K príspevku 114 a 115 :

Nemám radosť z toho, že som sa nemýlil v projektantovi. Mal by totiž vedieť nasledovné a to je aj odpoveď na Vašu otázku (stavebný zákon - SZ -50/1976/) :


(1) Jednoduché stavby sú

a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
...
...
__________________________________


(1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria

....
b) rodinné domy
...
_____________________________________


...
...
(4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
___________________________________

DOVETOK :
Váš rodinný dom aj po prestavbe bude jednoduchou stavbou podľa § 139 ods. 1 písm.a) SZ a v spojení s § 43b ods. 1 písm. b) SZ je jasné, že sa jedná o bytovú budovu - rodinný dom. No a v takom prípade sa postupuje podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, t.j. stavebný úrad územné konanie so stavebným konaním spojí, nie môže spojiť, ale spojí. V stavebnom zákone je to uvedené taxatívne a stavebný úrad si nemôže povedať áno alebo nie. Vychádzam z toho, že pomery v území sú jednoznačné. Stavbu máte dávno napojenú na siete, máte doriešení prístup, neumiestňujete stavbu v ochranných pásmach, na pozemku s archeologickým nálezom a pod. Prípadné tienenie na susedný RD a pod. nie sú problémy, ktoré sa riešia samostatne v územnom konaní.

Pôvodne som nechcel ani dávať dovetok, ale nedalo mi to. Pridávam otázku. Nemal Vám projektant vybaviť aj povolenia za odmenu ? V takom prípade ho chápem, riešiť vec s najväčšími problémami za odmenu.



CIMOM

___________________________________
Za ocenenie ďakujem, nesúhlas mi prosím aj odôvodnite.

nie, nemal. je to asi len prilis opatrny a prilis poctivy typ
dakujem velmi pekne za odpoved, velmi ste mi pomohli

V rekreačnej oblasti na spoločnom pozemku so susedom máme postavenú spoločnú štvorcovú poschod. chatku. Sused má prízemie a ja poschodie. Prízemie si chce sused rozšíriť aj bez mojho súhlasu na spol.pozemku.
Aké mám možnosti teraz ? Počas výstavby čiernej stavby ? Popr. po jej postavení ? Ďakujem

Bez Vášho súhlasu sa k stavebnému povoleniu nedostane, aspoň nie cez stavebný úrad bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

K bodu :
1. Možno to vyznie sucho, ale len sa dohodnúť. Tu neni čo radiť. Upozorniť na možnosť pokuty podľa § 105 stavebného zákona (50/1976) ak začne bez povolenia.

2. Pri prvom zakopnutí do zeme, mimo oznámenia stavebnému úradu uplatniť žalobu na súde. Žaloba aj s návrhom na predbežné opatrenie zdržať sa stavebnej činnosti (súd rozhoduje do 30 dní).

3. Po jej postavení sa musíte dohodnúť. Ak sa nedohodnete, môže na návrh jednoho s vlastníkov súd upraviť pomery k stavbe.

____________________________________________

Jednoducho k tejto veci niet čo moc radiť. Celé upravenie Vašich vzťahov sa riadi Občianskym zákonníkom (40/1964). Občianke veci nie sú moja parketa.

Takže len toľko.


CIMOM

Aby som bol konkrétny, ak mám vyjadrenie správcu siete k pripojeniu RD k sieti z roku 2005 a pripojenie chcem zrealizovať až v tomto roku, môže mi správca siete odmietnuť pripojenie zrealizovať z dôvodu, že to vyjadrenie je už neplatné a mám požiadať o pripojenie znovu? Platnosť na vyjadrení nie je nikde vyznačená.

Áno.

CIMOM

Živnostník chce postaviť garáž a chce ju dať do podnikania. Pozemok, na ktorom má stáť garáž patrí rodinnému známemu. Je potrebné vysporiadať tento pozemok, tzn. kúpiť ho od uvedného známeho /čomu sa zatiaľ známy bráni/, alebo je možnosť dať tento pozemok do dlhodobého prenájmu uvedenému živnostníkovi, alebo majiteľ pozemku môže byť iný ako majiteľ garáže? Čo by ste doporučovali ako najschodnejšie riešenie?

Prosím, odpoviete mi, je to dosť naliehavé, ďakujem.

Otázka :
Ako môže niekto stavať na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka ?
Odpoveď :
Musí mať "iné právo" podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona (50/1976).


Pri výstavbe môžete mať k pozemku aj iné právo (napr. nájomnú zmluvu).

CIMOM


Poznámka :
Čo doporučujem ? Doporučujem vždy mať pozemok pod stavbou vysporiadaný (vlastný) a zároveň zabzpečený aj prístup k nemu (ak nie je cez môj pozemok tak napr. vecné bremeno).

Inak by som nestaval.

Toto je odpoveď na otázku k inej téme, len som ju umiestnil na svoju tému, aby som ju v budúcnosti lepšie našiel.

Pri kúpe pozemku sa treba orientovať v územnom pláne. V ňom sú v záväznej časti, v regulatívach uvedené stavby, resp. ich funkčné využitie pre daný pozemok. Vždy si treba všímať, na čo je daný pozemok určený. Uvádzam výňatok z územného plánu nemenovaného mesta ako príklad. Tieto regulatívy sú pre územie
– les
- zeleň na rekultivovanej skládke
-orná pôda
-trvalé trávne porasty


Citát z územného plánu ::

FUNKČNÉ VYUŽITIE :

PRÍPUSTNÉ:


dominantné

• lesy a trvalé trávne porasty pre rekreačno rehabilitačné účely,
• poľnohospodárske využitie ornej pôdy a sadov.
doplnkové
• prevádzkové zariadenia pri ovocných sadoch
• nevyhnutné plochy technického vybavenia
• príslušné prístupové a poľné cesty.
VÝNIMOČNE PRÍPUSTNÉ:
• rekreačné chatky v krajine v rozsahu podľa Stavebného zákona a jeho vyhlášok.
NEPRÍPUSTNÉ:
• trvalé bývanie, výroba,




Všimnite si napr. rekreačné chatky. Pre dané územie je možno tieto chatky postaviť. Je to v časti výnimočne prípustné. O tom sa dá so stavebným úradom (obcou) "debatovať". Ak by to bolo včasti neprípustné, tak nie je o čom.
Takže pri kúpe pozemku sa orientujte podľa uvedeného. Samozrejme pre iné územie sú regulatívy o niečo rozsiahlejšie, ale nie je to viac ako 2 x A4.


CIMOM

__________________________________________________ _______________

Za ocenenie ďakujem, nesúhlas mi prosím aj odôvodnite.