Zavrieť

Porady

Permakultúra

Čo je permakultúra

Pôvodný význam pojmu permakultúra (permaculture) bol permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), t.j. poľnohospodárstvo schopné fungovať udržateľne na danom mieste donekonečna. Postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).
Permakultúra vytvára a udržuje poľnohospodársky produktívne ekosystémy, ktoré majú rozmanitosť, stabilitu a odolnosť prírodných ekosystémov. Cieľom je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.
Permakultúrny dizajn je systém usporiadania koncepčných, materiálových a strategických komponentov do vzoru, ktorý funguje v prospech života vo všetkých jeho formách.
Permakultúra má tri hlavné piliere:
  1. Zdieľaná etika vo forme „starostlivosti o zem“, „starostlivosti o ľudí“ a „spravodlivých podielov“ (čo v skratke znamená uvedomiť si limity populácie a spotreby a na základe toho spravodlivo prerozdeľovať zdroje k ďalšej práci pre starostlivosť o zem a starostlivosť o ľudí). Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.
  2. Ekologické princípy získané pozorovaním prírodných systémov ekológmi ako Birch a Odum.
  3. Nástroje a procesy dizajnu, ktoré umožňujú jednotlivcom alebo skupinám zostaviť konceptuálne, materiálne a strategické prvky do „vzoru“ alebo „plánu akcie“, ktorý môže byť uskutočnený a udržiavaný s minimom zdrojov
Filozofia permakultúry

je filozofiou
  • spolupráce s prírodou, radšej než boja proti nej;
  • dôkladnejšieho a premysleného pozorovania, radšej než prehnaného a bezmyšlienkovitého konania;
  • nazerania na systémy vo všetkých ich funkciách, radšej než požadovaním len jedného produktu z nich; a
  • umožnenia systémom prejaviť ich vlastnú evolúciu.
História

V roku 1974 dvaja AustrálčaniaBill Mollison (výskumník prírodných ekosystémov a austrálskych pralesov na Tasmánskej Univerzite) a jeho študent David Holmgren (architekt) rozvinuli a vylepšili koncept permakultúry, ktorý viedol k vydaniu publikácií Permaculture One a Permaculture Two.
Od opustenia práce na Univerzite v roku 1978 Bill Mollison venoval všetku svoju energiu rozvoju a vylepšovaniu systému permakultúry a rozširovaniu tejto idey a princípov do celého sveta. Vyučil tisícky študentov a podieľal sa na mnohých príspevkoch, učebných osnovách, odborných správach a odporúčaniach pre projekty fariem, mestských častí, a lokálnych samosprávnych jednotiek. V roku 1981 bola Billovi Mollisonovi za jeho prácu v environmentálnom dizajne udelená Cena za správne živobytie (en:Right Livelihood Award) niekedy nazývaná Alternatívna Nobelova cena.
V roku 1979 bol založený Inštitút Permakultúry (The Permaculture Institute), aby vyučoval praktický dizajn udržateľných pôdnych, vodných, rastlinných, právnych a ekonomických systémov študentov celosvetovo. Kurzy sú otvorené komukoľvek, bez diskriminácie na základe veku, pohlavia, náboženstva či vzdelania.
zdroj : wikipedia
Naposledy upravil arizona : 25.06.12 at 13:31
Usporiadat
Franta Franta

Franta je offline (nepripojený) Franta

Som :-)
Moj pokusny maly vyvyseny zahon:










jednotlive vrstvy:
1.- Starsie drevo, mozu byt aj konare
2.- Sucha kukurica, buriny, sucha trava ...
3.- Zemina
4.- Sucha trava, travnate drny hore korenmi
5.- Kompost
6.- Zemina

Vysadne Patizony, Melony 3 druhy, Uhorky rajcina a paprika.. . . je to na testovanie ako bude vsetko rast.

A samozrejme mulc - seno

5 0
2009 2009

2009 je offline (nepripojený) 2009

Toto ma zaujalo mať tak záhradku vyskúšam
5 0
oriana oriana

oriana je offline (nepripojený) oriana

ja som zacinala niekedy v roku 2005, prestahovanim sa na dedinu. pri zakladani klasickych hriadok, travnika a zahrady sa mi stale nieco nezdalo. bolo to skor take pocitove, nez racionalne. ked som plela zihlavu, pupavu a pyr, sa mi zdalo, ze by to tak nemuselo byt, mala som pocit, ze beriem "domov" hmyriacemu sa hmyzu a larvam, ze mi nieco nesedi ...
a zacala som hladat. v hlave mi chodili myslienky, ze v divokej prirode to ide samo, ziadne pletie, ziadne hnojenie a nejak som narazila po dlhom case na pojem permakultura. v tych rokoch bolo velmi malo informacii, jedine pre mna zrozumitelne informacie som nasla na Svobodovych strankach, bolo ich malo, ale boli dolezite. kedze neviem ziaden jazyk, tak som sa inspirovala fotkami permakulturnych zahrad zo zahranicia a zacala som najskor s pokusmi.
nasla som tam pojem bylinkova spirala, ale mala som pri dome na to malo miesta. Niekedy v roku 2007 som osadila bylinami na klasickom mieste, kde predtym boli nasadene rozne kvety.
Ale chytalo to dost skodcov, tak som patrala a pochopila som v tom case, ze pojem monokulturny moze znamenat aj jednodruhove rastliny. Co su v podstate takmer vsetky zname (dostupne) bylinky, a su hluchavkovite. Mata, medovka, levandula, rozmarin. Tak som tam skusmo prisadila dalsie rastiny, ako pazitku, ligurcek, nechtik, neskor jahody. Ked pisem o nich, to bolo pre mna dalsie ponaucenie, ze co sa niekam nehodi, to tam nerastie. Priroda to tak zariadi. Preto som ani nejak neskusala potom sadit podla klasickych rad, co sa s cim znesie.
Pre mna pojem permakultury znamena paradoxne zivotnu filozofiu a pritom "hrave" ucenie sa. Aspon v tych zaciatkoch. Neskor som uz mala obavy, hlavne pri vysadzani stromov. Tam uz sa tazsie napravaju chyby. Vlastne tych stromov som zasadila len par, tak tam moje skusenosti koncia.

toto je fotka z roku 2007


to iste miesto z roku 2008 (mam poznamku, ze tam mam okolo 25 druhov rastlin - okrem bylin, fazulu, rajciny, tekvice, hrozno ... )



a to iste miesto z roku 2008. tu som nechala skusmo rastliny rast aj v skarach chodnika, miesto travy, alebo pyru


a ucila som sa mulcovat, mulcovala som hlavne pokosenou travou, pod to som davala veci vhodne na kompostovanie, na kraji, to moc nevidno, som dala drevo, miesto okrasneho plotika, ono udrzuje vlhkost a pritahuje pôdny zivot, dolezity pre chod. Kartony som mala obavy vtedy este pouzit na mulcovanie, aj nejaky dalsi material, nebola som si celkom ista, ako sa to bude spravat. A pozorovala som to, vsetko, skodce, hmyz, co robi ten mulc, co burina, ako treba casto polievat.
6 0
oriana oriana

oriana je offline (nepripojený) oriana

tak pokracujem:
skodce sa eliminovali, napodiv, ze tam bol mulc, za cele tri roky som tam mala asi tri bezulitiaky, okopavat to vobec nebolo treba, bolo tam tolko zivota, ze sa to "preryvalo" samo, ale neslapala som do toho, burina, len kde tu, kde to nebolo dobre zamulcovane, mulc sa "spotrebuval" rychle, prihnojovat viac nebolo treba, polievat bolo treba, ale menej nez pri klasike. roboty bolo okolo toho celkovo menej, asi 1/3 z toho, co som predtym venovala klasickej zahradke. zacalo tam byt vela hmyzu, jasteric a ziab, tie eliminovali hlavne vela musiek z toho cerstveho mulcu. rastliny bujneli, tym ze ich bolo vela, bojovali o svetlo, priestor, tak napr. oregano som mala krik vysoky takmer meter.

zato vzrastol cas na studium, planovanie a nejak si muselo oko zvykat na to, ze je to uplne ine.
v tom case som sa dostala ku knihe billa mollisona, ale to bolo tak tazke citanie pre mna, ze som musela sediet stale pri internete a vyhladavat si pojmy, alebo rastliny ako vyzeraju a zadovazila som si kusok zahrady.
este som nemala nastudovane toho vela, bol nejaky maj, a narychle som tam chcela spravit "jedly" travnik, ale tazko sa zhanali semena, mala som v zasobe malo, a spravila som chybu, nasiala som tam klasicke travnikove semeno. to mi vytlacilo vsetky bylinky. vtedy som bola silne prirodne ovplyvnena a skusmo som zasadila nejake rajciny, melony, papriky rovno do tej travy, len trosku mulcu som dala okolo.

rajciny v trave, foto z roku 2008:


a pochopila som, ze zahony musia byt, i ked plody z takej travy boli chutnejsie, lebo ta trava silne prerastala a bolo s tym vela prace. ze je dobre, ked je vela rastlin pri sebe, lebo ked som vyplela burinu, alebo travu okolo jednej sadenice a okolo dalsich som nestihla, prisiel vietor, alebo krup a upravenej rastline to velmi uskodilo, kym takej, kde ich bolo vela, sa nic nestalo. ked som vyplela niektoru burinu, zmizol zo zahrady nejaky uzitocny hmyz a oslabilo to napodiv rastlinu, ktoru som nechala. zacala stagnovat, alebo hynut. cize existuje nejaka symbioza a spolupraca "zelanych a nezelanych" rastlin.
Dalej, ze uprednostnujem samovysev rastlin (u ktorych sa to da, z titulu odolnosti a sily) a take rastliny nepresadzam, lebo sa tym oslabuju (castejsie mi ich napadli nejake skodce potom). ze napriek uisteniu zahradkarov, ze ak su vosky vsade na okoli, budu aj u mna, ziadne premnozenie som nemala, to znamena, ze i mala zahrada moze byt nenormalne silna. Taktiez som nemala ziadne premnozenie dalsich skodcov, ako krtkov a podobne. Ale opať, pritiahlo to veľa iného hmyzu, včiel, zlatoočiek, lienok, motýľov, dokonca napriklad vcelu drevarku, opat ziab a jasteric, zacali tam viac vtaky chodit. Tak v takej podobe zahrady, som polievala minimalne, hnojit, sem tam som to poliala vyluhom zo zihlavy. A naucila som sa kosit rucnou kosou, nerobilo mi dobre, kosit to kosackou, ani strunovou, zabijalo to vela hmyzu.
V tom case som este neriesila vynosovost, ale da sa povedat, ze celu sezonu som mala dostatok z toho nasadeneho. (okrem tych melonov, ale tie doteraz neviem pestovat
5 0
Chokma Chokma

Chokma je offline (nepripojený) Chokma

Pekne zabery. Neviem, ci sa triafam do cierneho s permakulturou, ale tento rok sme si doma urobili bylinkovu spiralu a okolo bacoriny, kde nam steka dazdova voda z celeho domu a voda, co umyvame zeleninu, som vysadila rozne bylinky, co mi ostali, priniesla dom bambus zo strkarne a este nejaku inu zelinku, co ma rada zavodnene plochu a paci sa mi to. Skor si vsak viem taketo veci predstavit v domacich zahradach. Trosku som skepticka voci tomu, ze by sme takto vedeli zabezpecit vyzivu celeho obyvatelstva... K tomu hmyzu - prenasa dost virusove ochorenia, nemusi byt zravy a z toho pohladu nebezpecny... Tento rok som videla vosky aj na roznych lesnych porastoch - baze, dokonca na lipkavci... K tym melonom, neviem, ci pomozem, maju rady nohy v teple, my ich davame pod foliovu plachtu. Cervene vodove napriek tomu, ze su vodove, nerobit im kupele, stredovy kolovity koren vedia pustit az do 9 m hlbky (neviem ako mate hlboko vodu), odkial cerpaju vlahu, ak sa polievaju casto, ten im odide do hajan a ostanu spongiovite. Vlasocnice maju navrchu, cez ne cerpaju ziviny a sladke su zo slniecka. Burina sa netrha, aby sa neporusili tie vlasocnice navrchu, len sa jej zosekava "hlava", aby mohlo slniecko dosvietit na ne a boli sladke. Vela zavisi od pocasia... a urcite potom aj od vyberu odrody.
3 0
oriana oriana

oriana je offline (nepripojený) oriana

Chokma, dakujem aj za ocenenie a radu pri melonoch. Je pravda, ze som nikdy nenasla info, ako na ne, tak ma velmi potesili. informacia o koreni a hlbke je pre mna uplne nova a ze woow... zahradu mam na juhu.
Ono permakultura znamena trvale udrzatelny, je vhodny ako pre kvetinace, tak pre farmy. Povod to ma v odsledovani tej "divociny", jej procesoch a divoke rastliny su nahradene jedlymi, alebo inak uzitocnymi. Zahrna aj dalsie procesy, nez len osadenie rastlinami. Isto sa da vyuzivat aj pri pestovani na predaj, ale to viem len z teorie. Trosku inak sa osadza, aby bol prakticky zber (napr. oblubenym je tuto sused v zahranici, rakusan Sepp Holzer a to riesi v alpskych kopcoch).
2 0
Antea Antea

Antea je offline (nepripojený) Antea

Pridám niečo
5 0
oriana oriana

oriana je offline (nepripojený) oriana

K tomu Seppovi,

(napisem aj par zaujimavosti)
tie kopce terasuje. (robi to po vrstevniciach - co je aj velmi dobre kvoli kolobehu vody).
tam vytvara dobre schodne cesty (co je tiez zaujimava kapitola sama o sebe).
takto to vyzera. robi to bagrami, to je vo velkom. do vnutra dava napr. drevo z povodnych lesov, znicene, co vo vichrici popadalo (take vyvysene zahony vo velkom, ako tu Franta ukazal)... potom zelene hnojenie (po tych monokulturych smrekovych lesoch je to velmi kysle a neurodne) a neskor to osadza uz polykulturou (zelenina, byliny...), alebo ovocnymi stromami atd..
ked potrebuje nieco zryt, tak to robi ciste permakulturne, ma na to specialne odolne prasiatka. robi sa to tak, ze sa na isty cas vypustia na uzemie, co treba preryt.
a pestuje tam asi vsetko: ovocie, zeleninu, obilie, huby, venuje sa aj aquakulture - vodne rastliny, plus chov ryb a rakov, aj teplomilnych zivocichov a rastlin. dokonca aj citrusy tam vie pestovat. (to robi pomocou velkych kamenov, specialne umiestnenych tak, aby akumulovali teplo a potom ho odovzdavali do okolia - toto riesi aj pri rybach) - cize ma rad diverzifikaciu? mozem to tak napisat? casto v jeho prednaskach pocujem, ze nechce byt zavisly len na predaji jedneho druhu, keby sa nieco stalo (ze je nezaujem o konkretny tovar)
zber celkovo neviem ako riesi, ale napr. napr. pri vylove to riesi nejakymi specialnymi vypustmi a tu som nasla, ze takto riesi obilie - ciste tradicne.
pokym sa nemylim, riesi to na cca 50 hektaroch a zivi sa tym.
ma velmi rad aj vyvysene zahony, casto to pouziva pri projektoch, na niektorych uzemiach dokonca riesil zahradu formou vykopu do hlbky, kvoli mikroklime na tom uzemi.
(pozn.: prelinkovanie je na svobodov web a web seppa holzera, nestihla som vsetko najst na holzerovych strankach)
Naposledy upravil oriana : 28.06.12 at 13:17 Dôvod: spresnenie
2 0
Samir Samir

Samir je offline (nepripojený) Samir

V slame to rastie samo
DSCN2693.JPG  
3 0
cathyc cathyc

cathyc je offline (nepripojený) cathyc

Niekto tu pridal vybornu vecicku podivuhodnu zahradu Igora Ljadova. Ja k tomu pridam sposob ako to pestuje. On tam zmienuje organiku a v tejto prilohe je to podrobnejsie rozobrane. Na prilozenej stranke najdete aj vybornu pomôcku pre permakulturistov ploskorez. Permakulturista pôdu neobracia, lebo sa snazi zachovat zivot, ktory sa v pôde obnovuje a ploskorez je na tento spôsob pestovania skvely. http://www.kluboz.cz/fotky15794/V._V..._-_Zem-vda.pdf
http://www.kluboz.cz/kluboz/eshop/1-...CNE-PLOSKOREZY
2 0
cathyc cathyc

cathyc je offline (nepripojený) cathyc

Ja som taky nefotiaci permakulturista, ale oceňujem to, ze si da niekto tu namahu a cele postupy zdokumentuje. Budem sa musiet k niecomu podobnemu dokopat aj ja. Zatial len zopar mojich postrehov. Prvy rok keď som zacala nastielat pôdu mala som znacny problem so slizniakmi. Tieto problemy tu boli aj pred tym, ale prave nastielky ho zvacsili. Na dalsi rok som zalozila asi 8m2 jazierka. Taky zabacinec. Na spodok som pouzila stare koberce a foliu som dala taku obycajnu na foliovniky. Bola jednoducho podstatne lacnejsia. Najhlbsiu vrstvu jazierka tvori stara plechova vana. Osadila som zopar rastlin a cakala co sa bude diat. Asi o 4-5 dni ked sa voda odstala sa do nej nastahovali dva pary ropuch a jeden par rosniciek. o par dni sa to tam rojilo tisickami zubrienok. Po nejakom mesiaci sa tam zjavili aj skokany. Ked sa zo zubrienok stali malilinke zabky zarojili mi záhony. Snazim sa velmi opatrne naslapovat, aby som ich nepodupala. Odvtedy neviem ako vyzera slizniak. Na konci v odlahlom kute zahrady som nechala kopu razdia a dalsiu kopu rôzneho odpadu skridle, tehly kamene. Usidlili sa tam jasterice a mnozstvo ulitnikovych slimakov, ktorym sa nesmierne tesim, lebo sa zivia hlavne vajickami slizniakov. Nepostrehla som nicenie urody. Nastielky pomahaju hlavne v ozivovani pôdy. Mam aj foliovnik a nastielky pomohli v tom, ze ho polievam max. 2x za tri tyzdne. Ti co pestuju pod foliou vedia, ze je to za normalnych okolnosti nerealne. Na kazdej rastlinke najdem aj 3-4 lienky sedembodkovane. Kazda lienka denne spapka asi 50 vosiek. Nepostrekujem nehnojim a pri tom sa tesim zo skvelej urody. Ospravedlnujem sa vsetkym, ze nepouzivam diakritiku, ale mam novu klavesnicu, ktora je skvela tym ze je v nej zabudovana kalkulacka, ale nema oznacenie pismen s diakritikou, takze pisanie s nou je utrpenie.
8 0
mirrca mirrca

mirrca je offline (nepripojený) mirrca

Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?
0 0
hubatá hubatá

hubatá je offline (nepripojený) hubatá

Jááj ľudia, to je krása! Ako u mojej babky, ktorá síce nevedela čo je permakultúra ale vedela čo je zdravý sedliacky rozum a nadávala mi keď som záhradu "vyholila" od buriny, trávnik pokosila kosačkou, lebo také seno nezožrali ani zajace, a aj koza si na ňom hubu popichala.
Kto ti teraz opelí uhorky, rajčiny, tekvicu, stromy? Predsa rastliny opeľujú nielen včely ale aj lienky, muchy.
Škoda že už nemám záhradu....... ale mala som podobnú, namiesto plota z tvárnic bol plot z černíc a neprešli nielen čiernookí, ale ani sliepky od susedov.
0 0
TomasHC TomasHC

TomasHC je offline (nepripojený) TomasHC

Krása, tiež mám v pláne niečo podobné, držím všetkým palce!
0 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

hubatá Pozri príspevok
Jááj ľudia, to je krása! Ako u mojej babky, ktorá síce nevedela čo je permakultúra ale vedela čo je zdravý sedliacky rozum a nadávala mi keď som záhradu "vyholila" od buriny, trávnik pokosila kosačkou, lebo také seno nezožrali ani zajace, a aj koza si na ňom hubu popichala.
Kto ti teraz opelí uhorky, rajčiny, tekvicu, stromy? Predsa rastliny opeľujú nielen včely ale aj lienky, muchy.
Škoda že už nemám záhradu....... ale mala som podobnú, namiesto plota z tvárnic bol plot z černíc a neprešli nielen čiernookí, ale ani sliepky od susedov.
Nechcem brať ilúzie a nadšenie len že lienky sú mäsožravce a neopelujú...
0 0
wabi wabi

wabi je offline (nepripojený) wabi

mirrca Pozri príspevok
Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?
Písal som to tu už aj v iných rubrikách. Treba posadiť broskyňu od kvôstky a nikdy nepresádzať. Mám na záhrade 100 ročnú vynohradnícku broskyňu nestriekanú. Žije a pravidelne rodí...
0 0
cathyc cathyc

cathyc je offline (nepripojený) cathyc

mirrca Pozri príspevok
Super, super, že sa aj u nás nájdu nadšenci ekozáhrad. Ja sa tiež pridávam. Začínam s permakultúrou a asi 5 rokov robím rôzne pokusy v tejto oblasti. Najviac ma pobavia susedia, ktorí mi nenápadne nakúkajú do záhrady a že načo máte tú slamu? a čo sa vám urodilo?... Pestujem si zeleninu pre vlastnú spotrebu, tiež mám kríčky s drobným ovocím a pár stromov. Deti ráno obehnú záhradu, doplnia si dávku vitamínov. Je to super keď viem, že majú zdravé ovocie bez chémie. Keď už som sa pridala do partie, nemá niekto skúsenosti s eko-pestovaním broskýň?
Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3
4 0
mirrca mirrca

mirrca je offline (nepripojený) mirrca

cathyc Pozri príspevok
Je to sice kratka skusenost a neviem ci to takto bude fungovat na veky, ale vysadenie chrenu pod strom broskyne by ju mal ochranit. Zatial mam mladu broskynu, ma asi 50 plodov a nebola striekana. Vyzera byt v dobrej kondicii. S tou vinohradnickou broskynou je to pravda. Plody sice nevyzeraju tak vabne ako slachtene odrody, ale su velmi chutne a nenarocne. Nepotrebuje ziaden rez ani postrek. Robi sa aj spravokorenovanie slachtenych ovocnych stromov, ktore si tymto zasahom zachovaju vsetky chutove vlastnosti slachtenca, ale strom rastie bez rezu a postrekov. Dosahuje pevnejsi vzrast a dlhsiu zivotnost ako nepravokorenny. Vyborne to funguje u jabloni a hrusiek, trosku tazsie je to s kôstkovinami, ale nie nemozne. Ak bude zaujem napisem postup. Dalsou moznostou je vysadzanie pôvodnych starych odrod. http://gengel.webzdarma.cz/katalog/katalog.pdf, http://www.sosna.sk/clanok.php?idc=66&pgid=58&rozbal=3
ja som našla, že mäta by mala tiež pomôcť, ale moc to nefunguje. Chren som neskúšala...
0 0
mirrca mirrca

mirrca je offline (nepripojený) mirrca

aké vysoké dorastajú pravokorenné stromy? mám záhradku pod elektrickými drôtmi...
0 0
cathyc cathyc

cathyc je offline (nepripojený) cathyc

mirrca Pozri príspevok
aké vysoké dorastajú pravokorenné stromy? mám záhradku pod elektrickými drôtmi...
Nie su to uz take male zakrpky. Maju riadnu velkost ako poriadny strom. Hadam nemas celu zahradku pod drôtmi?
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať