dverí spočívali iba v hrubej mzde a odvodoch platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý dvere vyrobil-účty 521,524. Nemala by sa v takomto prípade odberateľovi fakturovať služba-práce spojené s vyhotovením dverí, účtovaná vo výnosoch na účte 602 ?
Výroba z cudzieho materiálu je iba službou. Kalkulačný vzorec platí, ale nejde do neho materiál. Ibaže by nejaký drobný pomocný materiál predsa len vstupoval. Sklad sa neúčtuje, ak niektoré softvéry programovo vyžadujú v kusovníku materiál, tak tento sa účtuje na podsúvahovom účte 751/799 v nulovom, alebo minimálnom ocenení, aby neskreslil kalkuláciu. Fakturácia samozrejme na 311/602, aj keď nejaký drobný materiál bol. Ono je to diskutabilné 601, versus 602, lebo ak ide o ojedinelú výrobu u firmy poskytujúcej služby, tak aj u použitia vlastného materiálu stačí 602. Načo kvôli ojedinelému prípadu komplikovať ročný obraz účtovníctva s malými sumami. Stačí uviesť do poznámok k závierke, že 602 zahrňuje aj ojedinelém prípady drobnej výroby.

Ďakujem pekne.

Sme firma zaoberajúca sa výrobou pracovnej obuvi. Účtujeme spôsobom B.
Niekedy kupujeme hotové podošvy na obuv účtujem 501,343/321.
Ale niekedy kupujeme gumovú zmes na výrobu podošiev (urobím príjemku na sklad -následne výdajku).... a podošvy vyrobíme u nás tiež účtujem 501,343/321. Podošvy idú hned do výroby kde sú súčasťou výrobku na tiež sa už nerobí príjemka na sklad.
Predaj výrobkov účtujem 311/601
Je takýto postup správny alebo v prípade tej gumovej zmesi by ste postupovali inak??

predpokladám, že 501-podošvy a 501-guma sú rôzne analytiky. a v to druhom prípade účtuješ gumu na 501, nie pdošvy, ved tie sa už vyrobia až následne.
Podľa mňa účtovne je to v poriadku.
sklad mimoúčtovne by si mala mať riešený tak, že máš skladové karty aj na gumu, aj na podošvy. Podošvy môžu byť na jednej karte aj kupené aj vyrobené, kedže aj tak idú ďalej do výroby.

predpokladám, že 501-podošvy a 501-guma sú rôzne analytiky. a v to druhom prípade účtuješ gumu na 501, nie pdošvy, ved tie sa už vyrobia až následne.
Podľa mňa účtovne je to v poriadku.
sklad mimoúčtovne by si mala mať riešený tak, že máš skladové karty aj na gumu, aj na podošvy. Podošvy môžu byť na jednej karte aj kupené aj vyrobené, kedže aj tak idú ďalej do výroby.
Kejka nemám to na rozných analytikách- účtujem to na analytikom účte 501001 základný materiál, pretože v tejto obuvníckej výrobe je neskutočné množstvo materiálu (analytiku mám vedenú základny, spotrebný,a pomocný materiál) a tento máme definovaný v smernici, čo kde patrí) analytiku na tieto materiály mám podľa dodávateľov tuzemských,EU a tretie krajiny....ale skladové karty sa vedú poctivo na každý druh materiálu...aby sme sa porozumeli nákup podošiev učtujem na 501001 a gumu tiež na 501001 vedie sa to ale dokladne na kartách výdajky príjemky všetko funguje dokladne...

tak potom nie je problém.
len v zadaní si spoínala skladové karty len v súvislosti s gumou.

Pokiaľ viem, v obuvníckej výrobe sa pracuje aj s obuvníckymi polotovarmi, takže je potrebné dobre rozlíšiť aj materiál od obuvníckeho potovaru.

Sme firma zaoberajúca sa výrobou pracovnej obuvi. Účtujeme spôsobom B.
Niekedy kupujeme hotové podošvy na obuv účtujem 501,343/321.
Ale niekedy kupujeme gumovú zmes na výrobu podošiev (urobím príjemku na sklad -následne výdajku).... a podošvy vyrobíme u nás tiež účtujem 501,343/321. Podošvy idú hned do výroby kde sú súčasťou výrobku na tiež sa už nerobí príjemka na sklad.
Predaj výrobkov účtujem 311/601
Je takýto postup správny alebo v prípade tej gumovej zmesi by ste postupovali inak??

Po prečítaní aj ostatných príspevkov mám názor, že toto účtovanie pre B spôsob postačuje. Skladovú evidenciu by však bolo treba viesť na osobitných kartách :
- pre podošvy vyrábané, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako polotovar 122/612
- pre podošvy nakupované, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako materiál 112/501
Už aj z toho metodického dôvodu, že pri výrobe podošiev celá topánka ešte nie je hotová, materiál /granulát/ už nie je, ale oceniteľný a inventarizovateľný sortiment /podošva/ už existuje ... a má vplyv už na hospodársky výsledok. Ostatný, vecne rozpracovaný neinventarizovateľný materiál a práca idú na nedokončenú výrobu. Ale vyrobené podošvy sú inventarizovateľné a nemožno ich náhradne účtovať na 112/501 ... teda aj preto.

som zabudla uviesť :) ďakujem

Po prečítaní aj ostatných príspevkov mám názor, že toto účtovanie pre B spôsob postačuje. Skladovú evidenciu by však bolo treba viesť na osobitných kartách :
- pre podošvy vyrábané, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako polotovar 122/612
- pre podošvy nakupované, ktoré na konci roka treba inventarizovať a účtovať ako materiál 112/501
Už aj z toho metodického dôvodu, že pri výrobe podošiev celá topánka ešte nie je hotová, materiál /granulát/ už nie je, ale oceniteľný a inventarizovateľný sortiment /podošva/ už existuje ... a má vplyv už na hospodársky výsledok. Ostatný, vecne rozpracovaný neinventarizovateľný materiál a práca idú na nedokončenú výrobu. Ale vyrobené podošvy sú inventarizovateľné a nemožno ich náhradne účtovať na 112/501 ... teda aj preto.
Na konci roka zostali len podošvy nakupené a to mám teda správne 112/501.
Vyrobené podošvy zo zmesi nezostali na sklade (vyrábame len špeciálne) ktoré sa hned vyskladnia na výrobu obuvi, ale tam by som uvažovala asi teda zle lebo by som to dala na nedokončenú výrobu, ale máš pravdu je to asi pre nás polotovar (ale predchodkyňa to učtovala 121/611 hospodársky výsledok je síce jednaký ale bude to chybne.
Potom ešte otázočka ušité zvršky, ktoré zostali pri inventúre na sklade som učtovala 121/611
Teda v prípade že by zostali vyrobené pdodošvy na sklade mala by sa tam vypracovať kalkulácia a to je asi pre mňa zložité lebo ja neviem kolko zamestnancov a aký čas sa na tom podieľa a ani energie neviem ako posúdiť.....
ďakujem za usmernenie :)

Ušité zvršky by si mala účtovať ako polotovary 122/612. Nedokončená výroba na účte 121 by sa mala účtovať vtedy, ak už došlo k spotrebe materiálu, ale ešte nie je vyrobený polotovar (ak sa vyrába) alebo hotový výrobok.

Ušité zvršky by si mala účtovať ako polotovary 122/612. Nedokončená výroba na účte 121 by sa mala účtovať vtedy, ak už došlo k spotrebe materiálu, ale ešte nie je vyrobený polotovar (ak sa vyrába) alebo hotový výrobok.
ďakujem za reakciu. ale k spotrebe materiálu došlo (koža nite pracky atd) pre nás to je vlastne ešte nedokončená topanka - v štádiu rozpracovanosti....(takže to účtujeme na 121) polotovar neviem...ale vyjadrite sa viacerí, veľmi rada si nechám poradiť prečo polotovar?

Ak už došlo k spotrebe materiálu, tak to účtuješ správne na účet 121 nedokončená výroba.

vďaka :) už som sa zľakla že to mám zle :)

ďakujem za reakciu. ale k spotrebe materiálu došlo (koža nite pracky atd) pre nás to je vlastne ešte nedokončená topanka - v štádiu rozpracovanosti....(takže to účtujeme na 121) polotovar neviem...ale vyjadrite sa viacerí, veľmi rada si nechám poradiť prečo polotovar?

... lebo polotovary sú inventarizovateľná a oceniteľná zložka nedokončenej výroby. Na nedokončenú výrobu ide iba zbytok, ktorý možno oceniť a inventarizovať iba dokladovo, nie kusovo a jednotkovou cenou, už to bolo vysvetlené v príspevku č. 81. Tebe však zrejme robí problém nie spočítanie, ale to ocenenie polotovarov ...


... v prípade že by zostali vyrobené pdodošvy na sklade mala by sa tam vypracovať kalkulácia a to je asi pre mňa zložité lebo ja neviem kolko zamestnancov a aký čas sa na tom podieľa a ani energie neviem ako posúdiť.....
ďakujem za usmernenie

zjednodušene sa to ocenenie počíta priemerným percentom technologickej réžie k priamym materiálovým nákladom, ktoré zistiť možno. Pre tak členitú výrobu, ako viacero druhov a veľkostí topánok by mal byť špeciálny program pre účtovanie výroby. Ktorý má kusovníky na každý výrobok a po zadaní množsta výroby vypočíta aj cenu každého výrobku, vrátane detailu /polotovary/ aj zostavu /celá topánka/. A nielen to ... ale pri zadávaní zákazky dá aj výstrahu, ktorého materiálu je na sklade málo. Prezentáciu takého programu Ti môžem zabezpečiť, stačí prejaviť záujem ...

Ahojte,

spoločnosť má v správe lesy. Dodávatelia nám spília stromy, odberatelia si ich odvezú, niečo ostane na odvoznom mieste (sklade).

Ako dostaneme stromy - drevo na "účtovný sklad"?

Odberateľom fakturujeme v predajných cenách (predfaktúry, faktúry), dodávateľom ešte len budeme prvý-krát koncom týždňa (samofakturácia).

Na sklade budú rôzne dreviny v rôznych cenách.

Ďakujem :)

ked ho príjmeš na "fyzický" sklad, musíš ho vedieť oceniť a príjemku aj s cenami dáš účtovníčke.

ked ho príjmeš na "fyzický" sklad, musíš ho vedieť oceniť a príjemku aj s cenami dáš účtovníčke.
Vedela by si ma aj usmerniť, ako to dostať na sklad účtovne?

pri spôsobe B 112/501.................? napr.
alebo 121/611............?
alebo.................isto sú aj iné možnosti

Moji zlatí poraďáci, už som toľko toho prečítala o výrobe a stále mám otázky. Asi to potrebujem vidieť aj v číslach, nie je len v účtoch. Účtujem spôsobom A:
na sklade mám tovar 132/131 = 1000
výdaj do výroby 504/132 = 100 (máme len sklad tovaru a z neho robíme výrobky). Zostal mi tovar ú132 = 900
príjem vo výrobe 123/613 = 100
aktivácia výrobkov 123/613 = 20
predaj výrobkov (dajme tomu že všetky) 311/604 = 250
vyskladnenie z dôvodu predaja 613/123 = 120 (účty 123 a 613 sa vynulovali)
aktivácia tovaru 132/621 = 20. To sa mi ale zdvihol sklad o tých 20 a na ú132 mám 920. To mám znovu vyskladniť cez 504/132 tých 20?
Ďakujem za vysvetlenie a usmernenie. Maša

Maša, tá Tvoja koncepcia má niekoľko chýb, ktoré si dovolím opraviť na nutnú mieru. Predovšetkým nikdy sa vstupy do výroby neprijímajú ako tovar, ale ako materiál. Obidvoje sú politicko ekonomické kategórie, nielen účty, s ktorými možno voľne nakladať. Materiál sa kupuje na účely réžijného použitia, alebo výroby. Tovar sa kupuje len za účelom predaja so ziskom, nikdy nie na výrobu. Aktivácia je účtovnícka kategória, kde výsledok nejakej činnosti prenesieš do aktív = na súvahový účet majetku. Napr. vlastnou dopravou, ktorú máš na účtoch 501,521,524,531,551 prenesieš do navýšenia ceny svojho materiálu na sklade, za cenu dopravy ako 112/622. Alebo rozoberieš palety a získaš dosky na sklad 112/621. Tvoj príklad by mal byť správne zaúčtovaný v A asi takto :
112/111 = 1000 príjemka materiálu na sklad
501/112 = 100 výdajka materiálu do výroby
801/901 = 20 výdaj technologickej aj živej práce do výroby. Alebo 599/699 = 20
121/611 = 120 príjem do nedokončenej výroby
611/121 = 120 výdaj nedokončenej výroby pred príjmom hotových výrobkov
123/613 = 120 príjem hotových výrobkov
613/123 = 120 výdajka výrobkov zo skladu - dodací list
311/601 + 343 = 200 + 40 faktúra za dodávku výrobkov
Aktivácia vo výrobe sa neuplatňuje na účtoch 621, ale cez 801, alebo 599 ako prírastok na 611 a 613, prípadne aj na 612.

Ďakujem, za reakciu. To musíme mať 2 sklady na to isté? 1 tovarový a jeden materiálový? Z 90 % predávame tovar, pomedzi to občas nejaký "poskladaný a vylepšený tovar" = výrobok. Preto som to chcela dať ako aktiváciu tovaru. Ten počiatočný výdaj môžem preúčtovať interným dokladom spätne za každý mesiac na 501/112. Problém je ale preúčtovať predaj na 601. Predáva sa to všetko v mixe nie len cez fakturáciu, ale aj cez registračnú pokladňu, a tam to nemáme ako odsledovať výnosy čo bol tovar a čo výrobok. Ručným preúčtovavaním by som neručila za to že som niečo nepreskočila. A stálo by to kopec času a energie. Naozaj iné riešenie neexistuje?

Viete mi poradiť ak je to s účtovaním výroby v B? Ďakujem

Maša, ak je ten rozsah taký, ako píšeš, upravil by som si účtovanie toho vylepšenia tovaru asi tak, ako sa účtujú obstarávacie náklady k tovaru, napr. vlastná doprava. Najprv dáš do spotreby tie tovary, ktoré kombinuješ do vylepšenia, ako 504/132 = 100, lebo musia vypadnúť z evidencie. Potom príjmeš nový vylepšený tovar v cene vylepšovacích prác, ako 132/622 = 20. Napokon navýšiš prijatý vylepšený tovar o ceny pôvodných vstupných tovarov, ale cez účtovanie 132/504 = 100, akoby si účtovala k tovaru cenu dopravy. Potom máš na sklade vylepšený tovar za 120. Podobne sa účtujú kooperácie. Môže byť ?

eva0704 ... to si pozri § 43, ods. 5 postupov účtovania v PÚ. Materiál nakupuješ rovno na 501+343/112. A predávaš hotové výrobky ako 311/601+343, nič iné. Iba na konci roka sa musia inventarizovať všetky zásoby a zistené konečné stavy zaúčtovať. Materiál na 112/501, hotové výrobky na 123/613, rozpracovanú nedokončenú výrobu na 121/611. Tak to zostane až do budúcej závierky, kedy sa stav vlaňajšej výroby vydá do spotreby. A zaúčtuje sa nová inventúra.

Maša, v inej téme som Ti to vysvetlila : http://www.porada.sk/t293644-aktivacia-tovaru.html

Ja som to najprv tiež nezávisle tak poňal a vysvetli, ale ... nepáčilo ... Niekedy je ťažké prijať že ide o výrobu. A hľadá sa za každú cenu ľahší spôsob účtovného zobrazovania. Hlavne ak sa kombinuje nejaké dovybavenie, napr. u aut, alebo nábytku, ale aj PC, alebo serverov na mieru. Z ktorých každý je stavebnicou podľa požadovanej konfigurácie a predáva sa ako tovar. A na faktúre je potom namiesto jedného servera ... kopa neidentifikovteľného šrotu, zložka práce je nabalená a ukrytá v marži kusovníka s montážou.