My bývame nikoľko desiatok metrov od mäsopriemyslu a o potkany na našom dvore nebola núdza, hlavne v časti, kde máme hydinu. Dôležité bolo, nenechávať zbytky, pre ktoré sa im oplatí dvor navštíviť. Ešte aj psovi sme na noc brali hrniec, ak všetko nezjedol. Postupne prestali chodiť. Občas sa nejaký objaví, ale je to zriedkavo.
Inak pozerala som dokumentárny film o potkanoch a potkany sa považujú, za najinteligentnejšie v prezieravosti a v prispôsobivosti. Potkany nikdy nezjedia potravu skôr, ako nevyšlú prieskumníka. Obvykle najslabší, alebo chorý člen skupiny. Ak neskape, tak idú žrať aj ostatní. Preto sa vymyslela otrava na báze, postupného vnútorného krvácania, aby nezistili, že potrava je otrava. Ale potkany sú také učenlivé, že zistili, ako dlho trvá takáto smrť a žerú dovtedy iné, už otestované jedlo a až po uplynutí určitej doby sa vrátia k otestovanej potrave. Videla som, ako sú schopné poučiť sa napríklad z boja so zvieraťom a v budúcnosti takú istú chybu už nespravia. A túto svoju skúsenosť dokážu odovzdať aj ostatným.Čumela som ako puk na ten film
A to si my hovoríme páni tvorstva