Uf, gerdushka, do ziveho si zatala. Je fajn, ze si si vedoma svojho stavu a ze chces nieco urobit. Ja som sa pred par rokmi v ramci priatelskeho stretnutia s jednym psychiatrom "postazoval" na unavu, vycerpanost, znizenu koncentraciu, na to ako pocitujem nizku motivaciu v zivote celkovo, ale pripisoval som to nejakej organickej poruche, on sa len celu dobu usmieval nad tym, ako hladam priciny vsade inde. Jednoducho som to nevedel, alebo nechcel pripustit, stale som zdoraznoval, ze ma praca v skole uspokojuje, naplna, len vzdy tam bolo nejake "ale". A tak sme sa stretli, a skusil som si zobrat par jeho rad k srdcu, bolo tazke ich realizovat, zo zaciatku, ale myslim, ze funguju, aspon zatial.
1. hladanie efektivnych rieseni problemu - vzdy som hladal skor emocionalne vhodne, ako efektivne riesenia, najma pri rieseni konfliktov v skole. A to ma obcas nicilo. Dnes, ak som postaveny pred nejaky problem, navrhujem riesenie zlatej strednej cesty, ale zaroven upozornim ziaka, alebo rodica, kolegu, ze ak toto nebude "to prave orechove", tak "nebudem velkorysy, ale spravodlivy".
2. pocitovane odfiltrovanie "prace" v sukromi - casto sa stretame, kolegovia, v mimopracovnom case. A je jedno, ci ideme na kavu, ci na varene vinko, ci na oslavu, vzdy sa "pracuje". Povodne som vsetky tieto akcie absolvoval, a aktivne "pracoval". Dnes? Ak citim, ze sa chcem len zabavit, oddychnut si, porozpravat sa o hokeji alebo knihe, na takuto akciu nejdem. Citim, ze nie som "presyteny" skolstvom. A preto sa viem tesit.
3. Hovor, hovor, hovor - ak je problem, hovor o nom. ak je dovod k radosti, hovor o nom. Sme socialne bytosti, odkazane jeden na druheho.
Toto som sa naucil a skutocne, citim sa lepsie. U mna pricinou vyhorenia boli skor sekundarne aspekty nasej roboty, stale som analyzoval, riesil, zamyslal sa bez ohladu na to, ze to neprinasalo vysledky. Najhorsie bolo, ze to vo mne vyvolalo až apatiu a nedoveru k sebe samemu.
Aha, este doplnim k 2. bodu, aby ste nemysleli, ze som vlk samotar
za posledne roky sme v skole zorganizovali par skvelych akcii, pre kolegov, viacdnove vylety, popoludnajsie zabavky (napr.ked pridu novi kolegovia, po mesiaci musia pripravit zabavny program pre starsich kolegov...mozno sa to zda detinske, ale neverili by ste, ako to uvolnuje atmosferu a aj ulahcuje ich zaclenenie do kolektivu), jednoducho sa snazime mat a hladat dovod k radosti a sile.