celú nie, ale idú naprieč v dvoch pásoch. dosť zaberajú

tak im musis najst taku medzeru kam by sa zmestil strom normalneho vzrastu. Inak sa budes musiet uchylit k stepenemu stromu na podpniku s nizkym vzrastom. Take stromy uz nedosahuju zivotnost zpravokoreneneho a su samozrejme ovela haklivejsie na rôzne ochorenia.

Mam taky dojem, ze pod drotmi musi byt zachovany pas bez vysadby stromov. . . z bezpescnostnych dovodov.

Pod drôtmi urcite, ale mas tam snad aj trochu volneho neba...

Takže ak má niekto pocit, že pomáha chren a mäta proti kučeravosti broskýň, je to fajn viera. Pomáha asi ako modlenie proti hubovým chorobám. Stačí si len vymodliť na jar v kritických týždňoch dobré počasie a je to "v suchu" a teda bez výraznej kučeravosti.
Písal som o tom, že treba sadiť z kvôstky a nepresádzať, stromček má potom väčšiu vitalitu a choroby síce dostane, ale lepšie sa s nimi vysporiada bez chémie. Strihanie je však u broskýň dôležité, najmä ak nestriekate. Inak vám vyholuje - stred koruny iba staré nerodiace drevo, konáre dlhé a trápia sa iba na končekoch...
Spravokorenenie u broskýň je úplná somarina a propagovať to môže len ten kto to nikdy neskúsil. Jednak vám nespravokorení ani po 10 rokoch a jednak keby aj vyhnala niekoľko úbohých korienkov a vy by ste ju vykopali a odstrihli podnož, proste by skapala ak vôbec by prežila do tej doby. (Je vrcholne smiešne "spravokorenenie" s opätovným vykopaním a odstrihnutím podpníkového koreňa, ako sa to odporúča v "múdrych" knihách od ľudí, ktorí prišli z mesta a začali pestovať na 10a záhradke ovocné stromčeky a po 3 rokoch svoje názory a postrehy zhrnuli do knihy, ktorá popiera stáročné skúsenosti ovocinárov. Sú to šarlatánske praktiky na ktoré doplácajú ľudia, ktorí často nechápu ani základné pojmy ako čo je to: "semenáč", "podpník", spravokorenenie, štepenie, vegetatývne, generatívne množenie a pod... )
Ak niečo také môže fungovať u jabloní napríklad, neznamená to že sa to podarí pri broskyni. Môžete síce učiť štekať na povel a aportovať mačku, ak vám niekto nakuká že je to dobrý nápad, ale úspech sa nedostavý. Ak niekto tvrdí že sa mu to podarilo uverím mu síce skôr než tomu čo tvrdí že existujú ľudia ktorí niekoľko rokov nejedli a napriek tomu nezomreli od hladu. Napriek tomu sú ľudia ktorí tomu veria. Takých poznám, žiaľ takého čoby to osobne dokázal - silou vôle niekoľko rokov nejesť a nezomrieť - nepoznám. Asi by som ho zavrel na rok do špajze ale do prázdnej...
Rovnako nepoznám niekoho, kto by spravokorenil naštepenú broskyňu a ona prežila aj odstrihávanie podpníkového koreňa a potom rástla veselo ďalej nestriekaná a nestrihaná.

Tvoje osocovanie poznam z inych tem a len som ocakavala kedy sa budes snazit znevazit a vyvrsit sa na ludoch aj v tejto pre teba tak nepochopitelnej a sarlatanskej teme. Dockala som sa a musim povedat vôbec si ma neprekvapil, snad ma len zarazilo az do akych extremov si schopny zajst ked ma niekto iny nazor ako ty. Dovol mi pripomenut ti, ze niesi aj ked si to myslis najmudrejsi clovek na tomto svete. Vo svojom odbore sa vyznas, to ti nikto neberie, ale do permnakultury sa prosim radsej nestaraj, lebo tu len vyvolavas nenavist. Ja sama som pisala, ze u marhul a pod. je spravokorenovanie problematicke. Nie vsak nemozne. Ak ma niekto cas a chut tvoj negativny postoj mu v tom nezabrani. Permakultura je hlavne o navrate k prirode a nie o boji s nou. Moderne polnohospodarstvo uz ukazalo co dokaze svojimi neprirodnymi zasahmi a bojom s prirodou. Mudrym tejto zeme uz docvaklo, ze tento boj s prirodou sa neda vyhrat. Zopar takych ako ty si bude omielat svoje vizie mordovania prirody postrekmi, vecnym strihanim stromov a pod. Skusim Ti pripomenut, ze ludstvo je tu na tejto zemi uz viac ako len poslednych sto rokov a dokazalo zit a prezit aj bez toho co tu ty propagujes. Takze ta este raz pekne prosim zapajaj sa do tem v krtorych mas co povedat a take temy tu samozrejme sú. Permakultúra medzi ne zial nepatri.

zostavila som si nakres slimakoviteho zahonu na pestovanie zeleniny ,zalozenej na principoch spravnych kombinacii jednotlivych rastlin a malo by to byt pestovane systemom permakultury.
vybrala som vela druhov,nakolko chcem vyskusat vsetko a hlavne ako to zafunguje.nebudem sadit vo velkom,mozno z kazdeho nejaky 5-6 kusov na skusku:

fazula svabka,hrach,uhorky nakladacky,kvaka,kapusta biela i cervena,zeler,mrkva,redkovky,brokolica,cukiny,karf iol,cvikla,cibula,petrzlen,por,cesnak,rajciny,tekv ica velka,patizon,kel,spenat,salat,paprika,krickova struckova fazulka,salotka,kaleraby,jahody,baklaza,pastrnat,m angold,kukurica,baranie rohy,chilli papricky,feferonky,no a byliny pomedzi to-rozne plus aksamietnica.

otazka znie:
da sa toto zvladnut aj za okolnosti,ze som cely tyzden vo Viedni a doma len cez vikend?
alebo plati,ze som blazon a snilko?

zatial tych par druhov co som mala na zahradke to vzdy prezilo/napr.petrzlen,mrkva,rajciny...
teraz vsak chcem trosku viac.
ak mi poradite daku fintu,budem stastna.

urcite treba vyskusat. mne sa moc nedari pestovať paprika bez polievania, ale ostatne celkom v pohode. samozrejme musi byt nejaka dazdova vlaha. len by som si dala pozor na velkost dospelych rastlin, aby ti napr. tekvica nepreliezla celým záhonom a jemnejsie rastliny si ani nepípnu.

Osky, nepíšeš, aký veľký záhon máš k dispozícii. Niektoré by bolo lepšie pestovať pri opore(fazuľa, uhorky) - na to môžeš využiť kukuricu, ale je lepšie dať jej náskok 2-3 týždne. Všetky tekvice sú vysoko náročné na priestor a kapustoviny taktiež nejaký priestor zaberú. Bazalku by som zamiešala na celú plochu - odpudzuje vošky. Hlavný problém môže byť vlaha (tak ako skoro vždy), ale pomôcť by mohlo nastieľanie.
Držím palce!

Roky sme mali chalupu vzdialenú od miesta bydliska 60 km, takže sa nedalo polievať každý deň paradajky, papriku, uhorky, patizóny.....
Len čo rastlinky troška podrástli, vyhĺbila som okolo akúsi misku, poliala a obložila pokosenou trávou alebo vytrhanou zelinou. Takto vydržala vlhkosť aj 2 týždne, dokonca v horúcom lete si v nej chodila chladiť prdelku aj ropucha s deťmi. Keď zelina zoschla natoľko že bolo vidno zem, zasa som prihodila do "misky" čerstvo vytrhanej zeliny a polievala cez ňu. Nespotrebovala som veľa vody, zelina stále udržiavala "misku vlhkú". Moje deti využili zaujímavo lopúch a pichliač: dolné listy lopúcha obstrihali a vrchné samozrejme boli také veľké, že si pod ním spravili pieskovisko a lopúch im robil tieň nad hlavami. Pichliač odspodu tiež obstrihali a tak vyzeral ako kaktus z južnej Ameriky.

Veľmi sa mi tiež osvedčilo nevytrhať všetku zelinu okolo rastlinky, odburiniť ju len v tej miske. Záhrada vyzerá na oko síce zanedbaná, ale burina drží vlahu, robí tieň vlastne celý deň pretože slnko sa cez deň točí.

jedna vec sa mi moc neaci a nesedi mi-preco v permakulture sa pouziva vyvyseny zahon???
v prirode to tak neni,a ja to tiez nebudem robit,lebo to by som musela urobit normalne dalsiu stavbu uprostred zahrady a to nechcem.necham to nadivoko....
obcas to upravim ked to bude vychadzat spod kontroly :-)

Zatiaľ som len kompostovala bioodpad, o mulčovaní a permakulture zatiaľ len čítam,som z toho nadšená. Tak chcem začať aspoň na jednej hriadke mulčovať a vytvoriť kľúčovú dierku. Poraďte mi, kde mám získať slamu.

nemas na blizku nejaku farmu alebo byvale statne majetky?

Nebude to suvisiet s nerovnostou povrchu pody? S tou sa stretavame v prirode dost casto. A s tym suvisia aj nejake tie naroky roznych zelenin - por, stopkovy zeler sa prihrnaju, mrkve sa robi tiez taka vyvysena hriadka... a to aj mimo permakultury.

vyvýšený záhon má veľa výhod, ale z vlastnej skúsenosti oceňujem hlavne tento. Mala som na vyvýšenom záhone kapustoviny a asi 30 cm na normálnom záhone tiež. Tie rastliny na vyvýšenom záhone nemali ani jednu skočku či vošku, naproti tým, ktoré boli na obyčajnom záhone. Tie mi škodce proste spásli. Znova pripomínam vzdialenosť záhonov cca 30 cm. Všetky rastliny som si predpestovala sama, takže neobstojí ani argument rôzneho zdroja. Starostlivosť o rastliny tá istá.

Fanny62, ja si zaobstarávam trávu od ľudí, ktorí pestujú kanadské trávniky. Trávu vysuším a mám celoročnú nástielku. Je dokonca lepšia ako slama, lebo je ohybnejšia a ľahšie sa s ňou pracuje. Rýchlejšie ju aj pôda absorbuje... teda živočíšstvo v pôde.

no tak teda dobre-to som rada ze si to spomenula,Cathyc.aky vysoky v pomere od zeme ma byt ten vyvyseny zahon?

Ja som mala ten záhon len asi 20 cm od zeme, ale viem, že sú výborné skúsenosti aj s viac ako 1m výškou. Medzi takýmito záhonmi je úplne iná klíma. Výborne to popisuje Sepp Holzer. Možno ho poznáš on dokáže vypestovať citróny a iné teplomilné rastliny aj v 1500mnm v Alpách.

Ak si o tom presvedcena, ze za to mohol vyvyseny zahon, tak proti gustu ziadny disputat ako sa hovori.

Mne vsak zozrali skocky kapucinku, ci bola dolu, alebo na vyvysenom. Na druhej strane - mala som na rovnej ploche kalerab, kapustu, ruzickovy kel, rukolu. Pokial mali k dispozicii, drzali sa na kalerabe, kapuste, rukola bola cista. Ked sme to vytrhali, supli sa na rukolu.

Dnes som si bola kúpiť novú kosu a od teraz už budem sušiť svoje seno. Ale na začiatok musím zájsť niekde na družstvo pre slamu.