janajaku
23.12.08,07:39
Ahojte poraďáci Vie mi niekto poradiť recept a postup na poplanok - posúch (východniari mi rozumejú) Babka ho piekla ,no ja som sa ho nenaučila a tak hľadám pomoc
Vďaka a veselé vianoce :)
drobeceva
23.12.08,06:48
Urob klasické kysnuté cesto, rozváľkaj na tenko /asi l cm/, pomastí povrchu maslom, posýp trošku strúhankou alebo orechami, na to ide tvaroh/môžeš dať hrubšiu vrstvu -tvaroh, cukor, vanilka, trochu kyslej smotany/ .
Ja som to síce nerobila ešte, ale kolegyňa si to nevie vynachváliť.
viktorviktor
23.12.08,12:54
u nás bol poplamúch - osúch a ten sa robil keď sa piekol chlieb v peci na zistenie či je už dobre rozkúrené, chlebové cesto sa vytvarovalo do kolesa, priemer asi 30 cm x 1, potom sa pomastil tukom, cesnak alebo len tak bez
janajaku
02.01.09,12:39
Vďaka za rady Tak sa mi to celkom podarilo Múka,droždie,vajce, voda,soľ
Vydarili sa a tak ich zaradím do vianočného menu :)
manndy64
02.01.09,13:40
Ahojte poraďáci Vie mi niekto poradiť recept a postup na poplanok - posúch (východniari mi rozumejú) Babka ho piekla ,no ja som sa ho nenaučila a tak hľadám pomoc
Vďaka a veselé vianoce :)
ma sa to robit ako klasicke chlebove cesto"muka,kvasnice-kvasok,stipka soli a voda.do chleboveho cesta sa nedava vajce cize ani tu nie.cesto ani tuhe ani riedke.takto isto robim aj cesto na pizzu.vyskusajte vynikajuce.este nechavam 2krat kysnut/2krat aj miesim/
babinka01
06.01.09,12:41
kysnuté casto na tenko vyvalkať, povrch pokiať kys. smotanou trošku osolenou, plus vajíščko rozkvedlať, ak máš pridať kôpor. Upiecť. Dobrú chuť
ste_ve
19.01.09,18:00
Najprv jeho spisovne slovenskejší názov:- u nás ho nazývali "poplamenok" osúch.
Je to zrejme to isté ako vo východoslovenskom nárečí. Šariština a Zemplínčina mi prirástla k srdcu, lebo som tam slúžil voj. zákl. službu - Bardejov, Kamenica n/Cirochou, Michalovce; to je v poradí tretia východoslovenská metropola.Tak prekrásne námestie nemá žiadne okresné mesto na Slovensku. Ale teraz k veci.
Nahrali ste mi na smeč tým poplamenkom. Nie som pekár, ale býv. chlapec z dediny. Videl som a viem ako to robila stará mama a neskoršie aj mama. Keď som použil slovo "videl" som prišla mi v tej súvislosti na um jedna anegdota.
Cigán náš dobrý spoluobčan nepovedal, že je dobrý poplamenok, ale že je pečená hus dobrá. Keď sa ho opýtali ako to vie odpovedal, že jeho brat to videl jesť. Tak si pripadám aj ja, lebo som to nerobil, ale videl som ako sa to robilo. Poplamenok sa piekol z chlebového cesta, ktoré zostalo po rozporciovaní kvaseného cesta na chlebové bochníky, ktoré sa nakladali na lanové plátno do okruhlých slamených alebo drevených nádob, kde získavali svoj tvar a cesto ešte dokysovalo. Zo zbytku chlebového cesta sa spravili malé bochníky a tieto sa vyvaľkali na okruhlý tvar o hrúbke cesta 1,5 až 2,5 cm. Takto upravené cesto sa potrelo vodou a tukom a posypalo soľou a rascou. Cesnakovou zmesou s vodou, prípadne aj s tukom sa poplamenky potreli až po bezprostrednom vybratí z pece, lebo cesnák by stratil v peci prchavé látky. V peci, ktorá bola vykurovaná najmä bukovým alebo dubovým drevom 3 hodiny aj viac sa vyhrabala pahreba ešte žeravého uhlia, ktoré zostalo na spodu otvoru do pece, aby zabraňovalo ochladzovaniu pece. Pec sa potom vymietla slameným mokrým ometlom z ovsenej slamy, lebo ta nemá osti. Ako prvé sa piekli v tejto peci tie poplamenky hneď po plameni. Od toho bol odvodený aj názov "poplamenky".
Tí, ktorí mali v kuchyni čs tzv.trúbu , slovensky správne rúru a nepiekli chlieb si pripravili nakvasené chlebové cesto a piekli tie tzv. poplamenky v dobre vyhriatej rúre ako iné koláče. Teda poplamenky nie sú biele koláče, potreté tvarohom, sladkou alebo kyslou smotanou, posypané vanilkovým cukrom, škoricou, orechami alebo ešte ovlhčené "vodotriskom", prípadne ešte neviem s čím, ale sú to "tmavé koláče" posypané soľou a rascou, potreté až po upečení zmesou cesnaku a vody, prípadne s tukom.
Teda k tomu postupu možno použiť aj dnešné plynové a elektrické rúry, musia byť tiež dobre vyhriaté 20 až 30 minút. Na zhotovenie kvaseného cesta je dnes už veľa receptov, neviem o aký by ste mali záujem. Je ich v internete viac. Musíte si sama vybrať, podľa predpokladanej vašej chuti. Postup je možné použiť podľa popisu z minulosti. Teda veľa úspechov vo vlastnej tvorivosti. Do týchto rúr je možné kúpiť aj okruhlé plechy, aby tzv. poplamenok mal tradične typický tvar. Použitie papiera na pečenie v plechu je výhodou.

Ste_ve.
ErikaDP
20.01.09,08:02
Najprv jeho spisovne slovenskejší názov:- u nás ho nazývali "poplamenok" osúch.
Je to zrejme to isté ako vo východoslovenskom nárečí. Šariština a Zemplínčina mi prirástla k srdcu, lebo som tam slúžil voj. zákl. službu - Bardejov, Kamenica n/Cirochou, Michalovce; to je v poradí tretia východoslovenská metropola.Tak prekrásne námestie nemá žiadne okresné mesto na Slovensku. Ale teraz k veci.
Nahrali ste mi na smeč tým poplamenkom. Nie som pekár, ale býv. chlapec z dediny. Videl som a viem ako to robila stará mama a neskoršie aj mama. Keď som použil slovo "videl" som prišla mi v tej súvislosti na um jedna anegdota.
Cigán náš dobrý spoluobčan nepovedal, že je dobrý poplamenok, ale že je pečená hus dobrá. Keď sa ho opýtali ako to vie odpovedal, že jeho brat to videl jesť. Tak si pripadám aj ja, lebo som to nerobil, ale videl som ako sa to robilo. Poplamenok sa piekol z chlebového cesta, ktoré zostalo po rozporciovaní kvaseného cesta na chlebové bochníky, ktoré sa nakladali na lanové plátno do okruhlých slamených alebo drevených nádob, kde získavali svoj tvar a cesto ešte dokysovalo. Zo zbytku chlebového cesta sa spravili malé bochníky a tieto sa vyvaľkali na okruhlý tvar o hrúbke cesta 1,5 až 2 cm. Takto upravené cesto sa potrelo vodou a posypalo soľou a rascou. Cesnakovou zmesou s vodou, prípadne s tukom sa poplamenky potreli až po bezprostrednom vybratí z pece, lebo cesnák by stratil v peci prchavé látky. V peci, ktorá bola vykurovaná najmä bukovým alebo dubovým drevom 3 hodiny aj viac sa vyhrabala pahreba ešte žeravého uhlia, ktoré zostalo na spodu otvoru do pece, aby zabraňovalo ochladzovaniu pece. Pec sa potom vymietla slameným mokrým ometlom z ovsenej slamy, lebo ta nemá osti. Ako prvé sa piekli v tejto peci tie poplamenky hneď po plameni. Od toho bol odvodený aj názov "poplamenky".
Tí, ktorí mali v kuchyni čs tzv.trúbu , slovensky správne rúru a nepiekli chlieb si pripravili nakvasené chlebové cesto a piekli tie tzv. poplamenky v dobre vyhriatej rúre ako iné koláče. Teda poplamenky nie sú biele koláče, potreté tvarohom, sladkou alebo kyslou smotanou, posypané vanilkovým cukrom, škoricou, orechami alebo ešte ovlhčené "vodotriskom", prípadne ešte neviem s čím, ale sú to "tmavé koláče" posypané soľou a rascou, potreté až po upečení zmesou cesnaku a vody, prípadne s tukom.
Teda k tomu postupu možno použiť aj dnešné plynové a elektrické rúry, musia byť tiež dobre vyhriaté 20 až 30 minút. Na zhotovenie kvaseného cesta je dnes už veľa receptov, neviem o aký by ste mali záujem. Je ich v internete viac. Musíte si sama vybrať, podľa predpokladanej vašej chuti. Postup je možné použiť podľa popisu z minulosti. Teda veľa úspechov vo vlastnej tvorivosti. Do týchto rúr je možné kúpiť aj okruhlé plechy, aby tzv. poplamenok mal tradične typický tvar. Použitie papiera na pečenie v plechu je výhodou.

Ste_ve. Ste-ve, hoci sa nechystám tento recept vyskúšať, lebo mám hrôzu pred spracovaním kysnuteho cesta, veľmi oceňujem formu akou bol napísaný Váš príspevok: potešenie nie len pre chuťové poháriky ale aj pre dušu ( tradície, zvyky, staré zabudnuté názvy, popis vzťahu k Východu ), ja ako stredoslovačka som sa dozvedela zas niečo nové. Bolo to pre mňa milé zastavenie vtomto blázinci ktorý máme v týchto dňoch.
ste_ve
23.01.09,21:27
Ste-ve, hoci sa nechystám tento recept vyskúšať, lebo mám hrôzu pred spracovaním kysnuteho cesta, veľmi oceňujem formu akou bol napísaný Váš príspevok: potešenie nie len pre chuťové poháriky ale aj pre dušu ( tradície, zvyky, staré zabudnuté názvy, popis vzťahu k Východu ), ja ako stredoslovačka som sa dozvedela zas niečo nové. Bolo to pre mňa milé zastavenie vtomto blázinci ktorý máme v týchto dňoch.
Pani ErikaDP - ďakujem za uznanie, ktoré nemuselo byť. Vo Vašom krátkom príspevku som postrehol filozoficko-spisovateľský štýl a preto píšte aj naďalej do Porady - Spolu vieme viac. Miesto Vás sme piekli ten tzv. poplamenok my doma. Syn pekáva každé 3 dni tmavý celozrný chlieb na plechoch v plynovej rúre. Takže k tomu si pripravuje kysnuté cesto a požiadal som ho, aby ho urobil trochu viac a upiekol ten tzv.poplamenok. Nebol som pritom, ale si myslím, že urobil redšie cesto, ktoré sa mu viac na plechu roztiahlo a bolo tenké, po upečení veľmi vysušené a tvrdé. Pri druhom pečení chleba mu radila moja manželka a zároveň jeho mama. Cesto na plechu bolo už hrubšie - 2 až 2,5 cm a po 15 min. pečenia v plyn.rúre vznikol z toho pekný pekárenský výrobok. Chuťove po vychladnutí bol nie tmavý koláč, ale tmavý voňavý zákusok. Len keby mal kto takéto zákusky každý deň piecť.
Obchodníci už nevedia koľko majú za tmavé pekárenské výrobky pýtať.

V pôvodnej otázke Re: ako sa pečie poplanok bolo uvedené "východniari mi budú rozumieť" ja ale musím povedať, že si rozumieme všetci aj s nárečiami, ktorých je na Slovensku viac.Veď oni obohacujú našu spoločnú reč. K tomu "Východu" sa musím ešte k minulému príspevku vrátiť. Keď som napísal o veľmi peknom námestí v Michalovciach nezabudol som ani na pekné námestie v Bardejove, ktoré je naviac krásne aj z historického hľadiska. Na
Prešovčanoch a Košičanoch sa mi ľúbili tie ich prekáračky na koniarov a vraniarov, čo sa zvlášť využíva pri športových stretnutiach. Každá dedina a
mesto na Slovensku ma svoju historku o vzniku ich názvu. O Michalovciach
nám ju kedysi povedala jedna zdravotníčka z nemocnice, prezradím aj jej krsné meno, volala sa Betka, aby si niekto nemyslel, že som si to ja vymyslel. Údajne kedysi dávno, keď vznikla malá osada žil tam jeden Michal
a ten choval ovce a z toho vznikol názov tej osady Michalovce, ktorá hľa vyrástla na také pekné mesto. Nám všetkým dobre známa moderatórka Dobrého rána z TV Markíza Janka Hospodárová, ktorá vieme, že je z Michaloviec, možná, že je tej Betke príbzná. Michalovčania ak nepoznáte túto historku pousmejte sa. Odskočím mysľou na chvíľu na "Západ", aby som využil takúto analógiu historky vzniku názvu Mojmiroviec pri Nitre, ktorú som si ale vymyslel ja. Máme tam rodinu kde majú študentku gymnazistku, ktorej som hovoril historku vzniku názvu ich dediny, - že tam žil kedysi dávno jeden Slovienský panovník menom Mojmír a ten mal ovce a z toho, že vznikol názov ich dediny Mojmírovce. Študentka sa tiež pousmiala a nepovedala nič, vedela, že ju chcem klamať.
Do nášho "Východu" patria okrem veľkých území Šariša a Zemplína aj ďaľšie menšie územia - regióny taktiež s peknou prírodou a dobrými pohostinnými ľudmi. Všetky ich regióny sú veľmi dobre popísané vo viacerých publikáciach regiónov Slovenska a sú uvedené aj na internete.

Nabudúce napíšem tiež ako sa kedysi piekla "haruľa" zo zemiakového cesta
v chlebovej peci, tiež po plameni, alebo v zabudovanej rúre v murovanej
peci aj so železnou platňou na prípravu jedla.
ErikaDP
24.01.09,08:07
Pani ErikaDP - ďakujem za uznanie, ktoré nemuselo byť. Vo Vašom krátkom príspevku som postrehol filozoficko-spisovateľský štýl a preto píšte aj naďalej do Porady - Spolu vieme viac. Miesto Vás sme piekli ten tzv. poplamenok my doma. Syn pekáva každé 3 dni tmavý celozrný chlieb na plechoch v plynovej rúre. Takže k tomu si pripravuje kysnuté cesto a požiadal som ho, aby ho urobil trochu viac a upiekol ten tzv.poplamenok. Nebol som pritom, ale si myslím, že urobil redšie cesto, ktoré sa mu viac na plechu roztiahlo a bolo tenké, po upečení veľmi vysušené a tvrdé. Pri druhom pečení chleba mu radila moja manželka a zároveň jeho mama. Cesto na plechu bolo už hrubšie - 2 až 2,5 cm a po 15 min. pečenia v plyn.rúre vznikol z toho pekný pekárenský výrobok. Chuťove po vychladnutí bol nie tmavý koláč, ale tmavý voňavý zákusok. Len keby mal kto takéto zákusky každý deň piecť.
Obchodníci už nevedia koľko majú za tmavé pekárenské výrobky pýtať.

V pôvodnej otázke Re: ako sa pečie poplanok bolo uvedené "východniari mi budú rozumieť" ja ale musím povedať, že si rozumieme všetci aj s nárečiami, ktorých je na Slovensku viac.Veď oni obohacujú našu spoločnú reč. K tomu "Východu" sa musím ešte k minulému príspevku vrátiť. Keď som napísal o veľmi peknom námestí v Michalovciach nezabudol som ani na pekné námestie v Bardejove, ktoré je naviac krásne aj z historického hľadiska. Na
Prešovčanoch a Košičanoch sa mi ľúbili tie ich prekáračky na koniarov a vraniarov, čo sa zvlášť využíva pri športových stretnutiach. Každá dedina a
mesto na Slovensku ma svoju historku o vzniku ich názvu. O Michalovciach
nám ju kedysi povedala jedna zdravotníčka z nemocnice, prezradím aj jej krsné meno, volala sa Betka, aby si niekto nemyslel, že som si to ja vymyslel. Údajne kedysi dávno, keď vznikla malá osada žil tam jeden Michal
a ten choval ovce a z toho vznikol názov tej osady Michalovce, ktorá hľa vyrástla na také pekné mesto. Nám všetkým dobre známa moderatórka Dobrého rána z TV Markíza Janka Hospodárová, ktorá vieme, že je z Michaloviec, možná, že je tej Betke príbzná. Michalovčania ak nepoznáte túto historku pousmejte sa. Odskočím mysľou na chvíľu na "Západ", aby som využil takúto analógiu historky vzniku názvu Mojmiroviec pri Nitre, ktorú som si ale vymyslel ja. Máme tam rodinu kde majú študentku gymnazistku, ktorej som hovoril historku vzniku názvu ich dediny, - že tam žil kedysi dávno jeden Slovienský panovník menom Mojmír a ten mal ovce a z toho, že vznikol názov ich dediny Mojmírovce. Študentka sa tiež pousmiala a nepovedala nič, vedela, že ju chcem klamať.
Do nášho "Východu" patria okrem veľkých území Šariša a Zemplína aj ďaľšie menšie územia - regióny taktiež s peknou prírodou a dobrými pohostinnými ľudmi. Všetky ich regióny sú veľmi dobre popísané vo viacerých publikáciach regiónov Slovenska a sú uvedené aj na internete.

Nabudúce napíšem tiež ako sa kedysi piekla "haruľa" zo zemiakového cesta
v chlebovej peci, tiež po plameni, alebo v zabudovanej rúre v murovanej
peci aj so železnou platňou na prípravu jedla.
Ste-ve, potešili ste ma príspevkom aj odhodlaním pokračovať v písaní o haruli ... Váš príspevok čítam popri počúvani rozhlasu SRO, relácia Rádiovíkend, v ktorej práve pán Motyčka nadšený propagátor slovenského cestovného ruchu hovorí o prebiehajúcom veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave a o tom, ako samamosprávne kraje prezentujú kúty Slovenska. Myslím že Vaše príspevky sa dajú porovnať s tým o čo sa snažia teraz na veľtrhu - nalákať turistov na spoznávanie zabudnutých miest Slovenska. Vysvetlím: Počas zemiakovej brigády na VŠ sme boli pri Bardejove, a keďže moja spložiačka pochádzala z Michaloviec, tak sme si urobili vrámci brigády aj víkedový výlet do Michaloviec. T.j. skvosty týchto miest si trochu pamätám a vždy som si hovorila, že sa tam musíme vybrať na dovolenku, aby sme tieto miesta spoznali lepšie. Ale poznáte to ... nie je čas. Ale Váš príspevok mi to pripomenul, nabudil ma. Vaše príspevky by mohli byť súčasťou breviárov, alebo základom pre podnikateľský nápad typu: cesta po zaujímavých zastavkach slovenskej gastronómie ( keď máme vínne cesty , zajazdy na husacie hody a podobne, tak možno by sa ľuďom páčilo aj toto). Dnes veľa ľudí podlieha tráveniu voľného času prechádzaním sa po nákupných centrách. Ale sú aj takí, čo dajú pred nablískaným sklom, kameňom, kovom moderných budov prednosť malým kaviarničkam, klubom síce s ošúchanými tonetovskými stoličkami, znesenými z povaly, ale tieto miestečká majú svoju dušu. A takúto atmosféru majú Vaše popisy starých receptov : recepty sú síce staré, v moderných stravovacích zariadeniach Vám ich neponúknu, ale sú ľudia, ako Vy, kotrí ich s láskou uchovávajú, a posúvajú ich ďaľším, ktorí sú schopní ich príjímať. Dali ste nakuknúť do svojej kuchyne, u Vás musí byť veľmi príjemne. Je to niečo čo poteší srdce, tak ako keď pozeráte na predstavenie Stanislava Štepku, akebo počúvate múdreho a charizmatického historika pána Dvořáka ( pred Vianocami mal prednášku v Bojniciach), proste cítiť z toho ľudské teplo.