Prv, nez zacnes zakladat sad, odporucam si precitat literaturu, aby si mal aky taky obraz o pestovani stromcekov. Kupovat kvalitne vypestky, velmi dobre mam skusenosti s http://www.fructop.sk/. Maju tam siroky kvalitny sortiment vypestkov. V casopise zahradkar najdes kopu informacii co sa tyka odrody roznych vypestkov.http://www.casopiszahradkar.sk/zahradkar/

Ovocné ako aj okrasné stromčeky sa dajú kúpiť aj na www.plantex.sk a pri osobnom odbere poradia ako sa o ktorý stromček alebo dreviny starať, alebo www.kohaplant.sk

Plantex je fajn firma, boli sme pri zakladaní sadu, počnúc osadením kolov, natiahnutím drôtu... Najkrajšie bolo asi tvarovanie mladých stromčekov. 2-ja na niekoľko tis. stromčekov. Mám nato pekné spomienky.

Treba, aby si si vypracoval aký- taký plánik ako by si chcel aby tvoj sad vyzeral. Ak si na to nenájdeš nejakého záhradného architekta. Ak nie treba vždy vychádzať z toho ako ten strom bude vyzerať za pár rokov- t.j. nezabudnúť na vzdialenosti a zhruba veľkosť koruny daného stromu.
Inak odporúčam tiež renomované f. , aby si si nekúpil "mačku vo vreci" ( ja som takto zháňala "sklenku" jabloň a vyrástla z toho jabloň , ale nie tá čo by som chcela ja . Hoci aj potom ak to nie je odroda akú si mal predstavu, dá sa ešte preštepiť - moja matka mi takto pomohla s tým čudom.
Inak prajem veľa zdaru a radosti. Ja som takto s manželom začínala v 2005 kde sme kúpili dom s 18ár oráčinou.:)

Ešte k odpovedi Bionda by som Ti poradila, ak máš možnosť podľa toho kde máš záhradu, nájsť nejakého dôchodcu - dobrého záhradkára, s ktorým sa určite dohodneš na stríhaní, striekaní a ostatných veciach okolo stromkov, ešte sa aj k niečomu priučíš.

Keby som začínala opäť s výsadbou ovocného sadu, tak by som určite vyhľadala len odrody, ktoré sú rezistentné k bežným chorobám.
Nie som odborník a naviac nerada používam postreky. Ale bez nich je úroda na nič a stromy sa časom "pre neliečenie" zničia.
Okrem toho je nutné sa pripraviť i na strihanie a prvé 2-4 roky na časté polievanie (každý týždeň -pokým nemajú korene dostatočne blízko k spodnej vode - aspoň u nás).
Já radím, že menej stromov = menej starostí. Sadila by som od základných druhov po 1 strome.

v casopise zahradkar č.2 je teraz popisany planik na rozmiestnenie ovocneho sadu, aj kompatibilita rastlin, pozrite si to

Ešte k odpovedi Bionda by som Ti poradila, ak máš možnosť podľa toho kde máš záhradu, nájsť nejakého dôchodcu - dobrého záhradkára, s ktorým sa určite dohodneš na stríhaní, striekaní a ostatných veciach okolo stromkov, ešte sa aj k niečomu priučíš.
dakujem za rady.Dôchodcu hľadám už 2 roky,alebo niekoho,som ochotná to zaplatiť,ale ľudia na dedinách akoby o prácu nemali záujem,ešte keby som im ponukla slivovicu,ale to ma napadlo až teraz:).Skusim.Volala som do Plantexu,povedali mi,že oni robia len pre veľkých a nie pre bežných ľudí.A mám si prísť do Piešťan po stromky,čo nie je veľmi reálne,cesta by bola drahšia ako celá záhrada.No,mám ešte asi mesiac,aby som niečo a niekoho našla.

dakujem za rady.Dôchodcu hľadám už 2 roky,alebo niekoho,som ochotná to zaplatiť,ale ľudia na dedinách akoby o prácu nemali záujem,ešte keby som im ponukla slivovicu,ale to ma napadlo až teraz:).Skusim.Volala som do Plantexu,povedali mi,že oni robia len pre veľkých a nie pre bežných ľudí.A mám si prísť do Piešťan po stromky,čo nie je veľmi reálne,cesta by bola drahšia ako celá záhrada.No,mám ešte asi mesiac,aby som niečo a niekoho našla.

Neviem odkial si, ale skus sa informovat aj v http://www.fructop.sk/. Okrem produkcie ovocných výpestkov, vykonávajú aj poradenskú činnosť spojenú s výsadbou sadov aj v malom. Skús sa informovať či posielajú aj na dobierku. Som s nimi spokojná. :)

Takže sad je zasadený,za tie slivovice to ide dobre,pomožu ujkovia s jamami.Nevie niekto poradiť,ako stromky v zime chrániť?Ak mi to teraz zmrzne,tak ma porazí.Dakujem.

Keby som začínala opäť s výsadbou ovocného sadu, tak by som určite vyhľadala len odrody, ktoré sú rezistentné k bežným chorobám.

Já radím, že menej stromov = menej starostí. Sadila by som od základných druhov po 1 strome.








Takže sad je zasadený,za tie slivovice to ide dobre,pomožu ujkovia s jamami.Nevie niekto poradiť,ako stromky v zime chrániť?Ak mi to teraz zmrzne,tak ma porazí.Dakujem.



Ak to nie je susednými záhradami dobre chránené - proti ohryzu pletivo.
A stromky výdatne zaliať - skor vyschnú ako zamrznú.

Takže sad je zasadený... podeľ sa s nami o skúsenosti, čo si sadila, koľko stromkov, ako si vyberala odrody... veď vieš, to čo Ti dalo najviac zabrať...
Ja som tiež sadila "sad" túto jeseň, teda, ak sa dá 20 stromkom povedať sad, ale ja mu tak hrdo hovorím. Trošku som pristrihla jablone a hrušky, kôstkoviny počkajú do skorej jari. Hadice na polievanie som nezazimovala, bude treba polievať aj v zime, ak bude sucho. A teším sa na jar, keď začnú stromky nahadzovať listy. Dva roky som upravovala terén a likvidovala burinu. Teraz sa už mám na čo tešiť, začala som aj s výsadbou okrasnej časti záhrady. Plánov je veľa, iba s pomocníkmi je to všade rovnaké...

Asi 40 stromkov na jar asi 15,zvyšok na jesen,broskyne,marhule,hrušky a jablone a tiež kriky-len som to musela zdokumentovat,lebo nerozoznam čo je čo.Podla knih a internetu,ako spravne panelakove dieta.A najviac problemov mi robili ludia okolo mna:).Nevedeli pochopit čo ma to naraz chytilo.A kedze cinnost ako zahradka nie je v mojom okoli zvykom,nikto mi nevedel poradit a ani pomoct.A ujkovia ani za svet,az kým som nevytiahla tú slivovicu.Najvacsi problem mne osobne robi,ze si musim davat pozor na ruky,takze vzdy musim niekoho znásilnit,aby to spravil,čo som si ja vymyslela.Nemozem robit zákroky s hlinou za nechtami a ruky nesmu vyzerat ako zo zahrady,inak pridem o chlieb.

Asi 40 stromkov na jar asi 15,zvyšok na jesen,broskyne,marhule,hrušky a jablone a tiež kriky-len som to musela zdokumentovat,lebo nerozoznam čo je čo.Podla knih a internetu,ako spravne panelakove dieta.A najviac problemov mi robili ludia okolo mna:).Nevedeli pochopit čo ma to naraz chytilo.A kedze cinnost ako zahradka nie je v mojom okoli zvykom,nikto mi nevedel poradit a ani pomoct.A ujkovia ani za svet,az kým som nevytiahla tú slivovicu.Najvacsi problem mne osobne robi,ze si musim davat pozor na ruky,takze vzdy musim niekoho znásilnit,aby to spravil,čo som si ja vymyslela.Nemozem robit zákroky s hlinou za nechtami a ruky nesmu vyzerat ako zo zahrady,inak pridem o chlieb.


Ahoj.

Robil som prakticky , teraz už iba teoreticky - môžem prípadne poradiť (skús tvarovať stromčeky vylamovaním pukov - nie strihaním).
Či si zasadila aj "malotonážne - dulu/liesku/morušu-bielu/rakytník ", resp. počkať rok dva, či si na to stanovište nezasadila chúlostivé = nie príliš bio (broskyňa- kučeravosť ; jabloň- múčnatka ; slivka- šarka).
A dala si aj stolové hrozno?

hrozno nie,na to som si netrufla.A dala som aj Morušu na kraj a kopu miesta k nej,mišpulu,no uvidim.Zatial som ta posluchla s polievaním,aj ked reakcia okolia bola negatívna,vraj kto to videl do zimy polievať.Mám nutkanie zakryt korene,ozýva sa ochranársky pud,aj ked viem,že je to asi blbost.V každom pripade sa dobre bavím a budem naozaj rada,ked sa mi aspon polovica tých stromkov ujme.:)

hrozno nie,na to som si netrufla.A dala som aj Morušu na kraj a kopu miesta k nej,mišpulu,no uvidim.Zatial som ta posluchla s polievaním,aj ked reakcia okolia bola negatívna,vraj kto to videl do zimy polievať.Mám nutkanie zakryt korene,ozýva sa ochranársky pud,aj ked viem,že je to asi blbost.V každom pripade sa dobre bavím a budem naozaj rada,ked sa mi aspon polovica tých stromkov ujme.:)


Ahoj.

Hrozno ti poradím aj na diaľku - aj strihanie. Zasaď (kým vyrastie trvá to 2-3 roky , ale vyhodiť iba pol hodiny ) na jar - rezistentné voči múčnatke / na južnú stranu / konštrukciu dorobíš za rok, keď sa ti predstavy ustália. Potom možno budeš presúvať.

Vieš keď som do riadku medzi jesenný cesnak sadil marhuľu (do jamy 30x45x35 cm dobre som ju zalial a počepkal jej : KEĎ CHCEŠ , BUDEŠ RÁSŤ.

Noo,rozpravam sa s nimi aj ja a záleží mi aby rástli.Takže uvidíme na jar.Ale privítala by som niekoho,kto by mi na stránke oznámil napr.-je sucho,treba zaliať,alebo teraz práve treba strihať,alebo postriekať broskyne prosím tým a tým.Neviete niekto o takejto stránke? Alebo nechcete ju niekto spraviť?:)

Super, zdá sa, že som našla "vadných", ktorí sa so stromkami a kvetmi rozprávajú ako ja. To ma veľmi teší, budem sa sem častejšie vracať.
Tiež som sadila aj experimenty, liesku, figu, iné ešte čakajú... Vinič držím ešte vo veľkom črepníku, tak som ho dostala, vraj je to nejaká špeciálna stolová odroda. Brat mi radí, pestuj to "na záves", kto s tým má skúsenosti? Kníh a odbornej literatúry mám zatiaľ viac ako skúseností, aj keď nie som celkom začiatočník, ale s viničom skúsenosti nemám. Chcem si zohnať 3-4 korene, ktoré budú postupne dozrievať, aby sme sa mohli chodiť naň pásť.
No a presádzala som 3m vysoký Abies concolor, a s tým sa chodím rozprávať najviac, aby sa slušne choval a riadne zakorenil... tak uvidím v lete, či viem presviedčať. Pekný deň.

Noo,rozpravam sa s nimi aj ja a záleží mi aby rástli.Takže uvidíme na jar.Ale privítala by som niekoho,kto by mi na stránke oznámil napr.-je sucho,treba zaliať,alebo teraz práve treba strihať,alebo postriekať broskyne prosím tým a tým.Neviete niekto o takejto stránke? Alebo nechcete ju niekto spraviť?:)
Niektoré literatúry práveže doporučujú urobiť postrek proti kučeravosti (broskyne, nektarinky), len počasie by malo byť min.7 stupňov, takže obdobie si už asi "prepásla".
Na margo viniča- doporučujem, my sme nasadili 6 stolových odrôd, rozdielne dozrievajú, už v druhý rok sme mali úrodu a museli sme strapce niektoré odstraňovať- keď sa tvorili- aby nám nevysilil rastlinu, ale odporúčam č. Záhradkár, v každom mesiaci je doporučenie ku postrekom´a rôzne zaujímavé rady.

Noo,rozpravam sa s nimi aj ja a záleží mi aby rástli.Takže uvidíme na jar.Ale privítala by som niekoho,kto by mi na stránke oznámil napr.-je sucho,treba zaliať,alebo teraz práve treba strihať,alebo postriekať broskyne prosím tým a tým.Neviete niekto o takejto stránke? Alebo nechcete ju niekto spraviť?:)

BXLmiami,vďaka za dobrý tip. Nielen pre Teba,ale aj pre všetkých, ktorí budú mať záujem nielen prečítať, ale aj prispieť:
http://www.porada.sk/t95324-sezonne-prace-v-zahradke.html#post875345

Predtým, než vôbec niečo začneš robiť, preštuduj si odbornú literatúru.
Kam smeruje úroveň ovocných sadov na Slovensku?

Likvidácia sadov bola v roku 2007 vykonaná u 70 subjektov na výmere 430 ha

Ing. Samuel Michálek,
Register sadov a chmeľníc, ÚKSÚP Veľké Ripňany

O úrovni ovocných sadov sa na Slovensku vedie pomerne široká diskusia. O jeho stave, úpadku, ale aj rozvoji. Skutočnosťou ostáva, že v úrovni agrotechniky sadov i tvarovaní stromov sú priepastné rozdiely, ktoré sa prejavujú na úrodách i kvalite ovocia. Extenzívne sady, založené predchádzajúcimi generáciami, sa podieľajú až 33 % podielom na produkčnej výmere z 8 945 ha ovocných sadov. Tieto sady na výmere 2 952 ha majú nízku úroveň agrotechniky. Pritom naši pestovatelia a ovocinári majú zrovnateľné podmienky pre zakladanie moderných intenzívnych sadov, aké majú v Rakúsku, v Taliansku alebo v Holandsku. Slovensko sa stalo krajinou, ktorá využíva zahraničný výskum, poznatky i nové technológie z oblasti ovocinárstva iných krajín.

Určitým dôvodom tohto nelichotivého stavu je aj to, že ovocné sady zakladali aj takí, ktorí nemali s ovocinárstvom nič spoločné. Mnohí z nich nesplnili takmer nič zo svojich cieľov a znevážili tak dotačnú pomoc, ktorá im bola poskytnutá. Niektorí nemali ani základné poznatky o ošetrovaní a tvarovaní stromov po výsadbe výchovným rezom. Mnohé sady z tohto obdobia nikdy nepriniesli očakávané úrody a neprispeli k rozvoju ovocinárstva.
Tak sa mohlo stať, že sa mnohé ovocné sady na území Slovenska výmerami i produkciou ovocia zaraďujú medzi krajiny na posledných miestach EÚ. Vyplýva to z dostupných štatistických prehľadov, ktoré sú za komoditu ovocie každý rok zverejňované.
Na Slovensku dosahuje vysokú technologickú úroveň jabloňových sadov, vrátane vysokých úrod nad 35 – 50 t.ha-1, len málo ovocinárskych podnikov.

Plocha zlikvidovaných sadov vysoko prevyšuje nové výsadby
V rokoch 2004 – 2007 nastal útlm vo výsadbe a obnove sadov. Pretrvával nezáujem spracovateľského priemyslu o spoluprácu pri spracovaní ovocia. Pretrvávala stagnácia v organizovanosti ovocinárov do odbytových združení (organizácií výrobcov), cez ktoré sa budú dať získavať podpory.
Pracovisko ÚKSÚP Bratislava vedie register ovocných sadov na stanici Veľké Ripňany, ktorý každoročne aktualizuje v súlade so systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov. Z výsledkov registra sa dajú získať údaje o stave i úrovni slovenského ovocinárstva, ktoré sú overené v teréne a potvrdené užívateľmi jednotlivých sadov.
a) Administratívna aktualizácia v r. 2007 bola vykonaná u 98 % užívateľov sadov
b) V rokoch 2006/2007 sa znížil počet registrovaných pestovateľov o 30
c) Nové výsadby boli zrealizovalo 17 subjektov na výmere 196 ha
d) Likvidácia sadov bola vykonaná u 70 subjektov na výmere 430 ha

V roku 2007 zrealizovalo nové výsadby iba 17 subjektov, a to na výmere 196 ha
Nová príležitosť zlepšiť situáciu v ovocinárstve
Pestovatelia ovocia budú poberať dotácie a iné podpory na rozvoj ovocinárstva v rokoch 2007 – 2013. Budú to finančné prostriedky v rámci Programu rozvoja vidieka i reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky v oblasti ovocia i zeleniny. Ovocinári budú získavať jednotné platby na plochu, prechodné platby za drobné ovocie i osobitné platby na ovocie. V rámci OS 1 – opatrenie č. 1 budú môcť získať podpory na modernizáciu fariem (pozberovú úpravu a skladovanie ovocia, výsadby, rekonštrukcie a modernizácie ovocných sadov). V rámci OS 2 budú môcť pestovatelia získať „Agroenvironmentálne platby“ na ovocné sady vo výške 2 333 Sk/ha. Od r. 2008 budú môcť získať podporu na integrovanú produkciu v ovocinárstve vo výške 16 424 Sk/ha. Bude dôležité, aby tieto prostriedky boli účelne využité a neminuli sa účinku.
Na Slovensku máme približne 80 % produkčných a 20 % neprodukčných sadov. Neprodukčné sady sú buď opustené, alebo využívané ako TTP. Medzi produkčné ovocné sady patrí predovšetkým 67 % intenzívnych ovocných sadov s vysokou, dobrou až priemernou úrovňou agrotechniky. Ostatných 13 % produkčných sadov má úroveň agrotechniky slabú, čiže nízku, a ovocie z nich ostáva len na domácom a miestnom trhu.
Mierne klesá čistá výmera všetkých ovocných sadov. Za roky 2004 – 2007 klesla výmera extenzívnych sadov o cca. 112,5 ha a intenzívnych o 30 ha. V rámci obnovy pribúdajú zatiaľ len pomaly a v malých výmerách nové intenzívne sady.
Jablone patria na Slovensku s výmerou 4 826,3 ha medzi hlavné ovocné druhy. Z čistej výmery 8 945 ha sadov predstavujú 54 % na pestovaní zo všetkých ovocných druhov. Po jabloniach sa najviac pestujú, na výmere 935,6 ha, broskyne (10,5 %), a slivky na výmere 711,6 ha (8 %).

Z výmery 4 826 ha sadov jabloní je 490 ha so stromami nad 20 rokov a v kategórii nad 25 rokov je to až 2 289 ha sadov jabloní. V týchto sadoch je nízky počet stromov na plochu jedného hektára a značné výpady odumretých stromov
Z výmery 4 826 ha jabloní je len 169 ha jabloní vo veku do 4. roku po výsadbe. Sú to sady na začiatku rodivosti. Vo veku 5 až 9 rokov máme 865 ha jabloní a vo veku 15 – 19 je 208 ha jabloní. V sadoch starších ako 20 rokov máme 490 ha sadov jabloní a v kategórii nad 25 rokov až 2 289 ha jabloní. V týchto sadoch je nízky počet stromov na plochu jedného hektára a značné výpady odumretých stromov. Dosahujú sa nízke úrody a aj nízka kvalita plodov. Pestujú sa tam staré odrody ako Spartan, Starkrimston, Gloster, Ontario, Jonathan, McIntosh Red, ktoré dnes už nie sú schopné konkurovať zahraničným odrodám. V nových výsadbách sú len moderné odrody typu Golden Delicious, Pinova, Braeburn, Fuji, Gala, Jonagold, Jonagored a ich farebné mutácie ako Fuji Kiku 8, Gala Galaxy, Gala Shniga, Braeburn Mema, Braeburn Hilwell, Jonagored Supra a iné.
Na území Slovenska máme vysoko kvalitný biologický materiál. Značná časť tohto materiálu neostáva na Slovensku a vysádza sa v zahraničí. Máme všetky predpoklady, aby sa úroveň sadov na Slovensku zlepšila. Chcelo by to ale vyššiu dávku zodpovednosti. Mali by byť tiež spracované aspoň minimálne limity, ktoré by pestovatelia mali dodržať. Priemerné úrody v objeme 11- 12 t z hektára sú jasným signálom, že by sa malo niečo zmeniť. Pokiaľ budú pestovatelia dosahovať skutočne také nízke úrody, aké poskytujú do štatistických údajov, nepokryjú ani vlastné náklady na svoju ďalšiu existenciu.

Rozpočet na 1 ha ovocného sadu je približne milión korún. Pred výsadbou ovocného sadu si daj urobiť rozbor pôdy. Vzorku zober z rôznych miest vytýčeného územia do hĺbky 30!!!cm. Podľa rozboru pôdy zistíš ako si na tom s živinami.
http://www.uksupzv.sk/podstr/avr.php
http://www.sadyavinice.sk/data/03/zaujimavosti/zaujimavosti.php

Ja sa tým nemienim živit,ja sa tým mienim bavit.

Ahoj.

Robil som prakticky , teraz už iba teoreticky - môžem prípadne poradiť (skús tvarovať stromčeky vylamovaním pukov - nie strihaním).
Či si zasadila aj "malotonážne - dulu/liesku/morušu-bielu/rakytník ", resp. počkať rok dva, či si na to stanovište nezasadila chúlostivé = nie príliš bio (broskyňa- kučeravosť ; jabloň- múčnatka ; slivka- šarka).
A dala si aj stolové hrozno?
Ahoj, skus nam prosím popísať techniku tvarovania vylamovaním pukov.

Jednoducho tam, kde chceš,aby bol konár,puk necháš-ostatné povylamuješ /moj nápad/ .
Nevhodné znovu vylamuješ až do jesene.

Napr. chceš kotlovú korunu = v tej výške vylomíš vrcholový puk a pod tým necháš 3 /4/ puky , ako kostrové konáre.
Výhoda skoro všetka rastová energia sa zachová - neodstrihneš ju s drevom.

Čítajte rýchlo , niektoré nicky bývajú ako tie motýle - podenky /čo žijú deň/.
Tento nápad sa mi páči, určite to vyskúšam, stromkov na skúšanie je dosť, len treba počkať do predjaria. Ďakujem.

Rozpočet na 1 ha ovocného sadu je približne milión korún. Pred výsadbou ovocného sadu si daj urobiť rozbor pôdy. Vzorku zober z rôznych miest vytýčeného územia do hĺbky 30!!!cm. Podľa rozboru pôdy zistíš ako si na tom s živinami.
http://www.uksupzv.sk/podstr/avr.php
http://www.sadyavinice.sk/data/03/zaujimavosti/zaujimavosti.php

Prečítala som si všetko ešte raz a dakujem za kontakty.V šoku nad tým milionom na hektar som uplne zabudla,že slešné je podakovať.:)

Prečítala som si všetko ešte raz a dakujem za kontakty.V šoku nad tým milionom na hektar som uplne zabudla,že slešné je podakovať.:)
Neviem či ti to nejako pomohlo. Keďže nechceš byť veľkopestovateľkou a chceš v záhrade len pár stromčekov. A určite na nich chceš mať aj nejakú úrodu. Preto som ti prilepila ďalšie linky, na čo netreba zabudnúť. Pretože mať v záhrade len akési stromy, ktoré mi čoskoro napadnú škodcovia a pod stromom kopec opadaného lístia to určite nechceš.

Technologický postup prác v ovocnom sade nájdeš tu:
http://www.tf.uniag.sk/e_sources/katsvs/vs1/12_02_Prace_v_sadoch.pdf

Presné postupy prác nájdeš tu:
http://www.kohaplant.sk/poradenstvo.php

Tak čo vieš,ked to naše zdravitnictvo už uplne padne na hubu,možno budem pokračovať ovocným sadom:)Dakujem.

Prečítal som si túto tému a vyšlo mi z toho toto:
Ľudia, ktorí hľadajú informácie v tejto téme neplánujú intenzívnu výsadbu sadu, ktorý je orientovaný na zisk a odbyt do marketových reťazcov. Samozrejme sa prevádzkovanie sadu oplatí najlepšie na profesionálnej úrovni "veľkovýroby" za dodržania najnovších poznatkov vedy. Využitia odrôd na ktorý je najlepší odbyt, ktoré sú dobre skladovateľné, odolné voči otlačeniu a vhodné na mechanizovaný zber.
Znamená to orientáciu jednostrane na určitú odrodu, ktorú sa snaží veľkovýroba vyrobiť čo najlacnejšie a potom čo najdrahšie predať. (Aj tak viac ako polovicu zhrabne obchodný reťazec.:cool:)
Sme ale aj takí, ktorý sa orientujeme nie na jednostrannosť, ale na všestrannosť a pritom nemusíme nutne zefektiovizovať našu prácu, pretože nás to jednoducho baví.
Táto orientácia, ktorú práve ja podporujem znamená tieto výhody:
1. Nemusím kupovať ovocie z marketu, aspoň to, ktoré sa dá u nás dopestovať a týka sa to aj rôznym spôsobom konzervovaného ovocia.
Prečo?
a) Chuť ovocia čerstvo odtrhnutého zo stromu je neporovnateľne lepšia ako takého, ktoré bolo zbytočne skoro obrané ešte nezrelé a muselo dozrievať v neprirodzených podmienkach skladu

pokračovanie o chvíľu:)

s ovocným sadom je veľa roboty ani sa to síce nezdá ale mi máme ne záhrade 5 ovocných stromov a nedajú mi pokoja

Znamená to orientáciu jednostranne na určitú odrodu, ktorú sa snaží veľkovýroba vyrobiť čo najlacnejšie a potom čo najdrahšie predať. (Aj tak viac ako polovicu zhrabne obchodný reťazec.:cool:)
Sme ale aj takí, ktorí sa orientujeme nie na jednostrannosť, ale na všestrannosť a pritom nemusíme nutne maximálne zefektívniť našu prácu, pretože nás to jednoducho baví.
Táto orientácia na úžitok a potešenie, ktorú práve ja podporujem znamená tieto výhody:
1. Nemusím kupovať ovocie z marketu, aspoň to, ktoré sa dá u nás dopestovať a týka sa to aj rôznym spôsobom konzervovaného ovocia.
Prečo?
a) Chuť ovocia čerstvo odtrhnutého zo stromu je neporovnateľne lepšia ako takého, ktoré bolo zbytočne skoro obrané ešte nezrelé a muselo dozrievať v neprirodzených podmienkach skladu či dokonca priamo v prepravke v predajni ako je bežné v našich obchodoch.
b) Nemusím sa orientovať na kvantitu na úkor kvality.
c) Môžem pestovať odrody ktoré neznášajú prepravu a dlhé skladovanie, ktoré sú často pritom dobré najmä po chuťovej stránke.
d) Nemusím používať chemickú ochranu, alebo len takú ktorá je nevyhnutná a menej škodlivá, na rozdiel od napríklad dovozových jabĺk, ktoré sú chemicky ošetrené kým dozrejú postriekané niektoré až 15 krát. Tí čo to pestujú to proste nepestujú pre seba tak im to nemusí vadiť a orientujú sa výhradne na to aby plod dobre vypadal a aby na ňom čo najviac zarobili a akú má chuť a čo obsahuje ich zaujíma oveľa menej.

Ak dokážem dopestovať z každého ovocia dostatok, prípadne iba drobný prebytok na rozdanie pre známych a rodinu, tak je to aj úspora. Ak by som mal svoje ovocie predáva, tak sa to neoplatí, pretože musím zháňať odbyt pre menšie množstvá a to sa robí ťažko. Tým že v malom nekupujem ušetrím viac ako by som zarobil tým, že v malom predávam.
Dopestujem si ovocie, ktoré sa jednoducho nedá kúpiť. Existujú, vynikajúce druhy ovocia, ktoré sa v obchodoch nevyskytujú, pretože nie sú tak známe a nie je po nich preto dopyt.
Ako príklad môžem uviesť strom Asimina Triloba, ktorý v našich podmienkach môže dobre rásť a pekne rodiť veľké (až 0,5 kg) mimoriadne chutné voňavé plody. Je úplne mrazuvzdorný.
Alebo takmer rovnako málo známy Amelanchier, veľmi chutné ovocie pripomínajúce chuťovo aromatické čučoriedky. Plody pritom prináša v strapcoch na nižších stromčekoch.
Alebo Actinidívia Arguta či Kolomikta, sú úplne mrazuodolné ťahavé kry predurčené širšiemu rozšíreniu v našich podmienkach, pričom majú dobrú úrodu chuťovo veľmi dobrých plodov príbuzných s takzvanými „kiwi“. Tieto plody sú isto chutnejšie, než kupované kiwi, pritom majú hladkú tenkú šupku, ktorá sa nešúpe a obsahujú veľké množstvo vitamínov.
tak by som mohol pokračovať.
Niektoré ovocie sa síce dá kúpiť, ale okrem už uvedených nevýhod nás môže veľmi ľahko od častých nákupov odradiť aj jeho neprimerane vysoká cena za jeden kus. Pritom nie je žiadny dôvod aby bolo takto neuveriteľne predražované ovocie, ktoré je možné bez akejkoľvek väčšej námahy u nás dopestovať.
Typickým príkladom sú Ázijské (Japonské ) hrušky predávané ako NASHI. Cena jedného kusa je často viac ako 10 sk. Pritom sa dajú presne rovnako dopestovať ako napríklad naše, žiaľ tiež čoraz menej bežné hrušky.
Rovnako „Hurmi kaki“ - inak Dyospiros – Ebenovník rajčiakonosný – Tomel. Napriek mnohým názvom cena kusových plodov sa pohybuje od 6 do 20 sk za kus. Pritom sú už vyšľachtené tiež plne mrazuvzdorné odrody, ktoré sa dajú už pestovať nielen v najteplejších nížinách ale aj v oblastiach kde sa doposiaľ pestovali hlavne jablká
Sem by sme vedeli zaradiť tiež neprimerane drahé čučoriedky, brusnice, či maliny, ktoré sa bez problémov dajú u nás pestovať, napriek tomu cena na pultoch a regáloch privisoká.
Máme tu ďalej ovocie, ktoré je pre takzvaných „fajnšmekrov“ Kúpiť sa nedá ale je u nás už dávno etablované, len sa na neho „zabudlo“ možno práve preto, že nie je stvorené pre supermarkety.
Moruše – stromové maliny, už väčšina ľudí ochutnala. Sú naozaj aj veľmi chutné odrody. Pestujú sa u nás už stáročia a sú celkom obľúbené no nie príliš rozšírené.
Mišpule sú ovocie príbuzné snáď viac k jablkám. Ale strom je menší a úplne iný ako jabloň. Sú to také menšie jaĺčka, ktoré sú najlepšie, keď prejdú mrazom a zhnednú...
Oskoruše sú zasa príbuzné k Hruškám a jarabine, ale majú podobné vlastnosti ako oskoruše, pripisujú sa im ale viac liečivé účinky. Ide o väčšie stromy
V neposlednom rade je možnosť že sa človek prejde iba po záhradke a zobne si z aktuálne dozrievajúceho ovocia plnej chuti, bez nejakého motania sa po obchodoch k nezaplateniu. Ovocie môže byť načasované, aby stále dozrievalo a tak je možné sezónu predĺžiť.
Iste by sa dalo ešte pokračovať.
Nechcel som ale písať román ale iba zhrnú filozofiu zahradkárčenia, ktorá má zmysel – „Úžitok aj potešenie, ale nie za každú cenu!“

čerešne a višne su obraté a takisto ríbezle,josty a egreše,marhule končia,čo teraz s nimi dalej?Ako sa o ne postarať?Treba v tomto období so stromkami a kríkmi niečo robiť? Okolo malých,sadených mnou vlani a predvlani chodím,polievam,ofukujem,ale čo tie čo už maju viac rokov?

To je vážne veľa otázok a veľa ovocných druhov a o každý sa treba starať trocha inak. Vo všeobecnosti ich treba ostrihať a na jeseň postriekať proti hubovým ochoreniam aby sa nedostali do púčikov, kde by potom vytvorili na jar primárnu nákazu. Najme monília, kučeravosť u broskýň, a múčnatka.
Prípadne navštíviť knižnicu a prečítať si o tom niečo...:D

Iné ani nerobím,ale mám pocit,že som sa pustila do novej medicíny.:)Lenže nech si čítam akékoľvek témy na internete,vždy skončim na porade,napr.včera temy=jahody,zelené hnojenie,azalky,popínavé ruže....A informácie sú dosť protichodné.Ale teraz najviac ma zaujímaju 2 veci.
1=marhuľa,na jednom konáriku sa mi objavila priesvitná hrudka,identifikovala som ju ako glejotok a treba to vraj zrezať...môžem teraz? alebo kedy?
2=Diospyros,chytili sa mi do neho mušky a najnovšie začali lístky z okrajov černieť.Co s tým?
Problém je,že napíšeš jesen.No jesen su 3 mesiace,takže kedy v jeseni striekať proti hubám?A čím?

Iné ani nerobím,ale mám pocit,že som sa pustila do novej medicíny.:)Lenže nech si čítam akékoľvek témy na internete,vždy skončim na porade,napr.včera temy=jahody,zelené hnojenie,azalky,popínavé ruže....A informácie sú dosť protichodné.Ale teraz najviac ma zaujímaju 2 veci.
1=marhuľa,na jednom konáriku sa mi objavila priesvitná hrudka,identifikovala som ju ako glejotok a treba to vraj zrezať...môžem teraz? alebo kedy?
2=Diospyros,chytili sa mi do neho mušky a najnovšie začali lístky z okrajov černieť.Co s tým?
Problém je,že napíšeš jesen.No jesen su 3 mesiace,takže kedy v jeseni striekať proti hubám?A čím?


1. Marhuľa sa dá strihať aj teraz začiatkom augusta, len teda netreba to s tým rezom teraz preháňať - s citom.;)
2. Diospyros má už tiež pomerne rozšírenú hubovú chorobu, ktorá nie je nič tragického, ale zaberá na to bežný fungicíd ktorý sa používa na múčnatku napríklad Karatan, alebo niečo podobného, ale ak sa jedná len o jeden list, tak ho proste treba zlikvidovať.
Postrekovať môžeš aj momentálne nič tým nepoškodíš, najmä ak pridáš tiež nejaké tie listové hnojivá!:)

Niektoré literatúry práveže doporučujú urobiť postrek proti kučeravosti (broskyne, nektarinky), len počasie by malo byť min.7 stupňov, takže obdobie si už asi "prepásla".
Na margo viniča- doporučujem, my sme nasadili 6 stolových odrôd, rozdielne dozrievajú, už v druhý rok sme mali úrodu a museli sme strapce niektoré odstraňovať- keď sa tvorili- aby nám nevysilil rastlinu, ale odporúčam č. Záhradkár, v každom mesiaci je doporučenie ku postrekom´a rôzne zaujímavé rady.
Môžem sa spýtať ktoré odrody si nasadila?Tiež chcem 4,aby rozdielne dozrievali.Hrozno sadiť radšej na jar,alebo na jesen?

Vinič sa zvykne sadiť na jar, ale ak sú vhodné dobre zakorenené sadenice najlepšie kvetináčované, tak vám nič nebráni ani výsadbu na jeseň, či dokonca aj teraz v lete, nie je to však bežné.

k vinicu som sice uz pisal EU plant pri novych zamkoch ma sadenice a na jesen ich aj predava a skoro sto percentna ujatelnost a vyborna cena a siroky sortiment
k marhuliam ,ten glejotok je priznak podla mna moniliozy a tak traba striekat napr.Merpan, rovral flo a ine ...

Glejotok môže byť príznak celej skupiny najmä hubovitých chorôb na marhuliach, ktoré budú časom viesť k známej "Porážke marhúľ" Prispejú k tomu aj namrznutie nie kôli extrémne nízkym teplotám ale kvôli odmeku počas zimy sa pritom zvýšia dočasne teploty a vzápätí udrú silné mrazy, alebo sa jedná o mrazy neskôr na jar ak sa to spojí s hubovými chorobami - je po marhuli...
Postrek možno len doporučiť, ale či to pomôže...:(

Dá sa s tým niečo spraviť,aby sa ten vývoj zvrátil?Vravíte glejotok je príznak moniliozy,hub a spolu so zimou....Tá marhuľa je vysadená jar 2008,ešte nerodila,to už odteraz mám čakať,že bude po nej?To je deprimujuca predstava.

Všetko čo je živé raz zahynie aje to síce deprimujúce no skúste veriť v posmrtný život marhulových stromov a možno sa vám uľaví.:confused: Paddon bolo to možno nemiestne.
Tej marhule by bolo škoda. Ak som to správne pochopil bola iba minulý rok presadená? Môže to byť aj šok po presadení. Možno ste ju nedostatočne zrezal. Treba ju postriekať a na jar zmladiť - zrezať aby vyhnala bujné kostrové nové letorasty a vôbec nemusí skončiť. Veď iba začína.:)

Neviete niekto, kde by sa dala zohnat hruska odrody Jana?

Dakujem za radu wabi,takže teraz postriekať a kedy konkretne marhuľu vysadenú na jar 2008 a na jar 2009 rezať?

Dakujem za radu wabi,takže teraz postriekať a kedy konkretne marhuľu vysadenú na jar 2008 a na jar 2009 rezať?
Navrhujem jar 2010 a jar 2011.:D

Samozrejme z mierou sa marhule dajú a je dobré strihať aj po zbere úrody, ale to až oveľa neskôr, najprv tá úroda musí byť!:)

Dakujem za presnu odpoved,lebo to strihanie marhul je najmenej na 2 vysoké školy,prečítala som všetky naše a české diskusie a články na danú temu a výsledkom môjho dvojdnového vzdelávania bola otázka,ktorú som položila vyššie.:)

Dakujem za presnu odpoved,lebo to strihanie marhul je najmenej na 2 vysoké školy,prečítala som všetky naše a české diskusie a články na danú temu a výsledkom môjho dvojdnového vzdelávania bola otázka,ktorú som položila vyššie.:)
Nuž tieto veci sa lepšie vysvetľujú osobne a v praxi, hoci je pravdou, že sú ľudia, ktorým som to ukazoval veľa krát a predsa to nezvládajú. Berme to ale tak, že nie každý má hudobný sluch a nie každý môže teda aj mať cit pre strihanie a tvarovanie - rez a tak kto to nemá vrodené, nech radšej nespieva alebo nestrihá. Ja napríklad som veľmi tvrdý na cudzie reči :( a tak sa nesnažím byť silou mocou tlmočníkom a netrápim sa celé týždne pri slovníku...
Je to podľa mňa trochu aj chybou školstva, že sa snaží vychovávať a učiť všetkých všetko a rovnako a pritom sme každí úplne iní. Mali by sme sa s tým naučiť žiť a nebojovať.;)
Dobrá správa je, že väčšina ľudí nie je úplné drevo na úplne všetky práce a tak sme tak nejak aj priemerní a tak môžeme napríklad strihať stromky a pritom si niečo pospevovať v cudzom jazyku a nevadí ak sa občas trocha sekneme. Hlavne aby krv nestriekala príliš vysoko.:D

Nuž tieto veci sa lepšie vysvetľujú osobne a v praxi, hoci je pravdou, že sú ľudia, ktorým som to ukazoval veľa krát a predsa to nezvládajú. Berme to ale tak, že nie každý má hudobný sluch a nie každý môže teda aj mať cit pre strihanie a tvarovanie - rez a tak kto to nemá vrodené, nech radšej nespieva alebo nestrihá. Ja napríklad som veľmi tvrdý na cudzie reči :( a tak sa nesnažím byť silou mocou tlmočníkom a netrápim sa celé týždne pri slovníku...
Je to podľa mňa trochu aj chybou školstva, že sa snaží vychovávať a učiť všetkých všetko a rovnako a pritom sme každí úplne iní. Mali by sme sa s tým naučiť žiť a nebojovať.;)
Dobrá správa je, že väčšina ľudí nie je úplné drevo na úplne všetky práce a tak sme tak nejak aj priemerní a tak môžeme napríklad strihať stromky a pritom si niečo pospevovať v cudzom jazyku a nevadí ak sa občas trocha sekneme. Hlavne aby krv nestriekala príliš vysoko.:D


K tomuto sa mi žiada iba dodať jeden veľmi priliehavý citát, ktorý pamätá na všetkých...

"NA ZEMI NEEXISTUJÚ NESCHOPNÍ ĽUDIA, VŠETCI TÍ POĽUTOVANIAHODNÍ BABRÁCI SÚ IBA CHUDÁCI NA PRE NICH NEVHODNÝCH MIESTACH."

Dá sa s tým niečo spraviť,aby sa ten vývoj zvrátil?Vravíte glejotok je príznak moniliozy,hub a spolu so zimou....Tá marhuľa je vysadená jar 2008,ešte nerodila,to už odteraz mám čakať,že bude po nej?To je deprimujuca predstava.

Nechtiac -- , ale nedá sa mi to inak zrozumiteľnejšie vysvetliť, -- sa pokúsim dostať zdanlivo nad vec do hlbšej filozofie.

Nazvime to celé KONZUM - Konzumný spôsob života.

A teraz sa pokúsim stručne vysvetliť ako konzum, šíriaci sa k nám takmer nepozorovateľne najmä z Ameriky, ale ešte viacej z Číny postupne hrdúsi všetko zdravé a životaschopné, všetko kvalitné, všetko hodnotné, aby nebadane nastolil svoju zatiaľ väčšinou ľudstva nevedomky chcenú diktatúru pominuteľnosti a ničotnosti. Podobne ako valiaca sa ničota v "Nekonečnom príbehu" strhávala zo sebou všetko, čo jej prišlo do cesty, podobné sú aj nástroje súčasného konzumu.

Ale teraz rýchlo k tým stromom, bez ohľadu na to, že konzum už nepochybne napáda aj tie najcitlivejšie miesta našej civilizácie, akými sú napríklad školstvo a zdravotníctvo ... vráťme sa k stromom.

Konzum v našich záhradách sa prejavuje väčšinou prešľachtenými kultivarmi rastlín a drevín, či už okrasných, alebo ovocných, bežne dostupných na našom eu. trhu, ktoré v skutočnosti vykazujú iba veľmi málo znakov ozajstnej životaschopnosti v porovnaní z ich predchodcami - "neprekonateľne vitálnymi šedivými, ale predsa vytrvale rodivými ovocnými starcami a starenkami".
Prakticky dnešné stromy vyžadujú takú nadmernú, povedal by som predimenzovanú starostlivosť, že človeku, ktorý sa chce postarať o poriadny kus zeme potom veľa času na ostatné dôležitejšie veci(napr. na deti)už neostáva.
A teraz poďme na chvíľočku znova nad "to" celé.

Totiž, ale tak zložito a komplikovane a zúfalo je to všetko zopár šialenými jednotlivcami chcené a zariadené.
Umelo a cielene sa na tejto planéte vytvárajú podmienky, ktoré nám všetkým strašne sťažujú a strpčujú život.
Prečo?
Biznis. Obchod je obchod. A pre nadnárodných výrobcov stromov, využívajúcich ukradomky už genetické inžinierstvo je dnes rovnako ako pre výrobcov automobilov výhodnejšie, keď si o pár rokov u nich kúpite ďalší strom a ak "náhodou uschne" tak ďalší, veď príčiny sú také rozmanité a nevypočitateľné. Okrem toho všetka tá chémia , chémia a zasa chémia je zasa iba veľmi dobrý biznis!!!

Je to na veľmi dlhú debatu ak chcete a skutočne Vás táto téma zaujíma môžete mi poslať adresnejšiu súkromnú správu.

Zatiaľ iba toľko, že sa musíte vynasnažiť aj v tomto hľadať zlatú strednú cestu rovnako pre svoje stromy, ako aj pre seba, ale nezabudnite pri tom ani na svojich blízkych.

Strihanie samo o sebe vôbec nie je náročné.
Nepotrebujete k tomu toľko kníh, ale hlavne otvorené srdce a jasnú hlavu, zrozumiteľnú predstavu. Vycibrený cit a zmysel pre detail, ale to všetko ak to nemáte Vám môžu práve stromy pomôcť rozvinúť.
Mám so stromami praktické mnohoročné skúsenosti a každoročne si ich prehlbujem. Vedel by som Vám v tomto smere dosť poradiť, ak chcete ozvite sa.

Čo sa týka tej marhule, tak nečakajte. Je jeseň, vykopte ju a zožente si kvalitnejšiu, odolnejšiu. Hlavne nekupujte u toho istého človeka, i keď to nemusí byť vôbec jeho a už vôbec nie úmyselná chyba. Totiž väčšina z nás sme v podstate iba obeťami spomínaného konzumu, nie sme jeho vedomý prisluhovači.
Začnite sa zaujímať o eko bio domény a aj prostredníctvom netu sa postupne dostanete k hodnovernejším zdrojom i v tomto ovocinárskom smere.
Nezabudnite však na strednú cestu, lebo existuje aj opačný "kladný" - ekologický extrém. A ten je rovnako nebezpečný ako konzum!

Nech sa Vám darí.

K tomuto sa mi žiada iba dodať jeden veľmi priliehavý citát, ktorý pamätá na všetkých...

"NA ZEMI NEEXISTUJÚ NESCHOPNÍ ĽUDIA, VŠETCI TÍ POĽUTOVANIAHODNÍ BABRÁCI SÚ IBA CHUDÁCI NA PRE NICH NEVHODNÝCH MIESTACH."

Na jednej stane mám tak ako možno mnohí pocit, že sú ľudia ktorí dokážu takmer čokoľvek a potom takí, ktorí nedokážu takmer nič a pritom akoby ani nezáležalo na ktorom mieste kto zrovna s týchto skupín stojí. Znamenalo by to že každé miesto je pre jedincov z druhej skupiny "nevhodné" - ale oni sú predsa ľudia! Sú to naši spoluobčania! Sú tu a zbaviť sa ich nie je možné bolo by to rasistické, nehumánne, a tak ich trpíme a živíme a niektorých poslancov dokonca viac ako dobre. :D Ale povedzme si to otvorene radšej nech sú v parlamente ako by mali byť v operačnej sále v bielom plášti. Veď niekde byť musia.

Nechtiac -- , ale nedá sa mi to inak zrozumiteľnejšie vysvetliť, -- sa pokúsim dostať zdanlivo nad vec do hlbšej filozofie.

Nazvime to celé KONZUM - Konzumný spôsob života.

Čo sa týka tej marhule, tak nečakajte. Je jeseň, vykopte ju a zožente si kvalitnejšiu, odolnejšiu. Hlavne nekupujte u toho istého človeka, i keď to nemusí byť vôbec jeho a už vôbec nie úmyselná chyba. Totiž väčšina z nás sme v podstate iba obeťami spomínaného konzumu, nie sme jeho vedomý prisluhovači.
Začnite sa zaujímať o eko bio domény a aj prostredníctvom netu sa postupne dostanete k hodnovernejším zdrojom i v tomto ovocinárskom smere.
Nezabudnite však na strednú cestu, lebo existuje aj opačný "kladný" - ekologický extrém. A ten je rovnako nebezpečný ako konzum!

Nech sa Vám darí.

Nedá mi aby som len nepodotkol, že zlatá stredná cesta by asi nemala byť príliš radikálnou a vykopanie marhule mi príde ako radikálna cesta. Ak už raz rastie hoci s ťažkosťami možno by sa dala vyliečiť (nevidel som ju, tak sa len dohadujem)
Iste v mnohom súhlasím. Ovocné stromčeky produkované v státisícoch sú komercia rovkako ako hamburgery z nemenovanej sieti rýchleho "občerstvenia" a rovnako ako tieto nie sú tým najchutnejším jedlom aké sa dá zjesť, nie sú už vôbec ani tým najvhodnejším pokrmom pre naše telo. Tak v rovnakej miere nie je vhodné strkať si túto komerciu do záhradky a očakávať úspech. Veď kto už by sa snažil napodobiť doma výrobu hamburgerov, keď si môže pripraviť pokrm podľa svojej vlastnej chuti a nemusí sa prispôsobovať štandardnej hamburgerovosti.:D
Pokúsim sa to povedať zrozumiteľnejšie a najmä viac konkrétnejšie k téme:
Každý skúsený ovocinár vie, že najlepšie je vysadiť podpník na miesto kde chceme aby strom rástol a potom ho zaštepiť a už nikdy ho nepresádzať. Tak to robili naši pradedovia, ktorý nepoznali záhradné centrá kde sa dajú zakúpiť tie oku lahodiace vyhúknuté metly s biednymi koreňmi.
Ale je oveľa jednoduchšie niečo kúpiť bez rozmýšľania ako si najprv niečo naštudovať, potom uvažovať, potom sa poradiť a napokon niečo urobiť.
Sám preto propagujem zlatú strednú cestu. Keďže väčšina ľudí nechce štepiť a nemá ani suseda ktorý to vie, nemôže to robiť tak ako naši predkovia. (Ťažko budete žene ktorá vživote nevarila a vyrastala na reštauračnej strave vysvetlovať, aby si uvarila či upiekla domácu večeru doma a neobjednávala stále tú Pizzu donáškovou službou.) Môžete jej ale navrhnúť aby skúsila ľahšiu večeru - ovocie - zelenina jednoduchý šalátik a podobne - nie je to náročné, je to zdravé a ešte aj ušetrí.
Pripravujem preto podpníky ktoré sú vhodné hlavne do záhrad tak aby mali hlavne kvalitné korene a nie iba rýchlo vybehnutý veľký kmeň a po presadení sa dva roky trápili ak to vôbec prežijú, zároveň odrody ktoré zvládnu aj život bez chémie a s dobrými výsledkami.
Nie je to však jednoduché, pretože hamburger je stále viac populárny napriek tomu že nie je ani najchutnejší ani najsdravší a dokonca ani najlacnejší má ale dobrý obal a reklamu...

Eko a Bio záhrady,teda to čo je na internete som prešla a prešla som aj stránky,kde doporučuju striekať ráno,naobed a večer.A vydala som sa presne strednou cestou,všetko si prečítam a potom sa rozhodnem.Marhule su vybraté dobre a Marhuľka rastie pekne,aspon zatiaľ,na jednom malom mieste sa spravil glejotok a rozhodne kvoli tomu nebudem Marhuľu vykopávať,je zasadená nech rastie a ak nebude plodiť tak nebude,záhrada je dosť veľká,aby tam mohol byť aj zbytočný strom.Nedá mi ale trochu nepichnuť-prečítala som si ekozáhrady a prírodný les a ako je skvelé zasadiť prírodné rastliny ako Myrobalán a tak...ale čo hľadá proím Vás na zozname kiwi?
Strihanie-názor-kôstkoviny ked sa nalievaju puky,potom Shittov letný rez,potom po urode...su stránky kde je vyslovene napísané že marhule sa nesmu strihať vo vegetačnom kľude,další názor že ano,další názor strihať kedykoľvek.Ja to strihať nebudem,v živote som to nerobila a niekoho si na to zavolám,ale ten prvý čo do mojej záhrady prišiel a tvrdil,že je odborník mi chcel tie stromy zostrihať teraz.Preto to čítam a študujem,aby som takýchto ,,odborníkov"vedela poslať kade ľahšie.

S tou marhuľou vám držím palce a nenechajte sa zviklať žiadnym žiadnym extrémnym názorom.
Na jar sa dá rezať keď už nie je predpoklad mrazov a netreba sa ponáhľať. Rezal som už neraz aj stromy v kvete a ani to nie je problém. Potom je najdôležitejší rez počas vegetácie ako prvý najčastejšie v júni. V zásade sa dá strihať naozaj kedykoľvek. Jediným problémom by mohlo byť to, že rany sa nestihnú dobre zaceliť do príchodu mrazov a to spôsobí namrznutie a glejotok a oslabenie stromkov - toto je problém najmä pri kvostkovinách. Jediným dôvodom prečo rezať stromky v tomto čase by mohlo byť, že sa snažíme pestovať ich vo vyšších polohách a očakávame väčšie mrazy, kedy by zle vyzreté drevo určite namrzlo, vtedy má význam rezať, ale iba výhradne konáryky, ktoré sa snažia ešte hnať nové letorasty hoci je už koniec septemba, tieto je treba radšej skrátiť, pretože takto lepšie vyzrejú a vydržia silnejšie mrazy.
Ak ale máte záhradu v teplejšej časti slovenska, tak sa nad týmto čo som práve napísal vôbec netrápte a pekne si počkajte s rezom do jara a na jar sa vôbec netreba ponáhľať...
S tou Kiwi som nepochopil tú reakciu... Actinidíu Chinenzis čiže Kiwi na Slovensku pestuje stáve viac záhradkárov. Ja síce niesom zástancom pestovania Kiwi pretože je príliš chúlostivé. Pestujem a propagujem však Actinídiu Argutu a Actinídiu Kolomiktu, ktoré sú úplne mrazuodolné, nenáročné a najmä majú síce menšie ale lisé veľmi chutné plody. Jedia sa aj zo šupkou a chuťovo sú lepšie ako tie známe kiwi dokonca majú viac vitamínov.

Bola to odpoved na nick hužva,ktorý sa mi snažil ponuknuť ekologiu.Ekozáhrada fajn,niečo veľmi blízke tomu by mala byť moja záhrada,ale ked čítam stránku ekozáhrady a propagáciu jedlého lesa,bez striekania a čítam o prirodzenom prostredí pre rastliny a potom si prečítam,že je u nás prirodzené prostredie pre kiwi?No tak to pardon,ak je prirodzené prostredie pre kiwi tak prečo teda nerastie kade chodím?Tým nechcem povedať,že sa pestovať nemá a nedá.

Nuž zrejme to nie podstatné ale to s tou Kiwi bolo asi na inej stránke, nenašiel som tú zmienku preto nemôžem súdiť...
Len sa môžem domnievať v akom kontexte mohlo byť použíté spojenie prirodzené prostredie pre kiwi. Actinidía má tiež svoje prirodzené prostredie a tou je vlhký les mierneho pásma, kde sa šplhá ako liana po stromoch. Niektoré naše lesy sa na lesy jej pôvodného výskytu veľmi podobajú svojou mikrolímou aj zložením druhov, pretože ona pochádza tiež z Euroázie pretože Európa nie je od Azie oddelená tak jasnou a ťažko prekročiteľnou geografickou hranicou ako sú oddelené navzájom iné kontinenty - morom, tak si vlastne viem dosť dobre predstaviť, že by sa tu niektorý s asi 200 druhov Actinidíí mohol objaviť aj spontáne, keďže chtí aj zvieratám a vtákom. Kiwi totiž nepochádza z Nového Zélandu ako sa mnoho ľudí domnieva, tam bol práve iba donesený a úspešne sa tam aklimatizoval.
Kiwi ale naozaj nevidíme na každom rohu a spontánne sa v našich lesoch zatiaľ nevyskytuje. Čo však nieje môže byť...:)
Treba však povedať aj ďalšie a to je, že naše lesy nie sú pralesy. Veľká väčšina spoločenstiev nie je úplne pôvodná ale lesy sú vysádzané umelo a to druhmy ktoré sú zaradené ako hospodársky významné...
Termín záhrada ako les sa mi nepozdáva, možno ako park...
Som ale presvedčený, že záhrada môže byť taká ako sa komu páči a hľadisko potešenia zo zelene a z úrody bez chémie sa dá krásne skĺbiť. Nebojme sa však rastlín ktoré u nás nie sú pôvodné! Veď kto by už odmietal napríklad zemiaky - veď je to príloha oveľa zdravšia ako obilniny, či ryža, cestoviny, chlieb, kaša a placky. Teraz mám na mysli najmä to, že väčšina populácie zápasí s nadváhou a nezdravou výživou a energrtická hodnota zemiakov je niekoľkonásobne nižšia než u menovaných prílohových potravín, samozrejme že hranolky teraz neberiem do úvahy.;)

Bola to odpoved na nick hužva,ktorý sa mi snažil ponuknuť ekologiu.Ekozáhrada fajn,niečo veľmi blízke tomu by mala byť moja záhrada,ale ked čítam stránku ekozáhrady a propagáciu jedlého lesa,bez striekania a čítam o prirodzenom prostredí pre rastliny a potom si prečítam,že je u nás prirodzené prostredie pre kiwi?No tak to pardon,ak je prirodzené prostredie pre kiwi tak prečo teda nerastie kade chodím?Tým nechcem povedať,že sa pestovať nemá a nedá.


Nezabudnite však na strednú cestu, lebo existuje aj opačný "kladný" - ekologický extrém. A ten je rovnako nebezpečný ako konzum!

Eko a Bio záhrady,teda to čo je na internete som prešla a prešla som aj stránky,kde doporučuju striekať ráno,naobed a večer.A vydala som sa presne strednou cestou,všetko si prečítam a potom sa rozhodnem.Marhule su vybraté dobre a Marhuľka rastie pekne,aspon zatiaľ,na jednom malom mieste sa spravil glejotok a rozhodne kvoli tomu nebudem Marhuľu vykopávať,je zasadená nech rastie a ak nebude plodiť tak nebude,záhrada je dosť veľká,aby tam mohol byť aj zbytočný strom.Nedá mi ale trochu nepichnuť-prečítala som si ekozáhrady a prírodný les a ako je skvelé zasadiť prírodné rastliny ako Myrobalán a tak...ale čo hľadá proím Vás na zozname kiwi?
Strihanie-názor-kôstkoviny ked sa nalievaju puky,potom Shittov letný rez,potom po urode...su stránky kde je vyslovene napísané že marhule sa nesmu strihať vo vegetačnom kľude,další názor že ano,další názor strihať kedykoľvek.Ja to strihať nebudem,v živote som to nerobila a niekoho si na to zavolám,ale ten prvý čo do mojej záhrady prišiel a tvrdil,že je odborník
mi chcel tie stromy zostrihať teraz.Preto to čítam a študujem,aby som takýchto ,,odborníkov"vedela poslať kade ľahšie.

Pokúšal som sa Vám to vysvetliť už v predchádzajúcom príspevku, že prostý ľudia na dedinách, ktorý nestratili kontakt s pôdou a s prírodou vedia toho mnohokrát viacej ako tí diplomovaný. Taká je súčasná realita nie iba v ovocinárstve. Avšak česť "diplomovým" výnimkám!

Názory na ovocinárstvo sa rôznia, prečítal som veľa kníh prešiel veľa antikvariátov ... , ale Vy si bez vlastných, respektíve zdedených skúseností len ťažko dokážete vybrať z toľkého množstva odbornej a protirečivej literatúry ten správny.

Ja som Vám v iinternetovom okamihu ponúkol vlastné mnohoročné praktické, ale aj duchovné ovocinárske skúsenosti, ale zdajú sa Vám extrémne, ktovie možno máte pravdu, ale moje skutočne bohaté záhradkárske zážitky ma naučili všímať si v záhrade najmä to čomu sa u nás darí, inak sa vyčerpávame a nezostáva nám čas na to podstatné.
Ako keď svoje dieťa nútime aby sa išlo učiť na školu, ktorá je mu celkom cudzia...

Možno Vám záhrada teraz pomáha, možno je to recesia, možno akýsi únik, ale ja Vám zo srdca prajem, aby ste v tom Vašom sade precítili túto silne pravdivú myšlienkovú sentenciu.

"Ľudia nechorľavejú preto, že sú choré stromy---,
ale stromy sú choré preto, že je chorý človek!
Chorý vnútorne vo svojej mentalite, vo svojom zvrátenom egoistickom chcení."

Ak sa dokážete vcítiť do tejto myšlienky, tak Vám začne byť celkom zrozumiteľný môj zdanlivý extrém v pohľade na Vašu marhuľku.

Jednoducho najskôr by sme sa mali pokúsiť "liečiť" ľudí. (pomáhať ľuďom) Nájsť si pre nich čas a venovať im ho, venovať im svoju pozornosť, všímať si na nich hlavne to dobré. Všímať si najmä tých čo sú chorí, tých čo sú slabomyseľný, tých čo sú nám na blízku, tých čo to najviac práve teraz potrebujú, čo potrebujú našu prítomnosť často oveľa naliehavejšie ako tie naše obľúbené stromy, ktoré sú predsa len také poddajné a tvárne a ešte vernejšie než pes.

Lenže pri toľkej starostlivosti o naše záhrady a záľuby nám na tých strápených a psichycky či fizicky ubolených najbližších akosi nezostáva čas.

Iba preto som Vám poradil to radikálne riešenie, chcel som Vám ušetriť Váš drahocenný čas. Totiž po rokoch možno zistíte, že všetka Vaša snaha, Všetok Váš čas venovaný chorým stromom a ...

V zásade podľa mňa pri ovocných stromoch platí, že liečiť starý chorý strom je možné a celkom efektívne, ale liečiť mladý chorý strom ktorý ešte ani nezarodil je prakticky tiež po určitú hranicu možné, ale v skutočnosti tak nákladné na čas i prostriedky, ale aj na našu duševnú silu, že je to vlastne na zamyslenie.

Ale prepáčte nechcem Vám brať Váš názor a poteší ma ešte Vaša reakcia.

Vy ste kňaz? Ak nie tak ste asi mal byť!:)
Vo všeobecnosti s vami súhlasím. Vy však vidíte svoj obraz chorej marhule.
BXLmiami sa obáva o svoj stromček, pretože marhuľa patrí naozaj medzi tie chúlostivejšie. Podľa jej opisu však možno ten strom ani nie je chorý. Celé by sa to vysvetlilo, keby sem dala jeho fotografiu a vedeli by sme viac.
Svet nie je čiernobiely. Každý strom má svoje problémy zdravotné ako aj s cudzopasníkmi. Podobne ako aj ľudia. Keď však má niekto 40 horúčku je to možno vážne ale asi by nebolo správne ho zato "utratiť" veď to je liečiteľné a kto nebol nikdy chorý? Sú ľudia ktorý odmietajú lieky, tak ako odmietajú postreky. Pokiaľ to nie je vážne príroda to uzdraví aj bez šamana a placeba ak je to však vážne, tak nepomáhajú ani homeostatiká ani modlitby.
Znova však musím zdôrazniť, že pri stromoch podobne ako pri ľuďoch je dôležitá kondícia. Strom ktorý nebol nikdy presádzaný vydrží oveľa viac a svoju silu čerpá z kvalitných koreňov, podobne ako zdravý mladý človek, ktorý má "zdravé korene" musí niečo vydržať aj bez chémie.

Pre Wabi-stranka www.ekozahrady.com.sekcia rostliny.
Pre hužva-zlatá stredná cesta je najlepšia a všetky Vaše skúsenosti s ovocinárstvom su vrele prijaté a očakávané a budem za ne vdačná.S Marhuľou sa potrápim,uvidíme.

Sme tiež záhradkári začiatočníci, minulú jeseň sme zasadili 5 ovocných stromčekov( 2 jablone,marhuľu, hrušku a dulu). Na jar zakvitli, ale len na jednej jabloni máme 1 jablko. Teraz nám jabloň bez jablka zakvitla zase. Je teplá jeseň, tak mi bolo povedané....Neoslabí to ten stromček teraz pred zimou ? Má to vôbec vplyv na budúcoročnú úrodu ?
Ďakujem Maja

Vo fruktope v Ostraticiach robia stromky všetky na slaborastúcich podpníkoch a iba odrody vhodné do veľkovýroby - produkujú státisíce stromkov na vývoz - takže ak chce niekto intenzívnu veľkovýrobu v malom je tam správne, ale ak si chce kúpiť pár stromkov do záhradky, pričom nechcete robiť štíhle vreteno a špalier, tak to čo tam ponúkajú nemusí byť to najvhodnejšie pre záhradku. Sú príliš komerčne ladený, čo nemusí vyhovovať každému, hoci inak proti nim nič nemám to čomu sa venujú robia dobre nie je to však určené pre náš trh ale hlavne do zahraničia pod kvapkovú závlahu, výdatné hnojenie a 20 postrekov za sezónu, čo väčšina záhradkárov nerobí a ani nechce robiť. Navyše na záhradkách je pekné práve to, že sú individuálne dielo a nie všade chcú mať všetko rovnaké ako v jednom veľkom ononimnom sade.

Vy ste kňaz? Ak nie tak ste asi mal byť!:)
Vo všeobecnosti s vami súhlasím. Vy však vidíte svoj obraz chorej marhule.
BXLmiami sa obáva o svoj stromček, pretože marhuľa patrí naozaj medzi tie chúlostivejšie. Podľa jej opisu však možno ten strom ani nie je chorý. Celé by sa to vysvetlilo, keby sem dala jeho fotografiu a vedeli by sme viac.
Svet nie je čiernobiely. Každý strom má svoje problémy zdravotné ako aj s cudzopasníkmi. Podobne ako aj ľudia. Keď však má niekto 40 horúčku je to možno vážne ale asi by nebolo správne ho zato "utratiť" veď to je liečiteľné a kto nebol nikdy chorý? Sú ľudia ktorý odmietajú lieky, tak ako odmietajú postreky. Pokiaľ to nie je vážne príroda to uzdraví aj bez šamana a placeba ak je to však vážne, tak nepomáhajú ani homeostatiká ani modlitby.
Znova však musím zdôrazniť, že pri stromoch podobne ako pri ľuďoch je dôležitá kondícia. Strom ktorý nebol nikdy presádzaný vydrží oveľa viac a svoju silu čerpá z kvalitných koreňov, podobne ako zdravý mladý človek, ktorý má "zdravé korene" musí niečo vydržať aj bez chémie.

Milý wabi, nie som kňaz. Aj ja s Vami v mnohom súhlasím, najmä čo sa týka preštepených semenáčov na pôvodnom stanovisku, ale aj Váš názor na presádzané a nepresádzané stromy sdieľam celý a pokladám ho za veľmi pravdivý, samozrejme vrátane výnimiek, ale tak to už musí byť.

Je dobré ak hľadáme v prírode inšpiráciu pre skutočný život, ale v žiadnom prípade by sme nemali zrovnávať stromy s ľuďmi, to sa totiž dostávame do tej prevrátenej roviny. Aby som to vysvetlil,:

Žijeme v dobe, kedy sa mnohý pes má lepšie ako človek a je oň aj lepšie postarané, ale to je choré. To je tá chorá ľudská mentalita.
A tak isto s rovnakým odstupom v predchádzajúcej vete naznačeným sa treba venovať aj záhrade, iba to je moja životná skúsenosť.
Iba do nedávna som ešte patril medzi tých horlivcov, ktorý sa fakt v záhrade snažili. Bol som priam posadnutý, šľachtením a trvaloudržateľným spôsobom života.
Vychutnával som si tú posadnutosť v plnej miere až do vtedy kým som donútený životnými okolnosťami nepochopil, že všetky tieto snahy sú márne, pokiaľ sa nám nepodarí v našom živote vyliečiť aspoň zopár ľudí ( možno iba tých najbližších, z nášho okolia). Vyliečiť z toho všetko súce nám berúceho materializmu - konzumu, z tej obrovskej neistoty prameniacej z neviery.

Pravdepodobne si to musí každý na vlastnej koži vyskúšať sám, inak iba ťažko niekto pochopí o čom to tu vlastne píšem.

IBA TAKÝ BOHATÝ BUDEME, AKO BOHATÝ BUDE NAJCHUDOBNEJŠÍ ČLOVEK NA CELEJ ZEMI.

O tom po celý čas píšem.

Sme tiež záhradkári začiatočníci, minulú jeseň sme zasadili 5 ovocných stromčekov( 2 jablone,marhuľu, hrušku a dulu). Na jar zakvitli, ale len na jednej jabloni máme 1 jablko. Teraz nám jabloň bez jablka zakvitla zase. Je teplá jeseň, tak mi bolo povedané....Neoslabí to ten stromček teraz pred zimou ? Má to vôbec vplyv na budúcoročnú úrodu ?
Ďakujem Maja

Máte pravdu, vaša jabloň sa vysiľuje. Bez výčitiek svedomia jej odstráňte všetky kvety. Každý ovocný strom, ktorý kvitne dva , alebo tri krát do roka sa vysiľuje. Samozrejme okrem cudzokrajných výnimiek .
Aj v našej záhrade kvitla tento rok jabloň až 4 krát! Posledný štvrtý krát už iba na jednej halúzke. Višňa dva krát, tiež len na jednej halúzke... Bolo toho viac.

Neviem či sa znova nestanem "sektárom", ale keď už budete odstraňovať tie kvety a ste aspoň trochu veriaci. Ak aspoň čiastkovo veríte na akési duchovno a neviditeľný svet prírodných bytostí, pokúste sa na chvíľu zamyslieť nad tým, čo asi chce ten stromček tým druhým kvitnutím povedať?

Nechcite to pochopiť, hneď nechajte to v sebe dozrieť a budete určite veľmi prekvapený. Nevzdávajte sa, lebo kto hľadá ten aj nájde.
Istotne už ani vy náhodám neveríte. Takýchto znamení je pocelom svete odrazu veľa, tento rok sa s nimi roztrhlo vrece. Ale tieto znamenia sú ukazované najmä tým, ktorý ich môžu pochopiť.
Musíte sa však skutočne snažiť, tak ako pri všetkom.

Prajem veľa zdaru a prosím o akúkoľvek reakciu. Spätná väzba je cenná, práve podľa nej môžem svoje ďalšie myšlienky triediť a sústreďovať.

Nech sa vám darí.

Pre Wabi-stranka www.ekozahrady.com.sekcia (http://www.ekozahrady.com.sekcia) rostliny.
Pre hužva-zlatá stredná cesta je najlepšia a všetky Vaše skúsenosti s ovocinárstvom su vrele prijaté a očakávané a budem za ne vdačná.S Marhuľou sa potrápim,uvidíme.

Ďakujem za úprimnosť, veľmi ma teší, že sa Vás tá moja úprimnosť nejako v zlom nedotkla.
Nech sa páči, pýtajte sa.
Aj keď iba VŠETCI ĽUDIA, VŠETKO VEDIA., čo viem odpoviem. Ale musíte ospravedlniť časové sklzy mojich odpovedí. Som veľmi zaneprázdnený. Pokúšam sa rozbiehať živnosť a ak to pôjde, tak možno aj v tomto sadovníckom smere.

Čo rozbiehate p. Húžva ak to nieje tajomstvo?

Čo rozbiehate p. Húžva ak to nieje tajomstvo?

Tajomstvo to nie je, ale nie je to ani záležitosť, ktorá by sa mala púšťať iba tak predčasne do éteru. Nechám to celé dozrieť. Je mi jasné, že ak to má raz víjsť, respektíve ísť, nemôžem si to nechávať iba pre seba.
Ale ani obraz na výstave by nezožal patričný obdiv ak, by bol vystavený ako nedokončený, ak by bol predčasne zverejnený.
Prvé kroky už podnikám, ale myšlienka je ešte stále v štádiu rozvoja a dozrievania.

Neni sa kam ponáhľať, ide zima. Tá po roku od znova všetko preverí. Všetko od zvierat, rastlín a ich semien, až po naše zateplené príbytky, medziľudské vzťahy, ale aj tie naše najveľkolepejšie myšlienky sebarealizácie.

Myšlienky nie sú ovocie hoci iste môžu časom ovocie priniesť. Dozrieť však musia činy, ku ktorým sa treba odhodlať čím skôr, pretože život je krátky, čo si pri stromoch človek akosi viac uvedomuje. Myšlienky sú iba kvietkom neopeleným a ten ak si na neho nesdne motýľ alebo včela, nielenže nedozreje, ale odpadne celý na zem bez úžitku a práve takto dopadajú takmer všetky myšlienky, ktoré nechávame "dozrievať" Dozrievať treba nie krehké kvety myšlienok, ale nápady oprodnené prácou a odhodlaním prečsadiť ich v praxi.

Tuším by som mala Vás dvoch dostať z tej filozofickej výšky trochu na zem.Takže-ako mám pripraviť stromky na zimu?Treba vápenné mlieko?Okolo stromov ohrádku a ako a čím mám okolie mladých stromkov a krikov zamulčovať?Našla som protichodné názory na mulč ktorý dostať kupiť,hodí sa k stromkom alebo nie?

Nuž mulč je fajn, pokiaľ neobsahuje zárodky škodcov, nie je však nevyhnutný. Kmienok je treba chrániť, iba ak je nebezpečenstvo že ho ohryzie zver, ak v záhrade či sade divá zver nie je, nie je ochrana kmeňa nutná. Bielenie kmeňov má ako všetko svoje výhody aj nevýhody. Ja nebielim. Má to však svoj význam a ak sa vám chce, tak prečo nie.

Tuším by som mala Vás dvoch dostať z tej filozofickej výšky trochu na zem.Takže-ako mám pripraviť stromky na zimu?Treba vápenné mlieko?Okolo stromov ohrádku a ako a čím mám okolie mladých stromkov a krikov zamulčovať?Našla som protichodné názory na mulč ktorý dostať kupiť,hodí sa k stromkom alebo nie?

Odporúčam konský hnoj, ak máte možnosť. V konvenčnom záhradkárčení je to takmer do zabudnutia upadnuté prirodzené hnojivo, aj pre svoj charakteristický zápach, ktorý mnohým prekáža, ale aj pre pracnosť jeho aplikácie.(zdá sa, oveľa jednoduchšie je pre ľudí , pôdu s niečím posypať, alebo poliať) Konský hnoj má ideálny, vyrovnaný pomer všetkých pre rastlinstvo dôležitých živín. Ale ak ste stromky vysádzali iba teraz nedávno, tak ešte rok s takýmto hnojením počkajte, pretože pri zapracovávaní hnoja do zeme by ste mladým ešte nedostatočne zakoreneným stromčekom ich prijímanie s pôdou poriadne sťažili. Aby akýkoľvek, aj ten najprirodzenejší hnoj najmä mladému stromu neuškodil (aj dobrého veľa škodí, respektíve menej je viac...), nesmiete ho dať veľa a nesmiete ho dať stromu skôr, ako bude bezpečne a dostatočne zakorenený = min. jeden rok.

Mulč, je výborná vec, nič s tým nepokazíte. O nejakých škodcoch nemôže byť ani reči, s tými sa musí stromček popasovať a doslova naučiť žiť, tý iba preverujú jeho schopnosti a súcosť pre flóru tohto sveta. V konečnom dôsledku môžu škodcovia, každý zdravý a životaschopný strom iba posilniť, nútia ho zápasiť...
Okrem toho človek so svojimi "vynálezmi skazy" a zvráteným egoistickým chcením zostáva na Zemi neprekonateľne dominantným škodcom...
Takže žiadnych zimujúcich chrobáčikov či mikroorganizmov v mulči sa nemusíte báť, totiž okrem nich si v ňom nájdu zimovisko aj ich biologický nepriatelia - prirodzený predátory. Mulčom urobíte dobre najmä svojim stromčekom, ktorým týmto spôsobom dlhodobo zabezpečíte pri ich raste i zakoreňovaní tak prepotrebnú vlhkosť, ktorá je veľmi dôležitá na jar i v predjarí, ale aj v zime, najmä pri súčasných nevyspytateľných celoročných teplotných prevratoch.
Ďalej -- , pre niekoho je to možno neuveriteľné, ale zabezpečíte tým svojim chránencom stály prísun bezpečných a ľahko stráviteľných živín, akúsi materskú kašičku, a to bez preháňania a zveličovania! Totiž, Pani zima spolu s ďalšími živlami Váš mulč chutne pripravý a naservíruje pre dážďovky, ktoré si na ňom pochutnávajú aj pod snehom, keď je okolo nuly! A keďže o dážďovkách je známe, že na záchody nechodia, všetky ich výkaly, zostanú ako výživová bomba priamo pod Vašim stromom, rovno ako na tanieri! Ideálne je mulčovať do šírky koruny.
Dostatočne hrubá pokrývka mulču dokáže aj v období veľkého sucha stromčeku uchrániť pred slnkom potrebnú vlhkosť aj o mesiac či dva dlhšie, ako za štandardných pestovateľských podmienok. Zem pod mulčom nevyschýna, naopak pod mulčom sa vďaka vlhkosti vytvorí akási pôdna mikro-fauna, ktorá má na zdravý vývoj stromu kľúčové účinky!
Jediná podstatná nevýhoda mulčovania je pri kosení sadu, ale aj našim deťom všeličo pokiaľ sú ešte malé strpíme a tolerujeme... Aj tomuto sa však dá predísť ak nedáte mulču veľkú vrstvu a dážďovky ho stihnú do prvej kosby spásť.

Ohryz zveri určite nepodceňujte. Na stránke "absolútna pravda" na ľavej strane v zelenom poli eko-bio nájdete ten najprirodzenejší spôsob ochrany proti ohryzu lesnej zveri.

Vápenné mlieko,
budete mať vo Vašom sade mátohy a stromy si na to od mala zvyknú. Totiž biela a tmavá, takmer až čierna farba, to je aj v realite mocný kontrast, čiže pre Váš strom priepastný teplotný a v konečnom dôsledku termoregulačný a fyziologický rozdiel. Problémy nastanú vtedy, keď z nejakých príčin tento náter jeden rok vynecháte. Je to neprirodzené rozmaznávanie pokiaľ nejde vyslovene o chorý a starý strom. Strom musí urobyť všetko preto, aby zimu v zdraví prežil a dočkal sa jari.
Zima ho v skutočnosti nemá za účel skosiť, ale preveriť a posilniť vo všetkých smeroch i ohľadoch!

Mulč, je výborná vec, nič s tým nepokazíte. O nejakých škodcoch nemôže byť ani reči, s tými sa musí stromček popasovať a doslova naučiť žiť, tý iba preverujú jeho schopnosti a súcosť pre flóru tohto sveta. V konečnom dôsledku môžu škodcovia, každý zdravý a životaschopný strom iba posilniť, nútia ho zápasiť... Tak s týmto sa dá súhlasiť iba z polovice a to tej prvej.
Škodcovia môžu stromček zoslabnutý presadením doslova zabiť. Mulč môže obsahovať vajíčka alebo dokonca priamo škodcov, ktorý nemajú v danej lokalite prirodzeného nepriateľa a ak sa premnožia a človek nezasiahne, môže to dopadnúť katastrofou. Nechcem samozrejme strašiť... Mulč pochádzajúci z blízkeho okolia záhradky poškodiť samozrejme nemôže.

Dobrý deň nepozná niekto odrodu jablone ROSA ??? Ďakujem

Dobrý deň nepozná niekto odrodu jablone ROSA ??? Ďakujem
Žiaľ jabloň rosa nepoznám, ale preskúmam, či to nepoznajú nejaký špecialisti pomológovia. Poznám akurát Rosana. Odkiaľ máte tento názov odrody? Povedzte viac a tiež prečo sa o ňu zaujímate.

Nemáte nejaké špeciálne rady na sadenie hrušiek?Na čo mám dávať pozor?

Nemáte nejaké špeciálne rady na sadenie hrušiek?Na čo mám dávať pozor?
Len teda neviem či sa myslí výber odrody výber podpníka vzhľadom na konkrétne podmienky a starostlivosť?
Alebo už ako iba vykopanie jamy a zasypanie, lebo v tomto sa hruška od iných druhov stromov príliš nelíši...

Žiaľ jabloň rosa nepoznám, ale preskúmam, či to nepoznajú nejaký špecialisti pomológovia. Poznám akurát Rosana. Odkiaľ máte tento názov odrody? Povedzte viac a tiež prečo sa o ňu zaujímate.
Ponúkli nám ju v záhradníctve, vraj je to dobrá odroda a na nete som nič o nej nenašla. Vraj sa dováža z PLR. tak som sa chcela uistiť, či je naozaj dobrá:)

Nuž jedna vec je mať zbierku odrôd a druhá je mať v záhrade niekoľko jabloní a nevedieť ich strihať a zásadne nestriekať a nehnojiť, či len minimálne. (možno som to prehnal) Fakt ale je, že ľudia nevedia pestovať stromky a tí ktorí si myslie že to nie je veda a že to zvládajú sa ku podivu tiež často mýlia. Preto jablone do záhrady nie je veľmi dobé vyberať podľa tohop ktorá odroda nám chutí a už vôbec nie na radu predávajúceho poljaka!:D
Rozhodol som sa propagovať popri rezistentných odrodách najme takzvané stĺpovité, ktoré sa nestrihajú a nepotrebujú nutne striekať, navyše pretože majú mimoriadne kvalitný koreň sú veľmi odolné voči suchu a nevadí im až tak ak ich nehnojíte. Toto sú vlastnosti ktoré sú veľmi podstatné pre záhradkára, navyše sú dnes už odrody, ktoré majú navyše niekoľko násobne zvýšený obsah antioxidantov oproti tým bežným. Vysádzať Golden, Idared či jonatan, hoci by to boli vaše obľúbené a navyše na M9 podpník ak nechcete pravidelne striekať, hnojiť, a bez kvapkovej závlahy nemožno odporučiť a to som povedal veľmi mierne. :)

Nuž jedna vec je mať zbierku odrôd a druhá je mať v záhrade niekoľko jabloní a nevedieť ich strihať a zásadne nestriekať a nehnojiť, či len minimálne. (možno som to prehnal) Fakt ale je, že ľudia nevedia pestovať stromky a tí ktorí si myslie že to nie je veda a že to zvládajú sa ku podivu tiež často mýlia. Preto jablone do záhrady nie je veľmi dobé vyberať podľa tohop ktorá odroda nám chutí a už vôbec nie na radu predávajúceho poljaka!:D
Rozhodol som sa propagovať popri rezistentných odrodách najme takzvané stĺpovité, ktoré sa nestrihajú a nepotrebujú nutne striekať, navyše pretože majú mimoriadne kvalitný koreň sú veľmi odolné voči suchu a nevadí im až tak ak ich nehnojíte. Toto sú vlastnosti ktoré sú veľmi podstatné pre záhradkára, navyše sú dnes už odrody, ktoré majú navyše niekoľko násobne zvýšený obsah antioxidantov oproti tým bežným. Vysádzať Golden, Idared či jonatan, hoci by to boli vaše obľúbené a navyše na M9 podpník ak nechcete pravidelne striekať, hnojiť, a bez kvapkovej závlahy nemožno odporučiť a to som povedal veľmi mierne. :)
Máš pravdu, aj ja kupujem len rezistentné odrody. A v záhradkarstve nám jabloń Rose ponúkli ako rezistentnú...a preto som sa pýtala, lebo na nete som o nej nič nenašla. Tak som volala naspäť do toho záhradníctva /slovenského/, a až tam som sa dozvedela, že to je dovoz z PLR.
Okrem nich som kúpila Primu, Júliu, Angold, ktoré mi boli doporučené tiež ako rezistentné. Dúfam, že som nakúpila dobre.:):rolleyes: lebo ja som taký laik v oblasti záhradníctva

Ahojte, mám sud plný vápna, zdá sa, že na stavebné účely ho už veľmi nevyužijeme pretože zlým uskladnením z časti stvrdol, ale dá sa rozbíjať. Uvažovala som ho využiť na ovocné stromy, ale neviem ako na to. Ak máte dobrú radu načo iné ho ešte využiť a ako, poraďte mi. Alebo ako ho na tie stromy aplikovať. Vďaka

S tým vápnom by ste zrejme chceli zlepšiť kvalitu pôdy. Len teda to či vápniť pôdu závisí od dvoch vecí,
1. Akú máte reakciu pH pôdy.
2. Čo chcete pestovať? Sú rastliny kyslomilné a potom tiež vápnomilné.
Ak však ide len o to zbaviť sa vápna v sude aby to nezavadzalo, tak si nelámte hlavu. Záhrada je iste dosť veľká, takže ak vápno rozdrvíte a rozhádžete stratí sa a neuškodí, nedával by som ho však na mieste kde máte alebo plánujete mať zvlášťkyslomilné plodiny ako napríklad čučoriedky a pod.

Pred rokom na začiatku temy mi niekto odpovedal,že stromčeky v zime skôr vyschnu ako zmrznu.Momentálne je v záhrade mokro,ale celé leto prakticky nepršalo,myslíte,že je deficit vlahy v pôde,alebo tieto dni čo mrholí stačia.Pohrávam sa s myšlienkou stromy dôkladne pred zimou poliať,ale neviem,či nevyvediem hluposť.

Pred rokom na začiatku temy mi niekto odpovedal,že stromčeky v zime skôr vyschnu ako zmrznu.Momentálne je v záhrade mokro,ale celé leto prakticky nepršalo,myslíte,že je deficit vlahy v pôde,alebo tieto dni čo mrholí stačia.Pohrávam sa s myšlienkou stromy dôkladne pred zimou poliať,ale neviem,či nevyvediem hluposť.
Nechaj to na prírodu. Máme ovocné stromy už niekoľko desaťročí, nikdy sme ich pred zimou nepolievali, ... jesenné dážde, sneh, jarné dážde úplne postačia. Máme každý rok krásnu úrodu čerešní, broskýň, marhúl, sliviek, jablčiek, hrušiek.
Radšej koncom zimy a začiatkom jari sa zameraj na správne ošetrovanie, stríhanie, prekyprenie pôdy a prípadné prihnojenie.

To vyschnutie stromčekov sa týka čerstvozasadených, ak už sú na mieste aspoň rok, tak sú prekorenené a vyschnúť by naozaj nemali

Aké semeno pre podpník mám zasadiť, pre - hrušku ca 5-7m vys,
morušu, tiež to samé slivku a čerešňu 3-4 m vysokú, jabloň plánujem stĺpovú. Asimíniu, aktinvídiu a hloh? A ešte keby ste mi mohli poradiť približnú polohu. Dom bude v strede pozemku.
myslím tým semená, ktoré sú k dispozícii u nás v okolí Spiš, nm ca 300 m, horská dolina.

Niektoré literatúry práveže doporučujú urobiť postrek proti kučeravosti (broskyne, nektarinky), len počasie by malo byť min.7 stupňov, takže obdobie si už asi "prepásla".
Na margo viniča- doporučujem, my sme nasadili 6 stolových odrôd, rozdielne dozrievajú, už v druhý rok sme mali úrodu a museli sme strapce niektoré odstraňovať- keď sa tvorili- aby nám nevysilil rastlinu, ale odporúčam č. Záhradkár, v každom mesiaci je doporučenie ku postrekom´a rôzne zaujímavé rady.
Doporučujem najmä časopis "Sady a vinice", sú tam fakt na úrovni články ktoré píšu skutočný odborníci a tiež odborné rady a nie iba pekné farebné obrázky ako v Záhradkárovi, kde píšu najmä redaktori teoretici, ktorí nemajú záhradku ani nepestujú, iba preberajú texty z internetu a starých čísel a aktualizujú.

Záhradkár sa mi páči,dal mi veľa nápadov,akurát nestíham žasnuť,aké záhradky sa považuju za pekné.Nevidím absolutne žiadny zmysel v tom,aby som záhradu obsadila rôznymi druhmi ihličnanov a celé leto ofukovala trávnik.Asi nemám vkus.

hura aj ja mam taky pocit ze zahradkar sa stal komercnym reklamnym casopisom S REKLAMOU NA CELU STRANU PLUS 7 DNIs minimom odborneho poradenstva a tak Sady a vinice a Vinic a vino uz mam predplatene aj na rok 2010

ps a zahrada bez ceresni sliviek a jablcok je u mna k nicomu budem obhryzat ihlicie a tujky??

Tiež som si predplatila Sady a Vinice,ale Záhradkár mi dáva nápady,aj ked zrejme nechtiac.Oni vypichuju záhrady so všelijakými azijskými ihličnanmi,ale často zobrazia niečo,čo mi dá nápad.Ja mám rada kvety a ovocné stromy a kríky,ked budem chcieť ihličnatý les,zostanem v mieste bydliska a pojdem do okolia do lesa.A čo sa týka trávnika,tiež nevidím dôvod prečo by som mala blbnúť s kosačkami a snažiť sa dopestovať niečo,na čom sa nemôžu hrať deti futbal a čo motýle ignoruju.

Poznáte niekto termín sladkovišeň?Co je to zač?

Jedná sa o krajové odrody, ktoré sa označovali ako sladkovišňa, alebo aj Turecká višňa. Sú zvláštne nielen tým, že sú truchu inej chuti a sladkasté, ale aj tým že nepúšťajú tak šťavu a keď, tak nefarbí tak intenzívne. Tiež habitus stromu je iný. Častejšie vytvára vyššie a štíhlejšie tvary. Listy sú trocha podobné skôr čerešni než višni. Tiež nemá prevísajúce konáre, ako mnohé odrody višní. Celkovo pôsobí dojmom tak trochu čerešne. Chuť je však nezameniteľná a s čerešňou sa nedá pomíliť, pretože je výraznejšia pikantnejšia, nie je však tak kyslá ako u typických višní. Tiež som zopár stromčekov naštepil. Poznám niekoľko typov, ktoré sa líšia. Všetky sú však pomerne veľké plody a sú obľúbené a chutné. Je však pravda že v odbornej literatúre som o nich zmienku nenašiel, zas ale som ani veľmi nepátral.
Rozhodne stojí za to, pretože sa vyskytuje čím zriedkavejšie, pretože ju asi nikto nemnoží.

Poprosim o radu,akým systémom mám pohnojiť staršiu marhuľu,ktorá je na slivkovom podpníku?Teda staršiu,podľa odhadov može mať asi 15 rokov,neviem,nejaká väčšia uroda z nej zatiaľ nebola.Dakujem.

Nuž hnojiť môžete tak, ako ktorýkoľvek iný strom. Na vašom mieste by som hnojil nie úplne pri kmeni, ale ploche pod korunou. Na viaceré miesta môžete do plytkých jám či jamiek zapracovať hnoj s močovinou napríklad, ale hnokiť sa dá prakticky akýmkoľvek hnojivom či exkrementami živočíšneho pôvodu.:)
Zvážiť treba tiež zalievanie za suchého včasného leta vodou odstátou prekvasenou živočíšnym, či rastlinným macerátom.
Ako veľmi vhodné a zaujímavé hnojenie, na ktoré záhradkáry často zabúdajú, je hnojenie na list v postreku. Toto veľmi priaznivo ovplyvní veľkosť a kvalitu ovocia - samozrejme všetkého moc škodí, ak však dodržíte všetky zásady, tak listové hnojivo je vynikajúce. Nezabudnite postriekať proti monilioze a pomodliť aby nám neskoré mrazíky nenarušili naše marhuľové plány...:)

Tak aby som pravdu povedala,po tohtoročnej zime budem s napatím čakať,ktoré stromky prežili a ktoré nie,opakovane bolo až okolo -30 a to sme na juhu.Nechcem ani pomyslieť na marhule a čerstvo zasadené hrušky ako sa s tým vyporiadali.

U vás teda riadne mrzlo!:eek:
To v Nitre podľa mojich meraní nebolo viac ako -20 a to tiež nie dlhodobo.
Nechce sa mi veriť, že ste mali až takú zimu!
Nebál by som sa, ak ste mali stromky normálne ošetrené a bolo drevo vyzreté, tak to bude v pohode, veď sú vo vegetačnom kľude. Jarné mrazíky čo len trochu pod nulou sú oveľa nebezpečnejšie. Tiež príliš veľké výkyvy v teplotách odmäk a potom rýchlo silný mráz a podobne sú nebezpečnejšie.
Jedine nezateplené figy, Hurmmi Kaki a podobné citlivky to mohlo poškodiť...

Chúlostivejšie stromy ako sú Hurmi kaki, ale aj Broskyne, marhule, vinič v niektorých lokalitách je dobre koncom leta poskracovať letorasty, aby drevo dobre vyzrelo a rana sa pritom vyhojila, postriekať draselno-fosforovým biohnojivom a obmedziť dusík. Zlepší úrodu a pripraví strom lepšie na zimu.

Zdravím po zime-konečne-a prosím o radu,aké rastlinky môžem vysadiť k stromom a pod stromy?Máte niečo vysadené okolo stromov,čo sa Vám osvedčilo?

Priamo pod stromy by som nesadil nič. Iba ak to chceš kosiť a mulčovať. Inak je dobre slama, alebo netkaná textília. Je možné aj trávnik, hlavne ak je tam svah kvôli erozii, ale treba potom viac hnojiť a najmä polievať, pretože trávnik toho hodne vypije a obyčajné zrážky nemusia vždy a všade postačovať, najmä u nás na suchšom juhu, kde často ani rosa nie je v lete.
Samozrejme je možné v malej záhradke využiť aj priestor pod stromami, najmä ak sú mladé a malé a moc netienia, vždy však treba uvažovať aj so zvýšeným hnojením.

Dakujem,asi namulčujem a zvyšok nechám na prírodu,uvidíme.

Pouvažujte nad chovom králikov, je to fakt úžitok a potešenie. Tých svojich som naučil spracovávať drevnú hmotu z konárikov, ktoré strihám z ovocných stromkov, len nesmú byť striekané. Bobky sú vinikajúce hnojivo je to lepšie ako s trávou iba mulčovať.

Prečo nie,pokiaľ by sa dali chovať na diaľku asi 100km,popri zamestnaní min.12 hod denne,tak skusim.:D:D:D

Nuž dá sa to zautomatizovať, ale občas by to mal niekto skontrolovať, či automatika funguje, predsa len by sa mali poliať častejšie ako raz za týždeň.
Alebo dobre ohradiť a chovať na trávičke pod stromami na voľno hoc aj celoročne - polodivoko. Dá sa to.

Akurát ti ožeru kôru na stromoch,ked im nedas zrna a kukurice nedorastu do poražkovej hmotnosti a ked sa zadarí tak ti pokapú bud na myxomatozu,alebo mor králikov,alebo sa zdujú :mad: Ked chcete úspech musite sa tomu venovať denne...:D

Ale ved ja to viem,to bola len taká výmena replík.Podstata je v tom,že môj sad,teraz už dvojročný je 100 km od môjho bydliska,takže všetko čo tam robím a všetky rastliny ktoré vyberám,musia byť také,aby stačili weekendy,aj to nie všetky.
Kedy letný rez marhuľ?Môžem dať dole pár vetvičiek?Doslova pár,pretože tie korunky rastú krásne-klop,klop,aby som neporiekla.

Ale ved ja to viem,to bola len taká výmena replík.Podstata je v tom,že môj sad,teraz už dvojročný je 100 km od môjho bydliska,takže všetko čo tam robím a všetky rastliny ktoré vyberám,musia byť také,aby stačili weekendy,aj to nie všetky.
Kedy letný rez marhuľ?Môžem dať dole pár vetvičiek?Doslova pár,pretože tie korunky rastú krásne-klop,klop,aby som neporiekla.

Do 3-5 rokov je výchovný rez. Potom "rodivý", neskôr presvetľovací (môžeš aj letný = vylamuj výhonky , čo by za 1-3 roky príliš zahustili (kotlovitú) korunu).
Nerež príliš hlboko - nechaj , aby si strom sám vytváral rozloženie energie na drevo / plody.

PS
U marhulí dosť dôležité !
Kostrové a polokostrové konáre rež (skracuj) tak, aby zosilneli a boli tzv. "SAMONOSNÉ" :):):) .

Dakujem za radu.príroda sa stará,aby som sa všetko dôkladne naučila a tak ked oschne to jazero čo mám zo záhrady,zopakujem si to znova od kapitoly sadenie marhúľ.Čo už.:D

Dakujem za radu.príroda sa stará,aby som sa všetko dôkladne naučila a tak ked oschne to jazero čo mám zo záhrady,zopakujem si to znova od kapitoly sadenie marhúľ.Čo už.:D

Ja by som pridal jedno k sadeniu stromčekov(mne sa to veľmi osvedčilo).
Klasicky : jama / podsypať /posadiť stromček / zasypať / potriasť / zaliať / prisypať / prišľapať /dosypať a rozlúčiť sa vetou :
Keď chceš, budeš rásť.:D

Zdravím po zime-konečne-a prosím o radu,aké rastlinky môžem vysadiť k stromom a pod stromy?Máte niečo vysadené okolo stromov,čo sa Vám osvedčilo?

Rastlinám sa darí lepšie, keď sú v spoločenstve, než v monokultúre, to platí aj pre stromy. Odporúčam w ww.ekozahrady.com/strom_a_guild.htm

Poprosim o radu,akým systémom mám pohnojiť staršiu marhuľu,ktorá je na slivkovom podpníku?Teda staršiu,podľa odhadov može mať asi 15 rokov,neviem,nejaká väčšia uroda z nej zatiaľ nebola.Dakujem.

1, P a K - podporujú plody.
2, Aké máš letorasty ? priemer / dĺžka
3, Ako kvitne?
4, Ako mrzne (po odkvete) ?
5, Ako je tam s vodou ?

Nuž hnojiť môžete tak, ako ktorýkoľvek iný strom. Na vašom mieste by som hnojil nie úplne pri kmeni, ale ploche pod korunou. Na viaceré miesta môžete do plytkých jám či jamiek zapracovať hnoj s močovinou napríklad, ale hnokiť sa dá prakticky akýmkoľvek hnojivom či exkrementami živočíšneho pôvodu.:)
Zvážiť treba tiež zalievanie za suchého včasného leta vodou odstátou prekvasenou živočíšnym, či rastlinným macerátom.
Ako veľmi vhodné a zaujímavé hnojenie, na ktoré záhradkáry často zabúdajú, je hnojenie na list v postreku. Toto veľmi priaznivo ovplyvní veľkosť a kvalitu ovocia - samozrejme všetkého moc škodí, ak však dodržíte všetky zásady, tak listové hnojivo je vynikajúce. Nezabudnite postriekať proti monilioze a pomodliť aby nám neskoré mrazíky nenarušili naše marhuľové plány...:)

Na stromy ????????????????????? (možno tak po zakorenení 2. - 3. rok ?? )

Zdravím po zime-konečne-a prosím o radu,aké rastlinky môžem vysadiť k stromom a pod stromy?Máte niečo vysadené okolo stromov,čo sa Vám osvedčilo?

Nesaď nič - ono rastie samo (slnko / voda a rastie to tam ako sprosté :D ).

Ako ste na tom toho roku?Ja som objednané stromky zasadila,ale či z nich niečo bude uvidíme.Marhule,ktoré som sa chystala strihať vyriešila príroda,záhradu mám už pár týždnov pod vodou,takže sa na to môžem len dívať a dúfať,že niečo prežije.No,hlavne že do domu netečie,v jeseni alebo na rok začneme znovu.:)

Voda v záhrade miestami ešte ločká v kalužiach,ale nie je to taká katastrofa,ako sa mi zdalo,aj ked niektoré stromky ako keby sa stále rozhodovali,či to mienia prežiť alebo nie.Môžem pre tie stromky niečo spraviť?Ako sa o sad starať teraz?

Voda v záhrade miestami ešte ločká v kalužiach,ale nie je to taká katastrofa,ako sa mi zdalo,aj ked niektoré stromky ako keby sa stále rozhodovali,či to mienia prežiť alebo nie.Môžem pre tie stromky niečo spraviť?Ako sa o sad starať teraz?
Marhule a broskyne ti už asi neporastú tie totiž neznášajú kolísavú hladinu spodnej vody. Ostatným stromom by sa dalo pomôcť poriadnym prevzdušnením pôdy

Dakujem,to som spravila.Zatiaľ mi toho roku aspon odpadlo polievanie.:)Neuveríte,ale ešte dnes ráno som vletela do kaluže po členok,teda to bola jar.Co sa týka marhulí,tak s užasom pozorujem prírodu,2 vyhynuli,jedna je slabo poškodená,naozaj asi na 3 drobných miestach a jedna,ktorá som si myslela že je po nej sa neuveriteľne pustila rásť,rozsah poškodenia bol veľký,ale ostrihala som ju,hotový chirurgický výkon,dezinfekcia,ocot,balzam a uvidíme.Príroda je užasná.
Poradí mi niekto ako a kedy mám zmladiť ríbezle?

Keď hovoríme o zmlaďovaní, tak najčastejšie na jar, ale pri ríbezliach je to v podstate jedno a treeba ich zladzovať? Ako sú staré?
Ak je pozemok tak intenzívne podmáčaný, iste tento rok je v tomto vínimočný, ale zrejme je tam spodná voda aj po iné roky vysoko, bolo by dobre ak sú stromky v radoch sadiť ich na kopec a naopak vyorať, či vykopať brázdy čo pomôže pri odvodnení a tiež vysadiť trávu, či pokrivnú zeleň ktorá to znáša. Nie je tiež jedno aký máte podpník, pretože na ňom záleží ako zvládne vysokú hladinu vody...

Dakujem,budem to rešpektovať.Ríbezľa má určite cez 20 rokov a miestami akoby splanovala,tak neviem či sa s nou ešte niečo dá spraviť.
Tiež sa chcem spýtať,pri plote mi od susedov rastú trsy stromčekov,toho roku som zistila,že jeden sú višne a druhý slivky,chcela by som vybrať 1-2 stromky a nechať ho rásť a tie okolo vyrezať,kedy je vhodná doba toto spraviť u kôstkovín?

Posúvam.

Pýtaš sa ak som to správne pochopil, kedy je vhodná doba na dôkladné vyrezanie - odstránenie podrastajúcich výmladkov višní a slivkových?
Nuž kedykoľvek. Je výhodné z viacerých vímladkov, ktoré sú na jednom koreni (to môže byť hoci aj meter a viac od seba) nechať iba jeden aby sila koreňa tlačila naň a tanto pekne rástol. U višní sa často možno stretnúť, že tieto výmladky majú aj bez štepenia kvalitné plody. Horšie u sliviek tam budú mať prevdepodobne ako podpník plody menej kvalitné. Tiež je otázka či nie sú napadnuté šárkou. Dajú sa použiť maximálne ako podnož pre slivku ringlotu alebo aj prípadne marhulu. Ak ich nebudeš presádzať budú rásť "ako z vody" treba ich len zaočkovať...

Prosím o radu:
máme v záhrade asi 15 ovocných stromov a my s mamou ani len netušíme, ako a kedy sa majú strihať.
Nepoznáte z okolia Nitry nejakého šikovného dôchodcu záhradkára, ktorý by nám stromy ostrihal, po prípade opílil?
U nás sa bohužiaľ, nikto ochotný nenájde. Pán, ktorý nám ich strihal je asi 2 rok v zahraničí....

Pýtaš sa ak som to správne pochopil, kedy je vhodná doba na dôkladné vyrezanie - odstránenie podrastajúcich výmladkov višní a slivkových?
Nuž kedykoľvek. Je výhodné z viacerých vímladkov, ktoré sú na jednom koreni (to môže byť hoci aj meter a viac od seba) nechať iba jeden aby sila koreňa tlačila naň a tanto pekne rástol. U višní sa často možno stretnúť, že tieto výmladky majú aj bez štepenia kvalitné plody. Horšie u sliviek tam budú mať prevdepodobne ako podpník plody menej kvalitné. Tiež je otázka či nie sú napadnuté šárkou. Dajú sa použiť maximálne ako podnož pre slivku ringlotu alebo aj prípadne marhulu. Ak ich nebudeš presádzať budú rásť "ako z vody" treba ich len zaočkovať...
:) majú,boli dobré,ved ako inak by som prišla na to,že tá húština pri plote sú višne?:)Dakujem za radu,spravím to cez weekend.Len si ma pomýlil,nerozlíšim,či tie dve skupiny višní sú z jedného korena alebo nie.
Sú to 2 trsy zložené z viacerých stromčekov a tie hniezda sú asi 1,5 metra od seba,keby som vybrala krajné z oboch,tak vzdialenosť medzi nimi by bola asi 2,5 metra.
Nechcete niekto spraviť firmu s ľudmi,ktorí by prišli a spravili záhradu-očkovanie,strihanie,vyselektovanie-zaplatili by sme a odišli by?

Nie som si istý či by to prosperovalo. Pri bratislave podobných firiem je dosť robia to najmä pre bohatých ľudí v BA a Rakúsku. Celoslovenský rádius by asi bežný ľudia nezaplatili. Verď len náklady spojené s cestovaním nie len pohonné hmoty ale aj čas pri tom cestovaní strávený... Je to potom čistá komercia a nie je vlastne záruka či to neurobí rovnako dobre a lacnejšie nejaký miestny dôchodca. Optimálne je ak si to človek urobí sám. Naučí sa to a snaží sa to urobiť dobre ako pre seba. Trvá mu to síce dlhšie možno to nie je najlepšie ale má s toho potom o to väčšiu radosť a sebe ani nevynadá pred zrkadlom!:D
Ja sám ak to nie je ďaleko od Nitry... pomôžem, najmä ak je to spojené s výsadbou ale asi by ma to neuživilo.

Máš pravdu,neuživilo.Dakujem za rady.

Poprosím o radu,kedy hnojiť v ovocnom sade pod starými stromami.Na jar,alebo teraz na jesen?A kedy sa presádzaju trnky a divé broskyne?Dakujem.

Tod wabi- prosím môžete mi poradiť odrodu slivky , máme v úmysle posadiť asi 10 stromkov a z toho väčšiu časť slivku a nenašla som tému-slivka, dala som to sem:)
pardon našla som , ale už to nechám aj tu ,

Poprosím o radu,kedy hnojiť v ovocnom sade pod starými stromami.Na jar,alebo teraz na jesen?A kedy sa presádzaju trnky a divé broskyne?Dakujem.
S tým presádzaním by som to už nechal na vašom mieste na jar a hlavne s čo najväčším koreňovým balom. Dobre sa to robí keď je pôda ešte zamrznutá trochu a zem lepšie drží pokope. Po vykopaní hneď zakopať na mové miesto bez otálania a poliať.
Hnojiť staré stromy môžete viacerými spôsobmi a záleží aké hnojivo použijete. Vo všeobecnosti postačí na jar, ale ak pohnojíte aj na jeseň s maštalným hnojom aspoň sa v zime uleží

Tod wabi- prosím môžete mi poradiť odrodu slivky , máme v úmysle posadiť asi 10 stromkov a z toho väčšiu časť slivku a nenašla som tému-slivka, dala som to sem:)
pardon našla som , ale už to nechám aj tu ,

To záleží s akým úmyslom chceš sadiť, či každú odrodu inú aby postupne dozrievali a mali ste ich na jedenie, alebo na predaj plodov, alebo na pálenie, či na iné spracovanie, keď mi prezradíš tieto veci môžeme vymyslieť nejakú rozumnú radu...:)

To záleží s akým úmyslom chceš sadiť, či každú odrodu inú aby postupne dozrievali a mali ste ich na jedenie, alebo na predaj plodov, alebo na pálenie, či na iné spracovanie, keď mi prezradíš tieto veci môžeme vymyslieť nejakú rozumnú radu...:)
Som od Prievidze a slivky chceme na jedenie , niečo zavariť a na klasický lekvár!!!! vďaka

Nuž takto teda. Patrím ku genetácii vyrastenej na "Bystrických" slivkách, ktoré nám však šárka definitívne vzala a už nikdy nebude ako bolo a zmieriť sa s tým treba. :(
Ak mám hovoriť za saba, uprednostňujem odrody, ktoré som videl rodiť ale žiaľ neviem im názvy, alebo sa len v niektorých prípadoch domievam že som ich identifikoval. Je to preto, že viem čo si sadím, keďže si ich naočkujem sám a viem ako vypadal strom, z ktorého som vrúble bral. Pri kupovaných, najmä lacných stromoch človek môže ľahko zistiť po pár rokoch že vlastne sa tešil na niečo ceľkom iné než mu rastie v záhrade a potom už len či to vyrúbať, preštepiť, či ponechať, v každom prípade pár rokov strtatených.:mad:
Ale to tvrdia aj tí "šťastne rozvedení" a aj tak sa zbláznia znova!:D
Ďalšou vecou čo je dôležité, preč s nostalgiou za starými odrodami sliviek, ktoré nie sú odolné voči šárke tiež nepravé sliky - slivy, mirabelky, mirobalány nepočítam. Ringloty, z ktorých mám najradšej sladkú klasiku ako Alhanova a Zelená ringlota nebudem ďalej rozpisovať.
Prešiel som si tiež Azijskými a Americkými blumami a slivami a hoci pekné plody, niekedy sa dajú aj kúpiť v markrtoch dovezené sú pomerne bez chuti a tak som napríklad Kometu, Naidonu, Vanier a pod. popreštepoval na niečo klasickejšie a hlavne chuťovo lepšie.
Čačanská lepotica a najboleja okrem toho že sú tolerantné a pomerne veľké plody inú výhodu nemajú. Pred 20 rokmi boli iste ako z núdze cnosť. Z neznalosti niečoho lepšieho sú stále vysádzané, ja by som si ich ale už na zahradu nedával...:cool: Stanley o niečo neskoršia po lepoticiach tiež nie je mojou srdcovkou.
Zostávajú nám už len odrody "pravých" sliviek, spoločné znaky po predchádzajúcom pretriedení sú: Modrá farba až na Tipalu, ktorá je žltá ale inak "slivkovitá". Sú odolné voči šárke, plody sú väčšie chuťovo vyhovujúce v niektorých prípadoch (najmä toptaste, tophit, jojo a pod. aj dobré)
Valjevka na začiatku septembra a na konci mesiaca Prezident s tých starších a v zahraničí pestovaných - je možné ich aj ochutnať z pultov obchodných reťazcov sú celkom vyhovujúce.
Herman skoršia už v júli a dobrá. Po tom dozrieva Katinka ktorá napriek nie dobrej reklame je chuťovo v pohode. Na konci júla Tegera, skôr fádnejšia.
Jojo je v pohode a dobré len to meno spôsobilo, že je známejšie než ostatné a pritom zas až o toľko ich neprevyšuje koniec augusta je dobrá.
Najlepšia je Toptaste samozrejme.
Neskoré: Presenta neoslnila koncom septmbra po Presidente, ktorý má väčšie a plody ktoré stoja za to. V tomto období dozrievajúci Tophit je lepší po všetkých stránkach od oboch predchádzajúcich odrôd.
Začal som nejak zoširoka. Ale mal by som to zostručniť.:o
Takže 10 stromov rôznych odrôd kvôli opeleniu a následnej úrode je to tak naozaj najlepšie. Navyše, keď chcete aby zreli postupne...;)
Najskoršie už v juli: Topfirst a Herman. Potom dozrieva Tipala, ďalej Zelená ringlota. V dozrievaní medzi Tipalou a zelenou ringlotou je určitá medzera kde by sa patrilo niečo spomenúť, tak potom asi predsa len aj Čačanská lepotica, aj ako opeľovač nie je zlá napokon. Ďalšie o čosi neskôr dozrievajúce Toptaste, Topgigant, Althanova ringlota. Trocha neskôr Jojo, potom Valjevka. Ďalšia dvojica je Haganta a Toper, to Sme sa dostali už na začiatok septembra. Ďalej Tophit alebo Top.
Nazáver nezabudnite na Topend, prípadne aspoň Presenta, či Elena.
Je to individuálne možno niekto iný by preferoval radšej iné odrody. Vychádzal som z toho, že máte dobré podmienky na pestovanie a tak by som uprednostnil práve tieto. Tak som to spočítal a vymenoval som ich 17, :eek: ale niektoré možno nezoženiete. Určite by som však nevynechal tie čo som podčiarkol, keby sa dalo Toptaste podčiarknem 2x.:D

tod Wabi- niečo sme už našli , ale checm sa P O Ď A K O V A Ť je to naozaj obsiahli príspevok a hlahne hodnotný milka

Chcel by som ešte doplniť k sortimentu slivkovín kríženca slivky a marhule, na ktorého som akosi pozabudol. Videl som zatiaľ 4 krížencov - rôzne odrody a najlepšie sa ukazuje Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie.
Ďalej odskúšavam Mirabelku s červenými listami "Holiday". Ktosi ju v Čechách spropagoval dosť, že je chuťovo dobrá, plody neopadávajú a vydržia 2 mesiace na strome a sú ozdobné podobne ako červené listy. Má mať údajne slabší rast a kompaktné mierne previské korunky. Toto je však vlastnosť ktorá podľa mňa viac závisí od podpníka. Neviem hodnotiť, pretože stromček mám ešte mladý, ale ak nejaká mirabelka, tak nech má aspoň červené listy a keby len čiastočne zmienené vlastnosti ako ju ospevujú tak prečo nie...
Preistotu som ju ale naočkoval do trnky, ktorá by mala rast ešte viac spomaliť. Tak uvidíme... Trnka síce vo všeobecnosti zmenšuje plody, ale mirabelka i tak veľké polody nemá, tak by ich zrejme zmenšiť moc už nemala. Ukáže pokus. Preistotu na porovnanie som ale do trniek zaočkoval ako pokus aj ringloty, Top-taste a Tureckú marhulu tak uvidíme čo to urobí...

Je to len čistá teória, ale zatiaľ som sa stretol s tým, že keď niekedy podpník ovplyvní veľkosť plodov - teda zmenší ich mali tieto plody výraznejšiu chuť, akoby rovnaké množstvo chuťových látok v menšom plode. Treba to však overiť, mám to okrem vlastného pozorovania potvrdené ešte jedným záhradkárom, chce to viacej pokusov...
Možno by to bola cesta najmä pre veľkoplodé odrody, prípadne na sušenie, kde veľkosť plodu nie je vôbec výhodou, čo je typické pre tureckú marhuľu.

Chcel by som ešte doplniť k sortimentu slivkovín kríženca slivky a marhule, na ktorého som akosi pozabudol. Videl som zatiaľ 4 krížencov - rôzne odrody a najlepšie sa ukazuje Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie.
Ďalej odskúšavam Mirabelku s červenými listami "Holiday". Ktosi ju v Čechách spropagoval dosť, že je chuťovo dobrá, plody neopadávajú a vydržia 2 mesiace na strome a sú ozdobné podobne ako červené listy. Má mať údajne slabší rast a kompaktné mierne previské korunky. Toto je však vlastnosť ktorá podľa mňa viac závisí od podpníka. Neviem hodnotiť, pretože stromček mám ešte mladý, ale ak nejaká mirabelka, tak nech má aspoň červené listy a keby len čiastočne zmienené vlastnosti ako ju ospevujú tak prečo nie...
Preistotu som ju ale naočkoval do trnky, ktorá by mala rast ešte viac spomaliť. Tak uvidíme... Trnka síce vo všeobecnosti zmenšuje plody, ale mirabelka i tak veľké polody nemá, tak by ich zrejme zmenšiť moc už nemala. Ukáže pokus. Preistotu na porovnanie som ale do trniek zaočkoval ako pokus aj ringloty, Top-taste a Tureckú marhulu tak uvidíme čo to urobí...
Tebou spomínaná Melitopolskij – modrá marhula ma veľmi zaujala, môžeš o nej napísať viac ? Nič som o nej na internete nenašiel. Máš ju ?

Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku možno mirabelku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami za normálnych okolností. Nie je potrebné ju striekať. Rastie bujne. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie. Možno sa ešte najde ale štepená na trnke...
Čo viac by si ešte potreboval. Mimochodom záhradu máš v Bratislave?

Melitopolskij – modrá marhula. Skutočne strom pripomína viacej slivku možno mirabelku s tenšími konármi, ale v chuti plodov je možné marhule rozpoznať. Netrpí žiadnymi chorobami ani škodcami za normálnych okolností. Nie je potrebné ju striekať. Rastie bujne. Vzľadom k nenáročnosti pestovania dobrému rastu a všetranému upotrebeniu plodov možno odporučiť aj do oblastí kde je problém normálne marhule dopestovať. Dozrieva v prvej dekáde augusta najčastejšie. Možno sa ešte najde ale štepená na trnke...
Čo viac by si ešte potreboval. Mimochodom záhradu máš v Bratislave?
Dík, podla toho čo píšeš ideálny strom pre mňa. :D A aká je odolnosť voči šárke vieš ? Nie záhradu mám tam kde bývam, teda tu pri NZ.

Nuž tak tam by mali rásť naplano gaštany hádam. Priznám sa na šárku som ju netestoval a pretože je to taký slušne povedané neoficiálny strom tak som sa to nikde nedočítal. Na mojom strome žiadne príznaky šárky nie sú...

Vie mi niekto poradiť,aké stanovište mám vybrať pre Aprimiru?Má s nou niekto skúsenosti?

Ake ma sance marhuloslivka v podmienkach slovenskeho drsneho severu?

Nuž s Aprimirou také skúsenosti asi veľa ľudí skúsenosti mať nebude, zato, s iným hrížencom "čiernou marhuľou" - Melitopolskij mám skúsenosti že rastie všade bez problémov a bohato rodí chutné plody.:)
Nemá problém ani zo škodcami ani s chorobami ani s vysokou nadmorskou výškou ani s mrazom... Ak by bola Aprimira aspoň s polovice vydarená ako Melitopolskij tak sa nieto čoho obávať. Hodnotiť mi ho je predčasné, nemám ho odskúčaného a však čiernu marhulu - staršieho kríženca s možno horšou reklamou môžem len odporučiť!

Dobre, a ake su skusenosti s kvalitou alkoholu? Kvas sa nekazi? :-)

Wabi-od Vás mám Melitopoľskú, v Plantexe som kúpil Aprimiru, dostal som vrúble Angeleno (raz sa o nom píše ako o japonnskej slivke, inokedy ako marhuľoslivke) - porovnám :-))))

Nuž to som ale vážne zvedavý... potrvá to asi tak 2 roky to porovnávanie. To by musel mať niekto Aprimiru už staršiu aby sa dalo porovnávať. Ten taliansky kríženec som chutnal a nechcem ho... moc si od toho nesľubujte...

Vie mi niekto povedať, akú veľkosť dosiahne strom marhuľe odroda maďarská na podpníku wangenheimová? Viem že tento slivkový podpník je slabšie rastúci ale to je asi všetko.

Nuž na takto definovanú otázku môže zodpovedne odpovedať len veštica Teodora!:D
Tá by iste povedala : 4m 23 cm a 7mm...:D
A možno aj nič, keď to neprežije...:mee:
Je tam tak veľa nedodaných podkladov - stanovište, výživa, podložie, závlaha, starostlivosť... vek stromu - myslíš po 3 rokoch, 10 rokoch alebo 100 rokoch???

presne tak, stromy su zive bytosti a neda sa presne povedat ako vyrastu..keby sme zasadili vedla seba 2 rovnake stromy, pocase by kazdy rastol a vyvijal sa ulpne inak

No čo by som na toto povedal, vlastne napísal. Akože keď vedľa seba nasadím jablone (odrody neriešim) na rovnakých podpníkoch na príklad M9 mi chcete povedať že jeden bude mať v dospelosti 10 m, druhý 2,5 m a tretí 6 m? Hlavne od teba Wabi som čakal odbornejšiu odpoveď. samozrejme strom nenasadím v saharskej púšti, na Gerlachovskom štíte a ani na Bratislavskom asfalte. Už som tu viackrát uvádzal,že mám záhradu na juhu Slovenska a úspešne tam pestujem aj Hurmikaki. Ešte si tam wabi vo svojej odpovedi zabudol napísať, že mi strom nenarastie ani mm ak si ho nekúpim. Výšku stromu som myslel v dospelosti inak povedané konečná výška (100 ročná marhuľa ?????????) . Tak ako sa dá stanoviť aspoň približná výška stromov (rezom v pohode udržateľná) na rôznych iných podpíkoch (mandľa, jablone M, dula MC, MA, atď) mala by sa dať stanoviť aj cca. výška marhule na slívkovom podpníku wangenheimová, problém je v tom, že túto zostavu pestuje asi pomenej ľudí a preto je tých poznatkov pomenej resp. nepodarilo sa mi nič zistiť. Akurát som chcel odhad či do 2,5 m alebo 2,5-4 m, v tvare piramidálnej koruny (žiadne milimetre vo veku 100 rokov a ešte k tomu na štrbskom plese).
P.S. som sa pobavil na tom príspevku od luskacluskac + ja nesadím vedľa seba dub a borovicu ale marhuľu (konkrétnu odrodu) na konkrétnom podpníku.

dobry den
kde sa na Slovensku da zohnat Modra marhula-Melitopolskij?

Marhuľoslivku Melitopolsky okrem Wabiho neponúka na Slovensku asi nikto. Uprednostni však takú, aby nemala podpník trnku, lebo ti bude rásť veľmi slabo, zato však trnka bude odnožovať jedna radosť.

No čo by som na toto povedal, vlastne napísal. Akože keď vedľa seba nasadím jablone (odrody neriešim) na rovnakých podpníkoch na príklad M9 mi chcete povedať že jeden bude mať v dospelosti 10 m, druhý 2,5 m a tretí 6 m? Hlavne od teba Wabi som čakal odbornejšiu odpoveď. samozrejme strom nenasadím v saharskej púšti, na Gerlachovskom štíte a ani na Bratislavskom asfalte. Už som tu viackrát uvádzal,že mám záhradu na juhu Slovenska a úspešne tam pestujem aj Hurmikaki. Ešte si tam wabi vo svojej odpovedi zabudol napísať, že mi strom nenarastie ani mm ak si ho nekúpim. Výšku stromu som myslel v dospelosti inak povedané konečná výška (100 ročná marhuľa ?????????) . Tak ako sa dá stanoviť aspoň približná výška stromov (rezom v pohode udržateľná) na rôznych iných podpíkoch (mandľa, jablone M, dula MC, MA, atď) mala by sa dať stanoviť aj cca. výška marhule na slívkovom podpníku wangenheimová, problém je v tom, že túto zostavu pestuje asi pomenej ľudí a preto je tých poznatkov pomenej resp. nepodarilo sa mi nič zistiť. Akurát som chcel odhad či do 2,5 m alebo 2,5-4 m, v tvare piramidálnej koruny (žiadne milimetre vo veku 100 rokov a ešte k tomu na štrbskom plese).
P.S. som sa pobavil na tom príspevku od luskacluskac + ja nesadím vedľa seba dub a borovicu ale marhuľu (konkrétnu odrodu) na konkrétnom podpníku.

Nuž torchu som to v rámci odlahčenia dal do extrémnych polôh.
Samozrejme že sa to asi dá určiť odmeraním marhule na podobných podpníkoch veľkého stromu v podobnej polohe.
Nezáleží to však len od polohy a podpníka ale najmä od majiteľa - ovocinára, či bude robiť zásahy na strome, či nie...
Všetky naozaj staré stromy marhule sú veľké stromy ktoré nie je možné bez rebríka obrať. Či majú 4, 5 alebo dokonca 6,7 metrov je naozaj veľmi individuálne... Najpravdepodobnejšie medzi 4-5 ak vôbec.;)
Ak vám dá niekto konkrétnu odpoveď na takto postavenú otázku tak sa hrá trochu na tú spomínanú vešticu a neverím že vôbec niekto má skúsenosti s meraním čo len približných výšok takýchto marhúľ na spomínaných podpníkoch.
Takéto plánovanie je pekné ale tiež zbytočné, pretože skutočne nevieme ako sa tomu vašemu konkrétnemu stromu bude dariť. Treba to vyskúšať
Ak to však nevieš niekde najsť, je to možno preto, že to nikto príliš nesledoval. Skutočne len máloktorá marhula sa dožíva 100 rokov, zato oveľa viac vysichá po 1-5 rokoch od výsadby.
Preto môj názor ktorý som už písal veľa krát je ten nepresádzať a štepiť na mieste, alebo kúpiť a vysadiť čo najmenšie stromčeky a potom sú o to vitálnejšie a dlhovekejšie. tieto potom aj narastú samozrejme väčšie.
Pokiaľ netreba dávať pozor na lietadlá z blízkeho letiska tak väčšine ľudí je vcelku jedno aká vysoká marhula je. Pretože hore je miesta dosť...
Pokiaľ ti ide o to či budeš vedieť oberať bez rebríka, tak po mnohých rokoch ak stromček a majiteľ spoločnými silami dožijú... ;) aj tak ten rebrík treba bude.
Rezom najmä po obraní úrody si síce viem predstaviť, že aj bez rebríka, najmä ak oberač má dlhé nohy a ruky, ;)ale je to zas trochu pritiahnuté za vlasy a nie prirodzené pre takýto stromček...

Wabi, veď ovocné sady sa zámerne vysádzajú na určitých podpníkoch na veľkých plochách a to preto, lebo dopredu vedia odhadnúť výšku stromov v produktívnom veku. Vedia na základe tohto výberu zvoliť vhodné spony atď. Veď marhuľa na marhuľovom semenáči bude veľký strom - silnorastúci podník a na inom bude strom s polovičnou výškou a menšou korunou (možno na slivkovom). A práve toto som chcel vedieť, či je wangenheimová pod marhuľou veľmi slaborastúca, slaborastúca alebo silnerastúca, nie nejaké milimetre + neviem čo máš s tou 100 ročnou marhuľou. Pri letisku síce nebývam, ale sused dokáže byť nepríjemnejší a keby mu zasahovla do jeho záhrady, mal by vlastne pravdu. Proste nemám na záhrade zbytočne veľa miesta, len blízko plota.

Vážne ma rozčuľujú višne.Zasadené 2009 odišli vlani,ale mala som v záhrade stojacu vodu,tak som to vzala že čo už.Nasadila som v jeseni znovu,na iné miesto,teraz prídem a všetko v poriadku,len 3 višne zase vyzerajú na odpis.Strvtá ešte bojuje,ale tiež nevyzerá veľmi spokojná.Poradite ako na višne?Aké miesto im mám vybrať?

Vážne ma rozčuľujú višne.Zasadené 2009 odišli vlani,ale mala som v záhrade stojacu vodu,tak som to vzala že čo už.Nasadila som v jeseni znovu,na iné miesto,teraz prídem a všetko v poriadku,len 3 višne zase vyzerajú na odpis.Strvtá ešte bojuje,ale tiež nevyzerá veľmi spokojná.Poradite ako na višne?Aké miesto im mám vybrať?

Ak nechceš mať nejakú extra sortu, vykop si od niekoho samorast.
Kvalita dostatočná/cena nulová/rastie to ako burina (v černozemi).
A presadil som aj na jar (do blata), keď už boli výhonky asi 3 cm (jasne, že som množstvo zredukoval).

Zdravim a dávam otázku na hnojenie,stránky som preštudovala,susedov vypočula,ale rada by som počula čím Vy konkretne a ako často hnojite-
-ovocné stromy
-kríky ovocné,ako ríbezle,egreše,muchovníky,zimolezy,hrozno
-budleju
-hortenziu
-pivoniu
-azalku
Hlavne poprosím osvedčené rady z praxe.

Zdravim a dávam otázku na hnojenie,stránky som preštudovala,susedov vypočula,ale rada by som počula čím Vy konkretne a ako často hnojite-
-ovocné stromy
-kríky ovocné,ako ríbezle,egreše,muchovníky,zimolezy,hrozno
-budleju
-hortenziu
-pivoniu
-azalku
Hlavne poprosím osvedčené rady z praxe.

Záleží od pôdy !!!!!!!!!!!!!
Raz za pár rokov dodaj stopové prvky.
Skontroluj pH (vápno).
Na bežné pestovanie : nič = voda + slnko

Predošlú jeseň
Na zeleninovité (nie na uskladňovanie) : čerstvý hnoj
Na začiatku intenzívneho rastu
Na listovité / na konzum : trošku viac dusíkaté (N P K )
Na začiatku kvitnutia
Na plodovité (a vyzretie dreva) : trošku viac draslíkaté

posúvam...

posúvam...

Kam ???:)

:) dopredu.Si veľmi milý,že si mi poradil a ja ti dakujem,ale potrebujem čo najviac praktickych rád od záhradkárov.Som zvyknutá vypočuť si kopu názorov a z nich si spraviť vlastný:)

:) dopredu.Si veľmi milý,že si mi poradil a ja ti dakujem,ale potrebujem čo najviac praktickych rád od záhradkárov.Som zvyknutá vypočuť si kopu názorov a z nich si spraviť vlastný:)

A také poznáš ?
Dvaja kuchári spolu - a guláš je dodžubaný:D.

:) dopredu.Si veľmi milý,že si mi poradil a ja ti dakujem,ale potrebujem čo najviac praktickych rád od záhradkárov.Som zvyknutá vypočuť si kopu názorov a z nich si spraviť vlastný:)

veeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi podozrivé vyjadrenie :):):)

(ešte, že to nečíta "5" = PN :---:---:--- )

Rozmýšľala som kde otázku zaradiť a rozhodla som sa pre pokračovanie svojej témy.Chystám sa fyzicky,psychicky a hlavne vedomostne na broskyne a tak zbieram múdra z praxe.Sadenie,strihanie,hnojenie,výber polohy,jama.Aké finty máte pri sadení broskýň?Vie niekto aké má broskyna korene,skôr do hlbky,alebo skôr pod povrchom?A vôbec všetko.Dik.

Pokúsim sa zhrnúť svoje skúsenosti. Možno sa to niekomu páčiť nebude. Pretože to čo píšem nie sú prekopírované texty, "študovaných odborníkov", ktorí o stromoch veľa čítajú ale menej pestujú a prakticky pozorujú. Ako vždy píšem len originálne myšlienky vychádzajúce s dlhoročných pozorovaní a experimentovaní.
Máš 2 možnosti. Buď si stromček kúpiť v obchode alebo dopestovať sama. U všetkých ostatných druhov sú obe verzie prijateľné každá má svoje výhody či nevýhody.
U broskyne uznávam len tú druhú - dopestovať si ju.
Iste je tu možnosť aj prvej možnosti - stromček zakúpiť, či lepšie povedané presadiť, pretože teraz neriešim cenu - či ju získaš odplatne či bezodplatne. ;)
Ide len o to, že tento stromček bude presadzovaný. Vo všeobecnosti sú kôstkoviny chúlostivejšie na presádzanie než jadroviny. Zo všetkých bežne sa vyskytujúcich kvôstkovín sú najchúlostivejšie práve broskyne. Ľudia kupujú veľký bujne vyrastený stromček na 95% vyoraný ešte na jeseň a nejako prezimovaný. V obchodoch je zachádzané s broskyňami rovnako ako s inými druhmi teda nie prehnene citlivo. Broskyne však často nezvládnu to čo iné druhy. Po vyoraní majú mizerný koreň, ktorý má málo tenučkých vlásočnicových koreňov. Práve tieto strom vyživujú.
Preto ak ich strom má málo nedokáže normálne bujne rásť a je oveľa chúlostivejší na podmienky. Veľké % kupovaných stromov - broskýň jednoducho neprežije. Nemusí to byť zlou starostlivosťou. Veď ja sám som si kupoval ešte pred pár rokmi vzácnejšie odrody broskýň ako zberatel odrôd a zistil som že to nestojí za to. Iné druhy nemám problém kúpiť hoci vždy je to riziko... U broskýň je však aspoň pre mňa riziko neunosné.
Preto tieto stromy dopestovávam na presadenie iba v menšom rozsahu, cenné odrody, ktoré chcem zachovať. Presádzam ich iba tak, že ich priamo pred záujemcom vykopem na jar aj s koreňovým balom a dôrazne upozorňujem, že by mal byť ešte v ten deň vysadený na miesto kde bude rásť a nikdy viac už nepresádzať.
Broskyne sú najnáročnejšie nielen na presádzanie ale aj na pestovanie. :confused:
Najzhubnejším javom je hubové ochorenie - kučeravosť. Huba sa šíri na jar keď púčiky začínajú rašiť. AK je v tomto období vlhko, tak sa huba rozšíri veľmi a potom sa môže stať, že takto výrazne postihnutá broskyňa, musí zhodiť všetky hubou napadnuté znetvorené listy. Strom si síce vyženie potom nové lístie, ktoré už kučeravosť nemajú, ale veľmi sa tým vysilí. Často potom trpí glejotokom a namŕzaním konárov a púčikov. Ak sa to spojí ešte s neodborným, ži žiadnym rezom, životnosť takýchto stromov je krátka a úrodnosť nízka. Okrem toho nie všetky pôdy sú najvhodnejšie na pestovanie broskýň. Vápenitá a piesočnatá pôda spôsobuje často na broskyniach chlorózu listov - bledé listy. Tiež veľké mrazy a výkyvy počasia v zimnom a predjarnom období poškodzujú púčiky a konáriky, ktoré potom trpia glejotokom a znižuje sa tým vitalita stromu.
Správne ostrihať broskyňu je umenie. Musí sa pritom prihliadať najmä na aktuálny stav stromu. Ako bol poškodený po zime, či trpal kučeravosťou moníliou, múčnatkou, voškami a aký je stav konárov. Nebáť sa zmladiť, keď treba. Zhruba 2/3 aj viac konárov, by mali ísť preč. Tým som samozrejme nemyslel že z každého konára odstrihneme 2/3.
Okrem suchých, namrznutých a napadnutých konárov, odstraňujeme celé aj zahusťujúce konáre. Dlhšie vodorovnejšie rodivé letorasty skrátime minimálne o polovicu. Treba zabrániť vyholovaniu koruny - prílišné presunutie rastu a rodivosti do obvodu koruny, kedy celý stred sú len holé dlhé konáre...
Je toho veľa čo som videl a zažil za 25 rokov pestovania broskýň... nie je možné na všetko si hneď spomenúť, navyše sa jedná často o jednoduché praktické činnosti, ktoré streba zažiť, ale ťažko sa popisujú.

Tie najlepšie a najkrajšie stromy je možné najjednoduchšie dosiahnuť vysadením z kvôstky.
Prečo práve z kvôstky?
Pretože sa vyhneme akémukoľvek presadzovaniu. Tým poškodeniu koreňov, traumatizovaniu mladého stromu.
Pretože nepresádzané stromy sú oveľa vitálnejšie a lepšie odolávajú všetkým nepriaznivým vplyvom sú preto aj dlhovekejšie. V zárade mám približne 100 ročnú rodiacu broskyňu.
Ak je strom vyrastený na mieste od začiatku. Zvykne si lepšie na konkrétnu lokalitu a prispôsobí sa pôde a podmienklam.
Ak vysadíte kvôstku a súčasne kúpite veľký strom, ten z kvôstky rýchlo dohoní ten kupovaný. Kupovaný ak prežije, jeden až 2 roky sa spamätáva a vlastne sa z toho nikdy úplne nespamätá.
Vysaď si na mieste kde chceš mať broskyňu niekoľko kvôstok rôznych broskýň, či nektarín alebo mandlí (ale nie kupovaných mandlí!:rolleyes:
Broskyne sa dajú pestovať ako podpníkové, ktoré treba štepiť či radšej očkovať, alebo ako semenáče, ktoré pri broskyniach mávajú často dobré plody aj bez štepenia...:D
Ak máš ty alebo niekto problém že nemáte vhodné kvôstky, rád vám bezplatne poskytnem kvalitné hybridné kvôstky kde je veľmi veľký predpoklad krásnych a dobrých plodov aj bez štepenia alebo aj kvôstky odolných vinohradníckych broskýň zo 100 ročnej pramatky všetkých vinohradníckych broskýň v okolí...:)

V lokalite kde mám záhradu dobre rastú divé broskyne,takže som vlani zasadila 3 podpníky,uvidím či sa chytia.Broskýn bolo dosť,kôstky som všetky porozhadzovala po záhrade a budem v tom pokračovať,takže určite časom vyrastú spontánne.Ale chcela som nejaké druhy v podstate na očkovanie tých divých.Je fakt,že to bude tretí pokus,tak ako bude tretí pokus pri višniach.Nie a nie vybrať pre ne správne miesto.Ono problém je aj moja zaneprázdnenosť, vlani,napr.nasadila som to a potom 6 weekendov bud služba alebo školenia alebo neviem čo,ked som v júni prišla,vyhrabávala som stromy a kríky po pamati z trávy.Tak to je potom ťažké.

Tie kvôstky je treba dobre umyť, odložiť, držať v suchu a až neskôr na jeseň plytko posadiť na konkrétne miesto kde majú rásť. Hádzať ich len tak na trávnik je veľmi neefektívne.
ak sadíš do trávy, je lepšie okolie stromu či kríčku prikryť kúskom netkanej textílie, či obyčajného kartónu. Zabazpwčiť drôtom proti odfúknutiu. Výhoda je v tom, že miesto samozrejme najdeš ale aj po nejqakom čase takto, tak ľahko nepreschne. Tráva najmä hustá mačina dokáže zamedziť dažďovej vlahe aby sa dostala do pôdy. Kvapky zoztanú na listoch vietor ich rozfúka a vysuší a to čo vsiakne tráva okamžite vypije a postupne vyparí. Pod textíliou, či kartónom rásť v tme nebude a zároveň dsa udrží vlhkejšie aj keď nepoleješ pár týždňov...

Jeden môj známy zatĺka kvôstky,pardon kôstky kladivom do zeme....:D,zatiaľ všetko O.K.

Tak to dopadne keď zostane stolár nezamaný a minú sa mu klince...:D

Nuž s Aprimirou také skúsenosti asi veľa ľudí skúsenosti mať nebude, zato, s iným hrížencom "čiernou marhuľou" - Melitopolskij mám skúsenosti že rastie všade bez problémov a bohato rodí chutné plody.:)
Nemá problém ani zo škodcami ani s chorobami ani s vysokou nadmorskou výškou ani s mrazom... Ak by bola Aprimira aspoň s polovice vydarená ako Melitopolskij tak sa nieto čoho obávať. Hodnotiť mi ho je predčasné, nemám ho odskúčaného a však čiernu marhulu - staršieho kríženca s možno horšou reklamou môžem len odporučiť!
Súhlas s Wabim, Melitopolský je odskúšaný, Aprimira je podvod, tento hybrid marhuľu ani nevidel. Sám šľachtiteľ ho už vlani ponúkal ako kríženec mirabeliek, hoci v roku 2007 uvádzal Aprimiru s veľkou slávou ako kríženec mirabelky s konkrétnou odrodou marhule "Orangered". U nás bude z týchto plodov asi veľa ľudí sklamaných, lebo budú čakať zaujímavú kombináciu marhule s mirabelkou a urodia sa im 100 % mirabelky.

Mimochodom odroda melitopolský kvitne súčasne s marhuľami, teda skôr ako slivky. vplyv marhule je vidieť nielen na kmeni-kvôre ale je ju poznať aj v chuti.

Zaujima ma,či niekto má na záhrade japonskú slivku.Potrebuje dvojicu na opeľovanie,alebo stačia naše slivky?

Mám 3 odrody. Rodia jak blbé ale moc mi nechutia. Tak somich preštepil a nechal som len spodok. Rodia i tak koľko im dovolím. Praktickú skúsenosť zo samoopelovaním, či opelením inými teda nemám, pretože sú 3 vedľa seba. Nestojí to za to naše slivky sú lepšie...

Vie mi niekto poradiť pri založení ovocného sadu?Podotýkam,že som všetko,len nie záhradkár,takže by som privítala akúkoľvek radu,ktorým smerom sa pustiť,čo si mám všímať,prípadne kde sa obrátiť.Dakujem.

nechcem robit velmi reklamu, ale svojho casu som bol pri vyrobe jedneho multimedialneho produku na temu ovocinarstvo je tam vsetko rezy tvarovanie hnojeniezakladanie sadov popisy odruod zobrazenia ochrana skodcovia choroy skartka vsetko,
skus sa obratit na http://obchod.uvtip.sk/index.php?shop=11&prod=93, este tusim niekolko kusov je v predaji

No pekne teda....

Mám 3 odrody. Rodia jak blbé ale moc mi nechutia. Tak somich preštepil a nechal som len spodok. Rodia i tak koľko im dovolím. Praktickú skúsenosť zo samoopelovaním, či opelením inými teda nemám, pretože sú 3 vedľa seba. Nestojí to za to naše slivky sú lepšie...

jemine wabi u roky sa trapim s jednou cudzoopelivou visnou, aj som k nej dokupil nejaku na doopelovanie ale efekt ziadny .. neprisiel by si sa mi na nu pozriet ? pokukas podebatime pri pohari v pivnici alebo u troch mrtvol a rozhodnes ci ockovať alebo husquarnu
:)

Jasne, ohlás sa niekedy v júni to sa dá očkovať za zelena...

Takže podávam správu a pridávam podakovanie.Rodia jablone,letné hrušky,zimné a dule ešte nie,nashi hrušky boli skvelé,rodili tretí rok po vysadení,dule ešte nerodili,ale mišpule idem po mrazoch ochutnať,pár plodov aronie,muchovník ,zimolez,dokonca prvé štyri marhulky som jedla.A teraz prosba o radu.Bojujú so mnou višne ale hlavne ríbezle.Nie a nie im ulahodiť,stromy už rodia a ríbezle len 1-2 prútiky,nemáte dobré rady?Dik.

Dost zalezi na agrotechnike, odporucam okolo krickov/ stromcekov, udrziavat matyckou cierny uhor.

Ked slabo rastu, moze to byt aj nedostatok dusika, pripadne inych prvkov.

Takze v jari prihnojit, a hlbsie ich zostrihnut (nechat 3-4 puciky), a nezatazovat ich v tomto roku urodou, nech maju poriadne prirastky.

Uvidite ze sa vam to potom vrati, v podobe peknej urody. Prajem pekny den.

Vie mi niekto poradiť, čo ďalej so slivkou, odroda čačanská lepotica, vysadená na jeseň? Je to len jeden dlhý prút cca 160 cm vysoký, ktorý má len malé púčiky ale žiadne výhonky. Ako ju na jar tvarovať? Máme zasadené aj jablone, tie sú krásne rozkonárené, tam tvarovanie zvládnem, ale so slivkou si neviem rady.

Nuz chce to cladnu hlavu a pekelne sa sustredit. Musis si predstavit ako budu rast vsetky tie konare a letorasty aspon najblizsich 5 rokov...
Mas dve moznosti. Ohnut, alebo odstrihnut.
Proste odstrihnes v mieste kde chces aby sa zacinal stromcek rozkonarovat, teda inak povedane, teraz akurat rozhodnes ako vysoky bude kmen. Cim vysi bude kmen tym kratsie ti narastu kostrove letorasty a naopak ak bude kmen kratky tak ti narastie pomerne vel letorastov zjary a budu bujne a dorastu vysoke, samozrejme to uz zalezi najme na tom aky to malo koren a ci budes polievat...
Mozes urobit aj to, ze prut ohnes, koniec mozes samozrejme zastrihnut, alebo aj nemusis ak budes ohybat, mozes lubovolne hoci aj az k zemi. Najviac a najvecsich letorastov bude na najvyssom mieste. Smerom dole pocet letorastov bude vzdy klesat tomu sa hovori ludovo - Apikalna dominancia. Inak povedane to co je hore rastie do hora este viac. To mas ako ked je niekto hore a je teda fakt bohaty tak bohatne este rychlejsie. Aked niekto nema nic, tak mu stat aj to zobere a bude ho pokutovat... ale radsej sa vratme k tym stromom, na tie sa da spolahnut, ze ta neoklamu...
Vsetko zalezi od teba, ako chces tvarovat, taky bude a nezabudni na letny rez maj jun... Nechas len to co budes potrebovat, teda 3-5 kostrovych konarov, vsetko ostatne nezabudni vylomit hned jak zacne rast.

ďakujem veľmi pekne za polopatistickú a jasnú odpoveď. presne toto som potrebovala. o letnom reze som nevedela, že je nutný.....uvažujem o tom, že strom zastrihnem asi 20 - 30 cm od vrcholu. je to dosť? chcem aby bol kmeň tak akurát, ani vysoko, ani nízko. ešte raz som zmerala výšku stromčekov a je to cca 140 cm.

Nuz to zalezi od teba ako vysoko chces lozit na rebrik. Ci chces pod stromom chodit aby ti konare neprekazali a neudierali do hlavy, alebo pod nim chodit nebudes a nechces lozit vysoko, tak to strihni nizsie...
Tiez potom zalezi na akom to mas podpniku, podla toho ti to bude bujne rast...
Letny rez sa samozrejme nemusi. Musi sa len umriet a inak nic ine...

Vie mi niekto poradiť, čo ďalej so slivkou, odroda čačanská lepotica, vysadená na jeseň? Je to len jeden dlhý prút cca 160 cm vysoký, ktorý má len malé púčiky ale žiadne výhonky. Ako ju na jar tvarovať? Máme zasadené aj jablone, tie sú krásne rozkonárené, tam tvarovanie zvládnem, ale so slivkou si neviem rady.

mohol by si to skrátiť na výsku, v ktorej si predstavujes aby mal strom korunu, pokiaľ si neskracoval už pri sadení,

prípadne vyslepiť pod vrchným pukom pár očiek, a tak isto od spodu do výšky koruny,

ale ako laikovi, Ti odporúčam počkať kým sa listové puky sami prebudia a začnú rašiť. Ľahšie sa ťi budu dať strhnúť a budeš evidentne vidieť kde budú rásť budúce konáriky koruny, (výšky kmienka od spodu, počet konárov ... atd) a podľa toho ostatné vyhonky potom strhneš (odrežeš, odštipneš), dávaj pozor aby si nestrhol aj jemnú kôru z kmienka, nerob zbytočné rany

Ozaj elencek este ti napisem nieco nove co ti este nikto neporadil:
Skus to skratit na vysku v ktorej chces aby mal strom korunu, ak teda uz to v tejto vyske nahodou nie je...
To ma teraz sameho napadlo, ako taka ozaj originalna rada...
Sorry Rumex bol to len taky vtip...

Nic sa nedeje wabi,
Repetitio est mater studiorum,
:)

......delete ....
Vsetko zalezi od teba, ako chces tvarovat, taky bude a nezabudni na letny rez maj jun... Nechas len to co budes potrebovat, teda 3-5 kostrovych konarov, vsetko ostatne nezabudni vylomit hned jak zacne rast.
este k tým letorastom a "letnému rezu":
po troch styroch rokoch ti stromček bude naďalej "vyháňať! letraty, ak ich ponecháš do konca leta budu aj 100 - 120 cm dlhé hrubé ako prst, olistené bez náznaku kvetných pukov, pokiaľ sa ti nejaký bude pozdávať a predstavíš si na ňom v budúcom období plody (slivky) tak v Nemecku (ale aj u nas niektorí pestovatelia) jednoducho takéto letorasty asi v jednej tretine od vrchu surovo zlomia, tak , že dokonca nechaju v mieste zlomu trčať kúsok strhnutej mladej kôry. Zlomenu časť odstránia. "prinútia" tak ten konár k tvorbe kvetných pukov a plodov už k budúcemu roku. Takýto zsah sa robi v rozmedzí júl august.

este k tým letorastom a "letnému rezu":
po troch styroch rokoch ti stromček bude naďalej "vyháňať! letraty, ak ich ponecháš do konca leta budu aj 100 - 120 cm dlhé hrubé ako prst, olistené bez náznaku kvetných pukov, pokiaľ sa ti nejaký bude pozdávať a predstavíš si na ňom v budúcom období plody (slivky) tak v Nemecku (ale aj u nas niektorí pestovatelia) jednoducho takéto letorasty asi v jednej tretine od vrchu surovo zlomia, tak , že dokonca nechaju v mieste zlomu trčať kúsok strhnutej mladej kôry. Zlomenu časť odstránia. "prinútia" tak ten konár k tvorbe kvetných pukov a plodov už k budúcemu roku. Takýto zsah sa robi v rozmedzí júl august.

Naozaj je to presne tak a prave teraz robim tento rez, pretoze na NZ je prave august. Plati to u vsetkych kvostkovin, nielen u sliviek. Treba zastipnut kazdy letorast, samozrejme niektore aj viac hlavne aby pucik smeroval presne tam kam chceme. Ceresne je trocha problem udrzat na nizko v kotli ale da sa to...